RÍMSKA REPUBLIKA – SPOLOČENSTVO ROVNÝCH

(510 pr. Kr. – 27 pr. Kr.)

Republika = z lat. rés publica vec verejná

- v čase vzniku zaberala strednú Itáliu,
- heslo zahraničnej politiky: Divido et impera! Rozdeľuj a panuj!  snažili sa svojich nepriateľov
poštvať proti sebe, aby ich mohli ľahšie ovládnuť,
Správa republiky
- republiku spravoval magistrát = zbor úradníkov,
- magistrát tvorili:
- dvaja konzuli  mali najvyššiu moc: najvyšší velitelia vojska, najvyšší sudcovia, zvolávali senát
a ľudové zhromaždenie, volení spomedzi patricijov na jeden rok,
- liktori  sluhovia, ktorí nosili pred úradníkmi fasces = odznak moci, zväzok prútov so sekerou
(prúty symbolizovali moc trestať a sekera moc vziať život),
- prétori  sudcovia, pomáhali konzulom,
- kvestori  spravovali štátnu pokladňu, hospodárstvo štátu,
- edilovia  dohliadali na bezpečnosť a poriadok v meste Rím,
- cenzori  rozdeľovali ľudí podľa majetku (reforma Servia Tulia),
- diktátor  volený počas nebezpečenstva na pol roka, mal absolútnu moc,
- zboru úradníkov pomáhal senát  mal 300 členov, tvorili ho bývalí úradníci, mal poradnú funkciu.
Boje plebejcov a patricijov
- obyvateľstvo Ríma:
o patricijovia (patricius = vznešení)  mali všetky politické práva mohli voliť aj byť volení,
bolo ich menej ako plebejcov,
o plebejci (plebs = ľud)  najpočetnejšia skupina, remeselníci, obchodníci, roľníci, mali
právo voliť, nemohli byť volení – nemohli sa stať úradníkmi, nemohli sa sobášiť s patricijmi,
tvorili základ vojska,
- príčina boja plebejcov a patricijov: nerovnoprávne postavenie plebejcov,
- plebejci tvorili základ vojska  bez vojakov bol Rím ohrozený,
- plebejci si práva vymáhali secesiami  odchody z Ríma na pahorok Aventín,
- secesiami si plebejci vymohli:
o 494 pr. Kr. tribún ľudu  zástupca plebejcov, mal právo veta (zakazujem!), jeho dom bol
azylom pre prenasledovaných plebejcov,
o 451 – 449 pr. Kr. zákony 12 tabúľ  spísanie obyčajového práva = všetci vedeli, podľa
čoho sú súdení, právo nemohlo byť zneužívané sudcami,
o uzatváranie manželstiev s plebejcami,
o zastávanie úradu konzula, cenzora, kňazských úradov,
o uznesenia snemu plebejcov mali platnosť zákonov,
- zrovnoprávnením plebejcov a patricijov vznikla nová spoločenská vrstva nobilita  vrstva bohatých
bez ohľadu na pôvod.

OTÁZKY NA OPAKOVANIE
1. Od kedy do kedy trvala rímska republika?
2. Čo znamená samotné slovo republika?
3. Vysvetli heslo zahraničnej politiky Rimanov.
4. Vymenuj úradníkov, ktorí tvorili magistrát a vysvetli, čo bolo ich funkciou.
5. Kto to boli patricijovia? Kto boli plebejci?
6. Čo bolo príčinou boja medzi plebejcami a patricijmi?
7. Vďaka čomu si vymohli plebejci zrovnoprávnenie s patricijmi?
8. Kto to bol tribún ľudu? Čo mal na starosti?
9. Prečo plebejci trvali na spísaní rímskeho práva = zákon 12 tabúľ?
10. Aké ďalšie práva si plebejci postupne vymohli?
11. Vysvetli pojem nobilita.