R = moderátor

OR= ofenzívny realizmus

DR= defenzívny

NR= neorealizmus

NK= neoklasický

BD= bezpečnostná dilema

H1= ORealista

H2= DRealista

H1/H2= vyberte si podľa seba

V texte sú útržky z pov. lit vyjadrite ich vlastnými slovami

Upravujte si ho ako chcete zvlášť R

Niektoré veci som nechal na vás pretože, ako to bude najlepšie uvidíte priamo pri natáčaní a ja nie
som zrovna najlepší štylista :D. Niektoré veci si prečítajte a potom ich zhrnte podľa seba a tak nech sa
to zmestí do času, kde hľadať text som vám vyznačil. V prípade nejasnosti mi píšte.

R: Vitajte v "Global Perspectives" (alebo nejaká iná pičovina), vašej poprednej relácii na objavovanie
spletitej dynamiky medzinárodných vzťahov. V dnešnej epizóde sa vydáme na hlboko do teórie
neorealizmu, odhalíme jej zložitosti a implikácie v reálnom svete. Pripájajú sa ku mne dvaja vážení
hostia, z ktorých každý ponúka svoje odborné znalosti a postrehy v tejto podmanivej oblasti. Uvítajte
bla bla bla (úvod je čisto príklad)

H1: bla bla

H2: bla bla bla

R: Dneska by som sa chcel zamerať na neorealizmus. V prvom rade, by to, ale chcelo objasniť, aký je
rozdiel medzi realizmom, neoklasickým realizmom a neorealizmom, trochu sa v tých názvoch strácam
je tam vôbec nejaký rozdiel?

H1/H2: Realizmus bola vlastne taká štartovacia pozícia pre neskoršie teórie, stále je silno diskutovaný,
ale pôvodný R je viac menej prekonaný. R sa spolu s NR zameriavajú na moc a bezpečnosť
v medzinárodnom prostredí, ale NR dáva väčší dôraz na systémové prvky ako napríklad anarchiu
v medzinárodnom prostredí, zatiaľ čo R ich vysvetľuje skrz širší rámec individuálnych a štátnych
faktorov, ako je napríklad ľudská prirodzenosť.

R: bla bla bla

H1/H2: NR a NK sa zase líšia podľa ich zamerania, dalo by sa povedať, že sa vlastne dopĺňajú. NR sa
snaží vysvetliť medzinárodné javy, ktoré vzniknú pôsobením 2 a viac aktérov, ako napríklad výskyt
svetovej vojny, závodu v zbrojení,... nedokáže, ale predvídať správanie individuálneho štátu, to je v
doméne NK. Neoklasický realizmus sa snaží vysvetliť, prečo rôzne štáty alebo dokonca ten istý štát v
rôznych časoch presadzujú konkrétne stratégie v konkrétny čas na medzinárodnej scéne.

R: bla bla bla. Pokiaľ viem mal by tu byť ešte rozdiel medzi OR a DR?
H1: Áno, zatiaľ čo NR a NK sa dopĺňajú pretože sa sústredia na iné časti celkového obrazu OR a DR sú
v priamom konflikte, pretože sa snažia vysvetliť tú istú vec inak. Príkladom môže byť dopad anarchie
na aktérov medzinárodného systému.

Ofenzívny realizmus predpokladá, že štáty sú vo svojej podstate maximalizátori moci a neustále sa

snažia rozširovať svoj vplyv a dominanciu v medzinárodnom systéme. Podľa tejto perspektívy anarchia
plodiaca BD núti štáty, aby presadzovali agresívne stratégie na zabezpečenie ich prežitia. Dôraz je
kladený na relatívnu moc a neúnavnú snahu o hegemóniu.

R: vďaka a ako to vidíte vy?

H2: Ja ako defenzívny realista zastávam umiernenejší pohľad na vec. DR kladie dôraz skôr na snahu o
bezpečnosť ako o moc, a tvrdí, že najlepšia cesta je umiernenosť. Hoci obranní realisti uznávajú
existenciu BD, zdôrazňujú prítomnosť sekundárnych javov, ktoré modifikujú rozsah BD, a teda veria, že
štáty môžu dosiahnuť bezpečnosť prostredníctvom obranných opatrení, ako sú aliancie, diplomacia a
dohody o kontrole zbrojenia.

R: bla bla. Poďme teda hovoriť o štruktúre, rád by som teda vedel niečo viac o nej ak je taká kľúčová,
a potom by ste mi mohli vysvetliť prečo ju vnímate tak odlišne.

H2: Štruktúra systému nám ho pomôže lepšie pochopiť a určiť, ako ovplyvňuje jeho členov. Môžeme
povedať, že to, ako je systém nastavený ovplyvňuje správanie jeho členov tým, že istý druh správania
odmeňuje a iný trestá.

Čo sa týka samotnej štruktúry, tak na rozdiel od vnútroštátneho prostredia, kde jeho jednotlivý aktéri
sú hierarchicky usporiadaní, v medzinárodnom prostredí vládne anarchia. V jednoduchosti to
znamená, že sa jeho aktéri nezodpovedajú žiadnej vyššej autorite.

R: Ako môžeme hovoriť o štruktúre, ak hovoríte, že v medzinárodnom prostredí panuje

anarchia/chaos?

H1/H2:
R: Takže medzinárodná štruktúra vzniká pôsobením istých aktérov, môžete nám ich priblížiť? Sú to len
štáty alebo aj iné zložky?

H1/H2: Podľa realistov základnou jednotkou je vždy štát, aj keď máme iných dôležitých aktérov štát
zostáva naďalej tým najdominantnejším, a systém vytvárajú vždy hlavný aktéri. Napriek tomu, že sú
dominantný a môžeme ich označiť za suverénnych aktérov, štáty si nie sú rovné.
V anarchickom medzinárodnom systéme majú štáty podobné funkcie, ale rozdielne schopnosti.
Mocnosti charakteristické práve schopnosťou vykonávať funkcie vo väčšom meradle.

Čo sa týka štruktúry je to Waltz tak tí čo to mali čítať usúďte či tam ešte chcete niečo pridať

R: Ako teda anarchia ovplyvňuje jej členov?

Jeden z kľúčových dopadov anarchického prostredia je, že štát je odkázaný sám na seba, v prípade, že
sa ocitne v ohrození, nemá sa na koho obrátiť. Tento fakt núti jednotlivých hráčov spoliehať sa na
svoju moc a neustále si zaisťovať svoju pozíciu.

R: Neexistuje spôsob, ako by sa dalo vyriešiť?

H1: Pred tým, ako by sme chceli prísť s návrhmi, ako systém zreformovať, musíme ho pochopiť, a keď
človek študuje jeho hlboké príčiny, začne byť k podobným snahám skeptický, musíme si uvedomiť, že:

1. Mezinárodní systém je anarchický, chybí centrální autorita.

2. Všechny velmoci mají útočné vojenské kapacity, kterými mohou ohrozit ostatní.
3. Státy si nemohou být jisty, zda jiné státy tyto kapacity použijí. Nemohou si být jisty záměry
ostatních.
4. Primárním cílem státu je přežití. To si nejspíše zajistí, stane-li se hegemonem.
5. Státy jsou racionální, a přemýšlejí tedy strategicky.
6. Medzinár. pros. = nebezpečné a politici si to uvedomujú, ale nemajú k dispozícii dokonalé
info- nikdy nevedia či potenciálna hrozba nie je skutočná – preto sa neustále pripravujú na
vojnu – BD (+ ich subjektivita)
7. Bezpečnosť nadovšetko - Ale existuje i mnoho druhotných cílů, které nesouvisí s bezpečnostní.
Mezi ně patří např. cíl ekonomické prosperity....
8. Ak by sme chceli tento stav reformovať museli by sme prinútiť jednotlivé štáty aby
spolupracovali, ale spolupráca sa v medzinárodnom systéme nevypláca.....

Trochu obkecať jednotlivé body (v lit MEARSHEIMER, je tam toho celkom dosť, zhrňte tie body podľa
seba)
R: niečo tam trepni

H2: H1 spomenul, že sa spolupráca nevypláca, ale rovnako je to so súperením. Nikto nemôže

predvídať, ako súťaž v zbrojení skončí, a porážka v nej môže bezpečnostnú situáciu danej krajiny
zhoršiť. Obe možnosti majú svoje výhody a nevýhody. Pre ktorú z nich sa má politické vedenie
rozhodnúť je podmienené ďalšími faktormi. Existujú podmienky, ktoré umožňujú štátom orientovať sa
na to čo H1 nazval sekundárne ciele a robia ich preferovateľnejšími nad staraním sa o bezpečnosť.
 Ako už som spomenul vyššie defenzívny realizmus hovorí, že dopad BD je relatívny, a je ovplyvňovaný
faktormi, ktoré ho modifikujú.
Štrukturálne modifikátory:
 Útočná a obranná rovnováha vo vojenskej technike. – Vývoj v technológiách nadržiava
obrane, atómovky,....
 Geografická blízkosť.
 Prístup k surovinám.
 Medzinárodný ekonomický tlak.
 Regionálne alebo iné vojenské aliancie.
 Jednoduchosť získavania zdrojov z dobytého územia.
 Domáca politika ovplyvňuje zahran.
+ uvedte kedy ofenzíva

Tu dajte aj konkrétne príklady toho, ako jednotlivé prípady ovplyvňujú BD (nemusíte nájsť pre
všetky)- niečo je v pov. lit začiatok Taliaferro, ale dobrá príležitosť použiť sekundárne zdroje.

R: Vo vašej knihe ste spomínali pomocné predpoklady DR, mohli by ste ich vymenovať?

1. anarchy = security dilemma

2. sekundárne podmienky (geografia,...) ovplyvňujú intenzitu sec.d

3. politický vodcovia vedú štát skrz ich „osobné“ kalkulácie a percepcie

4. domestic p. impacts foreign p.

Kritika:
Ak vám budete mať čas tak môžete pridať nejakú kritiku podľa vášho výberu.

Kydd:

Existujú rozdiely medzi bezpečnostnou dilemou a tézou o demokratickom mieri?

· Kyddov model, ktorý je založený na spochybnení existencie bezpečnostnej dilemy,

zdôrazňuje ukazovatele vo vnútroštátnych nákladoch a transparentnosť demokratických
systémov.

· Kydd tvrdí, že sa jeho model odlišuje od normatívnych a inštitucionálnych variant tézy o

demokratickom mieri, avšak NIE, podobne ako pri všeobecných bezpečnostných teóriách,
demokratické štáty projektujú svoje vnútorné normy pri mierovom riešení konfliktov smerom
k ostatným aktérom.
 Aký je pohľad ofenzívnych realistov na koncept maximalizácie moci a
bezpečnostnej dilemy?

Ofenzívni realisti považujú správanie maximalizácie moci za logický následok anarchie a

bezpečnostnej dilemy, pričom medzinárodný systém ponúka silné podnety pre rozvoj
expanzívnej politiky. Je to možné odôvodniť presvedčením, že len tie najsilnejšie štáty
majú možnosť dlhodobo prežiť. Expanzia je často najvýhodnejšou cestou k zisku väčšej
relatívnej moci a zároveň pri slabých štátoch je nepravdepodobný predpoklad vzniku
expanzívnych stratégií, keďže je riziko príliš vysoké. Silné štáty sú schopné racionálne sa
prispôsobiť medzinárodnému prostrediu, a teda sa riziko javí ako zvládnuteľné.

J. Legro a A. Moravcsik:

Aká je rola materiálnej moci v defenzívnom realizme?

Podľa Legra a Moravcsika je realizmus racionálnym výskumným programom pre elitné

predstavy a vnímania materiálnej moci, čo mu zároveň aj vyčítajú. Podľa nich už len tieto
predstavy vylučujú celkovo defenzívny realizmus z realistickej paradigmy. Kritizujú
realistov v neschopnosti považovať materiálnu silu vo vzájomných vzťahoch za
najdôležitejšie kritérium, pričom konštatujú chybu v nadväzovaní na už existujúce
epistemické teórie, čo následne vplýva i na predpoklady pre sociálne prostredie. Táto
teória je však v dnešnej dobe považovaná za chybnú.

R: Debata medzi ofenzívnym a defenzívnym neorealizmom ponúka cenné pohľady na komplexnú

dynamiku správania štátu v anarchickom medzinárodnom systéme. Aj keď sa perspektívy môžu líšiť,
obe vrhajú svetlo na strategické výpočty a rozhodovacie procesy štátov. Pochopenie tejto dynamiky je
kľúčové pre tvorcov politík aj vedcov, keď sa orientujeme v neistotách medzinárodného prostredia.