FAAKO A MEPE SE METENA DAAKYE NE DE€ NTLA € SE. METENA HO
Matena nkuro ahodod pii so wo Ghanaman mu ha. nanso kuro a mepé s€ mete
na daakye bo me bra ne Koforidua
Koforidua ye kuro a wo Apucé Mantam. Kuro yi mu hene ne Daasebré Oti Boater
up dinna dede biara nhy&
Koforidua kuro yi mu nnipa bey€ mpem nan ne akyire Kuro nomu ye dinna dede biara nhy
k
ara al
nni mu. Dee nti a mepe sé metena kuro yi mu ne sé. kuro yi mu nipa dodod no ar
aduru akyire a obiara ye n'adwuma, Ebiem. won & aka no nso ye nsanonnwuma ahodod:
Kuro no wo ayaresabea kese€ a nipa pii firi nkurgp ahodoo ase ba begye ayaresa. Suapon kes
wo ho adaakye me mma betumi ako bi. Miitiase€ sukuu bebree nso abu so wo ho Koforidug
kuro bia basabasaé nni ha koraa. Esiane nkuraa a atwa ho ahyia pil nti ama nnuane ny€ ni
koraa na ne bod nso wo fam. Kuro no mu y€ f€ yie na anyinam nkanea nso dee, baabidill
wobefa no, na eho nyinaa aye hyerenn.
Bepo kesee bi a Ede Dbootabiri da kuro no atifi, Eno nti ma nsuo ta 19 homa infudee y
yie ma aduane bu so. Aban nnwuma nso abu so. Akenkanbea nso wo ho bebree a asuatoo ko he
kokenkan. Koforidua ye dwamanso a biribiara a wope s€ wold biara no, wobenya af
Sikakorabea abuso a worenha wo ho ntu kwan s¢ wode wo sika rekosie banke biara aaa
pii iso wo ho ase woye adwuma bre a, wobetumi akohome wo hd. a
~ Won akwan nso ye kama a s€ wokita wo kaa-a, wobetumi de afa baabiara a wo kaa n
nse. Polisi stahyen keseé wo ho a woma bammo di mu yie. Wowo ntetetbea a wotek
apolisifoa nso. Nsuo nso ho ny€ nna koraa. Adidibea nso abu so.
Dee €ma m’ani gye kuro no mu paara ne sé. emu ye dinn. Basabasa biara nni ho esian
bammo papa nti. Eye baabi a wotena ba wo bra daakye a ebesi wo yie na wo mma nso bey
atitire daakye %b
:
| Erekame aye st adwuma a Ewo wiase biara ho hia Efiri s¢ obiara hia ne yonko mmoa ansa
_ na ne dwumadie awie pe sé. Polisini ye aban nipa bi a 9b9 Omanfoo ho ban firi nnipa bonefoo
sem na afei nso asiesie ntawantawa wo oman mu. Drobaninso ye obi a oka ehy€n de nnipa ko
_-mmea€ ahodod bebree kodi won nnwuma.
: Polisini ne drobani nyinaa ho hia ma‘omanfoo det nanso.me dee, meka st polisini ho hia
_ ma omanfoo kyen drobani, Ewom sé drobani boa obi ma Oduru baabi a oreko ntem so dee. Se
obi yaree mu ye den na ope se oko ayaresabea a. drobani na asu fre no. Mpo s€ polisini bi
betumi akodi dwuma bi wo baabi a, dorobani kor9 yi ara na de no ko. Tete ho no ana ahy€n nni
ho no. na nnipa tumi di kwan mu beye s€ nansa ansa na woaduru baabi a woreko, nanso na
woduru ara.
. Meremma saa nsem yi mmu m‘abam, na.mmom meési pi aka s€ polisini ho hia ma
omanfoo kyen drobani yen bere yi mu. Dee edi kan, polisini bo omanfoo ho ban firi nnipa
bonefod nsam. Se nnipa bonefod bi ba kurom a. polisini na Ohwe s€ Omanfod no mu biara ho nto
_kyima.
os Ebiem, wohwe ma akwanhyia ano bere ase. Ene s€ wogyinagyina akwan so hwe st
adrobafoo nyinaa bedi won mmara.so sedet.ebtye a wonkonya:akwanhyia. Polisini hwe ma
dwabo biara ase ye dinn a basabasa biara nsi. Se eny€ apolisifoo a. anka kwamkafoo akunkum
apasengyafoo agyegye won ho nneema nyinaa. Polisini hwé.ma nnwumawurafod tua won too
ma aban sedet est. Eduru abatod’so a, polisini na ohwe ma abatoo ko yie. Ono ara fiso na sé
Omampanin reko baabi a, 9b9 ne ho ban. Polisini koro yi ara tumi tukwan ko amannone kopata
ntokwa ma asomdwoes ba. Enne yi se enyt polisini a. anka akoromfo weremfoo akunkum yen
nyinad. 4
Polisini hwe s€ pepeepeye beba oman mu. Ene s€ ohwe siesie ntawantawa a cba
omanfoo ntam. Se obi fa nyansakwan so bd obi apod bone a polisini na dhwé se yie Beto yie.
Oboa ma nseramone nketenkente bi ano twa :
‘TW ORTHOGRAPHY AND COMPILATION OF ‘
G.£.C.E PAST QUESTIONS (1990 TO DATE ASANTE TWI BOOKMIAD. AMEPE N' IE DEE NTIA MEPE N'
Nnamfoo -bebree na me ne wan adi agoro firi me mmofra ase. Saa nnamfoo yi bin nea
Aso, Akua Asiedua. Yaa Afrakoma ne Afia Oye. Nnamfoo yi nyinaa det mepé n'asem pa.ara nc
Afia Oye. j i
Afia Oye ye nipa korokorowa. Oye tuntum na onso pii. Ne tirinwi dooso yie. N’ani aky
wo nwipii na ne hwene yé tea. Dyt obi Aofere adet kakra. Ompe animka wo badwa mu. Onante
ntentem nd ne kasa nsoye breo.
Afia awofoo ne Owura Kwaku Manu ne Awuraa Yaa Adaa. Owo anuanom baanan kan
ho. Oko sukuu wo Kyebi a £wo Apuet Mantam. Owo gyinapen a eto so nwotwe. Adesuadet
nani gyehho pa ara ne nkontabuo. Agodie a ope pa ara ne ampé na aduane a Ope nso ne fut
abekwan. Oko asdre wo Methodist. r
Oye wo ahobrease sononko. N'ani gyeadesua ho yie na obo mmioden wo n'adesua mu ng,
‘Ode obuo ma onipa biara. N'anim te na onkyeré ne hokoraa. Oye nsam go na Ogyae ne nsa
obiara. Oye obi a akyere n'adwene kyer€ ne nnamfonom. Omfa hwee nsie obiara. on hok cekg
ma obiara ani gye ne ho. q
Mepe n’asem yie efiri se oye obi anc ho te yie. Ope adesua na otu me fo wo adee nyin u
mu. Meneno pantete yi, onii me nhwammd dana Oboa me wo adesua munso.DEA MEMENEDA BIARA MEY€,
Memeneda co dabiase erebeduana mani agye yie. sey da bi a sakufon ntaa nko Sia
na wonya kwande home. .
Se eduru Memeneda a; mesore ntem beye nnonnum. Mesiesie me mpa 80 0 pra me dan
* mu fefeefe.: Mewie a mekosiesie asa so pra ho ne fie ho tete ho ntontan nyiniaa. Eno akyire no
|. mesesa me ne m'awofoo: ntaadet. a@aye fi nyinad kosi. Nnetinasie no akyire medware na mede
__ aduane asi gya so. Ansana aduane no bebene no na mede nsuoiasi m'dwofoo adwaree a wosore a
* wade bedware. Aduane no bebene no na.wor'nso adware awie. Mehwé de ‘obiara aduane mano
‘di pepeepe. Medidi wie a. mehwe telefihyin kakra de gye mani,
€bo beye nnonmienua, megye sika firi me maame ho ko dwa so kodi nnawotwe no mu
/dwa nyinaa. Meba rio na nneemaa mesii€ no nyinaa awowo. Meyiyi ne‘nyinaa to so fefeefe
senséne ho. Ebebo beye nnonnan no na nwunu reduru nt? mekohye mukaase noa anwummere.
“ aduane. Mewie a, mehwe de obiaradee mano di mene. Ebo beye nnonnum ne faa. mekosra me
-nnaynfo binom. Mesane be fie beye nnonsia ne fa bedware, Ebo nnonson-a, miehwe di dwuma
_ biaraa wade maa me sukuunyinaa sane sua bi mpo ka ho.
Memeneda ye da bi a, eduru a mepe pa ara ¢firi se menya kwan som m'awofoo sedee
mepe, : , 4ME:KUROM HO AS
Me kurom ne Begoro. Ewo apuet mantam. Eda bepo atifi. Eye kuro a €s0 pa ara, Kuro
ho hene de Daasebre Awua Kotoko. Eye benkumhene atenaee wo okyeman mu.
:
in
Nnipa a wowo kuro no mu beye mpem mmiensa, Nipa dodoo a wowa ho no ara yi
kuafoo. Begoro ye kuro bia nkuraa bebree atwa ho ahyia. Eye dwamanso a wodi dwa wo ho.pé
ra. Nkuraa a atwa ho ahyiaa no, Begoro ne kuro,kesee a ewo ho. Eno nti eho. na aban 1
aamsini asoet wo, Ayaresabea kesee wo ho a wohwe ehofoo nyinaa apomden. Polisi stahy
‘oho. Nsuo ne aduane abu so yie pa ara a ema eho tena nye den. Banke ne sukuu ahodoo bebi e
vo Begoro. Aban nnwuma ahodod bi nso wo ho. wei ma wohunu akrakyefoo kakra nso wa ho
dsiane st Begord da bepo atifi nti ema woto w'ani hwe’a, wohunu se kuro no da yiena eye fe nso
Esiane poliisifoo a wowa ho nti asomidwoee wo kuro no mu. Begoro ye kuro a emu nnipi
sukuu yie ma bebree abeye nnipaatitire wd oman yi mu. Dodod no nso na wowo won nnwu
fno nso ama won ade won ho, Anyinam nkanea a evo ho no ma se wopue anadwo a.
wani gye
keke. Mmarimaa wowo kuro no mupe adwuma na wobo won ho mmaden nso yie,
Miani gyeme kurom Begoro ho pa ara €firi se eye kuro a emu dwo. Biribiara a wobed:
w9 asaase no so nso ye yie paaranahweenni hoa WorepE ato nso a, worenya.> KRATAA KOMA W'ADAMFO BI NA KA ADWUMA‘A DAAKYE WOBEYE
KYERE NO.
University of Ghana Basic Schools.
Post Office Box LG 15.
Legon - Accra
. Opepon 23. 2015.
Oyonko pa, $
Enti wope sé wokyerg me ‘se, ahoma tordfod a abu sod nti, krataatwer€ atwam anaa?
Dabi, sé yeye nnamfod yi det anka yebetumi atweretwere yen ho yen ho krataa. Wo ho te s€n?
*W'awofoo ne wo nuabarima no €?7.Se won ho ye? &ha det nana na dyare kakra nanso.enn€ dee
ne ho ye paara.
Aftiyie, botaee a €taa me krataa yi akyire ne se, mepe sé meka adwuma a mepé sé mey€
no daakye. Sede wonim no. adwuma pii na €wo oman yi mu nanso me dee adekyeré na m'ani
gye hoamepe se meyé no daakye
Sedee wonim no, adwuma biara’ betumi ama ne ho so nanso okyerekyer€nii na Okyeré
won nyinaa. Adekyeré ye adwuma bia eboa ma wonya nimde€ firi afoforo ho na ma w'adwene
mu buepa ara nso. Saa adwenemubue yi boa ma akyerekyerefoo tumi ko baabiara a wope
E Akyerekyeréfoo ye nipakuo bia won ho te yie: Mepe se mekyer€ se, wodi won ho ni pa
ara. Wei nti da biara akyerekyer€ foo wo ahooden.
Akyerekyerefoo ye adwumakuo bia woboa afoforo ma won nimdee a boa ma wonnso
nya baabi pa gyina. Enam weinti Dakyerekyere foo sua ade foforo da biara.
Afriyie, dee ema m'ani gye adekyer€ ho yie ne se, mepe sé mede nimdet ne nyansa a
m’anya afiri afoforo ho no ma nkyirimma boa won ma_won nso-nya baabi pa gyina daakye.
Okyerekyertni biara ba ne ho mmoden tete ne mmama wobeye akrakyefoo né awuraanom.
Dee mepé sé wohunu ne se, enye sika anaa akatua bi nti na mepe s€ mekyere adee
daakye. Menim s€ woredwene se akyertkyerefoo akatua sua, Dee merehwehwe ne nhyira a
wo saa adwuma yi mu. Kae se twer€ no ka s€ “oma mu wo nhyira sen Ogyet,” Adekyere ye
adwuma a€boa madman tumpon.
Fame nkyea ma agya, Sefa ne wo nuammaanom. Ka kyere won sé medd won papaapa
na “aakw4 biara meba abesra won nyinaa,TWERE ABASEM BLA WONIM
Kwame Yeboa ye aberanteé a na ofiri kuro:bi a wofre no Kuklirantumi. Sia
aberantee yi y€ okuani ana obo ne ho mmoden wo kuayo mu, nam'so maa Ayaase hene boo no
abaso. N's ladwumaden nen ‘'ahobrasee nsO maano nyaa oyere adfata no. |
+ Dakoro bi andpa tutuutua Kwame Yeboa nam kwan so reko afuom no, ohyiaa ababaawa
fefeefe bi. Otwe ben ababaawa no na obisaa ne din, babi ofiri ne baabi a oreko. Ababaawa no
see no sé ode Aso, ofiri Akyem Tafo a €toa Kukurantumi kuro no na oreko ne nana ho wo
Kukurantumi kuro no mu. Kwame Yeboa nso kyeree no st 9no nso firi Kukurantumi na dreko
afuom nti onkyere no ne nana fie ho na se oreba a wabehwehwe no. Aso nso kyereé no. Ofirit
afuom bagé pé na odware kod Aso nana fie ho'-kohwehwee Aso. Kiwame Yeboa nyaa odo maa
Aso nti oyee n'adwene se obeware no..
Aware€ no akyiri no na awod mma anti Aso yee n'adwene so abeko akohunu'ne kurom »
komfoo na wabo no amannee. ‘Aso de too ne kun anim pe na Kwame Yeboa ka kyeree no se
onya ntoboaset | na Nyame na Oma ba nat -bonsam. Aso ammua ne-kunu no na okohunuu Bosuso
komfoo ana okdm asuo bia wofre no Boso. Komfoo no boaa no maa onyaa babaa.Otoo no din
‘Boso. Boso akyiwadeeé ne Se Ens€ sé odware nsutene mu. ram , »
Boso nyinii, beyee ohoaftfoo a na dbo ne hommoden wo sukuu mu. Enam.se na oy oye
adee wo nwomasua ‘mu nadsan bre ne hoz ase nti’¢maa obiara pee n'asem. Da kord bi a Boso firi
sukuu baa fie no, na n'awofoo nni hg nti ddii ne namfonom akyire kodii agora. Agodie no akyire
no na Boso nnamfonom ye won adwene sé wobeko nsutene bi a eda kuro no agya akohohoro
won ho efiri se na. won'ho aye fi. Wogu so redware no na Boso nso kaa st Enea dno nso bedware
nsuo no mu bina wahohoro neho fi sedee n ‘awofo nhunu se okodii agord. ‘
Won adwene baa won ho so.se wobeko fie no na Boso nka won ho. Eno nti wode sune
nteateamu baa fie beka kyer€e Boso awofoo, Asotee ara pe na Otwa hwee fam na Oka kyeree ne
. kunu Kwame Yeboa ne Kukurantumiman’ se, Boso, ye nsuoba na s€ odware nsutene mua
obedane suwo na wadware ako, Asem yide awerthoo bedaaa Kukurantumiman so na Kwame
Yeboa de enne kese ne awerehod teaa mu suuyie,SEDEE DIT BURONYA AKWAMMA A. JAA MU NO
Openimma, da a cto so aduonu mmienu, afee a Etwaa mu no na asukuufoo mpanimfoo maa
yén kwan sé, yenkodi buronya akwamma no. Buronya y€ afahye bi a akiristofoo de kac won
agyenkwa Kristo awoda. Bert a womaa yen kwan no, m'ani gyee pii Efiri se, me maame baako.aowo
Nkran free me Fiada a adee rebekye ama yemma kwan s€, waba Kumase retwen me de me ako
Nkran ama makodi buronya no wo ho €firi sé ne ba panin firi amannone aba.
Meduruu fie no, na nwuno ato mu nti oyee n’adwene s¢ yebeko Nkran adekyce. Adee kyeet
no, meboaboaa me nneéma ano di guu me baage ma mu ytk99 “Asafo Neoplan Station” kofaa lore
koo Nkran. Meduruu Nkran no, m‘ani gyee pii ¢firi se na me nnamfonom a, me ne won wo sukuu mu
noakaNkran ho asem akyeré me bebree.
Openimma da a Eto so aduonu nan no, yésii buronya dua wo yen asa so. YEde buronya dua a.
aye s¢ mfrawase a, nkanea hyehye mu boboo dan no mu maa cho yee fe yie ma Ihohoo mpo si dan
no mua, obehunu se afahyc bi rekd so. Daa Eto sonoa eye aduonunum no, akiristofoo gye di se. saa
da yina wowoo won agyenkwa no nti akiristofoo pii ko asore.de aseda koma Onyankopon wa ne do
baa ode no adom won. Saa da yi anopa no, nnipa a yewo fie ho no nyinaa boaboaa yén ho k99 asore
kodaa Nyame ase.
Yebedurun fie no, yekum aponkye de yeé nkwan, woo fufuo diie. Yenomm nsa dokodoko
nso kaa ho. Yede nnuane no bi komaa won a y€ne won tete mantam ho. Anwummere no. me nua
panin ana ofiri amannane aba no de yen tenaa kaa mu de yen k90“ACCRA MALL” kototoo nneéma
maa yén. Ychwee sininso wo ho.
Yebeduruu fie beye nnonnan. N'anopa no, a Ey Openimmadaa Eto so aduonu nsia no, me ne
me maame, ne me nuanom koo Osu nnyanka fie de Emoo, nkoka, ntaadeé, nsa dokodoko ne sika
komaa won, €b90 awia nnonmienu no, me ne me nuanom tena kaa mu kod Labadi beach kadwaree
nsuo mu, boo dwom sa gyee yenani paara.
Ne Kwasida no, yehyehyce yen buronyantaade ko9 asore. Ne Dwoada no, na me nua panin a
ofiri amannone beko nti K wasiada anwummere no yetoo pono keset bi neno dii nkra.
Nokoré, m’ani gyee yie maa megyee nsém ame nnamfom ka faa buronya afahy€ ho wo Nkran
no diie. Buronya akwamma akyi no, metenaa me maame no nkyen kakra boaa no ansa na mereba
Kumase. Buronya akwamma yi ye akwamma bi ame were remfida.Methodist Junior High School,
Post Office Box |
Osiem - Akyem Abuakwa
Ogyefuo 25. 2015
Mivadamfo pa,
Aden na metee wo nka akye saa? €firi da a ychyiaa Boakye apontoo ase no, mentee
nka biem. Se mekae nkomm9 a yeb09 wa ho no a, na mafe wo papa
Kwaku, enne yi se wofa baabiara wohunu sé nnipa bebree na wobehyia won a, ereka me
ayé se wowo ohaw kakra wo won adwene mu. Saa adet yi farebae kesc€ no ara ne nsanom ~
wiinom ne sigaretenom. Saa nnubone yi de dhaw keseé abammabunu, ne mpo mpanin binom s«
atnye koraa.
Nsanom, wiinom ne sigaretenom de tka kese€ na abeto Ghana aban so, Nnipa dodoo ne
ara abobo adam de won akogu aban ayaresabea resa won yaree: Wei ma sika a €st aban de ye
mpuntonnwuma wo oman yi mu no sote. Ode saa sika yi toto nnuro hwé saa nnipa a won adwe
hoakano.
Nnubone yi ara nso ma adwumayfod ahodden so te. Woye mmeré na adwuma a ESE Sf
woye no so te koraa. &ba saa a nd sika a €s€ wonya nso so te. Ema sukuufoo bebree nso gyat
sukuu. Nimdee papa bi a daakye sukuufoo benya de abo won bra no bo won. Wiinom
sigaretenom kor9 yi ara de gyahychyee ba mfuom. Ne titire ope beré mu. Se wonom wie a, wat
aseé no kyene wuram baabiaraa wonnum no, Wei tumi ma mframa ba fa ho ma £s9 wura mu
mfuo hye de kom ba. Mpanimfod a wode saa nnubone yi aye won afadee yi ntumi ntene won.
nhwe won mma yie koraa Eba saa a ¢ma saa mmofra yi daakye ye basa, Won a woanonom sa
nnubone ma wode won akototo afiase no de animguaseé bre won abiisua ne Oman no nyinea.
Kweku megye di s¢ saa nnetma a mabobo so yi betumi oboa ma woahwe wo ho so
afiri ho. Mekyia Wabusuafoo nyinaa,
Ue 4c