Nemecká romantická literatúra

Útlak, nesloboda a nespokojnosť vyvolali v Nemecku hnutie nazvané Sturm und

Drang (Búrka a nápor). Príslušníci hnutia sa búrili proti vtedajšej spoločnosti.
Postavili sa proti nadvláde rozumu a žiadali uplatnenie všetkého, čo je v človeku
prirodzené (cit, vášeň, láska, sloboda).

Jedným z najvýznamnejších predstaviteľov hnutia Sturm und Drang bol

Johann Wolfgang Goethe (göte).

Johann Wolfgang Goethe – Utrpenie mladého Werthera

Je to sentimentálny príbeh napísaný vo forme listov, s autobiografickými prvkami.

Podnetom na napísanie románu bola jeho nešťastná láska k Charlotte Buffovej.

Je to romantický príbeh o nenaplnenej láske poukazujúci na nemožnosť

dosiahnuť individuálne šťastie v spoločnosti, ktorá sa riadi konvenciami
a vymedzuje spoločenské hranice medzi ľuďmi.

Mladý vzdelaný muž sa nešťastne zaľúbi do Lotty, nevesty a neskôr manželky svojho
priateľa. Pretože sa nedokáže vyrovnať s rozpormi medzi túžbami
a skutočnosťou a aj jeho úsilie v práci stroskotáva na feudálnych spoločenských
konvenciách, končí život samovraždou.

Hrdina je príliš osamelý, nepripravený na boj.

Wertherova smrť vyznela ako protest proti vtedajšiemu spoločenskému
zriadeniu.

Werther prichádza na vidiek do okolia Waldheimu, aby zabudol na stratenú lásku.

Sesternica Charlota ho zoznámi s krásnym a hlavne milým dievčaťom, ktoré bolo už
zasnúbené. Tancujú spolu, neskôr sa stretávajú v dome jej otca. Dievčina sa stará
o svojich súrodencov po smrti matky. Lottin ženích prišiel do Waldheimu a až vtedy si
Werther skutočne uvedomuje, že existuje aj nejaký snúbenec. Bojuje proti silnému
citu a žiarlivosti a rozhodne sa poslúchnuť matku a robiť niečo skutočné, teda byť
zamestnaný. Nastúpi k istému veľvyslancovi, kde má môžnosť stretnúť urodzenú
spoločnosť šľachticov, ktorí sa na neho pozerajú cez prsty. Dokonca raz ostal
v salóne dlhšie, ako mal, a urodzená spoločnosť mu dala najavo, že nemieni
zotrvávať v jeho prítomnosti. Práca ani postavenie sa mu nepáčilo, požiadal
o uvoľnenie a vrátil sa tam, kam ho srdce ťahalo. Inde už ani nedokázal žiť. Vidieť
Lottu vydatú za racionálneho Alberta, byť pri nej skoro každý deň a nemôcť sa jej
naozaj priblížiť, to bolo ťažšie, než si sám myslel. Nevie riešiť svoju situáciu,
nepomáha ani viera, čo mu odporúča priateľ, ktorému sa v častých listoch zdôveruje.
Keď ho Lotta požiada, aby obmedzil návštevy v jej dome, vie, že je koniec,
a rozhodne sa zomrieť. Pošle sluhu požičať Albertove pištole s tým, že sa chystá
cestovať. V noci sa zastrelil, nezomrel hneď, ešte na druhý deň dopoludnia žil. Na
pohrebe sa nezúčastnil ani Albert, ani Lotta, obaja boli jeho smrťou zronení.

1
Samovraha neodprevadil na poslednej ceste ani kňaz, truhlu niesli miestni
remeselníci a za truhlou šiel úradný sluha a jeho synovia.

Znaky romantizmu v tomto diele:

 autobiografická skúsenosť autora – nešťastná láska autora k Charlotte

Buffovej,

 rozpor medzi túžbami a skutočnosťou – láska k Lotte a nemožnosť byť s ňou,

 hrdina je príliš osamelý, pesimistický, nemožnosť dosiahnuť svoju túžbu po

láske ho dovedú k samovražde – dielo končí tragicky,

 protiklad rozumu a citu: napr. Albert sa riadi v živote rozumom a Werther

citom.