Tráviaca sústava

Príjem potravy a tekutín - mechanické a chemické spracovanie (rozštiepenie pomocou enzýmov)

Trávenie - štiepenie prijatých lá tok na lá tky jednoduché (napr. bielkoviny na aminokyseliny)
Sekrécia - vylučovanie trá viacich štiav zo žliaz v stene GIT a z pridružených žliaz - obsah trá viacich
enzýmov
Motilita - pohyby orgá nov trá viacej sú stavy - premiešavanie a drobenie potravy (mechanické
spracovanie potravy) - vstrebá vanie živín a ich premeny v pečeni- umožň uje lá tkový metabolizmus
Absorpcia - vstrebá vanie - prestup produktov trá venia z lú menu cez stenu orgá nov GIT do krvi alebo
lymfatických ciev. Príjem jednoduchých lá tok z trá viacej trubice do krvi, ktorá ich rozvá dza po tele na
miesto, kde sú potrebné lá tky vstrebané do krvi sú využívané na syntézu telu vlastných lá tok.
Odstrá nenie niektorých odpadov z krvi (v pečeni) a ich vylú čenie (v podobe žlče) - odvá dzanie
nestrá vených zbytkov a nadb.

Žalúdok – uskladnenie počas trá venia (3-5 hod), hrubé črevo, konečník - nestrá vené a nestrá viteľné
zložky potravy (24 hod)
Ochranná funkcia - ochrana proti (potenciá lne) škodlivým zložká m potravy (mikró by, toxíny) - rô zne
mechanizmy (mechanické, chemické, imunologické)
- lymfatické tkanivo v stene orgá nov GIT – sú časť imunitného systému
- žalú dočná šťava – silná kyselina, ničí mikroorganizmy
- hlien v GI systéme – ochrana sliznice (mechanická , chemická ),
- črevná mikrobiota – ochrana pred patogénnymi mikroorganizmami,
- sliny - bakteriostatické lá tky (laktoferín, lyzozým) - ochrana nielen orgá nov GIT, ale aj organizmu ako
celku

Stavba steny GIT - čreva: 1. Sliznica 2. Podsliznica 3. Svalovina 4. Seró za

Peyerove plaky - sú umiestnené v tenkom čreve, obvykle v oblasti ilea, sú organizované lymfoidné
tkanivá tenkého čreva, tvoriace sú časť slizničného imunitného systému.
Funkcie: 1. Reakcie na infekciu 2. Orá lna imunitná tolerancia- všetko, čo jeme, sa nakoniec dostane do
ná šho tenkého čreva. Naše telo nerozpozná va potraviny ako cudzie lá tky kvô li tzv. orá lnej imunitnej
tolerancii. Trá viaci trakt - gastrointestiná lny trakt GIT – tubulá rna časť, ú stna dutina, hltan, pažerá k,
žalú dok, tenké črevo (duodenum, jejunum, ileum), hrubé črevo (caecum, colon ascendens,
transversum, descendens, rectum), konečník
Pridružené žľazy, slinné žľazy, pečeň (a žlčník), pankreas
Slinné žľazy (párové) - podjazyková - podčeľustná - príušné - buká lne žľazy - malé žľazy v sliznici
ú stnej dutiny (mucinó zne)
Sliny -zrieďujú a spá jajú sú sto - pomoc pri prehĺtaní (hlien, mucin) - pomoc pri trá vení (enzým
ptyalín) - štiepi škrob a glykogén - čistenie a dezinfekcia (lysozym) - udržovanie pH - ochrana zubov-
obsah Ca, remineralizá cia skloviny - človek produkuje cca 1 k produkuje cca 1-1,5 l slín denne 1,5 l
sekrécia slín –podmienený reflex

Chrup
Zuby vyrastajú z čeľuste a sá nky. Časť ukrytá v ďasne sa nazýva koreň , viditeľná časť je korunka
(rozhranie koreň a a korunky sa nazýva krčok). Stavba zubu zubovina (dentín), dreň (pulpa), sklovina
(email) a cement.

1
Hltan (pharynx) a pažerák (oesophagus) –
- kríženie dýchacích a trá viacich ciest (vstup do hrtanu chrá nený hrtanovou príklopkou epiglotis),
obsahuje hladkou svalovinu, ktorá pri prehltnutí vtlačí sú sto do pažerá ku (esophagus) – ten je dlhý 25
až 30 cm, prestupuje brá nicou a ú stí do žalú dka- v jeho stená ch (rovnako ako v stená ch žalú dka a
čriev) sú dve vrstvy hladkej svaloviny, ktoré zabezpečujú peristaltiku - v pažerá ku mô že peristaltika
prebiehať nie len smerom do žalú dka, ale i opačne (pri zvracaní).

Tranzitný čas - 1 minú ta v ú stach, 4-8 sekú nd v pažerá ku, žalú dok 2-4 hodiny, tenké črevo 3-5 hodín,
hrubé črevo 10 hodín
Hltanie - zložitý reflexný mechanizmus – posun sú sta z ú stnej dutiny cez farynx do pažerá ka, hltanie
nesmie kolidovať s dýchaním!
1.Vô ľová fá za - reverzibilná - oddelenie sú sta, jeho posun na koreň jazyka a vstupu do faryngu
2. Hltanová fá za - reflexná aktivita – sú hra svalov (cca 50 pá rov) – brá ni kolízíí dýchania a hltania
3. Ezofageá lna fá za prehĺtania - potrava sa transportuje cez pažerá k peristaltickým pohybom
Peristaltika - postupujú ca vlna kontrakcii /relaxá cii hladkej svaloviny orgá nov GIT – posú va obsah
aborá lnym smerom

2
Žalúdok (ventriculus, gaster, stomachus) - je umiestnený v ľavej hornej časti brušnej
dutiny, maximá lny objem 2 až 3 litre - hlavná funkcia: skladovanie potravy, jej premiešanie a zahá jenie
trá venia pomocí žalú dočnej šťavy
Stavba: kardia: vstup do žalú dka, uzavretý hladkým zvieračom (pri poruche gastroezofageá lny reflux
= pá lenie zá hy)
Pylorus: výstup zo žalú dka do tenkého čreva, uzavretý hladkým zvieračom. Ž alú dočná stena obsahuje
vä zivo, vrstvy hladkej svaloviny (ich pomalá peristaltika premiešava žalú d. obsah) a vnú tornú
žalú dočnú sliznicu, ktorá produkuje žalú dočnú šťavu (denne až 2 litre).
Zloženie žalúdočnej šťavy: voda, kyselina chlorovodíková (HCl): silné dezinfekčné ú činky; rozpú šťa
šľachy, chrupavky a ďalšie pevné zložky mä sitej potravy; vytvá ra kyslé prostredie (pH 2 až 4), ktoré je
potrebné pre aktivá ciu enzýmu pepsínu pepsín: enzým, ktorý zahajuje štiepenie bielkovín hlien
(mucín): zachytá va sa na vnú tornú stenu žalú dka a chrá ni ju pred poškodením ("poleptaním")
kyselinou a pepsínom.

Tenké črevo (intestinum tenue)

- 6/7 m, priemer cca 3 cm, sliznica – 300 m2 (plocha cca tenisového ihriska) - riasy, klky, mikroklky
Časti: dvaná stnik (duodenum 25 cm) – sem ú stí vývod pečene (žlčovod) a pankreas, lačník (jejunum),
bedrovník (ileum).
Funkcie: ú plné rozštiepenie zložiek potravy a vstrebanie živín do črevnej steny a ná sledne portá lnou
žilou (vena portae) do pečene. Črevná stena vylučuje tekutinu, ktorá neutralizuje kyslý obsah (zo
žalú dka) a obsahuje menšie množstvo enzýmov.

Hrubé črevo (intestinum crassum)

- navä zuje na ileum (poslední ú sek tenkého čreva), na začiatku je slepé črevo s červovitým príveskom
(apendixom). Dĺžka približne 1,5 m, vzostupný tračník (colon ascendens), priečny tračník (colon
transversum), zostupný tračník (colon descendens), esovitá kľučka (colon sigmiodeum) a konečník
(rectum) – ampula recti, anus - konečník je uzavretý dvoma zvieračmi (kruhovými svalmi) – vnú torný
je hladký a pri rastú com tlaku sa otvorí. Vonkajší je priečne pruhovaný a umožň uje zadržanie stolice
vô ľou až do vhodného okamihu. Uvoľnenie tohto zvierača spustí peristaltiku hladkej svaloviny
konečníka.
Funkcie - vstrebá vanie vody (hlavná funkcia) a niektorých solí ú prava zbytkov pomocou črevných
baktérií – premena na menej toxickou formu, tvorba niektorých vitamínov. (napr. vitamín B12 a
vitamín K)

3
Pečeň (hepar)
- najvä čšia žľaza tela, umiestená v pravej hornej časti brušnej dutiny, relatívne vysoká regeneračná
schopnosť. Príjem živín z portá lnej žily, ich spracovanie a skladovanie (glykogén, tuk...) a vyslanie do
krvného obehu - odbú ravanie niektorých toxínov (alkohol ap.), detoxiká cia organizmu. Odstraň ujú z
krvi jedovaté lá tky, tieto lá tky sa mô žu v pečeni kumulovať, a keď sa ich nahromadí viac, mô žu pečeň
poškodiť - metabolizmus lá tok, premena živín - tvorba bielkovín krvnej plazmy (fibrinogén ap.)
Rozklad bielkovín na ú čely získania energie (vzniknutý amoniak je metabolizovaný na močovinu) -
tvorba hormó nov - zá sobný orgá n – vitamíny, Fe, Cu - termoregulá cia - krvotvorba (počas
embryoná lneho vývoja) - tvorba žlče, v pečeni sa odchytá vajú poškodené erytrocyty /hemoglobín/-
menia na žlčové farbivá z rozpadnutých červených krviniek a z nich sa tvorí žlč.

Žlčník vesica fellea svalový vakovitý orgá n - skladovanie žlče. Ž lčovod (ductus choledochus)
Funkcie žlče: Trá viaca šťava (neobsahuje trá viace enzýmy)
1. Emulgá cia tukov 2. Tvorba miciel - Exkrečná funkcia - bilirubín, cholesterol (odpadové produkty
metabolizmu)

Podžalúdková žľaza (pankreas) nepravá žľaza

Endokrinná funkcia - Langerhansové ostrovčeky
A - bunky – glukagó n – podnet na výdaj – hlad, zvyšuje glukó zu v plazme zo zá sob v pečeni a
vytvá raním glukó zy z laktá tu, aminokyselín a glycerolu
B - bunky – inzulín – podnet na výdaj – zvýšená glykémia, podporuje ukladanie glukó zy do zá soby
Exokrinná funkcia- vývod pankreasu spoločne so žlčovodom ú stí do dvaná stnika - vylučuje hlavnú
dá vku trá viacich enzýmov (cca 1 liter denne): amylá zy a dalšie enzýmy štiepiace zložite polysacharidy
až na monosacharidy lipá zy – štiepia emulgované tuky na glycerol a mastné kyseliny trypsín –
pokračuje v štiepení bielkovín (zahá jené v žalú dku pepsínom), jeho konečným produktom sú
aminokyseliny.