1.

VYMEDZENIE ŠPD A DIAGNÓZY

- z gréckych slov „dia“ – osobitne, oddelene, hĺbkovo a „gnosia“ – poznanie = voľne sa to dá

preložiť ako rozlišujúce poznávanie, rozpoznávanie alebo hĺbkové poznávanie
- pojmy diagnóza a diagnostika sa pôvodne používali len v lekárstve – postupom času sa
v dôsledku objektívnych potrieb dostali aj do terminológie iných odborov
Diagnostika:
- v lekárskych vedách má 2 významy:
• Ako náuka o rozpoznaní chorôb
• Ako súbor aktivít, ktoré sa uskutočňujú za účelom vlastného rozpoznávania chorôb
- poznávací proces, súbor odborných aktivít
- cieľom je získať o diagnostikovanom objekte alebo jave čo najhlbšie a najkomplexnejšie
poznatky, ktoré napomáhajú formulovať závery v zhrňujúcom konštatovaní = diagnóza
Diagnóza:
- je odborný názov, slovné označenie diagnostikovanej choroby, defektu, narušenia
- je výsledkom diagnostiky

ŠP DIAGNOSTIKA
VAŠEK:
- definuje ŠPD ako cieľavedomú činnosť zameranú na rozpoznanie podmienok, priebehu
a výsledkov výchovy a vyučovania postihnutých alebo narušených jedincov a určovania
vplyvu postihnutia na ich vychovávateľnosť a vzdelávateľnosť
- podmienkami rozumieme základné východiskové stavy výchovno-vzdelávacej práce
ŠPpedagóga – tie sú určované predovšetkým druhom a stupňom postihnutia či narušenia
dieťaťa ako objektu výchovy a vzdelávania
- ŠPpedagóg špecifikuje druh, stupeň postihnutia, či narušenia a jeho dôsledky – svoje
zistenia vyhodnocuje, syntetizuje ( nie izolovane od zistení druhých odborníkov)
priebeh ŠPD
- vlastný proces výchovy a vzdelávania postihnutého jedinca, ktorý sa realizuje ako interakcia
medzi pedagógom a žiakom
- po vymedzení najvýznačnejších charakteristík dieťaťa, aktuálnej úrovne jeho vzdelania,
vychovanosti, ako aj perspektívnej úrovne jeho vzdelávateľnosti a vychovávateľnosti, môže
pedagóg voliť adekvátne výchovné alebo vzdelávacie metódy, korigovať nedostatky,
stimulovať pozitívne formy správania
Výsledky ŠPD:
- konkrétna dosiahnutá úrovne vychovanosti a vzdelanosti postihnutého alebo narušeného
dieťaťa
- prejavujú sa úrovňou vedomostí z rozličných predmetov, ako aj v správaní, v postojoch, vo
vzťahu k plneniu povinností, v dodržiavaní spoločenských noriem

Hodnotenie úrovne vychovanosti a vzdelania postihnutých či narušených sa uskutočňuje

spravidla v týchto situáciách:
a) pri selekcii postihnutých či narušených detí a pri ich zaraďovaní do špeciálnych inštitúcií,
b) na začiatku školského roka pri zisťovaní vstupných vedomostí,
c) pri zaraďovaní žiakov do postupných ročníkov zodpovedajúcich ich vedomostiam, resp.
výchovných skupín,
d) pri selektovaní efektívnosti výchovného a vzdelávacieho procesu za istý časový úsek,
e) pri klasifikácii,
f) pri profesiovej orientácii, pri poradenskej činnosti
ŠP DIAGNÓZA:
- formulujú sa v nej najvýznamnejšie znaky a vlastnosti postihnutého či narušeného dieťaťa
- je východiskom pri určení ďalších ŠPopatrení a postupov, ktoré smerujú k splneniu
výchovno-vzdelávacích cieľov
- umožňuje určiť prognózu a poskytuje možnosti určiť individuálny výchovný a didaktický
program s použitím špeciálnych metód
- prognóza obsahuje potencionálne možnosti jedinca, ktoré by za určitých podmienok mohol
dosiahnuť
Semiológia:
- vedný odbor, ktorý sa venuje problematike vlastností a štruktúr znakov vo všeobecnosti
- v lekárstve sa tento odbor nazýva symptomatológia

DELENIE ŠPD:
- v rámci ŠPD sa špecifikuje diagnostika na:
• Etopedickú
• Psychopedickú
• Logopedickú
• Surdopedickú
• Tyflopedickú
• Somatopedickú
- ŠPD sa člení aj podľa:
a) etiológie na:
• kauzálnu – keď je príčina známa
• symptomatickú – keď príčina nie je známa a obmedzuje sa na znaky a vlastnosti
b) časového sledu realizácie na:
• vstupnú
• priebežnú
• výstupnú
c) rozsahu sledovaných cieľov na:
• globálnu diagnostiku a diagnózu
• parciálnu diagnostiku a diagnózu
- z hľadiska veku diagnostikovaného:
• detí v predškolskom veku,
• detí v školskom veku
• adolescentov
• dospelých postihnutých alebo narušených jedincov

2. KOMPLEXNÁ DIAGNOSTIKA A DIAGNÓZA

- človek je harmonické spojenie psychických, biologických a sociálnych faktorov =>

objektívny pohľad na jedinca môže vzniknúť len ako výsledok komplexného
interdisciplinárnero prístupu zo všetkých uvedených aspektov
- pri ŠPD by sa mal zúčastňovať lekár, psychológ, špeciálny pedagóg, sociálny pracovník,
prípadne aj další odborníci
- lekári - predmetom ich záujmu sú biologické faktory
- stanovujú druh, stupeň somatického, špeciálne senzorického a motorického postihnutia
- psychiatri a neurológovia sa vyjadrujú k diagnóze mentálneho postihnutia
- lekárska diagnostika je bázou pre psychologickú diagnostiku – obe sú východiskom pre ŠPD
- dôležitý je tímový prístup všetkých odborníkov, každý zúčastnený odborník formuluje
vlastné závery, pričom akceptuje diagnózy ostatných a má na zreteli nutnosť utvoriť
komplexný obraz o postihnutom alebo narušenom jedincovi
- podmienkou tímového prístupu je dostatočná informovanosť, poznatky každého
zúčastneného odborníka
Lekárska diagnostika a diagnóza:
- je východiskovou bázou pre terapiu, jej cieľom je úspešná liečba, vyliečenie pacienta
- sústreďuje sa hlavne na patologické faktory, na také symptómy, syndrómy, z ktorých možno
u postihnutých osôb stanoviť druh, rozsah, stupeň orgánového či funkčného postihnutia
Psychologická DGS a DG:
- cieľom je odhaliť špecifiky jedinca, pokiaľ ide o jeho psychické vlastnosti, stavy a procesy v
celkovom funcionovaní jeho osobnosti a v ich odraze v spoločenskom dianí
- psychológ vyšetruje osobnosť postihnutého jedinca, jeho psychické vlastnosti, procesy, javy,
stavy, vrátane jeho postojov k vlastnému postihnutiu
- odhalenie úrovne štruktúry a kvality funkcionovania psychických schopností, všeobecných a
špeciálnych
- identifikácia rozličných špecifických vývinových porúch
- identifikácia narušení vo vývine osobnosti
- identifikovať charakteristické formy interakcie medzi diagnostikovaným jedincom a jeho
sociálnym prostredím
Sociálna DGS a DG:
- sociálny pracovník
- zhromažďovanie a zhodnotenie údajov týkajúcich sa osobnej anamnézy, rodiny
diagnostikovaného, užšieho sociálneho prostredia, širšieho sociálneho prostredia, iných
sociálnych faktorov
- cieľom je rozpoznať a zhodnotiť determinujúce činitele, ktoré participovali ako sociálne
faktory na utváraní osobnosti, alebo ktoré ovplyvňovali výchovu, a tým aj postoje, konanie či
vzťah jedinca k okolitému svetu, spoločnosti a voči sebe

3. Normatívna, funkcionálna a kriteriálna diagnostika

Normatívna diagnostika
- výsledok jedinca v určitej skúške je porovnávaný s výsledkami reprezentatívnej vzorky
populácie v totožnej skúške
- poskytuje odpoveď na otázku, či dieťa dosahuje úroveň svojich rovesníkov
- napomáha pri porovnávaní výkonu žiaka so všeobecne platnými normami
- výkon sa prirovnáva k norme

Kriteriálna diagnostika
– realizuje s porovnávaním s vonkajšími, objektívne vymedzenými úlohami
- vychádzame z analýzy určitej zručnosti a smerujeme k stanoveniu úrovne dieťaťa
- výsledok sa prirovnáva k vopred určeným kritériám

Funkcionálna diagnostika

4. PRIEBEH DIAGNOSTICKÉHO PROCESU

- ide o poznávací proces, ktorý je spojený s riešením určitých problémov

- musí sa vychádzať z určitého predpokladu = diagnostická hypotéza, ktorá sa týka jedinca
- na overenie hypotéz sa používajú určité metódy a metodiky
- výskumný proces musí mať určitú logickú postupnosť:
• Na základe manifestovaných znakov a vlastností postihnutého alebo narušeného
jedinca v určitej ŠP situácii sa formuluje problém
• Na základe stanoveného problému sa vytýči diagnostická hypotéza
• Zvolia a realizujú sa adekvátne diagnostické metódy na verifikáciu diagnostických
hypotéz
• Pri potvrdení hypotézy sa sformuluje ŠPdiagnóza
• Pri nepotvrdení sa stanovia nové hypotézy až do ich verifikácie
• Po stanovení diagnózy sa vyvodia závery pre výchovu alebo vzdelávanie postihnutého
alebo narušeného jedinca a určia sa adekvátne metódy, formy a prostriedky
• V priebehu dosahovania stanovených výchovných alebo vzdelávacích cieľov sa
upresní, resp. ďalej overuje diagnóza určením doplňujúcich diagnostických hypotéz.
Takto vzniká medzi diagnostickým a špeciálno-výchovným procesom vzťah
v príčinno-následnej forme.
• výsledky diagnostiky rezultujú (nasleduju) do zmien vo výchovnom či vyučovacom
procese a naopak. Výsledky diagnostiky sú pri takomto ponímaní jedným
z regulujúcich faktorov špeciálneho výchovného, resp. vzdelávacieho pôsobenia.

5. FORMULOVANIE ZÁVEROV ŠPD

- diagnostický záver špeciálneho pedagóga priamo závisí od formy realizácie diagnostiky

Globálna diagnostika:
- zisťuje najvýznačnejšie vlastnosti a znaky postihnutého či narušeného jedinca vzhľadom na
výchovný a vzdelávací proces ako celok
- záver bude mať charakter komplexnej popisnej správy o dieťati – z toho by malo byť jasné,
do akej miery môže byť úspešné špeciálne výchovné alebo vzdelávacie pôsobenia, za akých
podmienok, pri použití akých metód, foriem a prostriedkov to dosiahneme
- v úvodnej časti – podrobná anamnéza – všetky dostupné informácie o dieťati
- v ďalšej časti by mali byť zohľadnené závery od lekára, psychológa, sociologa
- podstatnú časť by mali tvoriť výsledky vlastného vyšetrenia špeciálneho pedagóga, ktoré sa
týkajú kvality a kvantity školských vedomostí, zručností, návykov, úrovne správania...
- dôležité je zdôrazniť individuálne osobitosti – napr. nedostatky v čítaní,...
- významnou súčasťou diagnózy musia byť aj pozitívne závery – vlastnosti a znaky dieťaťa,
ktoré predstavujú intaktné funkcie, procesy, normálnu úroveň vedomostí alebo zručností,
pozitívne sociálne a pracovné návyky, dobrú úroveň motoriky...
- globálna ŠPdiagnóza ma teda poskytovať ucelený obraz o stave vychovanosti a vzdelanosti
postihnutého či narušeného jedinca
- je nevyhnutne sústavne ju doplňovať a spresňovať
- globálna diagnóza sa môže formulovať:
• V popisnej správe
• V prehľadnom diagnostickom hárku
Parciálna diagnóza
- parciálna diagnostika sa zameriava tiež na zistenie najvýznačnejších znakov a vlastností
postihnutého, či narušeného jedinotlivca, ale vo vzťahu k určitým aktuálnym prejavom či
danostiam dieťaťa, demonštrovaným v procese výchovy alebo vyučovania
- vychádza z aktuálneho stavu dieťaťa v niektorej špeciálnej oblasti vychovanosti, vzdelanosti
- má krátkodobú platnosť
- jej cieľom je poskytnúť východiskovú bázu pre individuálne aplikovaný korekčný program
na zlepšenie aktuálneho stavu – napr. neovládanie niektorého algoritmu pri riešení počtového
príkladu
Formulovanie špeciálnopedagogickej diagnózy v každej jej forme má byť v súlade s cieľom
diagnostiky. Musí teda poskytovať náležité informácie, na základe ktorých sa možno priblížiť
k sledovaným výchovným cieľom. Zo špeciálnopedagogickej diagnózy vždy vyplýva určitá
prognóza. Týka sa potenciálnych výsledkov, ktoré možno dosiahnuť u jednotlivca aplikáciou
adekvátnych pedagogických opatrení alebo metód výchovy a vzdelávania, či korekciou.

6. METÓDY A PROSTRIEDKY ŠPD

ŠPdiagnostická metóda
- postup, prostredníctvom ktorého sa získavajú poznatky o vyšetrovanej osobe, na základe
ktorých možno sformulovať diagnózu
Diagnostická metóda:
- je spôsob rozpoznávania individuálne podmienených podstatných znakov a vlastností
postihnutého jedinca, na základe ktorých možno formulovať diagnózu
Metodika:
- určitý konkrétny spôsob, postup, jeden z viacerých možných, ktoré sa zaraďujú pod pojem
metóda – napr. Sovákov test na zisťovanie laterality
Technika:
- spôsob použitia pomôcky alebo súboru pomôcok, prostredníctvom ktorých sa daná
konkrétna metodika aplikuje
Členenie ŠPdiagnostiky podľa štruktúry na:
a) metodológiu diagnostiky,
b) náuku o diagnostickom význame znakov
c) náuku o diagnostických metódach
Požiadavky, ktoré musia diagnostické metódy plniť:
a) reliabilita – spoľahlivosť
b) validita – vhodnosť, platnosť metódy
Pri aplikácii metód treba rešpektovať tieto princípy:
a) princíp komplexnosti – len taká diagnóza je platná, ktorá je výsledkom komplexného,
tímového prístupu
b) princíp všestrannosti vyšetrenia – podchytiť všetky významné vlastnosti a znaky
vyšetrovaného, čo predpokladá jeho čo najvšestrannejšie vyšetrenie
c) princíp dynamickosti – nevyšetrujú sa len aktuálne schopnosti jedinca, ale
predovšetkým jeho potencionálne a perspektívne možnosti
d) princíp modifikácie – aplikácia každej metódy vyžaduje určitú modifikáciu –
prispôsobenie druhu, stupňu postihnutia, či narušenia jedinca

ANAMNÉZA
- získavanie relevantých údajov o duševnom vývine jednotlivca, o prostredí, o jeho vplyvoch,
o rodine, v ktorej žil, ktoré pomáhajú porozumieť človeku a vysvetliť jeho súčasný stav
- rodinná anamnéza, osobná anamnéza
– týka sa celého spätného vývinu, jeho kritických období, dôležité sú údaje o pôrode, vývine
reči, motoriky v rannom detstve, predškolské zariadenia, vstup do školy, priebeh štúdia, voľba
povolania, vstup do zamestnania, partnerské vzťahy, sexuálny vývin, manželstvo, udalosti, na
ktoré si jednotlivec z detstva a mladosti spontánne spomína
- dôležitý je aj sociálny vývin
• pozorovaného javu

PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA
- dôkladná štúdia všetkých dostupných písomných a iných materiálov o postihnutom či
narušenom jedincovi, v ich diagnostickom zhodnotení a formulovaní záverov
- ide o výsledky lekárskych, psychologických, sociálnych vyšetrení a skúmaní...súdne spisy,
pedagogické denníky, posudky a pod.

ANALÝZA VÝSLEDKOV ČINNOSTI

- výsledky činnosti predstavujú dosiahnutú úroveň v rámci výchovných, vzdelávacích alebo
záujmových aktivít jedinca
- možno ich získať analýzou a hodnotením výsledkov:
• písomných prác – napr. diktáty, slohy,...
• výtvarnej činnosti – napr. výkresy, rysy, modely, plastiky,...
• záujmovej činnosti – výrobky z rôznych materiálov a pod...
- diagnosticky sa hodnotí:
• dosiahnutá úroveň v porovnaní s úrovňou predpísanou učebnými osnovami pre daný
postupový ročník a typ školy
• dosiahnutá úroveň v porovnaní s očakávanou úrovňou intaktného jedinca v tej istej
alebo podobnej činnosti
- rozbor a hodnotenie výsledkov činnosti pomôže:
• identifikovať špecifické vývojové poruchy – napr. dysortografie, dysgrafie,...
• pri profesiovej voľbe a voľbe povolania – napr. výrobky z pracovného vyučovania
• zisťovať sociálne vzťahy – napr. sloh, kresby,...
• utvoriť ucelený obraz o diagnostikovanej osobe
- získané výsledky sa konfrontujú s výsledkami získanými ďalšími diagnostickými
metodikami a technikami

7. Pozorovanie ako diag.metóda v ŠP

Metóda pozorovania v ŠP, menovite v diag. Zaujíma osobitné miesto. Je to zrejme tým, že
táto metoda sa dlhé roky považovala za jediný účinný prostriedok získavania poznatkov
o postihnutých deťoch. P. Vajcík definuje pozorovanie ako vedomé vnímanie javov.
V špec. Ped. Pozorovanie ako diag. Metoda označuje špecifický druh vnímania a myslenia,
zameraný na diag. Osobu alebo jav, ktorého cieľom je rozpoznať najvýznamnejšie znaky
a vlastnosti ako aj príčiny, ktoré tieto znaky alebo vlastnosti spôsobili. Aby diag. Pozorovanie
prinieslo diagnostikovi objektívne hodnoverné výsledky, musí spĺňať tieto kritériá:
- Plánovitosť – spočíva v určení cieľov, metód a techník
- Systematickosť – pravidelné, plánom určené sledovanie pozorovaných znakov
a vlastností
- Presnosť – presné rozpoznávanie a registrovanie pozorovaných znakov a vlastností.
Okrem uvedených kritérií diagnostické pozorovanie musí zodpovedať aj požiadavkám, ktoré
sú nasledovné:
- Symtomatickosť znamená, že pozorovanie sa stáva diagnostickou metódou, keď
zisťuje, čoho je dnaý jav symptómom a keď pozorované príznaky sa chápu v ich
vývine, dynamike a protirečení.
 - Operatívnosť znamená, že pozorovanie sa stáva účinnejšou diagnostickou metódou
vtedy, keď si pozorovateľ nevšíma len to, čo sa samovoľne javí, ale keď si
cieľavedome v súlade s programom svojej práce utvára príslušné situácie tak, aby
zachytil nielen to, čo je, ale aj to, čo malo byť.
- Etiogenetickosť spočíva v príčinnom rozbore všetkých pozorovaných javov s cieľom
odhaliť ich vývin a vnútornú podmienenosť.
- metodiky pozorovania:
a) denníková forma
• Zaznamenávanie priebehu a výsledkov voľného a orientačného pozorovania
• Dôležitá súčasť učiteľovej dokumentácie
b) pozorovacie hárky
• Zaznamenávanie priebehu a výsledku riadeného systematického pozorovania
• Zaraďuje sa sem aj rating – hodnotiace stupnice
c) hodnotiace stupnice
• Používajú sa na zaznamenanie intenzity a frekvencie pozorovaného javu

8. METÓDY TESTOV – didaktické testy, vývinové škály, testy špeciálnych schopností

- test je výskumnou aj diagnostickou metódou, diagnostickou sa stáva vtedy, keď sa

výskumne overí jeho validita a reliabilita
- ide o sústavu zámerne zostavených otázok a úloh, na ktoré má skúmaná osoba odpovedať,
alebo ich má riešiť či vykonať
- výsledky získané jedným testom treba porovnávať s výsledkami, získanými inými
technikami či metódami

DIDAKTICKÉ TESTY
- sú v podstate variantom písomnej formy skúšania
- pozostávajú zo súboru otázok, ktoré sú zoradené tak, aby reprezentovali príslušnú časť
učebnej látky
- ich aplikácia predpokladá u diagnostikovaného osvojenie písanej reči na adekvátnej úrovni
- normatívne:
• Zostavuje ich tím odborníkov, ktorí ich potom overujú na štatisticky reprezentatívnej
vzorke populácie
• Umožňujú určiť, či výkony jednotlivca sú v porovnaní s normami získanými
štatistickým spracovaním tohto testu podpriemerné alebo nadpriemerné a pod.
- kriteriálne:
• Zostavujú sa tak, aby otázky a odpovede reprezentovali celú učebnú látku, ktorú si mal
žiak za nasledovné obdobie osvojiť
- didaktické testy si môžu zostaviť aj samotní ŠPpedagógovia podľa individuálne
stanovených cieľov a obsahového zamerania

VÝVINOVÉ ŠKÁLY
- sumárny prehľad toho, čo dieťa v danom veku má ovládať z hrubej, jemnej motoriky,
vnímania, správania, reči
Medzi testové metódy patria didaktické testy, logopedické testy, dotazníky, testy laterality a
motoriky. No z hľadiska ranej starostlivosti považujeme za dôležité spomenúť najmä
diagnostické metódy, ktoré najčastejšie hodnotia vývin dieťaťa v ranom veku a to vývinové
škály, ktoré globálne sledujú a hodnotia celkový raný vývin dieťaťa. Medzi efektívne patria
Mníchovská funkčná vývinová diagnostika, Bayleyovej vývinová škála, Gesselove vývinové
škály. Prostredníctvom vývinových škál môžeme už v batolivom veku spoľahlivo vyjadriť
podozrenie na odchýlky od vývinu. Vývinové škály sa zameriavajú najmä na celkové
hodnotenie neuromotorickej zrelosti dieťaťa a posúdenie zrelosti a integrity centrálnej
nervovej sústavy (Svoboda, Krejčířová, Vágnerová, 2001).

Mníchovská funkčná vývinová diagnostika

je veľmi precízne vypracovaný vývinový test, ktorý sa zameriava na vývin dieťaťa z
globálneho pohľadu. Zameriava sa na odhalenie narušení vo vývine. Na základe výsledkov,
ktoré diagnostik získa, môže zostaviť plán stimulácie a podnecovania vývinu dieťaťa. Je
osobitne spracovaná pre deti do prvého roku, ďalej deti po prvom roku života a deti v druhom
a treťom roku života. Zameriava sa na osem oblastí vývinu dieťaťa a to oblasti sedenia,
lezenia, chodenia, percepcie, uchopovania, reči, porozumenia reči a sociálneho správania. V
druhom a treťom roku života sa zameriava na oblasti jemnej motoriky, vnímania, vývin reči,
porozumenie reči, hrubej motoriky, samostatnosti a sociálneho správania (Svoboda,
Krejčířová, Vágnerová, 2001).

Strassmeier
Dr. Walter Strassmeier je docentom Inštitútu špeciálnej pedagogiky mníchovskej univerzity
a súčasne riaditeľom špeciálnej školy pre duševne a telesne postihnutých v Mníchove. Ponúka
súbor námetov a činností určených pre aktívnu podporu vývinu dieťaťa vo veku od narodenia
do piatich rokov a vznikol na základe dlhoročnej autorovej skúsenosti s postihnutými.
Umožňuje prostredníctvom hier zisťovať vývinovú úroveň v najrôznejších oblastiach, ako je
jemná a hrubá motorika, vnímanie, reč a myslenie, sociálny vývin.
260 cvičení pre deti ranného veku ako i test vývinovej úrovne dieťaťa je program, ktorý je
považovaný za pomocný prostriedok k tomu, aby sa starostlivosť o dieťa opierala o širšiu
základňu.
Popis – k zisteniu vývinovej úrovni a výkonnosti v určitých oblastiach slúži test vývinovej
úrovni, ktorý sa zameriava na funkčné oblasti (sebaobsluha a sociálny vývin, jemná a hrubá
motorika, reč a myslenie). Jednotlivé schopnosti sú uvádzané podľa stupňa obtiažnosti pre
vývinové obdobie od troch mesiacov do piatich rokov. Úlohy obsiahnuté v teste vývinovej
úrovni je súčasne nutné považovať aj za možné ciele, pokiaľ určité úlohy probant neovláda
(program podpory). Testový formulár slúži aj ako orientačná pomôcka.
Administrácia – pre jednotlivé vekové obdobia sú stanovené úlohy, ktoré sa zadávajú formou
hry. Autor poukazuje na možnosť spojenia viacerých variant úloh, upozorňuje na vhodnú
motiváciu.
Hodnotenie a interpretácia – pred začiatkom každého programu podpornej starostlivosti sa
vyhľadá vo formulári skúšobný test. V každej rade sú zoradené úlohy podľa obtiažnosti.
Začína sa vývinovou radou A, splnenie úlohy sa vyznačuje v príslušnom políčku +. Sčítavajú
sa všetky splnené úlohy so značkou +, nesplnené úlohy so značkou – sa nespočítavajú.

Gesselove vývinové škály

sú vytvorené pre deti vo veku od jedného mesiaca do tretieho roku života. Ich hlavným
zámerom je odhaliť a získať informácie o poruchách vo vývine dieťaťa, jeho temperamente,
sociálnych skúsenostiach, emocionálnom vývine, dráždivosti, frustračnej tolerancii a v
neposlednom rade tiež o povahe vzťahov s rodičmi. Táto metóda obsahuje diagnostické
pomôcky, ktoré sú jednoduché a veľkú časť z nich je možné si samostatne vyhotoviť alebo
zakúpiť. Gesselova vývinová škála je rozdelená do týchto oblastí: adaptívne správanie, hrubá
a jemná motorika, reč a sociálne správanie (Svoboda, Krejčířová, Vágnerová, 2001). V oblasti
adaptívneho správania sa zaoberá predovšetkým vývinom zrakového vnímania, koordináciou
oka a ruky, reakciou na podnety, schopnosťou učiť sa, teda využiť nadobudnuté skúsenosti,
vnímanie predmetných vzťahov, vývin kresby, manipulácie s drobnými predmetmi,
priraďovaním geometrických tvarov, konštruktívnou hrou. V oblasti hrubej motoriky si všíma
ovládanie hlavičky, vývin lezenia, sedenia a chodenia, stabilitu a obratnosť chôdze, skákanie,
chôdzu po schodoch a beh. Pri jemnej motorike hodnotí nielen pohyby ruky, ale aj
koordináciu pri manipulácii s predmetmi, vývin uchopovania predmetov a jeho kvalitu,
manipuláciu a uvoľnenie. Výraz tváre, mimiku, gestá, predrečovú vokalizáciu, neskôr slová a
vety, no aj samotné porozumenie komunikácii iných osôb hodnotí Gesselova vývinová škála v
oblasti reči. Poslednou oblasťou je sociálny vývin, pri ktorom sledujeme osvojovanie si
rôznych sociálnych zručností počas kŕmenia, obliekania a získavania hygienických návykov
(Svoboda, Krejčířová, Vágnerová, 2001).

Bayleyovej vývinová škála

je spracovaná pre deti vo veku od prvého mesiaca do 3, 6 roku. Táto škála je rozdelená na tri
časti, ktoré sa navzájom ovplyvňujú a to mentálna stupnica, motorická stupnica a záznam o
správaní dieťaťa. Mentálna stupnica sa zaoberá najmä percepčnou bystrosťou, diskriminačnou
schopnosťou, vokalizáciou, počiatkami reči a riešením jednoduchých problémov, obsahuje
tiež oblasti diagnostiky z Gesselovej vývinovej škály, sú to oblasti adaptability, reči, sociálne
správanie a oblasť jemnej motoriky. Motorická stupnica obsahuje jemnú a hrubú motoriku,
záznam o správaní dieťaťa sa zameriava na aktivitu dieťaťa, záujem, pozornosť, energiu
(Svoboda, Krejčířová, Vágnerová, 2001).

TESTY ŠPECIÁLNYCH SCHOPNOSTÍ

• LOGOPEDICKÉ TESTY
- pomáhajú zisťovať komunikačné ťažkosti pri interpersonálnej komunikácii

A/ testy zamerané na orálnu – hovorenú reč:

Delia sa na:
a) Testy zisťujúce ťažkosti v realizácii orálnej reči
– patria sem:
• obrázkové testy – napr. V. Nádvorníkovej,
• testy výslovnosti – McDonald,
• test základných pojmov – Z. tarkowski,
• Cibrík, cibríček... F. Kábele

b) Testy zisťujúce ťažkosti v porozumení orálnej – hlasitej reči

• Predložkový test pre deti predškolského veku – Z. Tarkowski – pozostáva z 23 úloh
usporiadaných podľa zložitosti
Test základných pojmov:
• Zisťuje porozumenie priestorových vzťahov – vzdialenosti, veľkosti a pod.
Token test
• Používa sa pri diagnostikovaní miernych senzorických afázií
• Znaky, ktoré sa odlišujú tvarom, veľkosťou, farbou
• Test sa skladá z piatich subtestov, zoradených podľa náročnosti
• Skúmaná osoba dostáva rôzne pokyny

B/ Testy zamerané na písanú reč:

- úroveň sa zisťuje pomocou testov čítania a písania
- čítacie testy môžu byť rozličné, môžu sa sústrediť na:
 • techniku čítania
• úroveň porozumenia a techniku čítania
• rýchlosť, porozumenie a techniku tichého čítania
• diskriminačnú úroveň čítania
• úroveň gramotnosti
- Grayov test:
• hodnotí sa rýchlosť a chybovosť čítania
• pozostáva z 12 odsekov, postupne sa zvyšujú nároky
- Haggertyho test
• orientuje sa na meranie úrovne tichého čítania
- Monroeova skúška tichého čítania:
• za jednotlivými odsekmi textu nesledujú otázky, ktoré sa týkajú jeho obsahu
- Jotov slovný test
• meria spôsobilosť správne čítať izolované slová
- Stanfordský test výkonu v čítaní
- Slovno-diskriminačný test Monreyho:
• pozostáva zo 47 slov
- Čítací diagnostický test Gates-McKillopa:
• je určený na analýzu ťažkostí v čítaní
- Čítací test I. Štúra:
• 840 slov, ktoré utvárajú najskôr jednoduché, postupne zložitejšie vety a súvetia
• je vhodný na meranie rýchlosti a chybovosti čítania a zisťovanie úrovne porozumenia
- G-test:
• zisťovanie úrovne gramotnosti – čítania, písania, pochopenia tlačeného textu
• zostavil ho M. Milan
• pozostáva zo 186 úloh – oznamovacie a opytovacie vety
• časový limit je 14 minút
• úlohy typu – Cez deň je svetlo. Čo je cez deň?
• Úlohy sa stávajú postupne zložitejšími
• Za každú správnu odpoveď je bod
• Dá sa použiť aj u mentálne, sluchovo, zrakovo postihnutých
• K testu sú vypracované normy
- Čítací diskriminačný test:
• O. Reiskup
• Zisťuje sa ním rýchlosť čítania a úroveň porozumenia textu
• Spočíva v pochopení prečítaného a napísaní jednoslovnej odpovede na otázku
• Aplikuje sa len u žiakov stredných škôl pre telesne postihnutých
• K testu sú vypracované normy
C/Testy písania:
- spravidla sa zameriavajú na techniku písania – rýchlosť, chybovosť, kvalitu písma a úroveň
osvojenia ortografie

• TESTY LATERALITY:
Delia sa na:
a) anatomicko-morfologické
- Friedmanov odporúčaný test:
• skúma lateralitu v závislosti od umiestnenia vlasového víru na lebke
b) funkčné
c) výkonové
Sovákov test laterality:
• skúšky na určenie vedúcej ruky – zopnúť ruky, navliecť korálky, postaviť vežu
z kociek, kreslenie pravou a ľavou rukou
• skúšky na určenie vedúcej nohy – kopnúť do lopty, posúvať predmet po určenej čiare
na podlahe pravou i ľavou nohou
• skúšky na určovanie vedúceho oka – použitie manuskopu
Skúšky na stanovenie laterálnej preferencie – Z. Matějček, Z. Žlab:
• pozostáva z 10 subtestov určených na zistenie motorickej laterality horných končatín,
2 subtestov určených na zistenie senzorickej laterality (zrakovej) a 1 subtestu na
určenie motorickej laterality dolných končatín
• funkčnú dominancie horných končatín vyjadrujú tzv. kvocientom pravorukosti

P + A/2
DG=–––––––––––-. 100
N
Harrisov test laterality:
• Vhodná metóda na vymedzenie laterality u detí a mládeže
• 11 subtestov
• 1 – 7. určuje motorickú lateralitu, 8.-9. senzorickú lateralitu očí; 10. je zameraný na
zistenie preferovanej a výkonnejšej jednej strany tela voči druhej; 11. pomáha stanoviť
motorickú lateralitu dolných končatín

• TESTY MOTORIKY:
- sú zamerané na celkovú motoriku (hrubú), alebo len na skúmanie motoriky horných
končatín
- skúšky na zisťovanie motoriky horných končatín – manuálnej zručnosti, zisťovanie
koordinácie a rýchlosti pohybov rúk:
a) skrutky:
• dve dosky (180 x 110 cm), perforované 28 otvormi v šachovnicovom rozmiestnení
• v otvoroch je 28 skrutiek so zaskrutkovanými maticami
• úlohou skúmanej osoby je skrutky odskrutkovať, premiestniť ich do otvorov druhej
dosky a matky zaskrutkovať
b) Walterova skúška:
• 2 dosky (325 x 300 cm) so 41 priehlbinami v tvare kruhu s priemerom 25 mm, ktoré
sú 3 mm hlboké a šachovite usporiadané
• priehlbiny jednej dosky sú zaplnené drevenými valčekmi 10mm vysokými
s priemerom 23 mm
• úlohou skúmanej osoby je premiestniť valčeky do druhej dosky v čo najkratšom čase
c) vidly:
• drevená rúčka, na ktorej sú 3 kovové tyčky, asymetricky rozložené a ich dĺžka je
rozdielna
• na tyčky sa navlieka 20ks perforovaných krúžkov
• pritom sa meria čas
- na zisťovanie stavu jemnej motoriky sa používajú rozličné typy činností, ktoré určujú jej
úroveň:
a) obkresľovanie podľa predlohy:
• obkresľovanie podľa šablóny
• hodnotí sa presnosť
b) navliekanie korálok na šnúru:
• čo najrýchlejšie navlečenie určitého počtu korálok
c) vývinové škály:
• na zisťovanie vývinu motoriky sú vypracované rôzne stupnice, škály, testy

9. EXPLORAČNÉ METÓDY

- exploráciou sa rozumie vyšetrovanie kladením otázok

- exploračné metódy môžeme označiť ako priamu alebo sprostredkovanú interakciu medzi
skúmaným jedincom a diagnostikom, ktorá sa realizuje prostredníctvom otázok a odpovedí, či
riešením problémov formou ústnej, posunkovej alebo písanej komunikácie
a) dotazník:
• Empirická diagnostická metóda na získavanie informácií o postihnutom alebo
narušenom jedincovi
• Má široké uplatnenie
• Prostredníctvom dotazníka možno zisťovať skutočnosti o diagnostikovanom vez toho,
aby bol s ním diagnostik v priamom kontakte
• Skúmaná osoba na základe písomne položených otázok písomne odpovedá o určitom
vymedzenom okruhu problémov
Pri zostavovaní treba dodržiavať tieto zásady:
• Výstižne formulovať problém, presný cieľ, stanoviť hypotézu
• Znalosť prostredia diagnostikovaného
• Znalosť osobitostí, ktoré vyplývajú z druhu a stupňa postihnutia
• Účelnosť otázok
• Adekvátnosť foriem odpovedí
• Overenie validity
b) rozhovor:
• Cieľavedomá slovná alebo posunková komunikácia, ktorá má za cieľ získať podklady
pri stanovení diagnózy
Podľa cieľov, ktoré rozhovor sleduje:
- Anamnestický rozhovor - zisťuje podmienky a okolnosti vývinu, prostredia, zdravotná stav
a pod.
- špecializovaný rozhovor – zisťuje motiváciu konania, postoje, názory, vedomosti a pod.
Podľa miery viazanosti – voľný, viazaný, kombinovaný

c) Riadený rozhovor - interview

• Otázky sú vopred pripravené
• Vyžaduje dôkladnú prípravu
• Požiadavky, ktoré sa kladú na rozhovor – pokojný, nerušený priebeh, stručná a jasná
formulácia otázok; premyslený spôsob nadviazania kontaktu; trpezlivosť a taktnosť;
nenechať sa vyprovokovať prípadným uhýbaním; obrane a pohotovo reagovať
a nepredvídané; počítať s istou skreslenosťou odpovedí; nenechať sa ovplyvniť
sympatiou príp. antipatiou k skúmanej osobe
 10. ŠP DIAGNOSTIKA LATERALITY

- lateralita – prevaha, uprednostnenie, preferencia jedného z párových orgánov, prípadne

jednej polovice nepárového orgánu; je dôsledkom preferencie jednej z mozgových hemisfér
- lateralizácia mozgu spôsobuje to, že spravidla v jednej polovici tela sú reakcie rýchlejšie,
presnejšie a koordinovanejšie
- predmetom diagnostického záujmu je zistenie genotypu a fenotypu laterality
- genotyp – vrodená funkcia, ktorá sa vyvíja so svojim nositeľom a pri vhodných
podmienkach sa zdokonaľuje a rozvíja
- fenotyp – aktuálny stav funkcie, teda výsledok pôsobenia rozličných vonkajších faktorov na
predchádzajúci vývin
- pri zisťovaní laterality sa rozoznávajú tieto diagnostické znaky:
• senzorická lateralita – oka, ucha
• motorická lateralita – rúk, nôh
- vzťah senzorickej a motorickej laterality môže byť:
• súhlasný – preferovaná ruka a oko sú na súhlasnej strane
• nesúhlasný – prekrížená lateralita oka a ruky
- dôležitý je stupeň laterality, môže byť:
• vyhranený,
• nevyhranený
• obojručný
- osobitné prípady laterality:
• ľavorukosť či pravorukosť patologické – pri poškodení dominantnej hemisféry
• ľavorukosť či pravorukosť z nutnosti – amputácia, či iné dlhodobé vyradenie orgánu
z činnosti
- z diagnostického hľadiska sa laeralita v ŠP skúma pri:
• rozhodovaní, ako dieťa motoricky rozvíjať,
• subjektívnych ťažkostiach v čítaní, písaní a poruchách reči,
• manifestovaní neurotických symptómov (tiky, enuréza,...)
• profesiovej orientácii
- lateralita sa diagnostikuje – pozorovaním, aplikovaním testov laterality, diagnostickým
skúšaním a vyhodnocovaním anamnestických údajov

TESTY LATERALITY:
Delia sa na:
a) anatomicko-morfologické
- Friedmanov odporúčaný test:
• skúma lateralitu v závislosti od umiestnenia vlasového víru na lebke
b) funkčné
c) výkonové

Sovákov test laterality:

• skúšky na určenie vedúcej ruky – zopnúť ruky, navliecť korálky, postaviť vežu
z kociek, kreslenie pravou a ľavou rukou
• skúšky na určenie vedúcej nohy – kopnúť do lopty, posúvať predmet po určenej čiare
na podlahe pravou i ľavou nohou
• skúšky na určovanie vedúceho oka – použitie manuskopu
Skúšky na stanovenie laterálnej preferencie – Z. Matějček, Z. Žlab:
 • pozostáva z 10 subtestov určených na zistenie motorickej laterality horných končatín,
2 subtestov určených na zistenie senzorickej laterality (zrakovej) a 1 subtestu na
určenie motorickej laterality dolných končatín
• funkčnú dominancie horných končatín vyjadrujú tzv. kvocientom pravorukosti

P + A/2
DG=–––––––––––-. 100
N

P = počet pravoručných reakcií,

A = počet obojstranných reakcií
N = všetky uskutočnené úkony
- toto hodnotenie DQ je zhodné s hodnotením podľa Harrisa:
• vyhranená pravorukosť – Right - R...DQ 100 – 90
• menej vyhranená pravorukosť – right – r...DQ 89 – 90
• dominancia nevyhranená – Mixted – M...DQ 74 – 50
• menej vyhranená ľavorukosť – left – l...DQ 49 – 50
• vyhranená ľavorukosť – Left - L ...DQ 24 – 0

Na základe vyšetrenia a údajov z anamnézy autori rozlišujú 4 kategórie genotypu

pravorukosti a ľavorukosti:
• P1 – anamnestická pravorukosť súhlasí s výsledkami vyšetrenia (fenotypom)
• P2 – anamnestická pravorukosť nesúhlasí so zisteným fenotypom (patria sem možne
precvičené prípady alebo aj ambidexstrie)
• L1 – anamnestická ľavorukosť súhlasí so zisteným fenotypom
• L2 – anamnestická ľavorukosť nesúhlasí so zisteným fenotypom horných končatín –
patria sem precvičený ľaváci, ktorých rodičia nepopierajú precvičenie
- rozoznávajú 3 typy laterality:
a) súhlasná leteralita – oko – ruka súhlasná dominancia
b) neurčitá – oko – ruka neurčitá dominancia
c) prekrížená lateralita – oko – ruka prekrížená dominancia

Harrisov test laterality:

- Vhodná metóda na vymedzenie laterality u detí a mládeže
- 11 subtestov
- 1 – 7. určuje motorickú lateralitu, 8.-9. senzorickú lateralitu očí; 10. je zameraný na zistenie
preferovanej a výkonnejšej jednej strany tela voči druhej; 11. pomáha stanoviť motorickú
lateralitu dolných končatín
- subtest č. 1:
• diagnostikovaná osoba určuje ľavú a pravú stranu
• hodnotí sa čas a istota odpovedí
- subtest č. 2:
• je skúškou preferencie ruky
• obsahuje 10 úloh, počas ktorých osoba znázorňuje rôzne činnosti
- subtest č. 3:
• pozostáva s písania oboma rukami súčasne s vylúčením zrakovej kontroly
• píšu sa čísla od 1 – 12 pod seba
• spoľahlivý prostriedok na zistenie porúch smerovej orientácie a nevyhranenej
laterality ruky
- subtest č. 4:
• hodnotí písanie
• skúmaná osoba píše svoje meno najprv jednou a potom druhou rukou
• hodnotí sa kvalita a čas potrebný na písanie
- subtest č. 5 – tapping – klepot
• do predlohy robí osoba bodky ceruzkou z ľava do prava
• na každú ruku osobitne
- subtest č. 6:
• rozdávanie kariet
• rozdáva sa 26 kariet jednou, potom druhou rukou
• meria sa čas a koordinácia
- subtest č. 7:
• meria silu stisku ruky
- zhodnotenie laterality horných končatín:
• R - ak sú všetky subtesty ohodnotené ako R alebo r
• R – ak subtesty 2 a 3 sú hodnotené ako R alebo r, maximálne 2 z ostávajúcich
subtestov môžu byť vyhodnotené M alebo l
• M – ak:
a) výsledok subtestov 2 alebo 3 svedčia v prospech inak nedominantnej ruky,
b) jeden zo subtestov 2 alebo 3 je hodnotený M, a aspoň jeden z ďalších subtestov je
hodnotený M,
c) tri alebo viac subtestov 4 až 7 sa hodnotia M, alebo svedčia v prospech druhej ruky na
rozdiel od subtestov 2 a 3
• L a l – kritériá sú opačné ako u R a r
- subtest č. 8:
• dominancia očí
• monokulárny test
• ktoré oko uprednostní pri pohľade do kaleidoskopu, ďalekohľadu, pri mierení detskou
puškou
- subtest č. 9:
• binokulárný test na určovanie preferovaného oka
• pozostáva z dvoch skúšok:
1. tri kužele, cez ktoré má pozerať na exponované obrázky
2. pozeranie cez malý otvor v karte a identifikovať exponované obrázky
- celkové zhodnotenie laterality oka:
• R – ak výsledok vo všetkých skúškach je R
• L - –––––––-!!-––––––––––––––––––– L
• r – ak jedna skúška je l a druhá R
• l - –––––––!!-–––––– r –––!!—L
• M – všetky ostatné možnosti
- subtest č. 11:
• Pozostáva z dvoch skúšok:
1. kopnutie do lopty, robí sa na obe nohy, hodnotí sa koordinácia
2. dupanie – robí sa na obe nohy
- celkové hodnotenie laterality dolných končatín:
• R – ak výsledok vo všetkých skúškach je R
• L - –––––––-!!-––––––––––––––––––– L
• r – ak jedna skúška je l a druhá R
 • l - –––––––!!-–––––– r –––!!—L
• M – všetky ostatné možnosti

Harrisov test laterality:

• Vhodná metóda na vymedzenie laterality u detí a mládeže
• 11 subtestov
• 1 – 7. určuje motorickú lateralitu, 8.-9. senzorickú lateralitu očí; 10. je zameraný
na zistenie preferovanej a výkonnejšej jednej strany tela voči druhej; 11. pomáha
stanoviť motorickú lateralitu dolných končatín

11. ŠP diagnostika motoriky

ZISŤOVANIE ÚROVNE MOTORIKY

- motorika je súhrn všetkých pohybov ľudského tela, celková pohybová schopnosť (hybnosť)
organizmu
- najvyšším stupňom pohybovej vyspelosti je schopnosť pohybovo riešiť situáciu
- jemná motorika – pohyby rúk
- hrubá motorika – pohyby celého tela, pohyby veľkých svalových skupín
- J. KASA uvádza pojem motilita – súbor pohybov vnútorných vegetatívnych orgánov, ktoré
zabezpečujú stabilitu a rovnováhu vnútorných podmienok organizmu, ako aj medzi
organizmom a okolím
- motorika a pohybové riešenie situácií u postihnutých má svoje špecifiká:
a) u telesne postihnutých:
• hybnosť je limitovaná v dôsledku pôsobenia orgánového alebo funkčného defektu
• rozličné formy porúch motoriky – napr. nedostatočná hybnosť, hyperkinézy,
hypokinézy...
• motorika je výrazne ohraničená a to v koordinácii pohybov, v obratnosti, v rýchlosti
pohybov, v ohybnosti končatín
b) u sluchovo postihnutých:
• motorika môže byť ovplyvnená poruchou rovnováhy
c) u zrakovo postihnutých:
• najväčšie odchýlky v hybnosti sú u osôb s vrodenou slepotou
• nedostatočná úroveň lokomócie
• jemná motorika nebýva poškodená – často býva na vyššej úrovni ako u intaktných
osôb
d) u mentálne postihnutých:
• motorická dezintegrácia je determinovaná stupňom postihnutia
• poruchy bývajú rôznorodé – poruchy koordinácie, obratnosti, rýchlosti
diagnostika motoriky:
- predmetom diagnostiky motoriky sú tieto aspekty:
• vývin
• kvalita
• výkon
- vývin motoriky sa posudzuje podľa počtu a kvality aktuálnych výkonov v testoch motoriky,
alebo podľa vývinových noriem
- diagnóza by mala vyjadrovať úroveň vývinu motoriky a naznačovať prognózu jedinca
v motorickej oblasti, či oblastiach, v ktorých treba motoriku rozvíjať
diagnostické znaky:
a) z hľadiska vývinu motoriky:
• normálny,
• oneskorený,
• patologický
b) z hľadiska motorického veku
• ľahké oneskorenie – 1 – 2 roky
• stredné oneskorenie – 2-3 roky
• ťažké oneskorenie – 3-5 rokov
c) z hľadiska koordinácie:
• koordinované,
• narušená koordinácia,
• nekoordinované
d) z hľadiska výkonu v testoch motoriky

TESTY MOTORIKY:
- sú zamerané na celkovú motoriku (hrubú), alebo len na skúmanie motoriky horných
končatín
- skúšky na zisťovanie motoriky horných končatín – manuálnej zručnosti, zisťovanie
koordinácie a rýchlosti pohybov rúk:
a) skrutky:
• dve dosky (180 x 110 cm), perforované 28 otvormi v šachovnicovom rozmiestnení
• v otvoroch je 28 skrutiek so zaskrutkovanými maticami
• úlohou skúmanej osoby je skrutky odskrutkovať, premiestniť ich do otvorov druhej
dosky a matky zaskrutkovať
b) Walterova skúška:
• 2 dosky (325 x 300 cm) so 41 priehlbinami v tvare kruhu s priemerom 25 mm, ktoré
sú 3 mm hlboké a šachovite usporiadané
• priehlbiny jednej dosky sú zaplnené drevenými valčekmi 10mm vysokými
s priemerom 23 mm
• úlohou skúmanej osoby je premiestniť valčeky do druhej dosky v čo najkratšom čase
c) vidly:
• drevená rúčka, na ktorej sú 3 kovové tyčky, asymetricky rozložené a ich dĺžka je
rozdielna
• na tyčky sa navlieka 20ks perforovaných krúžkov
• pritom sa meria čas
- na zisťovanie stavu jemnej motoriky sa používajú rozličné typy činností, ktoré určujú jej
úroveň:
a) obkresľovanie podľa predlohy:
• obkresľovanie podľa šablóny
• hodnotí sa presnosť
b) navliekanie korálok na šnúru:
• čo najrýchlejšie navlečenie určitého počtu korálok
c) vývinové škály:
• na zisťovanie vývinu motoriky sú vypracované rôzne stupnice, škály, testy

DIAGNOSTICKÉ MOŽNOSTI V OBLASTI JEMNEJ A HRUBEJ MOTORIKY

OZERETZKÉHO MOTOMETRICKÁ ŠKÁLA
- podrobná stupnica na zisťovanie pohybových zručností
- obsahuje úlohy pre deti od 4 do 16 rokov
- stupnica komplexne zisťuje pohybové zručnosti so zreteľom na jednotlivé stránky hybnosti
i psychiku dieťaťa, je vhodná pre mládež telesne, zmyslovo i mentálne postihnutú
- v jednotlivých úlohách sa sledujú tieto stránky pohybového prejavu:
• statická koordinácia celého tela (rovnováha)
• pohybová koordinácia horných končatín
• pohybová koordinácia celého tela
• pohybová pohotovosť
• koordinácia dvoch pohybov uskutočňovaných súčasne
• presnosť izolovaných pohybov
• pohybová pamäť

Grafomotorika podľa Zelinkovej

- súbor psychických činností, kt. jednotlivec vykonáva pri písaní. Písanie nie je len
záležitosťou ruky (u postihnutých tiež nohy, úst), ale je riadené psychikou. Grafomotorika
múže byť pomocníkom pri diagnostike psychických stavov, procesov a vlastností, pri
diagnostike porúch a ochorení jednotlivca.

Pohybová koordinácia – sa vyvíja v súvislosti s vývinom hrubej a jemnej motoriky.

V oblasti HM zahŕňa koordinované pohyby celého tela, pri chôdzi, behu, športe.
Cvičenia v JM:
striedanie polohy dlaň-päsť 1 rukou, oboma – ako pri teste praxie
pokladanie prstov na plochuako na klavír, 1 ruka, 2. ruka, spolu,
striedanie pohybov dlaň-päsť-prsty.

DIAGNOSTIKOVANIE GRAFOMOTORIKY
Podľa Pardela písanie je ,,proces, ktorého podstata spočíva v transformácii počutého,
videného alebo hovoreného slova na zložitú grafomotorickú činnosť, výsledkom ktorej je
písané slovo, písaná reč, písmo.“
Grafomotorické problémy sa v škole prejavujú hlavne neúhľadným a nečitateľným písmom
a pomalým tempom pri písaní. Dieťa má problém pri osvojovaní si jednotlivých písmen,
nedokáže napodobniť ich tvar, nepamätá si ich, zamieňa, zrkadlovo obracia. Neobratnosť sa
prejavuje aj v kreslení, strihaní, pri manipulácii s drobnými predmetmi, písacími potrebami a
náradím. Pri problémoch s grafomotorikou sú dôležité cvičenia zamerané na motoriku celej
ruky (rameno, lakeť, zápästie) a dieťa sa učí postupnými krokmi správne držať písacie
náčinie
- grafomotorické ťažkosti sú najčastejšie poruchou funkcie ruky.

Diagnostika grafomotorických porúch

Prvé symptómy si môžeme všimnúť u dieťaťa ešte v ranom veku.
O úrovni grafomotoriky veľa napovedajú jednotlivé zložky motoriky, medzi ktoré patria: sila,
rozsah pohybu, výbušnosť, ale aj napodobňovanie zostáv, stereotypné pohyby a pohyblivosť
prstov.
- vývin hrubej motoriky - chôdza, sedenie, držanie rovnováhy, koordináciu pohybov, lezenie
po rebrinách – striedanie rúk, bicyklovanie,
- jemná motorika - či si dokáže pozapínať gombíky alebo strihať papier, pohyblivosť prstov,
ktorú si možno všímať pri navliekaní nite do ihly, pri sebaobslužných činnostiach (napríklad
dieťa obúva ponožky jednou rukou, nedá prsty do otvorov na rukaviciach), pri chytaní a
hádzaní (ak dieťa pri tom zatvára oči) alebo pri bubnovaní rukami.
-V materskej škole má učiteľka veľa možností deti pri týchto činnostiach porovnávať, a tak
upozorniť rodičov na prípadné problémy.
- s problémami s grafomotorikou súvisí aj problém laterálne nevyhranených detí (t. j. takých,
u ktorých ešte nedošlo k overeniu dominantnej ruky) alebo detí so skríženou lateralitou
Diagnostické znaky poruchy grafomotoriky:
- dieťa neustále preferuje iba jednu činnosť (napr. bude sa hrať iba s LEGO-m),
- nedokáže vyfarbiť obrázok tak, aby nezašlo za čiaru,
- vypadávajú mu veci z rúk,
- pri jednoduchých pohyboch padá.

Diagnostické znaky prítomnosti dysgrafie:

- neschopnosť udržať písmená na riadku,
- nerovnaká veľkosť grafém,
- rozmazané písmo,
- neschopnosť napodobniť tvar niektorých písmen (napr. k).

Cvičenia na odstraňovanie porúch súvisiacich s grafomotorikou

- materiály, ktoré budeme v práci s dieťaťom používať majú byť mäkké a veľké(pastelky,
zanechávajú hrubú stopu)
- Čiara môže byť pritom: jasná, pravidelná, ale i prerušovaná. Tlak na ceruzku je možné
cvičiť aj s indigom.

Niektoré znaky písma dieťaťa s poruchou grafomotoriky:

- písmo je slabo čitateľné,
- nie je plynulé,
- spomalený je prechod od slabík ku slovám a vetám.

12 PRÍSTROJOVÉ METÓDY

- prístroje, ktoré presne registrujú, kvantifikujú sledované vlastnosti či výkony alebo funkcie

AUDIOMETRIA:
- audiometrické vyšetrenie sa realizuje pomocou audiometra – elektroakustický prístroj, ktorý
produkuje čisté tóny od 64 Hz do 11584 Hz
- audiometrické vyšetrenie sluchu sa uskutočňuje prostredníctvom:
• čistých tónov
• slovne
• iným zvukom
- nastaví sa frekvencia 1000 Hz a zvuk sa pomaly po 5 db zosilňuje, zapisujú sa prahové
hodnoty počutia (najmenšia intenzita zvuku pri určitom tóne, ktorý normálny sluch môže ešte
počuť) a na audigrame sa udávajú hodnoty v pomere k normálnemu sluchovému prahu
- pri vyšetrení sa zaznačujú prahové hodnoty pre všetky frekvenie
- pospájaním týchto hodnôt na audiograme sa získava audiometrická krivky sluchového prahu
pre všetky frekvenie
- hodnoty sa zaznamenávajú takto:
• pre pravé ucho – krúžok červenou farbou,
• pre ľavé ucho krížik modrou farbou
TAPPING – skúška klepotu
- na vyšetrovanie laterality ruky
- kovová platnička a kovový bodec – tento prístroj je vybavený elektrickým registrom na
snímanie počtu úderov, výkon zaznamenáva počítač
- predlaktie skúmanej osoby sa pripevní k časti kovovej tabuľky tak, aby bolo zápästie voľne
pohyblivé, ale predlaktie pevne prichytené
- úlohou skúmanej osoby je klepať bodcom na kovovú platničku čo najrýchlejšie
- skúška trvá 3 minúty pre každú ruku
- výkon ľavej ruky sa delí výkonom pravej ruky – vzorec:

- výsledky sa udávajú v % - do 89% pravák; do 99% ľavák

MOZAIKOVÝ TACHISTOSKOP:
- prístroj na určovanie úrovne vizuálnej diskriminácie
- prístroj slúži na diagnostické a korekčné účely u detí, ktoré majú ťažkosti s čítaním

OSOBNÝ POČÍTAČ:
- používanie počítačov možno uplatniť v týchto oblastiach:
• pri skúšaní, overovaní množstva vedomostí a schopností a ich využívanie v praxi
• pri overovaní úrovne osvojenia jednotlivých operácií, úkonov žiakov
• pri identifikácii najmä systematicky sa vyskytujúcich chýb
• pri zisťovaní údajov, ktoré sa spravidla získavajú exploračnými metódami, teda
kladením otázok
• pri zadávaním rozličných úloh, ktorými možno stimulovať skutočné situácie
a zisťovať predpoklady ich riešenia u postihnutých a pod.

13. ORIENTAČNÉ VYŠETRENIE ZRAKU V ŠPD:

- vyšetrenie zrakovej ostrosti je v kompetenci odborného lekára – oftalmológa

- ŠPpedagóg vyšetruje zrak len orientačne
- orientačné vyšetrenie zraku sa spravidla zameriava na:
a) zrakovú ostrosť (V – vízus)
b) farbocit
Vyšetrenie zrakovej ostrosti
- stupeň zrakového postihnutia je vlastne mierou zrakovej ostrosti
- optotypy – tabuľky, na ktorých sú natlačené písmená, číslice prípadne trojnohé vidlice
v rozličných pozíciách
• veľkosť a hrúbka tlače týchto znakov je odlišná
• vzdialenosť 5 m
• vidlice sa aplikujú u analfaberov a malých detí
• vyšetrovanie sa realizuje na každé oko samostatne
• postupuje sa od najväčších znakov k menším až dovtedy, kým je vyšetrovaná osoba
schopná rozoznávať ukazované znaky
• základnou jednotkou je uhol 1, pri ktorom je vyšetrovaná osoba schopná identifikovať
exponovaný znak, vypočítava sa podľa vzorca
d
V = –––––-
D
• V – zraková ostrosť, d - vzdialenosť optotypu od vyšetrovanej osoby, D –
vzdialenosť, z ktorej vyšetrované oko vidí znak pod stupňom 1
• Normálny zrak = žiadna porucha – 5/6, 6/75, 20/25 alebo lepší
• Slabý zrak = stredná porucha – menej než 5/15, 6/18, 6/20, 20/80
= silná porucha – menej než 5/40, 6/48, 20/160
• Slepota = hlboká – menej než 5/100, 3/60, 20/400
= takmer úplná – menej než 5/300, 1/60, 3/200
= úplná – žiadne vnemy svetla

Vyšetrenie farbocitu:
- vyšetruje sa pomocou pseudoizochromatických tabuliek – do pozadia, ktoré pozostáva
z rôznofarebných bodiek, sú zakomponované obrazce alebo číslice utvorené tiež bodkami
jednej farby (obyčajne sivej)
- osoby s neporušeným farbocitom bez ťažkostí identifikujú obrazce
- pri poruchách farbocitu ide o:
a) poruchu vnímania určitej farby za určitých podmienok
• červenej – protanomália
• zelenej – deuteranomália
• modrej – tritanomália
b) postihnutý určitú farbu vôbec nevníma
• červenoslepota
• zelenoslepota
• modroslepota
c) postihnutý vôbec farby nevníma – úplná farboslepota

14 ORIENTAČNÉ VYŠETRENIE SLUCHU V ŠPD

- odborné vyšetrenie sluchu je v prvom rade záležitosťou lekára

- ŠPpedagóg vyšetruje sluch len orientačne, pre vlastné potreby
- spravidla ide o sluchové skúšky rečou – realizuje sa najskôr šeptom, potom hlasitou rečou
alebo o skúšky pomocou zvukových podnetov a čistých tónov
Sluchové skúšky pomocou zvukových podnetov
- M. Seeman
- zvuky ako zatlieskanie, zatrúbenie, zvuk zvončeka, píšťaly, fúkacej harmoniky
a pod.
- dieťa sa obráti chrbtom, po zaznení zvuku sa pozorujú reakcie dieťaťa na zvuky, potom
dieťa zdvihne ruku a drží ju zdvihnutú dovtedy, kým počuje
zvuk
Skúška pomocou reči
- šeptom
• vyslovujú sa jednoduché slová, primerané veku dieťaťa, ktoré majú obsahovať tzv.
hlboké hlásky u, o, d, m; a vysoké hlásky í, é, s, c
• začína sa zo vzdialenosti 6 m,
• vyšetruje sa každé ucho osobitne
• dieťa sa približuje k vyšetrujúcemu, kým nepočuje vyslovené slovo
 • dieťa s neporušeným sluchom by malo počuť šepot zo vzdialenosti 6m
- hlasitou rečou:
• robí sa podobne ako pri šepkanej reči
• neporušený sluch – keď dieťa počuje hlasné slovo zo vzdialenosti 10m
Skúška sluchu pomocou čistých tónov:
- používajú sa súpravy ladičiek s kmitočtom od 128 do 4096 Hz
Skúška podľa Webera:
- rozozvučaná ladička sa priloží nožičkou na prostriedok hlavy
- pri počutí ladičky v oboch ušiach na rovnakú vzdialenosť je buď porucha symetrická, alebo
nejde o poruchu
- pri prevodovej poruche počuje osoba zvuk v horšom uchu – zvuk sa lateralizuje do
postihnutého ucha
- pri percepčnej poruche sa zvuk lateralizuje do zdravého ucha
Skúška podľa Rinného:
- rozozvučaná ladička sa priloží na hlávkový výbežok za ušnicou nad horný okraj zvukovodu
- ladička sa prekladá aj za ucho (vzdušné vedenie)
- pri percepčnej poruche počuje zvuk ladičky dlhšie vzdušným vedením než kostným, pri
prevodovej poruche je to opačne
- ak zvuk ladičky znie rovnako dlho pred i za uchom ide o kombinovanú poruchu
Schwabachova skúška:
- rozozvučaná ladička sa priloží rovnako ako pri Rinného skúške
- ladička by mala byť s vyznačením doby znenia
- zisťuje sa dĺžka počutia zvuku ladičky vo vzťahu k dobe vyznačenej na ladičke
- keď vyšetrovaný počuje zvuk v určenej dĺžke – sluch je normálny
- keď počuje kratšiu dobu - percepčná porucha
- keď počuje dlhšiu dobu – prevodová porucha

15. ZISŤOVANIE ÚROVNE VEDOMOSTÍ A SOCIABILITY

ZISŤOVANIE ÚROVNE VEDOMOSTÍ

- zisťuje sa tu stav osvojených poznatkov, spôsobilostí a návykov žiaka, ale sekundárne aj
efektívnosť práce pedagóga
- pri zisťovaní úrovne vedomostí a školskej výkonnosti je potrebné zohľadňovať – druh
a stupeň postihnutia; dĺžku školskej dochádzky; profesiové záujmy; vyučovacie metódy
v danom predmete; osobu vyučujúceho; danú školu; rodinné pozadie; vybavenosť žiaka
kompenzačnou technikou; vybavenosť školy
- spravidla sa zisťuje celkový rozsah poznatkov v rámci:
• jednotlivých vyučovacích predmetov,
• vybraných tematických celkov,
• vybranej témy alebo operácie,
• vybraného problému a jeho riešenia
- dôležitou súčasťou je analýza chýb, ktoré sa vyskytujú systematicky a ktoré náhodne
- diagnostické znaky:
a) kvantitatívne:
• množstvo (rozsah) poznatkov,
• frekvencia systematických chýb,
• časové nároky na riešenie úloh
b) kvalitatívne:
 • logická štruktúra poznatkov,
• schopnosť aplikovať získané poznatky,
• adekvátny slovník,
• dynamické prispôsobenie sa riešenej úlohe,
• miera závislostí od pomoci učiteľa pri riešení úloh
- objektívne poznať úroveň vedomostí predpokladá používať celú škálu diagnostických metód
a metodík – didaktické testy, diagnostické skúšanie, rozbor výsledkov činnosti, explorácia,
pozorovanie a pod.

ZISŤOVANIE ÚROVNE SOCIABILITY

- sociabilita je schopnosť, úsilie jedinca utvárať a pestovať medziľudské vzťahy, prejavuje sa
v jeho správaní v spoločenskej skupine v jeho sociálnej interakcii
- defektivita – porušenie rovnováhy medzi postihnutým jedincom a jeho prostredím
- dôležité faktory, ktoré sa podieľajú na utváraní sociability postihnutého jedinca:
• vzťah postihnutého k sebe samému, k svojmu defektu,
• vzťah k rodičom a k širšiemu sociálnemu prostrediu,
• miera potreby sociálnych kontaktov postihnutého, miera tolerancie postihnutého voči
okoliu, tendencie k agresivite
• úroveň osvojenia a ochota dodržiavať spoločenské, morálne a právne normy
- sociabilita sa zisťuje pozorovaním, exploráciou, štúdiou prípadu,
- dôležité poznať jeho postavenie v skupine a vzťah skupiny k nemu – tieto údaje sa získavajú
pomocou sociometrických metód

16. ZISŤOVANIE ÚROVNE MOTORIKY A LATERALITY

ZISŤOVANIE ÚROVNE MOTORIKY
- motorika je súhrn všetkých pohybov ľudského tela, celková pohybová schopnosť (hybnosť)
organizmu
- najvyšším stupňom pohybovej vyspelosti je schopnosť pohybovo riešiť situáciu
- jemná motorika – pohyby rúk
- hrubá motorika – pohyby celého tela, pohyby veľkých svalových skupín
- J. KASA uvádza pojem motilita – súbor pohybov vnútorných vegetatívnych orgánov, ktoré
zabezpečujú stabilitu a rovnováhu vnútorných podmienok organizmu, ako aj medzi
organizmom a okolím
- motorika a pohybové riešenie situácií u postihnutých má svoje špecifiká:
a) u telesne postihnutých:
• hybnosť je limitovaná v dôsledku pôsobenia orgánového alebo funkčného defektu
• rozličné formy porúch motoriky – napr. nedostatočná hybnosť, hyperkinézy,
hypokinézy...
• motorika je výrazne ohraničená a to v koordinácii pohybov, v obratnosti, v rýchlosti
pohybov, v ohybnosti končatín
b) u sluchovo postihnutých:
• motorika môže byť ovplyvnená poruchou rovnováhy
c) u zrakovo postihnutých:
• najväčšie odchýlky v hybnosti sú u osôb s vrodenou slepotou
• nedostatočná úroveň lokomócie
• jemná motorika nebýva poškodená – často býva na vyššej úrovni ako u intaktných
osôb
d) u mentálne postihnutých:
• motorická dezintegrácia je determinovaná stupňom postihnutia
• poruchy bývajú rôznorodé – poruchy koordinácie, obratnosti, rýchlosti
diagnostika motoriky:
- predmetom diagnostiky motoriky sú tieto aspekty:
• vývin
• kvalita
• výkon
- vývin motoriky sa posudzuje podľa počtu a kvality aktuálnych výkonov v testoch motoriky,
alebo podľa vývinových noriem
- diagnóza by mala vyjadrovať úroveň vývinu motoriky a naznačovať prognózu jedinca
v motorickej oblasti, či oblastiach, v ktorých treba motoriku rozvíjať
diagnostické znaky:
a) z hľadiska vývinu motoriky:
• normálny,
• oneskorený,
• patologický
b) z hľadiska motorického veku
• ľahké oneskorenie – 1 – 2 roky
• stredné oneskorenie – 2-3 roky
• ťažké oneskorenie – 3-5 rokov
c) z hľadiska koordinácie:
• koordinované,
• narušená koordinácia,
• nekoordinované
d) z hľadiska výkonu v testoch motoriky

TESTY MOTORIKY:
- sú zamerané na celkovú motoriku (hrubú), alebo len na skúmanie motoriky horných
končatín
- skúšky na zisťovanie motoriky horných končatín – manuálnej zručnosti, zisťovanie
koordinácie a rýchlosti pohybov rúk:
a) skrutky:
• dve dosky (180 x 110 cm), perforované 28 otvormi v šachovnicovom rozmiestnení
• v otvoroch je 28 skrutiek so zaskrutkovanými maticami
• úlohou skúmanej osoby je skrutky odskrutkovať, premiestniť ich do otvorov druhej
dosky a matky zaskrutkovať
b) Walterova skúška:
• 2 dosky (325 x 300 cm) so 41 priehlbinami v tvare kruhu s priemerom 25 mm, ktoré
sú 3 mm hlboké a šachovite usporiadané
• priehlbiny jednej dosky sú zaplnené drevenými valčekmi 10mm vysokými
s priemerom 23 mm
• úlohou skúmanej osoby je premiestniť valčeky do druhej dosky v čo najkratšom čase
c) vidly:
• drevená rúčka, na ktorej sú 3 kovové tyčky, asymetricky rozložené a ich dĺžka je
rozdielna
• na tyčky sa navlieka 20ks perforovaných krúžkov
• pritom sa meria čas
- na zisťovanie stavu jemnej motoriky sa používajú rozličné typy činností, ktoré určujú jej
úroveň:
a) obkresľovanie podľa predlohy:
• obkresľovanie podľa šablóny
• hodnotí sa presnosť
b) navliekanie korálok na šnúru:
• čo najrýchlejšie navlečenie určitého počtu korálok
c) vývinové škály:
• na zisťovanie vývinu motoriky sú vypracované rôzne stupnice, škály, testy

ZISŤOVANIE LATERALITY
- lateralita – prevaha, uprednostnenie, preferencia jedného z párových orgánov, prípadne
jednej polovice nepárového orgánu; je dôsledkom preferencie jednej z mozgových hemisfér
- lateralizácia mozgu spôsobuje to, že spravidla v jednej polovici tela sú reakcie rýchlejšie,
presnejšie a koordinovanejšie
- predmetom diagnostického záujmu je zistenie genotypu a fenotypu laterality
- genotyp – vrodená funkcia, ktorá sa vyvíja so svojim nositeľom a pri vhodných
podmienkach sa zdokonaľuje a rozvíja
- fenotyp – aktuálny stav funkcie, teda výsledok pôsobenia rozličných vonkajších faktorov na
predchádzajúci vývin
- pri zisťovaní laterality sa rozoznávajú tieto diagnostické znaky:
• senzorická lateralita – oka, ucha
• motorická lateralita – rúk, nôh
- vzťah senzorickej a motorickej laterality môže byť:
• súhlasný – preferovaná ruka a oko sú na súhlasnej strane
• nesúhlasný – prekrížená lateralita oka a ruky
- dôležitý je stupeň laterality, môže byť:
• vyhranený,
• nevyhranený
• obojručný
- osobitné prípady laterality:
• ľavorukosť či pravorukosť patologické – pri poškodení dominantnej hemisféry
• ľavorukosť či pravorukosť z nutnosti – amputácia, či iné dlhodobé vyradenie orgánu
z činnosti
- z diagnostického hľadiska sa laeralita v ŠP skúma pri:
• rozhodovaní, ako dieťa motoricky rozvíjať,
• subjektívnych ťažkostiach v čítaní, písaní a poruchách reči,
• manifestovaní neurotických symptómov (tiky, enuréza,...)
• profesiovej orientácii
- lateralita sa diagnostikuje – pozorovaním, aplikovaním testov laterality, diagnostickým
skúšaním a vyhodnocovaním anamnestických údajov

TESTY LATERALITY:
Delia sa na:
a) anatomicko-morfologické
- Friedmanov odporúčaný test:
• skúma lateralitu v závislosti od umiestnenia vlasového víru na lebke
b) funkčné
c) výkonové
Sovákov test laterality:
• skúšky na určenie vedúcej ruky – zopnúť ruky, navliecť korálky, postaviť vežu
z kociek, kreslenie pravou a ľavou rukou
• skúšky na určenie vedúcej nohy – kopnúť do lopty, posúvať predmet po určenej čiare
na podlahe pravou i ľavou nohou
• skúšky na určovanie vedúceho oka – použitie manuskopu
Skúšky na stanovenie laterálnej preferencie – Z. Matějček, Z. Žlab:
• pozostáva z 10 subtestov určených na zistenie motorickej laterality horných končatín,
2 subtestov určených na zistenie senzorickej laterality (zrakovej) a 1 subtestu na
určenie motorickej laterality dolných končatín
• funkčnú dominancie horných končatín vyjadrujú tzv. kvocientom pravorukosti

17 ZISŤOVANIE ÚROVNE REČI A SEBAOBSLUHY

ZISŤOVANIE ÚROVNE REČI

ZVUKOVÁ REČ
A) vyšetrenie zvukovej reči z formálneho hľadiska:
- najčas.sa týka porúch výslov.hlások (dyslálie), zvuku reči (rinolálie), plynulosti a neuróz
reči (balbutizmus, brbľavosť, mutizmus)

Dyslálie:dyslália samohl.je pomer.zriedk-častá je dyslália spoluhlások

- rotacizmus-chyb.výslov.hlásky „r“-je dôl.zistiť miesto tvorby hlásky
- sigmatizmus – chybná výslovnosť sykaviek
- kapacizmus – nesprávna výslovnosť hlásky k
- gamacizmus – nespráv.výslovnosť hlásky g
- diagnostika dislálií sa realiz.prostredníct.DGS skúšania,logoped.
testov, riadeným rozhovorom, pozorovaním, štúdiom prípadu

Rinolálie: - prejav.sa ako otvor.al.zatvor.fufňavosť

DGS otvorenej fufňavosti – zmeny zvuku reči pri hovorení, čítaní a spievaní; aplik.slov.testov
so slovami, kt.obsahujú samohlásky
- Gutzmanova skúška a-i – pomáha pri rozliš.otvor+zatv.fufňavosti:
• striedavé stláč.a uvoľ.krídel nosa:ak sa stláčaním nosa mení hlas pri artikulovaní a –i
= ide o otvorenú fufňavosť
-zatvorená fufňav: nedochádza k zmene hlasu
- zatvorená fufňavosť môže byť organická alebo funkčná
G. E. ARNOLD, S. MAŠURA – odporúč.3 DGS pravidlá na
rozlíš.organickej a a funkčnej fufňavosti:
-organická fuf-sťažené dýchanie cez nos, nie sú prít.hltacie ťažk. a zatekanie tekutín do nosa,
nosovky m-ň-n, n-g, n-k znejú tupo
- dominantné postavenie v diagnostike týchto porúch má odborný lekár, úlohou ŠPgóga je
sústreďovať sa na prísluš.korekč.aktivity.

Poruchy plynulosti a neurózy reči: - predstavujú komunikačné rečové poruchy– spôsobujú

ich spravidla psychogénne fa, kt. vyvolávajú poruchy v činnosti vyššej nervovej sústavy. -
patrí sem:
• rečový negativizmus – neochota d.verbál.komunikovať, môže sa viazať na určité
osoby alebo situácie
• mutizmus-onemenie-strata hovor.reči v dôsl.psych.traumy u neurolabilných detí
 • surdomutizmus-strata hovor.reči spoj.so stratou schop.počuť
• zajakavosť-vyzn.sa klonickými,čiastoč.tonickospazmatickými kŕčmi pri
dých,hovor,artikulá-a to nadmer.zdôrazň.prvej hlásky v slovách, reč je prerývaná,
rytmus a melódia sú naruš, hlasitá reč je spravádz.často náhlymi pohyb,gestami,
mimikou tváre; sprievodným znakom je logofóbia – strach z rozprávania
• brblavosť-nadmer.zrýchlenie tempa reči-vedie k nezrozumit,
doch.k pohlc.hlások,k opakovniu, nevýraz.melodičnosti a pod.
- tieto poruchy sa DGS skúšaním, štúdiom prípadu, zhodnot.rodinnej a osobnej
anamné,pozorov, zisť.sociability, dôl.je diferenciál.DGStika

B) vyšetrenie zvukovej (ústnej) reči z hľadiska obsahovej úrovne:

- každé P poznačí reč P osoby svojim spôsobom.
- u senzoricky P-disproporcia medzi celkove používaným slovníkom a adekvátne
používanými slovami
- u MP – slovník je chudobný, neprimeraný veku
- u TP-dôl.je diferenciál.DGS-hl.vtedy,ak formálna stránka ústnej reči
môže zvádzať k mylnej diagnóze
DGS metódy-explorač.metódy (rozhovor, riadený rozhovor), DGS skúšanie, pozorovanie
rečovej produkcie žiaka.
-sledované znaky hovorenej reči podľa Sováka:
a) dieťa nehovorí (od začiatku vývinu):hluchota,autizmus,oligofrénia
b) dieťa hovorí málo-malá slovná zásoba: oneskorený vývin reči,
• dysfázia, oligofrénia, nedoslýchavosť
c) dieťa hovorí nápadne veľa: veľavravnosť, oligofrénia,
d) dieťa prestáva hovoriť postupne:
• psychogénna hluchota,
• infantilná demencia
• demencia
• len v určitej situácii – rečový negativizmus
• trvale po duševnom úraze – mutizmus
• po úraze mozgu – afázia
e) dieťa hovorí nesprávne, chybne vyslovuje hlásky
• dyslália fyziologická – do 6 rokov
• dyslália patologická – nad 6 rokov
• celkovo porušená výslovnosť – dyzartria
• nedokáže hovoriť vo vetách – vývinový dysgramatizmus; dysfázia; oligofrénia;
poruchy sluchu
f) obsahová chudobnosť viet
• nedostatočná slovná zásoba,
• nedostatočná schopnosť tvoriť verbálne konštrukty,
• oligofrénia
g) poruchy zvuku reči
• dysfónia
• rinolália
h) poruchy plynulosti reči
• zajakavosť
• brblavosť
C) PÍSANÁ REČ
- vyšetr.úr.osvojenia pís.reči-čít.a pís.má veľ.výz-predst.jeden z najin-tenzív.zdrojov
infor.v škol.podmien, má dôl.formatívne f- pre ŠPgóga posúd.spôsobilosti čít.a písať
napomáha zistiť: úr.ich osvojenia
• či prípad.nedostatky v ich osvoj.nie sú príč.aj i.ťažkostí
• akú úlohu zohrávajú endogénne a exogénne činitele
Pri DGS písanej reči sa posudz.výkon:rých,chybovosť+úr.porozume.
- pri nedostatoč.výkone:zisť.možné príč.tohto javu, tie môžu byť:
a) endogénne:hereditárne, por.symbolic.f, percepcie, motoriky a iné
b) exogénne: zlá metodika uč, nedost.slov.zás, nevh.prostredie atď.
Sledované znaky pri diagnostike čítania:
a) rýchlosť čít: hlasitého,tichého,s porozumením,s vylúč.porozumenia
b) úroveň porozumenia: číta s porozumením,
číta s nedostatočným porozumením
číta bez porozumenia
c)chybovosť: číta bezchybne, číta chybne, číta patologicky
d) chyby v technike čítania:
• nedostatočne pozná–rozozná písmená,
• zamieňa písm, slová + číta písm.v opač.slede,
• vynecháva – pridáva hlásky, slová,
• nahrádza hlásky, slová
• opakuje hlásky, slová, vety
• pridáva pomocné slová
• pri tichom čítaní hýbe perami
• ukazuje prstami pri tichom čítaní
Sledované znaky pri diagnostike písania:
a) rýchlosť písania – pri odpisovaní, diktáte
b) kvalita písania – veľkosť, tvar, úhľadnosť
c) chybovosť – nedokonale osvoj.abeceda, ťažk.pri priraď.prísluš. grafém ku fonémam,
vynecháv.písmen, zámena písmen, nedostatoč. sluchová analýza., nedostatky vyplývajúce
z chybnej výslovnosti

D) POSUNKOVÁ REČ
- je u nepočuj.prirodz.prostriedkom interpersonálnej komunikácie
- diagnostikou sa zisťuje:
• schop.sprostredkúvať myšl.posunkovou rečou medzi nepočujúcimi,
• spôsob dorozumiev.posun.rečou s počujúcimi,
• úroveň porozumenia informácií,kt.boli sprostredkované pos.rečou,
• celk.zásoba konvenč.posunkov a frekven.ich používania
• vzť.medzi pos.a orál.rečou pri komuniká.v rozman.prostrediach,
• sch.reprodukovať písom.inf.prostredníct.posunku
- zákl.predpokl.je to, aby diagnostik ovládal posunkovú reč
Pri vyšetr.pos.reči sa použ:-DGs skúšanie, pozorovanie, explorácia
- vhod.metodikou je registrované pozoro-prostredníct.pozorov.hárkov
- inf.sa získavajú aj prostredníctvom odzerania z úst
Diagnostické znaky:
a) diagnostikovaný pri kontakt s diagnostikom odpov.na orálny podnet:
• posunkom - primerane s porozumením,
• posunkom – neprimerane bez porozumenia
- na posunkový podnet:
●primerane, posunkom,
• neprimerane, bez porozumenia,
a) pri kontakte s nepočujúcim: rozumie posunkom,
nerozumie posunkom,
rozumejú len posunkom,
nerozumejú jeho posunkom,
c) úroveň odzerania:
• rozlišuje prakticky všetko,
• rozlišuje len niektoré slová,
• nerozlišuje nič.
- úroveň odzerania býva vyjadrená aj percentuálne

Zisťovanie úrovne sebaobsluhy

Určovanie úrovne sebaobsluhy sa uplatňuje v diagnostike detí predškolského veku alebo
u ťažko MP jednotlivcov. Spravidla sa realizuje tak, že aktuálne výkony v sebaobsluhe detí
alebo jednotlivcov sa prirovnávajú k vývinovým normám, ktoré sa získali pozorovaním
a zovšeobecnením výkonov intaktných detí. V normách sa chronologicky so zvyšovaním
počtu mesiacov udávajú narastajúce výkony detí. K jednotlivým úkonom sa priraďujú
mesiace, v ktorých tento úkon priemerné intaktné deti bez ťažkostí vykonávajú. Z uvedeného
potoom možno porovnaním zistiť, či vývin prebieha normálnym tempom a sledované úkony
sú primerané veku. Tento spôsob posudzovania možno uplatňovať najmä u detí, ktoré nie sú
ochotné komunikovať alebo hocijakým spôsobom spolupracovať s diagnostikom. Obdobne je
to aj u ťažko mentálne postihnutých jednotlivcov, kde získané údaje zo sledovania ostatných
premenných treba konfrontovať aj so sebaobsluhou.
So zreteľom na to sa sebaobsluha týka týchto okruhov činností:
- stravovacie sebaobslužné úkony
- hygiena
- obliekanie a obúvanie.

18. DIAGNOSTICKÉ MOŽNOSTI HRY U DIEŤAŤA S POSTIHNUTÍM

- hra je najprirodzenejším prejavom aktivity dieťaťa v predškolskom veku

- prostredníctvom hry sa všestranne rozvíja osobnosť dieťaťa
- hra je základným a najdôležitejším predpokladom umožňujúcim diagnostiku dieťaťa
v predškolskom veku
- pri hre možno hodnotiť úroveň vedomostí, zručností, návykov a iných premenných
Hra postihnutých detí:
- má svoje špecifiká, ktoré vyplývajú z postihnutia
Hru ako diagnostickú situáciu možno využívať:
b) pri posudzovaní a hodnotení jednotlivých vybraných premenných – napr. úroveň
vedomostí, reč, lateralita, motorika... – diagnostik ich pozoruje, zaznamenáva
a hodnotí podľa určených kritérií
c) pri posudzovaní a určovaní úrovne schopností dieťaťa hrať sa, najmä z hľadiska
nárokov na realizáciu hry – hra sa posudzuje ako celok, jej realizácia sa prirovnáva ku
kritériám, ktorých splnenie je charakteristické pre určité vekové kategórie intaktných
detí
Hra ako diagnostická situácia môže vzniknúť:
a) spontánne – diagnostik nezasahuje, dieťa sa hrá podľa svojich predstáv a želaní
 b) zámerne – diagnostik ovplyvňuje jej vznik a priebeh – napr. námetom, pravidlami,
spôsobom realizácie...

- pri hodnotení hry ako celku sa zisťuje spôsob jej realizácie z formálneho i obsahového
hľadiska – ide predovšetkým o určenie prevládajúcich charakteristík, na základe ktorých
možno určiť typ hry
Typy hier:
a) manipulačná hra:
• zisťuje sa, či dieťa primerane manipuluje s predmetmi v súlade s ich určením
b) tematické hry :
• pri nich sa skúma, či sa vie dieťa hrať na čosi alebo kohosi podľa určitej témy, či sa
vie vžiť do rôznych rolí
c) konštrukčné hry:
• či výrobok robí iba rukami, alebo používa vhodné nástroje
• či tvorí podľa fantázie alebo modelu

- zámerné diagnostické situácie uplatňuje diagnostik vtedy, ak mieni sledovať určené

premenné, ide o organizovanie:
a) senzorických hier – zisťovanie schopnosti rozlišovať vonkajšie zmyslové kvality vecí,
b) pohybových hier – zisťovanie úrovne motoriky,
c) intelektových hier – zisťovanie schopnosti dieťaťa vyhľadávať zhody a rozdiely podľa
vonkajších a vnútorných súvislostí, triediť, klasifikovať, priraďovať a zoskupovať podľa
druhu a pod.,
d) napodobňovacích hier – zisťovanie ako dieťa vníma okolitý svet, ako ho vnútorne premieta
do dojmov, zážitkov a ako napodobňuje na základe pozorovania vzorov dospelých

19 Diagnostické možnosti spoločnej hry rodičov a detí

Test interakcie rodičov so svojím dieťaťom
- u detí do 6 r.
- pozorovanie štrukturovanej aktivity: úlohy súvisiace so sebaobsluhou, s vedomosťami.
Je dobré ak je v miestnosti koberec, (nedať ich priamo k stolíku, stolík, nezasahovať 15 minút
do tejto čast
Diagnostika hry je len jednou zo súčasti komplexného posúdenia dieťaťa (je len jedna súčasť
diagnostikovania, ktoré je uskutočňované rôznymi spôsobmi, metódami a skúma rôzne
stránky u dieťaťa).
Diagnostika interakcie vzťahu dieťa - rodič sa robí spravidla v závere komplexného
diagnostikovania.
Pri teste sú jednotliví rodičia pri interakcii s dieťaťom pozorovaní jednotlivo (nie spolu
obidvaja rodičia).
Pozorovanie interakcie dieťa – rodič sa môže uskutočniť v prirodzenom prostredí ( domáce
prostredie ), alebo v štruktúrovanej ( určitým spôsobom upravenej) herni. (Pozorovanie hry
doma má výhodu, že je dieťa v domácom prirodzenom prostredí, na druhej strane sa tu ťažšie
uskutočňuje štruktúrované pozorovanie, a ťažšie sa porovnávajú výsledky pozorovaní dvoch
rôznych detí z rôznych domácnosti)
Štruktúrované pozorovania v herni majú tiež svoje výhody aj nevýhody . K výhodám ( ako
uvádza Smith), možno napríklad zaradiť to, že možno vyvolať také správanie, ktoré je
v záujme špeciálneho pedagóga - napríklad problémové správanie, a štandardné podmienky
a situácie umožňujú pedagógovi porovnávať reakcie jedného a viacerých detí.
Metódy sú založené na pozorovaní hry dieťaťa s rodičom, najčastejšie s matkou, v štandardne
usporiadanej herni ( stôl, niekoľko stoličiek, krabica na hračky a umývadlo ) umožňujúcej
nerušené pozorovanie ( najlepšie cez jednostranne priehľadne zrkadlo, alebo cez
videokamery) tak aby dieťa nebolo rušené pozorovateľom. (V najhoršom prípade môže byť
pozorovateľ v herni, ale bokom, a nesmie nadviazať žiadny kontakt s dieťaťom , ani len
očami.).
Hrový materiál je rôzny podľa vývinovej úrovne (mentálneho veku) a veku dieťaťa.
(Fyzický vek dieťaťa nie je rozhodujúci, je len pomocný ukazovateľ, hlavný je mentálny vek
).
Podľa vývinového veku Smith delí použité skupiny hračiek na :
- 0 až 2 roky ( Lopta, pastelky, kocky, gumené hračky, zvieratká , bábiky, na seba
skladateľné kruhy a ďalšie).
- 2 roky až 5 rokov ( Lopta, pastelky, plastelína puzzle z 8 dielov, domček pre bábiky,
postavičky autíčka vlak, rozprávková knižka pre predškolský vek, zámky na kľúčik
a ďalšie.
- 5 a viac rokov ( Lopta, pastelky ,basketbalový kôš, pastelky, puzzle z 15 dielov,
domček pre bábiky s nábytkom, postavičky, plastelína dáma a iné spoločenské hry,
hracie karty, vodové farby, kefa na topánky, krém na topánky a ďalšie).

Smith odporúča pri pozorovaní spoločnej hry dieťaťa s rodičom rozdeliť na dve 15 minútové
pozorovania. V prvých 15 minútach sa hrajú úplne voľne podľa toho ako sa hrávajú napríklad
doma.
V druhých 15 minútach požiada rodiča (tak aby dieťa nepočulo) aby do hry zaradil urobenie
troch úloh. Ide spravidla o úlohy, ktoré dieťa často odmietne urobiť, ale musia to byť
jednoduché úlohy a sú štruktúrované podľa veku, zamerané na poriadok, zručnosti
a sebaobsluhu :
• Vývinový vek 0 až 2 roky: odložiť hračky, uložiť kruhy na seba, vyzuť topánky a
ponožky.
• Vývinový vek 2 až 5 rokov : odložiť hračky do škatule, poskladať puzzle z 8 častí,
vyzuť topánky a ponožky a znova sa obuť.
• Vývinový vek nad 5 rokov : odložiť hračky do škatule, poskladať puzzle z 15 častí,
vyzuť topánky, vyčistiť ich a znova sa obuť).

20. ŠPD sluchovej a zrakovej percepcie

Novorodenec je schopný vnímať predmety, kt sú vzdialené do30 cm – zorné pole

- od 2. týždňa sleduje ľudskú tvár
- od 8. t – sleduje pohybujúci sa predmet, kt neprechádza stredovou čiarou
- 3.mes – ohmatáva si ruky a zároveň sleduje ich pohyb
- Medzi 3.-5. mes. – v sledovaní pohybu nie je obmedzené stredovou čiarou
- 4.-8. – zrak vnímanie je ovplyvnené pokrokom v ophybovom vývoji
- Po 6.m – dokáže vnímať priestor, dočiahne hračku
Batoľa – diferencuje predmety podľa tvaru a farby, rozozná známe objekty i vo forme
symbolov na obrázkoch.
Predškolák – zrakové vnímanie je globálne, dieťa nevníma celok ako súhrn detailov,
upútavajú ho nápadné vlastnosti – farba, al podnety, kt môžu uspokojiť jeho momentálne
potreby. Pomocou hmatu rozlíši aj zložitejšie tvary, rozozná aj doplnkové farby, sluchom
dokáže identifikovať rôzne zdroje zvuku,
Mladší šk vek- vnímanie sa stáva diferencovanejším, Ď si všíma aj detaily javov, je schopné
rozčleniť celok na časti a zmysluplne ich spojiť,
- postupne sa učí plánovať vnímanie, rozvíja pozorovacie schopnosti,
- s rozvojom jemnej mot sa zlepšuje vizuomot koordinácia.

Edfeldtov test – hodnotí rozvoj a úroveň zrak percepcie symbolov – dieťa určuje, či párové
obrázky sú identické alebo nie.
- 84 párov figúr, z kt niektoré sú kongruentné, iné rozdielne tvarom, alebo rovnaké
tvarom, ale horizontálne al vertikál obrátené.
- Dvojice, ktoré sú rozdielne tvarom, rozlišuje už 4-roč Ď, nevie identifikovať tie, ktoré
sa líšia vzájomnou polohou. 6-roč Ď sa pri primeranej úrovni zrak percepcie pomýli
najviac 10-krát, bezchybne – až 8-roč Ď.
Záver-––- Ď najskôr rozlišuje 2 figúry, kt sa líšia tvarom, neskôr dokáže rozlíšiť figúry
rovnaké tvarom, ak sa sú obrátené vertikálne, najťažšie je rozlišovanie rovnakých tvarov
zrkadlovo obrátených.

Frostigová rozlíšila 4stupne vnímania, každý je predpokladom k rozvinutiu ďalšieho –

kvalitatívne vyššieho. Stupne zrak vnímania:
– figúra a pozadie
– konštanta vnímania
– zrak vnímanie polohy v priestore
– zrak vnímanie vzťahov v priestore.

Poruchy zrak vnímania sa prejavujú

- zámeny písmen b-d, m-n, b-p, a-e, k-h, S-Z, L-J
- zrkadlové písanie číslic 3, 6, 9
- neschopnoť určiť polohu symbolic tvaru

Diagnostické oblasti:
1.Vizuomotor koordinácia.
-základ stupeň vývinu zrak vnímania
- koordinácia oka a tela, R –O, O-N vo vzájomnom prepojení

2. Vnímanie figúry a pozadia

- schopnosť z mnohých podnetov toho istého druhu jeden vybrať a udržať ho v centre
pozornosti
- Dieťaťu ukážeme všetky obrázky, jeho úloha – vyhľadať ovocie v spleti čiar – !V týchto
čiarach je niečo schované. Čo je to?“
- ak si dieťa nevie spomenúť na pojem – dáme mu obtiahnuť tvar farebnou ceruzkou
- vnímanie zmien v oblečení bábiky na obrázku
- poznávanie častí urč obrázku
- rozlišovanie 2a viac cez seba nakreslených objektov
- sledovanie urč línie medzi ostatnými ceruzkou
Orientácia v bludisku
Obkresľovanie cez seba nakreslených obrázkov
Nezvládnutie sa prejavuje: nepozornosť, Ď sa stráca pri čítaní, nepoznáva už zvládnuté slovo
v texte, zamieňa slová, pridáva, vynecháva písmená, ťažkosti v geometrii, orientácií na pame
(Ď nie je schopné rozlíšiť medzi veľa čiarami a písmenami podstatný znak)
3. Konštanta vnímania
- umožňuje trvale vnímať urč predmet (tvar – symbol) pri rôznych podmienkach
- rozpoznanie daného tvaru nezávisle na jeho veľkosti, polohe al farbe
- vyvíja sa od 3.mes – pomaly a dlhodobo
- ťažkosti sa prejavujú ako nepoznávanie predmetov
- vyhľadávanie predmetov podľa veľkosti
- triedenie predmetov podľa farby
- kombinácie – rozlišovanie podľa farby, tvare a veľkosti (skupiny)
- označenie tvaru, kt sa líši od ostatných
- označenie 2 rovnakých tvarov
Tieto úlohy plní Ď v predšk veku, ich zvládnutie je predpokladom pre nácvik čítania
a počítania. Ťažkosti pri nezvládnutí: ak sa naučí písmeno, číslicu, nepoznáva ju,
neuvedomuje si tvar v iných súvislostiach, akoby ich zabudlo.

4. Vnímanie polohy v priestore

- umožňuje dieťaťu rozlišovať tvary písmen,číslic (p-q), zvládnuť geometriu
- ťažkosti vo vnímaní priestoru bývajú spojené s poruchou lateralizácie a poruchami vnímania
telesnej schémy.
- úlohou Ď je poznávať predmety, ktoré sa odlišujú polohou v priestore
- vnímanie vzdialenosti predmetov vo vzťahu k pozorovateľovi
- poznáva 1 otočený predmet medzi inými
- označuje tvary, kt sa líšia otáčaním podľa horizontál osi (hore-dole)
- označuje tvary, kt sa líšia podľa vertikál osi – zrkadlovo odlišné tvary
- rozlišuje b-d, M-W, 6-9,
- dieťaťu podávame vždy dve rovnaké písmená (plast, drevo), ale rôzne otočené – úloha –
správne ich uložiť ( aj číslice od 1 do 7)

5. Vnímanie vzťahov v priestore

- vnímanie priestor vzťahov predpokladá zvládnutie vnímania polohy v priestore a rozlíšenie
figúry a pozadia
- vnímanie polohy 2 al viacerých predmetov v priestore voči sebe navzájom (nielen vo vzťahu
k sebe samému, ale aj predmety medzi sebou)
- ukáž na obrázku kde je – dole, hore, čo je pred, za, vedľa...
- navliekanie korálok podľa predlohy
- kladenie predmetov podľa pokynov –(zelená kocka vpravo od žltej)
- skladanie farebných prvkov podľa predlohy
- obkresľovanie bodiek podľa osi súmernosti
- zrakové rozlišovanie – TAM –TMA –MAT

Optická diferenciácia (ukryté tvary )

Dieťaťu ukazujeme vždy jeden obrázok. Vpravo hore je zobrazený jednoduchý geometrický
tvar, ktorý má dieťa potom vyhľadať vo väčšom obrázku, zloženom z viacerých
geometrických tvarov. Má ukázať presne taký istý tvar, v takej veľkosti a polohe, ako je hore
vpravo.
Zároveň si všímame, či ukazuje pravou, ľavou rukou, alebo ich strieda.

7. Vizuálno-reč schopnosti
- hľadaj slovo MILKA medzi rôznymi slovami -- vysvetli, čo je MILKA
- priraďovanie dvoch rôzne napísaných slov POŠTA, pošta, pošta
- poznávanie piktogramov, odhad ich významu
Zraková pamäť
- napíš 3 – 5 krát za sebou slovo____napíš písmeno do vzduchu
Zámena obrázkov
- Kollárik, K. – Orientačná skúška pripravenosti na školu)
Dieťaťu ukazujeme vždy jeden riadok obrázkov.
„Ukáž presne taký istý tvar, ako je v rámiku na začiatku riadku.“
Zároveň si všímame, či ukazuje pravou, ľavou rukou, alebo ich strieda.
Odlišnosti
„Ukáž, ktorý obrázok sa odlišuje od ostatných v riadku.“
Dieťa má ukázať, ktorý predmet v riadku je nesprávny, otočený hore nohami, iný, ako
ostatné.
(kniha (zošit) s písmenami, stolička, pes (mačka), kyvadlové hodiny, kvet (astra alebo
tulipán), hruška, hrnček s uškom, šarkan, vlak (auto).

SLUCH PERCEPCIA
= schopnosť prijímať, rozlišovať a interpretovať zvuky rôznej kvality
- bezprostredne súvisí s vlastným rozvojom reči,
- sluchové podnety spolu s taktilnými a vizuálnymi spolupôsobia pri vytváraní orientácie
v priestore
- - vyvíja sa už v prenatálnom období- už od 5. mesiaca vníma zvukové podnety – tlkot srdca
matky
- po narodení je sluch analyzátor pripravený spracovávať podnety
- niekoľkodenný novorodenec reaguje na hlas matky,
0-3mes – reaguje na zvuk zvončeka ustrnutím pohybu, postupne je sluch vnímanie stále
diferencovanejšie
3-6- otáča hlavu za zvukmi, rozlišuje niektoré elementy reči
6-9 – otáča hlavu, ak naň voláme menom
- koncom 1. roka vníma obsah jednoduchých viet, odpovedá nane pohybom- Kde je
bábika?—rozhliada sa..= sluch vnímanie predchádza schopnosti slová artikulovať
- BATOĽA – presnejšie vníma a diferencuje jednotl zvuk podnety
- PEDŠKOLÁK - význymný rozvoj sluch analýzy, syntézy a diferenciácie
4-5 r. Ď – začína rozlišovať jednotlivé slová vo vete – riekanky – rytmizujú reč a rozdeľujú ju
do menších častí, vytlieskavaním delí slová na slabiky
- koncom 5. r – začína vnímať jednotlivé hlásky v slove
V škol. veku je sl vnímanie rozvíjané cielene – podmieňuje úspešnosť správneho nácviku
čítania a písania, v priebehu 1.roč zvláda rozklad slov na hlásky, tvorí z hlások slová, rozlišuje
slová, kt sa líčia 1 hláskou
- - 6. r – rozlíši prvú a poslednú hlásku v slove, rozlíši, či sú 2 slová rovnaké
- 6-7 r. – vníma dĺžku samohlások a postupne rozlišuje tvrdé a mäkké spoluhl.

PORUCHY: - ťažkosti rôzneho charakteru

- ešte v škol veku nevie analyzovať vetu na slová
- zamieňa znelé a neznelé hlásky = nedostatoč rozvoj sluch diferenciácie reči
- nevie rozložiť slovo na hlásky (predpoklad písania diktátu), aj keď pozná všetky
písmená, nevie ich spájať do slov (čítanie)= nedostatočná analýza a syntéza reči –
najčastejšia porucha
- nedostatoč diferenciácia dlhých a krátkych samohlások
- nedostaoč. sluchová diferenciácia d-t-n-- ď-ť-ň-
DIAGNOSTIKA:
1. Vnímanie a rozlišovanie nerečových zvukov = zvukov z prírodného a spoločenského
prostredia
- je jednoduchšie ako vnímanie a spracovanie reči.
- poznávanie predmetov podľa zvuku, zvukov prírody, zvierat, piesní podľa melódie,
rozlišovanie tónov rôznej výšky, lokalizovanie zvukov v priestore, odkiaľ prišiel.

2. rozlišovanie figúry a pozadia

-pustiť zvuk záznam – urči kedy zašteká psík, kedy počuješ mužský hlas, bábätko
-identifikovať urč slovo – kedy ho počuje v príbehu – v rozprávke

3. rozlišov prvkov ľudskej reči – veta, slovo, slabika, hláska

- Urči počet slov v „auto trúbi“ – znázorniť počtom čiarok
- delenie slov na slabiky v riekankách, pesničkách = tréning fonematického uvedomovania
Hláska – počuješ „k“ v slove Karol?
„j“ v lyže?
Ktorou hláskou sa začína slovo „pes“?
Povedz slová na „s“
4. sluchová diferenciácia hlások Či sú slová rovnaké – umelé (tie, kt nemajú význam) -dint
–dimt
- tie, kt majú význam dym – dom
- v kt hláske sa odlišujú?

5. sluchová analýza a syntéza

- slovo „ kukučka“ rozdeľ na hlásky
- „p, e, s „ – prečítaj, ako slovo
6. fonematické uvedomovanie
- pridaním hlásky utvor nové slovo : d - laň
- uberaním : vlak – vak
-prešmyknutím – ples - slep
- nové slová zo slova „stavebnice“ – napr stan, ...
- hľadaj, čo sa rýmuje . „myška –šiška“

7. sluchová pamäť – podieľa sa na všetkých skúškach sluch percepcie

- nedostaočne rozvinutá Sl Pa = ťažkosti – diktáty, 5-minútovky, a všade, kde
učiteľ diktuje a Ď bez zrakovej opory spracováva informácie

21 ŠPD TAKTILNEJ KINESTETICKEJ A VESTIBULÁRNEJ PERCEPCIE

Novorodenec je schopný vnímať predmety, kt sú vzdialené do30 cm – zorné pole

- od 2. týždňa sleduje ľudskú tvár
- od 8. t – sleduje pohybujúci sa predmet, kt neprechádza stredovou čiarou
- 3.mes – ohmatáva si ruky a zároveň sleduje ich pohyb
- Medzi 3.-5. mes. – v sledovaní pohybu nie je obmedzené stredovou čiarou
- 4.-8. – zrak vnímanie je ovplyvnené pokrokom v ophybovom vývoji
- Po 6.m – dokáže vnímať priestor, dočiahne hračku
Batoľa – diferencuje predmety podľa tvaru a farby, rozozná známe objekty i vo forme
symbolov na obrázkoch.
Predškolák – zrakové vnímanie je globálne, dieťa nevníma celok ako súhrn detailov,
upútavajú ho nápadné vlastnosti – farba, al podnety, kt môžu uspokojiť jeho momentálne
potreby. Pomocou hmatu rozlíši aj zložitejšie tvary, rozozná aj doplnkové farby, sluchom
dokáže identifikovať rôzne zdroje zvuku,
Mladší šk vek- vnímanie sa stáva diferencovanejším, Ď si všíma aj detaily javov, je schopné
rozčleniť celok na časti a zmysluplne ich spojiť,
- postupne sa učí plánovať vnímanie, rozvíja pozorovacie schopnosti,
- s rozvojom jemnej mot sa zlepšuje vizuomot koordinácia.

VESTIBULÁRNA P
-vestibulár aparát je umiestnenýv uchu, umožňuje vnímanie rovnováhy
- pôsobí na držanie tela, priestorové predstavy a proestorovú orientáciu
- poruchy rovnováhy – príznak závaž ochorení
DIAGNOSTIKA
1. statická rovnováha -stoj so zatvor očami
- na špipčkách s otvor a zatvor očami -na jednej nohe (p-Ľ)s otvor al zatvor očami
- tieto by malo Ď zvládnuť pred nástupom do školy
2. dynamická rovnováha -chôdza po čiare vpred a vzad (jedna noha pred druhú)
- po zvýšenej ploche -poskoky na P a Ľ nohe vpred a vzad
- po špičkách vpred a vzad
- Všímame si, či preferuje P al Ľ nohu, polohu paží, pohyby tela – nekoordinovanosť
signalizuje ťažkosti
TAKTILNÁ P
- hmat – dôležitý prostriedok poznávania sveta
- umožňuje bezprostredné vnímanie reality,
- jedna z ciest poznávania i korekcie
- - Ď už v prenatálnom období reaguje na taktilno-kinestetic podnety
- Novorodenec – vníma a rozlišuje dotyky, teplotu, zmenu polohy
- Taktilno-kinestet stimulácia prináša Ď príjemné telesné i citové zážitky – dôležité
i u ťažko VNP jedincov
DIAGNOSTIKA
- striedavo P a Ľ rukou i oboma:
- poznávanie predmetov hmatom
- rozlišovanie rôzne drsných povrchov
- poznávanie geometr tvarov, triedenie podľa veľkosti a tvaru – hmatom
- poznávanie písmen,číslic hmatom
- počítanie predmetov so zatvoren očami
- hmatové doštičky, tabuľky, teplotné doštičky, teplotné flaštičky
- vrecúška – rôzny obsah – vata, piesok, ryža... – párovať – kontrola chyby = farebná
značka na spodu vrecúška
- stupňovanie drsnosti – pásy – má k nim prikladať pásiky s podobnou drsnosťou
- rôzne druhy látok – párovať – jednofarebné, ale výrazne odlišná štruktúra
- kvetinky páruje podľa hmatu
- vrecúška – naplnené rôznym korením – vizuálna kontrola chyby, alebo čuchom
- skladať domino na základe hmatu
- kocky – z každej strany – iný povrch – uložiť všetky jednou stranou
- vrecúška – rôzny obsah – vata, piesok, ryža... – párovať – kontrola chyby = farebná
značka na spodu vrecúška
KINESTETICKÁ P
- o pohyb pocitoch
- vzniká na základe trenia kĺbových plôch, svalového napätiy, zaisťuje vnímanie
vlastných pohybov
- kinestetické vnímanie podmieňuje vnímanie telesnej schémy
DIAGNOSTIKA
- diagnostické cvičenia – spoločne s Ď zrealizovať nejaký pohyb, dať mu za úlohu to
následne zopakovať (so zatvor očami)
- na chrbát Ď nakresliť tvar postavičky – urob to!
- Ď má zavreté oči – dotknúť sa ho - má určiť, kde sme sa ho dotkli, na akom mieste
(potom na 2)
Na vyšetrenie úrovne kinestet vnímania sa tiež používa Žlabov test Orientácia v priestore
(Súbor špecifických skúšok)
Ukáž na sebe
1. Zdvihni pravú ruku. 2. Ľavú ruku daj na pravé ucho. 3. Pravú ruku na pravé oko. 4.
Postav sa na ľavú nohu.
5. Poškriab sa ľavou rukou na pravom stehne. 6. Daj pravú nohu na ľavé koleno.
Hodnotenie: Nesprávne odpovede zakrúžkujeme.

Pre 3. a vyšší ročník: Ukáž na druhom

1. Svoju pravú ruku na jeho pravú ruku. 2. Svoju ľavú ruku na jeho pravé oko.
3. Prisuň svoju ľavú nohu k jeho ľavej nohe 4. Ukáž svojou pravou ruku jeho ľavé
ucho.
- sledujeme aj motorické zručnosti, obratnosť a šikovnosť dieťaťa, ktoré súvisia s kinestetic
vnímaním – komplexnosť

22. ŠPD SMEROVÁ A PRIESTOROVÁ ORIENTÁCIA

- je dôležitá nielen pre zvládnutie škol zručností, ale aj pre život

- nejde len o pomenovanie strán, ale o vnútorné uvedomenie si priestoru,
-schopnosť orientovať sa v priestore sa vyvíja už v prvom roku života
- spolupodieľa sa – zrak vnímanie, pohyb, manipulácia s predmetmi
- Pohyb dieťa vníma už v 2. mes = od stredovej čiary ku strane (vertikál), neskôr horizontálny
pohyb
.- v druhom polroku je Ď schopné vnímať priestor, aj keď nepresne
-k prudkému rozvoju zrak orientácie dochádza pod vplyvom samostatného sedenia
a počiatkom chôdze – tým sa dieťa učí aj orientovať v priestore,
- batoľa – osvojuje si pojmy hore – dole,
- predškolák – priestorové vnímanie je ešte nepresné, Ď podceňuje vzdialenosti, nedostatočne
sa orientuje v smere – vľavo-vpravo (4 – 5 roč Ď – vie síce ukázať pravú a ľavú ruku, ale P-
Ľorientácia je ešte nedostatočná)
– pozná: hore-dole, Vpredu-vzadu, Nad-pod, vedľa, prvý-posledný, predposledný,
hneď pred a hneď za
- Ak to nezvláda = ťažkosti vo vyučovaní – najmä v matematike
- pred nástupom do Š má vedieť: ukázať P (Ľ) ruku
o siahnuť si na P ucho
o ukázať na obrázku vpravo hore
o postaviť sa naĽ (naP) od stola
V školskom veku – napr. diktát-kresba – nakresli dostredu strom, naľavo hore slnko...
 • Zatvor oči a predstav si, že ideš 3kroky k oknu, otočíš sa doĽ
a urobíš 2kroky, kde budeš?

Z diagnost hľadiska je orientácia v priestore závislá na percepcii –zrakovej, sluchovej,

kinestetickej, preto už pri vyšetrovaní zrak percepcie sledujeme orientáciu na ploche.
Na vyšetrenie úrovne kinestet vnímania sa používa Žlabov test Orientácia v priestore (Súbor
špecifických skúšok) - to sú č.4 a 5 z nasledujúcej Dg:

DIAGNOSTIKA:
1.- zisťujeme pomocou obrázka formátu A4 s témou Sadil dedko repku. V strede je repka,
dedko, babka, vnučka. Vpravo v rohu v pozadí strom. Slnko zasa vľavo hore a v strede hore
mrak. Vľavo dolu kvietok. Vpravo dolu v búde vidieť hlavu psa. Na strome je vták. Pod
stromom myš. Za stromom vidieť vnučku. Mačka chýba.
ÚLUHY: Na obrázku vie určiť vpravo hore - vľavo dole – vpravo dole - v strede – medzi - čo
chýba
2. Dieťa ukáže správne pravú a ľavú ruku hneď - rozmýšľa - ukáže nesprávne
3. Urob ako ja
Dieťa i špeciálny pedagóg sedia vedľa seba. Na pravej ruke majú zaviazanú farebnú stužku.
Dieťaťu povieme: „Niečo ti predvediem a ty to urob po mne.“
1. Pravú ruku na ucho a ľavú na ľavé koleno.
2. Pravú ruku na ústa a ľavú na ľavé koleno.
3. Pravú na ústa, ľavú na hlavu.
4. Pravú na pravé koleno, ľavú na hlavu.
5. Pravú na pravé rameno, ľavú na hlavu.
6. Pravú ruku na pravé rameno, ľavú na ústa.
7. Pravú ruku na pravé rameno, ľavú na ľavé oko.
8. Pravú ruku na hlavu, ľavú na ľavé oko.
9. Pravú na hlavu, ľavú na ústa.
10. Pravú na pravé koleno, ľavú na ústa.
Hodnotenie: Nesprávne zakrúžkujeme.

4. Ukáž na sebe
1. Zdvihni pravú ruku.
2. Ľavú ruku daj na pravé ucho.
3. Pravú ruku na pravé oko.
4. Postav sa na ľavú nohu.
5. Poškriab sa ľavou rukou na pravom stehne.
6. Daj pravú nohu na ľavé koleno.
Hodnotenie: Nesprávne odpovede zakrúžkujeme.

5. Ukáž na druhom (3. ročník)

1. Svoju pravú ruku na jeho pravú ruku.
2. Svoju ľavú ruku na jeho pravé oko.
3. Prisuň svoju ľavú nohu k jeho ľavej nohe
4. Ukáž svojou pravou ruku jeho ľavé ucho.
Hodnotenie: Nesprávne odpovede zakrúžkujeme.

6. Zložiť rozstrihané b, d, p
Hodnotenie: vie – nevie – vkladá do obvodu
7. Podľa návodného obrázku zloží z geometrických tvarov postavu dievčaťa.
Dieťa podľa návodného obrázku (A4) zloží z geometrických tvarov (kruh, obdĺžnik,
trojuholník) postavu. Sledujeme, odkiaľ začína vytvárať obrázok. Ďalej si všímame, či je
geometrický tvar správne otočený, položený v priestore ako v nápovednom obrázku, či dieťa
neukladá všetko dohromady.

8. štvorcová sieť
Podľa obrázka vľavo na štvorcovej sieti má dieťa nakresliť rovnaké tvary na štvorcovej sieti
vpravo)
Hodnotenie: Správne – nesprávne pootočený tvar - dohromady

Patrí sem aj :TELESNÁ SCHÉMA = súbor vnútorných predstáv, ktoré zahŕňajú informácie
o častiach tela, vzájomných vzťahoch medzi týmito časťami. Umožňuje vnímanie pohybov
tela a jeho častí v priestore pri manipulácií s predmetmi.
- vytváranie TS prebieha na základe skúseností – interakcie medzi jednotlivcom a jeho okolím
– najrýchlejčie sa vyvíja v prvých rokoch života – vplyvom skúseností – dotyky, odraz seba
samého v zrkadle, hra s telom...
- úroveň TS je zrejmá v každom pohybovom prejave – práca, bežný život, šport, je závislá na
motorických zručnostiach (nové pohyb zručnosti pôsobia na rozvíjanieTS)

PORUCHY VNÍMANIA TS:

- sú dané nedostatočným rozvojom propriorecepcie, a tiež tým, že vlastné telo nemôžeme
kontrolovať zrakom
- deti s dysfunkčným TS majú ťažkosti pri osvojovaní pohybových zručností, a to vo všetkých
fázach, najmä však vo fáze automatizácie pohybu. Dieťa sa stále musí kontrolovať na to, ako
správne previesť pohyb –napr pri písaní sa koncentruje na grafický výkon a uniká mu obsah.
- výrazné poruchy v tejto oblasti =dyspraxia – Ď je nešikovné, neobratné, ťažkosti – kreslenie,
písanie, strihanie, telocvik – hodiť loptu, upažiť,častý prejav – porucha rovnováhy – Ď padá,
naráža do predmetov a ľudí

DIAGNOSTIKA:
Ď má zatvor oči
- dotkneme sa rukou jedného miesta na jeho tele, Ď to opakuje
- dotkneme sa 1 miesta na jeho tele, Ď to opakuje na opačnej strane
- dotkneme sa 1 miesta na jeho tele, Ď to opakuje na inom tele, al na nákrese
- Ď postupne ukazuje svoje časti tela
- postupne klepe všetkými prstami P (Ľ) ruky na dosku stola
- so zatvorenými očami – ukazovákom P (Ľ) ruky na špičku nosa
- dočiahne P rukou cez hlavu na Ľ ucho (a naopak)
– Ď sa schová pod deku a ukazuje a ukazuje len tie časti tela, ktoré mu povieme
- kúzelnou paličkou lieči (ukazuje) na tie časti tela, ktoré nás bolia...

Možnosti podpory:
- vždy voliť také aktivity, aby boli pre Ď zvládnuteľné, opačne sa posilňuje jeho pocit
neschopnosti
- manipulácia s predmetmi, hra
- telesné cvičenia, chôdza vpred, vzad, poskoky (ako na rozvoj hrubej motoriky)
- cvičenia na rozvoj jemnej motoriky
-relaxačné cvičenia
- napodobňovanie gesta so zatv očami
- hmatové rozliš (zatvor oči)
- cvičenia P-Ľ orientácie- orientácia v čase
- ratmické cvičenia
Cvičenias použitím diagnostických úkonov (opakovanie dotykov..) -

MIKROMOTORIKA OČ POHYBOV- to sem vraj tiež patrí, ale to bude spracované

v motorike
- test – Svoboda – Skúška očných pohybov, prejavy – Ď číta o riadok nižšie
Dg – vyložíme predmety – číta zľava doprava (al: to čo je v riadku, číta chybne, v stĺpci –
dobre