Friedrich Nietzsche Šimon Rúček B11cBoš

Vôľa k moci

Vôľa k moci je jedným z najzákladnejších pojmov filozofie Friedricha Nietzscheho.

Nietzsche uvažoval o napísaní knihy pod názvom „vôľa k moci“. Avšak v roku 1888 Nietsche
opustil celý projekt vôle k moci a rozhodol sa napísať nový štvordielny magnum opus s jeho
poznámkami zhromaždenými v dodatkovom projekte pod názvom „prehodnotenie všetkých
hodnôt“. Žiaľ nemohol dokončiť túto monumentálnu úlohu, pretože v roku 1889 zažil duševné
zrútenie s úplnou stratou svojich duševných schopností na zvyšných 11 rokov života. Počas
tejto doby Nietzscheho sestra Elisabeth a jeho priateľ Gast prevzali všetky jeho nepublikované
poznámky a zverejnili vôľu k moci. To je to, čo sa stalo všeobecne známe ako vôľa k moci. Hoci
ide skôr o posmrtne publikované dielo ako o ním dokončený text, stále ide o výbornú antológiu
výberov z jeho zápisníkov. Nietzsche vysvetľuje, že ak pre vás niekto niečo urobí, znamená to,
že ste boli bezmocní a potrebovali ste jeho pomoc. Ste degradovaný v jeho očiach aj vo svojich
vlastných. Potom mu poďakujete a implikácia je obrátená. Niečo pre vás urobil, ako keby ste
boli vy ten mocný a on váš služobník. V tomto zmysle možno vďačnosť považovať za miernu
formu pomsty. Vysvetľuje, že túžba po moci existuje medzi mocnými, ako aj medzi impotent-
nými, ktorých túžbu po súcite si Nietzsche vykladá ako podnecovanú túžbou po moci. „Sila,
ktorá skutočne aj v myšlienkach veľmi trpela, je lepšia ako bezmocnosť, ktorá sa stretáva len
s láskavým zaobchádzaním. V roku 1883 prišiel koncept vôle k moci v šialenom pocite inšpirá-
cie Nietzscheho. "Len tam, kde je život, je aj vôľa. Nie vôľa k životu, ale vôľa k moci. Je toho
veľa, čo si život cení viac ako život sám." ako ma život naučil." Nietzsche sa zásadne zaoberal
uplatňovaním moci nad sebou samým, nie nad ostatnými. Vôľa k moci je dynamická sila v ne-
ustálom stávaní sa a snažení, prejavujúca sa v stretnutí s prekážkami. Je to prejav sebarealizá-
cie, stať sa tým, kým skutočne ste. Nemá záujem získať moc nad ostatnými. „Chýba mi leví hlas
pre všetko rozkazovanie“. Nietzsche najvýstižnejšie sumarizuje vôľu k moci v Antikristovi. „Čo
je dobré? Všetko, čo v človeku zvyšuje pocit moci, vôľu k moci, moc samú. Čo je zlé? Všetko, čo
pochádza zo slabosti. Čo je šťastie? Pocit, že sila sa zvyšuje, že je prekonaný odpor." Tajomstvo,
ktoré sa Zarahthustra naučil od života, je prekonávanie seba samého. Kľúčovým problémom je
sebaovládanie. V skutočnosti mnohí ľudia stelesňujú protiklad ubermensch (stádovitosť). Príliš
sa boja urobiť čokoľvek extrémne a celý život zostávajú v priemernosti. Neriskujú kvôli strachu
alebo lenivosti. Jediný spôsob, ako dosiahnuť najvyššiu úroveň šťastia, je riskovať. Tajomstvo,
ako zobrať z existencie najväčšiu úrodnosť a najväčší pôžitok je žiť nebezpečne! "Je takmer
nulová šanca, že vo svojom živote nezažijete nejakú formu extrémnej bolesti. Nietzsche nám
hovorí, aby sme pred touto realitou neutekali, ale aby sme jej čelili a prekonali ju, aby sme
mohli rásť. Pomyslite na metaforu výstupu na horu, pred nami sú prekážky a ťažkosti, dokonca
môžete riskovať pád z výšky a zranenie alebo smrť. Keď však vystúpite na vrchol hory, budete
môcť vidieť tie najkrajšie výhľady, aké si len viete predstaviť." Ten, kto lezie na najvyššie hory,
sa smeje všetkým tragédiám, či už skutočným alebo imaginárnym." Tí, ktorí neprekonajú svoje
prekážky, prídu o najúžasnejšie chvíle života a budú žiť priemerné životy. Kritizuje kresťanstvo.
Nesublimovalo inštinkty, ale skôr ich ochladzuje. Keďže inštinkty sú to, čo z nás robí ľudské
bytosti, je to proti samotnému životu i v rozpore s vôľou k moci, v ktorej sú inštinkty hlavnou
hybnou silou ľudí. Tento kontrast zrieknutia sa, zavrhnutia a vyhladenia vášní na jednej strane
a ich ovládania a sublimácie na strane druhej je jedným z najdôležitejších bodov celej Nietz-
scheho filozofie. Na záver. Nietzscheho koncepcia vôle k moci nie je primárne metafyzickým
princípom. Jeho ústredným záujmom je človek a jeho sily predovšetkým stav ľudskej bytosti.
bohatstvo a vojenská moc neboli nikdy znakom veľkej moci pre Nietzscheho. Plne si uvedo-
muje, že moc zahŕňa sebadisciplínu a sebaprekonávanie sa. To je v skutočnosti ústredný bod
vôle k moci. Chcel by som vyjadriť k veľmi zaujímavým myšlienkam od nietzscheho ktoré ma
zaujali. Ak niekoho žiadame o pomoc, sme bezmocný a ponížený v jeho očiach aj v tých svojich.
Ale ak mu následne poďakujeme je on ten ktorý spravil niečo pre nás, kde my sme pán a on
jeho sluha. Tvrdí že vďačnosť je forma pomsty. Ja som sa nad tým zamyslel a nemyslím si že je
to je pravda. Predsa on nám pomohol dajme tomu z ťažkej situácie a my by sme boli bez neho
v oveľa horšej pozícií ako s ním. Fakt že my sme páni a on sluha mi nesedí. Sme rovnocenný
a navzájom si pomáhame. Bez toho by ľudská spoločnosť nevedela fungovať. Mocný ľudia seba
ani iným nepotrebujú dokazovať ich silu tým že budú ubližovať ostatným. Iba slabý muž potre-
buje ubližovať ostatným a vidieť ich utrpenie. S tým súhlasím pretože som sa s tým v živote
veľa krát stretol. Obézny, škaredý, neúspešný, nešťastný a zrastovo nižší potrebujú dokazovať
svoju silu nad ostatnými aby sa cítili sami zo seba lepšie. Ten čo je spokojný zo svojím životom
nepotrebuje ponižovať, zhadzovať a ubližovať ostatným ľuďom. Podstatným bodom k moci je
sebadisciplína a sebaprekonávanie sa. S tým mám skúsenosti celý môj život. V mladosti som
bol obézny. Dnes som za to vďačný lebo mi to pomohlo vybudovať si dobrú disciplínu do života.
Prekonávam sa celý život a to ma posúva vpred. Ako vojaci sa neustále musíme prekonávať
a zlepšovať a tým tvoríme svoju vlastnú moc a v konečnom dôsledku aj moc ozbrojených síl.
Prekážky v našom živote sú to čo nás robí silnejšími a tým kým v konečnom dôsledku budeme.
Sebaovládanie je ďalšia vec ktorá je pre vojakov dôležitá. Musíme zachovať chladnú hlavu
v každej situácií. V tom mi pomohol šport muay-thai kde som sa naučil ovládať svoje telo aj
myseľ v môj osobný prospech. Stádový efekt na nás neplatí. Žijeme nebezpečné životy. Veľa
riskujeme ale veľa tým aj získame. Ja som zariskoval a dal si prihlášku iba na akadémiu. Do
prijímačiek a základného výcviku som dal všetko čo som mal a vyplatilo sa mi to. Každý si v ži-
vote prejde rôznou formou bolesti. Niekto väčšou a niekto menšou. Bolesti som čelil a preko-
nal som ju. Spravilo to zo mňa lepšieho a silnejšieho človeka. Pre mňa turistika znamená veľa.
Každá hora predstavuje možnosť utrpenia zranenia alebo v horšom prípade smrti. Veľa krát
som sa zranil a prekonal nebezpečné úseky kde aj najmenšia chyba ma potencionálne mohla
stáť život. Každopádne riziko sa oplatí postúpiť lebo ak to človek zvládne uvidí krásny výhľad
a dostaví sa pocit zadosťučinenia. Jeho názor na kresťanstvo je z časti pravda. Potláčanie našich
inštinktov je nesprávne lebo vďaka nim prežil každý živočíšny druh na našej planéte a samo-
zrejme aj samotné ľudstvo. Inštinkt sebazáchovy nám dal silu prežiť občas aj nemožné. Strach
nám zvyšuje adrenalín v krvi a vďaka tomu sme rýchlejší, silnejší a necítime až tak bolesť. Ob-
ranný mechanizmus pochádzajúci z inštinktov nám napomáhal v minulosti prežiť a vďaka tomu
sme tu. Jeho myšlienky sú veľmi zaujímavé. Utvrdilo ma to v tom že musím byť disciplinovaný.
Prekonávať prekážky života a tým sa posúvať vpred. Tvrdo na sebe pracovať a byť cieľavedomý.