Taliansko patrilo k víťazným štátom. Obyvateľstvu sa však po vojne, podobne ako v Rusku, žilo veľmi ťažko. Vysoká nezamestnanosť, ľudia prichádzali o prácu. Mnohí vychádzali do ulíc a protestovali proti ťažkej situácii. Rozdelenie obyvateľstva do dvoch skupín: Nacionalisti – žiadali, aby vláda bojovala proti novému susedovi – Juhoslávii a získala späť územia pre Taliansko. Socialisti – organizovali rôzne štrajky – žiadali zvyšovať mzdy. Benito Mussolini: Po vojne začal sľubovať ľuďom lepší život Okolo Mussoliniho sa združovali ľudia, ktorí sa nazvali fašisti (používa sa aj označenie čiernoodenci , fasces - zväzok prútov, symbol rímskej moci, z toho fascismo = fašizmus) 1921 Mussolini spolu s prívržencami vytvorili fašistickú stranu– myšlienka obnovy rímskeho impéria Štátny prevrat – koniec demokracie: 1922: Mussolini zinscenoval štátny prevrat , tzv. „Pochod na Rím“ taliansky kráľ poveril Mussoliniho, aby vytvoril vládu znamenalo to koniec demokracie a začiatok diktatúry na čele s Mussolinim. Všetko bolo kontrolované fašistickou stranou Agresívna zahr. politika a príprava na vojnu > útok na Etiópiu (1936) a Albánsko (1939) Znaky fašizmu: Nadraďuje celok nad jednotlivca
Usiluje sa vybudovať totalitný štát
Demokraciu považuje za zlo
Na čele štátu požaduje silného vodcu (vodcovský princíp
K potlačeniu opozície využíva násilie
Zavádza korporativizmus: zvýhodňovanie istých záujmových skupín vládou, sú spoluzodpovedné
za rozhodovanie štátu mimo parlamentu = nedemokratická forma vlády
Utláča alebo dokonca likviduje slabých a telesne postihnutých ľudí