FRÉZOVANIE

Frézovanie je mechanické obrábanie materiálu nástrojom s definovanou

reznou hranou - frézou na výrobnom zariadení, ktoré sa nazýva frézka.

Frézovanie je spôsob mechanického trieskového obrábania, pri ktorom

hlavný rezný pohyb je rotačný pohyb frézy a nositeľom posuvu je obrobok.

Frézovaním sa obrábajú rovinné aj tvarové plochy otáčajúcim sa

nástrojom s viacerými reznými hranami - frézou.

- Obrábaná plocha - je plocha polovýrobku, ktorú treba v procese

obrábania odstrániť a nahradiť novovzniknutou plochou.

- Rezná plocha - sa vytvára bezprostredne za reznou hranou

nástroja.

- Obrobená plocha - je výsledkom obrábania a tvoria ju zvyšky

reznej plochy.

Podstatou frézovania je postupné odoberanie materiálu obrobku viac

klinovým nástrojom vo forme triesky, pričom hlavný pohyb je otáčavý a

koná ho nástroj: posuv koná obrobok alebo nástroj spravidla v smere

kolmom k osi nástroja. Rezná rýchlosť je dráha, ktorú rezný klin opíše po

cykloide za časovú jednotku. Hĺbka frézovania je vrstva materiálu

odoberaného frézou v milimetroch

Frézky: Podľa polohy vretena -vodorovné (označenie FH – horizontálne)

- zvislé (označenie FV - vertikálne)

Podľa účelu a konštrukcie: -konzolové,

-stolové,
-rovinné
-špeciálne

Podľa stupňa automatizácie- pákové frézky bez posuvných mechanizmov (pre drobné
súčiastky),
-bežné konvenčné stroje so strojovými posuvmi v osiach x, y, z,
programovateľné
- číslicovo riadené stroje s automatickým pracovným cyklom
- frézovacie alebo viac profesiové obrábacie centrá s
automatickou výmenou nástrojov
- automatizované technologické pracoviská (A TP)- obrábacie
centrá so zásobníkom a zariadenia na výmenu obrobkov
upnutých na technologické palety
druhy fréz:
Podľa plôch, na ktorých leží ostrie:

- valcové - ostrie majú len na valcovej ploche

- čelné - ostrie majú na čelnej ploche. Kombináciou ostria na
valcových a čelných plochách vznikajú valcové čelné frézy.
- kotúčové - ostrie majú na valcovej a zvyčajne aj na obidvoch
čelných plochách
- tvarové - majú ostrie takého tvaru, aby ,vznikol žiadaný tvar
Obrobku

Podľa priebehu ostria:

- s priamym ostrím - frézy rovnobežné s osou otáčania

- so šikmým ostrím - frézy mimobežné s osou otáčania
-so skrutkovitým ostrím - v skrutkovici
-so striedavým skrutkovitým - na susedných zuboch striedavo s
pravým a ľavým skrutkovitým ostrím

Podľa spôsobu upínania:

- so stopkou - valcová alebo kužeľová stopka

- nástrčné - zvyčajne majú valcovú dieru

Podľa smeru otáčania:

- pravorezné - otáčajú sa v smere hodinových ručičiek pri pohľade

od stopky - od vretenníka
- ľavorezné - otáčajú sa proti smeru hodinových ručičiek

Podľa konštrukcie:

- celistvé - z jedného kusa,

- zvárané - rezná časť z rýchloreznej ocele je na tupo zvarená s
upínacou časťou
- s výmennými časťami - zuby majú mechanicky pripevnené,

zložené -
skladajú sa z dvoch
alebo viacerých
častí
 Frézovanie rozdeľujeme:
- valcové- pri frézovaní valcovom sú rezné kliny rozložené len na valcovom obvode nástroja. Os
otáčania je rovnobežná s obrobenou plochou
Valcové frézovanie sa ďalej delí na:
- Súbežné frézovanie. Otáčanie frézy (hlavný rezný pohyb) je totožné so smerom
posuvu.
-Protibežné frézovanie. Otáčanie frézy (hlavný rezný pohyb) je opačné oproti smeru stroja.

 Symetrické frézovanie - os otáčania frézy je kolmá na os

posuvu.
 Nesymetrické frézovanie - os otáčania frézy zviera s osou posuvu iný uhol ako 90°.

- čelné- pri tomto frézovaní sú rezné hrany rozložené predovšetkým na čele nástroja, t.j. na ploche
kolmej na os frézy a čiastočne aj na valcovom obvode. Os otáčania frézy je kolmá na
obrobenú plochu.
- valcové i čelné- pri tomto spôsobe frézovania sa používajú frézy s reznými hranami na obvode
i čele nástroja.

Hlavný rotačný pohyb vykonáva fréza. Vedľajší pohyb obrobku je buď priamočiary, alebo kruhový,
zvyčajne kolmý na os otáčania. Výsledný 'rezný pohyb má teda tvar cykloidy, ktorá sa veľmi málo
odlišuje od kruhovej dráhy, z ktorej vychádzame pri výpočte reznej rýchlosti:
 ν = π.D.n (m. min-1 ).

Upínanie obrobkov na frézovačkách používame upínacie prostriedky:

-strojové zveráky,
-upínacie uholníky,
-podložky,
-kliny,
-narážky,
-

podpery,
-úpinky,
-hranoly,
-upínacie prípravky atď.

Voľba určitého druhu upínacích prostriedkov a spôsobu upínania závisí od:

a) veľkosti a tvaru upínaného obrobku,

b) druhu a spôsobu frézovania,
c) vyžadovanej presnosti,
d) celkového počtu obrábaných kusov.

Menšie obrobky najčastejšie upíname do strojového zveráka, ktorý je pripevnený na stola

frézovačky. Nastavenie zveráka kontrolujeme dvoma uholníkmi. Upnutý obrobok dorazíme na
podložky údermi kladiva alebo údermi medenou, hliníkovou, gumenou, prípadne drevenou paličkou
Po dorazení a dosadnutí obrobku pevne dotiahneme čeľuste zveráka. Obrobky, ktoré je potrebné
počas obrábania prestavovať upíname do sklopných alebo otočných zverákov
Väčšie obrobky, výkovky, odliatky a polotovary upíname priamo na pracovnú plochu stola pomocou
úpiniek.

Upnutie obrobku musí byť rýchle, ľahké, presné a pevné. Len tak zlepšíme kvalitu frézovacích prác
a zvýšime produktivitu frézovania.

Frézky majú normalizované ukončenie vretena kužeľom. Menšie frézky používajú samosvorný
Morseho kužeľ, ktorý je možné poistiť zhora upínacou skrutkou. Do tohto typu kužeľa je možné
priamo alebo cez redukčné puzdrá upínať frézy aj vrtáky s kužeľovou stopkou. Krútiaci moment sa na
nástroje tohto typu prenáša trením

Väčšie frézky majú strmý kužeľ podľa normy ISO. U najmenších strojov sa používa kužeľ ISO20,
štandardné menšie CNC obrábacie centrá využívajú kužeľ ISO40 a stroje určené na ťažké prevádzkové
podmienky sú vybavené kužeľom ISO50. Krútiaci moment sa prenáša kameňmi, ktoré pôsobia
v drážkach upínača. Upínač sa pri jednoduchších frézkach upína do vretena upínacou skrutkou
(podobne ako upínače s Mk). Pri väčšine strojov sa využíva na upnutie upínací čap, ktorý je
namontovaný na hornom konci upínača. Okrem kužeľa sú na upínačoch vyhotovené ešte detaily pre
prenos krútiaceho momentu a automatickú výmenu nástrojov.

Frézy s valcovou upínacou stopkou upíname do

upínacích hlavičiek alebo do klieštinových upínačov
s výmennými rozpínacími vložkami.

Frézy s kužeľovou upínacou stopkou sa vkladajú stopkou priamo do kužeľovej dutiny vretena
a zabezpečujú sa pridržiavanou skrutkou. Ak nie sú veľkosti kužeľov (stopky a dutiny) rovnaké, musí
sa na upnutie použiť redukčné puzdro.

Nástrčné frézy sa upínajú najprv na letmé upínacie tŕne alebo na dlhé frézovacie tŕne – frézovacie
tyče

Letmý upínací tŕň má valcový čap, na ktorý sa nasunie fréza a upevní sa skrutkou.

Dlhý frézovací tŕň je kužeľovou stokou uložený v kužeľovej dutine vretena a zabezpečený skrutkou.
Druhý valcový koniec tŕňa je podopretý v ložisku podperného ramena. Fréza sa upína na dlhú valcovú
časť tŕňa. Jej unášanie je aj tu zabezpečené perom. Poloha frézy na valcovej časti tŕňa sa zabezpečuje
rozpernými krúžkami. Fréza je medzi krúžkami stiahnutá maticou, ktorá má ľavý závit. Veľkosti
frézovacích tŕňov sú normalizované.
 1 – vreteno, 2 – tŕň, 3 – rozperné krúžky, 4 – podperné ložisko, 5 – upínacia matica,
6 – upínacia skrutka, 7 – nástrčná fréza

Zamestnanec :
 osoba majúca zamestnanie alebo
 osoba, ktorá je v pracovnom pomere u zamestnávateľa alebo
 osoba zamestnaná v úrade, kancelárii a pod. (ako opak robotníka)

Zamestnávateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu
v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných
vzťahoch

Fyzickou osobou sa rozumie prirodzená osoba, ľudská bytosť, t. j. človek ako jednotlivec. Je to každý
občan SR, ale aj cudzinec. Občiansky zákonník ustanovuje, že fyzická osoba nadobúda spôsobilosť na
práva a povinnosti narodením a spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu až dovŕšením
plnoletosti (spravidla dovŕšením 18. roku veku).

Právnická osoba predstavuje umelý (vytvorený) subjekt. Spravidla ide o organizáciu osôb alebo
majetku vytvorenú na nejaký účel. Môže to byť podnikateľský subjekt (napr. s.r.o., a.s.), ale aj
nepodnikateľský subjekt (napr. nadácia, obec). Právnická osoba nadobúda spôsobilosť na práva
a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony (t. j. právnu subjektivitu) jej vznikom, teda zápisom do
príslušného registra (napr. obchodného registra).