VÝRAZOVÉ PROSTRIEDKY UMELECKEJ LITERATÚRY

Základným zdrojom pre beletriu je spisovný jazyk, autori však veľmi často využívajú aj ďalšie vrstvy národného
jazyka.

ŠTYLISTICKY PRÍZNAKOVÉ SLOVÁ

 dialektizmy - nárečové slová
 slang- nespisovné slová určitej skupiny
 argot - slang izolovanej skupiny (napr. väzňov)
 profesionalizmy- odborové slová
 archaizmy- zastaralé slová
 historizmy- pomenovania zastaralých vecí
 neologizmy- nové slová
 poetizmy- básnické slová
 biblizmy- náboženské pojmy
deminutíva- pozitívny význam (zdrobneniny)
pejoratíva- negatívny význam
 eufemizmy- zjemňujúce slová
 vulgarizmy- hrubé slová
 onomatopoje- zvukomalebné slová (napodobňujúce zvuky)

Rovnako nezriedkavým je výskyt umeleckých jazykových prostriedkov, ktoré majú estetickú funkciu. Pri nich
rozlišujeme medzi trópami a figúrami.

FIGÚRY
sú umelecké jazykové prostriedky, ktoré sú založené na opakovaní, hromadení alebo zvláštnom usporiadaní
hlások, slov, veršov.
ZVUKOVÉ FIGÚRY
- aliterácia - opakovanie prvej hlásky (alebo skupiny hlások) v slovách ( lízal jeden lilipután)
- onomatopoja -zvukomaľba ( Duní Dunaj)
- eufónia -

ŠTYLISTICKÉ FIGÚRY
- epizeuxa - slová vo verši
- anafora - slová na začiatku veršov, riadkov, či viet
- epifora- slová na konci veršov, riadkov, či viet
- epanastrofa- slovo z konca strofy na začiatku ďalšej
- paronomázia slová s rovnakým slovným základom („slávme slávně slávu Slávův slavných“)
- kalambúr slovná hračka založená na zvukovej podobe rôznych slov („kto asimiluje, ten asi miluje“)

VETNÉ a REČNÍCKE FIGÚRY

- elipsa - výpustka ( Aká matka, taká Katka)
- klimax – stupňovanie výrazu- slová( mať, rodina, celý svet)
- gradácia – stupňovanie – v kompozícii diela ( rozprávka, balada)
- antiklimax – zoslabuje výraz – ( milióny, tisíce, stovky)
- oxymoron - spojenie dvoch slov s navzájom sa vylučujúcim významom ( mrazivá horúčka)
- paradox – nečakaný, protikladný výrok, má charakter aforizmu( Čím si nápadnejší, tým si nenápadnejší)
- apostrofa – oslovenie neprítomnej osoby alebo neživého predmetu ( Pozdravujem vás, lesy, hory,)

TRÓPY
sú umelecké jazykové prostriedky, ktoré nepriamo označujú predmety, javy na základe podobnosti (prenášajú
pomenovania z jedného javu na iný).
a) na základe vonkajšej podobnosti
b) na základe vnútornej, logickej či vecnej súvislosti
c) na základe kontrastu

Najpoužívanejšie trópy sú :

- epiteton - básnický prívlastok

- metafora - prenášanie významu na základe vonkajšej podobnosti
- personifikácia - prisudzovanie ľudských vlastností („slnko sa smeje“)
- alegória, inotaj, - nepriame pomenovanie,
- metonymia - prenášanie významu na základe vnútorných súvislosti ( kúpil som Hviezdoslava)
- symbol - znak zastupujúci všeobecný pojem (kominár, srdce, )
- synekdocha- zámena jednotného a množného čísla („Slovák je závistlivý.“)
- hyperbola- zveličenie („povedal to stokrát“)
- synestézia - zámena pojmov označujúcich iné zmyslové vnemy („sladká vôňa“)
- prirovnanie („rapoce ako straka“)
- perifráza - nepriame pomenovanie cez najtypickejšiu vlastnosť („krajina tulipánov“)
- irónia - kladné hodnotenie s pejoratívnym významom( Ty si ale kvietok)
- sarkazmus - bezohľadný uštipačný výsmech