Pri čítaní knižky „Pomník plný lesa“ venovanej pánovi Ladislavovi Alcnaureovi

som si uvedomila, ako som stratila niečo, čo som ani nemala. Úprimne ľutujem, že
som pána Alcnauera osobne nepoznala a tým som stratila osobnú skúsenosť s úžas-
ným človekom. Preto som nesmierne vďačná autorom, že mne a čitateľom sprostred-
kovane obohatili život.
Knižka nie je subjektívnou prózou. Autori vhodne vybrali kompozíciu knihy, ktorá
spočíva vo výpovediach, príbehoch, postrehoch konkrétnych osôb z rodinného a pra-
covného prostredia. Práve táto skutočnosť umocňuje výpovednú hodnotu knihy a dáva
jej punc autenticity samotného životného príbehu hlavnej postavy. Naozaj v živote pla-
tí, že nie je dôležité kto sme, ale akí sme. Hodnota človeka spočíva v tom, čím ostat-
ných obdarí. Sú medzi nami takí, ktorí náš život obohatili ešte počas života, ale len málo
je tých, ktorí to dokážu, keď už s nami nie sú. Ladislav Alcnauer nás takto obohatil múd-
rosťou svojho života i prístupmi k obhospodarovaniu lesa. Dokázal, že les sa dá pesto-
vať ťažbou a že sa to dá uplatňovať v našich podmienkach. Myslím, že nastal vhodný
čas na to, aby sa prírode blízke hospodárenie uplatňovalo v našich lesoch plošne. Učiteľ
vydal reálnu učebnicu a žiaci by tento živý študijný materiál mali prijať za svoj. Peter Gogola
K lesu mám podobný vzťah ako pán Alcnauer, tiež je to pre mňa chrám, najmä Ján Mičovský
Badínsky a Dobročský prales, ktorý sa manažuje už stovky rokov sám a veľmi dob-
re. Z múdrostí pána Alcanuera mi v pamäti utkvela jedna zvlášť: „Stále budeš narážať Michal Tomčík
na niekoho, kto ťa bude kritizovať. No nestrácaj vieru a dvojnásobnú pozornosť venuj
tomu, o čoho správnosti si presvedčený“. Týmto heslom sa riadili velikáni nášho sveta.
Po prečítaní knižky si čitateľ uvedomí, aké je nesmierne dôležité zachytiť život význam- ZOSTAVOVATELIA
ného človeka. Cely čas som si predstavovala pána Alcnauera v „jeho“ lese. Myslím,
že každému kto si prečíta knižku, napadne prvá myšlienka: Navštíviť les v Smolníckej
osade, ktorý vypestoval pán Alcnauer. Precítiť energiu a lásku, ktoré lesom venoval.
Vzdávam česť pamiatke pána Ladislava Alcnauera a veľkú vďaku autorom
a všetkým, ktorí nám umožnili spoznať a zachytiť myšlienky a činy dobrého a múd-
reho človeka.
Vladimíra FABRICIUSOVÁ
riaditeľka Chránenej krajinnej oblasti - Biosferickej rezervácie Poľana
členka Slovenského výboru programu UNESCO Človek a biosféra

POMNÍK PLNÝ LESA

Kniha Pomník plný lesa akoby zrkadlením v spomienkach kolegov, priateľov
a súputníkov sprítomňuje osobnosť Ladislava Alcnauera ako významnej postavy mo-
derného slovenského lesníctva. Tento prístup, ktorý zostavovatelia knihy nie náhodou
zvolili, je dobrou zárukou, že odkaz lesníckej práce Ladislava Alcnauera pri aplikácii
výberkového hospodárskeho spôsobu nebude iba uctievaný ako niečo mimoriadne
a priveľmi špecifické, o čo sa my ostatní vlastne ani nemôžeme snažiť, pretože... Nie!
Živé svedectvá, z ktorých táto vzácna kniha pozostáva, nám ho dávajú pred náš du-
chovný zrak ako výnimočného človeka s veľkou víziou, ale zároveň potýkajúceho sa
s prekážkami a výzvami podobne, ako je to v živote každého z nás. Prostredníctvom

POMNÍK
knihy Pomník plný lesa bude príbeh, ktorý Ladislav Alcnauer písal svojím životom, in-
špirovať početných súčasných aj budúcich obdivovateľov a nasledovníkov, aj z radov
pracovníkov a študentov Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, pri roz-
víjaní jeho odkazu v záujme zachovania lesov pre budúce generácie.
Viliam PICHLER

PLNÝ LESA
dekan Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene

ISBN 978-80-8184-051-7
 Text modlitby
Ladislava Alcnauera, ktorú
vyslovoval vždy pred začiatkom
vyznačovania ťažby dreva.
 POMNÍK
PLNÝ LESA
 Peter Gogola
Ján Mičovský
Michal Tomčík
ZOSTAVOVATELIA

POMNÍK PLNÝ LESA

RECENZENTI: Jaroslav Kovalčík, Ladislav Maxim
ZOSTAVOVATELIA: Peter Gogola, Ján Mičovský
Michal Tomčík
MAĽBY, AKVARELY: Ladislav Alcnauer
GRAFICKÉ RIEŠENIE: Mária Gálová

POMNÍK
SADZBA A ZALOMENIE: Miloš Sedláček
JAZYKOVÁ ÚPRAVA: Jana Bajtošová
Katarína Kovačechová

PLNÝ LESA
NÁKLAD: 1500 ks
POČET STRÁN: 272
VYDAVATEĽ:
LESY Slovenskej republiky, štátny podnik,
Banská Bystrica
a Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky,
Banská Bystrica
VYDANIE: Prvé
ROK VYDANIA: 2017
2017
ISBN: 978-80-8184-051-7 Banská Bystrica
 OBSA H 17. Najlepšia kniha ...................................................................................................................... 61
Pavol Dendys
18. Človek, ktorý rozumel lesu a miloval ho ............................................................... 63
1. Príhovory .................................................................................................................................. 8
Mikuláš Huba
Milan Boroš, Marian Staník
19. „Neboj še...“ ........................................................................................................................... 65
2. Slovo zostavovateľov ....................................................................................................... 13
Jaroslav Kovalčík
Peter Gogola, Ján Mičovský, Michal Tomčík
20. Bodky .......................................................................................................................................... 68
3. Keď máš vstúpiť do hôr ................................................................................................... 15
Mária Oberhauserová
Oľga Alcnauerová
21. Alcnauerov zákon ................................................................................................................ 70
4. Náš Dedušák ........................................................................................................................... 21
Ján Mičovský
Janka Bajtošová, Slávka Vyrosteková
22. Pirohy .......................................................................................................................................... 72
5. Lesník s paletou .................................................................................................................... 25
Peter Marcinko
Ján Mičovský
23. Spomienka lesničiara ........................................................................................................ 74
6. Človek rovnakej zelenej krvnej skupiny .............................................................. 29
Jaroslav Hrubý
Milan Saniga
24. Zopár čísel ................................................................................................................................ 76
7. Malá spomienka ................................................................................................................... 33
Michal Tomčík
Renáta Červeňanová
25. Päť dní ......................................................................................................................................... 80
8. Lesu zdar ................................................................................................................................... 35
Peter Valek
Jozef Marko
26. „Nestaraj sa o zmladenie...“ ........................................................................................ 83
9. Breza ............................................................................................................................................ 36
Peter Šiška
Jozef Hlásny
27. Maliar lesa ................................................................................................................................ 86
10. Ako sa Laco zaťal .................................................................................................................. 38
Juraj Lukáč
Jozef Kováč
28. Večne spievajú lesy? ......................................................................................................... 89
11. Prvý .............................................................................................................................................. 40
Ladislav Alcnauer
Jaroslav Šulek
29. Lesoochranársky čin roka 2005 .................................................................................. 93
12. Obrázky Ladislava Alcnauera ....................................................................................... 42
Peter Gogola
Tatiana Figurová
30. Idealista? ................................................................................................................................... 95
13. Päť obhliadnutí v čase ...................................................................................................... 45
Robert Markech
Pavol Fabian
31. Z malej náhody do veľkej spolupráce ..................................................................... 97
14. Lacov podiel na rozvoji prírode blízkeho hospodárenia
Michal Tomčík
v LESOCH SR ............................................................................................................................. 49
Rudolf Bruchánik 32. „Je to tak dobre, Laco?“ .................................................................................................. 104
Igor Morong
15. Daj veci meno ........................................................................................................................ 52
František Pisarčík 33. Tri oriešky od Laca .............................................................................................................. 107
Mário Perinaj
16. S priateľmi v lese i v čase ............................................................................................... 54
Dušan Mikuš 34. Niet cesty späť ....................................................................................................................... 110
Michal Mišenda

4 5
 35. Jesenná návšteva ................................................................................................................ 112 I. Čierny Balog - Cena Jozefa Dekreta Matejovie ............................................ 163
Ľubica Miľanová II. Smolnícka osada - môj osud .................................................................................... 166
36. Posledný rozhovor .............................................................................................................. 115 III. Učňovské roky - 1968 až 1978 ................................................................................ 168
Peter Gogola
IV. Od prevodov k prebierkam – 1978 až 1980 .................................................... 171
37. Lacov reverend ...................................................................................................................... 121
Ján Schürger V. Doma i vtáci krajšie spievajú - 1981 až 1987 ................................................. 177
38. Ďakujem, pán Alcnauer .................................................................................................... 126 VI. Smrek začína umierať! ................................................................................................. 184
Miroslav Bača VII. Rok 1987 - chápanie hodnôt .................................................................................... 193
39. Dekretov pokračovateľ .................................................................................................... 129 VIII. Znovu na Urbariáte – 1988 až 1991 ...................................................................... 196
Eduard Apfel
IX. Kloptaň - jeseň 1992 ...................................................................................................... 203
40. Muž, ktorý zanechal stopy ............................................................................................ 130
X. Jedľa - symbol výberkového lesa ......................................................................... 218
Vojtech Ilčík
XI. LHP pre obhospodarovanie lesa výberkovým spôsobom ..................... 223
41. Z malého semienka po obrovské smolnícke jedle ......................................... 135
Lucia Miňová XII. Od zložitosti k jednoduchosti .................................................................................. 227
42. Rozhliadnutie ......................................................................................................................... 136 XIII. Bukový výberkový les ................................................................................................. 229
Ján Mičovský XIV. Kvalita ťažby = kvalita lesa ...................................................................................... 236
43. Najvzácnejší strom ............................................................................................................. 138 XV. Rok 2002 – stretnutia .................................................................................................... 242
Martin Pavúk
XVI. Úvahy o pestovaní lesa z iného pohľadu ........................................................ 249
44. Na Kráľovej holi... ................................................................................................................ 141
Ján Mičovský XVII. Skúsenosti a poučenia z lesov Rakúska a Nemecka ................................ 252
45. V tieni .......................................................................................................................................... 144
Vladimír Sajdák Dobrý boj .......................................................................................................................................... 259
46. UNESCO oceňuje .................................................................................................................... 145 Ján Mičovský
Július Oszlányi
47. Schodná cesta ........................................................................................................................ 147 Resumé .............................................................................................................................................. 264
Jozef Špišák
Literatúra .......................................................................................................................................... 267
48. Cesta do neba ......................................................................................................................... 149
Pavol Konečný
49. Aby večne spievali lesy... ............................................................................................... 150
Valentín Hvizdoš
50. Rozlúčka .................................................................................................................................... 154
Ján Mičovský
51. Podvečer ................................................................................................................................... 156
Ján Mičovský

...tu mala kniha našich spomienok končiť. .......................................................... 160

6 7

Čas...
1
Milan Boroš
Marian Staník
Čas ako taký, má mnoho charakteristík a ich obsah často závisí od inter-
preta. Každý z nás sa už počas svojho života s nejakými určite stretol a prav-
depodobne ešte stretne, no na čas ako taký, či jeho plynutie, už máme všetci
viac menej vlastný názor.
Každý z nás ho vníma inak, niekomu je bližšia interpretácia fyziky, iný
uprednostňuje vysvetlenia filozofov. Tak napríklad, čas je podľa Aristotela
podmienka pohybu, a to miera pohybu podľa zásady „predtým a potom“. En-
titu predtým či potom vsúvame do našich výstupov účelovo tak, aby sme
boli schopní vyjadriť logickú líniu hmotných a nehmotných udalostí či faktov
k naplneniu cieľov.
S časom sa nedá obchodovať. A to aj napriek tomu, že ho máme všetci.
Viac či menej. Mnohí z vás mi určite oponujú, ale fakt je, že našou najčastejšie
používanou vetou v súčasnosti je konštatovanie, že ho máme primálo. Nakoľ-
ko je tvrdenie subjektívne, či už je to pravda alebo nie, čas každého z nás má
svoje hranice, má svoje predtým a má aj svoje potom a je to, ako všetci vie-
me, relatívny pojem. Iné znamená v živote človeka a inak sa vníma napríklad
v existencii života na našej planéte.
Čas daný človeku a planéte som v jednej vete nespomenul náhodou.
Ak si k nim ešte pridáme slovné spojenie klimatické zmeny, či ich dopady vo
všeobecnosti, je základná línia zrejmá. Vieme, čo sa nám ľuďom v tejto súvis-
losti podarilo dosiahnuť, aj keď slovo dosiahnuť treba v uvedenom kontexte
8 9
vnímať skôr ironicky. Či sú negatívne zmeny, ktoré sa nám svojou činnosťou
podarilo dosiahnuť trvalé alebo dočasné, prirodzené či umelé, fakt je, že sú
- a my im svoj život pozvoľne prispôsobujeme, či sa nám to páči, alebo nie...
No snáď by sa nič nestalo, keby sme dopady zmien klímy znášali len my,
ľudia. V prispôsobení sa aktuálnym podmienkam vieme byť veľmi flexibilní. Tí
starší z nás si ešte pamätajú doby, kedy zimy boli zimami a pokiaľ bolo v lete
30 oC, tak to už bolo leto, ktoré sa pamätalo dlho. No zmeny, ktoré vnímame
všetci okolo nás, nemenia spôsob života len nám - ľudskej populácii. Zmenám
sa prispôsobujú aj ostatné zložky prostredia a tieto zmeny len násobia nega-
tívne dopady tak, ako ich vnímame my ľudia.
Ale tak, ako sa mení prostredie okolo nás, tak ako sa mení globálny svet,
je potrebné zmeniť nielen naše správanie v zmysle okamžitej reakcie na ne-
očakávané zmeny prostredia. Je potrebné zmeniť naše doterajšie chápanie
prístupu k prostrediu, v ktorom žijeme tak, aby sme v ňom vedeli koexistovať
neustále, či ako sa teraz s obľubou vraví trvaloudržateľne, a to nielen deklara-
tívne, ako tomu bolo doteraz.
A to sa týka najmä zásadnej zmeny prístupu k entite, ktorú všetci milu-
jeme a bez ktorej vlastne nevieme plnohodnotne fungovať – k lesu. Tradičný
prístup k lesu tak, ako sme sa to kedysi učili, už nefunguje. Intenzifikácia les-
ného hospodárstva, kedysi mantra lesníckej ekonomiky, je v súčasnej dobe
pojem vysoko neaktuálny a je konečne potrebné si uvedomiť, že tradičné
prístupy k hospodáreniu v lese už jednoducho nestačia a už je taktiež zrejmé,
že tradičným prístupom takisto došlo k potlačeniu prirodzených regulačných
mechanizmov v lesnom ekosystéme. S negatívnymi dopadmi klimatických
zmien sa najlepšie vyrovnáme pozorovaním prirodzeného lesa – ten sa ako
živý organizmus so zmenami vysporadúva prirodzene, trvalo a maximálne
efektívne. Veď už nestor slovenského lesníctva vravel: „Príroda odhaľuje svo-
je tajomstvá len tomu, kto sa pozerá, počúva, pozoruje, premýšľa a hľadá
súvislosti.“
Aj naše súčasné lesníctvo už dávno vie napodobniť prirodzený les tak,
aby ostali jeho funkcie v plnej miere zachované a aby bolo možné les využívať
aj hospodárskym spôsobom, no z rôznych dôvodov je v lesníckej verejnosti
ťažké presadzovať práve jemnejšie, prírode blízke spôsoby obhospodarova-
nia. Najčastejšie používaným argumentom je vyššia ekonomická či časová
náročnosť týchto rubov, alebo nenaplnenie požadovaného etátu a mnohé
ďalšie.
Ako je teda vidieť, na presadenie je práve potrebné mať nielen množstvo
odborných argumentov, ale v mnohých prípadoch aj osobnú odvahu. Mno-
hým z nás práve táto chýba, aj keď si uvedomujeme, že to, čo sa v lesoch
okolo nás deje, nie je vždy správne. A práve preto sú ľudia, ktorí túto odvahu
majú, oveľa vzácnejší. Sú to ľudia, ktorí pozerali, počúvali, pozorovali, premýš-
 ľali, hľadali a našli súvislosti. Na nás ostatných je len, aby sme ich počúvali
a ich myšlienky, mnohokrát prevratné, prijali za svoje, prípadne ich tak, ako
sme schopní, šírili ďalej. Toto je jediná povinnosť, ktorú máme.
A vlastne ešte jednu. Odovzdať našim deťom prírodu v takom stave, ako
sme ju prevzali od našich otcov. Jednu časť už sa nám zrejme nepodarí dodr-
žať. Ale mali by sme vyvinúť maximálne úsilie na to, aby sme tým, čo idú po
nás, odovzdali prírodu čo najzachovalejšiu.
Ako sme si už v úvode povedali, čas je relatívny. Môžeme na túto tému
diskutovať, takpovediac, donekonečna. No fakt je, že už ho veľa na to, aby
sme prešli na zmenu správania voči prírode, nemáme...
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky úprimne ďakuje pánovi
Ladislavovi Alcnauerovi za to, že celý svoj lesnícky život venoval lesu
a presadzovaniu jeho prírode blízkeho obhospodarovania.
Lesu zdar!
Milan Boroš
generálny riaditeľ
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
10
Vážení čitatelia,
pri tvorbe svojho textu do tejto publikácie som si uvedomil, že lesníka
Ladislava Alcnauera, ktorý je jej hlavnou postavou, som vlastne nepoznal a už
ani nikdy nespoznám. Aby som získal obraz o človeku, ktorý verne a zod-
povedne pracoval štyri desaťročia v štátnych lesoch a ktorému prekvapivo
lesnícka obec venovala, už krátko po jeho odchode na večnosť celú knihu,
obrátil som sa s otázkami na svojich kolegov a zamestnancov. Vysoko pozi-
tívne hodnotenia z ich strany som rozšíril o informácie z článkov uverejnených
v podnikovom časopise, či z najaktuálnejších príspevkov na internete, zozná-
mil som sa s jeho knihami, videl expozíciu v Lesníckom a drevárskom múzeu,
ktorú zdobia jeho kresby.
Možno som nemal k dispozícii všetky dostupné zdroje a materiály, ale
môj obraz Ladislava Alcnauera bol viac ako dobrý. Pre mňa bol uznávaný od-
borník, ktorý zasvätil svoj pracovný život teórii, no najmä praxi výberkového
spôsobu hospodárenia v lese. Osobitne si cením, že sa pokúsil ukázať všet-
kým zrozumiteľnú cestu k tomu najvyššiemu stupňu obhospodarovania lesov
na Slovensku. Pochopil som aj to, že táto cesta nebola pre neho jednoduchá,
ale poskytnutý priestor a čas naplno využil a nikým sa nedal odradiť. S hl-
bokým presvedčením vytváral dielo, ktoré posúva moderné lesníctvo v ob-
lasti pestovania lesa o veľký kus dopredu. Stal sa lesníckym, ale aj ľudským
vzorom, ktorý dokázal dôrazne argumentovať a odôvodňovať svoje postupy
pri uplatňovaní prírode blízkeho hospodárenia v podobe výberkových lesov
v Smolníckej osade uprostred Volovských vrchov. Práve tieto lesy na území
štátneho podniku LESY Slovenskej republiky a jeho Odštepného závodu Košice
sú s výmerou 2130 ha najväčším a najstarším objektom Pro Silva na Sloven-
sku. Za svoju cieľavedomú a zanietenú prácu pri propagácii prírode blízkeho
11
 obhospodarovania lesa sa stal v roku 2007 prvým laureátom Ceny Jozefa Dek-
reta Matejovie, ktorú udeľuje Slovenská lesnícka komora spolu so štátnym
podnikom LESY Slovenskej republiky.
O význame osobností v dejinách ľudstva sa historici občas sporia. Bez Slovo zostavovateľov
toho, aby sme sa pokúsili do takýchto diskusií zasahovať, môžeme s istotou
povedať, že pokrok v sedemstoročnej lesníckej histórii bol vždy spojený aj

s konkrétnymi postavami, ktoré kliesnili cestu novým postupom, aktivitám
a činnostiam v lesníctve. Dnes si dovolím napísať, že príkladného lesníka La-
dislava Alcnauera môžeme medzi takéto lesnícke osobnosti zaradiť, pretože
mu nik nezoberie prvenstvo v praktickom zápalistom presadzovaní prírode
blízkeho spôsobu hospodárenia. Využijem na tomto mieste jedinečnú príle-
žitosť poďakovať všetkým, ktorí sa pričinili o to, že do lesníckej histórie bude
Ladislav Alcnauer natrvalo zapísaný aj vďaka tejto knihe. Som presvedčený,
že ochota desiatok ľudí, lesníkov štátnych i neštátnych, pedagógov, historikov,
študentov, ochranárov, priateľov i rodinných príslušníkov..., autorsky vstúpiť
na jej stránky, je pre lesníctvo dobrou službou. Pre mňa osobne bola práve
táto skutočnosť motiváciou k podpore tohto vydavateľského počinu.
Lesníci sú často stavaní do pozície odporcov tých, ktorí chcú lesy chrá-
niť. Je to veľmi nespravodlivé. Ak len trocha poznáme históriu lesníctva, ne-
môžeme nevidieť, že toho lepšieho, zásadného, čo nepochybne rozhodlo
o záchrane našich lesov, bolo a je v historickom vývoji slovenského lesníctva
podstatne viac. Preto ma osobitne teší, že túto knihu vydávajú LESY Sloven-
skej republiky, štátny podnik, spoločne aj so Štátnou ochranou prírody SR. Nie
je to prázdne gesto, ale skôr predobraz našej spolupráce, nevyhnutne oveľa
užšej, ako bola tá doterajšia. Priestor nám ponúka aj výberkové hospodáre-
nie, ktoré môže byť jedným z dôležitých cieľov našej spoločnej cesty. Význam
lesa ako dominantného krajinotvorného prvku a jeho produkcie v tom najšir-
šom ponímaní - od dreva, cez vodu, až po zdravie národa - prudko narastá
a my už dnes stojíme pred naliehavou úlohou, ako túto produkciu zabezpečiť
čo najlepšie a najšetrnejšie. Ak pri týchto úlohách siahneme aj po životných
skúsenostiach lesníka Ladislava Alcnauera, určite neurobíme chybu.
Marian Staník
generálny riaditeľ
LESY Slovenskej republiky, štátny podnik
2
Peter Gogola
Ján Mičovský
Michal Tomčík
Vážení čitatelia, milovníci lesa, priatelia, kolegyne, kolegovia,
publikácia, ktorú držíte v ruke, vznikla z úprimnej snahy vyzdvihnúť vý-
sledky práce výnimočného človeka, lesníka Ladislava Alcnauera. Naše roz-
hodnutie postaviť tomuto človeku virtuálny pamätník vyplynula z poznania
hodnoty jeho diela. Ladislav Alcnauer zanechal po sebe dedičstvo, ktoré je
svojím významom porovnateľné s odkazom Jozefa Dekreta Matejovie. Na za-
čiatku jeho snaženia bolo v lesoch Smolníckej osady necelých tridsať hek-
tárov porastov, ktoré bolo možné pokladať za výberkové lesy – pozostatok
výskumných plôch inžinierov Burgana a Holubčíka. V čase jeho odchodu
do dôchodku tu bolo vďaka jeho neúnavnej priekopníckej práci takmer dveti-
síc dvesto (!) hektárov výberkových lesov.
Výberkový hospodársky spôsob pestovania lesa je jednou z možných
odpovedí na otázku, kam sa bude uberať vývoj v slovenskom lesníctve. I keď
je zrejmé, že táto metóda určite nie je univerzálnym riešením, aplikovateľným
v každom poraste, dielo Ladislava Alcnauera je hmatateľným dôkazom jeho
širokej uplatniteľnosti. Taktiež sa vnucuje otázka, či je na uplatnenie výberko-
vého hospodárenia pripravené lesnícke školstvo, prevádzka, drevospracujúci
sektor a všetky dotknuté oblasti. Ale každé priekopnícke snaženie vo svojich
počiatkoch naráža na nepochopenie, nesúhlas či odmietanie. Aj preto sme sa
rozhodli osloviť ľudí, ktorí mali príležitosť spoznať Ladislava Alcnauera a požia-

12 13
 dať ich o spomienku na tohto vzácneho človeka. Nehľadajte silu týchto textov
v ich brilantnej štylistike, ale v úprimnosti slov, ktoré pramenia z osobných
stretnutí s týmto jedinečným človekom a jeho vzácnym dielom. Veríme, že
pri čítaní tejto knižky rozpoznáte hodnotu človeka a jeho celoživotného úsilia,
ktoré je posolstvom porozumenia prírodných zákonov a nasmerovaním les-
Keď máš vstúpiť do hôr...
níctva do budúcnosti.

3
No aby sme nezabudli! Sme vďační, že túto knihu sponzorsky rozhodu-
júcou mierou podporila Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica a Lesy SR,
štátny podnik, Banská Bystrica. Rozhodnutie dvoch pre lesníctvo mimoriadne
významných mienkotvorných subjektov, spojiť sa pri tomto počine, vnímame
ako silný symbol. Symbol, z ktorého by mal Laco Alcnauer nesmiernu radosť,
pretože často zdôrazňoval, že vo výberkovom hospodárení je kľúč k porozu-
meniu medzi lesníkmi a ochranármi. Radosť z toho máme aj my, zostavova- Oľga Alcnauerová
telia, lebo všetko, čo sme pre vydanie tejto knihy podnikli, pramení z hĺbky
nášho presvedčenia, že tak musíme urobiť. Pre Laca. Pre lesy. Pre lesníctvo.
Pre všetkých ľudí, ktorí majú radi les, ctia si jeho hodnoty a chápu zmysel
lesníckeho poslania.
Rovnako ďakujeme ostaným subjektom, ktoré pomohli. Ich reprezenta- Keď máš vstúpiť do hôr, do oblakov,
tívnu šírku vnímame ako dôkaz toho, že si spoločne uvedomujeme hodnoty,
ktoré boli v sedemstoročnom historickom vývoji našej profesie vždy prítom-
do sveta krásot božích a zázrakov,
né. Hodnoty, ktoré nám nepochybne pomôžu zvládnuť so cťou aj nastávajúcu zlož bremä hriechu horám do podnožia,
krásnu lesnícku epochu. bo kade kráčaš, svätyňa je Božia.
No a na záver a zo srdca - ďakujeme všetkým, ktorí vypočuli našu pros-
bu a prispeli svojimi spomienkami, názormi a postrehmi do tejto knihy. Vaše
široké osobnostné spektrum chápeme ako najvyššie vyznamenanie, ktoré sa Citát Sama Bohdana Hroboňa, ktorý
nášmu zámeru mohlo dostať! Vážime si každé vaše slovo! Aj tu platí ono an- sa vryl do pamäti môjho manžela na jed-
tické: scripta manet – napísané ostáva. Nepochybujeme, že slovám, ktoré ste nej z mnohých potuliek našimi krásnymi
tejto knihe láskavo darovali, vystaví história spravodlivé vysvedčenie. A o to Tatrami, viedol jeho životné i pracovné
nám išlo predovšetkým. kroky. V každej jeho činnosti, v každom
skutku, ktorý vykonal, v každom vyjadre-
nom slove bolo možné vycítiť jeho poko-
ru a lásku ku všetkému a ku všetkým, ale
predovšetkým k jeho milovaným lesom.
Narodil sa v Mníšku nad Hnilcom
v rodine lesného robotníka. I napriek
tomu, že mu otec veľmi skoro zomrel, za-
nechal v jeho srdci mnoho spomienok na
spoločne prežité chvíle v lese, ktorý bol
v ťažkých časoch zdrojom ich obživy, ale
i miestom pozorovania prírody. Otec bol
dôležitým impulzom v rozhodnutí pri vý-
bere strednej školy.

14 15
 Po ukončení Strednej lesníckej školy v Liptovskom Hrádku nastúpil ako
lesník v Smolníckej osade, žiaľ, len nakrátko, pretože narukoval. Základnú vo-
jenskú službu v Hradci Králové musel zo zdravotných dôvodov prerušiť a vrátil
sa domov.
Bol nesmierne sklamaný, keď sa po liečbe nemohol vrátiť na svoje pô-
vodné pracovisko, ale v konečnom dôsledku bol vďačný za to, že bol umiest-
nený blízko svojho rodiska, na polesie Helcmanovce.
Tu pracoval ako lesník desať rokov. Veľa sa naučil o výchove porastov, ro-
bil prvé prerezávky, prvé prebierky. A tu sa vlastne skrížili i naše cesty. Vstúpili
sme do manželstva, vychovávali spoločne naše dve milované dcéry a spoloč-
ne kráčali životom celých 47 rokov.
V osemdesiatych rokoch minulého storočia mu bolo dopriate vrátiť sa
do svojho lesa. Tam, kde začínal ako praktikant, tam, kde trávil mnoho času
so svojím milovaným otcom - na Smolnícku osadu. Bol neuveriteľne šťast-
ný. Vždy tvrdil, že tam sú lesy najkrajšie, vzduch najčistejší, že je tam neopí-
sateľný pokoj a pohoda. Spomínam si, že nanešťastie (či našťastie) nastúpil
na úsek práve po veľkej snehovej kalamite. A práve veľká pohroma v podobe
pováľaných stromov ho posunula vpred. Spolu so svojimi kolegami hľadali
spôsob, ako prebudovať zničené porasty podľa svojich predstáv.
Práca lesníka v tejto mimoriadnej situácii si vyžadovala celodenný pobyt
v lesoch v čase i v nečase, často i na úkor pracovného voľna, na úkor rodiny
i na úkor vlastného zdravia. Mnohokrát narážal na nepochopenie zo strany
nadriadených, často dochádzalo v dôsledku nedorozumení k prudkým výme-
nám názorov, po ktorých prichádzal domov unavený, znechutený, nepochope-
ný a nešťastný. Bola to práca náročná tak po fyzickej, ako i psychickej stránke.
Jeho plné pracovné nasadenie si vy-
žiadalo svoju daň - pracovné zanietenie
na dlhšiu dobu prerušila choroba. Bolo to
ťažké a náročné obdobie. Keď sa po čase
rekonvalescencie svojím neuveriteľným úsi-
lím, cvičením, ktoré bolo vždy súčasťou jeho
života, zmenou životosprávy i zmenenými
postojmi k životu a jeho hodnotám, z cho-
roby vystrábil, prehodnotil rebríček svojich
hodnôt a s elánom sa pustil do ďalšej práce.
Aj jeho odborné smerovanie sa stále
viac uberalo inou cestou. Tvrdohlavo začal
presadzovať jemnejší spôsob hospodárenia,
dnes sa tomu hovorí výberkový hospodár-
Medzi študentami sky spôsob. Neúnavne vysvetľoval mno-
lesníctva v Prešove hým nadšencom z radov kolegov, priateľov
16
i známych, ba dokonca i všetkým našim rodinným príslušníkom, že tento spô-
sob pestovania lesa možno chápať zložito, ale i veľmi jednoducho, aby mu
dobre porozumel každý. Diskusie na danú tému sa mnohokrát viedli pri našom
rodinnom stole. Rozumela som tomu, o čo sa môj manžel snaží, bola som však
pesimistická, vždy som vyjadrila svoje presvedčenie, že bojuje s veternými
mlynmi. Tajne som však dúfala, že jeho snaha o presadenie správnych myš-
lienok bude korunovaná úspechom.
Stalo sa. Prelomovým rokom na ceste za dosiahnutím vytýčených cieľov
bol podľa manželových vyjadrení rok 2002, kedy sa prostredníctvom svojho
priateľa Janka Mičovského zoznámil s množstvom rovnako zmýšľajúcich ľudí,
predovšetkým s profesorom Milanom Sanigom z Lesníckej fakulty vo Zvo-
lene a Rudolfom Bruchánikom,
špecialistom Lesov SR v oblasti
výberkových lesov. Všetkým
menovaným bol nesmierne
vďačný za vzácne priateľstvo, za
množstvo konzultácií, za obrov-
ské úsilie, ktoré spoločne veno-
vali myšlienkam uplatňovania
a rozširovania prírode blízkeho
hospodárenia v lesoch.
Vďaka týmto zanieteným
odborníkom v danej oblasti,
vďaka ďalším nemenovaným
priateľom a známym, vďaka les-
níkom, lesným inžinierom z pra-
xe sa im konečne začalo dariť
i v legislatívnej oblasti. V aktu-
Na svojom náučnom chodníku v Smolníckej osade
álnom programovom vyhlásení
vlády SR je deklarovaný jeden
z cieľov lesného hospodárstva: „Vláda podporí ekologizáciu a ekonomiku les-
nej výroby a prírode blízke obhospodarovanie lesov ako súčasť sofistikovanej
lesnej ekonomiky.“ Prijatie tohto programového vyhlásenia vládou ho nes-
mierne potešilo, bol šťastný, že vynaložené úsilie prinieslo svoje výsledky, kto-
ré môžu byť i po právnej stránke akceptované širokou lesníckou verejnosťou.
Lesom a propagácii jemnejšieho hospodárenia v nich sa veľmi intenzívne
venoval i po odchode do dôchodku. Mal viac času na individuálne štúdium
odbornej literatúry, absolvoval množstvo školení k danej problematike. Získal
interný certifikát Lesov Slovenskej republiky o overení znalostí a praktického
využitia progresívnych pestovateľských metód i osvedčenie o vzdelaní v ob-
lasti výberkového hospodárenia. Sám odovzdával získané poznatky a skúse-
nosti z praxe formou nespočetného množstva prednášok a školení.
17
 Bol spoluautorom a jedným zo zakladateľov lesníckeho náučného chod-
níka v Smolníckej osade, ktorý bol otvorený v auguste roku 2006. Exkurzie
na tomto náučnom chodníku viedol manžel spolu s kolegom Jarkom Kovalčí-
kom. Daný lesný úsek bol v tomto období najreprezentatívnejším objektom
Pro Silva. Tu sa organizovali školenia širokej lesníckej verejnosti zo Slovenska,
ale i z iných krajín V 4, pretože na tomto objekte tunajší lesníci už niekoľko
rokov predtým uplatňovali prírode blízke hospodárenie.
Je autorom príručky „Cesta lesa“ vydanej v roku 2009 a príručky „Návrat
k prameňu“ (2011). Obe sú ilustrované jeho vlastnými maľbami. V nich prezen-
tuje svoje celoživotné lesnícke skúsenosti z realizácie výberkového hospodá-
renia a sú určené širokej lesníckej verejnosti.
V dôchodkovom veku často poskytoval teoretickú i praktickú pomoc
mnohým lesným hospodárom priamo na jednotlivých pracoviskách. Ozrej-
moval im základné pravidlá pestovania výberkového lesa. Zdôrazňoval, že
lesník nemôže byť len ťažobným majstrom a výdajcom dreva, ale musí byť
skutočným hospodárom, pretože kvalita a budúcnosť našich lesov závisí od
odbornosti, poctivosti a zodpovednosti za vykonanú prácu. Nikdy nedokázal
odmietnuť pozvanie kolegov, niekedy odchádzal z domu i na pár dní aj napriek
mojim protestom, pretože jeho zdravotný stav nebol vždy v poriadku. Bol
presvedčený o tom, že keď Boh dá, všetko zvládne, všetko sa na dobré obráti.
18
V marci 2013 bol menovaný za člena Lesníckej komisie Výboru Národnej
rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, kde sa tiež snažil zod-
povedne plniť svoje úlohy vyplývajúce z koncepcie a strategických zámerov
rozvoja slovenských lesov.
V poslednom období najradšej pracovne navštevoval svojho zanietené-
ho mladého kolegu Michala Tomčíka, v ktorom na veľké potešenie objavil
svojho nasledovníka v šírení myšlienok prírode blízkeho hospodárenia a jeho
spolupracovníkov v Obecných lesoch vo Veľkom Folkmari.
Za dlhoročné mimoriadne úsilie a vynikajúce výsledky pri zavádzaní vý-
berkového spôsobu hospodárenia v Lesoch SR získal v roku 2007 cenu Jozefa
Dekreta Matejovie. Ochranárska nadácia „Zelená nádej“ mu udelila 2. cenu
v súťaži „Lesoochranársky čin roka 2005“. Hodnotili sa v nej ochranárske skut-
ky nominovaných v prospech záchrany lesov v rámci V 4.
Aby som v závere bližšie priblížila osobnosť môjho manžela, použijem
jeho citát z rozhovoru zverejneného v lesníckom časopise: „Snažil som sa
pochopiť tajomstvá a zákony prírody, a to ma priviedlo k pokore a poznaniu.“
Plne sa s týmito jeho slovami stotožňujem. Pokora, láska k ľuďom a k prírode,
schopnosť pozorovať ju, premýšľať o jej zákonitostiach, učiť sa z nej, za svo-
je presvedčenie bojovať, nevzdávať sa pri neúspechoch - toto sú základné
vlastnosti, ktoré vyjadrovali nielen jeho postoj k práci, ale i k rodine, ktorú
nadovšetko miloval, ku všetkým priateľom a známym.
S úctou a láskou manželka Oľga
19
 Náš Dedušák

Janka Bajtošová
Slávka Vyrosteková

Ach, Bože, čo sa to stalo?

Najlepšieho človeka
4
nebo nám vzalo.
Nečakane odišiel si preč,
nás to teraz bolí,
opustil si tento svet,
verme, že to raz prebolí.
Otec, bol si najlepší,
otec, i najmúdrejší,
otec, pre nás drahý,
dedko, vždy láskavý...

Múdry, vzácny a veľmi dobrý človek s veľkým srdcom, v ktorom bolo

dosť miesta pre nás všetkých. Človek, ktorý všetko riešil s pokojom v duši,
s nadhľadom a s rozvahou. Cieľavedomý a pracovitý, aby zabezpečil len to
najlepšie pre nás a naše rodiny. Takto sme nášho tatka vnímali my, jeho dcéry.
Prenádherný vianočný stromček, deduškom starostlivo hľadaný počas den-
nodenných potuliek lesom, každoročne krášlil a prevoňal nezabudnuteľnou
vôňou, akú mali len stromy z jeho polesia, naše príbytky. Samozrejme, boli to
väčšinou jedličky spod elektrického vedenia určené na vyrezanie, aby neutr-
pela príroda...

20 21
 spôsobom maľovať. Pri pohľade na jeho olejo-
maľby či akvarely, ktoré zdobia príbytky naše
i jeho priateľov, a tých veru nie je málo, máte
pocit, že ste presne tam, uprostred tejto krásnej
prírody.
Medzi najmilšími S vnúčatami
O lesoch veľa rozprával. Pri rodinných
stretnutiach sme veľa počúvali o tom, ako sa
Keď mal niekto z rodiny sviatok, bol prvým gratulantom. Už o šiestej mu darí vo výberkovom spôsobe hospodárenia,
ráno zvonil telefón a každý z nás vedel, že to nemôže byť nikto iný ako dedko o služobných cestách, kde mladším kolegom
Lacko. Jeho príjemný hlas a úprimné slová ihneď prežiarili celý deň. odovzdával skúsenosti, ktoré počas svojej lesníc-
Bol tým najlepším dedkom, Dedušákom, pre svojich 6 vnúčat, takým, kej praxe získal, no nezabudol zaspomínať aj na staré časy,
aký sa dá vysnívať len v rozprávke. Prežil s nimi, tak ako aj s nami, množstvo keď ako lesník začínal. Práve tieto príhody sme počúvali najradšej. S jedno-
nezabudnuteľných chvíľ. Čítal im rozprávky ako rodený herec a ony počúvali duchými, no pracovitými a skromnými dedinskými ľuďmi zažil neuveriteľne
a smiali sa, pretože to boli príbehy humorné so šťastným koncom. V reálnom komické situácie. Pri tých, kde hlavnými postavami bol ujko Sobiňák, tetka
živote sa však niekedy ani ten najlepší zámer nekončí najšťastnejšie. Kasirka, či jeho svokor Dzurja, sme sa smiali dopopuku.
Dedko, samozrejme, s dobrým úmyslom vystrúhal svojmu prvorodené- Mnoho vtipných chvíľ sme s naším Dedušákom zažili aj my. Bol taký vtip-
mu vnúčikovi Ľubkovi drevené kladivko. Celý natešený mu ho dal do jeho kár, akým bol vraj aj jeho otec. Akousi živou kronikou našej rodiny. Veľakrát
malej rúčky. Ten neváhal a ihneď ho vyskúšal a kde inde ako na sklenenom vylovil z pamäti humorné príbehy, vety, skomolené slová vnúčat z doby, keď
stole. Najväčšiu „radosť“ z toho mala babka. Dnes je to jeden z príbehov, nad sa učili rozprávať, na ktoré sme časom akosi všetci pozabudli.
ktorým sa všetci už len pousmejeme. Do chalúpky pod Seredňou horou sa všetci stále radi vraciame. Hoci tam
Príjemným spestrením jesene života mu boli najmladšie vnúčatká Pepík vždy nájdeme pokoj, lásku a porozumenie, náš Dedušák sa na nás usmieva
a Zuzanka. Veľmi sa mu páčili ich „múdre“ výroky. Najviac však asi oslovenie už len z fotografie.
Dedušák, ktoré sme začali používať všetci. Dedko Lacko, aj keď nás už nepohladkáš, nedáš múdru radu, nepovtip-
Náš Dedušák bol športovec telom i dušou. Telocvičňu si urobil, kde sa kuješ, chlapom nepovieš priateľské nazdar, si a budeš stále s nami, v našich
dalo. V panelákovom byte, v kotolni, dokonca si bradlá postavil do záhrady, srdciach!
rovno pred okno. Najviac času však trávil v prírode. Dcéry Ladislava Alcnauera
Fandil a múdre rady dával i svojim vnukom Tomáškovi a Janíkovi, ktorí sa Janka a Slávka s rodinami
venujú hokeju i Michalovi, ktorý ako dieťa chcel byť tak ako dedo lesníkom, no
keď zistil, aká je to namáhavá práca, rozhodol sa, že bude radšej veterinárom. Rodina a priatelia Ladislava
Všetko, čo povedal dedko, bolo pre nich najlepšie a najmúdrejšie. Alcnauera pri jeho pamätníku
na Smolníckej osade
Nezabudnuteľné boli aj potulky prírodou po jeho boku. Okom i srdcom zľava: Lenka Pisková,
lesníka a maliara zároveň videl aj to, čo oku bežného smrteľníka, teda nám, Pavol Šramko,
uniklo. No neopakovateľnými boli aj preto, lebo keď nás zobral na túru, alebo Katarína Pisková,
na miesto, kde by sme mohli nazbierať nejaké lesné plody, nikdy nepovedal, Jaroslav Pisko,
aká tá túra bude dlhá. Keď sme sa unavení každú chvíľu pýtali, kedy tam už Mária Pisková,
Anna Šrámková,
budeme, odpovedal: „Už len chvíľu, tu za zákrutou.“ Tých zákrut bolo ešte Oľga Alcnauerová,
neúrekom a keď sme dorazili do cieľa, kde sme mali zbierať veľké čučoriedky, Jana Bajtošová
s prekvapením sme zistili, že už bol niekto rýchlejší ako my. Tak sme poobe- Hilda Horváthová,
rali, čo ostalo, opiekli sme si slaninku a vďaka dedkovým vtipným príbehom, Karol Horváth,
ktorými korenil cestu späť, sme na nemilé prekvapenie zabudli. Anna Slovinská,
Peter Šramko,
Lesy, ktoré tak veľmi miloval a dôverne poznal, vedel aj obdivuhodným Milan Slovinský.

22 23
 Lesník s paletou

Ján Mičovský
5
Spoznať nového kolegu je vždy zaujímavé. Spoznať kolegu, ktorý je osob-
nosťou, je navyše aj povzbudivé. Seriál „Ľudia a lesy“ ma pracovne zavial
k človeku, ktorý je živým dôkazom toho, že tento svet predsa len patrí
tvorivým, odvážnym a statočným ľuďom. Toto zistenie je v dobovom
kontexte, ktorý nás občas privedie na myšlienky presne opačné, dvoj-
násobne cenné. Ďakujem Ti, Paľko FABIAN, čiperný správca spod Zlatého
stola, za vynikajúci tip na Tvojho lesníka Ladislava ALCNAUERA, pôsobia-
ceho na lesnom obvode Kloptaň, ktorý patrí do Lesnej správy Smolník
na OZ Košice.

Na kopci Kloptaň (1 153 m) sa smer hlavného hrebeňa Slovenského ru-

dohoria pravouhlo lomí. Výhľady tu bývali kedysi chýrečné, dnes však jeho
vrchol pokrýva húština smrekovca. Ale výhľad tu predsa len zostal. To vďaka
rozhľadni, ktorú priamo na vrchole vybudovali agilní prakovskí turisti. Z jej
vežičky možno panoramaticky vzhliadnuť na tunajšie lesy, ktorých jesenná
krása, prekvapivo šibnutá prvým snehom, nás všetkých troch vítala v pia-
tok 4.októbra práve na tomto kopci. Dlho sme sa tu však nezdržali, a tak
nás už čoskoro pohltil interiér okolitých porastov, ktoré mierou vrchovatou
spĺňajú lesnícke kritériá biologické, ekonomické i estetické...
Ladislav Alcnauer bol aj talentovaný maliar.
Obraz Tajomstvo lesa daroval v roku 2002 počas rozhovoru
pre podnikový časopis LESNÍK svojmu zamestnávateľovi
- štátnemu podniku Lesy Slovenskej republiky, Banská Bystrica.
Dielo je súčasťou výzdoby
reprezentačného poľovníckeho zámočku v Topoľčiankach.

24 25
 Pán Alcnauer, o lesníckej brašni sa v známom vtipe hovorí, že by mala
obsahovať 33 vecí. Vidím však, že tá vaša má dosť netypický obsah - grafy
a maliarsky skicár...
Tunajšie porasty sme si naplno spriemerkovali a na tých grafoch mám
vynesenú početnosť stromov podľa hrúbok. Žltou krivkou si označujem stav
ideálneho výberkového lesa, červenou skutočnosť. Pozrite sa, práve tieto gra-
fy mi hovoria, že naše porasty sa k tomuto ideálu približujú. V platnom LHP
je pre ne predpísaný klasický dorub na striedavých pásoch, no použili sme tu
jemnejší hospodársky spôsob. Preto tu žiadne pásy neuvidíte. Napokon, za tie
roky som na obvode po ťažbe zalesnil dohromady len 0,10 hektára...
Prepáčte, ale tu všade naokolo sú porasty, čo sa priam na dorub ponú-
kajú. Všade prítomné bohaté zmladenie je zárukou, že po ťažbe materského
porastu by ho tu ostalo vysoko nad 50 %...
...to máte pravdu, ale prečo by sme sa mali dorubom pripraviť o nemalý
zisk?...
Pripraviť o zisk? Ťažbou predsa získame tržby, zmladenie nám ušetrí
náklady na zalesňovanie a následnú ochranu... Ideálne, nie ?
Vy hovoríte presne, ako tí taxátori pred 10 rokmi. Navrhoval som im, aby
tu nedávali doruby, veď ak zrúbeme hornú etáž, ktorá pozostáva z kmeňov
rôznej hrúbky, tak zákonite odíde aj veľká časť stromov, ktoré ešte nedosiahli
plnú zrelosť. Pri týchto stromoch je dobré počkať pár rokov na maximálny
prírastok a vyťažiť ich až potom. Boli tu však obavy, že ak sa budeme venovať
jednotlivému výberu, tak nemôžeme splniť ťažbový predpis. No, a pozrite,
sme v deviatom roku platnosti LHP a z predpisu 32 000 m3 sme už vyťažili
29 000 m3. Je pravda, že je to náročný spôsob práce, vyžaduje v podstate po-
znať každú skupinu stromov, dobré rozčlenenie a sprístupnenie porastov, no
výsledok stojí za to: v lese tú ťažbu v podstate ani nevidno. V priebehu decé-
nia musím s ťažbou prísť 2-3 krát do každého porastu, no celková ekonomická
bilancia výberkového hospodárenia je aj tak kladná. Som preto rád, že náš
závod aj lesná správa výberkové hospodárenie tu, kde to prirodzené člene-
nie porastov priam núka, podporuje. Aj kolegovia lesníci z dolnej časti správy
(bývalá Lesná správa Smolnícka osada, ktorá bola od 1. apríla 2002 pričlenená
k LS Smolník) sú už dnes, napriek tomu, že to na nich kladie väčšie nároky,
jednoznačne za. Ba aj Lesoprojekta nám už oznámila, že pri obnove bude pre
tunajšie porasty predpísaný výberkový spôsob hospodárenia...
Zdá sa, že ste tu všetkých presvedčili...
Ale nie, treba sa len dobre prizerať lesu, on nám vlastne sám ukazuje,
čo a kedy je treba robiť. Jemným spôsobom sme splnili všetky predpisy a vy-
tvorili slušný základ pre prebudovu tunajších porastov na výberkový spôsob
hospodárenia. Napokon, závery seminára Pro Silva, ktorý sme tu nedávno
na túto tému mali, to konštatovali celkom jasne...
26
Znie to celé akosi ideálne. Naozaj to šlo bez väčších problémov?
Máločo ide bez starostí. Viete, nestačí si len myslieť, že máte pravdu
a hotovo. Treba sa stále z lesa učiť. No, asi sa nám to tu darí. Napokon nič
nové sme tu nevymysleli, len sme nadviazali na prácu kolegov z lesníckeho
výskumu a vysokej školy. Problémy však, samozrejme, sú. Napríklad teraz
nejde buk, ktorý však pri zásahoch v jednotlivých skupinách musíme vybe-
rať. Nedá sa to tu riešiť jednoduchou zámenou porastov. Odbytári nás však
majú zaradených medzi „ihličnatých“ a ťažiť buk nám zakazujú. Videli ste však
z rozhľadne, koľko ho tu je...(videl, jeseňou sfarbených bukových korún je tu
naozaj dosť, možno 30-40 %...).
No, dobre, je to všetko pekné, ale veď obvod má len 413 hektárov....
To je pravda. Ak mám však vedieť o každej skupine stromov, rozhodnúť
o každom strome na výrub, nájsť najlepší technologický spôsob na jeho pri-
blíženie, tak je tých hektárov akurát dosť. Dôležité tu je len jedno: výberkový
spôsob je nielen prírode najbližší, ale určite aj najekonomickejší...
Pán Alcnauer, poďme teraz k druhej časti vašej brašne. Keď som sa na
správe prizrel tomu obrázku lesa na stene, povedali ste, že ste ho namaľo-
vali, pokiaľ ste čakali na auto....
No, k maľovaniu som mal vždy blízko. Keď som mal ísť do škôl, rozhodo-
val som sa medzi výtvarnou a lesníctvom. Otec, ktorý celý život robil v lese,
mi však hovorí: „Synu, len ty choď na lesníctvo... .“ Poradil mi dobre, na vý-
tvarnej by ma naučili technike maľby, ale ten vzťah, ktorý mám k prírode, by
som tam nezískal. Do roboty chodím so skicárom a keď ma niečo zaujme, tak
si to načrtnem. Nemaľujem však stále, niekedy uplynú aj mesiace, kým sa
k tomu dostanem. Doma však mám za tie roky stovky skíc a obrazov. Pozý-
vam vás k nám, príďte sa na ne pozrieť. (Pozvanie sme s pánom správcom
s vďakou prijali a veru, že v útulnom domčeku v Helcmanovciach sa bolo na čo
pozerať! Jeden obraz plný slnkom zaliatych borovíc poputoval z tejto návštevy
ako dar majstra Alcnauera generálnemu riaditeľstvu.)
Počul som, že pred časom ste mali namierené do urbariátu...
To je pravda, volali ma, už som to skoro aj zobral, ale chceli odo mňa veci,
ktoré sa nerobia, tak som ostal. Viete, keď sa raz človek naučí, čo tu les naozaj
potrebuje, potom už nemôže ísť proti tomu. To ako by išiel proti sebe. Keď raz
vidím, že sa buk tlačí do porastov a jedľa opäť chradne, tak predsa nemôžem
ťažiť jedľu len preto, že oni majú kupca... Napokon, čaká ma tu ešte jedna
úloha: uviesť pred odchodom do dôchodku svojho nástupcu, ktorému pomaly
odovzdávam všetko, čo ma tunajší les za tie roky naučil...
Vaše meno, pán Alcnauer, naznačuje, že predkovia boli Nemci...
Áno, myslím, že prišli vtedy, keď sem v XIII. storočí kráľ Václav povolal
nemeckých baníkov. V roku 1946, keď odtiaľto vyháňali Nemcov, sa tento stá-
27
 ročný pobyt predkov takmer ukončil, no mama, našťastie, ušla so mnou do
lesa a vrátila sa až potom, keď bolo po všetkom... V mladosti som sa venoval
vzpieraniu, osobný rekord v mŕtvom ťahu som mal 273 kg... Ako 41-ročný som
dostal infarkt, a to mi vtedy rebríček hodnôt veľmi zmenilo... Som presved-
čený, že každý človek by mal mať svoje poslanie, moje je azda v tom lese, no
Človek rovnakej
snažím sa byť aj veriacim človekom. Pravidelne cvičím jogu, behám, kondične zelenej krvnej skupiny

6
robím kulturistiku a tuším, že mi to všetko dohromady pomáha múdro žiť...

Keď budete zostupovať z vrcholu Kloptaň smerom do Mníška,

uvidíte v prítmí lesa nad zvážnicou pekný malý zrub. Smelo tam mô-
žete vstúpiť, nezamkýna sa. V čistom vnútri nájdete útulné, no najmä
účelné zariadenie: dve prične, stôl, stoličky, kamenný krb s drevom, po- Milan Saniga
ličku so sviečkou. Pre zmoknutého lesného robotníka, či turistu priam
rozprávka! Postavil to tu Ladislav Alcnauer so svojimi kolegami. Tuším je
to pre neho príznačné - múdro pracovať pre tých, ktorí raz pôjdu okolo.
Dnes, zajtra...
Vstúpte, nezamkýna sa...

Za rozhovor poďakoval Ján Mičovský Keď ma 9. septembra 2016 zastihla smutná zvesť z Helcmanoviec, že
toto pozemské bytie opustil jeden z aktívnych propagátorov a realizátorov
publikované v časopise Lesník č.10/2002
prírode blízkeho hospodárenia Laco Alcnauer, bol som nemilo prekvapený.
Rodák z Mníška nad Hnilcom ešte niekoľko mesiacov predtým prekypoval
optimizmom, myšlienkami a zámermi, ktoré chcel realizovať v lesoch vo Veľ-
kom Folkmari, kde aktívne pracoval po odchode do dôchodku. Najväčšiu časť
svojho pracovného života prežil na Lesnej správe Smolnícka osada. Tu som
sa s ním prvý raz stretol v roku 1999, keď sme obnovovali hranice trvalých
výskumných plôch výberkových porastov po desiatich rokoch od predchádza-
júceho merania. Aj keď pracoval na svojom lesníckom obvode, dobre poznal
naše výberkové lesy, ktoré začal prevádzať na túto štruktúru Ing. Burgan, ne-
skoršie doc. Holubčík a môj predchodca prof. Korpeľ. Zaujal ma svojimi otáz-
kami, ktoré boli veľmi konštruktívne, odborne fundované a svedčili o jeho
veľkých praktických skúsenostiach. Po tomto stretnutí sme si začali mentál-
ne rozumieť a naše odborné kontakty sa začali prehlbovať. Okrem literatúry,
ktorú som mu poskytol, začal náš odborný dialóg, ktorý mal efekt na oboch
stranách. Laco bol pozvaný na prednášku na univerzitu, kde hlavne posluchá-
čom fakulty ekológie prezentoval prácu lesníka, ktorému je cudzí schematiz-
mus, pozná prírodné procesy a využíva ich pri formovaní štruktúry porastov
vo svojom lesníckom obvode. Navštívil som ho, keď bol na liečebnom pobyte
v Kováčovej a celý rozhovor pri čaji sa krútil okolo výberkových lesov a vý-
Lacov zrub
berkovania. Laco mal aj druhý talent daný mu „zhora“, a to bola jeho láska ku

28 29
Profesor a priekopník – Milan Saniga a Ladislav Alcnauer
maľovaniu. Dokázal verne zobraziť porastové štruktúry z jeho lesného obvo-
du, resp. obrazne ich interpretovať a takto popísať prevod lesa vekových tried
na výberkovú štruktúru. Maľoval prevažne sakrálne príbehy, hlavne pre kostol
v ich dedine, ale aj poľovnícke a iné lesnícke námety. Mne, a to si veľmi vážim,
namaľoval a daroval tri obrazy. Prvý som dostal v roku 2001 - Mlynickú dolinu
s vodopádom Skok vo Vysokých Tatrách. Druhý obraz som dostal v roku 2011.
Laco v ňom figurálne veľmi verne namaľoval bukový výberkový les z jeho
lesníckeho obvodu Kloptaň. Tento obraz je veľmi pôsobivý a cítiť z neho, že ho
autor maľoval srdcom. V roku 2013 som od neho dostal pomerne vernú kópiu
náboženského výjavu z Nového zákona od Il Guercina, talianskeho baroko-
vého maliara, jedného z najvýznamnejších predstaviteľov talianskeho baro-
ka, nasledovníka Caravaggia. Aj túto stránku jeho talentu som si veľmi vážil.
Zanechal obrazy, na ktoré, keď mi padne zrak, pripomenú mi Laca. Z hľadiska
môjho odboru si veľmi dobre pamätám, keď ma prvý raz sprevádzal po lesníc-
kom obvode Kloptaň. Veľmi som bol ľudsky a profesijne prekvapený, keď ma
prvýkrát zaviedol na tieto komplexy porastov, kde som na vlastné oči videl
výsledky jeho práce. Tu som si uvedomil, že keď je človek presvedčený o svo-
jej lesníckej pravde, ktorá ide ruka v ruke so zákonitosťami, ktoré prebiehajú
v prírode, dokáže vytvoriť a zanechať „lesnícky náučný pomník“ pre nasle-
dujúce generácie lesníkov. Tu je a bude jeho symbolický a reálny pamätník
štruktúry výberkových lesov, jeho lesnícky obvod Kloptaň. Laco bol človek,
ktorý vnímal prírodu, prírodné procesy v nej, dokázal tieto zákonitosti iden-
tifikovať a štruktúry porastov čítať. Jeho hĺbavosť, precíznosť, samostatnosť,
zásadovosť a čestnosť ho viedli po neľahkej ceste obhospodarovania lesov,
ktoré mu boli zverené do odbornej opatery. Napriek, v mnohých častiach jeho
života, neľahkým ekonomickým, odborným a personálnym podmienkam os-
tal verný svojmu odbornému presvedčeniu, odložil schematizmus hospodá-
renia v lese a tvrdošijne šiel svojou cestou, ktorú mu nalinkovala príroda. Keď
sa pri odchode do dôchodku pozrel na výsledok svojej práce, so skromnosťou
30
jemu vlastnou mi povedal, že je ešte veľa práce v jeho lesníckom obvode.
Laco zapálil oheň výberkovania aj pri svojich nasledovníkoch na lesnej správe,
ktorí idú v jeho stopách. Výsledky jeho poctivej odbornej práce pri uplatňo-
vaní výberkového spôsobu obhospodarovania lesov v porastoch Smolníckej
osady boli a sú predmetom odborných ukážok počas rôznych závodných škôl
práce, odborných konferencií a seminárov.
Záujem o jeho skúsenosti mali aj jeho stúpenci v obecných lesoch Veľké-
ho Folkmara, kde posledné roky pomáhal pri pestovnom formovaní porastov
v konverzii na viacvrstvové resp. porasty s výberkovou štruktúrou. Za svoje
celoživotné lesnícke dielo mu bola v roku 2007 ako prvému lesníkovi udelená
Cena Jozefa Dekreta Matejovie, ktorá je prejavom ocenenia pre osobnosti,
ktoré sa mimoriadne zaslúžili alebo zasluhujú o zveľaďovanie lesov a rozvoj
lesníctva na Slovensku. Myslím si, a som o tom hlboko presvedčený, že život
tohto významného lesníka v lesníckych dejinách Slovenska veľmi symbolizuje
prácu a život Laca Alcnauera.
Laco bol zanieteným propagátorom prírode blízkych pestovných po-
stupov. Jeho objekty a myšlienky na náučnom lesnom chodníku, na ktorého
tvorbe sa podieľal spolu s kolegami z Lesnej správy Smolník, sú ľahko pocho-
piteľné a pre lesníkov, ktorí chcú ísť touto cestou aj chytľavé. Svoje odborné
skúsenosti z obhospodarovania lesa výberkovým spôsobom si nenechával
pre seba, ale spracoval písomne a graficky prezentoval v niekoľkých odbor-
ných pojednaniach. Odišiel človek, lesník a priateľ, ktorý bude v mozaike
života každého, kto ho poznal, chýbať. Som rád, že som mohol časť jeho od-
borného života kráčať spolu s ním, aby som ho lepšie pochopil a poznal jeho
názory na obhospodarovanie lesov.
Milan Saniga
vysokoškolský profesor
Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene
predseda výboru Pro Silva Slovakia
31
 Malá spomienka

Renáta Červeňanová
7
Renáta Červeňanová (v prvom rade druhá zľava) s kolegami na Smolníckej osade
Naša skupina lesných inžinierov zo súkromných lesov a štátnej správy
z okresu Trenčín navštívila Smolnícku osadu v máji roku 2012. Pán Alcnauer
nám vtedy venoval jeden celý deň. Sprevádzal nás ochotne „svojimi“ lesmi
a odpovedal na všetky naše otázky. Tento človek a jeho názory na les mi zo-
stanú navždy v pamäti. Jeho myšlienky veľmi ovplyvnili Ing. Jozefa Zahradníka
z Trenčína - Kubrej, ktorý hospodári na 300 ha urbárskych lesov.

Renáta Červeňanová
štátna správa lesného hospodárstva

Laco a jeho poslucháči z okresu Trenčín

32 33
 Lesu zdar

Jozef Marko
8
Nikdy nezabudnem na to, ako mi raz pán Alcnauer povedal, že pre neho
je les chrámom a krásny strom v ňom oltárom, pri ktorom sa zvykne s po-
korou a láskou v srdci pomodliť. Tento jeho odkaz ostal vo mne nielen ako
krásna a múdra myšlienka, ale premietol sa aj do môjho života, pretože ako
veriaci človek, vyštudovaný lesník a milovník prírody som presne takto začal
vnímať les a les ma takto začal prijímať v chráme pokoja a pohody, ktorý pri-
rodzene vytvára. Víkendové prechádzky v lese sú pre mňa tým najcennejším
duchovným aj telesným oddychom a priblížením sa k Bohu a k sebe samému.
Nikdy preto na pána Alcnauera nezabudnem. Česť jeho pamiatke.

Na vrchole Kloptane pri plánovaní náučného chodníka Smolnícka osada (2006). Jozef Marko
Vpredu Jozef Marko, za ním zľava František Pisarčík, lesník, publicista, PR špecialista
Konštantín Gedeon, Andrea Danihelová, Ladislav Alcnauer,
Mária Oberhauserová a Pavol Jakab.

34 35

Breza
9
Jozef Hlásny
Lesy sú zeleným zlatom Hnileckej doliny. Pri mnohých vetrových kalami-
tách a následných útokoch lykožrúta lesníci vždy pomáhali prírode zakladať
nové porasty, či už umelo, ale aj využívaním prirodzenej obnovy, ďalej ich
vychovávať, chrániť a zveľaďovať, aby toto naše bohatstvo ostalo aj pre ďalšie
generácie.
Výnimočným lesníkom bol Lacko Alcnauer. Jednoduchý, skromný človek
s veľkým srdcom k prírode, s jemným citom k výchove porastov, aby doslova
platilo, že les sa pestuje ťažbou. A na tom mu najviac záležalo. Aby les aj po
ťažbe zostal tak životaschopným, že sa môže i prirodzene obnovovať.
Pri holorubnom hospodárstve, ktoré sa v tom čase na strmých svahoch
používalo v prevažnej miere, sa v tejto oblasti hlavne uplatňoval podrastový
hospodársky spôsob. Nášho Lacka však lákalo niečo ešte jemnejšie, niečo, čo
vyžaduje nielen vysokú odbornosť, ale znamená aj určité riziko, keď sa vo vý-
raznom sklone a členitom teréne výberkový hospodársky spôsob uplatňuje.
Skúsenosti s týmto spôsobom hospodárenia v bývalom Lesnom závode
Smolník mal už Ing. Burgan. Ako pracovník výskumného ústavu tieto vybrané
porasty navštevoval a vyhodnocoval ťažby, ktoré v niektorých porastoch aj
vyznačoval. O rozšírenie plôch, ktoré sa mali obhospodarovať výberkovým
spôsobom sa zaslúžil aj profesor Štefan Korpeľ. Často privádzal aj študen-
tov Technickej univerzity zo Zvolena, aby výsledky tohto hospodárenia videli
priamo v praxi. Takýchto praktických ukážok sme sa zúčastňovali aj my, pra-
36
covníci lesného závodu a podá-
vali sme študentom informácie
o týchto porastoch a zásahoch
v nich. Z lesných správ najväč-
šiu iniciatívu pri hospodárení
výberkových lesov prejavili
pracovníci Lesnej správy Smol-
nícka osada, Konštantín Gedeon
a Lacko Alcnauer.
Najmä porasty, ktoré
patrili do Lackovho lesného
obvodu, boli veľmi náročné
na rozčlenenie. Bolo potrebné
vyťahovať a odviezť vyznačené
stromy skupinovitým výber-
kovým spôsobom bez poško-
denia existujúceho prirodzeného zmladenia a umožniť v budúcnosti vytvárať
ďalšie prirodzené zmladenie.
Na túto úlohu sa iniciatívne podujal náš Lacko. I keď konzultoval túto
úlohu s nami, veľká časť pri jej realizácii bola jeho zásluhou. Celá realizácia
zásahov na jeho úseku sa v týchto porastoch uskutočňovala za jeho bez-
prostrednej účasti a riadenia, čo bolo kladne hodnotené aj profesorom Kor-
peľom.
Áno, náš Lacko bol skutočne lesníkom telom i dušou. Ukážem to aj na
tejto udalosti. Bola kontrola lesného hospodárskeho plánu po 10 rokoch. Pri
previerke jeho lesného obvodu komisia nešetrila slovami chvály. Na jeho úse-
ku sa nenašli žiadne nedostatky. Až v jednom poraste pri krásnom zmladení
predseda komisie ukázal na brezu, ktorá tam už nemala čo hľadať. Bola to
maličkosť oproti tým všetkým veľmi dobrým a odborne bezchybným zása-
hom na jeho úseku. A tu je odpoveď Lacka: „Vážená komisia, ja o tej breze
viem a nechal som ju naschvál, lebo mojou druhou záľubou je maľovanie prí-
rody. Na dôkaz toho, že neklamem, vám ten obraz ukážem.“ A aj ho ukázal.
Po skončení previerky jeho obvodu mu vedúci komisie úprimne poďakoval
za bezchybnú prácu s prianím, aby sme takých zapálených a zodpovedných
lesníkov mali na východnom Slovensku viac.
Keďže bol naozaj najlepším lesníkom na celom lesnom závode, ponúkli
sme mu vyššiu funkciu. Odmietol! A prečo? Lebo on chcel byť stále v lone
prírody, ktorú nesmierne miloval, ktorú si vážil a ďalej zveľaďoval.
Lacko už nie je medzi nami. Odišiel. Ale krásne porasty na Smolníckej
osade sú svedectvom jeho šľachetného ducha.
Jozef Hlásny
bývalý riaditeľ Lesného závodu Margecany
37
 taxátormi z pobočky Košice
sme takýto rozpis úloh robi-
li na Lesnom hospodárskom
Ako sa Laco zaťal... celku Mníšek nad Hnilcom. Pri
opise porastov som prechádzal
lesnými porastami nad Smol-

10
Jozef Kováč
Som jedným z tých šťastlivcov, ktorí vďaka pracovným povinnostiam
mohli spoznať vzácneho človeka, statočného lesníka Laca Alcnauera. Zo-
známil som sa s ním ako začínajúci taxátor, pracovník Lesoprojektu Zvolen,
pobočka Košice, v roku 1984. Naše stretnutia pokračovali počas preberania
fázových výrobkov pestovnej činnosti koncom 80-tych rokov minulého storo-
čia, keď som bol zamestnancom odvetvového pracoviska Sliač s pôsobnosťou
prevažne v lesoch Hnileckej doliny. Neskôr som sa s ním stretával ako pra-
covník štátnej správy lesného hospodárstva pri obnovách lesných hospodár-
skych plánov a ich previerkach, štátnych dozoroch, ale aj súkromne, mimo
pracovných povinností. Za tých vyše 30 rokov som v Lacovi spoznal nielen
zanieteného a múdreho lesníka, ale aj slušného a statočného človeka. Urobil
na mňa dojem svojím skromným vystupovaním a trpezlivou, premyslenou ar-
gumentáciou pri odborných výmenách názorov, pričom by človek od vyšpor-
tovaného svalnatého atléta skôr čakal buchnutie po stole. Prežil som s ním
niekoľko pekných zážitkov, ale opíšem ten , ktorým som si o ňom urobil prvý
dojem a počas ďalších rokov sa v ňom utvrdzoval.
V rokoch 1984 - 1985 pracovníci Lesoprojektu - Ústavu pre hospodársku
úpravu lesov Zvolen, zabezpečovali celoslovenskú aktualizáciu zásob dreva,
čím bola narušená plynulá a plánovaná obnova lesných hospodárskych plá-
nov. Pre lesné hospodárske celky, v ktorých sa ukončila v tom období plat-
nosť plánov, sa vyhotovovali skrátené rozpisy plánov na 2-4 roky. S kolegami
níckou osadou, v ktorých bola
vykonaná výchovná ťažba
(prebierka). Vyťažené stromy
boli ešte v poraste a neveril
som vlastným očiam - všetky
smreky boli odkôrnené a lesné
robotníčky pálili kôru. V ško-
le sme sa síce učili o takejto
asanácii napadnutého dreva
Jozef Kováč pri výkone štátneho
dozoru v lesoch
lykožrútom, ale v takom rozsahu
som to videl prvýkrát, pretože pre-
vádzka sa v tej dobe snažila napadnuté
drevo čím skôr spracovať a odviezť z porastov. Dal som sa do reči s lesný-
mi žienkami a po chvíli prišiel vedúci lesného obvodu, Laco. Predstavili sme
sa navzájom. Pýtal som sa na prácu a Laco sa rozhovoril. V tej dobe lesníci
Hnileckej doliny už postrehli zvýšený výskyt chradnúcich jedincov smreka
v lesných porastoch, aj začali s obrannými opatreniami, ale štátny plán bol
na prvom mieste a dodávky dreva do drevospracujúcich podnikov sa museli
plniť. Keď drevospracujúce závody požadovali listnatú drevnú hmotu, lesné
závody prednostne vykonávali obnovnú ťažbu v listnatých porastoch a les-
níci nemali priestor na dôsledné spracovanie začínajúcej kalamity. Plnili plán
dodávok, veď od toho závisel aj ich príjem, ich výplaty a prémie. Chradnutie
smreka sa zdôvodňovalo hlavne spádom imisií a napadnutie dreva lykožrútom
smrekovým za sekundárne. Laco sa zaťal, odmietol prednostne zabezpečo-
vať vykonávanie obnovnej ťažby a zameral sa na ochranu lesa v smrečinách.
Keď sme sa po nejakom čase stretli, povedal mi, že za tie odkôrnené smreky
bol disciplinárne riešený krátením prémií. Zanedlho sa žiaľ potvrdilo to, na čo
upozorňoval. Nespracovávaním chrobačiarov a zanedbaním preventívnych
opatrení pred škodami spôsobenými lykožrútom smrekovým, začali v lesných
porastoch pribúdať sucháre smreka a lykožrút sa premnožil tak, že Krajský
národný výbor v Košiciach vyhlásil v roku 1988 na území Spiša oblasť mimo-
riadneho ohrozenia lesa. Laco mal vtedy pravdu...
Jozef Kováč
štátna správa lesného hospodárstva

38 39
 Prvý

Jaroslav Šulek
11 Anketa o Cenu Jozefa Dekreta Matejovie, priekopníka novodobého
slovenského lesníctva, sa na Slovensku organizuje od roku 2007. Organizátori
ankety - Slovenská lesnícka komora a Lesy Slovenskej republiky, štátny
podnik, udeľujú túto cenu každoročne osobnostiam, ktoré sa významnou
mierou zaslúžili o rozvoj a zveľaďovanie slovenského lesníctva. Ako prvému
bola Cena Jozefa Dekreta Matejovie udelená v roku 2007 práve lesníkovi
Ladislavovi Alcnauerovi. Lesnícka odborná verejnosť takýmto spôsobom
ocenila celoživotné zásluhy Ladislava Alcnauera za jeho osobný prínos pri
realizácii a propagácii výberkového spôsobu hospodárenia. Som rád, že mi
bolo ešte počas jeho života dopriate stretnúť sa s ním a spoznať jeho obetavú
a zanietenú prácu pre naše lesy.

Jaroslav Šulek
predseda Slovenskej lesníckej komory

Prvý laureát
Ceny Jozefa Dekreta Matejovie,
Vydrovská dolina,
Lesnícky skanzen, Deň stromu 2007

40 41
 problematiku zrozumiteľnou formou verejnosti, nevynímajúc z toho ani deti.
Lámala som si hlavu nad tým, ako aj tým najmenším návštevníkom múzea
vysvetliť postupy lesníka v prírode blízkom obhospodarovaní lesa. Dnes už
Obrázky neviem, kto ma vtedy upozornil na Ladislava Alcnauera - možno to bol Ján
Mičovský, možno Rudolf Bruchánik, ale dodnes som za túto informáciu vďač-
Ladislava Alcnauera ná. Na moju telefonickú prosbu prišiel Ladislav Alcnauer osobne do múzea vo

12
Zvolene a navrhol mi riešenie – sériu vlastných kresieb, na ktorých zobrazí po-
stup práce lesníka v lese. Bez nároku na odmenu, bez akýchkoľvek požiada-
viek, ochotne a srdečne mi vysvetlil, ako danú problematiku stvárni. Dohodli
sme sa, že z jeho kresieb vytvoríme videoslučku, nahráme k nej hovorené
slovo a túto obrazovo-zvukovú prezentáciu budeme púšťať najmenším náv-
števníkom múzea ako súčasť výstavy Les v zrkadle vedy. Aj sa tak stalo a La-
Tatiana Figurová dislav Alcnauer, osobnosť, v ktorej sa snúbila duša umelca s lesníkom toho
najpokrokovejšieho razenia, mi pomohol. A tak ešte aj dnes, keď k nám prídu
naši najmenší návštevníci a vojdú do miestnosti s výstavou Les v zrkadle
vedy, posadíme ich pred obrazovku a pred ich očami defilujú obrázky Ladisla-
va Alcnauera v sekvencii o podsadbách smrekového lesa. Jeden z nich ponú-
kam čitateľovi a k nemu prikladám fotografiu z r. 2011, keď Ladislav Alcnauer
kráčal výstavnou miestnosťou nášho múzea pri otvorení spomínanej výstavy.
Som vďačná za príležitosť, hoci len krátku, spolupracovať s lesníkom jeho
kvalít a zároveň smutná, že sme roky po nej už preňho nevytvorili priestor
Som pracovníčkou Les- na niečo väčšie a rovnako zmysluplné.
níckeho a drevárskeho múzea
vo Zvolene a v roku 2011 som
stála pred úlohou vniknúť, as- Tatiana Figurová
poň čiastočne, do problematiky kurátorka, Lesy SR, š.p., Lesnícke a drevárske múzeum Zvolen
lesníckej vedy – presnejšie do
problematiky hynutia smrečín
na Slovensku. To pre mňa, ako
absolventku humanitne orien-
tovaného vzdelania, nebolo
jednoduché. V rámci prípravy
dlhodobej výstavnej prezentá-
cie financovanej z projektu EÚ
mi pomáhali odborníci z Tech-
nickej univerzity vo Zvolene,
Národného lesníckeho centra,
Ústavu ekológie lesa Sloven-
skej akadémie vied i kolegovia
zo štátneho podniku Lesy SR.
Čiastočne sa mi to podarilo, čo
bola však len prvá časť úlohy. Na otvorení výstavy v Lesníckom a drevárskom múzeu vo Zvolene.
Bol majstrom nielen lesa a slova, ale aj štetca. Ladislav Alcnauer druhý zľava.
Druhou časťou bolo predstaviť

42 43
 Päť obhliadnutí v čase

Pavol Fabian
13
Prvé stretnutie
Písal sa rok 1996, práve v tom čase som bol inšpektorom ochrany lesa
a poľovníctva Východoslovenských lesov, š. p. Košice. Vyslali ma do Hnileckej
doliny, v tej dobe patrila pod Lesný závod Margecany a Lesnú správu Mníšek
nad Hnilcom. Ako bývalý vedúci lesnej správy som mal veľmi blízko k pre-
vádzke, okrem poľovačiek som rád chodil kontrolovať aj pestovnú a ťažbovú
činnosť.
Raz sme sa aj spolu s vedúcim Lesnej správy, Jánom Kačmárom, vybrali
na lesnícky úsek pána Alcnauera. Ako si tak kráčame, prichádzame ku skupi-
ne, ktorá uhadzuje haluzinu. Všetci sú oblečení v robotníckom a ja si v duchu
hovorím, že tu snáď ani lesníka nemajú. Naštartovalo ma to a pýtam sa: „Kde
je vedúci lesníckeho úseku?“ V tej chvíli sa prihlásil Lacko Alcnauer. Bol oble-
čený v modrých montérkach a na hlave mal lesnícky klobúk. To bolo naše prvé
stretnutie. A hneď mi aj začal rozprávať, aké má úmysly s výberkovým lesom.
Po celý čas, čo som ho poznal, sa skutočne nikdy na nič nehral. Naozaj
bol takým robotníkom lesa. Fakt tam s tými ľuďmi po celý čas bol, len aby sa
jeho lesu náhodou niečo nestalo. No zároveň si takto aj vychovával tých, ktorí
tam pôsobili, či už v pestovnej alebo ťažbovej činnosti. Počas tých rokov som
neraz lesníkov stretol nielen na lesnej správe alebo na lesnom závode, ale
aj v krčme, no Lacko bol chlap, ktorého som stretával iba v lese, v tom jeho
chráme, ako on nazýval svoje výberkové lesy...

44 45
 Už sme pracovali spolu
Keď vznikali Lesy SR, stiahli ma z Košíc na generálne riaditeľstvo do Ban-
skej Bystrice, neskôr som sa však vrátil späť do prevádzky, na Lesnú sprá-
vu Smolník. Tá sa po racionalizačných opatreniach spojila s Lesnou správou
Smolnícka osada, kde Lacko dlhé roky pôsobil. On sa tohto kroku veľmi obával,
lebo ja som bol známy tým, že „naháňam“ kubíky. V tých časoch sa v Smolní-
ku ťažilo okolo päťdesiattisíc kubíkov ročne, čo bolo dosť. Šli sme doslova ako
kombajny, keďže nám les vplyvom vetra, podkôrneho hmyzu a najmä imisií,
ktoré pochádzali z Krompách, odchádzal veľmi rýchlo. Bohužiaľ, stalo sa. Spo-
jili sme sa a vtedy mi naozaj úprimne povedal, že sa toho dňa neskutočne
bál. Zhodou okolností bolo to práve v období, keď jedno „elhápéčko“ (LHP,
Lesný hospodársky plán, pozn. vyd.) končilo a druhé sa začínalo. Bol to práve
Lacko, kto ma nakoniec presvedčil, aby sme v lesoch nachádzajúcich sa v časti
Smolnícka osada navrhli výberkový spôsob obhospodarovania. Takže z tých
„jeho“ 150 hektárov, ktoré mal dovtedy takýmto spôsobom obhospodarova-
ných, sme prešli na asi dvetisíc hektárov! Len vďaka vedúcemu projekčnej
skupiny, Jožkovi Bednárovi, sme to zvládli aj po ekonomickej stránke, keďže
určiť všetky zásady obhospodarovania vo výberkových lesoch je finančne aj
časovo oveľa náročnejšie.
Aj sme si poplakali
Lacko mal neskutočne rád lokalitu, ktorá sa po nemecky, resp. mantácky,
nazývala Raabanstein, teda Zbojnícka skala. Jedno z miest, kam často
chodieval, bola Kloptaň. Na vrchu bola vyhliadka a keď som odchádzal
pracovať do Štátnych lesov TANAP-u, tak som mu poslal päťdesiat alebo sto
kusov limby, ktoré sme hore aj spoločne zasadili.
S kolegami na Hladkom štíte vo Vysokých Tatrách. Zľava: Štefan Boršódy,
Ladislav Alcnauer, Ján Vilčko, František Berežňák, Konštantín Gedeon a Pavol Fabian.
46
Samotný hrebeň bol dosť rozbitý po vetrovej a podkôrnikovej kalamite,
ale spodná časť ostala zachovaná. Bolo tam dosť veľa buka a to bola cesta
neoraná, také nóvum. Pre Lacka to bola výzva. Povedal mi: „Vedúci, ty len
zariaď, aby sme mali buldozér!“ Samozrejme, že sme to tam v žiadnom prípa-
de nechceli devastovať, ale keď chce lesník robiť dobre v hospodárskych le-
soch – a zvlášť vo výberkovým spôsobom obhospodarovaných lesoch – musí
mať vybudovanú primerane hustú lesnú dopravnú sieť. Podstatná je hlavne
tá terciárna, lebo bez nej to vo výberkových lesoch nejde. Rubári sú kľúčová
vec, lebo keď sa zle spustí strom, tak sa urobí viac škody ako osohu. Dodnes
si s úsmevom spomínam na istého Jula Plachetku, ktorý stále za mnou chodil
a pýtal si čižmy. Nakoniec som si dovolil zobrať mu najdrahšie čižmy od firmy
Husqvarna. Boli ozaj kvalitné, mali oceľový špic a boli veru poriadne ťažké.
Nikdy ich síce nenosil, ale už mi nemohol nič vytýkať.
V Smolníckej osade bol v tom čase skutočne veľmi dobrý kolektív. Chla-
pi boli nielen ľudskí, ale vedeli aj kvalitne robiť. Aj napriek tomu, že mám
prezývku Kubík majster, tak ma obmäkčili, vždy všetko nejakým zázrakom
nachystali a čo je podstatné, na tom lese vôbec nebolo vidieť, že sa niečo
robilo. Veru, keď som odtiaľ odchádzal do Štátnych lesov TANAP-u, tak sme si
aj poplakali. Boli sme tam naozaj ako jedna veľká rodina.
Lackova sedemdesiatka
Milo ma prekvapilo, že si práve na
mňa spomenul a pozval ma na oslavy
svojej sedemdesiatky. Aj keď sme si vždy
telefonovali, či už to boli narodeniny, ale-
bo meniny, nikdy sme jeden na druhého
nezabudli. Ešte aj dnes mám tie okamihy
pred očami. Bolo to koncom augusta 2016,
náš oslávenec bol vo veľmi dobrej forme,
mal okolo seba svoju rodinu, priateľov. Ne-
bolo tam veľa ľudí z prevádzky, stretol som
tam niekoľkých kolegov, aj nášho spoloč-
ného kamaráta, Jarka Kovalčíka, ktorý bol Oslava sedemdesiatky... Zľava:
dedičom tej jeho myšlienky výberkového Michal Tomčík, Ladislav Alcnauer,
spôsobu obhospodarovania lesov... Michal Mišenda, Oľga Alcnauerová,
Pavol Fabian
Bol to pre mňa šok, keď som sa do-
zvedel, čo sa stalo 9. septembra. Akurát
som bol liezť vo švajčiarskych Alpách, keď som dostal správu, že Lacko na-
vždy odišiel. Bolo to neuveriteľné, veď každý deň cvičil, dokázal využiť hoci
aj tú chvíľu, keď čakal na odvozovom mieste a zatiaľ čo iní lesníci hromžili, on
naháňal kondičku.
Nemohol som sa s ním rozlúčiť osobne, ale náš kolega zo Štátnych lesov
47
 TANAP-u mu bol odovzdať limbový veniec. Limbu mal Lacko veľmi rád. Takisto
rád chodil do Tatier. Veľmi mal rád Dolinu Zeleného plesa. Ešte v časoch, keď
som končil v Smolníku, chcel vidieť, kam pôjdem pracovať a podobne ako ja,
aj on si tieto miesta veľmi obľúbil. Chodil však rád aj do oravskej časti, hlavne
do oblasti Oravíc, Zverovky a Habovky. S chlapmi si neraz prešiel porasty,
Lacov podiel na rozvoji
poradil im, podiskutoval s nimi o spôsobe obhospodarovania tých svojich vý- prírode blízkeho

14
berkových lesov.
Dodnes mi Lacka pripomínajú viaceré obrazy, mám od neho napríklad hospodárenia v Lesoch SR
aj Dianu, bohyňu lovu. Je zaujímavé, že všetky sú naaranžované v štruktúre
výberkových lesov... Ešte mi vravel, že príde do Tatier za mnou, aby mi ich
pretrel nejakým olejom. Žiaľ, už to nestihol...
Na hubách s prezidentom
Rád si spomínam aj na príhodu z čias, keď som ešte pracoval v Smolníku.
Rudolf Bruchánik
Z toho regiónu pochádzal aj prezident Rudolf Schuster, z Medzeva je to do
Smolníckej osady len cez kopec. S Lacom mali veľmi blízko k sebe, obaja boli
mantáci. Raz prišla požiadavka, že by chcel ísť aj s rodinou na hríby. Všetci
sme boli v napätí, báli sme sa, či sa niečo podarí nájsť. Doslova sme to tam
strážili, tak sme sa báli, aby huby niekto nevyzbieral. Ale bol to neopísateľný
pocit, keď človek šiel na Lade Niva a za ním nasledoval konvoj s húkačkami
a luxusnými bavorákmi. Lacko ich usmerňoval, ukazoval im, kde treba ísť, aby
niečo našli. Pán prezident bol aj s vnučkou a ako správny dedko sa snažil, aby Moje prvé stretnutie s Lacovým lesníckym pôsobením sa odohralo bez
toho čo najviac našla práve ona. Zámerne šiel presne opačným smerom, ako toho, aby som vedel, že za ním je práve on. Bolo to v r. 2001, keď ako pesto-
mu radil Lacko, len aby mala radosť. Nakoniec sa nám podarilo nazbierať tri, vateľ novovytvoreného podniku štátnych lesov som spolu s kolegom ochra-
štyri koše húb. Bol to veľmi pekný deň, aj sme si posedeli na chate na Zbojníc- nárom po prvýkrát zavítal na Odštepný závod Košice na dvojdňovú služobnú
kej skale, pripravili sme mu mantácke jedlá a myslím, že všetci boli spokojní. cestu. Svoj zážitok z nej by som mohol parafrázovať na názov poviedky Jonáša
Ďalší vážny deň v tom mojom dva a polročnom pôsobení v Smolníku bol, Záborského Dva dni v Chujave. Dňom škaredým bola prehliadka veľkoploš-
keď k nám osobne zavítal generálny riaditeľ Lesov SR, Blažej Možucha. Laco ných holín v okolí Smolníka, kde boli vyťažené odumierajúce imisne poško-
to vtedy prežíval, pripravil stanovištia a sprevádzal ľudí tým svojím chrámom. dené rovnorodé smrekové porasty a predstava, koľko nákladov, práce a času
A myslím si, že to bol tiež jeden z vydarených dní, keď sme celému Slovensku bude potrebné, aby sa na nich znovu obnovil les. No a deň pekný – v sprievo-
ukázali, že máme byť na čo hrdí. de vedúceho lesnej správy sme prešli cez výberkové porasty na Smolníckej
osade, dozvedeli sa o histórii ich vzniku a spôsobe ich pestovania, len pár
Lacko hovorieval, že v tých jeho lesoch je to také živé, že sú tam všetky
kilometrov od rozvrátených smrečín videli drevinovo pestrý, výškovo a ve-
tie tri stupne, ktoré tam majú byť. Vždy chcel s lesom robiť veľmi intenzívne,
kovo diferencovaný les plný života a vitality – meno Alcnauer sa však ne-
aby mal tie ideálne miery. Veď aj získal ocenenie za Lesoochranársky čin roka
spomenulo. Ja, ktorý som v tom čase už mal prvé poznatky o prírode blízkom
2005, ktoré mu udelila Nadácia Zelená nádej. Aj som mu zo žartu vtedy po-
hospodárení v Nemecku, kde som sa v r. 2000 zúčastnil na celoeurópskom
vedal, aby ju radšej vrátil, že my mu dáme našu, riadnu lesnícku cenu. Potom
kongrese Pro Silva, som bol doslova uveličený obrazom lesa, ktorý som videl
aj dostal Cenu Jozefa Dekreta Matejovie. On naozaj žil pre ten les, vždy zaň
a v tej chvíli som si predsavzal sprostredkovať tento spôsob hospodárenia aj
bojoval. A práve toto si na ňom cením. Dôkazom toho, že svoju prácu robil
ostatným lesníkom. Môj návrh sa stretol s porozumením u vtedajšieho roz-
srdcom, je aj taký detail, že všetky drevené chatky, ktoré mal na svojom úse-
vojovo-technického riaditeľa podniku, ktorý sa tiež zúčastnil na uvedenom
ku v masíve Slovenského rudohoria, nechával otvorené, aby tam ktokoľvek
kongrese a podporoval aj koncepciu zakladania demonštračných objektov Pro
mohol prenocovať. Hovorieval, že sú pre ľudí a on aj veril tým ľuďom. Veril,
Silva, ktorú práve v tom čase európska centrála Pro Silva predložila členským
že sú dobrí a že mu ich nepoškodia. A, chvalabohu, to tak aj bolo. Lacko bol
krajinám. Smolnícka osada sa tak stala prvým demonštračným objektom prí-
úžasne otvoreným človekom. Naozaj každý mohol vojsť do toho jeho chrámu.
Všetci v ňom boli vítaní.
Pavol Fabian
námestník riaditeľa Štátne lesy TANAP

48 49
 rode blízkeho hospodárenia a dejiskom prvého celoslovenského lesníckeho
dňa Pro Silva. Pri jeho organizácii meno Alcnauer už síce padlo, stále sme sa
však nestretli. Lesnícky deň sa uskutočnil 20. júna 2002, otváral ho sám gene-
rálny riaditeľ, zúčastnilo sa ho 250 tak štátnych ako aj neštátnych lesníkov do-
slova zo všetkých kútov Slovenska, ako aj skupina spriatelených nemeckých
lesníkov. Účastníci prechádzali cez 6 rôznych stanovíšť a na jednom z nich
bol sprievodcom aj Laco Alcnauer. Konečne... Stretám muskulatúrne stava-
ného chlapa, z ktorého výkladu, ako aj z celkového vystupovania, vyžaruje
skromnosť, zároveň však aj vnútorná sila, naznačujúca schopnosť zasadiť sa
za svoje presvedčenie a pravdu. Ukazuje a popisuje svoje hospodárenie, čo
a prečo urobil a ako urobí, k čomu svoj zverený les pretvára. Krátke stretnutie,
na bližšie spoznanie mám však aj celý nasledujúci deň, keďže spolu s ne-
meckými hosťami po prenocovaní priamo v Smolníku prechádzame ďalšími
časťami jeho lesníckeho obvodu a zasväcujeme sa do tajov výberkového hos-
podárstva. Jasne a presne formulované zásady, opierajúce sa o vlastné, ale aj
vedecké (!) poznatky a neustále zdôrazňovanie, že ide o veľmi jednoduchý
spôsob, samozrejme, „ak je lesník pripravený trpezlivo a s pokorou pracovať
spolu s prírodou a nie proti nej“ – a výsledkom sme nadšení. Vidíme výberko-
vý les, v ktorom Laco periodicky ťaží vybilancovaný etát, kde však nielenže
nenachádzame odkryté holiny, ale ani pne po jednotlivej ťažbe, keďže takmer
okamžite ich pohltí rozvíjajúce sa prirodzené zmladenie. Obrovská inšpirácia...
Nielen pre mňa. Vtedajšie prevažne nelesnícke vedenie podniku vidí v prírode
blízkom hospodárení príležitosť prezentovať našu lesnícku prácu aj z iného
uhla pohľadu, ako je tradične verejnosťou zaužívaný obraz lesníka – ťažiara,
a tak sa medzi podnikové dokumenty zaraďuje v r. 2005 metodický pokyn
pre zakladanie a obhospodarovanie porastov prírode blízkym spôsobom. Kde
inde ako na Smolníckej osade sa dá nájsť najvhodnejší typ lesov a najfun-
dovanejšieho hospodára pre terénne ukážky prírode blízkeho hospodárenia?
A tak sa na najbližšie 2 roky stretávame pri celkovo 8 vzdelávacích aktivitách
a spolu s nami viac ako 150 pozvaných štátnych lesníkov zo všetkých od-
štepných závodov. A práve tu, hoci len počas krátkych, 2-dňových „školení“
s Lacom v jeho výberkových lesoch, sa u mnohých z nich, tak ako predtým
i vo mne, rozhorelo nadšenie a odhodlanie pre prírode blízke hospodárenie,
ktoré neskôr pretavili do svojej každodennej lesníckej činnosti. Tým sa však
výpočet lesníckych návštev v Lacovom lesníckom obvode nekončí, skôr len
začína. Som rád, že na Smolnícku osadu môžem nasmerovať ďalšie vzdelá-
vacie aktivity pre štátnych ale i neštátnych lesníkov, návštevy zo štátnych
lesov Maďarska, Švédska a Ukrajiny, alebo len tak jednoducho sprostredkovať
jednodňové výjazdy lesníkov z lesných správ štátnych lesov. Laco sa ochotne
venuje všetkým návštevám, ani slovkom sa nezmieni, že čas, ktorý s nimi
(bez nároku na odmenu) strávi, si musí nadpracovať, aby si splnil svoje pra-
covné povinnosti. Pri všetkých tých stretnutiach si všímam, ako sa postupne
profesionalizuje jeho prejav, ako dokáže vysvetliť svoje pracovné postupy,
50
zdôvodniť výberkové princípy, odpovedať na rôzne otázky, diskutovať s prívr-
žencami, ale i pochybovačmi jeho hospodárenia. Nemá ani problém postaviť
sa pred kameru, keď s ním natáčame inštruktážne video o výberkovom hos-
podárení, rovnako jasne a zrozumiteľne dokáže formulovať svoje myšlienky
i v 2 knižných publikáciách, ktoré Lesy SR vydávajú a distribuujú pre širokú
lesnícku prevádzku. Ani s jeho odchodom do dôchodku sa väzby na štátne
lesy nepretŕhajú. Okrem toho, že často navštevuje svojich kolegov na Smol-
níckej osade, vydáva sa aj na niekoľkodňové pobyty za svojimi nasledovníkmi
na lesné správy na strednom Slovensku, kde ich zaúča a zároveň pomáha pri
vyznačovaní ťažbových a výchovných zásahov prírode blízkym spôsobom.
Prijíma pozvania na lesnícke dni, organizované Lesmi SR, odborne diskutuje
a teší sa zo spoznávania nových objektov prírode blízkeho obhospodarovania.
Účasť prisľúbi aj na jesenný lesnícky deň Pro Silva, sprítomnený je však už len
tichou spomienkou jeho účastníkov...
Náš vzťah si nedovolím označiť za osobné priateľstvo, pretože pri všet-
kých tých mnohých stretnutiach sme takmer všetok čas využili na diskusie
o prírode blízkom hospodárení a o našich súkromných životoch sme sa po-
informovali len pár vetami. Ja som rád „ťahal z neho prevádzkové rozumy“
a on zas prichádzal s návrhmi, čo by bolo treba presadiť z podnikovej úrovne.
Preto ak spomeniem môj najsilnejší zážitok s ním, znovu bude len pracovný.
Bolo to po slávnostnom otvorení náučného chodníka na Smolníckej osade
v r.2006, kde som pre náhlu neúčasť generálneho riaditeľa reprezentoval náš
podnik, po tom, ako sme spolu s Lacom absolvovali slávnostné prejavy, roz-
hovory s novinármi a nakoniec aj krátke nakrúcanie do večerných televíznych
novín. Neskrýval som svoje nadšenie z vydarenej akcie, ako aj zadosťučinenie
z toho, akej publicity sa dostalo Lacovmu „výnimočnému lesu“ a prírode blíz-
kemu hospodáreniu vôbec. „Toto je veľký deň pre naše spoločné snaženie“
vravím a s úsmevom dodávam: „A to som tu vôbec nemal byť a ešte bude
zo mňa aj mediálna hviezda.“ Laco na mňa pozrel a vážne povedal: „Ver mi,
práve takto to Stvoriteľ chcel a zariadil.“ A zrejme to tak chcel a zariadil aj
onoho septembrového dňa, keď Laca neočakávane povolal k sebe a nám,
jeho kolegom a nasledovníkom v jeho snažení, zanechal už len spomienku
na tohto síce skromného a nenápadného, pritom však nekonečne inšpiratív-
neho človeka.
Rudolf Bruchánik
vedúci referent - špecialista pestovania
lesa
Lesy SR š.p., generálne riaditeľstvo,
Banská Bystrica,
člen výboru Pro Silva Slovakia
Dvaja priatelia v spoločnosti vznešenej
dámy. Rudolf Bruchánik vpravo.
51
 Daj veci meno...

František Pisarčík
15 S Ferom Pisarčíkom (vpravo) v Lesníckom skanzene

v mladosti, no keď som sa s ním spoznal, urobil na mňa mimoriadny dojem

svojím elánom a chuťou do práce, ktorej rozumel. Bral túto robotu veľmi váž-
ne, ale s radosťou a veľkou pokorou. Spočiatku som dobre nerozumel, o čo mu
presne ide, no vždy som ho pozorne počúval a postupne sa od neho učil. „Stá-
le budeš narážať na niekoho, kto ťa bude kritizovať. No nestrácaj svoju vieru
Mal som tú česť pracovať s Lacom necelých osem rokov. Najviac sa mi a dvojnásobnú pozornosť venuj tomu, o čoho správnosti si presvedčený,“ bola
však vrylo do pamäti obdobie rokov 2005 – 2007, keď po niekoľkých reor- jedna z viacerých rád, ktorými sa riadil. Občas mi tie svoje rady prečítal z pa-
ganizáciach v štátnych lesoch boli vytvorené polesia s jedným odborným piera (mal ich tam trinásť), ktorý vytiahol zo stolíka.
lesným hospodárom a s jedným - dvomi, niekde až tromi lesníkmi. V tomto Raz nás navštívil na polesí výrobno-technický námestník, inžinier Ja-
období som pôsobil na Smolníckej osade ako odborný lesný hospodár a Laco kubčin, s tým, že by chcel vydať brožúru z výberkových lesov na propagáciu
spolu s Jarom Kovalčíkom tu boli lesníci. Laco spravoval lesný úsek Kloptaň a potreboval nejaké materiály. Laco sa ho opýtal: „Pán námestník, prečo nás
a Heal, Jaro mal Lenivú až po Smrekový vrch a Zbojnícku skalu. V bývalej neprídete pozrieť častejšie?“ A on nato: „Laco, ty mi tu na Osade nedávaš
budove Lesnej správy Smolnícka priestor.“ Myslel to však obrazne, že u Laca bolo všetko tip-top. A Lacovi to
osada, za Mníškom nad Hnilcom stačilo, nepotreboval viac k práci. Viedol si veľmi presnú evidenciu všetkého,
pri píle, sme mali menšiu kance- čo robil. „Čím presnejšie plánuješ, tým tvrdšie ťa postihne náhoda“ – toto bol
láriu, ktorú neskôr spolu s celou jeho častý výrok, alebo „Všetko čo prichádza, prichádza z nejakého dôvodu.“
lesovňou štátne lesy odpredali Stále vravieval, aby sa v lese nerobilo pre kontrolu, ale pre potrebu lesa.
nášmu susedovi. Laca som zasti-
A na záver ešte jedna z jeho posledných rád: „Daj veci meno a ona sa
hol počas jeho pôsobenia v štát-
stane.“ Laco, ďakujem Ti, že som mohol s Tebou pracovať a zažiť krásne veci.
nych lesoch, keď už odchádzal do
dôchodku koncom roka 2007. Aj
napriek tomu nestratil chuť pra-
covať a odovzdávať svoje bohaté
skúsenosti druhým. Vyzeralo to František Pisarčík
skôr ako keby chytil druhý dych bývalý Lacov kolega
v polovici maratónu a šiel napl- Výberkový les má k prírodným
rezerváciám najbližšie.
súčasný riaditeľ Mestských lesov Spišská Belá
no do cieľa. Neviem, aký bol Laco

52 53
 Ako hovorí Paľo: Prišiel deň D a hodina H. Po vystúpení z autobusu sme
sa zvítali a nabrali smer Považský Inovec. Po ceste som dostal množstvo otá-
zok typu, ako bude prebiehať návšteva, kedy a kam pôjdeme. Malá zastávka
S priateľmi v lese na Lesnej správe Duchonka a potom šup na chatu Mankovec. Po náročnej
ceste som ich nechal oddýchnuť a o dve hodiny sme už boli v lese. Hodnoto-
i v čase vé prírastkové hospodárenie, intenzita zásahov, obnova dubín, rozpad korún

16
duba vplyvom podkôrnika dubového, tracheomykózne huby, imelovec ako
parazit. To všetko bolo pre Laca pole neorané. Počúval, pýtal sa, navrhoval
možné riešenia a postupy.
S príchodom do viacvrstvovej štruktúry smrečín „už bol doma“. Poradil
nám, ako postupovať a čo robiť, aby sme smrek u nás udržali, aj keď tu nemá
svoje optimum. Bol prekvapený, že tu máme v nadmorskej výške 400-600 m
Dušan Mikuš zdravé smrečiny.
Večer prišli na chatu ďalší lesníci
z Lesnej správy Duchonka. Zdolávali sme
navarený guláš a pri ohníku si užívali prí-
jemnú letnú večernú atmosféru. Spomien-
ky na minulosť a zážitky sa preniesli aj do
chaty. Spomínali sme, „rúbali“, zalesňova-
li, kádrovali aj politikárčili. Keď sme prešli
Laca som spoznal na prvých školeniach v Smolníku, ktorých som sa zú- všetky nelesnícke a lesnícke výkony a spl-
častnil s lesníkmi z Lesnej správy Duchonka. Prvé stretnutie zanechalo dob- nili sme mesačné aj ročné plány, spokojne
rý dojem aj veľa otázok. Ako čo najlepšie využiť a preniesť Lacove skúsenosti sme zaujali miesto v posteli.
s výberkovým spôsobom hospodárenia z porastov jedle, smreka a buka ku nám Skorý Lacov budíček som vnímal iba
do dubových a bukových listnatých lesov? Opakované stretnutia na akciách ako rannú hmlu. Až pri raňajkách sa pri-
organizovaných na Slovensku i v zahraničí hnutím Pro Silva nás zblížili ešte viac. znal, že sa bol poprechádzať. Dal si rannú
Deň stromu vo Vydrove – to bola naša pravidelná nepísaná stretávka. Tam sme rozcvičku a pravidelné cvičenie jogy – to
aj dohodli Lacovu návštevu, lebo prejavil záujem vidieť hospodárenie v dubi- som o ňom nevedel. Telo mal vskutku vy-
nách, bučinách a zmiešaných listnatých porastoch. Termín sme niekoľkokrát športované, ale aj vypracované. S veselou
odložili a rozšírili ho o spoločnú návštevu Laca s naším spoločným priateľom, mysľou som veril, že v pohode dá 100 ro-
stredoškolským učiteľom Paľom Železníkom, zo Strednej lesníckej školy v Lip- kov.
tovskom Hrádku. Obe tieto významné osobnosti som si nesmierne vážil pre ich Na dnešný deň bola v pláne časť kul-
odbornosť, praktickosť, morálku, etiku a postoj k životu samotnému. túrno - historická. Nabrali sme smer Nit-
Termín akcie bol na svete: 17. až 19.jún 2013. Zámerom bolo vidieť spô- rianska Blatnica – kostolík Jurko.
soby hospodárenia v listnatých porastoch. Ale návšteva nebola zameraná len Cesta ubehla pri otázkach a odpove-
na lesnícky program. Možno viac ako lesnícky mala kultúrno - historický roz- diach veľmi rýchlo. Už z cesty Topoľčany
mer. Tieto dve legendy slovenského lesníctva, Laco a Paľo, chceli navštíviť aj – Piešťany vidieť v lese vežičku - Rotunda
kostolík Jurko v Nitrianskej Blatnici, múzeum v Bojnej a slovanské hradisko svätého Juraja. Mali sme šťastie. Na opra-
Valy. Obaja sa zaujímali o históriu, kultúru a kresťanstvo, takže bolo jasné, že ve rotundy sa pracovalo, takže sme mali
toto musíme absolvovať. Obe miesta (Bojná aj Jurko) sú úzko spojené a histo- odborný výklad z prvej ruky. Pochá-
ricky previazané so začiatkami slovanstva v srdci strednej Európy. dza z 9. storočia, asi z prvej tretiny, teda V poraste na Duchonke

54 55
 z predveľkomoravského obdobia. Je to jedna z najstarších stavieb a najstaršia zastavujeme, alebo iba z okna komentujeme rôzne zámery, postupy či hospo-
rotunda na Slovensku. Pokiaľ je tento kostol starší ako Kostol svätej Margity dárske spôsoby v jednotlivých porastoch. Prichádzame do osady Zlávy. Prežil
Antiochijskej v Kopčanoch, tak ide o najstarší stojaci kostol. Táto národná kul- som tam v horárni 12 rokov života. Nad budovou je prameň krištáľovo čistej
túrna pamiatka sa nachádza v katastri obce Nitrianska Blatnica. Od roku 1530 kvalitnej vody s výdatnosťou 30 litrov za sekundu v lete či v zime. Poklad ne-
sa tu pravidelne schádzajú tisíce pútnikov vždy na sviatok sv. Juraja. Tradícia vyčísliteľnej hodnoty. A neďaleko stojí stará horáreň. Dom, kde bývali rodičia
pútí a vzťah ľudí k tejto nádhernej lokalite nebol prerušený ani bývalým re- a tiež Hubert Bezačinský, neskôr profesor pestovania lesov na Technickej uni-
žimom. Laco aj Paľo nechceli veriť, ako sa dotýkajú histórie. A že tento do- verzite vo Zvolene. Mám jednu fotku, kde sú pri tejto horárni odfotení Hubert
tyk našej slovanskej minulosti, kresťanstva a kultúry je hlboko v lese. Les si Bezačinský spolu s Mikulášom Michelčíkom st. (ďalšia významná osobnosť
toto úžasné miesto ochránil. Pre nás aj pre budúcnosť. Všetci traja sme bez slovenského lesníctva). Spoločne konštatujeme, že lesnícka práca vôbec nie
slov nasávali úžasnú atmosféru tohto miesta. Nechcelo sa nám odísť z mies- je fádna a jednotvárna. Nie je iba o kubíkoch, hektároch, eurách, plánoch a ta-
ta, ktoré patrí k najstarším pamiatkam našich slovanských dejín. Komplex buľkách. Vieme si ju urobiť zaujímavou, keď poznáme a zaujímame sa o našu
archeologických zistení má veľký význam pre poznanie našich dejín. Novými minulosť.
zisteniami ich prepisuje. My lesníci, starajúc sa o slovenské lesy, usilujeme sa aj o poznanie našej
Ideme späť do centra obce Bojná. Názov je zrejme od slova „bojovať“. miestnej lesníckej histórie a kultúry. Vedie nás k tomu múdrosť, ktorá hovo-
Vedľa Obecného úradu je múzeum, kde sú originály bežných nálezov aj repli- rí: „Kto nepozná svoju minulosť, nechápe súčasnosť, netuší ani svoju budúc-
ky mimoriadne vzácnych nálezov z hradiska Valy. nosť.“
Ideme pozrieť hradisko Bojná Valy do terénu. Míňame storočné dubové Ducha sme nasýtili dokonale, ale hlad nás premohol. Dávame si neskorý
porasty obnovne rozpracované, zmladené v malých hlúčkoch a skupinách po obed, pečeno–údeného pstruha. Miestna delikatesa agroturistického stredis-
celom poraste. Objekt Pro Silva Babica. Prirodzená obnova duba je tu na roz- ka Viridis na Kulháni, v ktorom gazduje moja polovička. Vínko z Radošiny ne-
siahlej výmere. smie chýbať. Vraciame sa k debate o dnes nadobudnutých poznatkoch. Akoby
Strmou cestou vchádzame do hradiska Valy. Majestátnosť hradieb po toľ- na dôvažok pripomínam, že Zlatníky a časť Kulháň, ako i toto miesto, kde
kých storočiach zanecháva na tvárach oboch návštevníkov úžas. Archeológo- sedíme, sú známe ťažbou zlata
via tu hľadajú v rozsiahlom komplexe hradiska čriepky našej minulosti. Podľa ešte z čias cca 400 r. p.n.l. Po-
množstva a pestrosti nálezov a tiež podľa používania zlata a zlatom tepaných vrchová ťažba plavením tu tr-
predmetov bežného používania je možné konštatovať, že nešlo o bežné hra- vala ešte do čias Márie Terézie.
disko. Bojná – Valy bolo hradisko s významným hospodárskym, mocenským Popri jedení a zapíjaní pozerá-
a christianizačným centrom Nitrianskeho kniežatstva a neskôr Veľkej Moravy. me na staré duby - prírodnú
Ide o najzachovalejšie a najrozsiahlejšie slovanské hradisko – naše domáce, rezerváciu Kulháň, ktorým si
dobre zachované Pompeje. Netušil som, že to mojich priateľov a návštevníkov nikto netrúfa odhadnúť vek.
až tak chytí za srdce. Ťažko povedať, či majú 400-
600 alebo ešte viac rokov.
Cestou domov prechádzame okolo ďalších dvoch slovanských hradísk.
Dve našli a ukázali archeológom lesníci. Ja som objavil hradisko pri Nitrianskej A práve minulosť les-
Blatnici a kolega Zenon pod Skalkou. Ideme autom okolo hradiska pri Lehote níctva, ale aj lesníckej osady
- kopanica na doline. Tu sa našli aj mince z Rímskej ríše. Na tomto hradisku Kulháň sa spomína na tomto
zrejme bola strážna jednotka. Sme na Limes Romanus – na niekdajšej hrani- lesníckom významom mieste.
ci Rímskej ríše. Možno práve tadiaľto prešli Rimania k Trenčínu, kde na ska- Je súčasťou lesníckeho náučné-
le zanechali svoj nápis. Nápis spomínajúci osadu Laugaricio hlása víťazstvo ho chodníka Duchonka-Kulháň.
II. rímskej légie nad Germánmi počas Markomanských vojen v roku 179. Je to Tieto skutočnosti sa uvádzajú
najvýznamnejšia rímska epigrafická pamiatka v strednej Európe na sever od pri pamätnej tabuli prof. Beza-
Dunaja. činskému na Kulháni, kde začal
pôsobiť ako správca miestnych V priateľskom objatí (sprava Dušan Mikuš,
Blúdime v histórii civilizácií (Rimanov, Germánov, Slovanov) a pritom sa profesor Pavol Železník, Laco Alcnauer)
lesov. Prvé zmienky o obhos-

56 57
 podarovaní okolitých lesov siahajú do dávnejšej minulosti. Vlastníkom miest-
nych lesov bola vtedy rodina Beréniovcov. Za čias Erdödyovcov, v roku 1726,
bola na Kulháni postavená „Jágerňa“, obývaná lesníkom–poľovníkom.
Na Kulháni býval personál obhospodarujúci okolité lesy. V Malých Hos-
tiach v budove provizora panstva bolo už v roku 1731 dočasné sídlo lesnej
správy pre oblasť Suchej doliny (Zlatníky–Šišov). Správu o tomto lesnom úra-
de (Sylvanatus, Waldamt) máme ešte z roku 1772. Lesný úrad v Prašiciach
bol reprezentantom samostatného hospodárskeho odvetvia - lesníctva ako
bilančnej jednotky. V roku 1827 eviduje ročnú výšku ťažby po sortimentoch
24 765 m3.
Na jednom z panelov, ktoré sa venujú lesníckej histórii, sú zaujímavé
myšlienky a motto.
Niet inej cesty, len vrátiť do našej histórie tváre,
ktoré jej dávajú človečenský rozmer.
Sme – zdá sa – národ, ktorý má geneticky zakódovanú
potrebu oprieť sa: očami o horu, rozumom
o dejiny, srdcom o osobnosť.
Ivan Krasko
Profesor Hubert Bezačinský dal Kulháňu pečať významného lesníckeho
miesta.
Ideme autom k poslednému bodu našej návštevy. Rozhľadňa na Panskej
javorine. Malou okľukou navštevujeme semenný porast duglasky tisolistej.
Po daždi, alebo za mrazivého počasia s minimom vodných pár vo vzduchu je
odtadiaľto možné vidieť Kriváň, Bratislavský hrad, Štefánikovu mohylu v Bre-
zovej i Štúrov Uhrovec. Ešte pred výstupom na rozhľadňu čítame zaujímavú
básničku. Pozeráme z najvyššieho bodu na všetko, čo sme navštívili. Všetky
slovanské miesta dýchajú históriou. Vyťahujem knihu, ktorú mám pripravenú
a čítam z nej stať nanajvýš aktuálnu. Ide o dielo slovenského kňaza žijúceho
v Austrálii. Vo svojej knihe píše o Slovákoch a ich minulosti. Laco a Paľo za-
bodnú svoj zrak do šírych diaľav a pozorne počúvajú moje čítanie o nás Slová-
koch z diela Pavla Hrtúsa Jurinu s názvom Diera do sveta.
To sme i my, to sú naše ústa, čo kedysi v piatom či šiestom storočí po
príchode na podtatranské svahy do dunajskej kotliny hovoria: „Tu sa
usadíme, tu bude náš domov.“
To sme my, čo rúcame Perúnove sochy a oltáre, keď nám misionári
hlásajú Krista.
58
To sme my, čo miešame maltu pre murárov, keď sa stavia
pri starodávnej Nitre prvý kresťanský kostol.
To sme my, čo vítame s nadšením a s radosťou v duši svätých bratov
zo Solúna. Sú naši a my sme ich.
To sme my, čo pred tisíc sto rokmi kľačíme skrúšení a v bolesti,
keď Metod, veľký oráč na Kristovej roli dokonáva pozemskú púť.
To sme my, čo utekáme do hôr pred divokými prišelcami z ázijských
stepí.
To sme my, čo utekáme pred Tatármi.
To sme my, čo utekáme pred Turkami.
Utekáme pred husitmi, labancami, kurucmi.
To nás drancujú hordy Tökölyho.
To nás zdierajú lúpežníci za čias Bocskayových.
To i naše dediny ničia hordy za čias Bethlena, Rákoczyho, za čias
Belzebuba takého, či onakého. Vždy sa našiel pekelník, čo nám cical
krv a priživoval sa na našom tele.
To sú naše rady, čo Carafa rozrieďuje, to sú naši bratia, ktorých vešajú
v Prešove.
To my hynieme morom.
To sa my zvíjame na dereši.
To my utekáme pred krivdou s Jánošíkom a mojím kysuckým bratom
Uhorčíkom. To nás vešajú v Mikuláši 1713.
To my padáme od hladu a vysilenia v robote na panskom.
To sme my, čo utekáme do sveta, lebo v zemi, ktorú voláme
otčinou, krivda sadla za stôl a pravda pri dverách žobre.
To sme my, čo ponúkame svetu šafran.
To sme my, čo sa túlame s drotárskou krošňou po Rusku,
po Poľsku, kade-tade.
Úbohé Slovensko, tak priliehavo zasvätené
Matke Sedembolestnej, ktorej srdce prebodlo sedem mečov bolesti.
Našich mečov bolo viac ako sedem.
Viac ako sedemdesiatsedem!
Ubiedený národ, krajina náreku.
A predsa ňou nepohŕdame, ale dojato sa k nej vinieme
a prihovárame sa jej tými najvrúcnejšími slovami, na aké sa môžeme
zmôcť: SLOVENSKO MOJE, OTČINA MOJA!
59

Na Duchonke - v jednom z najkrajších porastov duglasky na Slovensku.
Nechcel som ich rozplakať - starých chlapov, čo preskákali v živote mno-
ho, ale pár slzičiek sa skotúľalo po ich tvárach. Dostal som pochvalu od Paľa za
umelecký prednes. On bol, okrem iného, aj vynikajúci slovenčinár. Laco si túto
kultúrnu vložku užil tiež plným priehrštím.
Ideme na chatu Mankovec. Prechádzame autom okolo obnovou rozpra-
covaných viacetážových porastov buka. Zastavujeme a kocháme sa prácou
lesníkov a prírodou. Obaja, Laco a Paľo, si utvrdzujú a opakujú informácie,
ktorých bolo neúrekom. Žasneme nad našou minulosťou, históriou, kultúrou,
lesníckou prácou. Po teplom dni, aký sme prežili, nás informácie a letná únava
zmohli. Nezvykle skoro (pred polnocou) si ideme ľahnúť.
Ráno balíme a je nám smutno, že sa všetko končí. Pred nastúpením do
auta dostávam od Laca darček na pamiatku. Namaľoval mi bohyňu Dianu
na love. Laco namaľoval veľa pekných obrazov. Som rád, že mi na neho zo-
stala táto spomienka. Autorom originálu bol Tizian, jeden z najvýznamnejších
talianskych renesančných maliarov 16. storočia. Aká paralela. Laco bol naj-
významnejší praktický slovenský lesník z prelomu 20. a 21. storočia. Aj preto
dostal Cenu Jozefa Dekreta Matejovie.
Laco patril k lesníkom, ktorého si každý, kto lesníckej veci rozumie, vážil
už počas života. Citom pre les a prírodu pochopil potrebu, možnosti a spô-
sob obhospodarovania lesa aj bez vysokoškolského vzdelania. Jeho dielo tu
zostane pre ďalšie generácie ako klenot slovenského lesníctva. Tak treba ku
Smolníckej osade pristupovať pri pokračovaní Lacom začatého diela.
Dušan Mikuš
vedúci lesnej správy, Lesy SR š.p.,
člen výboru Pro Silva Slovakia
60
Najlepšia kniha
Pavol Dendys
17
Spoznali sme sa na historicky prvej zahraničnej exkurzii Pro Silva Slova-
kia v Rakúsku v septembri 2004. Ja ako začínajúci objavovateľ prírode blízkych
postupov pri obhospodarovaní lesa, on ako skúsený praktický lesník s dlho-
ročnými skúsenosťami s výberkovým hospodárením na Smolníckej osade.
Ako to pri takýchto exkurziách býva, počas jednotlivých terénnych ukážok
sa prirodzene vytvárajú skupiny lesníkov s približne rovnakým funkčným za-
meraním, napr. lesníci vonkajšej prevádzky, taxátori, výskumníci, pedagógo-
via, vedúci pracovníci firiem a pod. Pochopiteľne som sa počas celej exkurzie
„motal“ v blízkosti tých lesníkov, ktorí na jednotlivých zastaveniach preberali
konkrétne praktické pestovateľské postupy. Také, ktoré riešili problematiku
daného stanovišťa a práve tu som si všimol nenápadného lesníka s ruksakom
na chrbte, ktorý detailne popisoval každé pestovné opatrenie. Odvtedy sme
sa stretávali pri rôznych príležitostiach ešte mnohokrát, ale pre mňa ostane
v pamäti najmä táto úsmevná príhoda.
Bolo to v júni roku 2008 na celoeurópskom kongrese Pro Silva v ne-
meckom meste Freudenstadt. Okrem iného boli súčasťou kongresu aj terénne
ukážky v lesoch daného mesta. Predmetom jednej takejto ukážky boli aj lesy
priľahlého mestského parku obhospodarované výberkovým hospodárskym
spôsobom. Cieľom ukážky neboli realizované hospodárske opatrenia v tomto
lese, ale skôr išlo o poukázanie na rekreačnú a estetickú funkciu tohto parku
pre vysokú návštevnosť najmä miestnych obyvateľov. Tak sme mohli vidieť
61
 najhrubší strom, rôzne oddychové zariadenia, miesta pre deti a pod. Na jed-
nom zastavení sa naša „prevádzková“ skupina trošku oddelila a začali sme
diskutovať o konkrétnom vyznačení pestovného zásahu na danom mieste.
S pribúdajúcimi minútami sa zvyšovala hlučnosť našej konverzácie až do takej
miery, že náš sprievodca prerušil výklad a prišiel k nám vo chvíli, keď Lacko
pobehoval od stromu k stromu a spôsobom jemu vlastným vášnivo obhajo-
val prečo by vyznačil do ťažby tento strom a nie tamten. Sprievodca ho len
s úžasom pozoroval, po chvíľke sa nás spýtal, čo tu riešime a keď zistil, že ide
o odborné zameranie, len sa ospravedlnil, že on je len pracovník mestského
úradu, v tomto nám nepomôže a vrátil sa k ostatným účastníkom exkurzie.
A takto si budem nášho Lacka Alcnauera pamätať. Možno neprečítal
všetky odborné publikácie, názvy a definície, ale naučil sa čítať v tej najlepšej
knihe o lese, ktorou je samotný les. Citu pre správne rozhodnutia sa nedá na-
učiť, s tým sa musí človek narodiť, rozumieť prírodným zákonom sa dá len po
dlhoročnej praktickej činnosti v lese a som rád, že časť takýchto praktických
skúseností, potvrdených konkrétnym lesom pod Kloptaňou som mal možnosť
nejaký čas čerpať od človeka s veľkým srdcom a citom pre les.
Pavol Dendys
pestovateľ lesnej správy, Lesy SR š.p.
člen výboru Pro Silva Slovakia
V hĺbke lesa a myšlienok
62
Človek, ktorý rozumel
lesu a miloval ho
18
Mikuláš Huba
Osobne sa stretnúť s pánom Alcnauerom som mal tú česť tuším iba trikrát
v živote. Z toho dvakrát na pôde slovenského parlamentu. Prvý raz krátko po
začiatku volebného obdobia, keď som mu odovzdával menovací dekrét ako
novovymenovanému členovi poradného orgánu pre lesníctvo pri našom Vý-
bore NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Druhý raz tesne pred
koncom volebného obdobia, keď sme v kinosále Národnej rady organizovali
celodenné podujatie s názvom Deň lesa a krajiny v parlamente a pán Lacko
Alcnauer ho poctil svojou prednáškou, ktorú názorne ilustrovala výstava jeho
obrazov a kresieb, znázorňujúcich rôzne aspekty výberkového hospodárenia
v lesoch. Ale nepriamo bol v našej parlamentnej práci prítomný často. Takmer
vždy, keď sme v rozprave vystupovali s návrhmi na to, ako naše lesy chrániť
a hospodáriť v nich inak, než ako je to momentálne bežné, používali sme ako
príklad a živý dôkaz toho, že sa to reálne dá, práve pána Alcnauera a jeho
celoživotné dielo.
Ale oveľa zaujímavejšie ako spomínané stretnutia v nie veľmi príjemných
priestoroch Národnej rady SR boli dva krásne dni začiatkom júna 2013, ktoré
sme spolu s jeho veľkým obdivovateľom, vtedajším mojím parlamentným ko-
legom a vzácnym priateľom, Jankom Mičovským, strávili v „Alcnauerovskom
kráľovstve“, čiže v lese v Smolníckej osade. Bolo pôžitkom sledovať nielen
výsledky dlhoročnej citlivej a zároveň do detailov premyslenej práce tohto
neobyčajného pána lesníka, ale aj zanietenie s akým o lese hovoril. Pripo-
63

Deň lesa a krajiny v parlamente. Zľava Michal Tomčík, Ladislav Alcnauer,
Ján Mičovský, Mikuláš Huba, Martin Fecko a Igor Morong. Toto podujatie
pripravili praktickí lesníci a ochrancovia prírody v spolupráci s poslancami
Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie
menul mi legendárneho hrdinu svetoznámej novely francúzskeho spisovateľa
Jeana Giona: Muž, ktorý sadil stromy.
Okrem nezabudnuteľných spomienok na tohto vzácneho človeka, ktorý
nás opustil nečakane a predčasne, mi zostane aj jeho olejomaľba: pohľad do
interiéru výberkového lesa i útla knižka, akýsi ilustrovaný návod na to, ako
sa má v lese hospodáriť tak, aby zostal zdravý a krásny, a pritom plnil ako
produkčné, tak aj mimoprodukčné, celospoločenské funkcie. Pre nás všetkých
a natrvalo. Podobne ako natrvalo sa mi vryla do pamäti svetlá spomienka
na tohto výnimočného človeka.
Mikuláš „Maňo“ Huba
ekológ, publicista
64
„Neboj še...“
Jaroslav Kovalčík
19
V roku 1989, po skončení lesníckej školy v Prešove, som nastúpil na Les-
nú správu Mníšek nad Hnilcom. Vtedy som Laca po prvýkrát zaregistroval,
pretože pracoval na tej istej správe. Po mojom návrate z vojenčiny mi bol
pridelený lesný obvod vedľa Lacovho. Vtedy sme sa ešte veľmi nepoznali.
Ostatní lesníci hovorili o tom, že Laco je v pracovných záležitostiach veľmi
prísny. O tom, že musí mať všetko v najlepšom poriadku, načas a že v lese to
musí byť ako v parku.
V roku 1992 som nastúpil na lesný obvod Smolnícka osada, na ktorom
som až doposiaľ. V tomto období prebiehalo veľa organizačných zmien, vznikli
Obecné lesy Mníšek nad Hnilcom a urbariát Helcmanovce. My, lesníci, sme sa
mali vtedy rozhodnúť, kam sa začleníme. Ja som si vybral štátne lesy a Laco
tiež. Presídlili sme sa teda na Smolnícku osadu spolu. Osud to tak chcel, že
ja som mal úsek vedľa Laca, aj pracovný stôl som mal oproti jeho. Vtedy sa
začala písať naša spoločná história. Zistil som, že Laco nie je až taký neprí-
stupný a tvrdý. Zo začiatku som nechápal Lacov postoj k predpisom lesného
hospodárskeho plánu, pretože on stále žiadal nejaké zmeny v prospech jem-
nejšieho hospodárenia. Nám ostatným vysvetľoval svoje kroky, no my sme
ho vtedy ešte nebrali veľmi vážne, a to ani ja, lebo pre mňa bol vtedy predpis
lesného hospodárskeho plánu svätým písmom a naši nadriadení prakticky ani
nechceli, aby sme my ostatní hospodárili nejako inak. Hovorili, že úplne stačí,
keď jeden z nás, teda Laco, sa snaží niečo zmeniť. Časom som zistil, že to, čo
65
 robí pre les, je oveľa lepšie, než to, čo konáme my. Držali sme sa predpisu, ale Škoda však, že ten hore ho k sebe povolal príliš skoro. Podľa mňa je ešte
starý les nám začal ubúdať. V tom čase prišla ďalšia reorganizácia Štátnych veľa vecí okolo, ktoré treba dotiahnuť do úspešného konca a bez Laca to bude
lesov a na Smolníckej osade sme ostali len my dvaja lesníci a jeden odborný určite ťažšie. Na záver musím povedať, že to boli moje najkrajšie pracovné
lesný hospodár. Vtedy som už naplno začal hospodáriť jednotlivým výberko- dni, tie ktoré som prežil s ním, pretože sme sa vedeli vzájomne povzbudiť,
vým spôsobom. Laco ma do celej tejto problematiky viac zasväcoval. Vysvet- naliať pozitívnej energie a pracovať s radosťou, keďže toto je už v dnešnej
ľoval mne, ale aj ostatným, ktorí chceli niečo vedieť, prečo je tento spôsob dobe vzácnosť.
hospodárenia najlepší. Mňa presvedčil natrvalo. Začali sme spolu vyznačovať
ťažby, stále mi všetko dopodrobna vysvetľoval. Učil ma správne rozhodnúť sa
Jaroslav Kovalčík
v prospech lesa.
vedúci lesného obvodu Zbojnícka skala na Smolníckej osade
Objasňoval, aké následky bude mať určitý zásah v danom poraste. Stále Lesná správa Smolník, Lesy SR š.p.
zdôrazňoval, aby som každým zásahom zvyšoval stabilitu a kvalitu porastov
a zároveň zvýšil prírastok. Pred každým vyznačovaním ťažby som si všimol,
že Laco sa krátko pomodlil a poprosil – ako to on hovoril – toho hore, aby jeho
počínanie bolo správne a jeho počínanie mu stromy odpustili. Laco bol mojím
druhým vzorom, spolu s mojím otcom, oni ma naučili všetkému lesníckemu.
Keďže sme boli s Lacom denne spolu, stále sme sa mali o čom baviť aj spolu
s naším hospodárom Ferkom Pisarčíkom. Boli to veľmi pekné časy.
Nejde však len o krásu. Treba často zdôrazňovať, že výberkové hospodá-
renie je nielen prírode najbližší, ale aj najlacnejší spôsob práce lesníka. Moje
celkové náklady na kubík sú za posledné dva roky približne 12 eur, kolegovia
ktorí ostali pri klasickom podrastovom spôsobe, ich potrebujú 17. Treba dodať
viac?!
Okrem lesa mal Laco i ďalšie koníčky - maľovanie a šport. Mnoho ľudí ob-
daril svojimi obrazmi, z ktorých vyžarovalo veľa pozitívneho, tak ako aj z neho
samotného. Bol to večný optimista s vetou „je to tak jak ma buc a neboj še,
budze ľepši, šak ten hore to tak chce.“ „Raz ti to tu odovzdám“ ( Jaroslav Kovalčík vľavo)

66 67
 Prišiel čas, keď človek spomína na kolegov, ktorí odišli do lesníckeho
neba. Lacka som spoznala v roku 1992, keď som začala pracovať na Lesnom
závode v Margecanoch a celá Hnilecká dolina bola mojím novým pracovným
Bodky pôsobením. Spoznávala som nové lesy a nových ľudí. Jedným z nich bol aj
Lacko Alcnauer. Časom došlo k reorganizáciám a nakoniec sme spolu pra-
covali na jednej lesnej správe, Lacko ako lesník a ja ako technik pre ťažbu

20
dreva. Stretávali sme sa často, komunikovali, spoznávali. Lacko bol človek,
ktorý sa tešil úcte svojho okolia. Prvé čo som si vždy všimla, bol jeho úsmev
a pokoj v očiach. Bol praktický, pohotový, šikovný. Mal radosť z každej veci,
ktorá sa nám vydarila, čítal a pozoroval svet okolo seba, všetky zmeny, dy-
namiku a všetky nové a užitočné poznatky a skúsenosti sa snažil odovzdať
ďalej. Pamätám, ako sme mu raz, počas jeho maródky, spolu s kolegom po-
Mária Oberhauserová máhali vyznačovať ťažbu v porastoch na Smolníckej osade. Tešili sme sa, že
sme Lackovi pomohli. Výsledok však bol trochu iný. Lacko keď po maródke
nastúpil, chodil po poraste a niektoré bodky na stromoch mazal a vyznačoval
iné stromy, mal jednoducho iný pohľad na to, ako má porast a les po ťažbe
vyzerať. Trochu sme s kolegom podudrali a nechali Lacka porast preznačiť.
Nazvali sme ho vtedy tvrdohlavým. Bolo dobre, že bol aj kúsok tvrdohlavý, to
mu pomáhalo ísť jasne svojou cestou, prekonávať životné skúšky a prekážky,
poznať hodnoty a životné priority. Lacko bol múdry človek a spájala sa v ňom
určitá miera pokory a vnútorného pokoja. Často sme pri riešení úloh diskuto-
vali cestou v lese, vysvetľovali si, ako by to malo vyzerať, čo treba urobiť... .
Pochopila som, že múdry človek sa nepotrebuje presadzovať za každú cenu.
Múdrosť je aj umenie a určitá miera talentu je nevyhnutná. Pracovné stretnu-
tia s Lackom prinášali aj mne nové vedomosti a poznanie. S Lackom sa dalo
hovoriť o práci, o umení, o športe, o všetkom, čo malo zmysel. Spolu s ďalšími
kolegami sme navrhli a naprojektovali Lesnícky náučný chodník Smolnícka
osada (rok 2006) a pri jeho realizácii využili aj Lackov maliarsky talent. Neskôr
sme spolu brigádovali a vytvorili niečo, čo prináša úžitok všetkým. Lacko sa
pravidelne zúčastňoval lesnej pedagogiky na Smolníckej osade, o čom svedčí
„Lesníka ma bolieť krk...“ aj množstvo fotografií, ktoré som urobila počas vychádzok so žiakmi rôznych
škôl, od najmenších až po dospelákov a odbornú verejnosť. Ďakujem, Lacko,
že som mohla byť po celé tie roky Tvojou kolegyňou.

Mária Oberhauserová
technik pre ťažbu
Lesná správa Smolník, Lesy SR, š.p.

Práca s deťmi, aj to Laco vedel.

„...ale treba pozerať aj pod nohy!“

68 69
 upraviť zákon o lesoch tak, aby bol viac zvýraznený význam výberkového
hospodárskeho spôsobu. Predmetom našej diskusie bola nasledovná formu-
lácia: „Výberkový hospodársky spôsob sa uplatňuje všade tam, kde existujú
Alcnauerov zákon vhodné podmienky, alebo tam, kde je možné takéto podmienky vytvoriť“.
Tento text, ktorý bol kompromisným výsledkom Lackovej úvahy, sa však
účastníkom zdal príliš radikálny, a tak sme sa na jeho jednoznačnej podpore

21
napokon nezhodli. To mi však nebránilo zobrať uvedený text „pod pazuchu“
a navštíviť s ním na ministerstve pôdohospodárstva inžiniera Dóczyho, ktorý
mal na starosti legislatívu. Poukázal som na inšpiratívnosť takejto formulácie,
ktorá nikoho k ničomu nenútila, no doširoka otvárala bránu skutočne prírode
blízkemu hospodáreniu. Slúži ku cti Jozefovi Dóczymu, že sa s textom stotož-
nil, zaradil ho do vládneho návrhu a uvedené znenie sa tak mohlo už zakrátko
Ján Mičovský stať v takmer nezmenenej podobe súčasťou paragrafu 18 zákona o lesoch.
Vždy keď si túto stať prečítam, spomeniem si na Laca a jeho príslovečné: „Ne-
boj sa, všetko je tak ako má byť.“
Ján Mičovský

V roku 2013 sa vo vý-

berkových lesoch Smolníckej
osady uskutočnilo stretnutie
poslancov - členov Výboru
Národnej rady SR pre pôdo-
hospodárstvo a životné pro-
stredie s lesníkmi. Podujatie
veľmi pekne pripravil štátny
podnik Lesy SR. Účastníkov
lesnými chodníčkami spre-
vádzali dve osobnosti, ktoré
síce formálne oddeľovalo
nemálo stupňov kariérne-
ho rebríčka, no hodnotami,
ktorými vnímavých obdarú-
va príroda, mali k sebe veľ-
mi blízko - vysokoškolský
lesnícky profesor uznávaný
doma i v zahraničí Milan Sa-
niga a lesník Ladislav Alc- Poslanci NR SR v lesoch Smolníckej osady (12. – 13. jún 2013)
nauer. Na záver dvojdňového Zľava: Helena Mezenská, Milan Lukáč, Martin Fecko, Ján Mičovský, Mikuláš Huba,
stretnutia vznikla myšlienka Peter Gerčák, Milan Saniga, s fotoaparátom v ruke Jozef Spevár, Marcel Cirbus

70 71

Pirohy
22
Peter Marcinko
Keď som ako mladý chalan nastúpil na vlak menom Lesníctvo, vedel som
o Lacovi len to, že je lesníkom neďaleko na Smolníckej osade. Vedeli sme
o ňom, že je skromný, nepoužíva auto, športuje a je maliar. Život šiel ako oby-
čajne, Laco značil stromy, hora sa rúbala, les rástol a ostával v nezmenenej
podobe. Ja ako mladý študent lesníctva som si ani zďaleka neuvedomoval,
koho som mal celý ten čas tak blízko seba. Študijné osnovy z dávnych dôb
nám vštepovali do hlavy pestovanie lesa vekových tried, roky, desaťročia.
Teraz, keď si na to spätne spomínam, je až neuveriteľné, že on to robil úpl-
ne inak. Tak prosto, tak jednoducho, tak lacno. Keď si spomeniem na naše
prvé stretnutie, spred hádam se-
demnástich rokov, je to zvláštna
spomienka. Stretli sme sa celkom
náhodou. Okolo celej našej dedi-
ny menom Mníšek nad Hnilcom
máme krásne lesy, no mňa to stá-
le ťahalo tam, kde rastú ozrutné
jedle, štíhle javory a zelené smre-
ky. Zdôrazňujem, že rastú. Pod
nimi drobné, nahusto čakajúce
stromčeky, kým im Laco dopraje
troška svetla, aby sa mohli z pl-
Chvíľa oddychu (Peter Marcinko vľavo) ných pľúc nadýchnuť a začať svoj
72
neľútostný boj o prežitie. Darmo som rozmýšľal a nádejal sa, prečo to nepre-
svetlí alebo nedorúbe. Rozmýšľal by som možno aj dodnes, keby som ho tam
vtedy nestretol. A kohože som tam vtedy stretol? Človeka v staršom oblečení
s konvičkou v ruke a brašňou na pleci. Tak sme len debatili o živote, o škole,
nič konkrétne. Po príchode na vysokú školu v zahraničí som začal troška viac
vnímať svet okolo seba. Musel som. Bol som sám v cudzom meste, s cudzími
ľuďmi. Pamätám si ako dnes, keď v roku 2004 padla kalamita v Tatrách, sledo-
val som kadejaké relácie, čítal veľa článkov. Tam ktosi povedal, že tatranské
lesy bola jedna veľká monokultúra. Keď som si to tak dával do protikladu
s tým, čo robil Laco, vtedy ešte pán Alcnauer, niečo to vo mne zmenilo. Veľmi
pomaly som tomu začal prichádzať na chuť. Zdôrazňujem, veľmi pomaly, lebo
veľa ľudí to odmietalo, zatracovalo výberkový spôsob hospodárenia. Keď som
sa o tom niekde zmienil, väčšinou sa každý začal smiať, že to len on sa tam
môže takto hrať, keby som to mal robiť, aj mňa by to prešlo. Lenže neprešlo.
Po nástupe do práce som sa o to začal živšie zaujímať, hoci nie praktizovať
z rôznych dôvodov, keďže pracujem na takej lesnej správe, kde sa ešte stále
pasujeme s kalamitou a porasty, kde sa dá takto robiť, ostali od môjho prí-
chodu zatiaľ nedotknuté. Je to tiež obrovský potenciál pre tento hospodársky
spôsob. V tej dobe som už Laca navštevoval troška častejšie, rozhovory boli
dlhšie a vecnejšie, odbornejšie a pritom tak jednoduché. Vtedy som už dostá-
val do hlavy to, že tento spôsob hospodárenia je pre existenciu našich lesov
skutočne veľmi dôležitý. Navrhoval mi, aby sme šli ku mne na obvod pozrieť
porasty, že mi ukáže podstatu vyznačovania. Neboli sme. Neboli sme, a to ma
na tom najviac hnevá, že som odkladal takúto vec, ktorá sa už nikdy neusku-
toční. Na druhej strane, asi to tak malo byť, aby som sa pustil vlastnou cestou,
nekopíroval jeho rukopis do posledného detailu. To nikdy nebolo jeho cieľom,
aby po ňom niekto niečo do bodky opakoval. Vštepoval nám systém hos-
podárenia, aby sme pochopili podstatu veci a ako vravel, k rovnakému cieľu
sa dá prísť rôznymi spôsobmi. V pamäti mi ostanú spomienky na spoločný
výlet v Poloninách, kto tam bol, vie,
kto nie, môže ľutovať. To je posledná
spomienka na Laca, na živého Laca. Jej veličenstvo - v tom čase
No ešte jedna na tatarčené pirohy. Tie najväčšia jedľa na Smolníckej
osade v lokalite Heal
iskričky radosti v jeho očiach, keď mu
ich čašníčka doniesla, ako keď malé-
mu decku dáte hračku. Tak ako som
pred naším stretnutím netušil, čo je
výberkový hospodársky spôsob, tak
vtedy som po prvýkrát v Poloninách
počul o tatarčených pirohoch. Tak si
ich tam hore užívaj a oddychuj.
Peter Marcinko
vedúci lesného obvodu, Lesy SR, š.p.
73

Spomienka lesničiara
23
Jaroslav Hrubý
Toho vzácneho člove-
Jaro Hrubý pri pamätnom
výstupe na Kráľovu hoľu
ka a výnimočného lesníka sa
mi pošťastilo v živote osob-
ne stretnúť len dva razy. Prvý
raz za horúceho letného dňa
v známom Lesníckom skan-
zene v prekrásnej Vydrov-
skej doline v srdci Slovenska,
v Čiernom Balogu, kde mu
pred zrakmi prezidenta Slo-
venskej republiky, celej gene-
rality nášho lesníctva a tisícok
návštevníkov Dňa stromu ako
prvému lesníkovi udelili Cenu
Jozefa Dekreta Matejovie.
Na slávnostne vyzdobe-
né pódium vystúpil postavou
nenápadný, štíhly, nevysoký,
skromný horár, ktorému po
udelení ceny dali do ruky mik-
rofón. Keď Laco začal roz-
74
právať, všetci stíchli. I pán prezident, i pán minister, i pán sekčný šéf, i pán
generálny riaditeľ, i honorability et spectability z Technickej univerzity zo Zvo-
lena.
Stíchli preto, lebo rozprával človek z praxe, človek, ktorý bol denno-den-
ne v lese, človek, ktorý rozprával so zanietením a s veľkou znalosťou veci.
Rozprával síce obyčajný, radový lesník, ale mali čo počúvať aj lesní inžinieri,
docenti a kandidáti vied.
V tej chvíli vypadol elektrický prúd.
Ale Laco - ako starý profesionál - nehol ani brvou a pokojne dorozprával
svoje životné skúsenosti spojené s výberkovým hospodárením v lesoch.
Ozval sa veľký aplauz. To bolo ďalšie veľké uznanie celého lesníckeho
stavu Lacovej robote.
Druhý raz som Laca stretol v Humennom na oslave šesťdesiatky môjho
starého priateľa, Zvolenčana, Stredoslováka ako repa, ktorému aj po rokoch
života na Zemplíne ujde intonácia a prízvuk tam, kdesi ku Hronu, lesného in-
žiniera Jána Mičovského.
Už pri prvom predstavení a prvých informáciách o sebe - mali sme si čo
povedať, lebo môj otec bol horár - som si všimol neobyčajnú ľudskú prostotu,
príslovečnú skromnosť a úžasnú znalosť problematiky lesa. Laco nepotrebo-
val sústreďovať na seba pozornosť spoločnosti, radšej bol v úzadí a aj tak bol
celebrita. Preto mi dobre padlo, keď mi taký vzácny človek navrhol tykanie.
Bol som poctený.
V úvode som spomínal, že Laca som stretol v živote len dva razy. Naše
nasledujúce, tretie stretnutie sa už, bohužiaľ, neuskutočnilo. Bol som v príjem-
nej lesníckej spoločnosti, keď Jankovi Mičovskému zazvonil telefón. Pobled-
nutý nám oznámil, že Laco Alcnauer nás opustil. Bolo po nálade.
A potom už ostala len cesta do Helcmanoviec, na Lacov pohreb. Množ-
stvo lesníckych uniforiem. Prišli i z Generálneho riaditeľstva z Banskej Bystri-
ce, z Lesníckeho a drevárskeho múzea zo Zvolena, zo závodu, zo správy, prišla
kopa ľudí z dediny, rodina, priatelia a známi.
A prišli sme aj my, trubači z Prešova a z Trebišova. Tóny lesných ro-
hov a lesníc sa niesli celou dolinou ako posledný pozdrav zhasínajúcemu dňu
i nášmu Ladislavovi Alcnauerovi.
Jaroslav Hrubý
učiteľ, lesničiar, syn lesníka z Medzilaboriec
75
 Veľkým šťastím je, že vďaka uváženej hospodárskej činnosti Ladisla-
va Alcnauera a jeho nástupcu, na vyše 2000 hektároch porastovej plochy
možno dnes odprezentovať výsledky hospodárskej činnosti. Činnosti, ktorá
Zopár čísel poskytla spoločnosti na úžitok státisícové množstvá metrov kubických vy-
ťaženého dreva a tiež hlavné živobytie pre množstvo rodín. Dôsledky takej
činnosti pre prírodu sú takmer neviditeľné. Neveríte? Presvedčte sa sami...

24
Napríklad aj na náučnom chodníku, ktorý vedie týmto územím.
Produkcia dreva týchto lesov bola a do budúcna by aj naďalej mala zostať
prioritnou funkciou.
Z pohľadu dostupných čísel a pre lepšie pochopenie, možno o tomto lese
skonštatovať zopár zaujímavých faktov. Faktov takých, ktoré nevychádzajú
zo subjektívnych krátkodobých pocitov a emócií jednotlivcov, ale vychádzajú
Michal Tomčík z údajov zákonom nariadenej lesnej hospodárskej evidencie všetkých činnos-
tí, ktoré sa v lese vykonali. Lesná hospodárska evidencia je jednou z mnohých
povinných a zodpovedných úloh lesníckej práce.

Ťažba dreva
V období rokov 1994 až 2015 bolo v lesoch Smolníckej osady celkovo
vyťažených viac ako 250 tisíc kubických metrov dreva (údaj lesnej hospodár-
skej evidencie). Ak si predstavíme, že do jedného kamióna sa zmestí približne
Pozornosť lesníckej i laickej verejnosti si práca Ladislava Alcnauera získa-
22 m3 a do železničného vagóna 50 m3, tak je to viac ako 11 tisíc kamiónov
la predovšetkým stavom lesa, o ktorý sa staral a neskôr zanechal pre budúce
alebo viac ako 5 tisíc vagónov odvezených s plne naloženým drevom. Pritom
generácie. Jeho lesy získavali status výnimočnosti, obdivu a tiež aj mediál-
len z jedného lesníckeho úseku! Len z výmery približne 2 tisíc hektárov! Ak by
neho záujmu už počas jeho pracovného života. Dôležité je zdôrazniť, že po-
sme chceli rovnaké množstvo dreva jednorázovo vyrúbať holorubom pri prie-
rasty, o ktoré sa staral, boli intenzívne hospodársky využívané. To znamená,
mernej hektárovej zásobe (247 m3) slovenských lesov, museli by sme odlesniť
že sa v nich drevo ťažilo motorovými pílami. Zrúbané stromy sa z porastov
plochu o výmere viac ako tisíc hektárov, čo je vlastne viac ako 10 miliónov
na sklady vyťahovali hlavne traktormi a niekedy aj konským záprahom po
metrov štvorcových, alebo tiež štvorec lesa so stranou viac ako 3 kilometre.
linkách a zvážniciach, ktoré boli vopred narýpané buldozérom. Mladé porasty
a stromčeky sa vychovávali tiež motorovou pílou, sekerami alebo ručnými Súčasné porasty Smolníckej osady aj napriek predchádzajúcej inten-
pílkami. Drevo sa v porastoch ešte v nedávnej minulosti častokrát ručne od-
kôrňovalo a haluzina pálila na ohni. V súčasnosti pomerne drastické konštato- Výberkový les produkuje dostatok kvalitného dreva nepretržite
vanie. Však? No nevyhnutné, pretože dnes sa akosi príliš udomácňuje názor,
že les je najlepšie nechať tak. Nestarať sa oň. Nerúbať. Nevpúšťať techniku.
Načo rúbať stromy? Príroda si sama poradí. Veď dosky, hranoly, palivové dre-
vo a všetko drevené sa dá predsa kúpiť aj v obchode. Alebo cez internet.
Príroda sa bez človeka zaobíde. Iste. Ale aj my bez prírody? Bez stromov? Bez
dreva, ktoré z nich vyrábame pre naše každodenné potreby? Potreby, ktoré
nás sprevádzajú od „kolísky až po hrob“? Je rozumné drevo nahradzovať iným
materiálom? Keď je trvalo obnoviteľné? Skúste sa však pri čítaní tejto kniž-
ky krátko zamyslieť, čo všetko vo Vašej blízkosti alebo domácnosti pochádza
z dreva? Je toho dosť... Však? Takmer väčšina.

76 77
 zívnej ťažbovej činnosti vykazujú dostatočný stav zásob a stúpajúcu kvalitu Pestovná činnosť
dreva bez rúbanísk a holín. Dôsledky ťažbovej činnosti sú v porovnaní so štan- Pestovná činnosť je z lesníckeho hľadiska považovaná za dôležitú ob-
dardne obhospodarovanými lesmi takmer nepatrné. Pre ilustráciu je k dispo- lasť starostlivosti o les, ktorej dôsledky predurčujú kvalitu lesa v budúcnosti.
zícii príklad - prehľad a štruktúra ťažieb za posledné obdobie: Okrem dôležitosti ju môžeme považovať aj za výrazne finančne nákladnú naj-
mä z dôvodu potreby vykonávania umelého zalesňovania a následnej sta-
Ťažba Ťažba rostlivosti o mladé lesné porasty predovšetkým v oblasti ochrany proti burine
Ťažba Ťažba Ťažba Ťažba do Ťažba Ťažba
rok nad 50 úmyselná
celkom ihličnaté listnaté 50 rokov obnovná kalamity a ochrane proti zveri a tzv. plecích rubov. Mladé lesné porasty Smolníckej
rokov spolu
osady sa darí pestovať s minimálnymi finančnými nákladmi na spomínané
2004 14974,36 11554,6 3419,76 210 117,06 4769,14 5096,2 9878,16
výkony. Najviac sa uplatňuje lacná racionalizačná úprava prirodzeného zmla-
2005 11923,06 9262,82 2660,24 20 0 2492,45 2512,45 9410,61 denia (prerezávka, resp. pestovný rub). V prepočte na jeden kubický meter
2006 9703,59 5576,35 4127,24 141,42 198,6 6181,75 6521,77 3181,82 vyťaženého dreva tam dosahujú pestovné náklady spolu s nákladmi na ťažbu
2007 10663,51 7295,03 3368,48 252,49 345,89 4116,04 4714,42 5949,09 dreva hodnotu približne 12 eur. V prípade pestovnej činnosti iných lesných
2008 11911,2 8281,11 3630,09 173,44 184,04 5504,77 5862,25 6048,95 správ alebo lesníckych firiem sa tie isté priame náklady „štandardne“ vycho-
vávaných porastov pohybujú na úrovni 17 eur.
2009 5021,12 3901,66 1119,46 230,6 0 2160,94 2391,54 2629,58
2010 9009,24 5707,1 3302,14 88,1 0 7697,76 7785,86 1223,38 Podstatná časť lesov Smolníckej osady je v súčasnosti zmladená pôvod-
ným, druhovo pestrým, zdravým a kvalitným prirodzeným zmladením, ktoré
2011 7343,28 3220,62 4122,66 29,16 30 6796,71 6855,87 487,41
je a bude dôležitým základom ďalších generácií stromov.
2012 10393,47 5030,04 5363,43 162,78 0 8046,22 8209 2184,47
2013 4168,59 2715,83 1452,76 275,47 0 3814,72 4090,19 78,4
Okrem vyme-
2014 7297,84 5085,24 2212,6 0 0 6407,33 6407,33 890,51
novaných hlavných
2015 8066,4 6245,44 1820,96 0 0 8066,4 8066,4 0 ekonomicko – hos-
spolu 110475,7 73875,84 36599,82 1583,46 875,59 66054,23 68513,28 41962,38 podárskych ukazo-
vateľov lesa je treba
ešte k celkovému
Za spomenutie stojí tiež problematika tzv. náhodných alebo kalamitných významu lesníko-
ťažieb. Rozsiahle kalamitné plochy spôsobené vplyvom vetra alebo podkôrne- vej práce zohľadniť
ho hmyzu na území Smolníckej osady prakticky neexistujú. Paradoxne, podiel aj ďalšie pozitíva.
roztrúseného „kalamitného“ dreva však nie je zanedbateľný. Len napríklad Pozitíva týkajúce sa
v období rokov 2004 až 2015 predstavovala kalamitná ťažba spolu 41 962 m3, ekológie, teda vzťa-
čo je zhruba 38 % z celkového objemu ťažby. Za dôvod odumierania stromov hov živých organiz-
možno považovať najmä imisiami atakované územie, v ktorom sa Smolníc- mov k životnému
ka osada nachádza. Vďaka pozornej a dôslednej lesníkovej práci boli choré prostrediu.
stromy včas vyhľadané a vyťažené, čo zabránilo a preventívne predchádzalo Trvalé zachovanie kompletnej vekovej štruktúry lesa, vysoká diverzita
ďalšiemu nekontrolovateľnému rozširovaniu podkôrneho hmyzu. Absencia resp. druhová pestrosť drevín, zachovaná pôvodná genetická identita drevín,
porastových stien a redší spon (rozostup) stromov v horných etážach znížili bohaté potravné možnosti pre lesnú zver, hmyz, vtáctvo, priaznivý vodný re-
riziko vzniku rozsiahlych vetrových kalamít. žim a stabilita lesa, priaznivé klimatické pomery a primeraný podiel mŕtveho
V súčasnosti možno takto pestované lesy považovať za dostatočne odol- dreva predurčujú lesnícky prístup lesníka Alcnauera na najvyššiu a zároveň
né. Dôkazom toho je skutočnosť, keď v roku 2014 vietor v rámci Slovenska vzorovú priečku moderného lesníctva, resp. manažmentu lesných ekosysté-
zničil viac ako 5 miliónov m3 dreva, tak na Smolníckej osade pomiestne vyvrá- mov.
til len zanedbateľných cca 650 kubických metrov!
Michal Tomčík

78 79
 Päť dní

Peter Valek
25
Hovorí sa, že číslo 13 prináša smolu, no v mojom prípade to neplatí, lebo
v roku 2013 som spoznal jedného výnimočného človeka.
Začalo sa to, keď som na mojom druhom pôsobisku inicioval exkurziu do
lesov Smolníckej osady. Spočiatku to vyzeralo, že nás pôjde celý autobus, no
nakoniec sme išli iba štyria. Keď sme dorazili na Smolnícku osadu, privítali nás
Laco Alcnauer so svojím nástupcom, Jarom Kovalčíkom. Keďže pracujeme na
lesnej správe, kde prevládajú lanovkové terény, zaujímali nás hlavne porasty,
kde uplatňujú výberkový hospodársky spôsob v sklonoch nad 40%. Presadli
sme do Jarovho auta a odviezli sme sa do časti lesného obvodu, kde sa takéto
porasty nachádzajú. Bol veľmi teplý letný deň, slnko nepríjemne pálilo, no keď
sme sa presunuli do porastov, bolo príjemne. Prvé čo mi udrelo do očí, bola
veľkosť korún bukov, ktoré mi pripomínali oblaky. Niečo podobné často vidím
na svojom lesnom obvode, keď sa z protiľahlého svahu pozerám na porasty
pralesovitého charakteru. Priamo v lese začali naše zvedavé otázky ohľadom
výberkového hospodárenia. Laco a Jaro nám porozprávali o histórii tejto ob-
lasti a neúnavne odpovedali a prakticky priamo v porastoch ukazovali ako
zložito, ale aj jednoducho môže byť chápaný výberkový hospodársky spôsob.
V hlúčikoch bukových nárastov sme mohli vidieť využitie autoregulačných
procesov pod clonou materského porastu. Neskôr sme sa presunuli aj do viac
ihličnatých častí, kde sme mali možnosť vidieť ako porasty obhospodarované Kolektív Lesnej správy Rajecké Teplice na exkurzii v Smolníckej osade
v roku 2013. Zľava: Peter Valek, Lenka Slobodníková, Cyril Melo,
výberkovým spôsobom vyhovujú prirodzenej obnove drevín, ale hlavne jedli
Ladislav Alcnauer, Jaroslav Kovalčík

80 81
 a buku. Pri rozprávaní nám Laco povedal, že chodieva pomáhať vyznačovať
ťažbu na iné lesné správy, a tak mi napadlo, že ak s tým vedúci bude súhlasiť,
mohli by sme ho pozvať k nám. Laco súhlasil.
A prišiel deň „D“, keď som v Žiline na železničnej stanici čakal veľkého, no „Nestaraj
veľmi skromného človeka. Po zvítaní sme nasadli do auta a zamierili na lesnú
správu, kde nás privítal vedúci. Keďže správca mal vyznačovať ešte veľa ob- sa o zmladenie...“

novných ťažieb na iných lesných obvodoch, tak nám dovolil na mojom obvode
vyznačiť obnovnú úmyselnú ťažbu výberkovým spôsobom. Presunuli sme sa
do porastov v blízkosti Kuneradského zámku, ktoré som už predtým rozčlenil
sieťou približovacích liniek. Spolu s Lacom a praktikantkou Lenkou sme začali
vyznačovať obnovnú ťažbu. Aj keď som mal skúsenosti s prírode blízkym hos-
podárením a s diferenciáciou mladších porastov (mladín, žrďovín), toto bolo
pre mňa niečo nové a ďakujem Bohu, že som mal pri sebe toho najlepšieho
učiteľa. Postupne sme prechádzali porasty a posudzovali jednotlivé stromy
na základe výberkových princípov. Bola to pre mňa veľká škola. Týchto päť
dní priamo v teréne mi dalo viac, ako celá vysoká škola. Nikdy nezabudnem,
ako v posledný deň po ukončení vyznačovania kľakol na jedno koleno ku na-
ťahanému drevu a sledoval letokruhy, ako rástli tieto stromy (vyzeralo to, ako
keby sa modlil pred oltárom). Potom vyslovil myšlienku, že by bol rád, keby
sme sa tu stretli o desať rokov na ukážke prírode blízkeho hospodárenia, keď
už v porastoch bude vidno prvé čiastočné výsledky nášho snaženia a dúfa, že
aj Kuneradský zámok, ako dominanta tejto oblasti, bude dovtedy opravený.
Odvtedy som si s Lacom často volával, keď som potreboval poradiť pri vyzna-
čovaní ťažby, keď som si nebol istý, či sila zásahu nie je príliš veľká a pod. Laco
vždy ochotne poradil a nikdy sa nezabudol opýtať aj na moju rodinu.
Cez Laca som sa spoznal s mnohými ľuďmi, ktorým osud našich lesov
nie je ľahostajný a som veľmi vďačný, že aj ja som mal tú česť Laca osobne
poznať, byť jeho priateľom a len ticho v dobrom závidím ľuďom, ktorí s ním
boli dlhšie v kontakte.
Peter Valek
vedúci lesného obvodu Omegová, Lesy SR š.p.
26
Peter Šiška
Ani sa to vlastne inak nedá, ak chce horár dosiahnuť to, čo dokázal Lacko
Alcnauer. Nemyslím teraz len krásne rozvrstvené a zmiešané lesy v Smolníc-
kej osade, ale to, čo zasial a koľko ľudí ovplyvnil tým, že aj obyčajný lesník
môže svojím entuziazmom zmeniť chod udalostí pri obhospodarovaní lesa.
Musí mu to však ísť priamo zo srdca a musí tiež prijať fakt, že práca to bude
mnohonásobne náročnejšia. Výsledok je však úžasný.
Finančne bol Laco v tom istom chlieviku ako ostatní, ale to, čo ho hrialo
pri srdiečku, bola láska nielen ku kráse, ale hlavne ku kvalite ním dopesto-
vaného lesa. Zadosťučinením mu boli stovky, možno tisícky ľudí, a to nielen
lesníkov, ktorí chodili obdivovať jeho nádherné výberkové lesy. Organizovali
sa tam rôzne semináre, exkurzie a striedali sa tam nielen obyčajní horári, ale
aj správcovia, riaditelia, a to aj zo zahraničia.
Neviem už ani, kedy sme sa spriatelili. Ale už po prvých našich kontak-
toch musel Laco vycítiť moje lesnícke nadšenie pre prirodzenú obnovu lesa,
pre jemnejšie spôsoby hospodárenia a pre citlivý prístup pri obnove porastov.
Padli sme si do oka, čo neskôr vyústilo do nášho priateľstva.
Keď si spomeniem na moje prvé skúsenosti s prírode blízkym obhospo-
darovaním lesa, tak to bolo ešte za štátnych lesov na lesnej správe Slanec.
Vtedy sa však tento pojem ešte nepoužíval.
V Slanských vrchoch som pracoval predovšetkým v rovnorodých buči-
nách. V 80-tych rokoch bolo predpísaných pomerne veľa holorubov, s čím

82 83
 súviselo množstvo lesných škôlok, vysoký podiel zalesňovania a následných
prác pri ochrane kultúr. Množstvo pracovníkov v pestovnej činnosti bolo po-
trebné rozvážať na pracoviská.
To sa mi nepáčilo, keďže sa stačilo trochu pohrať so svetlom, byť trpez-
livý a zmladenie sa vždy dostavilo. Bol tam však technický problém, museli
sme dodržať cieľové zastúpenie drevín. Išlo hlavne o vnášanie ekonomických
drevín do bučín (smrek, jedľa). V tých časoch bolo také plánovanie, že aj keď
sa mi podarilo znížiť zalesňovanie zo 40 ha na 20 ha ročne, plán som dostal aj
tak 40 ha. Ako mladý správca som sa sťažoval, že je to proti logike. Odpoveď
bola, my za to nemôžeme, to štátna plánovacia komisia. A tá bola nedotknu-
teľná. A tak sme tlačili sadenice, kde sa dalo, pomedzi zmladenie a hneď za
ťažbármi na nových plochách. Horšie bolo, že vysoký podiel ihličnanov sa pri
výsadbe dostal medzi bukové zmladenie a konkurovať buku dokázal jedine
smrekovec a čiastočne smrek, ak boli sadenice kvalitné. Po prácnom vyžína-
ní a vysekávaní bukového zmladenia, sme časom dopestovali aj tak bukovú
mladinu, kde v podúrovni sa nachádzali naše ekonomické dreviny. Smreky
boli vyschnuté a jedľa dokázala živoriť aj niekoľko desaťročí. Čo bolo však
najhoršie, že buk tvoril až 40% podielu pri výsadbe. Teraz po rokoch sa často
zastavím a hodnotím, ako vyzerá pestovaná bučina zo sadby a ako z prirodze-
ného zmladenia. Je to neskutočný rozdiel v kvalite.
„Nevšímaj si zmladenie, to príde samo, zrak opieraj do korún stromov...“
Neskoršie ako správca na Lesnej správe Čermeľ v Mestských lesoch Ko-
šice, som sa začal zamýšľal nad schematickými pásmi, pri dvojfázovej podras-
tovej obnove. Z porastov odchádzalo veľa kvalitných jedincov do 30 cm, ktoré ale ako to v krátkosti opísať, kde som sa odborne nachádzal, keď som sa s La-
predčasne skončili vo vláknine. Preto sa mi viac pozdával ako prvý zásah pri com prvýkrát stretol a začali sme si vymieňať názory.
obnove porastu účelový výber jedincov, ktoré už dosiahli svoju cieľovú hrúb- „Čo sa stále staráš o to zmladenie!“ vyčítal mi Laco. „Ty si všímaj stromy,
ku, a tým zároveň pustiť do porastu jemne svetlo. A bola by chyba, ak by ktoré dosiahli optimálnu hrúbku a tie vyber jednotlivo. Zmladenie príde samo.
niektoré takéto kvalitné buky prišli na rad pri 30-40 ročnej obnovnej dobe až Hej?! Ale v bučinách je to trochu inak. Aj tam sa to dá. Ty si musíš všímať
na konci, kedy by mali už možno nepravé jadro. Všetko som to robil s prihliad- hlavne kvalitu a tú vyberať alebo jej pomáhať. O ostatné sa postará príroda“.
nutím na podporu cieľových jedincov. To, čo Laco dokázal doma zachrániť svojou odvahou a odbornosťou, to sme si
V posledných rokoch máme stále častejšie vetrové kalamity. Holiny je občas chodievali utvrdiť do zahraničia. Tam to však bývalo tak, že kým sme
potrebné zalesniť, ak tam nie je dostatok prirodzeného zmladenia. Keď sa sa my kochali nádherou výberkových lesov, Laco sa len spokojne prechádzal,
teraz niekedy pozriem z protiľahlej strany na veľký komplex prebierkových akoby bol vo svojom lese.
porastov, kde po silnejších výchovných zásahoch sa skoro všade udržiava pri- „Laco, z lesníckeho hľadiska máš to dokonalé, ale zabudol si na vtáctvo,
rodzené zmladenie buka, javora a jaseňa, tak až taký veľký strach z vetrových ktoré nevie hniezdiť v zdravých stromoch?“ zase som mu vyčítal ja. Sem tam
kalamít nemám. Viem, že po vyťažení drevnej hmoty a po vyčistení lesa tam nechať bútľavý strom na dožitie a zopár štompov nás nemôže zabiť.
budem mať dostatok pôvodného materiálu na zabezpečenie porastov. A to sa
Naše stretnutia nás vždy niečím obohatili. Preto som ho mal rád a aj on
týka aj všetkých rubných porastov, v ktorých som urobil účelový výber.
sa potešil, keď ma na nejakej lesníckej akcii stretol.
Laco sa nemusel báť žiadnej kalamity. Všade, kde sa človek pozrel, bola
ďalšia generácia pôvodných drevín. Dosahoval vyšší prírastok a stále mal do-
statok kvalitných jedincov pre zabezpečenie plánovaných dodávok dreva. Peter Šiška
polesný, Mestské lesy Košice
Vyzerá to tak, že na Laca som zabudol a píšem o sebe. Čo je aj pravda,

84 85
 Maliar lesa

Juraj Lukáč
27
Les má množstvo funkcií, ktoré mu prisúdil človek. Ale okrem toho, že si
všímame jeho užitočnosť pre človeka, mali by sme si uvedomovať, že les je
pekný a má hodnotu len tak, sám pre seba už len tým, že existuje. Rovnako
ako Mona Lisa nemá hodnotu len v drevenom ráme a olejových farbách, kto-
rými ju namaľoval Leonardo da Vinci.
Poznal som lesníka, ktorý si uvedomoval tieto obidva aspekty lesa. Uži-
točnosť pre človeka i krásu samu o sebe. Ladislav Alcnauer ma kedysi očaril
na Dni stromu, kde ponúkal v nenápadnom stánku svoje obrazy. Vedel fasci-
nujúco rozprávať o lese a stromoch a o živote v nich. A vedel o tom všetkom
rozprávať aj svojimi maľbami. Bol som veľakrát v lesoch, kde hospodáril a po
niekoľkých návštevách som si uvedomil, že on tie svoje lesy neťažil a nepes-
toval. On svoje lesy ako lesný hospodár a maliar – maľoval.
Vždy mi vravel: „Nikdy nesmieme ísť do porastu s cieľom vyťažiť predpí-
sané množstvo kubíkov“. Jeho lesy sa podobali na maľované obrazy, ktorých
bol autorom a mnohé ich časti pripomínali rezervácie.
Laco bol pre mňa veľkou lesníckou inšpiráciou, bol starým lesníckym roc-
kerom, jogínom a človekom, ktorý videl auru stromov.
Posielam mu hore do božieho výberkového lesa pozdrav.

Juraj Lukáč Lesoochranárske zoskupenie VLK na Smolníckej osade

náčelník lesoochranárskeho zoskupenia VLK

86 87
 Večne spievajú lesy?

Ladislav ALCNAUER
28
Vo Vigelandovom parku v Osle je Fontána Osudu. Znázorňuje mužov spo-
ločne nesúcich životné bremeno. Každý ho znáša inak. Jednému sa podla-
mujú kolená, druhý kráča bezstarostne, tretí v hlbokom zamyslení. Možno
podobne spolu nesieme aj náš lesnícky osud. Niekto sa bojí zajtrajšieho
dňa, pre iného je les „gombičkou“, ďalší viac pozoruje a premýšľa.
Autor nasledujúceho príspevku nepochybne patrí do poslednej skupiny.
Svoj život spojil s výberkovými lesmi Smolníckej osady, stará sa o ne,
pretvára ich a určite aj miluje. Možno polemizovať s jeho názormi, nemož-
no však spochybniť váhu jeho slov. Tie sú podopreté hlbokým zaujatím
a mnohoročnou skúsenosťou. Je dobre, že máme takýchto kolegov.

Prichádza nová jar a s ňou sa prebúdza k životu všetko živé. Nastal čas
obnovy lesa, čas očisty tela a duše.
Nastal čas, aby sa mohli nové myšlienky a názory dostať do úrodnej
pôdy, čas zbaviť sa starých zaužívaných praktík v obnove lesa a s tým súvi-
siacim spôsobom obnovných ťažieb.
Nastal čas, keď sa chcem s vami, kolegovia lesníci, podeliť o štyridsať-
ročné skúsenosti lesníka a vysloviť svoje názory na vývoj a smerovanie nášho
lesníctva.
Viem, že nie všetci budú súhlasiť s mojimi názormi, no i napriek tomu ich
zverejním a vopred sa teším na polemiku s odborníkmi i laikmi.

88 89
 Naším cieľom sa musí stať pestovanie a zachovanie trvalých, vekovo, dru- silnejšej koreňovej sústavy. V listnatých nárastoch odstraňujeme rozrastlíky
hovo diferencovaných, zdravých lesných porastov pre ďalšie generácie. Preto a tiež znižujeme množstvo kmienkov. V ďalších prerezávkových zásahoch
je potrebné postupne prejsť od lesa vekových tried k prírode blízkemu pesto- zasahujeme do úrovne. V ihličnatých je snaha už v mladších porastoch hrúb-
vaniu lesov všade tam, kde sú na to vytvorené vhodné prírodné podmienky. kovo a výškovo rozvrstviť porast, aby bola v budúcnosti zabezpečená trvalá
Najjemnejším spôsobom je výberkový spôsob hospodárenia, ktorý je za- možnosť ťažby rubne zrelých kmeňov a zabezpečený nezávislý rast. V list-
ložený na ťažbe jednotlivých stromov ako nositeľov prírastku pri zachováva- náčoch (v našich podmienkach buk) postupujeme špecificky. Buk pestujeme
ní kritérií piatich základných výberkových princípov. Aby sme mohli pristúpiť v skupinách a v zápoji do prebierkového veku. Jednotlivé buky v nárastoch
k tomuto spôsobu hospodárenia, je v prvom rade potrebná zmena myslenia a v prerezávkach podľa potreby odstraňujeme. Od obdobia prebierkového
oproti rúbaňovému spôsobu hospodárenia. Mám tým na mysli podrastové for- veku postupným rozpájaním korún získavame kvalitné kmene. Týmto prob-
my, kde sa po zaistení prirodzeného zmladenia vykonávajú doruby v pásoch. lémom sa v časopise LES zaoberal prof. Milan Saniga, ktorý potvrdil možnosť
jemnejšieho spôsobu pestovania listnáčov.
Pri výberkovom spôsobe nie je cieľom len prirodzené zmladenie, hlavný je
trvalý zvýšený prírastok bez porušenia prirodzeného ekosystému. Vek a rubná Okrem toho odstraňujeme u buka i kmene strednej vrstvy, ktoré vlko-
doba strácajú svoj význam. Cieľom je dopestovanie kvalitných kmeňov rubnej vatejú, teda vytvárajú nežiaduce konáre na spodnej časti kmeňa a tým berú
zrelosti, udržiavanie a úprava rovnovážneho stavu a štruktúry porastu, trva- svetlo spodnej vrstve.
lé zachovanie ekosystému citlivým zasahovaním do všetkých vrstiev porastu Tieto moje skúsenosti potvrdzujú, že výberkový spôsob hospodárenia
a zabezpečenie trvalého nepravidelného prirodzeného zmladenia. má široké uplatnenie. Z uvedeného vyplýva, že umelá obnova lesa a s tým
To je potrebné chápať v širších súvislostiach. súvisiaca ochrana kultúr pri výberkovom spôsobe hospodárenia odpadá. Pre-
to je potrebné, aby sa časť finančných nákladov z pestovnej činnosti presunu-
Každý zásah v poraste musí byť vykonávaný s citom a na vysokej odbor-
la na ťažbovú činnosť a tým bola zabezpečená jej kvalita. Zvýšená pracnosť je
nej úrovni. To, že je to všetko možné realizovať v prevádzke, chcem potvrdiť
zhruba 30%, o toľko je potrebné zvýšiť náklady na ťažbovú činnosť. Ďalej sú
vlastnými skúsenosťami z výberkového spôsobu hospodárenia, ktorým sa in-
znížené alebo úplne vylúčené náklady na ochranu lesa.
tenzívne zaoberám posledných 16 rokov v oblasti Smolníckej osady pod Klop-
taňou. Trinásť rokov som pracoval na výmere lesného obvodu 430 ha, terajšia Verím, že tento spôsob hospodárenia bude v budúcnosti základom hos-
rozloha je 710 ha. Výmeru uvádzam preto, lebo je dôležitá v prípade snahy podárenia v našich lesoch. Dôkazom toho, že takéto hospodárenie je efektív-
zväčšovania výmery na 1000 ha a viac na jedného lesníka, čo už ohrozuje ne, sú tieto výsledky. Predpis celkovej ťažby v lesnom hospodárskom pláne
výberkový spôsob hospodárenia. (LHP) na roky 1994 – 2003 bol 32 000 m3 okrajovými rubmi a dorubmi. Tento
predpis bol naplnený nie predpísanými plošnými rubmi, ale výberkovým spô-
Každý porast pred ťažbou sa vyznačí a rozčlení približovacími linkami
sobom. Uvádzam niekoľko príkladov.
širokými 2,5-3 m, vzdialenosť medzi linkami je 30 – 40 m. Ťažba sa prevádza
smerovou stínkou k približovacím linkám. Hrubé kmene sa krátia na 2 až 3 ks,
jednotlivo sa vyťahujú špeciálnym lesným kolesovým traktorom (ŠLKT). Nie Zásoba Priemerná Zásoba Priemerná Priemerný
Predpis %
Porast Výmera v m3 zásoba v m3 zásoba Vyťažené roč. prírastok
je možné použiť metódu zberného lana. Kmene vyťažené zo strednej vrs- 1994 na 1 ha v m3 2003 na 1 ha v m3
ťažby zásoby
na 1 ha
tvy porastu sa vyťahujú jednotlivo, aby nedochádzalo k poškodeniu stojacích
144 13,63 ha 3614 278 4880 358 510 720 21 14,70 m3
kmeňov a podrastu, pretože kvalita a stav budúcich výberkových a trvalých
148 9,81 ha 3793 303 2452 250 3793 1613 42 6,56 m3
lesov stojí na kvalite vykonávaných prác. Preto sú v týchto podmienkach
nevhodné výberové konania pre dodávateľov ťažbových prác, kde je často 149 15,79 ha 4968 346 4831 375 700 863 17 9,30 m3
jediným kritériom cena. Tu sú potrebné stále vysoko kvalifikované pracovné 156 20,64 ha 7969 425 7783 377 2550 1752 22 8,35 m3
skupiny, ktoré budú za svoju prácu finančne zvýhodnené.
Ťažbou v hornej a strednej vrstve porastu sa zároveň dostáva svetlo Veľkú zásluhu na rozširovaní prírode blízkeho hospodárenia má
do spodnej časti porastu a tým regulujeme prirodzené zmladenie, stav ná- Ing. Bruchánik, ktorý školeniami OLH a metodickými pokynmi pre prírode
rastov a rast spodnej vrstvy. Uhadzovaním haluziny sa uvoľňujú približovacie blízke hospodárenie sa snaží rozšíriť tento spôsob hospodárenia do našich
linky a prirodzené zmladenie. V ihličnatých nárastoch sa vykonáva prestri- lesov. Vďaka patrí aj prof. Sanigovi, ktorý bol nápomocný pri zostavovaní
hávka za účelom zníženia počtu stromčekov, zároveň vytvorenia predpokladu nového LHP a akciách Pro Silva.

90 91
 V budúcnosti bude potrebné zjednodušiť LHP. Výberkové a trvalé porasty
brať ako celky, nerozdeľovať na vrstvy, venovať sa im len v popise. Vynára
sa otázka, či je potrebné v takom rozsahu robiť LHP ako doteraz, keď to budú
porasty bez vekových tried. V LHP budú pre nás potrebné hlavne tieto úda-
je: zásoby, prírastok a výška ťažby. Z pestovnej činnosti: rozsah výchovných
Lesoochranársky čin
zásahov. roka 2005

29
Ďalší problém, ktorý nás trápi a s ktorým sa musíme vysporiadať sú väč-
šie či menšie časti smrekových porastov umelo založených, ktoré nám okrem
pôvodných porastov zanechali predošlé generácie. V našej oblasti stredného
Spiša sú dlhodobo postihované porasty emisiami. Smrečiny chradnú, odumie-
rajú. V poslednom desaťročí to najviac postihuje porasty v nadmorskej výške
nad 800 m. V týchto porastoch je potrebné postupovať veľmi citlivo, pretože
v nich dochádza k premnoženiu podkôrneho hmyzu, a preto je potrebné prijať Peter Gogola
tieto opatrenia ( ja na svojom lesnom obvode ich praktizujem)
- pri vyznačovaní ťažby vyhľadávať lykožrútom a podpňovkou napadnuté
stromy a tieto urýchlene spracovať
- pri ťažbe a približovaní nepoškodzovať stojaté stromy
- ak sa nám zníži zakmenenie, nedorubávať porasty (tzv. zarovnávačky) z dô-
vodu zachovania porastov a následného prirodzeného zmladenia a tým zní-
žiť umelú obnovu lesa
Nadácia Zelená nádej
- ponechať určité množstvo starých suchárov
vyhlásila výsledky 7. ročníka
- v porastoch kde sa rozširuje rastlina smlz (Calamagrostis vilosa) je vhodné súťaže o Lesoochranársky
ponechanie ležiacich starých kmeňov čin roka. Do súťaže mohol
- po dlhoročných skúsenostiach som proti stavaniu feromónových lapačov nominovať svojho kandidáta
(nepoužívam ich asi 10 rokov), pretože je to umelý a neprirodzený zásah do každý, kto vie o konkrétnej
lesa a celého ekosystému aktivite, ktorá v roku 2005
- ak je v týchto porastoch potrebná umelá obnova, robme ju veľmi citlivo pomohla priamo zachrániť
konkrétny les alebo nepria-
Nechajme lesu viac času na prirodzenú obnovu. Je potrebné, aby sme
mo prispela k jeho záchra-
chápali les a jeho ekosystém ako múdre dielo Stvoriteľa, a tak sa i k nemu
ne, napríklad mobilizáciou
správali a s pokorou robili naše rozhodnutia a zásahy, ktoré lesu pomôžu.
médií, iniciovaním legisla-
tívnych alebo administra-
tívnych úprav. Nominovaní
Ladislav ALCNAUER, mohli byť aj ľudia, za kto-
lesník na Lesnom obvode Kloptaň rých dlhodobou činnosťou
Lesná správa Margecany vidieť konkrétne výsledky
Odštepný závod Košice, Lesy SR, š.p. v podobe zachránených le-
sov, ktoré by sme bez ich Ladislav Alcnauer preberá cenu
publikované v časopise Lesník č. 5/2006 pričinenia už v takomto sta- za Lesoochranársky čin roka z rúk
ve nevideli. Víťazom súťaže Márie Hudákovej, členky Lesoochranárskeho
za rok 2005 sa stal riaditeľ zoskupenia VLK...

92 93
 Správy TANAP Tomáš
Vančura. Ako uviedla
na tlačovej besede
18. júla v Prešove
riaditeľka nadácie
Idealista?
Zelená nádej Mária

30
Hudáková, do súťaže,
v ktorej sa hodnotili
ochranárske skutky
v prospech záchrany
lesov za vlaňajší rok,
dostali 12 nominácií
z Čiech, Maďarska, Robert Markech
Poľska a Slovenska.
Napriek tomu, že
v deväťčlennej po-
rote boli zástupcovia
...a z rúk Petra Gogolu z Generálneho
všetkých krajín Vi-
riaditeľstva Lesov SR, š.p.
segrádskej štvorky,
všetky tri ceny po
prvýkrát ostávajú na Slovensku. „Neviem, či je u nás tak dobre, alebo tak
zle,“ zhodnotil túto skutočnosť víťaz súťaže Tomáš Vančura, „ale teší ma Prvé stretnutie
úspech aj mojich protikandidátov“. Vančuru, ako riaditeľa Správy TANAPu, Keď mi vtedajší kolega Mišo Tomčík ponúkol zájsť sa pozrieť do Smolníc-
ocenili členovia poroty predovšetkým za rozhodnutia v súvislosti s vytvára- kej osady na výberkové lesy, predpokladal som, že uvidím pár ukážkových
ním zón v národnom parku. Druhé miesto v súťaži získal lesník so 40-ročnou porastov, kde sa chcú Lesy SR hrdiť výberkovým hospodárením. O Lacovi Alc-
praxou, Ladislav Alcnauer z Lesného obvodu Smolnícka osada, Lesná správa nauerovi som nemal ani potuchy, hoci v lesníctve pracujem už viac ako 20 ro-
Margecany, ktorý tu 15 rokov presadzuje na území „svojho“ lesa prírode blízke kov. Termín sa nájsť podarilo, tak k nám jedno ráno nastúpil do auta nízky,
hospodárenie bez holorubov. Ako povedala Mária Hudáková, „zvolil si túto na- jemne usmiaty, vyšportovaný pán, s jasnou predstavou, čo nám chce ukázať.
máhavejšiu cestu hospodárenia, ale les v správe Ladislava Alcnauera je ukáž- Smolnícka osada a jej výberkové lesy je niečo, čo treba vidieť. Ale vidieť to
kový, jednoliaty, nerobí v ňom zalesňovanie, ale výberovým spôsobom vytína v sprievode človeka, ktorý to z veľkej časti stvoril, je poznávať toto dielo od
statné stromy a les necháva prirodzene žiť.“ Tretie miesto Lesoochranárskeho pôrodných bolestí až po dnešok. Nebol som tam ako milovník prírody, ani
činu roka 2005 porota udelila odbornému pracovníkovi Správy TANAP Karolo- ako ekologický nadšenec. Bol som tam ako taxátor, ako človek ktorý vyho-
vi Kaliskému. Mária Hudáková pri odovzdávaní ocenenia zdôraznila, že Kaliský tovuje lesné plány, ktorý projektuje les. A žasol som. Nielen nad lesmi, ktoré
popri riaditeľovi Správy TANAP Tomášovi Vančurovi zohral významnú úlohu nepretržite produkujú drevo a stále zostávajú lesmi, ale aj nad Alcnaerovou
pri presadzovaní novej koncepcie TANAP a jej zonácie do kategórie A. trpezlivosťou, s akou nám vysvetľoval svoj pohľad na les. Keď sme sa lúčili,
Ocenení získali finančnú odmenu a knižné dary. Ceny prevzali na tla- začínal som si postupne uvedomovať, že pochopím jeho myšlienky, len keď
čovej konferencii v Prešove z rúk Márie Hudákovej za Nadáciu Zelená nádej zahodím zabehnuté stereotypy rúbaňového lesa. Ukázal mi, že to ide a ako to
a zástupcov poroty Petra Gogolu za Lesy SR, š. p. a Jaceka Zachara z poľskej ide. Nakoniec, keď sme sa mu chceli poďakovať, namiesto zaslúženej hrdosti
mimovládnej organizácie Stowarzyszenie Olszówka. na svoje dielo nadšene konštatoval, že sme prvá taxačná skupina, ktorá sa
A ešte dovetok: Ladislav Alcnauer v stredu 30. augusta oslávil 60. naro- z vlastného popudu zaujíma o výberkové lesy v Smolníckej osade. A to je pre
deniny. Blahoželáme! neho znamenie, že sa „ľady pohli“, že sa tieto myšlienky začnú viac dostávať
do praxe.

Peter Gogola
publikované v časopise Lesník č. 9/2006

94 95
 Z malej náhody
do veľkej spolupráce

31
Výprava do Polonín (zľava: Robert Markech, Michal Mišenda,
Ladislav Alcnauer, Vladimír Sajdák, Igor Morong, Jaroslav Kovalčík,
Peter Marcinko, Jozef Špišák, Mário Perinaj)

Druhé stretnutie
Počas konferencie na pôde Technickej univerzity vo Zvolene na tému Michal Tomčík
Prírode blízkeho hospodárenia lesov stretávam Alcnauera so záujmom sledu-
júceho vystúpenia rečníkov. Napriek tomu, že od minulého stretnutia uplynulo
pol roka, zvítal sa s nami, akoby to bolo včera. Vo vzduchu ale visela otázka:
„Tak ako tie výberkové lesy ideme v taxácii presadzovať?“
Tretie stretnutie
Dostávame s kolegom pozvanie na návštevu Polonín so skupinou les-
níkov nadchnutých pre výberkové hospodárenie. Pozývateľom je riaditeľ
Národného parku Poloniny a Alcnauer ide tiež. Poloniny sú neopakovateľné S Ladislavom Alcnauerom a výsledkami jeho životnej práce som sa zo-
svojou lesnou celistvosťou ale aj vyľudnenosťou. Na Slovensku posiatom holi- známil za pomerne náhodných a celkom zaujímavých okolností. Osobne som
nami po rôznych kalamitách v kombinácii s rúbaniskami lesov vekových tried sa s ním pred rokom 2013 vôbec nepoznal, no nejaké informácie o ňom sa ku
je to prírodná divočina v hospodárskych lesoch. Väčšina územia národného mne už stihli dostať. Niektoré boli kladné, iné zas nie celkom lichotivé. Vedel
parku vstupuje do rubného veku a čaká na rozhodnutie lesníkov, ako bude vy- som hlavne, že je to akýsi postarší pán, ktorý sa zaoberá výberkovými lesmi
zerať. Bude na ďalších minimálne 50 rokov sústavou schematicky vkladaných kdesi v okolí Smolníka... Moja skúsenosť s výberkovými lesmi bola minimálna
pasových rúbanísk, alebo sa vydá na cestu prebudovy na výberkové lesy? a viac negatívna ako pozitívna. S niekoľkými takými som sa už stihol stretnúť
Alcnauerovi sa to v Smolníckej osade podarilo. Preto aj tu nám všetkým vy- v rámci zamestnania v taxácii, no vďaka vžitej informácii, že sa uplatňujú len
svetľuje ako na to, aké to má jednoduché princípy. Za dva dni sme videli veľa, na 2 percentách výmery lesov Slovenska som im veľký význam nepripisoval.
aj si veľa vysvetlili. Mňa moja pracovná deformácia nútila hľadať problémy, Skôr som výberkové lesy vnímal ako istú komplikáciu a problém z hľadiska
ktoré taxácii táto zmena prináša a on vytrvalo navrhoval: „Riešte ich, určite sa zisťovania a spracovania porastových údajov a tiež aj z hľadiska realizácie
dajú vyriešiť.“ Keď sme sa lúčili, spýtal sa ma: „Koľko ti chýba do dôchodku?“ ťažbových zásahov...
Povedal som mu, že asi 15 rokov. On na to: „To sa určite dožiješ, že väčšina
V spomínanom roku 2013 som mal spolu s kolegami projektantmi – ta-
Slovenska bude výberkovo hospodáriť“. Mňa to zarazilo a povedal som, že
xátormi, Ing. Robom Markechom a Ing. Igorom Morongom, možnosť podie-
by ma príjemne prekvapilo, keby sa začalo výberkovo hospodáriť na polovici
ľať sa na vyhotovení Programu starostlivosti o lesy PSoL (ktorý sa dlhodobo
územia hospodárskych lesov. Zamyslel sa a poznamenal: „Žeby som bol až
v minulosti označoval ako lesný hospodársky plán - LHP) na jedom lesnom
taký idealista? No, ale aj tá polovica, čo si povedal, bude dobre.“ Rozlúčili sme
celku východného Slovenska neďaleko Gelnice. Menší subjekt - niečo vyše
sa a ja som sa začal tešiť na ďalšie stretnutie v lese. Vždy ma nadchlo, ako od-
1000 ha obecných lesov vo Veľkom Folkmari, svojím spôsobom celkom za-
povedá na naše otázky čo treba s porastmi robiť, ako ich vychovávať, meniť,
ujímavý kúsok sveta. Zároveň s ním sme súbežne spracovávali ešte jeden
aby „Smolníckych osád“ vzniklo na Slovensku viac.
pomerne komplikovaný „kalamitný“ celok Malužiná, ktorý sa nachádza na
Žiaľ, odišiel skôr, ako sme sa nazdali. Nestihol nám povedať všetko, ale Liptove- Čertovici . Plnenie našich pracovných úloh na dvoch od seba vzdiale-
stihol veľa. Určite stihol do nás vložiť presvedčenie, že sa to dá. Je na nás, ako
zúročíme to, čo nám ukázal, čomu zasvätil svoj život. Ďakujem Ti, Laco.
Robert Markech
projektant, taxátor

96 97
 ných celkoch bolo pomerne náročné. Počas vonkajších prác sme niekedy ces-
tovali autom zo Zvolena do Folkmara a potom späť južnou trasou aj Hnileckou
dolinou a cez Gelnicu. V jedno májové popoludnie pri návrate z týždňovky
padla v aute poznámka, keď sme dolinou práve prechádzali, že kdesi tu nie-
kde okolo Smolníckej Huty sa nachádzajú výberkové lesy spomínaného pána
Alcnauera. Pamätal som si ešte z Lesníckej fakulty, že pán profesor Saniga
ich často spomínal na prednáškach z predmetu Pestovanie lesa a Ladislava
Alcnauera aj dokonca na prednášku raz pozval. Tiež som si spomenul, že môj
spolužiak a zároveň veľmi dobrý kamarát, Peťo Marcinko, Laca aj pravdepo-
dobne osobne pozná a napadlo mi, že by nám mohol stretnutie s ním priamo
dohodnúť. V rámci našej bežnej debaty sa z vyslovenej poznámky stal záujem
ísť sa na tie výberkové porasty niekedy aj pozrieť. Veď ich máme po ceste...
Čas plynul, leto aj jeseň ubehli, vonkajšie terénne taxačné práce skon-
čili a na našu návštevu akosi čas nedošiel, hoci sme sa telefonicky už na jar
ohlásili a predbežne dohodli, že by sme sa tam radi prišli pozrieť. Laco vtedy,
už ako dôchodca, s naším návrhom ochotne súhlasil. Podarilo sa nám s ním
ale stretnúť až v jedno ráno nasledujúceho roka - v januári 2014, opäť cestou
do Folkmara – už na odpočty (t.j. posledná aktualizácia údajov PSoL pred jeho Pod hrebeňom Bukovských vrchov v Národnom parku Poloniny,
schvaľovaním). V pláne bola krátka zastávka, obhliadka porastov a nejaký zľava: Mário Perinaj, Jaroslav Kovalčík, Vladimír Sajdák,
ten pokec k tomu... Veď výberkové lesy už každý z nás videl, nič zvláštne Peter Marcinko, Igor Morong, Robert Markech, Ladislav Alcnauer,
nikto nečakal, no ale aj napriek tomu sme boli všetci traja zvedaví, ako to tu Michal Tomčík, Michal Mišenda a Jozef Špišák.
v miestnych podmienkach vyzerá a funguje.
Laco nás ráno privítal aj so svojím kolegom Jaroslavom Kovalčíkom, sú- našej práce a s ňou súvisiacich tém. Každá z nami položených otázok bola La-
časným pokračovateľom v jeho práci na úseku v Smolníckej osade. Na úvod com zodpovedaná a podložená argumentmi. Žiadna z jeho odpovedí vo mne
odzneli základné informácie o výmerách, etátoch, drevinách, spôsoboch ťažby, nezanechala pochybnosť, hoci väčšina z nich bola z našej strany spočiatku
sklonoch, pestovnej činnosti a pod... Pomalým krokom sme sa počas výkladu oponovaná a často už následne z Lacovej strany rozvinutá do podrobných
domácich presúvali z porastu do porastu, kde nám boli s veľkým prehľadom detailov. Vystupovanie a slová toho zaujímavého pána na dôchodku a najmä
odprezentované až neuveriteľné čísla týkajúce sa vykonaných zásahov a ich výsledok jeho skoro celoživotnej práce, vrátane jeho argumentačnej schop-
dôsledky názorne ukázané priamo v porastoch. Štruktúra porastov z hľadis- nosti vysvetliť každý detail „jeho“ lesa a hospodárskych opatrení, ktoré v ňom
ka rôznych uhlov pohľadu a ich stav ako dôsledok intenzívnej hospodárskej vykonal, mi vŕtali v hlave ešte dlho po našom odchode.
činnosti ma po celý čas akosi podvedome nútili zamýšľať sa nad tým, čo vi- Niekoľko mesiacov po našom stretnutí s Lacom som zmenil zamestna-
dím tu a nad tým, čo som videl resp. čo vidím skoro každý, nielen pracovný, nie a prijal ponuku pracovať pre spomínané obecné lesy vo Veľkom Folkmari.
deň na iných častiach Slovenska. Rozrúbané, rozvrátené, málo odolné a často Vtedy sa začala písať zaujímavá kapitola môjho života a našej spoločnej spo-
druhovo monotónne porasty obhospodarované „samozrejmým a zaužíva- lupráce s Lacom.
ným spôsobom“ zrazu vystriedala scenéria kompaktných, stabilných, odol- Vzhľadom na porastovú štruktúru prevažne rubne zrelého lesného celku
ných a druhovo pestrých porastov s vysokým produkčným potenciálom. A to nového zamestnávateľa a snahu o dlhodobú stabilizáciu ekonomickej pro-
všetko ako 2000 hektárový výsledok práce jedného zanieteného človeka?! Po sperity i hospodárskych záujmov som sa odhodlal Laca osloviť a navrhnúť
mnohých predošlých stretnutiach s užívateľmi, vlastníkmi, odbornými lesnými mu možnosť spolupráce. Po niekoľkých úvodných stretnutiach týkajúcich sa
hospodármi, lesníkmi, úradníkmi, poľovníkmi... som sa akosi náhodne dostal základných informácií o práci, Laco ochotne súhlasil. Po zosúladení predstavy
do prítomnosti skromného, ale zato sčítaného a múdreho človeka na „jeho zriaďovateľa firmy - obce Veľký Folkmar, a hospodárskeho potenciálu lesov
území“, ktoré dokonale poznal a mal k nemu bez pochýb pozitívny vzťah. sme sa pustili do pomerne veľkej a náročnej zmeny zaužívaného podrasto-
Prehliadky porastov v nás vyvolávali množstvo otázok týkajúcich sa prevažne vého hospodárskeho spôsobu doposiaľ založenom na schematickej obnove

98 99
 porastov rúbaniskami v prospech jemnejších prírode blízkych foriem hospo-
dárenia s jasným cieľom - predísť úplnému vyčerpaniu porastových zásob
v období plynutia štandardných obnovných dôb. Lacove bohaté praktické
skúsenosti, vedomosti, jeho prístup k práci a ľudom mi boli veľkou motiváciou
a často i oporou pri realizovaní zmien vo firme a jej prostredí. Strávili sme spo-
lu mnoho pre mňa užitočného času i poučných situácií. Najviac pri posudzo-
vaní a vyznačovaní stromov určených na ťažbu, sprístupňovaní porastov, ale
tiež aj pri dodávateľoch ťažbových a pestovných prác. Príjemným spestrením
nám boli pracovné cesty na semináre alebo návštevy spriaznených subjek-
tov, ktoré v režime prírode blízkeho hospodárenia fungujú, alebo oň prejavujú
záujem. Jednu z takých ciest – tú prvú - si obzvlášť pamätám. Poznali sme sa
ešte len zopár dní a vybrali sme sa spolu na konferenciu organizovanú pri prí-
ležitosti 25. výročia založenia hnutia Pro Silva, v máji 2014 na pôdu Lesníckej
fakulty Technickej univerzity do Zvolena. Vyzdvihol som autom skoro ráno
Laca doma v Helcmanovciach a počas celej cesty sme sa rozprávali o rôznych
témach týkajúcich sa lesníctva. Lacov prístup ku všetkému, čo s lesom súvisí,
vo mne vzbudzoval obdiv a zároveň veľký záujem. Z jeho slov mi bola jasná
jeho veľká pokora k lesu a všetkému živému v ňom. Tiež som pochopil, že ho
veľmi sklamala aj dnešná situácia v lesníctve. Obrovský rozsah už nezastavi-
teľných kalamít, ľahostajný prístup a zlyhania jednotlivcov, mimoriadny vplyv
„pseudoochranárov“ znevažujúcich poctivú lesnícku prácu, situácia na trhu
s drevom a pod. boli jasne pomenované ako vážne problémy súčasného les-
níctva. Niekde pri Stratenej Laco navrhol, aby sme si potykali. Zvláštny mo-
ment. A priznám sa aj veľká česť preto, lebo som si akosi súbežne v duchu
uvedomoval, že veziem a počúvam človeka, ktorý si namiesto prázdnych,
zbytočných a kritických rečí vybral neľahkú cestu príkladného pracovného ži-
vota, po ktorej kráčal možno dlho sám a často s nepochopením. Príkladnou
prácou a skromnosťou jemu vlastnou dokázal meniť svet vlastnými rukami,
názormi a hlavne skutkami... Pýtal som sa ho na detaily jeho pracovných
problémov a pri jeho odpovediach som ho stále v duchu obdivoval, že v dobe
neľahkého režimu dokázal tvrdohlavo svoje úprimné postoje čestne obhájiť.
100
A pri tom všetkom negatívnom, čo ho sprevádzalo, nezostal na nikoho uraze-
ný alebo nahnevaný. Bral to s akýmsi nadhľadom a veril, že potrebná zmena
raz určite nastane.
Medzi ďalšie, pre mňa zaujímavé, spoločné pracovné cesty patrí tiež
naše spoločné vystúpenie v decembri 2015 na pôde parlamentu SR pri príle-
žitosti podujatia „Deň lesa a krajiny“, na ktorý nás pozval Výbor pre pôdohos-
podárstvo a životné prostredie (poslanci Huba, Mičovský). Tiež deň Pro Silva
na území Mestských lesov Banská Bystrica, Vysokoškolského lesníckeho
podniku vo Zvolene a Lesov SR Lesnej správy Duchonka. Alebo tiež veľmi
zaujímavá cesta do Národného parku Poloniny, či praktická prednáška pre
študentov Strednej lesníckej školy v Prešove. Vďaka Lacovi som mal možnosť
spoznať a stretnúť mnoho zaujímavých a pre mňa vzácnych ľudí, ktorých spá-
jala a spája jedna téma – prírode blízke hospodárenie a záujem meniť situáciu
v lesníctve k lepšiemu. Dnes s nimi spolupracujem vďaka Lacovi.
Lacova zodpovednosť, skúsenosti, zmysel pre humor a optimistický prí-
stup k životu boli ideálnymi komponentami pre funkčnú, užitočnú a príjemnú
spoluprácu. Mnoho pracovných dní sa začalo príchodom autobusu z Helcma-
noviec do Folkmara o 6:13, keď ráno Laco vystúpil pred správou nachystaný
v čistých topánkach a s pozitívnou náladou. Naša práca v teréne bola pre mňa
zaujímavá najmä tým, že každý jeden strom, ktorý sme na ťažbu vyznačili,
bol spoločne posúdený, prekonzultovaný, zmeraný a zaevidovaný do prie-
merkovacieho zápisníka. Predvídavosť s akou vnímal súvislosti na rôznych
stanovištiach vo vzťahu k stromom, bola jednou z ďalších vecí o ktorých sme
sa vedeli dlho rozprávať. Často zvykol zdôrazňovať, že „každým zásahom sa
musíme snažiť a dosiahnuť zvýšenie kvality a najmä stability porastu“ a tiež,
že „každý vyznačený zásah, ktorý lesník vyznačí a ťažbári zrealizujú je trva-
lým a nezmazateľným podpisom do krajiny“. Za základnú jednotku lesníkovej
práce považoval strom (nie porast) a snažil sa o to, aby potenciál každého
stromu bol maximálne využitý. Zvykol hovoriť, „že krása a funkčnosť lesa sú
zakotvené v jeho rozmanitosti a rôznorodosti a že všetko so všetkým súvisí“.
101
 I to, že „príroda odhaľuje svoje tajomstvá len tomu, kto sa pozerá, počúva, Slovenského lesa – Smolnícku osadu. Okrem územia Smolníckej osady vý-
pozoruje, premýšľa a hľadá súvislosti“. Sledovať jeho každodenný prístup znamnou mierou prispel k rozširovaniu myšlienky a filozofie prírode blízkeho
k stromom, najmä pred začatím vyznačovania, kedy si sňal klobúk z hlavy, hospodárenia v iných regiónoch Slovenska. Titul priekopníka výberkového
pozeral pri odriekaní krátkej modlitby do korún stromov, vo mne odstránili hospodárskeho spôsobu na Slovensku mu bez pochýb a právom určite patrí.
všetky negatívne informácie a pochybnosti o jeho práci, o ktorých píšem na V mojich spomienkach na Laca zostáva hlavne mnoho spoločne rozpra-
začiatku príspevku a ktoré sa ku mne dostali ešte pred tým, ako sme sa s La- covaných porastov v Obecných lesoch Veľkého Folkmara, ktoré mi ho stále
com spoznali. Len ťažko sa dá predstaviť, že by tento skromný a múdry človek pripomínajú. Veľa spoločných pracovných okamihov, užitočných rád alebo
dokázal robiť svoju prácu za účelom „vykrádania porastov“, ako to niektorí i jeho rukou písané zápisníky o zmeraných stromoch, fotografie, či obraz, kto-
(najmä tí čo možno Laca a ani jeho prácu nikdy v živote nevideli) pochybo- rý mi k narodeninám a na Vianoce venoval... Želám si však, aby pre všetkých
vačne a radi tvrdili. Ktovie prečo... Možno preto, že je jednoduchšie (a nejako súčasných a budúcich lesníkov či ochranárov zostala Smolnícka osada jeho
to nám asi je vžité) lepších od seba spochybňovať, ako sa im snažiť vyrovnať... živým pomníkom a meno Ladislava Alcnauera sa stalo symbolom uváženého
Spolupracovalo sa nám dobre aj vďaka veľmi slušnej Lacovej fyzickej kondícii. hospodárenia a zodpovedného prístupu k prírode, lesu a stromom. Prístupu,
Stihli sme spolu vyznačiť a zmerať približne 12 tisíc kubíkov dreva (celé dva založenom na princípe múdrosti, odvahy, čestnosti a tiež pokore.
ročné bilancované etáty) a popri tom predebatovať rôzne možné aj nemožné
lesnícke témy. Pri všetkej skromnosti ma tešila naša spolupráca najmä, keď
ju umocňovala spokojnosť zamestnávateľa a tiež narastajúci záujem o našu Michal Tomčík
spoločnú problematiku zo strany rôznych organizácií alebo jednotlivcov. Veľmi riaditeľ Obecné lesy Veľký Folkmar
zaujímavým bol už spomínaný výlet do Národného parku Poloniny, kde sme člen výboru Pro Silva Slovakia
sa spoločne stretli s viacerými kolegami – lesníkmi a mali možnosť vidieť za- člen Slovenského výboru programu UNESCO Človek a biosféra
chovalé fragmenty bukových karpatských pralesov a počúvať vecný výklad
problematiky ochrany prírody v podaní riaditeľa národného parku Ing. Mária
Perinaja. Žiaľ, tento výlet bol náš posledný...
V jedno ráno, v lete 2016, keď prišiel Laco do roboty, odovzdal mi obálku,
v ktorej bola pozvánka na oslavu jeho 70. narodenín. Úprimne som sa pote-
šil a s mojím kolegom Michalom Mišendom sme pozvanie prijali. Na šted-
rej a veselej oslave 28. augusta 2016 za účasti Lacových blízkych príbuzných
a priateľov sa popri zábave do skorého rána stihol vymyslieť aj plán – výstupu
na Kráľovu hoľu, na ktorej Laco ešte nikdy nebol. A chcel by... Dohodli sme sa
teda s Lacom a Jankom Mičovským na konkrétnom termíne, ale kvôli okol-
nostiam sme si ho ešte neskôr telefonicky presunuli o pár dni neskôr. Môj
rozhovor zo 7. septembra 2016, v ktorom sme si zmenu výstupu na Kráľovu
hoľu dohodli, bol ten posledný, v ktorom som Lacov hlas ešte počul.
Dňa 9. septembra 2016, zhodou okolností práve v deň vyhlásenia nového
Významného lesníckeho miesta – Okrúhleho vrchu grófa Forgáča v Slanských
vrchoch, som sa spolu s ďalšími kolegami lesníkmi a priateľmi dozvedel veľmi
smutnú správu. Bolo jej ťažké uveriť, ale žiaľ, bola pravdivá. Laco Alcnauer
dnes ráno nečakane zomrel...
Som životu veľmi vďačný za to, že som mal možnosť zažiť a spoznať
Ladislava Alcnauera. Bol to bezpochyby výnimočný človek. Výnimočný zod-
povedným prístupom k práci, pokorou k lesu a čestným prístupom k ľuďom.
Svojou múdrosťou, zanietenosťou a presvedčením konať dobro, dokázal vlast-
nými rukami pretvoriť v prospech širokej spoločnosti približne jednu tisícinu

102 103

„Je to tak dobre, Laco?“
32
Igor Morong
Prvé stretnutie s Lacom Alcnauerom dohodol kolega Michal, s ktorým
som v tom období pracoval na obnove programu starostlivosti o les v neďa-
lekých obecných lesoch. Pred týmto stretnutím som nemal príliš veľké oča-
kávania a ani som nepredpokladal, že uvidím niečo úplne nové. Pohybujem
sa v horách už viac ako 20 rokov. Ako taxátor aj v rôznych „typoch lesa“
na Slovensku, a teda aj v lesoch, ktoré majú štruktúru lesa podobnú tomu
výberkovému. Vedel som, že nám Laco ukáže svoj výberkový les a my sa
prejdeme po vopred pripravenej trase - chodníku. Ale budem úprimný, bol
som zvedavý hlavne na Laca.
„Jeho les“ bol po daždi príjemne vlhký, trocha zahmlený, presne taký, aký
ho mám rád. Ako som očakával, začal s výkladom, ale hneď po prvých jeho
vetách som mal pocit, že nie som na náučnom chodníku, ale ani na hlavných
cvičeniach z pestovania lesov. Prihováral sa mi človek, ktorý nehovoril príliš
rýchlo, zato zrozumiteľne. Skôr s krátkymi odmlkami, ktoré využíval na očný
kontakt s poslucháčom a zároveň hľadaním čo najvýstižnejších a hlavne zro-
zumiteľných slov. Ale hlavne, od začiatku hovoril o každom jednom strome.
O každom jednom. Vždy najprv prešiel očami po kmeni stromu. Potom
ho, ako v taxácii hovoríme, v „prsnej výške“ chytil rukou, druhou si pridržal
svoj klobúk a pozrel sa do neba – koruny stromu. Hovoril o každom s úctou,
ako o dôležitom a pritom ho označil na ťažbu - popravu. Jemne, s citom, ale
s jasným zdôvodnením. Na chvíľu sa vo mne pohlo srdce pestovateľa vycho-
104
vávaného v škole pánmi
profesormi, ale potom som
sa vrátil do reality a začal
jeho ukážky počúvať a vní-
mať ako taxátor.
„No, ja to robím inak“,
pomyslel som si, ale nič
som nehovoril. Prebudil vo
mne človeka, ktorý začína
porovnávať to, ako sa to
robí v bežnej taxácii, s tým,
čo by som musel robiť,
keby to malo byť tak, ako Sústredenosť (zľava Ladislav Alcnauer,
to chcel Laco. „Je to zložité, Michal Tomčík, Igor Morong)
náročné na vedomosti aj
skúsenosti. Bude to náročné na čas, a to znamená aj na peniaze“, rozmýšľal
som ďalej. Bude vôbec potrebná taxácia? Otázka veľmi tvrdá, ale presná (od
môjho mladého kolegu Michala), rozhýbala moju myseľ. Napodiv som sa však
nezačal zaoberať obhajobou potrebnosti svojej práce, ale možnosťami, ako
byť v tejto činnosti prospešný tak, aby som pomohol Lacovmu lesu. Určite
bude potrebná, ale nie v súčasnej podobe.
Veď lesníci určite budú potrebovať mapy a údaje o svojom lese. Opatrne
som rozpovedal moje pocity Lacovi. Nemal najlepšie skúsenosti s taxátormi,
ktorí boli často nútení svoju prácu zjednodušovať, zrýchľovať, a to nie len
z finančných dôvodov. Napriek tomu, že sme neboli na vedeckej konferencii
a nikto z nás neobhajoval doktorát, spoločne sme našli prvé prakticky reali-
zovateľné a zároveň zmysluplné činnosti, ktoré by bolo potrebné pre „jeho
les“ zistiť a vypočítať. „Taxácia je zachránená!!!“ Má budúcnosť, ale nie len pre
Lacov les, ale lesy na Slovensku...
A odvtedy som začal pozerať na stromy a les inak. Samozrejme aj očami
taxátora, ktorý neustále preveruje svoj odhad vo vzdialenostiach, výškach,
hrúbkach a odhadoch možných aj nemožných údajov o lese, ktorými ohuru-
je, prípadne aj pobaví svojich poslucháčov. Prestal som rozmýšľať o formách,
spôsoboch, systémoch a úpravách, ktoré nezodpovedajú súčasnosti a už vô-
bec nie sú určené pre budúcnosť. Začal som rozmýšľať o tom, ako svoju čin-
nosť taxátora vykonávať v prospech lesa, ľudí, ktorí v ňom strávia toľko času
ako Laco. Pre hospodárenie v jeho lese bola doterajšia činnosť taxácie a jej
výstupov skôr komplikáciou, ako jeho pomocníkom - nástrojom. Začal som sa
na les pozerať jeho očami. V jeho očiach sme boli v súčasnosti pre jeho les
málo použiteľní, ale je tu nádej...
Chcel som „pochváliť“ pred Lacom aj lesy medzi Poľanou a Veporskými
vrchmi. Okolia Lomu nad Rimavicou a vrchu Drahová, ktoré ako lesník taxátor
105
 – milujem. Podarilo sa mi
to v jeho poslednom roku
života a bolo to pre mňa
najkrajšie stretnutie s ním. Tri oriešky od Laca
Lom nad Rimavi-
cou bol ideálny na naše

stretnutie. Je to obec veľmi Neďaleko Lomu nad Rimavicou,
s Klenovským veprom v pozadí
blízko neba a pritom nie je
v Tatrách. Bol som s Lacom
v spoločnosti ľudí - lesníkov so srdcom otvoreným pre les a zanietením pre
myšlienku. Lesy, tak ako som očakával, ho zaujali. Boli to zmesi buka, jedle
a smreka, avšak návrh výšky mojej ťažby sa mu nepozdával, bol príliš vysoký.
Snažil som sa obhajovať svoj návrh, no napriek tomu ma po lesnícky tvrdo,
ale zároveň citlivo oboznámil so svojím názorom. „Možno o rok budem znova
trocha múdrejší, keď budeme spolu vyznačovať a taxovať ten zásah“, pomys-
lel som si.
Teraz už viem, že si budem musieť poradiť sám...
V nasledujúci deň sme navštívili lesy horára Penera pod horským sedlom
Kremenovo, ktorý tam má stále svoju „lávku“, ale hlavne svoj lesnícky pomník
- asi 250 ha výberkových lesov. Keby žil, určite by bol nadšený z výsledkov
svojej práce. Podobne ako Laco. Bolo mu to vidieť na očiach a gestikulácii rúk.
Pripomínal mi človeka, ktorý sa v tej hore ticho modlí a prežehnáva, tak ako
v kostole.
Nestihol som sa ho na všetko spýtať a často emócie tlmili slová. Ale
stihol som aspoň zachytiť a zapamätať si názory, myšlienky a vyjadrenia tak,
ako ich vedel podať len on. Predpis je vysoký, trochu sa to tu omeškalo, načo
sa ponáhľali, treba mu pomôcť, tento je dôležitý, tento pomáha... Zle vyko-
naný zásah... Alebo, veľmi pekná myšlienka
o breze, ktorá podľa Laca patrí do lesa aj
do života počas celého jeho bytia. Rovnako
ako žena.
Nestihol som sa spýtať na všetky veci,
odkladal som to na ďalšie stretnutie. Vždy,
keď teraz v lese stanovujem výšku zásahu,
pozerám sa na strom od kmeňa až do ko-
runy a pokiaľ neviem odpoveď, sem - tam
sa pozriem až do neba: „Je to tak dobre,
Laco“?
Igor Morong
Na prvom mieste vždy... projektant, taxátor
33
Mário Perinaj
Všetko sa to začalo na osade. Po dlhom čase plánovania niekoľkých
stretnutí s mojím kamarátom, Michalom Tomčíkom, sa nám konečne podarilo
stretnúť v Národnom parku Poloniny. Bolo to po dlhšej pauze od študentských
čias, počas ktorých sme mali veľa spoločných zážitkov. Po večernom posede-
ní, na ktorom sme prebrali všetky aktuality z pracovného aj osobného života,
padli aj ďalšie témy týkajúce sa záchrany sveta. V rámci nich prišla reč na
Smolnícku osadu a Laca Alcnauera. Mišo sa vyjadril: „Keď budeš vidieť osadu,
tak si videl všetko.“
Tak som sa ocitol na Smolníckej osade. Privítal nás tam Jaro Kovalčík
s Lacom Alcnauerom. Nebudem opisovať, aký dojem na mňa urobila Smol-
nícka osada, lebo to by bol siahodlhý dokument. Skôr sa vyjadrím k Lacovi.
Skromný, na boku stojaci starší pán, ktorý v rámci exkurzie nechal priestor
Jarovi na predstavenie osady. Jaro tam v súčasnosti pracuje ako vedúci lesné-
ho obvodu a chvalabohu úspešne pokračuje v Lacových stopách. To bol prvý
znak jeho charakteru. Exkurzie sme sa zúčastnili ako lesnícky dorast. Napriek
nášmu mladému veku Laco so záujmom reagoval na naše otázky, diskusie
a postrehy. V dnešnej dobe sa totiž nenosí, aby mal názor mladého človeka
nejakú váhu. Keď sa k slovu dostal Laco, nastala zvláštna atmosféra. Všetci
akosi automaticky stíchli a s bázňou ho počúvali. Bolo to asi preto, s akou lás-
kou rozprával o lesníctve a práci v lese. Čo ma však veľmi zaujalo, bolo jeho
odborné vyjadrovanie. Aj keď by si niekto myslel, že človek so strednou les-

106 107
 níckou školou, ktorý bol celý život v prevádzke, nemôže byť na takej odbornej blízkeho pestovania lesa po-
úrovni, z jeho úst padali mená ako: Reininger, Leibundgut, Bezačinský, Schutz, znamenal: „Tu vám ukážem
Košulič, atď. To nehovorím o termínoch ako Dauerwald, čo je aj pre mnohých príklad, kde som sa mýlil
lesných inžinierov neznámy pojem. Z toho vyplýva, že v osobnom čase sa a zbytočne som sa poná-
musel vzdelávať po lesníckej stránke. Z jeho príhovoru ma však najviac zau- hľal.“ To bola ďalšia Lacova
jala veta: „Chlapi! Veď lesník sa svojou prácou podpisuje do krajiny.“ Po celom charakterová črta. Priznať si
dni mi to nedalo a Laca s Jarom som pozval k nám do Polonín. chybu a poučiť sa z nej nie
A tak sme sa opäť stretli v Národnom parku Poloniny. Vybrali sme sa je hanba. To sa však väčši-
do Národnej prírodnej rezervácie Rožok, ktorá je vyhlásená od roku 1965 ne ľudí nedarí a aj ja s tým
a v roku 2007 bola zapísaná do Svetového zoznamu prírodného dedičstva mávam problém. Priznať si
UNESCO, pod spoločným názvom Karpatské bukové pralesy a staré bukové chybu... Keď to dokázal taký
lesy Nemecka. Laco tu bol celý očarený. Žasol som nad jeho fyzickou kondí- človek, ako bol Laco a ešte
ciou. Aj niektorí mladí chlapi by mali problém s ním držať krok. Ukázal nám, v jeho veku, pre nás ostat-
ako funguje prírodný les a ako sa dá poučiť zo štúdie jednotlivých cyklov, ných by to malo byť samo-
vzťahov a vývoja pralesa a aplikovať ich pri lesnom hospodárstve. Národná zrejmosťou.
prírodná rezervácia Rožok totiž predstavuje bukový prales, ktorý vyniká ne- S Lacom som mal tú
skutočnými dimenziami stromov a zároveň hlúčikovitou obnovou nastupujú- česť stretnúť sa trikrát v ži-
cou po fáze rozpadu. Z mnohých Lacových viet však vo mne utkvela jedna: vote. Aj keď to nie je veľa,
„V lese sa netreba ponáhľať.“ Nemyslel tým však kráčanie po prírode. Tým zanechal vo mne hlboký do-
bola jednou vetou podrobne popísaná problematika lesníctva a kto má filipa jem. Dôležitejšie je však to,
pochopí, o čom všetkom táto veta hovorí... čo sa mu podarilo. Nemyslím
Posledný raz som sa s Lacom stretol na osade. Znovu sme si prešli po- tým 2000 ha prírode blízkym S Máriom Perinajom v bukovom
rasty, ktoré som už videl, ale tentokrát s inou skupinou ľudí. Napriek tomu spôsobom obhospodaro- karpatskom pralese Rožok, zapísanom
som sa dozvedel množstvo nových informácií. Pri opise realizácie prírode vaných porastov. Lacovi sa v svetovom prírodnom dedičstve
podarilo zasadiť semienko, UNESCO.
on to semienko vypestoval
na životaschopnú sadenicu,
ktorá prežíva pod materským porastom a čaká, kedy jej horná vrstva dovolí
odrastať a presadiť sa. Tou sadenicou je skupina ľudí, ktorá sa prikláňa k prí-
rode blízkemu pestovaniu lesov a začína ho realizovať v lokalitách, kde títo
ľudia pracujú. Týmto spôsobom Laco stále žije nielen v našich srdciach, ale aj
v prírode, ktorú takíto ľudia obhospodarujú. Česť jeho pamiatke.

Mário Perinaj
riaditeľ Správy Národného parku Poloniny
člen Slovenského výboru programu UNESCO Človek a biosféra

108 109
 Do lesa sme vstupovali s úctou a pokorou, lebo každý strom, ker, každá
bylina bola pre Lacka veľmi dôležitá, mala svoj veľký význam. Našou úlohou
bolo, aby sme vyznačovaním les nepoškodili, neublížili mu, no naučili sa s ním
Niet cesty späť spolunažívať. Vybrali z neho len to, čo naozaj musí ísť von. Naučil ma nedívať
sa na porast ako jeden celok. Nebol strom v poraste, ktorý by sme si neobzreli
a neposúdili ho. Pred každým značením si Lacko dal z hlavy klobúk dole, uprel

34
zrak do korún a vyslovil modlitbu.
Obidvaja sme sa tešili z našej spolupráce. Chuť do práce rástla, keď sa
k nám pridal, ako sme ho nazývali, „Ředitel“, inžinier Michal Tomčík. Rád si
spomínam na tieto okamihy. Vždy ma zamrzelo, keď som sa nemohol zúčast-
niť značenia s Lackom kvôli iným povinnostiam.
V marci 2016 sme sa viezli v aute a ja Lackovi hovorím: „Pozri aké máme
Michal Mišenda dobré počasie, dnes sa nám bude dariť.“ Hneď ma aj vyviedol z omylu: „Mi-
chal, ráno nikdy nechváľ počasie, ale ženu, keď vstaneš.“ A počas značenia mi
zas vraví: „Miško, lesníka nesmú bolieť nohy, ale krk keď sa díva do koruny.“
Mal veru pravdu ten náš Ladislav. Som rád, že nám ukázal tú správnu cestu
a nasmeroval nás na prírode blízke hospodárenie. Táto cesta je síce miestami
zarastená burinou, černičím, ale ako zvykol hovoriť: „Niet cesty späť.“ Lacko
žil pre les až do poslednej chvíle.

V Obecných lesoch Veľ- Michal Mišenda

ký Folkmar som začal pracovať lesník, Obecné lesy Veľký Folkmar
v júli 2015 a tu som sa od môjho
nadriadeného prvýkrát dozve-
del o Lackovi. Pamätám si naše
prvé stretnutie. Ruku mi podáva
malý zelený mužíček s kalap-
čekom na hlave. Stisk mal veru
pevný. Mal som trému, jeho po-
hľad vo mne vyvolal rešpekt. Od
tohto stretnutia sme sa s Lackom
stretávali často pri vyznačovaní
porastov. Bola to najlepšia škola
praxe, zopár týchto stretnutí mi Krátky oddych
dalo viac, ako niekoľko rokov se-
denia v školských laviciach.
Pri vstupe do lesa sa Lacko-
vi akoby otvárali dvere do Chrá-
mu. Jeho veta mi znie doteraz
v ušiach: „Boh nám dal les do
Počas vyznačovania
daru, tak sa k nemu správajme.“

110 111
 Jesenná návšteva

Ľubica Miľanová
35 L. Alcnauer: Jesenná sonáta

Prešli dva mesiace a ja som sa

nečakane na pracovnej ceste
v kruhu lesníkov dozvedela, že
Ladislav Alcnauer odišiel z toh-
to sveta. Viem len, že som si
Je to priam neuveriteľné, ako málo mi chýbalo k tomu, aby som sa s ním zakryla tvár rukami a snažila sa
stretla na dlhší rozhovor, urobila pár záberov a do diktafónu zachytila jeho potichu pochopiť, že je koniec...
rozprávanie o lesníctve, jeho práci v Smolníckej osade, skrátka o jeho živote, Účasť na jeho poslednej
ktorý sa z veľkej časti prekrýval s lesom... ceste znamenala pre mňa čosi
Prvýkrát som ho zaregistrovala v Lesníckom skanzene v roku 2007 pri viac ako vyjadrenie úcty k jeho
preberaní najvýznamnejšieho lesníckeho ocenenia, pomenovanom po Jozefo- životu a vďaky za možnosť
vi Dekretovi Matejovie. Dostal toto ocenenie ako prvý a bolo mi už tam z jeho spoznať tohto skvelého lesní-
vystúpenia zjavné, že mu právom prináleží. ka. Bola to aj moja avizovaná
návšteva, ktorú som mu sľúbila.
Druhýkrát som ho vnímala už ako spolupracovníka nášho múzea, pri prí- Dúfam, že kdesi tam hore uve-
prave dlhodobej výstavy Smrečiny - les v zrkadle vedy. Náročnú odbornú ril môjmu skutočnému záujmu
tému na výstavné a ešte pre laikov zrozumiteľné spracovanie nám Ladislav o jeho dielo v prospech sloven-
Alcnauer doplnil a obohatil svojimi živými a vysvetľujúcimi kresbami. ského lesníctva.
Niekoľkokrát sme sa na chvíľu opäť videli v skanzene počas môjho „po-
behovania“ okolo programu Dňa stromu. Pozdravili sme sa, podali sme si
ruku, vymenili si v rýchlosti pár slov. Pri poslednom stretnutí v júli 2016 sme Ľubica Miľanová
sa už dohodli, že niekedy na jeseň ho pracovne navštívim doma, v Smolníckej riaditeľka, LESY SR, š.p.,
osade, a v jeho výberkovom lese. Vidím ho ako dnes, usmiateho, opáleného, Lesnícke a drevárske múzeum
s klobúkom na hlave a v košeli s rukávmi vyhrnutými až nad lakte. Stál opretý Zvolen
o zábradlie dreveného mostíka pri stánku lesnej pedagogiky a mala som po- Ľubica Miľanová číta modlitbu Ladislava
cit, že sa rovnako ako ja úprimne teší... Alcnauera pri odhalení jeho pamätníka
Stalo sa to, čo píše len sám život. Nestihla som avizovanú návštevu. na Smolníckej osade 12.9.2017

112 113
 Posledný rozhovor

Peter Gogola
36
Rozhovor s Ladislavom Alcnauerom sa uskutočnil vo februári 2016. Vzni-
kol ako prvý zo série rozhovorov, v ktorých sme predstavili čitateľom ča-
sopisu LES & Letokruhy laureátov Ceny Jozefa Dekreta Matejovie, ktorú
od roku 2007 udeľuje Slovenská lesnícka komora. Ladislav Alcnauer bol
prvý z ocenených, cenu prevzal na Dni stromu v júli 2007. V čase, kedy
vznikol rozhovor, sa liečil v kúpeľoch v Dudinciach. Stretli sme sa v kú-
peľnom dome, v útulnej kaviarni pri bylinkovom čaji. Mal so sebou hrubý
fascikel novinových výstrižkov a článkov o problematike výberkového
hospodárenia. Pri rozhovore, ktorý trval asi tri hodiny a svojím rozsahom
ďaleko prekročil rozsahom publikovateľný rámec, sme niekoľkokrát opus-
tili osnovu rozhovoru, zameraného na jeho životný príbeh a debatovali
sme o výberkovom hospodárení v lese. Po týždni som ho navštívil opäť,
rozhovor vytlačený na niekoľkých hárkoch si pozorne prečítal a po nie-
koľkých drobných doplneniach autorizoval. Strávili sme ešte asi hodinku
v priateľskej debate. V tom okamihu som netušil, že to bolo posledné
stretnutie s týmto výnimočným človekom...

Les ako maliarska paleta

Krst knihy Ladislava Alcnauera (uprostred) Cesta lesa na Dni stromu Stretnutie s Ladislavom Alcnauerom je výnimočná príležitosť spoznať
v Lesníckom skanzene v roku 2009. Vľavo moderátor podujatia Peter Gogola, lesníka, ktorý vníma les okom umelca. Ako sám hovorí, lesník ako maliar
vpravo krstní otcovia - Rudolf Bruchánik a Milan Saniga. púšťa svetlo do porastu. Svetlo odkrýva krásu lesa a zároveň prebúdza se-
menáčiky k životu. Začítajte sa do príbehu lesníka – maliara.

114 115

So spolužiakmi na praxi (prvý zľava)
Pán Alcnauer, čo vás priviedlo k profesii lesníka?
Som rodák z Mníška nad Hnilcom. Môj otec bol lesný robotník, robil
s koňmi na Smolníckej osade. Vďaka tomu bolo moje detstvo spojené s le-
som. Už ako chlapec som s ním chodieval do lesa. Neskôr, ako 10–12 ročný
som s kamarátom Lacom chodieval na brigády. A v lete v šesťdesiatom prvom
som pracoval na Smolníckej osade ako praktikant. Je to zaujímavé, ale tam sa
začala aj skončila moja lesnícka kariéra. Už v ranom detstve som prejavoval
záujem o kreslenie a maľovanie. Keď som končil základnú školu, prišiel ku
nám domov riaditeľ školy aj so zástupcom, aby presvedčili mojich rodičov, že
mám talent, nech ma dajú na gymnázium a potom na umeleckú školu. A môj
otec na to povedal: „Synček, ostaň ty len v hore, lesníci majú pokojnejší ži-
vot.“ A to rozhodlo. Tak som nastúpil do Lesníckeho učilišťa v Revúcej. Vtedy
bol zavedený taký systém: uchádzač o štúdium na strednej lesníckej škole
musel mať za sebou rok na lesníckom učilišti alebo rok praxe v prevádzke.
Preto som v školskom roku 1961/62 nastúpil do učilišťa. Mali sme prísny, do-
slova vojenský režim: ráno rozcvička, potom prehliadka, nástup a rozdelenie
do zamestnania. Tri dni škola, tri dni prax (vtedy ešte voľné soboty neboli).
A na praxi ťažká manuálna robota. Na jeseň sme zbierali žaluď, v zime sa
rúbala trasa na Sirk, na jar sme zalesňovali na Prednej hore, v lete sme ťažili
trieslovú kôru na Karafovej. Bola to tvrdá, ale veľmi dobrá škola. Po roku som
urobil prijímačky na Strednú lesnícku školu do Liptovského Hrádku. Zaujímavé
bolo, že prísny výber mal za následok, že v prvom ročníku odišiel len jeden
116
spolužiak. A po skončení školy iba jeden z nás opustil rady lesníkov, ostatní
sme ostali verní tomu, čo sme študovali.
V tých časoch bolo samozrejmé, že absolventi škôl dostávali umiest-
nenku na konkrétne pracovisko. Kam ste sa po škole dostali Vy?
Dostal som sa na bývalý Lesný závod Smolnícka Huta, ale dlho som sa
tam neohrial. Čakala ma služba v armáde.
A kam ste narukovali?
Viac ako polovica triedy sme dostali povolávací rozkaz k pohraničnej
stráži a tak som aj ja 27. júla 1966 „pomašíroval“ do Břeclavi.
Absolventi lesníckych škôl boli vraj výborní pohraničiari: vyznali sa
v lese, vedeli sa pohybovať v teréne, dobre strieľali, poznali zásady masko-
vania, mali vzťah ku psom...
...to všetko je pravda, ale v tom čase režim prísne preveroval, či prís-
lušník pohraničnej stráže nemá rodinné vzťahy k osobám v „kapitalistickej
cudzine“. A na tom stroskotala moja služba u pohraničiarov – prevelili ma na
letisko v Hradci Králové. Slúžil som vo veliteľskej letke. A keďže som počas
štúdia na lesníckej škole tri roky závodne vzpieral za Ružomberok, mal som
záujem pokračovať v tom aj na vojne. V Hradci vzpierači neboli, tak som sa
dostal k zápaseniu - trénoval a súťažil som za civilný oddiel Dynamo Hra-
dec Králové. Potom však prišli zdravotné komplikácie, pre ktoré som musel
prerušiť výkon vojenskej služby. Po vyliečení som zvyšných osem mesiacov
doslúžil v Spišskej Novej Vsi.
A čo bolo po návrate z vojny?
2.1.1968 som nastúpil na Lesný závod Smolník, polesie Helcmanovce. Tu
som pracoval desať rokov, do roku 1978. Štátne lesy prevzali tieto porasty od
urbárskej spoločnosti, myslím v roku 1962. Urbárnici kúpili lesné pozemky od
grófa Csákyho a ten dal lesy pred predajom pozemkov vyrúbať. Ostali pne.
Keď som nastúpil na polesie, boli tam výmladkové porasty, niečo bolo umelo
založené. Tam som sa veľa naučil o výchove porastov, robil som prvé prere-
závky, prvé prebierky. Teraz, po štyridsiatich rokoch, vieme posúdiť, či som
to robil dobre. Potom som prešiel na Lesný závod Margecany, Lesná správa
Gelnica. Tam som bol len dva a pol roka. A v roku 1981 som sa vrátil tam, kde
som ako praktikant začínal – na Smolnícku osadu. Priateľ môjho nebohého
otca to komentoval: „Synček, vrátil si sa domov, tu aj vtáci krajšie spievajú.“
Vrátili ste sa na Smolnícku osadu. Kedy ste začali so zavádzaním princí-
pov výberkového hospodárenia?
V noci z 24. na 25. novembra 1980 padla kalamita. Večer začalo pršať,
do rána napadlo pol metra snehu. Keď som 2. januára 1981 nastúpil na Lesnú
správu Smolnícka osada, Lesný obvod Lenivá, správca mi povedal: „Odhadu-
jeme kalamitu na obvode asi 25.000 m3 na ploche asi 700 ha.“ V prvý rok som
117
 spracoval 10.000, potom 8.000 a potom ešte 7.000 m3. S odstupom rokov si
myslím, aj keď to vyznieva paradoxne, že bolo dobre, že padla kalamita. Bola
to kalamita, ktorá nám síce nespôsobila veľkú škodu, žeby pováľala veľké plo-
chy, ale prinútila nás prejsť poctivo všetky porasty, porast za porastom. Naj-
prv sme šli samozrejme do porastov, kde bola najkvalitnejšia hmota, najmä
smreky, aby sa neznehodnotilo drevo. Pri likvidácii kalamity sme museli kala-
mitné porasty sprístupniť. Dva roky mi na obvode pracoval buldozér. Pribudli
zvážnice, pribudli linky. A vďaka tomu a hlavne vďaka dobrej znalosti porastov
sme dokázali prebudovávať porasty podľa našich predstáv. Po piatich-šies-
tich rokoch už bolo vidieť, že tam, kde sme prešli, už to zmladenie začína
reagovať. Takže my sme dali prvý podnet porastom, ktoré boli rovnoveké,
že sme vytvorili možnosť, aby spodná vrstva rástla. Kalamita nám nepriamo
pomohla. A my sme sa učili „pracovať so svetlom“ – púšťať svetlo do porastu
a prebúdzať zmladenie. Potom moje snaženie načas prerušila choroba. Od
roku 1992 som nastúpil na Lesný obvod Kloptaň a tam som začal intenzív-
ne pracovať na zavádzaní princípov výberkového hospodárenia. Zastavil som
úmyselné ťažby. Musím ešte povedať, že v čase, keď Vysoká škola lesnícka
sídlila v Košiciach - to bolo koncom štyridsiatych a v päťdesiatych rokoch – boli
porasty na Smolníckej osade školským výskumným objektom. Boli tu overo-
vané postupy výberkového hospodárenia, dodnes je známy porast „Burga-
nova osmička“. V rámci prípravy Lesného hospodárskeho plánu v roku 1993
som hovoril s taxátormi zo Spišskej Novej Vsi, že mám záujem hospodáriť
výberkovým spôsobom, že chcem nadviazať na to, čo tu pred rokmi robili naši
predchodcovia. Pri prerokovaní záverečného protokolu mi povedali: „Spravili
sme lesný hospodársky plán so štandardnými postupmi, ak chcete, robte jem-
nejšie.“ Neverili mi, nedôverovali, pochybovali. Azda jediný, kto mi veril, bol
správca Jano Kačmár. To bol dobrý chlap, už je nebohý.
Riadením osudu sa stalo, že Lesný obvod Kloptaň sa vďaka reprivatizácii
v roku 1994 „scvrkol“ z 800 na 400 hektárov. A to mi pomohlo, to bola obrov-
ská výhoda, lebo na tých 400 hektároch som mohol intenzívne robiť, doslova
sa „hrať“. Chyták bol v tom, že na 400 hektárov bol predpis 34.000 m3 ťažby,
pričom bolo veľké množstvo dorubov na striedavých pásoch, a tak predpo-
kladali, že ak budem presadzovať jemnejšie spôsoby, nenaplním predpísaný
objem ťažby. Ja som povedal: „Nechajte ma robiť po svojom, spravím jeden
porast a potom povedzte, či je to dobre.“ Začal som z porastov vyberať 20 až
25 percent zásoby, veľké jedle, košaté buky. Prišiel pozrieť najprv správca,
potom riaditeľ závodu. A videli, že to ide, že sa to dá.
Kde ste čerpali inšpiráciu?
Niekedy v osemdesiatych rokoch sa mi dostala do rúk publikácia Výber-
kové lesy na Slovensku, ktorá bola vydaná v roku 1956 pri príležitosti kon-
ferencie na Sliači. Tú som si veľmi pozorne preštudoval. V pamäti mi utkvela
myšlienka, ktorú napísal profesor Bezačinský: Výberkový spôsob sa dá chápať
118
veľmi zložito, ale aj veľmi jednoducho, aby mu porozumel každý lesník, každý
robotník, každý drevorubač. Výberkové lesy vznikli v Nemecku a vo Švajčiar-
sku tak, že majitelia lesa si z neho vyberali len to, čo potrebovali. Teda úplne
jednoducho, pragmaticky. Je mi trochu ľúto, že dnes sa v akademickom pro-
stredí definujú jeho princípy zbytočne zložito a komplikovane.
V presadzovaní princípov výberkového hospodárenia bol pre mňa dô-
ležitý rok 2002, ja ho nazývam rok stretnutí. Stretol a spoznal som pre mňa
dôležitých ľudí, s ktorými spolupracujem dodnes: Ruda Bruchánika, profesora
Sanigu, potom Janka Mičovského. V roku 2002 začali kolegovia vnímať výber-
kový spôsob nie ako experiment, ale ako výzvu zmeniť hospodárenie v le-
soch.
Viem o Vás, že ste za presadzovanie princípov prírode blízkeho obhos-
podarovania lesov dostali ocenenie od ochranárskej nadácie Zelená nádej,
v predstavenstve ktorej sedí aj Juraj Lukáč, známy z lesoochranárskeho zo-
skupenia Vlk.
Neviem, či sa mám týmto ocenením chváliť v lesníckom časopise
(smiech), ale je to tak. V roku 2005 som dostal druhú cenu v súťaži o le-
soochranársky čin roka. Nie je mojím cieľom zbierať ocenenia, ale keď vašu
prácu chvália ochranári a vy popri tom plníte aj plán ťažby, je to azda dobre,
no nie?
A čo súčasnosť?
V decembri 2008 som išiel do dôchodku. Ale tým sa moja lesnícka ka-
riéra neskončila, naďalej pokračujem v snažení získať podporu pre výberko-
vé hospodárenie v lesoch. Robím prednášky, zúčastňujem sa prezentačných
podujatí. Napísal som dve príručky o praktickej realizácii výberkového hospo-
dárenia, v ktorých som použil svoje maľby. V júni 2013 sme usporiadali posla-
necký deň – prezentáciu pre poslancov Národnej rady na Smolníckej osade. Aj
vďaka tomu sa podarilo presadiť do zákona výberkové hospodárenie v lesoch.
Spočiatku som s tou formuláciou nebol príliš spokojný, ale s odstupom času si
uvedomujem, že je to asi dobre tak, ako to tam je napísané...
A budúcnosť?
Vo vzťahu k výberkovému hospodáreniu mám trocha ťažké srdce na naše
lesnícke školstvo. Pokrokové názory by mali prinášať mladí absolventi a nie
aby som ja, dôchodca, bojoval s ich vžitými predstavami o stereotypnom prí-
stupe, o pestovaní lesa vekových tried. To je môj kritický poznatok - les veko-
vých tried odnaučil lesníka premýšľať.
Povedzte mi ešte niečo o vašich záľubách.
Spomínal som, že som od detstva rád kreslil. Už neviem prečo, ale ut-
kvelo mi v pamäti, že som ako štvorročný odkreslil portrét Stalina. Neviem, či
sa mi tie jeho fúzy páčili, alebo čo... (smiech). Ako osemročný som namaľoval
119
 akvarel, obrázok kohúta. Naši suse-
dia mali známeho maliara, ktorému
ukázali tento obrázok, a on povedal:
„Ten chlapec má výtvarný talent.
Mal by študovať.“ Nestalo sa tak, ale
Lacov reverend
láska k umeniu ma neopustila. V se-

37
demdesiatych rokoch som bol čle-
nom Spišského klubu amatérskych
výtvarníkov. Vtedy som pomerne
často vystavoval. Venoval som sa
aj maľovaniu kópií diel starých maj-
strov – Tizziana, Rembrandta, veľa
som sa pri tom naučil. Veľmi rád Ján Schürger
mám diela Martina Benku. Dodnes
maľujem, najradšej les.
Druhou mojou celoživotnou
záľubou je šport. V mladosti som sa
venoval vzpieraniu. Hrával som aj
futbal, behal som, robil som silový
trojboj - osobný rekord v mŕtvom Pre Ladislava Alcnauera typické:
duševná húževnatosť v jednote
ťahu som mal 273 kg. Dodnes pravi-
s fyzickou kondíciou Ladislav Alcnauer, meno známe azda vo všetkých dolinách a chotároch
delne cvičím jogu.
slovenských lesov. Človek, ktorý veľkou mierou ovplyvnil myslenie ľudí, najmä
Čo Vaša rodina? však lesníckej verejnosti. Ich postoj, vnímanie lesa v odlišnom svetle, ba až
Manželka pracovala celý život ako učiteľka, už je na dôchodku. Mám dve k ekologickému vnímaniu hospodárenia v lese, a to priamo alebo nepriamo.
dcéry, Janku a Slávku. A jednu vnučku a päť vnukov. A podobný môj príbeh s Lacom zrežíroval sám život s producentkou ná-
Bol vo vašom živote niekto, kto bol vaším vzorom? hodou, ktorý sa začal písať dávno pred tým, než som Lacka osobne spoznal.
Môj otec. Bol to vzácny a múdry človek. Bohužiaľ umrel, keď som mal Prežiť s ním niekoľko vzácnych chvíľ bola už len čerešnička na torte. Jediné
pätnásť. Jeho miesto v mojom srdci zaujal otcov dobrý kamarát, rovesník, čo ma veľmi mrzí je, že tá čerešnička z torty chutila intenzívne a sladko, ale
spolubojovník z vojny a kolega Gašpar Vencel. Ten sa ma ujal, dal mi veľa veľmi krátko. Nesmúťme však nad tým, čo nedokážeme zmeniť, ale pamätaj-
dobrých rád do života. Keď sa vrátil z ruského zajatia s brušným týfusom, vážil me a uchovajme si všetko to krásne, čo sme s ním mohli zažiť. Vhodne sa mi
štyridsať kíl. Dožil sa 94 rokov a ešte na sklonku života robil s motorovou pí- vynára a tlačí na špičku pera citát, ktorý použil posledný samuraj, keď sa ho
lou. Umrel veľmi nešťastným spôsobom, oberal čerešne a spadol zo stromu... japonský cisár opýtal, ako zomrel najznámejší a najodvážnejší samuraj Kat-
sumoto: „Nepoviem Vám ako zomrel, ale radšej Vám porozprávam ako žil.“
Vaše životné krédo?
Môj príbeh s Lacom sa začal písať oveľa skôr a pravdu povediac uvedo-
Neviem, či je to krédo, je to také zhrnutie mojej celoživotnej práce lesní-
mujem si to až teraz. Písal sa asi rok 2006 a boli sme študentmi TU vo Zvolene.
ka. Snažil som sa pochopiť tajomstvá a zákony prírody a to ma priviedlo k po-
Začal zimný semester a s ním jeden z najväčších strašiakov študentov lesníc-
kore. A k poznaniu, že existuje niečo, v čo treba veriť a čo pomáha človeku.
kej fakulty – štátnicový predmet „Pestovanie lesa“ s pánom profesorom Sa-
Ďakujem za rozhovor. nigom. Pri téme výberkového hospodárskeho spôsobu bol spomenutý, často
až velebený, pán Alcnauer a jeho demonštračný objekt na Smolníckej osade.
Peter Gogola Ak prehliadneme zmienku o pokusnej ploche na predmete Dejiny lesníctva
publikované v časopise LES & Letokruhy č. 2/2016 v období, kedy Lesnícka fakulta sa nachádzala v Košiciach, tak to môžeme

120 121
 považovať za prvé vážne
vštiepenie sa mena Al-
cnauer do pamätí budú-
cich lesníkov. Samozrejme
väčšina študentov vedela,
že pán profesor kladie vy-
soký dôraz na výberko-
vanie, ktoré bolo pre nás
strašiakom. Len Božechráň
si potiahnuť túto otázku
na skúške! S touto obavou
sme šli aj na štátnice. Počas
štúdia sme mali možnosť
zhliadnuť rôzne demon-
štračné objekty, ale vtedy
nám to väčšinou nedávalo
ucelený zmysel. Vnímanie
lesa ako takého a hospodá-
renie v ňom bolo skôr útrž-
kovité a striktne oddelené,
hľadiac naň cez prizmu vy-
učovacích predmetov. Chý-
bal komplexný pohľad so
zreteľom na to, že jednot-
livé odvetvia sú úzko spä-
té, vzájomne sa prelínajú
a ovplyvňujú.
Až po dlhej dobe po
štúdiu, keď som začal pra-
covať na pozícii lesníka
v Slovenskom rudohorí,
v chotári Jasovských cir-
kevných lesov, som sa
čírou náhodou dostal do
kontaktu s Lacovou prá-
cou opäť. Pracoval som na
projekte výstavby historic-
ko-náučného chodníka vo
Vyšnom Medzeve a keďže
mi k tomu chýbalo patričné
množstvo informácií, roz-
hodol som sa navštíviť nie-
122
koľko podobných zariadení na Slovensku. Lacov náučný chodník v Smolníckej
osade som si nechal nakoniec. Môj prvotný zámer bol po technickej stránke
zistiť spôsob výstavby informačných tabúľ a formu poskytovania informácií.
Prechádzka po Lacovom chodníku vo mne vzbudila obdiv, pričom mi v hlave
začalo klíčiť semienko lesníckej zvedavosti. Údajne som tam pobehoval ako
teriér pracujúci na stope postreleného diviaka, s výrazom tváre, akoby som
zažíval akýsi „lesnícky orgazmus“. Nie som si istý, či by som si chcel tento svoj
výraz pamätať, ale obraz Lacovho lesa si budem pamätať do konca života.
To ma prinútilo sa opäť vrátiť do študentských čias a znovu otvoriť knihu
Pestovanie lesa, kapitolu výberkového hospodárskeho spôsobu. Odrazu mi to
už nepripadalo tak vzdialené - úvahy nad hrúbkovými početnosťami, Liocour-
tovou krivkou a cieľovou hrúbkou začali nadobúdať zmysel.
Avšak lesnícke živobytie býva príkre, ani ja som nebol osudom ušetrený,
nuž hor sa po práci do lesa s pílou na chrbte privyrobiť si nejakú tú korunku
navyše. A keď do plného programu sa muselo vtesnať aj prerábanie bytu,
tak všetka energia na moje „lesnícke experimenty“ bola preč. Pri lesníckych
a poľovníckych povinnostiach na úseku s rozlohou 1500 ha nebolo času me-
rať hrúbky, riešiť hrúbkové početnosti a pod. Vnútorne mi však nedalo pokoj,
prečo sa hospodári podrastovým hospodárskym spôsobom naďalej tak, že
pritom vznikajú porastové steny, čím je ohrozená stabilita lesa. A tých sme
mali neúrekom. Stále mi však víril v hlave obraz „Lacovho lesa“ s presvedče-
ním aspoň to skúsiť napodobniť. Je pravdou, že lesník bez skúšok odborného
lesného hospodára nemá veľké možnosti ovplyvňovať hospodárenie v lese,
ale sám ako lesník v súvislosti so spracovaním kalamity som to skúsil. Popri
spracovaní veternej kalamity som vybral aj jedincov, ktorí podľa mňa dosiahli
svoje ekonomické maximum. Avšak s tým zreteľom, aby mal nástupcu. Je-
dince nízkej kvality boli taktiež vyznačené pre vytvorenie priestoru stred-
nej etáže s takým zámerom, aby sa nenarušila stabilita porastu. Čiže jemne.
Podmienky boli o to ťažšie, že v poraste sa nachádzali tri etáže, sklon svahu
40 % a miestami aj 55 % a pracovalo sa traktorovou technológiou. Za bežných
okolností sa pracovalo metódou surových kmeňov, avšak v istých prípadoch
sa skracovalo priamo v poraste na odvozné dĺžky, teda 9-12 m. Asi sa pýtate,
prečo daný objekt a podmienky prostredia popisujem tak podrobne. Rád to
vysvetlím.
Krátko na to, po vykonaní môjho prvého „výberkového pokusu“ mi za-
telefonoval Michal Tomčík: „Brat Ján, dohodol som odbornú exkurziu s Jarom
Kovalčíkom na Smolníckej osade, samotný svätý grál Alcnauerovej práce.“
Pýtate sa prečo brat? No, je to hierarchická stupnica zamestnancov cirkev-
ných lesov, vytvorená Michalom Tomčíkom, napr: novic - praktikant, brat -
lesník a pod. Až nadišiel deň D, bolo potrebné nasávať informácie aj povrchom
tela a mám dojem, že ma potom dosť dlho bolela sánka, lebo miestami som
V lesnej kaplnke chodil horou s otvorenými ústami. V jednoduchosti je krása. Neskutočné, čo
123
 títo dvaja chlapi s pomocnou matky prírody, s jemnosťou lesníckeho srdca
a citom lesníckej ruky dokázali. Zo Smolníka som odchádzal s dobrým pocitom
a vedomím, že pri mojom pokuse som sa priblížil Lacovým myšlienkam. Laco
tam vtedy nebol. Na osobné stretnutie s Majstrom som musel ešte počkať.
Čas letel a hora stihla medzitým opäť zhodiť svoj šat a obliecť si nový.
Popri mnohých pracovných povinnostiach som stál pred veľkou výzvou, a to
skúškami odborného lesného hospodára. Bral som to ako šancu, že v budúc-
nosti budem môcť veci ovplyvniť k lepšiemu. Po turbulentných personálnych
zmenách v podniku som sa tým hospodárom skutočne stal. Po prvotných
ťažkostiach a povinnostiach spojených s prevzatím a dokončením agendy
prišli na rad aj stretnutia s kamarátmi. Tí, neleniac, vymýšľali nové prezýv-
ky. Onedlho nato vyhútala „vážená honorabilita“ Michal Tomčík s „váženou
spektabilitou“ Vladimírom Sajdákom trefné a výstižné pokračovanie hierar-
chickej stupnice zamestnancov cirkevných lesov na post odborného lesné-
ho hospodára - vedúceho lesnej správy, a to „Reverend Ján“. V danom čase
prebiehal proces prebudovy lesa vo Veľkom Folkmari na plné obrátky a Laco
tam pravidelne chodieval na výpomoc. Počas dlhých pracovných dní s farbou
v ruke sa Michal Lacovi zmienil aj o „reverendovi“. Nuž, už len sám Boh vie,
čo mu všetko Michal o Reverendovi nahovoril. Následne som sa dozvedel, že
Laco sa už nevie dočkať spoznať tohto služobníka božieho. Jedného dňa mi
zavolal Michal: „Reverend Ján, pripravuje sa Deň lesa v parlamente zameraný
na propagáciu prírode blízkeho pestovania lesa aj za účasti Ladislava Alcnaue-
ra.“ Nuž, nebolo mi treba dvakrát vravieť!
Cestou do Bratislavy sme preberali všetky možné témy, avšak dve boli
nad ostatné. V prvom rade to bolo výberkovanie a prírode blízke pestovanie
lesov a v druhom vďačná téma Michala, Vlada a už aj Laca – Reverend Ján
a jeho slasti a strasti v chráme božom. Pred parlamentom nás už očakával
Janko Mičovský, ktorý nám dal ďalšie inštrukcie. Krátko nato sme boli podro-
bení vstupnej prehliadke v parlamente, ako pašeráci ťažkých zbraní. Nuž pri
tých všetkých kauzách a často nezmyselných zákonoch a vyhláškach, ktoré
sú na tejto pôde uvedené do platnosti, som mal pocit, že sme tam prepašo-
vali najnebezpečnejšiu možnú zbraň pre danú inštitúciu, a tou bol „zdravý
sedliacky rozum“.
Pri vstupe do rokovacej sály si každý mohol všimnúť na stenách visiace
obrazy. Boli to Lacove maľby, v ktorých krásne vyjadril to, čo cítil, v čo veril
a prečo žil. Krátko nato mal Lacko aj svoj prejav. Možno nebol najlepším reč-
níkom, ale svoju prácu vykonával s jemnou rukou, čo krásne vedel preniesť aj
na maliarske plátno. Následne odznelo niekoľko prezentácií venovaných prí-
rode blízkemu pestovaniu lesa, nevyhnutnosť jeho propagácie a aplikovania
v praxi, ekonomické aspekty, ale aj spôsob prebudovy ukázaný na príklade
Obecných lesov Veľký Folkmar. Na danom príklade bolo krásne vidieť, ako je
možné ekonomicky ustáliť lesný podnik s maximálnym hodnotovým speňa-
124
žením. Vtom sa z publika prihlásil o slovo nemenovaný pán riaditeľ jedného
mestského lesného podniku so slovami: „Aj tak to všetko skončí vo vláknine,
tak prečo sa tu namáhať s výberkovaním?“ No, pán riaditeľ mal zjavné skú-
senosti ako zvýšiť ekonomickú efektivitu podniku... Trefnú reakciu ponúkol
Michal citovaním profesora Sanigu: „Tak my tu od rána varíme guláš a on si tu
príde prihriať držkovú polievku.“ Prezentácie a živá diskusia sa tiahli časom,
až kým sa osobne prišli poďakovať a povedať niekoľko slov na záver samotní
poslanci národnej rady SR, teda organizátori podujatia. Je všeobecne známe,
že jedna lastovička leto nerobí. Bolo však vidno, že sa to uberá správnym
smerom a v každom prípade to potvrdila živá a aktívna diskusia. Je ťažké
vybočiť zo zaužívaných koľají, zaužívaného systému a obzvlášť komplikované
je pre mladú generáciu lesníkov sa presadiť v kolektíve služobne starších ko-
legov. Často sa stretnú s posmechom, ponižovaním a sú odbití bez rešpektu.
Avšak, čo Lackovi imponovalo, bola naša ostrosť, priebojnosť, nebojácnosť, no
a niekedy aj mládežnícka nerozvážnosť. Mám pocit, a bolo to hádam na ňom
aj vidno, že veľmi dobre do našej spoločnosti mladých zapadol. Verím a som
o tom presvedčený, že Michal opäť v ňom rozdúchal plameň a že sa smel zno-
vu výberkovaním podieľať na jednom skvelom projekte. Krásne bolo vidieť
ho plného entuziazmu a chuti, viesť nás k dobrej veci. V podobnom duchu
a presvedčení, že to, na čom začíname pracovať je správna vec, sa niesla aj
spiatočná cesta. Mňa osobne presvedčil aj silný ekonomický argument v po-
dobe mnou zorganizovanej aukcie dreva, pričom pri získavaní vzácnej hmoty
aj z dubových porastov som postupoval podľa Lackových zásad. Táto moja
skúsenosť taktiež prispela k aktívnej diskusii na spiatočnej ceste.
O niekoľko hodín sme sa ocitli v Helcmanovciach. „Lacko, a si doma, pod
Zbojníckou skalou.“ Zavolal ma ešte na chvíľu dnu na kávu. Teta Oľga mi za-
liala kávu a ponúkla ma koláčikom. Nedalo mi neopýtať sa Laca na jeho ne-
mecký pôvod. Vraví mi: „Jój, Janko, ja pochádzam z Mníška a pravda je, že môj
rodný jazyk bol mantácky“. „Ta kustedunochmantakisch, odahostschonalle-
svagessen?“ opýtal som sa ho mantácky. Lámavo mi skúsil odpovedať, ale už
toho veľa zabudol a vraj dávno týmto staronemeckým jazykom nerozprával.
Ako sme začali rozprávať o našom materinskom jazyku, tak Lacko mi znovu
venoval ten jeho povestný pohľad, ako keby som mu pripomínal staré dobré
časy. „Jano, ty si plný prekvapení, ty sa mi páčiš a ten reverend nemá chyby.“
Poďakoval som za kávu a koláče. „Lacko, musím ísť lebo zajtra slúžim
Bohu v kráľovstve nebeskom.“
Rozlúčili sme sa. Tento deň priniesol veľa zaujímavého, no nad všetkým
v mojej pamäti ostáva Lacova múdrosť, vtip a priateľskosť.
Ján Schürger
lesník, odborný lesný hospodár
125

Ďakujem, pán Alcnauer
38
Miroslav Bača
Tak ako každý školák, aj ja som si musel zvoliť odbor, ktorý som chcel
študovať po základnej škole. Vybral som si štúdium na Strednej odbornej ško-
le lesníckej v Prešove. Už v prvom ročníku ma zaujal predmet lesnícka bota-
nika. Po čase som zistil, že mojou obľúbenou drevinou sa stala hospodársky
cenná drevina, jedľa biela (Abies alba).
V treťom ročníku štúdia sme sa mali možnosť zapojiť do stredoškolskej
odbornej činnosti, a tak som začal vyhľadávať informácie o tejto drevine. Po-
máhal mi pán učiteľ Kostelník, ktorý vyučoval hospodársku úpravu lesov. Jed-
ného dňa mi zaobstaral číslo na akéhosi pána Ladislava Alcnauera. Vraj bol
lesníkom, ktorý sa venoval pestovaniu jedle. Dúfal som, že mi poskytne neja-
ké informácie. Najlepšie bolo, keď som zistil, že býva v dedine Helcmanovce.
S rodinou sme sa tam nasťahovali pred štyrmi rokmi a vôbec som o tomto pá-
novi netušil. O pár dní na to som sa s ním skontaktoval a poprosil ho o stretnu-
tie. Nevedel som, kde presne býva, a tak som požiadal môjho uja, aby šiel so
mnou, keďže sa s bývalým lesníkom dobre poznal. Vysvetlil som mu dôvod
mojej návštevy. Zo začiatku sme debatovali o jedli, ale potom pán Alcnauer
prešiel na inú tému. Tou bolo výberkové hospodárenie v lesoch. Netušil som,
čo to je. Ale zo slušnosti som počúval a prikyvoval. Znova som sa chcel vrátiť
k téme, kvôli ktorej som prišiel, ale pán Alcnauer sa nedal odradiť. Požičal mi
domov rôzne brožúrky, film, knihu a rovnako tak aj dielo Návrat k prameňu.
Doma mi to nedalo, a tak som začal čítať materiály, ktoré mi poskytol.
126
Keby mi na stretnutí nevysvetľoval svoju prácu s takým nadšením, možno by
som si pozrel len obrázky. Postupne mi začalo dochádzať, prečo bol taký od-
hodlaný podať mi tieto informácie. Netrvalo dlho a znovu som sa s ním skon-
taktoval. Ešte na prvom stretnutí sme sa rozprávali o uskutočnení prednášky
pre žiakov lesníckej školy na tému výberkový spôsob hospodárenia. Táto
myšlienka ma nadchla a bol som za jeho ochotu veľmi vďačný. Rovnako som
sa tešil, že sa dozviem niečo viac. V škole som sa dohodol s pedagógom a po
súhlase vedenia školy som mohol oznámiť pánovi Alcnauerovi dobrú správu.
Zo začiatku som si myslel, že prednášajúcim bude len on, no pridali sa aj jeho
priatelia lesníci Michal Tomčík, Ján Mičovský a Karol Lang. Na prednáške sa
zúčastnili 23. marca 2016 žiaci Strednej odbornej školy lesníckej v Prešove,
konkrétne 3. a 4. ročník. Najviac som bol prekvapený z toho, že po prestávke,
asi v polovici prednášky, sa vrátil rovnaký počet žiakov. Myslím, že to bola pre
nich zaujímavá téma možno už len preto, že v učebnici Pestovania lesov je
málo informácií o výberkovom hospodárení.
Postupne som si začal zbierať informácie o tomto stále sa usmievajúcom
pánovi. Zistil som, že je prvým držiteľom Ceny Jozefa Dekreta Matejovie, že
jeho prácu si chodia obzerať lesníci z celého Slovenska a dokonca, že ochra-
nárske zoskupenie Vlk ho má rado a rovnako sú priaznivcami jeho práce, to
ma teda prekvapilo!
Po istom čase som mal tú česť ísť s pánom Alcnauerom do bukových
porastov v okolí dediny Helcmanove, kde kedysi pracoval ako lesník. V obec-
ných lesoch sa hospodárilo podrastovým spôsobom, a preto to bolo najlepšie
miesto, kde mi mohol vysvetliť zmysel a základy výberkovania. A poviem
vám, že bol v dobrej kondícii. Chodili sme po lesnej ceste a on mi vykladal po-
stupy pri výchove skoro ako učiteľ u nás v škole. Ale ja som si chcel vyskúšať,
či som to dobre pochopil a tak sme chodili už len cez porasty. Veľakrát moja
odpoveď na otázku „Ktorý strom vyberieme?“ bola, že neviem. Jeho prístup
ku mne bol pokojný, bol stále usmievavý a nikdy mi na moju otázku neodpo-
vedal slovom NIE. Stále začínal takto: „Ono
je to tak...“ alebo „Čo je lepšie?“ Takže ne-
zhadzoval moje názory, ale vysvetlil mi to
z iného uhla pohľadu. To sa mi veľmi páčilo
a preto sa pre mňa stal akýmsi mravným
vzorom. Ale ku koncu som sa už triafal
správne, takže mal radosť.
Okrem už spomínanej prednášky sme
s pánom učiteľom a s pánom Alcnauerom
plánovali aj návštevu náučného chodníka
v Smolníckej osade aj s odborným výkla-
dom. Ale nestihli sme to. Smútočná správa
ma veľmi zarmútila a zároveň aj trocha na-
127
 štvala. Lebo taký výnimočný človek, ako bol pán Alcnauer, mohol ďalej šíriť
svoje skúsenosti, nadšenie a vedomosti. Mal som ešte kopec otázok a nejas-
ností k výberkovému hospodáreniu, no bohužiaľ, už mi na ne neodpovie. No
zároveň som bol veľmi rád, že som mal možnosť poznať takého človeka, i keď
len krátko.
Dekretov pokračovateľ
Premýšľal som, čo teraz? Chcem ísť študovať na vysokú školu, ale čomu

39
sa mám venovať? Tieto otázky som si kládol. Presne vtedy som začal uprato-
vať poličku s knihami, keď som vzal do ruky dielo Návrat k prameňu. Došlo mi,
že pán Alcnauer splnil svoje. Vzbudili vo mne záujem a nadšenie pre výberko-
vé lesy, a to je základ! Informácie a skúsenosti? Tie mi poskytnú diela od pána
Alcnauera, Waltera Ammona, profesora Sanigu... a priatelia (rovnakí nadšenci
Alcnauerovej práce), ktorých som vďaka lesníkovi Lacovi Alcnauerovi spoznal.
Ďakujem, pán Alcnauer. Eduard Apfel

Miroslav Bača
študent Strednej odbornej školy lesníckej Prešov

Muža robia
činy a nie reči. Pod-
ľa toho bol pán Al-
cnauer veľký muž
a lesník. Poznal som
ho veľmi krátko, ale
na základe tej krát-
kej doby a toho, čo
Na seminári Pro Silva v Mestských lesoch Banská Bystrica
po ňom v našich
lesoch zostalo, si ho
veľmi vážim. Každý, kto zavádza niečo nové do života, musí bojovať s nepo-
chopením, neochotou a doslova viesť boj s veternými mlynmi. Pán Alcnauer
sa nezľakol týchto problémov a sám sa chytil farby a priemerky. Vyznačoval
v lese stromy tak, že sa tam chodia učiť mnohí lesníci z celého sveta, ako sa
dá prebudovať les vekových tried na les výberkový.
Odkaz jeho práce podľa mňa spočíva v tom, aby sa lesníci nezľakli v pre-
vádzke zavádzať aj netradičné metódy pestovania lesa a využívali maximálne
prírodné procesy pre obnovu a výchovu lesných porastov. Osobne ho po-
važujem za priameho pokračovateľa budovateľskej práce nášho historicky
najuznávanejšieho lesníka Jozefa Dekreta Matejovie.
Eduard Apfel
hlavný inžinier, Mestské lesy Banská Bystrica, s.r.o.
člen výboru Pro Silva Slovakia

Zo školského časopisu prešovskej lesníckej školy

128 129

Muž, ktorý zanechal
stopy
40
Vojtech Ilčík
Moje prvé stretnutie s Lacom
bolo na služobnej ceste v Rakúsku,
asi v roku 2005, na prezentačnej
akcii Pro Silva. Zhodou okolnos-
ti sme boli ubytovaní spolu, a to
nám dalo príležitosť aj mimo ofi-
ciálneho programu diskutovať
a klásť si otázky o ekonomickej
rentabilite prírode blízkych postu-
pov pestovania lesa. Ukážky boli
v porastoch neštátnych aj štát-
nych lesov. Tam som pochopil, že
princíp takéhoto hospodárenia je
hlavne o lese, ale nielen o lese.
Najviac nás oslovila prezentácia
porastov, ktoré patrili Maltéz-
skym rytierom. Oni to vnímali ako
komplex: les pestujú za účelom
dosiahnutia zisku, a tak ten les
cielene prebudovali, aby prinášal
financie dlhodobo. Tento spôsob
Vojtech Ilčík a smrek Laco prebudovy na prírode blízky les,
130
to bol základ. Ďalšia vec, ktorá nás zaujala, bola kontinuita výkonu dodáva-
teľských prác, ktoré sa dokonca dedili z otca na syna, s dôrazom na kvalitu
a s veľmi férovým spôsobom určovania ceny práce. Dokonale odlišné od na-
šich výberových konaní...
Druhé stretnutie s Lacom sa udialo v Smolníckej osade pri obhajobe mojej
práce na budovaní objektu Pro Silva Bukovina. Spomínam si, že sme sa viezli
v skriňovej Avii. Laco mal pristúpiť k nám a spolu sme mali ísť na obhliadku
porastov. Lenže on – na naše veľké počudovanie – utekal za buldozérom, ktorý
upravoval zvážnicu a motykou čistil odrážky, ktoré buldozér zahrnul zeminou.
To sa teda každý deň nevidí! Lesník robí prácu lesného robotníka! Vtedy som
pochopil, že Laco ten les chápe ako svoj, všetko čo sa v ňom deje, preciťuje
a prijíma s veľkou pokorou.
Naše ďalšie stretnutie bolo vo Vydrovskej doline na Dni stromu v roku
2010. Slovo dalo slovo a nasledujúci rok sme začali spolupracovať: v roku 2011
bolo prvé vyznačovanie ťažby spolu s Lacom. Pre prebudovu porastu na vý-
berkový les je v prvej fáze mimoriadne dôležité vedieť správne a citlivo roz-
hodnúť, ktoré stromy vybrať a ktoré ponechať. Vyžaduje to istú skúsenosť
a aj odvahu nebáť sa urobiť aj silnejší zásah do porastu. A o túto schopnosť
sa Laco s nami chcel podeliť. Odvtedy chodil na našu Lesnú správu, kde pô-
sobím ako pestovateľ, týždeň až
dva týždne každé leto. Dokonca
jeden rok bol u nás až štyri týždne
a denne vyznačil dva až tri hek-
táre. Chodil som s ním a pozoro-
val som ho pri práci. Ku každému
stromu pristupoval individuálne.
Nešiel naň mechanicky, žiadne
Liokurtove krivky, žiadne modely.
Princípy výberkového hospodáre-
nia sa snažil zjednodušiť tak, aby
ich pochopili čo najširšie masy.
Aby čo najviac tých lesníkov, kto-
rí len trošku majú k tomu vzťah,
ten princíp jednoducho pochopili.
Na Lacovi som si najviac cenil to,
že ma naučil jednu zdanlivo veľmi
jednoduchú vec: dívať sa na les
očami lesa. A dokázal ma posunúť
o 20 rokov dopredu. Dokážem sa
pozerať na porast po vyznačenej
ťažbe a predstaviť si, ako bude „Je pre mňa osobitne vzácne,
vyzerať po 20 rokoch. že nás Laco namaľoval spolu.“
131
 V poraste na našej správe, na ktorú som prišiel pracovať pred 23 rokmi, vychádzať zo svojich skú-
bol porast, ktorý mal už vtedy 125 rokov a mal byť zrúbaný. Nakoniec sme seností. On najlepšie vie,
navrhli prebudovať ho na výberkový les a dnes je zrejmý dobrý výsledok. či ten les sa prirodzene
Laco vždy hovoril: „Vždy sa dá robiť, len treba začať. V každej rastovej fáze.“ obnoví alebo nie, čo treba
Fascinovala ma jeho pokora, ktorá vychádzala z modlitby. Vždy pred začatím spraviť , aby sa prirodze-
vyznačovania sme sa pomodlili, a to mi utkvelo v pamäti. Lacova jednodu- ne obnovoval a kde sa to
chosť, pokora, úcta k lesu, ku každému stromu. To nemohlo viesť k ničomu nedá, nemôžeme tento
inému, len k prírode blízkemu obhospodarovaniu. Byť lesníkom, to je veľká model prírode blízkeho
zodpovednosť. To nie je len vyznačiť pár pásov a vykonať dorub, ale naozaj lesa tlačiť. Nemôžeme
pristupovať k pestovaniu lesa prírode blízkym spôsobom tam, kde sa dá, a dá ale povedať, že nedá sa.“
sa aj tam, kde sme prv hovorili, že sa to nedá. O tom ma tiež Laco presvedčil. Laco bol akýmsi
Je to o tom, že táto práca je mimoriadne náročná na čas. Na čas lesníka, ktorý „veľvyslancom výberko-
tým pádom nemôže byť vydavačom dreva na odvoznom mieste, ale musí byť vého hospodárenia“. Po
stále v lese a musí ten les vnímať počas jeho vývoja. Preto je dôležité, aby odchode do dôchodku
lesník pôsobil dlhodobo na tom istom lesníckom obvode, o čom sme sa často chodil radiť a vyznačovať
s Lacom zhovárali. nielen ku nám, ale aj na
Aký som mal vzťah k Lacovi? Spočiatku som ho vnímal ako učiteľa. Až lesnú správu do Rajca, do
do roku 2010, kedy mi zomrel otec. Asi preto sa jeho vzťah ku mne stal viac Brusna a na obecné lesy
taký otcovský. Roky 2013 a 2014 boli prelomové, v roku 2013 sme vyznačili až Veľký Folkmar. Všade za-
Horská obec Sihla, bydlisko Vojta Ilčíka,
8000 kubíkov jednotlivým výberom. Vždy sme sa snažili nájsť riešenie. Vďaka nechal svoj živý pomník.
štetcom Laca Alcnauera
intenzívnemu pracovnému kontaktu sme sa zblížili aj ľudsky a stali sa z nás Ale asi nikde na Sloven-
dobrí priatelia. A zažili sme spolu všeličo. Z takých úsmevných príhod spome- sku – okrem Smolníckej
niem, ako sa mi v roku 2012 telila krava. Laco s lesníkom Ľubom Kováčom do- osady - nezanechal Laco takú stopu, ako na Lesnom závode Čierny Balog,
behli pomôcť, tak sa stali krstným otcami. Laco bol chlap do koča aj do voza. na Lesnej správe Sihla, lebo skoro na každom lesnom obvode bol a kde lesníci
Vždy sme sa snažili využiť to, keď tu bol Laco, vyznačovať ťažbu. Jeden chceli, všetkým poradil a pomohol, všetci si od neho niečo vzali.
rok sme spravili školenie pre celý lesný závod, týkajúce sa vyznačovania pes- Laco bol veriaci človek. Mal v sebe pokoru, lásku k ľuďom a k prírode.
tovného rubu v rubnom poraste a pestovného rubu v bukovej prerezávke. Vždy dokázal všetko zobrať s úsmevom. Čo robil, robil poriadne. Aj jeho ko-
V tom roku sme boli: ja, pestovateľ zo závodu Stano Kmec, lesník Miro Pažický níček, maliarstvo. Som rád, že mi daroval niekoľko svojich obrazov. Mal som
a Laco Alcnauer v Dobročskom pralese. Tam sa aj Lacovi veci, ktoré boli tak ich doma tri roky odložené, až tesne pred jeho smrťou som sa rozhodol ich
„na hrane“ potvrdili a vždy si spomeniem, ako hovoril: „Dobročský prales, to inštalovať. Vždy sa rád pozerám na tú maľbu, kde zvečnil nás dvoch. Mali sme
je ako otvorená kniha.“ mimoriadny vzťah.
Raz sme diskutovali o jeho poraste, v ktorom buk v strednej vrstve vôbec A ešte jedno by som rád spomenul: raz mi Laco povedal: „Vieš, čítal som
nebol. Pýtal som sa ho, či je to tak dobre. Odpovedal: „Keď je buk v strednej knihu od Jeana Giona Muž, ktorý sadil stromy. Ja sa cítim ako ten pastier. Som
vrstve košatý, musí sa odoberať, a ak ho neodoberieme, zaberá veľkú koruno- tu, aby som zanechal stopy.“
vú projekciu, a tým odoberá to svetlo a následne teplo, a preto tam nemôže
nastať klíčenie.“ Jeho poznatky vyplývali z pozorovania lesa, vždy chodil po
lese s pohľadom upretým do korún. A ešte sa mi páčilo to, že mal individu-
álny prístup k lesu, ku každému stromu. Hovoril: „Každý lesník si musí spra- Vojtech Ilčík
viť model na svoje podmienky, čo sa týka podnebných, svahových, vodných pestovateľ lesnej správy, Lesy SR, š.p.
podmienok. A musí naozaj tie svoje dlhoročné skúsenosti zúžitkovať. My ho
nemôžeme zošnurovať len nejakým modelom, nejakou šablónou. Lesník musí

132 133
 Z malého semienka
po obrovské smolnícke

41
jedle

Lucia Miňová

Moje prvé stretnutie s pánom Alcnauerom bolo ešte počas študent-

ských čias. Prednáška o prírode blízkom hospodárení v lesoch, ktorú sme mali
s týmto výnimočným človekom, nám ukázala úplne iný pohľad na les, na to,
čo môže šikovný lesník s veľkým odhodlaním dokázať.
Nezabudnuteľným zážitkom pre mňa bolo opätovné stretnutie po takmer
12 rokoch. Prechádzať sa s pánom Alcnauerom po lesoch v Smolníckej osade.
Byť na mieste, ktorému venoval toľko času, starostlivosti a trpezlivosti. Môcť
počúvať tohto veľkého človeka, s akou láskou rozpráva o takom krásnom
kúsku lesa, bolo nezabudnuteľné a som za to veľmi vďačná. Plánovala som sa
tam čoskoro vrátiť a spýtať sa ešte na mnoho vecí... No osud to zariadil inak.
Začiatkom septembra ste odišli do lesníckeho neba. Pán Alcnauer, ďa-
kujem Vám za Váš čas, ktorý ste mi venovali, za Vaše múdre slová a rady.
Vedzte, že ste v mladej generácii lesníkov zasiali semienka, z ktorých dúfam
vyrastú mohutné stromy, tak, ako tie Vaše jedle na Smolníckej osade a budete
môcť byť hrdý na svojich pokračovateľov.
Nech Vám večne spievajú lesy.

Lucia Miňová
lesníčka

Teplo mrazivého lesa

134 135

Rozhliadnutie
42
Ján Mičovský
Niekedy si málo uvedomujeme, že to, čím dnes žijeme, je budúcou his-
tóriou. Mnohí poslucháči sa už iste stretli s takými menami ako je Jozef Dek-
ret Matejovie, Viliam Rowland, Ľudovít Greiner, či profesor Wilkens. Áno, ide
o spanilú zostavu historických osobností, bez ktorých by súčasné lesné hos-
podárenie v našej krajine nebolo tak usporiadané ako je. No nie všetka múd-
rosť, a to ani tá lesnícka, je ukrytá v histórii. Alebo inak - budúca história sa
nám možno pozerá denne priamo do očí, no my, naháňajúc sa za svojimi kaž-
dodennými povinnosťami, ju prehliadame. Skúsme to na chvíľu zmeniť. Nie,
neponúknem vám zázračný stroj času, ale obyčajný výlet pod horu Kloptaň
vo Volovských vrchoch. Je to totiž naozaj jedno z miest, kde sa píše budúca
história slovenského lesníctva, a tým vlastne aj – budúcnosť nás všetkých.
Táto budúcnosť má také zvláštne meno - výberkové hospodárenie. Uznávam,
meno to nie je veľmi poetické, no inak je to malý zázrak. Zázrak, ktorý vyu-
žíva dokonalosť prírody i schopnosť človeka učiť sa od nej, teda aspoň toho
múdreho človeka. Pri výberkovom spôsobe dostane z lesa každý to, čo od
neho očakáva a les vyzerá, ako keby sa ho ľudská ruka takmer ani nedo-
tkla. Jasné, trocha preháňam, ale naozaj len trocha. Takto obhospodarovaný
les dostáva to najcennejšie – stabilitu a odolnosť. Ani drevári však neobídu
naprázdno, dostanú všetko potrebné drevo a v ešte vyššej kvalite ako boli
zvyknutí. A čo ekonómovia? No tí budú spokojní nad výsosť, lebo tento spô-
sob je z pohľadu peňazí najlacnejší. A nezabudli sme na toho najdôležitejšie-
ho - na občana? Na návštevníka lesa? Na turistu? Nezabudli! Verte či nie, ten
136
bude spokojný asi najviac. Les sa mu bude
javiť krásny, pôvodný, nikde žiadny vyrúbaný
pás, hora hustá a pestrá, vedľa seba stromče-
ky malé, väčšie i najväčšie, tak ako v pralese.
A to všetko nepretržite, stále - jednoducho
naveky. Naozajstné lesnícke perpetuum mo-
bile, ktoré umožňuje získavať dary lesa tým
najšetrnejším, prírode najbližším spôsobom.
Symfónia lesa
Že takéto perpetuum mobile nie je možné?!
Ale je, verte mi. Môžete sa o tom presvedčiť
práve pod horou Kloptaň, kde s výberkovým spôsobom hospodárenia začal
pred desaťročiami lesník Ladislav Alcnauer. Prosím, zapamätajte si toto meno,
pretože je práve na ceste do panteónu lesníckych osobností, ktoré som spo-
mínal na úvod. Tento nesmierne skromný človek nikdy neopustil svoj lesný
obvod, nikdy neurobil ani jeden krôčik nahor po lesníckom kariérnom rebríku.
Celoživotne však stúpal po rebríku lesnej múdrosti – pozoroval horu, uvažoval
o jej súvislostiach a citlivo v nej konal. Svojou pokorou a múdrosťou dokázal
zmeniť svoj malý lesnícky vesmír, aby tým pomaly menil aj ten náš väčší,
slovenský. Možno ste čítali knižku od Jeana Giona - Muž, ktorý sadil stromy.
Jej hlavná postava, pastier, ktorý mnohoročným každodenným vysádzaním
žaluďov zmenil vyprahnutú krajinu na živý les, sa v mnohom veľmi podobá
na nášho Laca Alcnauera, ktorý sa, žiaľ, minulý rok odobral do večného lesa.
Jeho dielo tu však zostáva a ja vám jeho prostredníctvom chcem ponúknuť
možnosť nahliadnuť do našej budúcej histórie. Zájdite si, prosím, pod horu
Kloptaň, zastavte sa v Smolníckej osade a vyberte sa do zázračného Alcnaue-
rovho lesa, skutočne tam nájdete lesnícku budúcnosť našej krajiny. To, že Laca
tam už nestretnete, ma nesmierne mrzí, no stretnete tam jeho nasledovní-
kov, ktorí v diele statočne pokračujú. A našťastie nielen tam, takto obhospo-
darované lesy pribúdajú ako ostrovy so značkou najvyššej lesníckej pilotáže
na mnohých miestach Slovenska. Je to už naozaj otázka najbližších rokov,
kedy sa tento, na lesnícke vedomosti i trpezlivosť najnáročnejší spôsob hos-
podárenia, stane prevládajúcim a postupne jediným. Putovanie v lesníckom
čase vám odporúčam začať na Lesnej správe v Smolníku, kde vám ochotne
poradia tú najlepšiu trasu, prípadne vás nasmerujú na náučný chodník, kde sú
naživo vysvetlené princípy výberkového hospodárenia. A nezabudnite na zá-
ver dňa vyjsť až na samotnú horu Kloptaň, ktorá je prirodzeným pomníkom
nad touto symfóniou prírodnej dokonalosti a ľudskej túžby po kráse i úžitku.
Na jej vrchole nájdete peknú rozhľadňu, ktorú vybudovali turisti z Prakoviec.
Možno práve tu nastane tá správna chvíľa pre rozhliadnutie sa do budúcnosti
našej krajiny. Budúcnosti, ktorú píšu statoční lesníci už dnes. Budúcnosti, ktorá
je bez zdravých lesov vskutku nepredstaviteľná.
Ján Mičovský
odvysielané v Rádiu Regina Banská Bystrica 25. februára 2017
137
 Najvzácnejší strom
Martin Pavúk
43
Dovoľte mi, aby som sa vám na úvod predstavil. Volám sa Martin Pavúk
a som gréckokatolíckym kňazom. Do Helcmanoviec som prišiel v lete r. 2009.
Pochádzam z blízkej dediny Kojšov, som synom lesníka, a preto si veľmi vážim
možnosť pôsobenia na Spiši, samozrejme aj kvôli nádhernej prírode.
Začal som o sebe, no prešiel by som k človeku, s ktorým som sa zoznámil
tu, v Helcmanovciach. Chcem spomínať na človeka, s ktorým sme k sebe mali
bližšie, než by sa spočiatku mohlo zdať.
V lete r. 2010 sa nám narodila dcérka Miriam. Pri príležitosti jej krstín som
pozval do farnosti vladyku Milana Chautura, košického eparchu. Vladyka je
známy svojím vzťahom k prírode, k horám, k pohybu. Rozhodol som sa zorga-
nizovať túru, ktorá sa mala uskutočniť deň pred slávnosťou krstín. Oslovil som
p. Alcnauera s prosbou o pomoc pri jej príprave. Stretli sme sa, zhovárali sa,
hovorili sme o sebe. Z mojej strany padla aj otázka: „Nespomínate si na istého
Janka Pavúka z Kojšova, ktorý už dávnejšie zomrel?“ Odpovedal: „Samozrej-
me, s Jankom sme boli dobrými priateľmi, škoda, že už nie je medzi nami.“ „Ja
som jeho syn,“ poznamenal som a chcel som pokračovať ďalej v rozhovore,
no všimol som si, ako Lacovi zvlhli oči pri spomienke na starého priateľa. Toto
vnímam ako práve ten moment, kedy sme odrazu mali k sebe oveľa bližšie
a rozhovor sa stal osobnejším.
Nastal deň vladykovej návštevy. 19. júl bol výstupom na Kloptaň. Ráno
som pred farou zoznámil vladyku Milana s pánom Alcnauerom. Mohlo by sa
138
zdať, že to stretnutie a zoznámenie bude len jedným z mnohých oficiálnych
podaní si rúk, no nebolo to tak. Vytvorilo sa niečo ako priateľstvo. Dôkazom
toho je neustála komunikácia medzi vladykom a p. Alcnauerom počas celého
dňa – výstup na Kloptaň, prechádzka po náučnom chodníku i spoločný čas pri
čaji na fare. Obaja boli usmiati, zhovorčiví, témy, o ktorých hovorili – prevažne
o prírode a športe – boli blízke obom. S úsmevom som poznamenal: „Treba ísť
domov, aby sa manželka nehnevala...!“ Pri ďalších vladykových návštevách to
bolo podobné. Dokonca, keď som bol aj pri iných príležitostiach s vladykom,
neustále mi nezabudol pripomenúť: „... a pozdrav aj pána Alcnauera!“
A tak, keď mal prísť vladyka do farnosti a mal som naplánovať opäť inú
turistickú trasu, obavy z prípravy opadli, pretože som vedel, že je tu niekto
ochotný, skúsený, no i vrcholne erudovaný, niekto, na koho sa môžem obrátiť.
Bol to pán Alcnauer!
Ešte jednu skutočnosť by som chcel spomenúť v tomto krátkom obzretí
sa späť. Sedím v kancelárii a píšem tieto riadky, no svojím pohľadom periférne
vnímam aj dva obrazy, ktoré mi pripomínajú miesto môjho pôsobenia – chrá-
my v Helcmanovciach a Prakovciach. Prvý som dostal pri príležitosti svojho
životného jubilea a ten druhý ako pamiatku na novovybudovaný chrám. Pod
obrazom je aj meno autora – Alcnauer. A tak deň čo deň môžem vnímať jeho
ľudskosť, priateľskosť, ochotu ...
Čínska bájka hovorí o hospodárovi, ktorý mal veľkú záhradu a v nej rástli
pekné stromy. Medzi nimi bol jeden najkrajší, ktorý prinášal najviac ovocia
a bol hospodárovým najmilším stromom. Jedného dňa hospodár tomuto stro-
mu povedal:
„Teba veľmi potrebujem.“ Strom sa zaradoval, že má takú výsadu medzi
ostatnými stromami. „Ale musím ťa sťať.“
139
 „Prečo mňa? Zdalo sa mi, že ma máš najradšej, veď ti prinášam najkrajšie
ovocie. Nezáleží ti na mne?“
„Mám ťa radšej ako všetky ostatné stromy, ale preto, že mám rád aj
ostatné stromy, musím ťa sťať. Súhlasíš s tým?“
„Ak to treba, tak ma zotni.“
Na Kráľovej holi...
„Musím ti ale odrezať všetky konáre.“

44
„To nie je možné, strom bez konárov je ako žena bez vlasov. Ale ak to
treba, súhlasím aj s tým.“
„To ale nie je všetko. Musím v tebe urobiť otvor.“
„To je ako keby si vyrval moje srdce.“
„Súhlasíš s tým?“
„Ak je to treba, súhlasím aj s tým.“ Hospodár zoťal strom a uskutočnil
svoj plán. Urobil z dreva dlhú rúru, cez ktorú privádzal do záhrady vodu. Od Ján Mičovský
tej doby začali všetky stromy prinášať viac ovocia. Strom splnil svoju úlohu.
Všetky stromy žili z jeho obety.
Nech táto bájka je odpoveďou aj pre nás, ktorí si tak často kladieme otáz-
ku, prečo musel tak nečakane a náhle odísť. Odišiel, ale svojím životom a die-
lom vytvoril priestor pre iných, aby pokračovali v jeho myšlienkach i práci.

Martin Pavúk
gréckokatolícky kňaz Helcmanovce Laco bol ročník 1946. Bol som na jeho šesťdesiatke, ktorá sa oslavovala
v Mníšku nad Hnilcom a pozvanie som dostal aj teraz, keď si Lacko pripísal
nové, siedme decénium. Zišli sme sa v nedeľu 28. augusta 2016 v útulnom
penzióne Zlatý orol v Helcmanovciach. Prekypovalo to tam Lacovou skvelou
náladou, tancom i spomienkami podopretými premietaním fotografií, kto-
ré pripravila a vtipne komentovala dcéra Janka. Priatelia sme sa poskladali
na dva poukazy do Dudiniec, nech má z Lacovho sviatku osoh aj manželka
Oľga... Spomínalo sa kadečo a medzi rečou Laco utrúsil, že nikdy ešte nebol
na slávnej Kráľovej holi. Toho sme sa chytili – tak teda poďme spolu! Pôjdeme
hore cez nádhernú Martalúzku, prespíme na Pustom Poli, bude to akurátny
darček nášmu priateľovi. A aby neostalo len pri rečiach, hneď sme dohodli aj
termín – pôjdeme na budúci týždeň v sobotu. Ibaže mne do toho čosi prišlo.
„Choďte bezo mňa, alebo to odložme...“, navrhol som. Potešili ma rozhodnu-
tím počkať na mňa.
V piatok 9. septembra sme na Okrúhlom vrchu pri Slanci robili so štábom
košickej televízie reportáž o vyhlásení tamojšieho významného lesníckeho
miesta. Keďže prišli aj kolegyne zo zvolenského lesníckeho múzea, ktoré je
garantom tohto projektu, rozhodli sme sa im po nakrúcaní ukázať tokajskú
oblasť. Na obed sme zašli do motorestu za Veľatami. Nálada bola úmerná
krásnemu slnečnému dňu. Miškovi Tomčíkovi, ktorý tam bol vo svojej lesníc-
kej mnohostrannosti za trubača, zazvonil telefón. Vyšiel von.
Iba strom? Možno... No každým dňom je bližšie k nebu.

140 141
 O chvíľu zazvonil telefón aj mne. Volal Miško.
„Poď, prosím ťa, von.“
Išiel som.
„Mám zlú správu. Veľmi zlú správu.“
???
„Laco Alcnauer zomrel.“

Na Lackovom kare 12. septembra 2016 sme sa rozhodli Lacovu túžbu na-
plniť. Na Kráľovu hoľu sme vystúpili na jeho počesť 22. októbra 2016. Ľubka Mi-
ľanová, Peter Gogola, Jaro Hrubý, Mirko Bača, Miško Tomčík a ja. Na snehom
zaviatom vrchole sme upevnili drevenú pamätnú tabuľu, ktorú zhotovil priateľ
lesník Stano Bystriansky. Navzájom sme si tam podpísali a vymenili pamätný list.

Ján Mičovský

Ladislavovi Alcnauerovi na počesť (zľava Peter Gogola, Michal Tomčík,

Miroslav Bača, Ján Mičovský, Ľubica Miľanová, Jaroslav Hrubý)

142 143
 V tieni UNESCO oceňuje

Vladimír Sajdák
45
Ako začínajúci
lesník som sa len
ťažko stotožňoval
so schematickou
obnovou lesa. Prob-
lematická obnova
jedle a ďalšie nevý-
hody schematické-
Klenotnica mohutných bukov – Národná prírodná ho predpisu v pláne
rezervácia Rožok (Vladimír Sajdák vľavo)
ma nútili zamýšľať
sa nad zmenou spô-
sobu hospodárenia. Preto keď prišla pozvánka pozrieť sa na vychýrené výber-
kové lesy na Smolníckej osade, nezaváhal som. Ostal som v nemom úžase, asi
tak ako každý, kto tieto lesy navštívil a chcel pochopiť, čo sa tam udialo a stále
deje. Zrazu výberkový les nebol zhlukom teórií, kriviek, grafov a vedeckého
úsilia, ale „iba“ výsledkom poctivej, tvrdohlavej a vytrvalej práce lesníka. Bol
som presvedčený, že toto je cesta, ktorou je potrebné sa uberať.
Naše cesty sa nestretli veľakrát, stačilo to však na to, aby ma svojím prí-
stupom k lesu presvedčil. Bolo mi lesníckou cťou stretnúť tohto jedinečného
človeka a lesníka. Nech je jeho večným pamätníkom výberkový les na Smol-
níckej osade, ale aj každý iný, za vznikom ktorého v trvalom tieni jeho stro-
mov stojí Laco.
Vladimír Sajdák
riaditeľ Mestské lesy Krompachy
Július Oszlányi
46
Bolo to dávno, asi v roku 1963, keď som po
prvýkrát, ešte ako študent Lesníckej fakulty vo Zvo-
lene, videl počas terénneho seminára výberkové lesy
v okolí Smolníckej osady. Pamätám si veľmi dobre:
poznatky o výberkových lesoch, hlavne teóriu ich
manažmentu, sme ako študenti mali od našich pe-
dagógov, avšak ako vyzerajú v skutočnosti, sme ne-
vedeli. Bolo to preto pre nás aj vtedy veľmi poučné.
A to až tak, že som obraz výberkového lesa zo Smol-
níckej osady nosil vo svojej pamäti stále a nebol som prekvapený ich štruk-
túrou, ekologickou stabilitou a celkove zdravím prekypujúcou energiou ani
v roku 2017. Bolo to po 54 rokoch, keď som sa do týchto lesov dostal a znova
som si mohol potvrdiť, že ekologicky bezchybné a prírode blízke hospodáre-
nie v lesoch je možné aj v našich prírodných podmienkach. Je to dlhodobý
proces, ktorý si samozrejme vyžaduje nielen prírodné podmienky, ale hlav-
ne permanentnú, opakovanú a neprerušovanú angažovanosť lesníkov, ktorí
v konkrétnom lese hospodária. V prípade lesov pri Smolníckej osade je zrej-
mé, že priaznivá konštelácia lesníkov na všetkých úrovniach, od riadiacej až
po výkonnú, prinášala a prináša ovocie v podobe ekologicky stabilných, pro-
duktívnych a aj pre laika vzrušujúco pôsobiacich lesov, v ktorých pobudnúť je
naozaj okamihom, keď „mŕtvie bôľ a slabnú putá, zrak čistí sa, tlak voľneje ...“
(Hviezdoslav).

144 145

Bolo mi potešením na zasadnutí výboru Man and the Biosphere (MAB)
pri UNESCO konštatovať nasledovné:
„Slovenský výbor Človek a biosféra oceňuje výsledky uplatňovania prí-
rode blízkeho hospodárenia na Smolníckej osade a považuje takýto prístup
k hospodáreniu za ideálny v biosférických rezerváciách“.
Gratulujem a zároveň ďakujem všetkým, ktorí sa podieľali, prispeli te-
oreticky i prakticky a priamo riadili hospodárenie vo výberkových lesoch pri
Smolníckej osade. Výsledok ich práce je obdivuhodný! Lesu zdar!
Július Oszlányi
predseda Slovenského výboru programu UNESCO Človek a biosféra
146
Schodná cesta
Jozef Špišák
47
Je síce pravda, že s Lacom som sa zoznámil len nedávno a nemám veľa
zážitkov s ním spojených, no aj tých zopár mi utkvelo hlboko v pamäti. Som
presvedčený, a isto nie som sám, že išlo o pozoruhodnú osobnosť, veľkého
človeka a tiež významného lesníckeho odborníka. Napriek tomu, že som ho
nestihol bližšie spoznať ako človeka, stihol som sa včas zoznámiť s jeho život-
ným dielom, ktoré som si dovolil rozdeliť do dvoch nosných častí. Prvou je ne-
kompromisné presadzovanie a realizácia prírode blízkeho hospodárenia, čo sa
odzrkadlilo na dnešnom stave lesných porastov na Smolníckej osade. Druhou
časťou jeho pomyselného životného diela je v mojich očiach odkaz pre budú-
ce generácie v podobe neúnavnej propagácie prírode blízkeho hospodárenia,
ako jediného správneho, či vhodného spôsobu hospodárenia. Preto by som sa
v nasledujúcich riadkoch venoval predovšetkým výsledkom jeho hodnotného
celoživotného snaženia a jeho odkazu pre budúce generácie lesníkov.
Asi najviac ma pri prvom stretnutí s Lacom zaujala jeho nefalšovaná
úprimnosť a to, ako otvorene sa dokázal s kýmkoľvek baviť o lese. Nakoľko
jeho zaujímal predovšetkým les. Pri myšlienke na jeho prácu a výsledky mi
napadá latinské príslovie „Plus invenies in silvisquam in libris“ - Hľadaj viac
v lesoch ako v knihách. Toto si myslím charakterizuje Laca viac ako mnoho
ďalších slov. Aj keď bol celý produktívny život „len“ radovým lesníkom (no isto
nie obyčajným), myslím si, že svojím neustálym študovaním, pozorovaním
lesa a snahou porozumieť jeho zákonitostiam, získal viac poznatkov a ve-
147
 domostí ako viacročným memorovaním v školských laviciach. Obdivuhodná
bola jeho schopnosť podať myšlienku prírode blízkeho obhospodarovania lesa
jednoducho, niekoľkými slovami, namiesto siahodlhých charakteristík a defi-
nícií, ktoré sú aj tak úplne zbytočné. Najúžasnejší bol jeho nákazlivý optimiz-
mus, tvrdohlavosť a trpezlivosť. Laco bol stopercentný praktik, ktorý bol zžitý
Cesta do neba
s lesom a nehral sa na slová a pojmy, ale o jeho odbornosti, hlbokých vedo-

mostiach a životných skúsenostiach svedčí stav lesov na Smolníckej osade.
Myslím si, že vďaka týmto jeho vlastnostiam môžeme dnes hrdo vodiť rôzne
exkurzie po týchto porastoch. Nebudem asi ďaleko od pravdy, keď poviem,
že obdobných objektov, za ktorými stojí predovšetkým jediný človek a jeho
zanietenosť, je na Slovensku nemnoho. Tu je ale potrebné doplniť ešte jednu
dôležitú skutočnosť, a síce, že lesy na Smolníckej osade sú aj po jeho odchode
v dobrých rukách.
Druhou časťou jeho životného diela je odkaz pre budúce generácie les-
níkov. Ako som už spomínal, Laco sa snažil vždy každého presvedčiť (aspoň
mne sa to tak zdalo) o tom, že prírode blízke hospodárenie je jediný vhod-
ný spôsob obhospodarovania lesa. Vravieval aj to, že to nie je ľahká cesta
a bude určite trvať dlho, pokým sa dosiahne to, o čom on sníval, ale musí
každý uznať, že niekde začať treba. A ja si myslím, že Laco na Slovensku veľmi
výrazne prispel k tomu, aby sa prírode blízke hospodárenie dostalo do pove-
domia predovšetkým lesníckej, ale aj laickej verejnosti. On dokázal priamo
v porastoch, ktoré sám pestovne usmerňoval, že sa takéto pestovné postupy
dajú realizovať a jeho výsledky hovoria samy za seba. Je už na každom z nás,
čo si z tohto posolstva zoberieme a ako sa sami budeme riadiť pri praktic-
kej realizácii výchovných a obnovných postupov, či si osvojíme „smolnícky“
(Alcnauerov) pestovný a výberkový rub, ako ucelený komplex fytotechniky.
Sám vidím, že táto Lacom vytýčená cesta je schodná, len ňou treba vykro-
čiť. No mám pocit, že tento jeho apel na ne-
kompromisné presadzovanie prírode blízkeho
A pôjde to! ( Jozef Špišák)
hospodárenia v lesoch sa bude oveľa ťažšie
realizovať v celoslovenskom meradle, ako sa
to realizovalo na Smolníckej osade. A treba
povedať aj to, že to nebude komplikovanejšie
kvôli prírodným pomerom, ale žiaľ kvôli ľu-
ďom. Ale my, čo sme tomu naklonení, sa o to
musíme aspoň pokúsiť.
Viem, je ešte veľa vecí, ktoré by sa dali
napísať o živote tohoto výnimočného človeka,
ale ja som pokladal za dôležité spomenúť pre-
dovšetkým, ako si ho ja pamätám a aký mám
názor na pôsobenie Laca Alcnauera.
Jozef Špišák
pestovateľ lesnej správy, Lesy SR š.p.
48
Pavol Konečný
O Lesníkovi Lacovi Alcnauerovi som počul neskutočne
veľa pozitívnych, ale aj nesúhlasných rečí. Na naše prvé a na-
koniec aj bohužiaľ posledné stretnutie som sa tešil. Keď sme
prišli na deň Pro Silva v Mestských lesoch Banská Bystrica, tak
som tipoval, ktorý to asi bude. Zbadal som lesníka v golfkách
s výraznou osobnou charizmou a bol som si na čistom. Niekoľ-
kokrát sme sa počas dňa dostali do vzájomnej diskusie a zjav-
ne sme si asi sadli, lebo pri večeri, keď mal možnosť prisadnúť
si ku komukoľvek, tak si vybral nás (Miška Čajku, Ivana Durca
a mňa). Predebatovali sme na Duchonke celý večer. Pozvali Aj tu na Myjave
sme ho s Ivanom Durcom na niekoľkodňovú návštevu Obec- to funguje
ných lesov Stará Myjava a Mestských lesov Stará Turá. Mali
sme dohodnutý termín návštevy, ale už ho Lacko nestihol...
Telefonát Michala Tomčika so správou, že Lacko už nikdy nikde nepríde, ma
zastihol v lese pri vyznačovaní ťažby. Ticho som si sadol na peň a venoval mu
niekoľko minút ticha. Uvedomil som si, že ho čaká už len jedna cesta – cesta
do pomyselného lesníckeho neba.
Laco Alcnauer na mňa pôsobil ako človek hlboko presvedčený o svojej
úlohe na lesníckom poli. Po zhliadnutí porastov, v ktorých zanechal svoju vý-
raznú a nezmazateľnú stopu, som pochopil: Lacko si svoj pomník postavil za
svojho života a to v porastoch pod vrchom Kloptaň.
Pavol Konečný
odborný lesný hospodár, OBECNÉ LESY, s. r. o., Stará Myjava,
Člen výboru Pro Silva Slovakia

148 149
 Aby večne
spievali lesy...

Valentín Hvizdoš
49 S televíznym štábom na vrchole Kloptane, zľava: redaktor Leopold Hanzely,
kameraman Valentín Hvizdoš, Ladislav Alcnauer a Ivan Fleischer,
vedúci Lesnej správy Smolnícka osada.

Laca Alcnauera poznám takmer päťdesiat rokov, teda od svojich dvanás-

tich rokov. Od chvíle, keď si za manželku zobral Oľgu Piskovú, moju sesternicu,
a zo susednej obce Mníšek nad Hnilcom sa presťahoval do Helcmanoviec. Ja
som ho hneď od začiatku vnímal ako súčasť našej veľkej rodiny. Páčilo sa mi,
ako pekne spisovne rozpráva po slovensky, v tej dobe u nás v dedine to ne-
bolo zvykom. Všetci sme rozprávali rusínskym nárečím.
Ako chlapcovi sa mi veľmi páčilo, že ako lesník mal doma pušku,
brokovnicu. Ale on poľovníkom nikdy nebol, on bol ochrancom prírody
a zvierat. S touto puškou nikdy nelovil. S jeho švagrom Jurajom sme ho
občas prehovorili, aby si z tej pušky išiel s nami vystreliť do blízkeho starého
kameňolomu. Rátali sme s tým, že ho uprosíme a po jednej rane si vystrelíme
aj my. Samozrejme, že sa nám to podarilo, bola to ohlušujúca rana jedna za
druhou. To bol teda zážitok, vystreliť si z naozajstnej pušky!
Obdivoval som jeho nadšenie a vytrvalosť pre cvičenie a kulturistiku.
Poctivo si plnil svoje tréningové plány opakovanými cvičeniami v domácej
posilňovni, ktorú si doma vybudoval z už nepotrebnej komory. Pamätám si
na visiacu hrazdu, sklopné lavice a množstvo všelijakých činiek rôznej veľ-
kosti poukladaných na zemi. Občas som ho pozoroval, ako cvičí. Snažil sa ma
prehovoriť, aby som aj ja začal s cvičením a tréningom, ale kdeže, ja som mal
celkom iné záujmy ako šport. Vtedy sa mi zdalo, že dvíhať takéto ťažké činky
je celkom zbytočné a namáhavé. Ale to jeho dobre vypracované telo, samý

150 151
 sval, to sme mu závideli všetci. On bral cvičenie ako bežnú súčasť života, ako
nič výnimočné.
Ako študent som chodil k Lacovi počas prázdnin do lesa na brigádu. Boli
to fajn brigády. Značili sa stromy. Rúbali sme konáre. Lúpali sa kmene od kôry.
Čistil sa les od konárov. Sušila sa a vozila nakosená tráva pre lesnú zver na
zimné prikrmovanie.
Na Lacovi sa mi najviac páčilo, že nikdy nezvyšoval hlas a nikdy nekričal.
Nikdy som ho za tie dlhé roky nepočul použiť ani jedno škaredé slovo. A nikdy
som ho nevidel pod vplyvom alkoholu, snáď len trochu v dobrej nálade pri čaši
červeného vínka. A to viem, čo hovorím. Počas dlhých rokov, čo ho poznám,
sme absolvovali množstvo rôznych rodinných stretnutí, či už veselých, alebo
aj tých smutných. Na tých veselých, hlavne na svadbách, sa dokázal veľmi
dobre zabávať a hlavne zabávať aj svoje okolie, a to vždy so svojím typickým
úsmevom na tvári.
Popri robote v lese mal aj svojho naozajstného koníčka, maľovanie. Ma-
ľoval olejom, temperami, akvarelom, uhlíkom aj ceruzkou. Ústrednou témou
jeho obrazov bola, ako ináč, krajinka a les, a to počas obdobia celého roka.
Maľoval rád a maľoval veľmi dobre. Ja som osobne obdivoval z jeho tvorby ak-
varely, tie boli také svojské, fakt nádherné dielka, oku lahodiace. Mne osobne
sa tento jeho štýl veľmi páčil. Vždy som sa tešil na návštevu k Alcnauerovým.
V duchu som sa tešil, čo nové namaľované mi Laco ukáže. Niekedy toho bolo
naozaj dosť. Pozreli sme si obrazy a otvorila sa večná téma: umenie, kompo-
zícia, farby. Mali sme si vždy o čom porozprávať...
Keď som pracoval ako kameraman v STV Košice, jedného dňa mi redak-
tor Leopold Henzely, povedal: „Zajtra pôjdeme natáčať do Smolníckej osady.
Poznáš Laca Alcnauera?“ Odvetil som mu, že ho samozrejme poznám a že
sa veľmi teším na túto výrobu. Na druhý deň nás v Smolníckej osade privítali
lesníci Ing. Ivan Fleischer a Ladislav Alcnauer. Vybrali sme sa na obhliadku do
lesa. Tam sme sa dozvedeli, že je to les výberkový. Začal som natáčať zábery
na všetkých stanovištiach, kde sme sa zastavili. Musím priznať, že sme boli
dosť prekvapení stavom lesa. Všade čisto, všade pekne. Urobili sme rozhovo-
ry, poďakovali a odišli. Tento príspevok mal po odvysielaní v STV aj patričný
ohlas.
To bol prvý príspevok odvysielaný v STV Košice o Lacovi Alcnauerovi
a jeho výberkovom spôsobe hospodárenia v Smolníckej osade. Dodnes mám
fotografiu z vrchu Kloptaň, kde sme sa všetci štyria vyfotografovali, druhú fo-
tografiu mám z nového dreveného zrubu, ktorý dal Laco postaviť pre potreby
lesných robotníkov a turistov ako núdzové ubytovanie.
Neskôr som dostal myšlienku, čo keby sa o Lacovi a jeho výberkovom
spôsobe hospodárenia natočil dokumentárny film. Oslovil som môjho priateľa
a kolegu, PaedDr. Gabriela Glovackého, či by sa nechcel podieľať na príprave
152
V Lacovom zrube
scenára k dokumentárnemu filmu. Súhlasil. Dokonca sa mu podarilo zorgani-
zovať v Košiciach výstavu Lacových akvarelov na tému krajinka a les. V trojici
sme napísali scenár, Gabo, ako píšuci básnik, doplnil scenár o svoje novovy-
tvorené básne na tému Laco a les. Tak vznikol umelecký scenár s názvom
filmu Aby večne spievali lesy...
Chcel by som v prvom rade poďakovať za ústretovosť a odbornú
pomoc všetkým, ktorí pomohli pri začiatočnej realizácii filmu: Milan Saniga,
Rudolf Bruchánik, Ján Mičovský a Jaroslav Kovalčík.
Po natočení výpovedí účinkujúcich vo filme a natočení exteriérov v Smol-
níckej osade a v Lesníckom skanzene vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balo-
gu, som to organizačne nezvládol. Do toho prišla výmena techniky z Full-HD
na techniku 4K a práce na filme sa celkom zastavili.
A najmä náhly a nečakaný odchod Ladislava Alcnauera. Rozhodol som
sa, že využijem všetok dostupný materiál, ktorý mám o Lacovi. Pomohla mi
v tom aj jeho manželka Oľga a poskytla mi z rodinného albumu fotografie,
o ktoré som mal záujem. Ďakujem, Oľga. Momentálne pracujem na skom-
pletizovaní a na vydaní elektronického fotoscenára k dokumentárnemu filmu
Večne spievajú lesy.
Možno sa raz dočkám a tento film, ktorý ti dlžím, Laco, bude raz skutoč-
nosťou. Veľmi by som si to prial.
Spomienky na Laca mi nikdy nevyblednú, mám ich zaznamenané
na osemmilimetrových filmoch, ktoré som natáčal počas rodinných stretnutí.
Laco, budeš nám veľmi chýbať. Odišiel si tak rýchlo na cestu, z ktorej niet ná-
vratu. Ja už len dodávam: Aby Ti večne spievali lesy!
Valentín Hvizdoš
bývalý kameraman košickej televízie
153

Rozlúčka
50
Ján Mičovský
Milý Laco,
určite sa pamätáš, ako som Ti občas zvykol žartom povedať, že na to,
aby Ti raz lesníci postavili pomník, máš už len jednu povinnosť – zomrieť. Ško-
da, že si túto povinnosť naplnil tak poctivo a rýchlo, bolo Ťa tu ešte treba. Dnes
ma toto moje žartovanie mrzí, no jeho podstata ostáva. Pomník Ti Tvoji vďační
lesnícki nástupcovia raz určite postavia a nič na tom nemení ani skutočnosť,
že si si pomník už dávno postavil sám - vo svojich lesoch na Osade pod vr-
chom Kloptaň. Tvoje výberkové lesy, ktorým si vpečatil štyri decéniá výni-
močnej, statočnej, húževnatej, bojovnej a pokornej pionierskej poctivej práce,
takýmto pomníkom určite sú. Ale sú tu aj iné pomníky, ešte dôležitejšie. Sú
nimi ľudia, v ktorých si zapálil porozumenie a vášeň pre citlivé hospodárenie
v lese. Ej, koľkí prichádzali z celého Slovenska k Tebe občas aj s ľahkou nedô-
verou, čože to tam ten Alcnauer má, no už po niekoľkých hodinách stretnutia
s Tebou, v Tvojom lese, odchádzali s úžasom – veď je to také jednoduché
a múdre, robme to aj my tak! Ale nielen lesnícke Slovensko chodilo za Tebou,
ale aj Ty si chodil na celé lesnícke Slovensko, ako skutočný veľvyslanec lesníc-
154
kej múdrosti a umu. Aj preto dnes za Tebou smutne hučia hory na Horehroní,
na Sihle, v Bukovci, na Duchonke, pri Rajci, aj tu vedľa vo Veľkom Folkmari...
Prozreteľnosť – to bolo Tvoje obľúbené slovo, ktorým si vyjadroval du-
chovný rozmer nášho bytia – sa teda rozhodla ukončiť Tvoju pozemskú púť.
Niet pochybnosti, Laco, či sa Ti to už páči alebo nie, že práve týmto počinom
vstupuješ dnes do lesníckeho panteónu. Možno nám to ešte celkom nedošlo,
no Ty tam určite patríš. Čaká Ťa tam miesto medzi takými osobnosťami, ako
bol Jozef Dekret Matejovie, Ľudovít Greiner, Viliam Rowland, profesor Wilc-
kens. Nech Ťa, prosím, neľakajú tieto vznešené mená, máte spoločné viac ako
myslíš. Aj oni počas svojho života často bojovali s neporozumením, či nepraj-
nosťou svojich súputníkov. To je už osud tých, ktorí dovidia ďalej ako ich súčas-
níci. A Ty si do našej lesníckej budúcnosti dovidel poriadne ďaleko, to je fakt.
Tvoja schopnosť správne dovidieť do lesníckej budúcnosti pramenila
z pokory, ktorú si mal pred Matkou Prírodou. Dlho pozorovať, hĺbavo premýš-
ľať a až potom skúsiť múdro konať. To bol základný vzorec pre Tvoju majstrov-
skú cestu lesom. Sudičky Ti boli pri Tvojej kolíske naklonené a Ty si talent,
ktorý Ti darovali, naplno využil. Vďaka nemu si nielen prebudoval k lepšiemu
lesy pod Kloptaňou, ale zmenil si aj budúce lesy Slovenska, a čo je možno
najdôležitejšie – zmenil si k lepšiemu nás, svojich kolegov.
Milý Laco, v mene všetkých lesníčok a lesníkov, v mene všetkých, kto-
rých si sa dotkol svojou ľudskosťou a múdrosťou Ti teraz ďakujem za to, že
si pre nás bol a ostaneš veľkým vzorom Človečenstva. Dnes si ešte celkom
dobre neuvedomujeme, o čo Tvojím odchodom prichádzame. Ale už vieme,
že budeme pokračovať v Tvojej ceste. Nie je to zdvorilostná fráza pri rozlúčke
s Tebou, je to pre nás nevyhnutnosť, ak chceme poctivo a zdravo žiť v poctivej
a zdravej krajine. Ako si to sám kedysi krásne napísal - nebude to cesta jed-
noduchá ani ľahká. Ak však budeme chápať les ako chrám prírody, ako múdre
dielo Stvoriteľa, nemôžeme na nej neuspieť.
Lacko, dovoľ mi aj osobne - my dvaja sme sa spoznali v októbri 2002
a dnes sa nelúčime. Len využívam túto chvíľu na to, aby som sa mohol skloniť
pred Tvojím životom a dielom a s veľkou pokorou vyjadriť životu vďaku za to,
že sa môžem nazývať Tvojím priateľom.
Ladislav Alcnauer, znamenitý lesník! Nech nad Tvojou pamiatkou lesy
navždy spievajú svoju pieseň. Oni už budú najlepšie vedieť za čo.
Reč Jána Mičovského na poslednej rozlúčke v Helcmanovciach,
12. september 2016
155
 Asi preto si zašiel tak ďaleko...
Nik nezájde ďaleko. Ani netreba. Hlavne, ak žiješ to, čomu veríš.
No občas k tomu potrebujeme aj pochopenie, ocenenie, nie?
Podvečer Potrebujeme, len nesmieme po ňom túžiť. Všetko, i nepochopenie má
svoju príčinu a význam. Ale ten Jozef Dekret ma potešil...

51
Kto iný, ako Ty, mal prvý dostať jeho cenu?! Myslel som na Teba, keď som
ju navrhol.
To by sa nemuselo všetkým páčiť...
To už prenechaj histórii. A o cenu nejde. Tú najvyššiu, ku ktorej sa dekrét
nedáva, Ti udelili ľudia. Pochopili Ťa. A majú radi. Preto budeš ešte dlho žiť –
v tých, ktorí mali šťastie spoznať Ťa. Používal si jediný skutočný spôsob, ako sa
dá meniť svet k lepšiemu – menil si seba. A potom nás. S humorom, pokorou
a múdrosťou si dennodenne robil kroky k lepšiemu svetu – poctivo si spravil
to, čo si mal vo svojom batohu naplánované. Niet inej cesty...
Pôjdem už...
Prosím, ešte chvíľočku!!! Tá podstata! V čom je? V tvorivosti?
Tvorivosť je veľký dar. Maľovanie mi vždy prinášalo radosť.
Takže ona?
Už je čas, idem. Nie.
Ešte chvíľu, prosím. Teraz už iste vieš, v čom je podstata... Tak potom čo?
Ty si asi myslíš, že tu je všetko jasné, však? Je čosi ešte väčšie. Hovorí sa o tom v prvom liste Korinťanom...
Nuž, malo by... nie? Hovoríš v hádankách...
Malo... Prozreteľnosť to zariadila dobre – dáva nám dočasnosť, a ak ju To nie je hádanka, ale prapodstata.
múdro využijeme, získame večnosť. Na chvíľu... Tak povedz už.
Teda večnosť existuje?! Láska.
Existuje – v tehličke, ktorú každý vkladáme do stavby sveta. Ak umie- Láska...?
sime dobrú hlinu a vypálime ju tak akurátne, čosi vydrží....
Áno.
Hmm... Tá tvoja má zvonivý zvuk. A drží pevne...
A ak ju nestretneme?
To nie je také isté, záleží to aj od tých, čo sú okolo nej...
Každý ju stretne.
Môžeš byť spokojný, presvedčil si mnohých, ich tehličky držia s Tvojimi.
Myslíš... les?
A pribúdajú...
Nie, myslím lásku. Odtiaľto to vidím úplne jasne. Napriek stromom.
To je dobre, sami dokážeme málo.
Napriek stromom...?!
Ty si dokázal veľa...
Budeš sa diviť, večnosť je plná stromov...
Len som sa snažil načúvať. A možno som mal viac trpezlivosti a aj tvr-
dohlavosti ako iní. Rád som si dával otázky. Odpovede neprichádzali ani To dáme do knihy!
rýchlo ani ľahko. Ale les mi napokon vždy dal odpoveď. Je to múdro zariade- Do akej knihy?
né, ak sa naučíme dávať dobré otázky, veľa sa dozvieme.

156 157
 Píšeme knihu spomienok na budúcnosť lesníctva. Na Teba. Prehovárajú
tam ľudia, ktorým si vstúpil do života...
Ha, ste naozaj dobrí...
Sme. Ale Ty si lepší.
Idem.
Choď...

158 159
 ...je najlepším režisérom. Medzi organizáciami, ktoré sme ako zostavo-
vatelia oslovili s návrhom na finančnú podporu vydania knihy, bola aj ban-
skobystrická Nadácia EKOPOLIS. Jej riaditeľ Peter Medveď zareagoval na list
Petra Gogolu vskutku prekvapivo: „No konečne budem mať komu odovzdať
Alcnauerov text, ktorý máme už desať rokov v nadácii! Prepísala ho kedysi
z Alcnauerovho rukopisu moja dcéra. Mičovský bol vtedy členom našej
správnej rady a chcel, aby sme ho vydali, len sa na to všetko akosi zabudlo
a rukopis ostal u mňa. A keby len rukopis - mám aj originálne Alcnauerove
kresby, ktoré k svojmu textu namaľoval...“, odkázal Peter Medveď prekvape-
nému, no hlavne potešenému Petrovi Gogolovi. Nuž, je to pravda a pre mňa,
žiaľ, zahanbujúca. Kedysi v roku 2009 som Lackovi navrhol, aby napísal knihu,
v ktorej by priblížil lesnícku podstatu svojho neobvyklého životného príbehu.
Laco moju prosbu splnil a ja som potom postúpil rukopis knihy Petrovi Medve-
ďovi s prosbou o jeho prepis i vydanie. Prepis sa vďaka Petrovej ochote i dcére
uskutočnil, vydanie z finančných dôvodov nie. Udalosti v mojom pracovnom
živote v tom čase nabrali rýchly spád a ja som už potrebnú energiu dotiahnuť
vec do konca nenašiel... A napriek tomu, že som sa s Lacom pomerne často aj
po svojom odchode z podniku stretal, tento skromný človek mi moju podlž-
nosť nikdy ani slovom nepripomenul...
Ale ako hovorieval Ladislav Alcnauer: všetko je tak, ako má byť! Rukopis
sa z hlbín mojej malovernosti vynoril v pravú chvíľu. Chvíľu, ktorá je vhod-
nejšia, ako keby kniha vyšla pred desiatimi rokmi. Doba predsa len pokročila
a výberkový hospodársky spôsob dnes už nik nepovažuje za zábavu pre tých
lesníkov, ktorí nemajú nič dôležitejšie na práci. Nuž a práve preto si pokla-
dáme za česť priložiť k nášmu pôvodnému editorskému zámeru Alcnauerov
autobiografický príbeh, ktorý svojou autenticitou bude iste oveľa viac, ako
len doplnkom tejto knihy. Lackov text uverejňujeme s originálnymi kresbami
v plnom znení bez úprav, pričom veríme, že sa stane pre čitateľa svojou pô-
vodnosťou, ako aj spôsobom objavenia dôkazom, že nič nie je náhoda a zá-
zraky existujú. Jeden z nich, ktorým sa nám z večnosti prihovára znamenitý
lesník, predkladáme čitateľovi na nasledovných stránkach. Stránkach, ktoré tu
vlastne ani nemali byť...

...tu mala kniha našich spomienok končiť. Ján Mičovský

Majster Život však opäť raz ukázal, že...

160 161
 I. Čierny Balog
- Cena Jozefa Dekreta Matejovie

Je 14. júl 2007. Na Čiernom Balogu je sviatok. Oslava života,

vzdávanie vďaky lesu, chvála prírody, sviatok Dňa stromu. Vydrov-
skou dolinou znejú fanfáry a dávajú tomuto podujatiu slávnostný
ráz. Pri príležitosti Dňa stromu udeľujú Lesy Slovenskej republiky,
štátny podnik Banská Bystrica, cenu Jozefa Dekreta Matejovie za
rok 2007 lesníkovi Ladislavovi Alcnauerovi. Citát: „Cena je ude-
lená laureátovi za dlhoročné mimoriadne úsilie a vynikajúce
výsledky pri zavádzaní výberkového spôsobu hospodárenia
v lesoch východného Slovenska. Odbornosť, odvaha, húževna-
tosť, skromnosť a pracovný elán oceneného sú mimoriadnym
príkladom všetkých, ktorí sa vydali na cestu čestnej, cieľa-
vedomej práce v prospech lesov Slovenska.“ Toľko z citátu. Ja
som to pochopil i ako ocenenie prírode blízkeho obhospodarovania
a výberkového spôsobu ako najjemnejšieho spôsobu hospodáre-
nia. Nastáva obrat a zmena v myslení i v najvyšších štruktúrach
štátneho podniku? Chápe väčšina zodpovedných pracovníkov
v riadiacich funkciách, že les vekových tried a s tým súvisiace rú-
baňové hospodárstvo sa neosvedčilo? Tento spôsob hospodárenia,
ktorý mal byť najlacnejší, sa stal najdrahším. Prečo?
Zhruba posledných dvesto rokov sa naše lesníctvo ubera-
lo týmto smerom. Pôvodné jedľobučiny sa menili na rúbaniská,
na ktorých prebiehala umelá obnova väčšinou smreka. Prečo prá-
ve smreka? Ten vykazoval najlepšie prírastky na drevnej hmote
na kvalitných pôdach pôvodných porastov. Ďalšie generácie smre-
ka na tých istých stanovištiach začali pôdu zhoršovať. Pestovné
a ťažbové zásahy sa zameriavali na najvyššiu produkciu drevnej
hmoty v čo najkratšom čase. Podľa poľnohospodárskeho vzoru sa
dreviny rozdelili na hospodárske a plevelné (pionierske, prípravné)
a tie sa z porastov odstraňovali. Tieto umelé zásahy sú pre les
a jeho ekosystém neprirodzené.

163
 V posledných desaťročiach sa zhoršil stav ovzdušia natoľko,
že tieto umelo založené porasty (zväčša smrekové monokultúry) za-
čínajú chradnúť. Vplyvom globálneho otepľovania vznikajú extré-
my počasia, víchrice, veľké množstvo zrážok v určitých obdobiach
(snehové) striedajú dlhé obdobia sucha. Výsledkom sú vetrové ka-
lamity, snehové polomy a následné hmyzové kalamity - lykožrúta
smrekového. Týmto som chcel poukázať na chyby, ktorých sa do-
púšťali naši predchodcovia, z ktorých by sme sa mali poučiť. Nech
mi vážený čitateľ prepáči, že som si to dovolil. Neprislúcha mi ich
za to odsudzovať, pretože oni to v tej dobe považovali za najlepšie
riešenie. Jozef Dekret Matejovie vo svojej dobe presadzoval svoje
krédo - zachovať lesy pre potomstvo. V tom čase boli lesy pôvodné.
Jeho veľkosť spočívala v tom, že on už vtedy odsudzoval holoruby,
bol proti ťažbe v období miazgy.
V súčasnej dobe je pred nami naliehavý problém a cieľ - do-
pestovať zdravé lesy pre budúce generácie. Najvhodnejším rieše-
ním je prírode blízke obhospodarovanie. Z týchto pohnútok vzniklo
i hnutie Pro Silva v roku 1989. Týmto problémom pestovania
lesa sa v 50-tych a 60-tych rokoch minulého storočia zaoberali
významné lesnícke osobnosti ako prof. Hubert Bezačinský, prof.
František Papánek, Ing. Jozef Burgan, Ing. Emil Holubčík, ktorí sa
snažili zaviesť výberkový spôsob hospodárenia na Slovensku. Pre-
čo sa to v tomto období nepodarilo zrealizovať v prevádzke? Často
si kladiem túto otázku. Čiastočnú odpoveď nachádzam v slovách
prof. Bezačinského, ktorý povedal: „Rúbaňový spôsob hospodáre-
nia, ktorý je svojím poňatím blízky poľnohospodárstvu, vyhovuje
i menej odborne vzdelanému personálu.“ To bolo vyslovené pred
zhruba 50 rokmi. S odstupom času a po mojej 40-ročnej práci
lesníka by som to videl takto: Výberkový les, výberkový hospo-
dársky spôsob, výberkové princípy sa dajú chápať ako zložité (tak
je to doteraz formulované a chápané od HÚL až po prevádzku),
alebo jednoducho. Ja však po skúsenostiach môžem potvrdiť, že je
to spôsob hospodárenia najjednoduchší. Mojou snahou je v tejto
útlej knižôčke sa s Vami o moje skúsenosti podeliť. Ako príklad
môžu poslúžiť lesy súkromných vlastníkov v Nemecku, Švajčiar-
sku i u nás na Slovensku, kde vznikli výberkové lesy jednotlivým
výrubom stromov.

164 165
 II. Smolnícka osada - môj osud
Mikroregión Dolný Spiš s okresným mestom Gelnica je boha-
tý svojou baníckou históriou i prírodnými krásami. Dolina Hnilca
a Smolníckeho potoka bola osídlená v 13. storočí nemeckými osad-
níkmi, odvtedy sa tu datuje rozmach baníctva a činností s tým
spojenými, ako huty a hámre. Na bane a huty bolo potrebné drevo,
ktorého bol v týchto lesoch dostatok. Boli tu pôvodné jedľobuko-
vé porasty, z ktorých sa najväčšia časť zachovala pod Kloptaňou
a Zbojníckou skalou v oblasti Smolnícka osada. Nie náhodou si
túto časť Volovských vrchov vybrala v rokoch 1946 - 1952 vyso-
ká škola lesnícka, ktorá bola v tom čase v Košiciach, ako svoje
školské polesie. V 50-tych a 60-tych rokoch tu založili výskumné
plochy Ing. Burgan a Ing. Holubčík. Z tej doby je známy porast tzv.
„Burganova osmička“. (Tomuto porastu sa budem venovať v inej
kapitole). Je to obdobie začiatku výberkového spôsobu hospodáre-
nia bývalého Lesného závodu Smolnícka Huta, ktorého súčasťou
bolo polesie Smolnícka osada.
V roku 1961 som ako 15-ročný praktikant pracoval pred ná-
stupom na lesnícku školu na tomto polesí pri rôznych pomocných
prácach. Zameriavali sa na nové zvážnice do neprístupných po-
rastov. Bol som ohromený krásou a zachovalosťou lesa. Obrovské
buky sa striedali s mohutnými jedľami, boli tu zastúpené javory,
štíhle jasene i košaté bresty. Všetko tvorilo nádhernú harmóniu
prírodného lesa. Smrek tvoril súvislejšie porasty na hrebeňoch
Kloptane a Zbojníckej skaly. Boli to porasty v prevažnej miere
umelo založené - vtedy boli pomerne zdravé. Mal som tiež možnosť
pracovať s Ing. Holubčíkom na výskumných plochách výberkového
lesa. Vtedy som však ešte z toho nič nechápal. To boli moje prvé
dotyky s lesom pod Kloptaňou, ktoré sa mi hlboko vryli do podve-
domia a ktoré ovplyvnili moje ďalšie smerovanie v chápaní vývoja
166
v pestovaní lesa. Veľká časť týchto porastov si zachovala charakter
blízky prírodnému lesu vďaka citlivým zásahom predošlých gene-
rácií lesníkov a ťažšej dostupnosti porastov.
Všetko vyťažené ihličnaté drevo - surové kmene boli odkôrnené
pri pni (smrek, jedľa) i v období bez miazgy. Približovanie od pňa až
k odberateľovi na Smolnícku osadu (na pílu) sa prevádzalo režijný-
mi záprahmi koňmi, až začiatkom 60-tych rokov prišli prvé pásové
traktory. Listnatá ťažba sa vykonávala výlučne v období bez miaz-
gy. To boli sľubné začiatky výberkového spôsobu hospodárenia.
Noc z 24. na 25. novembra 1964 zmenila vývoj hospodárenia
v Hnileckej doline. Víchrica, ktorá sa tej noci prehnala, zastavila
všetky úmyselné a výchovné ťažby na Lesnom závode Smolnícka
Huta, Margecany, Stará Voda. Spracovávanie kalamity a následná
kalamita lykožrúta smrekového trvala niekoľko rokov. Na ničenie
lykožrúta sa vtedy okrem klasického odkôrňovania napadnutých
smrekov začal používať prášok DDT. Ten mal ďalekosiahle nebla-
hé následky na lesný ekosystém. Lykožrút smrekový bol veľmi
rýchlo zlikvidovaný. Žiaľ Bohu, pod Kloptaňou a Zbojníckou ska-
lou na dlhú dobu zmĺkol spev vtákov. Podobné nežiaduce účinky
na prírodu a všetko v nej žijúce mali i prípravky ako IPSOTOX. To
sú názorné príklady, ako pôsobia nedomyslené rozhodnutia, ktoré
majú slúžiť na okamžité účinky v lese a pritom sa zabúda na vzťa-
hy organizmov v prírode. Po spracovaní vetrovej kalamity z r. 1964
a jej následkov upadá výberkový spôsob hospodárenia na Smolníc-
kej osade do zabudnutia.
167

III. Učňovské roky - 1968 až 1978
Tak som nazval svoje začiatky v lesníckej prevádzke po ukon-
čení Lesníckej učňovskej školy v Revúcej, Strednej lesníckej tech-
nickej školy v Liptovskom Hrádku a po absolvovaní základnej
vojenskej služby.
V januári 1968 nastupujem na lesný obvod Urbariát, na polesí
Helcmanovce. Bol to obvod o výmere 800 ha. K lesnému obvodu
patrilo i 200 ha lesa pod odbornou správou, boli to pasienkové lesy
JRD Helcmanovce. Drevinové zloženie tvoril v prevažnej časti buk,
potom boli zastúpené dreviny hrab, v menšej miere jedľa, smrek
tvoril umelo založené porasty. Polovicu porastov tvorili lesy, ktoré
vznikli z výmladkov. Keď kúpila Urbárska spoločnosť Helcmanovce
lesy od grófa Csákyho, tak kúpila les bez stromov. Niektoré plochy
boli umelo zalesnené smrekom, no na väčšine územia les rástol
sám.
Vedomosti získané v škole som začal uplatňovať v prevádzke,
nie vždy sa to podarilo. Ťažbová činnosť bola zameraná na prie-
berky listnaté, ihličnatá ťažba pozostávala vo väčšej miere spra-
covaním náhodnej kalamity smreka. Koniec 60-tych rokov bol
v lesníctve poznamenaný rozvojom mechanizácie. Prestali sa pou-
žívať v ťažbe ručné píly. Nahrádzali ich jednomužné motorové píly
STIHL, HOMELITE. V približovaní dreva pásové traktory vystrie-
dali špeciálne lesné kolesové traktory (ŠLKT). Odvoz dreva sa tiež
zmechanizoval. Ručné nakladanie výrezov a rovnaného dreva po-
stupne nahradili navijaky a neskôr hydraulické ruky.
Na lesnom obvode Urbariát sa začala budovať odvozná cesta
a zvážnice. Hlavnú náplň práce v tomto období tvorila pestovná
činnosť. Bolo potrebné výchovnými - pestovnými zásahmi postup-
ne pretvárať výmladkové porasty. Ďalšou úlohou bolo zalesniť de-
limitované plochy starých lúk a pasienkov, ktorých sa vzdalo JRD.
168
Inou činnosťou, s ktorou bolo potrebné sa vysporiadať, boli prevo-
dy. Jednalo sa o porasty, ktoré sa nachádzali ako enklávy medzi
poľnohospodárskou pôdou. Boli to porasty poškodzované pastvou
dobytka a krádežami dreva.
Teraz by som sa zaoberal jednotlivými činnosťami.
Umelá obnova spočívala v jamkovej sadbe. Dreviny sa zales-
ňovali podľa predpisu lesného hospodárskeho plánu (LHP) v spone
pre jednotlivé dreviny. Niektoré plochy boli zarastené brezou, čias-
točne lieskou, hrabom. Zalesňovalo sa na celej ploche, ktorá bola
predpísaná i na plochy pod brezu, liesku, hrab.
Poučenie - každú plochu určenú na umelú obnovu je potrebné
prehodnotiť.
a) Posúdiť stav a kvalitu brezy, hraba - vhodnosť na ďalšie pesto-
vanie.
b) Nekvalitné jedince vyrúbať a podsadiť len uvoľnené miesta sta-
novištne vhodnými drevinami v hlúčikoch.
c) Plochy zarastené lieskou je potrebné dôkladne zvážiť podľa vý-
mery (ekonomické hľadisko). Ak sú to malé plochy, ponechať
na sukcesiu.
Pestovné ruby v listnatých porastoch: prevaha buka. Tie sme
vykonávali koncom 60-tych a začiatkom 70-tych rokov výlučne
ručným náradím - sekera, ručná pílka. Odstraňovali sme podú-
roveň. Z úrovne nekvalitné kmene a predrastlíky. Tieto výchovné
zásahy sa prevádzali v mladinách i v spodnej vrstve dvojvrstvových
porastov. Košaté jedince, ktoré by spílením poškodili mladinu, sme
krúžkovali. Každý pestovný rub som vyznačoval črtákom. Ak sa
v poraste nachádzala breza, jarabina, rakyta, tie sa odstraňovali.
Na doplnenie - v tých rokoch sa pokusne robili chemické pre-
rezávky natieraním spodnej časti kmeňa. Vďaka Bohu, že len po-
kusne.
Poučenie: Podrobnejší rozbor urobím v kapitole „Pestovanie
buka výberkovým spôsobom“.
Teraz len krátke zhodnotenie:
a) podúroveň ostáva
b) z úrovne odstraňujeme nekvalitné jedince
c) odstraňujeme rozrastlíky
169
 d) kvalitné predrastlíky nechávame
e) kvalitné brezy, jarabiny, osiky ponechávame

IV. Od prevodov k prebierkam

Takto vykonávané pestovné ruby sú ekonomicky výhodné,
zohľadňujeme rastové schopnosti drevín.
Prevody boli v tých rokoch akýmsi módnym trendom. V nie-
ktorých prípadoch mali svoje opodstatnenie. Bola to však veľmi
nákladná činnosť a nie vždy boli výsledky úmerné vynaloženej ná- – 1978 až 1980
mahe a prostriedkom.

Lesný obvod s prekrásnym názvom Strieborná sa nachádza

v Perlovej doline pod Kojšovskou hoľou. To bolo moje prechodné
pôsobisko v čase, keď sme sa s rodinou presťahovali do okresného
mesta Gelnica, kde manželka učila na základnej škole. Zotrval som
tu necelé tri roky, od leta 1978 - do decembra 1980. Za túto dobu
som však získal cenné skúsenosti. Niektoré i dosť trpké. Nadvia-
žem na predchádzajúcu časť a budem pokračovať problematikou
- PREVODY. Tu, na novom pôsobisku, stála predo mnou úloha
daná predpisom lesného hospodárskeho plánu - prevod porastu
holorubmi v striedavých pásoch. Mal som však určité skúsenosti
a šiel som inou cestou.
Prešiel som si celý porast, aby som zistil, v akom je stave.
Potešilo ma, že je tu dostatočný počet jedincov buka, duba, jedle,
v hrebeňovej časti smrekovec i kvalitné hraby zo semena. Rozho-
dol som sa pre prebierku so zámerom uvoľniť koruny najkvalitnej-
ším jedincom. Zároveň sa porast rozčlenil približovacími linkami
zhruba 30 m vzdialených od seba a širokých 2 – 2,5 m. Táto šírka
postačovala. Vyťažené stromy sa približovali koňmi na zvážnicu.
O rok na to bola na tejto lesnej správe previerka LHP. Tej von-
kajšej však predchádzala kancelárska. Samozrejme, že tento po-
rast bol vybraný na kontrolu. Predseda komisie pred vstupom do
porastu čítal z predpisov LHP a rôznych zákonov čísla, paragra-
fy, ktoré ma nikdy nezaujímali. Okrem iného i to, citujem: „Ak sa
v poraste nenachádza dostatočný počet nádejných jedincov... ďalej
asi v tom zmysle - lesná správa dostane toľko trestných bodov, že
bude nevyhovujúca.“ Vedúci lesnej správy zbledol, celá komisia
ostala v pomykove, len vedúci výroby, pán Ing. Rendoš (priateľ
Michal, tak sme ho volali) a ja sme boli kľudní. Pretože porast sme
spolu prešli pred a po ťažbe. Vyznačovanie som robil sám. Komisia

170 171
 porast prešla, na konci bol úsmev, gratulácie a plusové body pre
LS Gelnica.
Keď už hovorím o previerke LHP, tak mi nedá nespomenúť ve-
selú príhodu, ktorá má však hlbšie pozadie. Pokračovala previerka
LHP do ďalšieho porastu, cieľ kontroly - prerezávka. Prichádzame
k smrekovej mladine, kde bol vykonávaný zásah v súlade s pred-
pisom - až na jednu vec. Nad vrcholcami smrečkov sa vypínalo
hrdo niekoľko briez. Ich lístie už naberalo zlatistú farbu - nádher-
ný pohľad a symbióza. Lenže v tejto dobe ponechanie brezy ale-
bo ostatných tzv. plevelných drevín bolo priam trestným činom.
Komisia vyriekla verdikt - trestné body. Aby som zachránil brezy
a aby neboli trestné body, tak hovorím predsedovi komisie, pánovi
Mrvíkovi: „Pozrite na tieto brezy, aké sú krásne, viete, ja maľujem
krajinky. Keď namaľujem obraz, potom ich dám zrúbať.“ Najviac sa
môj návrh zapáčil vedúcemu výroby, pánovi Rendošovi, a povedal:
„Dobre, priateľu, ten obraz bude pre mňa.“ Brezy ostali žiť, trestné
body sa nedávali. Neskôr počas jesene som urobil skicu i akvarel,
no na plátno som to ešte nedal. Prešlo niekoľko mesiacov, brezy
rastú ďalej a pán Rendoš sa ma spytuje: „Ta priateľu, máš už ten
obraz namaľovaný? Bo ja zomrem a obraz nebudze, bo ja znam, že
brezy si neodrubal.“ Svoj sľub som splnil čiastočne - obraz som
namaľoval a venoval priateľovi Michalovi, krásne brezy ostali, aby
potešili turistov, ktorí prechádzajú na Kojšovskú hoľu chodníkom.
Tým som chcel poukázať na to, aké sú niekedy zákony a pred-
pisy nedomyslené. Ako nám chýba pokora k prírode.
Členenie drevín na hospodárske a plevelné spôsobilo to, že
sme vytvorili umelé porasty málo odolné. Prejavilo sa to v súčas-
nosti v smrekových monokultúrach, kde sa na ich záchranu, podľa
môjho názoru, zbytočne vyhadzujú obrovské náklady na vápne-
nie a tzv. revitalizáciu. V týchto porastoch chýba tá breza, osika,
vo vyšších polohách jarabina, tie by zadarmo zlepšili stav pôdy
svojím opadom lístia, zlepšili by stabilitu porastov a pri terajšom
rozpade smrečín pomáhali pri obnove a premene porastov k návra-
tu pôvodných lesov. Poučenie pre budúcnosť: „Dajme každému
stromu možnosť, aby v lese splnil svoje poslanie. Snažme sa
les chápať ako Božie dielo.“
Okrem prevodov a pestovných rubov som pracoval i na vy-
značovaní prebierok. O realizácii v jednom poraste by som sa rád
zmienil. Išlo o porast vo veku 50 rokov v nadmorskej výške 700 m,
172
v prevažnej miere zastúpené smrekom, ojedinele jedľou. No ale v
akom stave bol porast? Nachádzalo sa tu veľké množstvo suchá-
rov, najviac v podúrovni. To nasvedčovalo tomu, že tu bola výchova
zanedbaná, alebo sa na porast pozabudlo? Neprislúcha mi obviňo-
vať predošlých lesníkov, len chcem poukázať na to, že i do takého
stavu sa niekedy les dostáva. Niekedy sa to stáva pri častej zmene
a striedaní lesníkov. Chcem však hovoriť o inom, o tom, ako som
pristupoval k vyznačovaniu a k realizácii ťažbovej činnosti.
Najnutnejšie bolo porast rozčleniť približovacími linkami.
Existovala tu jedna stará cesta, ktorá šla po vrstevnici, mierne kle-
sala, takže sa k nej vhodne začlenili linky o šírke 3 m a na vzdia-
lenosť zhruba 30 m. Porast mal výmeru necelé 4 ha, sklon bol
zhruba 20 %, takže dobrý terén. Pri vyznačovaní som sa zameria-
val na rozpájanie korún v úrovni. Prvoradé hľadisko však bol zdra-
votný výber. Boli tu stromy, ktoré trpeli červenou hnilobou jadra,
tá má asi pôvod z bývalej pastvy dobytka, pretože to bol porast
umelo založený na bývalej pastvine. Niektoré smreky trpeli hnilo-
bou vplyvom lúpania vysokou zverou, ale tých bolo málo. Porast
som vyznačil a začali sme s ťažbou. Najprv sa vyťažili približovacie
linky a potom sa postupne ťažili všetky vyznačené stromy a všetky
sucháre. Sucháre z podúrovne, ktoré tvorili hmotu nehrúbia sme
zrezávali a dávali na hromady. Uhadzuje sa i haluzina po ťažbe. Po
zásahu vyzeral porast ako lesopark.
Na preberanie prác chodili pracovníci z ústredia LZ Marge-
cany (v tom čase to bol veľký lesnícky závod, ktorý vznikol zlúče-
ním bývalých závodov Smolník, Stará Voda, Margecany). Naším
„patrónom“ bol vtedy „priateľ Michal“ - pán Ing. Rendoš. Bolo to
začiatkom novembra 1980, typické dušičkové počasie. Cez Kojšov-
skú hoľu, ktorá má nadmorskú výšku nad 1200 m sa prevaľovala
hmla a my kráčame na Zdubisko smerom k Palcarke k cieľu kon-
troly preberania prác prevedenej prebierky. Vchádzame do porastu
a nezabudnem na slová pána Rendoša: „Priateľu, dobre to vyzerá,
len sa modlime, že by nenapadal ťažký sneh.“
Je podvečer pred Katarínou, začína pršať. Dážď sa postupne
mení na sneh. Do rána nasnežilo zhruba pol metra ťažkého snehu.
Prvá moja myšlienka - vydržal porast na Palcarke? Kráčam hore
Perlovou dolinou a už vidno pozohýnané jelše, rakyty, brezy až
k zemi, niektoré zlomené, na niektorých jedliach sa belejú kýpte
odlomených vrcholcov. Každým krokom vyššie ma začína napĺňať
zlá predtucha. Postupujem od Grendzevskej píly hore svahom po-
173

maly, kde tu sa ozve výstrel. Nie, to nie je výstrel, to vrcholce jedlí
sa lúčia so životom a padajú k zemi do snehu, ktorý ešte poletuje.
Vchádzam, brodím sa do porastu. Obraz, ktorý vidím, prekonal
i moje najčernejšie myšlienky. Zlomy, vývraty. Čerstvé zlomy a ich
pahýle pripomínajú časti ulomených krížov ako memento. V hrdle
úzkosť, v očiach slzy, bezmocnosť. Prečo? To bola moja prvá myš-
lienka. Kde sa stratil nádherný lesopark?
S odstupom času začínam chápať súvislosti. Začínam si klásť
otázky v zmysle, kde som urobil chybu? Čo je potrebné robiť, aby
sme zmiernili alebo predišli takýmto katastrofám? Ako usmerniť
pestovanie a ťažbovú činnosť? Teraz, keď píšem tieto stránky,
ubehlo od tejto udalosti 29 rokov.
Ponaučenie:
A. a) Za moju chybu považujem, že som jediným zásahom
odstránil všetky nevhodné zložky porastu.
174
b) Ako by som postupoval teraz?
- Pri vyznačovaní by som vyhľadával len najkvalitnejšie
stromy, a tým by som uvoľňoval koruny.
- Spracovali by sa i sucháre z úrovne.
- Všetko ostatné by ostalo bez zásahu.
c) Ďalej si kladiem otázku, vydržal by porast nápor snehu
po takomto zásahu? Moja odpoveď nie je jednoznačná
ani po toľkých rokoch. Prečo?
- V tomto konkrétnom prípade mala vplyv na zlomy
i červená hniloba.
- Môžem však s istotou povedať, že škody by boli menšie.
Prečo?
- Pretože sneh sa na suchároch neudrží a tie robia istú
oporu živým stromom.
B. a) Chyby, ktoré sa stali predtým a ktorých je sa treba
vyvarovať (Viac sa o tom zmienim v kapitole o pestovných
ruboch).
b) Poukážem len na niektoré, ktoré považujem v tomto
prípade za dôležité:
- Umelo založená plocha, prevažne smrek.
- Pri pestovných zásahoch sa odstránila breza.
- Pri výchove porastu slabé alebo žiadne zásahy v úrovni.
Takých a tomu podobných porastov vznikalo v tomto obdo-
bí pomerne dosť. Preto sa nemôžeme čudovať a bedákať, nadávať
na lykožrúta. Chyby hľadajme vo výchove porastov v predchádza-
júcich rokoch, ktoré sú, žiaľ Bohu, ešte dosť nedocenené. V kva-
lite vykonávaných pestovných rubov v mladinách, ktoré vznikajú
na kalamitných plochách vidím budúcnosť našich lesov.
Koncom roka 1980 dostávam ponuku od vedúceho lesnej
správy v Mníšku nad Hnilcom. Uvoľnil sa lesný obvod Lenivá
na Smolníckej osade. Bez rozmýšľania som súhlasil. Splnil sa mi
sen pracovať na Smolníckej osade. Končím v Perlovej doline, ne-
utekám pred kalamitou, ktorá tu padla koncom novembra. Ten
ťažký sneh postihol i oblasť Smolníckej osady a celej Lesnej správy
Mníšek, pod ktorú osada patrila. Lúčim sa so spolupracovníkmi
z LS Gelnica a vraciam sa do rodnej obce pod Kloptaň, Zbojnícku
skalu, pod Ostrý vrch - domov.
175
 V. Doma i vtáci krajšie spievajú
- 1981 až 1987

„Vitaj doma, čaká ťa 25 tisíc kubíkov kalamity, to je predbežný

odhad“, takto ma privítal začiatkom januára 1981 na Lesnej sprá-
ve Mníšek jej vedúci, pán Ondrej Viežba. On ma tiež vítal na praxi
v roku 1961 - 62 vo funkcii vedúceho polesia Smolnícka osada.
Vedel som, čo ma čaká. Že to budú náročné roky. V oblasti Smol-
níckej osady boli vtedy štyri lesné obvody, každý o výmere nad
700 ha.
Tak som vykročil z budovy lesnej správy, ktorá je na opačnom
konci dediny smerom ku Švedláru. Bol studený januárový deň, pod
nohami vŕzgal sneh. Prechádzam križovatkou v Mníšku smerom
na Smolník, a tu stretávam strýka Gašpara Wencela, vtedy 75-roč-
ného na svoj vek statného dôchodcu, ktorý celý svoj život pracoval
ako drevorubač v lesoch pod Kloptaňou a Zbojníckou skalou. Po-
zdravil som ho a on ma víta takýmito slovami: „Vitaj synček, vrátil
si sa domov? Doma i vtáci krajšie spievajú.“ Tieto jeho slová sa mi
hlboko vryli do pamäti, v ťažkých chvíľach mi boli prameňom sily.
So strýkom Gašparom sa stretneme v ďalších kapitolách.
V kancelári na Smolníckej osade stretávam svojich kolegov,
všetci traja sú starí ostrieľaní kozáci. Najstarší je Laco Tillisch,
môj prvý lesný učiteľ začiatkom 60-tych rokov, odborník v ťažbe
a manipulácii dreva. Ďalej je to Jano Póhly, čestný a poctivý les-
ník. Štefan Franko, starý praktik a večný hundroš. Ja som od nich
v tom čase o generáciu mladší. Bola to pre mňa veľká výhoda. Mal
som sa s kým poradiť a čerpať z ich životných skúseností. Mal som
vtedy 34 rokov a za sebou 13 rokov lesníckej činnosti a už určité
skúsenosti. Laco Tillisch mi poradil, kde je najviac kalamity, kde
mám začať s ťažbou, kým si poprechádzam úsek. So spracovaním
kalamity sa nabehlo hneď od začiatku roka. Podmienky boli dob-
ré, snehu bolo asi 30 cm. Nebol odmäk, na približovanie ideálne

176 177
 podmienky. Kalamitné drevo, ktoré sa ťažilo, boli väčšinou jedľové
zlomy, spodná časť bola zdravá, preto sa priamo približovalo ŠLKT
k odberateľovi na pílu na Smolníckej osade. Nekvalitné a nevhodné
na piliarsku guľatinu ostalo na našom odvoznom mieste. To bola
veľká výhoda, ak boli dobré snehové podmienky, po ekonomickej
stránke.
Potom, ak sa rozbehla ťažbová činnosť, som začal postupne
prechádzať porasty a spresňovať stav snehovej kalamity. Čo som
zistil? Kalamita bola roztrúsená po celom lesnom obvode Lenivá.
Boli to jednotlivé zlomy, odlomené vrcholce jedlí, ojedinelé vývraty,
smrekové sucháre jednotlivé alebo malé podkôrnikové ohniská.
Opatrenia, ktoré bolo potrebné vykonať:
a) Určiť naliehavosť spracovania
b) Potreba nových zvážnic - sprístupnenie porastov
c) Rozčlenenie porastov približovacími linkami
d) Využitie roztrúsenej kalamity na prebudovu na výberkový les
Realizácia prijatých opatrení:
a) Veľkou výhodou pri tom stave kalamity bola skutočnosť, že bolo
zanedbateľné množstvo smrekových polomov atraktívnych pre
podkôrny hmyz. Spracovávalo sa postupne podľa dostupnosti
porastov.
b) Na tomto lesnom obvode bola predbežne nahlásená snehová
kalamita 25 000 m3. Pri takom množstve kalamity nadriadené
orgány - závod, podnik reagovali dosť pružne, za čo im patrí
vďaka.
Magické slovo - kalamita - čo všetko dokáže ovplyvniť? Ako sa
dá využiť, dokonca zneužiť! (Spracovaním hlavne smrekovej,
následne kôrovcovej kalamity sa budem zaoberať v kapitole
Kloptaň - spracovanie kalamity).
Zvážnice, ktoré sa v tomto období vybudovali, boli dobrým pred-
pokladom k budúcemu výberkovému hospodáreniu.
c) Keď som začal s rozčleňovaním porastov približovacími linkami,
volil som vzdialenosť medzi nimi na dve výšky stromu, čo pred-
stavovalo 50 – 60 m, čo sa neskôr ukázalo, že je to ďaleko. Šírka
liniek bola zhruba 3 m. Neskôr sme začali robiť linky na 30 -
40 m vzdialené. Táto šírka pracovných polí sa i v súčasnosti zdá
optimálna.
178
d) S odstupom času hodnotím túto roztrúsenú kalamitu jednotli-
vých stromov pozitívne v tom smere, že zastavila úmyselné ob-
novné ťažby. Čitateľ sa bude pýtať, akú to má logiku, keď lesník
chváli kalamitu?
Lesné hospodárske plány (LHP) predpisovali na Smolníckej
osade v rubných porastoch holoruby na striedavých pásoch i v po-
rastoch, ktoré chceli naši predchodcovia pestovať výberkovým spô-
sobom. Za tú dobu platnosti LHP do príchodu snehovej kalamity
už boli rozpracované porasty v oblasti Zbojníckej skaly, čiastočne
pod Kloptaňou i na lesnom obvode Hohal. Na Lenivej boli rozpra-
cované len tri porasty v Hoppovej doline. Boli to porasty, na ktoré
si pamätám ako praktikant z r. 1961 - 62, najstaršie na Smoníckej
osade. Svojou štruktúrou mi pripomenuli Badínsky prales. Kde
sa vytratila lesnícka česť, hrdosť, pokora, úcta k predchodcom,
propagátorom myšlienok výberkového lesa na Smolníckej osade
k Ing. Burganovi a Holubčíkovi, všetkých, ktorí zostavovali LHP
i tých, ktorí to schválili? Preto je taký môj postoj k tejto tzv. sneho-
vej kalamite, asi zasiahla vyššia moc. (Pán Boh sa už na to nemo-
hol pozerať, tak zasiahol).
Spracovaním kalamity jednotlivých stromov sa zlepšil prienik
svetla do spodných vrstiev porastov, čo vytvorilo možnosť prirodze-
ného zmladenia a dal základ prebudovy na výberkový les. Umelá
obnova nebola potrebná.
Listnatá ťažba verzus kalamitná ihličnatá:
Okrem spracovania ihličnatej kalamity musela lesná správa
plniť dodávky listnatej hmoty na expedičný sklad, hlavne buka.
Tu začínajú problémy, ktoré pretrvávajú niekoľko rokov. Dostal
som hneď v januári po mojom nástupe na Lenivú popri spracovaní
kalamity ťažbu buka. Ešte som sa ani poriadne nerozhliadol a svo-
ju pozornosť som mal zameranú na polomy, vývraty, v tom čase
pomerne kvalitné drevo čo najskôr dostať z lesa na odvozné mies-
ta. Bol to prvý šok, s ktorým som sa musel vyrovnať. Samostatný
technik pre ťažbu, Edo Mláka, zhodou okolností môj bývalý vedúci
polesia počas môjho desaťročného pôsobenia na polesí Helcma-
novce na lesnom obvode Urbariát mi hovorí: „Pozri, dodávky dreva
pre odberateľov boli schválené a dohodnuté a za taký krátky čas to
nemôžeme zmeniť. Ide hlavne o prvý štvrťrok a ten musíme splniť.“
Edo bol známy tým, že sa veľmi dobre vyznal v papieroch (LHP,
179
 evidencia, výkazy) a bez dlhého premýšľania splnil predpisy a na-
riadenia. Mal výbornú pamäť na čísla. Ak bolo treba niečo nájsť
alebo opraviť v papieroch, pre neho to bola maličkosť. Ja som
spočiatku namietal, že nie je rozumné rúbať buk, keď máme také
množstvo ihličnatej kalamity, nech to rieši lesný závod v Margeca-
noch na úrovni podniku v Košiciach (boli sme v tom čase podnik
Východoslovenské štátne lesy), veď nech presunú ťažbu listnatej
hmoty na lesné závody v listnatej oblasti. Nepochodil som. Edo už
mal vybratý porast, hneď aj listoval v predpisoch LHP:
„Je to porast 56. Predpis tam je obnova maloplošným holoru-
bom, potreba založiť 3 východiská široké na výšku porastu. Zajtra
ráno pôjdeme spolu a vyznačíme okraje rúbanísk“, povedal Edo.
A tak sa i stalo.
Porast 56 sa nachádza smerom od odvoznej cesty na Smre-
kový vrch po odvoznú cestu na odvozné miesto Nový sklad, prie-
merný sklon terénu je 60 %, polovica porastu predstavuje sklon až
70 %. Ťažký terén.
Drevinové zloženie - jedľa a buk sú hlavnými drevinami.
Realizácia prác v poraste:
Času na dlhé uvažovanie bolo málo. Hneď po vyznačení výcho-
dísk sme sa dohodli na postupe prác.
a) Porast mal šírku medzi odvoznými cestami priemerne 200 m.
Vyťažené kmene zo spodnej a vrchnej časti bolo možné priblížiť
priamo ŠLKT.
b) Ostávali prostredné časti porastu, niečo sme sa pokúšali púš-
ťať gravitačne. Snehové podmienky boli dobré, ale dochádzalo
k poškodzovaniu, lámaniu, rozštiepeniu spúšťaných kmeňov.
Nebolo to vhodné riešenie.
c) Riešením bolo sprístupniť porast zvážnicami (tzv. perami). To
sa podarilo, hneď bol k dispozícii malý buldozér, s ktorým sme
vybudovali 2 perá o šírke 3 m. Neskôr sa porast sprístupnil tre-
ťou zvážničkou.
d) Po vyťažení a vyblížení drevnej hmoty z pásov sa pripravila plo-
cha pre umelú obnovu.
e) Prirodzené zmladenie predstavovali semenáčiky buka, trochu
jedle. Porast pred ťažbou bol zapojený, neboli vytvorené pred-
poklady pre prirodzenú obnovu.
180
f) Umelá obnova pozostávala zväčša zo štrbinovej sadby sadza-
čom drevinami jedľa, smrek, smrekovec.
Prv ako sa budem zaoberať zhodnotením prác v danom poras-
te, sa chcem zmieniť o vtedajšej dobe.
Je to obdobie charakterizované tzv. rekordérskym hnutím.
Čo to znamená? Vyhodnocovali sa pracovné skupiny v ťažbovej
činnosti, pestovnej, odvoze dreva, vyhodnocovali sa lesné správy,
lesníci podľa objemu vykonaných prác. Dávali sa socialistické zá-
väzky, zakladali sa komplexné čaty v ťažbe a približovaní dreva,
kde bolo cieľom, aby sa drevo, ktoré sa vyťažilo i priblížilo na od-
vozné miesto a tam aj zmanipulovalo.
Lesná správa, ktorá mala najväčšie ťažby, najväčší rozsah za-
lesňovacích úloh a na ne nadväzujúce ošetrovanie a ochranu kul-
túr, následné výchovy porastov, bola hodnotená ako najlepšia.
K tomu sa prispôsobila i HÚL pri zostavovaní LHP - rúbaňové
hospodárstvo malo zelenú. Preto znovu pripomínam, že ten ťažký
sneh spôsobil, aby sa šlo do porastov a doslova hľadať a zbierať
jednotlivé polomy a vývraty.
Pozitívom toho obdobia na našom lesnom závode bola skutoč-
nosť, že listnatá ťažba sa skutočne vykonávala v období výlučne
bez miazgy. Na konci apríla sme nesmeli mať na odvoznom mieste
ani m3, ani jeden výrez bukovej guľatiny. Drevospracujúce závody
ako boli Bučina Zvolen alebo Bukóza Vranov mali svoju technoló-
giu a skladovacie priestory (bazén, kropiace zariadenia) usporiada-
né tak, aby nedošlo k zapareniu a znehodnoteniu drevnej suroviny.
Ďalším pozitívom bolo, že priamo odberateľ (v našich pod-
mienkach z Bukózy Vranov) prichádzal na naše odvozné miesta
a odbíjal svojou ciachou „lúpačku“ (rozumej výrezy I. a II. triedy
určené na krájané a lúpané dýhy), aby sa zhodnotila najkvalit-
nejšia drevná hmota. Pamätám si na slová vtedajšieho riaditeľa
závodu Margecany, pána Ďurkoviča: „I pre jeden výrez lúpačky sa
oplatí poslať nákladné auto na odvozné miesto.“ (Za jeho pôsobenia
to boli automobily Praga V3S).
Tento spôsob hospodárenia vyžadoval i vysoké náklady
na pestovnú činnosť. Lesné škôlky, umelá obnova, ochrana kultúr
zamestnávala veľký počet pracovníkov. Čo v tejto dobe znamenalo
zamestnanosť v našej bývalej „hladovej doline.“
181
 Tu musím znovu pripomenúť - rúbaňový spôsob hospodárenia
a následne les vekových tried, ktorý mal byť najlacnejším, stáva
sa najdrahším! A teraz už k samostatnému hodnoteniu porastu
56 z dnešného pohľadu.
Poučenie:
Ako by som k tomu porastu pristúpil teraz?
a) porast by som sprístupnil zvážnicami (ako to bolo i zrealizova-
né) a rozdelil na pracovné polia široké 30-40 m oddelené pri-
bližovacími linkami, ktoré slúžia na spriehľadnenie porastu.
V miernejšom teréne časti porastu budú slúžiť svojmu účelu.
V strmších svahoch sa ŠLKT pohybuje len po zvážniciach.
b) Zmena hospodárskeho spôsobu - z holorubného na výberkový
spôsob jednotlivý.
c) Výhody:
1. Odpadá umelá obnova a ostatné náklady na ochranu kultúr
a následnú výchovu.
2. Zachovanie jedle bez umelej obnovy.
3. Zachovanie pôvodnosti porastu.
4. Zlepšenie stability, odolnosť proti vetru.
d) Spôsob vykonávania ťažby a približovania:
Už pri vyznačovaní ťažby je potrebné prihliadať na zachovanie
a zlepšenie stability daného porastu. V poraste sa nachádzali ko-
šaté a nekvalitné buky, jedľa bola v menšom zastúpení pomerne
kvalitná.
V prvom zásahu bolo potrebné vyťažiť najkošatejšie buky
a stromy z približovacích liniek. U jedle stromy postihnuté rakovi-
nou alebo hnilobou. Kmene podľa potreby prerezať (niektoré jedle
mali 6 – 10 m3) a po jednom priblížiť lanom navijaka ŠLKT na zváž-
nicu.
V druhom zásahu zhruba o 5 až 7 rokov postupovať rozpája-
ním korún, uvoľňovať kvalitné jedince buka, pomáhať jednotlivým
jedliam v strednej vrstve. Jednotlivé rozrastlíky buka v strednej
vrstve odstrániť, tým sa zvýši prísun svetla do spodnej vrstvy
a podporí rast jestvujúceho prirodzeného zmladenia.
182
Z pestovných úloh:
1. Pestovnými rubmi odstraňovať jednotlivé rozrastlíky buka.
2. V miestach na plochách, kde je viac zmladená jedľa intenzív-
nejšie zasiahnuť tým, že odstránime bukový nárast.
Takými opatreniami zabezpečíme zachovanie pôvodnosti,
stability a podstatne znížime náklady na pestovnú činnosť.
Stav porastu v skutočnosti po ťažbe z roku 1981.
Od prvej ťažby v tomto poraste uplynulo už 28 rokov. V akom
stave je teraz tento porast? Horná vrstva celého porastu je dorú-
baná. Teraz je mladina na celej ploche. Počas môjho pôsobenia do
roku 1987 sme vykonávali tieto činnosti:
- Plochy na ktorých bola umelou sadbou vysadená jedľa boli
chránené dreveným oplotením.
- Smrekovec bol ochraňovaný jednotlivo latami proti vytĺkaniu.
Po zrušení oplotení zver poškodila jedľu lúpaním, smrekovcom
málo pomohla ochrana. Smrek je poškodený lúpaním.
Smutné konštatovanie. Kde sa urobila chyba?
Z pohľadu plnenia predpisov LHP - dodržané predpisy. Výsle-
dok? Snažil som sa ho vykresliť.
Kde som urobil chybu ja? Z dnešného pohľadu a po dlhoroč-
ných skúsenostiach môžem povedať a odpovedať si takto: Mal som
odmietnuť holorub a žiadať zmenu predpisov LHP!!! Veď o 11 ro-
kov neskôr som to dokázal. Zároveň si dávam otázku - bola už vte-
dy doba zrelá na takéto činy? Bol to môj prvý a posledný holorub
v lesníckej činnosti.
Počas spracovávania snehovej kalamity som na svojom les-
nom obvode Lenivá zastavil ťažbu buka.
V roku 1981 sme spracovali na obvode 10 tisíc m3.
V roku 1982 sme spracovali na obvode 8 tisíc m3.
V roku 1983 sme spracovali na obvode 7 tisíc m3.
V roku 1984 sme spracovali na obvode 5 tisíc m3.
Od roku 1985 do 87 to už bolo len do 3 tisíc m3 ročne.
183

VI. Smrek začína umierať!
Prvé slnečné lúče, ktoré sa predrali medzi korunami mo-
hutných jedlí nad Talpašovou studňou, ožiarili kmene borovíc
na Štrekbarku. Oranžová farba kôry kmeňov v ich korunách sa
mení na zlatú. Pod ich korunami nesmelo a pomaly vyrastajú mla-
dé jedle, ktorých tmavozelená farba sa začína na koncoch vetvičiek
meniť novými prírastkami na svetlozelenú. Mladé buky, ktoré tu
rastú v hlúčikoch majú teraz hráškovozelenú farbu. Slnko stúpa
vyššie, vtáčí koncert pomaly utícha.
Je májové ráno roku 1981. Zaveje mierny vetrík. Koruny bo-
rovíc sa len mierne zakolíšu. Ale čo to? Akoby hmla, alebo závoj
niekto prehodil? Nie, to peľ stromov vietor prenáša a les spieva
pieseň lásky. V tomto roku zakvitol silno i smrek, ako už dávno
nie. Žeby predtucha, pud zachovania rodu? Áno, v týchto rokoch
okrem spracovania snehovej kalamity nám začína chradnúť smrek
v nižších polohách, v našej oblasti Smolníckej osady je to v nad-
morských výškach do 700 – 800 m. Prejavuje sa vplyv exhalátov
- z Krompách arzén, z Rudnian ortuť, a to tým, že sa postavili vyš-
šie komíny, začína to mať vplyv na lesy v Hnileckej doline. Ako sa
prejavuje chradnutie smreka? V porastoch začínajú rednúť a vy-
sýchať vrcholce najvyšších smrekov. Ak má smrek silnú korunu
hlbšie zavetvenú, spočiatku prežije. Ak má kratšiu korunu, začína
odumierať.
Do oslabených smrekov nalietava lykožrút smrekový. Vznika-
jú jednotlivé ohniská z výskytu lykožrúta na 5 - 8 susediacich stro-
moch. Pri včasnom vyhľadaní a odstránení oslabených smrekov
nedochádza k rozmnožovaniu lykožrúta smrekového. Smrekové
porasty v spodných polohách Smolníckej osady boli umelo založe-
né na kalamitných plochách po víchrici z 30-tych rokov minulého
storočia, ktorá vtedy postihla časť nad Smolníckou osadou a zá-
184
padné svahy doliny Lenivá. Neboli to však čisto smrekové porasty,
pretože na plochy po kalamite naletela borovica z okolitých po-
rastov a presadili sa semenáčiky jedle a buka z pôvodných lesov.
Údolné časti lesného obvodu sú v miernych svahoch. Dolinou tečie
potok s rovnomenným názvom Lenivá. Postupujúc hore dolinou
k prameňu začínajú strmšie svahy, ktoré sú však krátke. Začínajú
prevládať pôvodné jedľobukové porasty. Prameň potoka začína
na Mlákoch. Názov skutočne vhodne vystihuje lokalitu. Lúky pod
hrebeňom Malého Lastovičieho vrchu tvoria mokriny, vresovisko,
bohaté na vzácne byliny. V hrebeňovej časti Lastovičieho vrchu sú
časti umelo založených smrečín. Z hrebeňa na severovýchod sa
lesný obvod zvažuje do doliny Hoppová do divokých častí prale-
sovitého charakteru. Tie boli, žiaľ Bohu, rozpracované rúbaňami.
Dolinou Hoppová schádzame do doliny Smrekový vrch a po
nej sa vraciame na Smolnícku osadu. Juhozápadnú časť lesného
obvodu tvoria porasty smerom k Smolníckej Hute, od Smolníckeho
potoka po vrch Golec. V údolných častiach prevláda v hornej vrs-
tve borovica, pod ňou jedľa s bukom, čo dáva dobrý základ k pre-
budove na výberkový les. Postupujúc smerom k hrebeňu, začína
dominovať jedľa a smrek.
Opatrenia v tej dobe na záchranu smreka:
a) Veľký dôraz sa kládol na vyhľadávanie a včasné spracovanie
živých chrobačiarov. Asanácia pozostávala z vyrúbania, odkôr-
nenia a spálenia kôry napadnutých stromov.
b) Stavanie feromónových lapačov. Prvé lapače mali ešte žliabky
s vodou na odchyt lykožrútov.
c) Vápnenie smrekových porastov leteckým poprašovaním.
d) Chemické postreky.
Vyhodnotenie opatrení po rokoch:
a) Pozitívne hodnotím snahu o vyhľadávanie chrobačiarov a ich
odkôrnenie priamo pri pni. O potrebe spálenia odkôrnenej kôry
je treba brať do úvahy skutočnosť, v akom štádiu vývoja bol
lykožrút. Po skúsenostiach môžem potvrdiť, že už samotné od-
kôrnenie bolo postačujúce. Tým, že sa kôra oddelila od kmeňa,
prerušili sa podmienky na ďalší vývoj. V štádiu vajíčka a larvy
bolo odkôrnenie najúčinnejšie. Nevýhody pálenia kôry, vetiev
a vrcholcov boli v možnosti vzniku požiarov. Každé ohnisko
185
 bolo potrebné okopať. Ďalšou nevýhodou pálenia bolo, že sa
poškodili korene ostatných živých stromov okolo ohniska, čo
dalo podnet na rozšírenie podpňovky (Armilaria melea), ktorá
oslabovala smreky a následne to malo vplyv na znovunalietanie
lykožrúta.
V minulosti, ako som spomínal predtým, sa odkôrnené kmene
smreka poprašovali práškom DDT. Tento prípravok sa už v 80-
tych rokoch minulého storočia, chvála Bohu, nepoužíval.
Za negatívne v týchto rokoch môžem považovať to, že sa pre-
stalo s odkôrňovaním dreviny smrek v období miazgy. S odkôrňo-
vaním sa postupne prestávalo začiatkom 70-tych rokov asi preto,
že sa to považovalo za zastaralý spôsob, ktorý bol asi nezlučiteľný
s „moderným lesníctvom“ (ktorý predstavoval les vekových tried).
Čo sa pritom stane? Kmeň sa pohybuje okolo stojatých smrekov,
niekde menej, niekde sa viac otrie o strom, o koreňové nábehy
a olupuje sa kôra, no nie zo zoťatého stromu, ale zo stojacich
stromov. Tieto poškodenia v období miazgy dávajú dobré predpo-
klady nielen pre vznik a rozvoj hniloby (smrek je zvlášť chúlosti-
vý), následné oslabenie stability voči vetru, ale aj ronením živice
takto poranených stromov sú lákadlom pre lykožrúta. A teraz si
zopakujme predošlý príklad, ale s odkôrneným kmeňom. Vytiah-
nutie odkôrneného kmeňa prebieha ľahko bez veľkých poškodení.
Bolo to rozumné riešenie prestať s odkôrňovaním smreka v období
miazgy? Čitateľ si položí otázku, čo to ja vlastne chcem? Návrat
späť? Veď je 21. storočie! Moja odpoveď znie:
Vykonávať všetky úmyselné zásahy v porastoch v období
bez miazgy (od októbra do marca). Ak sa to nedá uskutočniť,
tak je potrebné v období miazgy smrek odkôrniť!
Ako príklad uvediem návštevu v Nemecku roku 2008 (Medzi-
národný kongres Pro Silva - Freudenstadt). V smrekových poras-
toch prevádzali prebierky - pri pni odkôrňovali surové kmene. Boli
sme tam 18. - 21. júna 2008.
Je to krok späť alebo je to pochopenie potreby ako faktu? Chý-
ba nám cit, pokora?
Je potrebné zamyslieť sa nad každým naším činom, rozhod-
nutím v lese, ktoré vykonáme a aké to bude mať následky.
b) Ako negatívne hodnotím ostatné opatrenia.
186
Prvé „výsledky“ stavania feromónových lapačov, ktoré sa
postupne modernizovali, nenechali na seba dlho čakať.
Znovu uvediem príklad, ktorý vo mne vzbudil nedôveru
a neskôr úplný odpor k feromónovým lapačom. V poraste
50 (účastníkom školení odborných lesných hospodárov, ktoré už
niekoľko rokov organizuje Ing. Rudo Bruchánik - propagátor hnutia
Pro Silva, je to dobre známy porast. Teraz je vedúcim tamojšieho
lesníckeho obvodu Jaro Kovalčík, zanietený pre výberkový spôsob
hospodárenia) bol pri lesnej škôlke Lenivá postavený lapač
s 3 feromónovými návnadami so žliabkom s vodou. Pri pravidelnej
kontrole a vyberaní imág z korýtka som si začal všímať i smreky
okolo lapača. To čo som zistil, sa nedá zabudnúť! Môj prvý pohľad
smeroval do korún smrekov. Všetko v poriadku, bolo to koncom
júna 1981. Smreky okrajové boli trochu redšie (to bol však vplyv
imisií, ktorý sa už začal prejavovať), ostatné mali pekne zelenú
farbu ihličia. Začínam si všímať odenkové časti smrekov. Pozriem
na najbližší pri lapači a čo vidím - koreňové nábehy posypané akoby
škoricou - typický príznak napadnutých smrekov lykožrútom.
Prechádzam od smreka k smreku - napadnuté, počítam kusy -
napočítal som 82 kusov v páse širokom 20-30 m o dĺžke zhruba
100 m. Nožom odlupujem kôru na jednom z napadnutých smrekov
vo výške pokiaľ dosiahnem. Šlo to pomerne ľahko. Vývoj bol
v štádiu larvy ešte pred zakuklením. Z odlúpenej kôry sa larvy sypú
ako ryža. Ohlásil som zistenie na lesnú správu. Ochranu lesa mal
na starosti Mišo Daniel, ani on, ani nikto zo správy tomu nechcel
veriť. Dali mi jedného drevorubača a dve ženy na spracovanie tejto
„kalamity“. Vyťažené smreky sa odkôrnili a asanovali spálením
kôry a zbytkov na lesnej ceste, ktorá pretínala túto napadnutú časť.
Kontrolou okolo ostatných lapačov v doline Lenivá boli zistenia
podobné, len v menšom rozsahu. Napadnutých bolo 6 - 10 kusov
okolo každého lapača. Boli to moje prvé a posledné lapače v dobe
môjho pôsobenia v Lenivej.
Pohľad a zhodnotenie vplyvu feromónových lapačov po
rokoch:
Mojou snahou je zaujať stanovisko po 40-ročných skúsenos-
tiach pôsobenia v lesníctve. Od začiatku, t. j. rok 1968, až do od-
chodu do dôchodku v roku 2008, som pracoval ako lesník. Môj
názor na feromónové lapače a ich nepriaznivý vplyv som začal pre-
187
 sadzovať už od prvých negatívnych skúseností. Spočiatku to bol
len vzdor, odpor, nemohol som dokázať svoje tvrdenie. Bolo to len
vnútorné presvedčenie, že je to znovu umelý zásah do lesa. Snaha
o umelé odstránenie, prerušenie reťazca v prírode. Pri týchto úva-
hách som sa začal zaoberať myšlienkou a pochopil (alebo sa snažil
pochopiť), že všetky takéto umelé riešenia krátkodobého charakte-
ru sa snažia vyriešiť následky určitého stavu, nie príčinu. Je dobre
známe prečo sa lesníctvo uberalo smerom k lesu vekových tried,
k preferovaniu smreka, ktorý vykazoval v prvej generácii na stano-
vištiach pôvodných jedľobučín veľmi dobré prírastky. Preto, lebo
rozvoj baníctva a hutí v 18. storočí vyžadoval veľké množstvo drev-
nej suroviny. Zakladanie smrekových monokultúr a ich spôsob
pestovania si začína vyberať svoju daň. Druhá a niekde i tretia
generácia smreka zhoršuje, degraduje stav pôdy. Postupné zne-
čisťovanie ovzdušia, pestovanie porastov za účelom vyšších zásob
(podúrovňové prebierky, odstraňovanie tzv. plevelných drevín, rú-
baňové hospodárenie) oslabujú stabilitu porastov. Vietor a sneh
začínajú rozvracať oslabené porasty. Podkôrny hmyz, ktorý je sú-
časťou lesného ekosystému, upravuje a udržiava zdravotný stav
lesa v rovnováhe pri náhlych živelných pohromách, znovu reaguje
adekvátne vzniknutej situácii. Po takej katastrofe (víchrica, ťažký
sneh) stromy ako živé organizmy prežívajú stres, vplyvom ktorého
sú oslabené. Tieto situácie sú vhodné pre množenie podkôrneho
hmyzu. Smreky oslabené stresom nie sú schopné produkovať ob-
ranné látky (ronenie živice, ktorou sa zdravé smreky bránia pod-
kôrnikom tým, že ich zalievajú). Podobné stresy prežívajú smreky
v letnom období dlhotrvajúceho sucha. Rozmnožovanie podkôrne-
ho hmyzu a zvlášť lykožrúta smrekového (Ips typographus) je o to
väčšie, o čo je smreková kultúra väčšia a rovnorodejšia.
Stavanie feromónových lapačov je umelým zásahom do
vývoja populácie lykožrúta. Feromóny vydávajú vôňu sami-
čiek a lákajú samčekov. Na tejto báze sú založené lapače te-
rajších druhov.
Ako to však je v skutočnosti? Samček nalietava do smrekov
ako prvý a vyžiera snubnú komôrku. Za ním nalietavajú 2 - 3 sa-
mičky, ktoré po oplodnení žerú materskú chodbu a kladú vajíčka,
z ktorých sa vyvinú larvy, tie vyžierajú svoje chodbičky v lyku. Za-
kuklia sa, z kukly sa vyvinie žltý chrobák, ktorý ešte robí zrelostný
žer a vylietava. Celý cyklus sa opakuje v dvoch generáciách, nieke-
188
dy vytvorí 3 generácie v roku. Toľko v krátkosti z vývoja lykožrúta.
Ako však on reaguje na zásah do jeho vývoja lapačmi? Do lapačov
nalietavajú zväčša samčekovia, čím sa ich stav znižuje. I oni však
majú pud sebazáchovy ako všetko živé v prírode. Ako sa s tým
vysporiadajú? Ako spolu komunikujú? Ich reakcie vidno na požer-
koch v oblastiach, kde sú postavené lapače. Z jednej snubnej ko-
môrky je väčšie množstvo materských chodieb (to ukazuje na nižší
počet samčekov). Niektorí tvrdohlaví zástancovia a obhajcovia la-
pačov sa chvália, že odchytajú ročne obrovské množstvo lykožrú-
tov, že tým zachránia obrovské množstvo stromov. Niektorí stavajú
lapače dvadsať rokov a výsledky? Veď ak boli také účinné a podľa
množstva odchytených chrobákov, tak by už bol lykožrút na zo-
zname vyhynutých živočíchov!
Opak je však pravdou. Všade, kde sa kladú lapače, smrečiny
odchádzajú rýchlejšie. Konečne po dvadsiatich rokoch mi dali za
pravdu i rozumní lesníci z oblasti Smolníka, ktorí boli dlho zástan-
cami lapačov. Pochopili, i keď neskoro, ale predsa!
Prečo stále nadriadené orgány z generálneho riaditeľstva a od-
štepných závodov vydávajú nariadenia pre ochranu lesa na tzv.
boj s lykožrútom stavaním lapačov, keď už veľká časť lesníckej
prevádzky pochopila nezmyselnosť takého počínania? To sme takí
bohatí, aby sme vyhadzovali obrovské náklady? (Pri návšteve Ne-
mecka r. 2008 sme sa pýtali nemeckých lesníkov, ako dlho nepo-
užívajú feromónové lapače. Odpoveď bola šokujúca - 20 rokov).
To nie je len nekompetentné riadenie, je to priam hazard. Nie-
komu sa možno moje slová budú zdať tvrdé, ale ja len konštatujem
skutočnosť.
Východisko z tejto situácie vidím nielen v odstraňovaní násled-
kov opatreniami, ktoré neprinášajú výsledky, ale v hľadaní príčin.
Hlavnou úlohou musí byť prehodnotenie zdravotného stavu
smrekových porastov a určenie pestovných opatrení podľa rozsa-
hu poškodenia a predpokladu ich životaschopnosti.
„SKROMNÉ PROSTRIEDKY
- BOHATÉ CIELE“
-Arne Naess
189
 Je potrebné, aby sme pristupovali k prebudove, premene, re-
konštrukcii smrekových porastov s tým úmyslom, aby vynaložené
náklady, úsilie priniesli budúcim generáciám výsledky. Je potrebné
dôkladne zvážiť každé rozhodnutie, ktoré vykonáme, aké to bude
mať následky v budúcnosti. Je potrebné dôkladne poznať každý je-
den porast a podľa jeho veku, zdravotného stavu, stanovišťa a s po-
korou a citom sa rozhodnúť pre spôsob ťažby a pestovania.
O mojich skúsenostiach z rokov 1992 - 2008 budem hovoriť
v kapitole Kloptaň.
190
c) Revitalizácia smrekových porastov.
Vápnenie lesných (smrekových) porastov aplikované leteckým
poprašovaním a podobné tzv. „revitalizačné“ opatrenia sú umelým
riešením, ktoré sa zaoberá zmierňovaním následkov nepriaznivých
činiteľov na smrekových monokultúrach, ktoré tento stav zapríčinili.
Možno, že sa trochu zníži kyslosť pôd, kde bolo realizované vápnenie.
Je to však riešením do budúcnosti? Určite nie! Znovu pripomínam -
východisko je v zmene myslenia a chápania pestovania lesa.
Cieľom musí byť postupný prechod od lesa vekových tried (rú-
baňového hospodárstva) k lesu trvalo produktívnemu. Tento cieľ
sa dá splniť len hospodárskym spôsobom, ktorý sa zaoberá pesto-
vaním a ťažbou jednotlivých stromov v každej rastovej fáze.
Ešte raz by som chcel v tejto stati pripomenúť dôležitosť pes-
tovania lesa (už som to spomínal v predošlých kapitolách) i v tom
zmysle, aby sme v budúcnosti zavrhli pojmy a delenie stromov
(drevín) na hospodárske a plevelné!
Práve tzv. „plevelné“ dreviny - breza, osika, jarabina chýbajú
v terajších smrekových monokultúrach. Ich prítomnosť v poras-
toch by zlepšovala kvalitu pôdy, zvyšovala by stabilitu porastov
a v súčasnom stave rozpadu smrečín by pôsobili veľmi priaznivo
pri zakladaní nových porastov. Viac sa tejto téme budeme venovať
v kapitole Kloptaň.
Záverom chcem povedať (možno nebude každý so mnou sú-
hlasiť), ale tieto tzv. „revitalizačné“ opatrenia by som prirovnal
k umierajúcemu pacientovi, ktorému podávajú morfium. Financie,
ktoré sú na tento účel vynakladané podľa môjho názoru zbytočne
(možno je za tým biznis vyšších kruhov politických strán?), je po-
trebné investovať do rozumných predsadieb a podsadieb smreko-
vých monokultúr.
d) Chemické postreky proti podkôrnemu hmyzu:
Spev vtákov pred východom slnka, alebo po jeho západe, keď
posledné lúče dopadajú na Kloptaň a Zbojnícku skalu, dáva týmto
chvíľam neopakovateľnú atmosféru.
Výstražný krik sojky, ktorá oznamuje - pozor, cudzí návštev-
ník prichádza!, veselé pospevovanie sýkoriek, oznam tesára čier-
neho, že bude pršať, nezbedné poletovanie malého orieška, nášho
najmenšieho spevavca, alebo krásny spev drozda čierneho. Za
191
 skorého rána ďateľ prebúdza les klopaním a oznamuje - lekár už
ordinuje - začíname. V lese sa prebúdza všetko živé, aby napĺňa-
lo svoje poslanie v lesnom ekosystéme, ktorý je dokonalý, zložitý,
ale veľmi krehký. Nepremyslenými zásahmi narúšame harmóniu,
vzťahy, odstránením jedného článku z kolobehu sa narúšajú os-
tatné zložky ekosystému.
Chemické prípravky na ničenie podkôrneho hmyzu spôsobujú
veľké narušenie rovnováhy v lese. Katastrofálne následky používa-
nia DDT sa prejavili nielen v lesoch, kde sa používal na zničenie ly-
kožrúta smrekového, ktorý sa rozšíril po vetrovej kalamite z jesene
1964. V miestach jeho aplikácie les zamĺkol na dlhú dobu.
Spev vtáctva utíchol. Neopakujme chyby minulosti. V sú-
časnosti propagované a aplikované prípravky na báze CYDLEXu
a podobné výrobky vraj podľa výrobcu neškodia vtáctvu. Kto môže
tomu uveriť? Neviem, ako na to odpovedať. Na ilustráciu uvediem
príklad. Minulého roku (v lete r. 2008) sme mali pracovnú poradu
na LS Smolník. Jedným z bodov bol i chemický postrek, ktorý sa
mal previesť v smrekových porastoch na časti LS. V diskusii hovo-
rím vedúcemu správy Gabovi Mertošovi:
„Gabo, to nemyslíš vážne? Veď je to proti zdravému rozumu!
V súčasnosti, keď má naša firma finančné problémy a chemické
postreky? Veď si znovu zničíme vtáctvo! Tak to odmietni!“ Vedúci mi
odpovedá: „Veď nie len ja som proti tomu, ale aj na OZ v Košiciach!
Prišlo nariadenie zhora z vyšších orgánov. Už je vybratá i firma,
ktorá to bude robiť.“
Toľko z pracovnej porady.
Chcem sa spýtať, odkiaľ fúka vietor? Aký smer má naše les-
níctvo? Kto to všetko riadi, kto je za to zodpovedný? Zodpovednosť
na každom poste. Zodpovednosť za všetky svoje činy, ale i odvaha
postaviť sa proti rozhodnutiam, ktoré sú v rozpore nielen so zdra-
vým rozumom a svedomím, ktoré môžu spôsobiť škody na lese
alebo finančné straty.
Cesta slepého plnenia nariadení a príkazov vedie do slepej
uličky.
Cestou je postupné chápanie prírodných zákonov a ich dodr-
žovanie. Tie nám budú svetlom a oporou v ťažkých chvíľach roz-
hodovania.
Dôležité je bojovať za správnu vec, o ktorej správnosti sme
presvedčení, prekonávať prekážky. Dopestovanie zdravých lesov
pre budúce generácie sa oplatí.
192
VII. Rok 1987 - chápanie hodnôt
V živote človeka prichádzajú chvíle, ktoré nás prinútia spo-
maliť, zastaviť sa. Tak to bolo i v mojom prípade. Bol 6. apríl roku
1987. Deň a obdobie po ňom, ktoré znamenalo zlom a obrat môjho
života. Z pracovného zhonu, napätia, každodenného plnenia úloh
na lesnom obvode Lenivá som sa zrazu ocitol v nemocnici v Gel-
nici. Diagnóza - infarkt myokardu. Teraz, keď píšem tieto riadky,
ubehlo už vyše 22 rokov, je to dosť dlhá doba, aby som mohol
uvažovať a posúdiť príčiny, prečo k tomu došlo. Pochopil som to
ako varovanie vyššej moci, ako PRST BOŽÍ, ako varovný signál -
človeče, zastav sa, prehodnoť svoj doterajší život! Začni uvažovať
nad hodnotami a zmyslom života! Prečo to tak chápem?
Ako som už spomínal v predchádzajúcich kapitolách, 80-te
roky boli obdobím plnenia ročných plánov, rekordérske hnutia,
ktoré neboli vždy v súlade s pestovaním lesa. Tu sa často vysky-
tovali trecie plochy - záujem lesnej správy a závodu – množstvo,
ktoré išlo niekedy na úkor kvality, prvoradý bol plán! Ako som
na to reagoval? Dochádzalo často k ostrým hádkam s nadriadený-
mi i s pracovníkmi z komplexných čiat v ťažbovej činnosti. Vyžado-
val som kvalitu vykonávaných ťažbových prác. Mojou snahou bolo,
aby nedochádzalo k poškodzovaniu stojacich stromov a prirodze-
ného zmladenia pri stínke a zvlášť pri približovaní. Zvlášť som dbal
na to, aby bola zvýšená opatrnosť pri spracovaní kalamitného dre-
va počas obdobia miazgy.
V tom čase boli normy pre približovanie dreva ŠLKT stavané
na spôsob vyťahovaním lanom - zberný spôsob. Ten predstavoval
technológiu práce v tom zmysle - lano sa má vytiahnuť k najvzdia-
lenejšiemu kmeňu, popripínajú sa ostatné kmene a celý náklad sa
pritiahne na približovaciu linku alebo zvážnicu. Takýto spôsob je
vhodný pre rúbaňový spôsob hospodárenia. Pri ťažbe jednotlivých
193
 stromov sa to nemôže používať. Dochádza pri tom k poškodzova- stával som sa čoraz pokornejší k lesu a k jeho tajomstvám, začal
niu stromov a prirodzeného zmladenia alebo mladín. Hľadal som som chápať „LES AKO BOŽIE DIELO“, a tak sa i v ňom správať
možnosti, ako zaplatiť pracovníkom v ťažbovej činnosti za kvalitu, a podriadiť tomu všetky moje rozhodnutia.
ktorú nevystihovali súčasné normy. Drevorubači postupne chápali
moje snaženie o kvalitu, keď videli, že za kvalitnú prácu sú dosta-
točne finančne ohodnotení. Bolo pre mňa veľkým zadosťučinením,
keď som prišiel do porastu a ťažbári (s niektorými z nich som spo-
lupracoval vyše 20 rokov i vo výberkových lesoch) boli sami hrdí
na svoju prácu. Keď mi povedali: „Pozrite, majster, ako vyzerá po-
rast, nepoškodili sme stromy, mladina stojí!“
Dostával som sa však do sporov s vedením lesnej správy. Kvôli
nákladom (zvýšeným) v ťažbovej činnosti. Veľkou oporou v tých ča-
soch mi bol strýko Gašpar. V tej dobe pracoval ako dôchodca podľa
potreby v pestovných prácach - stavanie oplotení, na oprave a údržbe
zvážnic, odkôrňovanie a spracovanie chrobačiarov a lapákov. Slová
ktoré mi hovoril som pochopil, žiaľ Bohu, až po apríli 1987:

„KEĎ SA ČLOVEK ROZČUĽUJE, ŠKRIEPI,

VADÍ SA, VTEDY PREJAVUJE SLABOSŤ.“

Postupne som si začal uvedomovať a chápať, že to bola Božia

ruka, ktorá zasiahla a začala meniť môj život. Pochopil som, že
každý problém sa dá riešiť pokojne a s rozvahou. Autorita sa ne-
získava nátlakom, presadzovaním sa z pozície moci nadriadených,
sankciami a pokutami. Svedomitosť, čestnosť, pracovitosť, odvaha
vyjadriť svoj názor, ale i schopnosť akceptovať iné názory a priznať
si svoje chyby, vážiť si poctivú prácu iných, dodržiavanie týchto
zásad nám dá pokoj v duši.
Po rokoch som pochopil jednu dôležitú vec: „Každé naše sna-
ženie je márne, ak to nie je Božím zámerom.“
Keď sa tak vraciam do minulosti a uvedomujem si prekonáva-
nie prekážok a niekedy veľmi ťažkých, až dnes chápem, že to bola
neviditeľná sila, ktorá držala nado mnou ochrannú ruku v kritic-
kých chvíľach. Pochopil som, že Božím zámerom je aj zachova-
nie lesa, ktorý svojím ekosystémom tvorí skutočný chrám prírody.
Pochopil som, že je mojím poslaním napĺňať Božie zámery, a tým
napĺňať zmysel života. „Zachovanie pôvodných a pestovanie
zdravých lesov“ pre budúce generácie, to je Boží zámer, ku ktoré-
mu som sa snažil prispieť svojou prácou v lese. Ako plynuli roky,

194 195

VIII. Znovu na Urbariáte
– 1988 až 1991
Ubehlo už 20 rokov, keď moje prvé nesmelé kroky v lesnej pre-
vádzke viedli na Horb, kde bolo sídlo Polesia Helcmanovce Lesného
závodu Smolník. Teraz je začiatok januára roku 1988, moja cesta už
nevedie na Horb, ale priamo do lesa pod Vangort, vrch tvoriaci hra-
nicu s Gelnicou. Je čas po reorganizačných zmenách, ktoré sú cha-
rakteristické pre lesné hospodárstvo. V roku 1973 sa zrušili polesia
a malé lesné závody a vytvorili sa lesné správy a veľké lesné závody.
Lesný obvod Urbariát, na ktorom znovu začínam po 20 rokoch, patrí
pod Lesnú správu Mníšek nad Hnilcom, ktorej v tom čase šéfuje
Jano Kačmár. Je to vedúci, aký by mal byť. Je to človek s výbornými
organizačnými vlastnosťami, rozhodný, energický, prísny, ale vedel,
ak bolo potrebné, sa lesníka i zastať pred nadriadenými.
To, čo som si na ňom najviac vážil, bolo, že lesníka pri riešení
jeho pracovných problémov v prítomnosti zamestnancov ťažbovej
a pestovnej činnosti nikdy neponížil. Ostré slová padli až na pra-
covných poradách. Vedel však i uznať a pochváliť svedomitú prá-
cu. Za jeho obdobia sa mi veľmi dobre pracovalo. Boli však i časy,
keď sme nemali rovnaké názory a dochádzalo i k ostrej výmene ná-
zorov. Obidvaja sme to však chápali ako krok dopredu. Vyriešenie
každého problému potvrdilo to, že obom nám ide o les.
Teraz trochu predbehnem udalosti a prejdem krátko do rokov
1992-94, do čias môjho pôsobenia na LO Kloptaň, aby som pokra-
čoval o vzťahoch s vedúcim Janom Kačmárom. Vtedy som už pre-
sadzoval a realizoval výberkový spôsob hospodárenia. Mal vtedy
veľké výhrady a často mi hovorieval: „Pre teba mi zoberú licenciu
OLH!“ V roku 1994 však vyšiel doplnok, kde už bolo v právomo-
ci OLH robiť jemnejšie zásahy oproti predpisom LHP. Nastal tým
obrat a odvtedy bol mojou oporou, ale len na krátku dobu. Prijal
miesto riaditeľa Obecných lesov v Smolníku.
196
Bol mi oporou i v čase, keď som po chorobe nastúpil do práce,
dal mi možnosť pracovať na „ľahkom“ obvode na Urbariáte.
Môj návrat po dvadsiatich rokoch:
NEVSTÚPIŠ DVAKRÁT DO TEJ ISTEJ RIEKY.
Vraciam sa bohatší o skúsenosti, s mysľou čistejšou, s ve-
domím, že tu bude moje pôsobenie len dočasné. Výberkový ideál
som mohol naplno realizovať len na Smolníckej osade. Necelé štyri
roky pôsobenia na Urbariáte mi pomohli v budúcnosti v pestovaní
listnatých porastov (to som si uvedomil až na LO Kloptaň). V tejto
kapitole by som sa chcel zaoberať pestovaním listnatých, prevažne
bukových porastov, ktoré som vykonával v rokoch 1988-1991. Od
prvých dní svojho návratu na Urbariát som prechádzal postupne
celý lesný obvod. Potreboval som zistiť stav porastov. Času som
mal dosť. Čo sa zmenilo od roku 1978, keď som ukončil pôsobenie
na lesnom obvode Urbariát?
Kalamita bola spracovaná tak dôkladne, že súvislé smreko-
vé porasty boli vyrúbané. (Niektoré „preventívne“, niečo pre novú
technológiu - procesory.) Viac ma uspokojili listnaté porasty, s vý-
nimkou jedného.
Je to názorný príklad striktného dodržiavania predpisov LHP.
Prečo je môj postoj negatívny k takému plneniu predpisov? Nuž,
predpisovať holorub v bukovom poraste, ktorý bývalí urbárni-
ci obhospodarovali svojím spôsobom. To znamená, že z lesa vy-
berali jednotlivo stromy na svoju potrebu na palivo. Mali svojho
lesníka (hajduka), ktorého najväčšiu pracovnú náplň tvorilo dbať
na to, aby nedochádzalo ku krádežiam. Takto „pestované“ porasty
(okrem porastov, ktoré vznikli z výmladkov po holoruboch grófa
Csákyho, od ktorého kúpila urbárska spoločnosť les a plochu bez
lesa – pňovinu) boli pomerne rôznorodé.
Ako som však spomínal v predchádzajúcich častiach, HÚL zo-
trvávala na lese vekových tried. Témou hospodárskych plánov sa
budem zaoberať v inej kapitole (1992 - návrat). Teraz k samotné-
mu porastu.
Nachádza sa v oblasti Banské. Expozícia prevažne južná, svah
30 %, vek najstarších bukov v roku 1978 zhruba 100 rokov. Jeho
štruktúra mala charakter blízky prírodnému bukovému lesu. Nad-
197
 morská výška je okolo 800 m. Hranicu porastu od západu tvoria
pasienky, severne a južne tvoria hranicu mierne klesajúce zvážni-
ce. Východnú hranicu tvorí hrebeň s ďalším porastom. Porast bol
rozčlenený približovacími linkami pri mojom prvom pôsobení na
Urbariáte a v tom čase tam bola vykonaná prebierka za účelom
odstránenia nekvalitných jedincov buka.

Aký bol stav porastu o 10 rokov neskôr?

Boli tu tri rúbaniská široké na 2 výšky porastu, zalesnené
umelou obnovou smrekom, jedľou, borovicou na celej ploche rú-
banísk, okrem súvislých hlúčikov buka z prirodzeného zmladenia.
Dodržali sa predpisy LHP, ale čo sa tým dosiahlo? Snaha o vytvo-
renie umelo založeného porastu si vyžiadala náklady v pestovnej
činnosti na umelú obnovu, ochranu kultúr proti zveri a neskôr
zvýšené náklady na výchovu porastov.

Ako som postupoval, aké opatrenia som v tej dobe pova-
žoval za vhodné?
Starostlivosť o založenú kultúru:
Dôkladne som prešiel celú plochu rúbanísk a čo som zistil?
Na celej ploche bolo prirodzené zmladenie buka, z toho vyplý-
vali dve alternatívy:
1) Prvá - udržanie umelo založenej kultúry by si vyžadovalo do-
plnenie kultúry a ochranu oplotením a následný výrub buka,
ktorý začínal agresívne rásť na holine. Tak by sa malo postupo-
vať, aby bol dodržaný ďalší nezmyselný predpis LHP, vytvorenie
umelo zmiešaného porastu. Uvažoval niekto rozumne pri tvorbe
a schvaľovaní LHP?
2) Druhá alternatíva vychádzala z reality a z daného stavu. Keď sa
urobila jedna chyba, nevyhadzujme zbytočne peniaze.
Zo skúseností (ktoré som dovtedy získal) som to videl takto:
- Zver bude poškodzovať hlavne borovicu, jedľu ohryzom,
smreka neskôr lúpaním, čo sa i časom potvrdilo.
- Nepokračovať v ďalšej ťažbe holorubom, ale len jednotlivým
výberom.
- Už vtedy bola výsadba poškodená zverou, doplňovanie bolo
neefektívne, kým sa neoplotí (nie celá plocha) - čiastkové
malé oplôtky. (Dal som to do projektu na rok 1990, to sa už
menila situácia vlastníctva. Návrh bol zamietnutý.)
- Nepokračoval som v doplňovaní kultúr.
- Prirodzenému zmladeniu buka sa darilo.
Aký je ďalší osud tohto porastu?
V jeseni 1992 odchádzam z Urbariátu. Urbárska spoločnosť
začína sama hospodáriť na svojom majetku. Práve, keď píšem
o tom poraste, tak chcem vedieť, ako vyzerá teraz? Chcem sa pre-
svedčiť, či vlastníci lesa, urbárska spoločnosť, gazdujú s gazdov-
ským rozumom?
Je decembrové predpoludnie, predvianočný čas roku 2009.
Sniežik poletuje na zamrznutú zem, do rána bol mráz, -14°C. Be-
riem do rúk paličky na chôdzu (NORDIC WALKING - používam
ich už piaty rok) a vyberám sa z Helcmanoviec - z obce (tu žijeme
s manželkou od roku 1995) lúkami cez Lipník, do Banského do
porastu za Alexandrov (bývalá banská halda) smerom na Gam-
bárky. Prechádzam cez porasty, v ktorých som robil prebierky do
roku 1978. Za tú dobu trochu podrástli, zhrubli. Keď by som chcel
s nimi nadviazať rozhovor, čo by mi povedali?
„Trochu sa tiesnime, bojujeme o životný priestor. Chýba nám
citlivá ruka hospodára.“

198 199
 Pozerám do ich korún, do strednej vrstvy, kde samoregulácia
prebieha (slabšie jedince odumierajú, silnejšie - nie vždy najkvalit-
nejšie - rastú). Všímam si spodnú vrstvu, prirodzeného zmladenia
buka je tu dosť. Hovorím im:
„Máte pravdu, zabudli na vás.“
A tak sám pre seba si hovorím: Dokedy budeme nevšímavo
chodiť po lese? Kedy začneme viac načúvať lesu, chápať jeho po-
treby, ktoré nám i lesu budú na osoh? Kedy sa výberkový spôsob
hospodárenia dostane nielen do povedomia, ale i do prevádzky
všade, kde je to možné?
Dosť otázok a znovu sa zahľadím do bučiny. Skutočne mi pri-
pomína prírodný les svojou štruktúrou, len je potrebné doň za-
siahnuť jednotlivým výberom. Citlivou jednotlivou ťažbou sa tu dá
dosiahnuť trvalosť porastov a zlepšiť kvalita (na celom Urbariáte
sú buky bez jadra).
Blížim sa k cieľu mojej dnešnej cesty. To čo vidím, ma ani veľ-
mi neprekvapilo. Tri bývalé rúbaniská vytvárajú tri pásy bukovej
mladiny. Z umelého zalesnenia zostalo niekoľko smrekov, ojedine-
lá borovica. Jedľa prežíva pod brezami, ktoré tvoria húštinu pod
cestou, vďaka nim tá jedlička prežíva. Novo priradené rúbaniská
sú ešte čerstvé. Na nich stoja jednotlivé rozrastlíky. Časť starého
lesa ešte stojí.
Nebudem sa ďalej zaoberať stavom tohto porastu, nech si
vážený čitateľ predstaví ďalší vývoj a následky. Nakoniec dávam
otázku: kto je lepším hospodárom v lese? Súkromník alebo štát?
Moja odpoveď znie: Nezáleží na tom, či je les súkromný alebo štát-
ny. Dôležitý je vzťah k lesu každého pracovníka, jeho cit, pokora,
odborná zdatnosť a snaha o trvalosť produkcie lesa s využitím prí-
rodných síl (tým znížime finančné náklady na pestovnú činnosť)
a nie snaha o krátkodobé zisky bez ohľadu na budúcnosť.
Pomaly sa vraciam späť, z úvah a rozjímania ma vyruší vý-
stražný škrek sojky a ja rezko vykročím, aby som svoje poznatky
mohol dať na papier. Poznatky a skúsenosti, ktoré poslúžia lesní-
kom rovnakej „krvnej skupiny“ i ostatným na zamyslenie.
NIČ V ŽIVOTE NIE JE NÁHODA.
Na zamyslenie na pestovanie listnatých, prevažne bukových
200
porastov poslúžia moje skúsenosti na lesnom obvode Urbariát.
Mám šťastie (alebo je to riadenie osudu - Vyššej moci), že môžem
porovnávať vývoj porastov a vplyv pestovných opatrení od roku
1968 doteraz, t.j. rok 2009, keď píšem túto knižôčku.
V tejto časti sa budem zaoberať porastmi v oblasti okolo Hro-
bíka (miestne pomenovanie, je tam hrob neznámeho baníka z roku
1937) pod Vangortom a Ostrým vrchom. Teraz majú vek okolo
60 rokov. V čase môjho druhého pôsobenia na Urbariáte (roky
1988-1991) bolo v „móde“ označovanie cieľových stromov v mla-
dých prebierkových porastoch. Prevádzalo sa to žltou farbou po
obvode kmeňa cieľového stromu zhruba vo výške asi 1,5 m nad
zemou. Bola to práca náročná na čas. V poraste sa vyhľadávali
najkvalitnejšie stromy na vzdialenosť jeden od druhého na 5 až
7 m a tie sa označili. Zároveň sa vyznačili stromy, ktoré prekážali
v raste cieľovým stromom. Za dobu troch rokov som vyznačil vyše
100 ha porastov vo veku okolo 40 rokov. Vo všetkých vyznačených
porastoch bola i zrealizovaná ťažba. Ako som postupoval pri vyzna-
čovaní a realizácii ťažby a ako to hodnotím teraz?
Zámer cieľových stromov bol v tom, aby sa pre budúcnosť vy-
tvorili kvalitné porasty s cieľom dopestovať kvalitné sortimenty.
Pri vyznačovaní sa mali vyberať len stromy, ktoré svojím rastom
negatívne ovplyvňujú cieľové stromy. Ja som sa pri vyznačovaní
okrem zásahu do úrovne zameral i na odstránenie jednotlivých
nekvalitných stromov z podúrovne.
Postup prác pri vyznačovaní bol nasledovný:
a) Vyhľadal som a označil cieľový strom (vzdialené od seba asi 3 –
4 m). Takúto vzdialenosť som volil preto, lebo to boli mladšie
porasty, volil som i tzv. „náhradníkov“.
b) Potom som označil strom, ktorý najviac ohrozuje cieľový strom.
c) Nakoniec som vyznačil v podúrovni nekvalitné stromy.
Vyznačovanie sa prevádzalo štetcom a emailovou farbou.
Na ploche 30 ha som využil pomoc brigádnikov počas školských
prázdnin. Ostatnú plochu som vyznačoval sám.
Postup prác pri ťažbe a približovaní:
Ťažba sa vykonávala v zimnom období. Mal som to šťastie,
že väčšinu porastov ťažil Ďuro Špak so synom (bol to veľmi dob-
201
 rý drevorubač, rodák z Hačavy. Tá je známa, že odtiaľ pochádza
veľa dobrých drevorubačov). Ďuro sa zúčastňoval i na celoštátnych
majstrovstvách v ťažbe s dobrým umiestnením.
Najprv sa vyťažili približovacie linky (alebo rozšírili z prerezá-
vok) a kmene z liniek sa priblížili koňmi na vývozné miesto na zváž-
nicu. S koňmi pracovali Ďurovi švagrovia Fero Jalč a Janko Grega.
(Rodinná spolupráca bola zárukou vysokej kvality.)
Postupne sa zrezali na zem stromy nevhodné na spracovanie
(hmota nehrúbia). Tie spracovali občania z Helcmanoviec na pali-
vové drevo, ako i haluzinu a vrcholce po ťažbe. Ostatné zbytky po
ťažbe občania pouhadzovali. Porasty po vykonanej ťažbe, vychys-
tané, uhádzané, pôsobili veľmi esteticky. Veľmi kladne to hodnotili
i samotní občania obce.
Ako to vidím teraz z pestovného hľadiska po 20 rokoch.
Samotné označovanie cieľových stromov farbou vidím ako zby-
točné. Prečo?
1) Pri označení toho ktorého stromu vo veku 40 rokov nemôžeme
zaručiť, že každý nami vybratý strom dosiahne rubnú zrelosť.
2) Vysoké finančné náklady pri označovaní cieľových stromov.
3) Samotný cieľ označovania a venovania sa len cieľovým stromom
nám nezabezpečí trvalosť porastov.
4) Po vyťažení cieľových stromov je potrebné zrúbať i podružný
porast a je potrebné zakladať nový (rúbaňové hospodárstvo).
5) Za svoju chybu považujem i vyznačenie tzv. „náhradníkov“, pre-
to som ich vyznačil na 3 – 4 m.
Celé by som to zhodnotil takto:
1) Pre budúcnosť nie je potrebné označovať cieľové stromy farbou.
2) Pri vyznačovaní začíname vždy posudzovaním najkvalitnejšie-
ho (väčšinou je to najvyšší), postupujeme rozpájaním korún
zhora nadol. (U listnáčov posúdime rozdiel medzi rozrastlíkom
a predrastlíkom. O pestovaní listnáčov viac v inej kapitole.) Za-
sahujeme i do podúrovne.
Ako príklad môžu slúžiť i porasty, v ktorých som takto po-
stupoval. Pri terajšom veku okolo 60 rokov sú pomerne dobré
hrúbkovo i výškovo diferencované. V miestach, kde boli ťažbou
odstránené košatejšie buky, sa vytvorili hlúčiky buka z prirodze-
ného zmladenia.
Vytvoril sa základ pre pestovanie buka výberkovým spôsobom.
202
IX. Kloptaň - jeseň 1992
„Návrat do rodného kraja“
Každoročne v jeseni sa vykonáva v štátnych lesoch inventúra
drevných zásob. Zisťuje sa skutočný stav surových kmeňov a vy-
manipulovaných sortimentov pri pni, na odvozných miestach a ex-
pedičných skladoch. Porovnáva sa s účtovným stavom ku koncu
kalendárneho mesiaca.
Tak tomu bolo i v jeseni 1992. Odovzdal som drevné zásoby
a lesný obvod Urbariát (nechcel som ďalej ostať na tomto obvo-
de, urbárska spoločnosť prevzala naspäť do svojho vlastníctva les.
Moja predstava hospodárenia nebola zhodná s urbárnikmi) a na-
stúpil znovu na Smolnícku osadu, no už nie na pôvodný odvod Le-
nivá, ale na lesný obvod Kloptaň (pomenovanie podľa najvyššieho
vrchu na lesnom obvode - má nadmorskú výšku 1154 m).
Kloptaň, vrch, kde sa stretávajú katastrálne hranice obcí
- Mníšek nad Hnilcom (moja rodná obec), Smolnícka Huta, Pra-
kovce a Medzev. Kloptaň, vrch často navštevovaný turistami.
Prechádza ním červená značka - Cesta hrdinov SNP. A končí tu
zelená značka vychádzajúca zo železničnej stanice v Mníšku nad
Hnilcom. Za pekného počasia je možno vidieť pomerne veľkú časť
našej krásnej vlasti. Od juhu oblasť Košickej kotliny, Kojšovskú
hoľu, postupne k východu Spišský hrad a ďalej na sever Belianske
a Vysoké Tatry. K západu sa vypína Kráľova hoľa, tá je najkrajšia
v predjarí, keď okolité vrchy sú tmavé, len v diaľke sa belie jej
čiapka. Vtedy pripomína vrch Fudži v Japonsku. Panoramatický
výhľad ukončujú Volovské vrchy so Zlatý stolom, Pipítkou a Zboj-
níckou skalou.
Ako prišla táto hora k názvu Kloptaň? Na pomoc som si zobral
knihu o histórii a súčasnosti obce Mníšek nad Hnilcom od Gunte-
ra Zavatzkého (tiež rodák), v ktorej píše, citujem:
„V dávnych časoch sa začiatok a koniec pracovnej šichty ozna-
203
 moval baníkom, uhliarom a drevorubačom na klopačke. Bola to
dutá jedľa, na ktorú sa búchalo a jej zvuk sa rozniesol po celom
chotári... Baníctvo a uhliarstvo zaniklo, ale po klopačke ostal ná-
zov vrchu - Kloptaň. Klopať na jedľu sa po nemecky povie „Klopf
auf die Tanne.“ Toľko z citátu knihy o Kloptani.
Niektorí ľudia majú svoje miesta v prírode, kde chodia radi,
kde sa dobre cítia, kde chodia čerpať energiu, kde sa zbavujú stre-
su, kde relaxujú. Kloptaň je pre mňa miestom pokoja. Tu v ťaž-
kých chvíľach, bližšie k Bohu, hľadám stratenú rovnováhu. Je to
akoby hora dávala energiu nielen v krásnych slnečných dňoch, ale
i počas búrok a víchríc. Ako pribúdajú roky prežité v lesoch pod
Kloptaňou, tak rastie i moja láska k tomu krásnemu kraju vo Vo-
lovských vrchoch. Les sa snažím chápať ako múdre dielo Stvoriteľa
a tak sa i správať.
Pokora - to je asi ten správny výraz, k čomu som postupne
dospel vo vzťahu k lesu. S pokorou, láskou, citom, skúsenosťami
z predošlých rokov začínam realizovať svoje plány a myšlienky pod
Kloptaňou.
ABY VEČNE SPIEVALI LESY.
Začiatkom 90-tych rokov sa začína zhoršovať zdravotný stav
smrekových porastov v nadmorskej výške nad 800 m. Začína sa to
prejavovať i na Kloptani a Zbojníckej skale v našej oblasti. Smrek
je tu zastúpený vo väčšej miere len v hrebeňových oblastiach. Os-
tatnú časť lesného obvodu tvoria porasty pôvodných jedľobučín
s vtrúsenými drevinami javor, jaseň, brest. V najnižšej časti les-
ného obvodu je zastúpený smrek a borovica z umelo založených
porastov po kalamite (v súčasnosti sú v prebudove na výberkový
les). Chradnutie smreka (pred 10 rokmi to postihlo spodné par-
tie) sa prejavuje preriedením, žltnutím, až postupným vysýchaním
korún smreka (tento priebeh som popísal v predošlých statiach
na LO Lenivá) a neskôr uschnutím celého stromu. (Podľa veľkosti
koruny, ak je veľká, smrek niekedy zregeneruje a žije ďalej.) Osla-
bené smreky sa stávajú atraktívne pre podkôrny hmyz.
Chcem vás oboznámiť, ako som postupoval v danom poraste.
Teraz, keď píšem tieto riadky (2009), je ešte dostatočné množstvo
smrekových porastov, ktorých zdravotný stav sa zhoršuje. Je po-
trebné prehodnotiť každý jeden porast a určiť, aké opatrenia budú
z hľadiska ekologického a ekonomického najvhodnejšie. Preto by
204
som sa rád podelil o skúsenosti, ktoré som nadobudol na Kloptani.
Postup prác na Kloptani od roku 1992:
1) Prehodnotenie stavu porastu:
a) zdravotný
b) % zastúpenia jd, bk, br, os, jb
c) potreba podsadby
d) sprístupnenie (zvážnice, približovacie linky)
e) určenie technológie ťažby, približovanie
2) Určenie cieľa.
3) Realizácia opatrení podľa zistenej skutočnosti.
1)
a) Porast sa nachádza v nadmorskej výške od 900 do 1154m,
severná expozícia svah 65 %. Jednotlivé sucháre a chrad-
núce smreky. Západný okraj napadnutý lykožrútom (staré
sucháre). Holina.
b) V hrebeňovej časti roztrúsené jedle, buky a javory. Spodná
časť zmiešaný porast.
c) Potreba podsadby ? (buk, jd, smc).
d) V poraste bola zvážnica od hrebeňa 300 m, spodná o 100 až
200 m nižšie tvorila hranicu porastu. Potreba sprístupniť
hrebeň.
e) Ťažba - surové kmene, približovanie ŠLKT.
2)
a) Mojím hlavným cieľom bolo podržať čím dlhšie starý porast
(vek bol 100 rokov), aby Kloptaň ostala symbolom hrdosti
a nepoddajnosti.
b) Postupným výrubom jednotlivých stromov zlepšiť prísun
svetla do porastu, a tým podporiť prirodzené zmladenie.
c) Zabrániť rozšíreniu lykožrúta smrekového spracovaním
chradnúcich smrekov a vyhľadávaním chrobačiarov.
- NESTAVAŤ FEROMÓNOVÉ LAPAČE!
3) Realizácia opatrení a ich zhodnotenie.
Ťažba sa pravidelne prevádzala každý rok podľa potreby, zdra-
205
 votný výber. Kvôli prírodným podmienkam sme mohli ťažbu
a približovanie prevádzať od mája do príchodu silných mrazov.
Zamrznutá zaľadnená zvážnica nedovolila približovanie.
Pri spracovaní kalamity v období miazgy i pri najväčšej opatr-
nosti dochádza k poškodeniu stojacich stromov, čo v kombiná-
cii s ponechanými vrcholcami láka podkôrny hmyz.
V jeseni sme znovu vyťažili lykožrútom napadnuté stromy. To
bola najvhodnejšia doba na vyhľadávanie a spracovanie jednot-
livej kalamity.
Poučenie: Ak je smrekový porast v štádiu jednotlivých zdravot-
ne oslabených stromov, ťažbovú činnosť vykonávať v jeseni od
septembra a v zime do februára.
Takým jednotlivým výberom sa porast postupne presvetľo-
val a začalo nastupovať prirodzené zmladenie, najprv smrek,
na hrebeni jarabina. No zároveň už bolo vidno bukové semená-
čiky pod jednotlivými bukmi.
Vývoj vyzeral sľubne. Tu však nesmiem zabudnúť na jeden fakt,
ktorý mal vplyv na podsadbu.
V jeseni 1992 sme pripravili plochu po požiari z jari toho istého
roku na umelú obnovu. Boli to 2 ha zhoreniska, ktoré siahalo
až k vrcholu Kloptane. Zhorela i časť mladiny a okraj staré-
ho lesa. Plochu sme zalesnili hneď v jari budúceho roku 1993.
Rozhodol som sa pre takéto drevinové zloženie:
- Vrch Kloptane - kosodrevina a červený smrek.
- Nižšie časti - jedľa, buk.
Zároveň som sa rozhodol pre podsadbu starého porastu jedľou
a bukom. Na hrebeni smrekovec.
Časť porastu, ktorá bola zalesnená smrekovcom, sme oploti-
li plotom z pletiva proti vytĺkaniu. Ostatná časť sa proti zveri
ochraňovala náterom proti ohryzu.
Kontrola z lesného úradu konštatovala, že boli porušené
predpisy:
- Kosodrevina nie je hospodárska drevina!
- Smrekovec sa nemôže zalesniť na takej veľkej ploche -
0,5 ha.
Znovu poukazujem na byrokraciu a snahu „úradníkov“ doka-
206
zovať svoju moc, bez ohľadu na daný stav a predpoklad do budúc-
nosti.
Teraz môžem potvrdiť, že moje rozhodnutie zalesniť vrch Klop-
tane kosodrevinou a smrekovcom bolo správne. Terajší stav porastu
to potvrdzuje. Kosodrevina vytvára súvislejšie hlúčiky, medzi nimi
jednotlivé limby (tie sme zalesnili až neskôr - aby sa vytvoril limbo-
vý hájik s kosodrevinou), smreky, jedličky, jarabina. Pod smrekov-
com rastie jarabina, smrek, jedľa z prirodzeného zmladenia.
Sľubný vývoj starého lesa bol narušený dvakrát. Prvýkrát
v jari 2002 som bol na liečení a keď som sa vrátil, tak som mal
na Kloptani a Zbojníckej skale postavené lapače. Hneď som ich
zrušil, ale už bolo neskoro. Ich účinok sa prejavil - okolo každého
vzniklo ohnisko v rozsahu 20 - 30 napadnutých stromov. To malo
veľmi nepriaznivý vplyv na stabilitu porastu.
Druhý zásah prišiel 19. novembra 2004, víchrica, ktorá po-
stihla i Vysoké Tatry. Vietor prišiel od severu, lámal a vyvracal
smreky i s koreňmi. Ostali stáť jednotlivé stromy, skupiny stro-
mov, ostatné boli vyvrátené alebo zlomené. Pohľad, pri ktorom sa
každému lesníkovi zarosia oči a spýta sa prečo?
Snažil som sa a chcel zachovať starý les čo najdlhšie, i keď
som si uvedomoval, že to boli umelo založené porasty. I tu som si
uvedomil, že každý umelý zásah v lese sa časom prejaví, že príroda
a jej zákony sa nedajú riadiť a ovládať.
„ČLOVEK NIE JE VLÁDCOM PRÍRODY, môže byť len pokor-
ným služobníkom.“ V tom zmysle som pokračoval i v spracovaní
kalamity.
Spracovali sme jednotlivé vývraty, zlomy. Ako som už spomí-
nal, ostali stáť jednotlivé stromy alebo hlúčiky, skupiny stromov.
Áno, ostali stáť, vydržali! Čo prežívali počas náporu víchrice? Mož-
no sa to niekomu bude zdať čudné alebo naivné, že si kladiem také
otázky. Mne nie. Strom, ako i všetko živé reaguje na extrémy. Pre-
javuje sa pud sebazáchovy. Azda i preto môžeme vidieť, že stromy,
ktoré odolali víchrici teraz rodia každý rok. Dokedy?
A tu sa robia v prevádzke najväčšie chyby:
V rámci úpravy holín po kalamitách sa robia tzv. „zarovná-
vačky“, to znamená, že sa okraje kalamitnej plochy označia bielou
farbou a vo vnútri označenej plochy sa dorúbu i stromy zdravé,
ktoré ostali stáť.
Vyrúbu sa stromy, ktoré vydržali (to znamená, že sú geneticky
207
 predurčené, aby dali základ ďalšej generácii lesa) nápor a extrém
počasia, ale nevydržia ĽUDSKÚ HLÚPOSŤ.
Tie stromy, ktoré vydržali, prežili stres. A každý organizmus
i strom má po strese zníženú imunitu, a preto sa po vetrových
a snehových kalamitách rozšíri podkôrny hmyz. Je to logický jav
v prírode. Tu by som znovu rád zopakoval, že lykožrút smrekový
nám len ukazuje, že umelo založené smrekové monokultúry a ich
následný spôsob pestovania sú nevhodné pre budúcnosť.
Odkryté plochy, ktoré ostali po kalamite, nebolo potrebné
umelo zalesniť. Holina je zabezpečená z prirodzeného zmladenia,
ktoré vzniklo od roku 1993 do roku 2004 jednotlivým zdravotným
výberom spracovania napadnutých smrekov.
Na odkrytých plochách sa darí jarabine a na hrebeni breze,
ktoré predbiehajú zmladenie smreka, jedle a buka.
Poučenie pre budúcnosť:
a) Neopakujme chyby z minulosti „výrubom tzv. plevelných dre-
vín“.
b) Breza, jarabina, osika je v pestovných ruboch rovnocenná
smreku.
c) Ponechávanie týchto drevín (vyberáme len nekvalitné) zabezpe-
čí:
- zlepšenie kvality pôdy
- zlepší stabilitu porastov (prírastky smreka pod nimi sú men-
šie, preto sú odolnejšie voči snehu a vetru)
- zabezpečia lepšiu premenu (prebudovu) porastov na pôvod-
nejšie zmiešané porasty
Skôr než urobím celkové zhrnutie a (vyvodenie dôsledkov) po-
učenie sa z chýb a skúseností, chcem poukázať na stav a opatre-
nia, ktorými sa rieši ODUMIERANIE SMREČÍN.
V súčasnosti prevláda názor väčšiny „ODBORNÍKOV“ (žiaľ
Bohu), že najväčším škodcom je lykožrút smrekový. Na jeho zasta-
venie sa intenzívne stavajú lapače, používajú sa chemické postre-
ky. Ďalej prevláda názor, že smrečiny odumierajú a je potrebné ich
plošne rúbať s využitím najmodernejšej techniky. Znovu opaku-
jem - realizácia takých názorov prináša vysoké finančné náklady.
Výsledky sú minimálne (a boj proti lykožrútovi prináša negatív-
ny vplyv do ekosystému). Umelá obnova na holinách je v súčas-
nosti veľmi drahá. Opakované obdobia dlhého sucha, keď pôda
208
na holinách preschne do hĺbky koreňového systému sadeníc, tie
vysychajú. Potrebné doplňovanie, vylepšovanie kultúr znovu zvy-
šuje náklady, ale výsledky sú v nedohľadne. Týmito mojimi vy-
jadreniami som asi pichol do OSIEHO HNIEZDA. (Tak mi to pred
niekoľkými rokmi povedal Peter Gogola, keď som napísal článok
do časopisu Lesník, kde som už vtedy ostro vystupoval proti lapa-
čom.)
Po prečítaní týchto riadkov si možno niekto bude spytovať sve-
domie (ak ho má), niekto sa zamyslí, ako postupovať ďalej v pesto-
vaní lesa a vyvarovať sa chýb z minulosti.
Celkové zhrnutie a môj návrh opatrení:
SLNKO VYCHÁDZA NAD KLOPTAŇOU
1) Prehodnotenie zdravotného stavu každého porastu.
2) Určenie dlhodobého cieľa a postupných krokov.
3) Zdravotný výber vykonávať ťažbou jednotlivých stromov v ob-
dobí bez miazgy.
4) V porastoch s roztrúseným výskytom jedle a buka podporovať
ich prirodzené zmladenie.
5) V smrekových monokultúrach prevádzať prebierku.
6) Porasty sprístupniť zvážnicami a približovacími linkami.
7) Porasty na extrémnych stanovištiach ponechať bez zásahu.
8) Brezu, jarabinu, osiku dať na úroveň hospodárskych drevín.
9) Nestavať feromónové lapače, zrušiť chemické postreky proti
podkôrnemu hmyzu.
10) Správne vykonávanými pestovnými rubmi vytvoriť základy
zmiešaných porastov.
Komentár k jednotlivým zásadám:
1) Okrem zdravotného stavu porastu musíme brať do úvahy:
- Vek porastu - rovnoveký, rôznoveký, pôvodnosť smreku
- Expozícia, nadmorská výška
- Zápoj, nasadenie korún stromov
- Možnosť prirodzeného zmladenia i zaburinenie pôdy
- Zo zdravotného hľadiska posudzujeme - poškodenie hnilo-
bou spôsobenú lúpaním zverou, poškodenie ťažbou
209
 - Rozsah výskytu podpňovky (Armilaria melea)
- Rozsah napadnutia podkôrnym hmyzom
Predtým, než sa rozhodneme, čo bude najvhodnejšie riešenie,
musíme dôkladne zvážiť všetky okolnosti. Každým porastom je
potrebné sa zaoberať zvlášť a ku každému pristupovať podľa
jeho stavu.
2) Dlhodobý cieľ je návrat k zmiešaným porastom. Postupné kro-
ky a opatrenia sa budú odvíjať od stavu porastu. Časový rámec
od 40 do 100 rokov.
3) Zdravotný výber, ťažba jednotlivých stromov a ich vyhľadávanie
pri vyznačovaní je práca skutočne náročná na čas. Ak dokáže-
me ťažbovú činnosť zrealizovať v období bez miazgy, výrazne
znížime možnosť rozšírenia podkôrneho hmyzu.
Zo skúsenosti môžem potvrdiť, že pri každoročnom vracaní sa
do porastov dva až trikrát za rok nepodarilo sa úplne zastaviť
rozširovanie lykožrúta. I keď boli chrobačiare vyhľadané včas
a spracované. (Robilo sa to v období miazgy.)
Najnevhodnejšie obdobie ťažby v smrekových porastoch je jarné
obdobie.
Uvediem príklad - v poraste som vyznačil chradnúce smreky
s úmyslom zabrániť rozšíreniu lykožrúta smrekového. Smreky
boli vyťažené a z porastu vytiahnuté v mesiaci apríli. Pri pri-
bližovaní sa niektoré smreky poškodili približovaním, niekto-
ré ťažbou. Poškodené smreky ronia živicu a lákajú lykožrúta.
V tom čase som mal spracovanú kôrovcovú kalamitu, nebol
predpoklad nalietnutia.
Lenže v neďalekých porastoch obecných lesov boli veľké ohniská
lykožrúta smrekového. Naša čerstvá ťažba ho prilákala.
Preto kladiem dôraz na ťažbu v smrečinách od septembra do
februára.
4) Ak máme v smrekovom poraste zastúpenie jedle a buka len
5 – 10 %, tak sa nemusíme obávať o budúcnosť porastu. Ak
je zastúpenie roztrúsené po celom poraste, tak bez finančných
nákladov dokážeme porast prebudovať na pôvodný (pestovnými
zásahmi na výberkový). Je však potrebný citlivý jednotlivý vý-
ber chradnúcich smrekov.
5) Podsadbu v smrekovej monokultúre je potrebné dôkladne zvá-
žiť, aby sa finančné náklady vynaložili účelne.

210 211
 V mladších porastoch okolo 40-50 rokov (tie sú ešte pomerne
zdravé) je potrebné sa zamerať na zásahy do úrovne. Rozpá-
jať koruny, pomáhať najkvalitnejším jedincom. Podúroveň šet-
ríme. Rozpojením korún zvýšime hrúbkovovýškový prírastok,
prienikom svetla umožníme prirodzené zmladenie smreka.
Dôležité je rozčlenenie porastov približovacími linkami na vzdia-
lenosť 30 - 40 m, široké 3 m.
Podsadbu jedľou a bukom prevádzame po vykonanej ťažbe. Naj-
vhodnejšie je podsadbu umiestniť v hlúčikoch v strede medzi
linkami (aby pri ďalších ťažbových zásahoch boli škody na pod-
sadbe menšie).
Samotná podsadba sa vykoná štrbinovou sadbou sadzačom do
nepripravenej pôdy (nízke finančné náklady). Veľkou výhodou
podsadieb je, že i pri dlhotrvajúcich obdobiach sucha sadenice
rastúce v polotieni pod materským porastom to nepociťujú.
V starších porastoch postupujeme s podsadbou podľa daného
stavu porastu. Tiež je základom rozčlenenie a podsadbu volíme
v miestach bez prirodzeného zmladenia.
V prípade zaburinenia pôdy je pri výsadbe potrebné prekopať
plôšky. Vhodná je hniezdová sadba sadzačom.
6) Sprístupnenie porastov zvážnicami a linkami má svoj význam.
Našim cieľom sú zmiešané lesy a v budúcnosti návrat k pôvod-
ným porastom. Tie je potrebné obhospodarovať najjemnejšími
spôsobmi, k tomu sú potrebné sprístupnené porasty, aby sa
v nich dalo intenzívne hospodáriť.
7) Vplyv rúbaňového spôsobu hospodárenia sa prejavil negatívne
nielen na porastoch (monokultúry, rúbaniská, umelé zalesňo-
vanie so snahou dopestovania vysokých drevných zásob za čo
najkratšiu dobu), ale i na myslení lesníkov. Začali sme zabúdať
na rozumné využívanie prírodných síl v dlhšom časovom úseku.
Smrekové porasty na strmých, ťažko zalesniteľných svahoch si
vyžadujú zvláštne riešenia. Ak prehodnotíme, aké zvýšené fi-
nančné náklady sú potrebné na ťažbovú činnosť, umelú výsadbu
(ktorej výsledky možno spochybniť) a ostatné náklady na ochra-
nu založených kultúr, zistíme, že by to bolo neefektívne.
Dôležitejšie hľadisko je ekologické. Holiny, ktoré vznikajú
na strmých svahoch, sú ohrozené eróziou (o stratách pri ume-
lej obnove som už hovoril). Akékoľvek prirodzené zmladenie sa
ťažbou a následným odkrytím plochy zredukuje alebo zničí.
212
Najrozumnejšie riešenie je ponechať tieto porasty bez zásahu.
8) Ďalší negatívny výsledok „moderného“ hospodárenia je rozde-
lenie drevín na hospodárske a tzv. plevelné (podľa vzoru poľ-
nohospodárstva) alebo prípravné (pionierske) a ich následné
odstraňovanie z porastov, čo malo nedozierne následky na
smrekových monokultúrach, v zhoršení stavu pôdy (zvýšenie
kyslosti, tvorba surového humusu), ktorý sa v súčasnosti rieši
tzv. „REVITALIZÁCIOU“, vápnením, leteckým poprašovaním.
Takto vynaložené obrovské finančné náklady sú len krátkodo-
bým riešením (už som sa o tom zmienil).
Rozumnejšie je tieto náklady využiť na podsadby smrekových
monokultúr.
Preto navrhujem, aby sa zrušilo delenie lesných drevín na hos-
podárske a plevelné. Breza, osika, jarabina teraz chýbajú
v smrekových monokultúrach.
Zo svojej skúsenosti môžem potvrdiť výskyt brezy a osiky v po-
rastoch 100-ročných (to len na spestrenie, pretože doteraz sa
u týchto rubná doba určovala 40 rokov) a môžem potvrdiť, že
vyťažené stromy brezy a osiky (100-ročné) mali kvalitu piliar-
skej guľatiny!
9) Stavanie feromónových lapačov a chemické postreky na niče-
nie podkôrneho hmyzu sú na vrchole pyramídy „UMELÉHO
LESNÍCTVA“. Sú len dôkazom, ako ďaleko je schopný „PÁN
TVORSTVA“ dôjsť. V záujme (zvyšovania produkcie) udržania
nevhodne umelo založených monokultúr dokáže kruto zasiah-
nuť do lesného ekosystému bez uvedomenia si následkov. A tu
mi prichádza na um výrok Alberta Einsteina:
„AK VYHYNIE VČELSTVO, ZAHYNIE ĽUDSTVO.“
Uvedomujú si to aj tí v najvyšších riadiacich funkciách?
10) Tak ako došlo k rozdeleniu lesných drevín na hospodárske
a plevelné, podobne sa formovalo pestovanie lesa. Vykonávali
sa:
- Výsek plevelných drevín (plecí výsek)
- Prečistky
- Prerezávky
Všetko s cieľom - najvyššia produkcia v najkratšom čase.
213
 PESTOVNÉ RUBY
Zahŕňajú v sebe všetky výchovné zásahy v mladinách do do-
siahnutia hmoty hrúbia.
Tak som to začal chápať v posledných rokoch, a tak som to
sformuloval a zjednodušil. (S myšlienkou prišiel už v minulom sto-
ročí nemecký lesník Heger vo svojej knihe „Pestovanie zásoby les-
ného stromovia“.)
Prečo to formulovať tak jednoducho? Výseky, prečistky, prere-
závky sú charakteristické výkony pre les vekových tried.
Pestovanie lesa so zámerom dosiahnutia trvalosti (prírode
blízke obhospodarovanie) si vyžaduje prístup, ktorý zabezpečí ten-
to cieľ.
Ten sa dá dosiahnuť pestovaním a ťažbou JEDNOTLIVÝCH
STROMOV v každej rastovej fáze od mladosti do rubnej zrelosti.
„V JEDNODUCHOSTI
JE PRAVDA.“
-Konfucius
Pestovnými rubmi začíname vtedy, keď sa stromčeky začínajú
výškovo diferencovať (keď najvyššie stromčeky dosiehnu výšku
2 – 2,5 m). Pestovný zásah začíname posudzovaním najvyššieho,
najkvalitnejšieho jedinca v hlúčku (alebo v jeho časti). Odstraňu-
jeme stromčeky, ktoré mu prekážajú v raste. Ďalej sa posúvame
do strednej vrstvy, rozpojíme koruny a odstránime nekvalitných
jedincov. V tom štádiu zásahu podúroveň ešte nevysychá. Do po-
dúrovne nezasahujeme.
Po rokoch skúšok a omylov som dospel k názoru, že taký-
to spôsob vykonávania pestovných rubov je potrebné zaviesť do
prevádzky. (Takto vykonávané pestovné ruby som prezentoval
na školeniach OLH, ktoré v posledných rokoch organizoval Rudo
Bruchánik z GR Lesov SR v Banskej Bystrici a tohto roku na ško-
leniach, ktoré organizovalo NLC vo Zvolene.)
214
Výhody:
1) Správne vykonávanými pestovnými rubmi dokážeme porast
výškovo a hrúbkovo rozvrstviť a tým vytvoriť predpoklady na vý-
berkový les.
2) Znížia sa finančné náklady na pestovné ruby (Malý počet vybra-
tých jedincov, na rozdiel od zatiaľ zaužívaného spôsobu, kde sa
pri prvom zásahu v ihličnatých mladinách odstráni podúroveň
a zasahuje sa do úrovne).
3) Podúroveň, ktorá ostáva rásť, má dostatok svetla, mladiny ostá-
vajú - relatívne husté - čo zabraňuje škodám (lúpanie a obhryz
vysokou zverou).
4) Prechodom mladiny do štádia (rastovej fázy) žrďoviny znovu
rozpájame koruny najkvalitnejším, najvyšším stromom. Na roz-
diel od starého spôsobu pestovania, kde v tejto fáze pri ťažbo-
vom zásahu padne veľké množstvo neatraktívných žrdí (práca
finančne nákladná a nezisková), tak pri tomto spôsobe pesto-
vania, ktorý prezentujem, je to minimálne množstvo, porast je
v tomto štádiu už výškovo a hrúbkovo diferencovaný.
Nevýhody:
Ak sa to vôbec dá nazvať nevýhodou, je vykonávanie pestovné-
ho rubu. Tým, že neodstraňujeme podúroveň, ostáva mladina húš-
tinou, pracovník vykonávajúci zásah sa musí predierať mladinou.
Praktické vykonanie pestovných rubov:
Prvý zásah v ihličnatých mladinách sa nedá vyznačiť črtákom
(farba, sprej - finančná náročnosť a neprehľadnosť), preto som to
realizoval nasledovne:
Vyhliadnem jedinca, ktorý sa má vyrezať, chytím ho, nakloním
a pracovník ho odreže, stiahnem ho na zem tak (podľa potreby sa
prereže), aby neboli prikryté stromčeky z podúrovne. Tým spôso-
bom prejdeme skusnú plochu 10x10 m. Počítam každý odrezaný
stromček (to nám poslúži pri výpočte nákladov na pestovný rub
na 1 ha). Ak je porast rôznorodejší, je potrebnejšie urobiť viac skú-
šobných plošiek. Potom sa postavíme na okraj vykonaného zásahu
a zhodnotíme, ako vyzerá časť porastu pred zásahom a časť ploška
po zásahu.
215
 Pracovníci názorne vidia, aký je zámer, ako postupovať (v po-
sledných rokoch som mal šťastie na takých pracovníkov, kto-
rí pochopili rozdiel medzi zaužívaným a novým spôsobom, či to
bol Janko Ujczák alebo Walter Kluknavský, za čo im patrí vďaka).
Správny zámer lesníka je polovica úspechu, ostatné je na odbor-
nom a citlivom vykonaní pracovníkmi.
Špecifický prístup k pestovným rubom vykonávaných na plo-
chách po kalamitách.
V úvode tejto state by som chcel poukázať na jednu skutoč-
nosť. Možno sa bude váženému čitateľovi zdať, že niektoré časti sa
opakujú. Chcem podotknúť, že „LES NIE JE TOVÁREŇ A STROMY
NIE SÚ SÚČIASTKY“. Tým som chcel len vysvetliť, že les a procesy
v ňom prebiehajúce je potrebné chápať v súvislostiach.
Tak ako som spomínal v predchádzajúcej časti, pestovným ru-
bom začíname pri výškovej diferenciácii mladiny (týka sa to mla-
dín z prirodzeného zmladenia), okrem smreka (alebo aj jedle) nám
na týchto plochách hojne rastie breza, vo vyšších polohách jarabi-
na, ktoré väčšinou predrastajú ihličnatú mladinu.
V minulosti sa ako prvý zásah robil tzv. výrub plevelných dre-
vín. (Pevne verím, že dnes sa to už nerobí!)
Ako postupovať?
Brezu a jarabinu považujem v tejto dobe za rovnocenné smre-
ku. Preto brezy odstraňujeme len nekvalitné z nadúrovne, z úrovne
tenké (aby sa zlepšila ich stabilita proti snehu).
Jarabina rastie väčšinou v hustejších trsoch. Ak je pod ňou
zmladený smrek alebo jedľa, v prvých zásahoch veľmi citlivo uvoľ-
ňujeme. Pri silnejších zásahoch sa znovu zmladí z pňov (zbytočne
vynaložená práca). Ak to nie je potrebné, nezasahujeme do jarabi-
ny v prvom zásahu. Jarabina prepustí dostatočné množstvo svetla,
ktoré postačuje smreku pre pomalý rast.
Postupujeme ďalej ako už bolo popísané v časti praktické vy-
konanie pestovných rubov.
Verím, že pestovanie lesa sa začne uberať cestou pestovania
jednotlivých stromov ako nositeľov prírastku a využitia rastových
schopností.
Pestovné ruby sú základom a zárukou budúcich porastov len
za predpokladu ich správneho vykonania. Ak sa budú vykonávať
tak, ako som to popísal a v prevádzke v poslednom období reali-
216
zoval, nielen že sa ušetria finančné náklady na pestovnú činnosť
v súčasnosti, ale i pre budúcnosť v tom zmysle, že sa vytvoria po-
rasty rôznoveké, rôznorodé, výberkového charakteru (to znamená
bez umelej obnovy, s využitím samoregulácie). Ide a musí nám ísť
o to, aby sa budúce generácie nemuseli zaoberať len spracovaním
kalamity, ale aby sa mohli skutočne venovať lesu.
MEDZI NEBOM A ZEMOU
Často sa zvykne hovoriť: sú veci medzi nebom a zemou, ktoré
človek nedokáže pochopiť. Pri čítaní týchto riadkov si poviete - akú
to má súvislosť s lesom? Snažím sa to vysvetliť. Keď som v roku
1987 náhle ochorel, postupne som to pochopil ako Prst Boží. Môj
život sa postupne menil, zmenili sa hodnoty, ktoré som si začal
vážiť (duchovné). Les som začal chápať ako Božie dielo. Bola to
Božia múdrosť, ktorá ma viedla na ceste lesom. Až pred odchodom
do dôchodku som pochopil, že to bola Božia ruka, ktorá ma ochra-
ňovala v ťažkých chvíľach pri presadzovaní výberkového spôsobu.
Pochopil som, že zámerom Božím je zachovanie prírody a lesa ako
jej chrámu.
Prišiel 19. november 2004 a s ním i víchrica, ktorá lámala,
vyvracala. Pane Bože - prečo?
Takéto a podobné otázky som si kládol (určite nie len ja).
Ako plynie čas, začínam nachádzať i odpovede. Možno. Prečo
ničí Stvoriteľ svoje dielo? Je to skutočne Jeho dielo - umelo zalo-
žené smrekové monokultúry? Pochopil som - áno je to varovanie,
výstraha, „PRST BOŽÍ“, ľudia poučte sa!
POUČÍME SA KONEČNE?
Víchrice a iné živelné pohromy sú varovaním, polomy a vý-
vraty sú výstrahou, ale po nich je na kalamitných plochách znovu
vidieť Boží zámer - zachovať prírodu. Breza, jarabina, osika rýchle
zaplnia kalamitné plochy - začína prírodná sukcesia.
Túto skutočnosť mi potvrdili i starí lesníci po vetrovej kalamite
z roku 1964 a porovnali s umelo vzniknutými holinami, kde bol
vývoj pomalší. Sú veci medzi nebom a zemou? Áno, sú. A je to po-
kora, ktorú potrebujeme, aby sme viac porozumeli a verili v Božie
zámery.
217

X. Jedľa - symbol
výberkového lesa
„VŠETKY VEĽKÉ PRAVDY
ZAČÍNAJÚ AKO RÚHANIE.“
- G. B. Shaw
Je skoré decembrové ráno roku 2009, keď začína svitať ne-
skoro. Je ešte tma, keď spolu so študentom Peťom Miklušom vy-
stupujeme z autobusu na Smolníckej osade. Prechádzame okolo
budovy bývalej lesnej správy. Na cestu nám svietia svetlá zo smol-
níckej píly. Počuť zvuk gátrov režúcich guľatinu na rezivo. Cítiť tu
známu vôňu čerstvého ihličnatého reziva, mne tak dobre známu
z obdobia, keď som tu pracoval ako praktikant v rokoch 1961-
62, neskôr na lesnom obvode Lenivá na Smolníckej osade, kde les
siaha k Smolníckemu potoku a k obydliam. Osadu tvorí píla, hos-
podárske budovy, niekoľko domov a budova bývalej lesnej správy.
Vchádzame do lesa, sneh ticho padá od večera. Pred nami ešte
žiadne stopy, les nás víta. Pôsobí tak panensky čisto, nedotknuto,
majestátne. Mohutné jedle sa hrdo vypínajú k oblohe, akoby nám
chceli povedať - my sme tu, my sme tu boli a my tu budeme pre
budúce generácie: „My sme skutočným symbolom výberkového
lesa a spolu s bukom sme zárukou trvalosti lesa.“
Nachádzame sa v porastoch, ktoré sa svojou štruktúrou pri-
bližujú prírodnému lesu, sme v lese pestovanom v posledných
dvoch desaťročiach výberkovým spôsobom. Prichádzame na náuč-
ný chodník, ktorý vznikol v r. 2006 a po ňom kráčame okolo hlúči-
kov jedle, kde sú na malej ploche zastúpené stromy rôzneho veku,
výšky, hrúbky, ktoré si v raste neprekážajú, vzájomne sa dopĺňajú
a optimálne využívajú disponibilný priestor. Prechádzame cez čas-
218
ti, kde prevláda buk, i tu nad rôznovekou mladinou rastú buky,
jedle, ojedinele smrek a borovica. V časti porastu sa v hornej vrstve
nachádzajú veľmi kvalitné smrekovce (Predpokladám, že vznikli
náletom prirodzeného zmladenia, z čias pred vyše 100 rokmi, vply-
vom uhliarenia tu bola vyrúbaná plocha, smrekovec naletel ako
prvý. Podobne je to s borovicou).
Blížime sa k cieľu našej cesty, k porastu 148, vyhľadanie
a označenie výberových stromov. (Diplomová práca Peťa Mikluša,
študenta 5. ročníka TU vo Zvolene.) Rád som prijal jeho návrh, aby
som mu pomohol. Sme v poraste, ktorým sa začala zmena hospo-
dárenia na Smolníckej osade v roku 1992. Hospodársky plán tu
predpisoval v tých časoch dorub na striedavých pásoch za 10 ro-
kov. Naplnením predpisov LHP by vznikali rúbaniská a zanikla
by pôvodnosť nielen toho porastu, ale i celej Smolníckej osady.
Vo väčšine porastov, ktoré dosiahli rubný vek (100 rokov a viac),
taxátori predpisovali doruby, v lepších prípadoch okrajové ruby
s obnovou 20-30 rokov.
Za túto dobu by sa les pod Kloptaňou a Zbojníckou skalou
zmenil na nepoznanie. Jedľa, symbol nielen výberkového lesa, ale
i Vianoc, by bola ohrozená. Podľa môjho názoru, okrem zhoršova-
nia ovzdušia veľký vplyv na jej chradnutie má rúbaňový spôsob
hospodárenia s jeho negatívnymi vplyvmi (na rúbaniskách buk vy-
tláča jedľu, ktorá neznáša extrémy).
Náš veľký básnik Milan Rúfus vo svojej „Eseji o jedli“ sa zamýš-
ľal nad naším vzťahom k lesu a k prírode. Jedľu charakterizoval
ako symbol čistoty, ktorá sa nemôže zmieriť so špinou a odchádza
potichu, postojačky, ako to vedia len stromy. Na záver dodáva, aby
sa jedľa nestala stratenou vladárkou, stratenej v Tichej noci.
Pod Kloptaňou jedľa žije. Odolali sme (jedľa i ja) predpisom
„lesných úradníkov“. Namiesto holorubov citlivé zásahy, jednotlivý
výber.
Ako reaguje jedľa?
„Bocianie hniezda“, také typické pre starý jedľový les pestova-
ný v zápoji sa nevytvárajú. Vplyvom rozpájania korún jednotlivým
výberom rubne zrelých stromov sa zvyšuje prienik svetla do stred-
nej a spodnej vrstvy porastu. Priaznivo sa to prejavuje prírastkom
hornej a strednej vrstvy a podporou prirodzeného zmladenia jedle.
Pozitívne sa prejavuje výberkový spôsob hospodárenia v sú-
časnej dobe už na celej výmere Smolníckej osady, ktorá predsta-
vuje 2100 ha.
219
 Aké však boli začiatky?
BOJ S VETERNÝMI MLYNMI
V roku 1993 zriaďovatelia z hospodárskej úpravy lesov zosta-
vovali zostavovali nový LHP na obdobie 1994-2003. V tom čase
som už mal rozpracovaných niekoľko porastov výberkovým spô-
sobom. Navrhoval som takto hospodáriť na celom lesnom obvode
Kloptaň na výmere 413 ha.
Moje dôvody, prečo som sa snažil presadiť výberkový spôsob
boli nasledovné:
1. Zachovanie pôvodných porastov
2. Zachovanie jedle
3. Pokračovať v tradícii z 50-tych rokov minulého storočia (Bur-
gan, Holubčík)
4. Výrazné zníženie nákladov v pestovnej činnosti s vylúčením
umelej obnovy
Tieto argumenty neboli v tých časoch dostačujúce. Hospodár-
sky plán bol zostavený na OSVEDČENÝCH METÓDACH LESA VE-
KOVÝCH TRIED.
A záver?
Vyznel asi takto: vtedajší šéf pán Oldo Dražil povedal: „My sme
zhotovili hospodársky plán podľa platných predpisov, vy však mô-
žete hospodáriť jemnejším spôsobom.“
Ja som to pochopil: Ako môže obyčajný lesník so stredoškol-
ským vzdelaním určovať spôsob hospodárenia? Ako môže meniť
tak „dobre zaužívaný“ spôsob zostavovania LHP, v ktorom je všetko
prehľadné, dobre kontrolovateľné?
Výška ťažby bola stanovená na 34 tisíc metrov kubických
na 10 rokov platnosti LHP, dorubmi na striedavých pásoch a okra-
jovými rubmi.
Podľa zriaďovateľov sa toto množstvo nedá naplniť jednotli-
vým výberom. Predpokladali, že začnem alebo budem pokračovať
rozpracovanými porastmi a potom to vzdám. Veľmi sa však zmýlili,
prešlo 10 rokov a predpísané množstvo sa podarilo splniť výberko-
vým spôsobom hospodárenia. Ten sa postupne začína uplatňovať
na celej Smolníckej osade.
V roku 2003 sa začína vyhotovovať LHP na roky 2004-2013.
Náš zámer bol jasný - výberkový spôsob - na celej ploche Smolníc-
kej osady na 2100 ha.
220
Znovu problém!
Hospodárska úprava nie je legislatívne pripravená na tento
spôsob hospodárenia na takej veľkej výmere. Na pomoc sú vyzvaní
pracovníci z Výskumného ústavu a prof. Saniga z TU vo Zvolene.
Našlo sa čiastkové riešenie.
V každom navrhovanom poraste na výberkový spôsob urobiť
2 plôšky o veľkosti 50 x 50 m, a v nich spriemerkovať stromy, aby
sa zistila štruktúra porastu. Tieto materiály spracovali na Technic-
kej univerzite vo Zvolene a vrátili zriaďovateľom. Výsledok - časť
navrhovaných porastov bola zaradená na výberkový spôsob hos-
podárenia. Ostatné, ktorých štruktúra nebola vhodná, sú navrho-
vané na starý spôsob hospodárenia. Pre nás bol čiastočný úspech
aspoň v tom, že zriaďovatelia pochopili náš cieľ a dohodli sme sa
na výške ťažby v jednotlivých porastoch, ktorá bude vyhovovať vý-
berkovému spôsobu hospodárenia. Taxačná skupina pod vedením
Jožka Bednára nám v tom vyšla v ústrety. Je to však len krátko-
dobé riešenie.
Hospodárenie v lese a celé pestovanie lesa sa nemôže a nesmie
prispôsobovať predpisom, zákonom, vhodným pre les vekových
tried. Predpisy a zákony tvorí človek! Človek sa môže mýliť! Príroda
a jej zákony nie!
Hospodárska úprava je povinná vypracovať nový systém pre
prírode blízke obhospodarovanie!
Terajší spôsob vyhotovenia LHP v zmysle „My napíšeme podľa
seba a vy môžete hospodáriť jemnejšie“ nielen odporuje zdravému
rozumu, ale sa zbytočne mrhajú obrovské finančné náklady. Hos-
podársky plán, ak má slúžiť svojmu účelu (a to by mal), musí byť
ušitý na mieru pre každý jeden porast. Nové plány sa musia zao-
berať - JEDNOTLIVÝMI STROMAMI AKO NOSITEĽMI PRÍRASTKU
a nie porastom (dielcom) ako najmenšou jednotkou.
Tak ako sa dá výberkový spôsob chápať zložito, dá sa pochopiť
i veľmi jednoducho, tak je potrebné pristupovať jednoducho k zo-
stavovaniu LHP. To by si mali uvedomiť na najvyšších miestach
hospodárskej úpravy lesov, generálneho riaditeľstva Národného
lesníckeho centra. Po dlhoročných skúsenostiach s výberkovým
spôsobom by som si dovolil navrhnúť, čo je potrebné v LHP pre
hospodárenie výberkovým spôsobom.
Najprv sa však chcem zmieniť, kde a kedy použiť výberkový
spôsob.
221
 Pri poslednom zriaďovaní LHP sa na to šlo tým spôsobom, že
výberkový spôsob sa navrhol len tam, kde bola vhodná štruktúra.
Bol to správny postup? Najprv výberkový les a potom výberkový
spôsob? Je to úplne nesprávne chápanie!
Otázku si musíme položiť ináč. XI. LHP pre obhospodarovanie lesa
Chceme mať výberkové (trvalo produktívne) lesy? CHCEME!
Áno, tak používajme výberkový spôsob hospodárenia! výberkovým spôsobom
V tomto zmysle je potreba zmeny myslenia v realizácii výber-
kového spôsobu. Prečo?
Pretože ak už študenti z lesníckych škôl prídu do prevádzky
s tým, že výberkový spôsob sa dá uplatniť na 1 – 2 % lesov u nás,
„VŠETKY ZÁKLADNÉ VEDECKÉ
tým ich akoby nabádali k tomu, že je to len okrajová záležitosť! MYŠLIENKY SÚ JEDNODUCHÉ
Ak si rozmeníme na drobné definíciu výberkového spôsobu po- A DAJÚ SA SFORMULOVAŤ DO REČI
chopíme, že tento pestovno-ťažbový zásah je založený na pestovaní ZROZUMITEĽNEJ KAŽDÉMU.“
a ťažbe JEDNOTLIVÝCH STROMOV V KAŽDEJ RASTOVEJ FÁZE
a že tie jednotlivé stromy sú NOSITEĽOM PRÍRASTKU, je možné -Albert Einstein
považovať ho za základný spôsob hospodárenia do budúcnosti.
(Podrobnejšie o použití výberkového spôsobu v ďalšej kapitole.)
Základné predpoklady, z ktorých budeme vychádzať:
1. Zásoba hmoty hrúbia v každom poraste
2. Zistenie priemerného ročného prírastku
3. Stanovenie priemernej zásoby porastu
4. Výška ťažby (odvodená z prírastku a priemernej zásoby)
5. Rozsah pestovných rubov a ich potreba

Základné podmienky pre použitie výberkového spôsobu:

1. Možnosť prirodzeného zmladenia
2. Sprístupnenie porastov približovacími zvážnicami a linkami
(sklon terénu)
3. Pochopenie podstaty výberkového spôsobu (podrastový má za
cieľ prirodzené zmladenie, vo výberkovom je prirodzené zmla-
denie len súčasťou, cieľ je trvalosť produkcie a stabilita)

Rozoberme si jednotlivé predpoklady:

1. V súčasnosti je výberkový les popísaný v LHP ako trojvrstvový.
Každá etáž jednotlivo (to je chápanie zložité, ktoré odrádza les-

222 223
 níkov), tým sa dostáva do štruktúry porastu umelé rozdeľova-
nie a popisovanie opatrení pre každú vrstvu.
Návrh pre budúcnosť:
a) porast výberkovej štruktúry
b) porast v prebudove na výberkové lesy
Zistenie zásoby priemerkovaním naplno je najpresnejšia metó-
da (i najprácnejšia). Po spriemerkovaní zistíme zásobu i hrúbkovú
štruktúru. Tým získame základné hodnoty, z ktorých vychádzame.
2. Po zistení zásoby za ďalšie obdobie zistíme priemerný ročný prí-
rastok, ktorý nám poslúži pre posúdenie výšky ťažby.
3. Ďalším potrebným faktorom je stanovenie priemernej zásoby
daného porastu.(francúzski lesníci používajú jednoduchú me-
tódu na stanovenie zásoby - maximálna výška stromov v danom
čase krát 10, príklad - výška stromu 35 m x 10 = 350 m3 je
priemerná zásoba.) To je úloha pre zriaďovateľov, podobne ako
zisťovanie zásoby na skusných plochách.
4. Z predošlých faktorov vychádzame pri určení výšky ťažby. Ak
potrebujeme zvýšiť zásobu porastu, ťažbu znížime oproti prí-
rastku a opačne (o realizácii ťažby v ďalšej kapitole).
5. Cieľom pestovania lesa sa musí stať faktor - USMERNIŤ A VY-
UŽIŤ RASTOVÉ SCHOPNOSTI A SAMOREGULÁCIU. Ťažbové
opatrenia robiť tak, aby bol rozsah pestovných rubov a náklady
s tým spojené čím nižšie.
Možnosť zavedenia výberkového spôsobu:
1. Za najdôležitejšie považujem pochopenie podstaty výberkového
spôsobu. Pri podrastovom spôsobe hospodárenia, ktorý v sú-
časnosti (žiaľ Bohu) prevláda, prirodzené zmladenie, ku ktoré-
mu dochádza presvetľovaním porastov a je samozrejmosťou, sa
tu stáva cieľom.
Pri výberkovom spôsobe je cieľom stabilita porastu, a jeho tr-
valá a kvalitná produkcia drevnej hmoty (zároveň s ostatnými
funkciami).
Pestovanie prevažne ihličnatých porastov je spracované a pub-
likované na vysokej vedeckej úrovni.
Definície a princípy budem posudzovať z praktického hľadiska
a z osobných skúseností.
224
(Pestovanie listnatých, prevažne bukových porastov, bude sa-
mostatná kapitola.)
Pri výberkovom spôsobe stráca na význame vek porastov. Na-
hrádza ho rubná zrelosť, cieľová hrúbka. Základným charak-
teristickým znakom je nezávislý rast stromov od mladosti do
rubnej zrelosti. (Platí pre ihličnaté porasty.) Stromy si v raste
neprekážajú, vzájomne sa dopĺňajú a optimálne využívajú dis-
ponibilný priestor. Priestorové usporiadanie je nepravidelné.
Realizačným nástrojom výberkového spôsobu je výberkový rub.
Ja som v poslednom období v snahe zjednodušenia pestovania
a ťažby začal používať pojmy
- pestovný rub (o ňom už bola zmienka)
- výberkový rub
Áno, výberkový rub v hmote hrúbia. Platia tu zásady, kto-
ré je potrebné mať na zreteli:
a) Pri vyznačovaní výberkového rubu začíname vždy posudzova-
ním najvyššieho, najkvalitnejšieho stromu v hlúčiku.
b) Výberkovým rubom odstraňujeme stromy, ktoré dosiahli rubnú
zrelosť.
c) Za rubne zrelý považujeme každý strom, ktorý prekáža v raste
najkvalitnejšiemu stromu.
Za rubne zrelý považujeme strom, ktorý dosiahol cieľovú hrúbku
(v prsnej výške 1,3 m - u ihličnatých drevín 65-70 cm, u listná-
čov 55-60 cm).
2. Sprístupnenie porastov zvážnicami a približovacími linkami sú
základným predpokladom výberkového spôsobu hospodárenia.
Najvhodnejšia vzdialenosť medzi približovacími linkami sa
osvedčila od 30 do 40 m o šírke 3 m. Dlhé svahy je potrebné
sprístupniť zvážnicami so sklonom od 10 do 20 %. Výhodné je,
ak sú zvážnice v smere vrstevníc a linky po spádnici so širokým
zakončením k nim. Čím sú svahy strmšie (60-70 %), ak to do-
volí stav terénu, sú vhodné zvážnice vzdialené od 100 do 200 m.
Na strmších svahoch je potrebné prispôsobiť technológiu pri-
bližovania lanom ŠLKT zo zvážnice. V miernejších svahoch sa
približovací prostriedok pohybuje po približovacej linke. Stromy
sa rúbu smerom k približovacím linkám, podľa potreby sa pre-
režú a jednotlivo vyťahujú na približovaciu linku.
Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že investície do zvážnic
225
 sa vyplatia. Pri výstavbe nových zvážnic je potrebné postupovať
veľmi citlivo, zvlášť v strmých svahoch, rozumne využívať terén
a šírku zvážnice budovať len na potrebnú šírku max 4m. Trasu
zvážnice voliť tak, aby sa využili stromy na spodnej strane zváž-
nice ako opora pri približovaní surových kmeňov.
3. Ďalším dôležitým predpokladom pre zavedenie výberkového
XII. Od zložitosti k jednoduchosti
spôsobu je predpoklad prirodzeného zmladenia, ktoré vzniká
pri presvetľovaní porastov ako samozrejmosť (pri podrastovom
sa stáva cieľom).
Ak začíname pracovať na prebudove porastov na výberkový les,
je potrebné dôkladne poznať podmienky ako bude porast rea- Keď som v roku 1992 začal intenzívne presadzovať výberko-
govať na intenzitu zásahu, aby nedošlo k celoplošnému zmlade- vý spôsob hospodárenia, študoval som každú literatúru, ktorá sa
niu (to je ten lepší prípad) alebo zaburineniu. zaoberala prírode blízkym hospodárením. V každom poraste som
sa snažil aplikovať poznatky z preštudovaných materiálov. Začal
som všetko v prírode chápať viac v súvislostiach. Veľmi intenzív-
ne som sa zaoberal princípmi výberkového spôsobu hospodárenia.
Postupne som chápal, že sú ZÁKLADNÝM KAMEŇOM výberkového
spôsobu. Najprv sa mi zdali zložité, neskôr však s pribúdajúci-
mi skúsenosťami pri vyznačovaní porastu (porovnanie jeho stavu
pred ťažbovým zásahom a po jeho vykonaní) som získaval skúse-
nosti, ako pokračovať v ďalších porastoch.

Základné výberkové princípy:

1. Trvalé zachovanie lesného ekosystému
2. Trvalá možnosť ťažby rubne zrelých stromov
3. Udržiavanie rovnovážneho stavu porastu
4. Systematické zasahovanie do všetkých vrstiev porastu
5. Trvalé, nepravidelné prirodzené zmladenie

Pri rozbore jednotlivých princípov sa nebudem zaoberať kaž-

dým jednotlivo. Tým, že som sa ich snažil pochopiť komplexne,
pochopil som ich - JEDNODUCHOSŤ.
Každý zásah v poraste musíme prispôsobiť jeho stavu (vek,
zakmenenie, rozvrstvenie, nadmorská výška, expozícia) a podľa
toho určíme silu zásahu (množstvo vyťažených m3).
Najdôležitejšou zásadou, ktorú musíme mať na zreteli, je ZA-
CHOVANIE ALEBO ZVÝŠENIE STABILITY daného porastu. Druhou
zásadou je zabezpečenie trvalej a kvalitnej produkcie drevnej hmoty.

226 227
 Zopakujme si znovu postup pri vyznačovaní výberkového
rubu. Nikdy nevstupujeme do porastu so zámerom - vyznačiť
predpísané množstvo m3 podľa LHP. Vyznačujeme podľa potreby
porastu so zámerom zachovávania a zlepšenia stability a trvalosti
a kvality produkcie.
Ako prvé posudzujeme zdravotný stav a prvé vyznačíme stro-
my poškodené (hynúce, uhynuté - staré sucháre, zlomy, ak to
z bezpečnostného hľadiska nie je potrebné, necháme stáť). Ďalej
posudzujeme najkvalitnejší (najvyšší) strom. Ak nedosiahol cieľovú
hrúbku, alebo neprekáža v raste kvalitnejším, vyznačíme strom,
ktorý obmedzuje jeho rast.
Ak najhrubší najvyšší strom dosiahol rubnú zrelosť, tak ho
vyznačíme. Pri tom musíme mať na zreteli, aký vplyv to bude mať
na tú časť porastu po jeho vyťažení (škody ťažbou, približovaním).
Ďalej zvažujeme, či je potrebné rozpojiť koruny stromov
v strednej vrstve. Ďalej sa zaoberáme, aký to bude mať vplyv
na prirodzené zmladenie (na jeho vznik alebo podporu) a využitie
samoregulácie, ktorú regulujeme prísunom svetla vyťažením stro-
mov.
Tým som chcel zvýrazniť tú skutočnosť, že pri vyznačení a ná-
slednom vyťažení len jedného stromu je potrebné vychádzať zo
základných princípov, ktoré sa v praxi prelínajú a dôjdeme k jed-
noduchosti - STABILITA a TRVALOSŤ lesa.
228
XIII. Bukový výberkový les
„KTO HĽADÁ, NEPRESTANE,
DOKEDY NENÁJDE.“
-z Evanjelia Hebrejcov
Pestovanie listnatých porastov sa v súčasnosti vykonáva pre-
važne podrastovým spôsobom, formou okrajových clonných rubov
v pásoch širokých väčšinou na dve výšky porastu. Po presvetľova-
cích ruboch a zabezpečení následného prirodzeného zmladenia sa
dorúbavajú stromy hornej vrstvy (vznikajú rúbaniská) bez ohľadu
na ich rubnú zrelosť.
Sú to umelé a pre les neprirodzené zásahy. Stráca sa prírastok
drevnej hmoty.
Prečo sa takú dlhú dobu uplatňuje tento spôsob hospodáre-
nia? Asi preto, že je pohodlné plniť predpisy LHP. Veď pri dorube
v pásoch je potrebné zachovať LEN 50 % PRIRODZENÉHO ZMLA-
DENIA. Aké je to jednoduché (zatiaľ, žiaľ Bohu, pre väčšinu les-
níkov). Zvyšnú plochu, ktorá sa zničila ťažbou a približovaním,
je potrebné samozrejme umelo obnoviť. Umelá obnova je v týchto
prípadoch veľkým PREPYCHOM, ba priam hazardom a mrhaním
peňazí!
Už v predošlých kapitolách som odsudzoval rúbaňový spôsob.
Teraz chcem na to poukázať z iného uhla pohľadu. Chcem vysvetliť
skutočnú potrebu životného priestoru stromu od semenáčika po
dospelý strom.
V lese pestovanom výberkovým spôsobom (alebo prírodnom)
semenáčiky (buka, v tejto kapitole sa zaoberáme bukom) žijú, pre-
žívajú v tieni materského porastu, postupne odrastajú, prežívajú
229
 geneticky najsilnejšie jedince. Odrastajú cez vývojovú fázu žrďovín
a dostávajú sa do hornej vrstvy s čoraz väčšími nárokmi na svetlo.
Výberkovým pestovným rubom už len usmerňujeme rast, to je prí-
rode blízke obhospodarovanie (podrobnejšie v ďalšej časti).
Čo robíme pri podrastovom hospodárení? Presne pravý opak!
Uvoľnené prirodzené zmladenie buka reaguje veľmi rýchlym
rastom. Obrovský počet jedincov v náraste začína bojovať o preži-
tie. Životný priestor sa im zmenšuje. Ako reagujú? Rýchlym rastom
do výšky, geneticky najsilnejšie (nie vždy najkvalitnejšie) napredu-
jú. Vznikajú predrastlíky, rozrastlíky.
Tu je však už potrebný pestovný zásah, ktorý je potrebné uro-
biť včas (omeškanie sa prejaví v zhoršení kvality budúceho porastu
alebo preštíhlenie - oslabenie stability).
Finančné náklady na pestovné ruby sú vysoké.
Vznikajú rovnoveké mladiny, v prechode do žrďovín sú znovu
vysoké náklady na ťažbovú činnosť v prebierkach.
Porasty v čase dospelosti majú pomerne malé koruny a po
clonných ruboch, keď sa im konečne koruny rozpoja (nie však za
účelom ďalšieho pestovania, ale presvetlenie pre prirodzené zmla-
denie), teraz by skutočne mohli plne využívať svetlostný prírastok
- jednoducho sa dorúbu.
Verím, že to sú dostatočné argumenty na zamyslenie.
Chcem sa opýtať:
„Dokedy budeme ignorovať zákony Prírody (Stvoriteľa)?“
Prečo sa doteraz neuznával výberkový spôsob jednotlivý
u buka (v prevažne bukových porastoch)? Prečo bola vhodná sku-
pinová obnova?
V dobe, keď som začal intenzívne používať výberkový spôsob,
som pracoval v zmiešaných porastoch. V nich sa odstraňovali ko-
šaté a nekvalitné buky, ktoré sa rozrástli po spracovaní kalamity.
Neskôr som začal pracovať v porastoch (jedľo - bučinách), kde boli
230
časti prevažne listnaté. I v týchto častiach som sa snažil uplat-
ňovať základné princípy výberkové. Zaoberal som sa jednotlivými
stromami, používal výberkový spôsob. A výsledok?
Podľa charakteristických znakov výberkového lesa (prevažne
ihličnatého) môj les nemôžem nazvať výberkový. Prečo? Ako už
bolo spomínané v predošlej časti, základným charakteristickým
znakom výberkového lesa je - nezávislosť stromov, ktorý sa u buka
nedá uplatniť, ďalej - optimálne využitie disponibilného priestoru
tiež nie je možné dodržať.
Pri uplatňovaní princípov som sa zamýšľal, ako ich dodržať
alebo čiastočne uplatniť. Postupne som dospel k takému záveru:
1. Trvalé zachovanie lesného ekosystému bude možné zachovať.
2. Trvalá možnosť ťažby rubne zrelých kmeňov - tá bude záležať
na veku porastu (v mladšom 50-60 ročnom pri rozpájaní korún
najkvalitnejších z nadúrovne i úrovne je možnosť rýchlejšieho
rozvrstvenia porastu, vytvorenie druhej etáže) a jeho výmere.
3. Systematické zasahovanie do všetkých vrstiev porastu - to sa
dá zrealizovať.
4. Udržiavaním rovnovážneho stavu na väčšej výmere sa vytvorí
mozaikový charakter.
5. Trvalé a nepravidelné prirodzené zmladenie sa dá uplatniť.
Čo z toho vyplynulo do budúcnosti?
Ak sa dajú uplatniť princípy a porast nespĺňa charakteristické
znaky výberkového lesa, tak je potrebné ich zmeniť pre listnaté
bukové porasty. Začal som viac študovať. Mozaikové a hodnotové
hospodárstvo - ktoré prednáša na TU vo Zvolene môj dobrý pria-
teľ, prof. Milan Saniga. Došiel som k záveru, že i tento systém sa
dá zjednodušiť, aby bol pre prevádzku ľahšie pochopiteľný, aby
zohľadňoval rastové schopnosti buka.
Navrhol som názov: PRINCÍP USMERNENIA A VYUŽITIA RAS-
TOVÉHO POTENCIÁLU. Obsahuje 5 základných zásad:
1. Buka pestujeme od mladosti v rôznovekých hlúčikoch v zápoji
v polotieni pod hornou vrstvou porastu so zámerom dosiahnu-
tia mozaikovej štruktúry a trvalo kvalitnej produkcie drevnej
hmoty.
2. Pestovnými rubmi odstraňujeme rozrastlíky zo spodnej vrstvy.
Predrastlíky ponechávame na samoreguláciu.
231
 3. Prechodom stromov do strednej vrstvy (10-26 cm v prsnej výš-
ke) rozpájame postupne ich koruny.
4. Výberkovým rubom odstraňujeme kmene, ktoré prekážajú
v raste kvalitnejším zložkám porastu.
5. Najkvalitnejšie kmene dopestujeme do cieľovej hrúbky 55-
60 cm (v prsnej výške).
Princíp usmernenia a využitia rastových schopností listnáčov
(v našom prípade buka) vystihuje podstatu a zámer pestovania.
Buk je drevina, ktorá veľmi pozitívne reaguje na zvýšený prísun
svetla prírastkom nielen výškovým, ale má i tendenciu sa rozrastať
do šírky. Naším cieľom je tieto vlastnosti zužitkovať. Pri pestovaní
buka nemôžeme uplatniť nezávislý rast od mladosti, ako je tomu
v ihličnatom výberkovom lese. Preto pestujeme buka výberkovým
spôsobom od mladosti v hlúčikoch v zápoji v polotieni pod hornou
vrstvou porastu.
Rast tejto spodnej vrstvy porastu od nárastov cez mladiny
usmerňujeme:
Pestovnými rubmi odstraňujeme rozrastlíky zo spodnej vrstvy.
Kvalitné predrastlíky ponechávame na samoreguláciu. V tejto fáze
postačuje odstránenie rozrastlíkov.
Ak je hlúčik viac uvoľnený po ťažbe stromov z hornej vrstvy,
tak pestovným rubom odstránime nekvalitné jedince z úrovne.
Na rast spodnej vrstvy má vplyv prísun svetla cez hornú vrstvu.
Preto tak zdôrazňujem samoreguláciu. Pri obmedzenom prieniku
svetla do spodnej vrstvy prežívajú geneticky najkvalitnejšie jedin-
ce. Tento faktor je potrebné využiť. V pestovných ruboch podpo-
rujeme tie najkvalitnejšie jedince. Do podúrovne nezasahujeme.
Vynaložené náklady sú veľmi nízke. Na rast spodnej vrstvy majú
vplyv i jednotlivé rozrastlíky v strednej vrstve. Ony síce vypĺňajú
disponibilný priestor medzi dolnou a hornou vrstvou porastu, ale
prekážajú v raste hlúčikom v spodnej vrstve. Ak by sme ich po-
nechali rásť, tak čo sa nám stane? Hlúčiky spodnej vrstvy by len
prežívali, neprirastali, niektoré by odumreli. A to je ten podstat-
ný rozdiel medzi výberkovým spôsobom ihličnatým, a pestovaním
buka výberkovým spôsobom.
Buka môžeme pestovať len v dvoch vrstvách nad sebou. Jed-
notlivé rozrastlíky zo strednej vrstvy odstraňujeme. Mladina musí
dorásť do strednej vrstvy v zápoji. Tu sa už dostávame do rastovej
232
fázy, keď postupne rozpájame koruny najkvalitnejším stromom
- výberkovým rubom. A tu sme pri podstate princípu usmerne-
nia a využitia rastového potenciálu a jeho správneho pochopenia
a realizovania. Okrem odbornosti je tu potrebné vložiť cit, pokoru,
lásku.
Tu by som si dovolil citát Chalíla Džibrána z knihy PROROK:
„Keď pracujete, milujete skutočne život, a milovať prostredníctvom
práce znamená dôverne poznať najskrytejšie tajomstvo života -
práca je zviditeľnená láska.“
Výberkovým rubom odstraňujeme stromy, ktoré prekážajú
v raste kvalitnejším zložkám porastu. (Prečo hovorím zložkám a nie
stromom? V niektorých prípadoch uvoľňujeme hlúčiky nárastov
alebo mladiny odstránením nekvalitných stromov).
Naším cieľom je dopestovanie cenných sortimentov buka cie-
ľových hrúbok a zabezpečenie trvalosti a stability lesa.
Pri tomto spôsobe hospodárenia dávame každému stromu
možnosť, aby naplnil svoje poslanie, aby sa dožil rubnej zrelosti.
Je to najvhodnejší spôsob hospodárenia z ekonomického hľadiska
a je najbližší k prírode blízkemu obhospodarovaniu. Osvedčil sa v
pestovaní porastov pod Kloptaňou i Zbojníckou skalou na Smolníc-
kej osade. Správnosť tejto cesty potvrdilo porovnanie s Badínskym
pralesom. Štruktúra našich pestovaných porastov výberkovým
spôsobom je podobná prírodnému lesu v Badíne. (Ako príklad po-
slúžia fotografie môjho priateľa Ruda Bruchánika, propagátora vý-
berkového spôsobu na Generálnom riaditeľstve štátnych Lesov SR
v Banskej Bystrici, v publikácii - Prírode blízke obhospodarovanie.
Porovnanie Badínsky prales - Smolnícka osada).
Odpoveď, či ideme správnou cestou, dal prales - je to správna
cesta pestovania lesa! Cesta, ktorá vychádza z poznania zákonov
Prírody, cesta na ktorej nás vedie Ruka Božia.
Charakteristické znaky bukového výberkového lesa:
1. Mozaiková štruktúra blízka prírodnému lesu.
2. Rast stromov v zápoji od mladosti do dosiahnutia strednej vrs-
tvy.
3. Nezávislý rast stromov v hornej vrstve.
4. Pestovanie prebieha v dvoch vrstvách nad sebou.
5. Odstraňovanie jednotlivých rozrastlíkov v strednej vrstve.
233
 6. Dopestovanie cenných sortimentov cieľových hrúbok.
7. Prirodzené zmladenie nie je cieľom , ale len súčasťou pestova-
nia.

Výhody pestovania listnatých, prevažne bukových poras-

tov, v porovnaní s podrastovým spôsobom:
1. Odpadá umelá obnova a s ňou spojené vysoké finančné nákla-
dy.
2. Odpadá následná ochrana umelo založených kultúr.
3. Znižujú sa náklady na pestovné ruby.
4. Zvyšuje sa kvalita cenných sortimentov. Postupným uvoľňova-
ním korún je obmedzená možnosť tvorby nepravého jadra.
5. Zvyšuje sa prírastok na drevnej hmote.
6. Zvyšuje sa stabilita porastov.

Nevýhody:
Aj v tomto prípade by som to nenazval nevýhodami. Ako som
už spomínal, tento spôsob hospodárenia vyžaduje väčšiu prác-
nosť v ťažbovej činnosti. Väčšiu odbornosť, viac citu a lásky k vy-
konávanej práci. Finančné náklady sú vyššie v ťažbovej činnosti
v porovnaní s rúbaňovým spôsobom. Sú však zanedbateľné s tým,
koľko sa ušetrí v pestovnej činnosti.
Vo výberkovom bukovom hospodárení sú približovacie linky
zvlášť dôležité. Ťažbu je možné vykonávať len v období bez miaz-
gy od októbra do marca. Dôležitým výkonom po vykonaní ťažby
a priblíženia surových kmeňov je - POŤAŽBOVÁ ÚPRAVA. Z čoho
pozostáva? Z prerezania vrcholov, hrubých vetiev a ich stiahnu-
tia na zem (ako v pestovnom rube) z nárastov alebo ohnutých
kmienkov mladiny. Nie je potrebné uhadzovanie haluziny ako
na rúbanisku (ďalšia finančná úspora). Ďalej v poťažbovej úprave
je potrebné po uvoľnení častí mladín od vetiev ohnuté kmienky
vyrovnať (ktoré sú veľmi poškodené zrezať), zlomené zrezať. Túto
činnosť vykonáva pracovná skupina, ktorá zrealizovala ťažbu. Naj-
vhodnejšie je vykonanie hneď po priblížení spíleného stromu.
Verím, že i tieto moje poznatky s pestovaním buka prispejú
k zmene myslenia v pestovaní lesa.

234 235

XIV. Kvalita ťažby = kvalita lesa
A sme znovu v poraste 148. Nie je však predvianočný čas roku
2009, keď som budúcemu lesnému inžinierovi Peťovi Miklušovi
pomáhal vyhľadávať výberové stromy, a to v poraste určenom zria-
ďovateľmi LHP na roky 1994-2003 na dorub v striedavých pásoch.
Je začiatok januára 1994, začína sa ťažba v poraste 148. Nie
však dorub. Začíname výberkovým spôsobom, jednotlivým výbe-
rom. V tom čase bol vedúcim správy Jano Kačmár. Bolo to obdo-
bie nového LHP. Predpisy v porastoch rubného veku pozostávali
vo veľkej miere z dorubov na striedavých pásoch, tie umožňova-
li vysoké výkony komplexným čatám v ťažbovej činnosti. Lesnej
správe to umožňovalo dobré plnenie plánu.
Preto i postoj vedúceho a samostatného technika pre ťažbu
Ruda Karabína pre výberkový spôsob nebol veľmi pozitívny. Na les-
ných obvodoch Zbojnícka skala, Lenivá, Hohal začala ťažba podľa
predpisov - doruby. Ja však začínam v poraste určenom na dorub
jednotlivým výberom s podmienkou, že po ukončení porast skon-
trolujú pracovníci LS Smolnícka osada a vedenie LZ Margecany
a rozhodnú o pokračovaní vo výberkovom spôsobe.
Prečo taký postoj lesnej správy a lesného závodu? Dôvodov je
niekoľko.
1. Nižšie množstvo vykonanej ťažby oproti predpisu.
2. Nižší výkon v ťažbe a približovaní (na doruboch majú „rekordéri“
s ŠLKT v približovaní Jano Mikula a Jožo Bosák 800-1000 m3
výkon za mesiac. Pri výberkovom má Lajči Žiga 400-500 m3).
3. Vyšší finančný náklad v ťažbovej činnosti, lebo je nižšia priemer-
ná hmotnatosť vyťažených stromov. V listnatej hmote je prie-
mer len do 0,39 v dôsledku spracovania rozrastlíkov v strednej
vrstve.
4. Ďalej tu boli tvrdenia (ktoré však nemali žiadne opodstatnenie),
236
že porasty nevydržia, že to rozvráti vietor, že sa jedľa nezmladí.
Všetko s úmyslom odradiť ma od výberkového spôsobu.
Nepochopili však jednu veľmi dôležitú a závažnú skutočnosť
a tou je napĺňanie Božích zámerov - zachovanie prírody, zachova-
nie Božieho diela - pôvodných porastov. Neskôr som to pochopil
ako Božie poslanie v tom zmysle, že v živote sa môže človek snažiť
o čokoľvek, naplní sa len to čo je v Božom pláne.
Začala sa ťažká cesta presadzovania hospodárenia blízkeho
prírode.
Rozozvučal sa spev motorových píl v rukách Jula a Ferka Pla-
chetku, s ktorými som spolupracoval už 10 rokov na lesnom obvo-
de Lenivá. Vodičom ŠLKT bol vtedy ich švagor Lajči Žiga (Rómovia),
neskôr Pišta Sadvár. V takom zložení potom pracovali ďalších
10 rokov. Už v tom čase mali dostatočné skúsenosti s jednotlivým
spracovaním kalamity. Tu ich však čakala náročná skúška. Po-
trebovali sme dokázať oprávnenosť výberkového spôsobu, všetko
záležalo na kvalite ich vykonaných prác.
V poraste bolo veľa starých košatých bukov, pozostatkov po
spracovaní kalamity v predošlých rokoch. Mali dosť svetla, tak sa
poriadne rozrástli. K ťažbe sme pristupovali tak, že pred samotnou
ťažbou som porast prechádzal s „parťákom“ Julom, označili sme
smer stínky kriedou, aby bolo poškodenie porastu čo najmenšie.
Približovacie linky som označoval žltou farbou. (V tom čase štet-
com emailovou farbou, vidno ju ešte i dnes na rozdiel od sprayov,
ktoré po pár rokoch opadnú.) Okrem spevu motorových píl (áno, je
to spev oproti kvíleniu a plaču na rúbaniskách) sa ozýva pravidel-
né klopanie. To údery kálačky na železný klin oznamujú, že starý
strom ešte odoláva, aby padol tam, odkiaľ vzišiel. K zemi. Musí
však padnúť tam, kde svojím pádom nepoškodí len svoje najmlad-
šie potomstvo (nárast, mladinu), ale i odrastené stromy.
Niekedy sa úder kovu na kov, ktorý pripomína úder na zvon,
mení na tlmený tlkot. To už nepostačujú železné kliny, vtedy prí-
du na pomoc drevené zo suchých bukových konárov. Stáva sa, že
ubehne i hodina a strom stále stojí, chlapi sa potia, striedajú sa
v klinovaní až napokon strom zavzdychá, zapraská, chlapi ustu-
pujú do bezpečnej vzdialenosti, ozýva sa lámanie vetiev a nakoniec
rachot a pri dopade na zem rana ako z dela. Musia sa drevorubači
tak trápiť, keď pri ťažbe na rúbaniskách majú za tú dobu už vy-
237
 ťažené ďalšie stromy? Je ich prístup k práci pochopený? Oni však
pochopili snahu o zachovanie pôvodných porastov na Smolníckej
osade, kde ich otcovia (i môj otec) a dedovia prežili ako drevoru-
bači. Pochopili, že na kvalite ich vykonaných prác je postavená
kvalita budúcich výberkových lesov. Vždy som si hlboko vážil ich
poctivú prácu a snažil som sa v rámci svojich možností, aby za
kvalitne odvedenú prácu boli i dostatočne odmenení.
238
To dávalo dobré predpoklady do budúcnosti. Snažil som sa
byť každodenne v poraste, kde sa vykonávala ťažba a približovanie.
Niekedy sa stalo, že sa vyskytol prípad, keď vyznačený strom sa
dal zrúbať za predpokladu zoťatia i ďalšieho stromu. Tu bolo po-
trebné sa rozhodnúť - buď doznačiť ďalší strom, alebo ho ponechať
do ďalšieho zásahu. Bola i tretia možnosť - zmazať označený strom
a označiť druhý na ťažbu.
Dni ubiehali, porast začal meniť svoju tvár. Boli vyťažené ko-
šaté buky, staré poškodené jedle, smreky z hornej vrstvy poras-
tu. Zo strednej vrstvy nekvalitné buky (tie boli réžijným záprahom
priblížené na vývozné miesto) a podľa potreby rozpojené koruny
v hornej a strednej vrstve. Približovacie linky som spolu s Ďurom
Plachetkom vyčistil. Tu som sa prvýkrát stretol s budúcim správ-
com Paľkom Fabiánom, pracoval vtedy na podniku Východoslo-
vesnké štátne lesy Košice, prišiel na kontrolu porastu. S vedúcim
Janom Kačmárom hľadali lesníka.
„Veď ja som vedúci LO Kloptaň“ - oblečený som bol v montér-
kach a s Ďurom sme práve pálili kopu haluziny na približovacej
linke, vyšiel som spoza dymovej clony.
„To že je lesník? To vidím prvý raz!“ povedal Paľo Fabián.
Také bolo moje prvé stretnutie s Paľkom Fabiánom (teraz vý-
robný námestník v Štátnych lesoch TANAP-u).
Táto i ďalšie kontroly dopadli dobre v prospech výberkového
spôsobu. Spomeniem však kontrolu z vtedajšieho LZ Margecany,
riaditeľa Jozefa Hlásneho. Porast už bol skoro ukončený. Popre-
chádzal sa a hovorí:
„Ja by som ešte vybral nejaké buky.“
Vtedy som vedel, že mám vyhraté, že ma bude podporovať
v mojom snažení. Tak isto som mal i podporu od vedúceho Jana
Kačmára, ktorý postupne zmenil svoj názor. Veľká škoda však je,
že na ostatných obvodoch pokračovali ešte rúbaňmi. Mladší kole-
govia Jaro Kovalčik, Peťo Palaščák i Jano Vilčko mi hovorili: „Ty si
starší, na teba dajú, ale my sa šéfovi nemôžeme postaviť.“
Títo mladí kolegovia mali snahu prejsť na tento spôsob hos-
podárenia. Sami videli, ako pozitívne im reagujú porasty po spra-
covaní jednotlivej kalamity na prirodzené zmladenie. Jano Kačmár
to pochopil, žiaľ Bohu neskoro, ale predsa. V tom istom roku bola
vydaná i vyhláška o právomoci OLH pre jemnejšie spôsoby hospo-
239
 dárenia. Pomaly sa prešlo na celej Smolníckej osade k výberkové-
mu spôsobu.
Ako plynuli roky, získavali sme väčšie skúsenosti. Pribúdalo
porastov v prebudove na výberkový les. Prichádzali sme do ťažších
terénov pod Kloptaňou, do porastov s pôvodným zložením. Okrem
buka a jedle sú tu ešte javory, jasene a bresty - vytvárajú ráz prale-
sovitého charakteru. Svah v niektorých porastoch dosahuje 70%.
Tu už nepotrebujem označovať smer stínky vyznačených stro-
mov. Moji drevorubači, Plachetkovci, už získali dostatočné skúse-
nosti pri stínke hrubých listnáčov (hmota najhrubších presahuje
10 m3) a sami najlepšie vedia ako, akým smerom ten ktorý strom
spíliť. Pri stromoch určených k ťažbe, ktoré boli silno naklonené
opačným smerom a klinovaním sa nedali usmerniť do určeného
smeru, pomáhali sme si lanom navijaka ŠLKT. Aký bol postup?
Používali sme ľahký drevený rebrík 4 m vysoký. Pomocou
neho sme upevnili lano zhruba 4-5 m nad zemou. Lano malo dĺž-
ku minimálne 60 m. ŠLKT sa postavil do smeru pádu stromu na
bezpečné miesto a zľahka napol lano. Parťák Július (on prevádzal
stínku tých najzložitejších prípadov) urobil zátinok a dal zname-
nie vodičovi ŠLKT Pištovi Sadvárovi (vtedy bol vodičom on, neskôr
Peter Kluknavský), aby napol lano. Potom začal rezať hlavný rez,
keď ho dokončoval, znovu dal znamenie - ťahaj, strom sa naklonil
a padol do určeného smeru. Niekedy pri veľmi naklonených bolo
potrebné postupovať bezpečnejšie. Pri napnutom lane sa robil naj-
prv hlavný rez, a nakoniec zátinok. Bol to náročný postup, kde
musela byť súhra medzi pilčíkom a vodičom ŠLKT. Tak sme postu-
povali v náročných podmienkach, výsledkom však boli zachované
nepoškodené porasty.
V jednom prípade, kde došlo k poruche na ŠLKT, náhle po-
tiahnutie lanom (vtedy bol vodičom Peter Kluknavský) spôsobilo
rozštiepenie buka (ktorý nemal ukončený hlavný rez) a jeho pád
tesne vedľa Júliusa. On sa stačil odhodiť nabok (anjel strážny bol
pri nás). V tento deň sme mali naplánované týmto spôsobom zrú-
bať starý usýchajúci brest. Ostal, stojí tam dodnes ako pomník.
Vďaka poctivej, vysoko odbornej práci Plachetkovcov sa po-
darilo uspieť s výberkovým spôsobom. Akokoľvek dobre mienené
myšlienky lesného hospodára sú len časťou k dosiahnutiu cieľa.
To najhlavnejšie je v realizácii myšlienok ťažbovou skupinou. Tak
ako by mal byť lesník na lesnom obvode od nástupu až do ukon-
240
čenia služby na jednom mieste, tak je potrebné stabilizovať i trvalé
pracovné skupiny v ťažbovej činnosti.
Čo sa však deje v súčasnosti?
Výberové konania (ktorá pracovná skupina ponúkne nižšiu
cenu, tá vyhráva) a s tým spojené striedanie pracovných skupín,
ktorým záleží len na zárobku, je tým najhorším riešením pre výber-
kový spôsob. Na také opatrenia doplatila i „moja“ bývalá pracovná
skupina Júliusa Plachetku. Kvalitne vykonaná práca a byrokratic-
ké stanovenie cien v ťažbovej činnosti spôsobilo jej rozpad.
Kvalitu práce ohodnotili i rôzne exkurzné návštevy. Pri jednej
takejto návšteve kolegov z Maďarska, ktorí chceli na vlastné oči
vidieť pracovnú skupinu pri práci v listnatom poraste sa to po-
tvrdilo, že výberkový spôsob sa dá realizovať v listnáčoch. Práve
keď sme s lesníkmi z Maďarska prišli do porastu pod Kloptaňou
v nadmorskej výške 900 m, bol koniec októbra, lístie zo stromov
už bolo opadané. Bol dobrý prehľad do korún stromov. Mohli sme
porovnať porast pred a po zásahu.
ŠLKT stál na zvážnici na začiatku približovacej linky (vodičom
bol už Miro Beňo). Július, Ferko a mladý Albert Žiga (to bolo po-
sledné zloženie pracovnej skupiny) spiľovali buky smerom k pri-
bližovacej linke. Po ich spílení zišiel traktor dole linkou. Chlapi
odložili píly, vytiahli laná k spíleným kusom. Po jednom ich Miro
vytiahol. Buky, ktoré padli krížom cez linku, prerezali a vytiahli.
Pri vyťahovaní bolo potrebné niektoré kmene odopnúť, lano pre-
tiahnuť vedľa iného stromu, aby nedošlo k poškodeniu a znovu
zapnúť. Tak sa zahraniční lesníci presvedčili o oprávnenosti použi-
tia výberkového spôsobu u buka a jeho realizácie priamo v poraste
ťažbovou skupinou s použitím ŠLKT.
V roku 2008 bola pracovná skupina v zložení - Július Plachet-
ka - vedúci, Miro Beňo - vodič ŠLKT, Ferko Plachetka a Albert Žiga
ocenená v súťaži o Lesoochranársky čin roka. Áno, ich práca bola
ohodnotená! (Nie však vlastnou firmou.) V súčasnej dobe už táto
pracovná skupina neexistuje, rozpadla sa. Žiaľ Bohu.
Na záver znovu kladiem otázky:
- Záleží nám na budúcnosti a kvalite našich lesov?
- Uvedomujeme si, že ich stav záleží na kvalite ťažbových
prác?
241

XV. Rok 2002 - stretnutia
Bolo pochmúrne októbrové ráno. Tejto noci napadol na Klop-
tani prvý sneh. Je 4. október 2002, dátum, ktorý mi utkvel v pa-
mäti. Lístie jarabín sa sfarbilo do červena, na javoroch zažiarila
zlatožltá farba. Buky menia svoju farbu od oranžovej do hneda
pod vplyvom prvých mrazov. Šišky na jedli sa začínajú rozpadávať,
doteraz pripomínajúce sviece na oltári chrámu lesa. Dnešný deň je
v nižších polohách pod Kloptaňou hmlistý, akýsi zádumčivý. Je ti-
cho, vetrík nezafúka. Len kde tu tíško padá k zemi lístok z jaseňov.
Prechádzam cez porasty ochranného charakteru, kde vyruším
čriedu jeleníc, ktorá sa popása na čerstvo opadaných listoch jase-
ňa (prišli si tu liečiť reumu). Vonia to tu za škoricou, to paprade,
ktoré tu rastú na skalnatých a vlhkých miestach tak prenikavo vo-
ňajú. Ten pokoj a ticho, ktoré tu panuje, prerušuje žblnkot pada-
júcej vody pomedzi korene starého javora, medzi balvanmi vytvára
malý vodopád.
Táto divoká krása ma prinúti zastaviť sa a načúvať tichu. Po-
čúvať spev lesa, nemyslieť na nič. Vnímať tú krásu a vzdávať vďa-
ku Stvoriteľovi za Jeho dielo.
Vtom zazvoní mobil, preruší túto nádhernú chvíľu. Z telefónu
sa ozve:
„Zdravím, Ladislav. Tu Fabián, kde sa nachádzate?“
Bol to vedúci Lesnej správy Smolník, Paľo Fabián, ktorý mi
ďalej oznamuje:
„Stretneme sa o hodinu na Čéčovej na odvoznom mieste.
Príde jeden pán z generálneho riaditeľstva v Banskej Bystri-
ci, chce sa s vami stretnúť. Dovidenia.“
V dohodnutú dobu už som čakal na odvoznom mieste Čéčová
(miestne pomenovanie) na hranici porastu, ktorý bol v júni toho
242
roku (2002) súčasťou celoslovenskej akcie Pro Silva. Tu som sa
prvýkrát stretol s profesorom Milanom Sanigom z Lesníckej fakul-
ty vo Zvolene. Mal som to šťastie, že si vybral tento porast na Les-
nom obvode Kloptaň a že sme mohli spolu doprevádzať účastníkov
tejto akcie. To bol začiatok našej spolupráce pri presadzovaní vý-
berkového spôsobu. Táto spolupráca pretrváva doteraz a je založe-
ná na vzťahu dopĺňania vedeckých a praktických skúseností.
Z týchto spomienok ma vyruší zvuk motorového vozidla. Je to
terénne vozidlo NIVA. Z auta vystupujú dvaja muži. Jeden nižší, po-
černý, to je vedúci Paľo Fabián. Druhý vyšší, so striebristou briad-
kou, štíhly - je to ten pán z generálneho riaditeľstva - Ján Mičovský.
Títo dvaja muži znamenali veľmi veľa v mojom živote, boli to
oni, ktorí zviditeľnili Smolnícku osadu lesníckej verejnosti. Z náš-
ho stretnutia postupne vzniklo priateľstvo, ktoré stále pretrváva.
Bývalý vedúci Paľko Fabián je teraz pracovníkom Štátnych lesov
TANAPu. U nás pôsobil veľmi krátko, ale zanechal za sebou nez-
mazateľnú stopu. Bol to šéf, ktorého bolo vidieť, cítiť. Má veľkú
zásluhu na propagácii výberkového spôsobu.
Janko Mičovský, človek s veľkým srdcom, človek, ktorému nie
je ľahostajný stav štátnych lesov, človek mediálne známy z roz-
hlasu (Rádiovíkend), televízie (Rozprávanie stromov) ostáva stále
skromný.
Je veľkým šťastím v živote človeka stretnúť takých ľudí
a ešte väčším, mať možnosť s nimi spolupracovať.
Medzi tých vzácnych priateľov patrí i Rudo Bruchánik, ktorý je
úzko spätý so Smolníckou osadou. On ako pracovník generálneho
riaditeľstva Lesov SR Banská Bystrica organizuje už niekoľko ro-
kov školenia (Prírode blízke obhospodarovanie) odborných lesných
hospodárov, pestovateľov odštepných závodov v našich porastoch.
Má veľké zásluhy s prof. Sanigom na šírení a uplatňovaní myšlie-
nok hnutia Pro Silva. Je veľká škoda, že nemá väčšiu podporu ve-
denia GR Lesov SR. Je veľká škoda pre Lesy Slovenskej republiky,
že ľudia ako Rudo Bruchánik a Janko Mičovský ostávajú vo svo-
jom snažení nepochopení.
Snaha Ruda Bruchánika v uplatňovaní a presadzovaní príro-
de blízkeho obhospodarovania a výberkového spôsobu ako najjem-
nejšieho spôsobu pestovania ostáva akoby okrajovou záležitosťou
pre vedenie podniku, ktoré asi stále nechápe, že je potrebná zmena
v myslení v pestovaní lesa.
243
 Na potrebu zmeny a na chyby v hospodárení sa snažil pouká-
zať i Janko Mičovský.
Ako to dopadlo?
Bol zrušený komunikačný odbor. Petičná akcia „Ľudia pre les“
nesplnila naše očakávania. Môže to ísť takto ďalej, keď dobre mie-
nené názory, návrhy, riešenia, ktoré by zlepšili stav štátneho les-
níctva sú odmietané?
Príroda a les ako jej chrám nám ukazuje smer, akým sa máme
uberať. Treba sa len pozerať, no nie len očami, ale SRDCOM a po-
zorne a pokorne počúvať SPEV LESA a chápať jeho tajomstvá ukry-
té v skalách, stromoch, v každom liste, zaoberať sa pestovaním
jednotlivých stromov a rozumne využívať Dielo Stvoriteľa. Výber-
kový spôsob nám to umožňuje najlepšie. Jeho výsledky a snahu
o prebudovu na výberkový les predstavujem 4. októbra 2002 Jan-
kovi Mičovskému a vedúcemu správy Smolník, Paľkovi Fabiánovi.
Prechádzame cez porasty ktoré mali byť podľa predpisov LHP zrú-
bané. Janko neveriac krúti hlavou.
„Ako je to možné? Veď tie porasty sú nádherné!“
Krásne prirodzené zmladenie smreka, jedle, hlúčiky buka.
Nad nimi prerastá mladá jedľa do strednej vrstvy. V hornej vrstve
jedľa, buk, borovica, smrek.
V týchto porastoch bol v rokoch 1992-1994 vykonaný jed-
notlivý výberkový spôsob. (Uplynulo len 8 až 10 rokov a už vidno
akú obrovskú silu má les so svojím ekosystémom. Čože je to ta-
káto krátka doba v živote lesa? Ukazuje nám však ako reaguje les
na pozitívne zásahy.)
Ďalej prechádzame cez zmiešané porasty pôvodných jedľo-bu-
čín do vyšších polôh. I v týchto porastoch už bol vykonaný výber-
kový rub a v spodnej vrstve pestovné ruby. Tu je les rôznorodejší.
V hornej vrstve prevláda buk nad jedľou. Spodnú vrstvu vytvárajú
rôznoveké hlúčiky buka. Je zmladená i jedľa, tá je však pod ná-
rastom buka. svoj rast. Je tu zabezpečená trvalosť lesa a jeho zloženie citlivým
Prejavuje sa tu striedanie generácií jednotlivých druhov dre- prístupom v pestovaní pri zohľadnení nárokov a potrieb stromov
vín. Teraz sa to nezdá, ale v hornej vrstve prevláda jedľa, v men- v jednotlivých rastových fázach.
šej miere smrek. (Postupne vplyvom kalamitných ťažieb - snehové Chodníkom postupujeme cez skalnatý hrebeň do dolinky, kde
zlomy, ustupovala.) V súčasnosti dominuje v spodnej vrstve buk, kraľujú jasene, javory, bresty a pokračujeme cez najstaršie porasty
jedľa sa bude presadzovať po odrastení buka a vplyvom uvoľňo- pod Kloptaňou. Staré bresty pomaly a potichu odchádzajú. Grafió-
vania korún buka a prienikom svetla do spodnej vrstvy začne za, ktorou trpia, je určitým ukazovateľom narušenia ekosystému.

244 245
 Zachovanie cenných listnáčov pod Kloptaňou bola jednou
z úloh, ktoré som potreboval splniť. Ako sa mi to darí, ukazujem
Jankovi Mičovskému a Paľovi Fabiánovi. Práve prechádzame okolo
prvého z troch oplotení z pletiva. Oplotili sme tri bývalé rúbaniská
(vznikli z úmyselnej ťažby koncom 70-tych rokov). Na niektorých
miestach už bola odrastená mladina buka z prirodzeného zmlade-
nia. Ostatné plochy boli v roku 1993 (keď sme zrealizovali oplo-
tenie) porastené javorom, jaseňom a brestom a dosahovali výšku
okolo jedného metra. Tieto plochy trpeli ohryzom jeleňou zverou
nielen v zime, ale počas celého roka. Umelo zalesnené dreviny ako
smrek a jedľa pripomínali niektoré suché alebo (u jedle) živoriace
jedince.
Preto som sa rozhodol, že urobíme oplotenia. Ako to vyze-
ralo v roku 2002, 4. októbra?
V oploteniach, každé o výmere od pol do trištvrte hektára, rastie
nový les, javor, jaseň, brest už majú v prsnej výške 6 až 10 cm. Po
dvadsiatich rokoch stáleho ohryzu sa veľmi rýchlo spamätali. Javo-
ry a jasene zareagovali ročnými výškovými prírastkami do jedného
metra. Budúcnosť bresta pod Kloptaňou je zabezpečená.
Tam smerujú naše kroky v deň pre mňa tak pamätný. Deň,
ktorý je začiatkom hlbokého priateľstva s Jánom Mičovským. Pria-
teľstvo, ktoré môže vzniknúť a pretrvávať len medzi ľuďmi, ktorým
v žilách koluje „zelená krv“ a ktorí v lese nevidia stromy len ako
surovinu drevnej hmoty.
Pokračujeme ďalej, z chodníka vychádzame na zvážnicu
a po krátkej chvíli ju opustíme a vykročíme hore svahom, ktorý je
už zasnežený. Vchádzame do najpôvodnejších častí lesa pod Klop-
taňou. Na malej ploche vedľa seba stoja ako pamätníky minulosti
javor, brest a buk. Ich vek je viac ako 150 rokov. Stoja na mieste,
kde bola uhliarska míľa z čias výroby dreveného uhlia. Medzi nimi
prechádza približovacia linka, ktorú som už dávnejšie vyznačil žl-
tou farbou. Starý mohutný buk je tiež označený starou farbou.
Jeho hrúbka v prsnej výške presahuje jeden meter. Dnes to pova-
žujem za chybu, že som ho vyznačil.
S odstupom času som veľa začal chápať vďaka tým starým
stromom. Starý les - to je veľká škola, to sú prírodné zákony
a hlavne pokora a pochopenie vzťahov jednotlivosti a celku. To,
čo som tento deň cítil pri týchto velikánoch, cítili i moji priatelia.
Vykročili sme ďalej po približovacej linke a znovu prešli na ďalšiu
zvážnicu smerujúcu k zrubu.
246
Tak sme pomenovali drevenú chatku postavenú v roku 1993.
Stojí na mieste, z ktorého jedna cesta vedie na Zbojnícku skalu
a druhá na Kloptaň. Pod zrubom je prameň. Voda vyteká cez kre-
meň, je to najlepší prameň v okolí. Zrub sme postavili svojpomocne
vo voľnom čase. Hlavným staviteľom bol strýko Gašpar Wencel,
ktorý mal vtedy 87 rokov. On riadil a ukazoval ako klásť brvná
na seba, ako viazať. Zrub nie je veľký, jeho pôdorys je tri krát päť
metrov. Vo vnútri je poschodová drevená pričňa. Pod okienkom
(odkiaľ je výhľad na Vysoké Tatry) je malý stolík. V rohu oproti
dverám je kamenný kozub, jeho staviteľom bol Konštantín Gedeón
(v tom čase technik pre pestovanie). Zrub sa nezamyká, je otvo-
rený, prichýli každého okoloidúceho, ktorého zastihne búrka, ne-
priazeň počasia, alebo len tak posedieť pri ohníku v kozube.
My sme sa však vybrali ďalej na vrch Kloptane. Tá nás priví-
tala v bielom závoji, vrcholce smrekov pokryté inovaťou a snehom,
ktorý napadal tejto noci. V dolinách sa prevaľovala hmla a tu fúkal
nepríjemný severný vietor, kosodrevina, ktorú sme zalesnili v roku
1993 už podrástla a tiež smrekovce, ktoré boli v oplotení. Červe-
né lístie jarabín prekukovalo spod snehu. I keď má Kloptaň len
1154m, cítili sme sa tu ako v Tatrách, ktoré už dnes nebolo vidno.
Toto naše stretnutie na Kloptani bolo symbolické. Už o rok, to
je v roku 2003 v novembri nastúpil Paľko Fabián do TANAPu, kde
pracuje doteraz. Pre Janka Mičovského a pre mňa to bol začiatok
spolupráce a pevného priateľstva. Jeho zásluhou sa dostáva Smol-
nícka osada do vedomia širokej verejnosti. Začínajú prichádzať ex-
kurzie lesníkov i laická verejnosť.
V septembri 2005 organizovala Nadácia Zelená nádej trojdňo-
vú exkurziu lesníkov z Čiech, Poľska a Maďarska. Prvý deň exkur-
zie navštívili Smolnícku osadu. Pani Mária Hudáková, správkyňa
nadácie, o tom vtedy napísala, citujem z listu:
„Českí, poľskí a maďarskí lesníci nadšení hospodárením
v Hnileckej doline“ - to bol názov článku a teraz vyberiem
niekoľko viet:
- Zásluhou skutočne zanietených lesníkov z Lesného obvodu
Smolnícka osada Lesnej správy Margecany tu na ploche viac
ako 200 hektárov postupne vzniká nádherný výberkový les...
- Takéto lesy optimálne chránia biologickú rozmanitosť a majú
vysokú vodozádržnú schopnosť. To všetko pri zlepšení ekono-
mických parametrov hospodárenia.
247
 - Les zostal stále lesom.
- Ďalšie dva dni lesníci diskutovali v jedľobučinách Čergova,...
Videli tiež veľké plochy vyťaženého lesa, na ktorých nezostal
jediný dospelý strom. Účastníci sa jednoznačne zhodli, že mo-
del hospodárenia praktizovaný vo Volovských vrchoch je lepší
z ekonomického aj z ekologického hľadiska.
Toľko z listu Márie Hudákovej z Nadácie Zelená nádej.
To bol začiatok vzťahu a spolupráce s ochranárskymi združe-
niami. Po tejto akcii boli viackrát na návšteve z lesoochranárskeho
zoskupenia VLK. V tomto období Smolnícka osada nebola lesnou
správou. OLH bol Ferko Pisarčík, mal na starosti dvoch lesníkov.
Jaro Kovalčík a ja. Teraz z tejto trojice ostal len Jarko. Ferko už
pracuje v Mestských lesoch Spišská Belá. Tým chcem poukázať na
časté zmeny, ktoré sa dejú v poslednom období pri reorganizáciách
v štátnych lesoch.
V takom zložení sme fungovali len 3 roky. Boli to však roky
dobrej spolupráce v rozširovaní výmery výberkového spôsobu.
V roku 2006 sa nám podarilo aj vďaka pomoci Janka Mičovské-
ho otvoriť Lesnícky náučný chodník, so zameraním na výberkový
spôsob hospodárenia. O náučný chodník sa stará Jaro Kovalčík,
a nielen o chodník. Je zanieteným propagátorom výberkového spô-
sobu. Pestovanie a budúcnosť lesov na Smolníckej osade má dob-
rého hospodára, ktorý pokračuje v započatom diele, i v spolupráci
s lesoochranárskymi organizáciami a školami, ktoré navštevujú
náučný chodník.
K tomu však chcem dodať jednu závažnú skutočnosť, a tou
je výmera lesného obvodu. Pred mojím odchodom do dôchodku,
v decembri 2008, bola Smolnícka osada o výmere 2100 hektárov
rozdelená na tri lesné obvody. Od roku 2009 sa môj bývalý obvod
Kloptaň o výmere 700 hektárov zrušil a rozdelil. V súčasnosti sú
len dva obvody, každý nad 1000 hektárov.
Takéto opatrenia môžu urobiť len ľudia - BYROKRATI. To čo
teraz poviem, sa môže niekomu zdať zastaralé, konzervatívne:
„Lesník k výkonu svojej služby nepotrebuje auto a rozlohovo
veľký obvod. Potrebuje obvod, ktorý dokáže zvládnuť bez použitia
motorového vozidla, kde bude skutočným hospodárom, zodpoved-
ný za svoje činy, a k tomu súvisiacou právomocou...“
248
XVI. Úvahy o pestovaní lesa
z iného pohľadu
V tejto kapitole by som chcel objasniť vzťahy a spory medzi
lesníkmi a lesoochranárskymi združeniami a pohľad a názor širo-
kej verejnosti na les.
Dlhodobo zaužívaný spôsob pestovania lesa (les vekových tried,
rúbaňové hospodárstvo) ovplyvnil i pohľad bežných návštevníkov
na les, podľa ktorých by malo byť v lese čisto a poriadok. To zna-
mená, na zemi žiadna haluzina (prípadne pouhadzovaná), žiadne
suché, polámané, vyvrátené stromy. Ďalej stromy čo najrovnejšie,
rovnoveké, rúbaniská zalesnené tzv. hospodárskymi drevinami bez
tzv. plevelných drevín. Taká je predstava širokej verejnosti o lese .
Druhý názor a pohľad ľudí z radov ekologických ochranár-
skych zoskupení - prírodný les bez zásahu človeka.
Ako to vidím ja po 40 rokoch lesníckej služby?
Príroda a les ako jej chrám nám bola daná Stvoriteľom na RO-
ZUMNÉ a MÚDRE UŽÍVANIE, nie na VYUŽÍVANIE. Tým je vlastne
povedané všetko. Spôsob pestovania lesa (rúbaňový spôsob), ktorý
je zatiaľ, žiaľ Bohu, prevládajúci (verím, že už nie dlho), bol umelý
a neprirodzený. Bol založený so zámerom maximálne využiť pro-
dukty (drevo) z lesa (dôsledkami a riešeniami som sa už zaoberal).
Je potrebné tento spôsob pestovania zmeniť. Znovu opakujem, vý-
chodiskom je prírode blízke obhospodarovanie. Niet divu, že postoj
ekologicky zmýšľajúcich ľudí je negatívny k rúbaňovému spôsobu
hospodárenia. Ich názor na prírodný les je správny. Je veľmi po-
trebné ponechať určité územia pôvodných lesov bez zásahu. Pra-
les je najlepšia škola i laboratórium. Zdôrazňujem - pôvodných.
Prečo?
249
 Všetky umelo založené monokultúry (smreka) je potrebné po-
stupne prinavrátiť do stavu pôvodných lesov. (V niektorých prípa-
doch to môže byť veľmi dlhá doba, z pohľadu človeka - čo je však
pre les doba 100 rokov?) I tu je však potrebné zvážiť, že či časti
porastov i keď boli umelo založené, ponechať bez zásahu (o tom
som sa už zmienil). Ak sa začne pestovanie lesa uberať prírode
blízkym obhospodarovaním, prestanú spory s ekologickými akti-
vistami. Všetci musíme mať jeden cieľ - PESTOVAŤ LES TAK, ABY
SA ZACHOVAL PRE BUDÚCE GENERÁCIE.
„Lesník s citlivými pestovno - ťažbovými zásahmi je tým naj-
lepším ochrancom prírody.“ Že to skutočne funguje i v prevádzke,
potvrdzuje i spolupráca a dobré vzťahy s Lesoochranárskym zo-
skupením VLK. Okrem spomínanej exkurzie toto zoskupenie pri-
vítalo v našich lesoch v roku 2006 zimný slnovrat, počas ktorého
sme spolu prechádzali porasty pod Kloptaňou a Zbojníckou ska-
lou. Zhodli sme sa na jednom - výberkový spôsob by sa mal stať
v budúcnosti základným spôsobom pestovania lesa, tak ako na
Smolníckej osade.
„To čo sme videli tu, tak by bolo potrebné hospodáriť všade!“
povedal šéf VLKa a dodáva:
„Bolo by dobre dať to na papier! Viem, že i maľujete. Bolo by
vhodné vytvoriť nejaké leporelo, ktoré by vystihlo tento spôsob pes-
tovania.“
Súhlasil som, že pouvažujem a niečo pripravím. Prešla určitá
doba, mal som už nejaké kresby priamo z porastov. K realizácii
došlo až v roku 2009. Za veľkej podpory môjho dobrého priate-
ľa, Janka Mičovského, ktorý všetko vybavil a zariadil, uzrela malá
publikácia „Cesta lesa“ svetlo sveta na Dni stromu na Čiernom
Balogu. Knižôčku pokrstili ľudia najpovolanejší - moji priatelia,
prof. Milan Saniga a Rudo Bruchánik. Mala by poslúžiť každému,
komu nie je ľahostajný stav našich lesov, na zamyslenie ako ďalej
v pestovaní lesa. (Možno pomôže ako návod.)

250 251

XVII. Skúsenosti a poučenia z lesov
Rakúska a Nemecka
LEPŠIE RAZ VIDIEŤ AKO STOKRÁT POČUŤ.
Túto starú múdrosť som mal možnosť si overiť na vlastnej
koži viackrát. Naposledy to bolo v roku 2008. 18.-21. júna sa ko-
nal v Nemecku vo Freudenstadte medzinárodný kongres hnutia
Pro Silva. Zúčastnila sa ho i delegácia zo Slovenska, ktorej som bol
členom (vďaka Rudovi Bruchánikovi).
Chcel by som sa s čitateľom podeliť o poznatky a skúsenosti
získané návštevou Schwarzwaldu (Čierneho lesa), z ktorých si mô-
žeme zobrať poučenie a uplatnenie v našich podmienkach.
Poznatky a skúsenosti by som rozdelil na pozitívne a negatívne.
Pozitívne poznatky:
1. Hrdosť na svoj les a adekvátny vzťah v prístupe hospodárenia.
Ako prvý príklad by som uviedol postoj ku kalamite v decembri
1999 - víchrica Lothar vyvrátila veľké plochy lesa. Ako k tomu
pristúpili?
Zvolali obecnú radu (mestské lesy) a rozhodli, že budú postu-
povať tak, aby:
a) nedošlo k pracovným úrazom
b) nepoškodili ostávajúci porast
c) aby nepoškodili pôdu (erózia), použiť k tomu vhodné približova-
nie a manipuláciu
Po spracovaní kalamity nepoužili umelú obnovu. Pri našej náv-
števe mala mladina, ktorá vznikla z prirodzeného zmladenia
9 rokov. Pozostávala zo smreka, jedle, borovice, buka, brezy,
jarabiny, rakyty, miestami liesky. Táto mladina bola výškovo
i vekovo rozvrstvená (najvhodnejšie obdobie pre začatie pestov-
ného rubu).
252
Druhý príklad - lesopark VÝBERKOVÝ LES. Práve v roku 2008
oslavovali 100 rokov založenia lesoparku FREUDENSTADT.
V jeho okolí je celé kúpeľné mestečko. V lesoparku prevláda
jedľa a skutočne tu vidno storočnú tradíciu pestovania lesa vý-
berkovým spôsobom. Najhrubšie jedle majú v prsnej výške prie-
mer viac ako 1 meter.
Tu by som spomenul príhodu: Profesor Saniga im povedal, že
sa tu stráca štruktúra výberkového lesa. Mali ste vidieť reakciu
zamestnancov lesoparku. Zdôvodnili to v tom zmysle, že sú si
vedomí toho, ale ich snahou je dopestovať čím hrubšie stromy.
Chcú, aby domáci turisti nechodili za more obdivovať starý les,
ale aby zostali doma, v Nemecku. I tu sa prejavila ich hrdosť
na svoj les.
2. Pri spracovaní smreka v období miazgy prevádzajú ručné od-
kôrňovanie pri pni v poraste.
3. Nepoužívajú feromónové lapače viac ako 20 rokov.
4. Ťažbu výberkovým spôsobom prevádzajú výlučne v období bez
miazgy.
Negatívne poznatky:
1. Vrátim sa k prvému príkladu - 9-ročný porast po vetrovej kala-
mite.
Porast ponechávajú bez zásahu a spýtali sa na náš názor. Vy-
svetlil som im postup pestovného rubu so zámerom uvoľnenia
najkvalitnejších jedincov s minimálnymi finančnými nákladmi
(pestovnými rubmi sme sa už zaoberali).
Ukázali nám ďalší porast o 10 rokov starší, tiež bez zásahu.
Znovu sa spýtali na názor. (Ponechávajú bez zásahu až do pre-
bierky. O podobnom poraste som písal v kapitole Od prevodov
k prebierkam.) Ak by som mohol zhodnotiť ich prístup, považu-
jem za chybu nevychovávať porasty.
2. Druhý negatívny poznatok bol zo súkromného lesa, kde už viac
generácií realizuje výberkový spôsob. Porasty tu boli skutočne
nádherné s ideálnou štruktúrou, až na jednu maličkosť.
Ako sa to dá nazvať? V čom je problém?
Kyslosť pôdy, chýba tu buk. Ako k tomu došlo? Buk bol pre
vlastníkov drevinou, ktorá neprinášala zisky ako jedľová guľa-
253
 tina. Buk sa postupne z porastov vyťažil. Ostali len zbytky.
Ako riešia tento problém s kyslosťou pôdy - vápnením. Hovorili,
že je to postačujúce. Skutočne? Dokedy?
Pri tomto príklade vidno, že i v súkromných lesoch výberkových
sa nie vždy zachovajú prírodné zákony, i tu prevládne biznis -
krátkodobé riešenie. (Možno sa poučia!)
Nakoniec jeden pozitívny príklad, ktorý uplatňujú v súkrom-
ných výberkových lesoch, prevažne jedľových. Vyvetvovanie stro-
mov v strednej vrstve o hrúbke v prsnej výške od 12 do 20 cm do
výšky 6 m. Vyvetvujú sa ručne stromy najkvalitnejšie, u ktorých je
predpoklad dosiahnutia cieľovej hrúbky minimálne 70 cm. Dôvod
- kvalita dreva v dĺžke 6 m so 100 % zárukou bezhrčatosti. (Prob-
lém s jedľou prečo ju nechcú piliari a stolári - vypadávajúce čierne
hrče.) Vysoká kvalita = vysoká cena za sortiment.
To je len niekoľko postrehov, ktoré poslúžia na zamyslenie.
Celkom na záver by som to zhodnotil asi takto. V oblasti, ktorú
sme navštívili, sme sa mohli na vlastné oči presvedčiť o výhodách
a výsledkoch výberkového spôsobu, ktorý tu začali realizovať pred
100 rokmi. Sú pyšní na svoj les, svoj „Schwarzwald“.
Môžeme i my byť hrdí na svoj les, na výsledky pestovania
lesa? Ak pôjdeme po ceste, na ktorú sme vykročili pod Kloptaňou,
na Smolníckej osade, tak sa nemáme za čo hanbiť.

Tu riadky Ladislava Alcnauera končia. Dobre, že ich máme,

pretože – napísané ostáva. Ich originál zostane natrvalo uložený
v Lesníckom a drevárskom múzeu vo Zvolene. Bude však dobre, ak
ich podstata ostane uložená v našich mysliach. Pomôžu nám nestrá-
cať cestu do budúcnosti našej sedemstoročnej profesie.

254 255
 Dobrý boj

Priatelia Ladislava Alcnauera pri odhalenom pamätnom kameni.

Zľava: Peter Gogola, Jaroslav Hrubý, Ján Mičovský, Ľubica Miľanová,
Tatiana Figurová, Ján Schürger, Peter Valek, Michal Tomčík. Ladislav Alcnauer nám zanechal silný čistý príbeh. Nachá-
dzame v ňom všetko, čo v takomto príbehu nesmie chýbať: hľadanie i
sklamanie, pochopenie i znevažovanie, prajnosť i zášť, lásku i nelásku, ví-
ťazstvá aj prehry. No predovšetkým príklad skutočnej osobnosti – lesníka,
ktorý každodennou tvorivou prácou dokázal zmeniť nielen svoje lesy, ale aj
myslenie nemalej časti súčasnej lesníckej generácie. Slúži ku cti lesníckemu
stavu, že veľmi krátko po Lacovom odchode do večnosti vznikla na pôde
štátneho podniku Lesy SR myšlienka odhaliť mu v lesoch Smolníckej osady,
ktoré počas štyridsaťročnej služby prebudoval na výberkové, pamätník. Sila
tohto gesta je o to cennejšia, že nie všetci kolegovia Ladislava Alcnauera boli
jeho fanúšikovia. Vystihuje to vyjadrenie jedného lesníckeho literáta, ktorý
Alcnauerovi odkázal, že výberkový hospodársky spôsob „...je súci nanajvýš
do rovinatých dolniackych závodov...“. O to väčší význam majú slová Jozefa
Bystrianskeho, výrobno-technického riaditeľa, ktoré vyslovil 12. septembra
2017 pri odhalení pamätníka: „Ladislav Alcnauer nám svojím príkladom uká-
zal cestu. Cestu, ktorá vedie k uvážlivému využívaniu všetkých funkcií lesa,
a to spôsobom, ktorý je prírode skutočne najbližší !“ V tomto názorovom
posune môžeme vidieť, že na palube vlajkovej lode slovenského lesníctva,
ktorou štátny podnik Lesy SR nepochybne je, sa nachádza nielen veľkorysosť
umožňujúca vzdať hold nevšednému kolegovi, ale aj schopnosť dovidieť do
lesníckej budúcnosti. Tie slová sú zároveň chválou pokory, odvahy, trpez-
livosti, odbornosti a statočnosti –
cností, ktoré Ladislava Alcnauera
neomylne nasmerovali do lesníc-
keho panteónu. A nás všetkých
k poznaniu, že dobrý boj nebýva
nikdy márny.

Pamätný kameň
odhalil Jozef Bystriansky

258 259
 ZOSTAVOVATELIA VYJADRUJÚ VĎAKU ŠTÁTNEMU PODNIKU ZOSTAVOVATELIA ĎAKUJÚ ZA PODPORU VYDANIA
LESY SLOVENSKEJ REPUBLIKY A PREZENTOVANIA TEJTO KNIHY AJ TÝMTO SUBJEKTOM:
A ORGANIZÁCII
ŠTÁTNA OCHRANA PRÍRODY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
ZA ICH ROZHODNUTIE SPOLOČNE VYDAŤ TOTO DIELO.
V TOMTO KROKU MOŽNO NÁJSŤ SYMBOL PODPORY
VÝBERKOVÉHO HOSPODÁRENIA, AKO ODPOVEĎ NA MNOHÉ OTÁZKY
SPOJENÉ S MÚDROU SPRÁVOU KRAJINY A ROZUMNÝM VYUŽÍVANÍM
LESNEJ PRODUKCIE V JEJ NAJŠIRŠOM PONÍMANÍ.

Mestské lesy
Krompachy

Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Banská Bystrica

Obec
Vojenské lesy a majetky, š. p.,
Veľký Folkmar generálne riaditeľstvo,
Pliešovce

Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Banská Bystrica

Slovenská
lesnícka komora,
Zvolen

260 261
 Decénium VÝZNAMNÉ
pre LESNÍCKE
sedem
Lesy
Slovenskej
republiky, štátny podnik, storočí MIESTA
Banská Bystrica

37 Odhalené VLM 2007 – 2017:

LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, prisudzuje v zozname svojich
1. Poľovnícky zámoček 24. Rodný dom Dr.h.c., prof. činností dôležité miesto poznávaniu sedemstoročnej lesníckej histórie. Je pre-
Topoľčianky Ing. Miroslava Stolinu,
DrSc. - Sobrance svedčený, že práve s jej pomocou sa dajú najlepšie vyhodnotiť podstatné zmeny
2. Park v Topoľčiankach
3. Dielo Alojza Štróbla 25. Lesnícka osada Kyslinky nazerania na hodnoty lesa i na význam lesníkovej práce pre ich zachovávanie.
v Topoľčiankach 26. Rudolf Geschwind
v Krupine Fenomén svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO bol podniku
4. Zubria zvernica
Topoľčianky 27. Pamätník palatína Jozefa inšpiráciou pre vyhlasovanie významných lesníckych miest. V európskom kontexte
5. Lesnícky cintorín na Čiernom Váhu jedinečná aktivita dokázala počas prvých desiatich rokov existencie svoju opod-
na Čiernom Váhu 28. Norik muránskeho typu
6. Lesnícka osada na Veľkej lúke statnenosť. Jej prostredníctvom vyhľadávajú, dokumentujú, vyhlasujú, registrujú,
Čierny Váh 29. Lesnícke arborétum propagujú, ochraňujú a často s nemalými
Liptovský Hrádok
7. Lesnícka ulica v nákladmi aj revitalizujú a reštaurujú lokality
Liptovskom Hrádku 30. Považská lesná železnica
8. Oravská lesná železnica Čierny Váh a objekty spojené s históriou lesa, lesného
Zákamenné 31. Zemný most Pokúty hospodárstva a lesníckej služby na našom
pri Žarnovici
28 9. Oravský komposesorát
v Oravskom Podzámku 32. Pamätníky J.D. Matejovie
v oblasti Starých Hôr
území. Ide o budovy, školy, pomníky, pamät-
níky, múzeá, osady, technické a umelecké
10. Šútovská skala
11. Podlavické výmole 33. Haluzická tiesňava diela, chránené územia, prírodné pamiatky,
pri Banskej Bystrici 34. Plavebný kanál Zlatá miesta mimoriadnych zalesňovacích výko-
12. Pamätník a chránené Baňa - Solivar
stromy profesora 35. Lesnícke a drevárske nov.... Od roku 2007 bolo oficiálne vyhláse-
Wilckensa na Repišti múzeum Zvolen ných 48 významných lesníckych miest.
13. Budova Generálneho 36. Štátna lesná správa
riaditeľstva LSR, š.p. Zámutov O týchto často známych, no v mno-
Banská Bystrica 37. Komárkova chata hých prípadoch pre širokú verejnosť dopo-
14. Tajch (vodná nádrž) 38. Múzeum Anton
Hrončok Čierny Balog siaľ nepoznaných miestach, sa možno viac
39. Budova Národného
15. Tunel Vojtecha Kelemena lesníckeho centra dozvedieť z kníh Významné lesnícke miesta
v Čelne pri Lopeji
16. Vysoká pec na Troch
40. Vodný žľab Rakytovo na Slovensku I. a II., ktoré vydal štátny podnik
Vodách 41. Rowlandovské LESY SR. Odborným garantom označovania
pamätníky
17. Partizánska základňa
42. Pamätný exkurzný
a vyhlasovania VLM je Lesnícke a drevárske
1 18.
Matúšová
Teplotný rekord Vígľaš
kameň múzeum vo Zvolene, ktoré je jeho organizač-
19. Kaštielik Morské Oko
43. Antonstál
– poľovný zámoček
nou súčasťou.
20. Lesnícka škola Remetské 44. Žemberovský dom
Hámre
45. Okrúhly vrch
21. Lesnícky skanzen Čierny

22.
Balog - Vydrovo
Špaňodolinský banský
46. Greinerove pamätníky
47. Komplex Technickej
43
vodovod univerzity vo Zvolene
23. Pomník prof. 48. Poľovnícky kaštieľ
Bezačinského na Kulháni Palárikovo
 Resumé
Táto kniha je napísaná ako hold lesníkovi Ladislavovi Alcnauerovi
(1946 – 2016), priekopníkovi výberkového spôsobu hospodárenia v lesoch
Slovenska. Počas štyridsiatich rokov svojej lesníckej práce v službách štát-
neho podniku Lesy Slovenskej republiky zvýšil výmeru lesov obhospodarova-
ných výberkovým spôsobom na zverenom území z 20 na 2200 ha. Dokázal to
vďaka svojej výnimočnej pokore, odvahe, trpezlivosti, odbornosti a statočnos-
ti. V tejto knihe sú zachytené spomienky ľudí, ktorí mali šťastie prejsť s Lacom
Alcnauerom kus profesionálnej i osobnej životnej cesty. Zároveň je tu v plnom
rozsahu publikovaná autobiografická kniha samotného Ladislava Alcnauera,
ktorú napísal v roku 2009, no doposiaľ nebola zverejnená. Týmto editorským
počinom chcú zostavovatelia postaviť svojmu kolegovi malý pomník. Ten veľ-
ký, skutočný, si Ladislav Alcnauer postavil už dávno sám – svojou tvorivou
neúnavnosťou, vďaka ktorej nezmenil len zverené lesy, ale aj myslenie veľkej
časti svojej lesníckej generácie.
Summary
This book was written as a tribute to the forester Ladislav Alcnauer
(1946 - 2016), the pioneer of the selective method of harvesting in the forests
of Slovakia. During the forty years of his forestry work in the service of the
state enterprise Lesy Slovenskej republiky, he managed to increase the area
of the selective forests in the assigned area from 20 to 2200 hectares. He did
this thanks to his extraordinary humility, courage, patience, expertise and bra-
very. This book is about the memories of the people who were lucky enough
to walk a piece of the professional and personal life along with Laco Alcnauer.
At the same time, there is also a fully published autobiographical book by
Ladislav Alcnauer, which he wrote in 2009 but has not yet been published.
With this editorial act the compilers want to create a small memorial to their
colleague. The big and the real one Ladislav Alcnauer built himself long ago
– through his creative tirelessness, by which he has not only changed his fo-
rests but also the thinking of the most of the people of his forestry generation.
264
Zusammenfassung
Dieses Buch wurde zur Ehrung vom Fӧrster Ladislav Alcnauer
(1946 – 2016) geschrieben, der als Bahnbrecher des Plenterprinzip in der
Slovakischen Forstwitrtschaft gilt. Innerhalb von vierzig Jahren seiner Tä-
tigkeit als Fӧrster im Dienste des Staatforstbetriebes hat er in seinem Bezirk
die Fläche des Plenterwaldes von 20 auf 2200 ha vergrӧβert. Erreicht hat er
es Dank seiner auβergewӧhlicher Demut, Wagemut, Gedult, fachmännischen
Wissen und Tapferkeit. In diesem Buch wurden dessen Erinnerungen festge-
halten, die das Glück hatten, Ladislav Alcnauer ein Stück auf seinen profe-
sionelen und privaten Lebensweg ihm begleiten zu dürfen. Zugleich wird hier
im vollem Ausmaβ die Autobiografie des Ladislav Alcnauer publiziert, die er
im Jahre 2009 geschrieben hat, aber bis diesen Zeitpunkt nie verӧffentlicht
wurde. Mit dieser Zusammenfassung mӧchten die Verleger seinem Kollegen
und Freund ein kleines Denkmal setzen. Das groβe und wirkliche Denkmal
hat sich Ladislav Alcnauer selber schon längst erbaut – Dank seiner unermüd-
licher Schӧpfungskraft, mit der er nicht nur die anvertrauten Wälder veränder-
te, sonder auch das Denken eines groβen Anteil der Ffӧrstlichen Generation.
Резюме
Эта книга была написана как выражение почтения лесничьему
Ладиславу Алцнауеру (1946-2016), пионеру выборочной системы
хозяйствования в лесах Словакии. За время сорока лет своей
лесохозяйственной работы на службе в государственных лесах
Словацкой Ресрублики он повысил площадь выборочных лесов на ему
вверенной территории из 20 га на 2200 га. Он зто сумел благодаря своей
исключительной покорности, отваге, терпению, профессиональности
и мужеству. В этой книге захвачены воспоминания людей у которых
было то счастье, что они могли пройти с Лацом Алцнауером часть
проффесиональной и личной пути. Одновременно здесь в полном
масштабе публикуется автобиографическая книга самого Ладислава
Алцнауера которую он написал в 2009 году, которая до сих пор не была
опубликована. Этим издательским шагом составители хотят постройить
своему коллеге маленький памятник. Тот большой, действительный,
Ладислав Алцнауер построил себе уже давно – своей творческой
неутомимостью, благодаря которой он не переменил только ему
вверенные леса, но и мышление большой части своего лесничьего
поколения.
265
 LITERATÚRA:

ALCNAUER, Ladislav. Cesta lesa. Moje životné skúsenosti s výberkovým

spôsobom hospodárenia. Banská Bystrica: Lesy SR, š.p., 2009, 27 s.
ALCNAUER, Ladislav. Návrat k prameňu. Banská Bystrica: Lesy SR, š.p.,
2011, 26 s.
AMMON, Walter. Výběrný princip v lesním hospodářství. Kostelec nad
Černými lesy: Lesnická práce, 2009, 160 s.
APFEL, Eduard. Príručka pre prírode blízke hospodárenie lesa v územiach
Natura 2000 a možnosti jeho finančnej podpory.
Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 2016, 99 s.
BRUCHÁNIK, Rudolf - SANIGA, Milan. Prírode blízke obhospodarovanie
lesa. Zvolen: Národné lesnícke centrum, 2009, 104 s.
ČABOUN, Vladimír – TUTKA Jozef – MORAVČÍK, Martin et al. Uplatňovanie
funkcií lesa v krajine. Zvolen: NLC, 2010
FIGUROVÁ, Tatiana et al. Významné lesnícke miesta na Slovensku II.
Banská Bystrica: Lesy SR, š.p., 2017, kapitola 34, str. 116 – 119.
KOŠULIČ, Milan. Cesta k prírode blízkemu hospodárskemu lesu. FSC, 2009,
SCHÜTZ, Jean-Philippe. Výběrné hospodářství a jeho různé formy. Kostelec
nad Černými lesy: Lesnická práce, 2011, 160 s.
TOMČÍK, Michal et al. Prírode blízke hospodárenie na príklade lesov
Smolníckej osady a Veľkého Folkmara. Banská Bystrica: Štátna ochrana
prírody Slovenskej republiky, 2016, 60 s.
Prednáška Ladislava Alcnauera:
https://www.youtube.com/watch?v=LsEKGsw3uXc

266 267
POMNÍK PLNÝ LESA
AUTORI PRÍSPEVKOV:
Ladislav Alcnauer, Oľga Alcnauerová, Eduard Apfel, Miroslav Bača,
RECENZENTI: Jaroslav Kovalčík, Ladislav Maxim Jana Bajtošová, Rudolf Bruchánik, Renáta Červeňanová, Pavol Dendys,
ZOSTAVOVATELIA: Peter Gogola, Ján Mičovský Pavol Fabian, Tatiana Figurová, Peter Gogola, Jozef Hlásny, Jaroslav Hrubý,
Michal Tomčík Mikuláš Huba, Valentín Hvizdoš, Vojtech Ilčík, Pavol Konečný, Jozef Kováč,
Jaroslav Kovalčík, Juraj Lukáč, Peter Marcinko, Robert Markech, Jozef Marko,
MAĽBY, AKVARELY: Ladislav Alcnauer
Ján Mičovský, Dušan Mikuš, Ľubica Miľanová, Lucia Miňová, Michal Mišenda,
GRAFICKÉ RIEŠENIE: Mária Gálová Igor Morong, Mária Oberhauserová, Július Oszlányi, Martin Pavúk,
SADZBA A ZALOMENIE: Miloš Sedláček Mário Perinaj, František Pisarčík, Vladimír Sajdák, Milan Saniga, Ján Schürger,
Peter Šiška, Jozef Špišák, Jaroslav Šulek, Michal Tomčík, Peter Valek,
JAZYKOVÁ ÚPRAVA: Jana Bajtošová Slávka Vyrosteková
Katarína Kovačechová
AUTORI FOTOGRAFIÍ:
NÁKLAD: 1500 ks Okrem viacerých autorov príspevkov sú autormi fotografií Karel Lang,
POČET STRÁN: 272 Jozef Orlej ml., Boris Pekarovič, Mário Perinaj a Roman Uhliar.
Fotografie zaradené k jednotlivým príspevkom nemusia autorsky
VYDAVATEĽ:
zodpovedať autorom týchto príspevkov. Zostavovatelia sa ospravedlňujú
LESY Slovenskej republiky, štátny podnik,
tým prípadným autorom fotografií, ktorých mená neuviedli.
Banská Bystrica
Fotografie získavali z mnohých zdrojov, ich autorstvo im nebolo vždy známe.
a Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky,
Banská Bystrica JAZYKOVÁ ÚPRAVA: Jana Bajtošová, Katarína Kovačechová
VYDANIE: Prvé PREPISY RUKOPISOV: Peter Gogola, jr., Alžbeta Medveďová
ROK VYDANIA: 2017 PREKLADY:
Jaroslav Hrubý (ruština), Gabriel Mičovský (angličtina),
ISBN: 978-80-8184-051-7 Ján Schürger (nemčina)
POMNÍK PLNÝ LESA
RECENZENTI: Jaroslav Kovalčík, Ladislav Maxim
ZOSTAVOVATELIA: Peter Gogola, Ján Mičovský,
Michal Tomčík
MAĽBY, AKVARELY: Ladislav Alcnauer
GRAFICKÉ RIEŠENIE: Mária Gálová
SADZBA A ZALOMENIE: Miloš Sedláček
JAZYKOVÁ ÚPRAVA: Jana Bajtošová
Katarína Kovačechová
NÁKLAD: 1500 ks
POČET STRÁN: 272
VYDAVATEĽ:
LESY Slovenskej republiky, štátny podnik,
Banská Bystrica
a Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky,
Banská Bystrica
VYDANIE: Prvé
ROK VYDANIA: 2017

ISBN: 978-80-8184-051-7
 Pri čítaní knižky „Pomník plný lesa“ venovanej pánovi Ladislavovi Alcnaureovi
som si uvedomila, ako som stratila niečo, čo som ani nemala. Úprimne ľutujem, že
som pána Alcnauera osobne nepoznala a tým som stratila osobnú skúsenosť s úžas-
ným človekom. Preto som nesmierne vďačná autorom, že mne a čitateľom sprostred-
kovane obohatili život.
Knižka nie je subjektívnou prózou. Autori vhodne vybrali kompozíciu knihy, ktorá
spočíva vo výpovediach, príbehoch, postrehoch konkrétnych osôb z rodinného a pra-
covného prostredia. Práve táto skutočnosť umocňuje výpovednú hodnotu knihy a dáva
jej punc autenticity samotného životného príbehu hlavnej postavy. Naozaj v živote pla-
tí, že nie je dôležité kto sme, ale akí sme. Hodnota človeka spočíva v tom, čím ostat-
ných obdarí. Sú medzi nami takí, ktorí náš život obohatili ešte počas života, ale len málo
je tých, ktorí to dokážu, keď už s nami nie sú. Ladislav Alcnauer nás takto obohatil múd-
rosťou svojho života i prístupmi k obhospodarovaniu lesa. Dokázal, že les sa dá pesto-
vať ťažbou a že sa to dá uplatňovať v našich podmienkach. Myslím, že nastal vhodný
čas na to, aby sa prírode blízke hospodárenie uplatňovalo v našich lesoch plošne. Učiteľ
vydal reálnu učebnicu a žiaci by tento živý študijný materiál mali prijať za svoj. Peter Gogola
K lesu mám podobný vzťah ako pán Alcnauer, tiež je to pre mňa chrám, najmä Ján Mičovský
Badínsky a Dobročský prales, ktorý sa manažuje už stovky rokov sám a veľmi dob-
re. Z múdrostí pána Alcanuera mi v pamäti utkvela jedna zvlášť: „Stále budeš narážať Michal Tomčík
na niekoho, kto ťa bude kritizovať. No nestrácaj vieru a dvojnásobnú pozornosť venuj
tomu, o čoho správnosti si presvedčený“. Týmto heslom sa riadili velikáni nášho sveta.
Po prečítaní knižky si čitateľ uvedomí, aké je nesmierne dôležité zachytiť život význam- ZOSTAVOVATELIA
ného človeka. Cely čas som si predstavovala pána Alcnauera v „jeho“ lese. Myslím,
že každému kto si prečíta knižku, napadne prvá myšlienka: Navštíviť les v Smolníckej
osade, ktorý vypestoval pán Alcnauer. Precítiť energiu a lásku, ktoré lesom venoval.
Vzdávam česť pamiatke pána Ladislava Alcnauera a veľkú vďaku autorom
a všetkým, ktorí nám umožnili spoznať a zachytiť myšlienky a činy dobrého a múd-
reho človeka.
Vladimíra FABRICIUSOVÁ
riaditeľka Chránenej krajinnej oblasti - Biosferickej rezervácie Poľana
členka Slovenského výboru programu UNESCO Človek a biosféra

POMNÍK PLNÝ LESA

Kniha Pomník plný lesa akoby zrkadlením v spomienkach kolegov, priateľov
a súputníkov sprítomňuje osobnosť Ladislava Alcnauera ako významnej postavy mo-
derného slovenského lesníctva. Tento prístup, ktorý zostavovatelia knihy nie náhodou
zvolili, je dobrou zárukou, že odkaz lesníckej práce Ladislava Alcnauera pri aplikácii
výberkového hospodárskeho spôsobu nebude iba uctievaný ako niečo mimoriadne
a priveľmi špecifické, o čo sa my ostatní vlastne ani nemôžeme snažiť, pretože... Nie!
Živé svedectvá, z ktorých táto vzácna kniha pozostáva, nám ho dávajú pred náš du-
chovný zrak ako výnimočného človeka s veľkou víziou, ale zároveň potýkajúceho sa
s prekážkami a výzvami podobne, ako je to v živote každého z nás. Prostredníctvom

POMNÍK
knihy Pomník plný lesa bude príbeh, ktorý Ladislav Alcnauer písal svojím životom, in-
špirovať početných súčasných aj budúcich obdivovateľov a nasledovníkov, aj z radov
pracovníkov a študentov Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, pri roz-
víjaní jeho odkazu v záujme zachovania lesov pre budúce generácie.
Viliam PICHLER

PLNÝ LESA
dekan Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene

ISBN 978-80-8184-051-7