TEÓRIA VÝCHOVY MENTÁLNE POSTIHNUTÝCH

1. CIELE, OBSAH A PROCES VÝCHOVY MP

Cieľom výchovy MP je čo najvšestrannejší rozvoj ich osobnosti s prihliadnutím na ich optimálne

možnosti, dané povahou a stupňom postihnutia.
− výsledkom výchovy má čo najvyšší stupeň socializácie postihnutých – čo možno najúspešnejšie
pracovné a spoločenské uplatnenie
− cieľ výchovy MP zodpovedá zákonitostiam rozvoja spoločnosti aj rozvoja postihnutého jedinca
− absolútnu väčšinu populácie MP možno za určitých podmienok špeciálnou výchovou pozitívne
ovplyvniť; avšak žiadne MP dieťa si neosvojí kompletný rozsah a obsah požiadaviek príslušnej
špeciálnej výchovnej, či vzdelávacej inštitúcie – niektorí si osvoja len časť obsahu výchovy a navyše
ich nevedia použiť, uplatniť, ale majú význam pre nich samých , pre ich formovanie, alebo udržanie
stavu
SOVÁK uvádza 4 stupne zapojenia:
1. integrácia:
− úplné, celkové splynutie postihnutého so spoločnosťou,
− vo výchove, vzdelávaní, v pracovnom a spoločenskom uplatnení,
− k atribútom integrácie patrí nezávislosť, samostatnosť
− len MP v hornom pasme postihnutia pod vplyvom špeciálnej výchovy, sa môžu priblížiť i vyrovnať
intaktným rovesníkom
2. adaptácia:
− prispôsobovanie sa postihnutého spoločenskému prostrediu – len za určitých podmienok (ohľad na
individuálne možnosti, schopnosti, vlastnosti, potreby)
− mnohí autori považujú tento stupeň socializácie za vrchol možností MP (Hraničné pásmo, ĽMR)
3. Utilita
− sociálna upotrebiteľnosť
− pracovné a spoločenské uplatnenie MP pod dohľadom riadenia intaktných osôb
− postihnutý nie je celkom samostatný, je závislý na iných,
− stredná MR a dolné pásmo ľahkej MR
4. Inferiorita
− sociálna nepoužiteľnosť postihnutého,
− celkom nesamostatné, plne závislé osoby – ťažká a hlboká MR a časť z dolného pásma strednej MR
− sú neschopní, príp. obmedzene schopní jednoduchej manuálnej práce

Stanovenie konkrétnych výchovných etáp je závislé od dôkladného poznania MP dieťaťa – jeho vývin,
rodinná anamnéza, aktuálny stav, tendencie a reálnu prognózu. Je nevyhnutné určiť, čo je výchovnom
obsahu a postupe podstatné, dôležité a prvotné a čo je vedľajšie. Treba stanoviť postupnosť výchovných
krokov, cieľov a tie podriadiť hlavnému cieľu výchovy.

Obsah výchovy
− Výchova MP sa uskutočňuje v rodine, v školách a zariadeniach pre MP.
− výchovná starostlivosť sa vždy zameriava na celú osobnosť MP, na maximálny rozvoj jeho telesných
a duševných funkcií
V DSS patrí do obsahu:
− zmyslová, rozumová s spoločenská výchova, výchova reči, estetická výchova, telesná výchova a
pracovná výchova
− diferencovanie podľa stupňa postihnutia – A,B.C variant
V ŠZŠ – B, C variant:
− zmyslová výchova, rozumová výchova, estetická výchova, telesná výchova, pracovná výchova a
rečová výchova
V ŠMŠ:
− TV, rozumová a mravná výchova, jazyková výchova, HV, VV
− logopedická starostlivosť obsahuje individuálne rozvíjanie reči a logopedickú nápravu reči
V ŠZŠ – A variant:
− výchovný obsah je zahrnutý vo všetkých vyučovacích predmetoch, TV, VV, PV
− dominuje PV v predmete pracovné vyučovanie a rečová výchova v SJ a v rámci ILS
v ŠOU:
− vyučovacie predmety, pracovná prax v rámci odborného výcviku
− obsah výchovy zabezpečuje „výchovná trojka“ - učiteľ, vychovávateľ, majster odborného výcviku“

Medicínske a psychologické posudky sú východiskom špeciálno-pedagogickej starostlivosti – na

základe týchto posudkov a vlastných pozorovaní urobí ŠP diagnostiku a vypracuje projekt výchovy
(plán), ktorý obsahuje cieľ, úlohy, konkrétne výchovné kroky, postup, formy, metódy, prostriedky
výchovy – prevýchovy
Proces výchovy
Prostriedkami výchovy sú výchovné vyučovanie, pôsobenie jednotlivých učiteľov, učiteľského
kolektívu, vplyv sociálnej rovesníckej skupiny, žiackeho kolektívu, pôsobenie vychovávateľov v ŠKD, v
internáte, domove, ústave, vplyv výchovne skupiny, pôsobenie nepedagogických pracovníkov.
Výchovný proces prebieha v podstate v 4 etapách:
− vytýčenie požiadavky – dieťa sa má zrozumiteľne, jasne dozvedieť, čo má vykonať, ako to má
vykonať,
− navykanie dieťaťa na požadované správanie v konkrétnej praktickej činnosti,
− vysvetľovanie a zdôvodňovanie požiadavky,
− cieľ procesu výchovy
Špeciálna pedagogika nemá univerzálne výchovné schémy , šablóny – výchova MP ľudí vyžaduje
vysoký stupeň poznania, odbornú erudíciu a tvorivý prístup pri realizácii výchovného procesu,
schopnosť analyzovať a hodnotiť tento proces a jeho výsledky
 10. VÝCHOVA DETÍ S MP V RODINE

− rodina je prvým výchovným činiteľom, ktorý formuje osobnosť MP

− sústavná starostlivosť o zdravý telesný a duševný vývin, starostlivosť o bezpečnosť, poskytnutie
základnej výchovnej starostlivosti, zabezpečenie základov vzdelania, poskytnutie podmienok pre
zdravý a čo najvšestrannejší harmonický rozvoj osobnosti
− zistenie, že dieťa je postihnuté znamená pre rodinu otras, sklamanie:
1. fáza šoku – citová dezorganizácia, neschopnosť uveriť tomu, ochromenie konania; potreba
sympatie a pomoci,
2. reaktívna fáza – bolesť, žiaľ, sklamanie, vina, agresivita, odmietanie, zlyhanie; potreba –
načúvanie rodičom, sympatie ale čestnosť, fakty o prípade,
3. adaptačná fáza – realistické hodnotenie, čo sa dá robiť, ako pomôcť, ochota konať, potreby:
spoľahlivé a presné informácie o liečebnom a výchovnom postupe, budúcnosť dieťaťa,
4. fáza reorientácie – rodičia začínajú konať, vyhľadávajú pomoc, plánujú budúcnosť, prekonanie
krízy, potreby: poskytovanie pravidelnej pomoci a vedenia.
− prítomnosť MP dieťaťa v rodine ovplyvní život celej rodiny, ide o novú, mimoriadnu záťaž
− rodina musí prebudovať sústavu hodnôt, zmeniť plány do budúcnosti
− optimálny je rozvoj MP dieťaťa v rodine v ktorej dominuje láska a náklonnosť k dieťaťu,
trpezlivosť, vzájomné porozumenie a spoločná výchova rodičov, Mp dieťa potrebuje lásku,
pochopenie, oporu, istotu, citlivé porozumenie, výchova sa stáva realistickou keď rodičia vidia
postihnuté dieťa také, aké skutočne je, poznajú jeho možnosti a potreby a rešpektujú ich
− ďalším postojom býva rozmaznávanie MP detí – rodičia dieťa ľutujú, všemožne zastierajú jeho
nedostatky a ospravedlňujú jeho priestupky, dieťaťu posluhujú; výsledkom býva nesamostatné,
egocentrické, egoistické, náladové, pasívne, často bojazlivé dieťa úplne závislé od rodičov,
− častá býva aj príliš úzkostlivá výchova – rodičia sa stále boja, aby sa dieťaťu niečo nestalo, stále ho
ochraňujú, obmedzujú, všetko radšej urobia za neho; výsledkom býva pasivity, strata záujmu o
činnosť, agresivita, negativizmus dieťaťa,
− náročná, prísna, perfekcionistická výchova – častá v rodine intelektuálov – chcú zvyšovaním
požiadaviek priviesť dieťa do normy, časté trestanie, drilovanie; výsledkom je strata sebadôvery,
neurotizmus, vzdorovitosť, negativizmus, agresivita,
− protekčná výchova – všemožná pomoc rodičov, odstraňovanie prekážok, požadovanie úľav a
privilégií v škole, často zastierajú nedostatky dieťaťa; výsledkom býva pasivita, rezignácia,
vzdorovitosť, nesamostatnosť dieťaťa,
− ľahostajná, chladná výchova – rodičia sa spočiatku starajú o dieťa, no stretávajú sa s prekážkami,
nedokážu ich vyriešiť, tak kapitulujú, rodičia ochabujú v starostlivosti, deti sa neraz dostávajú do
opatery starých rodičov, alebo iných ľudí, kde sa ich stav zhoršuje; výsledkom je labilné,
dezorientované, deprimované a frustrované dieťa
− nepriateľstvo k postihnutému – zavrhujúca výchova, dieťa býva často príčinou hádok, napätia,
konfliktov, vzájomného obviňovania sa rodičov, MP eretické dieťa rodičov neurotizuje, fyzicky i
psychicky vyčerpáva, apatické dieťa provokuje rodičov svojou pomalosťou, pasivitou, rodičia
strácajú trpezlivosť; výsledkom je zaostávanie vo všetkých smeroch vývinu
Zásady správneho prístupu:
− aktívne pomáhať dieťaťu, vyrovnávať nedostatky a rozvíjať zachované schopnosti
− pristupovať k nemu ako k mladšiemu, primerane jeho vekovej úrovni
− podporovanie primeranými podnetmi – kvalita aj kvantita,
− reálny pohľad na dieťa, na jeho súčasný stav, budúcnosť, výchovu,
− optimálne prostredie pre vývin
− cieľom výchovy v rodine je plné zapojenie MP dieťaťa do života rodiny
− výchova rodičov by mala byť čiastočne usmerňovaná učiteľom, vychovávateľom – jednotnosť
výchovných cieľov
 3. PREDŠKOLSKÁ VÝCHOVA DETÍ S MP

− je dôležité, aby s postihnutie čo najskôr zistilo, identifikovalo, aby sa čo najskôr mohla poskytnúť
odborná pomoc, komplexná starostlivosť a špeciálny výchova
− čím skôr sa MP dieťaťu poskytne šp. starostlivosť, tým lepšie pre dieťa, pre rodičov i pre spoločnosť
ŠMŠ:
− výchovná inštitúcia určená pre deti od 3 do 6 rokov, ktoré majú duševné nedostatky
− ich MR je nesporná už v tomto veku
− plní výchovné, sociálne i diagnostické poslanie,
− výchovné poslanie – v rámci platných osnov špeciálnymi metódami a prostriedkami
− sociálne poslanie – príprava pre život, všestranná starostlivosť,
− diagnostické poslanie – permanentné poznávanie detí
− cieľ výchovy – maximálne podporovať vývin MP detí z fyzickej i psychickej stránky, dosiahnuť čo
najvyšší stupeň všestranného rozvoja ich osobnosti
− program výchovnej práce – obsah výchovnej práce, ucelený a prirodzený systém celodenného
pôsobenia, ktorý rešpektuje vekové osobitosti a osobitosti ich mentálneho postihnutia
− konkrétne výchovné úlohy - sú zahrnuté v osnovách pre ŠMŠ
− zložky výchovnej práce – mravná výchova, rozumová výchova, jazyková výchova, TV, HV, VV,
literárna výchova, logopedická starostlivosť
− princíp výchovnej činnosť – individuálny prístup, individuálna starostlivosť, voľba výchovných
metód a prostriedkov závisí od veku, druhu a stupňa postihnutia,
− výkony dieťaťa v jednotlivých zložkách sa hodnotia a zaznamenávajú
− výsledky vo výchovnej činnosti, výsledky psychologického a psychiatrického vyšetrenia tvoria
podklad pre návrh ďalšieho zariadenia po predškolskej dochádzke,
− ŠMŠ – celodenné, internátne
− 10 je maximálny počet detí v jednej triede,
− denný poriadok tvorí – výchovné zamestnania, opakovacie chvíľky, hry, vychádzky, špeciálne
cvičenia, ILS,
− v rámci denného poriadku a programu si deti osvojujú základné sebaobslužné, hygienické a
kultúrno-spoločenské návyky
− poznávanie najbližšieho okolia, život a práca ľudí, základné poznatky o svete, orientácia v priestore
a čase
− v ŠMŠ je dôležitá permanentná všestranná spolupráca školy a učiteľa s rodinou.
 8. VÝCHOVA ŽIAKOV S MP MIMO VYUČOVANIA

− školské kluby, internáty pri ŠZŠ

− cieľom je taktiež najvšestrannejšie rozvíjanie osobnosti
− poslaním je nahrádzať rodinnú výchovu počas umiestnenia MP dieťaťa v inštitúcii v požadovanom
rozsahu,
− cieľom je rozvoj pracovných, spoločenských, a hygienických návykov, vytvárať potrebu čistoty a
poriadku v prostredí, prehlbovať zručnosti a vedomosti žiakov,
Mimoškolská výchova sa realizuje:
• v kluboch pri ŠZŠ,
• v internátoch pri ŠZŠ,
• v internátoch pri ŠOU
• v DSS
• v reedukačných domovoch
− priama i nepriama činnosť v rámci záujmovej, výchovnej, verejnoprospešnej, kultúrnej aktivity,
telovýchovná, športová a turistická činnosť, rekreačno-oddychová činnosť, kultúrno-estetická
činnosť, príprava na vyučovanie, v nepriamej činnosti je zahrnutá kontrola osobnej hygieny,
stravovania a nočného odpočinku,
− konkretizácia jednotlivých činností je obsiahnutá v dennom poriadku, program práce pre jednotlivé
dni a výchovné skupiny je konkretizovaný v príprave vychovávateľa
− jednotlivé činnosti by mali byť rozvrhnuté tak, aby poskytli dostatočný priestor práci, oddychu i
zábave,
− základnou organizačnou jednotkou je výchovná skupina – väčšinou pozostáva z jednotlivcov jednej
školskej triedy alebo ročníka, ale môžu byť aj rôzne,
− za bezpečnosť a zdravie zodpovedá vychovávateľ,
− významná je spolupráca so školou, rodinou, vychovávateľa s triednym učiteľom a s rodičmi
 9. VÝCHOVA MP V DSS

− jednotlivci odkázaní na sústavnú sociálnu starostlivosť,

− nízka úroveň intelektu – nesamostatnosť, hlboká, ťažká, stredná MR
− DSS patrí zo rezortu sociálnych vecí
− komplexnosť – úplné zaopatrenie, sociálny výchova, výchova k práci, pracovné uplatnenie,
kultúrno-záujmové vyžitie, rehabilitácia a pod.,
− cieľom je vychovať občanov čiastočne schopných užitočnej práce v prospech spoločnosti, osobný
rozvoj a uspokojenie,
− DSS pre deti, mládež dospelých; pre chlapcov, dievčatá, zmiešané; s denným, týždenným,
celoročným pobytom,...
− výchova do 15 rokov sa uskutočňuje vo výchovných skupinách podľa mentálnej úrovne a fyzickej
vyspelosti,
− výchova sa zameriava hlavne na osvojenie si kultúrno-hygienických návykov, na rozvoj poznávacích
schopností a reči, na rozvoj zmyslových, pohybových a pracovných zručností,
− výchova nad 15 rokov – výchovno-pracovné skupiny, v ktorých sa počet určuje podľa potreby na
zabezpečenie riadnej výchovy a účelnej činnosti,
− výchova sa zameriava na rozvoj psychických a fyzických schopností, na upevnenie získaných
poznatkov a systematické rozširovanie pracovných zručností,
− u ťažkých postihnutí sa výchova zameriava na získanie elementárnych hygienických a
spoločenských návykov
− výchovu zabezpečujú vychovávatelia na základe osnov výchovnej činnosti, ktoré sú členené podľa
mentálnej vyspelosti chovancov – A,B,C výchovné skupiny,
− osnovy – maximálne spojenie ústavnej výchovy s mimoústavným životom,
− osnovy sú usporiadané podľa jednotlivých zložiek – zmyslová výchova, rozumová výchova,
spoločenská výchova, výchova reči, estetická výchova, telesná výchova a pracovná výchova,
− počet chovancov v skupine výchovnej práce je 13,
− vysoký nárok na dozor a individuálny prístup,
− dôležité je správne zaradenie MP do príslušnej výchovnej skupiny, podľa mentálnej úrovne,
fyzických schopností a veku,
− priama výchovná práca – rozvoj pracovných návykov, výcvik sebaobsluhy, vytváranie správnych
spoločenských návykov pri osobnej hygiene, udržiavanie čistoty a poriadku,
− nepriama výchovná činnosť – ďalšie povinnosti a práce vychovávateľa potrebné na zabezpečenie
výchovy, prípravy a programy na zamestnanie pre skupinu, dokumentácia chovancov, vedenie
výchovných záznamov, porady, semináre, školenia, vedenie inventára potrieb a výchovných
pomôcok, zabezpečovanie doprovodu postihnutých,
− vychovávateľ spolupracuje so psychológom, logopédom, lekárom, pracovníkom pre pracovnú
výchovu, zdravotníci,
− Výchovná činnosť sa uskutočňuje predovšetkým prostredníctvom pracovnej činnosti – pracovnej
rehabilitácie,
− pracovná rehabilitácia sa uskutočňuje v troch smeroch:
• pomocné práce v objektoch ústavu – upratovanie...
• poľnohospodárske práce – pestovanie zeleniny, ovocných stromov,...
• práca v dielni – výrobky z dreva, plastu, vyšívanie, pletenie,...

Obsah výchovy v DSS je určený hlavným cieľom výchovy MP a konkrétnymi cieľmi výchovy podľa
závažnosti postihnutia a veku, výchovným a sociálnym poslaním DSS. Bez ohľadu na inštitúciu
výchovná starostlivosť sa v podstate vždy zameriava na celú osobnosť MP dieťaťa, na maximálny
rozvoj jeho telesných a duševných funkcií.
V DSS pre MP deti patrí do obsahu rozumová, zmyslová, telesná, estetická, pracovná a spoločenská
výchova spolu s rečovou výchovou. Požiadavky sú diferencované pre tri skupiny podľa stupňa
postihnutia (Bajo, I., Vašek, Š., 1994):
1. Výchovná skupina „A“ je určená pre deti s postihnutím v pásme strednej až ťažkej MR. Skupina
sa ešte môže vnútorne členiť podľa individuálnych schopností detí: výchovná skupina „A1“ pre
deti v pásme strednej MR. Výchovná skupina „A2“ pre deti, ktoré už zvládli požiadavky
 v predchádzajúcom výchovnom období.
2. Výchovná skupina „B“ je určená pre deti postihnuté v pásme ťažkej MR
3. Výchovná skupina „C“ je určená pre deti postihnuté v pásme hlbokej MR. U týchto detí sa
vykonáva prostredníctvom zdravotníckeho personálu ošetrovacia činnosť (Pikálek, Š., 1998).
Pikálek vo svojej práci opisuje výchovu MP detí ako: „ proces mnohostranný, zložitý, odohrávajúci sa
v interakcii vonkajších vplyvov a vnútorného prostredia. Vonkajšie vplyvy tvoria nevyhnutné
podmienky zmien, ale vnútorné vplyvy sú základom zmien. Takže účinok vonkajších vplyvov záleží od
vnútorného „terénu“. Preto je výchova týchto detí nevyhnutne spätá s permanentnou psychopedickou
diagnózou a prognózou“. (1998, s. 74)
 11. SOCIALIZÁCIA MP

− proces začleňovania jednotlivca do spoločnosti – postupná premena človeka ako biologickej bytosti
na bytosť spoločenskú
− postupná kultivácia človeka jeho zapojením so ľudského spoločenstva z výchovnej, vzdelávacej,
pracovnej, kultúrnej i subjektívnej stránky,
− proces socializácie trvá celý život, realizuje sa v spoločenskom živote
− proces sociálneho učenia, proces aktívneho rozvoja schopností,
− socializácia je podmienená sociabilitou – schopnosť a snaha permanentne sa prispôsobovať
meniacemu sa sociálnemu prostrediu,
− socializácia MP je procesom ich začleňovania do bežnej spoločnosti intaktných a rovnako do
spoločnosti MP,
− socializácia MP je zakotvená v hlavných cieľoch výchovy, vzdelávania a v celej šp. starostlivosti,
− podľa závažnosti, stupňa postihnutia môže jedinec dosiahnuť jeden zo 4 stupňov socializácie do
pracovného a spoločenského života – integrácia, adaptácia, utilita, inferiorita. Ako uvádza Sovák
(1972) podľa závažnosti, stupňa MP môže jedinec dosiahnuť jeden zo štyroch stupňov socializácie,
zapojenia do pracovného a spoločenského života:
Integrácia – úplné, celkové splynutie postihnutého so spoločnosťou, a to vo výchove, vzdelávaní
i v pracovnom a spoločenskom uplatnení. K atribútom integrácie patrí i nezávislosť, samostatnosť.
Podľa väčšiny autorov tento stupeň sociálneho zapojenia MP nemôžu dosiahnuť. V niektorých smeroch
sa však MP v hornom pásme postihnutia môžu cestou špeciálnej výchovy priblížiť i vyrovnať mentálne
intaktným rovesníkom.
Adaptácia – prispôsobenie sa postihnutého spoločenskému prostrediu, ktoré je však možné len za
určitých podmienok. Sú nutné určité ohľady na individuálne možnosti, schopnosti, vlastnosti i potreby
jedinca. Mnohí autori považujú tento stupeň socializácie za vrchol možností MP ľudí, ktorí sú v pásme
ľahkej MR a ľudí z hraničného pásma MR.
Utilita – sociálna upotrebiteľnosť. Pracovné a spoločenské uplatnenie osôb sa môže realizovať za
dohľadu a riadenia intaktných osôb. Postihnutý teda nie je celkom samostatný, je závislý od iných. Sem
zaraďujeme väčšinu postihnutých v pásme strednej MR a časť z dolného pásma ľahkej MR.
Inferiorita – sociálna nepoužiteľnosť postihnutého. Sem patria celkom nesamostatné, plne závislé
osoby z pásma ťažkej a hlbokej MR, alebo z dolného pásma strednej MR. Sú neschopné, alebo len
obmedzene schopné jednoduchej manuálnej práce.
Socializácia je procesom postupnej kultivácie človeka jeho zapojením do ľudského spoločenstva
z výchovnej, vzdelávacej, pracovnej, kultúrnej i subjektívnej stránky – v zmysle sebauplatnenia
a sebauspokojenia. Cieľom koordinovaného, komplexného úsilia starostlivosti o MP je čo najvyšší
stupeň socializácie. Je to proces, ktorý vedie k čo najčastejšiemu a najvhodnejšiemu zapojeniu
postihnutého jedinca do spoločnosti spolu s vytváraním podmienok jeho primeranej sebarealizácie a to
tým že sa odstraňujú následky samotného postihnutia, t. j. poruchy sociálnych vzťahov – vzťahov k sebe
samému, k ľuďom, k výchove, k práci. Tu treba zdôrazniť, ž e možnosti dosažiteľného stupňa
socializácie a miera zapojenia do pracovno-rehabilitačného procesu i spoločenského života je
u mentálne postihnutých osôb rozdielny. Podľa Sováka je potrebné predovšetkým zistiť:
do akej miery je zapojenie možné, t. j. stupeň socializácie,
pre ktoré typy postihnutých jedincov je odstupňované zapojenie vhodné a účelné,
v ktorom veku sa má príprava k socializácii začať.
Úplná socializácia je možná vo forme integrácie, prípadne adaptácie. Iba čiastočne sa môžu socializovať
iba jedinci patriaci do skupiny utility (sociálnej upotrebovateľnosti).
Možnosti uplatnenia mentálne postihnutých osôb závisia od špeciálnopedagogického pôsobenia, ktoré je
v oblasti intelektuálnych pracovných zaradení značne obmedzené. Socializácia je možná iba čiastočná,
a to iba u ľahkej MR, pričom u nich môže ísť o adaptáciu, prípadne o utilitu a u ťažkých MP je
výhradne iba o utilitu, t. j. sociálnu upotrebiteľnosť. U najťažších stavov v pásme hlbokej MR sa jedná
o inferioriu, vyjadrená segregáciou.
Niektoré prípady úspešnej socializácie u ťažko až hlboko MR osôb v uplatnení v spoločenskom živote
sú výnimočné a spôsobené nadhodnocovaním človeka iba podľa manuálnej výkonnosti, alebo môžu byť
dôkazom náhodnej konštelácie, či nesprávnym využitím spoločenských vplyvov.
Najoptimálnejšia socializácia ťažko MP osôb sa môže vykonávať iba prostredníctvom výchovných
a pracovno-rehabilitačných aktivít pod vedením špeciálnych pedagógov v podmienkach ústavnej
sociálnej starostlivosti. Veľký význam pre ťažko mentálne postihnutých má pracovno-rehabilitačná
činnosť v štandardnom prostredí v závodoch a výrobných podnikoch v rámci chránených dielní. Tým sa
popri rehabilitačnom efekte budujú aj socializačné prvky u takto postihnutých ľudí.
 Špeciálna rozumová, zmyslová a mravná výchova MP
Zmyslová výchova u MP (cieľ, úlohy, obsah)
- zmyslová výchova je nevyhnutným predpokladom rozvoja ostatných poznávacích procesov, ktoré sa
uplatňujú v učení MP detí
- uskutočňuje sa vo všetkých inštitúciách pre MP deti: v školách a výchovných zariadeniach – v ŠMŠ,
ŠŽŠ, DSS
Cieľ ZV – je, pri všetkých stupňoch mentálne retardácie vo všetkých inštitúciách pre MP deti a mládež,
maximálny možný rozvoj ich percepčných schopností, spôsobilostí, prekonanie rozdielu medzi
aktuálnou a potencionálnou úrovňou v percepcii, v percepčnom učení.
Úloha ZV - cieľavedomé a systematické rozvíjanie analyzačných schopností zmyslových orgánov MP
detí.
- smer výcviku analyzačných schopností sleduje líniu: priraďovanie, poznávanie, pomenovanie,
diferencovanie, uplatňovanie.
Obsah ZV
a) Výcvik zrakového vnímania – je zameraný na poznávanie farieb, tvarov, veľkostí a na priestorovú
orientáciu.
POZNÁVANIE FARIEB – výcvik sa začína priraďovaním farby k veciam, predmetom, ktoré dieťa
pozná vo svojom bezprostrednom okolí. Vždy sa pri tom označí, pomenuje farba i predmet, napr.
jabĺčko je červené... Potom sa, opäť priraďovaním, rozlišujú 2 základné farby. A až keď deti bezpečne
tieto 2 farby vedia pomenovať a rozlíšiť, priberá sa tretia. Takto to pokračuje ďalej, priberaním ďalších
farieb. Najprv by mali deti poznať farbu žltú, červenú, modrú, bielu a čiernu a až po ich osvojení ďalšie
farby miešané sekundárne.
Pomôcky – farebné kocky, kolieska, korále, prírodniny...
POZNÁVANIE TVAROV – výcvik sa začína 2 predmetmi tvarovo diametrálne odlišnými (napr. lopta –
palica). Neskôr – jemnejšia diferenciácia – triedenie guľatých a hranatých predmetov. Ujasňovanie
pojmov guľatý, hranatý, špicatý, kruh smeruje k poznávaniu geometrických tvarov. Predmety z okolia
dieťaťa sa k nim postupne prirovnávajú (lopta – guľa..)
Pomôcky – prirodzené tvary z okolia dieťaťa – gaštany, hrach, ceruzky, kocky...
POZNÁVANIE VEĽKOSTI – začíname ujasnením pojmov „veľké, malé“. Deti triedia predmety
rovnakých farieb a tvarov, ale značne rozdielnej veľkosti. Najprv rozlišujú 2 veľkosti, postupne po
osvojení pojmov „veľký, malý“, priberajú po jednom ďalšie. Najprv vzostupné preraďovanie – malý,
väčší, najväčší, potom zostupné – veľké, menšie, najmenšie. Rovnako sa postupuje pri pojmoch – dlhé -
krátke, vysoké – nízke, hrubé – tenké.
Pomôcky – kocky, paličky, domčeky, matriošky..
VÝCVIK PRIESTOROVEJ ORIENTÁCIE – začína sa poznávaním, rozlišovaním vzťahov čo je na
čom, pod čím, nad čím, pred čím, za čím, vedľa čoho. Tieto vzťahy sa nacvičujú na konkrétnych
situáciách – „polož knihu na stôl!“ Neskôr sa priberajú pojmy: vzadu, vpredu, dole, hore, blízko,
ďaleko, vpravo, vľavo.
MP deti a mládež majú značné ťažkosti najmä s pravo-ľavou orientáciou.
b) Výcvik sluchového vnímania – cvičíme ho pre poznávanie, diferencovanie, určenie, či pomenovanie
druhu, sily, výšky, farby, smeru a vzdialenosti zvuku.
- začína sa diferenciáciou kontrastných kvalít: hluk – ticho, hlas učiteľa – hlas spolužiaka, pieseň –
hudba.. Neskôr jemnejšia a presnejšia diferenciácia – hluk spôsobený hovorom ľudí, spevom vtákov,
hrmotom.. Rozpoznávajú sa hlasy z okolia dieťaťa – súrodencov, rodičov, vychovávateľov, kamarátov..,
hlasy najznámejších domácich zvierat, zvuky najviac používaných predmetov – zvonček, auto, hodiny...,
správne určenie smeru, odkiaľ zvuk prichádza.
Najprv sa žiaci učia zdroje zvuku a jeho rozličné kvality v súčinnosti so zrakovým analyzátorom, ktorý
sa neskôr z výcviku vypustí, pričom sa cvičí skutočne sluchový analyzátor.
Pomôcky – hudobné nástroje z Orffovho inštrumentária – píšťalka, zvonček, činely, magnetofón.
Významnú úlohu tu zohráva hlas učiteľa – riadi, usmerňuje, podnecuje a motivuje celú činnosť dieťaťa.
c) Výcvik hmatového vnímania – zameraný na poznávanie základných kvalít – hmotnosti, teploty,
veľkosti predmetov, ich povrchu, polohy, smeru a umiestnenia. K hmatovým vnemom významne
prispieva zrakový analyzátor. Hmatové a zrakové vnemy sa vzájomne dopĺňajú, upresňujú a potvrdzujú.
Pri výcviku v prvej fáze sa používa zrak, postupne sa však obmedzuje a v druhej fáze sa úplne vylúči.
Začíname hrubou diferenciáciou základných pojmov: drsné – hladké, teplé – chladné, ťažké – ľahké,
mäkké – tvrdé.
Pomôcky – konkrétne, známe predmety z najbližšieho okolia dieťaťa – sklo, drevo, kov, papier, textil,
voda, ale aj didaktické pomôcky – stavebnice, pieskový stôl...
d) Výcvik čuchového vnímania – zameraný na poznávanie, pomenovanie a rozlišovanie predmetov
voňavých, páchnucich a bez vône. Osobitné zameranie je na nebezpečné látky – benzín, svietiplyn, lieh,
čpavok, pokazené jedlo...
Aj tu sa najprv výcvik spája so zrakom, od ktorého sa neskôr upúšťa.
Pomôcky – didaktické – súbor fľaštičiek pre čuchové vnímanie, známe potraviny, kvety, ovocie,
mydlo...
e) Výcvik chuťového vnímania – MP deti majú poznať základné rozdiely v chuti potravín: sladké –
slané – kyslé – horké – pálivé - bez chuti. Výcvik sa robí ochutnávaním potravín s výraznými rozdielmi
v základných kvalitách (cukor, soľ, citrón, korenie, voda..) Osobitná pozornosť sa venuje pokazenému
jedlu.

Zmyslová výchova u MP (poruchy vnímania, rozvoj zmyslových orgánov, hry a činnosti)

Poruchy vnímania- medzi vnímaním MP detí a intaktných detí rovnakého veku ide najčastejšie o tieto
rozdiely:
a) rozdiely v rýchlosti vnímania – mentálne postihnuté deti vnímajú evidentne pomalšie. Je to o to
dlhšie, čím je vnímaný predmet alebo objekt náročnejší na vnímanie.
b) rozdiely vo výberovosti vnímania – prejavujú sa tým, že mentálne postihnuté deti si obťažnejšie než
intaktné deti vyberajú z viacerých predmetov ten náležitý. Deti sa spontánne zameriavajú na
výraznejšie, alebo neobvyklé predmety, ktoré sa nejakým spôsobom odlišujú od svojho okolia, alebo
príp. súvisia s uspokojovaním ich biologických potrieb. Vnímanie mentálne postihnutých detí
v predškolskom veku má viac náhodný než výberový charakter.
c) rozdiely v zameranosti vnímania – tieto deti nevydržia dlhší čas vnímať jeden predmet alebo jav, ich
pozornosť prebieha, prenáša sa na iné objekty. Ak sa aj zamerajú na nejaký jav, predmet, ostatné im
unikajú.
d) rozdiely v rozsahu a celostnosti vnímania – mentálne postihnuté deti vnímajú zjednodušene,
nedokážu naraz vnímaním obsiahnuť toľko predmetov a javov ako deti intaktné. To čo oni vnímajú
naraz, mentálne postihnuté deti vnímajú postupne.
e) rozdiely v diferenciácii vnemov – tieto deti nedostatočne diferencujú vnemy a pocity, čo je spôsobené
poškodením kôrovej časti analyzátora. Následkom toho u nich dochádza k nedostatočnému
uvedomovaniu si jednotlivých častí a vlastností predmetov a rozdielov medzi podobnými predmetmi.
f) rozdiely vo vnímaní priestoru, času a pohybu – tu vnímanie najväčšmi súvisí s mentálnou
vybavenosťou človeka. U mentálne postihnutého dieťaťa je narušené napr. vnímanie hĺbky na plošných
obrázkoch, konštantnosť vnímania, vzdialenosť, perspektíva, poloha, smer, rozľahlosť, umiestnenie
predmetov.
g) rozdiely v koordinácii vnímania – nedostatky v tejto oblasti spôsobujú obmedzené schopnosti
v jednotlivých vlastnostiach vnímania a integračný handicap.

Rozvoj zmyslových orgánov – pozri v otázke č. 1 – Obsah zmyslovej výchovy

Hry a činnosti
1. Zrakové hry a cvičenia:
- rozvíjanie zrakového vnímania sa zameriava na oblasť poznávania farieb
poznávania tvarov, rozlišovania veľkosti a na orientáciu v priestore
HRY:
Nájdi rovnaké – deti hľadajú na obrázku rovnaké kvety (podľa tvaru i farby), rovnaké hračky, rovnaké
ovocie, zeleninu, obuv...
Na obchod - kupujúci pri nákupe pomenuje, popíše farbu, vlastnosti, využitie, atď.
Rovnaké k rovnakému - predmety a hračky rozložíme po triede, deti dostanú taktiež hračku alebo
predmet. Ich úlohou je nájsť rovnaký kus, aby malo zhodnú dvojicu.
2. Sluchové hry a cvičenia:
Pri hrách je potrebné poznať kvalitu sluchového vnímania u detí a túto skutočnosť zohľadniť pri výbere
jednotlivých cvičení. Na zlepšenie sluchového vnímania využívame:
1. spev s rytmickým doprovodom,
2. spev známych piesní na jednu slabiku,
3. inštrumentálnu činnosť s využitím ozvučných drievok, bubienka, trianglu a pod.
HRY A CVIČENIA:
- rytmizovať 1 – 3 slabičné slová,
- rytmizovať a melodizovať svoje meno
- rozoznávať smer zvuku (kde to bolo?)
- poznávať deti podľa hlasu
- poznávať a precvičovať rytmus reči pohybom (chôdza, hra na telo)
- hra na krátke a dlhé slová (púpava, les) najprv podľa obrázka
- hra na ticho
- „Čo počujeme?“
- „Hádaj čo je to?“
- Vytlieskávanie rytmu
- Hra so šepkaním
3. Cvičenia na rozvoj hmatu:
Začíname diferenciáciou pojmov: drsné – hladké, teplé – chladné, ťažké – ľahké, mäkké – tvrdé
Predmety: sklo, drevo, papier, kov, textil, voda...
CVIČENIA:
- hry s pieskom, hľadanie predmetu v piesku
- ohmatávanie predmetov, veľkostí, tvarov, povrchov, rôznej tvrdosti so zrakovou
kontrolou a slovným popisom
- hľadanie a poznávanie predmetov v spenenej vode (vedro, lavór..)
- určovanie teploty hmatom pomocou hrnčekov s teplou a studenou vodou
HRY:
- Nájdi vo vrecúšku (guľôčky z dreva, kamienky, tyčinky a pod., všetky predmety deťom ukážeme,
vložíme naspäť do vrecka a premiešame, potom z vrecka vytiahneme predmet a ukážeme ho dieťaťu
a vložíme späť do vrecka, predmet ktorý sme ukázali dieťa vo vrecku hľadá hmatom)
- „Čo to je?“
- Guľaté – hranaté
- Drsné – hladké - deti určujú či sú predmety drsné alebo hladké
4. Cvičenia na rozvoj čuchového vnímania:
Cvičenia uskutočňujeme poznávaním a rozpoznávaním rôznych pachov
HRY A CVIČENIA:
- Poznávanie vône (prášok na pranie, cibuľa, voňavka...) Deti najskôr rozoznávajú dva predmety,
postupne pridávame ďalšie.
- „Čo je v krabičke?“ Deti rozoznávajú, porovnávajú krabičky s rovnakou a rozdielnou vôňou.

5. Cvičenia na rozvoj chuťového vnímania:

Rozlišovanie základných rozdielov sladké – slané, neskôr horké, kyslé, štipľavé, látky bez chuti
- „Aké je to?“ deti ochutnávajú rôzne potraviny a určujú ich chuť - kyslé, horké, slané, sladké, teplé,
studené
- Hádaj čo je to? Deti podľa chuti rozoznávajú a určujú rôzne druhy jedál a nápojov, napr. zeleninu,
ovocie, mlieko, čaj, mäso....
 4. Rozumová výchova u MP
1. Cieľ, úlohy, obsah v ŠMŠ, DSS

- rozumová výchova neznamená iba osvojovanie si vedomostí a istých spôsobov myšlienkovej činnosti,
spočíva i v utváraní istých vlastností osobnosti, ktoré sú dôležité pre poznávanie.
Cieľ RV - formovať a rozvíjať poznávacie procesy, rozumové schopnosti a zručnosti. Ide o rozvíjanie
vnímania, pozorovania, pozornosti, pamäti, obrazotvornosti, rozvíjanie a formovanie pojmového
myslenia detí v súlade so špecifickými možnosťami, ktoré vyplývajú z vekových a individuálnych
zvláštností.
Úlohy RV - učiť deti chápať a objavovať vzťahy a súvislosti medzi predmetmi, javmi a ich časťami,
osvojovať si im zodpovedajúce vedomosti, postoje, záujmy, zručnosti a návyky, ktoré tvoria nevyhnutné
predpoklady ďalšieho individuálneho rozvoja.
Obsah RV -
ŠMŠ – obsah RV je rozpracovaný v troch samostatných na seba nadväzujúcich okruhoch, ktoré sa členia
na tematické celky:
1. rozvíjanie poznania
2. jazyková výchova
3. rozvíjanie základných matematických predstáv.
RV je zameraná na rozvíjanie skutočne elementárnych poznávacích procesov a na získanie
elementárnych poznatkov o najbližšom prírodnom a spoločenskom prostredí.
ŠZŠ / B variant – na nižšom stupni sa RV člení na rozvíjanie poznávania, myslenia a reči, na rozvíjanie
grafických schopností a začiatočné počty. Na strednom a vyššom stupni tam patrí vecné učenie, čítanie,
písanie, počty.
DSS - ťažiskom RV je oboznamovanie chovancov s najbližším okolím, prostredím, s vecami a javmi,
ktoré ich obklopujú, s prírodnými a spoločenskými skutočnosťami.

2. Rozumová výchova u MP (metódy, prostriedky)

Metódy RV –
Metóda predvádzania:
- pri rozumovej výchove využívame väčšinou skutočné predmety (reálie), makety, obrázky, „oživené“
hračky, s ktorými demonštrujeme obsah poznatkov
- deti si skôr zapamätajú poznatky, ktoré priamo prežívajú, napr. sedíme, vstávame, obliekame sa
- túto metódu uplatňujeme pri nácviku rečových stereotypov, používame aj známe rečňovanky, riekanky
Metóda manipulačná:
- využívame ju pri poznávaní a pomenúvaní predmetov, pričom zapájame čo najviac zmyslov
a nadväzujeme na predchádzajúce poznatky
- spočiatku využívame skutočné predmety, neskôr hračky a nakoniec obrázky
- začíname od najjednoduchších slov, až k zložitejším pomenovaniam
- pri sprostredkovaní poznatkov názor spájame s ukážkou (manipuláciou)
Metóda napodobňovania:
- spájame ju s metódou názorného usmerňovania, s motivačnou metódou a metódou predvádzania
- pri pomenovaní činností vytvárame modelové situácie, ktoré s deťmi predvádzame
- činnosti určujeme najprv v prirodzených situáciách a neskôr podľa obrázkov, ktoré porovnávame so
skutočnosťou
Metóda motivačná:
- deti stimulujeme na základe vonkajších motivačných činiteľov, ako sú pochvala, odmena, pričom
niekedy využívame sladkosť a moment prekvapenia
- potrebu komunikácie u detí rozvíjame pri rôznych činnostiach, hrách, pri pobyte vonku tým že sa
dieťaťu prihovárame, pochválime ho, pohladíme a stimulujeme k tomu, aby nám povedalo čo robí, s čím
sa hrá a pod.
Metóda striedania činností:
- činnosti, ktoré si vyžadujú plnšie sústredenie a sú spojené s námahou striedame s chvíľkou relaxácie
a s možnosťou pohybu
- využívame rôzne relaxačné hry a cvičenia atď.
Metóda porovnávanie a triedenia:
- je veľmi dôležitá pri získavaní a upevňovaní poznatkov najmä v okruhoch oboznamovania sa
s predmetmi a ich vlastnosťami a rozvíjaní základných matematických predstáv
- pri poznávaní a pomenúvaní farieb predstavu tej ktorej farby spájame s vnímaním predmetu
s typickým zafarbením
- pri utvrdzovaní farieb pracujeme dlhšie s tým istým materiálom, napr. bábika v červených šatách,
červení panáci a pod....
Metóda názorného usmerňovania:
- slovné opravovanie a usmerňovanie u MP detí nemá želateľný účinok a z toho dôvodu okrem slovných
pokynov a informácii deti názorne usmerňujeme a ukazujeme im správny postup (napr. pri pomenúvaní
častí ľudského tela ukazujeme: to je hlava a pod.)
Metóda malých krokov:
- pri uplatňovaní tejto metódy spôsob oddeľujeme od výsledku a postupne v krokoch vedieme deti
k zvládnutiu konečného cieľa. Typickým príkladom je práca s rozprávkou:
- deti oboznamujeme s postavami rozprávky, napodobňujeme ich,
- slová, pomenovania z rozprávky melodizujeme
- potom deťom rozprávku porozprávame,
- dávame deťom otázky typu: čo robil Jožko, prečo plakal a pod...
Metóda precvičovania a upevňovania poznatkov:
- napr. pri nácviku tvorenia viet sa k tým istým spojeniam neustále vraciame, precvičujeme ich
a upevňujeme, k čomu využívame vhodnú príležitosť
- tvorenie viet precvičujeme v prirodzených situáciách a rôznych činnostiach v triede, na vychádzkach a
pod., používame aj pracovné listy
Metóda opakovania:
- k opakovaniu pristupujeme v akejkoľvek fáze plnenia úlohy, pričom používame aj motivačné metódy
a metódy priamej činnosti
- nové spojenia opakujeme s deťmi častejšie a opierame sa o manipuláciu s predmetmi
- k opakovaniu poznatkov a zručností využívame rôzne didaktické hry, ranné hry podľa voľby detí,
opakovacie chvíľky a pod.

Prostriedky RV –
ŠZŠ - základným prostriedkom RV v ŠZŠ je vyučovanie. Zdôrazňuje sa tu predovšetkým formatívny
význam učenia a vyučovania.
ŠMŠ - základným prostriedkom RV je zamestnanie. Náplňou zamestnania RV môže byť
oboznamovanie sa snovými poznatkami, ich opakovanie a overovanie (na zamestnaní jazykovej
výchovy je v popredí jazykové hľadisko).
 Mravná výchova u MP (cieľ, úlohy, obsah)

Cieľ MV - naučiť MP deti podriaďovať svoje vlastné záujmy, správanie požiadavkám a záujmom
spoločnosti.
Úlohy MV – špeciálnym prístupom, špeciálnou výchovou, cieľavedomým utváraním a fixovaním
vhodných schém správania sa má MP deťom umožniť vrastanie do spoločenského prostredia tak, aby sa
dieťa správalo v súlade s požiadavkami spoločnosti.
Obsah MV – vlastný proces mravnej výchovy sa zažína kladením konkrétnych požiadaviek na dieťa.
Tieto sa postupom času upevňujú utváraním a upevňovaním návykov a zvykov správneho konania.
Sústavou návykov a stereotypov požadovaného správania budujeme u dieťaťa základy orientácie v
spoločenskom prostredí a vytvárame bázu pre vznik a vývin mravného vedomia a mravných citov.
Zavŕšením celého procesu MV by malo byť praktické, aktívne uplatnenie mravných požiadaviek v
rozličných situáciách spoločenského života.
U MP dieťaťa je potrebné aby učiteľ, či vychovávateľ permanentne poznával MP dieťa, jeho aktuálny
stav, doterajší vývin a jeho trendy a až na základe toho poznania formuluje primerané požiadavky
a stanovuje primeraný postup:
a) keď náležite motivuje dieťa aby vyvíjalo úsilie spĺňať požiadavky a dôsledne kontroluje a usmerňuje
odpovede, reakcie dieťaťa
b) keď častým opakovaním a posilňovaním požadovaného správania pomáha osvojiť si poznatky, získať
mravné skúsenosti, upevňovať mravné návyky a zvyky, stabilizovať mravné správanie.

Mravná výchova u MP (metódy, prostriedky)

1. Metódy vysvetľovania, presviedčania

Nimi pôsobíme predovšetkým na vedomie, na intelekt MP detí. Prostriedkom je živé slovo - reč učiteľa,
či vychovávateľa. Použitie tohto okruhu metód je u MP ohraničené ich intelektovou úrovňou,
nedostatkami v konceptualizácii, ťažkosťami prechodu od konkrétnej skutočnosti k abstraktným
pojmom, zovšeobecneniam, MP má problémy s chápaním a zapamätaním požiadaviek, narušená je reč,
komunikácia.
Vysvetľovanie a poúčanie musí byť vzhľadom na mentálnu úroveň dieťaťa jednoduché, jasné a vecné.
Má sa viazať na konkrétnu situáciu, konkrétnu činnosť detí, konkrétne príklady. Mravná skúsenosť MP
detí sa buduje len na konkrétnom. K najefektívnejším prostriedkom patria rozprávky, obrázky, filmy,
bábkové divadlo - najmä preto, že sa tu okrem pôsobenia na vedomie súčasne aktivizujú aj city a vôľa.
Tieto detí sú málo kritické, sugestibilné, impulzívne, dajú sa na všetko nahovoriť. Učiteľ pripravuje,
upozorňuje deti na určité situácie. Sú to predovšetkým rozkazy a zákazy, ktoré zvonku usmerňujú
správanie, konanie detí, ktoré nemajú ešte utvorené ani elementárne autoregulačné schémy,
mechanizmy.
2. Metódy cvičenia
Ide o cieľavedomé, istým spôsobom organizované opakovanie činnosti, aby sa utvorili, upevnili,
zautomatizovali potrebné návyky spoločenského správania. Cvičenie, praktické navykanie na nové
požiadavky je v podstate jedinou možnosťou poskytnúť, umožniť postihnutému dieťaťu orientáciu na
prispôsobovanie reálnym požiadavkám v náležitom prostredí. Len cvičením, zautomatizovaním
návykov slušného, kultúrneho správania môže dieťa zvládnuť požiadavky školy. Trpezlivosť
psychopéda musí viesť k zmene kvantity na kvalitu.
Cvičenie rozvíja vôľu a charakter dieťaťa. U detí sa postupne začína zhromažďovať mravná skúsenosť,
čo sa zákonite odráža v tom, že deti sa správajú dobre nielen preto, že to od nich požadujeme, ale preto,
že sú na to zvyknuté a inak už postupovať nevedia.
Veľký význam má v tomto zmysle pre MP deti pevný denný poriadok. Vytvára sa za spolupráce školy,
internátu, školského klubu, rodiny a to so všestrannou dôslednosťou.

3. Metódy hodnotenia - odmeny a tresty

Tieto metódy pôsobia najmä na citovú oblasť. Výchovné pôsobenie spočíva predovšetkým v
povzbudzovaní, posilňovaní, upevňovaní rozličných kladných prejavov správania, konania a návykov a
v tlmení alebo potláčaní neželateľných, škodlivých prejavov a návykov, pričom tresty majú len
pomocnú funkciu.
Postihnuté dieťa nemá spočiatku vybudovanú vnútornú reguláciu a za väčšinu svojich negatívnych
prejavov, priestupkov nemôže. Je potrebné navodiť situáciu, v ktorej by dieťa malo úspech a mohlo byť
kladne hodnotené. MP dieťa jednoducho musíme naučiť citovo prežívať úspech, lebo len tak môže
nadobudnúť elementárne predstavy o tom, čo je správne a čo nie. U dieťaťa sa postupne utvárajú i pod
vplyvom odmien a trestov regulačné mechanizmy a hodnotiace postoje.
Pochopenie, uznanlivý pohľad úsmev, súhlas, ocenenie, pochvala, odmena vzbudzujú u MP dieťaťa
citové uspokojenie, príjemné zážitky, radosť, motivujú ďalšie úsilie dieťaťa, zvyšujú jeho sebadôveru,
posilňujú jeho vôľu a vzbudzujú optimizmus, čim sa celkove mení jeho aktivita, jeho pohotovosť
reagovať.
Trest je nápravným výchovným opatrením. Je záporným hodnotením správania dieťaťa. Nasleduje
bezprostredne po priestupku. Má postihnutému umožniť nejako napraviť svoju chybu. Používa sa u
týchto detí čo najmenej, len v krajnom prípade, po zlyhaní ostatných výchovných metód. Osobnosť MP
dieťaťa treba budovať na jeho kladných prejavoch, vlastnostiach kladnou stimuláciou, rozvíjať,
upevňovať tieto vlastnosti, čím sa tlmia a postupne zväčša odstraňujú záporné, neželateľné vlastnosti
alebo sa im predchádza.
4. Metóda príkladu
MP dieťa opakuje, napodobňuje ľudí zo svojho najbližšieho sociálneho prostredia — ich prejavy,
správanie, vlastnosti, či už pozitívne alebo negatívne. Príkladom pre dieťa nemusia byť len žive osoby,
ale aj hrdinovia z rozprávok, kníh ... Je potrebné sledovať sociálne okolie dieťaťa, na koho sa dieťa
adaptuje a s kým sa identifikuje, ku komu je indiferentné a kde je prípadná vzájomná ,,alergia". Je
potrebné MP diaťa orientovať a usmerňovať na pozitívne príklady.

Prostriedky – všetky aktivity, ktoré ovplyvňujú svedomie jednotlivca.

 I. Výtvarná výchova
1. Výtvarná výchova u MP (cieľ, úlohy, obsah)

Cieľ VV- hlavným cieľom výtvarnej výchovy je využiť jej esteticko-výchovný charakter, čo znamená
prebúdzanie a formovanie estetického vzťahu mentálne postihnutého žiaka ku skutočnosti
prostredníctvom výtvarných aktivít a výtvarného umenia.
V ŠMŠ – rozvoj zmyslového vnímania, pamäti na tvar a farby a predovšetkým rozvoj detskej
predstavivosti.
V ŠZŠ v 1 – 3 roč. je jej cieľom rozvoj zmyslového vnímania, pozornosti a predstavivosti. Formou
výtvarných hier odovzdať deťom základné poznatky o kresbe, maľbe a modelovaní, naučiť deti
používať výtvarné materiály, pomôcky, prostriedky.
Cieľom výtvarnej výchovy vo vyšších ročníkoch ŠZŠ je i naďalej viesť žiakov k vytváraniu správneho
vzťahu k prírodnej a umeleckej kráse, k výchove vkusu a
k rozvoju už osvojených základných výtvarných zručností.
Úlohy VV– viesť MP deti k vytváraniu správneho vzťahu ku prírodnej a umeleckej kráse, k výchove
vkusu a k získaniu základných výtvarných zručností.
- kultivovať estetické cítenie, rozvíjať zmyslové vnímanie a rozumové myslenie, formovať morálne
vlastnosti detí, prispievať k polytechnickému vzdelaniu, poskytovať pre život potrebné kultúrne návyky
a pracovné zručnosti,
- prispievať k postupnému zlepšovaniu psychomotorického stavu MP detí, k vyrovnávaniu ich
disharmonického rozvoja a celkovej rehabilitácii, umožňujúcej úspešné zaradenie do praktického života.
Obsah VV–
ŠMŠ – plné uplatnenie tu má hra s výtvarnými prostriedkami a materiálmi. Obsahom sú tieto výtvarné
aktivity – kreslenie, maľovanie, modelovanie, jednoduché techniky tlače, hry s výtvarným materiálom
ale i pieskom, snehom, kamienkami, drievkami, plodmi a inými prírodninami. Patrí tam aj spoločné
sedenie nad zaujímavou knihou, návšteva divadelného či filmového predstavenia, výstavy, vychádzky.
Výtvarná výchova je v ŠMŠ súčasťou estetickej výchovy.
V 1. až 3. ročníku ŠZŠ je VV integrovaná v predmete slovenský jazyk a literatúra ako „prvky výtvarnej
výchovy“.
1. roč. ŠZŠ – tvoria ho 2 oblasti:
1. Životné prostredie a príroda – žiaci objavujú a určujú vlastnosti predmetov dennej potreby, všímajú si
interiér, exteriér. Starajú sa o úpravu zovňajška a poriadok vo svojich veciach. Na vychádzkach ich
upozorňujeme na krásy prírody. Zbierajú prírodniny, porovnávajú, triedia, vtláčajú do vhodných
materiálov (hlina, blato, plastelína) a rôzne výtvarne dopĺňajú. Oboznamujeme ich s ukážkami
výtvarného umenia, najmä s umeleckou tvorbou pre deti – hračkami, ilustrovanými knižkami.
2. Výtvarné osvojovanie skutočnosti – nutné je vychádzať zo záujmov a z poznania detí. Využívať
pritom tematické práce, napodobňovanie skutočnosti a stvárňovanie predstáv detí. (domov, školské
prostredie, moja mamička, náš dom..., príroda v rôznych ročných obdobiach, ilustrácie rozprávok)
2. a 3. roč. ŠZŠ – obsah je včlenený do 3 oblastí:
1. Výtvarné osvojovanie skutočnosti – Tematické práce, Zobrazovanie prírodných a umelých foriem
2. Výtvarné hry a dekoratívne činnosti – Hry s farbou, Priestorové vytváranie, Dekoratívne práce
3. Výtvarná kultúra
- v 4. až 9. ročníku ŠZŠ sa VV vyučuje ako samostatný predmet. Obsah tvoria 3 hlavné oblasti:
1. Výtvarné osvojovanie skutočnosti – realizujeme technikami kresby a maľby za sucha a mokra.
2. Plošné a priestorové úžitkové práce – zamerané na základné pochopenie dekoratívneho členenia
plochy ( modelovanie, neskôr náročnejšie grafické techniky)
3. Výtvarná kultúra – prostredníctvom konkrétnych ukážok sa žiaci oboznamujú s výtvarným umením
nášho ľudu, ako aj iných národov. (besedy, výstavy, filmy..)
 2. Výtvarná výchova u MP (metódy, prostriedky a formy...)
Metódy práce s MP deťmi:
MP deti majú veľké problémy v zmyslovom vnímaní, vytváraní asociácií, predstavivosti a schopnosti
abstrakcie. Preto je nevyhnutné vo výtvarnej výchove názorné pôsobenie a používanie názorných
pomôcok vo výtvarných aktivitách každého druhu. Je nutné aby pedagóg dôkladne poznal každé dieťa
a primerane k jeho obmedzeným možnostiam volil vhodné metódy a formy práce. Je nevyhnutný
sústavný individuálny prístup zo strany pedagóga. Na dosiahnutie aktivizácie je potrebné zdĺhavo
pôsobiť, cielene motivovať, stimulovať a aktivizovať MP deti, tak aby dospeli k optimálnej
autoregulácii a samostatnosti. Je potrebné si uvedomiť, že často krát s ohľadom na rozvoj osobnosti MP
dieťaťa volíme aj metódy, ktoré sú v edukácii intaktnej populácie detí prehodnotené a zastarané, napr. :
metóda výtvarného diktátu (napr. formou hry, keď jedno dieťa diktuje druhému predmety, ktoré ma
nakresliť a ostatné deti hádajú čo to je.), stigmatická metóda (stigmografické kreslenie - žiaci kreslia tak,
že kresba je spojnicou dopredu daných značiek), používanie matríc, šablón a pod. V procese
vyučovacej hodiny sa ďalej využíva metóda vysvetľovania, hodnotenia.
Výtvarné hry - Vo výtvarných hrách ide o samovoľné poznávanie výtvarných prostriedkov (farieb,
hliny, cesta, glazúr atď. Uplatňujú sa v nich často netradičné postupy: fúkanie, striekanie, odtláčanie atď.
Majú v sebe očistný, terapeutický charakter.
Metóda výtvarného experimentu – napr. experimentovanie s farebnou škvrnou pri maľovaní,
experimentovanie a hra s pieskom..
Projektová metóda - východiskovou ideou tejto metódy je prispieť k integrovanému (celistvému)
rozvoju žiakovej osobnosti. Preto projekty dávajú do integrity čo najviac predmetov školskej výučby.
Každý projekt musí vychádzať z generálnej témy, z ľubovoľného odboru – predmetu. Téma do seba
integruje prirodzene a nenásilne školské aktivity v ľubovoľnom počte, ale tak, aby rozvíjali generálnu
tému. V ŠZŠ môžme do výtvarného projektu včleniť napr. jedno ročné obdobie a v rámci neho
pripravujeme pre deti rôzne činnosti – výtvarné, hudobné, dramatické, výstavy, besedy…

Základné výtvarno-vyjadrovacie prostriedky:

bod- prvotný dotyk na výkres (výrazný, malý, môžeme ho zväčšovať)
línia- základný vyjadrovací prostriedok v kresbe a maľbe (jemná, výrazná, tvrdá, agresívna,
prerušovaná, môžeme pridávať na intenzite teda hrúbke)
farba- využitie vlastností farieb (základné, podvojné, potrojné, čierna, biela, teplé/studené,
ustupujúce/vystupujúce)
tvar- základným vyjadrením v technike maľba; súvisí s modelovaním , priestorovým vyjadrením;
akýkoľvek uzavretý tvar nie je línia ale už tvar (hranatý, guľatý, abstraktný, veľký, ne/pravidelný...)
kompozícia- určité usporiadanie prvkov do celku, vo všetkých výtvarných technikách, (svetelná,
tvarová, farebná, dis/harmonická, a/symetrická, ne/vyvážená, ucelená)
plocha- hl.vyjadrovacím prostriedkom v grafike (pozitívna= tmavá plocha, negatívna= čo s nepretlačí-
vyrezané, rôzne štruktúrovaná), vyrábame matrice pomocou rôzneho materiálu
-ihla ja jediná graf. technika, kde hlavný vyjadrovací prostriedok je línia, potom môžeme otláčať
kontrast- aj v plošných aj v priestorových formách, používame na zdôraznenie, zaujatie, (svetelný,
farebný),
perspektíva- plošné zobrazenie, pomocou nej získame pocit priestorovosti

Výtvarné techniky a nimi vytvárané výtvarné formy zaraďujeme medzi variabilné didaktické
prostriedky realizácie obsahu a úloh výtvarnej výchovy.
Výtvarný prejav (formy) delíme jednak na plošný a priestorový a jednak na figuratívny a dekoratívny.
Figuratívne práce- zobrazujú konkrétny obsah, alebo vo fantázii vytvorenú skutočnosť (ľudia, témy zo
života...)
Dekoratívne práce – majú ozdobnú funkciu.
Výtvarná forma je organickou jednotkou jedného alebo viacerých výrazových prostriedkov. Výrazové
prostriedky a jednotlivé techniky určujú aj organizáciu výtvarnej formy. Ten istý námet bude mať
v každej technike inú výtvarnú formu.
Delenie výtvarných techník:
1. PLOŠNÉ VÝTVARNÉ FORMY
Kresba - vzniká z línie, jedného zo základných výrazových prostriedkov. Vytvára sa rozličnými
nástrojmi (ceruzkou, drievkom, perom, štetcom...) Na priľnavý podklad (papier, drevo, kožu, sklo, kov,
textil, umelé hmoty, kameň a iné) sa nimi nanáša suchý alebo tekutý grafický materiál, ktorý môže byť
čierny, biely alebo farebný. Línia ako výrazový prostriedok má rozličné výrazové hodnoty. Môže byť
silná alebo slabá, pevná alebo mäkká.
Pomôcky
- pastel, uhoľ, rudka, krieda, ceruza - kresba za sucha.
- skriptol, tuše moridlá, vodové farby, farebné atramenty. Plnia sa nimi, alebo namáčajú sa v nich
nástroje – drievko, pero, štetec, rúrkové nástroje – kresba za mokra
Techniky tlače – škála techník, ktoré vznikajú prostým odtláčaním farby z prírodného materiálu,
odtláčaním upravovaných foriem a patria tam aj klasické grafické techniky ako je linoleorez, linoryt,
drevoryt a iné. (tlač z prírodného materiálu, frotáž, tlač z papiera a kartónu, tlač z textilnej koláže, suchá
ihla)
Odkrývacia technika na vosku – patrí medzi grafické techniky, ale neodtláča sa. Výtvarnú formu
vytvárame líniami a plochami. Pevný, biely, hladký papier natrieme vrstvou vosku alebo vhodným
farebným tónom voskového pastelu. Túto vrstvu pretrieme pomocou plochého štetca tak, aby čierna
vrstva rovnomerne zakryla celú plochu. Po zaschnutí vyškrabeme zvolený námet. Používame na to
osvedčené nástroje (najvhodnejšie sa ukázalo náradie z manikúry).
Kombinované techniky – vznikajú spájaním 2 alebo viacerých techník. Najčastejšie sa spájajú kresba a
maľba. Spájať materiál veľmi príbuznej techniky (napr. kresbu ceruzou a pastelom) je nevhodné.
Maľba – rozvíja farebné cítenie aj MP detí. Učia sa na nej rozvíjať technické zručnosti, chápať úlohy
farieb v maľbe ako aj v širších súvislostiach. Na maľovanie používame suchý alebo mokrý materiál
(suchý a mastný pastel, vodové, polokrycie a krycie farby).
Materiálové techniky- práca z papiera, textilu, kameňa, skla, hliny, sadry, hliníkovej fólie, drôtu
a iných materiálov.
Počítačové výtvarné techniky (kresba, maľba, dekoratívna kompozícia – relaxačné cvičenia).
2. PRIESTOROVÉ FORMY
- radíme tam vymodelované práce rozličného materiálu, napr. z hliny, cesta, mokrého piesku, modelitu
a pod. Tiež tu patria výrobky z fólií, drôtu, plechu, umelých hmôt a pod. Práce majú povahu úplnej
plastiky alebo sú reliéfneho typu – teda sa viažu na podložku.
Modelovanie a keramika
Plastiky z papiera
Plastiky z dreva
Plastické práce z rozličného materiálu
 3. Voľnočasové výtvarné aktivity – v klube, krúžku...
Program výtvarných činností (ďalej VČ) v školskom klube ŠZŠ, štruktúra programu:
(je to príklad na zostavenie programu – podľa Gregušovej)
Program VČ na obdobie školského roka:
a) príprava materiálu k VČ zaradeným do programu na obdobie školského roka
Náplň činnosti – napr.: vystrihovanie a vystrapkávanie jednotlivých komponentov textilnej koláže;
vystrihovanie hviezdičiek a prúžkov; zhotovovanie kvetov dierkovaním preklepového papiera;
vytrhávanie čiastočiek farebného papiera; vystrihovanie lístkov z textilu; vystrihovanie matríc; príprava
rôznych šablón pre ďalšie VČ
b) krátkodobé, sezónne zamerané VČ
- doba trvania by mala byť najviac 15 min. Sú určené na individuálne zamestnanie detí. V ich rámci
môžu deti zhotovovať rôzne dekoratívne práce.
Konkrétne návrhy:
- Vytrhávanie lístkov z farebného papiera v jesenných farbách; prilepovanie na podklad. Motivácia –
jeseň
- Kresba čiernou alebo hnedou fixkou. Námet – príroda v neskorej jeseni.
- Vyfarbovanie vajíčka predznačeného na podklade formátu A5, alebo mozaikové nalepovanie farebných
útržkov.
- Vystrihovanie drobných geometrických tvarov z farebného papiera; nalepovanie pri dekoratívnom
radení farieb – výroba indiánskej čelenky, záložky...
Zhotovovanie jednotlivých návrhov je možné rozdeliť na niekoľko menších krokov.
Výtvarné techniky použiteľné v programe VČ na obdobie šk. roka:
Modelovanie- sneh, hlina, modulit
Kresba – za mokra – akvarelové farby, drievko
Maľba - za sucha – krieda, olejový pastel, voskový pastel
- za mokra – akvarel
Grafické techniky – akvarel, otlačky štetca. Jednoduché techniky tlače – tempera, zemiakové tlačidlá
Materiálové techniky – koláž, mozaika, plastika z rôznych materiálov (prírodniny)
Kombinované techniky – koláž domaľovaná akvarelom, maľba za mokra - akvarel a suchý pastel, prvky
koláže a maľba voskovým pastelom a iné.
Voľnočasové aktivity MP detí
Tvorivé dielne – MP deti sa v nich priúčajú novým technikám výroby rôznych dekoračných a
úžitkových predmetov. Vyvrcholením a súčasne prezentáciou výrobkov a šikovnosti detí môže byť
burza, na ktorej deti predvádzajú svoje umelecké schopnosti a výrobky z tvorivých dielní.
Arteterapeutické dielne - hlavným liečebným prostriedkom arteterapie je výtvarný prejav, či už ide o
kreslenie, maľbu, modelovanie alebo inú výtvarnú činnosť. Hlavný dôraz sa kladie nie na dokonalosť
výsledného diela, ale na jeho výpovednú hodnotu, samotný proces tvorby, jeho vnímanie a prežívanie.
Odporúčané techniky pre MP deti: Prstomaľba - je jednou z najefektívnejších a najviac používaných
techník v arteterapii. Modelovanie - práca s modelovacím materiálom zvyšuje manuálnu zručnosť,
rozvíja jemnú motoriku a okrem toho tak isto ako prstomaľba pôsobí upokojujúco.
Arteterapeutické tábory
Návštevy výstav a galérií
Výtvarné súťaže (napr. Európa v škole, Z rozprávky do rozprávky, Najkrajšia vianočná pohľadnica,
Mesiac detskej tvorby)
Besedy
Krúžky – napr. : Výtvarný krúžok, Keramika, Tvorivé činnosti (napr. aranžovanie suchých kvetov,
výroba ikebany, batika, zhotovovanie darčekov k rôznym príležitostiam...)
 4. Pomôcky a nové technológie v špeciálnej výtvarnej výchove

Pomôcky:
Najbežnejšie požívaným materiálom v špeciálnej výtvarne výchove sú vodové farby, vhodnejšie sú
temperové, prstové a potravinové farby, čierny a farebný tuš, voskové pastely, kriedový pastel, rudka,
uhol, mäkká grafitová tuha a štetce, eventuálne špajle ako nástroje. Veľmi dôležitým materiálom je
rôzny prírodný a odpadový materiál.
Materiál, ktorý prináša deťom mnoho radosti je modelovací materiál – hlina, plastelína, cesto, modulit.
Na vysvetlenie učiva používa pedagóg rôzne druhy demonštračných a kompenzačných pomôcok.
Dobrou pomôckou sú okrem iného náčrtky pedagóga priamo na tabuľu počas výkladu alebo formou
prípravy na hárok baliaceho papiera. Náčrt nemá plniť úlohu predlohy na obkresľovanie.
Materiál, s ktorým deti prídu do styku musí byť bezpečný, hygienicky nezávadný, farebne lákavý, má sa
dobre umývať z rúk a vyčistiť zo šiat, podlahy i nábytku, nemal by zanechávať zápach na rukách po ich
umytí. Nesmie obsahovať prchavé éterické návykové látky
Nové technológie:
V minulosti sa techniky VV členili na techniku kresby, maľby, grafiky a modelovania. (Súčasné delenie je
uvedené v otázke 2. Niektoré techniky opíšem bližšie v súvislosti s MP deťmi, neviem či to je to čo chce, ale aspoň niečo.
Technológia je vlastne postup práce)
Techniky tlače:
TLAČ Z PRÍRODNÉHO MATERIÁLU – odtláčať možno napr. listy, vetvičky, kôru, ploché semienka
a pod. Na tento materiál nenesieme farbu a pomocou nej odtláčame formy na papier. Inokedy môžeme
z tohto materiálu polepením utvoriť dekoratívnu kompozíciu a potom ju odtlačiť. Listy nalepujeme
mierne vylisované. Odtlačky sa môžu dotvoriť kresbou alebo maľbou. Táto technika má veľké prednosti
v tom, že zaručuje úspešnosť takmer všetkým žiakom ŠZŠ.
FROTÁŽ – vzniká pretláčaním reliéfnych vyvýšenín rôznych textílií a štruktúr prírodných foriem na
hornú stranu mäkšieho papiera (deti zvyknú takto pretláčať reliéfnu plochu mincí). Môže sa dotvárať
maliarsky.
TLAČ Z PAPIERA A KARTÓNU – tu už zámerne vyrábame štočok alebo matricu na odtláčanie. Vopred
nakreslený námet alebo motív vystrihujeme z tvrdšieho papiera a alebo kartónu. Formy nakomponujeme
na tvrdší podklad a nalepíme. Takto vznikne papierová koláž, ktorú potom odtláčame tlačiarenskou
farbou ako tlač z výšky. Táto technika je vhodná pre zručnejších žiakov ŠZŠ.
TLAČ Z TEXTILNEJ KOLÁŽE – podobný postup ako pri tlačení z kartónu a papiera. Využívame textil
rôzne štruktúrovaný (krajka, vrecovina, gáza, menčester a pod.)
SUCHÁ IHLA – v ŠZŠ môžeme použiť napodobeninu techniky suchá ihla. Ide o rytie kresby do papiera,
ktorý potom pomaľujeme jedným farebným tónom vodovou farbou. Vo vyrytých líniách sa usadí viac
pigmentu, ktorý zvýrazní kresbu. Technika sa neodporúča realizovať so žiakmi, u ktorých pretrvávajú
spastické kŕče.
Odkrývacia technika na vosku - pevný, biely, hladký papier natrieme vrstvou vosku alebo vhodným
farebným tónom voskového pastelu. Túto vrstvu pretrieme pomocou plochého štetca tak, aby čierna
vrstva rovnomerne zakryla celú plochu. Po zaschnutí vyškrabeme zvolený námet. Používame na to
osvedčené nástroje (najvhodnejšie sa ukázalo náradie z manikúry).
Kombinované techniky
KOLOROVANÁ KRESBA – základ výtvarnej formy vytvárame kresbou (perom, drievkom, ceruzkou,
uhľom). Kresbu vymaľujeme vodovými farbami. Pri vyfarbovaní dáme pozor, aby sme nezakryli alebo
príliš nepotlačili kresbu. Na kolorovanie používame výrazné a živé farby. U detí s MP vynecháme
ceruzu. Vhodná je kresba drievkom a tušom kolorovaná akvarelovými farbami, alebo polokrycími
farbami; kresba štetcom a tušom kolorovaná akvarelovými farbami alebo suchým pastelom; kresba
uhľom kolorovaná akvarelovými farbami alebo suchým pastelom.
Maľba – treba zachovať postupnosť pri osvojovaní si zručností v práci so štetcom a farbami. Začíname
od maľby suchým materiálom. Ako prvý výtvarný nástroj pri realizovaní maľby s mokrým výtvarným
materiálom sa odporúča používať prst. Prstom sa najprv MP deti naučia miešať farby s vodou.
Významnú úlohu tu zohráva priamy styk s farbou a priame nanášanie farby na papier. V súčasnosti sú
k dispozícii tzv. prstové farby. Neskôr pristúpime k nanášaniu farieb pomocou plochého štetca s tvrdším
vlasom. Vhodné sú temperové farby.
Môžeme dať deťom maľovať na mokrý podklad aby sa farby rozpíjali, alebo výkres môžeme potrieť
klovatinou a deti naňho nechať maľovať farbami ( deti v ŠMŠ).
Experimentovanie a hra s farbami (napr.):
- Hru so studenými a teplými farbami v čistých a lomených tónoch využívame napr. na vyjadrenie
emócií, fantastických predstáv, hudby a pod. (muzikomaľba).
- Experimentovať je možno s farebnou škvrnou, ktorú si urobíme buď zapúšťaním vodových farieb do
mokrej plochy, miešaním krycích farieb, odtláčaním škvŕn prehnutím papiera alebo odtláčaním rôznych
tlačidiel a materiálov. Farebné škvrny sa môžu farebne dotvárať.
- Experimentovanie a hra s pieskom – na výkres kreslíme lepidlom pomocou štetca alebo vatovej
tyčinky nejaký námet. Kresbu posypeme pieskom, zvyšok piesku vysypeme a necháme zaschnúť.
Materiálové techniky –
MOZAIKA – môže byť z papiera, textilu, kameňa, hliny, sadry... Najpoužívanejšia je z papiera. Používa
sa na ňu farebný papier, najlepšie lesklý, farebný z časopisov, alebo zafarbený akvarelom, temperou.
Mozaiku z kameňa môžeme vytvoriť z riečnych kamienkov. Najprv ich umyjeme a roztriedime podľa
veľkosti a farby. Kompozíciu najprv vypracujeme na papieri.
Táto technika výrazne prispieva k rozvoju jemnej motoriky rúk.
PAPIEROVÁ A TEXTILNÁ KOLÁŽ A MONTÁŽ – Kolážou rozumieme také výtvarné formy, ktoré
vznikli napríklad nalepovaním papiera, textilu, fólií a podobného materiálu na ploche. Tento materiál sa
vystrihuje, alebo trhá, niekedy sa aj dotvára kresbou a maľbou. Montáž vzniká neobvyklým spájaním
rozmanitých obrázkov a najmä ich vystrihnutých častí a vyznačuje sa grotesknosťou, symbolikou tvarov
a foriem. Musí byť jednoduchá. V ŠMŠ ju uplatňujeme len u detí s tvorivým myslením a za pomoci
učiteľa.
VYSTRIHOVANIE, PREKLÁPANIE, PREHÝNANIE, POSÚVANIE – z raz alebo viackrát preloženého
papiera môžeme vystrihovať rozličné figuratívne alebo dekoratívne symetrické formy. Tie potom lepíme
na pevnejší kontrastný podklad.
ÚPRAVA TEXTÚRY A TEXTILNÉ APLIKÁCIE – techniky vhodné pre žiakov 7 -8 roč. ŠZŠ.
Textúra – pravidelná ozdobná štruktúra vytvorená vyťahovaním nití z plátených látok s dostatočne
riedkou väzbou (vrecovina, riedke plátno a pod.) Ďalšie úpravy sa môžu robiť rozťahovaním,
zväzovaním, prestrihávaním nití a vpletaním nití inej farby a hrúbky.
Textilná aplikácia – našívanie, úprava textilu na textilný podklad. Kusy látok sa ručne prišívajú, pričom
sa spájajú ako pri koláži.
Modelovanie – v súčasnosti sú pre deti veľmi vhodné hmoty DAS a JOVI. Vhodná je aj hlina.
Plastelína je nehygienická, ťažko sa spája a rozpadáva sa. Modelit je vhodný na vytváranie drobných
ozdôb – príveskov, brošní...
Plastika z papiera a fólií – Plastiku z papiera robíme z dvojakej formy materiálu: z papierovej
(kašírovacej) masy a listov tenkého a kartónového papiera. Papierovú masu si pripravíme z novinového
alebo iného mäkkého papiera, ktorý potrháme na drobné kúsky, za stáleho miešania rozvaríme na kašu
a precedíme. Zmiešame ho s rozvareným glejom. Miesením a vláčením modelujeme z masy jednoduché
málo členené formy, ktoré dotvárame keď je masa polosuchá. Po uschnutí ešte povrch upravujeme
dolepovaním a farbením. Plastika z fólií sa robí z alobalu. Môže sa použiť vnútorná výstuž
z pevnejšieho papiera, papierových rúrok a pod., ktorá sa obaľuje alobalom. Ten sa krčí do rôznych
plôšok a smerov.
Asambláž – spájanie rôznych predmetov a ich prvkov z rozličného materiálu. Používame najčastejšie
nepotrebné, zničené veci. Ich spájaním (mechanicky a technicky, lepením a pod.) a dotváraním,
najčastejšie maľbou, prípadne kresbou, dostávame nový výtvarný výraz.
IKT
Informačné a komunikačné technológie majú práve u postihnutých ľudí najväčšie opodstatnenie.
Nenásilným spôsobom zdokonaľujú u detí vizuálno–motorickú koordináciu a jemnú motoriku pri
cielenom usmernení myši počítača. Využívajú sa ako edukačná pomôcka pri konkrétnych vyučovacích
predmetoch – hudobnej, estetickej a výtvarnej výchove.
Už všeobecné základné grafické editory (ako napr. Skicár) poskytujú širokú paletu nástrojov a námetov
na tvorivú prácu (a na vhodný, možno najvhodnejší a najprirodzenejší úvod do budovania informačnej
gramotnosti.) Podobne ako samotná výtvarná výchova, aj použitie IKT v nej je vhodné pre každý stupeň
školy, už od škôl materských (napr. pečiatkový softvér, živé knihy, kreslenie, vytváranie kompozícií z
farebných prvkov a pod.)
TVORBA:
Obraz môže vznikať aj na obrazovke monitora, a to buď: --
- kreslením od ruky myšou
- skenovaním vlastných kresieb z papiera, skenovaním výstrižkov, fotografií, plagátov,
- ako fotografia z digitálneho fotoaparátu,
- využitím zdrojov z multimediálnych CD a Internetu,
- vytváraním animácií a multimediálnych prezentácií zo série statických obrázkov.
KOMPOZÍCIE, KOLÁŽ:
Na obrazovke môžeme experimentovať s farbami (s tisícimi farieb), môžeme vypĺňať časti obrázka
rôznymi vzormi a textúrami, môžeme používať rôzne typy štetcov, sprejov, tieňov. Môžeme vytvárať
koláže, opakovať v nich prvky (rovnaké alebo modifikované), dopĺňať do nich ako výtvarný prvok
texty. Môžeme experimentovať s priestorom a perspektívou, rozvíjať tak priestorové videnie detí, ich
vizuálne cítenie a vyjadrovanie.
PREZENTÁCIA:
Žiaci môžu svoju tvorbu prezentovať buď v digitálnej podobe na počítači (a to ako statické zobrazenie
vlastných obrázkov, ako animáciu či komplexnejšiu multimediálnu prezentáciu doplnenú o texty, zvuky,
hudbu či video), alebo vytlačením na tlačiarni (podľa možností buď čiernobielo, farebne, na papier
alebo experimentálne aj na iné použiteľné materiály).
 5. Organizácia práce vychovávateľa v špeciálnej výtvarnej výchove

1. Vysvetlenie úlohy
- úlohu vysvetliť krátko a jasne. Dôležité miesto tu zohráva motivácia. Vychovávateľ využíva zásadu
názornosti. Estetické informácie pri vysvetľovaní úlohy sprostredkujeme deťom aj literárnou ukážkou,
piesňou, filmom, hudbou.. Dôležitý je výber vhodných didaktických prostriedkov, ako sú námety,
výtvarné techniky a formy realizácie výtvarných aktivít.
2. Samostatná práca
- na začiatku musí vychovávateľ získať prehľad o pochopení a výtvarnom riešení úlohy jednotlivými
žiakmi. Podľa toho potom zvolí príslušné metódy usmerňovania a individuálny prístup k žiakom (poučí,
poradí, povzbudí, demonštruje). Vhodné je deťom pomôcť aj priamym zásahom do ich práce.
Vychovávateľ zabezpečuje taký rytmus práce aby vo vymedzenom čase všetky deti ukončili prácu
v ucelenej výtvarnej podobe.
3. Hodnotenie
- mimoriadne dôležité. Deti ním získavajú nové poznatky a poučenia. Využíva sa pri ňom slovné
kolektívne hodnotenie, pričom deti získavajú skúsenosť z individuálnych a originálnych riešení tej istej
úlohy. Deťom môžeme názorne ukázať estetické a výrazovo pôsobiace práce.
- hodnotenie rozvíja estetické cítenie detí a pôsobí na upevnenie sebadôvery MP detí. Odporúča sa
demonštrovať všetky práce a ponechať priestor deťom na vyjadrenie k svojej práci. V hodnotení sa
prihliada na individuálne výtvarné schopnosti a možnosti jednotlivých žiakov. Výtvarne neschopným
žiakom neodoberáme chuť do práce negatívnym hodnotením, ale hľadáme vhodné metódy a formy
práce na dosiahnutie lepších výsledkov. Jedným z dôležitých činiteľov, ktoré ovplyvňujú výsledky
výtvarných činností MP detí, je vhodný výber výtvarných techník s prihliadnutím na mentálnu úroveň
a pridružené postihnutie.
6. Hodnotenie výtvarného prejavu a výtvarných aktivít MP – výtvarné prehliadky, súťaže, besedy
o umení

Hodnotenie
- mimoriadne dôležité. Deti ním získavajú nové poznatky a poučenia. Využíva sa pri ňom slovné
kolektívne hodnotenie, pričom deti získavajú skúsenosť z individuálnych a originálnych riešení tej istej
úlohy. Deťom môžeme názorne ukázať estetické a výrazovo pôsobiace práce.
- hodnotenie rozvíja estetické cítenie detí a pôsobí na upevnenie sebadôvery MP detí. Odporúča sa
demonštrovať všetky práce a ponechať priestor deťom na vyjadrenie k svojej práci. V hodnotení sa
prihliada na individuálne výtvarné schopnosti a možnosti jednotlivých žiakov. Výtvarne neschopným
žiakom neodoberáme chuť do práce negatívnym hodnotením, ale hľadáme vhodné metódy a formy
práce na dosiahnutie lepších výsledkov. Jedným z dôležitých činiteľov, ktoré ovplyvňujú výsledky
výtvarných činností MP detí, je vhodný výber výtvarných techník s prihliadnutím na mentálnu úroveň
a pridružené postihnutie.

Výtvarnou aktivitou rozumieme akúkoľvek výtvarnú činnosť. To znamená praktické výtvarné činnosti,
ale i vizuálne a verbálne aktivity – návštevy rôznych výstav a galérií s následnými besedami o umení.
Za mimoriadne významnú sa považuje účasť detí zo špeciálnych škôl a zariadení v rôznych výtvarných
súťažiach školských, oblastných, celonárodných i medzinárodných. Niet pochýb o kladnom vplyve
uvedených aktivít na rozvoj osobnosti akokoľvek postihnutého dieťaťa, najmä v smere odstraňovania
komplexu menejcennosti a upevňovania sebavedomia.

Tvorivé dielne – MP deti sa v nich priúčajú novým technikám výroby rôznych dekoračných a
úžitkových predmetov. Vyvrcholením a súčasne prezentáciou výrobkov a šikovnosti detí môže byť
burza, na ktorej deti predvádzajú svoje umelecké schopnosti a výrobky z tvorivých dielní.
Výtvarné súťaže (napr. Európa v škole, Z rozprávky do rozprávky, Najkrajšia vianočná pohľadnica,
Mesiac detskej tvorby a iné)

Vo vyšších ročníkoch ŠZŠ využívame návštevy rôznych výstav (práce detí, umelcov, ľudových
umelcov, remeselníkov, múzeí).
Na vychádzkach žiaci pozorujú architektúru a panorámu krajiny.
Realizujeme besedy o výstavách, ilustráciách a reprodukciách umeleckých diel výtvarníkov našich i
českých. Žiakov netreba zaťažovať životopismi, ale oboznámiť ich so zaujímavosťami súvisiacimi s
tvorbou a dielom umelcov. Besedy o umení a návštevy výstav sú zdrojom inšpirácií a snáh o tvorivý
prejav dieťaťa.
Využívame i sprostredkované umenie cez umelecké reprodukcie, filmy a diafilmy o výtvarnom umení.
Využívame každú možnosť stretávania mentálne postihnutých detí s umením, pozornosť je potrebné
zamerať na praktické konkrétne ciele - skvalitňovanie názorov žiakov na kultúru bývania, odievania a
prispôsobovania, pretvárania prostredia. Nezabúdame na pestovanie vkusu, ochranu prírody. Priblížiť
deťom vhodnou formou život a dielo našich ilustrátorov detských kníh.
 II. Hudobná výchova
1. Hudobná výchova u MP (cieľ, úlohy, obsah)

Cieľ: HV v ŠZŠ je zacielená na všestrannú hudobnú, muzickú a kultúrnu aktivizáciu žiakov.

-rozvíjanie elementárnych hudobných schopností a prebúdzanie trvalého pozitívneho vzťahu k hudbe
- naučiť prežívať krásu v hudbe a v ostatných druhoch umenia
- rozvoj sluchového vnímania
- rozvoj schopnosti detí vyjadriť hudbu pohybom
- rozvoj zmyslu pre krásu a spev
Úlohy:
- podnecovať, vytvárať a kultivovať hudobný sluch žiakov, spevný hlas, zmysel pre rytmus, hudobnú
pozornosť, pamäť, predstavivosť, fantáziu
- v rámci svojich možností má čo najviac a najvšestrannejšie rozvíjať osobnosť MP detí a v súlade
s ďalšími výchovnými zložkami podporovať ich personalizáciu so súčasným rešpektovaním ich
zvláštností
- prostredníctvom svojich prvkov uvoľňovať pozitívne a negatívne emócie, navodzovať príjemné pocity
a stimulovať k aktívnejšiemu a tvorivejšiemu prístupu k životu
- zvyšovať sebavedomie MP detí (hudobné činnosti umožňujú MP dieťaťu uplatniť sa, prežívať úspechy.
Tým, že ich predvádzajú pred ostatnými deťmi, učiteľmi, rodičmi, vytvára sa u nich zároveň pocit
zodpovednosti)
Obsah:
ŠMŠ -
- Spevácke činnosti - základ hudobno-výchovného procesu, rozvíjajú rôznymi
prostriedkami zmysel pre krásu spevu, dávajú základy speváckych schopností a kultivujú hovorený a
spievaný prejav dieťaťa.
- Hudobno-pohybové činnosti - sú najtypickejším prejavom chápania hudby u detí
predškolského veku. Spojením hudby s pohybom dosiahneme hlbšie citové prežívanie hudby, rozvíjame
prirodzenú schopnosť detí vyjadriť hudbu pohybom a tým oživujeme hudobný prejav.
- Inštrumentálne činnosti - výrazne urýchľujú hudobný rozvoj dieťaťa.
- Počúvanie hudby
Uvedené činnosti majú tvorivý základ a dynamický charakter. Realizujú sa súbežne,
navzájom sa obohacujú a dopĺňajú. Spevácke činnosti tvoria základ a ich prostredníctvom alebo
prostredníctvom vokálno-inštrumentálnych činností sa uskutočňuje ďalší hudobný rozvoj.
ŠZŠ – B variant
Nižší stupeň –
- Počúvanie a reprodukcia detských riekaniek
- Rytmické cvičenia + využitie rytmických nástrojov Orffovho inštrumentária pri rytmických cvičeniach
- Počúvanie jednoduchých ľudových piesní, ich sprevádzanie tlieskaním, hrou na telo
- Počúvanie a spev jednoduchých ľudových piesní /napr. Pec nám spadla, Prší, prší.../.
Stredný stupeň
- Počúvanie a spievanie detských a jednoduchých ľudových piesní /napr. Hali-beli, Maličká som /.
- Rytmické cvičenia, využitie nástrojov Orffovho inštrumentária, rozlišovanie dĺžky tónov.
- Počúvanie spevu alebo hry na hudobnom nástroji.
- Pohybový prejav podľa hudby. Pochod, rytmické tanečné prvky /napr. prísunný krok bokom/.
- Oboznámenie sa so štátnou hymnou. Správanie sa pri hymne
Vyšší stupeň
- Jednoduché ľudové a detské umelé piesne do rozsahu kvinty až sexty.
- Zoznámenie sa s hudobnými nástrojmi
- Rozvíjanie zmyslu pre rytmus, rytmické cvičenia. Počúvanie skladieb s vyhranenou
spoločenskou funkciou / uspávanka, pochod/
- Počúvanie štátnej hymny
- Hudobno-pohybové hry a ľudové tance. Pokus o osvojenie tanečných krokov, prípadne pohybov v
rytme hudby.
 2. Hudobná výchova u MP (metódy, prostriedky a formy...)

Metódy:
Voľba metód v HV závisí od mnohých činiteľov – obsah učiva, vek detí, hudobná vyspelosť detí,
mentálna a fyzická úroveň.
Pri oboznamovaní sa snovým učivom môže pedagóg použiť napr. slovné metódy. Patrí tam metóda
rozhovoru, kde určí cieľ činnosti. Alebo sú to metódy monológ, výklad, opis. Tieto formy sú náročné na
pozornosť žiakov, preto treba dbať na stručnosť a konkrétnosť.
Vhodnejšími metódami u MP detí sú však tie, ktoré im sprostredkujú priamy kontakt s tým, čo sa majú
naučiť. Patrí tam metóda pozorovania (jedna z najúčinnejších), ďalej metódy predvádzania
a praktických prác. Pri kontakte s hudbou treba dať žiakom určitú voľnosť, samostatnosť a umožniť im
prejaviť svoj prístup k nej.
V práci s MP deťmi môžeme metódu praktických prác realizovať napr. hrou na nástrojoch, alebo
kresbou – čo si pod melódiou predstavujú.
Uplatňujú sa taktiež metódy opakovania a precvičovania, ťažiskom ktorých má byť znejúca počutá
hudba.
Klasifikácia metód z aspektu žiakovej aktivity:
I. Metódy sprostredkovania hudobných poznatkov a hudby prevažne učiteľom:
- učiteľovým slovným výkladom
- demonštrovanie predvádzania hudobného diela
II. Metódy sprostredkovania a osvojenia hudby a hudobných činností v spolupráci učiteľa so žiakom:
- dialógy medzi učiteľom a žiakom
- stimulácia hudobnej činnosti, vytváranie zručností a návykov
III. Metódy samostatného objavovania, rozvíjania hudobnej tvorivosti:
- metódy opakovania a precvičovania
- metódy preverovania vedomostí, hodnotenie zručností, návykov a skúseností.
Prostriedky:
Výchovno-vzdelávacie úlohy HV plnia žiaci v príťažlivo motivovaných hudobných a muzických
činnostiach – speváckych, inštrumentálnych, pohybových a posluchových. Základom hudobno-
výchovných aktivít je detská hra.
Formy hudobných aktivít:
1. VOKÁLNY prejav – spev
Cieľ v ŠMŠ, ŠZŠ - kultivácia hlasového prejavu.
Dbáme na dodržiavanie správnej dychovej techniky – správne dýchanie; nácviky artikulačných techník,
u ĽMR techniky tvorenia hlasu.
Výber piesne má byť primeraný dĺžkou aj obsahom piesne.
Vokálne činnosti sú zamerané na interpretáciu skladieb spevom. Najdôležitejšia činnosť v ŠZŠ a ŠMŠ je
nácvik piesne – ak dieťa zvláda intonačne správny spevácky prejav. (AMÚZIA – chorobný nedostatok
alebo strata zmyslu pre hudbu).
Metodický postup pri nácviku piesne:
- stručná motivácia – rozhovor, obrázky + vysvetlenie textu –obsahu piesne
- presné zreprodukovanie piesne učiteľom bez hudobného doprovodu, s hudobným doprovodom a ešte
raz bez,
- rozhovor o melódii – upozornenia napr. na zmenu melódie prijateľnou formou,
- precvičovanie piesne imitovaním,
- na záver môžeme využiť rytmizáciu Orrfovým inštrumentárom.
2. INŠTRUMENTÁLNY prejav
Hra na hudobnom nástroji:
Hra na detských hudobných nástrojoch pomáha deťom aktívne vnímať a rozlišovať hudobné a
nehudobné zvuky, preciťovať rytmickú stránku reči a hudby. Súvisí s pohybom a elementárnou
improvizáciou, ktorá je výsledkom tvorivej práce s textom, dynamikou a ďalšími výrazovými
prostriedkami hudby.
Deti oboznamujeme prostredníctvom sluchu a zraku s prístupným súborom hudobných nástrojov.
Poskytujeme im príležitosť hrať sa s detskými hudobnými hračkami, hrať na detských rytmických
hudobných nástrojoch. Umožňujeme im sprevádzať spev na rytmickom hudobnom nástroji.
Používame rytmické a melodické hudobné nástroje z Orrfovho inštrumentára – činely, paličky, triangel,
Castanety, ozvučné drievka, rolničky, tamburínu, zvonček, metalofón, zvonkohru.
Hra na telo:
Prvým nástrojom dieťaťa je jeho vlastné telo, pomocou ktorého je schopné podľa svojich možností a
schopností reagovať na hudbu a vyjadrovať hudobnými popudmi vyvolané vnútorné reakcie. Pohybové
zložky „hry na telo“ sú: tlieskanie (tlesky), plieskanie (pľasy) rukami, lúskanie prstami a dupanie (dupy,
podupy, prídupy) nohami.
Keďže ľudské telo možno rozozvučať rôznymi spôsobmi, pre účely muzikoterapie sa môžu okrem
vyššie uvedených zvukov využívať aj iné, ako napr.(cvakanie zubami, mľaskanie jazykom, ťukanie do
nafúknutých líc, prudké vyrážanie dychu...atď.
Hra na tele je výbornou prípravou hry na hudobných nástrojoch. Tým, že sa uskutočňuje v rôznych
polohách ( na mieste v stoji, sede, kľaku, ľahu, pri pohybe z miesta), rôznym spôsobom ( samostatne, vo
dvojici, v skupine), rôznou dynamikou a tempom prispieva k rozvoju nielen akustickej, rytmickej,
taktilnej a vizuálnej vnímavosti jedinca, ale aj k cvičeniu pozornosti a fantázie. Hrou na telo dokážu deti
veľmi ľahko sprevádzať detské riekanky, vyčítanky, jednoduché piesne pre deti, ale aj náročnejšie
reprodukované, alebo živo interpretované hudobné skladby
- precvičuje sa aj jemná motorika, koordinácia pohybov, uvedomenie si rozdielov vo zvukoch a tónoch
3. PERCEPČNÁ ZLOŽKA – počúvanie hudby
Cieľ: ukázať dieťaťu emocionálne možnosti hudby.
Počúvanie hudby môže mať veľký vplyv na formovanie nálady MP dieťaťa. Hudba je schopná upokojiť
bolesť, smútok, utlmiť alebo zvyšovať psychické napätie, uľahčiť vybitie energie. Veľmi dôležitý je
výber skladieb na počúvanie, dbáme pri tom na mentálny vek detí, typ postihnutia, momentálnu náladu
dieťaťa. Je nutné vyvarovať sa zasahovaniu do okamžitého psychického stavu dieťaťa.
Eretickým deťom – púšťame skladby na upokojenie; apatickým deťom – skladby na aktivizáciu.
Skladby majú byť pre dieťa zaujímavé, slová (ak sú) majú byť jednoduché a zrozumiteľné. Hudba má
byť rytmická, svieža – upúta ľahšie ako pomalá – pozor však na eretikov.
Postup pri počúvaní hudby:
- úvodná časť – oboznámenie so skladbou: primerané uvedenie do nálady skladby;
- predvedenie skladby – buď učiteľ na hudobnom nástroji alebo formou nahrávky; sledujeme záujem
a sústredenie detí,
- rozhovor o pocitoch, aké hudba vyvolala, príp. zahranie – dramatizácia nálady hudby – vláčne pohyby,
rýchle, pomalé...
- ak je záujem ešte jedno predvedenie skladby
4. HUDOBNO – POHYBOVÉ AKTIVITY - príťažlivé rytmické hry a činnosti
Význam: odbúranie prebytočnej energie, rozvíjanie aktivity. Pomocou hudobno-pohybových hier dieťa
prežíva umelecké prvky, deti zdieľajú spoločné pocity radosti. Rozvíjanie sociálnej adaptácie,
sociálneho cítenia. Dochádza v nich ku syntéze hudba +rytmus+ pohyb+ spev. Pomáhajú koordinovať
pohyby, vedú ku aktívnej a tvorivej činnosti. Hry so spevom prispievajú ku všestrannému rozvoju
dieťaťa = vplyv na koordináciu, správne dýchanie. Majú etický, estetický a zdravotný cieľ.
Pedagóg môže použiť napr. cvičenia, ktoré sú orientované na poznávanie anatómie vlastného tela, počty,
poznávanie farieb a poznávanie písmen abecedy. Téma každého cvičenia sa musí viazať k použitej
piesni. Výber vhodnej piesne s jednoduchým a súčasne výchovnému cieľu zodpovedajúcim textom nie
je ľahký. Preto musí pedagóg často prijať úlohu autora textu a tiež skladateľa.
Ďalšie hudobno-pohybové aktivity:
- spresňovanie rytmu opakovaných pohybov so sprievodom popevku,
piesne s aktívnou spoluúčasťou detí.
- sprevádzanie prirodzených pohybov detí jednoduchým nástrojovým sprievodom, aby dokázali rozlíšiť
tempo (spomaľovanie, zrýchľovanie) a vycítiť rozdiely bez slovného podnetu učiteľky.
- jednoduché pohybové hry so sprievodom rečňovanky popevku, piesne alebo hudobného nástroja –
napr.: spev s pridaním, alebo nahradením textu gestami, dramatizácia známych jednoduchých piesní,
kolo – kolo mlynské...
- tancovanie jednoduchých tancov s deťmi a vlastným príkladom ich viesť k ladnejšiemu pohybu.
- podnecovanie detí, aby dokázali pohybovo improvizovať na rečňovanku, popevok,
pieseň a nástrojový sprievod.
 3. Voľnočasové hudobné aktivity – v klube, krúžku a pod.

Šk. klub:
- Detské rečňovanky, vyčítanky, popevky, piesne o prírode, zvieratkách, hudobné rozprávky, skladby
s vyhranenou spoločenskou funkciou (uspávanky). Čo sa týka spevu - mimoriadne dôležitým faktorom
pri deťoch s MP je výber piesní. Pre deti predškolského a mladšieho školského veku treba vyberať tie
ľudové, zľudovené a umelé piesne, ktoré ich zaujmú už pri prvom počutí najmä živým stimulujúcim
rytmom, jednoduchou, lahodnou, príťažlivou melódiou a kultivovaným textom blízkym zážitkovému
svetu malých poslucháčov.
- Hudobné hry – spev s nahradením textu gestami, spevácke rondo (napr. hra: Ide pieseň okolo..),
improvizácia chýbajúcich úryvkov melódie alebo jej záverov, vymýšľanie melódií na rytmické riekanky
- Spojenie pohybu s hudbou – napr. ľudové hodobno-pohybové a tanečné hry so spevmi, pohybová
improvizácia chýbajúcich úryvkov melódie alebo jej záverov
- Hry na hudobné nástroje podľa individuálnych predpokladov a záujmov detí, využitie nástrojov na
sprevádzanie spevu a pohybového prejavu, rozvíjanie improvizácie na nástrojoch
- Počúvanie živej hudby – spev alebo hra na nástrojoch iných detí alebo vychovávateľky, návšteva
koncertu.
- Počúvanie reprodukovanej hudby – gramofónové a CD nahrávky, videoklipy, rádio
- Učiť sa zaobchádzať s magnetofónom, či CD prehrávačom..
- Príprava programu na verejné vystúpenie, besiedku, súťaže

Krúžky:
- Tanečný krúžok – spoločenské, ľudové, moderné tance..
- Spevácky krúžok a iné.

Muzikoterapia – liečba hudbou. Formy: Skupinová a individuálna; Aktívna a receptívna

Za zložky aktívnej časti muzikoterapie považujeme:
a.)zložku vokálneho prejavu – spev individuálny a spoločný
b.)zložku inštrumentálneho prejavu – hra na telo, hra na nástrojoch – rytmických a melodických.
Terapeut – hra na klavír.
c.)zložku pohybového prejavu - hudobno-pohybové hry; pohybové uvoľnenie a splývanie s hudbou
(cvičenie pri hudbe, tanec a pantomíma)
d.)zložku verbálnej expresie
- rozprávky a príbehy s ukončeným dejom, kedy klient počúva rozprávku s orchestrálnu kulisou v
relaxačnej polohe,
- nedokončené príbehy, kde po odznení hudobného úryvku sa klienti pokúsia príbeh
dorozprávať podľa svojich vlastných predstáv.
e.)zložku výtvarného prejavu
- čarbanie pri hudbe: výrazové prvky hudby zaujmú klienta, ktorý svoje pocity stvárni nesúvislými,
prerušovanými ťahmi ceruzkou, pastelkou, voskovkou na plochu papiera.
-muzikomaľba ( novšie muzikokresba): ide o grafické vyjadrenie rytmu hudby súvislou čiarou
-prstomaľba: rozotieranie a odtláčanie farieb prstami, dlaňou, alebo celou rukou vytvorením
abstraktných, alebo realistických tvarov inšpirovaných hudbou.
-asociatívny výtvarný prejav pri hudbe: ide o obsahové výtvarné vyjadrenie asociácií
vzniknutých počas znenia alebo po odznení hudobnej ukážky.
Receptívna muzikoterapia: proces aktívneho prijímania hudby zmyslovými orgánmi, čiže ide o
emocionálne a zároveň racionálne spracovanie určitých muzikálnych procesov. Ako repertoár pasívnej
muzikoterapie sa v súčasnosti využíva nielen klasická a moderná hudba, ale aj pôvodná hudba iných
národov, world music, exotická hudba, a Orientom inšpirovaná meditačná hudba New Age.
 4. Pomôcky a nové technológie v špeciálnej HV

1. Percepčné:
a) auditívne (gramofón, gramofónová platňa, magnetofón, prehrávač CD..)
b) vizuálne (diaprojektor, učebnica, obraz, notový zápis...)
c) audiovizuálne (film, video, televízor...).
2. Produktívne: tu patria hudobné nástroje.
Môžeme ich deliť na:
a) klasické hudobné nástroje (napr. klavír, husle, flauta, gitara),
b) nástroje typu Orffovho inštrumentára (aj vlastné),
c) elektronické hudobné nástroje (s vlastným charakterom zvuku, alebo častejšie v súčasnosti
nahrádzajúce zvuky klasických i niektorých elektronických a elektrofonických nástrojov, napr.
keyboard, syntetizér...)
3. Syntetizujúce percepciu a produkciu - sem môžeme zaradiť multimediálny osobný počítač, ktorý je
schopný nahradiť takmer všetky pomôcky, percepčné aj produktívne. Samozrejme to nemôže byť
počítač hocijaký, ale dostatočne a kvalitne prispôsobený a doplnený konkrétnymi súčasťami na použitie
v predmete HV.
Orffov inštrumentár:
Rytmické nástroje – hudobné nástroje s neurčitým ladením. Slúžia predovšetkým na zdôraznenie rytmu
riekaniek a piesní a na vytváranie rôznych zvukových efektov.
Patrí tam: bubienok, tympany, bongá, tamburína, španielsky bubienok, prstové činelky, závesný činel,
ručný činel, rumba gule, ozvučné drievka, rolničky, zvonček, gong a ďalšie
Melodické nástroje – majú určité ladenie, možno na nich hrať výškové vzťahy (melódie). Patrí tam:
metalofón, zvonkohra, xylofón
Vlastnoručne vyrobené nástroje: napr.: hrkadlá z mušlí, alebo kovových uzáverov fliaš, plechovka
s hrachom, alebo sa využívajú aj predmety dennej potreby – fúkanie do fľaše, hra na hrebeni, využitie
hrncov, variech, lyžíc, pokrievok pri hre.
K materiálnemu vybaveniu majú patriť kvalitné prístroje, ktoré dobre hrajú, prehrávajú a nahrávajú
hudbu, spev či zvuky – rádiomagnetofón s CD prehrávačom. Na počúvanie hudby pri receptívnej
muzikoterapii sa odporúčajú síce finančne náročnejšie, ale o to umelecky a technicky hodnotnejšie CD
prehrávače, s možnosťou náhodného prehrávania, či naprogramovania jednej skladby, ktorá sa bude
automaticky opakovať. Dôležité sú dobré reproduktory pre stereofónne počúvanie. Pri potreby
muzikoterapie je vhodná videokamera a videorekordér.

K pomôckam ďalej patria – MC, CD nahrávky piesní – ľudových, moderných, detských, tiež
videonahrávky s hudobnou tematikou.

Počítač – nahrávanie, prehrávanie zvukov, piesní, spevu. Notový editor, komponovanie hudby,
encyklopédie z hudobnej oblasti.
Internet - vyhľadávanie zaujímavostí z oblasti hudobného umenia, vyhľadávanie hudobných ukážok,
vyhľadávanie a "sťahovanie" textov a akordov piesní, informácie z webstránok jednotlivých hudobných
skupín, o hudobných skladateľoch, o kultúrnych podujatiach organizovaných v mieste bydliska,
objednávanie vstupeniek na podujatia.
 5. Štruktúra výchovnej jednotky špeciálnej hudobnej výchovy
(uvedená je štruktúra vyučovacej hodiny)

Príprava na hodinu HV:

- učiteľ si určí presnú štruktúru vyučovacej hodiny, pričom si musí určiť, ktorými hudobnými
činnosťami sa bude zaoberať, ktoré činnosti budú dominujúce, ktoré doplňujúce. Je dôležité, aby sa na
každej hodine venovala pozornosť spevácko-reprodukčným činnostiam detí. Pri výbere konkrétneho
hudobného materiálu by sa mal pedagóg snažiť o tvorivú aplikáciu jednotlivých didaktických metód,
predovšetkým zásady primeranosti a postupnosti. Dôležitá je aj voľba vyučovacích metód a foriem
práce, ďalej využitie didaktickej techniky a výber jednotlivých hudobných nástrojov. Pri realizácii
prípravy je nutné stanoviť typ hodiny. Podľa obsahu hodiny HV môžeme rozlišovať 3 typy:
1. hodina nácviková – s prevahou osvojovania novej piesne a ostatných hudobných činností
2. hodina precvičovacia – s prevahou precvičovania piesní a ostatných hud. činností
3. hodina opakovacia – s prevahou opakovania, precvičovania piesní a ostatných hud. aktivít
Etapy hodiny HV:
1. Organizačná- pred začatím hodiny, príprava názorných pomôcok, obrázkov, tabule, hudobných
nástrojov a didaktickej techniky, vyvetranie triedy...
2. Motivačná a prípravná- krátka a účelná motivácia, prípravné cvičenia (dychové, hlasové, artikulačné,
rytmické, intonačné...)
3. Expozičná- prvotné oboznámenie žiakov s učivom, zaspievanie piesne učiteľom, alebo vypočutie
hudobného diela
4. Fixačná- osvojovanie nového učiva a jeho upevňovanie, nácvik piesne alebo opakované počúvanie
hudobného diela spojené s analýzami, úlohami, variabilnými interpretáciami...
5. Diagnostická- učiteľ zisťuje úroveň osvojenia novej piesne, k chybám sa vráti a opraví ich
6. Aplikačná- zabezpečuje uplatnenie nových vedomostí, zručností a schopností v rôznych
podmienkach. Hodina by mala skončiť zhrnutím a stručným vyhodnotením.
 2. Pracovná výchova
1. Pracovná výchova u MP (cieľ, úlohy, obsah v ŠMŠ, ŠZŠ/B variant, DSS )

Cieľ:
– výchova k práci a výchova prácou.
1. Formovať vzťah k práci (prac. morálka)
2. Poskytuje primerané všeobecné technické vedomosti, zručnosti a návyky.
Vzdelávací cieľ:
- Poznať výrobné postupy, získať vedomosti o materiáloch, nástrojoch a prac. postupoch pri
samostatnej práci.
- Získavanie vedomostí z rôznych prac. činností.
- Získavanie elementárnych technických a výrobných poznatkov.
Výchovný cieľ:
- Rozvoj poznávacích schopností,
- Rozvoj vôľovej, citová stránky osobnosti,
- Morálka.
Praktický cieľ:
- Pracovné skúsenosti pri obrábaní materiálu, pri príprave pôdy,..
- Praktické riešenie prac. postupov pri zhotovovaní výrobkov.

Úloha:
- pracovná činnosť MP obohacuje o množstvo zmyslových skúseností, podporuje všestranný rozvoj MP
detí a vedie k celkovej socializácii. Úlohou je naučiť MP deti a mládež primerane pracovať a vypestovať
u nich kladný postoj k práci, prispieť k celkovej rehabilitácii, učiť a naučiť ich pracovať, aktivizovať ich
možnosti. PV prispieva k rozvoju motoriky a percepcie. Diferenciácia pohybov rúk pri náročných
pracovných úkonoch rozvíja analyticko-syntetickú činnosť mozgovej kôry a prispieva k rozvoju
myslenia a reči.
Vzdelávacie úlohy:
- Vytvárať predstavy a pojmy o výrobných procesoch.
- Využívať skúsenosti
- Zoznamovať sa s názvami nástrojov, učiť sa popisovať ich časti.
- Poznať konštrukcie prac. nástrojov, náradia.
Výchovné úlohy:
- Učiť sa riešiť problémy pri zhotovovaní predmetov,
- Motivovať aby sa tešili z vykonanej práce,
- Vytvárať kladný vzťah k práci, prispievať k správnej voľbe povolania,
- Výchova ku kolektívnosti, reedukácia, rehabilitácia žiakov.
Praktické úlohy:
- Nacvičovanie, precvičovanie, zdokonaľovanie návykov a spresňovanie koordinácie pohybov.
- Učíme žiakov robiť základné pracovné operácie, čím získajú prac. skúsenosti, zručnosti,
presnosť pri práci s nástrojmi, učíme udržiavať prac. nástroje a pracovisko v poriadku, šetriť
materiálom, bezpečne a hygienicky pracovať

Obsah:
- sebaobsluha, práce s drobným materiálom, práce s papierom, modelovanie, montážne-demontážne a
pestovateľské práce. Vo 4. pracovnom stupni /9.+10.roč/ PV dominuje. Má 2 zložky: školskú pracovnú
prípravu a predprofesijnú prípravu.
PV sa realizuje vo vš. inštitúciách pre MP, na všetkých úrovniach MP a v každom vekovom období.
Obsah PV V ŠMŠ:
PV sa prelína vš. činnosťami. Tvoria 4 okruhy- sebaosluha, upratovanie, práca s technickým
materiálom, prírodninami, zostrojovanie a nakoniec pestovateľské práce.
Sebaosluha: zameraná na získavanie čo najvyššieho stupňa samostatnosti v jednotlivých činnostiach
a na utváranie, rozvíjanie a upevňovanie hygienických a sociálnych návykov.
Upratovacie práce: cvičíme a vytvárame elementárne pracovné zručnosti, rozvíjame celkovú
samostatnosť a presnosť pri práci. Činnosti ako ticho zasadnúť, prenášať stoličku, urovnať stoly,
udržiavať na nich poriadok, pomáhať pri prestieraní, odkladať hračky a pomôcky atď.
Práce s technickým materiálom, prírodninami, zostrojovanie sú okrem vytvárania elementárnych prac.
zručností zamerané na cvičenie a rozvíjanie schopností manipulačných, napodobňovacích
a konštruktívnych, pričom sa využívajú hračky, predmety a pomôcky.
(napr. hra s kockami, v piesku, snehu, ukladanie farebnej mozaiky, prevliekačky, stavebnice, práca
s papierom, nožnicami, práca s textilom)
Pestovateľské práce: deti sa učia zaobchádzať s jednoduchým záhradným náradím, kypriť, polievať,
siať.
PV MP detí v ŠMŠ sa uskutočňuje hlavne formou hry a využívaním jednoduchých ručných prác.
Vzhľadom na nedostatočnú úroveň rozvoja reči je potrebné všetky činnosti sprevádzať hovoreným
slovom a tiež pomenovávať predmety a pomôcky.

V ŠZŠ
- realizuje sa vo všetkých ročníkoch. Má 3 základné zložky: práce v dielni, pestovateľské práce, práce
v domácnosti. Realizuje sa aj v mimoškolskej výchove. Uplatňuje sa pri sebaobslužných prácach ,
bežných prácach, v škole, na internáte, v školskom klube, v rodine.
B variant- zaradená je do všetkých 4 stupňov a má po rozumovej výchove 2. najväčší počet hodín.
Práca v dielni- práca s drobným materiálom, modelovanie, montážne a demontážne práce, práca
s papierom, kovom, drevom, kožou, koženkou, plastickými hmotami, sklom, elektromontážne práce.
Rozvíja sa jemná motorika rúk a prstov v koordinácii s intenzívnym zapojením zrakového a hmatového
analyzátoru, ďalej pozornosť, presnosť, obrazotvornosť, priestorovú predstavivosť, pojmové poznanie
a myslenie.
Pestovateľské práce- práce v kútiku živej prírody, v záhrade, sade, na poli, oboznamovanie
s poľnohospodárskou výrobou.
V nadväznosti na učivo prírodovedných predmetov poskytnúť žiakom sústavu základných poznatkov
o príprave pôdy, o pestovaní, zbere a uskladňovanie rastlín.
Práce v domácnosti- práce spojené s osobnou hygienou, hygienou miestnosti, triedy a pracoviska,
v nižších ročníkoch aj sebaobsluha. Hlavná náplň sú práce s textilom/šitie, pletenie, háčkovanie/,
príprava pokrmov, starostlivosť o dieťa, hygiena ženy, matky.

DSS
- PV sa zaraďuje do výchov. programu od najnižš.veku najprv krátkodobo, postupne sa rozširuje okruh
pracov. činností aj doba tak, že od 12 rokov tvorí ½ všetkých výchov. činností a po 15.r. sa práca
zaraďuje do výchovy denne. Prevádza sa ergoterapia v pracovných dielňach.
PV má vo výchove MP význam terapeutický, reedukačný a rehabilitačný.
Pracovná rehabilitácia v DSS sa uskutočňuje v troch smeroch:
- pomocné práce v objektoch DSS,
- okruh prác s poľnohospodárskym zameraním
- okruhy prác dielenského charakteru
Obsah PV v DSS:
• hry na piekovisku a pieskovom stole
• hry so stavebnicami
• práca s papierom s kartónom
• práca s porodnými materiálmi
• práca s textilom, drevom, drôtom, plechom
• práce na pozemkoch
• príprava pre domáce práce
• príprava na práce v práčovni, kuchyni,
• práce v dielňach a zariadeniach.
PV je zameraná na rozvoj obratnosti rúk, koordinácie pohybov, pohybovú silu a vytrvalosť.
Mnohonásobným opakovaním sa dosahuje určitá automatizácia činností. Úzko súvisí s ostatnými
zložkami výchovy a má nadväzovať na nácvik hygienických a sebaobslužných návykov.
 2. Pracovná výchova u MP (metódy, prostriedky a formy PV v ŠMŠ, ŠZŠ/ B variant, DSS)

1. Metódy oboznamovania žiakov s materiálom a nástrojmi

Zásady metodického postupu pri priamej pracovnej činnosti u MP. Špecifiká metód sú dané:
- obsahom a zameraním predmetu
- úrovňou žiakov,
- vekovými a individuálnymi osobitosťami,
- etapami osvojovania pracovných vedomostí a zručností
- požiadavkou spájania teórie s praxou.
Pri ich výbere sa berie do úvahy materiálne zabezpečenie školy, medzipredmetové vzťahy, striedanie
činností.
Základom uvedomelej činnosti žiakov je, aby mali poznatky o vlastnostiach používaných materiálov,
nástrojov, používali rôzne pomôcky, demonštrovali vlastnosti materiálov, využívali doterajšie
skúsenosti.
Nesmieme zabudnúť na poučenie o bezpečnosti a hygiene. Pri skúmaní materiálu je nutné dodržiavať:
1. vnímanie celku
2. pozorovanie povrchu materiálu
3. skúmanie štruktúry materiálu a jeho vlastností
4. skúmanie odporu materiálu voči nástrojom
5. porovnávanie a rozlišovanie skúmaného mat. od iných materiálov.
Pri práci s materiálom je potrebné utvárať zručnosti (triedenie materiálu podľa stanovených znakov).
Zoznamovať s ich výrobou ( využiť exkurziu). Pri skúmaní mať materiál, prístroj aj nástroj
k dispozícií.
Učiteľ používa správne technické názvoslovie.
V tejto etape využívame metódy: rozhovor, opis alebo vysvetľovanie doplnené demonštráciou.

2. Metódy osvojovania prac. zručností a skúseností

- sú zamerané na odovzdanie informácií, rozvíjanie zručností a návykov. Je to vlastne priama skúsenosť
cvičenia a praktických prác. Má 3 fázy:
1. Osvojiť si správne postoje a pohyby tak, že žiak reprodukuje ukážku učiteľa (ak zle sa zafixuje,
ťažko sa odstraňuje)
2. Vytváranie zručností – cvičenia sa uskutočňujú na jednoduchom výrobku, kde operácia sa častokrát
opakuje.
3. Vytvoriť systém cvičení v priebehu zhotovovania zložitejšieho výrobku (upevňovanie prac. zruč.
a automatizácia pohybov).
Použité metódy: Odovzdávanie informácií, rozvíjanie zručností a návykov, priama skúsenosť.

3. Metódy oboznamovania žiakov s prac. operáciami.

Zásady metodického postupu pri priamej pracovnej činnosti u MP. Špecifiká metód sú dané:
- obsahom a zameraním predmetu
- úrovňou žiakov,
- vekovými a individuálnymi osobitosťami,
- etapami osvojovania pracovných vedomostí a zručností,
- požiadavkou spájania teórie s praxou.
Pri ich výbere sa berie do úvahy materiálne zabezpečenie školy, medzipredmetové vzťahy, striedanie
činností.
Žiak musí získať presné a úplné predstavy o správnom, technicky zdôvodnenom pracovnom postupe, o
zaobchádzaní s nástrojmi pri práci. Dostáva potrebné teor. prakt. inštrukcie o zaobchádzaní s nástrojom
pri obrábaní materiálu (správne držanie, upevnenie mater., uchopenie nástroja, pohyb tela, rúk).
Učiteľ si zhotoví vzorový výrobok, kt. vystaví v triede, aby si ho žiaci mohli prezrieť.
Metódy: inštruktáž, demonštrácia doplnená s rozhovorom, opisom, pozorovaním pri pestovateľských
prácach pokusy.

4. Metódy kontroly, preverovania a hodnotenie

- sú zamerané na získavanie informácií o relatívnom stave osvojených vedomostí žiaka, jeho zruč. a
návykov. Tieto metódy majú ukázať, nakoľko bola príprava žiakov kvalitná.
Napr.: samostatná práca, ktorá sa ústnou alebo písomnou formou ohodnotí.
3 stránky sledovania práce : 1. kontrola 2. preverovanie práce ž. 3. hodnotenie.
Kontrola je korekcia činnosti žiakov.
Preverovanie sa používa pri rozbore prac. činností. Posudzujeme morálku, vedomosti, kvalitu práce.
Hodnotenie a klasifikácia u MP pôsobí výchovne, povzbudzujúco. Je zavŕšením vyučovacej hodiny.

Formy
Frontálna – každý žiak pracuje samostatne, všetci majú zadanú rovnakú úlohu
Skupinová – žiaci sú zaradení v menších skupinách, ale pracujú samostatne na svojej úlohe
Kolektívna - žiak plní čiastkové úlohy pri zhotovení spoločného výrobku
Diferencovaná – samostatné úlohy sa ukladajú podľa schopností a osobností žiakov
Individuálna – každý žiak pracuje samostatne, ale na odlišnej úlohe
Podľa obsahu a organizácie:
Exkurzie – sa realizujú vo všetkých ročníkoch podľa vopred schváleného plánu. Ich úlohou je v súlade
s prebratým učivom a primerane veku oboznámiť žiakov s rôznymi výrobnými zásadami. Ak sú tomu
vhodné podmienky môže sa so žiakmi 7., 8. a 9. ročníka vykonať aj výrobná prax. Prax sa realizuje pod
odborným vedením a pedagogickým dozorom školy. Príprava exkurzie: 2 fázy:
1.Teoretická – učiteľ sa informuje kde chce exkurziu organizovať – písomne, organizačné zabezpečenie
(koľko ž., skupín)
2.Praktická – pred exkurziou informovať ž. – príprava ž. čo si má všímať a po skončení zhodnotenie
exkurzie. Môže získať aj materiál na Pv (sponzori)
 3. Voľnočasové pracovné činnosti – v klube, krúžku a pod.

Ergoterapia- liečba využíva pracovnú činnosť k dosiahnutiu lepšej reedukácie funkcií organizmu.
Podieľa sa na objektivizácii funkčnej kapacity jedinca (testovanie všedných činností), čo je nutné pre
správne terapeutické zameranie s cieľom dosiahnuť sociálnu adaptáciu a integráciu postihnutého
jedinca, a to tak pracovnú, ako aj osobnú (sebestačnosť v sebaobsluhe). Ergoterapia sa taktiež výrazne
podieľa na posilnení motivácie postihnutého človeka. Podľa postihnutia sa cielene zameriava
predovšetkým na výcvik ruky a predlaktia, výcvik nohy, členku a predkolenia, ale tiež výcvik hlavy,
šije, hrudníku a chrbtice.
Často ide o kombinované poruchy, teda popri poruchách motoriky je závažne narušená i psychika
pacienta, deficitné sú kognitívne funkcie a reč. Z tohto dôvodu je v indikovaných prípadoch nutná
spolupráca ergoterapie s psychológom a logopédom.
Ergoterapiu vykonáva špeciálne vyškolený tzv. ergoterapeut. Prostredníctvom ergoterapie sa snažíme
dosiahnuť maximálnu samostatnosť a nezávislosť klientov v domácom, pracovnom a sociálnom
prostredí a tým zvýšenie kvality ich života.

Okruhy ergoterapie:
• Sebaobsluha - je zameraná na získavanie čo najvyššieho stupňa samostatnosti v jednotlivých
činnostiach a na utváranie, rozvíjanie a upevňovanie hygienických a sociálnych návykov.
Nácvik, udržiavanie a zdokonaľovanie samoobslužných činností prebieha v rámci jednotlivých
tried a majú ho na starosti vychovávatelia.
• Upratovacie práce - sú zamerané na cvičenie a vytváranie elementárnych pracovných zručností,
rozvíjanie celkovej samostatnosti a presnosti pri práci..
• Práce s technickým materialom, prírodninami, zostrojovanie - so zameraním na rozvíjanie
manipulačných, napodobňovacích a konštruktívnych schopností. (napr. tkáčska, keramická
dielňa)

Krúžky: práca s keramikou, hlinou, tkáčske atď. (tu si teba povymýšľať)

4. Organizácia práce vychovávateľa

- reálne plánovať a efektívne riadiť proces PV, všestranne poznať MP žiaka, priamo ho viesť,
usmerňovať a dôsledne kontrolovať v činnosti. Žiaka je treba učiť a naučiť pracovať, aktivizovať jeho
potenciálne možnosti, previesť ich z latentného stavu do polohy aktuálnych spôsobilostí a schopností.
Pracovný výkon žiaka je závislý od priameho, či nepriameho vplyvu vychovávateľa. Spočiatku je u
niektorých žiakov nutný vedený pohyb, kedy vychovávateľ pracuje priamo so žiakovými rukami, kedy
lepšie dieťa pracovný pohyb spoznáva. Postupne sa vedenie zoslabuje, dieťa sa podieľa stále aktívnejšie
až k úplnej samostatnosti. Je nevyhnutné metodicky viesť MP deti a mládež k čo najvyššiemu stupňu
pracovnej samostatnosti, aby sa mohli v spoločnosti náležite pracovne uplatniť.
Z hľadiska požiadaviek pracovného vyučovania je najvhodnejšie triedenie metód a aspektu
procesuálneho:
a) metódy oboznamovania žiakov s materiálom a nástrojmi,
b) metódy oboznamovania žiakov s pracovnými operáciami,
c) metódy osvojovania pracovných zručností a skúseností,
d) metódy kontroly, preverovania a hodnotenia.
Poznatky o vlastnostiach používaných materiálov, nástrojov a ich výrobe sú základom uvedomelej
činnosti žiakov. S potrebnými poznatkami zoznamuje učiteľ žiakov vysvetľovaním prerušovaným
otázkami, opisom, metódou rozhovoru, pričom je dôležité používať rôzne pomôcky, demonštrovať
vlastnosti materiálov a využívať doterajšie skúsenosti žiakov. Oboznamovanie žiakov s pracovnými
operáciami sa má realizovať tak, aby získali presné a úplné predstavy o správnom technicky
zdôvodnenom pracovnom postupe a o zaobchádzaní s nástrojmi pri opracúvaní materiálu
 5. Dodržiavanie hygienických zásad a pravidiel bezpečnosti pri pracovných činnostiach u M P

Plnú zodpovednosť za bezpečnosť má vyučujúci a je povinný dodržať všetky zásady bezpečnej práce.
Vyučujúci je povinný:
a) zaistiť aby nástroje, stroje a technické vybavenie dielne plne zodpovedali zásadám bezpečnosti
práce.
b) udržiavať nástroje a stroje v takom stave, aby nebolo ohrozené zdravie žiakov.
c) nedostatky a závady, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a zdravie žiakov pri práci oznámiť
vedeniu školy a zúčastniť sa ich odstraňovania.
d) sústavne doplňovať svoje odborné vzdelanie.
Pracovný úraz- je to zranenie žiaka, ktoré nastalo nezávisle na jeho vôli krátkodobým a násilným
pôsobením vonkajších vplyvov pri práci. Učiteľ PV zodpovedá za zranenia žiaka, ku ktorému došlo za
týchto okolností:
1. Vyučujúci nebol prítomný v školskej v školskej dielni alebo v triede v priebehu vyučovacej
hodiny.
2. Nezaistil cez prestávku náležitý dozor nad žiakmi v šk. dielni, pozemku, chodbe.
3. Poslal žiaka v čase vyučovania mimo školskú budovu a ten sa zranil vonku alebo v budove
školy.
4. Prepustil žiaka pred skončením vyučovania.
5. Žiak sa zranil pri práci, ktorá nie je určená osnovami PV pre daný typ školy, resp. ročník a túto
prácu vykonával na príkaz učiteľa.
6. Poslal zraneného žiaka k lekárovi bez doprovodu dospelej osoby.
Na začiatku hodiny zdôrazniť žiakom ako postupovať, aby nedošlo k úrazu.
Hygiena: Dbať na čisté ruky, náhradný ochranný odev, obuv, osvetlenie, lekárnička
Organizácia:
Bezpečnosť práce
- dbať na jej dodržiavanie. Po úraze napísať zápisnicu. Na začiatku šk. roka školenie žiakov – dielenský
poriadok. Zaistiť podmienky pre poskytnutie 1. pomoci ( zástrčky, schodište), elektr. náradie,
v bezchybnom stave musia byť hasiace prístroje.
Neodmysliteľnou súčasťou by mala byť lekárnička.
Školský pozemok je menej náročný na vybavenie, mal by byť k dispozícii dostatok pitnej vody, aj tu
musí byť k dispozícii lekárnička prvej pomoci.
Na PV nesmú žiaci pracovať s el. zariadeniami okrem spájkovačky a žehličky.
Je dôležité oboznámiť žiakov s vlastnostmi rôzných farieb, náterových látok a riedidiel. Doporučuje sa
v dielni umiestniť na viditeľnom mieste tzv. dielenský poriadok.
Práca na šk. pozemku vyžaduje od učiteľa, aby dbal na zachovávanie požiadaviek hygieny a bezpečnosti
práce.
 6. Možnosti rozvíjania motoriky pri pracovnej činnosti MP

Pre vytváranie prac. a pohybových zručností majú význam osobitosti motoriky, najmä jemná
motorika.
Motorické poruchy: Motorická neobratnosť, motorický infatilizmus, zaostávanie v motorickom vývoji,
najmä pokiaľ ide o jemnú motoriku, nesprávne držanie tela, neistá dysharmonická chôdza, tzv.
pohybová chudobnosť alebo nadmerná pohyblivosť, neúčelné pohyby, pohybové stereotypy. Motorické
poruchy a osobitosti pohybu závisia od stupňa postihu.
U MP je pracovný výcvik sťažený, nakoľko pri nácviku dlho pretrváva veľký podiel nemotorických
percepčných a kognitívnych funkcií, čo následne znižuje úspešnosť psychomotorického učenia. Za
nemotorické funkcie považujeme hlavne priestorovú orientáciu, predstavu pohybov a ich optickú
a taktilnú reguláciu, logickú kombináciu, rozhodovanie a ďalšie kognitívne operácie. K motorickým
funkciám môžeme zaradiť koordináciu pohybov, kvalitu jemnej motoriky prstov, úrovni rýchlosti
a presnosti reakcií, schopnosť pravidelnej rytmickej činnosti atď.
Vytváranie pohybových návykov je brzdené nedostatočným rozvojom motoriky, poruchami poznávacích
procesov a nedostatočnou motiváciou činnosti. Pri opakovanom precvičovaní dochádza u MP
k zlepšeniu predovšetkým v oblasti elementárnych pohybov. Zložitejšie pohyby sa skvalitňujú veľmi
pomaly a spolu s nimi je pomalý aj proces skvalitňovania pohybových návykov. Čiastkové pohyby
a úkony u MP sa neľahko skladajú z jedného komplexného pohybu, ktorý je základom pracovnej
zručnosti. Vo všetkých etapách je rozhodujúca zraková kontrola /zo strany MP/. Pri kontrole vlastných
pohybov MP nedokážu sledovať všetky potrebné parametre. Úspech prenosu príslušných zručností je
závislý na obtiažnosti uskutočňovaných úkonov, na podmienkach, v ktorých sa nácvik činností
vykonáva, ale aj na úrovni poskytnutej špeciálnej pomoci.
Pre rozvoj motoriky - úlohy pre psychopéda:
1. vysvetliť cieľ každej činnosti
2. vznikajúce chyby okamžite naprávať
3. zodpovedajúce tempo
4. stimulácia, aby pohyby nerobili pomaly

Vedenie učiteľa ako voľba vhodných pracovných námetov, organizácia a motivácia činnosti,
rešpektovanie práceschopnosti hrajú veľký význam. Porušenie koordinácie pohybov a nedostatky vo
fyzickom vývoji majú bezpochyby veľký vplyv na pracovnú činnosť MP a vyžadujú si nutne
zodpovedajúcu tzv. nápravno- výchovnú prácu, čiže terapeuticky zameranú pracovnú činnosť. Časté
pravidelné a metodicky správne vedené cvičenia, nadobúdanie pracovných zručností a návykov, spätne
ovplyvňujú vyššiu nervovú činnosť, prispievajú k rozvoju duševnej činnosti a sú dobrým liečebným
a nápravným prostriedkom.
 1. TELESNÁ VÝCHOVA
1. TV U MP – CIEĽ, ÚLOHY, OBSAH V ŠMŠ, ŠZŠ/B VAR., DSS
Ciele:
− pozitívne ovplyvniť telesný vývoj a správne držanie tela,
− zvýšiť úroveň základných pohybových schopností – sila, vytrvalosť, obratnosť, pohyblivosť,...
− rozšíriť, zdokonaliť základné lokomočné pohybové zručnosti,
− osvojiť a upevniť špecifické pohybové zručnosti
− osvojiť a upevniť všeobecné i špecifické hygienické návyky
− osvojiť elementárne poznatky a základnú terminológiu najfrekventovanejších činností
− vzbudiť záujem, citový vzťah k TV a jej hodnotám,
− výchova k humanizmu, zodpovednosť v konaní voči spolužiakom, učiteľom, vo vzťahu k životnému
prostrediu a prírode.
Úlohy:
a) zdravotná úloha
− starostlivosť a zdravý harmonický vývin MP
− výber prostriedkov a metód - rešpektovanie aktuálneho zdravotného stavu a oslabenia a
obmedzených pohybových možností
− rovnaké plány a osnovy ako na ZŠ – vynechávajú sa cviky, ktoré by mohli defekt a celkový stav
zhoršiť,
− zaraďovanie špeciálnych cvikov, ktoré pôsobia reedukačne, kompenzačne a rehabilitačne –
zmierňujú a odstraňujú nedostatky, nahrádzajú nedostatky inými a zlepšujú celkový fyzický stav
− cviky a činnosti sa prispôsobujú individuálnym možnostiam,
− správne držanie tela, udržovanie relatívne dobrého zdravotného stavu, kondície, otužovanie a
základné hygienické návyky
b) vzdelávacia úloha:
− osvojenie elementárnych základov pohybového vzdelania,
− utváranie pohybových zručností a návykov potrebných pre vyučovací proces, prácu a hry,
− rozvoj telesnej sily, obratnosti, rýchlosti a vytrvalosti, koordinácia analyzátorov, rozvoj myslenia,
reči, poznávacích procesov,
c) výchovná úloha:
− využiť prvky TV pri uplatňovaní ostatných zložiek výchovy
− v PV navykanie na fyzickú námahu, zaťaženie, manuálne zručnosti, koordinácia pohybov,
− estetická zložka – estetickosť postoja, celková pohybová koordinácia, ladnosť, plynulosť
pohybového
− rozumová výchova – uvedomelý vzťah k TV, k pohybovej aktivite, skvalitňovanie myslenia a reči,
− vytváranie morálnych vlastností, humanizmu, vlastenectva, družnosti, spolupráce, vytváranie
vôľových vlastností, vytrvalosti, húževnatosti, schopnosti prekonávať prekážky
d)rekreačná úloha:
− zabezpečenie aktívneho oddychu, fyzické i psychické uvoľnenie, vyžitie
− vzbudenie záujmu o pohyb, prežívanie radosti z pohybu, vytváranie pocitu potreby pohybu, športu a
telesnej výchovy
e) diagnostická úloha:
− pozorovanie dieťaťa v konkrétnej prirodzenej situácii, pri individuálnej alebo kolektívnej
telovýchovnej, pohybovej činnosti
− analýza jeho prejavov, správania, vyhodnocovanie a zaznamenávanie
− možnosť modelovania diagnostických situácií,

Obsah ŠZŠ B variant

− žiaci sa vedú najmä k prirodzeným pohybom
− kondičné cvičenia
− základy akrobatických cvičení
− niektoré prvky atletických disciplín a kolektívne hry,
− spojenie hudby a pohybu – podpora plynulosti a ľahkosti pohybového
− nižší stupeň 5 hodín týždenne/165 hodín ročne
− zdravotné cviky – posilňovanie, uvoľňovanie, preťahovanie svalov, správne držanie tela,...
 − kondičné cvičenia – chôdza( držanie tela pri chôdzi, chôdza daným smerom, po čiare, v
zástupe,...); beh (tiché našľapovanie pri behu, dvíhanie nôh, ohýbanie v kolenách,..); skoky
(poskoky na mieste, na jednej nohe,...), lezenie (lezenie vpred, ľubovoľným spôsobom,
preliezačky,...); hádzanie a chytanie (chytanie lopty, hádzanie na terč, manipulácia s rôznymi
predmetmi,...)
− základy akrobatických cvičení (vzpor drepmo, kolíska, poskoky znožmo, váľanie sudov,...)
− sezónne činnosti – hry v snehu, sánkovanie,...turistika v lete, plavecký výcvik,...
− kolektívne hry – naháňačky, hry s loptou,..
− hudobno-pohybová výchova – koordinácia pohybov v rytme hudby, riekanky, Orffova metóda,
rytmizácia,...
− koordinácia a relaxácia – uvedomenie si jednotlivých častí tela, nácvik dýchania,...
− Stredný stupeň - 5 hodín týždenne/165 hodín ročne
− TV na trendom stupni nadväzuje na zručnosti získané na nižšom stupni – s ohľadom na
stupeň postihnutia volí učiteľ rozsah a intenzitu
− ten istý obsah ako na nižšom stupni, zvýšenie náročnosti,...
− v kondičných cvičeniach pribúda gymnastika (chôdza po lavičke, šikmej ploche,...)
− Vyšší stupeň - 5 hodín týždenne/165 hodín ročne
− upevňovanie zručností, vedomostí a návykov získaných v priebehu dvoch predchádzajúcich
stupňov
− výrazné rozdiely medzi žiakmi, preto je potrebná úprava učiva, aby žiak dosiahol čo
najvyššiu úroveň telesnej zdatnosti, odolnosti a otužilosti
− z výchovných úloh musia žiaci zvládnuť predovšetkým úlohy spojené so sebaobsluhou, zo
vzdelávacích úloh si osvoja základy čítania, písania, počtov
− Pracovný stupeň - 5 hodín týždenne/165 hodín ročne
− rozvoj manuálnych zručností
− podpora rozvoja organizmu, osvojenie pohybových zručností, pracovných a spoločenských
návykov, upevňovanie hygienických návykov a osobnej čistoty
− zdravotné cviky (posilňovanie svalov, kompenzácia pracovnej záťaže,---)
− kondičné a koordinačné cvičenia
− základy gymnastických cvičení (cvičenie na náradí,...)
− rytmická gymnastika (s náčiním i bez, s hudbou, ľudové tance,...)
− základy športových hier (vybíjaná, stolný tenis, futbal,...)
− atletika ( krátke, dlhé trate,...)
− sezónne činnosti
 2. TV U MP – METÓDY, PROSTRIEDKY, FORMY ŠPORTOVÝCH AKTIVÍT V ŠMŠ, ŠZŠ/B
VAR., DSS
Metódy:
− spôsob práce učiteľa a žiakov na plnenie cieľa a úloh TV
1. Všeobecné vyučovacie metódy:
a) metódy oboznámenia s cvičením
− metóda ukážky
− ukážka – aby žiak pochopil pohyb vcelku
− spojenie zrakového vnemu so svojimi skúsenosťami, poznatkami a zážitkami,
− ukážku predvádza učiteľ alebo zdatný žiak aj niekoľko krát, spomalene, po častiach
− učiteľ upozorňuje, čo si majú deti všímať a pod.
− metóda slovného opisu:
− oboznámenie žiakov s cvičením, povie jeho názov, včom je jeho podstata, na aké cvičenie
neväzuje
− rozvíja myslenie žiakov
− vysvetlenie má byť stručné, jasné, pútavé...presvedčuje sa otázkou, či žiaci cvičenie pochopili,
b) metódy nácviku
• komplexný postup – žiak sa učí celý pohyb naraz, jednoduché pohyby, ktoré sa nedajú rozložiť,
napr. upažiť,...
• analyticko-syntetický postup – oddelený nácvik jednotlivých zložiek alebo fáz pohybu,
• zmiešaný postup
c) metódy výcviku
− cieľom je upevniť pohybovú zručnosť
− metóda opakovania,
− metóda štandardného zaťaženia,
− metóda intervalového tréningu – striedanie zaťaženia a odpočinku,..
− metóda súťaženia – kto lepšie zacvičí cvik a pod...
d) metódu kontroly, evidencie, hodnotenia a klasifikácie
2. Modifikované vyučovacie metódy:
• aplikovanie upravených všeobecných a špecifických metód – podľa druhu stupňa postihnutia a
osobitostí každého žiaka
3. Špecifické vyučovacie metódy
Špeciálnopedagogické metódy:
− reedukačné metódy - sústavné rozvíjanie všetkých postihnutých či oslabených orgánov a funkcií,
− kompenzačné metódy – nahradenie chýbajúcich funkcií inými,
− rehabilitačné metódy – sústavné mnohostranné pôsobenie na osobnosť postihnutého,
− metóda viacnásobného opakovania
− metódy nadmerného zvýraznenia informácie,
− metóda pohybového kontrastu – ukážka chýb a potom ukážka správneho pohybu
− metóda pasívneho pohybu ,
metóda zapojenia viacerých kanálov do prijímania informácie,
− metóda algoritmizácie obsahu cvičenia
− metóda imitačných cvičení
4. motivačné vyučovacie metódy

Formy vyučovania TV
1. hromadná formy práce
− učiteľ sa obracia priamo na všetkých čvičencov, ukladá im rovnaké úlohy
− táto forma sa prevažne používa v úvodnej, prípravnej, hlavnej a záverečnej časti hodiny
2. skupinové formy práce
a) cvičenia na stanovištiach
b) kruhový tréning – neprerušovanou alebo prerušovanou formou
− skupiny(družstvá) majú odlišné úlohy,
− učiteľ neriadi priamo činnosť všetkých žiakov,
− riadením poveruje vedúcich družstiev,
− sám učiteľ vedie družstvo,
− družstvá sa v činnostiach striedajú
3. individuálna formy práce
− k žiakom v ŠZŠ treba pristupovať individuálne a diferencovane, nakoľko netvoria homogénne
skupiny
− aplikujeme v chvíľkach pohybového uvoľnenia
− individuálne sa cvičí s ťažšie postihnutými

3. VOĽNOČASOVÉ ŠPORTOVÉ AKTIVITY – V KLUBE, KRÚŽKU A POD.

Rekreačné činnosti v školskom klube v internátnych zariadeniach:

- individuálne a kolektívne chvíľky zamerané na odstraňovanie únavy, uvoľnenie a precvičenie
jednotlivých svalových skupín, správne držanie tela, cvičenie postrehu, svižnosti, rýchlosti .
Vyrovnávacie a kompenzačné cviky, strečing, jogové cvičenia (len v prípade, ak si tieto učiteľ osvojil v
teórii a v praxi).
- spontánne pohybové činnosti počas pobytu v prírode (loptové hry, beh pre zdravie, cvičenie s hudbou
a pod.)
- rekreačné, príležitostné organizovanie telovýchovných a športových disciplín (loptové hry, plávanie,
hry vo vode, sánkovanie, hry v snehu, stolný tenis)
- turistické vychádzky
- hudobno – pohybové činnosti – zamerané na koordináciu pohybu s rytmom hudby a odstránenie
tvrdosti a kŕčovitosti v pohybovom prejave
- pohybové hry : 1. Na rozvoj pohybových schopností (rýchlosti, sily, vytrvalosti, koordinácie) 2. Na
nácvik a zdokonaľovanie herných činností jednotlivcov v športových hrách (futbal, volejbal, vybíjaná,
prehadzovaná, basketbal..)
MP deti majú veľmi radi súťaživé a závodné hry. Sú nadšené, keď pohybové hry spájame s meraním
času. Je však nutné tieto deti neustále motivovať. Deti s MP ocenia akúkoľvek odmenu. Najlepšia je
taká, ktorá príde okamžite.
Krúžky (napr.):
- Hippoterapia - vytvára sa kladný vzťah ku prírode, ku zvieratkám. Deti sa stávajú súčasťou kolobehu
prác pri ošetrovaní koníka v stajni , učia sa starať o koníka. Vozenie na koni je však pre deti najväčším
potešením. Taktiež získajú nové životné hodnoty akou je láska ku zvieratkám a prírode.
- Futbalový – môže sa spájať s reprezentáciou zariadenia pri rôznych futbalových turnajoch
- Stolnotenisový – taktiež zameraný na reprezentáciu zariadenia na súťažiach – ( napr. medzi ŠZŠ v BA
- GERULATA CUP) Cieľom činnosti v stolnotenisovom krúžku je poskytnúť žiakom možnosť
športového vyžitia vo voľnom čase. Stolnotenisová hra umožňuje okrem všeobecného telesného rozvoja
uspokojiť súťaživé sklony detí v školskom veku.
- Telesná výchova oslabených – cieľom TVO je cielené, systematické vplývanie na oslabený
organizmus z hľadiska preventívneho, kompenzačného, regeneračného.
- Prehadzovaná – zameraná na reprezentáciu školy na súťažiach medzi ŠZŠ
- Turistika – spoznávanie mesta a okolia
- Tanečný – moderné aj spoločenské tance
Špeciálna olympiáda – organizovaná Hnutím špeciálnych olympiád
Posolstvom Hnutia špeciálnych olympiád je poskytovať celoročný cyklus tréningov a súťaží vo
všetkých druhoch olympijských športov pre deti a dospelých s mentálnym postihnutím. Dávať im stále
nové a nové možnosti na rozvinutie ich fyzických predpokladov, aby dokázali svoju odvahu, prežili
radosť, priateľstvo a o úspech sa podelili so svojimi rodinami, ostatnými športovcami špeciálnych
olympiád a spoločnosťou. Na Slovensku tento program realizuje Slovenské hnutie špeciálnych olympiád
(SHŠO).
Špeciálne olympiády sú amatérskou organizáciou. Tréneri, rozhodcovia, lekári, polícia, štartéri,
časomerači, právnici, ekonómovia, počítačoví operátori a novinári - všetci pracujú dobrovoľne, bez
nároku na odmenu.
Letné športy: Atletika, Basketbal, Bocce (talianska národná hra podobná petangu), Cyklistika, Futbal,
Gymnastika (športová, rytmická), Jazdectvo, Plávanie, Stolný tenis, Tenis, Volejbal
Zimné športy: Bežecké lyžovanie, Halový hokej / Floorhokej, Krasokorčuľovanie, Zjazdové lyžovanie
Unifikované športy: (ide tu o integráciu ľudí s mentálnym postihnutím, o ich spoločné súťaženie a
trénovanie so zdravými športovcami)
Atletika, Bežecké lyžovanie, Futbal, Krasokorčuľovanie, Plávanie, Volejbal

4. ORGANIZÁCIA PRÁCE VYCHOVÁVATEĽA

Štruktúra VH:
1.Úvodná časť ( 3-5min)
- organizačná časť (beh, naháňačky)
2. Prípravná časť ( 6-12 min)
- Cvičenia všestranne rozvíjajúce, vyrovnávacie a špeciálne
3.Hlavná časť( 25-30 min).
- nácvik nového učiva, opakovanie, zdokonaľovanie, hodnotenie, kontrola
4. Záverečná časť ( 3-5 min).
- Upokojenie organizmu, zhodnotenie, poučenie, hygiena.

Podľa typu poznáme hod. Tv: 1. nácvičné, 2. opakovacie 3. tréningové 4. kontrolné . . .

Podľa druhu: 1. gymnastické 2. herné 3. atletické 4.plavecké . . .

Organizácia:
- výhodné je, aby stáli deti na značkách, kt. im určí učiteľ a na takom mieste, aby všetci dobre na učiteľa
videli a on sám mohol všetkých pri cvičení sledovať
- cvičenia v kruhu nie sú vhodné, k väčšine žiakov je učiteľ obrátený chrbtom alebo bokom a nemôže
ich sledovať, rovnako oni jeho
- k žiakom stojí učiteľ vždy obrátený čelom; pri ukážke predvádza cvičenia zrkadlovito; využitie
metódy „cvičte so mnou“; krátke ukážky
- jednotlivé doby treba počítať a silou hlasu a jeho intonáciou sa snažiť vystihnúť požadovaný priebeh
cvičení; vyššia forma udávania tempa a rytmu- použ. Orfových nástrojov (triangel, bubienok, činel),
a cvičenie podľa hudby
- špecifickou motiváciou a aplikáciou špecifických metód môže učiteľ odhaľovať ďalšie možnosti
rozvoja motoriky u MP, realizovať pravidelne pohybové aktivity najmenej 3 krát týždenne s optimálnym
zaťažením MP, ktoré významne zvýši pohybovú i pracovnú výkonnosť MP mládeže.
 5. ŠPORTOVÉ HRY U MP
- Hry sa triedia podľa veku, podľa pohybového obsahu, podľa zatriedenia do jednotlivých častí hodiny
TV, podľa priestoru – hry v telocvični, v triede, v prírode, na ihrisku, loptové hry, hry rozvíjajúce silu,
rýchlosť, vytrvalosť,...
A) TVORIVÉ HRY
1. námetové hry
− odraz poznanej skutočnosti
− hra na niečo,
− hra na niekoho,
− uplatňovanie predstavivosti detí, tvorivé myslenie,
2. konštruktívne hry
− pomáhajú detskej predstavivosti,
− stavebnice, výtvarné činnosti,
B) HRY S PRAVIDLAMI
− didaktické, drobné pohybové, športové hry
− pravidlá majú v hre normatívnu úlohu,
− o pravidlách rozhoduje učiteľ, rozhodca...postupne aj deti,
− hra vyvoláva mnoho príjemných pocitov, osvieženie, rozptýlenie,
− hra kladne vplýva na rozvoj motoriky
− súťaživosť podporuje sebadôveru, stabilitu, záujem o pravidelné cvičenie
− dôležitý je správny výber hry do jednotlivých častí cvičebnej jednotky
− hra musí byť zložitosťou, intenzitou primeraná zdravotnej, mentálne, pohybovej úrovni
− dôležitá je motivácia – názov hry, základné pravidlá, ukážka, postupné pridávanie sa ostatných
− hry sa môžu modifikovať
− výchovný význam má správne rozhodovanie, objektívne hodnotenie
Hry na rozcvičenie:
− na začiatku cvičebnej jednotky
− najlepšie sa osvedčujú naháňačky – napr. naháňačka vo dvojici, jednoduchá naháňačky, naháňačka s
loptou,...
Hry pre hlavnú časť cvičebnej jednotky:
− sem zaraďujeme drobné pohybové, prípravné a športové hry – majú zložitejšie pravidlá a vyžadujú
dlhšiu prípravu
− hry s loptou, na vlak, prihrávaná s driblingom k méte, vybíjaná v kruhu, prehadzovaná cez sieť,...a
pod.
Hry na upokojenie:
− podávanie, kotúľanie, chytanie, prihrávanie, driblovanie s loptou,

Prostredníctvom vhodných hier sa oslabeným cvičencom umožňuje bohatá pohybová činnosť

ŠPORTOVÉ HRY
− medzi základné činnosti ŠH patrí – herný postoj, držanie lopty, prihrávanie lopty, dribling, streľba,
pivot, doskakovanie lopty, dvojtakt, obranná činnosť, obranné systémy
− ŠH sú obsahom učebných osnov ŠZŠ a ich cieľom je:
• osvojovanie techniky a taktiky základných herných činností,
• zdokonaľovanie základných herných zručností s loptou,
• precvičovanie osvojených pohybových zručností z nižších ročníkov
• formovanie kolektívnych vzťahov a kladných vlastností jednotlivca,
− ŠH sú významným prostriedkom školskej TV
− podieľajú sa na plnení výchovných, vzdelávacích, zdravotných, diagnostických a rekreačných úloh
 6. ZDRAVOTNÁ TV
- môže vyučovať len kvalifikovaný učiteľ (max. zaťaženie žiakov je do tepu 150)
Podľa učebných osnov TV zaraďujeme žiakov do týchto kategórií:
1. oslabenie oporno-pohybového aparátu:
− ortopedické oslabenia, ľahšie deformity hrudníka a pod.
− guľatý chrbát, kyfóza, lordóza, skolióza, poúrazové stavy,...
− nevhodné cvičenia – podporové cvičenia, kotúle, nadmerné záklony, skoky na tvrdej podložke,
dvíhanie a nosenie ťažkých predmetov
2. oslabenie dýchacieho aparátu:
− napr. astma, tuberkulóza, chronické zápaly priedušiek, po hrudných operáciách,..
− nevhodné cvičenia – zadržiavanie dychu, cvičenie v prašnom prostredí, silové cviky, nosenie
dvíhanie ťažkých predmetov,...
3. oslabenie obehového systému:
− vysoký krvný tlak, pozápalové stavy srca,...
− nevhodné cviky – rýchle zmeny polôh, beh, vytrvalostné cvičenia, akrobacia, nosenie dvíhanie
ťažkých predmetov,...
4. oslabenie následkom obezity
− nevhodné cviky – visy, podpory, tvrdé dopady, beh, dlhodobé pochody so záťažou,...
5. oslabenie nervové:
− neurózy, epilepsia, chabé obrny, spastické obrny,...
− prudké pohyby, zmeny polôh, nadmerné silové cvičenia,...
6. oslabenie zmyslové:
− oslabenie zrakové, sluchové,..
- nevhodné cv.- hlbšie predklony, prekrvenie hlavy, zvýšenie vnútroočného tlaku, otrasy hlavy,
plávanie pod vodou, cv. v neznámom a neupravenom prostredí (ZP); cviky, kt. spôsobujú subjektívne
ťažkosti- bolesť hlavy, závrat, nevoľnosť, otrasy hlavy, prudké pohyby hlavou, plávanie pod vodou,
ponáranie, náročné cv. na rovnéváhu vo výške (SP),
Zdravotná TV – základná TV – porovnanie:
1. do ZTV patria žiaci III. zdravotnej skupiny,
2. ZTV môže vyučovať len kvalifikovaný učiteľ,
3. telocvičňa a hygienické podmienky v škole,
4. líšia sa stavbou hodiny
5. obsah je redukovaný, vyčlenenie nevhodných cvičení,
6. aplikovanie cvičení so špeciálnym zameraním,
7. zadávajú a kontrolujú sa domáce cvičenia,
8. pravidelné hodnotenie a meranie