Ekonomika - Je tá časť spoločenského života, ktorá je spätá s ekonomickou činnosťou.

Jej cieľom je
uspokojovať potreby spoločnosti. Keďže zdroje na uspokojovanie potrieb sú obmedzené každá
ekonomika rieši 3 základné otázky:

1)Čo (V akých množstvách a kedy)

2)Ako? (Aké technologické postupy použijeme)

3)Pre koho vyrábať? (určíme si spotrebiteľov)

Potreba - Je to uvedomelý alebo neuvedomelý nedostatok a snaha človeka o jeho odstránenie.

Spotreba – Je uspokojovanie ľudských potrieb.

Statok - Je všetko užitočné, čo uspokojuje ľudské potreby. Členíme ich na :

A)Podľa dostupnosti :

1)Voľné - Vyskytujú sa voľne v prírode

2)Ekonomické - Sú to vzácne statky v obmedzenom množstve.

B)Podľa formy:

1)Hmotné 2)Nehmotné

C)Podľa účelu:

1)Výrobné - Napríklad stroje, výrobné zariadenia 2)Spotrebné - Odevy, potraviny....

D) Podľa vlastníctva:

1)Súkromné statky - Je to statok ktorý je vo vlastníctve 1 osoby

2)Verejné - Nepatria len 1 osobe ale aj iným

Služba - Je výsledkom nevýrobnej činnosti. Rozumieme pod ňou užitočnú činnosť, ktorá uspokojuje
potreby

ľudí a nemá hmotnú podobu.

Výroba – Je cieľavedomá ľudská činnosť, v ktorej sa transformujú výrobné vstupy - inputy (materiál,
suroviny, práca) na výrobné výstupy - outputy

Poznáme 3 výrobné faktory:

Práca – Cieľavedomá ľudská činnosť, ktorej nositeľom je človek so svojimi fyzickými a psychickými

schopnosťami.

Pôda – Je výtvorom a darom prírody a jej množstvo je obmedzené

Kapitál – Sú statky ktoré sú výsledkom výroby a neslúžia na bezprostrednú spotrebu ale na výrobu
ďalších statkov.

ZÁKONY EKONOMIKY
Zákon vzácnosti – Hovorí, že nie je možné znížiť blahobyt jedného subjektu bez toho, aby sme
neznížila blahobyt druhého subjektu. Hovorí aj že ekonomické statky sú vzácne, pretože nedostatok
zdrojov neumožňuje vyrábať všetky tovary, ktoré by ľudia chceli spotrebovať. Ľudia sa musia
rozhodovať ako využijú vzácne zdroje pretože sú obmedzené. Alternatívne náklady vznikajú preto, že
v dôsledku obmedzenosti vzácnych zdrojov výber jednej veci znamená vzdať sa niečoho iného V
ekonómii hovoríme, že cena každého rozhodnutia je cena alternatívneho výstupu. Cena
alternatívneho výstupu /alternatívne náklady/ je teda cena ďalšej najlepšej alternatívy,
ktorej sme sa dobrovoľne vzdali.

Zákon rastúcich nákladov – Jeho podstatou je zvyšovanie produkcie jedného výrobku a

alternatívnych výstupov každej ďalšej dodatočnej jednotky tohto výrobku vo všeobecnosti rastie.

Zákon klesajúcich výnosov – Vyjadruje vzťah medzi vstupmi a výstupmi vo výrobnom procese.
Vyjadruje to, že ak postupne zvyšujeme množstvo nejakých vstupov v rovnakých dávkach zväčší sa
celkový výstup, ale množstvo dodatočných výstupov po určitom bode bude klesať

Hranica výrobných možností – Vychádza zo zákona vzácností. Jej podstata je v tom, že bez toho,
aby sme neznížili výrobu jedného statku, nemôžeme zvýšiť výrobu druhého statku. Poukazuje na
obmedzenosť vzácnych zdrojov

TYPY EKONOMÍK
1) Ekonomika založená na zvykoch a tradíciách – Hovorí o tom, že všetky ekonomické
rozhodnutia sa prijímajú na základe určitých zvykov a tradícii. A zvyčajne prechádzajú z generácie na
generáciu. Existovala najmä v primitívnych civilizáciách.

2) Príkazová ekonomika – Znamená že odpovede na 3 základné otázky dáva štát a jeho mocenské
orgány. Prevláda tu štátne vlastníctvo a monopolistické postavenie výrobcu. Existuje centrálny
národohospodársky plán čiže ceny T a S sú stanovené štátom alebo jeho orgánmi. Štát určuje aj
KVOTY čiže výrobné množstvá. Takáto ekonomika neumožňuje efektívne využívať vzácne zdroje a je
nedostatková lebo tu vždy nejaký tovar chýba

3) Trhová ekonomika – Je založená na systéme slobodného podnikania a voľnej súťaže. Funguje

prostredníctvom ponuky a dopytu a jej výsledkom je trhová cena. Táto ekonomika má slobodný trh.

3 Základné otázky sa riešia takto:

- o prvej rozhodujú spotrebitelia a ich voľba závisí od ich príjmov a ochoty spotrebovať

- o druhej rozhoduje konkurencia medzi výrobcami

- o 3tretej rozhoduje trh prostredníctvom P a D a závisí od príjmov spotrebiteľov a od cien T a S

4) Zmiešaná – V súčasnosti sa najčastejšie vyskytuje. Trhový mechanizmus je založený na slobodnej

podnikateľskej činnosti, voľnej súťaže, voľnej cenotvorbe a prevládajúcom súkromnom vlastníctve.
Štát túto ekonomiku len usmerňuje a nejako zásadne do nej nezasahuje.

Trh, subjekty trhu

 trh vzniká súčasne so vznikom tovarovej výroby
 trh – miesto stretnutia kupujúceho a predávajúceho, dohoda o predaji a kúpe
za cenu, zaplatením súhlasím s cenou
 mechanizmus, ktorý kupujúcim a predávajúcim poskytuje možnosť realizovať
svoje tovary a služby (nakupovať a predávať) prostredníctvom peňazí
Trhový mechanizmus
Je súhrn procesov a vzťahov, ktoré vznikajú pri kúpe a predaji tovarov, služieb,
výr. faktorov za trhovú cenu.

Trh. mechanizmus tvoria 3 procesy:

1. proces tvorby dopytu
2. proces tvorby ponuky
3. proces tvorby cien

Dopyt je množstvo tovaru a služieb aké sú spotrebitelia ochotní a schopní za

určitú cenu na trhu kúpiť.
Dopyt závisí od týchto zákl. faktorov:
1. od ceny tovaru
2. od množstva žiadaného tovaru
3. od výšky príjmu
4. od módy, záľub, osobných preferencií a pod.

Ak tieto vzájomné vzťahy zakreslíme d grafu, dostaneme krivku dopytu. Graf

ukazuje, že krivka dopytu má klesajúcu tendenciu. Existuje tu teda zákonitos ť: Ak
ceny tovarov rastú (a nemenia sa príjmy obyvateľov), žiadané množstvo klesá.
Platí to aj v opačnom prípade - Ak ceny tovarov klesajú, žiadané množstvo stúpa.

SUBJEKTY TRHU
DOMÁCNOSŤ

 spotrebitelia, početná skupina

 cieľ – uspokojiť svoje potreby
 kupuje – tovary a služby (od firiem, výrobcov)
 predáva – prácu (seba; dostáva za to mzdu), pôdu
(prenajímať alebo predať; dostáva rentu za prenájom; napr.
garáž), kapitál (úspory predáva do banky, za to získava úroky)
FIRMA

 cieľ – predaj tovarov a služieb, maximalizovať zisk

 kupuje – prácu ľudí (platí mzdou), pôdu, kapitál (od banky)
 predáva – produkty (tovary a služby)
ŠTÁT

 cieľ – zabezpečiť blahobyt obyvateľstva

 kupuje – prácu ľudí
 predáva – tovary a služby (vyrobené v štátnych podnikoch),
výrobné faktory iným štátom
 špecifickosť štátu – efektívny (tam kde zlyháva ekonomický
systém), protimonopolný úrad, v externalitách (situácie na
trhu ktoré človek nevie ovplyvniť; môžu byť pozitívne – napr.
dáme zaočkovať všetkých obyvateľov a potom nebudú chorý,
alebo negatívne- napr. ekologická katastrofa vznikne a musia
sa na to vynaložiť veľké prostriedky), musí financovať verejné
statky (obrana, zdravotníctvo, doprava, školstvo)
 zahraničný subjekt – vstupuje do ekonomiky zvonka; treba
brať do úvahy rôzne politiky štátov a meny; clá/embargá
 Nedostatky a nedokonalosti trhu

 Trhová ekonomika nie je dokonalá a existujú rôzne nedokonalosti a nedostatky trhu,
ktoré môžu mať negatívny vplyv na fungovanie ekonomiky. Medzi tieto nedostatky
patria napríklad monopol, oligopol, externalita, asymetrická informácia a verejné
statky.

 Monopol a oligopol sú situácie, kde na trhu existuje len jeden alebo niekoľko veľkých
predajcov, ktorí majú silný vplyv na určovanie cien a množstva tovarov a služieb,
ktoré sa na trhu ponúkajú. To môže viesť k vyšším cenám a menšiemu výberu pre
spotrebiteľov.

 Externalita je situácia, kde výroba alebo spotreba tovaru alebo služby ovplyvňuje
niekoho iného, kto nie je priamo zapojený do transakcie. To môže mať negatívny
vplyv na okolie a viesť k neefektívnosti trhu.

 Asymetrická informácia je situácia, kde niektoré strany na trhu majú lepšiu
informáciu ako iné. To môže viesť k nerovnosti na trhu a k neefektívnosti trhu.

 Verejné statky sú tovary alebo služby, ktoré sú ťažko definovateľné a nemožno ich
exkluzívne poskytnúť jednotlivcom. To znamená, že nie je možné zabezpečiť, aby sa
tieto statky poskytovali len určitej skupine ľudí. Príkladmi verejných statkov sú
bezpečnosť, zdravotníctvo, výchova a vzdelávanie.
 Ponuka: Súhrn všetkých tovarov a služieb, s ktorými firmy (výrobcovia)
prichádzajú na trh aby ich za určitú cenu predali (predstavuje ponuku).
Ponuka tovarov a služieb jedného výrobku tvorí individuálnu ponuku (napr.
ponuka firmy Laktis)
Čiastkovou ponukou rozumieme ponuku 1 druhu tovaru alebo služby od
viacerých firiem. (Ide o ponúkanie mlieka, ponuka TV, ponuka pračiek...)
Agregátna (súhrnná) ponuka je ponuka všetkých tovarov a služieb, ktoré
predávajú všetci výrobcovia dokopy.
 Ponuka závisí od týchto faktorov:
1) od ceny ponúkaného tovaru
2) od množstva ponúkaného tovaru
3) od nákladov spojených s výrobou daného tovaru
 Krivka ponuky vyjadruje vzťah medzi cenou a množstvom tovaru aké sú
výrobcovia pri danej cene ochotní priniesť na trh a predať. Krivka ponuky
má stúpajúcu tendenciu, kým krivka dopytu klesá.
  Rovnovážna cena každý subjekt prichádza na trh s konkrétnym cieľom.
Kupujúci chce čo najlacnejšie nakúpiť, aby ušetril a predávajúci predať, aby
mal čo najväčší zisk. Prehľad (graf) ukazuje, že rovnováha na trhu nastala
pri cena 3,– Sk za kus. V tomto bode sa prelína krivka ponuky a krivka
dopytu v bode E.
E – je to bod, v ktorom je žiadané množstvo a ponúkané množstvo vajíčok
rovnaké. Túto cenu nazývame rovnovážna cena.
 Stav rovnováhy na trhu nie je stabilný, skôr vzácny a výnimočný jav.
Vzhľadom na sústavné zmeny v množstve ponuky tovaru i dopytu po tovare
sa táto cena posúva smerom nahor alebo nadol. Cena, ktorá vniká pri
aktuálnom vzťahu P a D na trhu sa nazýva trhová cena. Ak ponuka
prevyšuje dopyt (P>D), znamená to, že cena tovaru je vysoká. Pri vysokej
cene výrobcovia veľa vyrábajú, spotrebitelia však málo kupujú. Na trhu
preto vzniká prebytok tovaru. Ak výrobcovia chcú tento tovar preda ť, musia
znížiť cenu. Zníženie cien vyvolá rast dopytu, ale zároveň pokles výroby
(výrobcovi sa neoplatí toľko vyrábať) a tým aj zníženie ponuky.
 Ak dopyt prevyšuje ponuku (D>P) znamená to, že cena je nízka, výrobcovia
začnú zvyšovať ceny. Rast cien opätovne zníži dopyt a zvýši ponuku.
Proces tvorby cien prostredníctvom trh. mechanizmu sa tak stáva
regulátorom obehu tovaru na trhu a tiež regulátorom výroby.
 Dopyt a ponuka sú kľúčovými faktormi pri tvorbe cien na trhu. Dopyt predstavuje
množstvo tovarov a služieb, ktoré sú spotrebiteľmi ochotní a schopní zakúpiť za
určitú cenu. Ponuka na druhej strane predstavuje množstvo tovarov a služieb, ktoré
sú predávajúcimi ochotní a schopní ponúknuť za danú cenu.

 Keď sa dopyt a ponuka stretávajú, vytvorí sa na trhu určitá cena, ktorá sa nazýva
rovnovážna cena. Rovnovážna cena je tá cena, pri ktorej sa dopyt a ponuka stretávajú
a trh je v rovnováhe.

 Ak je cena vyššia ako rovnovážna cena, vtedy množstvo tovarov a služieb, ktoré sa
ponúkajú, je väčšie ako množstvo, ktoré si spotrebitelia želajú kúpiť. To znamená, že
na trhu existuje nadbytok tovarov a služieb. Na druhej strane, ak je cena nižšia ako
rovnovážna cena, vtedy množstvo tovarov a služieb, ktoré sa ponúkajú, je menšie ako
množstvo, ktoré si spotrebitelia želajú kúpiť. To znamená, že na trhu existuje
nedostatok tovarov a služieb.

 V prípade, že existuje nadbytok tovarov a služieb na trhu, predajcovia sa budú snažiť
znížiť ceny, aby mohli predať viac. Zároveň sa spotrebitelia budú snažiť nakupovať
viac pri nižších cenách, čo povedie k zníženiu ceny na rovnovážnu úroveň.

 V prípade nedostatku tovarov a služieb na trhu, predajcovia sa budú snažiť zvýšiť
ceny, aby mohli zvýšiť svoj zisk. Na druhej strane sa spotrebitelia budú snažiť
nakupovať menej pri vyšších cenách, čo povedie k zníženiu dopytu a tým k zníženiu
ceny na rovnovážnu úroveň.

Ekonomické zákony a fungovanie trhovej ekonomiky. Trh, trhový mechanizmus a subjekty trhu. Nedostatky a
nedokonalosti trhu. Dopyt, ponuka a formovanie rovnováhy na trhu. Dokonalá a nedokonalá konkurencia. Trh
pôdy, trh práce a trh kapitálu. Základné makroekonomické veličiny – hrubý domáci produkt a hrubý národný
produkt, nominálny a reálny produkt. Spotreba, úspory a investície. Ekonomický rast. Ekonomický cyklus.
Fiškálna a monetárna politika. Podstata a formy peňazí. Inflácia a nezamestnanosť. Medzinárodný obchod.

Dokonalá konkurencia - ідеальна Nezamestnanosť - безробіття

конкуренція Hrubá mzda - валова зарплата
Nedokonalá konkurencia - недосконала Čistá mzda - чиста зарплата
конкуренція Príjem - дохід
Trh pôdy - ринок землі Daň - податок
Trh práce - ринок праці Sadzba dane - ставка податку
Trh kapitálu - ринок капіталу Rozpočet - бюджет
Hrubý domáci produkt - валовий Pôžička - позика
внутрішній продукт (ВВП) Dlžník - боржник
Hrubý národný produkt - валовий Veriteľ - кредитор
національний продукт (ВНП) Splátky - виплати
Nominálny produkt - номінальний Úroková miera - відсоткова ставка
продукт Hodnota - вартість
Reálny produkt - реальний продукт Hodnotenie - оцінка
Spotreba - споживання Trhová kapitalizácia - ринкова
Úspory - заощадження капіталізація
Investície - інвестиції Akcie - акції
Dopyt - попит Dividenda - дивіденд
Ponuka - пропозиція Peniaze - гроші
Cena - ціна Banka - банк
Vzacný - рідкісний, цінний Účet - рахунок
Produkcia - виробництво Platobná karta - платіжна карта
Inflácia - інфляція Bezhotovostný platobný styk -
Deflácia - дефляція безготівковий платіжний обіг

Testové otázky
Čo je dokonalá konkurencia a aké sú jej charakteristiky?
a) Trh, kde existuje veľké množstvo malých predajcov s rovnakými výrobkami, kde každý
predajca nemá vplyv na cenu.
b) Trh, kde existuje jeden predajca s unikátnym výrobkom, kde tento predajca má vplyv na
cenu.
c) Trh, kde existuje veľké množstvo malých predajcov s rozdielnymi výrobkami, kde každý
predajca má vplyv na cenu.

Aké sú rozdiely medzi dokonalou a nedokonalou konkurenciou?

a) V dokonalej konkurencii sú produkty homogénne, v nedokonalej sú produkty
diferencované.
b) V dokonalej konkurencii majú predajcovia vplyv na cenu, v nedokonalej konkurencii majú
zákazníci vplyv na cenu.
c) V dokonalej konkurencii majú predajcovia monopol na trhu, v nedokonalej konkurencii
majú predajcovia konkurenciu.
Aký vplyv má nedokonalá konkurencia na ceny tovarov a služieb?
a) Nedokonalá konkurencia zvyšuje ceny tovarov a služieb.
b) Nedokonalá konkurencia znižuje ceny tovarov a služieb.
c) Nedokonalá konkurencia nemá vplyv na ceny tovarov a služieb.

Aké sú typy nedokonalej konkurencie a aký majú vplyv na trh?

a) Monopol, oligopol, monopolistická konkurencia; typ konkurencie ovplyvňuje množstvo
predajcov a ich vplyv na cenu tovarov a služieb.
b) Dokonalá konkurencia, oligopol, monopolistická konkurencia; typ konkurencie ovplyvňuje
množstvo predajcov a ich vplyv na kvalitu tovarov a služieb.
c) Monopol, oligopol, dokonalá konkurencia; typ konkurencie ovplyvňuje množstvo
predajcov a ich vplyv na marketingové stratégie.

Čo je trh pôdy a aké sú jeho charakteristiky?

a) Trh, kde sa obchoduje so surovinami a ich derivátmi.
b) Trh, kde sa obchoduje s nehnuteľnosťami a pozemkami.
c) Trh, kde sa obchoduje

Aký je rozdiel medzi trhom práce a trhom kapitálu?

a) Trh práce sa týka obchodovania s fyzickou prácou, zatiaľ čo trh kapitálu sa týka
obchodovania s finančnými nástrojmi a investíciami.
b) Trh práce sa týka obchodovania s finančnými nástrojmi a investíciami, zatiaľ čo trh
kapitálu sa týka obchodovania s fyzickou prácou.
c) Trh práce a trh kapitálu sú totožné pojmy a v skutočnosti sa nevyskytujú žiadne rozdiely.

Čo je hrubý domáci produkt a aký je jeho vzorec?

a) Hodnota všetkých výrobkov a služieb, ktoré sa vyrobili v danom štáte počas určitého
časového obdobia; vzorec: HDP = súčet súčasnej hodnoty všetkých konečných výrobkov a
služieb.
b) Hodnota všetkých výrobkov a služieb, ktoré sa predali v danom štáte počas určitého
časového obdobia; vzorec: HDP = súčet súčasnej hodnoty všetkých konečných výrobkov a
služieb.
c) Hodnota všetkých výrobkov a služieb, ktoré sa spotrebúvali v danom štáte počas určitého
časového obdobia; vzorec: HDP = súčet súčasnej hodnoty všetkých konečných výrobkov a
služieb.

Aký je rozdiel medzi nominálnym a reálnym produktom?

a) Nominálny produkt sa vypočíta ako aktuálna cena tovaru alebo služby, zatiaľ čo reálny
produkt zahŕňa infláciu.
b) Reálny produkt sa vypočíta ako aktuálna cena tovaru alebo služby, zatiaľ čo nominálny
produkt zahŕňa infláciu.
c) Nominálny a reálny produkt sú totožné pojmy a neexistuje medzi nimi rozdiel.

Čo sú spotreba, úspory a investície a aký je ich vzťah k hospodárskemu rastu?

a) Spotreba sa týka výdavkov na tovary a služby, úspory sa týkajú peňažných prostriedkov,
ktoré zostanú po odrátaní výdavkov od príjmov, a investície sa týkajú vkladania peňazí do
projektov alebo podnikov; hospodársky rast zvyšuje spotrebu a investície, kým znižuje
úspory.
b) Spotreba sa týka výdavkov na tovary a služby, úspory sa týkajú peňažných prostriedkov,
ktoré zostanú po odrátaní výdavkov od príjmov, a investície sa týkajú vkladania peňazí do
projektov alebo podnikov; hospodársky rast zvyšuje investície a úspory, kým spotrebu
znižuje.
c) Spotreba sa týka peňažných prostriedkov, ktoré zostanú po odrátaní výdavkov od príjmov,
úspory sa týkajú výdavkov na tovary a služby a investície sa týkajú vkladania peňazí do
projektov alebo podnikov; hospodársky rast zvyšuje investície a spotrebu, kým úspory
znižuje.

Aký je rozdiel medzi dokonalou a nedokonalou konkurenciou?

a) Dokonalá konkurencia znamená, že existuje veľa malých predajcov a kupcov na trhu, ktorí
nemajú vplyv na cenu, zatiaľ čo nedokonalá konkurencia znamená, že na trhu existuje len
niekoľko dominantných hráčov, ktorí majú veľký vplyv na cenu.
b) Dokonalá konkurencia znamená, že existuje iba jeden predajca alebo kupujúci na trhu,
zatiaľ čo nedokonalá konkurencia znamená, že existuje veľa malých predajcov a kupcov na
trhu.
c) Dokonalá konkurencia znamená, že na trhu existuje len niekoľko dominantných hráčov,
ktorí majú veľký vplyv na cenu, zatiaľ čo nedokonalá konkurencia znamená, že existuje veľa
malých predajcov a kupcov na trhu, ktorí nemajú vplyv na cenu.

Čo znamená trh pôdy a aký je jeho vplyv na hospodárstvo?

a) Trh pôdy sa týka obchodovania s pozemkami; jeho vplyv na hospodárstvo sa prejavuje
prostredníctvom rastu cien nehnuteľností a ich vplyvu na prístup k financovaniu.
b) Trh pôdy sa týka obchodovania s peniazmi a finančnými nástrojmi; jeho vplyv na
hospodárstvo sa prejavuje prostredníctvom rastu úrokových sadzieb a vplyvu na trh práce.
c) Trh pôdy sa týka obchodovania s pozemkami a; jeho vplyv na hospodárstvo sa prejavuje
prostredníctvom rastu cien nehnuteľností, ich vplyvu na prístup k financovaniu, ale aj
prostredníctvom poľnohospodárstva a priemyslu, ktoré sú často závislé na dostupnosti pôdy.

Čo znamená hrubý domáci produkt (HDP) a hrubý národný produkt (HNP) a aký je medzi
nimi rozdiel?
a) Hrubý domáci produkt znamená celkovú hodnotu tovarov a služieb, ktoré sú vytvorené na
území krajiny bez ohľadu na národnosť vlastníkov faktorov výroby, zatiaľ čo hrubý národný
produkt znamená celkovú hodnotu tovarov a služieb, ktoré sú vytvorené národnými
vlastníkmi faktorov výroby bez ohľadu na miesto ich výroby.
b) Hrubý domáci produkt znamená celkovú hodnotu tovarov a služieb, ktoré sú vytvorené na
území krajiny národnými vlastníkmi faktorov výroby, zatiaľ čo hrubý národný produkt
znamená celkovú hodnotu tovarov a služieb, ktoré sú vytvorené na území krajiny bez ohľadu
na národnosť vlastníkov faktorov výroby.
c) Hrubý domáci produkt znamená celkovú hodnotu tovarov a služieb, ktoré sú vytvorené na
území krajiny národnými vlastníkmi faktorov výroby, zatiaľ čo hrubý národný produkt
znamená celkovú hodnotu tovarov a služieb, ktoré sú vytvorené na území krajiny
súkromnými vlastníkmi faktorov výroby.

Čo znamená nominálny a reálny produkt a aký je medzi nimi rozdiel?

a) Nominálny produkt znamená hodnotu tovarov a služieb, ktoré sa vyrábajú v aktuálnych
cenách, zatiaľ čo reálny produkt znamená hodnotu tovarov a služieb, ktoré sa vyrábajú v
konštantných cenách.
b) Nominálny produkt znamená hodnotu tovarov a služieb, ktoré sa vyrábajú v konštantných
cenách, zatiaľ čo reálny produkt znamená hodnotu tovarov a služieb, ktoré sa vyrábajú v
aktuálnych cenách.
c) Nominálny produkt znamená hodnotu tovarov a služieb, ktoré sa vyrábajú v aktuálnych
cenách, zatiaľ čo reálny produkt znamená hodnotu tovarov a služieb, ktoré sa vyrábajú v
cenách z nejakej referenčnej doby. Rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že nominálny produkt
zahrňuje inflačný efekt, zatiaľ čo reálny produkt ho nezahrňuje.

Čo znamená spotreba, úspory a investície a aký je medzi nimi vzťah?

a) Spotreba znamená využitie tovarov a služieb na uspokojenie súčasných potrieb, úspory
znamenajú odloženie súčasnej spotreby na budúcnosť a investície znamenajú vkladanie
peňazí do ekonomiky za účelom zvýšenia budúcej výroby a ziskov.
b) Spotreba znamená vkladanie peňazí do ekonomiky za účelom zvýšenia budúcej výroby a
ziskov, úspory znamenajú odloženie súčasnej spotreby na budúcnosť a investície znamenajú
využitie tovarov a služieb na uspokojenie súčasných potrieb.
c) Spotreba znamená odloženie súčasnej spotreby na budúcnosť, úspory znamenajú využitie
tovarov a služieb na uspokojenie súčasných potrieb a investície znamenajú vkladanie peňazí
do ekonomiky za účelom zvýšenia budúcej výroby a ziskov.

Dokonalá a nedokonalá konkurencia. Trh pôdy, trh práce a trh kapitálu. Základné
makroekonomické veličiny – hrubý domáci produkt a hrubý národný produkt, nominálny a
reálny produkt. Spotreba, úspory a investície.

Dokonalá a nedokonalá konkurencia

Konkurencia
 konkurencia predstavuje proces, v ktorom sa stretávajú záujmy rozmanitých
subjektov trhu, pričom sa všetci usilujú dosiahnuť výhodnejšie postavenie
 konkurencia medzi ponukou a dopytom (medzi výrobcami a spotrebiteľmi) sa
prejavuje v cene, ktorá je cenou kompromisu

DEĽBA
PODĽA SUBJEKTOV TRHU

 ponuková konkurencia – medzi výrobcami, cieľom je získať najvyššiu

pozíciu, ideálne by bolo stať sa monopolom (existuje Protimonopolný úrad-
dohliada na trh, aké sú podmienky, či nie sú privysoké ceny, či súťaž nie je
nekalá), cieľom je čo najvyšší zisk
 cenová konkurencia – konkurencia cenami, konkurenti si myslia že oni
najlepšie pracujú s cenou, predpokladajú že iný to neurobia (napr.
neznížia cenu)
  necenová konkurencia – kvalita, kvantita, napr. nejaké darčeky, reklamy,
obal, ochutnávky, skúšobné jazdy, servis, leasing(možnosť kúpy na
splátky), zľavy
 dopytová konkurencia – medzi spotrebiteľmi, cieľom je získať výhodu
(kúpa tovaru čo iný nekúpi), nehľadíme na iných spotrebiteľov, ak je ponuka
vyššia ako dopyt neprejavuje sa to, ak je ponuka nižšia ako dopyt vtedy sa
konkurencia prejavuje- najmä súťaž o nedostatkový tovar

PODĽA PODMIENOK

 dokonalá konkurencia- všetci majú rovnaké podmienky na trhu; rovnaký a

veľký počet predávajúcich a kupujúcich, cena je parameter, na trh sa dá voľne
vstupovať i vystupovať- nie sú žiadne obmedzenia, dopyt po výrobkoch je stály,
všetko sa predá, všetci o ňom majú rovnaké informácie; neviditeľná ruka trhu
(trh sa reguluje sám, na trhu existuje najsilnejšia motivácia, nás vlastný
egoistický záujem; napr. pekár nenapečie chlieb lebo sme hladný alebo lebo
chce zarobiť); sociálne slepý (mačka bohatého človeka má viac mlieka ako
dieťa chudobného); predstavuje ideálny stav trhovej ekonomiky, ktorý
v reálnom trhovom prostredí nikdy nenastane
 nedokonalá konkurencia = realita
 monopol – na trhu existuje jeden ponúkateľ služby, nemá konkurenciu
v krajine, výrobok nemá substitút (náhradu); napr. elektrina, ceny tovarov sú
vysoké (vyššie ako ekvalibirum), vysoký zisk firmy, nemotivuje ich pracovať
s cenou lebo nemá konkurenciu
 prirodzený – vzniká prirodzeným súťažením na trhu
 administratívny – je zriadený a chránený zákonom štátu
 oligopol – malý počet konkurujúcich si firiem; vstup na trh je pomerne ťažký,
konkurujú si najmä v cenovej oblasti, lebo ceny sú pomerne rovnaké a vyššie
ako ekvalibrium, radšej predajú menej tovarov ale za viac peňazí; napr.
mobilný operátor, automobilky, výroba liekov, výroba PC, výroba ťažkých
strojov, benzínky
 monopolistický konkurencia – na trhu je veľký počet výrobcov; vstup na
trh je voľný, tovary ponúka veľa výrobcov, sú pomerne podobné, cenová
konkurencia; napr. reštaurácie, prášky na pranie, kvetinárstva, opravovne,
nákupné centrá; tento typ je z hľadiska spotrebiteľa najvýhodnejší

Trh pôdy, trh práce a trh kapitálu

Trh pôdy, trh práce a trh kapitálu sú základné prvky ekonomiky a zohrávajú kľúčovú
úlohu v procese tvorby hospodárskeho rastu a vytvárania prosperity. Každý z týchto
trhov má svoje vlastné charakteristiky, ktoré majú vplyv na rozhodovanie podnikov a
spotrebiteľov a tým aj na celkovú ekonomiku.

Trh pôdy sa týka obchodu s pozemkami, a to od kúpy a predaja pôdy, prenájmu pôdy
až po jej využitie. Trh pôdy je dôležitý najmä pre poľnohospodárstvo a lesníctvo, ale
aj pre stavebníctvo a rozvoj infraštruktúry. Ceny pôdy sú ovplyvnené množstvom
faktorov, vrátane dostupnosti, kvality a polohy, ale aj dopytu po nej a ponuky.

Trh práce sa týka obchodu s pracovnou silou, čiže zamestnaní a nezamestnaní ľudia,
ktorí ponúkajú svoju prácu na trhu. Trh práce je ovplyvnený množstvom faktorov, ako
sú demografické trendy, zmeny v zamestnanosti a technologický pokrok. Ceny práce
sa zvyčajne stanovujú na základe ponuky a dopytu po určitých druhoch práce a sú
ovplyvnené aj vládnymi politikami, ako sú minimálne mzdy a sociálne zabezpečenie.

Trh kapitálu sa týka obchodu s kapitálom, čiže s financiami a investíciami. Trh kapitálu
zahŕňa trhy s akciami, dlhopismi, komoditami a inými finančnými nástrojmi. Investori
na trhu kapitálu hľadajú príležitosti na zhodnocovanie svojich finančných prostriedkov
a podniky hľadajú financovanie pre svoje projekty. Ceny na trhu kapitálu sú
ovplyvnené množstvom faktorov, ako sú ekonomické ukazovatele, hospodárske cykly
a politické udalosti.

Všetky tri trhy sú vzájomne prepojené a ovplyvňujú sa navzájom. Napríklad, ceny

pôdy môžu ovplyvniť náklady na výrobu určitých plodín a tým aj ceny tovarov, ktoré
spotrebitelia kupujú.

Základné makroekonomické veličiny – hrubý domáci produkt a hrubý národný produkt,

nominálny a reálny produkt.
Medzi hlavné makroekonomické / národohospodárske ukazovatele patria:

Hrubý domáci produkt (HDP)

Čistý domáci produkt (ČDP)
Hrubý národný produkt (HNP)
Čistý národný produkt (ČNP)
Národný dôchodok (ND)
Čistý ekonomický blahobyt (NEW)
Index rozvoja človeka
Externality
Hrubý domáci produkt (HDP)
Hrubý domáci produkt – HDP (z angl. Gross Domestic Product GDP) je makroekonomický
ukazovateľ, ktorým meriame ekonomickú výkonnosť národného hospodárstva. Hrubý
domáci produkt predstavuje trhovú produkciu všetkých tovarov a služieb vyprodukovaných
za jeden rok výrobnými faktormi na území danej krajiny.

Metódy výpočtu HDP

HDP možno zistiť nasledujúcimi metódami:

spotrebnou metódou (výdavková metóda)

dôchodkovou metódou (príjmová metóda)
výrobnou metódou (produkčná metóda)
Hrubý národný produkt (HNP)
Hrubý národný produkt HNP (Gross National Product GNP) predstavuje produkciu tovarov a
služieb vyprodukovaných národnými výrobnými faktormi (nezáleží na území ktorého štátu sa
nachádzajú). HNP je teda hodnota všetkých finálnych statkov a služieb vyrobených občanmi
danej zeme počas určitého obdobia.
Hrubý národný produkt z pohľadu ekonomickej teórie vyjadruje efekt pôsobenia národného
kapitálu, teda kapitálu, ktorý je vo vlastníctve občanov danej krajiny, a to nielen na území
danej krajiny, ale aj v zahraničí. Z hľadiska vecnej štruktúry HNP predstavuje veľmi široký
sortiment vyrábaných tovarov a služieb, ktoré prakticky nie je možné vyjadriť
prostredníctvom jedného spoločného menovateľa.
Nominálny a reálny HDP a HNP
Z hľadiska oceňovania rozdeľujeme GNP na:
nominálny hrubý domáci produkt – predstavuje celkovú hodnotu tovarov a služieb v
peniazoch, ktorá bola vyrobená v danom roku, kedy hodnoty sú v trhových cenách každého
roku, napr. koľko sa vyrobilo v roku 1995 za ceny v roku 1995. Veľkosť GNP je vyjadrená v
bežných cenách toho roku, teda v bežných, trhových cenách príslušného obdobia.
reálny hrubý domáci produkt – upravuje nominálne ocenenie produktu v cenách základného
(bázového) roka predstavujúcich stále cenové meradlo produktu – v stálych cenách –
zohľadňuje infláciu
Nominálne ukazovatele sú vyjadrené v bežných trhových cenách. Reálne ukazovatele
vyjadrujeme v stálych cenách daného roka. Nominálny HDP predstavuje celkovú peňažnú
hodnotu statkov s služieb vyrobených v danom roku ocenených cenami daného roka. Ak HDP
meriame a vyjadrujeme v stálych cenách, získame reálny HDP. Stále ceny zohľadňujú vplyv
inflácie.

Spotreba, úspory a investície.

Spotreba, úspory a investície sú kľúčovými pojmy v oblasti ekonomiky. Tieto pojmy sú
úzko prepojené a zohrávajú dôležitú úlohu v ekonomickom raste a rozvoji.

Spotreba sa týka výdavkov na tovary a služby na uspokojenie potrieb a túžob

jednotlivcov alebo domácností. Spotreba zahŕňa všetko, čo kupujú a konzumujú
jednotlivci a domácnosti, ako napríklad potraviny, oblečenie, zábavu a služby.
Spotreba je dôležitá pre ekonomický rast, pretože tvorí väčšinu dopytu po tovaroch a
službách.

Úspory sú časťou príjmu, ktorá nie je spotrebovaná a uložená na budúce použitie.

Úspory môžu byť vkladom na bankový účet, nákupom akcií alebo iných investičných
nástrojov. Úspory sú dôležité pre jednotlivcov a domácnosti, pretože im poskytujú
finančnú stabilitu a zároveň umožňujú investovať do budúcnosti. Pre ekonomiku ako
celok sú úspory dôležité, pretože poskytujú zdroje pre investície.

Investície sú výdavky na nákup a vytvorenie dlhodobých aktív, ako sú napríklad

budovy, zariadenia a infraštruktúra. Investície sú dôležité pre ekonomický rast,
pretože poskytujú prostriedky pre budovanie kapacity a zvyšovanie produktivity.
Investície môžu byť financované z úspor, ale aj z pôžičiek a emisií akcií.

V ekonomike platí vzťah medzi spotrebou, úsporami a investíciami. Ak dôjde k

zvýšeniu spotreby, bude to mať za následok zvýšenie dopytu a zvyšovanie cien, čo
môže viesť k inflácii. Naopak, zvýšenie úspor môže mať za následok pokles spotreby
a dopytu, čo môže spomaliť ekonomický rast. Zvýšenie investícií môže zvýšiť
produktivitu a kapacitu, čo môže viesť k rastu a rozvoju ekonomiky.

Význam spotreby, úspor a investícií sa môže líšiť v závislosti od stavu ekonomiky. V

období recesie alebo krízy môže byť dôležitejšie zvýšiť V období recesie alebo krízy
môže byť dôležitejšie zvýšiť úspory a investície, aby sa podporila obnova ekonomiky.
V období rastu môže byť dôležitejšie zvýšiť spotrebu, aby sa udržala dopytová strana
a podporil sa rast.

Vlády môžu mať významný vplyv na spotrebu, úspory a investície. Vlády môžu
podporovať spotrebu pomocou daňových stimulov alebo sociálnych dávok, čo môže
mať pozitívny vplyv na dopyt. Zároveň môžu vlády podporovať úspory
prostredníctvom daňových zvýhodnení alebo iných pobídek, čo môže mať pozitívny
vplyv na finančnú stabilitu jednotlivcov a domácností. Vlády môžu tiež podporovať
investície prostredníctvom verejných investícií do infraštruktúry a iných projektov, čo
môže mať pozitívny vplyv na ekonomický rast a produktivitu.

Celkovo je dôležité nájsť rovnováhu medzi spotrebou, úsporami a investíciami.

Vyvážený prístup k týmto faktorom môže pomôcť podporiť stabilný a udržateľný
ekonomický rast a rozvoj.
1. Základné ekonomické zákony, ktoré ovplyvňujú fungovanie trhovej ekonomiky sú
napríklad Zákon vzácnosti, Zákon rastúcich nákladov, Zákon klesajúcich výnosov.

2. Trhový mechanizmus je proces, ktorým sa na trhu zabezpečuje uspokojenie potrieb a

prianí jednotlivcov. Je súhrn procesov a vzťahov, ktoré vznikajú pri kúpe a predaji tovarov,
služieb, výr. faktorov za trhovú cenu.

3. Subjekty trhu sú domácnosť, firma a štát. Každá z týchto skupín má svoju vlastnú úlohu v
trhovej ekonomike. Domácnosť a firma sa vzájomne integrujú v rámci trhu a stanovujú ceny
a množstvá tovarov a služieb. zatiaľ čo štát dohliada na dodržiavanie právnych predpisov a
reguluje trh, keď je to potrebné.

4. Hlavnými nedostatkami a nedokonalosťami trhu sú monopol, oligopol, a verejné statky.

Monopol a oligopol sú situácie, kedy niekoľko firiem má kontrolu nad trhom, čo vedie k
vyšším cenám a obmedzenej konkurencii. Verejné statky sú tovary alebo služby, ktoré sa
nedajú efektívne poskytovať na trhu.

5.Dopyt je množstvo tovarov a služieb, ktoré sú kupujúci ochotní a schopní si kúpiť za určitú
cenu. Faktory, ktoré ovplyvňujú dopyt, zahŕňajú ceny tovarov a služieb, príjmy spotrebiteľov,
preferencie, trendy a sezónne faktory.

6. Ponuka je množstvo tovarov a služieb, ktoré sú predávajúci ochotní a schopní ponúknuť na

trhu za určitú cenu. Faktory, ktoré ovplyvňujú ponuku, zahŕňajú ceny výrobných nákladov,
dostupnosť surovín, technologické zlepšenia a konkurenčné prostredie.

7. Formovanie rovnováhy na trhu je proces, kedy sa stretne dopyt a ponuka a stanoví sa

rovnovážna cena a množstvo. Faktory, ktoré ovplyvňujú formovanie rovnováhy, zahŕňajú
ceny výrobných nákladov, dostupnosť surovín, technologické zlepšenia, konkurenčné
prostredie, preferencie spotrebiteľov a mnoho ďalších.

8. Cenová elasticita dopytu a ponuky sú dôležité pre trhové procesy, pretože ovplyvňujú, ako
sa zmení dopyt alebo ponuka v reakcii na zmenu cien. Ak je dopyt alebo ponuka elastická,
zmena cien spôsobí väčšiu zmenu množstva dopytu alebo ponuky, zatiaľ čo pri neelastickom
dopyte alebo ponuke sa zmena cien prejaví menšou zmenou množstva.

9. Hlavné trhové štruktúry zahŕňajú monopol, oligopol, monopolistickú konkurenciu a

dokonalú konkurenciu. Monopol je situácia, keď jedna firma má kontrolu nad trhom,
oligopol sú situácie, kedy niekoľko firiem má kontrolu nad trhom, monopolistická
konkurencia sa vyskytuje, keď existuje veľký počet firiem, ktoré ponúkajú podobné, ale nie
úplne rovnaké produkty a dokonalá konkurencia je situácia, keď existuje veľké množstvo
malých firiem, ktoré ponúkajú úplne rovnaké produkty.
10. Štátny zásah v trhovej ekonomike môže byť nevyhnutný v prípade, ak trhové
nedokonalosti vedú k neefektívnosti alebo nespravodlivosti. Najčastejšie formy regulácie
trhu zahŕňajú fiškálne a monetárne politiky, právne predpisy, dotácie, dane a subvencie.