Mexiko

Poloha – západná pologuľa, v južnej časti SA, na Severe hraničí s USA, hranicu tvorí
čiastočne rieka Rio Grande a je ostro strážená zo strany USA, pretože každoročne ju
prekračujú tisícky Latinos. Z – tichomorské p., V – Mexický záliv a Karibské m., J –
Guatemala a Belize + pri pobreží úzka Stredoamerická priekopa dosahujúca až 6 m. – dôvod
zemetrasení.
Povrch – súčasťou Kordiller – V a Z Sierra Madre, medzi nimi Mexická plošina, náhorné
plošiny najhustejšie obývané + kotliny(údolie) Mexická a Tolucká. Na J Mexika sa taktiež
rozprestiera vulkanické pásmo s činnými sopkami, ktorých vrcholy dosahujú až 5 tis. m.,
Citlatepetl, Popocatepetl – zemetrasenia a sopečné aktivity. Na V Mexika vybieha pol.
Yucatán kde sa nachádza druhý najväčší koralový útes na Zemi – Mezoamerický koralový
útes.
Klima – S leží v subtropickom pásme a J v tropickom. To sa ale týka iba nížin pretože
podnebie Mexika viac závisí od nadmorskej výšky, ktorá sa delí na 4 časti: do 800 m n. m.-
teplá zem (23°C), mierna zem – do 1 700 m n. m.(od 17 – 23°C), chladná zem – do 2 500 m
n. m. (do 17°C), pásmo večného snehu. – každá je hospodársky odlišná a má odlišnú hustotu
zaľudnenia. Zrážky – ovplyvnené viacerými faktormi, najviac na J a V. Pobrežie Pacifiku
najsuchšie. Väčšina územia má teplé a suché podnebie, preto sú vodné toky veľmi krátke
a niektoré z nich počas roka vysychajú až na jednu výnimku.
Fauna a flóra – kaktus, rôzne druhy paliem, orchidea, céder, dub, borovica, hospodársky
význam drevo tropických stromov mahagón (nábytok); zo SA – medvede, vydry, jelene, z JA
– jaguár, pásavec, opice;taktiež tu žijú dikobrazy, mnoho obojživelníkov a plazov (jedovaté
štrkáče), najznámejším vtákom je moriak.
Obyvateľstvo – pred príchodom Európanov(Aztékovia a Mayovia) – príchod španielov –
založenie Ciudad de Mexiko. Španielčina. V r. 1836 stratili Texas, Kaliforniu, Nové Mexiko,
Arizonu..) Vysoká emigrácia – úbytok obyv., vysoká miera urbanizácie 80%, hustota zaľ. 60,
mestici – miešaný indiáni a belosi., vysoká gramotnosť, katolicizmus (90%), tranzitná
krajina(príklad Taliansko v EU), 10 miliónových veľkomiest (Mexico city), dve strany –
jedna, vyspelá ekonomika a priemysel a druhá favely. Mexico City 9 mil. obyv., celá
metropolitná časť až 20 mil. čo predstavuje jedno z najväčších metropol sveta.
Hospodárstvo – 17 tis. USD na obyv. HDP, postavené na ťažbe a exporte surovín. Rada
amerických a európskych priem. Koncernov(firiem), strojárenského, chemického
a hutníckeho. Dôležitá integrácia s USA a Kanadou pod názvom NAFTA (cca 75% exportu)
Nerastné bohatstvo – ropa(už klesá), zemný plyn(do USA a Kanady), strieborná ruda
Priemysel – Textilný priemysel, strojárenstvo(výroba áut), hutníctvo.
Poľnohospodárstvo – kukurica(alkohol), bavlna, pšenica, ryža. Veľké množstvo zeleniny
a tropického ovocia. ŽV – hydina, ošípané, hovädzí dobytok a kone.
Doprava – potrubná, železničná, lodná,
Jadrová oblasť - CDMX