ELEKTROTECHNIKA A

ELEKTRONIKA
Polovodičové prvky a PN
priechod. Diódy
CIELE
I. Polovodiče
a. Charakterizovať polovodičové materiály z hľadiska ich využitia v
elektronike
II. Kremík
b. Vysvetliť význam kremíka ako základného materiálu pre výrobu
polovodičových prvkov elektroniky
III. Vlastné a nevlastné polovodiče
c. Definovať rozdiel medzi vlastnými a nevlastnými polovodičmi
d. Vysvetliť podstatu PN priechodu bez a s vonkajším napätím
IV. Diódy
e. Popísať princíp činnosti diódy ako základnej elektronickej súčiastky
f. Klasifikovať diódy z hľadiska funkcie
g. Vysvetliť princíp činnosti diódového usmerňovača
 Polovodiče
I. Polovodiče sú kryštalické alebo amorfné pevné látky,
ktorých vodivosť sa nachádza medzi vodivosťou
izolantov a vodičov.
II. Elektrický odpor čistých polovodičov je relatívne veľký a
s rastúcou teplotou klesá (na rozdiel od vodičov).
III. Najdôležitejšou vlastnosťou je možnosť ovplyvňovať
vodivosť polovodičov prostredníctvom pridávania
prímesí – dotovania.
IV. Existuje viacero prvkov (prvky 3., 4. a 5. skupiny
periodickej sústavy prvkov) a zlúčenín, ktoré patria k
polovodičom. Najvýznamnejším polovodičovým prvkom
je kremík a germánium. Z tzv. intermetalických zlúčenín
majú najväčší význam GaAs (gálium arzenid) a GaP
(gálium fosfid).
V. Hlavným dôvodom najväčšieho významu kremíku a
germánia pre polovodičové elektronické prvky je počet
elektrónov vo valenčnej vrstve (4) vďaka čomu môžu
rovnako dobre prijímať aj odovzdávať elektróny.
 Kremík a vlastné polovodiče
Kremík je chemický prvok s atómovým číslom 14. Z hľadiska
hmotnosti je to 8 najbežnejší prvok avšak v čistej forme sa
vyskytuje len veľmi zriedkavo.
Z hľadiska vytvárania chemických väzieb nás
zaujíma valenčná vrstva. Kremík obsahuje vo VV 4
elektróny pričom pre zabezpečenie stabilnej
konfigurácie (oktetové pravidlo) potrebuje 8
elektrónov. Preto 1 atóm kremíku zdieľa valenčné
elektróny s ďalšími 4 atómami – valenčná väzba.

Čistý kremík v elektronike Valenčné elektróny sú k jadru atómu

obsahuje len veľmi malý viazané slabšie ako elektróny v nižších
počet nečistôt, a preto vrstvách a pri dodaní dostatočnej energie
(napr. tepelnej) môže dôjsť k uvoľneniu
vytvárajú atómy kovalentnú
elektrónu, čím sa z neho stáva voľný
väzbu navzájom, pričom
elektrón. Miesto, ktoré ostane môže zaujať
počet voľných nosičov iný elektrón a nazývame ho diera. Tento jav
náboja je v tomto prípade sa nazýva generácia páru elektrón-diera a
malý. obsadenie diery elektrónom rekombinácia.
 Nevlastné polovodiče
Hlavný význam polovodičov spočíva v ovplyvňovaní ich vodivosti žiaducim spôsobom. To sa dosahuje
umelým zavedením prímesí iných atómov do štruktúry polovodiča – dotovaním. Pridaním prímesí
vzniká polovodič, ktorý nazývame nevlastný.
Vhodnými prímesami pre
vytvorenie polovodičov
typu N (5.skupina) sú
fosfor (P), arzén (As)
alebo antimón (Sb).
Vhodnými prímesami pre
typ P (3.skupina) sú bór
Typ N Typ P (B), hliník (Al), gálium
(Ga) alebo indium (In).
Ak pridáme do štruktúry kremíka 5- Ak pridáme do štruktúry kremíka 3-
mocný prvok, 4 val.elektróny budú v mocný prvok, 3 val.elektróny budú a Nosiče náboja, ktoré v
kovalentnej väzbe a 1 mimo nej. Na jedno prázdne miesto vytvorí dieru. Tá danom type polovodiča
jeho uvoľnenie stačí podstatne menšia môže byť obsadená valenčným dominujú sa nazývajú
energia a stane sa z neho voľný elektrón iného atómu. Takéto atómy majoritné, zvyšné
elektrón. Takéto atómy sa potom sa potom nazývajú akceptory a
minoritné.
nazývajú donory a polovodič typ N. polovodič typ P.
 PN priechod bez vonkajšieho napätia
PN priechod vzniká spojením polovodičov typu P a typu N. PN priechod je základom funkcie
mnohých elektronických prvkov a vytvoriť ho možno iónovou implantáciou, difúziou alebo
epitaxiou.
Na rozhraní PN dochádza k 2 javom: difúzii a driftu. Nerovnaká
koncentrácia nosičov náboja spôsobuje samovoľné prenikanie z miesta
vyššej do miesta nižšej konc. – difúzia. Ušlé elektróny zanechajú
nepohyblivé kladné ióny a ušlé diery zanechajú nepohyblivé záporné
ióny. Tie vytvoria vrstvu priestorového (nepohyblivého) náboja – hradlovú
vrstvu – s vysokou intenzitou elektrického poľa. HV odsáva minoritné
nosiče z jednotlivých polovodičov a až kým nenastane rovnováha.
V rovnováhe je
na hradlovej
vrstve difúzne Pre vytvorenie plynulého PN
napätie UD. priechodu je možné použiť vyššie
Veľkosť závisí na uvedený dotačný profil, kde atómy
type materiálu: akceptorov difundujú medzi atómy
Germánium 0,2 donorov. Tam kde je koncen.A
až 0,4 V a kremík vyššia, došlo k predotovaniu.
0,5 až 0,8 V.
 PN priechod s pripojeným napätím
Ak pripojíme kladný pól zdroja k polovodiču P a záporný pól zdroja k polovodiču N bude PN priechod
polarizovaný priepustne. Keďže hradlová vrstva má určitú šírku práve kvôli absencii voľných nosičov
náboja, ich prílev vplyvom pôsobenia vonkajšieho EP spôsobí jej zmenšenie. Dôjde k zmenšeniu
energetickej bariéry čím sa umožní tok nosičov náboja do príslušných oblastí. PN priechodom tečie
prúd tvorený prúdom elektrónov aj dier.
Aby bol prietok elektrického prúdu PN priechodom možný, musí byť napätie vonkajšieho zdroja väčšie
ako difúzne napätie PN priechodu UD – štandardne pre kremík 0,7V
Priepustný smer Záverný smer Ak pripojíme záporný pól zdroja k
polovodiču P a kladný pól zdroja k
polovodiču N bude PN priechod
polarizovaný záverne. HV sa
rozšíri kvôli odchodu voľných
nosičov náboja z oblasti PN
priechodu a veľká energetická
bariéra bráni prietoku majoritných
nosičov – minoritné prechádzať
môžu ale prúd je veľmi malý –
tzv.prúd v závernom smere .
 Dióda
Diódy sú elektronické súčiastky s dvoma vývodmi, ktoré vedú
prúd len v jednom smere. Kladnú elektródu nazývame anóda a
zápornú elektródu nazývame katóda. Najčastejším typom
rozhrania je PN priechod alebo kov-polovodič.
Priložením kladnej svorky zdroja na anódu a zápornej svorky
zdroja na katódu polarizujeme diódu v priepustnom smere.
Priložením zápornej svorky zdroja na anódu a kladnej svorky
zdroja na katódu polarizujeme diódu v závernom smere.
Z V-A diódy je vidieť, že prúd začína pretekať od prekročenia
prahovej hodnoty napätia UD0 čo je pre štandardné
kremíkové diódy asi 0,7 V. V závernom smere je po hodnotu
URmax nazývanej tiež prierazné napätie tečie iba veľmi malý
prúd – prúd v závernom smere.
Blízko hodnoty URmax získajú vďaka silnému vonkajšiemu EP
takú kinetickú energiu, že môžu vyraziť valenčného
elektrónu z mriežky, tzv. nárazová ionizácia – lavínový jav.
 Typy diód
Usmerňovacie diódy – štandardný typ diód používaný
pre usmernenie striedavých veličín resp. ochranu
prvkov pri spínaní induktívnej záťaže
Zenerove diódy – využíva sa práve záverná oblasť V-A
charakteristiky ako zdroj referenčného napätia, kde sa
napätie mení len málo v závislosti od prúdu.
Kapacitné diódy – využívajú existenciu dielektrika
(hradlovej vrstvy) premennej šírky čo možno využiť pri
ladení namiesto mechanických kond. s premennou
kapacitou. Ak je lineárna, nazýva sa varikap, ak nie ide o
varaktor.
Schottkyho dióda – je typom diódy vytvorenej s prechodom kov-polovodič. Jej charakteristika vykazuje nižšie
prahové napätie (často okolo 0,25 V) ale tiež nižšie prierazné napätie a vyšší záverný prúd. Ich spínacie časy sú
výrazne nižšie ako u klasických diód a používajú sa napr. v spínaných zdrojoch.
Tunelová dióda – majú veľmi vysoko dotované oba polovodiče a uplatňujú tunelový jav aj v priepustnom smere.
Majú oblasť záporného diferenciálneho odporu čo je možné využiť pri generovaní kmitov v oscilátoroch.
Svetelná dióda – využívajú jav elektroluminesencie kedy dochádza k vyžarovaniu viditeľného svetla pri prechode
elektrického prúdu. Pri rekombinácii elektrónov a dier dochádza k uvoľneniu energie v podobe fotónov. Farba
svetla závisí od šírky zakázaného pásma polovodiča. Používa sa pre v indikátoroch a displejoch, ako zdroj svetla.
 Charakteristické parametre diód
Vlastnosti diód môžeme posudzovať podľa parametrov,
ktoré sú v katalógových listoch výrobcov dvojakého typu:
medzné parametre a charakteristické parametre.
K medzným parametrom diód patria:
UR – maximálne napätie v spätnom smere
URM –maximálne prípustné vrcholové napätie v spätnom smere; ide
o vrcholovú hodnotu striedavého napätia v spätnom smere pri pracovnej
frekvencii vyššej ako 20 Hz
IF – maximálna prípustná hodnota prúdu v priamom smere (buď hodnota
jednosmerného prúdu alebo efektívna hodnota striedavého prúdu)
I0 – maximálna stredná hodnota striedavého prúdu (stredná hodnota
usmerneného prúdu)

Statický odpor v priamom a spätnom smere RF a RR – podiel napätia a

prúdu v nejakom bode charakteristiky v priamom a spätnom smere
Dynamický odpor v priamom rF – pomer zmeny napätia v priamom smere
UF k prúdu IF
Doba zotavenia trr – pri priamom smere je v oblasti PN prechodu veľké
množstvo voľných nosičov náboja, po zmene polarity trvá určitý čas kým
budú odstránené a dióda nebude viesť prúd, táto doba odpovedá trr
 Usmerňovače
Usmerňovače sú určené pre usmernenie striedavého napätia
(štandardne sieťového) na jednosmerné. Majú veľký význam
vzhľadom k tomu, že mnoho spotrebičov potrebuje jednosmerné
napájanie.
Usmerňovače môžeme rozdeliť na 1-impulzové, 2-impulzové a
mostíkové. Využíva sa usmerňovací účinok diód, čím na záťaži
dostávame zvlnené napätie, ktoré je potrebné vo všeobecnosti potrebné
vyhladiť.
Pri 1-impulzovom usmerňovači dióda vedie len pri kladných polvlnách a
výstupné napätie má strednú hodnotu 0,45U. Aby sme vyhladili priebeh,
môžeme pripojiť kondenzátor, ktorý sa bude nabíjať keď je napájacie
napätie o 0,7 V kladnejšie ako napätie uc, pričom sa nabíja na hodnotu
u2max – UF.Po uzatvorení diódy sa C vybíja cez odpor RZ.
1-impulzový usmerňovač je jednoduchý ale má veľké zvlnenie a malú
účinnosť.
Pri 2-impulzovom usmerňovači máme 2 diódy, ktoré vedú striedavo pri
oboch polvlnách a napätie na záťaži má dvojnásobnú frekvenciu.
Zvlnenie je menšie ale potrebujú odbočku transformátora.
 Mostíkový usmerňovač
Mostíkový usmerňovač odstraňuje nevýhodu
dvojimpulzového usmerňovača potreby odbočky
na TR, vyžaduje si však použitie 4 diód.
V kladnej polvlne napätia u2 na výstupe TR sú
diódy D1 a D3 polarizované priepustne a vedú
prúd zatiaľ čo diódy D2 a D4 sú polarizované
záverne a prúd nevedú, v zápornej polvlne sa ich
úlohy vymenia. Výstupné zvlnené napätie uZ
má dvojnásobnú frekvenciu voči frekvencii
napätia u2 (teda 100 Hz pri napájaní zo siete). Ak
použijeme vyhladzovací kondenzátor C,
dostaneme na záťaži R napätie so strednou
hodnotou UZ s hodnotou zvlnenia Uzvl. Kondenzátor je nutné voliť na napätie nie
V porovnaní s 1-impulzovým usmerňovačom stačí nižšie ako UZ + 0,5Uzvl
nižšia kapacita kond. a polovičná požiadavka na Prierazné napätie sa volí rovné alebo
prúd v priepustnom smere. väčšie ako maximum u2
Využitie softvéru pre analýzu diódového obvodu
Softvér (napr. MATLAB/Simulink) môžeme s
výhodou použiť pre analýzu či syntézu
diódových obvodov s možnosťou sledovať
časové priebehy napätí a prúdov v jednotlivých
častiach obvodu.
V konkrétnom modeli mostíkového
usmerňovača môžeme nastaviť:
1. Napätie, počiatočnú fázu a frekvenciu
napätia zdroja
2. Prevodový pomer TR
3. Napätie a odpor v priamom smere a odpor v
spätnom smere diód
4. Kapacitu, sériový a paralelný odpor
kondenzátora
5. Odpor záťaže
Zhrnutie
I. Polovodiče sú kryštalické alebo amorfné pevné látky, ktorých vodivosť sa nachádza medzi
vodivosťou izolantov a vodičov. Najdôležitejšou vlastnosťou je možnosť ovplyvňovať vodivosť
polovodičov prostredníctvom pridávania prímesí – dotovania. Čistý kremík v elektronike obsahuje
len veľmi malý počet nečistôt, a preto vytvárajú atómy kovalentnú väzbu navzájom, pričom počet
voľných nosičov náboja je v tomto prípade malý. Hlavný význam polovodičov spočíva v
ovplyvňovaní ich vodivosti žiaducim spôsobom. To sa dosahuje umelým zavedením prímesí iných
atómov do štruktúry polovodiča – dotovaním. Pridaním prímesí vzniká polovodič, ktorý nazývame
nevlastný.
II. Na rozhraní PN dochádza k 2 javom: difúzii a driftu. Nerovnaká koncentrácia nosičov náboja
spôsobuje samovoľné prenikanie z miesta vyššej do miesta nižšej konc. – difúzia. Ušlé elektróny
zanechajú nepohyblivé kladné ióny a ušlé diery zanechajú nepohyblivé záporné ióny. Tie vytvoria
vrstvu priestorového (nepohyblivého) náboja – hradlovú vrstvu – s vysokou intenzitou elektrického
poľa. HV odsáva minoritné nosiče z jednotlivých polovodičov a až kým nenastane rovnováha.
III. Diódy sú elektronické súčiastky s dvoma vývodmi, ktoré vedú prúd len v jednom smere. Kladnú
elektródu nazývame anóda a zápornú elektródu nazývame katóda. Najčastejším typom rozhrania je PN
priechod alebo kov-polovodič.
IV. Usmerňovače sú určené pre usmernenie striedavého napätia (štandardne sieťového) na jednosmerné.
Majú veľký význam vzhľadom k tomu, že mnoho spotrebičov potrebuje jednosmerné napájanie.
 Doplnenie
pre časť polovodiče a diódy

Zenerova dióda
Špeciálny typ diódy určený pre
funkciu v závernej oblasti V-A
charakteristiky s takmer
pravouhlým „kolenom“ v mieste
prierazu. Používajú sa
predovšetkým pre stabilizáciu
alebo obmedzenie malých
jednosmerných napätí.
Uvažujme 2 prípady:
1. Napájacie napätie
konštantné a mení sa
veľkosť prúdu IL
2. Konštantný IL a mení sa
napájacie napätie
LED dióda
Pri rekombinácii elektrónov a dier dochádza k prechodu e z
vyššej energetickej hladiny na nižšiu čo sa prejaví vo vyžiarení
energie, ktorá môže mať tepelnú alebo svetelnú formu. Keďže
ide o emisiu fotónu, nazýva sa tento jav aj spontánna emisia.
Vlnová dĺžka emitovaného fotónu závisí od šírky zakázaného
pásu daného polovodiča. Používajú sa prvky ako gálium, arzén
a fosfor, pričom vlnové dĺžky emitovaného žiarenia potom
odpovedajú farbám červená, zelená, žltá, modrá, oranžová
alebo biela.
Kapacitná dióda

V kapacitných diódach sa využíva fakt, že v

závernom smere predstavuje ochudobnená
vrstva dielektrikum a oblasti P a N vodivé oblasti
čo odpovedá kondenzátoru. Zmenou záverného
napätia ovplyvňujeme šírku OPN, čo odpovedá
zmene vzdialenosti dosiek C a teda zmene jeho
kapacity. Takéto diódy sa nazývajú varikapy.
 Schottkyho dióda
Schottkyho diódy sú špeciálne typy diód, ktoré využívajú
priechod kov-polovodič namiesto obvyklého PN
priechodu. Vďaka tomu sa vyznačujú iným priebehom VA
charakteristiky a inými parametrami – predovšetkým
extrémne krátkymi dobami zotaveniami využiteľnými pre
rýchle spínacie aplikácie.