MOZEČEK

Funkční oddíly mozečku

ARCHICEREBELLUM/VESTIBULOCEREBELLUM
o aferentní vlákna:
▪ prochází přes pedunculus cerebellaris inferior
▪ informace z vestibulárních jader cestou tractus vestibulocerebellaris
o eferentní vlákna:
▪ prochází přes pedunculus cerebellaris inferior
▪ tractus vestibulospinalis na ncll. Motorii
▪ část vláken jde cestou tractus vestibulolspinalis na ncll. Motorii
o kontrola pohybu a napětí extenzorů končetin a posturální svalů (v překladu
udržuje rovnováhu)
o reflexně kontroluje pohyb očí a jejich koordinaci s pohyby hlavy (vestibulo-
okulomotorické
o FLM: reflexy = dívejte se na předmět před sebou (oči stále fixují předmět, i přes to, že se hlava
hýbe)
SPINOCEREBELLUM/PALEOCEREBELLUM
o tvoří:
▪ LOBUS ANTERIOR
• zde končí tractus spinocerebellaris anterior
▪ LOBUS POSTERIOR
• paleocerebellum jej tvoří v rozsahu zadní části vermis (uvula,
pyramis)
• zde končí tractus spinocerebellaris posterior
▪ aferentní vlákna:
• mícha, mozkový kmen a jádra n.trigeminus (n.V)
• tractus spinocerebellaris ant a post., tr. Cuneocerebellaris, tr. Trigeminocerebellaris
▪ eferentní vlákna:
• do retikulární formace – tr. Reticulospinalis
• do nucleus ruber – tr. Rubrospinalis
▪ sbírá informace propriocerepčního charakteru
▪ ovlivňuje aktivitu motoneuronů jader hlavových nervů a předních
míšních rohů – koordinuje a udržuje svalový tonus
▪ kontroluje pohyb a napětí proximálních flexorů a extenzorů končetin
integrací
▪ následujících smyslů: zrak, sluch, taktilní čití a propriocepce
PONTOCEREBELLUM/NEOCEREBELLUM
Fylogeneticky najmladší
o aferentní vlákna:
▪ mozková kůra
▪ cestou tractus cortico-ponto-cerebellaris (vlákna této dráhy končí ve
všech korových oblastech) – informuje mozeček o pohybe, kt má byť vykonaný
• dráhy z kůry frontálního a parietálního laloky přinášejí informace o volní pohybové aktivitě
o eferentní vlákna:
▪ mozková kůra, bazální ganglia, motorická jádra mozkového kmene
▪ přepojení v mladší části nucleus dentatus
▪ prochází přes pedunculus cerebellaris superior
 ▪ncl. Ruber (motor reflexy, mimovoľná hybnosť) a ncl. olivares (koordninácia pohybu
a rovnováha) – kontrolní okruhy mozečku
▪ cestou tractus cerebellothalamicus do motorických jader thalamu – pak
dále do motorických oblastí mozkové kůry (touto drahou kontroluje
mozeček aktivitu mozkové kůry – pak motorické dráhy tractus
corticospinalis, tractus corticorubralis, tractus corticoreticularis)
o kontroluje jemnou motoriku, tvorba motorické paměti, zahajuje a ukončuje
pohyby ve správnou chvíli

Klinická poznámka: poškození mozečku má za následek četné poruhy v oblasti motorických funkcí, koordinace
pohybů.
A) porucha vestibulárního a spinálního mozečku – poruchy rovnováhy, závratě spojeny s nevolností a zvracením.
Zhoršení
rovnováhy při zavření očí, vrávoravé chůze o široké bázi.
B) poškození neocerebella (včetně nucl. dentatus) – porucha koordinace pohybů, začátek pohybu se třesem,
nedokáže
odhadnout rozsah pohybu, přežene ho nebo nedotáhne, špatná komunikace.

THALAMUS
Thalamus je základným uzlom v senzorickom systéme mozgu, ktorý slúži ako relé pre prenos senzorických
informácií z periférneho nervového systému do rôznych oblastí mozgu, najmä do kortikálnej oblasti. V
thalamuse sa nachádza mnoho jadier, z ktorých niektoré sú zodpovedné za spracovanie špecifických
senzorických informácií, zatiaľ čo iné sú zodpovedné za spracovanie nešpecifických senzorických informácií.
Špecifické jadrá thalamu sú zodpovedné za prenos informácií z jedného konkrétneho senzorického systému do
konkrétnej oblasti mozgu, zatiaľ čo nešpecifické jadrá spracovávajú informácie spoločné pre viacero
senzorických systémov a prenášajú ich do rôznych oblastí mozgu.

LAMINA MEDULLARIS INTERNA

o ploténka bílé hmoty, která uvnitř rozděluje thalamus
o je tvořena hlavně vlákny, která spojují jednotlivá jádra thalamu
o rozděluje thalamus na tři základní bloky šedé hmoty:
▪ 1.) laterální skupinu
▪ 2.) nucleus dorsomedialis (med skup)
▪ 3.) nuclei anteriores (predná skup)
SKUPINY JADER
PŘEDNÍ – NCLL. ANTERIORES
MEDIÁLNÍ – VENTRÁLNÍ (VENTROMEDIALES) A DORSÁLNÍ (DORSOMEDIALES)
LATERÁLNÍ – VENTRÁLNÍ (VENTROLATERALES!!!) A DORSÁLNÍ (DORSOLATERALES)
ZADNÍ – NCLL. THALAMICI POST. (NCLL. PULVINARES)
NCLL. INTRALAMINARES (V LAMINA MEDULLARIS INT.)
NCLL. PARAVENTRICULARES
SPECIFICKÁ JÁDRA THALAMU – každá čast dráhy vedie info z inej časti tela
 přivádějí informace senzitivních drah a dráhy sluchové a zrakové do
specifických korových polí (senzitivní, sluchové, zrakové pole)
SOMATOSENZORICKÁ JÁDRA
VPL – NCL. VENTRALIS POSTEROLATERALIS – dostáva sa tu LEMINISCUS MEDIALIS - LM (svazek
senzorických dráh, diskrimin a epikrit čití – jemná kožná citlivosť, základem je tractus bulbothalamicus
– fimbriae arcuate internae, vlákna sa prekrížia u decussatio leminiscorum a vytvoria LM (LM: TR.
BULBO-THALAM.; TR. SPINOTHALAM – hrubá kožná citlivosť.; TR. TRIGEMINO-THAL.)
VPM – NCL. VENTRALIS POSTEROMEDIALIS (LEMNISCUS TRIGEMINALIS – z nucleus senzorius
principialis (somatosenzorické jadro), vlákna vedú jemnú kožnú citlivosť)
o vlákna prichádzajú z n.vagus, trigeminus a facialis
o axony druhých neuronů pokračují po překřížení střední
roviny do jader thalamu přes tractus trigeminothalamicus
o vlákna se přidávají k lemniscus medialis

SENZORICKÁ JÁDRA
NCL. CORPORIS GENICULATI MEDIALIS (zraková dráha – odtiaľto idú axony ako radiatio optica do
týlniho laloku do primárni zrakové části zrak analyzátoru)
NCL. CORPORIS GENICULATI LAT. (sluchová dráha – lemniscus lat. (z ncc. Vestibulares))
MOTORICKÉ ZPĚTNOVAZEBNÉ OKRUHY
(VA) NCL. VENTR. ANT. (z BG, s. nigra do praemot.+ motor. Kůry, jdou sem info z extrapyr drah (bazalni
ganglia a subst nigra))
(VL) NCL. VENTRALIS LATERALIS (informace z mozečku pak idú opäť do motorickej kôry)
NESPECIFICKÁ JÁDRA
▪ eferentní dráhy jdou do mozkové kůry
▪ jsou součástí ascendentního aktivačního systému – uplatňuje sre při udržování pozornosti a bdělého
stavu
▪ interneurony – stejná funkce jako RF (facilitační a inhibiční funkce) (ARAS – specifická jádra,
propojení – jader mezi sebou)
NCLL. INTRALAMINARES – mezi lamina medullaris (ncl. centromedianus CM)
NCL. PARAVETRICULARES (mediani) – 3 komora mozgová
NCL. RETICULARIS - intergrace aktivity jader z thalamu (silná aferentace z kůry mozkové)
*Aferentace - proces, kedy neuróny (nervové bunky) prichádzajúce z periférnych častí tela, ako sú napríklad
koža, svaly alebo vnútorné orgány, prenášajú senzorické informácie do mozgu. Tento proces sa vyskytuje v
mozgovej kôre a thalamuse, ktorý funguje ako brána, ktorá reguluje tok senzorických informácií do rôznych
oblastí mozgu. Aferentácia v mozgu sa delí na dve hlavné druhy dráh: somatické a viscerálne. Somatické dráhy
prenášajú senzorické informácie z kože, svalov a kĺbov tela, zatiaľ čo viscerálne dráhy prenášajú senzorické
informácie z vnútorných orgánov, ako sú napríklad srdce, pľúca a tráviaci trakt.

Aferentácia jadier thalamu do kortexu sa uskutočňuje prostredníctvom talamokortikálnej dráhy. Táto dráha tvorí
hlavnú cestu pre prenos senzorických informácií z thalamu do kortexu.

Každé jadro thalamu posiela svoje axóny do špecifických oblastí kortexu. Napríklad jadro laterálneho
genikulovaného tela (LGN), ktoré je zodpovedné za spracovanie vizuálnych informácií, posiela svoje axóny do
primárnej vizuálnej kôry v okcipitálnej oblasti kortexu. Podobne, jadro mediale dorzálného jadra (MD), ktoré sa
podieľa na spracovaní somatosenzorických informácií, posiela svoje axóny do somatosenzorických oblastí
kortexu.

Každá talamokortikálna dráha obsahuje tri neuróny. Prvý neurón sa nachádza v jadre thalamu a posiela svoje
axóny do kortexu. Druhý neurón sa nachádza v kortexe a jeho dendrity prijímajú signály od axónov prvého
neurónu. Tento druhý neurón sa nazýva relé neurón. Tretí neurón sa nachádza v kortexe a jeho axóny smerujú
do ďalších oblastí mozgu, ktoré sú zodpovedné za spracovanie informácií vyššieho poriadku.

Takže, keď sú senzorické informácie prijaté periférnymi senzorickými bunkami, prechádzajú cez subkortikálne
štruktúry (napr. talamus) a nakoniec sa dostanú do príslušných oblastí kortexu prostredníctvom
talamokortikálnej dráhy. V kortexe sa tieto informácie spracovávajú a integrujú s ostatnými informáciami, čím
sa umožňuje komplexné vnímanie sveta okolo nás.
Propojují kuru mozgovou – z jednej časti kôry do inej
▪ napojena oboustranně na specifická jádra thalamu a asociační mozkovou kůru (kůra parietálního,
temporálního a okcipitálního laloku)
▪ umožňují podkorové propojení různých částí mozkové kůry
▪ patria tu tie žlté jadrá
NCLL. ANTERIORES (spoje limbického systému)- cestou z TR. MAMILLOTHAL tu prichádza info
z corpora mamillaria z HYPOTHALAMU DO GYRUS CINGULI
NCL. DORSOMEDIALES z limbického syst., z čich. systému do praefront. Kůry, motorická odezva emocí
NCL. DORSOLATERALIS (LD)
NCL. LATERALIS POST. Propojují jednotlivé kôry mozgové navzájom
NCL. PULVINARES

HYPOTHLAMUS
Hypothalamus je časť mozgu, ktorá reguluje mnohé základné funkcie organizmu, ako sú telesná
teplota, hladina cukru v krvi, hlad a smäd, spánok a budenie a tiež hormonálnu rovnováhu. Taktiež
hrá dôležitú úlohu pri emocionálnom správaní a reakciách na stresové situácie.
Hypothalamus hrá kľúčovú úlohu v reakciách "boj alebo útek" (fight or flight) v reakcii na stresové podnety. Keď
sa stretneme so stresovým podnetom, hypothalamus reaguje tým, že aktivuje sympatický nervový systém, ktorý
zvyšuje srdcový tep, dýchacie úsilie a rozširuje zrenice. Táto reakcia je súčasťou prípravy tela na rýchly útek
alebo boj.

Okrem toho hypothalamus ovplyvňuje aj produkciu hormónov ako napríklad kortizolu, ktorý pomáha organizmu
riešiť stres. Hypothalamus tiež produkuje hormóny ako napríklad oxytocín a vasopresín, ktoré ovplyvňujú
emočné puto a spoluprácu s inými ľuďmi.
Statiny sú skupinou liekov používaných na zníženie hladiny cholesterolu v krvi. Tieto lieky fungujú tým, že bránia
tvorbe cholesterolu v pečeni a zároveň zvyšujú schopnosť pečene odstraňovať cholesterol z krvi. Statiny sú často
predpisované na prevenciu srdcových chorôb, ako je napríklad infarkt myokardu, u pacientov s vysokou hladinou
cholesterolu.

Liberíny sú skupinou hormónov, ktoré sa vyskytujú prirodzene v organizme a majú vplyv na reprodukčné
procesy. Tieto hormóny sú produkové v mozgu, konkrétne v hypotalamuse, a regulujú uvoľňovanie
gonadotropínov, ktoré ovplyvňujú produkciu hormónov vaječníkov u žien a semenníkov u mužov.

Liberíny zahŕňajú hormóny ako gonadoliberyn (GnRH), ktorý stimuluje uvoľňovanie folikuly stimulujúceho
hormónu (FSH) a luteinizačného hormónu (LH), ktoré sú dôležité pre ovuláciu a tvorbu spermií. Okrem toho
existujú aj iné liberíny, ako somatostatín a dopamín, ktoré môžu ovplyvňovať produkciu iných hormónov v tele.
Infundibulum slúži ako spojovací kanál (stopka na kt je zavesený hypothalamus) medzi hypotalamom a
hypofýzou, ktorý umožňuje hypotalamu kontrolovať uvoľňovanie hormónov hypofýzou (liberíny). Je to úzka časť
mozgového kmeňa, ktorá prechádza medzi nervovým tkanivom, nazývaný chiasma opticum a hypofýzou.