Ţilinská univerzita v Ţiline

Fakulta špeciálneho inţinierstva

JUDr. Štefan Dzurčanin

JUDr. Jozef Petráš, CSc.

KRIMINALISTICKÁ TAKTIKA
PRE BEZPEČNOSTNÝ MANAŢMENT

Ţilina 2004

1
 OBSAH

Predslov

1. OBHLIADKA
1.1 Pojem a význam obhliadky
1.2 Druhy ohliadok
1.3 Základné taktické zásady obhliadky
1.4 Práca na mieste kriminalisticky relevantnej udalosti
1.5 Dokumentácia obhliadky kriminalisticky relevantnej udalosti

2. PREHLIADKA
2.1 Pojem a význam prehliadky
2.2 Druhy prehliadok
2.3 Príprava prehliadok
2.4 Taktické zásady vykonávania prehliadok
2.5 Taktický postup vykonania domovej prehliadky
2.6 Taktický postup vykonania osobnej prehliadky
2.7 Dokumentácia prehliadky

3. VÝSLUCH
3.1 Charakteristika, pojem a druhy výsluchu
3.2 Príprava výsluchu
3.3 Taktika výsluchu
3.4 Taktické postupy riešenia typických výsluchových situácií
3.5 Dokumentácia výsluchu

4. KONFRONTÁCIA
4.1 Pojem a podstata konfrontácie
4.2 Príprava a taktika vykonania konfrontácie

2
5. REKOGNICIA
5.1 Pojem, podstata a druhy rekognície
5.2 Príprava rekognície
5.3 Taktika vykonania rekognície
5.4 Dokumentácia rekognície

6. PÁTRANIE
6.1 Pojem, podstata a význam pátrania
6.2 Druhy pátrania
6.3 Zásady pátrania
6.4 Taktika výkonu pátrania

7. REKONŠTRUKCIA
7.1 Pojem, podstata a význam kriminalistickej rekonštrukcie
7.2 Druhy kriminalistickej rekonštrukcie
7.3 Príprava rekonštrukcie protiprávneho činu
7.4 Taktické zásady a postupy vykonávania rekonštrukcie
7.5 Dokumentácia rekonštrukcie protiprávneho činu

3
 PREDSLOV

Učebný text „Kriminalistická taktika" je určený poslucháčom 4. ročníka diaľkového

štúdia odboru bezpečnostný manaţment na Fakulte špeciálneho inţinierstva Ţilinskej uni-
verzity, Detašované pracovisko v Košiciach, ako študijná pomôcka.
„Kriminalistická taktika" ako jedna časť kriminalistiky nadväzuje na „Kriminalistickú
techniku", s ktorou ste sa oboznámili v predchádzajúcom ročníku diaľkového štúdia.
Skriptá sú základným východiskom pre ďalšie vzdelávanie poslucháčov, pričom zo-
hľadňujú aj študijný program. Študijný materiál obsahuje problematiku obhliadky
s rozobratím jej druhov, základných taktických zásad a najmä prácou na mieste kriminalis-
ticky relevantnej udalosti. Problematika prehliadky sa zaoberá prípravou prehliadky, jej tak-
tickými zásadami a taktickými postupmi vykonania domovej a osobnej prehliadky. Výsluch
ako jedna z metód kriminalistickej taktiky vysvetľuje prípravu a taktické zásady výsluchu, pri-
čom nezanedbateľná je aj jeho dokumentácia. Ďalšou problematikou je príprava a taktika vy-
konania konfrontácie a rekognície. Nemenej závaţnou je problematika pátrania, ktorá obsahu-
je druhy pátrania, zásady pátrania a taktiku vykonania pátrania. Rekonštrukcia nám objasňu-
je najmä prípravu, taktické zásady a postupy vykonania rekonštrukcie protiprávneho činu a
jej dokumentáciu. Samozrejme, ţe kaţdá problematika, ktorá je obsahom skrípt zahrňuje vy-
svetlenie pojmu a podstaty problematiky.
V skriptách nie sú obsiahnuté všetky metódy kriminalistickej taktiky, ktoré sa uplatňujú
v kriminalistickej praxi, ale boli spracované len tie, ktoré sú najpotrebnejšie pre štúdium
odboru bezpečnostného manaţmentu. Jednotlivé spracované problematiky nie sú vyčerpáva-
júce z dôvodu veľkej a bohatej teoretickej základne a kriminalistickej praxe.

Košice 2004 Autori

4
 1 OBHLIADKA
1.1 Pojem a význam obhliadky

Základom pre poznanie objektívnej pravdy a pre rozhodovanie orgánov činných

v trestnom konaní najmä polície o postupe v procese kriminalistického objasňovania krimina-
listický relevantnej udalosti a o konaní niektorých osôb sú informácie o udalosti, o príčinách
a následkoch určitého javu, o páchateľovi a o jeho vzťahu ku skutku. Získanie informácií o ko-
naní páchateľa alebo iných osôb v materiálnom prostredí nám umoţňuje odraz udalosti. Pre
tieto účely sa vyuţívajú mnohé špecifické kriminalistické metódy a jednou z nich, ktorá má
významné miesto je aj obhliadka.
Obhliadka je samostatná špecifická metóda kriminalistického objasňovania, ktorou sa
na základe bezprostredného pozorovania zisťuje, skúma, hodnotí a dokumentuje stav ma-
teriálneho prostredia, ako aj jednotlivých objektov majúcich vzťah k objasňovanej uda-
losti s cieľom zistiť celkovú situáciu, vyhľadať a zaistiť ich stopy, dôkazy slúžiace na po-
znanie objektívnej pravdy o objasňovanej udalosti a jeho páchateľovi pre potreby rozho-
dovania kriminalistu o ďalšom postupe.
Podstata obhliadky spočíva v bezprostrednom pozorovaní konkrétneho prostredia, súvi-
siaceho s objasňovanou udalosťou a zmenami, ktoré vznikli konaním páchateľa alebo iných
osôb a majú dôkazný alebo taktický význam vo vzťahu ku skutku, ktorý je predmetom krimina-
listického objasňovania. Obhliadka okrem bezprostredného pozorovania zahrňuje aj ďalšie
špeciálne metódy (meranie, porovnávanie, opisovanie, analýza, syntéza), aplikáciu metód
iných vedných odborov, vyuţívanie špecifických metód kriminalistického objasňovania a v
neposlednom rade aj odporúčania vypracované kriminalistikou.
Pre obhliadku je typické, ţe zmyslové, empirické poznávanie materiálnej situácie
a objektov materiálneho prostredia spolu s logickým myslením, analýzou a hodnotením takto
získaných informácií smerujú k najobjektívnejšiemu a úplnému poznaniu skúmanej materiál-
nej situácie alebo jednotlivých objektov.
Význam obhliadky pre proces objasňovania spočíva v tom, ţe prostredníctvom obhliadky sa
zisťuje a skúma podstatná a významná časť dôleţitých stôp kriminalisticky relevantných uda-
losti, ich páchateľov a príčiny ich vzniku. Výsledky obhliadky, (najmä obhliadky miesta činu)
dovoľujú orgánom činným v trestnom konaní správne stanoviť a určiť zameranie ďalšej činnosti
pri odhaľovaní kriminalisticky relevantných udalosti. Umoţňujú vytvoriť si predstavu o cha-
raktere objasňovanej udalosti o moţných príčinách a podmienkach jej vzniku

5
a o subjekte, ktorý túto udalosť vyvolal. Od kvality vykonanej obhliadky veľakrát závisí aj
úspech celého ďalšieho postupu, čo vyplýva aj z jej dôleţitosti, ako jedného z významných
procesných úkonov. Nedocenenie významu a moţnosti obhliadky vedie v niektorých prípadoch
k nedôslednému vykonaniu obhliadky na základe, ktorého často krát vznikajú neodstrániteľné
nedostatky, ktoré komplikujú alebo dokonca znemoţňujú objektívne, úplné a rýchle odhalenie
kriminalisticky relevantnej udalosti. Kriminalistická teória a prax rozpracováva a zdokonaľuje
taktiku obhliadky i j ej praktické vykonanie na báze nových poznatkov kriminalistiky
v závislosti na význame tejto metódy pre prax tak, ako to vyţadujú ciele obhliadky.
Obhliadka aj napriek tomu, ţe sa jedná o kriminalistickú metódu musí rešpektovať aj zá-
konné poţiadavky. Musí byť vykonávaná tak, aby ňou nedochádzalo k zniţovaniu ľudskej dôs-
tojností alebo ohrozeniu ţivota a zdravia účastníkov obhliadky. Pokiaľ výsledky obhliadky
majú mať charakter dôkazu pre trestné konanie tak musia byť úkony obhliadky vykonané v
súlade s trestným poriadkom.

1.2 Druhy ohliadok

Základnými klasifikačnými kritériami pri stanovení druhov ohliadok sú predovšetkým

charakter objektov a miest, ktoré sú predmetom obhliadky a postupnosť vykonávaných pre-
hliadok.
Podľa charakteru objektov a miest, ktoré sú predmetom obhliadky poznáme nasledujúce
druhy ohliadok:
- obhliadka stôp,
- obhliadka predmetov,
- obhliadka listinného materiálu - dokladov,
- obhliadka tela ţivej osoby,
- obhliadka zvierat,
- obhliadka mŕtvoly človeka,
- obhliadka miesta činu,
- obhliadka terénu alebo miestnosti, ktoré nie sú miestom činu.
Rad uvedených ohliadok sa vykonáva postupne alebo súbeţne ako komplex obhliadky
jedného úkonu (napr. pri obhliadke miesta vraţdy sú vykonávané takmer všetky druhy
ohliadok). Pre obhliadku (nezávisle od jednotlivého druhu) vypracováva kriminalistika
všeobecné odporučenia, ktoré sa dotýkajú prípravy, vlastného vykonania, dokumentácie
6
priebehu a výsledkov obhliadky, ktoré je potrebné prispôsobiť jednotlivým druhom obhliad-
ky a zohľadniť aj špecifické postupy typické pre jednotlivé druhy ohliadok. Obhliadkou mô-
ţeme získať prvotné informácie, ktoré bezprostredné vyplývajú z charakteru materiálnej
zmeny a boli zistené obhliadkou.(napr. zistenie veľkosti, tvaru obuvi, ktorá stopu vytvorila,
z raţe nájdenej nábojnice bezprostredné vyplýva aj raţ zbrane , ktorej bola vystrelená a
pod.). Odvodené informácie sú tie, ktoré môţeme logicky odvodiť od informácií prvotných
(napr. z veľkosti obuvi je moţné predpokladať výšku osoby, ktorá stopu vytvorila, zo znalosti
raţe zbrane môţeme predpokladať určitý okruh zbraní, ktoré majú uvedenú raţ, z intenzity,
ktorou bolo spôsobené poranenie môţeme predpokladať fyzickú zdatnosť osoby a pod.). Od-
vodené informácie majú veľký taktický význam a v ţiadnom prípade ich nesmieme podceňo-
vať.
Obhliadka stôp - sa vo väčšine prípadov realizuje ako súčasť obhliadky miesta činu alebo
konkrétnych objektov, na ktorých sa nachádzajú. Obhliadka stôp sa vykonáva vţdy na mieste
nájdenia. V niektorých prípadoch sú stopy aj s nositeľom prenesené do úradných miestností,
kde sa vykonáva obhliadka samotného nositeľa stopy a samotných stôp. Za stopu z hľadiska
obhliadky moţno povaţovať kaţdú zmenu v materiálnom prostredí, ktorá vznikla ako výsledok
konania osoby alebo osôb zúčastnených na objasňovanom čine a je v príčinnej súvislosti so
zamýšľaným alebo skutočným následkom.
Cieľom obhliadky stôp je zistenie základných väčšinou taktických informácií o objektoch,
ktoré ich vytvorili, zistenie informácií o spôsobe vzniku danej stopy, charakterizovanie kon-
krétnej stopy, jej tvar, umiestnenie, veľkosť, opísanie všetkých údajov, ktoré pomôţu
k zisteniu informácií o spôsobe vzniku danej stopy, o osobe, ktorej výsledkom činnosti stopa
je. V mnohých prípadoch riadna obhliadka stopy je základným predpokladom pre jej vyuţitie
ako dôkazu.
Obhliadka predmetov - sa uplatňuje predovšetkým u predmetov, ktoré sú nájdené na
mieste činu, pri domových alebo osobných prehliadkach, u predmetov, ktoré boli nájdené
a odovzdané občanmi alebo u predmetov označených poškodenými alebo svedkami a pod. Rea-
lizuje sa spravidla ako súčasť iného úkonu, (napr. obhliadky miesta činu) a jej výsledky sú
súčasťou zápisnice o obhliadke miesta činu. Predmety v rámci kriminalistického objasňovania
majú mimoriadny význam najmä pre svoj vzťah ku spáchanému činu alebo k páchateľovi. Je
to preto, ţe sú nositeľmi najrozličnejších informácií, ktoré za určitých okolností môţu získať
povahu dôkazov.
Obhliadka predmetov spočíva v zaznamenaní všeobecných znakov a vlastností ohliada-
ných predmetov. Pozornosť sa zameriava najmä na čo najpresnejšie pomenovanie predmetu,

7
opis miesta nálezu a čas nálezu, opis materiálu, jeho tvár, farba, rozmery a stav. Zisťuje sa
výrobca, typ, výrobné číslo, precízne sa opisujú konkrétne poškodenia predmetu, stopy zne-
čistenia rôzneho pôvodu (krvou, slinami). Opisujú sa zjavné chyby a prípadne ich viditeľné
príčiny, stav a poloha ovládacích prvkov, zistenie znakov, ktoré ukazujú na druh pouţitia
predmetu, stav opotrebovania a znaky nasvedčujúce na vzťah predmetu k objasňovanému
skutku, k páchateľovi. Obhliadku predmetov nie je moţné zamieňať s expertíznym skúma-
ním (pri obhliadke nájdenej pištole skúšať jej funkčnosť bude vecou znalca). Pri manipulácii
s predmetmi pri obhliadke nesmie kriminalista ţiadnym spôsobom narušiť, alebo poškodiť
stopy, ktoré sa na predmete nachádzajú, alebo sa môţu nachádzať. Po ich vyhľadaní musí za-
bezpečiť predmet pred zničením stôp.
Obhliadka listinného materiálu - dokladov - má zodpovedať na otázku, či daný doku-
ment má vzťah k preverovanej udalosti, alebo či môţe byť listinným dôkazom. Za listinný
materiál v tomto zmysle budeme povaţovať tlačené strojom, alebo rukou písané listiny, naj-
rozličnejšieho obsahu, ktoré súvisia s objasňovanou udalosťou. Za doklady budeme povaţovať
predovšetkým písomnosti, ktorými štátne orgány, prípadne právnické osoby osvedčujú práv-
nické skutočnosti, alebo právne vzťahy. Podobne ako u obhliadky predmetov môţe ísť aj v
tomto prípade o obhliadku listín a dokladov nájdených na mieste činu a v takýchto prípa-
doch bude výsledok obhliadky obsiahnutý v zápisnici o obhliadke miesta činu. V prípade, ţe
listinný materiál alebo doklady boli kriminalistovi doručené osobitne, budú podrobené ob-
hliadke samostatne.
Obhliadkou listinného materiálu a dokumentov si kriminalista zaobstaráva znalosť o zá-
kladnej charakteristike daných písomností a ich vzťah k objasňovanej udalosti. Pri obhliadke
sa zameriava najmä na označenie písomností, jej pomenovanie a charakteristiku, význam, ob-
sah a formu písomnosti a jej náleţitosti (označenie organizácie, štátneho orgánu, právnickej
osoby), adresáta, odosielateľa a pod. Charakteristiku materiálu, z ktorého je písomnosť vy-
robená, opísanie takých znakov, z ktorých vyplýva podozrenie napríklad na falšovanie písom-
ností, pozmeňovanie jej obsahu, opísanie najrôznejších poškodení ohliadaných písomností,
stôp, ktoré sa nachádzajú na jednotlivých písomnostiach . Kriminalista musí dbať na to, aby
pri obhliadke písomnosti nezničil existujúce stopy, alebo aby nevytvoril nové stopy.
Obhliadka tela živej osoby - prichádza do úvahy predovšetkým vtedy, ak vznikne potreba
zistiť, či sa na tele osoby nachádzajú stopy spáchaného činu, alebo stopy, ktoré s ním súvisia,
alebo pri zistení totoţnosti osoby Obhliadka tela ţivej osoby prichádza do úvahy predovšet-
kým u podozrivého, páchateľa, poškodeného, ale rovnako môţe byť vykonaná aj u svedka.
U podozrivého alebo páchateľa pôjde o hľadanie stôp o obrane napadnutej osoby (násilné

8
trestné činy). U poškodeného pôjde o zisťovanie stôp, ktoré sú spôsobené konaním podozri-
vého a páchateľa, to isté platí aj pre svedka. Účelom obhliadky tela ţivej osoby môţe byť aj
potreba zistenia existencie či neexistencie niektorých konkrétnych znakov na tele určitej
osoby, ktoré by mohli prispieť k identifikácii osoby, na základe uţ predtým zadováţeného
opisu určitých zvláštností a jeho porovnaním s výsledkami obhliadky. Obhliadku tela, ak ju
nevykonáva lekár, môţe uskutočniť iba osoba rovnakého pohlavia. Ak je potrebné zistiť zra-
nenia (podliatiny, škrabance, bodné poranenia) môţe kriminalista k obhliadke tela prizvať
znalca z odboru súdneho lekárstva. Obhliadku tela nemoţno zamieňať s osobnou prehliad-
kou, ani súdno-lekárskym znaleckým skúmaním.
Podstatou obhliadky tela ţivej osoby je pozorovanie a následný opis stôp na tele osoby,
ktorý uvedieme do zápisnice o obhliadke tela. Pri obhliadke tela si kriminalista všíma najmä
nasledujúce skutočnosti, ktoré zapisuje do zápisnice: - celkovú charakteristiku postavy osoby
(výška, hmotnosť, tvar tela, vlasy, účes, nos, farba oči, ústa, brada, uši), oblečenie, obuv, ich
poškodenia, znečistenia, (krv, moč, prach, blato), ktoré môţu mať súvislosť s prostredím
miesta činu, alebo môţu byť charakteristické pre pracovné prostredie osoby. Po vyzlečení
šatstva a obuvi sa opisujú jednotlivé časti tela, ktoré boli doposiaľ kryté oblečením (krk,
hrudník, horné končatiny, chrbát, dolné končatiny, vonkajšie poranenia, staré jazvy). Taktieţ
sa opisujú vrodené defekty tela (skolióza, rázštep, deformácia končatín, bradavice, výrazné
materské znamienka, koţné choroby, poruchy pigmentácie, tetovanie). Významnou súčasťou
obhliadky tela ţivej osoby je jej fotografická dokumentácia (doporučuje sa pouţitie farebného
materiálu).
Obhliadka zvierat sa vykonáva v prípadoch, kedy sa zvieratá stali objektom trestného
činu, poprípade predmetom špekulácie a v tejto súvislosti boli usmrtené. Na obhliadku bude
účelné prizvať znalca z odboru veterinárnej medicíny a v jednoduchých prípadoch postačí aj
zootechnik alebo odborník z oblasti chovateľstva. Kriminalista ohliadajúci zvieratá musí
venovať pozornosť nasledujúcim skutočnostiam: - zisteniu druhu, rodu, pohlavia a vek zvie-
raťa, opisu vonkajšieho vzhľadu zvieraťa, znakom svedčiacim o vlastníctve zvieraťa osobou,
firmou alebo iným subjektom (štítok, značka, krúţok), individuálnym anatomickým znakom,
špeciálnym znakom zafarbenia, jazvám, zraneniam, deformáciám, znakom po týraní, čerstvým
poraneniam, opisu predmetov, ktoré sa nachádzajú na tele (obojok, vodidlo, náhubok, reťaz,
podkova), znečisteniu tela zvieraťa rôznymi materiálmi, ktoré by mohli charakterizovať pro-
stredie, v ktorom sa zviera nachádzalo, alebo pohybovalo. V súvislosti s obhliadkou miesta
nálezu mŕtveho zvieraťa zisťuje sa prítomnosť jedovatých látok na mieste a v jeho okolí a tieţ
prítomnosť všetkých stôp, ktoré by mohli mať súvislosť s úhynom zvieraťa, alebo jeho

9
usmrtením.
Obhliadka mŕtvoly človeka - j e vţdy súčasťou obhliadky miesta nálezu mŕtvoly, kto-
ré môţe, ale nemusí byť súčasne miestom dokonania útoku, smerujúceho proti tejto osobe.
Od obhliadky mŕtvoly, ktorú vykonáva kriminalista je potrebné odlíšiť prehliadku a pitvu
mŕtvoly. Obhliadka mŕtvoly je metódou kriminalistického objasňovania, pri ktorej krimina-
lista za priamej súčinnosti kriminalistického technika s vyuţitím priameho zmyslového po-
zorovania vyhľadáva, zisťuje, dokumentuje a zaisťuje stopy na tele, alebo odeve mŕtvoly.
Cieľom obhliadky mŕtvoly je získanie informácii o existencii, druhu, charaktere, rozsahu
a umiestnení zranení, ktoré sa nachádzajú na mŕtvole, informácii o spôsobe vzniku týchto
zranení, informácii nasvedčujúcich na predbeţný záver o násilnom charaktere smrti, alebo na
záver o nešťastnej náhode, či prirodzenej smrti. Za účelom dosiahnutia uvedeného cieľa musí
kriminalista pri obhliadke mŕtvoly venovať pozornosť najmä okamţitému prevereniu, či ide
skutočne o mŕtvolu a či nie je potrebné poskytnúť okamţitú lekársku pomoc, podrobnému a
dôslednému opisu miesta nálezu mŕtvoly, ohliadnutiu všetkých stôp a predmetov, ktoré sa
nachádzajú na mieste nálezu mŕtvoly a vykazujú, alebo môţu mať súvislosť so vznikom
zranenia a smrťou, zisteniu stôp, ktoré nasvedčujú na prítomnosť páchateľa, spolupáchateľov,
umiestneniu mŕtvoly v priestore, zisteniu údajov o mŕtvole (pohlavie, zdanlivý vek), charak-
teristike jej oblečenia, podrobnému a terminologický správnemu opisu odevu, obuvi, predme-
tov, umiestneniu a opisu najrôznejších poškodení, znečistenia obuvi a odevu, presnému opisu
všetkých predmetov, nachádzajúcich sa na tele mŕtvoly (prstene, prívesky, retiazky, náušnice,
ozdoby vo vlasoch), precíznemu a terminologický bezchybnému opísaniu všetkých poranení
nájdených na tele mŕtvoly s presným uvedením ich umiestnenia, zisťovaniu informácií, týka-
júcich sa času smrti osoby, "zistenej alebo neexistujúcej mŕtvolnej stuhlosti, teplote mŕtvoly
(zasunutím teplomeru do konečníka alebo pošvy mŕtvoly), známkam . vysychania mŕtvoly,
hnilobným zmenám.
Obhliadka miesta činu - predstavuje jeden z prvotných a neodkladných úkonov, ktorý
je zameraný na bezprostredné a komplexné zistenie stavu materiálneho prostredia na tých
miestach, kde je odôvodnený predpoklad určitej činnosti páchateľa a jej odraz v zmenách
daného prostredia. Obhliadkou miesta činu sa zisťuje existencia najrôznejších objektov
a predmetov na mieste činu a ich stav a súčasne sa skúma moţný vzťah takýchto predmetov
ku skutku, ktorý je predmetom kriminalistického objasňovania (sú to napr. nástroje na spá-
chanie skutku, predmety pouţité na obranu proti útočníkovi a pod.).
Za miesto činu z kriminalistického hľadiska povaţujeme predovšetkým priestor,
o ktorom bolo zistené, že tam bol spáchaný trestný čin ako celok alebo niektorá jeho

10
 časť. Je to priestor, na ktorom páchateľ uskutočnil činnosť, ktorá súvisí s trestným
činom. Na tomto mieste je celý rad zmien v materiálnom prostredí, ktoré sú výsledkom pá-
chateľovej činnosti, nachádzajú sa tam (alebo sa môţu nachádzať) predmety, ktoré súvisia
so spáchaným skutkom, stopy po pouţití nástrojov na spáchanie skutku, predmety patriace
páchateľovi a pod. .
Za miesto činu sa povaţuje nielen to miesto, kde došlo k dokonaniu skutku a vzniku ná-
sledku, ale sú to aj všetky tie miesta, kde páchateľ vykonával nejakú činnosť, ktorá je v prí-
činnej súvislosti so vzniklým alebo zamýšľaným výsledkom, napr. v rámci prípravy na spácha-
nie skutku vyrábal alebo prispôsoboval nástroje, čakal na obeť). Taktieţ za miesto činu sa
povaţujú miesta, kde páchateľ po dokonaní skutku, napr. odhodil nástroje, ktoré boli pouţité
na jeho spáchanie, ukryl tieto nástroje po spáchaní skutku alebo ukryl predmety, ktoré odcudzil.
Rovnako sa za miesto činu povaţuje aj priestor, kde bola premiestnená a ukrytá usmrtená
osoba, trasa príchodu a odchodu páchateľa trestného činu, ale aj dopravný prostriedok, ktorý
bol pouţitý na spáchanie činu. Je predpoklad, ţe na všetkých uvedených miestach sa budú
nachádzať stopy po činnosti páchateľa a tieto je potrebné v súvislosti s obhliadkou miesta
činu vyhľadať, dokumentovať a zaistiť pre účely kriminalistického objasňovania. V súvis-
losti s obhliadkou je potrebné prísne dodrţiavať postupy a kriminalistikou odporúčané opat-
renia, aby nedošlo k poškodeniu alebo zničeniu stôp a tým aj dôkazového materiálu pre trest-
né konanie.
Obhliadka miesta činu neprináša iba informácie, ktoré sa vzťahujú na udalosť, ale tieţ
cenné informácie o páchateľovi daného skutku. Zo zanechaných, nájdených, dokumentova-
ných a zaistených stôp môţeme dedukovať informácie napr. o fyzických vlastnostiach pá-
chateľa (výška, hmotnosť, farbu vlasov, stav chrupu, vek a pod.), na kriminálnu skúsenosť,
na úroveň zručnosti (najmä pri pouţití niektorých špeciálnych nástrojov alebo prístrojov), na
oblečenie a obutie, o predmete záujmu páchateľa, o spôsobe spáchania a utajovania daného
skutku.
Za základné úlohy obhliadky miesta činu, ktoré majú všeobecný charakter moţno pova-
ţovať zisťovanie informácií o existencií dostatočných dôvodov na podozrenie, ţe objasňo-
vaný skutok je postihnuteľným činom určitej osoby, či miesto činu je miestom "dovŕšenia
činu, alebo iba miestom obhliadky nálezu konkrétnych objektov, aké skutočnosti nasvedčujú
na premiestňovanie predmetov, mŕtvoly z miesta spáchaného skutku na miesto ohliadania,
koľko osôb sa na mieste činu pohybovalo, fyzické vlastnosti týchto osôb a ich znaky. Dôleţi-
té je zisťovanie záujmu, motívu konania a cieľa páchateľa, času alebo časového úseku spácha-
nia skutku, dĺţku zdrţiavania sa páchateľa na mieste a spôsob spáchania skutku, zisťovanie

11
nástrojov alebo predmetov, ktoré boli pouţité pri spáchaní skutku a dôvod ich zanechania,
odhodenia alebo ukrytia, zisťovanie opatrení a spôsobov, ktorými sa páchateľ pokúsil trestný
čin utajiť, stôp nachádzajúcich sa na odeve, obuvi, tele páchateľa, alebo stôp, ktoré mohli
vzhľadom na charakter prostredia, skutku predpokladaného spôsobu premiestňovania a pre-
pravy vzniknúť na odcudzených veciach, aký spôsob prepravy odcudzených veci je potrebné
predpokladať. Zisťujú sa taktieţ informácie o tom, kto mohol príchod, spáchanie skutku, po-
hyb alebo odchod páchateľa z miesta činu pozorovať, kto mohol počuť rôzne zvuky, ktoré
súvisia s objasňovaním skutkom.
Obhliadka terénu alebo miestnosti, ktoré nie sú miestom činu - sa spravidla vykonáva
vtedy, ak je potreba zistenia a preukázania takých kriminalistický relevantných skutočnosti,
ktoré môţu byť zistené výlučne uskutočnením obhliadky. V prípade potreby ohliadnuť iné
miesto, ako miesto činu, postupuje kriminalista rovnako, ako pri obhliadke miesta činu. Pre-
dovšetkým pôjde o prípady overovania existencie určitých skutočnosti, ktoré vyplynuli
z výpovede svedkov, poškodeného, podozrivého a páchateľa. V prípade podozrivého a pá-
chateľa obhliadka týchto miest prichádza v úvahu pri vyvracaní podozrenia zo spáchania ob-
jasňovaného skutku a môţe nám poskytnúť informácie o tom, ţe osoba sa na tomto mieste
nachádzala, ţe tu vykonávala určitú konkrétnu činnosť, o ktorej vypovedala, ţe tu zanechala
stopy, ktoré svedčia o jej činnosti a prítomnosti, čo svedčí o tom, ţe nebola na mieste činu, ale
na celkom inom mieste.
Podľa postupnosti realizovaných ohliadok poznáme nasledujúce druhy ohliadok:
- prvotnú obhliadku,
- opakovanú obhliadku,
- doplňujúcu obhliadku.
Prvotná obhliadka - rozumie sa vtedy, ak objekt obhliadky (stopa, predmet, zbraň
a pod.) je kriminalistom ohliadaný v procese kriminalistického objasňovania udalosti po prvý-
krát. Za prvotnú obhliadku nemoţno povaţovať miesto, ak miesto pred kriminalistom prezeral
napr. pracovník obecného zastupiteľstva, ktorému bola udalosť oznámená. V tomto prípade
musí kriminalista na mieste registrovať všetky zmeny, ktoré boli spôsobené pracovníkom obec-
ného zastupiteľstva preto, aby bolo presne zistené, ktoré stopy, predmety, zmeny prostredia
bezprostredne súvisia so spáchaným skutkom a ktoré s neodborným zásahom iných osôb.

Opakovaná obhliadka - rozumie sa obhliadka, pred ktorou uţ bol najmenej raz daný ob-
jekt ohliadnutý, pričom z rôznych príčin je úkon potrebné opakovať. Jednou z príčin opako-
vania obhliadky môţe byť fakt, ţe objasňovaním boli zistené skutočnosti, ktoré v čase pr-

12
votnej obhliadky nemohli byť známe a ich charakter si vynútil opakovanie obhliadky (napr.
časť miesta činu). V takomto prípade je to objektívna nevyhnutnosť obhliadky, ktorá môţe
prispieť k zaisteniu stôp (dôkazov) na uţ ohliadnutom mieste, objekte. Ďalšou príčinou opa-
kovanej obhliadky môţe byť skutočnosť, ţe z časových alebo organizačných dôvodov pre
potrebu okamţitého získania základných informácií, bola obhliadka realizovaná vo veľmi
hrubých rysoch a veľmi krátkom časovom úseku a preto vznikla potreba obhliadku zopako-
vať. Naj negatívnejšou (subjektívnou) príčinou opakovania obhliadky je zistenie nekvalitnej
práce kriminalistu pri prvotnej obhliadke, ktorá sa prejavuje najmä v nedostatočnom opise, v
chýbajúcich údajoch o náleze a nesprávnom označení určitých stôp, v nezaistení niektorých
zistených stôp a predmetov. Takto nedostatočne a nekvalitne vykonaná práca kriminalistu na
mieste činu môţe spôsobiť stratu dôkazu a treba ju povaţovať za trestuhodnú.
Doplňujúca obhliadka - spočíva v dodatočnej obhliadke predmetov, ich časti alebo
miest uţ ohliadaných objektov, ktoré pri prvotnom ohliadaní neboli ohliadané preto, ţe boli
od objektu, ku ktorým patria oddelené, alebo nebola známa ich existencia či príslušnosť
k obhliadanému objektu. Pracovne sa tento druh obhliadky často označuje ako pokračovanie
v obhliadke.

1.3 Základné taktické zásady obhliadky

Platnosť základných taktických zásad obhliadky je overená kriminalistickou praxou a ich

nerešpektovanie sa takmer vţdy prejaví dodatočnými problémami v dôsledku neobjektívnosti,
povrchnosti a najmä tým, ţe sa nepreukáţu očakávané výsledky. Akceptovanie zásad ob-
hliadky znamená na druhej strane prispôsobiť postup tak, aby bol dosiahnutý predovšetkým
poţadovaný cieľ (dodrţanie zásad nesmie byť samoúčelné).Základné zásady obhliadky majú
taktický význam, pretoţe ich akceptovanie vyţaduje prispôsobenie postupu pri ohliadaní nie
z dôvodu, aby boli naplnené základné zásady obhliadky, ale aby bol dosiahnutý ţiaduci účel
obhliadky.
Za základné zásady obhliadky sa povaţujú :
- riadenie obhliadky jediným vedúcim,
- neodkladnosť obhliadky,
- neopakovateľnosť obhliadky,
- nezastupiteľnosť obhliadky.
Riadenie obhliadky jediným vedúcim - obhliadka je väčšinou tímovou prácou, na ktorej
sa podieľajú jednak policajti, technici a tieţ špecialisti. Táto ad hoc vytvorená skupina musí
13
mať presne vymedzené úlohy a musí byť stanovená zodpovednosť konkrétnej osoby za prie-
beh a výsledok obhliadky. Porušenie tejto zásady by malo za následok chaos, nekompeten-
tnosť a v konečnom dôsledku zmarenie účelu a výsledku obhliadky. Činnosť skupiny musí
byť organizačne koordinovaná tak, aby úlohy kaţdého člena skupiny sa vzájomne doplňova-
li. Všetci členovia skupiny obhliadky sú po dobu obhliadky podriadení vedúcemu, no zároveň
musí byť rešpektovaná odbornosť a procesná samostatnosť. Vedúci však na druhej strane musí
rešpektovať odbornosť a zameranie jednotlivých členov skupiny obhliadky (je napr. vylúčené,
aby vedúci poveril znalca alebo kriminalistického technika operatívno-pátracími úlohami).
Taktieţ pri obhliadke nesmie byť porušená procesná samostatnosť orgánov činných v trestnom
konaní.
Neodkladnosť obhliadky - vychádza zo zmien, ktorým podliehajú jednotlivé druhy
stôp a to prirodzeným starnutím ako aj vplyvom vonkajšieho prostredia. Neodkladnosť ob-
hliadky eliminuje zmeny jednotlivých druhov stôp na najniţšiu moţnú mieru. Je potrebné
zdôrazniť, ţe nejde len o zmeny vplyvom prostredia a teda chemickými a biologickými reak-
ciami, ale aj o zmeny vyvolané úmyselným zásahom človeka so snahou stopy odstrániť, ale-
bo vytvoriť stopy falošné. Obhliadka má byť preto vykonaná bezprostredne po získaní informá-
cie o tom, ţe došlo k udalosti, ktorá má byť preverená. Obhliadka môţe splniť svoj účel len
vtedy, keď je vykonaná relatívne bezprostredne po vzniknutej udalosti. Čím dlhší čas uply-
nie medzi obhliadkou a vznikom udalosti, tým sa zniţuje aktuálnosť a dôkazná hodnota in-
formácií získaných obhliadkou a tým je aj sťaţený postup pri preverovaní udalosti.
Neopakovateľnosť obhliadky - opakovanie obhliadky svedčí o nedôslednom a nezod-
povednom prístupe k vykonaniu obhliadky. Hodnota výsledku pri opakovaní obhliadky je
spravidla niţšia. Neprípustnosť opakovania obhliadky vyplýva najmä z toho, ţe dôkazná
hodnota by bola ľahko spochybniteľná. Je však potrebné zdôrazniť, ţe za opakovanú obhliadku
sa nepovaţuje obhliadka, ak táto bola prerušená z objektívnych dôvodov (napr. nepriaznivé
poveternostné podmienky, zlá viditeľnosť a pod.). Vtedy ide o pokračovanie obhliadky, nie
ojej opakovanie. Informácie, ktoré sú získané opakovanou obhliadkou strácajú význam na
informačnej a dôkaznej hodnote a taktieţ strácajú na presnosti a jednoznačnosti informácií
oproti informáciám, ktoré by boli získané pri riadne a dôsledne vykonanej prvotnej obhliadke.
Nezastupiteľnosť obhliadky - je veľmi významnou zásadou, ktorá vyplýva z toho, ţe
obhliadka je samostatná kriminalistická metóda. Jej výsledok nie je moţné nahradiť skúmaním
objektu inými metódami (v praxi sa často vyskytujú nesprávne názory, ţe nedôsledné vyko-
nanie obhliadky bude nahradené ďalšími procesnými úkonmi, ako napr. výsluchmi svedkov,
rekonštrukciou či kriminalistickým experimentom). Kaţdý z týchto nasledujúcich úkonov

14
prináša sprostredkované informácie, ktoré obsahujú radu nepresností, ktoré v konečnom dô-
sledku skresľujú objektívnu situáciu. Akékoľvek sprostredkované informácie obsahujú naviac
určitú predstavu subjektu, ktorý tieto informácie poskytuje. Takto získané informácie sú tými-
to osobami negatívne ovplyvnené. Kaţdá informácia, ktorá mohla byť získaná obhliadkou
a je získaná ďalším úkonom, je uţ sprostredkovanou informáciou, ktorá výrazne stráca na dô-
kaznej hodnote v trestnom konaní a na základe uvedeného je k nej aj tak pristupované.
Subjekty obhliadky - obhliadku je oprávnený vykonať ktorýkoľvek orgán činný v trest-
nom konaní. Obhliadka môţe byť vykonaná jednotlivcom (v jednoduchých prípadoch), no
spravidla je však vykonávaná skupinou pracovníkov (výjazdová skupina), ktorá je zloţená
z vyšetrovateľa alebo skupiny vyšetrovateľov, pracovníkov sluţby kriminálnej polície, krimi-
nalistického technika a prípadne experta. Pri obhliadke miesta udalosti je subjektom ob-
hliadky i psovod. Pri závaţných násilných trestných činoch je účastníkom obhliadky súdny
lekár.
Skupina vykonávajúca obhliadku je vytvorená ad hoc a jej zloţenie sa mení podľa druhu
a rozsahu obhliadky. Za ideálny stav je moţné povaţovať vytvorenie a pôsobenie stálej vý-
jazdovej skupiny. Činnosť stálych výjazdových skupín má určité výhody, medzi ktoré patria
odborné vedomosti a skúsenosti členov stálej výjazdovej skupiny, rýchlosť zásahu, odborné
vykonanie technických a iných špeciálnych prác pri obhliadke a vysoká miera koordinova-
nosti medzi členmi stálej výjazdovej skupiny.
Účastníkmi obhliadky však môţu byť i iné osoby, napr. svedok, poškodený, podozrivý
a pod. Prítomnosť týchto osôb pri obhliadke je potrebné vţdy dôkladné zváţiť, najmä z po-
hľadu, či nenaruší priebeh a výsledok obhliadky.
Diskutovanou otázkou je účasť tzv. nezúčastnenej (nestrannej) osoby na obhliadke. Obliga-
tórne účasť tejto osoby na obhliadke nie je nikde stanovená. Stále záleţí na konkrétnej situácií
a okolnostiach udalosti a na zváţení subjektu vykonávajúceho obhliadku alebo na vedúcom
skupiny, či takúto osobu zavolá. Účasť takejto osoby je do značnej miery na obhliadke zá-
vislá i od poveternostných podmienok, doby obhliadky (deň, noc) a pod. Nezúčastnenú oso-
bu na obhliadke nie je však moţné kategorický, odmietnuť.

Negatívne okolnosti - v rámci obhliadky sa často zistia skutočnosti (stopy, zmeny a ďalšie
informácie), ktoré sú v logickom rozpore s materiálnou situáciou a týmto rozporom hovoríme
tzv. negatívne okolnosti. Z praktického hľadiska negatívne okolnosti sú také zmeny na ob-
jekte, ktorý je ohliadaný, ktoré sú v logickom rozpore s inými informáciami, ktoré boli zís-
kané obhliadkou. Ide buď o neexistujúce zmeny, ktoré sa predpokladajú a mali by byť prí-

15
tomné vzhľadom k ostatným zmenám, alebo o zmeny, ktoré sa javia ako cudzie, rozporné
alebo protichodné, čiţe zmeny také, ktoré existujú, ale podľa predpokladu by existovať ne-
mali (napr. pri náleze mŕtvoly, ktorá má mnohopočetné bodné a strelné poranenia, na mieste
nálezu chýba krv, alebo pri inscenácií trestných činov, napr. vytvorenie klamlivej situácie o
priebehu udalosti a pod.).
Negatívne okolnosti sú významným faktorom a nesmú byť podceňované. V mnohých
prípadoch poukazujú na inscenáciu či zakrývanie trestnej činnosti, ďalej poukazujú na sku-
točnosť, ţe miesto nálezu mŕtvoly nie je miestom udalosti, ţe zaistené stopy sú páchateľom
vytvorené zámerne alebo naopak, ţe páchateľ stopy na mieste udalosti zahladil. Negatívne
okolnosti môţu byť dôsledkom snahy páchateľa :
- inscenovať predstavu o tom, ţe v danom mieste bol spáchaný kriminálny trestný čin,
- umelo vytvoriť zdanlivý priebeh kriminálneho deliktu s cieľom zakryť závaţnejší čin,
- zakryť stopy daného trestného činu,
- vytvoriť klamlivú predstavu u obhliadajúceho , o skutočnostiach udalosti a ďalšie.

1.4 Práca na mieste kriminalisticky relevantnej udalosti

Pre rýchle a objektívne posúdenie a objasnenie trestnej alebo inej proti spoločenskej čin-
nosti je veľmi dôleţitý a mnohokrát rozhodujúci správny postup od oznámenia alebo ziste-
nia udalosti. Oznámenie alebo zistenie udalosti sa povaţuje za moment, ktorým vzniká pre
pracovníkov Policajného zboru povinnosť vykonať určité úkony a opatrenia, ktoré sú najrôz-
nejšej povahy a ich druh, spôsob, poradie, doba a miesto vykonania sú určené individuál-
nosťou kaţdého trestného činu. Tieto opatrenia od zistenia alebo prijatia oznámenia aţ do
začiatku obhliadky sa nazývajú prvotné a neodkladné opatrenia a úkony a pod nimi ro-
zumieme rýchlu a pružnú reakciu policajtov, ktorú tvorí súhrn kriminalistických, vše-
obecne bezpečnostných a organizačných opatrení. Uvedené neodkladné opatrenia a úkony
sú určované najmä spoločenskou nebezpečnosťou spáchaného činu (udalosti), prípadne ostat-
nými okolnosťami prípadu, silami a prostriedkami Polície a ich rozmiestnením v teritóriu,
miestnou a osobnou znalosťou. Z hľadiska kriminalistickej techniky a taktiky boli tieto opat-
renia a úkony sformulované nasledovne:
- predbeţná prehliadka miesta činu,
- zabránenie dokončenia trestného činu
- poskytnutie prvej pomoci,
16
 - zabránenie ďalším škodlivým následkom,
- zadrţanie alebo prenasledovanie páchateľa,
- uzavretie miesta činu a ochrana stôp,
- zisťovanie totoţnosti osôb,
- pátranie z miesta činu po čerstvej stope,
- pátranie po páchateľovi od veci,
- pátranie po páchateľovi od osôb,
hlásna sluţba.
Zásadne nie je moţné stanoviť postupnosť uvedených jednotlivých opatrení a úkonov. Ich
poradie bude vţdy závisieť od konkrétnych podmienok a situácie na mieste činu. Ukončenie
úloh prvotných opatrení nie je časovo určené aleje dané vyčerpaním všetkých moţnosti.
Príprava obhliadky - obhliadka je svojím charakterom jedným z náročných a zloţitých
úkonov, zvlášť pokiaľ sa jedná o obhliadku miesta činu, táto predstavuje skúmanie celej rady
objektov, miestnosti, terénu alebo ich časti, ktoré sú mnohokrát veľmi rozsiahle a podmienky,
za ktorých sa obhliadka vykonáva sú často nepriaznivé. Bezprostredná príprava smerujúca k
vlastnému vykonaniu obhliadky je rozdelená na organizačné opatrenia pred výjazdom na
miesto obhliadky a na organizačné opatrenia po príchode na miesto obhliadky, ktoré smerujú
k bezchybnému vykonaniu obhliadky.
Organizačné opatrenia pred výjazdom na miesto obhliadky zahŕňajú:
- rozhodnutie o výjazde na miesto a vykonanie obhliadky na základe analýzy informácií
obsiahnutých v podnete, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie o vykonaní obhliadky,
- opatrenia na zabezpečenie miesta alebo objektu, ktoré budú predmetom pripravovanej
obhliadky s cieľom zabrániť' poškodeniu stôp, ich zničeniu alebo vytvoreniu nových
stôp, resp. vzniku iných negatívnych zmien. Pôjde predovšetkým o stráţenie miesta
činu, zaistenie niektorých objektov pred pôsobením poveternostných vplyvov, prí-
padne ďalších negatívne pôsobiacich vplyvov,
- opatrenia smerujúce k zabráneniu vzniku ďalších škôd alebo iných hroziacich násled-
kov na ţivotoch, zdraví občanov alebo majetku, (zaistenie lekárskej pomoci alebo
inej špecializovanej pomoci a zásahy technického charakteru zamerané na odvrátenie
rôznych poruchových stavov),
- zaistenie účastníkov udalosti, ktorí sa nachádzajú na mieste, akými sú poškodení
a svedkovia, od ktorých môţu byť zistené dôleţité informácie nielen pre objasnenie
udalosti, ale aj pre úspešné vykonanie obhliadky. Takýmito informáciami sú najmä in-
formácie o pohybe niektorých osôb na mieste, ktoré bude predmetom obhliadky, ale-

17
 bo manipulácia s niektorými objektmi, ktoré sú prostriedkom k objasneniu existencie
a mechanizmu vzniku určitých stôp na mieste obhliadky, alebo naopak k vysvetleniu
poškodenia, zničenia alebo chýbajúcich niektorých stôp,
- výber špecialistov pre vykonanie obhliadky vzhľadom k charakteru danej udalosti
a špecifikácie miesta, ktoré ma byť ohliadnuté a spôsob zaistenia ich prítomnosti, vy-
rozumenia a prepravy na miesto obhliadky,
- výber a príprava technických prostriedkov, ktoré nie sú beţnou súčasťou vybavenia vý-
jazdovej skupiny a budú pouţité k obhliadke. Ide predovšetkým o špeciálne technické
prostriedky,
- doplnenie alebo zostavenie výjazdovej skupiny v tých prípadoch, kedy je stála výjaz-
dová skupina rozšírená o ďalších špecialistov alebo je s ohľadom na zvláštnosť
a závaţnosť udalosti zostavená samostatná zvláštna skupina na obhliadku miesta roz-
siahlych priemyselných havárií alebo výbuchov,
- stanovenie spôsobu spojenia s vysielajúcim útvarom vzhľadom na miestne, geogra-
fické, poveternostné a iné podmienky.
Organizačné opatrenia po príchode na miesto obhliadky- smerujú k bezchybnému
vykonanie obhliadky a obsahujú:
- ďalšie opatrenia na zaistenie miesta udalosti, najmä vykázanie nepovolaných osôb
z miesta a jeho blízkosti z dôvodu utajenia skutočnosti, ktoré budú zistené obhliad-
kou a aby týmito osobami nebol rušený, alebo dokonca marený priebeh obhliadky,
- prijatie opatrení na poskytnutie nevyhnutnej lekárskej pomoci poškodeným osobám,
ak takáto pomoc uţ nebola poskytnutá do príchodu na miesto obhliadky,
- zhromaţdenie predbeţných informácií o charaktere a stavu celkovej situácie na mies-
te, určenie ktorým objektom, miestam alebo okolnostiam je potrebné venovať pozor-
nosť pri obhliadke (napr. neformálnym výsluchom svedkov a poškodených zistíme,
aké zmeny a ktorým subjektom boli na mieste udalosti vykonané),
- vykonanie iných prvotných a neodkladných opatrení a úkonov, ktoré majú význam pre
objasnenie preverovanej udalosti a pre postup pri obhliadke miesta udalosti,

- výber a pribratie nezúčastnenej osoby, ktorá bude prítomná pri vykonaní obhliadky a
zároveň poučenie o jej právach a povinnostiach,
- vykonanie technických alebo technicko-organizačných opatrení k zlepšeniu podmie-
nok obhliadky, ktorými môţu byť napr. zlepšenie osvetlenia, zaistenie stôp pred pôso-
bením nepriaznivých poveternostných podmienok a pod. V úvahu prichádza aj vyţia-

18
 danie ďalších technických prostriedkov alebo pracovníkov nevyhnutne potrebných
k vykonaniu obhliadky podľa skutočne zistenej situácie na mieste udalosti,
- inštruktáţ pracovníkov vykonávajúcich obhliadku a účastníkov obhliadky, ktorá mu-
sí byť diferencovaná podľa ich procesného postavenia a úloh, ktoré z nej vyplývajú v
súvislosti s vykonaním obhliadky,
- konkretizácia úloh jednotlivým pracovníkom, ktorí budú obhliadku vykonávať ve-
dúcim obhliadky, podľa vykonaného vyhodnotenia celkovej situácie na mieste uda-
losti.
Jednotlivé postupy, ktoré tvoria obsah bezprostrednej prípravy k vykonaniu obhliadky
v svojom komplexe vytvárajú základné predpoklady pre úspešné vykonanie obhliadky a tak-
tieţ aj príprava obhliadky a jej nasledujúce vykonanie prispieva k optimalizácií podmienok
pre objasnenie preverovanej udalosti.
Metódy- využívané pri obhliadke - na dosiahnutie sledovaného cieľa obhliadkou je
potrebné vyuţívať komplex metód, ktoré umoţňujú poznanie skutočnosti súvisiacich s danou
udalosťou, ktorá existuje v podobe stôp na materiálnych objektoch miesta udalosti. Okruh
metód vyuţívaných pri obhliadke je značne široký a neobmedzuje sa iba na metódy zaloţe-
né na zmyslovom poznaní, ale súčasť metód obhliadky tvoria i metódy umoţňujúce racionálne
poznanie objektívnej skutočnosti. Medzi metódy vyuţívané pri obhliadke patrí predovšetkým
pozorovanie ako základná metóda, ktorá je doplňovaná ďalšími ako sú meranie a počítanie,
popisovanie, porovnávanie, experimentovanie, modelovanie a spôsoby logického myslenia,
ktoré predovšetkým reprezentujú analýza a syntéza, analógia a iné.
Pozorovanie - je metóda, pomocou ktorej za bezprostredného vyuţitia zmyslových or-
gánov sa skúmajú javy a vnímanie týchto javov je cieľavedomé a zámerné. Ide o základnú me-
tódu ľudského poznania objektívnej skutočnosti. Pozorovanie v prípade vykonávania ob-
hliadky plní základnú funkciu , či uţ vo forme komplexného pozorovania celej materiálnej si-
tuácie na mieste udalosti, alebo vo forme výberového pozorovania, zameraného na vnímanie
len určitých subjektov, alebo ich znakov podľa dopredu stanoveného cieľa.
Meranie a počítanie - pri obhliadke slúţi k vyjadreniu určitých vlastností objektov ob-
hliadania v prípadoch, kedy je potrebné, alebo moţné, vyjadriť charakteristické znaky urči-
tých objektov v merných jednotkách vyjadrených číslami, alebo k zisteniu ich matematic-
kých výpočtov.

19
 Popisovanie - je podchytenie a zaznamenanie charakteristických znakov pozorovaných
a skúmaných objektov alebo situácie v súlade s vytýčeným cieľom. Pri obhliadke slúţi po-
pis k zachyteniu skutočností, ktoré sú významné pre ďalšie objasňovanie prípadu.
Porovnávanie - ako metóda má široké uplatnenie pri obhliadke vtom, ţe je moţne po-
rovnávať nielen porovnateľné materiálne objekty, ktoré sa nachádzajú na mieste udalosti
alebo stopy, ale aj informácie obsiahnuté v stopách medzi sebou navzájom.
Experimentovanie - v prípade obhliadky umoţňuje predovšetkým objektívne zistenie
mechanizmu vzniku niektorých stôp v daných podmienkach materiálnej situácie miestu
udalosti. Aplikáciu experimentálnej metódy v rámci obhliadky nie je moţné zamieňať za
vyšetrovací experiment, nakoľko pokusná činnosť pri obhliadke je pomocná činnosť a na-
pomáha k objasneniu niektorých skutočností a rýchlejšiemu poznaniu.
Modelovanie - pri obhliadke je vyuţívané k vytváraniu materiálnych myšlienkových
modelov o mechanizme udalosti, jej jednotlivých prvkoch alebo podmienkach, za ktorých
k udalosti došlo, alebo o príčinách, ktoré udalosť vyvolali. Pracovník vykonávajúci obhliadku
pracuje s myšlienkovými modelmi v priebehu obhliadky a na základe zistených informácii
vytvára model o priebehu udalosti a o charakteristických znakoch udalosti významných
z kriminalistického hľadiska. Takýto model sa označuje ako model pracovný, nakoľko slúţi
ako prostriedok k poznaniu celého odrazu objasňovanej udalosti na základe jej porovnávania
so situáciou vytvorenou na mieste zmenami, ktoré boli vyvolané v priebehu udalosti. Práca
s rôznymi variantmi myšlienkových modelov pri obhliadke pomáha k odhaleniu ďalších stôp
objasňovanej udalosti a j ej páchateľa.
Analýza a syntéza - sú všeobecné metódy, ktoré tvoria základ procesu myslenia a majú
zásadný význam pri obhliadke. Analýza situácie miesta udalosti, jednotlivých objektom
a zmien, ktoré ju tvoria a ich vzájomných vzťahov je spolu s nasledujúcou syntetickou fázou
myslenia prostriedkom poznania a pochopenia rozsahu odrazu a mechanizmu vzniku a prie-
behu objasňovanej udalosti, ich jednotlivých znakov, ktoré majú význam pre voľbu ďalšieho
postupu pri obhliadke na základe pouţitia ideálnych modelov objasňovanej udalosti.
Taktika vykonania obhliadky - obhliadku je potrebné chápať ako jednotný proces, ktorý
sa riadi odporučeniami vypracovanými kriminalistikou. Obhliadka nie je iba pasívnym.
pozorovaním zmien a objektov a ich vzájomných vzťahov, ale pri obhliadke sa aktívne pô-
sob. na materiálne objekty, ktoré sú predmetom obhliadky, aby sa odhalili ich špecifické
znaky a vlastnosti. Pod taktikou obhliadky rozumieme postup, pri ktorom musí byť zaistené
vyuţitie všetkých metód a prostriedkov k zisteniu, skúmaniu, hodnoteniu a fixácií všetkých
okolnosti dôleţitých pre trestné konanie.
20
 Kriminalistika rozdeľuje obhliadku do troch fáz, ktoré nazýva ako etapy taktického postupu
pri realizácií obhliadky a sú to nasledujúce etapy: orientačná obhliadka (statická), detailná
obhliadka (dynamická), záver obhliadky.
Orientačná obhliadka (statická) - spočíva v orientovaní sa na mieste činu, vo vytvorení
základnej predstavy o mieste činu, ktorá je predmetom kriminalistického objasňovania,
v určení hraníc priestoru, ktorý bude ohliadaný, v riešení otázky voľby najvhodnejšieho
spôsobu postupu (pohybu) a práce na mieste činu, vo výbere a určení miesta pre vykonanie
a uskutočnenie orientačnej a celkovej fotografie, v stanovení východiskového bodu merania
pre potreby merania a popisu, v zisťovaní objektov nachádzajúcich sa na mieste činu, v rie-
šení celého komplexu otázok vzťahujúcich sa k situácií na mieste činu, v určení vzájomného
rozmiestnenia a vzájomného spojenia prvkov danej situácie, v študovaní najpodrobnejšieho
vonkajšieho vzhľadu a stavu objektov na mieste činu, vo fixovaní všetkých zistených sku-
točností pomocou fotografovania, v organizovaní pátrania po páchateľovi po tzv. horúcej
(čerstvej) stope a uvádzaní sluţobného psa na pachovú stopu, v spracovávaní poznámok pre
spracovanie zápisnice o obhliadke.
Detailná obhliadka (dynamická). - spočíva v systematickom postupe v prostredí miesta
činu pri súčasnom detailnom pozorovaní, popisovaní a skúmaní objektov nachádzajúcich sa
na mieste činu, osobitne tých, ktoré majú alebo môţu mať priamy vzťah k spáchanému
skutku, ktorý je predmetom objasňovania, je charakterizovaná predovšetkým podrobným
popisom miesta činu, objektov a stôp, presným zameraním objektov a stôp, dokumentovaním
(fotografickými, či inými vhodnými metódami) objektov a stôp na mieste činu, spracovaním
náčrtov a následným vyhotovením plánov, vyhľadávaním, zisťovaním a zaisťovaním (odo-
beraním) stôp, zisťovaním a dokumentovaním aj tzv. negatívnych okolností (neexistencia
stôp, ktoré sa vzhľadom na charakter skutku predpokladajú).
Za účelom správneho a dôsledného vykonania obhliadky miesta činu kriminalistická
taktika rozpracovala nasledujúce základné spôsoby postupov pri detailnej obhliadke miesta
činu:
Podľa predpokladaného pohybu páchateľa - obhliadka sa začína na ceste predpokla-
daného príchodu páchateľa a jeho vstupu na miesto, aţ po predpokladané miesto a trasu od-
chodu z miesta činu. Tento spôsob postupu je moţné realizovať vtedy, keď sa dajú tieto údaje
zistiť alebo predpokladať vykonanou orientačnou obhliadkou.
Koncentrický spôsob - obhliadka sa vykonáva od vonkajších hraníc miesta činu po špirále
smerom do stredu.

21
 Excentrický spôsob - obhliadka sa vykonáva od stredu miesta činu po špirále aţ po jeho
vonkajšie hranice.
Frontálny spôsob - väčší počet ohliadajúcich subjektov zoradených do rojnice postupuje
v rade od jedného miesta k druhej náprotivnej strane miesta.
Kruhový spôsob -jeden koniec rojnice je v strede miesta činu a opačný koniec rojnice je
na vonkajšej hranici miesta činu, pričom rojnica postupuje do kruhu (v smere otáčania ho-
dinových ručičiek).
Rajónový (sektorový) spôsob - je vyuţívaný najmä v členitom, rozľahlom a málo pre-
hľadnom teréne, ktorý sa rozdelí na menšie úseky (rajóny), ktoré sa postupne ohliadajú (pri
tomto spôsobe postupu sa zabezpečí, aby ţiaden úsek nebol vynechaný).
V uzavretej miestnosti - pri vykonávaní obhliadky miesta činu postupuje kriminalista
spravidla od vstupných dverí miestnosti po jej obvode, pozdĺţ stien späť ku vchodu, potom
ohliadne stred miestnosti a strop. Nie je vylúčená moţnosť postupovať od miesta vniknutia
páchateľa k miestu jeho odchodu. Pri začiatku obhliadky miestnosti je účelné, aby ako prvý do
miestnosti vstúpil kriminalistický technik, od ktorého sa očakáva dôsledné prezretie dverí
a podlahy a zaistenie tých stôp, ktoré by mohli byť pohybom ohliadajúceho poškodené alebo
zničené.
Spôsob postupu pri obhliadke miesta činu nie je presne stanovený, podľa charakteru teré-
nu alebo objektu si ho volí sám kriminalista a preto nie je moţné určiť pravidlo pre pouţívanie
jedného alebo druhého spôsobu postupu. Spôsob postupu obhliadky miesta činu má byť
uvedený v zápisnici o obhliadke miesta činu a dodrţiavaný dôsledne aţ do ukončenia tohto
úkonu (pokiaľ došlo k zmene spôsobu postupu obhliadky miesta činu, poznačí sa v zápisnici
o obhliadke miesta činu z toho dôvodu, aby sa v jej obsahu mohli ďalšie oprávnené osoby
spoľahlivo orientovať aj napriek tomu, ţe na mieste obhliadky sa osobne nezúčastnili).
Kaţdý, kto uskutočňuje obhliadku miesta činu, alebo je tomuto úkonu so súhlasom kri-
minalistu prítomný, je povinný sa na mieste obhliadky správať tak, aby nepoškodil alebo ne-
zničil stopy, alebo aby svojím správaním nevytvoril nové stopy. Pre splnenie uvedenej poţia-
davky je nevyhnutné v rámci obhliadky miesta činu rešpektovať nasledujúce minimálne
pravidlá:
- ten, kto vykonáva na mieste konkrétnu činnosť, pri ktorej by mohol zanechať svoje
daktyloskopické odtlačky, musí pracovať v ochranných rukaviciach, na mieste činu
nie je dovolené dotýkať sa predmetov, pohybovať s nimi a meniť ich polohu do tej
doby, pokiaľ na nich neboli vyhľadané a zaistené existujúce stopy a pokiaľ neboli
zadokumentované,

22
 - na kaţdé miesto činu sa smie vstupovať aţ po ohliadnutí, zaistení stôp a zadokumen-
tovaní,
- od momentu zaistenia miesta činu aţ po skončenie obhliadky sa nesmie na mieste činu
jesť, piť, fajčiť, vykonávať osobnú potrebu, odhadzovať rôzne predmety, odkladať
rôzne predmety (odev, obuv, taška), ani z miesta čokoľvek odnášať,
- na mieste činu nie je moţné odstraňovať následky súvisiace so spáchaným činom,
najmä urovnávať veci, odkladať ich na pôvodné miesta, umývať, utierať a pod., aby na
to dal súhlas ohliadajúci kriminalista (vedúci výjazdovej skupiny),
- musí byť vedený presný zoznam všetkých osôb, ktoré sa na mieste činu nachádzali a
pohybovali (aj pred príchodom policajných pracovníkov), aby mohli byť v prípade
potreby tieto osoby daktyloskopované, alebo podrobené iným úkonom potrebným pre
objasnenie udalosti.

Záver obhliadky - spočíva v kontrole úplnosti obhliadky so zameraním najmä:

- či boli ohliadnuté všetky časti miesta činu, všetky objekty, ktoré majú, alebo môţu
mať súvislosť s objasňovaním činom, -
- či boli riadne ohliadnuté všetky objekty, na ktorých by sa mohli predpokladať zane-
chané stopy,
- či boli všetky vyhľadané stopy riadne zaistené,
- či je existencia všetkých stôp alebo významných predmetov zachytená detailne v zá-
pisnici o obhliadke miesta činu, fotografickej a topografickej dokumentácií,
- nedostatky zistené pri kontrole úplnosti obhliadky je potrebné nevyhnutne okamţite
napraviť.

1.5 Dokumentácia obhliadky kriminalistický relevantnej udalosti

Súčasťou obhliadky miesta činu je aj dokumentovanie priebehu a výsledkov obhliadky.

V dokumentácií sa zaznamenáva priebeh, pouţité prostriedky, metódy a výsledky obhliadky.
Dokumentácia priebehu a výsledku obhliadky musí vytvoriť taký obraz o situácií na mieste
činu, aby na základe týchto materiálov mohol ktokoľvek, kto na mieste činu nebol prítomný
vytvoriť si názornú a správnu predstavu o situácií na mieste činu v dobe konania obhliadky
'a taktieţ, aby mohla byť kedykoľvek vykonaná rekonštrukcia miesta činu.

23
 Účelom dokumentácie je objektívne zachytenie procesu a výsledkov obhliadky. Na kvalite,
úplnosti a správnosti dokumentácie spravidla závisí dôkazná a kriminalisticko-taktická hod-
nota obhliadky, ako jedného z najvýznamnejších procesných a kriminalistických prostriedkov
objasňovania trestných veci.
Dokumentácia obhliadky miesta činu obsahuje len skutočnosti zistené (konštatované) pri
obhliadke. Úvahy členov výjazdovej skupiny, ktorá vykonáva obhliadku alebo výpovede osôb,
ktoré boli prítomné na mieste činu sa v zápisnici o obhliadke miesta činu neuvádzajú. Zmeny,
ktoré sa na mieste činu odohrali pred začiatkom obhliadky sa dokumentujú výsluchom osôb,
alebo záznamami policajtov, ktorí vykonali prvotné a neodkladné opatrenia a úkony na mieste
činu. Za obsahovú časť dokumentácie zodpovedá vedúci výjazdovej skupiny a za kri-
minalisticko-technické úkony (fotografovanie, vyhotovenie náčrtu a plánu miesta činu, správne
zaistenie, označenie a zabalenie stôp a veci) zodpovedá kriminalistický techník. Kriminalistická
taktika na dokumentovanie priebehu a výsledkov obhliadky v súčasnej dobe spravidla vyuţíva:
1.) zápisnicu o obhliadke miesta činu,
2.) kriminalistickú fotografiu a videozáznam,
3.) kriminalistickú topografiu.
Zápisnica o obhliadke miesta činu - z hľadiska kriminalistiky je to prostriedok k pod-
chyteniu všetkých zistených skutočností súvisiacich s ohliadaním, ktoré okrem informačnej
hodnoty majú aj taktický význam a slúţia k stanoveniu ďalšieho postupu pri preverovaní prípa-
du, pre vytýčenie kriminalistických verzií a pre vyuţitie ďalších metód kriminalistickej praktic-
kej činnosti. Z procesného hľadiska je zápisnica dokumentom, ktorý ma hodnotu dôkazného
prostriedku a preto musí spĺňať ako poţiadavky a taktické hľadiská kriminalistiky, tak aj poţia-
davky trestného poriadku. Kaţdá zápisnica o obhliadke miesta činu povinné obsahuje tri zá-
kladné časti a to:
- úvodnú,
- popisnú,
- záverečnú.
Úvodná časť zápisnice o obhliadke miesta činu obsahuje:
- označenie útvaru PZ, ktorý obhliadku vykonáva,
- označenie udalosti, ktorej sa obhliadka týka,
- dátum, miesto a doba obhliadky (presný čas začatia a skončenia obhliadky),
- hodnosť, meno a priezvisko, funkcia a sluţobné zaradenie, tých osôb ktorí obhliadku
vykonali,

24
 - meno a priezvisko, bydlisko, funkcia osôb, prípadne ich zamestnanie, ktoré sa ob-
hliadky zúčastnili,
- podnety a dôvody obhliadky,
- poveternostné podmienky pri vykonávaní obhliadky( viditeľnosť, denné svetlo, umelé
osvetlenie, teplota vzduchu a pod.),
- spôsob postupu obhliadky miesta činu.
Popisná časť zápisnice o obhliadke miesta činu obsahuje. - presný popis objektu, ktorý je
ohliadaný, popis postupu pri obhliadke a výsledok obhliadky, vrátane presnej špecifikácie
stôp a zaistených predmetov spravidla v tejto postupnosti:
- popis miesta činu s presným vymedzením hraníc ohliadania,
- popis prístupových ciest k miestu činu a všetkého, čo bolo na nich nájdené a zaistené,
- pri obhliadke miesta činu v miestnosti, popíše sa aj strop, steny, podlaha, vchod, ok-
ná a pod,
- podrobný popis situácie na mieste činu, vrátane popisu a umiestnenia jednotlivých ob-
jektov alebo dôleţitých orientačných bodov, od ktorých vykonáme meranie,
- presný popis miest najdôleţitejších objektov miesta činu (miesto nájdenia mŕtvoly
a jej polohy v čase príchodu na miesto činu),
- popis miest, na ktorých boli nájdené a zaistené stopy a nástroje pouţité pri spáchaní
činu a ďalšie vecné dôkazy,
- popis zvláštností miesta daného prípadu (vykradnutie tajného úkrytu, nezaistenie
uzáverov, poloha kľúčov v zámku a pod.),
- popis zistenie tzv. „negatívnych okolností" prípadu,
- popis všetkého ďalšieho v súvislosti so spáchaným činom a to hlavne: cesty príchodu,
pohybu a odchodu páchateľa, predmety, ktorých poloha alebo stav boli v súvislosti
s činom menené, predmety nesúce stopy činu (krvné striekance, kvapky, kaluţe, vy-
páčenie dverí, nedojedené zbytky jedla, fľaša s nápojom a pod.), predmety, ktoré pá-
chateľ na mieste činu zabudol alebo stratil, predmety nesúce znaky zvláštneho vyko-
nania činu špecifickým spôsobom alebo spôsobom, ktorý si vyţaduje určitú odbor-
nosť.
Záverečná časť zápisnice o obhliadke miesta činu obsahuje:
- zoznam nájdených a zaistených stôp, predmetov a dokumentov z miesta činu a kon-
štatovanie, čo bude s nimi urobené a kde budú zaslané na skúmanie,
- ďalšiu dokumentáciu z miesta činu,
- pouţitie sluţobného psa na mieste činu alebo metódy pachových konzerv,

25
 - podpisy všetkých osôb, ktoré obhliadku vykonali, alebo sa jej zúčastnili.
Zápisnica o obhliadke miesta činu je základným dokumentom, ktorý zachytáva priebeh
a výsledok obhliadky. Musí preto obsahovať presný a postupný popis všetkého, čo bolo
obhliadkou zistené. Pre vypracovanie zápisnice o obhliadke miesta činu platia zásady:
- formulácia zápisnice musí byť bez chýb, zrozumiteľná, jednoznačná a jasná,
- pri popise pouţívať krátke vety , všeobecne známe výrazy,
- označovať jeden a ten istý predmet vţdy rovnakým názvom,
- nepouţívať neurčité a nejasné pojmy (neďaleko, pribliţne, asi a pod.),
- ľahko zameniteľné predmety napr. 2 stoly rovnakého vyhotovenia musia byť označené
číslami - stôl č.l, stôl č.2,
- všetky vzdialenosti uvádzať v rovnakých dĺţkových mierach (cm alebo m),
- musí byť označený východiskový bod merania (VBM), od ktorého sa merajú všetky
dôleţité vzdialenosti na mieste činu,
- predmety rôzneho druhu, medzi ktorými a spáchaným činom je vzťah, je potrebné po-
pisovať postupne za sebou, aby bola jasná ich vzájomná súvislosť (páčidlo a vypá-
čený zámok),
- pri popise jednotlivých predmetov vţdy začať všeobecnou charakteristikou predmetu,
jeho hlavnými znakmi a aţ potom popisovať detaily,
- po dôkladnom a presnom popise jedného predmetu popisovať ďalší predmet,
- ak sú v zápisnici označené predmety, veci a stopy číslami, musia byť zhodne očíslo-
vané vo fotodokumentácií a topografickej dokumentácii.
Základné zásady pre vypracovanie zápisnice o obhliadke miesta činu môţeme zhrnúť
nasledovne: zápisnica o obhliadke miesta činu musí byť presná, postupná, jasná, zro-
zumiteľná, úplná, cieľavedomá a musí poskytovať verný obraz ohliadajúceho miesta
činu.
Kriminalistická fotografia a videozáznam - sú významnou súčasťou dokumentácie
priebehu a výsledkov obhliadky miesta činu, zobrazuje a trvalé zachytáva miesto obhliadky,
prítomnosť í rozmiestnenie rôznych objektov, predmetov, vecí a stôp. Umoţňuje vytvorenie
názornej predstavy o objektoch obhliadky osobám, ktoré sa obhliadky nezúčastnili. Dopĺňa
a upresňuje zápisnicu o obhliadke miesta činu a topografickú dokumentáciu obhliadky mies-
ta činu. Fotografie musia byť označené číslami a označenie fotografie číslami musí byť
zachytené aj v zápisnici o obhliadke miesta činu. Aké objekty budú fotografované a s akým
cieľom určuje vedúci výjazdové; skupiny.

26
 Pri obhliadke miesta činu sa vyuţíva:
Predbežné fotografovanie miesta činu - zachytáva celkovú situáciu na mieste činu
v stave, v akom sme ho našli po príchode na miesto činu. Pomocou fotografie sú fixované aj
predmety, pri ktorých sa predpokladá určitá manipulácia v priebehu obhliadky miesta činu.
Fotografovanie v priebehu obhliadky miesta činu - predstavuje fotografovanie jed-
notlivých častí a úsekov miesta činu, stôp a predmetov nájdených a zaistených na týchto
miestach. Fotografovanie musí byť vykonávané tak, aby zo snímok bola zrejmá poloha k
určitému pevnému bodu, ktorý určuje stred ohliadaného miesta činu. Pri fotografovaní na
označenie jednotlivých objektov a stôp je potrebné pouţívať čísla, aby nedošlo k ich zámene,
mierku a ďalšie pomôcky. Predmety a stopy sa nesmú vzájomne prekrývať. Niektoré objekty
je potrebné fotografovať z výšky a nie šikmým pohľadom.
Fotografovanie po skončení obhliadky miesta činu - slúţi k podchyteniu všetkých
stôp, predmetov a dôleţitých detailov s číselným označením tak, ako boli označené v prie-
behu obhliadky miesta činu. Pri tomto fotografovaní sa vyuţíva to isté miesto ako pri foto-
grafovaní predbeţnom a znova sa fotografuje celé miesto činu.
Pri fotografickej dokumentácií z obhliadky miesta činu sa vyhotovuje:
orientačná fotografia - na ilustráciu polohy miesta obhliadky,
celková situačná fotografia - zobrazuje pôvodný stav na mieste obhliadky,
polodetailná fotografia - zobrazuje najvýznamnejšie úseky, miesta a súbory
predmetov,
detailná fotografia - zobrazuje menšie predmety, veci a stopy,
celková prehľadná fotografia - zobrazuje stav po obhliadke miesta činu s
číselným označením stôp, predmetov, veci a miest ich nálezu,
reportážna fotografia - ilustruje postup pri prvom zásahu a neočakávaných
zmenách na mieste činu,
panoramatická fotografia - pouţíva sa na fotografovanie širšieho priestoru
(moţno pouţiť statív s otáčavou hlavicou).
Videozáznam - sa pouţíva na dokumentáciu dynamických dejov, najmä pri obhliadke
mimoriadnej udalosti, priebehu prvého zásahu a pri obhliadke miest zvlášť závaţnej trest-
nej činnosti. Pri snímaní videozáznamu musí byť pohyb kamerou pomalý, kľudný a ply-
nulý, aby bolo moţné pri premietaní vnímať zachytený dej/ Pre orientáciu sa najskôr za-
chytí celkový pohľad na miesto a potom sa snímajú zábery najdôleţitejších miest. Do zá-
pisnice o obhliadke miesta činu sa urobí zápis o snímaní videokamerou a uvedie sa celko-
vá dĺţka natočeného .záznamu v minútach.
27
 Kriminalistická topografia - je ďalšou dôleţitou súčasťou dokumentácie obhliadky
miesta činu. Je nepostrádateľným prostriedkom grafického zobrazenia situácie a výsledkov
obhliadky miesta činu. Kriminalistická topografia trvalo zachytáva celkovú situáciu na mies-
te činu, polohu jednotlivých predmetov a stôp, ich rozmery a vzájomné pomery, označuje
miesto, kde boli nájdené stopy, predmety a iné vecné dôkazy dôleţité pre kriminalistické ob-
jasňovanie. K vyhotoveniu kriminalistickej topografie je potrebné poznať a ovládať:
- spôsoby topografického zobrazovania,
- topografické a dohovorené značky,
- základné metódy vymeriavania .
Spôsoby topografického zobrazovania - je moţné podľa deskriptívnej geometrie
v kriminalistickej topografií nazvať pravouhlým premietaním. Ide predovšetkým a väčšinou
o zobrazenie predmetov a objektov v horizontálnej rovine (pohľad zhora) - pôdorys. V prí-
pade, ţe v priestore sú objekty, ktoré musíme zobraziť v inom pohľade, je moţné vyhotoviť
ďalší nákres pohľad či priemer (pri pohľade spredu) -nárys, alebo (pri pohľade z boku) -
bokorys, výnimočne moţno nakresliť objekt aj v reze.
Topografické a dohovorené značky - sa pouţívajú pre zakresľovanie (zobrazovanie)
jednotlivých predmetov, stôp a časti terénu, ktoré môţu byť dohovorené celoštátne alebo
oblastne. Všetky dohovorené značky v kriminalistike musia schematicky vyjadrovať objekt,
ktorý zobrazujeme. Niektoré topografické značky sú prevzaté z vojenských máp (napr. ob-
jekty vo voľnom teréne, ako sú budovy, mosty, cesty, vodné toky, rybníky, ţeleznice, lesy a
pod.).
Základné metódy vymeriavania - slúţia k zisťovaniu vzájomnej polohy a veľkosti jed-
notlivých objektov a iných predmetov na mieste činu Pre vymeriavanie polohy jednotlivých
objektov na mieste činu kriminalistická topografia pouţíva niekoľko metód. Vţdy sa musí
postupovať systematicky od jedného východiskového bodu merania (VBM) určitým smerom.
V kriminalistickej praxi sa najčastejšie pouţívajú nasledujúce metódy vymeriavania miesta
činu:
Pravouhlá metóda - princíp tejto metódy spočíva v zakresľovaní bodov, ktoré sú určené
dvoma, na seba kolmými dĺţkovými mierami, to znamená súradnicami bodov. Doporučuje sa
miery vţdy zaznamenať na jednu priamku od zvoleného začiatku z dôvodu prehľadnosti.
Pouţitie tejto metódy je veľmi časté, najmä pri vymeriavaní menších predmetov. Pri tejto
metóde vymeriavanie je postačujúce meracie pásmo.
Trojuholníková metóda - tieţ sa nazýva ako metóda pretínania alebo priesečníkova
28
metóda. Jej princíp spočíva v zakresľovaní bodov v teréne tak, ţe tieto body sú vrcholmi troj-
uholníkov, ktorých základňu tvorí VBM a PVBM (pomocný východiskový bod merania). Ce-
lý princíp spočíva v rozdelení terénu na trojuholníky a vo vymeraní dĺţok ich strán.
Metóda vizírovania - tieţ sa nazýva metóda polárnych súradníc. Pri tejto metóde je
poloha bodu určovaná vzdialenosťou bodu od začiatku a uhlom, ktorý zviera spojnica za-
čiatku a určovaného bodu s predtým určeným smerom (napr. sever . juh). Pri jej pouţití po-
trebujeme; meračský stôl, (niekedy postačí tvrdá podloţka), kompas (buzola), zámerné pra-
vítko a pásmo.
Podloţku, na ktorú budeme kresliť, máme vo vodorovnej polohe. Na papier vyznačíme
sever (viac s ním počas vymeriavania nesmieme otáčať). Miesto odkiaľ budeme vymeriavať
(vizírovať) vyznačíme na papier. Z tohto bodu pomocou zámerného pravítka vedieme mys-
lenú priamku vymeriavaný bod. Vzdialenosť v príslušnom merítku zmenšenia potom zazna-
menáme na papier.
Prostriedkami kriminalistickej topografie sú náčrt, plán a schéma. ;

Náčrt - sa spracováva v priebehu ohliadania a zakresľuje sa do neho situácia, predmety,

veci a stopy tak, ako boli pri obhliadke nájdené a zistené. Kreslí sa voľne od ruky na čistý,
biely papier Všetky rozmery zobrazených predmetov a ich vzdialenosti sa označujú kótami.
Poloha jednotlivých objektov, ktorá bola z určitých príčin porušená, (napr., odtiahnuté vo-
zidlo) sa v náčrte a pláne vyznačuje prerušovanou čiarou, (podľa údajov svedkov a stôp).
Objekty, veci a stopy sa v náčrte označia vhodnými a zásadne rovnakými názvami a číslami,
tak ako v zápisnici o obhliadke miesta činu a fotodokumentácií. Po vypracovaní plánu sa ná-
črt prikladá k zápisnici o obhliadke a zakladá sa do spisu (do priepisu). Náčrt je vţdy oriento-
vaný podľa smeru svetových strán tak, ţe sa vyznačí severný smer a ostatné svetové strany
sú orientované tak ako na mape. Za východiskový bod sa vyberá taký objekt, ktorý je relatív-
ne najstálejší a ktorý je moţno kedykoľvek zistiť Náčrt podpíšu všetky osoby, ktoré podpísali
zápisnicu o obhliadke miesta činu a boli pri obhliadke prítomné.
Plán -je kreslený v miestnosti, vyhotovuje sa prekreslením celkovej situácie z náčrtu na
priesvitný pauzovací papier alebo milimetrový papier za pomoci rôznych kresliacich pomô-
cok. Pred začatím prác na kreslení plánu je treba najskôr určiť (vypočítať) merítko, ktoré sa
určuje podľa veľkosti objektu tak, aby plán mohol byť vloţený do dokumentácie či do spisu.
Vyznačí sa severný smer. Neuvádzajú sa rozmery jednotlivých objektov, ani ich vzdialenosti.
Jednotlivé objekty sa vyznačujú dohodnutými značkami a tieto musia byť vysvetlené vo
vysvetlivkách. Číslovanie jednotlivých objektov musí byť zhodné s číslovaním v zápisnici o
obhliadke miesta činu. Plán nie je moţné rozmnoţovať pomocou uhlového papiera, ale naj-
29
vhodnejším spôsobom rozmnoţovania sú fotokópie, xerox a pod.

Podľa rozsahu ohliadania moţno náčrty a plány rozdeliť na:

orientačný - ktorý zachytáva teritoriálne umiestnenie priestoru ohliadania s naj-
bliţším okolím, napr., charakter terénu, prístupové cesty a iné okolnosti súvi-
siace s miestom činu alebo priebehom udalosti,
situačný - ktorý zachytáva všetky objekty objasňujúce situáciu na mieste udalos-
ti, ako je napadnutý objekt, dôleţité predmety a stopy, príchodovú a odchodovú
cestu páchateľa, stanovištia svedkov a pod.,
polodetailný a detailný - ktorý zachytáva menší úsek miesta udalosti alebo jed-
notlivé predmety, stopy a ich umiestnenie. Podľa okolností sa zvlášť zakresľuje
predmet útoku, prierez (rez) časti objektu, tvar terénu a jeho členitosť, sklon vo-
zovky a pod.
Schéma - je znázornenie najdôleţitejších prvkov určitého objektu, poprípade aj vzá-
jomných vzťahov či väzieb medzi nimi.

30
 2 PREHLIADKA
2.1 Pojem a význam prehliadky

Pri plnení úloh v rámci kriminalistického objasňovania často vzniká situácia, ţe je

nutné vykonať zásahy do osobnej a domovej slobody občanov a to najmä vtedy, ak je po-
trebné nájsť a zaistiť veci, osoby alebo iné objekty, ktoré sú kriminalistický významné. Ta-
kéto obmedzenia môţu byť vykonané len na základe zákona.
Predmetom záujmu prehliadok sú predovšetkým tie osoby a veci, ktoré sú dôleţité pre
trestné konanie. Pokiaľ ide o osoby, sú to najmä osoby podozrivé zo spáchania trestného činu
- páchatelia trestných činov a pokiaľ ide o veci, pôjde najmä o vecné a listinné dôkazy (napr.
zbrane, jedy, faktúry, objednávky a pod.). Pôjde teda o veci, s ktorými bol trestný čin spá-
chaný, ktoré boli trestným činom získané a veci, na ktorých sú stopy trestného činu. Uvede-
né objekty sa môţu nachádzať na rôznych miestach (napr. obytné domy a k ním patriace
priestory, iné priestory ako sú kancelárie, výrobné haly, terén, dopravné prostriedky a pod.).
Na vyhľadanie hore uvedených objektov slúţi „prehliadka", zákonom dovolená metóda,
ktorú môţeme charakterizovať nasledovne:
Prehliadka je špecifická metóda kriminalistického objasňovania, ktorou sa vykonáva
previerka určitého objektu za účelom nájdenia a zaistenia osôb, vecí a iných skutočnosti
dôležitých pre objasňovanie kriminalistický relevantnej udalosti alebo pre splnenie úloh
Policajného zboru.
Pri plnení účelu prehliadky je dôleţité, aby orgány, ktoré vykonávajú prehliadku si vopred
zistili podrobný opis osoby, veci alebo aspoň získali informácie, ktoré umoţnia druhové alebo
rodové určenie hľadaných objektov. Tieto informácie je moţné získať od poškodených,
svedkov alebo v rámci operatívno-pátracej činnosti.
Význam prehliadky:
- vyplýva zo samotného účelu prehliadky,
- - napomáha odhaľovať trestné činy,
- má represívny a preventívny význam z hľadiska boja s trestnou činnosťou,
- má informačný význam - je zdrojom informácií o spôsobe ţivota osoby, jej záujmoch,
jej stykoch a ďalšie),
- získavame ňou dôkazy o skutočnostiach uţ známych,
- potvrdzuje nám určité predpoklady (pátracie, vyšetrovacie verzie),

31
 - umoţňuje získanie informácií a dôkazov o nových skutočnostiach a doposiaľ nezná-
mych skutočnostiach v trestnej veci,
- zabezpečí podklady pre výkon rozhodnutia (prepadnutie veci, majetku a pod.),
- umoţní odhaliť alebo prispieť k odhaleniu neobjasneného trestného činu alebo zistiť no-
vé skutočnosti známeho objasňovaného prípadu,
- umoţňuje odstrániť alebo predísť nebezpečiu, ktoré hrozí z drţby nebezpečných vecí
(zbraní, jedov, narkotík, rádioaktívnych látok a pod.) vzhľadom k okolnostiam prípadu a
charakteru páchateľa,
- . umoţní vykonávať preventívne opatrenia v rámci boja s trestnou činnosťou,
- môţe vyvolať rozhodnutie upustenia od pripravovanej alebo zamýšľanej trestnej
činnosti.

2.2 Druhy prehliadok

Pri klasifikovaní prehliadok, musíme vychádzať z kriminalistických aspektov, ktoré majú

vplyv na taktiku ich vykonania. Právna úprava vykonania prehliadky nie je rozhodujúcim a
základným kritériom pre delenie, ale je však záväzná pre všetky druhy prehliadok, ak sú práv-
nou normou upravené. Za základné kritéria klasifikácie prehliadok sa v kriminalistike povaţuje
charakter objektu, ktorý ma byť prehľadaný, postupnosť pri prehliadke určitého objektu a sku-
točnosť, či sa v danej veci a v rovnakom čase koná prehliadka len jedného alebo niekoľkých
objektov navzájom nesúvisiacich.
1/ Podľa charakteru objektu, ktorý má byť prehľadaný, rozoznávame prehliadku:
a) osobnú - objektom je osoba, jej telo, odev, batoţina, osobné veci a ďalšie predmety, ktoré ma
v dobe prehliadky pri sebe.
b) domovú - objektom je dom, chata, byt a iné miestnosti k nemu patriace, vrátane iných bu-
dov slúţiacich k rôznym účelom (kôlne, pivnice, garáţe a pod.) a časti terénu (záhrada, dvor a
pod.). Objektom sú aj predmety, ktoré sa v týchto objektoch nachádzajú.
c) iných priestorov - objektom sú priestory, ktoré neslúţia na bývanie a ani nepatria
k objektom slúţiacim na bývanie a nie sú verejne prístupné (školy, reštaurácie, kancelárie
v podnikoch, sklady, výrobné priestory a pod.).
d) dopravných prostriedkov - objektom sú všetky dopravné prostriedky (cestnej,
ţelezničnej, leteckej, lodnej), ich súčasti a doplnky.

32
e) pozemkov - objektom sú pozemky, ktoré nie sú verejnosti prístupné, sú však oplotené
alebo inak označené.
f) terénu - objektom je voľne prístupný terén, jeho časti, na rozdiel od priestorov, ktoré majú
právnu ochranu ako súčastí obydlia, iných priestorov a pozemkov. K objektom týchto
prehliadok patria i objekty, ktoré sa nachádzajú v teréne, ako sú opustené budovy a ich časti,
opustené kameňolomy, dna jazier, vodných tokov, lesných porastov, lúk a pod.
2/ Podľa toho, v akej časovej postupnosti sa prehliadka určitého objektu v danej veci
koná, delíme prehliadky na:
a) prvotné - kaţdá prvá prehliadka vykonaná v danom objekte vo vzťahu k jednej a tej istej
objasňovanej veci.
b) opakované - je kaţdá druhá a nasledujúca prehliadka vykonaná v priebehu
kriminalistického objasňovania toho istého prípadu a v tom istom objekte alebo na tom istom
mieste.
c) doplňujúce - za doplňujúcu prehliadku je povaţovaná prehliadka určitej alebo ďalšej časti
toho istého, uţ predtým prehľadávaného priestoru, ak v priebehu kriminalistického
objasňovania toho istého prípadu vyšli najavo nové skutočnosti a vyţiadali si dodatočnú
prehliadku. ..
3/ Podľa počtu vykonaných prehliadok v priebehu kriminalistického objasňovania v
tom istom prípade prehliadky delíme:
a) jednotlivé - v danej veci a v danej dobe sa vykonáva prehliadka len jedného objektu.
b) skupinové - v danej veci a v danej dobe sa vykonáva súčasne prehliadka viacerých
objektov, ktoré spolu priestorovo nesúvisia.

2.3 Príprava prehliadok

Predpokladom úspešného vykonania prehliadky je jej dokonalá a dôsledná príprava. Od prí-

pravy nemoţno upustiť aj keby bola neodkladným úkonom. Príprava prehliadky tvorí ucelený
komplex činnosti, ktoré sú nevyhnutné na úspešné vykonanie prehliadky. Sú to predovšetkým
tieto činnosti:
- analýza podnetu na vykonanie prehliadky,
- zhromaţdenie a prehodnotenie informácií potrebných na prípravu vykonania prehliadky.
- príprava a výber technických prostriedkov,

33
 - určenie účastníkov prehliadky,
- stanovenie času prehliadky,
- vypracovanie plánu prehliadky,
- inštruktáţ účastníkov prehliadky.

Analýza podnetu na vykonanie prehliadky - znamená rozbor všetkých informácií, ktoré

dostatočne odôvodňujú podozrenie, ţe hľadané osoby, veci sa nachádzajú na určitom mieste, v
určitom objekte, či na viacerých miestach alebo vo viacerých objektoch, či u určitej osoby, alebo
viacerých osôb. Tieto informácie o objektoch prehliadky, o osobách a veciach môţu byť ob-
siahnuté v anonymných oznámeniach, získané operatívno-pátracou činnosťou, alebo zhromaţ-
dené v ďalších materiáloch, ktoré boli získané v priebehu kriminalistického objasňovania.
Cieľom analýzy podnetu na vykonanie prehliadky je presne určiť miesto objektu alebo
osoby, ktorá má byť prehliadnutá, určiť počet a rozsah prehliadaných objektov, špecifikovať
hľadaný objekt, určiť stupeň podozrenia, ţe sa hľadané objekty nachádzajú na určitom mieste.
Zhromaţdenie a prehodnotenie informácií potrebných na prípravu vykonania prehliad-
ky - je zamerané na získanie informácií a ďalších poznatkov taktického charakteru, ktoré umoţ-
nia a uľahčia zvoliť správny taktický postup pri prehliadke, zvoliť a v dostatočnej miere správne
vybrať technické prostriedky, zvoliť vhodnú dobu prehliadky, odhadnúť pribliţnú dĺţku trva-
nia prehliadky, stanoviť potrebný počet pracovníkov na vykonanie prehliadky. Pri realizácií
uvedených činnosti vychádzame z informácií o objekte, ktorý bude prehľadávaný (napr. kde sa
objekt nachádza, o aký objekt sa jedná, jeho rozloha, poloha, prístupové cesty k objektu, o poč-
te vchodov do objektu a počte východov z objektu, o stavebných a konštrukčných zvláštnos-
tiach objektu)'. Ďalej pôjde o informácie o osobách, u ktorých sa prehliadka vykoná, alebo
ktorým prehľadávaný objekt patrí (napr. zistenie profesie, záľub, spôsobu ţivota, vzťahu k
trestnej veci, zdravotného stavu, o predpoklade jej príp. ich zastihnutia, moţnosti kladenia od-
poru, o vlastnení zbrane, vzťahov medzi členmi rodiny, o počte osôb nachádzajúcich sa v ob-
jekte, či sú v objekte malé deti a pod ). Nezanedbateľné je aj zistenie informácií o zaistení ob-
jektu (napr. špeciálne vchodové dvere, objekt je stráţený psom a pod.) a taktieţ o činnosti, aká
sa v objekte vykonáva alebo na čo objekt slúţi. Táto Činnosť je zameraná aj na hľadanie a typo-
vanie vhodných zdrojov týchto informácií.

34
 Príprava a výber technických prostriedkov - je podmienený predovšetkým objektmi a
miestami, kde bude prehliadka vykonaná a taktieţ aj charakterom hľadaných objektov (osoby,
veci, stopy a ich zvláštnosti). Medzi technické prostriedky patria jednoduché nástroje (napr. na
otváranie zámkov, na zisťovanie dutín v stenách, na prekladanie materiálu - lopata -a pod.), ale
aj značne zloţité prístroje (napr. detektory, prostriedky umoţňujúce pozorovanie za sťaţených
svetelných alebo poveternostných podmienok, prostriedky umoţňujúce pozorovanie vo vnútri
objektov (predmetov), ktoré sa ťaţko demontujú a iné, ktoré umoţnia vykonať dokonalú pre-
hliadku a nájsť hľadané osoby alebo veci. Za technický prostriedok je moţno povaţovať aj slu-
ţobného psa so zvláštnym výcvikom (napr. hľadanie drog, zbraní a pod.), vhodné odevné
doplnky a obuv (gumové čiţmy). Vţdy je potrebné počítať i s prostriedkami na zaistenie stôp
a s prostriedkami kriminalistickej dokumentácie a taktieţ aj s prostriedkami na zaistenie bez-
pečnosti a prekonanie prípadného odporu či prekáţky.

Určenie účastníkov prehliadky - sa vykonáva na základe doposiaľ zistených poznatkov a

je závislé od charakteru objektu a miesta prehliadky, od charakteru a mnoţstva osôb a vecí, ktoré
maj ú. byť nájdené, od výberu technických prostriedkov, ktoré sa budú pouţívať a od ich obslu-
hy, od predpokladaného rozsahu kriminalistickej dokumentácie Súčasne je potrebné určiť tzv.
pomocné osoby, ktoré budú (napr. zaisťovať stráţenie objektu, kde sa vykonáva prehliadka,
zaisťovať stráţenie zhromaţdených osôb, ktoré sa v objekte nachádzajú, pozorovať osobu
(osoby) u ktorej (ktorých) sa prehliadka vykonáva, vykonávať odborné práce (napr. zaisťova-
nie výpočtovej techniky a jej príslušenstvo), vykonávať zadokumentovanie nájdených objektov
a skrýš). Za účelom kontroly zachovania zákonnosti postupu a objektívnosti dosiahnutých vý-
sledkov vykonanej prehliadky je potrebné pribrať nezúčastnenú osobu. V danom prípade ide o
nestranného pozorovateľa a môţe ním byť ktokoľvek, za predpokladu, ţe ide o bezúhonného
občana, ktorý nemá ţiadny vzťah k prešetrovanému prípadu, k osobe ani k jej rodinným prí-
slušníkom. Samotné pribratie nezúčastnenej osoby je treba vykonať bezprostredne pred zača-
tím prehliadky z hľadiska prípadného utajenia.

Stanovenie času prehliadky - má najväčší význam pri vykonávaní skupinových prehlia-

dok, pretoţe v tomto prípade sa prehliadky vykonávajú vo všetkých objektoch a na všetkých
miestach v rovnakom čase. Taktieţ je to významné aj z hľadiska utajenia prehliadky najmä z dô-
vodu, aby sa nepremiestnili hľadané osoby, neodniesli alebo nezničili hľadané veci a pod.
Uvedenou prehliadkou sa vyuţije moment prekvapenia a mnohokrát je tým znemoţnené do-

35
hovoriť sa osobám, ktoré by mohli zmariť účel prehliadky. Ďalej stanovenie času vykonania
prehliadky má význam aj z dôvodu, aby sa prehliadka vykonala v čase, kedy nebude príliš veľa
osôb v objekte počas vykonávania prehliadky (napr. domáce oslavy).

Vypracovanie plánu prehliadky - je vlastne materiálne vyjadrenie myšlienkového mode-

lu vykonania prehliadky, ktorý bol zostavený na základe doteraz zistených skutočností a dô-
kazov, majúcich význam pre vykonanie prehliadky z taktického hľadiska. Plán prehliadky musí
byť spracovaný písomne a jeho obsah musí tvoriť taktický postup, ktorý zodpovedá daným
podmienkam na základe zistených skutočnosti a tieţ podmienkam predpokladaným, ktoré môţu
nastať v priebehu vykonávania prehliadky tzv. „konfliktné situácie" Plán prehliadky by mal
obsahovať účel prehliadky, čas a miesto prehliadky, spôsob presunu síl a prostriedkov na
miesto prehliadky, pozorovanie objektu a jeho stráţenie pred vykonaním prehliadky, určenie
spôsobu vstupu do objektu, určenie spôsobu postupu pri prehliadke s určením konkrétnej úlohy
kaţdému zo zúčastnených osôb, spôsob zaistenia bezpečnosti pracovníkov zúčastnených pri
prehliadke, určenie spôsobu dokumentácie priebehu a výsledkov prehliadky, rozhodnutie, či sa
napr. obvinený bude zúčastňovať prehliadky alebo či postačí účasť dospelého člena rodiny.

Inštruktáž účastníkov prehliadky - zahŕňa zoznámenie účastníkov prehliadky s celko-

vým plánom vykonania prehliadky, s úlohami, ktoré budú plniť v priebehu prehliadky, zozná-
menie s plánom prehľadávaného objektu, s podaním popisu hľadaných objektov, atď. Inštruktáţ
sa vykonáva bezprostredne pred začatím prehliadky a pomáha pri dobrej orientácií zúčastnených
osôb, ich osobnej aktivite a dôslednosti pri prehliadke. Zároveň sú im pridelené potrebné tech-
nické prostriedky na vykonanie prehliadky.

2.4 Taktické zásady vykonávania prehliadok

Predpokladom úspešného vykonania prehliadky je znalosť a dodrţiavanie základných tak-

tických zásad prehliadky, znalosť a vhodnosť uplatňovania metód, ktorými je moţné dosiah-
nuť sledované ciele prehliadky. Taktikou prehliadky rozumieme vhodné a situácii zodpovedajú-
ce chovanie (konanie) pracovníkov vykonávajúcich prehliadku. Ide o také chovanie, ktoré
má bez problémov a komplikácií zaistiť nerušený priebeh prehliadky a dosiahnuť vytýčený
cieľ.

36
Pri vykonávaní prehliadok platia:
Všeobecné zásady:
- rýchlosť vykonania,
- objektívnosť postupu,
- aktívnosť a úplnosť vykonania operatívno-pátracích úkonov a opatrení.
Špecifické zásady:
- prekvapivosť,
- systematičnosť,
- dôslednosť, -
- ostraţitosť,
- pozorovanie osoby, u ktorej sa prehliadka vykonáva,
- utajenosť.

Prekvapivosť - vychádza z toho, ţe osoba, u ktorej sa má prehliadka vykonať, túto neo-

čakáva alebo nepredpokladá, ţe prehliadka bude v blízkej dobe vykonaná. Dosiahnuť a dodr-
ţať zásadu prekvapivosti je moţné predovšetkým utajením faktu rozhodnutia o vykonaní
prehliadky určitého objektu. Prekvapivosť sa vzťahuje na vykonanie prehliadky v určitom
čase tak, aby bolo znemoţnené zničenie veci (napr. listín a dokladov), alebo premiestnenie
hľadaných objektov na iné miesta.

Systematičnosť - znamená systematický postup pri prehliadke, ktorý zaručuje prehľada-

nie kaţdej časti objektu a vylučuje chaotičnosť, neprehľadanie niektorých miest objektov ale-
bo zbytočné prehľadanie niektorých miest objektov opakovane. Prehliadku je treba vykonať v
celom objekte, v kaţdej jeho časti, prehľadať priľahlé priestory, všetky predmety, ktoré sa v
objekte nachádzajú, úkryty a všetky miesta, ktoré môţu slúţiť ako úkryty osôb a vecí. Vhodný
systém postupu je treba zvoliť podľa charakteru a rozsahu prehľadávaného objektu. V praxi sú
vyuţívané postupy napr. pri prehliadke miestnosti sa postupuje od dverí, okolo stien a potom
do stredu miestnosti, alebo objekt sa rozdelí na menšie časti a tieto sa postupne po jednom
prehľadávajú.
Dôslednosť - vyţaduje pri prehliadke venovať pozornosť kaţdému miestu, kaţdému
predmetu a nič nenechať na náhodu. Táto zásada dôslednosti doplňuje zásadu systematičnosti.
Pozornosť je potrebné venovať prezretiu miest vyvolávajúcich odpor, miestam špinavým,

37
ťaţko prístupným (napr. nádoby na odpadky, septik, kanály), alebo miestam, ktorých prehľa-
dávanie je spojené so značnou fyzickou námahou. Nesmieme zabudnúť na miesta pri ktorých je
potrebné prekonanie etických a psychických zábran (napr. detská postieľka, v ktorej leţí dieťa,
zavinovačka a plienky dojčaťa, protézy a pod.). Dodrţaním tejto zásady zabezpečíme, ţe pre-
hliadka bude vedená vyčerpávajúcim spôsobom a ţe všetko bude prehliadnuté podrobne.

Ostražitosť - musí byť dodrţiavaná nielen v záujme zabezpečenia nerušeného priebehu

prehliadky ale musí byť dodrţiavaná aj pri bezpečnosti účastníkov prehliadky. V praxi často
dochádza zo strany osôb, u ktorých je vykonávaná prehliadka, k snahe prehliadku zmariť.
Snaţia sa ukryť alebo znehodnotiť kompromitujúce materiály, zavrieť do miestnosti pracov-
níkov, ktorí vykonávajú prehliadku, ujsť v priebehu prehliadky a pod. Výnimkou nie sú ani prí-
pady pokusu o samovraţdu alebo pokusy fyzického napadnutia pracovníkov vykonávajúcich
prehliadku. V priestoroch prehliadky nie je prípustné ochutnávať a čuchať rôzne materiály a
tekutiny.

Pozorovanie osoby, u ktorej sa prehliadka vykonáva - má dôleţitú taktickú funkciu.

Uplatňovanie tejto zásady je zaloţené na vyuţití ľudskej psychiky (mimika, potenie, nervozi-
ta) a môţu viesť k získaniu dôleţitých informácií. Prehliadka u osoby vyvoláva stav psychické-
ho (vnútorného) napätia, ktoré sa v priebehu prehliadky mení (narastá alebo opadáva), podľa
toho ako sa zvyšuje moţnosť nájdenia osoby alebo veci, nakoľko osoba vie, kde sa osoby alebo
veci nachádzajú, alebo kde ich ukryla. Psychické napätie sa prezrádza - zmenou sfarbenia
tváre, mimikou, povzdychom, potením rúk, úľavou a pod. Skúsený pracovník vykonávajúci
prehliadku, môţe podľa toho typovať, kde asi môţe byť ukrytá osoba alebo vec. Dodrţiavanie
tejto zásady napomáha nerušenému priebehu prehliadky a dosiahnutiu jej cieľa. Realizácia
tejto zásady spočíva predovšetkým v sústavnom pozorovaní osoby, u ktorej sa prehliadka vyko-
náva a v okamţitej reakcií na kaţdý náznak narušiť priebeh prehliadky.
Utajenosť - znamená nutnosť utajenia skutočnosti, ţe určitý objekt bude v určitej dobe po-
drobený prehliadke, najmä pred osobami, ktoré majú vzťah k objektu ale aj pred ostatnými ne-
povolanými osobami. Uvedená skutočnosť sa vzťahuje najmä na obdobie prípravy prehliadky
z dôvodu zaručenia úspechu pri prehliadke. Z taktických dôvodov je potrebné utajiť aj niekto-
ré skutočnosti, ktoré sa zistili v priebehu prehliadky a majú dôkazný alebo taktický význam
pre ďalší priebeh kriminalistického objasňovania. Pred nezúčastnenou osobou je potrebné
utajiť najmä skutočnosti, ktoré poukazujú na ďalšie styky a spojenia k iným účastníkom, ktorí

38
sú zainteresovaní na objasňovanom prípade. Skutočnosti týkajúce sa osobného ţivota dotknutých
osôb zistené pri prehliadke, ktoré nemajú vzťah k objasňovanej skutočnosti (napr. osobná koreš-
pondencia, intímne vzťahy a pod.) sa musia utajiť. K takýmto zisteniam nie je moţné nahlas
vyslovovať subjektívne názory a ani zaujímať stanoviska.

2.5 Taktický postup vykonania domovej prehliadky

Domová prehliadka z kriminalistického hľadiska je zloţitým a náročným úkonom a preto

pri jej vykonaní musí byť zabezpečená dokonalá organizácia práce všetkých osôb, ktoré sa po-
dieľajú na tomto úkone. Uskutočňuje sa ako procesný úkon, ktorý je moţno vykonať iba vtedy
ak je dôvodné podozrenie, ţe v byte alebo priestore, ktorý slúţi na bývanie, alebo v priesto-
roch k ním patriacim sa nachádza osoba alebo vec dôleţitá pre trestné konanie. Vykonať do-
movú prehliadku je moţné iba na základe príkazu na domovú prehliadku a jej vykonanie má
svoj systém a postupuje sa podľa týchto odporúčaných štádií:
Prípravné štádium - spočíva v plnení týchto činností:
- presun pracovníkov vykonávajúcich prehliadku na miesto prehliadky,
- pozorovanie, alebo stráţenie objektu bezprostredne pred vykonaním prehliadky,
- oboznámenie osoby, u ktorej sa prehliadka vykoná s vykonaním prehliadky v zmysle
právnych noriem,
- odovzdanie príkazu na domovú prehliadku,
- vstup do objektu (ak sa majiteľ objektu zdráha umoţniť výkon prehliadky, vykonajú sa
nutné donucovacie opatrenia),
- ak sú v objekte neţiaduce osoby zistí sa ich totoţnosť, vyťaţia sa, zistí sa vzťah k oso-
be, u ktorej sa má vykonať prehliadka a pouţije sa výzva na opustenie objektu,
- vyzvanie domácich osôb, aby sa sústredili na jedno miesto, aby sa nepremiestňovali a
zabezpečiť ich pozorovanie,
- pribratie nezúčastnenej osoby,
- poučenie nezúčastnenej osoby a domácich osôb o ich právach a spôsobe správania sa v
čase prehliadky,
- predbeţný výsluch osoby, u ktorej sa prehliadka vykonáva, aby dobrovoľne vydala hľa-
dané objekty,

39
Prehľadné štádium - spočíva v plnení týchto úloh:
- vykonanie orientačnej prehliadky objektu a jeho príslušenstva v sprievode domácej osoby,
alebo osoby , u ktorej sa prehliadka vykonáva,
- vykonanie všetkých ďalších okolnosti významných pre spresnenie postupu pri vykonávaní
prehliadky a spresnenie úloh jednotlivých účastníkov prehliadky,
- vykonanie dokumentácie prehľadávaného objektu, ktorá poskytuje obraz o rozlohe a
umiestnení prehľadávaných objektov, ako aj stavu pred začatím detailného štádia prehliad-
ky.

Detailné štádium - je najzloţitejším a najnáročnejším a obsahuje:

- systematické a detailne prehľadávanie objektu, vrátane priľahlých priestorov, od výcho-
dzieho postavenia v smere hodinových ručičiek, pozdĺţ stien aţ do východzieho postavenia
a potom sa prehliadne stred a strop objektu,
- pozornosť venovať všetkým objektom (predmetom), kde sa beţne veci ukrývajú a taktieţ
aj špeciálnym úkrytom (napr. falošné vypínače, zásuvky, dvojité steny alebo zásuvky nábyt-
ku, podlaha pod kobercom, poď stojatými predmetmi, duté záclonové tyče, nohy stoličiek,
sedačiek a stolov, priestory pod prahom, v stenách, v strope, zabudované trezory, osvetľo-
vacie telesá, kachle, nádoby s jedlom, odpadky, haldy uhlia a dreva, obrazy, odpadové po-
trubia, splachovače vo WC, rímsy, šatstvo a pod.),
- podľa povolania osoby, u ktorej sa prehliadka vykonáva venovať zvýšenú pozornosť tým
objektom, ktoré súvisia s jeho povolaním (napr. stolár - drevené predmety, murár - novo-
vybudované prístavby, obkladač - nový obklad a pod.),
- individualizáciu nájdených objektov (osoby, veci alebo zvieratá),
- dokumentáciu nájdených objektov a miest ich nálezu,
- obhliadku odhalených úkrytov (aj prázdnych) a zaistenie stôp nachádzajúcich sa na nájde-
ných veciach a vo vnútri úkrytov,
- nezúčastnená osoba, postupuje spoločné s prehliadajúcimi a je oboznamovaná s prí-
padným nálezom veci a miest, kde boli tieto veci nájdené,
- nájdené veci sa sústreďujú na vyhradenom mieste a miesta ich nálezu a pomenovanie s
identifikačnými údajmi sa uvádza do zápisnice,
- pohyb osoby, u ktorej sa prehliadka vykonáva musí byť stále stráţený, aby osoba vo
vhodnom okamihu nemohla zničiť, ukryť alebo sa zmocniť hľadanej veci a prípadne s
touto vecou ujsť.

40
 Záverečné štádium - obsahuje:
- vykonanie kontroly prehľadávaného objektu s cieľom zistiť, či bol prehliadnutý celý ob-
jekt,
- zistenie, či nedošlo k náhodnému poškodeniu niektorého predmetu počas prehliadky,
- v prípade zistenia poškodenia, vykonať dokumentáciu spôsobených škôd na majetku,
- vykonanie overenia dokumentácie (zápisnice) o priebehu a výsledkoch prehliadky,
- odovzdanie opisu zápisnice o vykonaní domovej prehliadky osobe, u ktorej sa pre-
hliadka vykonala.

2.6 Taktický postup vykonania osobnej prehliadky

Osobná prehliadka je špecifická metóda kriminalistického objasňovania, ktorou sa prehľa-

dáva telo osoby, jej odev, obuv a všetky predmety, ktoré má osoba na sebe a u seba v čase
vykonávania prehliadky. Osobnú prehliadku je moţné vykonať, ak je dôvodné podozrenie, ţe
určitá osoba má u seba veci dôleţité pre trestné konanie, alebo u osoby zadrţanej, zatknutej
alebo ktorá sa berie do väzby, pokiaľ je podozrenie, ţe osoba má u seba zbraň alebo inú vec,
ktorou môţe ohroziť svoj ţivot a zdravie alebo ţivot a zdravie inej osoby. Pri vykonávaní
osobnej prehliadky je potrebné dodrţiavať zásadu ostraţitosti a z taktického hľadiska je
vhodné, aby prehliadku vykonávali dvaja pracovníci (jeden vykonáva prehliadku a druhý zais-
ťuje bezpečnosť) toho istého pohlavia, za prítomnosti nezúčastnenej osoby.
Prípravné štádium - spočíva v plnení týchto činnosti:
- pribratí nezúčastnenej osoby a poučení tejto osoby o jej právach,
- oboznámení osoby s vykonaním osobnej prehliadky,
- odovzdaní príkazu na vykonanie osobnej prehliadky,
- vykonaní predchádzajúceho výsluchu (pokiaľ nie je situácia neodkladná),
- vyzvaní osoby, u ktorej sa prehliadka bude vykonávať, aby odloţila batoţinu a zaujala zá-
kladný postoj (čelom ku stene, ruky mierne rozpaţené a opreté o stenu, nohy rozkroče-
né vo vzdialenosti asi jedného kroku od steny).

Detailne štádium - spočíva v:

- vykonaní bezpečnostnej prehliadky (pohmatom cez odev),
- systematickom prehľadaní vrchných časti odevu zhora nadol vrátane pokrývky hlavy a

41
 odňatí nájdených veci (odev sa postupne vyzlieka),
- systematickom prehľadávaní spodného prádla, ponoţiek, topánok a odňatí nájdených ve-
ci (prádlo, ponoţky a topánky sa postupne odkladajú),
systematickom prehľadávaní tela a odňatí nájdených veci (vlasy, obväzy, protézy, telo-
vé otvory),
- po systematickej a dôkladnej prehliadke odevu a tela osoby sa začne s prehliadkou bato-
ţiny a odňatých veci za prítomnosti osoby, ktorá je prehľadávaná,
- vyuţití technických prostriedkov za účelom zistenia kovových predmetov, ktoré sú špe-
ciálne ukryté v odeve vzhľadom na ich rozmery.

Záverečné štádium - zahŕňa predovšetkým:

- kontrolu odevu, či bol riadne prehľadaný a taktieţ aj miesto prehliadky, či osoba niečo
neodhodila, alebo niečoho sa nezbavila,
- odovzdaní odevu prehľadávanej osobe,
- vykonanie zápisnice o osobnej prehliadke a súpise nájdených a odňatých veci,
- dokumentáciu priebehu a výsledkov osobnej prehliadky,
- odovzdanie opisu zápisnice o osobnej prehliadke, alebo potvrdenie o prevzatí odňatých
veci.

2.7 Dokumentácia prehliadky

Výsledky prehliadky majú veľký význam a preto sa súčasne s prehliadkou vyţaduje aj po-
stupná dokumentácia priebehu a výsledkov prehliadky. Základným dokumentom kriminalis-
tickej dokumentácie je zápisnica o prehliadke, ktorá obsahuje tri časti:
Úvodná časť zápisnice - o prehliadke obsahuje:
- názov a označenie na príkaz koho bola prehliadka vykonaná,
- údaje o osobách vykonávajúcich prehliadku, o osobe nezúčastnenej a o osobách prí-
tomných pri prehliadke,
osobné údaje osoby, u ktorej sa prehliadka vykonala,
- zápis o odovzdaní príkazu na prehliadku a poučení o práve sťaţnosti,
- stručný zápis o výsledku predchádzajúceho výsluchu a o výsledku výzvy k
dobrovoľnému vydaniu veci.

42
Popisná časť zápisnice - o prehliadke obsahuje:
- výstiţný popis vlastného priebehu prehliadky,
- popis a presné označenie miesta (úkrytov) a vecí, kde boli nájdené,
- pouţitie a výsledok pouţitia technických prostriedkov.

Záverečná časť zápisnice - o prehliadke obsahuje:

- zoznam a identifikačné údaje o nájdených a zaistených veciach a ako s nimi bolo nalo-
ţené,
- zápis o tom, či došlo k poškodeniu majetku počas prehliadky a v akom rozsahu, dôvo-
dy poškodenia majetku,
- miesto a čas začatia a ukončenia prehliadky,
- zoznam príloh o ďalšej dokumentácií (fotodokumentácia, videozáznam, topografická
dokumentácia),
- námietky, vyjadrenia, sťaţnosti osôb zúčastňujúcich sa prehliadky,
- podpisy všetkých účastníkov prehliadky,
- prevzatie opisu zápisnice o prehliadke osobou, u ktorej sa prehliadka vykonala.

43
 3 VÝSLUCH
3.1 Charakteristika, pojem a druhy výsluchu

Informácie o spoločensky škodlivom jave zafixované vo vedomí človeka sú obsiahnuté v

tzv. pamäťových stopách. Pod pojmom pamäťová stopa rozumieme odraz, ktorý vznikol, alebo
sa sformoval v príčinnej súvislosti s kriminalisticky relevantnou udalosťou. Pamäťovú stopu tak,
ako kaţdú inú kriminalistickú stopu tvoria zmeny v materiálnom prostredí, ktoré sú určitou for-
mou v stope zakódované. Prirodzenou formou reprodukcie zapamätaných (zakódovaných)
udalosti je ľudská reč. Forma a druh informácie, podmieňujú formu a spôsob získavania infor-
mácií, pričom informácie obsiahnuté v pamäťových stopách môţu byť získané len osobou,
ktorej vedomie je nositeľom relevantnej informácie. Získavať obsah informácie obsiahnutej v
pamäťovej stope je moţné s vyuţitím poznania psychických procesov znovu poznania a rep-
rodukcie. Výsledkom je verbálne či neverbálne oznámenie, resp. výpoveď osoby. Výpoveď
(vysvetlenie) z tohto pohľadu sa javí ako verbálna forma prejavu.
Získavanie informácií z pamäťových stôp formou výpovede v kriminalistickej praxi sa na-
zýva výsluch. Podstatou výsluchu je proces reprodukcie zapamätaného obsahu, ktorý zostal
vnímaním zafixovaný ako stopa vo vedomí osoby. Cieľom výsluchu je získanie úplnej a vie-
rohodnej výpovede (vysvetlenia) v záujme zistenia objektívnej pravdy o stave danej veci tak,
ako bola vnímaná osobou.
Výsluch je špecifická metóda kriminalistického objasňovania, ktorou sa na základe
zákona, formou výpovede získavajú kriminalisticky a právne relevantné informácie z
pamäťových stôp zafixovaných vo vedomí vypočúvaných osôb, za dôsledného dodržania
zákonom stanovených práv a povinnosti vypočúvaného a vypočúvajúceho.
Výpoveďou rozumieme v priebehu výsluchu oznámenie osoby, ktoré je podľa príslušných
právnych noriem zadokumentované. Výsluch (komunikácia) medzi vypočúvajúcim a vypočú-
vaným je zloţitý, neustále sa meniaci proces, ktorý spočíva vo vzájomnej výmene informácií.
Prebieha medzi osobou, ktorá niečo oznamuje a osobou, ktorej sa niečo oznamuje a tento pro-
ces formovania výpovede prebieha v týchto etapách:
- vybavenie a utriedenie poznatkov,
- reprodukovanie vnímaných poznatkov,
- dokumentácia výpovede.

44
 Informácie získané výsluchom delíme na: í. Neprocesné, kde výsluch a výpoveď majú len
informatívnu hodnotu a sú podkladom pre prijatie ďalších kriminalisticky relevantných
záverov a rozhodnutí (napr. podklad pre rozhodnutie o začatí trestného stíhania, výsluch pre
účely pátrania a pod.). 2. Trestno-procesné, kde výsluch a výpoveď majú nielen informatívnu
hodnotu ale aj hodnotu dôkazného prostriedku (napr. výsluch obvineného, svedka).
Delenie výsluchov na jednotlivé druhy nie je záleţitosťou iba formálnou alebo teoretic-
kou, nakoľko kaţdý druh výsluchu má svoje špecifické zvláštnosti, na ktoré je treba brať ohľad
pri voľbe taktiky výsluchu. Výsluch moţno klasifikovať z hľadiska:
a) vzťahu vypočúvanej osoby k vlastnej výpovedi na:
- výsluch osôb, ktoré chcú vypovedať pravdu a ich úmysel je zhodný s následkom, ktorý
sa stál,
- výsluch osôb, ktoré chcú vypovedať pravdu, ale ich úmysel sa z nezistených ob-
jektívnych alebo subjektívnych dôvodov nezhoduje s následkom, ktorý sa stal,
- výsluch osôb, ktoré nechcú vypovedať pravdivo,
b) procesného postavenia vypočúvaných osôb na:
- výsluch podozrivého,
- výsluch obvineného,
- výsluch obţalovaného
- výsluch svedka,
- , výsluch poškodeného,
- výsluch znalca.
c) fyzického a psychického stavu vypočúvaného na:
- výsluch maloletých,
- výsluch mladistvých,
- výsluch osôb prestárlych prípadne chorých,
- výsluch osôb zranených prípadne umierajúcich,
- výsluch osôb psychicky narušených,
- výsluch tehotných ţien.

45
 3.2 Príprava výsluchu

Výsluch je zloţitá, náročná a zodpovedná činnosť, ktorá sa priamo dotýka práv a slobôd
občanov a taktieţ ma dopad na objasnenie alebo neobjasnenie kriminalisticky relevantnej uda-
losti.
Príprava výsluchu je nevyhnutnou podmienkou úspešného vedenia výsluchu a ako jed-
notný systém činnosti vypočúvajúceho môţeme ju z hľadiska potrieb výučby rozdeliť na dve
relatívne samostatné časti. Ide o časť obsahovej prípravy výsluchu a o časť organizačnej a ma-
teriálnej prípravy výsluchu.
Obsahová časť prípravy výsluchu - zahŕňa analytickú fázu prípravy výsluchu a syntetickú
fázu prípravy výsluchu.
Analytická fáza prípravy výsluchu - obsahuje analýzu schopnosti, vedomosti a psychic-
kého stavu vypočúvajúceho, analýzu materiálov, ktoré boli doposiaľ zhromaţdené a taktieţ aj
analýzu osobnosti vypočúvaného.
Analýza schopnosti, vedomosti a psychického stavu vypočúvajúceho pomáha:
vypočúvajúcemu poznať momentálny stav svojej psychiky, svoje vedomosti, znalosti a
schopnosti,
- uvedomiť si momentálny negatívny vplyv pôsobiaci na jeho psychiku zniţujúcu napr.
schopnosť primeranej reakcie pri riešení konfliktnej situácie,
- nájsť a uvedomiť si príčiny negatívnych vplyvov a odhadnúť svoju schopnosť tieto prí-
činy odstrániť,
- urobiť ešte pred výsluchom niektoré opatrenia vzťahujúce sa k vlastnej osobe napr. ob-
jasnenie a pochopenie odborných problémov objasňovanej veci.
Na základe uvedeného je vypočúvajúci schopný správne nadviazať kontakt s vypočúva-
nou osobou, primerane reagovať na náhle zmeny výsluchovej situácie, viesť výsluch a vhod-
ne improvizovať.
Analýza materiálov, ktoré boli doposiaľ zhromaždené spočíva v hlbokom zoznámení sa vy-
počúvajúceho s týmito materiálmi vzhľadom na pripravovaný výsluch. Ide najmä o:
- vymedzenie všetkých faktov a vzťahov medzi faktami, na základe ktorých je moţné vy-
vodiť domnienky o tom, Čo vypočúvaná osoba mohla vnímať, čo musela vnímať, prí-
padne čo vnímať nemohla a prečo,
- vymedzenie faktov a vzťahov medzi faktami, ktoré vypočúvaná osoba môţe pravde-
podobne potvrdiť alebo vyvrátiť,

46
 - nájdenie rozporov a medzier v doposiaľ zhromaţdených materiáloch, ktoré je moţné
odstrániť nastávajúcim výsluchom,
- vymedzenie rozporov, medzier a vzťahov medzi faktami, ktoré je potrebné ešte pred
výsluchom doplniť, preveriť alebo objasniť.
Analýza doposiaľ zhromaţdených materiálov predstavuje základ pre vymedzenie taktic-
kých zámerov za účelom vedenia výsluchu, ktoré nachádzajú uplatnenie v syntetickej fáze
prípravy výsluchu.
Analýza osobnosti vypočúvaného spočíva v štúdiu a rozbore dostupných materiálov a in-
formácií o vypočúvanej osobe, jej stykoch a v priamom pozorovaní vypočúvanej osoby v
začiatočnom štádiu výsluchu. Pred výsluchom osoby nie je správne sa uspokojiť s úsudkom
osoby na základe jej oblečenia a momentálneho jej chovania.
Syntetická fáza prípravy výsluchu - je vrcholom prípravy na nadchádzajúci výsluch. Vy-
počúvajúci na základe poznatkov, ktoré získal v analytickej fáze prípravy výsluchu vytvára pod-
mienky k vykonaniu výsluchu a modeluje pravdepodobný priebeh výsluchu, pričom rozhodu-
je o:
- forme výsluchu (podľa procesného postavenia vypočúvanej osoby),
- určení predmetu a cieľa výsluchu,
- zaradení výsluchu do procesu vyšetrovania alebo objasňovania daného prípadu,
- spôsobe zaistenia prítomnosti vypočúvanej osoby,
- spôsobe utajenia totoţnosti svedka, - moţných a nutných účastníkoch výsluchu a ich
prípadnom rozmiestnení v miestnosti,
- voľbe predpokladaných taktických postupov vedenia výsluchu a jeho usporiadanie.
Organizačná a materiálna časť prípravy výsluchu - zahŕňa:
- miesto a čas vykonania výsluchu (najvhodnejším miestom je kancelária
vypočúvajúceho),
- zabezpečenie nerušeného priebehu výsluchu (vchádzanie iných osôb do miestnosti, te-
lefonáty a pod.),
- odstránenie predmetov z miestnosti, ktoré by mohli byť pouţité pri útoku voči vypo-
čúvajúcemu alebo sebapoškodzovaniu vypočúvaného,
- výber najvhodnejšieho pracovníka, ktorý výsluch vykoná (pri výbere sa berie v úvahu
vek, skúsenosť pracovníka, druh trestnej činnosti a pod.),
- zabezpečenie prostriedkov k dokumentácií výsluchu (spísanie zápisnice, zvukový zá-
znam, príp. videozáznam).

47
 3.3 Taktika výsluchu

Taktikou výsluchu rozumieme systém aplikovaných najefektívnejších taktických postupov

pre riešenie všeobecnej úlohy výsluchu, za ktorú povaţujeme získanie pravdivej a úplnej vý-
povede. Za základné taktické postupy riešenia všeobecnej úlohy výsluchu sú povaţované:
- formovanie psychologického kontaktu vypočúvajúceho s vypočúvaným (uplatňuje sa
vo všetkých štádiách výsluchu a taktieţ aj pri riešení problémových a konfliktných situ-
ácií),
- analýza výpovede v priebehu výsluchu (uplatňuje sa vo všetkých štádiách výsluchu a
taktieţ aj pri riešení problémových a konfliktných situácií),
- pomoc vypočúvanému na prekonanie zdanlivo zabudnutého a subjektívnych nedostat-
kov reprodukcie (uplatňuje sa najmä v štádiu dialógu a taktieţ aj pri riešení problémo-
vých situácií),
- psychologické pôsobenie na vypočúvaného, ktorý výpoveďou klame a získať tak
pravdivú výpoveď (uplatňuje sa v štádiu dialógu a taktieţ aj pri riešení konfliktných situ-
ácií).
Kriminalistická taktika v súlade s poţiadavkami trestného poriadku a na základe svojich
poznatkov, doporučuje tri základné štádia výsluchu:
- úvodné štádium výsluchu,
- štádium súvislého rozprávania (monológ),
- štádium otázok a odpovedi (dialóg)
Úvodné štádium výsluchu - okrem splnenia procesných formalít a náleţitosti výsluchu
(napr. overenia totoţnosti vypočúvanej osoby, poučení ojej právach a povinnostiach z hľadi-
ska jej procesného postavenia, oboznámení sa s predmetom výsluchu atď.) umoţňuje vypočúva-
júcemu najmä:
- vytvorenie úsudku o osobe a osobnosti vypočúvaného,
- zistenie postoja vypočúvanej osoby k predmetnej veci,
- zistenie postoja vypočúvanej osoby k samotnému faktu výsluchu,
- doplnenie informácií o vzťahoch medzi vypočúvaným a ďalšími zainteresovanými oso-
bami,
- adaptovanie sa na nezvyčajné podmienky výsluchového prostredia (nemocnica),
- formovanie psychologického kontaktu medzi vypočúvajúcim a vypočúvaným

48
 Zovšeobecnené poznatky kriminalistickej praktickej činnosti ukazujú, ţe v úvodnom štá-
diu výsluchu sa formuje psychologický kontakt medzi vypočúvajúcim a vypočúvaným, ktorý
je predpokladom získania pravdivej a úplnej výpovede. Formovanie psychologického kontaktu
je procesom vhodného pôsobenia na psychiku vypočúvaného za účelom vyvolania a posilne-
nia záujmu vypočúvaného, aby uskutočnil pravdivú a úplnú výpoveď. Pod nadviazaním psy-
chologického kontaktu rozumieme navodenie takej atmosféry, v ktorej vypočúvaný pociťuje
potrebu pravdivo vypovedať a prejavuje sa u neho záujem túto potrebu realizovať. V prípade
nadviazania psychologického kontaktuje potrebné tento udrţať po celú dobu výsluchu.
K nadviazaniu psychologického kontaktu prispieva najmä:
- kultúrne, slušné a korektné vystupovanie vypočúvajúceho (napr. po vstupe vypočúva-
ného do miestnosti sa vypočúvajúci predstaví, pomôţe mu pri vyzliekaní z kabáta, po-
núkne mu stoličku, prejaví pozornosť k osobným problémom a pod.),
- kultúrne vyjadrovanie, oblečenie a úprava zovňajšku,
- vhodné výsluchové prostredie (napr. aby sa v miestnosti nenachádzali predmety, ktoré by
rozptyľovali vypočúvaného a tento by sa nemohol sústrediť na výsluch),
- vhodná forma zoznámenia vypočúvaného s predmetom výsluchu, jeho procesným posta-
vením a z toho vyplývajúcich práv a povinnosti,
- vhodný psychologický prístup podľa zvláštnosti vypočúvanej osoby (maloletá osoba,
mladistvý, osoba zranená, chorá, a pod.).
Opakom psychologického kontaktu je psychologický konflikt medzi záujmami vypočúva-
ného a vypočúvajúceho, ku ktorému dochádza najmä vtedy, ak je silne motivovaný záujem vy-
počúvaného nevypovedať alebo vypovedať nepravdivo.
V závere úvodného štádia výsluchu sa odporúča opýtať sa vypočúvaného, či:
- porozumel poučeniu,
- vyuţije právo odoprieť výpoveď,
- nie je nositeľom štátneho alebo štátom uznávaného tajomstva, ktoré sa vzťahuje na
predmet výsluchu,
- pochopil predmet výsluchu.
Štádium súvislého rozprávania (monológ) - začína okamihom zoznámenia sa s predme-
tom výsluchu a vypočúvaný je vyzvaný, aby uviedol čo je mu o predmete veci známe a vypo-
čúvaný začne hovoriť. Ide o voľnú, súvislú neprerušovanú výpoveď vypočúvaného k pred-
metnej veci. Vypočúvaná osoba ma moţnosť voľne vypovedať o tom, čo sama povaţuje sa
dôleţité, čo vnímala a čo sa prípadne dozvedela od iných osôb.

49
V prípade, ţe vypočúvaná osoba z hľadiska procesného ma postavenie obvineného, tak v tom-
to štádiu je realizované jeho právo vyjadriť sa k obvineniu a ku všetkým skutočnostiam, ktoré sú
jej kladené za vinu a dôkazom o nich.
Voľná výpoveď - monológ vypočúvaného, umoţňuje vypočúvajúcemu najmä:
- zoznámiť sa s vysvetlením a objasnením podmienok vzniku a priebehu objasňovanej
udalosti z hľadiska vypočúvanej osoby,
- zistiť moţnosť novej interpretácie uţ doposiaľ zhromaţdených dôkazov,
- zistiť subjektívny názor vypočúvanej osoby na podmienky vnímania,
- urobiť záver o vzťahu vypočúvanej osoby k danej veci a k zainteresovaným osobám.
Vypočúvanú osobu v tomto štádiu výsluchu sa neodporúča zbytočne prerušovať, pokiaľ
zjavne neodbočuje od predmetu výsluchu. Vypočúvaný však môţe byť poţiadaný, aby niekto-
rý dej bliţšie objasnil alebo popísal, prípadne aby uviedol podmienky vnímania alebo zdroja
informácií.
V štádiu súvislého rozprávania (monológu) má zásadný význam taktický postup -analýza
výpovede v priebehu výsluchu - aj napriek tomu, ţe tento taktický postup sa uplatňuje vo všet-
kých štádiách výsluchu. Analýza výpovede v priebehu výsluchu je analyticko-syntetická čin-
nosť spočívajúca v rozbore informácií poskytovaných vypočúvaným, ich priebeţným porovná-
vaním s doposiaľ získanými dôkazmi a informáciami, zisťovaním vnútornej zhody výpovede a
vyjasnením ďalších okolnosti. Uplatnenie analýzy výpovede v tomto štádiu výsluchu umoţ-
ňuje vypočúvajúcemu najmä:
- zistiť a podchytiť rozpory vo výpovedi,
- zistiť a podchytiť rozpory medzi výpoveďou a dosiaľ zhromaţdenými dôkazmi a
informáciami,
- zistiť neúplnosť výpovede,
- zistiť a podchytiť informácie vypočúvaným, ktoré mu nemohli alebo nemali byť zná-
me,
- urobiť záver, ţe vypočúvaný chce podať objektívnu výpoveď,
- urobiť záver, ţe vypočúvaný nechce podať objektívnu výpoveď,
- zvoliť zodpovedajúce taktické postupy pre ďalšie štádium výsluchu za účelom získa-
nia úplnej a vierohodnej výpovede
Štádium otázok a odpovedi (dialóg) -je posledné štádium výsluchu a výsluch prebieha
kladením otázok a získavaním odpovedí na tieto otázky. Touto formou sa spontánna výpoveď
doplňuje, upresňuje a zároveň aj preveruje. Pri tomto štádiu výrazne do popredia vystupuje

50
aktívna úloha vypočúvajúceho, ktorý sa priamou aplikáciou jednotlivých čiastkových
taktických postupov, formuláciou a kladením otázok, ako aj predkladaním dôkazov zúčastňuje
na formovaní výpovede vypočúvaného. Pri kladení otázok nesmú byť vypočúvanej osobe kla-
dené otázky kapciózne alebo sugestívne, prípadne otázky v ktorých je obsiahnutá odpoveď. V
prípade, ţe výsluch je aplikovaný vo forme procesného úkonu, je potrebné otázky a odpovede
doslovne zaznamenávať v príslušnej zápisnici.

3.4 Taktické postupy riešenia typických výsluchových situácií

Vo výsluchovej praxi sa najčastejšie rozlišujú tri typické výsluchové situácie:

- vypočúvaná osoba chce vypovedať pravdu, vypovedá pravdivo a jej výpoveď je rela-
tívne úplná,
- vypočúvaná osoba chce vypovedať pravdu, ale jej výpoveď je neúplná, nepresná a v
niektorých častiach je v rozpore s objektívne zistenými faktami,
- vypočúvaná osoba nechce pravdivo vypovedať a ani pravdivo nevypovedá.
Prvé dve typické výsluchové situácie môţeme povaţovať za situácie problémové, na rie-
šení ktorých sa podieľa vypočúvajúci a vypočúvaný a sú vedení spoločným záujmom na ob-
jektívnom zistení skutočného stavu danej veci. Tretiu typickú výsluchovú situáciu povaţuje-
me za situáciu konfliktnú, v ktorej je vyhrotený stret záujmov vypočúvajúceho (chce získať ob-
jektívne informácie za účelom zistenia skutočného stavu danej veci), so záujmami vypočúva-
ného (podáva informácie vedúce ku zmareniu objektívneho zistenia skutočného stavu danej
veci).
Prvá typická výsluchová situácia - je najpriaznivejšia, kde aktívna úloha vypočúvajúce-
ho spočíva najmä v kontrole presnosti a úplnosti výpovede, aby vypočúvaný nezabudol uviesť
všetky kriminalistický relevantné fakty. Pokiaľ vypočúvajúci zistí určité nejasnosti alebo nepre-
snosti vo výpovedi vypočúvaného tak ho poţiada o spresnenie alebo doplnenie niektorých re-
levantných faktov.
Druhá typická výsluchová situácia - spočíva v zloţitejšom výsluchu vypočúvanej oso-
by. Po nadviazaní psychologického kontaktu výpoveď vypočúvanej osoby je často neúplná,
nepresná, sú v nej rozpory s objektívne zistenými faktami a vzbudzuje nevierohodný dojem.
Príčinou tohto stavu sú najmä subjektívne nedostatky reprodukcie, chybné spomienky (napr.
časové posuny) a zdanlivo zabudnuté fakty. Ide o deformácie informácií vo vedomí človeka,

51
ktoré môţu vzniknúť v priebehu formovania jeho výpovede. V takom prípade je potrebné
udrţať psychologický kontakt a vyuţiť taktický postup pomoci na prekonanie zdanlivo za-
budnutého, subjektívnych nedostatkov reprodukcie a chybných spomienok.
Základnou podmienkou vyuţívania týchto taktických postupov je, aby nebol ihneď preru-
šovaný monológ vypočúvaného, ale s touto pomocou je treba začať aţ po skončení buď určitej
časti monológu, alebo celého monológu. Táto pomoc pre vypočúvaného ma byť nesugestívna,
nenásilná a takmer nepostrehnuteľná preto, aby vypočúvaný sám prišiel na to, ţe vo svojej
výpovedi urobil chybu. Pri výsluchu sa neodporúča ponáhľať sa a ţiadať vypočúvaného, aby
hovoril iba k predmetnej veci, pokiaľ zjavne neodbočuje od daného predmetu výsluchu. Kri-
minalistická taktika doporučuje, aby vypočúvaný vypovedal o udalosti maximálne podrobne a
chronologický.
Doporučuje sa u vypočúvaného vybaviť si predstavu druhoradých, vedľajších okolnosti. To-
to vybavenie je často dostatočným impulzom pre obnovu zdanlivo zabudnutého. V prípade, ţe
vypočúvaný si nemôţe spomenúť na deň alebo čas, odporúča sa započať dňom, s ktorým je pre
vypočúvaného spojená nejaká príjemná alebo nepríjemná udalosť. Pri určovaní časového sledu
deja sa odporúča začať príhodou od pevne stanoveného časového bodu (napr. obedom, prícho-
dom dom práce a pod.). Asociačné spojenie moţno nadviazať i predloţením známych veci,
ktoré sú v spojení s objasňovaným skutkom. Za účelom prekonania uvedených deformácií
odovzdaných informácií, ako pomoc vypočúvanému sa nehodia najmä otázky, v ktorých je
ukrytá alebo očakávaná odpoveď, „napovedáme", predkladanie výpovedi iných osôb, najmä
tých osôb, ktoré majú vplyv na vypočúvaného (napr. nadriadený, učiteľ a pod.).
Tretia typická výsluchová situácia -je najzloţitejším riešením. V tejto situácií nedošlo k
nadviazaniu psychologického kontaktu a situácia ma konfliktný charakter. Pre riešenie ta-
kýchto situácií kriminalistika vypracovala taktické postupy psychologického pôsobenia na ne-
pravdivo vypovedajúceho, za účelom získania pravdivej výpovede. Psychologické pôsobenie
na nepravdivo vypovedajúceho za účelom získania pravdivej výpovede znamená vhodne pôso-
biť na city a rozum vypočúvaného. Pôsobenie musí byť v súlade s poţiadavkou zákonnosti, eti-
ky a morálky, s cieľom dokázať neudrţateľnosť a nezmyselnosť nepravdivej výpovede. Pri
prekonávaní orientácie vypočúvanej osoby, aby vypovedala nepravdivo je treba zavrhnúť me-
tódy, ktoré sú zaloţené na klamstve vypočúvajúceho, alebo metódy charakterizované zjavným,
prípadne skrytým psychickým alebo fyzickým násilím. K psychologickému pôsobeniu na ne-
pravdivo vypovedajúceho za účelom prekonania jeho orientácie vypovedať nepravdivo sa vyu-
ţívajú najmä tieto taktické postupy:

52
 - odhalenie, objasnenie a odstránenie príčin motivujúcich nepravdivú výpoveď,
- stimulovanie kladných vlastnosti vypočúvaného,
- vyuţitie emocionálneho napätia vypočúvaného,
- vyuţitie vnútorných rozporov výpovede a rozporov medzi výpoveďou a inými dôkaz-
mi,
- vyuţitie reflexívnych úvah nepravdivo vypovedajúceho.
Odhalenie, objasnenie a odstránenie príčin motivujúcich nepravdivú výpoveď. Na základe
poznatkov všeobecnej a súdnej psychológie je preukázané, ţe kaţdá nepravdivá výpoveď je
determinovaná určitou motiváciou. Uvedený taktický postup, prevádzania nepravdivo vypo-
vedajúceho na pozíciu vypovedať pravdu, spočíva vtom, ţe na základe psychologickej analýzy
výpovede v kombinácií s analýzou získaných dôkazov a informácií, vytvorí vypočúvajúci model
motivácie nepravdivej výpovede a j ej príčin. Tento model vypočúvajúci v priebehu výsluchu
preverí. Ak dôjde vypočúvajúci k záveru, ţe model obsahuje pravé príčiny motivujúce ne-
pravdivú výpoveď, skúma či tieto príčiny je moţné odstrániť. V prípade, ţe ide o príčiny, kto-
ré môţe vypočúvajúci odstrániť, pokúsi sa ich odstrániť. Odstránením týchto príčin sa odbúra
psychická bariéra medzi záujmom vypočúvaného nevypovedať pravdu a ďalšími jeho záujma-
mi, pričom môţe vypočúvaného priviesť k rozhodnutiu vypovedať pravdu.
Motivácia úmyselne nepravdivej výpovede je určovaná:
- príčinami, ako sú priame i sprostredkované pôsobenie zainteresovaných osôb,, ne-
priaznivá procesná situácia a pod.,
- subjektívnymi príčinami, medzi ktoré môţeme zaradiť napr. nízku kultúrnu a morálnu
úroveň vypočúvaného, zlé charakterové vlastnosti vypočúvaného, strach, ľútosť, han-
ba a pod..
Odstrániť moţno iba niektoré príčiny motivácie nepravdivej výpovede, a to za predpokla-
du úplnej dôvery vypočúvaného k vypočúvajúcemu. Z objektívnych príčin moţno odstrániť
najmä nepriaznivú procesnú situáciu. Priame alebo sprostredkované pôsobenie zainteresova-
ných osôb moţno odstrániť iba do istej miery a to s ohľadom na aktuálnosť tohto pôsobenia a s
ohľadom na psychickú a fyzickú kvalitu vypočúvaného. Zo subjektívnych príčin moţno od-
strániť najmä hanbu, strach zo zodpovednosti, ľútosť.
Typickým príkladom hanby pri výpovedi je výsluch znásilnenej ţeny, Uţ samotný skutok
ţenu traumatizuje a poţiadavka vypočúvajúceho, aby detailne popísala priebeh spáchania
skutku je pre väčšinu ţien odpudzujúci. Na základe uvedeného musí vypočúvajúci k vypočú-
vanej osobe pristupovať veľmi citlivo. Uvedený výsluch, alebo výsluch rodičov, ktorým zo-

53
mrelo dieťa sú jedny z najťaţších výsluchov a mal by ich vykonávať najskúsenejší kriminalis-
ta. (V praktickej činnosti sa osvedčuje vykonávanie takýchto druhov výsluchu ţenou.).

Stimulovanie kladných vlastnosti vypočúvaného. Tento taktický postup spočíva vo vy-

volaní a vyuţití morálneho hodnotenia nesprávneho konania a zaujatia pozície samotným vy-
počúvaným. Podmienkou tohto postupu je poznanie osobnosti vypočúvaného, najmä rebríčka
uznávaných hodnôt, morálnych a charakterových vlastností. Ak vypočúvaný sám od seba, alebo
na popud vypočúvajúceho začne morálne hodnotiť svoje protispoločenské konanie, alebo
zaujme pozíciu nepravdivej výpovede, zákonite v jeho psychike vzniká konflikt. Tento kon-
flikt je medzi jeho právnym vedomím a morálkou na strane jednej a konkrétnym konaním a
postojom na strane druhej. Vypočúvajúci potom svojím pôsobením musí posilniť kladné vlast-
nosti vypočúvaného tak, aby vyššie mravné city nadobudli prevahu nad motiváciou nepravdivej
výpovede a vypočúvaný začal hovoriť pravdu.
Uvedený taktický postup kriminalistická taktika doporučuje vyuţívať najmä v prípadoch,
keď vypočúvaná osoba váha, Či má hovoriť pravdu alebo klamať. V takomto prípade podľa po-
znatkov kriminalistickej praxe je tento taktický postup efektívny.
Vyuţitie emocionálneho stavu vypočúvaného. Skúmaním všeobecnej a súdnej psycholó-
gie bolo preukázané, ţe kaţdá duševne zdravá osoba, ktorá sa dopustila protispoločenského
konania sa nachádza v stave citového napätia. To isté platí aj o osobe, ktorá bola prítomná pri
určitom protispoločenskom konaní alebo sama bola predmetom útoku tohto konania. Samotná
skutočnosť, ţe osoba musí vypovedať nesie určitý stupeň emotívneho napätia U vypočúva-
ného, ktorý sa rozhodol vypovedať nepravdivo sa toto emocionálne napätie ešte zvyšuje. To-
to zvýšenie emocionálneho napätia v niektorých prípadoch pri nepravdivej výpovedi dosahuje
taký stupeň, ţe ho vypočúvaný veľmi ťaţko pociťuje a súčasne ho napáda myšlienka, ţe keď
bude vypovedať pravdu, tak sa tohto nepríjemného pocitu zbaví.
Emocionálne napätie môţe byť vyvolané samotným spáchaným činom, prípadne prichy-
tením páchateľa a toto emocionálne napätie je moţné vyuţiť pri výsluchoch páchateľov trest-
ných činov. Vyuţitie tohto postupu prichádza v úvahu vtedy, ak je páchateľ vypočutý v čo
najkratšej dobe po spáchaní trestného činu, kedy ešte neopadlo emocionálne napätie vyvolané
týmto činom a taktieţ čo najskôr po zadrţaní páchateľa.
Podobná je aj situácia v prípade zadrţania páchateľa po dlhšej dobe najmä u závaţných
.úmyselných trestných činoch. Emocionálne napätie časom sa utlmí, ale pri odhalení a
zadrţaní je páchateľ šokovaný a nepripravený. Výpoveď a falošné alibi, ktoré mal pripravené

54
po spáchaní činu s odstupom času ich zabudol. V takýchto prípadoch je nutné hneď po zadr-
ţaní (pokiaľ je to moţné) pristúpiť k výsluchu, ktorý by mal byť vopred pripravený. Páchateľ
sa nemusí priznať, ale jeho výpoveď je tak „deravá", ţe sa potom veľmi ľahko vyvracia.
V niektorých prípadoch po niekoľkých dňoch začínajú páchatelia odvolávať svoju pô-
vodnú pravdivú výpoveď, začínajú zapierať a vo viacerých prípadoch obviňujú vypočúvajú-
ceho z nátlaku na svoju osobu pri prvom výsluchu. Vypočúvajúci je nútený riešiť otázku, ako
predísť a zamedziť odvolaniu pôvodnej pravdivej výpovede, ktorú získal vyuţitím zvýšeného
emocionálneho napätia vypočúvaného pri prvom výsluchu. Túto otázku kriminalistická taktika
rieši vytvorením psychickej bariéry vo vedomí vypočúvaného.
Správne vykonanie a sprocesnenie prvého výsluchu predpísanou formou so všetkými nále-
ţitosťami, okamţité preverenie výpovede formou previerky výpovede na mieste, obhliadka,
domová prehliadka, umoţnia zaistenie nových nezvratných dôkazov, ktoré môţu u vypočúva-
ného vytvoriť bariéru proti tendencií odvolať pravdivú výpoveď.
Využitie vnútorných rozporov výpovede a rozporov medzi výpoveďou a inými dô-
kazmi. Psychologické pôsobenie na vypočúvaného, zamerané na prekonanie nepravdivej výpo-
vede vyuţitím rozporov, je zákonným a efektívnym taktickým postupom zaloţeným na systéme
logických operácií. Vyuţitie rozporov vo vnútri výpovede vypočúvaného, za účelom prekonania
jeho orientácie vypovedať nepravdivo, si vyţaduje podrobnú zápisnicu výpovede a jej starost-
livú analýzu.
Pri zistení prvých rozporov, ktoré sa zistia najčastejšie pri opakovanom výsluchu, nie je
vhodné na tieto rozpory vypočúvaného ihneď upozorňovať. Vypočúvaný, ktorý chce vypove-
dať nepravdivo, prestane byť pozorný a začne ďalej rozvíjať svoju nepravdivú výpoveď. Vo
výpovedi vypočúvaného môţu vzniknúť tak závaţné rozpory, ţe pri ich predloţení bude vy-
počúvaný sám prekvapený, ţe mohol niečo tak rozporného uviesť. Predloţenie rozporov, kto-
ré vznikli vo výpovedi vypočúvaného na posúdenie so ţiadosťou . vypočúvajúceho o ich vy-
svetlenie zvýši emocionálne napätie vypočúvaného. Vypočúvaný je v pozícií, kedy sám hod-
notí svoju výpoveď a prirodzene dochádza k poznaniu, ţe jeho výpoveď je nepresvedčivá a
nevierohodná. V danom prípade postačí vhodná forma pomoci vypočúvanému, (napr. zdôraz-
nenie neudrţateľnosti neúčelnosti nepravdivej pozície a aby vypočúvaný začal hovoriť pravdi-
vo).
Rozporov vo výpovedi vypočúvaného je vhodné vypočúvanému predkladať tak, aby boli
k vyjasneniu predloţené najprv rozpory menšej závaţnosti a aţ potom rozpory väčšej zá-
vaţnosti. Cieľom tohto postupu je získať pravdivú výpoveď, bez ohľadu na procesné posta-

55
 venie vypočúvaného. Vypočúvajúci nesmie v priebehu psychologického pôsobenia na vy-
počúvaného, prostredníctvom rozporov medzi jeho výpoveďou a ostatnými dôkazmi, dať vy-
počúvanému najavo, aké verzie o poznávanej udalosti vytýčil. Vypočúvajúci na jednej stra-
ne predkladá tvrdenia vypočúvaného a na strane druhej objektívne zistené a preverené fak-
ty, ktoré sú v rozpore s výpoveďou a súčasne ţiada vysvetlenie týchto rozporov. Dôkazy, kto-
ré predkladá vypočúvajúci, musia byť riadne preverené a pred ich predloţením sa musí vypo-
čúvajúci presvedčiť, či vypočúvaný trvá na svojej výpovedi. Dôkazy musia byť vypočúva-
júcim predkladané tak obozretne, aby ich vypočúvaný nemal moţnosť znehodnotiť. Krimina-
listická taktika doporučuje dôkazy predkladať nasledujúcim spôsobom:
- predkladanie dôkazov v logickom slede,
- predkladanie dôkazov narastajúcej sily,
- predkladanie iba rozhodujúcich dôkazov,
- predkladanie celého súboru dôkazov.
Vo vhodných prípadoch pre zvýšenie efektívnosti pôsobenia predkladaných dôkazov je
moţná demonštrácia predkladaných dôkazov na mieste činu, mieste nálezu alebo na mieste zais-
tenia.
Využitie reflexívnych úvah nepravdivo vypovedajúceho. Podstatou tohto taktického po-
stupu je vyuţitie poznatkov o reflexnom myslení spojených s ďalšími poznatkami všeobecnej,
súdnej a experimentálnej psychológie. Taktický postup, ktorý vyuţíva reflexívne úvahy vypo-
čúvaného za účelom prekonania jeho tendencie nevypovedať pravdu, moţno vyuţiť najmä v
týchto prípadoch, keď vypočúvaný je silne zainteresovaný na výsledku procesu poznania
predmetnej udalosti. Úsilie vypočúvaného v tomto prípade smeruje k tomu, aby svojou výpove-
ďou ovplyvnil proces poznania skutočného stavu veci.
Podstata aplikácie tohto taktického postupu spočíva vo vytvorení myšlienkovej úlohy,
ktorú nepravdivo vypovedajúci zo svojej vôle chce, ale nemusí riešiť (moţno povedať, ţe má
experimentálny charakter). Na základe zovšeobecnenia poznatkov kriminalistickej činnosti je
moţno stanoviť základné myšlienkové úlohy, ktoré je moţno rozdeliť do dvoch relatívne samo-
statných skupín:
- typické myšlienkové úlohy vytvorené bezprostredne pred výsluchom,
- typické myšlienkové úlohy vytvorené v priebehu výsluchu.

56
Typické myšlienkové úlohy vytvorené bezprostredne pred výsluchom:
- vytvorenie myšlienkovej úlohy, ktorú môţe vypočúvaný riešiť na základe navodených
asociácií tak, ţe nastúpenie pozície nepravdivo vypovedajúceho je z morálneho či etic-
kého hľadiska nemoţné, alebo z iného hľadiska neúčelné a rozhodne sa preto
vypovedať pravdu,
- vytvorenie myšlienkovej úlohy, ktorú môţe vypočúvaný riešiť na základe nedostatoč-
ne opodstatnených predstáv o mnoţstve a dôleţitosti zhromaţdených informácií, ktoré
nasvedčujú o nepravdivosti jeho výpovede tak, ţe nastúpenie pozície nepravdivo vypo-
vedajúceho sa javí morálne neúnosné alebo neúčelné.

Typické myšlienkové úlohy vytvorené v priebehu výsluchu:

- vytvorenie myšlienkovej úlohy, ktorú môţe nepravdivo vypovedajúci riešiť na základe
navodených asociácií tak, ţe zotrvanie na pozícií nepravdivej výpovede je neudrţateľ-
ne a neúčelné vzhľadom na význam informácií, ktoré nasvedčujú o nepravdivosti vý-
povede a aj vzhľadom na informovanosť vypočúvajúceho,
- vytvorenie myšlienkovej úlohy, ktorú môţe nepravdivo vypovedajúci riešiť na základe
vplyvu pôsobenia faktu, opaku tak, ţe zotrvanie na nepravdivej výpovedi je neúčelné
vzhľadom na informovanosť vypočúvajúceho a vzhľadom na význam dôkazov sved-
čiacich o nepravdivosti jeho výpovede.
V rámci týchto typických myšlienkových úloh, môţe vypočúvajúci vytvoriť celú radu špeci-
fických myšlienkových úloh s prihliadnutím na špecifikum danej udalosti, vypočúvanej osoby a
samotného výsluchu. Je potrebné prísne dodrţiavať poţiadavky zákona, morálky a etiky, pre-
toţe nesprávnym spôsobom vytvorené, či vyvolané myšlienkové úlohy pre vypočúvanú oso-
bu môţu byť povaţované za porušenie zákonnosti.

3.5 Dokumentácia výsluchu

Najčastejším spôsobom a obligatórnou formou dokumentácie priebehu a výsledkov výslu-

chu je zápisnica, ktorá sa vykonáva písomnou formou. Formálne náleţitosti písomnej formy
dokumentácie poţadované právnymi predpismi sa líšia podľa druhu výsluchu. Písomnou
formou dokumentácie výsluchu dochádza k hmotnému uchovaniu informácií pre ich ďalšie

57
vyuţitie v trestnom konaní. Spôsob zapisovania zápisnice záleţí od rozhodnutia vypočúvajúce-
ho, od osoby vypočúvaného a predmetu výsluchu. Poznáme nasledujúce spôsoby písomnej
dokumentácie priebehu a výsledkov výsluchu:
Spisovanie zápisnice naraz po skončení výsluchu - je vhodné pri krátkych výpovediach
(napr. strata dokladu totoţnosti). Zo strany vypočúvajúceho je potrebné počas výsluchu robiť
si poznámky. Pri tomto spôsobe spisovania zápisnice je nebezpečenstvo skreslenia výpovede,
opomenutie niektorých uvedených skutočnosti a pod.
Spisovanie zápisnice slovo za slovom - vyuţíva sa u zloţitejších a náročnejších prípa-
dov. Pri tomto spôsobe dokumentácie je narušovaná plynulosť výsluchu a taktieţ nedochádza
k nadviazaniu vhodného kontaktu medzi vypočúvajúcim a vypočúvaným. V prípade výsluchu
osoby, ktorá vypovedá nepravdivo, poskytuje sa jej čas na tvorbu účelovej obrany, príp. kon-
frontovanie toho, čo vypovedal a prípravu na nasledovné odpovede.
Spisovanie zápisnice po častiach - sa vyuţíva najčastejšie a ide o zapisovanie vţdy urči-
tej ucelenej časti výpovede. Spisovanie zápisnice po častiach je kombináciou oboch predchá-
dzajúcich spôsobov a pre väčšinu výsluchov je najvhodnejší.
Pri spisovaní zápisnice je potrebné dodrţiavať nasledovné zásady:
Výstižnosť - optimálna zhoda jazykového vyjadrenia vypočúvaného a písomného zázna-
mu (zhoda povedaného a napísaného).
Objektívnosť - podchytenie len tých faktov, ktoré uviedla vypočúvaná osoba. Zápisnica
nesmie obsahovať subjektívne názory alebo dohady a hypotézy vypočúvajúceho.
Autentičnosť - v zápisnici musia byť obsiahnuté len tie informácie, ktoré boli získané vý-
sluchom vypočúvaného. V prípade, ţe sú informácie, dôkazy alebo poznatky o objasňovanej
udalosti z iných prameňov, tieto nesmú byť obsahom zápisnice o výsluchu.
Presnosť - súvisí so zásadou výstiţnosti, kde pri spôsobe vyjadrovania nesmú vzniknúť po-
chybnosti o vypovedaných skutočnostiach.
Jednoznačnosť - obsahuje poţiadavku pouţitia takého slovného vyjadrenia, ktoré pripúš-
ťa len jednu interpretáciu, aby nebol moţný dvojaký alebo viacnásobný výklad.
Úplnosť - spočíva v tom, aby vypočúvajúci zadokumentoval všetko, čo vypočúvaný k
predmetnej udalosti uviedol a čo s ňou súvisí.
Dokumentácia musí obsahovať najmä:
- názov útvaru a číslo spisu,
- identifikačné údaje vypočúvanej osoby (v prípade, ţe by svedkovi alebo osobe jej
blízkej v súvislosti s podaním svedectvom hrozila ujma na zdraví alebo iné váţne ne-

58
 bezpečenstvo osobné údaje sa do zápisnice nezapisujú, ale vedú sa oddelene od spisu),
- poučenie vypočúvaného podľa jeho procesného postavenia vypočúvanej osoby,
- overenie skutočnosti, ţe vypočúvaný porozumel poučeniu a predmetu výsluchu,
- stručný a výstiţný obsah voľnej výpovede vypočúvaného, bez štylistických a literár-
nych úprav vykonaných vypočúvajúcim,
- doslovná formulácia otázok a ich odpovedi,
- overenie skutočnosti, ţe vypočúvaná osoba mala moţnosť zoznámiť sa s obsahom do-
kumentácie a či mala k obsahu dokumentácie výhrady, návrhy, doplnenie alebo zme-
ny,
- čas začiatku a ukončenia výsluchu,
- podpisové doloţky.
K doplneniu písomnej formy dokumentácie priebehu a výsledkov výsluchu je moţno pou-
ţiť aj dokumentáciu formou elektromagnetického záznamu zvuku alebo zvuku i obrazu (mag-
netofónového záznamu alebo videozáznam).

59
 4 KONFRONTÁCIA
4.1 Pojem a podstata konfrontácie

Konfrontácia je špecifická metóda kriminalistického objasňovania, pri ktorej sa tvr-

dením dvoch už predtým vypočutých osôb postavených tvárou v tvár majú vyjasniť roz-
pory v závažných okolnostiach obsiahnuté v ich predchádzajúcich výpovediach, ktoré
nie je možné iným spôsobom odstrániť.

Moţnosť vykonania konfrontácie je podmienená nasledujúcimi podmienkami:

- predchádzajúci výsluch konfrontovaných osôb bol získaný v rovnakom procesnom pos-
tavení, v akom majú byť osoby konfrontované,
- existenciou rozporov v závaţných okolnostiach konfrontovaných osôb (ide o rozpory
medzi faktami uvádzanými vo výpovediach osôb, ktoré majú podstatný vplyv pre zis-
tenie skutočného stavu veci a pre rozhodnutie vo veci),
- nemoţnosťou vyjasnenia rozporov iným úkonom (to znamená, ţe rozpory vo výpove-
diach osôb nie je moţné odstrániť ani opätovných výsluchom osôb, výsluchom iných
osôb, resp. uplatnením iných metód kriminalistického objasňovania napr. expertízne
skúmanie, obhliadka, previerka výpovede na mieste a pod.).

Podstata konfrontácie spočíva v opätovnej výpovedi uţ vypočúvanej osoby, v prítomnosti

inej osoby, ktorá tvrdí niečo iné (opačné) ako prítomná konfrontovaná osoba a taktieţ v sil-
nom, bezprostrednom psychologickom pôsobení na konfrontované osoby, ktoré vzniká posta-
vením osôb tvárou v tvár v konfliktnej situácií. Aplikácia konfrontácie ma vţdy určité riziká.
Pod ťarchou psychologického pôsobenia konfliktnej situácie môţe osoba, ktorá doposiaľ vy-
povedala pravdu zmeniť svoju výpoveď a vypovedať nepravdivo. Ďalším rizikom môţe byť ta
skutočnosť, ţe dve nepravdivo vypovedajúce osoby môţu pri konfrontácií zjednotiť svoje
nepravdivé výpovede. Z uvedeného vyplýva, ţe rozhodnutie o vykonaní konfrontácie musí byť
podloţené dôkladnou analýzou prípadu a zistením, ţe boli vyčerpané všetky moţnosti na vyjas-
nenie vzniknutých rozporov.
Význam konfrontácie nespočíva iba v moţnosti vyjasnenia vzniknutých rozporov vo výpo-
vediach osôb, ale i v moţnosti získania nových informácií.

60
 Pri konfrontácie okrem dodrţiavania všeobecne platných kriminalistických zásad pre vý-
sluch, je potrebné dodrţiavať aj špecifické zásady pre vykonávanie konfrontácie, predovšet-
kým:
- zásadu plánovitosti a organizovanosti,
- zásadu iniciatívy konfrontovaných osôb,
- zásadu pozorovania konfrontovaných osôb,
- zásadu aktívneho riadenia konfrontácie.

Zásada plánovitosti a organizovanosti - znamená, ţe konfrontáciu je moţno vykonať

len po dôkladnej predchádzajúcej príprave. Výsledkom prípravy konfrontácie je plán kon-
frontácie, ktorý obsahuje ako obsahovú, tak aj organizačnú stránku vykonania konfrontácie.
Obsahová stránka konfrontácie je v pláne vyjadrená formuláciou otázok a určením ich pora-
dia. V prípade, ţe je potrebné vykonať viacero konfrontácií, rozhodne sa o ich poradí. V orga-
nizačnej časti sa určí miesto a čas vykonania konfrontácie, osoby, ktoré sa jej zúčastnia a spôsob
ich zabezpečenia, technické prostriedky, ktoré budú vyuţité pri konfrontácií.
Pri plánovaní konfrontácie musíme vychádzať z procesného postavenia zúčastnených
osôb, čomu musí zodpovedať aj poučenie. Pripravíme si otázky, ktoré budú kladené konfron-
tovaným osobám. Vyhodnotíme, ktorú výpoveď povaţujeme za pravdivú a ktorej osobe bu-
deme klásť otázky ako prvej (platí zásada, ţe najprv sa kladú otázky osobe, ktorej výpoveď je
povaţovaná za pravdivú). Súčasťou plánu konfrontácie je určenie spôsobu dokumentácie
priebehu konfrontácie.

Zásada iniciatívy konfrontovaných osôb "- spočíva v ponechaní iniciatívy konfrontova-

ným osobám pri predkladaní dôkazov a skutočnosti dôleţitých pre odstránenie rozporov. Osoba,
ktorá konfrontáciu riadi, by mala čo najmenej zasahovať do jej priebehu. Dôleţité je, aby oso-
ba, ktorá riadi konfrontáciu včas zvolila moment, kedy umoţní konfrontovaným osobám vzá-
jomne si klásť otázky.

Zásada pozorovania konfrontovaných osôb - umoţňuje zistenie náznaku dohovoru kon-

frontovaných osôb alebo akéhokoľvek náznaku narušenia priebehu konfrontácie. Riadiaci kon-
frontácie musí pozorovať osoby prítomné na konfrontácií sledovať reakcie týchto osôb, ich
správanie a všetko zachytiť do zápisnice. Aby mohol túto úlohu splniť musí si nevyhnutne pri-
brať zapisovateľa. Je potrebné vykonať v priebehu konfrontácie také opatrenia, ktoré

61
zabránia vzájomnému napadnutiu konfrontovaných osôb alebo narušeniu priebehu konfrontá-
cie.

Zásada aktívneho riadenia konfrontácie - spočíva vo vytvorení kľudného pracovného pro-

stredia a presadenia autority riadiaceho konfrontácie. Autoritu musí riadiaci pracovník uplatniť
najmä pri pokuse konfrontovaných osôb o prevedenie riadenia konfrontácie na seba alebo pri
určovaní jej smeru. Základom tejto zásady je neustála analýza výpovedi konfrontovaných osôb
a porovnávanie týchto výpovedi s ostatnými zhromaţdenými dôkazmi.

4.2 Príprava a taktika vykonania konfrontácie

Príprava konfrontácie. Zloţitosť a nebezpečie rizík aplikácie konfrontácie vyţaduje dôsled-

nú prípravu tohto úkonu ako po stránke obsahovej ,tak aj po stránke organizačnej. Obsahová
časť prípravy obsahuje analytickú etapu, ktorá spočíva najmä v štúdiu doposiaľ zhromaţdených
dôkazov, v štúdiu vzniknutých rozporov, v zistení ich príčin a nemoţnosti ich odstránenia iným
spôsobom. Syntetická etapa obsahovej časti prípravy konfrontácie spočíva v rozhodnutí na
vykonanie konfrontácie a voľbe taktických zámerov.

Konfrontácia má byť vţdy zodpovedne pripravená preto, ţe predstavuje náročný taktický

prístup, ktorý je determinovaný psychickými aspektmi jej prípravy a taktieţ aj vykonania a
obsahuje:
- dôsledné štúdium rozporov, ktoré vznikli vo výpovediach predtým vypočutých osôb za
účelom: - zistenia všetkých rozporov, - určenia ich kvality t.j. ich povahy a významu
vzhľadom ku skutkovým okolnostiam objasňovaného prípadu, - povahy ich vzniku a
posúdenia moţného omylu alebo zámerného zavádzania vo výpovedi, -skúmania moţ-
nosti odstránenia rozporov iným spôsobom ako konfrontáciou, -jednoznačného určenia
rozporov, ktoré je potrebné odstrániť iba konfrontáciou,
- určenie konfrontovaných osôb a osôb prítomných pri konfrontácií (pomocné, nezúčas-
tnené, špecialisti),
- stanovenie cieľa konfrontácie,
- určenie, ktorá z výpovedi týkajúcej sa rozporu je pravdivá alebo aspoň vierohodná a
ktorá nepravdivá, príp. nevierohodná a na základe toho zostaviť obsah a poradie otá-

62
 zok pre konfrontované osoby,
- pripravenie ďalších podkladov (dôkazov), ktoré budú predloţené konfrontovaným
osobám v nadväznosti na postoj, ktorý záujmu počas konfrontácie,
- z taktického hľadiska pre vykonanie konfrontácie určenie najvhodnejšieho času a
miesta,
- určenie materiálno-technických prostriedkov, ktoré budú pouţité počas konfrontácie,
prípadne na jej zadokumentovanie,

Taktika vykonania konfrontácie. Osoby konfrontované pred samotným vykonaním kon-

frontácie sa nesmú stretnúť, aby nemali moţnosť sa vzájomne ovplyvňovať. Osoby do za-
čiatku konfrontácie umiestnime osobitne a aţ pred začiatkom konfrontácie ich privedieme do
miestnosti, kde bude vykonávaný tento úkon.

Prítomné osoby oboznámime so skutočnosťou, ţe bude vykonaná konfrontácia a súčasne

tieto osoby vzhľadom na ich procesné postavenie poučíme a vyzveme ich na zachovanie dôs-
tojnosti. Osobitne ich poučíme o tom, ţe navzájom si môţu klásť otázky a odpovedať na ne,
len so súhlasom vypočúvajúceho.

Konfrontovaným osobám sa najprv poloţí otázka, či sa vzájomne poznajú a aký je medzi

nimi vzťah (býva účelné poloţiť otázku, či nemajú nejaké osobné nevyrovnané účty a pod.).
Pokiaľ skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe konfrontované osoby sa vzájomne nepoznajú, ešte
pred začatím konfrontácie je potrebné v zmysle kriminalistických zásad vykonať opoznáva-
nie. Uvedeným úkonom zabránime zmareniu dôleţitého dôkazu, ktorý poskytuje . rekognícia.
Konfrontáciu nie je moţné zamieňať s rekogníciou.

Po tejto úvodnej časti nasleduje odstraňovanie a objasňovanie rozporov vo výpovedí a

moţno pristúpiť ku kladeniu otázok a získavaní odpovedi na tieto otázky. Kladené otázky mu-
sia byť zrozumiteľné a jasné. Je neprípustné, aby konfrontovaná osoba pri odpovedi na otázku
sa odvolávala na svoje predchádzajúce výpovede. Konfrontovaná osoba musí opätovne pove-
dať druhej konfrontovanej osobe skutočnosti dôleţité pre trestné konanie a pritom sa jej poze-
rať do očí.
Prvá otázka v rámci konfrontácie je kladená osobe, ktorej výpoveď povaţujeme za pravdi-
vú a j ej výpoveď má vyvrátiť výpoveď druhej konfrontovanej osoby. Po zodpovedaní otázky a

63
zapísaní odpovede sa poţaduje od druhého účastníka konfrontácie vyjadrenie sa k tomu, čo
práve počul (v prípade, ţe uvedené údaje odmietne, vyzve ho vypočúvajúci, aby uviedol svoju
verziu a poţiada prvého účastníka konfrontácie o vyjadrenie sa k uvedenej skutočnosti.- všetko
sa dokumentuje). Následne sa striedavo kladú otázky konfrontovaným osobám. Vo vhodnom
okamihu konfrontácie (spravidla v závere) umoţní sa konfrontovaným osobám so súhlasom
vypočúvajúceho vzájomne si klásť otázky a odpovedať na ne. Osobitne treba zváţiť moţnosť
poloţenia otázky aj iným prítomným osobám pri konfrontácií (napr. obhajca, znalec a pod.).

Pri kladení otázok začať s vyjasňovaním a odstraňovaním menej závaţných rozporov a

končiť s rozpormi najpodstatnejšími. Pri konfrontácií obete trestného činu s páchateľom pripra-
viť obeť na stretnutie s páchateľom tvárou v tvár.. Osobu mladšiu ako 15 rokov a osobu mladis-
tvú konfrontovať s páchateľom iba vo výnimočných prípadoch a zohľadniť pri tom zamedzenie
moţnosti narušenia duševného a mravného vývoja tejto osoby.

V prípade, ţe v priebehu konfrontácie príde k zmene výpovede niektorej konfrontovanej

osoby, je potrebné túto zmenu dokumentovať a zároveň ţiadať od tejto osoby aj vysvetlenie,
príčiny zmeny a toto vysvetlenie taktieţ dokumentovať. Ak dôjde v priebehu konfrontácie k
jej narušeniu zo strany konfrontovaných osôb vypočúvajúci túto konfrontáciu ukončí. Konfron-
tácia sa taktieţ ukončí, ak bol vyčerpaný celý predmet konfrontácie. Po jej skončení a podpí-
saní zápisnice všetkými prítomnými osobami zabezpečíme, aby nemohlo dôjsť k vzájomné-
mu napadnutiu konfrontovaných osôb tak, ţe ich budeme postupne uvoľňovať z miestnosti,
kde prebiehala konfrontácia.

Výsledky priebehu konfrontácie systematicky, doslovne a v priamej reči zaznamenávame

obligatórne do zápisnice, ktorá musí mať zákonom stanovené náleţitosti, aby mohla byť pra-
meňom dôkazu. Vhodné je priebeh konfrontácie nahrať na magnetofónový záznam alebo video-
záznam.

64
 5 REKOGNÍCIA
5.1 Pojem, podstata a druhy rekognície

Rekognícia je špecifická kriminalistická metóda, pri ktorej osoba znovu poznáva kon-
krétny objekt na základe predošlého vnímania jeho vonkajších znakov, funkčných a
dynamických vlastností a vlastností daných vnútornou štruktúrou, ktoré sú významné pre
kriminalistické objasňovanie udalosti.
Podstatou rekognície je proces znovu poznania, ktorý je moţný len vtedy, ak sú v pamäti
poznávajúcej osoby uloţené myšlienkové obrazy objektu, ktorý osoba v súvislosti s objasňo-
vanou udalosťou uţ predtým vnímala. Celý akt znovu poznania spočíva v porovnaní predstavy
skôr vnímaného objektu vybavenej na základe zmyslového obrazu vnemu uchovaného v pa-
mäti a obrazu objektu práve vnímaného. Rekognícia je metóda kriminalistického objasňovania,
ktorej podstatou je znovu poznanie ako psychický proces. Subjektom rekognície môţe byť len
osoba, ktorá objekt bezprostredne vnímala svojimi zmyslami. Z uvedeného vyplýva, ţe sub-
jektom rekognície nemôţe byť tzv. „tretia osoba", osoba, ktorá sa o objekte a jeho znakoch
dozvedela sprostredkovane.
Z kriminalistického hľadiska rekognícia je formou identifikácie objektu na základe stôp,
ktoré sú uloţené v pamäti poznávajúcej osoby. Kriminalistická identifikácia znovu poznaním sa
uskutočňuje za vyuţitia metód pozorovania, porovnávania a opisovania znakov, ktoré dosta-
točne individualizujú znovu poznávaný objekt.
Poznávajúca osoba - je osoba, ktorá uţ predtým vnímala znovu poznávaný objekt, v pa-
mäti má uchované stopy a vytvorený myšlienkový obraz tohto objektu. Aby nedošlo k
ovplyvneniu poznávajúcej osoby, subjektom rekognície môţe byť len jedna osoba.
Objekt rekognície - musí byť hmotný, konkrétny a ako taký je pri rekognícií predklada-
ný alebo predvádzaný. Rekogníciou je moţno identifikovať kaţdý objekt, ktorý môţe človek
vnímať svojimi zmyslami, rozlíšiť ho od podobných objektov toho istého druhu, zachovať si v
pamäti jeho obraz, vybaviť si ho vo forme predstavy a porovnať s objektmi predkladanými alebo
predvádzanými pri rekognícií. O objekty rekognície nepôjde (napr. pri typovaní subjektu vo
fotoalbume evidovaných osôb, kde ešte nie je známy konkrétny preverovaný objekt, ani vtedy,
keď poškodená hľadá páchateľa medzi vojakmi nastúpenej jednotky).
Objektom rekognície ako procesu znovu poznania je jediný preverovaný objekt v skupine
pribraných objektov. Ide o akúkoľvek osobu, vec alebo zviera, o ktorých sa predpokladá, ţe

65
mali súvislosť s objasňovanou udalosťou, ţe ich poznávajúca osoba v takejto súvislosti mala
moţnosť vnímať do takej miery, ţe by ich opäť dokázala poznať s dostatočnou vierohod-
nosťou.
Objekt, ktorý je dostatočne identifikovateľný iným spôsobom (napr. opisom neopakova-
teľných znakov, fotoaparát, ku ktorému je doklad s výrobným číslom tela a objektívu prí-
stroja, osoba, ktorú svedok pozná z doterajšieho ţivota ako príbuzného, spolupracovníka a
pod.) nie je účelné rekogníciou identifikovať.
Cieľom rekognície - je vylúčenie alebo potvrdenie totoţnosti objektu rekognície po-
znávajúcou osobou na základe pamäťových stôp. Ide o cieľ relatívne úzky a jednoznačný.
Druhy rekognície. Rekognícia je moţno klasifikovať podľa rôznych hľadísk. Z prak-
tického hľadiska sú najvýznamnejšie rekognície:
Podľa štádia kriminalistického objasňovania udalostí:
- rekognícia v rámci operatívno-pátracej činnosti,

- rekognícia ako procesný úkon v prípravnom trestnom konaní,

- rekognícia pred súdom.

Podľa zákonného postavenia subjektu:
- poznávacia osoba je občanom, od ktorého sa ţiada vysvetlenie v zmysle trestného po-
riadku alebo iného zákona,

- poznávajúca osoba je svedkom alebo poškodeným,

- poznávajúca osoba je obvineným alebo obţalovaným.

Podľa vzťahu poznávajúcej osoby k objektu rekognície:
- poznávajúca osoba poznávaný objekt pozná a musí poznať, aby rekognícia mala
zmysel (pozná dobre osobu, ktorá sa vydáva za inú stotoţňovanú mŕtvolu, vec, ktorú
u seba mal páchateľ a pod.),

- poznávajúca osoba poznávaný objekt nepozná a nesmie poznať, aby mala rekognícia
zmysel (nepozná osobné dáta osoby, nepozná vec alebo zviera, ale mala moţnosť ju
vnímať priebehu objasňovanej udalosti).
Podľa pôvodnosti objektu:
- rekognícia objektov „in nátura",

- rekognícia podľa ich modelov,

66
 - Podľa povahy objektov:
- rekognícia osôb (ţivých, mŕtvol a časti mŕtvol),
- rekognícia veci, spravidla ide vţdy o veci hnuteľné (ktoré boli pouţité pri spáchaní
činu, pochádzajúce z trestného činu /trestným činom získané . ktoré mal páchateľ na
sebe alebo u seba),

- rekognícia zvierat (ţivých, mŕtvych alebo ich častí).

Podľa identifikačných súvislosti:
- rekognícia podľa anatomicko-morfologických a statických znakov (vzhľadu, podoby,
zvláštnych znamení, opotrebovanosti a pod.),

- rekognícia ţivých osôb podľa funkčných pohybových (dynamických) znakov, ich

hlasu a reči, chôdze, drţania tela, gestikulácie a mimiky.

5.2 Príprava rekognície

Vzhľadom k tomu, ţe rekognícia je jednorazový a neopakovateľný akt, ktorý prebieha v

krátkom časovom intervale a len raz, je potrebné príprave rekognície venovať náleţitú po-
zornosť. Za tým účelom kriminalistická taktika vypracovala odporúčania, ktorých rešpekto-
vanie je nevyhnutné pokiaľ má byť rekognícia úspešná. S prípravou rekognície súvisia na-
sledovne taktické odporúčania;
- analýza situácie, v ktorej sa práve nachádza objasňovaná udalosť a voľba vhodného
momentu uskutočnenia rekognície s uplatnením hľadiska včasnosti jej realizácie,
- výsluch poznávajúcej osoby,
- príprava subjektov rekognície,
- príprava objektov rekognície,
- výber a príprava pribraných objektov,
- organizačná a materiálna stránka prípravy rekognície.
Analýza situácie, v ktorej sa práve nachádza objasňovaná udalosť a voľba vhodného
momentu uskutočnenia rekognície s uplatnením hľadiska včasnosti jej realizácie. Analýza
situácie je potrebná z dôvodu posúdenia, či nie je moţno rekogníciu realizovať iným vie-
rohodným spôsobom z hľadiska účelnosti a moţného očakávaného efektu. Z hľadiska psy-
chológie o procese zabúdania a aj zo skúsenosti vyplýva, ţe niektoré objekty sa menia a
zmenou podstatných vonkajších znakov sa môţe znemoţniť ich z a preto sa má rekognícia
vykonať čo najskôr. U osôb ide napr. o oholenie fúzov, zmenu účesu a pod. Včasnosť
67
vykonania rekognície nie je moţné zameniť s jej nepripravenosťou. Nepripravená a
unáhlená rekognícia počas operatívno-pátracej činnosti môţe znemoţniť jej realizáciu v
procese dokazovania.
Výsluch poznávajúcej osoby. Výsluchom vo vzťahu k rekognícií sa zisťuje úroveň za-
chovania objektu v pamäti poznávajúcej osoby, zisťujú sa podmienky, za akých objekt vní-
mala a akým spôsobom, zisťuje sa podrobný opis znakov poznávaného objektu, zisťuje sa,
moţnosť preverenia znovu poznania objektu. Bez výsluchu poznávajúcej osoby nie je moţné
rekogníciu vykonať. V priebehu výsluchu sa poznávajúca osoba vyjadruje najmä k nasledu-
júcim okolnostiam:
- či objekt, ktorý ma byť identifikovaný pozná a taktieţ či pozná jeho individuálne
znaky,
- kedy, za akých podmienok, ako dlho a ako poznávajúca osoba vnímala objekt budúcej
rekognície, s kým ho vnímala a v akom bola fyzickom a psychickom stave,
- či predmetný objekt vnímala len v súvislosti s objasňovanou udalosťou alebo uţ aj
predtým a aj potom, v akej súvislosti a za akých okolnosti,
- či môţe objekt opätovne poznať a aj ho označiť medzi inými objektmi, na základe
akých znakov, vlastností, zvláštností a špecifík,
- osoba sa vyzve, aby podrobnejšie opísala uţ predtým vnímaný objekt,
- či môţe byť jej výpoveď o individuálnych znakoch objektu potvrdená a akým spô-
sobom.
Príprava subjektov rekognície. Osobám, ktoré sa zúčastnia vykonania rekognície je po-
trebné náleţité vysvetliť techniku a metodiku vykonania rekognície a taktieţ aj jej cieľ a
význam. Musíme ich zoznámiť aj s úlohou, ktorú budú plniť počas rekognície. Subjektom
aktu rekognície môţe byť len jediná poznávajúca osoba. V opačnom prípade prichádza v
úvahu ovplyvnenie ďalších poznávajúcich osôb. V prípade, ţe je viac poznávajúcich osôb,
vyberú sa tie osoby, ktoré podali najpodrobnejší opis a sú presvedčené, ţe objekt po predve-
dení poznajú Osoby musia byť izolované ako od osôb poznávaných, tak aj od osôb pribraných
a nesmú sa pred vykonaním rekognície dostať do kontaktu ani zrakom s poznávanými ob-
jektmi. Taktieţ aj po skončení rekognície musia byť tieto osoby izolované aj od ďalších po-
znávajúcich osôb aţ do skončenia poslednej rekognície. Zníţená fyzická alebo psychická
schopnosť, vysoký alebo nízky vek, nedostatky zdravotného stavu a pod. nie sú zásadnou
prekáţkou vyuţitia osôb pri rekognícií s výnimkou tých osôb, ktoré znovu poznanie vyluču-
jú.

68
 Príprava objektov rekognície. Objektom, ktorý je v priebehu rekognície poznávaný
býva len jedna osoba, vec alebo zviera. Poznávaný objekt, ktorý je predvádzaný pri rekogní-
ciíby nemal byť upravovaný, pokiaľ jeho vzhľad odpovedá pribliţne stavu, v ktorom bol
vnímaný v súvislosti s objasňovanou udalosťou. Stáva sa, ţe často pozmenený zovňajšok
majú osoby vo väzbe, mŕtvoly a pod. a v úvahu prichádza ich úprava do pôvodného stavu.
Pokiaľ je táto úprava potrebná, môţe byť vykonaná vtedy, pokiaľ je preukázané, ţe taký
zovňajšok mala v čase, kedy prebiehala udalosť, nie však na základe výpovede poznávajúcej
osoby. V prípade, ţe uţ bola rekognícia vykonaná s pozitívnym výsledkom v neupravenom
stave, nie je potrebné rekogníciu opakovať po úprave zovňajšku.
Výber a príprava pribraných objektov. Poznávaný objekt je predvádzaný spoločne s
pribranými objektmi (niekoľko pomocných objektov), ktorými sú osoby, veci a zvieratá.
Uvedená skutočnosť sa nevzťahuje na rekogníciu mŕtvol. Pribrané objekty majú byť v pod-
statných znakoch podobné, t. j. majú byť rovnakého druhu i keď zhoda podstatných znakov
pribraných objektov nie je absolútna. Počet pribraných objektov musí zaručiť, ţe poznávajúca
osoba nie je sugestívne ovplyvnená pri riešení úlohy identifikácie výberom jedného z nie-
koľkých podobných pri ich súčasnom porovnávaní. Počet pribraných objektov nie je presne
stanovený, ale z doterajších skúsenosti vyplýva, ţe ich počet nemá byť niţší neţ tri (jeden z
nich je stotoţňovaný). Kriminalistické poznatky vychádzajú aj z pozorovacích schopností
poznávajúcej osoby a preto kriminalistika odporúča, aby celkový počet predvádzaných ob-
jektov nebol vyšší (nemal by prekročiť 7 predvádzaných objektov) neţ taký, ktorý umoţňu-
je v rámci sústredenia pozornosti ešte vnímať a prenášať pozornosť z jedného objektu na
druhý.
U osôb pri výbere pribraných objektov sa predpokladá pribliţne rovnaká etnická skupina,
rasa, výška, postava, rod, odev, pokrývka hlavy, doplnky(okuliare), bohatosť a farba vlasov,
fúzy a pod. Túto skutočnosť je potrebné rešpektovať preto, aby poznávajúca osoba nebola
ovplyvňovaná výraznými odchýlkami znakov niektorých z pribraných objektov na rozdiel od
znakov, ktoré opisovala pri výsluchu ako typické pre identifikovaný objekt, (napr. pri sto-
toţňovaní černocha, ktorý bol poznávajúcou osobou opísaný ako černoch nie je moţné pri-
brať päť osôb bielej pleti.).
Náročná na výber pribraných osôb je rekognícia osôb podľa funkčných a dynamických
znakov, (napr. podľa chôdze, reči, gestikulácie a mimiky). Je potrebné podľa moţnosti do-
drţať pravidlo zhody druhu so zváţením vhodnosti vykonania rekognície alebo svedeckej
identifikácie jedinej osoby. Výber krívajúcich, šmatlavých, šušlavých, koktavých a pod.
nemôţe viesť zníţeniu ich ľudskej dôstojnosti a porušeniu pravidiel profesionálnej etiky.

69
 U vecí pri výbere pribraných objektov ide o zhodu druhu, pričom pribrané objekty majú
zodpovedať opoznávanému objektu pribliţnou veľkosťou, farbou, účelom pouţitia a pod.,
(napr. noţe, sekáče na mäso a pod.), pokiaľ ich podstatné znaky boli opisované poznávajúcou
osobou. Nový sekáč na mäso so sériovej výroby nebude mať pravdepodobne toľko indivi-
dualizujúcich znakov vonkajšieho vzhľadu, aby bol opätovne poznaný ako sekáč na mäso,
ktorý je pouţívaný.
Organizačná a materiálna stránka prípravy rekognície. Táto príprava rekognície
spočíva najmä:
a) V zabezpečení prítomnosti poznávajúcej osoby, poznávanej osoby, pribraných osôb,
poznávaných veci a zvierat, pribraných veci a zvierat, obhajcov, zákonných zástupcov, nezú-
častnených osôb prítomných pri rekognícií a pod.
b) V zabránení predvedenia stotoţňovaného objektu alebo jeho modelu poznávajúcej
osobe pred vykonaním rekognície. V priestore, kde bude rekognícia vykonaná je potrebné
zabrániť taktieţ tomu, aby sa poznávajúca osoba stretla s pribranými osobami pred ich pred-
vedením. Je vylúčené a neprípustné predvolávať všetkých účastníkov rekognície na jednu ho-
dinu, do jednej miestnosti, kde cez túto miestnosť sa budú súčasne prevádzať poznávaná oso-
ba.
c) Vo vytvorení zhodných alebo výhodnejších podmienok pre vnímanie ako boli pri pô-
vodnom poznávaní objektu v súvislosti s objasňovanou udalosťou. Nevhodné objektívne pod-
mienky (napr. vzdialenosť, osvetlenie, zvuková kulisa a pod.), ale aj subjektívne podmienky
(napr. osoba s vadou zraku je bez okuliarov, ale v čase pôvodného vnímania ich mala a pod.)
môţu viesť k tomu, aby bola rekognícia vykonaná opakovane za zmenených podmienok. Je
potrebné dbať na to, aby predvádzaný objekt nebol podstatne zmenený, (napr. oholený, ostri-
haný, vo väzenskom odeve, bez okuliarov, silno znečistené predmety, neupravená a znetvo-
rená mŕtvola a pod.). Opakovaniu rekognície zabránime predovšetkým dôsledným zisťova-
ním podmienok .pôvodného vnímania a prispôsobením podmienok opätovného vnímania.
d) V príprave prostredia, kde bude rekognícia vykonaná. V prípade vykonávania
rekognície ţivých osôb „in nátura" podľa vzhľadu miestnosť, v ktorej sa vykonáva rekognícia
ma byť dostatočné priestranná, aby bol zabezpečený dostatočný odstup poznávajúcej osoby
od objektu rekognície a pribraných osôb, pre rozmiestnenie poznávanej osoby, pribraných
osôb a všetkých účastníkov rekognície (tlmočníkov, znalcov, nezúčastnenej osoby, technikov
zabezpečujúcich dokumentáciu a pod.). Miestnosť ma byť rovnomerné osvetlená a bez
rušivých prvkov. Vzhľadom na neopakovateľnosť rekognície je potrebné poznávanej osobe
poskytnúť v skupine osôb rovnaké podmienky pre vnímanie poznávajúcou osobou na kaţdom

70
mieste s tým, ţe si miesto sama vyberie. V niektorých prípadoch je vhodné znovu poznanie
vykonať v podmienkach exteriéru alebo interiéru, v ktorom prebiehalo pôvodné vnímanie,
alebo v prostredí, ktoré je pre poznávajúcu osobu obvykle (napr. znovu poznanie malole-
tým v prostredí materskej škôlky, na dvore, kde sa hrá a pod.)
Zvýšenú pozornosť je potrebne venovať príprave rekognície osôb „in nátura" podľa
funkčných a dynamických znakov, nakoľko tieto znaky môţe poznávaná osoba zámerne
meniť (napr. pri chôdzi nepostačuje niekoľko krokov, lebo sa nemusia prejaviť charakteris-
tické špecifiká). Preto nie je vhodné pred rekogníciou túto osobu zoznámiť s faktom, podľa
akých znakov má byt' poznaná. Pri rekognícií podľa hlasu a reči je potrebné zabezpečiť dob-
rú počuteľnosť bez vnímania zrakom za rovnakých podmienok pre všetkých predvádzaných.
Rekognícia málo rozmerných predmetov a hnuteľných vecí nie je náročná na prostredie.
Platia zásady rovnakých podmienok vnímania poznávaného a pribraných objektov a dosta-
točného odstupu od týchto objektov. Pri rekognícií rozmerovo malých predmetov alebo ich
znakov je potrebné zabezpečiť potrebnú techniku (napr. lupa, mikroskop pokiaľ ide o
známky, šperky a pod.). Materiálna príprava rekognície rozmerných objektov, napr. nehnu-
teľnosti, kedy nie je moţné predvádzať objekty v skupine iných pribraných objektov (chaty,
záhrady, domy, byty, kancelárie a pod.) spočíva v tom, ţe sa vopred vyberie niekoľko analo-
gických objektov, ktoré sa ukáţu postupne poznávajúcej osobe. Poznávajúca osoba musí byť
na miesto privedená tak, aby sa nemohla orientovať podľa ulice, popisného čísla domu, budo-
vy a pod. a taktieţ vo voľbe poradia, v ktorom sú tieto objekty predvádzané.
Pri rekognícií mŕtvol nie je moţné dodrţať podmienku opätovného vnímania podmien-
kam pôvodného vnímania. Z etických ale aj praktických dôvodov taká rekognícia sa koná bez
pribraných objektov. Vzhľad mŕtvoly sa upraví tak, aby podľa moţnosti čo najlepšie zodpo-
vedal vzhľadu osoby pred smrťou. V niektorých prípadoch je mŕtvola predvádzaná celému
radu osôb, pretoţe nie je známy okruh osôb, ktoré zomrelého poznali.

5.3 Taktika vykonania rekognície

Taktika vykonania rekognície súvisí so zásadou, ţe objekt poznávaný a objekty pribrané sa

neukazujú poznávajúcej osobe postupne v určitom poradí, ale sa ukáţu všetky súčasne.
Touto zásadou je poznávajúcej osobe umoţnené, aby vnímala celú skupinu objektov a mohla
uskutočniť znovu poznanie. Objekty rekognície (objekt poznávaný a objekty pribrané) sa
najprv pripravia alebo privedú na miesto konania rekognície. Poznávaná osoba sa poučí
71
vzhľadom na jej procesné postavenie podľa príslušných ustanovení trestného poriadku. Na-
viac je poznávaná osoba inštruovaná, ako sa má počas úkonu chovať, (napr. nehovoriť s
poznávajúcou osobou pokiaľ na to nie je vyzvaná, poslúchnuť výzvu, aby sa pootočila, ob-
rátila, predniesla poţadované slová a pod.). Analogický sú inštruované i pribrané osoby.
V prípade, ţe je objektom rekognície osoba podľa jej vzhľadu „in nátura", táto osoba sa
výzve, aby medzi pri branými osobami zaujala podľa uváţenia ľubovoľne miesto. Pribrané
osoby majú byť podobné rekognovanej osobe vo všeobecných znakoch, (pohlavím, rasou,
zdanlivým vekom, výškou postavy, telesnou skladbou, odevom a pod.). Pokiaľ ide o pred-
mety alebo zvieratá poradie týchto predvádzaných objektov je moţné voliť náhodne.
Pri rekognícií objektov podľa anatomicko-morfologických (statických) znakov je skupina
predvádzaných objektov taktieţ statická. Osoby stoja v rade s primeraným odstupom.
Predmety sú rozmiestnené v zodpovedajúcej polohe pribliţne tak, ako bol poznávaný predmet
pôvodne vnímaný. Pri rekognícií veci, ktoré pochádzajú z trestnej činnosti, (napr. veci
ukradnuté), moţno spravidla očakávať, ţe poznávajúca osoba ( poškodená osoba) pozná iden-
tifikačné znaky svojej veci alebo je schopná aj doloţiť ich nákup. V takýchto prípadoch po-
znávajúca osoba môţe niekedy poznať svoje veci nielen podľa vonkajších znakov, ale i
podľa skrytých identifikačných znakov (oprava, poškodenie a pod.).
Pred skupinu objektov rekognície je privedený, pozvaný poznávajúci, ktorý bol poučený
podľa procesného postavenia o právach a povinnostiach, ktorému sa poskytne dostatok času
k podrobnej prehliadke objektov, v prípade jeho poţiadavky o zmenu polohy, postoja a pod.
poznávaného objektu jeho poţiadavke sa vyhovie. Poznávajúcej osobe je poloţená otázka, či
pozná niektorý z objektov v skupine objektov. Pokiaľ niektorý z objektov pozná, má ho
označiť, ukázať rukou a uviesť podľa akých znakov ho spoznal, pri akej príleţitosti a za akých
okolnosti mal moţnosť skôr označený objekt vnímať.
Riadiaci rekognície upresňuje znaky na základe ktorých poznávajúca osoba objekt znovu
poznala, či sa niečo nezmenilo na vonkajšom vzhľade poznávaného objektu rekognície. V
prípade negatívneho výsledku objasňuje príčiny tohto stavu a to, či sú zmenené podmienky
vnímania, či je na vine zle zapamätanie znakov, či je poznávajúci presvedčený, ţe medzi pred-
vádzanými objektmi sa nenachádza ten objekt, ktorý bol pôvodne v súvislosti s udalosťou
vnímaný a pod.
V úvahu prichádza aj skrytá rekognícia, pri ktorej záver o identifikácií objektu ako vý-
sledok znovu poznanú je vyslovený bez prítomnosti objektu znovu poznania - osoby (napr.
poznávajúca osoby je dieťa a má strach označiť poznávanú osobu s prípadného znovu stret-
nutia sa s touto osobou, poznávaná osoba sa odmieta podrobiť rekognícií a je moţné očaká-

72
vať, ţe by zmarila jej priebeh, alebo svedok, ktorý má nárok na ochranu, t. j. na utajenie svojej
totoţnosti a pod.). V tomto prípade je nutné, aby boli predvádzané osoby označené číslami.
Poznávajúca osoba si pozorné prezrie všetky objekty rekognície a zapamätá si číselné
označenie tohto objektu, ktorý znovu poznala. Skrytú rekogníciu je najlepšie vykonávať v
miestnostiach (bez bezprostredného kontaktu poznávajúcej osoby), ktoré sú vybavené polo-
priepustným zrkadlom. Ďalším príkladom môţe byť znovu poznanie cez okno chodby na
dvor, kde sú predvádzané osoby rekognície. Za prítomnosti nezúčastnenej osoby, poznávajúca
osoba vysloví svoj záver a slovne označí miesto, ktoré zaujala znovu poznaná osoba (napr.
stojí tretí zľava a je označený číslom 4, poznám ho podľa ). Aby neboli pochybnosti, je
moţné v takomto prípade výnimočne opakovať predvedenie osôb v zmenenom poradí s
tým, ţe poznávaná osoba si sama zvolí iné číslo a miesto v rade spolu s pri branými osoba-
mi. Význam skrytej rekognície bude narastať v súvislosti s objasňovaním zvlášť závaţnej
trestnej činnosti, najmä organizovaného zločinu. Kriminalistika stanovuje, aby k rekognícií
boli pribrané osoby na veci nezúčastnené, ktoré v prípade potreby môţu kedykoľvek potvr-
diť, ako bola rekiogícia vykonaná. Táto poţiadavka je oprávnená aj napriek tomu, ţe z
priebehu rekognície sa vykonáva dokumentácia.
Pri rekognícií, ktorá je vykonávaná bez vedomia poznávanej osoby alebo osoby, ktorá
znaky, podľa ktorých bude poznávaná, dopredu nepozná, je dôleţité vhodným spôsobom do-
kumentovať jej priebeh a výsledky tak, aby nedošlo k pochybnostiam o identifikácií a o zá-
vere poznávajúcej osoby.
Nie v kaţdom prípade sú k dispozícií v origináli, „in nátura" objekty rekognície. Pokiaľ to
nie je moţné môţu byť k rekognícií predloţené ich modely, fotografie, kópie, zvukové zá-
znamy a pod. V takom prípade fotografie alebo modely majú rovnaké rozmery (formát,
dĺţka, farba, charakter, podklad). Rekognícia predmetov alebo zvierat podľa fotografií alebo
modelov môţe dospieť len k určeniu ich skupinovej príslušnosti. Podobne môţe byť reali-
zovaná rekognícia ţivej osoby podľa videozáznamu predvedením videozáznamov rovnaké-
ho druhu a rovnakého správania sa pribraných osôb vtedy, ak nie je vhodné alebo moţné
vykonať rekogníciu s pribratím osôb „in nátura" z kriminalisticko-taktických dôvodov (pod-
vodné výbery v hotovosti, výdaj tovaru, prevzatie peňazí pri vydieraní) ak sú k dispozícií do-
kumentačné materiály skutočnej udalosti.
K rekognícií osôb podľa fotografie alebo iných zobrazení môţe dôjsť v prípadoch, ak:
- je poznávajúci a poznávaný na rôznych miestach a ich stretnutie je nemoţné, neú-
čelné a z taktického hľadiska nevhodné,

73
 - fotografia poznávanej osoby sa nachádza vo fotoalbume známych páchateľov a jeho
účasť v danej veci je potrebné preveriť a doposiaľ nebol vypátraný,
- je podozrenie, ţe poznávaná osoba zomrela a jej fotografia je k dispozícií vo fotoal-
bume známych páchateľov alebo z iných zdrojov.
K uvedenej rekognícií osôb podľa fotografie alebo iných zobrazení je vhodné zabezpečiť a
pripraviť si fotografiu osoby, ktorá vznikla v dobe vnímania poznávajúcou osobou. Fotografia
poznávanej osoby sa ukáţe poznávajúcej osobe medzi niekoľkými fotografiami (najmenej tri)
pribraných (iných) osôb, ktoré sa vo všeobecných znakoch od osoby znovu poznávanej výrazne
neodlišujú. Fotografie musia byť rovnakého druhu a formátu ako fotografia znovu poznávanej
osoby, aby táto fotografia nebola v skupine fotografií ničím nápadná a poznávajúca osoba tým
nebola ovplyvňovaná.

5.4 Dokumentácia rekognície

Základným spôsobom dokumentácie priebehu a výsledkov rekognície je zápisnica, ktorá

musí spĺňať poţiadavky stanovené trestným poriadkom. Kriminalistická taktika odporúča do
zápisnice o rekognícií uviesť údaje o tom, ako bola rekognícia pripravená, organizovaná a
vykonaná, koho alebo čo a podľa akých znakov poznávajúca osoba znovu poznala.
Zápisnica o rekognícií musí obsahovať údaje o tom, kto, kedy, kde a prečo uvedený úkon
vykonal, za akých podmienok bol vykonaný, kto bol poznávajúcou osobou, ktorý objekt bol po-
znávaný, aké bolo poučenie účastníkov rekognície z hľadiska ich procesného postavenia, koľko
a akých objektov bolo pribraných a aký bol stupeň ich podobnosti či druhovej zhodnosti s po-
znávaným objektom, ako nasledovali jednotlivé znovu poznávacie úkony, či pri rekognícií ţivej
osoby jej bola poskytnutá moţnosť si poradová číslo a miesto v skupine pribraných objektov,
aký bol výsledok jednotlivých znovu poznávacích úkonov, najmä podľa akých znakov bol ob-
jekt znovu stotoţňovaný, či bol prítomný obhajca, prokurátor, resp. ďalšie osoby, ako bola
rekognícia dokumentovaná a kde sa táto dokumentácia nachádza.
Pri rekognícií sa doporučuje fotografický dokumentovať (predovšetkým čiernobiela, nie-
kedy aj farebná fotografia, ak má význam farebnosť jednotlivých znakov) celkovú situáciu, v
ktorej sa konala rekognícia, poznávaný objekt spolu s ostatnými pribranými objektmi s vidi-
teľnými poradovými číslami, poznávajúcu osobu, ktorá vhodným spôsobom označuje

74
objekt, ktorý znovu poznala, poznávaný objekt samostatne s jeho charakteristickými znakmi
podľa ktorých poznávajúca osoba objekt znovu poznala.
Priebeh a výsledky rekognície osôb podľa hlasu a reči sa dokumentuje zvukovým zázna-
mom. Vo vopred stanovenom poradí sa zaznamená hlas a reč jednotlivých osôb (znovu pozná-
vanej a pribraných) a prehlásenie osoby, ktorú osobu a podľa akých zvláštnosti hlasu a reči
poznala.
Pri rekogníciu osôb podľa funkčných a dynamických znakov najmä znakov pohybových,
(chôdza, beh, drţanie tela, gestikulácia, mimika) a v niektorých prípadoch aj podľa statických
znakov sa vyuţíva videozáznam. Videozáznam umoţňuje posúdiť dynamiku konania pozná-
vajúcej osoby v jej priebehu, označenie poznávaného objektu aj výroku vo vzťahu k znakom,
podľa ktorých objekt znovu poznala.
Analogický je moţné postupovať v prípade dokumentovania priebehu rekognície vecí a
zvierat.
Pouţitá fotodokumentácia alebo záznam v priebehu rekognície je súčasťou zápisnice. Je po-
trebné ich označiť, spoľahlivo uchovať a v zápisnici poznamenať, kde sú uloţené.
Hodnotenie priebehu a výsledkov rekognície súvisí s hodnotením iných dôkazov vo veci a
vychádza predovšetkým:
- z osoby a osobnosti poznávajúcej osoby, vierohodnosti jej vyhlásenia najmä z charak-
teru a konkrétnosti opisu znakov a zvláštnosti vnímaného objektu, ktorého totoţnosť ma
byť zistená, zhodnotenia objektívnych a subjektívnych faktorov vnímania a časového
odstupu, ktorý mohol pozitívne alebo negatívne ovplyvniť samotné vnímanie, jeho
podrţanie v pamäti, vybavenie, reprodukcia a znovu poznanie,
- zo správania sa poznávajúcej osoby pri rekognícií, s akou istotou a podľa akých zna-
kov identifikovala poznávaný objekt, jej výroky,
- zo zhody alebo rozdielov znakov pôvodne opisovaných so znakmi, o ktorých osoba vy-
hlásila, ţe podľa nich objekt poznala, so znakmi skutočnými,
- zo zhody alebo rozdielov výsledku rekognície s inými dôkazmi, ktoré sú k dispozícií.

75
 6 PÁTRANIE
6.1 Pojem, podstata a význam pátrania

Nájdenie a zaistenie objektov po ktorých sa pátra v počiatočnej fáze objasňovania krimi-

nalisticky relevantnej udalosti je spojené s uplatňovaním organizačných, administratívno-
evidenčných, operatívno-pátracích opatrení, preverovacích a vyšetrovacích úkonov. Pátranie je
jednou z činností v boji proti kriminalite, ktorá smeruje k vypátraniu konkrétnych individuálne
určených objektov (osôb a vecí), teda uţ predtým zistených objektov v rámci operatívno-
pátracej činnosti, v rámci prípravného konania, alebo v rámci inej kriminalisticko-praktickej
činnosti. Súčasne je jednou zo sluţieb obyvateľstvu pri zisťovaní totoţnosti neznámych osôb,
nájdených mŕtvol, kostrových nálezov a k vypátraniu nezvestných osôb. V danom prípade ide o
systém takých opatrení a úkonov, ktorých ťaţisko spočíva v kompetencií polície, ktorá pátranie
po osobách a veciach vykonáva, organizuje, riadi a spolupracuje (napr. s horskou sluţbou,
poţiarnou ochranou, banskou záchrannou sluţbou, ozbrojenými zbormi v medzinárodnom
merítku a pod.). Zodpovednosť za organizovanie a výkon pátrania je zverená kriminálnej polí-
cii v rámci policajného zboru.
V rámci trestného konania cieľom pátrania je nielen zistiť, či bol trestný čin spáchaný, je-
ho následok, stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť, príčiny, ktoré k trestnej činnosti viedli a
okolnosti, ktoré ju umoţnili, ale aj kto je jeho páchateľom, kde sa nachádzajú veci dôleţité pre
trestné konanie a pod. Plnenie ďalších úloh v rámci trestného konania (napr. moţnosť účinnej
prevencie, zabránenie páchateľovi spáchať pripravovaný trestný čin, dokonať ho, alebo po-
kračovať v trestnej činnosti) závisí od rýchleho vypátrania páchateľa.
S pátraním sa stretávame aj mimo rámca trestného konania, kde má významnú úlohu
najmä pri realizácií úloh štátnej správy, občianskeho súdnictva, výchovných a zdravotníckych
zariadení a pod. Ide o situácie, keď je potrebné zabezpečiť konkrétne osoby, alebo veci pre
výkon určitých rozhodnutí uvedených orgánov, v súvislosti so zabezpečením ich liečenia, vý-
chovy, vlastnej bezpečnosti a pod.
Pátranie je špecifická metóda kriminalistického objasňovania, ktorej podstata spočí-
va vo vytvorení a uplatňovaní uceleného systému vzájomne zladených postupov, zamera-
ných na nájdenie, prípadne zaistenie hľadaných objektov, ktoré sú potrebné pre účely
trestného konania alebo pre iný spoločenský významný účel.
Objektom pátrania môţu byť len reálne určené objekty, ktoré majú charakteristické zna-
ky, na základe ktorých je moţné tieto objekty identifikovať. Ide o také znaky, ktoré umoţňujú

76
rozlíšiť hľadaný objekt medzi inými objektmi rovnakého druhu, (napr. u osôb je potrebné
poznať osobné údaje týchto osôb, z hľadiska opisu ich charakteristické znaky, ich styky, čin-
nosti a pod.). Identifikačné údaje v procese pátrania po osobách a ich totožnosti:
- úplné osobné údaje vrátane rodného čísla (meno, priezvisko, dátum a miesto narode-
nia, trvalé a prechodné bydlisko, mená rodičov, zamestnanie),
- opis osoby, zvláštne znamenia a oblečenie,
- opis veci, ktoré mala osoba pri sebe,
- fotografia, videozáznam alebo iný obrazový záznam osoby,
- daktyloskopické odtlačky prstov,
- pachová konzerva,
- biologické materiály, najmä vlasy, chlpy, krvná skupina,
- vzorky písma, nahrávky hlasu a reči,
- charakteristické črty z hľadiska kriminálnej minulosti,
- výpis zo zdravotnej dokumentácie, najmä zlomeniny, jazvy, chorobné zmeny, stoma-
tologický záznam,
- dôvod pátrania,
- iné údaje vyuţiteľné pri pátraní, (napr. charakteristické črty osoby ako je násilnosť, sku-
točnosť, ţe hľadaná osoba je ozbrojená, fotodokumentácia z miesta náletu mŕtvoly, zápis-
nica z pitvy a pod.),
- hore uvedené skutočnosti sa zisťujú a zapisujú do ţiadosti o vyhlásenie pátrania.
Identifikačné údaje v procese pátrania po veciach:
Podobne ako u osôb, tak aj u vecí je potrebné poznať identifikačné znaky hľadanej veci, na
základe ktorých je moţné odlíšiť ju od iných vecí' rovnakého druhu. Najprv je potrebné zistiť
individuálne znaky, aby hľadané objekty bolo moţné zjavne odlíšiť od iných a aţ potom začať
pátranie po konkrétnom objekte, (napr. pri pátraní po odcudzenom motorovom vozidle sú po-
trebné najmä informácie, ktoré slúţia na jeho identifikáciu, ale aj informácie operatívno-
taktického významu). Ide najmä o:
- evidenčné číslo, číslo motora a rámu (karosérie),
- druh a typ vozidla,
- farba vozidla a zvláštnosti vonkajšieho vzhľadu (taxi, reklamné znaky, poškodenie a
pod.),
- miesto odcudzenia, dátum odcudzenia a dátum oznámenia odcudzenia,
- meno, priezvisko, dátum narodenia a pobyt drţiteľa vozidla, prípadne oznamovateľa,

77
 - údaj o odcudzení dokladov od vozidla, dokladov totoţnosti vodiča a pod.,
- ďalšie dôleţité údaje a okolnosti.
Pátranie je jednou zo základných oblasti kriminalistického objasňovania. Na pátraní sa zú-
častňuje viacero subjektov a do určitých druhov a foriem pátrania okrem policajného zboru sú
zapojené aj iné subjekty. Vzhľadom k tomu v rámci realizácie pátrania je potrebná a nevy-
hnutná určitá koordinovanosť prijímaných opatrení a postupov. Neuplatňovanie tejto poţia-
davky by viedlo k ţivelnosti, nesúladu, neúspechu a v konečnom dôsledku k nesplneniu základ-
ného cieľa pátrania, t. j. k nevypátraniu hľadaného objektu.

6.2 Druhy pátrania

Klasifikácia pátrania je determinovaná špecifičnosťou úloh a hľadaných objektov, for-

mami a prostriedkami pouţívanými pri pátraní a kriminalisticko-taktickými hľadiskami. V
kriminalistickej literatúre prevládajú nasledovné kritéria, ktoré majú ako metodologický , tak
aj kriminalisticko-taktický význam:
A) Podľa charakteru hľadaného objektu:
1/ pátranie po osobách,
2/ pátranie po veciach,
3/ pátranie po zvieratách.
B) Podľa územného rozsahu:
1/ miestne pátranie,
2/ celoštátne pátranie,
3/ medzinárodné pátranie.
C) Podľa spôsobu realizácie:
1/ výkonné pátranie,
2/ administratívne pátranie.

A) Podľa charakteru hľadaného objektu.

1/ Pátrame po osobách. Objektom pátrania je osoba (alebo aj niekoľko osôb), ktorá je ur-
čená konkrétnymi znakmi (osobné údaje, opis, charakteristika a pod.). Najčastejšie ide o pát-
ranie po osobách hľadaných, nezvestných, po ich totoţnosti, po totoţnosti mŕtvoly a ľudské-
ho kostrového nálezu.

78
Hľadanou osobou je osoba, po ktorej sa pátra najmä v súvislosti s trestným konaním a ide
o páchateľa alebo osobu podozrivú z trestnej činnosti, väzňa na úteku z väzby alebo z výkonu
trestu odňatia slobody, odsúdeného, ktorý sa nevrátil z prerušenia výkonu trestu alebo z voľ-
nej návštevy, chovanca na úteku, vojenského zbeha, osobu na ktorú bol vydaný príkaz na
zatknutie, svedka alebo poškodeného.
Nezvestnou osobe je osoba (osoby), o ktorej bolo vykonané oznámenie o nezvestnosti na út-
vare Policajného zboru. Ide o osobu (osoby), ktorá „zmizla" z miesta svojho trvalého bydliska
alebo z miesta , ku ktorému ma trvalý vzťah, v primeranej dobe nedala osebe vedieť, alebo ak
„zmizla" za okolností, z ktorých sa dá predpokladať, ţe sa mohla stať obeťou trestného činu,
alebo ide o osobu, ktorá nie je schopná sa o seba sama postarať (napr. deti). Osoba nie je podo-
zrivá z páchania trestnej činnosti a ani trestný čin nespáchala.
Po totoţnosti osoby (osôb) sa pátra vtedy, ak nie je moţné beţnými prostriedkami zistiť
jej identitu. Ide o osobu hluchonemú, choromyseľnú, ktorá potrebuje sociálnu opateru, ťaţko
zranenú, vydáva sa za inú osobu a pod.
Po totoţnosti mŕtvoly a ľudského kostrového nálezu sa pátra vtedy, ak totoţnosť nebola zis-
tená v priebehu obhliadky a ďalších prvotných a neodkladných úkonov.
2/ Pátranie po veciach. Objektom pátrania je konkrétna vec (alebo aj niekoľko konkrét-
nych vecí), ktorá je individuálne určená podľa charakteristických znakov (výrobné číslo, roz-
mery, farba, zvláštne znaky ako sú poškodenie, nápisy a pod.), na základe čoho je moţné ju
odlíšiť od ostatných vecí rovnakého druhu. Najčastejšie ide o veci, ktoré majú dôkaznú hod-
notu ale taktieţ aj o veci, ktoré môţu poskytnúť určité informácie, veci, ktoré sa stratili a majú
väčšiu hodnotu, alebo veci, ktoré v rukách nepovolaných osôb môţu znamenať nebezpečenstvo
(napr. zbrane, výbušniny, jedy a pod.).
3/ Pátranie po zvieratách. Objektom pátrania sa stávajú v ojedinelých prípadoch a to naj-
mä vtedy, ak sa stali predmetom záujmu páchateľa (odcudzené ), ak boli pouţité ako prostrie-
dok útoku alebo ak sú nebezpečné a dostali sa z dozoru majiteľa, ošetrovateľa a pod.

B) Podľa územného rozsahu.

1/ Miestne pátranie. Miestnym pátraním rozumieme pátranie, ktoré je obmedzené na urči-
tý územný obvod, ak je predpoklad, ţe sa v tomto obvode nachádza objekt pátrania (osoba,
vec, zviera). V praktickej činnosti sa jedná o teritórium okresu alebo kraja.
2/ Celoštátne pátranie. Týmto pátraním sa rozumie pátranie, ktoré je súčasne uskutočňo-
vané na celom území štátu. Získané informácie počas celoštátneho pátrania sa sústreďujú a

79
vyhodnocujú v centrále.
3/ Medzinárodné pátranie. Toto pátranie prebieha v niekoľkých štátoch. Podmienky medzi-
národného pátrania sú obsiahnuté v medzinárodných dohodách, prípadne v interných norma-
tívnych aktoch.
C) Podľa spôsobu realizácie.
1/ Výkonné pátranie. Výkonným pátraním rozumieme dennú, sústavnú, cieľavedomú a ak-
tívnu činnosť príslušných subjektov pátrania. Táto činnosť je zameraná na vypátranie hľadané-
ho objektu priamo v príslušnom priestore, kde sa pravdepodobne nachádza. Do tejto činnosti
patrí najmä získavanie a hodnotenie konkrétnych informácií o hľadanom objekte na základe,
ktorých je moţné vykonať rôzne účelné opatrenia a úkony s cieľom nájsť a zaistiť hľadaný ob-
jekt. Pri výkonnom pátraní sa uplatňujú nasledujúce formy výkonného pátrania:
- osobné pátranie, ktoré je vykonávané počas kaţdodennej sluţby príslušníkmi polície
za vyuţitia pátracích pomôcok, miestnej, osobnej a objektovej znalosti,
domové a osobné prehliadky, ktoré sa vykonávajú podľa zákonných noriem,
- kontroly osôb a vecí prepravovaných v dopravných prostriedkoch,
- kontrola osôb a vecí nachádzajúcich sa v úkrytoch, alebo v miestach zvýšeného nápadu
trestnej činnosti ako aj v miestach sústreďovania sa záujmových osôb, kontrola osôb v
ubytovacích zariadeniach,
- vyuţitie prostriedkov operatívno-pátracej činnosti a informačno-technických pro-
striedkov,
- vyuţitie sluţobných psov a technických prostriedkov,
- vyuţitie hromadných oznamovacích prostriedkov a iných informačných prostriedkov,
- pátracie akcie, ktoré sú vykonávané väčším počtom síl a prostriedkov, ktorými sa
uzatvára alebo prehradzuje priestor v teréne a potom sa prehľadáva, najmä ak sa tam
ukrývajú objekty pátrania. Tieto akcie sa spravidla vykonávajú v súčinnosti s ďalšími
subjektmi (napr. so Zborom justičnej a väzenskej stráţe, so Ţelezničnou políciou a
pod.).
2/ Administratívne pátranie. Administratívnym pátraním rozumieme pátranie po hľada-
ných objektoch vytváraním a vyuţívaním rôznych administratívnych pomôcok K najpouţíva-
nejším patria rôzne evidencie (evidencie pobytu obyvateľov, evidencie občianskych preuka-
zov, evidencie vodičov motorových vozidiel, hľadaných veci a pod.), fotografie hľadaných
objektov, ďalekopisy, faxy a pod.

80
 6.3 Zásady pátrania

Pre úspešnosť pátrania je potrebné v praktickej činnosti uplatňovať nasledujúce krimina-

listické zásady pátrania:
- plánovitosť pátrania,
- operatívnosť pátrania,
- súčinnosť s ostatnými sluţbami polície,
- spolupráca s verejnosťou,
- utajenosť pátrania.

Plánovitosť pátrania. Na pátraní sa podieľa mnoţstvo subjektov a ich činnosť smeruje k

nájdeniu konkrétneho objektu na základe často neúplných a nepreverených informácií o jeho
pobyte alebo pravdepodobnom mieste jeho výskytu. Rozhodujúcu úlohu tu zohráva reálnosť,
koordinovanosť, cieľavedomosť a zladenosť činnosti všetkých subjektov, ktoré sú zapojené do
pátrania. Po vyhodnotení a doplnení informácie, z ktorej je zrejme, ţe objekt po ktorom je po-
trebné začať pátranie, skutočne existuje a má znaky, na základe ktorých môţe byť odlíšený
od ďalších objektov rovnakého druhu je vhodné vytvoriť pátracie verzie. Obsahom pátracích
verzií je domnienka o moţnom mieste výskytu objektu, o jeho pohybe, spôsobe ukrytia a pod.
Tieto pátracie verzie tvoria základ pre vytvorenie modelu činnosti subjektov pátrania t.j. urči-
tého plánu budúceho postupu pri pátraní.
Plánovanie je podmienené myšlienkovým modelovaním predpokladanej činnosti osôb, po
ktorých sa pátra alebo osôb, ktoré disponujú s objektmi pátrania (úkryty, styky, odbyt a pod.).
V niektorých prípadoch je moţné do určitej miery ovplyvňovať činnosť týchto osôb, čo však
predpokladá preniknúť do ich psychiky, poznať ako pociťujú danú situáciu, v ktorej sa na-
chádzajú a na základe toho môţeme tvoriť prognózu, ako sa budú pravdepodobne správať, ako
budú reagovať a danú situáciu riešiť.(osoba môţe svoju situáciu pre ďalšiu existenciu chápať
ako bezvýchodiskovú).

Operatívnosť pátrania. Táto zásada vyplýva z rýchlo sa meniacej situácie, ktorá sa často v
súvislosti s hľadaným objektom v pátracej činnosti vyskytuje. Operatívnosť je charakterizo-
vaná rýchlosťou, včasnosťou, akcieschopnosťou a pohotovosťou subjektov pátrania so širo-
kým vyuţitím síl a prostriedkov pátrania a zladenou činnosťou týchto subjektov zapojených
do pátrania. V priebehu pátrania objekty pátrania (osoby) často sa úmyselne ukrývajú, menia

81
miesto svojho úkrytu a snaţia sa pátranie komplikovať a narušovať. Ak má byť pátranie
úspešné , je potrebné sa týmto zmenám situácie i zmenám ich znalosti sústavne prispôsobovať.
Práve tu operatívnosť pátrania vyjadruje povinnosť stále sledovať, či pátranie je v súlade so
situáciou tak, ako ju poznáme, či niektoré plánované alebo predpokladané opatrenia nestratili
svoj význam a či neprichádza v úvahu potreba vykonať iné opatrenia, ktoré do tejto doby neboli
predpokladané. Stále a systematické prispôsobovanie sa zmenám situácie v pátraní zaisťuje, aby
plán pátrania sa nestal dogmou, ale aby bol pruţne doplňovaný a menený podľa situácie.
S operatívnosťou pátrania úzko súvisí a je spojená aj rýchlosť, ktorá vyţaduje okamţitú re-
akciu na kaţdý poznatok, na kaţdú zistenú zmenu tak, aby sme poznané zmeny v situácií moh-
li vyuţiť skôr ako dôjde k novej zmene. Potreba operatívnosti pátrania je určovaná najmä ná-
sledkami, ktoré hrozia objektom pátrania , ale aj osobám, ktoré s nimi prídu do kontaktu.

Súčinnosť s ostatnými službami polície. V praktickej pátracej činnosti sa vyskytujú prí-

pady, kedy do pátrania je potrebné zapojiť viacerých policajtov a niekedy i celý policajný apa-
rát. Táto skutočnosť si vyţaduje, aby sa pri pátraní postupovalo podľa jednotného plánu, aby
bolo pátranie po celú dobu usmerňované a sledované a aby sa prispôsobovalo meniacej sa
situácií v priebehu pátrania. Súčinnosť kriminálnej polície s ostatnými policajnými sluţbami
v priebehu pátrania je nevyhnutná a realizuje sa formou koordinovaných úkonov a opatrení,
ktoré môţu mať rôznu úroveň a formu. Niekedy sa pátracie činnosti uskutočňujú paralelne a
preto je povinnosťou jednotlivých sluţieb vzájomne sa informovať o získaných poznatkoch k
hľadaným objektom, tieto nepretrţite vyhodnocovať atak čo najúčinnejšie zabezpečovať prie-
beh pátrania
Z uvedeného vyplýva poţiadavka, aby kaţdý zloţitejší prípad pátrania mal zriadené svoje
riadiace centrum, ktoré by zabezpečovalo riadenie a koordináciu pátrania. Centrum nemusí
byť vţdy zriadené na centrále alebo na vyššom stupni riadenia, ale môţe byť a často taktieţ
býva zriadené na pracovisku, ktorého pracovník o vyhlásenie pátrania poţiadal alebo pátranie
vyhlásil. Riadiace centrum najmä:
- sústreďuje, vyhodnocuje a vyuţíva všetky informácie, ktoré majú význam pre pre-
biehajúce pátranie,
- spracováva, upresňuje, doplňuje a mení operatívno-taktický plán postupu pri pátraní,
- zaisťuje včasnú informovanosť subjektov pátrania,
- zabezpečuje v priestore a čase sústavnú zladenosť činnosti všetkých pracovníkov, ktorí
sa na pátraní zúčastňujú,

82
 - rozširuje pátranie čo do formy, rozsahu a účasti ďalších subjektov (napr. verejnosť).

Spolupráca s verejnosťou. Najčastejšími objektmi pátrania sú osoby a veci. Osoba ako ob-
jekt pátrania musí komunikovať s prostredím, musí uspokojovať svoje základné biologické po-
treby a taktieţ musí získavať aj informácie. I napriek tomu, ţe sa dokázala za relatívne dlhú dobu
vyhýbať subjektom pátrania, nemôţe sa vyhnúť styku s verejnosťou. Tento styk s verejnosťou
je nutný a musí byť viac menej pravidelný a častý. Takto vzniká moţnosť, ţe sa osoba vyzradí, je
spoznaná podľa určitých identifikačných znakov, ktoré boli o nej uvedené (napr. v pátracej re-
lácií a pod.). Z uvedeného vyplýva, ţe verejnosť má ďaleko viac moţností a viac príleţitostí
odhaliť alebo nájsť osobu, ako subjekt pátrania. Veľký význam má aj psychologický aspekt
vytvárania atmosféry dôvery a pôsobenia polície ako sluţby ochrany oprávnených záujmov ve-
rejnosti ako aj aspekt vplyvu odsúdenia trestného konania páchateľa verejnosťou. Na tejto báze
je veľmi aktuálne zapájať verejnosť do plnenia úloh na úseku pátrania.
Uvedené skutočnosti neplatia len pre prípady, kedy objektom pátrania je osoba, ale ob-
dobne to platí aj keď objektom pátrania je vec a verejnosť veľkou mierou môţe prispieť k ich
vypátraniu. Ľudia získavajú a majú v drţaní určité veci, ktoré sú často krát predmetom pátrania a
ide o veci, ktoré boli získané trestnou činnosťou. U týchto veci je zabezpečovaný ich odbyt s
cieľom získania finančnej alebo inej protihodnoty aj s j ej výrazným podhodnotením. Preto
tieto vecí neuniknú pozornosti verejnosti, nakoľko s týmito vecami je v kontakte väčší počet
osôb. Ani pouţívanie veci po ktorej sa pátra nemôţe dlho uniknúť verejnosti a j ej pozornosti.
Poznatky o takto získaných a drţaných veciach sa vyuţívajú pri pátraní po hľadaných veciach za
vyuţitia fotografií, masovokomunikačných prostriedkov, aby bol s objektom pátrania obozná-
mený čo najväčší počet občanov.

Utajenosť pátrania. Táto zásada vyplýva z nutnosti zachovať v tajnosti niektoré činnosti
subjektov pátrania (napr. pouţitie prostriedkov z utajovaných zdrojov, pouţitie metód a pro-
striedkov operatívnymi pracovníkmi).Rešpektovanie tejto zásady prispieva k tomu, aby hľadané
alebo iné osoby, ktoré im napomáhajú veci ukrývať, mali zmenšenú moţnosť vykonať vhodné
proti opatrenia.

83
 6.4 Taktika výkonu pátrania

Aj napriek individuálnosti jednotlivých prípadov pátrania a rôznorodosti činnosti, ktoré z

takýchto individuálnosti vyplývajú je moţné vymedziť určité okruhy činnosti, ktoré sú svojím
obsahom alebo sledovaným cieľom spoločné všetkým prípadom pátrania. Platí zásada, ţe tieto
okruhy činnosti budú v prepracovanej a podľa zvláštnosti prípadu v modifikovanej podobe
uplatňované v kaţdom jednotlivom prípade. Okruhy činnosti, opatrení a úkonov, ktoré majú
spoločné znaky a povahu, nazývame všeobecné postupy v procese pátrania. Kriminalistická
teória doporučuje tri všeobecné postupy a z týchto sa odvodzujú ďalšie modifikácie a variácie
a sú nasledovné:
- činnosti, opatrenia a úkony umoţňujúce zhromaţďovanie a vyhodnocovanie
informácií potrebných pre začatie pátrania,
- činnosti, opatrenia a úkony spojené postupným doplňovaním pátracích verzií a ich
preverovaním,
- činnosti, opatrenia a úkony spojené so zaisťovaním hľadaného objektu.
Rozdelenie činnosti do uvedených celkov má predovšetkým taktický význam, pretoţe
praktické okolnosti prípadu pátrania si vynucujú tieto činnosti účelné spájať a skĺbiť do kom-
plexu najvhodnejších opatrení a úkonov.
Kriminalistická teória z taktického hľadiska v procese pátrania rozlišuje tri etapy pátrania:
- prípravu pátrania,
- vlastné pátranie,
- zaistenie vypátraného objektu a ďalšia dispozícia s ním.

Príprava pátrania. Dôkladná príprava pátrania je jednou zo základných podmienok jeho

úspešnosti. Po zvládnutí organizačnej a vecnej prípravy pátrania sa môţe začať vlastné pátra-
nie. Okrem informácií o existencií hľadaného objektu a jeho charakteristických znakoch, ktoré
by mali byť k dispozícií uţ pri zahájení pátrania, je treba zistiť ďalšie informácie, ktoré sa oby-
čajne získavajú, doplňujú a upresňujú v príprave alebo v priebehu pátrania. Sú to informácie,
ktoré podrobnejšie charakterizujú hľadaný objekt, informácie o všetkých okolnostiach „zmiz-
nutia" hľadaného objektu, informácie o prostredí, v ktorom sa hľadaný objekt pred „zmiznu-
tím" nachádzal, informácie o vzťahoch hľadaného objektu k určitému prostrediu, osobám, iným
objektom, o osobách, ktoré mali hľadaný objekt v predchádzajúcom drţaní a pod. Ak je hľada-
ným objektom osoba je potrebné zisťovať informácie k príbuzným a blízkym osobám a o jej

84
stykoch, podrobné informácie o popise hľadaného objektu a jeho charakteristických vlastnos-
tiach, informácie o dôvodoch, na základe ktorých sa stal objekt objektom hľadaným a v nepo-
slednom rade informácie o okolnostiach, ktoré by mohli prispieť k vytypovaniu miest moţného
výskytu hľadaného objektu. Informácie je moţno získať metódami a prostriedkami operatív-
no-pátracej činnosti.
Najvýznamnejším zdrojom informácií je prostredie, v ktorom sa objekt nachádzal pred-
tým, ako sa stal hľadaným objektom, najmä osoby, ktoré mali k tomuto objektu blízky vzťah
(príbuzní, známi, poškodení, posledný drţiteľ a pod.)
Všetky informácie musia byť vyhodnotené. Kritériom hodnotenia je stupeň relevantnosti
kaţdej informácie pre konkrétny prípad pátrania. Podľa tohto kritéria sa rozhoduje, či bude tá,
alebo oná informácia ďalej spracovaná, podrţaná a vyuţívaná alebo nie. Pri hodnotení in-
formácií je treba skúmať, ktoré informácie sa navzájom potvrdzujú a ktoré informácie si na-
opak odporujú a následne rozhodnúť o tom, ktoré informácie musia byť z tohto dôvodu preve-
rené a akým spôsobom. Pri hodnotení informácií je potrebné uplatňovať analyticko-syntetickú
metódu.

Vlastné pátranie. Z taktického hľadiska rozumieme činnosti, ktoré sú spojené s prevero-

vaním miest predpokladaného výskytu hľadaného objektu a činnosti spojené s uskutočňova-
ním konkrétneho postupu pátrania. Ide o činnosti, ktoré sa vzhľadom k individuálnosti jed-
notlivých prípadov vyznačujú najväčšou rôznorodosťou. Pátranie sa spravidla vykonáva:
- po objektoch, ktoré sa neukrývajú (ani nie sú ukrývané) a o tom, ţe sú hľadané ani ne-
vedia (ani osoby, ktoré majú tieto objekty v drţaní o tom nevedia).
- Po objektoch, ktoré sa zámerne ukrývajú (alebo sú ukrývané) a o tom, ţe sú hľadané
vedia, alebo to predpokladajú.
V prvom prípade pôjde v prevaţnej miere o jednoduché činnosti, spojené s realizáciou urči-
tého postupu, ktorý vedie priamou cestou k vypátraniu hľadaného objektu alebo k zisteniu, či
sa objekt skutočne nachádza v mieste na základe zhromaţdených informácií. Ide o prípady pát-
rania po osobách, ktorých pobyt nie je známy (napr. zistenie, či osoba pracuje a býva v mies-
te, ktoré uviedla, niektoré prípady pátrania po svedkoch, po nezvestných osobách a pod.). V
týchto prípadoch pátracia činnosť nebude príliš zloţitá a pôjde spravidla o previerky na mies-
tach, ktoré prichádzajú do úvahy, zverejnenie výzvy v hromadných oznamovacích prostried-
koch, na autobusových alebo ţelezničných saniciach, kde je prípadne moţno zistiť, kde si taká-
to osoba kupovala cestovný lístok a pod.

85
 Do úvahy prichádzajú aj niektoré prípady pátrania po veciach a to najčastejšie vtedy, ak
hľadaným objektom je vec, ktorá nemá súvislosť s trestnou činnosťou. Môţe však ísť o vec,
ktorá pôvodne pochádzala z trestnej činnosti, ale na konci svojho pohybu legálnym spôsobom
sa dostala do drţania riadneho občana, ktorý nemá dôvod tajiť, ţe takúto vec vlastní.
V druhom prípade pôjde o všetky prípady pátrania po hľadaných osobách, ktoré sú podo-
zrivé z trestnej činnosti, po svedkoch a to v tých prípadoch, keď sa svedok zámerne s neja-
kých dôvodov vyhýba svojej povinnosti podať svedeckú výpoveď, po nezvestných osobách v
tých prípadoch, kedy osoby odišli s úmyslom zatajiť nové miesto svojho pobytu a po veciach,
ktoré majú súvislosť s trestnou činnosťou. V rámci uvedeného pátrania nemôţeme predpokla-
dať pomoc zo strany hľadanej osoby, alebo osoby, ktorá vec ukrýva, ale naopak, je potrebné
počítať s úmyslom, ţe pátranie bude všetkými silami sťaţované a marené. Z toho vyplýva, ţe aj
činnosť a postupy pátrania budú náročnejšie a vo svojich kombináciách zloţitejšie. Realizácia
zvolených činností a postupov bude závislá najmä od konkrétnej situácie pri pátraní po hľada-
nom objekte. Najčastejšie môţe nastať niektorá z nasledujúcich situácií:
a) hľadaný objekt sa nachádza na určitom mieste alebo v pomerne malom obmedzenom
priestore,
b) je moţné predpokladať síce väčší, ale obmedzený počet miest, kde sa môţe hľadaný ob-
jekt nachádzať,
c) ak je moţné získať informácie, na základe ktorých by bolo moţné pravdepodobne usu-
dzovať o pohybe hľadaného objektu, naopak informácie skôr nasvedčujú, ţe pohyb hľa-
daného objektu nie je ničím obmedzovaný a ţe sa môţe prakticky objaviť všade.
K prvej situácií dochádza najčastejšie pri pátraní po osobách, ktorých útek bol bezpros-
tredne zistený (útek z väzby, útek chovanca a pod.), alebo ak sa dá z motívu, ktorý k úteku vie-
dol, určiť miesto, kde sa hľadaná osoba zdrţiava. V úvahu prichádza aj pátranie po páchateľovi
z miesta činu, pátranie po veciach , ak ich má hľadaná osoba pri sebe , alebo ak má byť hľada-
ná vec daná určitej osobe, s ktorou to bolo predtým prejednané a pod. V týchto situáciách sú
vhodné činnosti, ktoré smerujú k operatívno-pátracím opatreniam ako sú: stráţenie objektu,
zorganizovanie klamlivej situácie, pouţitie sluţobného psa, zorganizovanie pátracej akcie, ktoré
je spojené s uzatvorením určitého priestoru (cesta, terén, autobusové alebo ţelezničné nástu-
pište, letisko a pod.), kontrolou všetkých osôb, ktoré sa snaţia uzatvorený priestor opustiť a
postupným prehľadaním celého uzatvoreného priestoru potrebnými silami a prostriedkami
vypátrať osobu.

86
 V druhej situácií, kde na základe zhromaţdených a vyhodnotených informácie je moţne vy-
typovať určité miesta, na ktorých by sa predtým alebo neskôr mal hľadaný objekt (osoba, vec,
zviera) nachádzať, je činnosť sústredená na konštruovanie všetkých reálnych domnienok o po-
hybe hľadaného objektu, na typovanie miest, na ktorom by sa mal alebo mohol hľadaný objekt v
určitej dobe objaviť, a hodnotí sa stupeň pravdepodobnosti jednotlivých záverov. Pracovníci,
ktorí pátranie koordinujú, snaţia sa predstaviť si myšlienkový proces hľadanej osoby alebo
osoby, ktorá ma hľadaný objekt v drţaní a vyuţívajú pritom znalosti vzťahu hľadaného objektu
k určitým miestam, osobám alebo prostrediu. Skúmajú cesty a spôsoby, ktorými sa môţe hľada-
ný objekt pohybovať a pod. Pripravujú a uskutočňujú vhodné opatrenia na vytypovaných mies-
tach. Vo vytypovaných prostriedkoch a u osôb, ktoré prichádzajú v úvahu vykonávajú sa kon-
troly na cestách ,po ktorých sa môţe hľadaný objekt s najväčšou pravdepodobnosťou pohybo-
vať. Prakticky ide o vypracovanie a preverovanie pátracích akcií.
V situácií, kde je treba predpokladať, ţe hľadaný objekt sa môţe všade objaviť, nemusí
viesť k dosiahnutiu cieľa pátranie ani vyuţitie pátracích verzií. Je potrebné často vedľa pátra-
cích verzií bez zbytočných odkladov zaistiť širší rozsah pátrania a v niektorých prípadoch aţ
na pátranie celoštátne a zapojiť do pátrania čo najväčší počet pracovníkov. V potrebnom roz-
sahu je nutné zaistiť aj účasť verejnosti. Len takýto postup pátrania môţe viesť k tomu, ţe
hľadaný objekt bude na niektorom bode dráhy svojho pobytu zistený, čo môţe viesť k jeho
vypátraniu, alebo aspoň k získaniu ďalších informácií, ktoré môţu zohrať v pátraní dôleţitú
úlohu.
Ak ide o pátranie v súvislosti s trestným konaním potom pátracie činnosti často vyúsťujú v
jednotlivé procesné úkony. Pôjde najmä o prehliadky, zadrţanie a otvorenie zásielky, výslu-
chy a pod. Pokiaľ k ním má dôjsť, musia byť vykonané len v súlade s príslušnými ustanovenia-
mi trestného poriadku a pre ich vykonanie platia taktické zásady a odporučenia, ako keby boli
realizované samotne t.j. mimo pátrania. Musia však svojím zameraním časom, spôsobom a vy-
konaním vhodne zapadnúť do ostatných činnosti a opatrení, ktoré súčasne prebiehajú alebo
týmto úkonom predchádzajú, resp. po nich nasledujú.
Celá činnosť v rámci vlastného pátrania musí byť organizovaná s ohľadom na to, aby ne-
boli prehliadnuté udalosti, ktorými sa môţe hľadaný objekt pri svojom pohybe prejaviť. Je po-
trebné najmä skúmať, či niektorý z trestných činov, páchaný v dobe nekontrolovaného pohybu
hľadanej osoby, nebol spáchaný touto osobou s cieľom zabezpečiť si potrebnú existenciu
prostriedkov.
Zaistenie vypátraného objektu a ďalšia dispozícia s ním. Kaţdé správne organizované pát-

87
ranie na základe získania kvalitných informácií a po ich správnom vyhodnotení by malo viesť k
vypátraniu hľadaného objektu, alebo aspoň k zisteniu miesta, kde sa nachádza (ak sa mu poda-
rí dostať z dosahu pátrajúcich orgánov, - napr. ak utečie hľadaná osoba do zahraničia). S ná-
jdením hľadaného objektu vzniká v rade prípadov povinnosť tento objekt zaistiť. V takýchto
prípadoch je moţné pátranie ukončiť aţ po zaistení hľadaného objektu, nikdy nie po jeho vy-
pátraní. U hľadaných osôb môţe prichádzať v úvahu zadrţanie, predvedenie alebo odovzdať
ho subjektu, ktorý je povinný nájdenú osobu prevziať. Forma zaistenia hľadaného objektu závisí
od charakteru hľadaného objektu, od dôvodov, na základe ktorých sa objekt stal objektom hľa-
daným a od účelu na základe , ktorého ma byť hľadaný objekt zaistený.

Spôsob zaistenia osoby je potrebné dopredu predpokladať a pripraviť. Pri príprave je po-
trebné skúmať, či môţe alebo nemôţe dôjsť k ohrozeniu ţivota alebo zdravia osôb, po kto-
rých sa pátra alebo osôb, ktoré sa na zaistení hľadanej osoby zúčastňujú. V kaţdom prípade je
potrebné:
- presvedčiť sa, či vypátraná osoba nie je ozbrojená,
- poţiadať o vysvetlenie k jej pohybu, stykom a činnostiam počas pátrania,
- preveriť, či na vypátranej osobe nebol spáchaný trestný čin.

V prípade vypátrania pobytu nezvestnej osoby staršej ako 18 rokov, ktorá nie je zbavená
svojprávnosti, nie je moţné proti jej vôli oznámiť miesto jej pobytu osobe, ktorá poţiadala o
pátranie.

Veci, ktoré boli počas pátrania vypátrané:

- postúpia sa orgánom činným v trestnom konaní pre potreby trestného konania,
- odovzdajú sa vlastníkovi alebo osobe oprávnenej k ich drţaniu a uţívaniu,
- ak takéto osoby neboli zistené, odovzdajú sa vypátrané veci na zákonom určený čas do
depozitu na miesto k tomu určené,
- zničia sa.

88
 7 REKONŠTRUKCIA
7.1 Pojem, podstata a význam kriminalistickej rekonštrukcie

Konania osôb a deje, ku ktorým došlo v minulosti, ktoré nie je moţné bezprostredne pozo-
rovať a skúmať sú predmetom objasňovania kriminalisticky relevantných udalostí. Poznanie
konkrétnych udalostí je umoţnené sprostredkovane poznávaním informačného obsahu ich
ideálnych a materiálnych stôp, ktoré konanie osôb alebo priebeh jednotlivých dejov v kon-
krétnom materiálnom prostredí zanechali. Všetky tieto zmeny vytvárajú systém vzájomne
podmienených znakov, ktoré objektívne odráţajú činnosť subjektu objasňovanej udalosti. V
systéme z rôznych príčin vznikajú isté medzery, ktoré môţu vzniknúť dôsledkom zničenia
stôp, čím dochádza k významným zmenám objektov a stôp, k zmenám situácie miesta činu,
kde tieto zmeny podstatne sťaţujú moţnosti poznania objasňovanej udalosti. Z uvedeného
vyplýva potreba získania chýbajúcich informácií, ktoré získame pomocou modelovania tzv.
rekonštrukciou.
Kriminalistická rekonštrukcia je metódou kriminalistického objasňovania, ktorá spo-
číva v obnovení kriminalisticky významných hmotných objektov, situácií a skutkových
okolností, alebo ich podstatných znakov podľa pôvodných zachovalých častí objektov,
opisu, snímok a iných údajov zistených v procese kriminalistického objasňovania, za úče-
lom ich skúmania, preverovania dôkazných informácií získania nových dôkazov.
Kriminalistická rekonštrukcia je zaloţená na zákonoch vzájomnej podmienenosti a súvis-
losti medzi prvkami ľubovoľného systému. Na základe týchto zákonitosti, je moţné v procese
odhaľovania kriminalisticky relevantnej udalosti rekonštruovať jednotlivé predmety, situácie
na mieste činu, postupnosť konania alebo priebehu udalosti, vonkajšiu podobu osoby a záro-
veň skúmať ich vzťahy. Uskutočňuje sa na základe zachovaných a poznaných znakov. Výber
znakov nie je náhodný a závisí od cieľa, obsahu a spôsobu rekonštrukcie. Tieto znaky sa zís-
kavajú na základe výsledkov kriminalistického skúmania pred rekonštrukciou, pri samotnej
rekonštrukcii, alebo na základe poznatkov, ktoré boli získané ako výsledok rekonštrukcie. V
niektorých prípadoch postačí zhodnosť v tvare, v hmotnosti ,alebo farbe objektu a v iných
prípadoch sa rekonštrukcia vykonáva na základe poznaných znakov na úrovni funkcionálnej
zhody objektu s modelom..
Podstatou kriminalistickej rekonštrukcie je obnovenie významných objektov, ich podstat-
ných znakov podľa pôvodných zachovaných časti, opisu, fotografie, či výpovedi za

89
účelom zistenia chýbajúcej časti pôvodného systému, nájdenia nových stôp a súvislostí, zis-
tenia postupnosti konania a priebehu udalosti, Kriminalistickú rekonštrukciu je moţno vyko-
nať:
a) s účasťou a aktívnou pomocou osôb, ktorým sú známe znaky rekonštruovaného originálu
a to: - na základe výpovedi týchto osôb,
- na základe komplexu všetkých doterajších zistení,
b) bez účasti osôb, ktorým sú známe znaky rekonštruovaného originálu a to:
- na základe výpovede,
- na základe iných zistení (bez výpovede osôb),
- na základe komplexu všetkých doterajších zistení.
Samotné výsledky rekonštrukcie je moţno vyuţiť:
- ako dôkazný prostriedok,
- ako prostriedok previerky,
- ako predpoklad aplikácie niektorých metód kriminalistickej činnosti,
- ako pátraciu pomôcku,
- ako taktický prostriedok v rámci kriminalistickej identifikácie,
- ako prostriedok ilustrácie,
- ako predpoklad kriminalisticko-expertíznej činnosti.
Význam kriminalistickej rekonštrukcie spočíva v tom, ţe vytvorený objekt modelov, situ-
ácií a skutkových okolnosti udalosti svojimi znakmi zodpovedá originálu a je preto moţné pro-
stredníctvom modelu skúmať vlastnosti originálu. Informácie získané skúmaním modelu sú
analogickými informáciami o objektívnej realite objasňovanej udalosti. Rekonštrukciou si kri-
minalista, ktorý objasňuje udalosť získava podrobnú znalosť o skutočnostiach významných pre
posudzovanie konania subjektu, získava ďalšie informácie a preveruje existujúce vedomosti
najmä:
- o charakteristike a existencií miesta, o ktorom vo svojich výpovediach vypovedali pá-
chateľ, poškodený, svedok,
- otrase pohybu páchateľa na miesto, kde uskutočnil protiprávne konanie a o trase a
okolnostiach opustenia miesta protiprávneho konania,
- o pôvode, príčinách, vzniku a výskytu stôp na mieste činu, ako aj o vzťahu týchto stôp ku
konaniu osôb,
- o vzťahu medzi jednotlivými objektmi na mieste činu a ich vzťahu k osobám, stopám a
ich konaniu v súvislosti s protiprávnym konaním,

90
 - o ďalších podstatných skutkových okolnostiach konania páchateľa,
- o časovej nadväznosti a postupnosti v konaní páchateľa alebo iných osôb na danom
mieste.

7. 2 Druhy kriminalistickej rekonštrukcie.

Klasifikácia kriminalistickej rekonštrukcie je v kriminalistickej literatúre rozdielne vysvet-

ľovaná. Sú rôzne názory na delenie a druhy kriminalistickej rekonštrukcie. Jedným z kritérií
je i charakter rekonštruovaných objektov. Súčasná prax sa ustálila na týchto najvýznamnejších
objektoch rekonštrukcie:
- situácia miesta činu,
- skutkové okolnosti (dynamický dej) činu,
- predmety (veci a listinné dôkazy a pod.), ktoré majú vzťah k udalosti,
- vonkajšia podoba človeka podľa zachovaného skeletu, či iných znakov.
Podľa tohto kritéria sa kriminalistická rekonštrukcia delí na nasledujúce druhy kriminalis-
tickej rekonštrukcie:
- rekonštrukciu kriminalistický významných miest,
- rekonštrukciu kriminalistický významných predmetov,
- rekonštrukciu kriminalistický významných znakov človeka,
- rekonštrukciu kriminalistický významných konaní a udalosti
Rekonštrukcia kriminalistický významných miest. V procese kriminalistického objas-
ňovania sú zdrojom kriminalistický relevantných informácií rôzne miesta, ktoré sú v určitom
vzťahu k poznávaným skutočnostiam. Tieto miesta majú rôzny charakter, môţeme hovoriť o
rôznych druhoch rekonštrukcie miest. V rámci tejto skupiny ide o:
Rekonštrukciu miesta činu, je v praxi pomerne rozšíreným druhom rekonštrukcie. Spo-
číva v obnovení situačných podmienok miesta, na ktorom došlo k protiprávnemu konaniu
osôb alebo k udalosti, ktorá je predmetom objasňovania. Ide nielen o miesto na ktorom bolo
zavŕšené protiprávne konanie, ale aj tie miesta, kde boli upravované nástroje a iné prostriedky na
spáchanie činu, kde boli odhodené alebo ukryté nástroje, ktorými bol čin spáchaný alebo, kde
boli ukryté poškodené odevné súčiastky, odcudzené veci, mŕtvola a pod. Pri tejto rekonštruk-
cií v podstate ide o uvedenie miesta činu do pôvodnej podoby a do podmienok, ktoré by sa
rovnali podmienkam v dobe spáchania skutku. Takáto rekonštrukcia miesta činu umoţňuje štu-

91
dovať situáciu, v ktorej páchateľ konal, preveriť vzniknuté predpoklady, vykonať doplňujúce
alebo upresňujúce merania a pod. Podkladom pre túto rekonštrukciu sú výpovede svedkov a
poškodených, či iné materiály počiatočnej alebo konečnej štruktúry miesta činu.
Rekonštrukcia miest, ktoré nie sú miestom činu, rovnako ako u rekonštrukcií miesta či-
nu, spočíva v obnovení situačných podmienok miesta, ktoré napriek tomu, ţe ho nemoţno pova-
ţovať za miesto činu, je zdrojom informácií dôleţitých pre objasňovanie a pre poznávanie
objektívnej pravdy. Ide najmä o miesta zistenia a nájdenia objektov dôleţitých pre trestné kona-
nie. Pre tento druh rekonštrukcie je príznačné, ţe sa v prevaţnej miere jedná o rekonštrukciu
konečnej štruktúry uvedeného miesta.
V obidvoch prípadoch sa jedná o znovu vytvorenie situácie určitého miesta, ktoré uţ za-
niklo. Pod znovu vytvorením situácie nerozumieme len obnovenie priestorových vzťahov medzi
objektmi na určitom mieste, ale aj obnovenie ďalších okolnosti a situačných podmienok, ako
je napr. viditeľnosť, vlhkosť objektu, klzkosť terénu a pod. Takto vytvorený model pôvodnej,
ale uţ zmenenej situácie sa stáva v procese poznania zdrojom informácií o origináli a je pred-
pokladom aplikácií iných metód.
Rekonštrukcia kriminalisticky významných predmetov. Objektom skúmania v krimi-
nalistickej činnosti sa často stávajú rôzne predmety (veci, listinné písomnosti a iné dokumenty),
ktoré boli z rôznych dôvodov poškodené, zmenené alebo zničené. Ide samozrejme o predmety,
ktoré majú bezprostredný vzťah k protiprávnemu konaniu a ich rekonštrukcia je potrebná pre ich
poznanie. Účelom a podstatou rekonštrukcie kriminalisticky významných predmetov je obno-
venie vonkajších znakov konkrétnych objektov, ich rozmerov, tvarov a pod. pre potreby rieše-
nia rozličných úloh v procese kriminalistického objasňovania udalosti. Rekonštruované pred-
mety predstavujú významný zdroj informácií o origináli, a to nielen o vonkajších znakoch, ale
aj ó jeho funkčných vlastnostiach. Podľa charakteru objektov môţeme hovoriť o rekonštrukcií:
- veci, kde obnovenie veci (zbrane, nástrojov a pod.) sa uskutočňuje spravidla s vyuţi-
tím zvyškov (časti, úlomky, črepy a pod.), ale tieţ podľa podrobného opisu osoby, kto-
rá vlastnosti veci detailne poznala, podľa fotografií, nákresov, modelov a pod.,
- listinných písomnosti a iných dokumentov, ktoré sa uskutočňuje obnovením vonkaj-
ších znakov originálu s cieľom zistenia informačného obsahu (napr. obnovenie listiny
roztrhanej na kúsky, ktorá bola nájdená pri domovej prehliadke).
V obidvoch prípadoch ide o činnosť náročnú na odborné vedomosti a zručnosti
z najrôznejších odborov a preto je tu aj predpoklad vyuţitia expertov rozličnej špecializácie.
Pri obnove vonkajšieho vzhľadu predmetu, alebo jeho funkčných vlastnosti nie je prekáţkou, ak

92
chýbajú viaceré časti konkrétneho predmetu.
Rekonštrukciu predmetov nie je moţné stotoţňovať s identifikáciou celku podľa časti.
Účelom identifikácie nie je v tomto prípade rekonštrukcia výzoru predmetu, ale stanovenie zá-
veru o tom, či časti, ktoré sa skúmajú, tvorili spolu jeden celok.
Rekonštrukcia kriminalistický významných znakov človeka. V kriminalistickej praxi
sa často stretávame s vykonaním rekonštrukcie kriminalistický významných znakov človeka.
Rekonštruované znaky majú rôzny charakter vzhľadom k cieľu a významu rekonštrukcie, mô-
ţeme hovoriť o rekonštrukcií:
Vonkajšej podoby človeka, kedy sa jedná o rekonštrukciu znakov, ktoré môţeme vyuţiť
ako pomocný taktický prostriedok v procese portrétnej identifikácie (napr. tvár osoby, jej dy-
namické znaky a pod.). K tejto rekonštrukcií pristupujeme vtedy, ak je potrebné vypátrať určitú
osobu pomocou dostatočne podrobného opisu jeho výzoru za vyuţitia vhodných technických
pomôcok (identikitu, IRK-II, mimiku, poridosu, fotorobotu a pod.), alebo v procese zisťova-
nia totoţnosti kostrového nálezu, alebo mŕtvoly neznámej totoţnosti, ak je tvár v značnom roz-
klade. V niektorých prípadoch pre potreby rekonštrukcie tváre, alebo hlavy osoby sa vyuţíva
fotografia portrétu, alebo pomocou kresby grafické znázornenie tváre na základe informácií
osôb, ktoré osobu videli a zapamätali si jej vzhľad a tieţ plastická rekonštrukcia tváre Gera-
simovou metódou. Táto metóda je veľmi náročná a podľa prevládajúcich názorov nemôţe
plastický portrét slúţiť ako objektívny model k stotoţňovaniu osoby cestou rekonštrukcie, môţe
však slúţiť ako pomôcka pre zisťovanie totoţnosti osoby.
Iných znakov človeka, kedy sa jedná o rekonštrukciu znakov človeka k iným účelom, ako
k j ej stotoţneniu. Ide napr. o rekonštrukciu znakov človeka, ktorými môţu byť hmotnosť, jeho
rozmery, stavba tela a pod. Touto metódou je vyhotovený model (figurína), ktorá sa pouţíva
napr. pri kriminalistickom experimente.
Rekonštrukcia kriminalistický významných konaní a udalostí. Do tejto skupiny rekon-
štrukcie sa všeobecne zaraďujú všetky rekonštrukcie dynamických situácií (dejov), predovšet-
kým prostredníctvom demonštrácií páchateľom alebo inými osobami, ktoré boli predtým prí-
tomné, alebo boli účastníkmi kriminalistický významného konania, či udalosti. Touto rekon-
štrukciou sa obnovujú a preverujú určite fakty, ktoré môţu byť známe len osobám, ktoré sa
rekonštruovanej situácie zúčastnili, alebo ju pozorovali. Vzhľadom k tomu, že rekonštruované
dynamické situácie deja môţu mať rôzny charakter poznáme rekonštrukcie:
Rekonštrukciu protiprávneho činu. Predmetom rekonštrukcie protiprávneho činu je taký
čin, pri ktorom bol osobou porušený právny poriadok a najčastejšie je označovaný ako priestu-

93
pok alebo trestný čin. Podstatou rekonštrukcie protiprávneho činu je obnovenie skutkovo
významných časti konania páchateľa v priebehu spáchania protiprávneho skutku, situácie a
okolnosti, za ktorých toto konanie prebiehalo. Obnovenie sa uskutoční podľa údajov a za po-
moci demonštrácie páchateľa, svedka alebo poškodeného, prípadne aj na základe ďalších dô-
kazných a iných prostriedkov. Rekonštrukcia protiprávneho činu je jednou z najzloţitejších,
najdôleţitejších a dominantných metód kriminalistického objasňovania a nadobúda charakter
samostatnej kriminalistickej metódy. Prostredníctvom tejto metódy sa preverujú doposiaľ zís-
kané dôkazné informácie, stanovené verzie a súčasne sa získavajú nové dôkazy.
Rekonštrukciu konaní a udalosti, ktoré nie sú protiprávnym činom. V tomto prípade ide v
podstate o obnovu významných časti konaní a udalosti, ktoré nemôţeme hodnotiť ako proti-
právne činy, ale majú význam pri preverovaní skutočností, ktorými sa páchateľ obhajuje a opi-
suje svoju prítomnosť a činnosť na inom mieste, ako je miesto protiprávneho konania.

7. 3 Príprava rekonštrukcie protiprávneho činu

Kriminalista pri rozhodovaní o uskutočnení rekonštrukcie protiprávneho činu sa musí pred

jej vykonaním zaoberať otázkou, či jej vykonanie je nevyhnutné a taktieţ sa musí zaoberať aj
jej účelom. Ako samostatná kriminalistická metóda vzhľadom na svoju značnú zloţitosť a
náročnosť si vyţaduje dôkladnú prípravu. Príprava rekonštrukcie protiprávneho činu je cieľave-
domá činnosť, ktorú vyvíja kriminalista v priebehu objasňovania kriminalisticky významnej
udalosti pred vykonaním rekonštrukcie protiprávneho činu, ktorá je zameraná predovšetkým na:
- správne vytýčenie obsahových i taktických zámerov rekonštrukcie protiprávneho činu,
- zaistenie moţnosti vykonania rekonštrukcie protiprávneho činu a procesu zachytenia
jej priebehu a výsledkov,
- zaistenie realizácie obsahových i taktických zámerov,
- usporiadanie a riadenie rekonštrukcie.
Príprava rekonštrukcie protiprávneho činu začína okamţikom, kedy sa dôjde k záveru, ţe v
danej etape boli vyčerpané všetky moţnosti k získaniu nových dôkazov, či previerky uţ zís-
kaných dôkazov a ţe doposiaľ zhromaţdený materiál dovoľuje vykonať rekonštrukciu proti-
právneho činu. Zloţitú a zodpovednú činnosť, ktorá musí byť riešená uţ vo fáze prípravy na vy-
konanie rekonštrukcie protiprávneho činu predstavuje aj stanovenie okruhu účastníkov a delíme
ich do nasledujúcich okruhov:

94
 - subjekt, ktorý riadi rekonštrukciu protiprávneho činu,
- priami aktívni účastníci, (páchateľ, poškodený, svedok činu a pod.),
- osoby oprávnené byť na rekonštrukcií protiprávneho činu, (prokurátor, obhajca, zá-
konný zástupca, nezúčastnená osoba a pod.),
- osoby podieľajúce sa na realizácií rekonštrukcie protiprávneho činu, (kriminalistický
techník, expert, znalec a pod.),
- pomocné osoby plniace ďalšie úlohy (zapisovateľ, tlmočník, pracovníci zabezpe-
čujúci uzáveru miesta, stráţenie miesta a pod.).
Stanovenie účastníkov rekonštrukcie protiprávneho činu je podmienené a priamo závislé
od riadiaceho subjektu rekonštrukcie protiprávneho činu, od charakteru objasňovaného činu,
od počtu osôb, ktoré mali v minulosti na objasňovanom čine účasť, od rozlohy a charakteru
miesta, na ktorom sa čin v minulosti odohral a od ďalších špecifických podmienok. V záujme
zníţenia negatívnych dôsledkov na psychiku osôb, ktoré čin priamo rekonštruujú (páchateľ -
obeť) je vhodné, aby riadiaci subjekt rekonštrukcie protiprávneho činu, vhodným výberom ob-
medzil počet účastníkov Takáto eliminácia však nesmie byť na ujmu kvality realizovanej rekon-
štrukcie protiprávneho činu.
Vlastná príprava na vykonanie rekonštrukcie protiprávneho činu sa rozdeľuje na dve etapy:
- príprava pred odchodom na miesto vykonania rekonštrukcie protiprávneho činu,
- príprava po príchode na miesto vykonania rekonštrukcie protiprávneho činu.
Príprava pred odchodom na miesto vykonania rekonštrukcie protiprávneho činu.
Táto etapa prípravy začína všestrannou a hlbokou analýzou doposiaľ zhromaţdených materiá-
lov. Účelom tejto analýzy je podrobne sa oboznámiť s materiálmi, ktoré tvoria podklad pre
rozhodnutie na vykonanie rekonštrukcie protiprávneho činu, nájdenie rozporov a medzier,
prípadne nejasností v zhromaţdených materiáloch, odhaliť súvislosti medzi jednotlivými fak-
tami. Je potrebné vykonať aj dôkladnú analýzu osoby a osobnosti subjektu, kde na základe jej
výpovedi a účasti bude rekonštrukcia vykonaná, najmä za účelom zistenia vnútorného vzťahu
tejto osoby k vykonaniu rekonštrukcie. Na základe tejto analýzy sa riešia predovšetkým nasle-
dujúce základné otázky:
- či niektoré nejasnosti, medzery a rozpory v doposiaľ zhromaţdených materiáloch nie je
moţné odstrániť inými metódami kriminalisticko-praktickej činnosti (napr. experimen-
tom),
- či bude rekonštrukcia vykonaná za účasti obvineného, poškodeného alebo svedka, či
bez ich účasti, alebo na základe iných materiálov.

95
 Po vyriešení základných otázok sa ujasňuje cieľ rekonštrukcie a vytvára sa myšlienkový
model priebehu nadchádzajúcej rekonštrukcie. Na tomto základe sa pristupuje k vypracovaniu
plánu a organizačného zabezpečenia vykonania rekonštrukcie protiprávneho činu. Do plánu sa
predovšetkým zahrňuje:
- cieľ a spôsob priebehu rekonštrukcie protiprávneho činu so zreteľom na vytýčené kri-
minalistické verzie,
- časové zaradenie rekonštrukcie protiprávneho činu do plánu objasňovania s ohľadom
na ďalšie taktické zámery (účelnosť, efektívnosť a pod.),
- určenie dennej doby vykonania rekonštrukcie protiprávneho činu s ohľadom na nut-
nosť dodrţania podmienky, za ktorej došlo k protiprávnemu činu,
- spôsob vytvorenia významných podmienok s ohľadom na poveternostné podmienky pri
spáchaní protiprávneho činu (viditeľnosť a pod.),
- miesto vykonania rekonštrukcie protiprávneho činu,
- počiatočné štruktúry rekonštrukcie protiprávneho činu,
- určenie predmetov potrebných k vykonaniu rekonštrukcie protiprávneho činu, prípad-
ne ich makety,
- spôsob získania súhlasu k účasti od osoby, s ktorej účasťou sa bude rekonštrukcia proti-
právneho činu vykonávať,
- určenie technických prostriedkov, ktoré sú potrebné na dokumentáciu rekonštrukcie pro-
tiprávneho činu,
- určenie ďalších technických prostriedkov /spojovacie a pod.),
- zabezpečenie dopravných prostriedkov pre prepravu osôb a materiálu,
- zabezpečenie síl na stráţenie miesta rekonštrukcie protiprávneho činu, prípadne obvi-
neného,
- výber spôsobu a času vyrozumenia ďalších účastníkov rekonštrukcie protiprávneho či-
nu.
- ďalšie opatrenia v závislosti od charakteru rekonštrukcie protiprávneho činu.
Príprava po príchode na miesto rekonštrukcie protiprávneho činu. Do tejto etapy po
príchode na miesto, kde ma byť rekonštrukcia protiprávneho činu vykonaná zahrňujeme za-
bezpečenie ďalších opatrení, ktorých stanovenie musí byť rovnako obsahom plánu a sú to
nasledujúce činnosti:
- činnosti spojené so zaistením miesta, kde sa bude rekonštrukcia protiprávneho činu
vykonávať pred vstupom nepovolaných osôb,

96
 - činnosti spojené s vykonaním orientačnej obhliadky miesta vykonania rekonštrukcie
protiprávneho činu a jeho porovnanie s materiálmi, ktoré boli v danej veci zistené,
- činnosti spojené s rekonštrukciou protiprávneho činu (zistenie zmien oproti počia-
točnej štruktúre),
- činnosti spojené s prípravou dokumentácie priebehu a výsledkov rekonštrukcie proti-
právneho činu,
- činnosti spojené so zaistením prítomnosti nezúčastnených osôb,
- činnosti spojené s inštruktáţou účastníkov rekonštrukcie protiprávneho činu o úlo-
hách, rozmiestnení, signáloch spojenia a poučení niektorých účastníkov (obvineného,
svedka) o ich právach a povinnostiach ako aj nezúčastnené osoby o ich právach,
- činnosti spojené s posúdením niektorých odborných otázok, kde v danom prípade je
potrebná konzultácia s odborníkmi,
- činnosti spojené s dokumentáciou východzej situácie pri rekonštrukcií protiprávneho
Činu,
- činnosti spojené so zabezpečením praktickej realizácie stráţenia aţ do ukončenia re-
konštrukcie protiprávneho činu a počas prepravy páchateľa na miesto a z miesta rekon-
štrukcie protiprávneho činu.
Výpočet okruhu činnosti po príchode na miesto rekonštrukcie protiprávneho činu nie je
vyčerpávajúci. Ide o najzásadnejšie okruhy činnosti, ktoré sú nevyhnutné pri plnení uvedenej
etapy a majú všeobecnú platnosť. Podľa charakteru a konkrétnej situácie budú prijímané aj
ďalšie nevyhnutné opatrenia a činnosti smerujúce k dosiahnutiu vytýčeného cieľa.

7. 4 Taktické zásady a postupy vykonania rekonštrukcie.

Okrem základných všeobecných zásad platných pre aplikáciu kriminalistických metód v pro-
cese kriminalistického objasňovania ako sú včasnosť, úplnosť, objektívnosť, aktívnosť a pod.
pre taktiku vykonania rekonštrukcie protiprávneho činu sú doporučené základné taktické zá-
sady, ktoré je potrebné dodrţiavať, za účelom vytvorenia optimálnych podmienok pre obnove-
nie dynamickej situácie a reprodukcie mechanizmu vykonania protiprávneho činu. Za základné
taktické zásady sa povaţujú:
- zásada voľby vhodného okamihu rekonštrukcie protiprávneho činu,
- zásada jedného vedúceho rekonštrukcie protiprávneho činu,

97
 - zásada cieľavedomosti a systematickosti,
- zásada ostraţitosti.
Zásada voľby vhodného okamihu rekonštrukcie protiprávneho činu. Táto zásada je
výrazným zovšeobecnením kriminalistickej činnosti, nakoľko prevláda názor, ţe rekonštruk-
ciu protiprávneho činu je potrebné vykonať aţ po zhromaţdení dostatočného mnoţstva po-
znatkov. Dostatočným mnoţstvom poznatkov sa rozumie moment, kedy sú vyčerpané všetky
moţnosti získania ďalších poznatkov, okrem poznatkov získaných rekonštrukciou. Na do-
siahnutie potrebnej kvality poznatkov, ktoré budú získané rekonštrukciou protiprávneho činu
významne vplýva voľba najvhodnejšieho okamihu jej realizácie.
Zásada jedného vedúceho rekonštrukcie protiprávneho činu. Táto zásada spočíva v
tom, ţe rekonštrukciu protiprávneho konania riadi iba jeden jediný vedúci pracovník. Tento pra-
covník v plnej miere zodpovedá za prípravu a vykonanie rekonštrukcie protiprávneho činu, je
podrobne a komplexne oboznámený s doposiaľ získanými poznatkami a pozná všetky vzá-
jomné súvislosti. Po organizačnej stránke sú vedúcemu pracovníkovi podriadení ostatní účast-
níci rekonštrukcie protiprávneho činu. Vedúci pritom plní nasledujúce úlohy:
- organizuje a koordinuje všetku činnosť podriadených účastníkov,
dáva potrebné pokyny páchateľovi alebo svedkom, ktoré sa týkajú započatia, priebehu
alebo ukončenia rekonštrukcie protiprávneho činu a demonštrovania čiastkových čin-
ností
- rozhoduje o pouţití jednotlivých prostriedkov alebo metód, ktoré budú vyuţité na zais-
teniu úspešného vykonania rekonštrukcie protiprávneho činu vrátane spôsobov jej do-
kumentácie,
- porovnáva získané poznatky z prebiehajúcej rekonštrukcie protiprávneho činu z dopo-
siaľ zhromaţdenými materiálmi a v závislosti od toho volí alebo mení vhodným spôso-
bom konkrétne postupy uplatňované počas obnovovania okolnosti objasňovanej udalos-
ti,
- hodnotí výsledky uskutočnenej rekonštrukcie protiprávneho činu vo vzťahu k všetkým
doposiaľ získaným dôkazným informáciám.
Zásada cieľavedomosti a systematickosti. Táto zásada sa uplatňuje preto, ţe rekonštrukcia
protiprávneho činu je veľmi zloţitý komplex činnosti a zúčastňuje sa na ňom celý rad subjek-
tov. Nie je moţné jej uskutočnenie si predstaviť bez plánovitého, systematického a cieľave-
domého prístupu riadiaceho pracovníka. Kaţdá náhodnosť, nepremyslenosť a ţivelnosť, rov-
nako ako aj sugestívne ovplyvňovanie jej priebehu nedovolenými zásahmi spôsobuje podstat-

98
ne niţšiu kvalitu výsledkov rekonštrukcie protiprávneho činu. Pri rekonštrukcií protiprávneho
činu, na základe výpovede konkrétnej osoby a jej účasťou na vykonaní, musí byť zo strany tejto
osoby prejavená vlastná aktivita. Uplatnenie tejto zásady je jak vo fáze prípravy tak aj vo fáze
priebehu rekonštrukcie protiprávneho činu, kde v priebehu rekonštrukcie sa musí riadiaci pra-
covník zamerať na permanentné porovnávanie poznatkov o konaní osôb s doposiaľ zhromaţde-
nými dôkazmi, zisťovať a vypĺňať medzery, odstraňovať nejasnosti.
Zásada ostražitosti. Táto zásady vyplýva zo zovšeobecnených praktických skúseností a
jej dodrţiavanie prispieva k zaisteniu nerušeného priebehu rekonštrukcie protiprávneho činu.
Istá potreba voľnosti konania a iniciatívy páchateľa, kde na základe jeho výpovede a s jeho
účasťou sa rekonštrukcia protiprávneho činu koná, predkladá rad moţností páchateľovi k ne-
ţiaducej činnosti. Za tieto neţiaduce činnosti je moţné povaţovať najmä pokus páchateľa o
útek a samotný útek, pokus o samovraţdu či sebapoškodenie, pokus o napadnutie prítomných
osôb, zničenie niektorých dovtedy neodhalených stôp, predmetov a pod.
Realizáciou zásady ostraţitosti rozumieme starostlivé pozorovanie a stráţenie páchateľa
(počas prepravy na miesto, na mieste a taktieţ aj počas prepravy z miesta), ako aj neustálu kon-
trolu jeho konania a chovania a pripravenosť okamţitého, rozhodného a rýchleho zásahu urče-
ných síl, v prípade pokusu páchateľa o narušenie prebiehajúcej rekonštrukcie protiprávneho
činu. Výrazom aplikácie zásady ostraţitosti je aj voľba vhodných nástrojov, makiet a iných
predmetov, s ktorými má páchateľ manipulovať v priebehu rekonštrukcie protiprávneho činu,
aby jednotlivé predmety nemohli slúţiť páchateľovi ako zbraň.
Taktické postupy realizácie rekonštrukcie protiprávneho činu sú zamerané predovšetkým na
vytvorenie optimálnych podmienok pre obnovenie situácie a okolnosti miesta protiprávneho
konania a reprodukciu mechanizmu vykonania protiprávneho činu a sú to najmä:
Výber vhodného počtu účastníkov rekonštrukcie protiprávneho činu. Tento taktický
postup má byť uplatňovaný pri rekonštrukcií protiprávneho činu preto, ţe neţiaduci počet
účastníkov, okrem iných nepriaznivých následkov (chaos), môţe negatívne pôsobiť na niekto-
rých najdôleţitejších účastníkov (napr. páchateľ, poškodený a pod.). Počet účastníkov má zod-
povedať zloţitosti rekonštruovaného deja, rozlohe miesta činu a ďalším poţiadavkám konkrét-
neho prípadu. V úvahu je potrebné brať aj tu skutočnosť, či rekonštrukcia protiprávneho činu
sa koná podľa výpovede a osoba, ktorá vypovedala sa jej odmieta zúčastniť, alebo keď sa ko-
ná na základe iných zistených informácií. Je potrebné brať v úvahu aj tu skutočnosť, ţe nedos-
tatočný počet účastníkov môţe viesť k porušeniu zásady ostraţitosti, prípadne môţe mať za
následok nedokonalé dokumentovanie priebehu a výsledkov rekonštrukcie protiprávneho činu.

99
Rekonštrukcie protiprávneho činu sa spravidla okrem riadiaceho pracovníka zúčastňujú:
- páchateľ, ktorého aktívna účasť, rovnako ako ostatných účastníkov, je prísne dobro-
voľná a nemôţe byť prinútený k demonštrácií činnosti daného činu,
- svedok udalosti, poškodený, ktorého výpoveď je podkladom pre rekonštrukciu proti-
právneho činu. Môţe prichádzať v úvahu aj utajenie svedka a vtedy je potrebné prijať a
vykonať opatrenia, ktoré obhajcovi znemoţnia zistiť skutočnú totoţnosť svedka,
- osoby na veci nezúčastnené, ktoré plnia úlohu garantov, nestrannosti a zákonnosti po-
stupu pri rekonštrukcií protiprávneho činu,
- pomocné osoby, sú osoby, ktoré sú taktieţ na veci nezúčastnené, ale ich funkcia a
úloha je odlišná. Pri rekonštrukcií protiprávneho činu môţu imitovať páchateľa, svedka
alebo poškodeného podľa ich výpovede, ak tieto osoby odmietnu účasť na rekonštrukcií
protiprávneho činu alebo ich účasť v niektorej fáze trestného konania z taktických dô-
vodov je neţiaduca. Môţu taktieţ plniť aj úlohu figurantov. Týmto osobám je potrebné
poskytnúť podrobnú informáciu, aby mohli riadne plniť poţadované úlohy v súlade so
stanoveným cieľom, aby ich činnosť bola adekvátna činnosti osôb, ktoré nahrádzajú. U
pomocnej osoby, ktorá pri rekonštrukcií protiprávneho činu nahrádza niektorého z
účastníkov pôvodnej udalosti je potrebné vykonať dôslednú inštruktáţ. Najdôleţitejšie
je zoznámenie s činnosťami, ktoré má v priebehu rekonštrukcie protiprávneho činu vy-
konávať, vysvetlenie a zdôvodnenie dôleţitosti niektorých momentov jeho činnosti a
zoznámenie s pokynmi a znameniami, na ktoré má určitým spôsobom reagovať,
- odborníci, ktorí plnia funkciu odborného poradcu, konzultanta riadiacemu pracovní-
kovi,
- obhajcovia, sú garanti práv a súčasne aj garanti objektívnosti a zákonnosti
rekonštrukcie protiprávneho činu predovšetkým v prípadoch, kedy sa páchateľ
odmietol zúčastniť rekonštrukcie protiprávneho činu.
Rekonštrukcia miesta protiprávneho činu. Týmto postupom rozumieme zaistenie vyko-
nania rekonštrukcie protiprávneho činu v takých podmienkach, za akých prebehol protiprávny
čin. Do tohto taktického postupuje potrebné zahrnúť:
- zhodnosť miesta rekonštrukcie protiprávneho činu s miestom pôvodnej udalosti. Tento
taktický postup bude obligatórny v tých prípadoch, kde zhodnosť miesta je podstatná
pre moţnosť poznania pôvodného javu (originálu),
- zhodnosť časovú, kde tento postup bude potrebné zachovať len v niektorých prípadoch
rekonštrukcie protiprávneho činu (napr. pri rekonštrukcií protiprávneho činu miesta do-

100
 pravnej nehody za zníţenej viditeľnosti). Vo väčšine prípadov časová zhodnosť ako na
priebeh, tak aj na výsledok rekonštrukcie protiprávneho činu nemá podstatný význam,
- obnovenie lokálnych podmienok miesta činu, pouţitie pôvodných predmetov alebo ich
duplikátov, prípadne len priestorové vyznačenie predmetov (plošné obrysy). Podobne
ako zhodnosť miesta a času, charakteru prípadu, dôleţitú úlohu zohrávajú aj predmety pri
poznávaní pôvodnej udalosti.
Zaistenie voľného konania a iniciatívy osoby. Pri tomto postupe je potrebné prenechať
voľnosť konania a iniciatívu osobám, na základe ktorých výpovedi a s ich účasťou sa rekon-
štrukcia protiprávneho činu koná alebo ich výpoveď sa rekonštrukciou protiprávneho činu pre-
veruje. Voľnosť konania a iniciatíva osôb slúţi k výkladu a demonštrácií ich činnosti či činnosti
iných osôb, pri popise a výkladu dislokácie predmetov na mieste činu a pod. Tento taktický pos-
tup je potrebné aplikovať s ohľadom na zásadu ostraţitosti.
Vplyv psychologických faktorov. Priebeh konania rekonštrukcie protiprávneho činu má na
jej účastníkov špecifický psychologický vplyv a je potrebné v jej priebehu prihliadať na určité
psychologické faktory. Tieto vplyvy sa nepriaznivo prejavujú najmä u páchateľa, ktorý ma v
prítomnosti riadiaceho pracovníka a ďalších účastníkov rekonštrukcie protiprávneho činu
demonštrovať svoje proti spoločenské konanie. Vyvoláva u neho stav napätia, ktorý je z psy-
chologického hľadiska veľmi odlišný od stavu, v ktorom sa nachádzal v okamihu spáchania
protiprávneho činu (napr. vzrušenie, ktoré sa páchateľa zmocnilo v okamihu skutočnej uda-
losti, sa môţe v dôsledku stresovej situácie vyvolanej objasňovaním zmeniť v stav skleslosti a
pod. To môţe u neho viesť k strate zvyčajných návykov a negatívne ovplyvniť priebeh a aj
výsledok rekonštrukcie protiprávneho činu.). V súvislosti s psychologickými faktormi
má na konanie účastníkov rekonštrukcie protiprávneho činu vplyv i ich zdravotný stav, ich
subjektívne schopnosti, znovu vybavovanie a reprodukcia, ako aj schopnosť demonštrovať
určitú činnosť, ktorá prebehla pri spáchaní protiprávneho činu. I tieto okolnosti môţu byť
zdrojom rozporov a nejasností a je potrebné k nim prihliadať.

7. 5 Dokumentácia rekonštrukcie protiprávneho činu.

Za najzákladnejší druh dokumentácie rekonštrukcie protiprávneho činu podobne, ako u

iných metód kriminalistického objasňovania je povaţovaná zápisnica. Zápisnica je všeobecne
vyuţívaná ako základný dokument v najrozličnejších oblastiach činnosti štátnych a iných or-

101
gánov a preto kriminalistická taktika nestanovuje jej formálne náleţitosti. Zápisnica o rekon-
štrukcii protiprávneho činu by mala okrem náleţitosti predpísaných trestným poriadkom ob-
sahovať nasledujúce skutočnosti:
- zdroj informácií, na základe ktorých je rekonštrukcia protiprávneho činu vykonaná, dô-
vod jej vykonania, vrátane jej cieľa,
- informácia o rekonštrukcií miesta protiprávneho činu, ak predchádzala rekonštrukcií
protiprávneho činu na samotnom mieste, najmä popis charakteru zvláštností od pô-
vodnej situácie a význam ich obnovenia pre objektívnosť priebehu a výsledkov rekon-
štrukcie protiprávneho činu, prípadne prečo niektorá zvláštnosť od pôvodnej situácie
nebola znovu obnovená. Súčasťou informácie je aj zhodnotenie (popis) vonkajších,
najmä časových a poveternostných podmienok, ich zhodnosť alebo odlišnosť, prípadne
moţný vplyv na vlastný priebeh a výsledok rekonštrukcie protiprávneho činu. V prípa-
de, ţe sa koná rekonštrukcia protiprávneho činu na inom mieste a bez zhodnosti časo-
vých a poveternostných podmienok, musí zápisnica o rekonštrukcií protiprávneho činu
obsahovať odpoveď - prečo a do akej miery to mohlo ovplyvniť objektívnosť tohto
úkonu,
- poučenie priamych účastníkov rekonštrukcie protiprávneho činu,
- zoznam pouţitých predmetov, makiet, ktoré boli pri rekonštrukcií protiprávneho činu
pouţité,
- vyjadrenie účastníkov (páchateľ, svedok, poškodený) ku zhodnosti situácie miesta či-
nu a ich výslovného prehlásenia o ich dobrovoľnej účasti na danom úkone,
- pripomienky osôb nezúčastnených, pribraných k vykonaniu rekonštrukcie
protiprávneho činu,
- pripomienky osôb zúčastňujúcich sa rekonštrukcie protiprávneho činu (páchateľ,
svedok).
Na zadokumentovanie priebehu a výsledkov rekonštrukcie protiprávneho činu sú v kriminalistickej
praxi doporučené a vyuţívané aj niektoré ďalšie metódy alebo prostriedky. Ide o vyuţitie kriminalis-
tickej fotografie, kriminalistickej topografie, záznamu zvuku alebo videozáznamu. Výsledky vyuţitia
uvedených technických prostriedkov na dokumentáciu priebehu a výsledkov rekonštrukcie protiprávne-
ho činu sú súčasťou zápisnice o rekonštrukcií protiprávneho činu a tvoria jej prílohu. Pouţitie týchto
metód prispieva k zvýšeniu informačnej hodnoty zápisnice svojou neporovnateľne vhodnejšou názor-
nosťou, ktorá umoţňuje presnejšie a ľahšie pochopenie priebehu rekonštrukcie protiprávneho činu.

102