ECLI:SK:SSPK:2024:9523100079.

9
sp. zn. 14T/2/2023
IČS: 9523100079

UZNESENIE

Samosudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica,

v konaní pred samosudcom JUDr. Michalom Trubanom, v trestnej veci proti obžalovanému
xxxxxxxx pre účastníctvo na zločine prijímania úplatku formou pomoci podľa § 21 ods. 1
písm. d), § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, o návrhu obžalovaného na prerušenie
trestného stíhania, dňa 26. apríla 2024 takto

rozhodol:

Podľa § 283 ods. 1, § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku trestné stíhanie
obžalovaného xxxxxxx pre účastníctvo na zločine prijímania úplatku formou pomoci podľa §
21 ods. 1 písm. d), § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona

prerušujem,

pretože Ústavný súd Slovenskej republiky pozastavil

účinnosť právneho predpisu, ktorého použitie je
rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej.

Odôvodnenie

Na základe podanej obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) sa vedie trestné stíhanie na
tunajšom súde proti obžalovanému xxxxxxxx pre účastníctvo na zločine prijímania úplatku
formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d), § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.
Obžalovaný xxxxxxx prostredníctvom obhajcu predložil tunajšiemu súdu dňa
23.04.2024 písomné podanie označené ako „Návrh obžalovaného na prerušenie trestného
stíhania“. V uvedenom podaní uviedol, že Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením z
28. februára 2024, č. k. PL. ÚS 3/2024-112 pozastavil účinnosť niektorých článkov zákona
č. 40/2024 Z. z.. V konkrétnej rovine pozastavil účinnosť čl. I, čl. II bodu 39, čl. II bodu 134 v
časti týkajúcej sa § 567t ods. 4 a čl. XVII zákona č. 40/2024 Z. z.. Predmetným uznesením ÚS
SR, ktorý má novelizovať aj zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný zákon, bola teda pozastavená
napríklad aj účinnosť § 33a Trestného zákona, podľa ktorého: tam, kde postačí uloženie
sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá
ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na
osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s
ujmou na osobnej slobode páchateľa, alebo účinnosť ustanovení, na základe ktorých by došlo
 2 14T/2/2023

v celom texte tretieho dielu ôsmej hlavy Trestného zákona k zníženiu trestných sadzieb, tzn.
aj za spáchanie trestného činu zločinu prijímania úplatku 329 ods. I, ods. 2 Trestného zákona
spáchaného formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ako skutky, ktorých
sa mal obžalovaný dopustiť, právne kvalifikuje v obžalobe prokuratúra alebo trestného činu
zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1 Trestného zákona, ako boli tieto právne
kvalifikované prvostupňovým súdom.
Obžalovaný je toho názoru, že na základe uznesenia ÚS SR sú v jeho prípade naplnené
zákonné predpoklady pre vydanie rozhodnutia o prerušení trestného stíhania, pričom v danom
prípade ide o obligatórnu zákonnú povinnosť súdu prerušiť trestné stíhanie. V danom prípade
totiž v zmysle ust. § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku ide o pozastavenie účinnosti
právneho predpisu, resp. jeho časti, ktorého použitie je nepochybne rozhodujúce pre konanie
alebo rozhodnutie vo veci samej.
Zo znenia § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku vyplýva, že musí ísť o
pozastavenie účinnosti právneho predpisu, pričom Trestný poriadok neuvádza, kedy musí
dôjsť k pozastaveniu účinnosti právneho predpisu alebo jeho časti. Rovnako z obsahu
uznesenia ÚS SR vyplýva. že aj samotný ústavný súd novelu považuje za zákon aj predtým,
než bola zverejnená v Zbierke zákonov. Ďalej je potrebné uviesť, že po publikácii novely v
zbierke zákonov, ku ktorej došlo 11. marca 2024 pod číslom 40/2024 Z. z., a teda po
formálnom nadobudnutí platnosti novely, je podľa všetkého nesporné, že časti novely s
pozastavenou účinnosťou predstavujú „časť právneho predpisu” na účely § 228 ods. 2
písm. e) Trestného poriadku. Možno teda uzavrieť, že ak by bez existencie uznesenia ÚS SR
bola uvedená právna norma (resp. jej časť) aplikovateľná (čo by bola), nie je dôvod, aby
v danom prípade bol použitý odlišný procesný postup.
Je neprijateľné, aby sa voči obvinenému aktívne viedlo trestné stíhanie podľa
doterajšej právnej úpravy, ktorá je preňho menej priaznivá a ktorá bola zmenená novou,
priaznivejšou právnou úpravou, iba preto, že účinnosť novej platnej právnej úpravy bola
dočasne pozastavená ústavným súdom. V takejto situácii musí mať záujem na ústavnom a
zákonnom vyvodení trestnej zodpovednosti prednosť pred rýchlosťou trestného konania.
Ako už bolo uvedené, uznesením ÚS SR pozastavená účinnosť čl. I zákona č. 40/2024
Z. z. je na základe imperatívu čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky rozhodná pre
rozhodnutie vo veci samej tak ako to predpokladá ustanovenie § 228 ods. 2 písm. e) Trestného
poriadku. Pri absencii uznesenia ústavného súdu, publikovaného pod č. 41/2024 Z. z., by
podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a aj podľa platného a účinného § 2 Trestného
zákona museli byť na prejednávaný prípad aplikované aj ustanovenia čl. I zákona č. 40/2024
Z. z., pretože sú pre obžalovaného priaznivejšie už len z hľadiska aplikácie nových zásad pri
ukladaní trestov a rovnako z dôvodu pre obžalovaného priaznivejších trestných sadzieb za
spáchanie skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto obžalovaný navrhuje, aby súd podľa ust.
§ 283 ods. 1 Trestného poriadku prerušil trestné stíhanie obžalovaného, vedené
Špecializovaným trestným súdom, pracovisko Banská Bystrica, v trestnej veci vedenej pod
sp. zn. 14T/2/2023 a to až do rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej.
Podľa § 283 ods. 1 Trestného poriadku súd preruší trestné stíhanie, ak zistí na hlavnom
pojednávaní, že je tu niektorá z okolností uvedená v § 228 ods. 2, § 241 ods. 3 alebo § 244
ods. 4, alebo môže prerušiť trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu niektorá
z okolností uvedená v § 228 ods. 3.
Podľa § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku policajt preruší trestné stíhanie, ak
ústavný súd alebo Súdny dvor Európskej únie pozastaví účinnosť právneho predpisu alebo
jeho časti, ktorého použitie je rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej.
 3 14T/2/2023

Dňa 11. marca 2024 bol pod č. 40/2024 Z. z. publikovaný zákon, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony, konkrétne vo vzťahu k Trestnému zákonu pod Čl. I.
Dňa 11. marca 2024 bolo pod č. 41/2024 Z. z. publikované uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 3/2024 z 28. februára 2024, ktorým Ústavný súd
Slovenskej republiky rozhodol v bode 1., že prijíma návrhy na ďalšie konanie v celom
rozsahu, v bode 2. pozastavuje účinnosť Čl. I, Čl. II bodu 39, Čl. II bodu 134 v časti týkajúcej
sa § 567t ods. 4 a Čl. XVII zákona z 8. februára 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony. V bode 3. návrhom na pozastavenie účinnosti vo zvyšnej časti nevyhovuje.
Z obsahu návrhu zákona č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005
Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony, ktorého účinnosť bola pozastavená v celom rozsahu, vo vzťahu k prejednávanej veci
je zistiteľné, že tento obsahuje novo navrhované znenie ustanovenia § 33a Trestného zákona,
ako aj zníženie trestných sadzieb u konkrétnych trestných činov, konkrétne aj za spáchanie
zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ako skutky, ktorých
sa mal obžalovaný dopustiť, právne kvalifikuje v obžalobe prokurátor.
Podľa navrhovaného ustanovenia § 33a ods. 3 Trestného zákona „tam, kde postačí
uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená
sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia
spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením
sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa“.
Podľa navrhovaného ustanovenia § 329 ods. 1 Trestného zákona „kto v súvislosti
s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo
pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, potrestá sa odňatím slobody na 1 až 5
rokov“.
Podľa navrhovaného ustanovenia § 329 ods. 2 Trestného zákona „odňatím slobody na
3 až 8 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v ods. 1 ako verejný činiteľ“.
V súčasnosti ustanovenie § 33a ods. 3 Trestného zákona nie je súčasťou platného
Trestného zákona. Za trestný čin kladený obžalobou obžalovanému za vinu v zmysle § 329
ods. 2 Trestného zákona umožňuje teraz platný Trestný zákon obžalovanému uložiť trest
odňatia slobody na 5 až 12 rokov.
Z uvedeného je nesporné, že v prípade ak Ústavný súd Slovenskej republiky návrhom
dotknutých subjektov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky na
vyslovenie nesúladu zákona č. 40/2024 z 8. februára 2024 minimálne v rozsahu vyššie
uvedených dvoch ustanovení nevyhovie, súd pri svojom rozhodovaní v merite veci, v prípade
uznania viny, bude povinný pri ukladaní trestu aplikovať novo navrhované znenie vyššie
uvedených noriem, ktoré vzhľadom na svoj charakter predstavujú takú časť právneho
predpisu, ktorého použitie je nesporne rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej.
Pozastavenie účinnosti právneho predpisu, resp. jeho časti Ústavným súdom
Slovenskej republiky má predbežný charakter, pričom súd má za to, že za tohto stavu, pokiaľ
Ústavný súd Slovenskej republiky nerozhodne v merite veci, je potrebné vychádzať z čl. 50
ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje a trest sa
ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je
to pre páchateľa priaznivejšie.
V kontexte prejednávanej veci o tom, či sa neskorší zákon (zákon č. 40/2024 Z. z.,
resp. jeho časť vo vyššie uvedených dotknutých ustanoveniach § 33a a § 329 ods. 2) použije,
 4 14T/2/2023

môže (a aj musí) všeobecný súd rozhodnúť až po tom, ako v merite veci rozhodne Ústavný
súd Slovenskej republiky.
Na základe vyššie uvedených skutočností potom súd považoval návrh obžalovaného
xxxxxxx na prerušenie trestného stíhania za dôvodný a rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú môžu podať prokurátor

a obžalovaný do 3 pracovných dní odo dňa oznámenia uznesenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky
(§ 283 ods. 4 Trestného poriadku).

V Banskej Bystrici, dňa 26. apríla 2024

JUDr. Michal Truban

samosudca

Za správnosť:
Vladimíra Zaťková