Základy racionalizácie práce

– racionalizačné úlohy

doc. Ing. Marián Flimel, CSc.

2022
Predslov

Zlepšovanie pracovných procesov je možné racionalizačnými opatreniami prostredníctvom

racionalizačných úloh. Racionalizácia práce súvisí so širokým spektrom faktorov, ktoré ju
ovplyvňujú. Sú to interné vplyvy (charakter výroby, personálne a strojné vybavenie, požiadavky
zákazníka a podobne) a externé vplyvy (konkurencia, legislatíva, svetové trendy a podobne).
Všeobecne racionalizáciu chápeme ako štrukturovanie určitej činnosti podľa rozumových kritérií,
respektíve ako rozumnú činnosť a rozumné usporiadanie vecí. Cieľom racionalizácie je aj zvýšenie
efektivity pracovného postupu, produktu či pracovného prostredia na základe racionalizačných
opatrení v čiastkových krokoch každej činnosti.
Akým smerom je potrebné racionalizovať prácu a aké atribúty pritom rešpektovať – to je
obsahom tejto učebnice, ktorá je určená odbornej verejnosti, študentom druhého ročníka
bakalárskeho štúdia zamerania Priemyselný manažment na Fakulte výrobných technológií TUKE
so sídlom v Prešove.
V publikácii sú uvedené nielen teoretické postuláty pre možnosti racionalizácie pracovných
procesov, ale aj niektoré konkrétne riešenia racionalizačných úloh a vzorové príklady. Texty sú viac
orientované na výrobné procesy, preto sú uplatniteľné v manažmente výroby.

V Prešove, február 2022

Autor: © doc. Ing. Marián Flimel, CSc.

Recenzenti: doc. Ing. Darina Matisková, PhD.,MBA

doc .Ing. Darina Dupláková, PhD.

ISBN: 978 – 80 – 553 – 4046 - 3

2
Použité symboly a skratky

EN – Európska norma
EHS – Európske hospodárske spoločenstvo
EÚ – Európska únia
IT – Informačné technológie
PC – Personal computer – osobný počítač
PP – Priemyselný patent
PÚV – Priemyselný úžitkový vzor
PD – Priemyselný dizajn
RVHP – Rada vzájomnej hospodárskej pomoci
STN – Slovenská technická norma
ÚPV BB - Úrad priemyselného vlastníctva Banská Bystrica
TPV – technická príprava výroby

3
Obsah

kapitola názov kapitol strana

Predslov 2
Použité symboly a skratky 3
1 Práca 5
1.1 Deľba práce 6
1.2 Historické medzníky pracovnej činnosti 8
1.3 Pracovný systém 15
2 Atribúty podporujúce racionalizáciu 18
2.1 Človek a tvorivosť 18
2.2 Tvorivé prostredie a motivácia 27
2.3 Techniky využívané v tvorivom procese 29
3 Základy racionalizácie 31
3.1 História racionalizačných snáh 35
3.2 Racionalizácia versus organizácia 38
3.3 Racionalizácia versus inovácie 42
3.4 Racionalizačné postupy 44
4 Racionalizačné úlohy v pracovných procesoch 48
4.1 Možnosti racionalizácie času v procese výroby 52
4.2 Pohybové štúdie 58
4.3 Usporiadanie pracoviska 63
4.4 Formy organizácie práce 79
4.5 Príklady racionalizačných úloh 85
5 Udržateľný rozvoj a eko-racionalizácia 96
6 Terminológia v oblasti duševného vlastníctva 100
7 Záver 107
8 Použitá literatúra 109

4
1. Práca

Práca je dôležitým fenoménom, ktorý oddelil človeka od ostatnej živočíšnej ríše. V dávnej
minulosti sa pre prácu využívalo ľudské telo a to najmä ruky. V priebehu historického vývoja sa
medzi ruky človeka (jeho telo) postupne vkladal medzičlánok, ktorého účelom bolo zlepšiť výsledok,
resp. výsledný produkt pracovnej činnosti a efektu práce – nástroj, kladka, páka… Tieto medzičlánky
sa postupne v rámci historického vývoja veľmi intenzívne vyvíjali aj s rozvojom rozumových
schopností človeka i s rozvojom vedy a techniky. Nástroje priniesli zdokonalenie práce a
rozumových schopnosti človeka – intelektu, ktoré determinovali pracovné činnosti pre rôzne oblasti
sociálneho života a výroby.

Stará definícia práce hovorí, že pracovať znamená niečo robiť. Práca je teda charakterizovaná
ako „plánovitá, cieľavedomá, zmysluplná činnosť, pri ktorej človek pôsobí na predmet svojej práce
a pretvára ho“. Zopár myšlienok zo starej definície:
- Čo musím urobiť verzus čo chcem robiť.
- Čo robím, robím pre peniaze.
- Splniť úlohy, urobiť to, čo je potrebné.
- Urobiť to, čo chce odomňa šéf.

Práca predstavuje cieľavedomý proces, pri ktorom dochádza k efektívnemu využitiu a rozvoju
kompetencií (schopnosti, znalosti a zručnosti) človeka, ktoré majú umožniť lepšie a ľahšie
dosahovať výsledky v budúcnosti. To je nová definícia práce, ktorá hovorí, že práca je proces, pri
ktorom dochádza k rozvoju schopností, ktoré majú umožniť lepšie a ľahšie dosahovať výsledky
v budúcnosti. Niektoré myšlienky z novej definície práce:
- Robiť svoju prácu nestačí.
- Pokiaľ práca neumožňuje zamestnancovi získavať nové know how, je mrhaním jeho času.
- Dôležitejším než práca samotná, je rast a rozvoj ľudí.
- Výsledkom učenia je zmena toho, kto sa učí, bez ohľadu na to, či vznikajú výsledky.
- Stará definícia práce hovorí, že znalosti používame tak, aby prinášali zisk.
-

Práca je špecifickou činnosťou človeka, výlučne ľudskou záležitosťou, ktorou sa človek vyčlenil
zo živočíšneho sveta. Prácu možno chápať z rôznych hľadísk - z hľadiska fyzikálneho,
fyziologického, etického, ekonomického, sociologického a psychologického.

Prvky práce prenikajú do všetkých ostatných sociálnych činností, teda môžeme relatívne
rozlišovať prácu a zábavu, prácu a hru, prácu a prežívanie voľného času, teda všeobecne prácu a
oddych. Na každej práci sa zúčastňuje celá osobnosť človeka ako somatopsychická jednota.
Jednotlivé stránky osobnosti sa však pri rôznych druhoch práce zúčastňujú v nerovnakej miere.
Pri niektorých druhoch práce hlavnú úlohu majú svalové pohyby, pri iných nervové procesy v
mozgovej kôre. Tradičné rozdelenie práce na fyzickú a duševnú už dnes neplatí v plnej miere,
pretože i pri tzv. fyzickej práci je dnes potrebné, aby si človek neustále zdokonaľoval svoje zručnosti
a nadobúdal nové vedomosti, aby „pracoval sa sebe“.

5
 Tradičné zamestnania, profesie zanikajú, stávajú sa nepotrebnými (napr. drotár, obecný hlásnik
a ďalšie), alebo nemôžu zamestnať taký počet pracovníkov ako donedávna.
Vznikajú však nové profesie, o ktorých naši predkovia nemali ani tušenia (napr. programátor, IT
špecialista, kozmonaut atď.).

Legislatíva určuje katalógy pracovných činností, napríklad katalóg pracovných činností

s prevahou duševnej práce pri výkone práce vo verejnom záujme, či katalóg pracovných činností
remeselných, manuálnych alebo manipulačných s prevahou fyzickej práce pri výkone povolania. Na
tieto katalógy nadväzujú platové triedy odmeňovania za vykonanú pracovnú činnosť.

Ukazuje sa, že najdôležitejšie je osvojiť si určité všeobecné zásady efektívnej práce a rozvíjať
schopnosť adaptability, aby bolo možné v priebehu aktívneho života vystriedať dve alebo i viac
profesií. Práve preto má veľký význam aj práca každého človeka na sebe, ide o osvojenie si takých
návykov, ktoré sú užitočné nielen pre jeden úzky odbor, ale pre celú škálu pracovných činností.

Predpokladá to napr.:

• rozvíjanie tvorivého myslenia (kreativity),

• znalosť zásad organizácie práce a techník duševnej práce,
• ovládnutie zásad rozhodovacieho procesu,
• systémový prístup k problémom (kritické i analytické myslenie),
• zvládnutie modernej organizačnej a počítačovej techniky (digitalizácia).

Uvedené atribúty sú dôležité aj pre racionálne myslenie a riešenie racionalizačných úloh.

1.1 Deľba práce

Kým sme dospeli k definícii práce, bolo potrebné veľa úsilia. Samotný Homo sapiens, aby uživil
svoje spoločenstvo, zaoberal sa lovom a zberom lesných plodín. Na spracovanie uloveného
zvieraťa či ušitie odevu si zhotovil primitívne nástroje. Prvým takýmto pomocníkom bola ihla, ktorá
vraj bola skôr ako pazúriky a iné primitívne kamenné nástroje. Ovládnutie ohňa umožňovalo nielen
ochranu pred nebezpečenstvom, ale aj skvalitnenie bývania a prípravy jedál, čím vzniká prirodzená
deľba práce.
Prirodzená deľba práce znamená, že v historickom vývoji spoločnosti sa na fyziologickom
základe vyčlenili tzv. typické mužské a ženské práce. Dnes je hranica medzi mužskými a ženskými
prácami stieraná.

Zmena klímy a sťahovanie spôsobili usídľovanie človeka i pestovanie poľnohospodárskych

plodín, čím vzniká tzv. spoločenská deľba práce. Ľudia sa postupne začínali špecializovať len na
niektoré práce, na ktoré mali najlepšie predpoklady a zručnosti.

Môžeme hovoriť o troch veľkých spoločenských deľbách práce:

a) Prvá spoločenská deľba práce

- poľnohospodárstvo sa oddelilo od pastierstva a lovu.

- rozvoj poľnohospodárstva (napr. objavenie pluhu) a pastierstva (spracovanie koží) viedlo
k potrebe ďalších činností – ako napr. kováčov, obuvníkov, pekárov atď.
6
b) Druhá spoločenská deľba práce

- remeslá sa oddelili od poľnohospodárstva i pastierstva.

- rozdelenie prác na jednotlivé činnosti vyvolalo potrebu výmeny výsledkov činností, miestom
výmeny sa stal trh. Vznikla tovarová výmena a obchod.

c) Tretia spoločenská deľba práce

– obchod sa oddelil od ostatných hospodárskych činností.

Deľba práce ako proces osamostatňovania sa jednotlivých špecializovaných druhov prác viedla
nevyhnutne k vzájomnej výmene, spolupráci medzi výrobcami i spotrebiteľmi – ku vzájomnej
kooperácii. Rozvoj deľby práce vždy znamená čoraz väčšiu špecializáciu a z toho vyplývajúcu
kooperáciu výroby, rozdeľovania i výmeny. Poznáme:

A. jednotlivá deľba práce – tzv. vnútropodniková deľba práce. Spočíva v tom, že v rámci podniku
sa všetky úlohy rozdeľujú. Každý pracovník tak nevykonáva všetky druhy prác, ale špecializuje
sa len na určitý druh práce v rámci daného úseku činností v podniku. Takáto deľba práce má
mnoho výhod i nevýhod. K výhodám patrí rýchly rast produktivity práce a úspora času pri
výrobe. Nevýhodou deľby práce je, že príliš špecializovaná práca spôsobuje jednotvárnosť a
nudu pre pracovníka. Takáto jednotvárna práca rýchlo vyčerpáva pracovníkov a brzdí rozvoj
osobnosti.

B. Odvetvová deľba práce – vo vyspelých ekonomikách sa dnes presadzuje vnútroodvetvová

a medziodvetvová deľba práce. Môže ísť pritom o horizontálnu alebo vertikálnu špecializáciu.

Pri horizontálnej špecializácii ide o deľbu práce, kde jednotlivé podniky pôsobia v tom istom
odvetví, ale špecializujú sa na jednotlivé druhy výrob. Napríklad v kožiarskom priemysle sa
niektoré podniky špecializujú len na výrobu dámskej obuvi, iné na pánsku obuv, iné na koženú
galantériu.

Pri vertikálnej špecializácii ide o nadväznosť jednotlivých výrob a odvetví. Ide o medziodvetvovú
deľbu práce. Napríklad pri výrobe pekárenských výrobkov sa špecializujú a medzi sebou
spolupracujú poľnohospodárstvo /pestovanie obilia/, preprava a veľkoobchod /nákup a
skladovanie obilia/, výroba /mlyn, pekárne/ a nakoniec maloobchod /predaj chleba a pečiva/.

C. Medzinárodná deľba práce – osobitný druh súčasnej deľby práce. Ide v nej o špecializáciu a
kooperáciu medzi jednotlivými krajinami. Výrobcovia jednotlivých krajín sa špecializujú na
výrobu toho, čo dokážu vyrobiť lacnejšie v porovnaní so zahraničím a naopak, ostatné druhy
tovarov a služieb budú dovážať. Účasť jednotlivých krajín na medzinárodnej deľbe práce závisí
od veľkosti a polohy krajiny, prírodných, klimatických, spoločenských, ekonomických a
technických podmienok krajiny. Vo všeobecnosti platí, že čím je krajina menšia a menej
rozvinutá, tým má pre ňu väčší význam zapojiť sa do medzinárodnej deľby práce. V ranných
štádiách ľudskej civilizácie rozhodovali o zapojení krajiny do medzinárodnej deľby práce
prírodné podmienky. S rozvojom výrobných síl táto závislosť klesá a rozhodujúce sú
ekonomické faktory (často aj politické) – vybavenie krajiny kapitálom, infraštruktúrou a
kvalifikovanou pracovnou silou (bývalá RVHP, novšie EHS – EÚ, ...).

7
 Spoločenská deľba práce vytvorila parciálne pracovné činnosti, ktoré sa s rozvojom techniky
a vedy neustále prehlbovali a vznikali ďalšie špecializácie.

Výhody deľby práce sú:

 rýchla práca – zamestnanec je zameraný na minimálny počet jednoduchých pracovných

úkonov, ktoré väčšinou vykonáva na jednom mieste, teda zvyšuje sa produktivita práce.

 vyššia kvalita práce - pracovník určené jednoduché pracovné úlohy vykonáva opakovane a
vo veľkom množstve, čím si zlepšuje svoje zručnosti a znalosti. Stáva sa z neho odborník.

 výrobok je vizitkou pracovníka - každý zamestnanec má pridelené identifikačné číslo (kód),

ktoré je automaticky pridelené výrobku na ktorom pracoval. Organizácia vie presne, ktoré
produkty vyrobil zamestnanec. Je to veľmi jednoduchá kontrola a takisto aj efektívna spätná
väzba.

 možnosti sériovej výroby,

 znižovanie jednotkových nákladov.

Globalizácia sa prejavuje v súčasnosti aj na trhu práce. Extrémna interpretácia tohto pojmu

hovorí, že globalizácia stiera lokálne tradície a regionálne rozdiely a vytvára homogenizovanú
svetovú kultúru. Nadnárodné korporácie môžu veľmi rýchlo presunúť tisíce pracovných miest do
iných krajín, čím dochádza k zmenám v štruktúre zamestnanosti. Globalizačné trendy vytlačujú
nekvalifikovanú, resp. nevhodne kvalifikovanú pracovnú silu z pracovnej činnosti, zvýšenie
ekonomickej neistoty vedie tiež k diferenciácii pracovníkov na „jadro“ a „perifériu“, k čiastočným
úväzkom, dočasným pracovným zmluvám, atď.
Na trhu práce pod vplyvom globalizácie dochádza často k trvalejšiemu odlúčeniu niektorých
kategórií produktívnej populácie od pracovných pozícií, ktoré poskytujú istotu zamestnania,
dostatočnú úroveň a stabilitu príjmov a prijateľný sociálny status. Vylúčená časť spoločnosti si
postupne hľadá alternatívne spôsoby svojho vzťahu k spoločnosti. Používa sa pojem „underclass“,
ktorý je spájaný s neúčasťou na trhu práce, so závislosťou od sociálnych dávok a so špecifickou
subkultúrou.
Stále viac sa začína diskutovať o „konci práce“. Takéto analýzy predpovedajú koniec klasického
zamestnaneckého pomeru, vznik nových foriem organizácie práce a podnikov, ktoré upúšťajú od
logiky stáleho zamestnania. Nezmizne práca, ale stále zamestnanie. Práca nebude realizovaná
zamestnancami s dlhodobými pracovnými zmluvami. Obmedzí sa i štrukturálna neohybnosť
odmeňovania. Časť odmien sa prispôsobí konjunkturálnym podmienkam. V čase pandémie Covid
19 sa osvedčila práca na doma (home office).

1.2 Historické medzníky pracovnej činnosti

V priebehu historického vývoja sa medzi ruky človeka (jeho telo) postupne vkladal medzičlánok,
ktorého účelom bolo zlepšiť výsledok resp. výsledný produkt pracovnej činnosti (efekt práce) od
pazúrika až po automat. Tieto medzičlánky sa postupne v rámci historického vývoja veľmi intenzívne
vyvíjali a spoluurčovali spôsob pracovnej činnosti. Tento často ovplyvňovalo aj spoločenské
zriadenie a organizácia práce. Na zložitej ceste k dnešku bolo veľa míľnikov.

8
Významný izraelský historik Yuval Noah Harari píše, že pôvodne nepodstatný africký ľudoop
pohybujúci sa v strede potravinového reťazca vďaka trom revolúciám (revolúcia: zvrat, obrat,
základná, podstatná zmena, vznik novej kvality v určitom bode vývojového procesu) sa stal
najmocnejším živočíchom planéty.

a) Prvým kľúčovým medzníkom na ceste k dominancii bola kognitívna revolúcia (pred 70-120 000
rokmi); keď vďaka náhodným genetickým mutáciám došlo k zmene vnútorného prepojenia
mozgu Homo sapiens a ten začal rozmýšľať a komunikovať dovtedy nebývalým spôsobom.
Jedinečne široký rozsah zvukov, ktorý boli naši predkovia schopní vydať, umožnil rozvoj
zložitejšieho jazyka, ktorý bol nástrojom zložitejšej sociálnej interakcie a umožnil efektívnejšiu
spoluprácu a kooperáciu. Človek mohol rozprávať o fikcii, o veciach a predstavách, ktoré neodrážali
fyzický svet, ale ho prekračovali. Táto schopnosť sa pretavila do spoločne zdieľaných mýtov
a náboženských predstáv, ktoré si získali dôveru a umožnili flexibilnú kooperáciu veľkého množstva
jedincov. Pred 10 000 rokmi vznikol ďalší civilizačný prelom – prechod od lovca-zberača
k poľnohospodárstvu.

b) Druhým medzníkom na ceste k dominancii bola poľnohospodárska revolúcia, antropológovia ju

nazývajú neolitická revolúcia, ktorú však Harari netradične nazýva „najväčším podvodom v
dejinách“. Prechod na usadlý spôsob života umožnil nárast populácie a priniesol zásadné dôsledky
pre rozvoj civilizácie a kultúry. Aj archeologické výskumy dokazujú, že strava sa stala v porovnaní
so stravou lovcov a zberačov chudobnejšou, práca vzhľadom na telesnú konštrukciu náročnejšou
(nedostatok živín, osteoartritída, skazené zuby). Pribúdali nové povinnosti a drina na poli.
Poľnohospodárska revolúcia priniesla aj nebývalé zotročenie a utrpenie zvierat. Výskum najstaršej
stavby sveta v Göbekli Tepe – neolitická svätyňa na vrchole kopca v tureckom regióne
juhovýchodnej Anatólii ju datoval do obdobia pred 11 600 rokmi. Je najstaršou známou ľudskou
náboženskou stavbou a zároveň najstaršou známou stavbou, zložitejšou ako chatrč, kde musel
človek použiť nové technologické postupy. Nález v roku 1994 spolu s nálezom sídliska Nevalı Çori
v súčasnom Turecku výrazne posunul hranicu počiatku ľudskej civilizácie, čo spôsobilo revolúciu vo
vedeckých kruhoch. Dovtedy sa pokladalo za nemožné, aby zberači a lovci v tej dobe boli schopní
postaviť takú veľkú stavbu. Vznikajú trvalé osady a postupná špecializácia človeka – vznik remesiel.

obr.1: Najstaršia megalitická stavba Nevalı Çori s kamennými kruhmi s priemerom 5 až 10 metrov, v
ktorých sa nachádzajú reliéfne opracované kamenné piliere v tvare písmena T a s hmotnosťou až 50 ton.

9
c) Predchádzajúce dve revolúcie prebiehali na rôznych, vzájomne oddelených častiach planéty
s podobnými dôsledkami. Európa postupne získala svetovú dominanciu vyjadrenú imperiálnou
nadvládou 19. storočia vďaka unikátnemu spojeniu politiky, vedy a kapitalizmu, ktoré nemalo v iných
častiach planéty obdobu. Priemyselná revolúcia je proces základnej zmeny v oblasti výroby
umožňujúci prechod od manufaktúry založenej na ručnej práci ku kapitalistickej továrni využívajúcej
stroje a deľbu práce.

Poznáme 4 druhy priemyselnej revolúcie:

1. Využívanie pary – parný stroj (18. storočie).
2. Využitie elektriny – 19. storočie.
3. Využitie PC a robotizácia (60. – 70. roky 20. storočia).
4. Využívanie kyberneticko – fyzikálnych systémov (Industry IV) – 21. storočie.

Posledná priemyselná revolúcia je výsledkom riešenia racionalizačných snáh v predchádzajúcich

obdobiach ústiacich do inovácií.

obr.2: Priemyselné revolúcie – časová os

Stručné dejiny pracovnej činnosti sú popísané od otrokárskej spoločnosti, ktorú poznamenala

spoločenská deľba práce. Dôležitou právnou úpravou bol napríklad právny poriadok rímskeho štátu,
ktorý sa stal ríšou ovládajúcou väčšinu vtedy známeho územia. Rímske právo bolo prvým
celosvetovo uznávaným právom spoločnosti, kde ekonomika bola založená na tovarovej výrobe,
peňažných vzťahoch a trhovom hospodárstve. Prácu podmieňovali vlastnícke vzťahy a spoločenský
status. Napríklad status otroka bol nasledovný: z hľadiska práva bol otrok vecou, predmetom práv
a povinností, nie ich nositeľom. Nemohol nič vlastniť, vo svoj prospech uzavrieť zmluvu, oženiť sa
podľa práva a mať nárok na rodinný život. Je však rozumovou bytosťou (instrumentum vocale)
a môže sa právne nadobúdať pre pána zmluvami - dedením. Takisto mohol so súhlasom pána
relatívne samostatne viesť hospodárstvo - peculium. V prípade príliš krutého zaobchádzania sa
mohol otrok sťažovať u magistráta.
Otrokárstvo bolo vlastne kupovanie a držanie ľudí v osobnom vlastníctve na nútené práce. Otroci
nemali žiadne práva, nedostávali mzdu a ich majitelia si s nimi mohli robiť, čo chceli. Väčšinou
10
pracovali v domácnosti ako sluhovia. Rímska spoločnosť bola prísne triedna - delenie obyvateľov
bolo na slobodných a otrokov.

Nástupom feudalizmu otrokárstvo v západnej Európe takmer vymizlo. Zostalo však trvalou
súčasťou života v Afrike a arabskom svete. V šestnástom storočí obnovili otrokárstvo európske
koloniálne veľmoci, ktoré nakupovali čiernych otrokov od ich (takisto čiernych) pánov v západnej
Afrike a vyvážali ich do kolónii v Novom svete. Odhaduje sa, že obeťou tohto obchodu sa stalo
najmenej dvanásť miliónov ľudí, z ktorých najväčší počet skončil v Brazílii. Mnohí podľahli útrapám
počas cesty na otrokárskych lodiach alebo brutálnemu vykorisťovaniu na plantážach. Na začiatku
devätnásteho storočia sa podarilo vzbúreným otrokom na Haiti zvrhnúť francúzskych otrokárov a
vytvoriť nezávislú republiku. V britskej ríši zrušili obchod s otrokmi roku 1807 a o 26 rokov zaniklo
otroctvo. V USA skoncoval s otroctvom roku 1863 A.Lincoln a v Brazílii zaniklo roku 1888.

Dnes je otroctvo zakázané na celom svete,

ale odhaduje sa, že okolo 200 miliónov ľudi žije
naďalej v podmienkach, ktoré sa od otroctva
veľmi nelíšia. Stredoveká spoločnosť bola tiež
triednou spoločnosťou, kde podľa dobovej
spoločenskej hierarchie boli na spodku
pyramídy roľníci, remeselníci, nad nimi vojaci,
rytieri, potom šľachta a na vrchole kráľ.
Najspodnejšiu vrstvu tvorili nevoľníci.

obr.3: Dobový obraz štátnej hierarchie stredoveku

Obdobie prvého nevoľníctva z obdobia raného a vrcholného stredoveku, kedy bol roľník úplne
bezprávny a nazýval sa po nemecky Leibeigen (nevoľník), anglicky serf (nevoľník/vazal), latinsky
servus (nevoľník/otrok), bol de-facto otrok, ktorý však nemohol byť predaný a mohla byť predaná
iba pôda na ktorej pracoval.
Korene druhého nevoľníctva siahajú v strednej Európe do polovice 15. storočia, kedy sa
postavenie poddaných začalo zhoršovať najmä výrazným obmedzením slobody sťahovania,
zvyšovaním závislosti od zemepána a zvyšovaním požadovanej roboty. Poddanské postavenie sa
tiež stávalo dedičným. Najviac k definitívnemu zavedeniu druhého poddanstva prispeli začiatkom
16. storočia v Nemecku Nemecká sedliacka vojna a v Uhorsku Dóžovo povstanie.
Známe je aj východoslovenské roľnícke (cholerové) povstanie, ktoré bolo najväčšie povstanie
poddaných na Slovensku. Odohralo sa v júli a auguste 1831 v Zemplínskej, Abovskej, Šarišskej a
Spišskej župe. Do povstania sa zapojilo mnoho roľníckych usadlostí. Spolu to bolo viac ako 150
obcí. Povstania sa aktívne zúčastnilo vyše 40 000 povstalcov a bolo krvavo potlačené vojskom.

11
 Nevoľníctvo bolo v Rakúsko- Uhorskej monarchii zrušené
v roku 1781, v uhorskej časti (vrátane Slovenska) v
roku 1785 (pričom postavenie nevoľníkov sa zlepšilo už
urbárskymi reformami v roku 1769).

obr.4: Pamätník roľníckej vzbury v r.1831 je národná kultúrna

pamiatka postavená v katastrálnom území obce Haniska na kopci
Furča pri Prešove.

V období osvietenstva vydala panovníčka Mária Terézia (1740-1780) mnoho reformovaných

zákonov zvaných patenty. Osvietenstvo bolo kultúrne hnutie, filozofický smer, životný postoj a
dejinné obdobie s cieľom nahradiť názory opierajúce sa o náboženskú a politickú autoritu názormi,
ktoré sú výsledkom činnosti ľudského rozumu a zároveň obstoja pred jeho kritikou.

Základom osvietenstva je empirizmus a racionalizmus. Osvietenstvo podrobuje všetko (napr.

náboženstvo, tradičné politické a spoločenské poriadky) novoobjavenému meradlu: v znamení
empirizmu je týmto meradlom zmyslová skúsenosť, v znamení racionalizmu je ním rozumový dôkaz.
V obidvoch prípadoch tu ide o obrat k subjektu, o snahu oslobodiť vedomie a revolucionizovať
existujúce pomery. V obidvoch prípadoch je životom osvietenstva pátos viery vo vedu a v pokrok.

Osvietenstvo položilo teoretické základy racionalizácie. Ideály osvietenstva sú produktom

ľudského rozumu. Filozof Immanuel Kant v roku 1784 napísal:

Maj odvahu používať svoj vlastný um !

Sloboda myslenia, rozhodnosť a odvaha používať rozum bez vedenia druhých, čo môžu byť
rôzne náboženské dogmy, alebo politické prejavy – to boli tézy osvietenectva. Fyzik David Deuch
vyhlasuje, že len vtedy, ak máme odvahu používať vlastný rozum, dosiahneme pokrok vo všetkých
oblastiach, či vo vede, politike, či v morálke. Osvietenstvo nadviazalo na vedeckú revolúciu
a obdobie rozkvetu racionalistickej filozofie v 17. storočí a jeho myšlienky plynule prešli do
vrcholného obdobia klasického liberalizmu v prvej polovici 19. storočia. V období osvietenstva bolo
veľa myšlienok, ktoré si niekedy aj odporovali, no všetky vychádzajú zo štyroch základných tém:
rozum, veda, humanizmus a pokrok.

Najdôležitejším bodom bol a ostáva rozum, na ktorom stoja všetky idey. Na myšlienkach záleží
a druh Homo sapiens prežíva vďaka rozumu, neustále premýšľa, spája poznatky o svete a uvažuje,
ako by ľudia mohli žiť lepšie.

12
 obr.5: CodexTheresianus,
napísaný na základe najmilostivejšieho povoleného návrhu – Compilačnou
komisiou v rokoch 1753 – 6 na samostatných listoch tvoriacich 108 strán
ručne písaného textu. Kódex pozostával z troch častí: práva jednotlivcov,
zákona o skutočných veciach a majetku, záväzkového práva. V práci je
zrejmá tendencia podriadenia sudcu písomnému právu, sudca riešil spory
a nie zemepán.

Pokračovateľom reforiem Márie Terézie aj v oblasti práce bol cisár Jozef II. (1780 –
1790). Svojimi reformami chcel urýchliť modernizáciu krajiny, prebudovať ju na jednotný štát
s jediným úradným jazykom nemčinou. Podporoval pri tom používanie národných jazykov
v jednotlivých oblastiach, čím rástlo národné povedomie.
Za jeho najvýznamnejšiu reformu môžeme označiť Tolerančný patent z r. 1781 - náboženská
sloboda pre katolícke, protestantské, pravoslávne náboženstvá. Nezrušilo to úplne dominantné
postavenie katolíckej cirkvi, ale reforma bola hlbokým zásahom aj do spoločenského života
v Habsburskej monarchii. Dôležité bolo aj čiastočné zrovnoprávnenie židovského obyvateľstva, tí
mohli vykonávať rôzne práce, ktoré im boli odvtedy zakázané.

Významným bolo v r. 1785 Zrušenie nevoľníctva (v r. 1781 v Rakúsku a v Čechách). Ním sa

odstránilo pripútanie poddaných k pôde a zrušila sa ich závislosť od zemepána. Poddaní sa mohli
slobodne sťahovať a narábať so svojím majetkom.

Kapitalizmus je ekonomické usporiadanie definované prevládajúcou existen-

ciou kapitálu a námezdnej práce. Kapitál tvorí nahromadené prostriedky v rukách súkromných (t. j.
neštátnych) majiteľov, ku ktorým patria korporácie a akciové spoločnosti. Námezdná práca je
činnosť pracujúcich, ktorí vymieňajú svoje odpracované hodiny za mzdu platenú zo zásob
kapitálu. Kapitalista nedostáva mzdu, ale zisk, a to tak, že na trhu realizuje hodnotu
vyrobeného tovaru. Kapitalizmus je založený na súkromnom vlastníctve a deľbe práce.
V manufaktúrach a továrňach pracovali robotníci i maloleté deti často v neľudských podmienkach
a dlhé pracovné zmeny, čo sa prejavovalo v ich nespokojnosti a štrajkoch. Vyvrcholením bol 1.máj
1886 – tento deň je medzinárodným sviatkom práce.
Vývoj občianskeho práva na bývalom území Československa bol ovplyvnený právnym
poriadkom Rakúsko-uhorskej monarchie, pretože na základe zákona č. 11/1918 Zb. z. a n. bolo v
podstate recipované dovtedajšie občianske právo platné v Čechách a na Slovensku, t.j. v Čechách
platil naďalej rakúsky Všeobecný občiansky zákonník z roku 1811 a na Slovensku pôvodom uhorské
obyčajové právo a ostatné občianskoprávne predpisy prijaté v Uhorsku. Tento právny dualizmus
platil až do roku 1950, kedy dochádza nielen v oblasti súkromného (občianskeho), ale aj v oblasti
verejného práva k unifikácii a kodifikácii právneho poriadku.

13
 obr.6: Charakteristika 1.mája
Prvá, neskôr každoročne zvolávaná, Medzinárodná konferencia práce (Generálna konferencia
Medzinárodnej organizácie práce - MOP) bola 29. októbra 1919 vo Washingtone. Preambuly
Ústavy MOP:
 úprava počtu pracovných hodín, vrátane zavedenia maximálnej dĺžky pracovného dňa a
pracovného týždňa;
 úprava ponuky pracovných síl;
 prevencia nezamestnanosti;
 poskytovanie primeraných miezd na pokrytie životných nákladov;
 ochrana pracovníka pred chorobou z povolania, ochorením alebo zranením v súvislosti so
zamestnaním;
 odstránenie detskej práce a ochrana detí, mladistvých a žien v súvislosti so zamestnaním;
 zabezpečenie v prípade staroby a úrazu;
 rovnaká mzda za prácu rovnakej hodnoty;
 ochrana záujmov pracovníkov, keď sú zamestnaní v inej krajine, ako je ich vlastná krajina;
 sloboda združovania a právo organizovať sa;
 inšpekčný systém zabezpečujúci posilnenie zákonov na ochranu pracovníkov.

Vznikol aj Zákonník práce, ktorý sa viazal na obdobie budovania socializmu (1948 - 1989), keď
ústavne bolo zakotvené právo na prácu a pracovať musel každý občan.
Nový Zákonník práce platný pre samostatnú Slovenskú republiku bol veľa krát novelizovaný.
Znenie z roku 2020 hovorí, že fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania,
na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo
zamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť
pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach
a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Od 1.1.2022
v Zákonníku práce nadobúdajú účinnosť 2 výraznejšie zmeny. Prvá zmena súvisí so stravovaním
zamestnancov a druhá nadväzuje na systém skrátenej práce.
Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov, upravujú: dĺžku pracovného času a odpočinok, dĺžku
dovolenky, minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas,
14
bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, pracovné podmienky žien, mladistvých a zamestnancov
starajúcich sa o dieťa mladšie ako tri roky, rovnaké zaobchádzanie s mužmi a so ženami a zákaz
diskriminácie, pracovné podmienky pri zamestnávaní agentúrou dočasného zamestnávania,
riešenie sporov, pracovný pomer, pracovnú zmluvu, prekážky v práci, ochranu práce, sociálnu
politiku zamestnávateľa, náhradu škody, dohody vykonávané mimo pracovného pomeru, kolektívne
pracovno – právne vzťahy.

Historické medzníky pracovných činností boli podmienené:

 spoločenským zriadením, politickými systémami,
 legislatívou – zákonmi týkajúcimi sa pracovnou činnosťou,
 rozvojom výrobných síl – uvedomením a vzdelanosťou pracovníkov,
 rozvojom výrobných prostriedkov – technické a technologické vynálezy, rozvoj vedy
a techniky,
 globalizáciou, požiadavkami trhu.

1.3 Pracovný systém

Pracovný systém je systém, skladajúci sa z jedného alebo viacerých pracovníkov

(zamestnancov) a pracovného vybavenia, ktorí spolupôsobia pri plnení systémovej funkcie v
pracovnom priestore, v pracovnom prostredí, za podmienok daných pracovnými úlohami. Obecne
systém môžeme definovať ako súbor prvkov a väzieb medzi nimi, ktoré umožňujú z daných vstupov
dosiahnuť zamýšľané výstupy v rámci daných podmienok.

Práca predstavuje proces, pri ktorom dochádza k efektívnemu využitiu a rozvoju kompetencií
(schopnosti, znalosti a zručnosti) človeka, ktoré majú umožniť lepšie a ľahšie dosahovať výsledky v
budúcnosti. Je to proces, ktorý je výsledkom vzájomného pôsobenia troch základných zložiek: 
sociologickej,  technickej a technologickej,  spoločensko – ekonomickej.

Práca je vykonávaná v pracovnom systéme, ktorého jednotlivé zložky sú uvedené na obrázku 6.

To znamená, že pracovný systém je súbor prvkov, ktoré sa podieľajú na plnení pracovnej úlohy
pracovníkom v priebehu pracovného procesu pomocou pracovných postupov na určitom
pracovisku, v pracovnom prostredí za podmienok, aké si vyžaduje plnenie pracovnej úlohy.

obr.7: Zložky pracovného systému

15
Legenda k obrázku 7:

1 – Pracovník, (obsluha) – osoba (pracujúca na dohodu) vykonávajúca jednu alebo viaceré úlohy v
pracovnom systéme. Zamestnanec – osoba v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi
(pracovná zmluva). Pracovník je teda človek, ktorý pracuje a plní pracovné úlohy.

2 – Pracovný postup (pracovná činnosť) – ide o vymenovanie sledu pracovných úkonov a operácií,
ktoré pracovník vykonáva pri plnení pracovných úloh. Slúži na vykonanie, realizáciu nejakej činnosti,
väčšinou ide o návod, ako niečo spraviť, napr. recept, návod na použitie nejakého predmetu alebo
vykonávanie činnosti, čo môže byť aj technologický postup.

3 – Pracovná úloha - je zamýšľaný výstup z pracovného systému v určitej kvalite a kvantite.

4 – Pracovné zariadenie, pracovné vybavenie – nástroje, vrátane HW a SW, stroje, vozidlá, prístroje,
nábytok, inštalácie a ďalšie prvky používané v pracovnom prostredí, systéme.

5 – Pracovný proces - postupnosť interakcie (vzájomného pôsobenia) pracovníka, pracovného

vybavenia, materiálov, energie a informácií pracovného systému v čase a priestore. EN ISO 9001
definuje proces ako súbor činností, ktoré využívajú zdroje a riadia sa tak, aby umožnili transformáciu
vstupov na výstupy. Výstup z jedného procesu často predstavuje priamo vstup do ďalšieho procesu.

6 – Pracovisko (pracovné miesto) – kombinácia a priestorové usporiadanie pracovného vybavenia

v určitom pracovnom prostredí, za podmienok daných pracovnými úlohami. Pracovná rola je do istej
miery porovnateľná s pojmom pracovné miesto pri popise úloh konkrétneho človeka v organizácii.
Pracovná úloha je vo svojom poňatí viac pružná a zameraná na výsledok. Pracovisko je teda
priestor vymedzený v pracovnom systéme jednému alebo viacerým pracovníkom k plneniu
pracovných úloh.

V súčasnej dobe je možné z pohľadu vzťahov v systéme človek – stroj – prostredie rozdeliť
existujúce pracoviská do štyroch základných skupín:

6.1. Ručné pracovisko (R), v ktorých ide o vzťah človek – nástroj. Väzba v tomto systéme je väčšinou
pohybovo-energetická, požiadavky sú najmä na dynamický stereotyp zamestnanca, ergonómia
nástrojov atď.

6.2. Mechanizované pracovisko (M), v ktorých ide o vzťah v systéme človek – stroj. Človek využíva
pri výrobe vonkajšiu energiu (na pohon strojov a zariadení). Pracovné prostredie vplýva na človeka
aj stroj, a ten zase spätne ovplyvňuje prostredie. Pri zložitejších strojných zariadeniach rastú
požiadavky na psychické vlastnosti človeka (riadenie, ovládanie strojov a pod.), ale zároveň rastie
aj vplyv pracovného prostredia.

6.3. Automatizované pracovisko (A), kde je typickým príkladom systém človek – počítač, resp. práca
vo velínoch. Človek sa stáva len riadiacim, resp. kontrolným členom systému a pôsobí naňho
predovšetkým psychická záťaž. Pracovné prostredie zohráva dôležitú úlohu, musí zabezpečiť
pohodu človeka.

16
6.4. Sofistikované pracovisko (S), v ktorých sa človek nenachádza priamo vo vzťahu s výrobnou
technikou, ale je s ňou prepojený modernými prvkami (hlásičmi, mobilmi, senzormi a i.) a zasahuje
len v prípade havarijných vzťahov.

7 - Pracovné prostredie – fyzikálne, chemické, biologické, organizačné, psycho-sociálne a kultúrne

faktory pôsobiace na pracovníka v danom prostredí pracoviska resp. pracovísk daného priestoru.

Pracovná únava – mentálny alebo fyzický, lokálny alebo celkový nepatologický dôsledok nadmernej
záťaže v pracovnom procese, úplne odstrániteľný odpočinkom.

Organizácia práce – postupnosť a interakcia zložiek pracovného systému zostavených tak, aby sa
vytvoril konkrétny výsledok.

Pracovný systém umožňuje:

 Ergonomickú racionalizáciu – hľadáme najvýhodnejšie chovanie už existujúceho
pracovného systému.
 Ergonomické modelovanie - v existujúcom systéme, ktorého štruktúru poznáme,
zisťujeme pravdepodobné chovanie pri zmene ohraničujúcich podmienok.
 Ergonomickú analýzu – v existujúcom pracovnom systéme, ktorého štruktúru a chovanie
nepoznáme - experimentálne ich zisťujeme.
 Ergonomické projektovanie – tvorba nového pracovného systému s požadovaným
chovaním, virtuálne pracovisko, digitálny model a pod.

Ergonómia je vedná disciplína, ktorá sa zaoberá optimalizáciou ľudskej činnosti. Zaoberá sa

štúdiom vzájomných vzťahov (interakcií) medzi človekom a ďalšími prvkami systému, ktoré sú
zamerané na zachovanie zdravia, pohody osôb a celkovú výkonnosť systému.

Pracovný systém by mal obsahovať nasledovné kritériá (v pozitívnom slova zmysle):

- výkonnosť (objem užitočného efektu za časovú jednotku),
- spoľahlivosť (bezchybnosť),
- ekonomickosť (finančné náklady, návratnosť investícií a ďalšie finančné
efekty),
- minimálnu fyzickú, zmyslovú a psychickú namáhavosť (pracovná záťaž),
- bezpečnosť (neohrozenie zdravia úrazom),
- hygienickosť (eliminovať nebezpečenstvo ohrozenia zdravia),
- environmentálne požiadavky (minimalizovať ekologickú, vodnú, uhlíkovú stopu a pod.)
- sociálne (efekty prejavujúce sa v spokojnosti človeka na pracovisku apod.)

Vyššie uvedené kritériá po dôkladnej ergonomickej analýze je možné považovať za odrazový mostík
pre začatie racionalizačných úloh.

17
2. Artibúty podporujúce racionalizáciu

Racionalizácia práce ja závislá od viacerých faktorov, ktoré možno rozdeliť na externé faktory a
interné faktory.
Externé faktory vyplývajú z trhových podmienok, požiadaviek na inovácie, flexibiltu výroby, tlak
na znižovanie nákladov vo výrobe a podobne. Dôležitým faktorom je aj konkurenčný boj na trhu,
snaha udržať sa a presadiť na trhu práce.
Interné faktory ovplyvňujúce racionalizačné snahy vychádzajú z potenciálu pracovníkov, ktoré
má firma k dispozícii a z podmienok, ktoré pre nich vytvára. Patrí tu okrem iného dobrý pracovný
kolektív, tímová práca, pracovné podmienky a motivačné prostredie.

2.1 Človek a tvorivosť

Pre racionálne myslenie je dôležitý mozog, ktorý spracováva všetky informácie a podnety a dáva
príkazy celému telu. Je to komplikovaný systém, ktorý je predmetom neustáleho výskumu. Pre
správnu funkciu mozgu je potrebná správna výživa. Najrizikovejšími faktormi pre mozog a jeho
činnosť sú stres, únava, choroby, hypertenzia, toxicita organizmu (nízky príjem antioxidantov vysoký
príjem alkoholu, povzbudivých a omamných látok, neadekvátna farmakologická liečba), depresia,
nedostatok pohybu, sociálna izolácia a samozrejme vek. Pre mozog je dôležitý tréning – bohatá
kognitívna záťaž, rôznorodá činnosť, dostatočný pohyb a zdravá výživa.

Medzi kognitívne (poznávacie, rozumové) funkcie mozgu patria:

a) vnímanie,
b) pozornosť a koncentrácia,
c) pamäť,
d) myslenie,
e) reč,
f) predstavy,
g) orientácia,
h) exekutívne (vyššie) funkcie: rozhodovanie, plánovanie, schopnosť riešiť problémy, nadhľad,
kreativita.

Francúzsky renesančný mysliteľ Michel de Montaigne povedal: „Mozog dobre usporiadaný je

lepší, ako mozog veľmi preplnený.“ Je preto dôležitá rôznorodá stimulácia a poznávanie pre
vytváranie neurónových spojení a sietí, prostredníctvom ktorých sa zabezpečuje komunikácia
medzi jednotlivými časťami a funkciami mozgu, ako je to zobrazené na doleuvedenom obrázku.

Každý človek má jednu hemisféru dominantnejšiu ako druhú, pričom pravá hemisféra pôsobí na
ľavú časť tela a ľavá opačne. Je preto dôležité pri racionalizačných projektoch zapájať do riešení
tím rôznorodých ľudí pre bohatosť invencií – nápadov a ich realizáciu.
Tvorivý tím či osobnosť môže v tvorivom procese a v tvorivom prostredí generovať tvorivý produkt
– dielo.

18
 obr.8 : Dekompozícia mozgu

Mozog je neuveriteľne zložitý, sofistikovaný a jeden z najdôležitejších orgánov ľudského tela.

Orgán, o ktorom sme v posledných dekádach zistili veľa informácií, ale stále nie je celkom
prebádaný. Mozog spracuje každú sekundu toľko informácií, ktoré by nedokázal spracovať ani ten
najvýkonnejší počítač na svete. Nielenže spracováva všetky informácie a podnety, no dáva aj
príkazy celému telu prostredníctvom nervovej sústavy.
16 zaujímavostí o mozgu:

1. Ľudský mozog váži cca 1,5 kg.

2. Človek má najväčší mozog zo všetkých stavovcov vzhľadom k veľkosti tela.
3. Objem mozgu priemerného muža je 1.274 cm3 a priemernej ženy 1.131 cm3.
4. 78% mozgu tvorí voda.
5. Je v ňom 50 až 100 miliárd neurónov (bunka nervového tkanivá).
6. Každý neurón môže vytvoriť až 20.000 synapsií (spojení s ďalšími neurónmi).
7. Podľa posledných výskumov vyšlo najavo, že prídeme až o 86 tis. neurónov v mozgu denne,
za rok 31 miliónov neurónov.
8. Detský mozog váži 350 až 400 gramov. V prvej polovici tehotenstva sa vytvára každú
minútu 250 tis. nových neurónov.
9. Mozog váži len 2% hmotnosti tela, ale spotrebuje 20% všetkej energie.
10. Opiátové receptory v mozgu reagujú na rôzne opiáty, ktoré môžu spôsobiť závislosť (vrátane
drog a alkoholu).
11. Ak sa dostaneme do nejakej stresovej situácie často si potichu spievame či pískame, čo
mozog sprostredkovane "upokojuje" prostredníctvom oblasti v ľavej hemisfére.
12. To, že používame iba 10% kapacity mozgu je mýtus. V skutočnosti používame celú kapacitu
a hlavne, keď spíme.
13. Keby mal náš mozog spracovať a uchovať všetky informácie, ktorými sme denne vystavení,
musel by byť väčší ako celé telo. Preto je vstup informácií do mozgu filtrovaný už od
zmyslových orgánov.
14. Cholesterol je kľúč k učeniu a pamäti.
15. Ľudský mozog sa s pribúdajúcim vekom zmenšuje.
16. Mozog využíva 20% celkovej spotreby kyslíka.

19
 obr.9: Mozog a myslenie

Tvorivosť je produkovanie nových a hodnotných nápadov, riešení a myšlienok. Tvorivosť sa

vyznačuje divergentným myslením a súvisí aj s inteligenciou. Vzťah medzi tvorivosťou a
inteligenciou nie je jednoznačný. Inteligencia nie je teda nutnou a dostatočnou podmienkou
tvorivosti.

Kreativita je aktivita, ktorá prináša dosiaľ neznáme a súčasne spoločensky hodnotné výtvory,
produkty. Je to teda vytvorenie čohokoľvek nového, ale tiež v neobvyklom a novom riešení starého
problému. Ide o divergentné myslenie, ktoré sa obracia rozličnými smermi a hľadá rozličné spôsoby
riešenia. Vyznačuje sa originálnym procesom a produktom.

V histórii ľudstva sa sformovali dva odlišné názory na vzťah inteligencie a tvorivosti. Zástancovia
prvého názoru tvrdia, že výskumy tvorivosti vznikli ako kritika na podstatu chápania inteligencie.
Zástancovia druhého názoru vychádzajú z toho, že aj pri inteligencii a tvorivosti ide o intelektovú
činnosť, kde tvorivé myslenie predstavuje vyššiu, doplňujúcu úroveň intelektovej činnosti človeka.
Kým tvorivosť sa v procese i produkte vyznačuje originalitou, inteligencia meraná inteligenčnými
testami smeruje k jednej, u všetkých osôb identickej odpovedi. V súčasnosti sú známe štyri skupiny
vzťahu inteligencie a tvorivosti:
1. vysoká úroveň tvorivosti a vysoká úroveň inteligencie,
2. vysoká úroveň tvorivosti a nižšia úroveň inteligencie,
3. nízka úroveň tvorivosti a vysoká úroveň inteligencie,
4. nízka úroveň tvorivosti aj inteligencie .

V technickej praxi sa stretávame aj s definíciami tvorivosti:

A/ ako procesu, ktorého výsledkom je nový objekt - užitočný a uspokojujúci

potreby v príslušnom čase a prostredí,

B/ ako neustáleho procesu, pomocou ktorého človek kombinuje a rekombinuje svoje

predchádzajúce skúsenosti a poznatky takým spôsobom, že nachádza nový postup, usporiadanie
a vzťahy, ktoré lepšie riešia identifikovaný problém,

C/ ako riešenie ťažkého problému, pričom ťažký problém je taký, ktorý nemá
zjavné riešenie.

20
 Tvorivosť chápeme ako prirodzený prejav vlastný každému na určitej úrovni a v určitom štýle. Je
to neustály proces, pomocou ktorého subjekt využíva svoje schopnosti, skúsenosti a poznatky
prostredníctvom ich synergického efektu, pre tvorbu invencií a inovácií.

Znaky tvorivého myslenia sú:

Fluencia = bohatosť, množstvo produkovaných nápadov a myšlienok. Schopnosť pohotovo a ľahko

vytvoriť nápad.

Flexibilita = vnútorná pružnosť, meniť spôsoby myslenia, prekonávať stereotypy v riešení.

Vytváranie rôznorodých nápadov, alternatív riešení.

Originalita = pôvodnosť, objavovanie nových vzťahov a súvislostí navonok

málo zreteľných. Vytváranie nápadov, ktoré sú neobvyklé.

Redefinícia = znovadefinovanie, dať predmetu iný význam, reštrukturalizácia – schopnosť preniknúť

pod povrch zrejmých javov.

Senzitivita = citlivosť na problémy, diferencovať problémy, schopnosť rozpoznať ich a predvídať

možnosti ich vývoja.

Elaborácia = rozpoznať vec do detailov, schopnosť aplikovať tvorivé nápady

v reálnom živote a schopnosť kompletizovať riešenie.

Faktory tvorivosti sú:

Účel – vyjadrenie celkového pohľadu na riešený problém, špecifikuje smer tvorivého úsilia.

Mnohorakosť – schopnosť hľadania variantného riešenia.

Vzťahy – sústava vzťahov na báze tvorivosti spájajúce rôzne elementy tvorivého procesu –
projektového tímu, ich mnohorakosť.

Obrazotvornosť – vizuálny obraz predstavujúci mnohé objekty a ich vzťahy.

Transformácia myšlienok do obrazov, ktoré sú zdrojom inšpirácie a u niekoho hlavnou formou
myslenia.

Stvárnenie – návrh objektu, diela, je hmatateľné vyjadrenie riešenia. Proces stvárnenia je nositeľom
ďalšieho vývoja myšlienky.

Rozlišujú sa štyri základné komponenty psychológie tvorivosti, ktoré spolupôsobia:

 tvorivý produkt, dielo,
 tvorivá osobnosť,
 tvorivý proces,
 tvorivé prostredie a klíma.

21
 obr.10: Preferencie podporných faktorov tvorivosti

Celý tvorivý proces sa realizuje v niekoľkých fázach, ide spravidla o štyri základné fázy, ktoré sa
v priebehu tvorby prelínajú a ťažko určiť kedy končí jedna a začína druhá. Sú to fázy:
I. prípravná (preparačná) fáza,
II. inkubačná (latentná) fáza,
III. iluminačná (inšpiračná) fáza,
IV. overovacia (verifikačná ) fáza.

I. V prípravnej fáze riešiteľ si tu uvedomuje problém a hľadá prostriedky na jeho riešenie, teda
zbiera informácie a osvojuje si ich. Z kreatívnych schopností sa tu uplatňuje fluencia, flexibilita,
originalita a najmä citlivosť na problémy (senzibilita). Využívajú sa predchádzajúce skúsenosti, ich
logické usporiadanie v záujme riešenia problému.

II. V inkubačnej fáze ide často o nevedomú, neuvedomujúcu si aktivitu riešiteľa. Tu sa riešenia
prerušujú, zdanlivo zabúdajú a často znova obnovujú. Často sa využíva aj intuícia (inštinkt
ľudského umu), no nie každá musí byť správna. Veľa z nich je nesprávnych, tie však zabúdame
a spomíname si len na správne, a tak vzniká dojem, že intuícia nás neklame. Napriek tomu je
intuícia v kreatívnom procese veľmi významná.

III. Výsledkom inkubačnej fázy, najmä intuície je náhle vyriešenie problému, ktoré sa uskutočňuje
až vo fáze iluminácie. Táto fáza sa považuje za vrchol tvorivého procesu, kde sa uplatňuje záblesk,
osvietenie, inšpirácia, ktoré sú výsledkom húževnatej tvorivej činnosti tvorcu. Tu sa uplatňujú znaky
tvorivého myslenia ako flexibilita a originalita.

IV. Záverečnou fázou kreatívneho procesu je overovacia fáza (verifikácia), v ktorej sa zisťuje, či bol
problém správne a spoločensky užitočne vyriešený. Dôkaz o správne vyriešenom probléme (napr.
rešeršé v priemyselnom úžitkovom vzore) je motiváciou pre ďalšiu činnosť (napr. pokračovanie na
tvorbe patentu).

Záverom k procesu kreatívnej tvorby a k jeho fázam je potrebné uviesť, že tieto fázy nie sú
izolované, ale navzájom sa prelínajú, podmieňujú a doplňujú. Výsledkom tvorivého procesu je
tvorivý produkt. V tvorivom produkte sa objektivizujú fázy tvorivého procesu

22
 Schopnosť tvoriť niečo nové je invencia, používa sa aj na označenie myšlienkovej schopnosti,
vynachádzavosti a dôvtipnosti. Invencia je nápad, podnet, myšlienka, idea, vynaliezavosť, teda
produkt intelektuálnej ľudskej tvorivej činnosti rozhodujúcej pre vznik inovácií. Keďže je spájaná s
ľudským myslením, môže byť invencia racionálna alebo iracionálna. Ďalšie členenie invencií je
podľa nasledujúcich hľadísk:

a) podľa druhu a miesta pôsobenia

- výrobné (technické) invencie, ktoré slúžia na rozvoj reprodukčného procesu ako invencie
a neskôr inovácie produktu či procesu,

- nevýrobné invencie, sú v oblasti služieb a spoločenskej spotreby pre rast kultúrnej vzdelanosti
a životnej úrovne.

b) podľa smeru (výsledku) pôsobenia

- pozitívne invencie – posúvajú sa bližšie k poznaniu pravdy, objektivity, sú pokrokom využitia

objektívne pôsobiacich prírodných a spoločenských zákonitostí,

- negatívne invencie – sú výsledkom prinášajúcim nové poznatky, no vzdialené od pravdy

a nemajú pokrok vo využívaní prírodných a spoločenských zákonitostí, sú zavádzajúce.

c) podľa porovnateľnosti poznania

- absolútne invencie – predstavujú zmeny na úrovni celospoločenského celosvetového

poznania. Ide o pôvodnú myšlienku, ktorá mení úroveň vedomostí v celosvetovom meradle,

- relatívne invencie – predstavujú zmeny na úrovni relatívne oddeleného sociálneho systému,

vychádzajúce z absolútnej invencie.

d) podľa úrovne poznania

- invencie na mikrokreatívnej úrovni – predstavujú nápady, zmeny a zlepšenia oceňované

subjektom, alebo malou skupinou ľudí,

- invencie na makrokreatívnej úrovni - predstavujú zmeny na celospoločenskej úrovni,

- invencie na megakreatívnej úrovni – zahŕňajú nápady, zmeny produktov, všeľudsky oceňované

umelecké diela.

e) podľa oblasti, odvetvia pôsobenia: štátna správa, verejná správa, priemysel (stavebníctvo,
hutníctvo, strojárstvo atď.), doprava, služby a pod.

f) invencie podľa pôvodnosti:

- akceptačná invencia – 0. stupeň, predstavuje prevzatie invencie z inej oblasti bez akejkoľvek
tvorivej zmeny a vlastného tvorivého prínosu,

23
 - imitačná invencia – I. stupeň invencie, je zmenou štruktúry poznania, pri ktorej dochádza
k napodobeniu inej invencie. Môže dôjsť k napodobeniu obsahu, formy alebo oboch stránok,

- analogická invencia – II. stupeň invencie, predstavuje také zmeny v štruktúre poznania, ku
ktorým dochádza na základe analógií so systémami, ktoré z hľadiska obsahu danej invencie nie
sú príbuzné. Ide o upravenú aplikáciu vyžadujúcu transformáciu na novú, odlišnú oblasť,

- unikátna invencia - III. stupeň invencie je zmena v štruktúre vedomostí a poznania unikátna
z hľadiska celosvetovej úrovne, nemá obdobu a nie je porovnateľná ani čo do formy i obsahu
s predchádzajúcimi poznatkami.

g) invencie z hľadiska životného cyklu:

- dopracované a zrealizované do určitej právnej formy

(priemyselný úžitkový vzor - PÚV, priemyselný patent - PP, dizajn a pod),

- invencie dopracované do inovácie a v praxi využívané,

- invencie nedokončené a nezrealizované do určitej právnej formy.

Invencie sú základom pre racionalizáciu resp. inovácie, alebo projekt. Analýza príležitostí
preukáže, či je nápad realizovateľný a k tomu slúžia ďalšie analytické nástroje. Proces zmeny
invencií na inovačnú príležitosť nie je jednoduchý a štatistiky potvrdzujú nízku mieru úspešnosti
pretvorenia úspešných inovačných príležitosti na trhu (2 – 3 % ). Nerealizovateľnosť invencií je teda
pomerne vysoká.
Predpokladom pre uskutočňovanie inovácií je tvorivosť (aj kreativita) z latinského slova creare =
tvoriť - je zámerná novosť, nápaditosť. Odlišnosť a originalita sú potrebné zložky tvorivosti. Tvorivosť
prináša teda nové, pôvodné, neobvyklé riešenia, ktoré sú zároveň prijateľné.

Hodnotenie invencií podlieha hraničným rizikám:

 môže dôjsť k predčasnému vyradeniu nápadu, hoci je dobrý a stačilo by zmeniť len niektoré
znaky,
 pokračuje sa vo vývoji a komercionalizácii zlého nápadu, čo môže svedčiť aj o kvalite
hodnotiaceho systému.

Medzi hlavné problémy hodnotiaceho systému počas hodnotenia invencie patria:

- nedostatočné informácie,
- nekonkrétnosť nápadov,
- množstvo nápadov,
- časová náročnosť, hodnotenie má byť preto rýchle, nenáročné ale kvalitné,
- fenomén jednostranného pohľadu,
- možná subjektivita hodnotiteľov.

Vybrané možné kritéria systému hodnotenia inovačných príležitostí:

 funkčnosť,
 úplnosť a presnosť,
 spoľahlivosť,
 vlastná efektívnosť, ekonomika riešenia,
24
  environmentálne kritériá,
 dobrá aplikovateľnosť,
 estetika.

Inovácia je ľubovoľný nový námet alebo vylepšená metóda produkujúca úžitkovú hodnotu.
Výrobcovi prinesie výhodu oproti jeho konkurentom.
Inováciou teda možno označiť akúkoľvek kvantitatívnu alebo kvalitatívnu zmenu v systéme, ktorá
je vykonaná v procese alebo v produkte a líši sa len úrovňou zmeny.

obr.11: Graf životného cyklu inovácie

Valentovo inovačné spektrum rozdeľuje úroveň technologického pokroku na základe

jednotlivých inovačných stupňov. Pod pojmom stupeň inovácie môžeme rozumieť úroveň zmeny
vzhľadom na stav minulý alebo plánovaný. Ide však o relatívny údaj. Valentovo inovačné spektrum
patrí medzi najprepracovanejšie sústavy klasifikácie. Na jeho základe je možné jednoznačne
klasifikovať stupne technologického pokroku z procesného aj produktového hľadiska. Obsahuje
deväť inovačných stupňov (stupne novosti) – tab.3.

Inovátori, nositelia racionalizačných riešení majú nasledovné myslenie:

1. Spochybňujú – vďaka tomu dokážu bojovať proti existujúcemu stavu a zvažujú, čo by sa
dalo robiť.
2. Pozorujú – všímajú si aj najmenšie detaily práce, správanie zákazníkov, dodávateľov či
obchodných partnerov, vďaka čomu si uvedomia, že riešenie (biznis) sa môže robiť aj inak.
3. Komunikujú – vymieňajú si názory s inými ľuďmi, čo im môže pomôcť k získavaniu iných
pohľadov na danú problematiku.
4. Experimentujú – skúmajú ako daný „problém rozobrať a zložiť inak “.
5. Myslia asociatívne – nachádzajú spojenie medzi otázkami, problémami alebo myšlienkami,
ktoré patria do iných oblastí.

25
Tab.1: Valentovo inovačné spektrum upravené Bc. Žaludom

Racionalizácia má podiel nielen na raste HDP, ale aj v oblastiach podporujúcich udržateľný

rozvoj. Nové riešenia, ktoré smerujú k inováciám predstavujú pomerne zložitý kreatívny proces
ovplyvňovaný rôznymi prekážkami:
 fyzickými – spojenými s únavou, nepohodou,
 psychickými - obavy zo zlyhania, ustarostenosť, depresia, apatia,
 kognitívnymi – dosiahnutá odborná spôsobilosť – úrovňou poznania danej problematiky,
stupňom myslenia,
 okolitými spoločenskými vplyvmi – pracovnými podmienkami, ekonomickými nástrojmi,
predpismi, legislatívou.

Predpokladom pre uskutočňovanie inovácií je tvorivosť (aj kreativita) z latinského slova creare =
tvoriť - je zámerná novosť, nápaditosť. Odlišnosť a originalita sú potrebné zložky tvorivosti.

Tvorivosť prináša teda nové, pôvodné, neobvyklé riešenia, ktoré sú zároveň prijateľné. Je však aj
mnoho obmedzujúcich faktorov, ktoré tvorivú činnosť negujú – viď obr.12

26
 obr.12: Obmedzujúce prvky tvorivosti

2.2. Tvorivé prostredie a motivácia

Motivácia je potreba, túžba, emócia, ktorá v nás pracuje a poháňa nás vpred. Základnými znakmi
motivácie sú energia a odhodlanosť. Motivovať iného človeka znamená vyvíjať aktivitu smerom k
druhému človeku.
Termín motivácia pochádza z latinského slova moveo, are a znamená hýbať, pohybovať
(substantívum: motio, onis – pohyb, vášeň). Po komparácii niekoľkých ďalších definícií, možno
motiváciu vymedziť ako intrapsychický proces, vysvetľujúci dôvody správania človeka v subjektívne
hodnotenej situácii, keď uspokojuje pociťovaný nedostatok prameniaci z neuspokojených potrieb,
návykov, záujmov, hodnôt a ideálov.
Z toho vyplýva, že motivácia je iniciovaná pocitom nedostatku, vnútorným rozporom, ktorý sa človek
svojím správaním snaží odstrániť a dostať sa do stavu rovnováhy. Motivácia je teda orientovaná
cieľovo. Za základné zdroje motivácie sa všeobecne považujú potreby, návyky, záujmy, ideály
a hodnoty.
Psychológia práce analyzuje pracovnú motiváciu z dvoch základných aspektov :
 Individuálna motivácia – kladie dôraz na uplatnenie zručností.
 Skupinová motivácia – preferuje sa tímový prístup.

K pracovnej motivácii pri riadení projektov možno dôjsť dvoma cestami :

 Ľudia motivujú sami seba tým, že hľadajú a vykonávajú prácu a tá uspokojuje ich potreby.
 Ľudia sú motivovaní manažmentom použitím takých metód ako je odmeňovanie,
povyšovanie, pochvala atď.

27
Pracovné motivačné faktory môžeme rozdeliť na dve skupiny:
 Pozitívny motivačný faktor - je popud k pracovnej činnosti, ktorý je navodený očakávaním
odmeny. Môže byť aj snahou o zlepšenie súčasného stavu procesu, či produktu.
 Negatívny pracovný motív. faktor vzniká ako výsledok uvedomovania si trestu, sankcie a je
zacielený na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva.

Ďalšie členenie motivácie je:

 Vonkajšia motivácia – ak sme do činnosti nútený (odmena, trest) – metóda cukru a biča.
 Vnútorná motivácia – ak sme spokojný s tým, čo robíme (angl. flow – prúdenie, tok), ideme
na svojej vlne bez vnímania okolia. Popredný svetový odborník na motiváciu Daniel H. Pinka
hovorí, že v akejkoľvek oblasti je potrebná autonómia (samostatnosť), majstrovstvo a zmysel.
V každej činnosti, ktorá nás naplňuje potrebujeme vidieť zmysel, cítiť sa v nej dobre, ovládať
ju na určitej úrovni a musíme sa cítiť slobodne. Ak sú tieto tri vrcholy pomyselného
trojuholníka (autonómia, majstrovstvo a zmysel) uspokojené, nepotrebujeme žiadnu
vonkajšiu motiváciu.

Deväť pravidiel motivácie:

 Aby sme mohli niekoho motivovať, musíme byť sami motivovaní.

 Motivácia vyžaduje SMART ciele. (Self-Monitoring, Analysis, and Reporting Technology alebo
S.M.A.R.T. je monitorovací systém ukazovateľov spoľahlivosti v snahe predvídať zlyhania.)
 Raz vybudovaná motivácia nevydrží navždy.
 Motivácia vyžaduje veľa individuálneho uznania.
 Aby ste mohli motivovať, musíte sa celého procesu zúčastniť.
 Vývoj a úspech sú motivujúce.
 Náročná úloha je motiváciou len vtedy, pokiaľ je dosiahnuteľná.
 Realistické výzvy motivujú.
 U každého človeka je možno nájsť efektívne „motivátory".
 Členstvo v skupinách je motivujúce.

Najznámejšími motivačnými metódami je Maslowova hierachia potrieb, Herzbergova teória i

McGregorova teória X a Y.

Skupinová motivácia, alebo tímová motivácia závisí od kvality tímu, zoskupenia ľudí, ktorí riešia
racionalizačnú úlohu. Často sa racionalizačná úloha rieši v rámci projektu. Projektový tím je
hlavným výkonným článkom projektu. Je to skupina osôb, ktorá sa realizačne podieľa na splnení
cieľov projektu a po dobu riešenia projektu podliehajú riadeniu projektového manažéra v rozsahu
pridelenom časom alebo pracovnou kapacitou v rámci prideleným oprávnení a zodpovednosti.

Tím je menšia skupina ľudí s nasledujúcimi atribútmi:

A. majú spoločnú víziu a ciele,

B. so spoločnými postupmi riešenia (dohodnuté postupy prijaté všetkými účastníkmi projektu
prispôsobené cieľom, definované rozdelenie úloh, spôsob komunikácie, hodnotenia),
C. so vzájomnou zodpovednosťou,
D. s doplňujúcimi schopnosťami (technickými a funkčnými – profesia, schopnosťami riešiť
problémy a prijímať rozhodnutia, interpersonálne zručnosti, schopnosť komunikovať, prijímať
kritiku, rešpektovať názory iných, aktívne počúvať, byť empatický atď.)

28
Pre úspešný tím je potrebné:
 mať jasné ciele,
 definované pravidlá spolupráce,
 určiť úlohy pre jednotlivých členov,
 mať dohodnutú komunikáciu,
 tímové správanie sa,
 vyvíjať aktivitu,
 prijímať plán zlepšovania sa,
 zvládať skupinovú dynamiku,
 využívať vodné nástroje na riešenie problémov.

2.3 Techniky využívané v tvorivom procese

Tvorivosť začína riešením problému. Je to cyklický proces, tak ako je to znázornené na

nasledujúcom obrázku.

obr.č.13: Riešenie problému – postupnosť

Techniky v tvorivom procese slúžia na generovanie nových riešení úloh. Každá úloha má štyri
prvky: prijatie úlohy, orientácia v úlohe ( čo je dané a čo hľadáme ), riešenie úlohy a kontrola
správnosti – vyhodnotenie. Tam, kde na riešenie úlohy je daný algoritmus, nejedná sa o tvorivé
úlohy .
K riešeniu tvorivých úloh patria:
a) rôzne varianty brainstormingu – zdokonalenie metódy pokusov a omylov. V kolektíve sa
vyprodukuje čo najväčší počet nápadov, ktoré sa hneď nehodnotia, aby sa eliminovali
zábrany tvorivosti. Chaotickosť hľadania riešenia sa využíva vo viacerých smeroch.
Brainstorming končí, ak už nie sú nápady. Po ukončení sa nápady rozdelia do skupín
a vylučujú tie, ktoré odbočujú od témy. Vybrané námety postupujú na ďalšie hodnotenie resp.
29
 overenie. Vo variante :metóda „a ešte„ – pozornosť sa zameriava na každý predložený
variant, organizátor riadi celý kolektív tak, aby sa najprv každý námet rozviedol vo svojich
pozitívnych aspektoch a až tak sa prechádza k ďalšiemu námetu.

b) heuristika – postup riešenia nepoznáme a musíme ho objavovať. Je to aj metóda zoznamu

kontrolných otázok.

Tab.2: Metóda zoznamu kontrolných otázok pre tvorivú prácu konštruktéra

1 Inak využiť sa to nedá ? 1 Aké je ideálne riešenie ?
2 Nedá sa to prispôsobiť, napodobniť ? 2 V čom spočíva prekážka ?
3 Zmeniť ? ( farbu, veľkosť ... ) 3 Čo je bezprostredná príčina ?
4 Zväčšiť ? ( normy, čas... ) 4 Za akých podmienok prekážka zanikne ?
5 Zmenšiť ?
Nahradiť niečo ?
6
7 Ináč usporiadať ?
?
8 Obrátiť ?
9 Všetko toto kombinuj !

Otázky uvedené v tabuľke súvisia s prácami ruských teoretikov, nemeckí heuristici používajú
termín Quickstorming, kde v 12-tich bodoch navrhujú otočiť vec naruby, rozložiť celok na menšie
časti, preskúmať, ako sa to robí v iných oboroch, určiť a riadiť sa súčasnými trendmi a zbaviť sa
nepotrebných prvkov.

c) Metóda šiestich slov: postup riešenia je ako pri brainstormingu, po definovaní problémov sa
na záznamové listy zapisujú nápady s odpoveďou na príslušné otázky : Čo?, Ako?, Prečo?,
Kedy?, Kto?, Kam?.

Iné metódy (technika šiestich klobúkov, morfologická analýza, metóda krížových tabuliek,
myšlienkové mapy, metóda nového pohľadu, metóda aplikácie zabudnutých nápadov, metóda
nekompetencie a pod.) môžu doplniť prehľad možných metód pre tvorivé - divergentné myslenie.

De Bono formuloval stratégie pre rozvoj divergentného myslenia:

UVČ – uváž všetky činitele,
ČJN – čo je najdôležitejšie?
VNZ – výhody, nevýhody, zaujímavosti,
NAD – následky a dôsledky,
ZAC – zámery a ciele,
AMV – alternatívy, možnosti, voľby,
IMH – iné možné hľadiská.

Racionalizačné úlohy majú základ v tvorivosti, ale nemožno to absolutizovať, veď riešenie sa bude
často opierať aj o analytické myslenie (logiku, konvergentnosť, hľadanie riešenia) .

30
 Tab.3: Prehľad metód tvorivého myslenia

K riešeniu racionalizačných úloh je potrebné rozvíjať myšlienkové procesy medzi ktoré patrí:
 analýza – rozčlenenie celku na časti a vydelenie ich jednotlivých znakov,
 syntéza – opak analýzy, spájanie vyčlenených vlastností do jedného celku,
 porovnávanie – hľadanie podobností, resp. rozdielov medzi javmi a znakmi predmetov,
 abstrakcia – vyčleňovanie podstatných vlastností a zanedbávanie menej dôležitých, ktoré
nie sú pre existenciu javu podstatné,
 konkretizácia – aplikácia všeobecného poznatku na konkrétny jav,
 indukcia – vyvodzovanie všeobecného tvrdenia z jednotlivých navzájom súvisiacich
prípadov,
 dedukcia – hľadanie všeobecného v konkrétnom prejave, ktorý je súčasťou všeobecného,
 analógia – porovnávanie javov alebo znakov na základe totožnosti, resp. podobnosti s inými
javmi.

Rozvíjaním myšlienkových procesov podnecujeme tvorbu invencií a následne i inovácií.

3. Základy racionalizácie

Racionalizácia ako všeobecná metóda optimálneho usporiadania pracovného procesu je známa

už od začiatku 19. storočia. V podstate ide o to, aby ktorýkoľvek výrobný proces sa uskutočňoval
na stále vyššej úrovni techniky, technológie, organizácie práce, výroby a riadenia. Dôležité je riešiť
najprv zbytočné plytvanie, ktoré sa spravidla v rôznych formách objavuje vo väčšine podnikov
(veľké zásoby, poruchovosť zariadení, nevhodné usporiadanie pracovísk – layout a pod.) a až
potom zavádzať drahé automatizované komponenty. Racionalizácia by mala prebiehať od
najjednoduchších činností ku komplexnejším. Racionalizácia výroby sa prejavuje prostredníctvom
usporiadania faktorov, ktoré pôsobia najmä na objem výroby, kvalitu výroby, spotrebu surovín
a materiálu, skladbu výrobného programu.
31
 Potreba racionalizácie výroby vzniká preto, že:

 určitá činnosť neplní svoju funkciu,

 plní ju, ale je príliš nákladná,
 neplní ju a pritom je aj nákladná,
 sú tlaky z externého prostredia: dodávatelia, odberatelia, konkurencia,
 nové celosvetové trendy v súvislosti s klimatickou zmenou požadujú znižovať uhlíkovú stopu
výrobných procesov, produktu, CO2 neutralitu, minimalizovať odpady a iné ekologické
požiadavky.

Racionalizácia vychádza z toho, že funkciou výroby je zabezpečenie výrobného programu

(cieľov) podniku v požadovanom množstve, kvalite a čase, pri minimálnych výrobných nákladoch.

Zlepšovanie v prostredí manažmentu výroby (podniku), teda parciálne zmeny daného systému
alebo produktu racionalizáciou je možné realizovať z časového hľadiska troma spôsobmi:
neustálym zlepšovaním postupne, náhlym skokom resp. ich kombináciou.

a) Neustále zlepšovanie (KAIZEN)

Japonský výraz „kaizen“ vznikol spojením dvoch slov „kai" (v preklade „zmena“ alebo „konanie za
účelom opravy“) a „zen“ (v preklade „dobrý“ alebo „neustále zlepšovanie“). KAIZEN je vnímaný ako
„neustále zlepšovanie procesov, činnosti ľudí a ich spolupráce v podniku. Základom tohto systému
je kultúra zlepšovania, nespokojnosť so súčasným stavom, neustále hľadanie a odstraňovanie
plytvania.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že KAIZEN je japonská filozofia a že je možné rozdeliť
zdokonaľovanie, odstraňovanie plytvania alebo zlepšenie procesov v podniku na KAIZEN a na
inovácie.
 KAIZEN označuje malé zlepšenia v období status quo (súčasného stavu) ako výsledok
neustáleho úsilia.
 Inovácia predstavuje zásadné zdokonalenie ako výsledok často veľkých investícií do nových
technológií alebo zariadení. Ideálny stav je, ak KAIZEN predchádza inováciu a hneď po jej
zavedení prichádza na rad opäť KAIZEN.

obr.č.14: Princíp jednoduchého neustáleho zlepšovania

Na obrázku 14 je grafické znázornenie princípu KAIZEN keď z obdobia status quo (súčasného
stavu) v danom čase príde impulz (nápad, rozhodnutie) v tzv. bode zvratu a začínajú sa
32
racionalizovať jednotlivé procesy, ich výkonnosť – teda parametre v danom časovom úseku sa
postupne zlepšujú. Pod pojmom zlepšovanie parametrov môžeme chápať zvyšovanie počtu
produktov, zlepšenie ich kvality, zvýšenie výkonnosti, zlepšenie materiálového toku, logistiky
a podobne. Po období zlepšovania môže nastať obdobie stagnácie a neskôr opäť zlepšovanie, čo
je evidentné na obrázku Y.

obr.č.15: Princíp postupného zlepšovania so stagnáciou, pauzou – viacúrovňové postupné zlepšovanie

Jedným z nástrojov koncepcie riadenia KAIZEN, ktoré napomáhajú odstraňovať prebytky, straty a
nerovnosti v podniku, je spomínané tzv. „Five S“ (5S). Metóda je odvodená z japonských slov Seiri,
Seiton, Seiso, Seiketsu a Shituke (roztriediť, zrovnať, vyčistiť, systematizovať a štandardizovať).
Prostredníctvom tohto nástroja sa vedia odstrániť „Three M – (3MU)“ – Muri (prebytky, preťaženia),
Muda (straty, plytvania) a Mura (nerovnomernosť, odchýlky) v podnikovej praxi. Tieto tri slová
symbolizujú tie činnosti, ktorých sa musí podnik bezpodmienečne zbaviť, ak chce, aby sa pri riešení
jeho problému dosiahlo rozumnejšie riešenie a vyššia účinnosť v podniku.

Ak sa aktivita nazve slovíčkom KAIZEN, mala by v rámci podniku spĺňať nasledovné parametre:
 prebieha opakovane, najlepšie každý deň,
 všetci majú možnosť zúčastniť sa a aj to robia,
 prebieha všade a na všetkých úrovniach .
Formy a nástroje si potom môže voliť každý podnik sám tak, aby čo najlepšie zodpovedali jeho
potrebám, podnikovej kultúre a hlavne ľuďom, ktorí v tomto systéme budú pracovať.

b) Náhle zlepšenie - skokom (kaikaku)

Kaikaku je japonský výraz pre „radikálnu zmenu“ resp. transformáciu.

Zmeny (zlepšovanie parametrov) sa môžu týkať celého spektra: od reorganizácie výrobnej metódy,
cez stroje používané vo výrobnom procese, vývojové stratégie, podnikovú kultúru, štýl riadenia
alebo systém toku informácií.

To je to, čím je Kaikaku - revolučná zmena alebo hlboká reforma súčasnej metódy práce, ktorá
ovplyvňuje fungovanie celej organizácie (alebo jej významnej časti). Nevyplýva to z nápadov
zamestnancov na zlepšenie, ale je to výsledok komplexných analýz. Môže tiež odkazovať na zmenu
stratégie fungovania podniku, ktorá vyplýva z podmienok na trhu alebo z vlastného vynálezu

33
organizácie. Kaikaku je založené na konkrétnych časových rámcoch, kde sú v danom období
stanovené konkrétne ciele alebo zmeny, ktoré sa chcú dosiahnuť. Spravidla ide o jeden veľký projekt
s podpornými úlohami alebo krokmi, ktorý pri dodržaní prijatého časového rámca priblíži k
predpokladanému hlavnému cieľu. Čas na implementáciu zmien sa môže rozložiť na mesiace alebo
dokonca roky.

Kaikaku je zámerná akcia, ktorú často iniciuje manažérsky tím - šéfovia, pretože zahŕňa rozhodnutia
ovplyvňujúce fungovanie spoločnosti. Pretože táto metóda súvisí so zmenou procesov v
spoločnosti, zvyčajne pokrýva rôzne skupiny zamestnancov vrátane menších divízií alebo útvarov,
hoci si stále vyžaduje dohľad zhora nadol a zmeny často nie sú s jednotlivými zamestnancami
prediskutované.

V prístupe Kaikaku možno rozlíšiť niekoľko typov projektov:

 Miestne inovatívne implementácie - napríklad implementácia nového riešenia pre

spoločnosť, ktoré je v danom priemysle už dobre známe.
 Miestna inovatívna metodika - napr. Implementácia nových metód, ktoré sú už v priemysle
dobre známe, ale pre spoločnosť nové.
 Globálne inovatívne implementácie - napr. Implementácia nového riešenia pre dané
odvetvie.
 Globálna inovatívna metodika - napríklad implementácia novej teórie výroby v danom
priemysle.

Niektoré z projektov spoločnosti Kaikaku prispievajú k zlepšeniu produktivity o 30 - 50%, čo možno

pripísať ich „radikalizmu“. Preto by organizačná štruktúra aj zdroje spoločnosti mali byť dobre
zabezpečené a pripravené na implementáciu metódy Kaikaku. Proces Kaikaku má často formu
mnohých menších projektov, ktoré tvoria väčšiu celkovú zmenu, a z tohto prístupu k zlepšeniu i
reorganizácii spoločnosti tak môžu mať úžitok aj menšie spoločnosti.

obr.č.16: Grafické znázornenie princípu Kaikaku (napríklad optimalizácie organizačnej štruktúry)

Spoločnosti, podniky sa v súčasnosti musia vyrovnávať s prispôsobovaním sa rýchlo sa meniacej

realite, často siahajú po radikálnych riešeniach. Radikálne riešenie je spočiatku prínosom, no neskôr
stagnuje. Svet podnikania sa vždy vyznačoval vysokou konkurenciou, a preto je takáto flexibilita
nespornou výhodou.

34
 c) Kombinácia predchádzajúcich riešení.

Kombinácie Kaizenu a Kaikaku, môže mať rôzne grafické podoby.

obr.č.17: Grafické znázornenie kombinácie Kaizenu a Kaikaku

3.1 História racionalizačných snáh

Racionalizácia ako obecná metóda logického myslenia podmienená rozumovou schopnosťou

človeka nie je nová. Človek v priebehu svojho vývinu neustále s rastúcim mozgovým potenciálom
vylepšoval a zjednodušoval svoju prácu. Začiatky ergonomického myslenia – prispôsobovanie
nástrojov, obydlia, náradia či zbraní človekom - môžeme datovať vynálezom kolesa pred 7000
rokmi. V neskorom stredoveku sa odovzdávali skúseností z majstra na tovariša, receptúry
a technologické postupy boli tajomstvom (know how), tzv. rodinné striebro. Toto bolo základom pre
neskoršie normy, dnes STN, EN a pod.

Veľké objavy boli v období renesancie (Leonardo da Vinci).

Rozvoj vzdelanosti predznamenalo priemyselnú revolúciu (koniec 18.st.):

- centralizovaná výroba v manufaktúrach, továrňach,
- oddeľuje sa výroba od cieľových užívateľov,
- maximálne sa využívajú nielen ľudské ale aj materiálové kapacity,
- výroba začala negatívne vplývať na životné prostredie – započala éra
Antropocénu, odkedy človek svojou činnosťou globálne ovplyvňuje ekosystém
na Zemi a môžeme konštatovať, že negatívne (klimatická zmena).

Prvé pravidlá pre ručné práce formuloval J.A.Komenský v Didaktike a diele Unum Nesesarium,
kde uvádza:
- pre to, čo sa má robiť, má byť určitá forma, pravidlo,
- vzory toho, ako sa má robiť, nech sú čo najdokonalejšie,
- je potrebné mať cieľ – jediný a istý,
- ľudia správne nejednajú, pretože správne nemyslia a správne nemyslia, lebo sa tomu nenaučili.
Aby sa mohli veci správne užívať, musíme ich najskôr dobre poznať a im rozumieť.
35
Teoretické základy racionalizácie práce prvý formuloval F. W. Taylor –
zakladateľ teórie vedeckého riadenia. Racionalizáciu popísal v štyroch
požiadavkách:
 každú pracovnú činnosť je potrebné rozložiť na základné pracovné
pohyby. Na základe použitých pohybových a časových štúdií posúdiť
vhodnosť jestvujúcich činností a uplatniť všetko, čo vedie
k zdokonaleniu pracovných podmienok, zlepšeniu metódy práce
s pod.,
 nezaťažovať robotníka prípravnými a pomocnými prácami, ktoré
môžu vykonávať špecializovaní robotníci lepšie a v kratšom čase,
 vyberať pre jednotlivé pracovné postupy vhodných pracovníkov z hľadiska odbornej
kvalifikácie, ako aj k zodpovednému prístupu k práci, robiť školenia vybraných robotníkov –
predpoklad dnešnej tímovej práce,
 rozdeliť prácu a zodpovednosť medzi vedenie a pracovníkov, odstrániť možné konflikty
dielčích záujmov – dnešné formy práce – dekompozícia, integrácia, sebarealizácia.

Jedna z jeho najslávnejších štúdií popisovala lopatu. Všimol si, že zamestnanci používajú
rovnakú lopatu pre všetky materiály. Rozhodol, že najúčinnejšie zaťaženie bolo 21 ½ kg. „Pre
max. pracovné výkony je nutné upravovať pracovné prostredie a režimy“ – povedal F.W.Taylor.

Frank Bunker Gilbreth začínal ako robotník, neskôr bol vedúcim pracovníkom stavebnej firmy,
podnikateľom a nakoniec pôsobil ako konzultant v oblasti racionalizácie práce. Zaslúžil sa
o racionalizáciu práce tým, že vytvoril metódu pohybových štúdií.

Riadenie výroby ovplyvnil aj Henry Fayol, ktorý vytvoril všeobecnú teóriu manažmentu,
popísal 6 základných funkcií riadenia a 14 princípov riadenia.

Dôležitou osobou bol aj Henry Ford, vo svojej firme The Ford Motor
Company zaviedol ako prvý výrobu áut na montážnej linke, spracoval
161 patentov a jeho krédom bolo: „ Spokojný zamestnanec toho urobí
viac, ako traja nespokojní “.

U Forda sa zaúčal aj známy československý podnikateľ Tomáš Baťa,

ktorý montážnu linku zaviedol aj vo svojej obuvníckej firme. Jeho koncept
priemyselného mesta, zásady riadenia a Baťova škola práce sú významným
počinom v oblasti manažmentu a organizovania práce.

36
 obr.18: Odkaz Tomáša Baťu

Význam racionalizácie v priemyselnej výrobe bol ocenený v roku 1921, keď v USA bola
ustanovená komisia pre odstraňovanie strát v priemyselnej výrobe. V roku 1924 bol Prahe I.
Svetový kongres o vedeckom riadení výrobných procesov. V roku 1927 bola na medzinárodnej
konferencii prijatá spomínaná definícia, že racionalizácia zahŕňa metódy technológie a organizáciu,
ktorej cieľom je znížiť straty práce i materiálu na minimum.

Dnešný pohľad na racionalizačné projekty je komplexný, to znamená, že zahŕňa okrem

samotného výrobného procesu i jeho okolie, ide o systémové poňatie logistického reťazca:
dodávateľ – výrobok – zákazník.

obr.19: Plytvanie vo výrobe – možnosti racionalizácie

37
3.2 Racionalizácia versus organizácia

Racionalizácia teda predstavuje úsilie sledujúce účelnejšiu a hospodárnejšiu organizáciu ľudskej

činnosti, najmä práce a výroby.

Niektoré dôležité pojmy:

 Organizácia práce = tvorba nových pracovno-organizačných systémov.
 Reorganizácia = inovácia pracovno-organizačného systému v celej šírke.
 Racionalizácia = znamená parciálne (čiastočné) zmeny pracovno-organizačného systému.

Pri racionalizácii je potrebné sústrediť sa najprv na odstránenie zbytočného plytvania, ktoré sa

spravidla v rôznych formách objavuje vo väčšine podnikov (veľké zásoby, poruchovosť zariadení,
nevhodné usporiadanie pracovísk a pod.) a až potom zavádzať drahé automatizované komponenty.
Racionalizácia by mala prebiehať od najjednoduchších činností ku komplexnejším. Tým sa celý
racionalizačný proces môže ponímať ako postupné zlepšovanie po trajektórii špirály v zmysle
meniacich sa požiadaviek a trendov danej doby.
Racionalizácia je náuka o metódach racionálneho riešenia úloh (výrobných, pracovných atď.).

Dôvody organizácie pracovných činností sú nasledovné:

a) vytvoriť organizáciu, t. j. nahradiť neusporiadanosť (chaos) poriadkom, živelnosť

cieľavedomosťou a neurčitosť určitosťou. Konkrétne to znamená, že organizovaní ľudia vedia
čo, kde a kedy majú robiť, s kým majú spolupracovať, kto ich riadi, aké majú práva a povinnosti,
aká odmena im patrí za prácu a pod. Organizovanie je jednou zo základných manažérskych
činností (funkcií). Znamená usporadúvanie, vytváranie poriadku a systému. Zahŕňa
organizovanie ľudí, ďalších zdrojov, procesov, služieb, štruktúr a systémov vo vnútri organizácie.

b) vytvárať podmienky pre vznik synergických efektov, ktoré vyplývajú z predpokladu, že celok
je viac ako súčet jednotlivých častí.

c) vytvoriť hierarchické vzťahy - štruktúry, kde na najvyššej hierarchickej úrovni je najvyšší

stupeň, zameraný na koncepčné a strategické aktivity objektu a smerom k nižšej hierarchickej
úrovni postupne narastá podiel operatívnych činností. Vytvorením hierarchických vzťahov
vznikajú organizačné jednotky a upresňujú stupne riadenia. Rozpätie riadenia (Span of control)
je pojem, ktorý charakterizuje počet podriadených pracovníkov / organizačných jednotiek pod
jedným manažérom. Organizačnú štruktúru potom môžeme chápať ako formu usporiadania
procesu deľby práce pre racionálne zabezpečenie určitého potrebného počtu riadiacich a
výkonných činností.

d) vytvárať stabilizačný účinok – organizovanie stabilizuje činnosť riadených objektov. Vytvára

rovnováhu a stabilitu, ale aj zotrvačnosť a to v pozitívnom i negatívnom zmysle.

e) vytvárať podmienky pre deľbu práce, špecializáciu (Specialization),

38
 obr.20: Typy organizačných štruktúr

f) autorita a zodpovednosť - (Authority vs. Responsibility) - obe zložky musia byť vyvážené, inak
nemôže vedúci pracovník dosahovať vytýčené ciele,

g) delegovanie (deľba kompetencií) znamená prenesenie úloh či presne vymedzeného rozsahu

právomocí a zodpovedností na inú osobu, organizačnú jednotku alebo nižší stupeň riadenia.

h) koordinovanie činností (Coordination).

ch) (Objectives) ciele podnikateľskej činnosti – stanovenie cieľov pre jednotlivcov a tímy a
postupnosti ich dosahovania v organizácii za využívania informačných systémov.

Pri organizácii práce je potrebné zachovávať organizačné zásady, medzi ktoré patrí:

1/ Poriadok – dodržiavanie určitého systému. Systém je potrebné poznať, nedostatky môžu

vzniknúť v chybách systému (prevádzkové poriadky, postupy, normy) alebo v jeho
nedodržiavaní, čím vzniká neporiadok.
39
 2/ Jednoduchosť a prehľadnosť – činnosti sa majú ľahko osvojiť, čo je dôležité pri zastupovaní,
činnosti sa majú ľahko kontrolovať, čo je zas dôležité pri kontrole kvality.

3/ Najkratšie cesty – toky vo výrobe, presun ľudí i materiálov je potrebné organizovať po

najkratšej ceste.

4/ Vylúčenie zbytočných prvkov, ktoré sú nehospodárne – sú zdrojom chýb, preto je potrebné

skúmať ich vzájomné pôsobenie a súvislosti.

5/ Koncentrácia úkonov - je predpokladom pre nadobúdanie zručností a skrátenie času na

jednotku činnosti, mechanizáciu, automatizáciu, skvalitnenie prípravy, kontroly, no do
nekonečna nemožno koncentrovať (centralizovať) a decentralizácia niektorých činností môže
celú organizáciu práce optimalizovať.

6/ Kontrola - je dynamický a permanentne prebiehajúci proces, je nástrojom na meranie a

hodnotenie výkonnosti, efektívnosti a kvality (pracovníka, pracoviska, organizácie), týka sa
všetkých stránok organizácie.

7/ Humánnosť – sociálny prístup.

8/ Hospodárnosť- znižovanie nákladov.

Organizovanie môžeme teda chápať ako proces usporiadania úloh, zdrojov a vzťahov medzi
nimi. Je to proces špecifikácie a koordinácie činností a vzťahov v systéme za účelom efektívnej
transformácie zdrojov na vytýčené ciele (za účelom cieľového správania).

obr.21: Organizovanie ako zosúladenie zdrojov, úloh a cieľov.

Ak v organizácii nie sú napĺňané požadované ciele, je potrebné pristúpiť k racionalizácii systému

parciálnymi úpravami, ak riešenia neprinášajú očakávané výsledky, je nutné reorganizovať celý
systém.
O činnosti v oblasti hľadania najvhodnejšej organizácie podniku nemožno povedať, že by bola
výrazne úspešná a prispievala z organizačného hľadiska k racionalite podniku. Nie vždy sú totiž
správne riešené otázky vzťahov a spolupráce lineárnych a štábnych útvarov, najmä z hľadiska
zodpovednosti, spolupráce a kooperácie, čo vyvoláva zníženie pružnosti a operatívnosti podniku.

40
Zdokonaľovanie organizácie práce manažérov:

Prepracovanosť manažérov (pracujú viac, ako je zákonom stanovená doba) a stres sú vážnym
problémom dnešnej doby.
Organizáciou práce manažéra rozumieme premyslené usporiadanie vzťahov medzi ľuďmi
v riadiacom procese, založených na deľbe práce, vymedzení úloh, kompetencií a zodpovednosti,
vzájomnej kooperácii, zameranej na splnenie cieľov. Vytýčený pracovný cieľ má manažér dosiahnuť
s minimálnymi nákladmi a maximálnym využitím zdrojov a prostriedkov. Zdokonaľovanie
organizácie práce manažéra je cieľavedomá a zámerná činnosť, ktorá znamená:
 riadiť seba samého,
 pracovať s prioritami a s cieľmi,
 určiť a využívať hodiny s najvyššou produkciou,
 dokončiť to, čo je začaté,
 každodenne pripravovať a plánovať aktivity,
 využívať pomôcky v práci,
 sústrediť sa na prácu,
 pracovať s informáciami,
 využívať prácu sekretariátu,
 delegovať úlohy.

Na procese organizovania a tomu zodpovedajúcej tvorbe štruktúr sú kladené určité požiadavky,

ktoré označujeme ako „OSCAR“ . Je to akronym pre metódu organizovania vypracovanú
Ernestom Dale a zahŕňa:

 Ciele podnikateľskej činnosti (Objectives) – stanovenie cieľov jednotlivcov, kolektívu, firmy

a postupov na ich dosiahnutie. Je potrebné stanoviť a vzájomne logicky previazať ciele
organizačných útvarov, ciele (výstupy) procesov aj ciele práce na jednotlivých pracovných
pozíciách.

 Špecializácia (Specialization) – racionálna deľba práce. Procesy, pracovné miesta i organizačné

útvary by mali byť zoskupované na základe podobnosti vykonávaných činností (na základe
podobnej špecializácie).

 Koordinácia (Coordination) – zladenie i koordinácia čiastkových procesov deľby práce

v priestore a čase, týka sa činnosti a zdrojov. Činnosti a procesy musia byt vzájomne spojované
a zlaďované tak, aby z časového i priestorového hľadiska viedli k vzájomnej najlogickejšiej
a najefektívnejšiej previazanosti.

 Právomoc (Authoroity) . Správne fungovanie činností a procesov vyžaduje správne nastavenie

právomocí tak, aby každá činnosť, proces, pozície i útvar mali adekvátne pridelenú právomoc.

 Zodpovednosť (Responsibility) – zabezpečuje sa poriadok, disciplína a spôsob realizácie.

Správne fungovanie činností a procesov vyžaduje správne nastavenie zodpovednosti, aby
každej pracovnej pozícii bolo jasné, akú má zodpovednosť.

Organizovanie je druhá základná funkcia riadenia po plánovaní. Predmetom organizovania

rozhodnutí je rozdelenie úloh na ľudí a vecné prostriedky, rozdelenie rozhodovacích kompetencií a

41
usporiadanie komunikačných ciest medzi vytvorenými čiastkovými oblasťami. Takýmto
jednoduchým spôsobom sa dá veľmi rýchlo zefektívniť výkon pracovníkov a nakoniec aj
samostatnej firmy či podniku.

3.3 Racionalizácia versus inovácie

Pojem racionalizácia je z latinského slova „ratio“, teda rozum. Preto racionalizáciu definujeme
ako sústavnú a cieľavedomú činnosť na dosiahnutie čo najväčšej účelnosti, metodickosti,
systematickosti a hospodárnosti v akomkoľvek jednaní. Tato činnosť sa zameriava na čo najlepšie
využívanie daných, alebo dostupných prostriedkov, metód a poznatkov v praxi. Niektoré vlastnosti
racionalizácie sú :

 univerzálnosť – to znamená, že optimalizácia sa týka všetkých procesov systému,

 komplexnosť – zmena jedného výrobného činiteľa zapríčiní zmenu i iných činiteľov
(procesov). Skúmaný systém je potrebné chápať ako komplexný celok prepojený jednotlivými
procesmi vzájomnými väzbami. Je tu teda možné dosiahnuť synergický efekt.
 systematickosť – skúma sa, či sú všetky procesy v organizácii vykonávané najvýkonnejším
a najhospodárnejším spôsobom.

Racionalizácia organizácie (podniku) je zameraná na: zvýšenie hospodárnosti, racionalizáciu

hospodárenia a pohybu s materiálom, skladovanie a materiálové hospodárenie, zvyšovanie
produktivity práce a fungovania výrobných fondov, vyššiu úroveň riadenia, racionalizáciu
administratívy a obslužných procesov a podobne, čo speje k racionalizácii práce.

Racionalizáciou rozumieme zdokonaľovanie fyzickej a duševnej ľudskej činnosti metódami

zabezpečujúcimi efektívnejšie postupy a výsledky práce. Cieľom ergonomickej racionalizácie je:
 Využívať výsledky vedy a techniky v pracovnom systéme a skĺbiť ich s možnosťami človeka tak,
aby materiálne, finančné a pracovné zdroje boli čo najlepšie využité.
 Vytvoriť pre pracovníka priaznivé podmienky v pracovnom procese i pracovnom prostredí pre
zachovanie jeho zdravia, spokojnosti a produktivitu práce.
 Vychovávať a vzdelávať pracovníkov tak, aby dosahovali čo najvyššiu profesionalitu a tým budú
napomáhať aj racionalizácii práce.

Racionalizáciu v podnikovej sfére môžeme rozdeliť na:

I. Racionalizáciu preventívnu – zameranú predovšetkým na posúdenie predprojektovej

a projektovej dokumentácie (jej komplexnosť, organizačné usporiadanie pracovného procesu,
technické riešenie projektu). Cieľom je posúdenie a stanovenie optimálneho počtu pracovných
miest, layoutu – rozmiestnenie pracovísk, podmienky práce a optimalizáciu pracoviska.

II. Racionalizáciu korektívnu (reaktívnu) – táto je uskutočňovaná v existujúcich podmienkach

technického vybavenia – počas prevádzky. Analyzuje sa, navrhuje a zdokonaľuje existujúci
pracovný systém.

Racionalizáciu ovplyvňujú inovácie, ktoré vznikajú počas inovačného procesu. Inovačný proces
sa skladá z troch častí:
1.) tvorba invencie
2.) tvorba inovácie
3.) difúzia (prenikanie) inovácie.
42
 Každá z uvedených častí sa môže ďalej členiť na niekoľko úsekov obsahujúcich niekoľko
činností. Nižšie uvedené časti, úseky a činnosti vyjadrujú skôr komplexný pohľad. Takéto chápanie
sa spravidla realizuje iba pri veľkých inovačných zmenách. Pri čiastkových inovačných zmenách –
racionalizácii - je inovačný proces často účelovo redukovaný iba na tie časti, úseky a činnosti, ktoré
sú nevyhnutné pre zabezpečenie danej inovácie.

1.Tvorba invencie

a) fáza generovania ideí obsahuje:

• poznatky základného a aplikovaného výskumu,
• poznatky z marketingových analýz prieskumu trhu, konkurencie, vedecko- technického rozvoja,
• podnety z výrobného procesu.

b) fáza prieskumu obsahuje:

• teoretický výskum,
• prognózovanie inovácií,
• tvorba variantov koncepcie inovácií.

c) fáza podnikateľskej analýzy obsahuje:

• analýza variantov koncepcie z hľadiska podnikateľských zámerov,
• výber optimálneho variantu koncepcie inovácie.

2. Tvorba inovácie zahŕňa tieto časti, resp. činnosti:

a) fáza prípravy inovačného programu obsahuje:

• výber inovačných úloh,
• zostavenie inovačného programu.

b) fáza výskumu a vývoja obsahuje:

• teoretický a experimentálny výskum,
• vypracovanie projektu prototypu,
• konštrukčnú príprava,
• technologickú a materiálovú príprava,
• výrobu a skúšky,
• spracovanie dokumentácie pre overovaciu sériu.

c) fáza výroby obsahuje:

• prevzatie technicko-organizačného projektu,
• zavedenie výroby,
• riadenie osvojenej výroby.

3 Difúzia (prenikanie) inovácie - tvoria ju tieto činnosti:

a) fáza komercializácie zahŕňa:

• predaj, expedícia, zabezpečenie pohotového povýrobného servisu u zákazníka,
• propagácia,
• aktívne licenčné obchody.
43
 b) fáza využitia zahŕňa:
• využívanie hmotných realizačných výstupov, ich udržiavanie a zdokonaľovanie,
• likvidácia zastaranej výroby,
• hodnotenie realizácie inovačných akcií.

Počas inovačného procesu postupne dochádza k ubúdaniu myšlienok, podnetov, nápadov, ale
táto vlastnosť patrí k zákonitostiam inovačného procesu. Ide tu však o určité stupňovanie invenčno-
inovačného reťazca v podniku, ktorý sa vlastne začína inovačnými podnetmi, ďalej pokračuje cez
inovačné námety, inovačné zámery a inovačné návrhy a vyúsťuje do inovačných programov.

Z postupnosti tvorivosť – invencia – inovačná príležitosť – inovácia vyplýva, že nie každá

invencia je realizovateľná.

obr.22: Prieniky v inovačnom procese

3.4 Racionalizačné postupy

Racionalizácia zahŕňa metódy, technológie a organizáciu, ktorých cieľom je znížiť straty práce
a materiálu na minimum. Táto definícia v stručnosti popisuje, v čom je cieľ racionalizácie práce.
Spracovanie racionalizačných štúdií, úloh či projektov môže byť rôzne. Predmetom môže byť
jedna výrobná operácia (obsluha stroja – časové straty, delenie materiálu, spôsob kontroly atď.),
alebo širší rozsah zameraný na technologické alebo pracovné miesta, výrobné linky, pracovné
prostredie a podobne. Spracovanie racionalizačných úloh prebieha v dvoch etapách:

a) zhodnotenie súčasného stavu výroby a faktorov práce na základe analýz a určenie hlavných
smerov riešenia (krok 0 tab.č.1),
b) spracovanie výsledkov pozorovania, meraní a rozboru súčasného stavu do alternatív riešení,
vrátane hodnotenia efektívnosti, realizáciu a hodnotenie ( krok 1 – 10 tab.č.1).

Racionalizačné úlohy (projekty) by nevznikli, ak by pracovníci neboli kreatívni - tvoriví a nemali

nápaditosť – invencie. Preto základom nižšie uvedeného racionalizačného systému je generovanie

44
invencií a tieto sa prelínajú vo viacerých prvkoch systému, bez nich by nebola úloha optimálne
vyriešená.

Racionalizačný systém postupnej premeny invencie (nápadu) v požadovaný výsledok (cieľ)

uvedený v tab.1 podľa autorových skúseností nepredstavuje iba lineárnu postupnosť od kroku 0 po
krok 10, ale cyklus, ktorý je možné opakovať a zlepšovať, či meniť podľa situácie poradie prvkov
racionalizačného procesu. Taktiež niektoré prvky je možné vypustiť, napríklad komercializáciu,
nakoľko to môže byť know-how organizácie.
Takto vniknú rôzne variácie uplatnenia jednotlivých prvkov racionalizačného systému, niektoré
sú uvedené na nasledujúcich obrázkoch, pričom legenda prvkov procesu 0 až 10 je v doleuvedenej
tabuľke.

Tab.4: Prvky racionalizačného systému

Prvok Popis procesu

0 - práca pracovná činnosť, vnímanie problémov pracoviska,
pracovných procesov atď., ich analýza a stanovenie
dielčieho cieľa

1 - tvorivosť predpoklad kreatívnych podmienok (pracovníka,

tímu), spracovanie výsledkov pozorovaní, meraní....

2 - invencia nápad, vynaliezavosť,

zmena = pridaná hodnota, alternatívne riešenia
problému

3 - inovačná príležitosť rozpracovanie a hodnotenie invencií

4 – výber invencie
5 - testovanie
6 - spracovanie invencie
7 - schvaľovanie invencie
na základe zvolených kritérií
optimalizácia invencie, výber jedného nápadu
na dopracovanie
vytvorenie prototypu, modelu, merania, simulácie
vybraného nápadu
projekt, TPV, PÚV, PP a pod. – dokumentácia
duševného vlastníctva
v organizácii – schválený, neschválený, na ÚPV BB -
stav PÚV či PP : v konaní, zapísaný, zverejnený,
udelený, zastavený resp. zamietnutý, zaniknutý

8 - realizácia uskutočnenie invencie v praxi

9 – komercializácia využitie inovácie v praxi v organizácii, možnosť
predaja patentu atď.
10 – hodnotenie, v danom prostredí (na trhu, výrobe, službách a pod.)
úspešnosť invencie

45
 obr.23: Kompletný jednostupňový racionalizačný proces uzatvorený

obr.24: Kompletný racionalizačný systém v troch stupňoch (parciálnych riešení) s možnosťou ďalších
riešení – otvorený.

obr.25: Nekompletný racionalizačný proces v troch stupňoch (parciálnych riešení) uzatvorený

46
Racionalizačný systém môže mať nasledovné podoby uvedené v tabuľke 5.

Tab.5: Matica možností racionalizačného systému

racionalizačný otvorený uzatvorený

systém

kompletný + +

nekompletný + +

jednostupňový - +

viacstupňový + +

Vysvetlivky k tabuľke 5 - racionalizačný systém môže byť charakterizovaný ako:

Otvorený – prvky, kroky systému umožňujú cyklus neuzatvárať, čím parciálne riešenia sa dajú
realizovať vo viacerých stupňoch.

Uzatvorený – prvky systému umožňujú cyklus uzatvoriť a tým splniť deklarovaný cieľ (ciele) procesu
v jednom alebo viacerých stupňoch.

Kompletný – racionalizačný systém sa realizuje vo všetkých 10-tich prvkoch - krokoch uvedených

v tabuľke 4.

Nekompletný – racionalizačný systém sa realizuje len v niektorých krokoch uvedených v tabuľke 4.

Jednostupňový racionalizačný proces – prebieha na jednej úrovni. Na jednom stupni však môže
prebiehať aj viacero racionalizačných úloh súbežne.

Viacstupňový racionalizačný proces – prebieha vo viacerých úrovniach s riešením viacerých

dielčích racionalizačných úloh v rôznych časových horizontoch.

Ergonomická racionalizácia prebieha v uvedených systémových krokoch a variabilných

možnostiach podľa horeuvedenej tabuľky, pričom môže byť v dvoch spomínaných etapách:

1 - v etape prípravy, návrhu dizajnu pracovného systému – prediktívna (predpovedajúca resp.

preventívna) racionalizácia – optimalizujú sa procesy počas projektovej prípravy, alebo v etape
prevádzky pracovného systému

2 – korektívna racionalizácia – racionalizujú sa procesy, ktoré sú brzdou už fungujúceho systému.

Reaguje sa na daný stav – reaktívna racionalizácia.

47
Racionalizačné úlohy je možné realizovať nasledovnými fázami:

A. Prípravná – je tu mnoho činností analyticko - syntézneho charakteru výsledkom ktorých je

rozhodnutie o riešenie danej úlohy.

B. Plánovacia – určí sa rámcový cieľ, zloženie projektového kolektívu, spracuje plán projektu.

C. Analytická – analyzuje sa súčasný stav, hľadajú nedostatky, formulujú nové požiadavky.

D. Návrhová – navrhujú sa varianty možných riešení.

E. Výberová – vyberie sa najvýhodnejší variant (viackriteriálnym hodnotením) po stránke

technicko- ekonomickej a environmentálnej.

F. Realizačná – realizuje sa vybrané riešenie.

G. Hodnotiaca – zhodnotí sa realizovaný prínos riešenia.

Životný cyklus racionalizácie smerujúcej k inovácii má fázy: prienik, rast, nasýtenie a ústup
(obr.11). Už v čase ústupu by mala prenikať na trh nová inovácia, či už produktová, procesná alebo
organizačná. Trendom dnešnej doby z hľadiska dynamiky technického rozvoja je, aby sa dĺžka
životného a inovačného cyklu skracovala. Preto výrobné organizácie, školy i výskumné centrá by
mali vo vlastnom záujme vytvárať kreatívne prostredie pre riešenie racionalizačných invencií.

4. Racionalizačné úlohy v pracovných procesoch

Racionalizácia pracovných procesov predstavuje spektrum možných úloh, ktoré závisia od:
 objemu výroby,
 kvality výroby,
 spotreby surovín a materiálu,
 skladby výrobného programu – produktov a ďalších nižšie uvedených faktorov..
Potreba racionalizácie výroby vzniká tak, ako vzniká potreba racionalizácie ľubovoľnej
vnútropodnikovej činnosti. Tá vzniká, ako už bolo spomenuté, preto, že určitá činnosť neplní svoju
funkciu, alebo ju plní a je príliš nákladná, resp. neplní ju a pritom je aj nákladná.

Proces predstavuje postupnosť na seba nadväzujúcich činností, ako sú napríklad vybavenie

objednávky, prijímanie nového zamestnanca, prijatie a uskladnenie materiálu a pod. Každý proces
začína na základe podnetu a mal by mať nejaký výstup alebo reagovať na daný podnet.
Výrobný proces môžeme charakterizovať ako tvorivý proces, ktorého funkciou je tvorba
úžitkových hodnôt a predstavuje hlavnú činnosť podniku (výrobný program).

Cieľom racionalizačných procesov je napríklad:

 odstránenie plytvania a strát (materiálu, času a pod.),
 zvyšovanie produktivity a kvality výroby,
 znižovanie vlastných nákladov (materiálových, energetických, prepravných atď.)
48
  znižovanie rizika,
 zvyšovanie výnosov,
 racionalizácia informačného systému,
 racionalizácia metód a techniky riadenia.
 vytváranie optimálnych pracovných podmienok (fyzikálnych, chemických, biologických
a psycho-sociálnych faktorov pracovného prostredia),
 zladenie záujmov výrobkov, predajcov a spotrebiteľov,
 byť flexibilným, digitalizovať procesy – ciele Industry IV,
 znižovanie ekologickej záťaže - ekologická stopa, vodná stopa, minimalizácia odpadov,
uhlíková stopa (zníženie energetickej záťaže a produkcie uhlíka v ovzduší – každý rok za
posledných 200 rokov vzrástla koncentrácia CO2 priemerne o 0,3 %), čo má dopad na
klimatické zmeny a pod.

Všetky možné racionalizačné úlohy procesov podmieňujú a poskytujú nasledovné atribúty –

vplyvy: typ výroby, typ procesov, druh procesov (podľa konečného výrobku), mechanizácia
procesov, etapy výroby, rôzne pracovné činnosti atď.

a) typ výroby:

 plynulá – výroba v týchto prípadoch prebieha z technologických či iných dôvodov prakticky

nepretržite t.j. 24 hod. denne, 7 dní v týždni, po celý rok. Môže ísť napr. o spracovanie ropy
v rafinérii alebo výrobu surovej oceli,

 prerušovaná – u prerušovanej výroby býva výrobný proces po určitých operáciách

uskutočnených na určitom pracovisku prerušovaný a až potom pokračuje na ďalšom
pracovisku. Prerušovaná výroba je typická napríklad pre strojárenský priemysel. Existujú tu
výhody aj nevýhody tohto typu výroby. Na jednej strane sa pri prerušovanej výrobe predlžuje
priebežná doba výroby a tým sa zvyšujú výrobné zásoby, kolíše výkonnosť, čo väčšinou
vedie ku zvyšovaniu výrobných nákladov. Na druhej strane v prerušovanej výrobe sa lepšie
udržujú stroje vďaka prestávkam,

 kusová – je taká výroba, v ktorej sa vyrába po jednom alebo po niekoľkých málo kusoch
výrobkov. Počet druhov vyrábaných výrobkov býva veľký. Keďže je výroba uskutočňovaná
na základe objednávok, hovorí sa o zákazkovej výrobe. V porovnaní s riadením sériovej a
hromadnej výroby je náročnejšia, na druhej strane dokáže pružnejšie reagovať na
požiadavky zákazníkov,

 sériová – vyžaduje menší počet druhov výrobkov, ktoré sa potom vyrábajú opakovane,
pravidelne a vo väčších množstvách. Výrobná séria sa potom nazýva tá dávka určitých
výrobkov, ktorá je vyrábaná bez prerušenia. Ak sa séria jednotlivých výrobkov opakuje
pravidelne a sú rovnako veľké, hovoríme o rytmickej sériovej výrobe, v opačnom prípade o
nerytmickej sériovej výrobe,

 hromadná – spočíva vo výrobe veľkého množstva jedného druhu výrobku. Priebeh

výrobného procesu sa po celú dobu výroby výrobku pravidelne opakuje a je do značnej miery
stabilizovaný. Za organizačne najvyššiu formu hromadnej výroby býva označovaná prúdová
výroba, ktorá je charakteristická tým, že má plynulý optimalizovaný tok rozpracovaných
výrobkov medzi pracoviskami.

49
b) typ procesov:

 pracovný proces – je charakteristický priamym vynakladaním ľudskej práce. Za podmienky,

že je proces plno automatizovaný, sa stáva pracovný proces jeho určujúcou zložkou,

 technologický proces – je to proces spojený priamo s výrobou nejakého výrobku (frézovanie,

tepelné spracovanie atd.),

 prírodný proces – využíva pôsobenie prírodných síl (napr. korózia, prirodzené sušenie, a
pod.),

 kontrolný proces – zabezpečuje kontrolu kvality vykonaných operácií,

 manipulačný proces – s pracovným predmetom sa manipuluje, ale nemení sa jeho tvar,

kvalita ani množstvo (skladovanie, preprava, počítanie, váženie, balenie, nakládka, vykládka
atd.),

 udržovací proces – do neho zahrňujeme údržbu, modernizáciu, opravy a obnovu pracovných

prostriedkov.

c) druh procesov (podľa konečného výrobku):

 základné procesy – vyrábajú sa v nich výrobky určené k predaju,

 pomocné procesy – plnia funkciu technického a energetického zabezpečenia základných

výrobných procesov, napr. údržba a oprava strojov, zariadení a budov, výroba a dodávka
energií a pod.,

 obslužné procesy – plnia funkciu hospodárskych služieb ako je skladovanie, doprava,

administratíva, ochrana, sociálne zabezpečenie (zdravotnícke zariadenie, jedáleň),

 pridružené procesy – priradené k sekundárnym činnostiam základnej výroby (napríklad

pestovanie zeleniny využitím odpadového tepla).

d) procesy - podľa stupňa mechanizácie

 ručný proces – pracovný predmet opracováva človek pomocou ručných nástrojov (rezaním,
hobľovaním, pilovaním) alebo ručných strojov (vŕtaním elektrickou ručnou vŕtačkou, brúsenie
flexibrúskou atd.),

 mechanizovaný proces – časť predmetu sa opracováva na stroji, ktorý riadi človek. Aj tu ich
potom môžeme rozlišovať na prácu ručnú (napr. sústruženie zaoblenej hrany obrobku
pilníkom), strojno-ručnú (ručný posuv suportu vodiacim hriadeľom a pod.),

 automatizovaný proces – stroj opracováva pracovný predmet od začiatku do konca bez

zásahu ľudskej ruky (človek stroj iba obsluhuje a kontroluje).

e) etapy výroby

 predvýrobná etapa – patrí sem technická príprava výroby: výskum, vývoj, konštrukčná a
technologická príprava a obstarávanie materiálu. Od rýchlosti a kvality zabezpečenia
predvýrobnej etapy do veľkej miery závisí efektívnosť predvýrobnej činnosti,

50
  výrobná etapa – v nej sa vykonávajú technologické zmeny východiskových materiálov. Tu sa
dáva súčiastkam a celému výrobku taký tvar alebo zloženie, aký určil konštruktér technickou
dokumentáciou, aby sa dosiahla úžitková hodnota s požadovanou úrovňou kvality a s
minimálnymi výrobnými nákladmi,

 odbytová etapa – najčastejšie zahrňuje zabalenie, naloženie, expedíciu a preberanie výrobku

zákazníkom.

f) výrobné procesy

 Príprava výroby a normovanie. Kvalitná príprava výroby má zvládnuť všetky problémy s

výrobou po stránke technológie, kvality, pracovných postupov, organizácie a riadenia výroby
tak, aby realizácia uvažovanej výroby v podniku prebiehala v rámci požadovaných
technických, ekonomických a sociálnych noriem. Kvalitná príprava výroby priaznivo pôsobí
na čas zábehu a ekonomické výsledky výroby, vyjadrené výrobnými nákladmi.

 Organizácia práce a tvorba noriem obsluhy. Organizácia práce vo výrobe predstavuje

spoluprácu ľudí a väzbu človek – stroj, ktorá vytvára optimálne predpoklady pre plnenie
funkcie výroby z hľadiska pracovnej sily. Tento faktor nadobúda význam najmä v
mechanických výrobách, kde v značnej miere môže pôsobiť na objem výroby, kvalitu výroby,
ako aj spotrebu surovín.

 Spotreba surovín a materiálov. Spotreba surovín a materiálov predstavuje spravidla značnú

váhu v štruktúre výrobných nákladov. Ich znižovanie na jednotku produkcie pomáha znižovať
výrobné náklady, a tým vylepšovať pomer príkonu a výkonu vo výrobnej činnosti.

 Manipulácia s materiálom. Vnútropodniková doprava.

 Zásobovanie výroby. Uskutočnené racionalizačné štúdie ukazujú, že značný objem

obežných prostriedkov je viazaných práve vo výrobných zásobách. Pritom okrem toho, že
zásobovanie vyžaduje neúmerne veľké náklady, dochádza k situáciám, že nedostatok
určitých druhov materiálov (nie vždy podstatných) spôsobuje prestoje výrobného zariadenia.
Neuspokojivá je najmä štruktúra zásob.

 Výrobný cyklus. Výrobný cyklus v podstatnej miere ovplyvňuje objem výroby, produktivitu
práce a ekonomické charakteristiky. Skracovanie výrobného cyklu znamená prínos vo
zvýšení objemu výroby, obehu obežných prostriedkov a produktivity práce.
 Údržba a opravy. Pri racionalizácii údržby prichádzajú do úvahy riešenia problémov, ktoré sa
týkajú organizácie údržby - systémy a organizácie práce pri údržbe.

Medzi vybrané čiastkové faktory technicko-organizačnej úrovne výroby je možné zaradiť:

 technickú úroveň výrobných prostriedkov,
 stupeň mechanizácie a automatizácie,
 vybavenosť práce technikou,
 organizáciu a stupeň hromadnosti výroby,
 kvalifikáciu a zručnosti pracovníkov,
 technologickú a konštrukčnú úroveň výrobku.

51
 Horeuvedené členenie jednotlivých procesov poskytuje široké možnosti racionalizácie tých
procesov, ktoré sú nehospodárne a vyžadujú zmenu. Niektoré možnosti sú uvedené v nasledujúcich
podkapitolách. Pri hodnotení pracovnej činnosti sú kvantifikovateľnými parametrami čas, pohyb,
priestor a námaha.
Racionalizačné úlohy je možné riešiť:
1. v časových plánoch, optimálnom využití času vo výrobe,
2. v priestorovom riešení pohybov, úkonov a operácií, ktoré súvisia s plnením pracovnej úlohy,
3. v priestorovom usporiadaní pracovísk – materiálovom toku,
4. vo využití metód a foriem organizácie práce.
Tieto štyri možnosti sú uvedené v ďalších kapitolách.

4.1. Možnosti racionalizácie času vo výrobe

Racionalizáciu spotreby času je možné pomocou časových štúdií, ktoré patria k najstarším
metódam racionalizácie výroby. Do skupiny týchto metód z hľadiska rozsahu a komplexnosti
poskytovaných informácií aplikovaných v technickej praxi zaraďujeme časové štúdie:
a. nepretržitého pozorovania
- snímky pracovného dňa (jednotlivca alebo skupiny pracovníkov),
- snímok operácie.
b. prerušovaného pozorovania
- momentové pozorovanie,
- dvojstranné pozorovanie.

Časové štúdie predstavujú metódu, pomocou ktorej sa skúma práca a súčasne meria alebo
zisťuje spotreba času. Sú teda orientované na zisťovanie veľkostí a skladby spotreby času pri
výkone pracovnej činnosti.

Výsledky časových štúdií sa využívajú:

 pri organizácii práce,
 pri tvorbe noriem spotreby času, pri odmeňovaní pracovníkov,
 pri plánovaní potreby pracovníkov a výrobných prostriedkov – strojov a zariadení.

Rozdiel medzi spotrebou a potrebou času je nasledovný:

 Spotrebu času zisťujeme pri analýze pracovných činností (namerala sa spotreba času).
V technologickom i pracovnom procese je možné spotrebu času skúmať z pohľadu
pracovníka, pracovného prostriedku – stroja alebo predmetu výroby – obrobku -
montážneho celku – materiálového toku. (3M – man, machine, material).
 Potrebu času navrhujeme pri projektovaní (normová potreba času).

Meranie spotreby času (snímkovanie pracovných činností) pre účely časových štúdií zahŕňa
nasledujúce tri etapy:

 príprava k pozorovaniu,
 vlastné pozorovanie,
 vyhodnotenie výsledkov časových meraní.

52
Merania času si vyžadujú dôkladnú predbežnú prípravu spočívajúcu v:
 stanovení cieľa časovej štúdie,
 dôkladnom poznaní pracoviska a pracovných činností,
 poznaní pracovníka vykonávajúceho pracovnú činnosť,
 oboznámení pracovníka s cieľom pracovnej štúdie,
 príprave vhodných formulárov k meraniu,
 príprave technických pomôcok na meranie času,
 určenie druhov pracovných činnosť a ich medzných bodov.

Tab.6 : Prehľad techník a metód merania i využiteľnosti času vo výrobe

č. skratka názov
1 SPD, SPZ Snímok pracovného dňa, zmeny
2 SO Snímok operácie
3 CH Chronometráž
4 MP Momentové pozorovanie
5 K Kamban
6 ABC Analýza ABC a XYZ
7 I Ishikawov diagram
8 JiT Just in Time
9 MTM Vizuálna kontrola Measure Time
Measurement
10 OEE Overall Equipment Effectiveness
11 P-Y Metóda Poka – Yoke
12 Smed Single Minute Exchange Die
13 Standard Štandardizácia (normovanie)
14 H Hodiny
15 TPM Total Productive Manintenace
16 TQM Total Quality Management
17 QFD Quality Funcion Deployment
18 5S Metóda 5S
19 PDCA Plan – Do – Check – Act
20 HR Hodnotenie rizika
21 VSM Value Stream Mapping
22 MAST Manual Ability Scanning Test
23 SS Six Sigma
24 TOC Theory of Contraints
25 B Benchmarking
26 O Outsourcing
27 Y Yamazumi

Optimálne využitie času pracovnej zmeny pracovníkom, je potrebné analyzovať podľa obr.26.

53
 obr.26: Rozdelenie času zmeny s označením jednotlivých časov
Význam časov pracovnej zmeny:

 T – čas pracovnej zmeny - celkový čas zákonnej pracovnej zmeny od začiatku po jej
ukončenie.
 TN – čas normovaný alebo nutný - zahrňuje časy činnosti aj nečinnosti, ktoré sú nevyhnutné
pre účelný priebeh pracovného procesu. Je to súhrn času jednotkového, dávkového
a zmenového.
 T1 – čas práce, je súhrnné označenie všetkých potrebných časov potrebných pre splnenie
predpísaných úloh. Obsahuje časy jednotkové, dávkové a zmenové.
 TA - čas jednotkový je čas (suma všetkých jednotkových časov), ktorého spotreba je priamo
úmerná počtu jednotiek spracovaného množstva (kusov, metrov a pod.) Sem patrí napr.
upnutie obrobku.
 TB - čas dávkový je čas, ktorého spotreba je priamo úmerná počtu spracovaných výrobných
dávok bez ohľadu na jeho veľkosť. Tu patrí napr. čas potrebný na nastavenie stroja.
 TC - čas zmenový je čas, ktorého spotreba je priamo úmerná počtu odpracovaných zmien
bez ohľadu na množstvo jednotiek alebo dávok spracovaných počas zmeny, napr. upratanie
pracoviska po skončení zmeny.
 Čas prestávok sa rozdeľuje na obecne nutné prestávky T 2 (prirodzené fyziologické potreby,
čas na oddych, na stravovanie) a podmienečne nutné T3 (súhrn časov nečinnosti pracovníka
počas zmeny spôsobené úrovňou používania techniky za jej nefungovania alebo chodu).
 Čas stratový TS – je súhrnom osobných strát a strát spôsobených technicko-organizačnými
nedostatkami alebo nepredvídanými okolnosťami.
 TD – osobné straty času sú dané neprítomnosťou na pracovisku (neskorý príchod, predčasné
ukončenie) alebo pracovník robí neproduktívnu prácu (opravuje chyby vlastnej práce). Za
nezavinené osobné straty sa považuje odvolanie pracovníka z pracoviska vedúcim, návšteva
lekára a pod.
 TE – technicko-organizačné straty sú zavinené nedostatkami v technickom a organizačnom
zabezpečení pracoviska. Patria tu straty zavinené čakaním pracovníka na odstránenie

54
 rôznych porúch a straty prácou naviac, spôsobené opravou chybne vykonaných operácií
zavinených inými príčinami, než chybou pracovníka.
 TF - straty nepredvídanými okolnosťami - ku ktorým dochádza v dôsledku pôsobenia
prírodných síl (búrky – výpadok el.energie, povodne a najnovšie aj pandémia korona vírusu)

Hodnotenie využiteľnosti času pomocou koeficientov. Poznámka – horný index ´ označuje časy
skutočné, označenie bez indexu časy normované.

a/ Koeficient využitia času prac.zmeny, stupeň zamestnanosti pracovníka – K1

T ´1  T 2
K1   100
T´ (1)
kde: T´1 – skutočne nameraný čas (min)
T2 – normatívny čas obecne nutných prestávok (min)
T´ – čas zmeny (min)
Tento ukazovateľ charakterizuje úroveň jednej stránky intenzity práce pracovníka počas zmeny.
Umožňuje posúdiť správnosť normy obsluhy stroja u pracovníka.

b/ Koeficient osobných strát času, podiel zbytočnej spotreby času, spôsobenej pracovníkom – K2

T ´D  (T 2  T ´2)
K2   100
T´ (2)

kde: T´2 – nameraný čas obecne nutných prestávok

T´D – osobné straty času

c/ Koeficient technicko-organizačných strát času, podiel zbytočnej spotreby času spôsobených

technicko-organizačnými nedostatkami – K3

T ´E
K3   100
T´ (3)
kde: T´E – straty času spôsobené technicko-organizačnými
nedostatkami.
Koeficienty K2 a K3 udávajú podiel zbytočne strateného času z času
celej zmeny. Umožňujú na základe rozboru navrhnúť hlavné smery technicko-organizačných
opatrení.

d) Percento možností zvýšenia produktivity práce po odstránení zbytočnej spotreby času spôsobené
pracovníkom – K4

T ´D  (T 2  T ´2)
K4   100
T ´(T 2  T ´2  T ´D  T ´E ) (4)

55
e) Percento možností zvýšenia produktivity práce po odstránení zbytočnej spotreby času spôsobené
technicko-organizačnými nedostatkami – K5

T ´E
K5   100
T ´(T 2  T ´2  T ´D  T ´E ) (5)

Obidva ukazovatele K4 a K5 charakterizujú možné zvýšenie produktivity práce. Ukazujú na

rezervy, ktoré sú v oblasti využitia pracovného času pre zvýšenie produktivity práce. Možné
zvýšenie produktivity práce odstránením zbytočnej spotreby času zavinenej pracovníkom sa určuje
podľa koeficientu K4. Ak straty pracovného času spôsobené technickými a organizačnými
nedostatkami (viac pracovných činností, čakanie) odstránime, tak zvýšenie produktivity práce ukáže
koeficient K5.
Celkové percento možností zvýšenia produktivity práce je dané súčtom oboch koeficientov:
KC = K 4 + K 5 (6)

Časové aspekty využitia strojov resp. výrobných zariadení v rámci pracovnej zmeny je možné
dokumentovať na nasledujúcom obrázku 27.

obr. 27: Triedenie času výrobného zariadenia

Význam časov výrobného zariadenia počas pracovnej zmeny podľa obr. 27

 tmA – nutný čas výrobného zariadenia je súčtom časov za chodu, pokoja i čakania stroja na
obsluhu operátorom,
 t4 – je čas chodu výrobného zariadenia od okamihu spustenia automatického chodu stroja,
až po jeho vypnutie (čas stroja),
 t41 – je čas hlavného technologického chodu výrobného zariadenia (stroja), počas ktorej plní
stroj hlavnú úlohu (pretvára, frézuje, strihá...)

56
  t42 – je čas pomocného chodu výrobného zariadenia, počas ktorého nie je plnená hlavná
technologická úloha (nájazd obrábacích strojov do hornej úvrate, rozovretie klieští pre
bodové zváranie, automatické otáčanie nástrojových hláv....) , alebo vykonanie pomocných
funkcií (štart, stop, zmena otáčok, posuvov, koniec programu...),
 t5 – je čas pokoja výrobného zariadenia, keď operátor robí úkony z bezpečnostných alebo
technických dôvodov prevediteľné len v čase technologickej nečinnosti stroja, patria tu
obecné a podmienečne nutné prestávky a prestávky za pokoja (T2, T3),
 t6 – je čas interferencie, čakanie stroja na obsluhu operátorom alebo čakanie stroja na stroj
pri taktovej práci vo výrobnej linke (stroje spojené v reťazci).

Celková efektívnosť zariadenia, stroja OEE (Overall eguipment effectiveness) Hodnotenia celkovej
efektívnosti OEE vybraného strojového zariadenia vo výrobe je všeobecná metóda na
posudzovanie efektívnosti kapacít založená na troch aspektoch hodnotenia:
 na čase, v ktorom je zariadenie schopné prevádzky,

 na rýchlosti, alebo stupni výkonnosti zariadenia,

 na kvalite výrobkov alebo služieb ním vyrobených.

obr. 28: Triedenie času výrobného zariadenia

57
Tab.7: Celková efektívnosť zariadenia (systému) - dekompozícia

Význam časových štúdií je prioritne v tom, že poukazujú na stratové časy pracovníkov resp.
strojov, ktoré je možné racionalizačnými riešeniami znížiť resp. odstrániť.

4.2. Pohybové štúdie vo výrobe

Pohybové štúdie umožňujú skúmať časopriestorové charakteristiky a dimenzie pracovného

procesu s kvantifikáciou takých parametrov pracovných pohybov ako je:
- dráha pohybu (dĺžka), trajektória,
- smer pohybu (zmena smeru),
- začiatok a koniec pohybu,
- rýchlosť (zrýchlenie), zmena rýchlosti pohybu,
- koordinovanosť pohybu,
Dávajú prehľad aj o časovom trvaní jednotlivých pohybov a ich osadení do priestoru.
Rozlišujeme:
1. mikropohybové štúdie - predstavujú skupinu metód umožňujúcich analýzu základných
pohybov jednotlivých častí ľudského organizmu (oči, hlavy, horných končatín, trupu, dolných
končatín) z hľadiska ich časového trvania, efektívnosti priebehu, možnosti súčasného
vykonávania a pod. Najčastejšie sa využívajú:
a) filmový záznam, video,
b) metódy vopred určených časových normatívov pohybu, ktoré sú prednostne
zamerané na analýzu a hodnotenie efektívnosti.

2. štúdie dráhy pohybov - umožňujú skúmať účinnosť pracovných pohybov z

psychofyziologického a organizačného hľadiska. Sú prednostne zamerané na analýzu
trajektórie dráhy pracovného pohybu s cieľom posúdiť, do akej miery vyhovuje skutočná
58
 trajektória dráhy pohybu princípom ergonómie. Analyzujú sa makropohyby pracovníkov, ktorí
sa dlhšie pohybujú na veľkej ploche, pričom ich pohyb je nepravidelný a zložitý. Napr.
majster, kontrolór, operátor a pod.
3. ergonomické štúdie - slúžia na skúmanie parametra "námaha" (fyzická, psychická,
zmyslová).

Procesu určenia vlastnej spotreby času predchádza analýza pracovnej metódy, ktorej cieľom je
odstránenie zbytočných časov, duplicity, skrátenie manipulačných vzdialeností a pod. K tejto
analýze sa využívajú klasické grafické znázornenia a pohybové štúdie.
Rozbor a zdokonaľovanie pracovných postupov skúma:
 pohyby pracovníka pri vykonávaní pracovných činností,
 vybavenie pracoviska pracovnými prostriedkami a jeho usporiadanie,
 spôsob a rozsah vynakladaného úsilia a pracovné zaťaženie pracovníka,
 vplyv pracovného prostredia a iné.
Postup krokov pohybovej štúdie pracovných postupov sa v mnohom zhoduje s pohybovou
štúdiou postupu výroby. Metódy pohybových štúdií sa členia do troch skupín:
a) postupové diagramy, grafy a schémy,
b) filmové a fotografické metódy,
c) normatívy pohybov.
V podmienkach strojárskych závodov sa v praxi používajú najmä tieto druhy postupových
diagramov:
1. graf výrobného postupu,
2. schéma postupnosti výroby,
3. schéma výrobných postupov,
4. graf pracovného postupu,
5. diagram obojručnej práce,
6. diagram strojovo-ručnej práce,
7. diagram skupinovej práce.
Vyhotoviť graf výrobného postupu značí sledovať a postupne zaznamenávať jednotlivé činnosti
- operácie, ktoré sa vykonávajú pri výrobe určitého výrobku, resp. spracúvaní určitého materiálu.
Jednotlivé druhy činností sa označujú štandardizovanými symbolmi.

Tab. 8 : Symboly pre jednotlivé druhy výrobnej činnosti

Druh činnosti symbol

Technologická operácia
OPERÁCIA
(operation)

PREPRAVA Doprava (transport)

Kontrolné operácie
KONTROLA
(inspection)

ČAKANIE Čakanie (delay)

NAKLÁDKA -
Nakládka, vykládka (move)
VYKLÁDKA

59
 SKLADOVANIE Uloženie (storage)

BALENIE Balenie (package)

RIADENIE Rozhodnutie (decision)

Legenda:

- sú to činnosti, počas ktorých sa pracovný predmet cieľavedome pretvára vo svojich

fyzikálnych alebo chemických vlastnostiach, alebo sa s ďalšími súčiastkami zostavuje do výrobku,
resp. sa pracovný predmet pripravuje na ďalšiu činnosť. Sem zaraďujeme aj plánovacie, výpočtové
a podobné činnosti.

- sú to činnosti, pomocou ktorých sa pracovný predmet hodnotí, aby sa zistili jeho

kvalitatívne vlastnosti alebo jeho množstvo. V priebehu kontrolnej činnosti sa pracovný predmet
nemení, nepretvára sa na iný výrobok.

- touto činnosťou sa pracovný predmet premiestňuje z jedného miesta na druhé,

obvykle medzi pracovno-technologickými alebo kontrolnými činnosťami. Nepatria sem však tie
premiestňovania, ktoré sú súčasťou pracovno-technologických alebo kontrolných činností.

- sú to javy, ktoré vznikajú vtedy, keď technicko-organizačné podmienky vyžadujú držať,

skladovať alebo chrániť pracovný predmet pred nepovoleným premiestňovaním.

- vzniká vtedy, keď technické alebo organizačné podmienky výroby neumožňujú ďalšiu
činnosť na pracovných predmetoch, napr. hotové výrobky čakajú na expedíciu, súčiastky čakajú na
ďalšie spracovanie a pod.

Jednotlivé druhy činností sa niekedy môžu vyskytovať aj kombinovane. Kombinované činnosti

sa vyskytujú vtedy, keď sa súčasne vykonáva viac druhov činností, napr. počas pracovnej činnosti
sa vykonáva aj kontrolná činnosť. Kombinované činnosti sa označujú symbolmi, ktoré sa ešte
kombinujú, napr. v priebehu technologickej činnosti sa súčasne vykonáva kontrolná činnosť.

Príklad racionalizácie technologického postupu - metóda

Schémou postupnosti výroby sa znázorňuje pohyb materiálu jednotlivými operáciami výrobného

postupu. Pomocou nej sa zaznamenávajú nielen všetky hlavné údaje o technologických postupoch
a usporadúvajú sa do vzájomných súvislostí, ale získavajú sa aj ďalšie dôležité údaje o pohybe
materiálu, ako je hmotnosť prepravovaných súčiastok, prepravné vzdialenosti a iné.
Schéma postupnosti výroby umožňuje skúmať štruktúru výrobného procesu, nadväznosti a
funkcie jeho jednotlivých operácií, ich účelnosť z hľadiska celku a pod. Táto metóda sa používa
najmä vtedy, keď treba skúmať postup výroby jedného výrobku skladajúceho sa z viacerých
súčiastok resp. komponentov.

Postup a technika použitia metódy: Schéma postupnosti výroby sa vyhotovuje takto:

 vertikálne (zhora dolu) sa znázorňuje postupnosť jednotlivých činností a horizontálne (zľava

doprava) sa uvádzajú jednotlivé súčiastky, materiály, resp. komponenty výrobku.
60
 postup spracovávania jednotlivých materiálov sa zaznamenáva graficky pomocou uvedených
symbolov hlavných druhov činností, ktoré sa spájajú šípkami v smere postupu výroby, pričom do
každého symbolu (podľa druhu) sa vpíše jeho poradové číslo. V prípade, že v určitom úseku postupu
výroby sa niekoľko materiálov spracúva spoločne, použije sa viacmiestne číslovanie symbolov.

Na úrovni jednotlivých symbolov činnosti sa číselne zaznamenávajú tieto údaje:

 časové trvanie činnosti (obvykle vľavo od symbolu, alebo pod ním),
 hmotnosť materiálu, ktorý sa oddelil v priebehu spracovania pri danej operácii (obvykle
vpravo od symbolu, alebo nad ním a podčiarknuté),
 množstvo prepravovaného materiálu, prepravná vzdialenosť v metroch (uvedie sa medzi
dvoma symbolmi vľavo alebo pod nimi).

Podľa potreby sa schéma postupnosti výroby dopĺňa ďalšími údajmi, slovnými poznámkami,
tabuľkami a pod. Príklad schémy postupnosti výroby je na obr.25, kde je analytický formulár
súčasného stavu (doteraz) s možnosťami racionalizácie stĺpec (návrh).

Návrhy riešení na optimalizáciu pohybov pri pracovných činnostiach nadväzujú na potrebu

optimalizácie priebežných časov vo výrobe a súčasne sú zamerané na zníženie pracovnej záťaže
v rámci ergonómie pracoviska.

Informácie potrebné na rozbor možno získať z dokladov evidencie, použitím metód priameho
alebo nepriameho rozhovoru a hlavne z výsledkov pozorovaní a meraní získaných použitím
špeciálnych metód racionalizácie. Na získavanie informácií je možné použiť metódy racionalizačnej
diagnostikácie, metódy časových, pohybových a priestorových štúdií. Pre optimalizáciu na
pracoviskách s prevažne ručnou výrobou je najvhodnejšie použiť kombináciu niektorých metód. Pre
optimalizáciu pohybov na pracovisku je najvhodnejšie vybrať jednu alebo kombináciu niekoľkých
metód pohybových štúdií uvedených na obrázku 29.

obr. 29: Rozbor metód pohybových štúdií

61
 obr.30: Graf výrobného postupu

Prostredníctvom týchto metód sa skúma spôsob vykonávania pracovnej činnosti, postupnosť

výrobného procesu, druhy pracovných pohybov, množstvo a frekvencia pohybov, dráhy pohybov a
rýchlosť pohybov, logická nadväznosť a ich postupnosť.
Postup riešenia je nasledovný:
a) Určenie cieľa a objektu pohybových štúdií.
b) Upresní sa zadanie a objekt skúmania výberom metódy alebo viacerých metód
pohybových štúdií.
c) Vyhodnotí sa spracovaná úloha.
d) Navrhnú sa alternatívne riešenia.
e) Vyberie sa najvhodnejšie racionalizačné riešenie.
f) Realizácia a vyhodnotenie prínosov.

Pre optimalizáciu pracovných pohybov je vhodné postupovať pohybovými štúdiami pracovného

postupu, ktorými možno získať informácie o:
 pohyboch pracovníka pri vykonávaní pracovných činností,
 vybavení pracoviska pracovnými prostriedkami a jeho usporiadaní,
 spôsobe a rozsahu vynakladaného úsilia,
 pracovnom zaťažení pracovníka,
 vplyve pracovného prostredia a iné.

62
 Pre zvýšenie efektívnosti získavania vstupných informácií sa v súčasnosti využívajú informačné
technológie, ktoré umožňujú rýchlejší zber informácií. Novou oblasťou je virtuálna realita a technické
pomôcky, ako virtuálna rukavica, helma, dátový oblek, tagy a pod., ktoré virtuálna realita využíva na
získavanie informácií. Je to rýchly a efektívny nástroj na urýchlenie zberu dát zo skutočného
pracovného prostredia do prostredia programu pre podporu virtuálnej reality, ako je napr. softvér
CATIA.
Pre zefektívnenie získavania informácií pre ručné pracoviská postačuje dátová rukavica, ktorá
zaznamenáva pohyb všetkých článkov ruky a zaznamenáva ich trajektórie v rozhraní softvéru
CATIA. Taktiež sa týmto spôsobom získajú informácie o časových dĺžkach jednotlivých úkonov, čím
vieme zistiť časy v tisícinách sekundy. Takto vykonaný rozbor pohybu rúk pri práci zrýchli analýzu
pracovného postupu a priestorového rozloženia pracovných pomôcok, čím sa zníži čas rozboru už
existujúceho stavu pracovného postupu, zníži sa čas na celkové naprojektovanie optimalizovaného
pracovného prostredia a tým sa zvýši efektivita pohybových činností.

Inštalácia tagu u pracovníka (mobilného stroja) umožní v digitálnom priestore pracoviska

zaznamenávať pohyby počas pracovnej zmeny. Na obr.31 sú na podlahe znázornené trajektórie
pohybu pracovníka. Následne po analýze je možné v rámci racionalizačnej úlohy optimalizovať jeho
pohyby.

obr.31: Príklad digitálneho podniku – softvér vyvíjaný v CEIT Žilina

(foto z workshopu 02 - 2020)

4.3 Usporiadanie pracoviska

Usporiadanie pracoviska je potrebné racionálne vyriešiť už v štádiu projektu – návrhu. Počas

prevádzkovania je možné korektívnou racionalizáciou vylepšovať parciálne – dielčie nedostatky
pôvodného návrhu, resp. upravovať v zmysle nových požiadaviek.
Samotná tvorba výrobnej dispozície vychádza z výberu lokality, jej optimalizácie, z optimalizácie
layoutu a pracoviska, čo je uvedené na nasledujúcich obrázkoch.

63
 obr.32: Faktory podmieňujúce výber lokality pre umiestnenie pracoviska

obr.33: Optimalizačné úlohy pri výbere lokality pre umiestnenie pracoviska

obr.34: Optimalizačné úlohy pri riešení layoutu pracovísk

64
 obr.35: Optimalizačné úlohy pri riešení pracoviska

Pracovný priestor zvyčajne vymedzujú parametre ako sú:

- charakter pracovnej činnosti (fyzická, duševná, kombinovaná),
- vybavenosť pracoviska (stroje, automaty, náradia, manipulačné a dopravné prostriedky),
- pohyblivosť pracovného stanoviska (stacionárne, nestacionárne, kombinované pracoviská).

Analýza všetkých troch skupín si vyžaduje rovnaké prístupy, so zreteľom na špecifické

podmienky pri pohybe, pri pracoviskách kombinovaných a nestacionárnych:
 organizácia práce na pracovisku,
 viazanosť pracovníka s pracoviskom (väzba priestorová, funkčná, kombinovaná),
 pracovná poloha (sed, stoj, kombinovaná, zvláštna pracovná poloha – ležiačky, v predklone
atď.),

Medzi základné faktory, o ktorých je známe, že ovplyvňujú tvorbu pracovného priestoru, patria:
 Antropometrické údaje o stavbe a rozmeroch ľudského tela, ako aj možností pohybu
jednotlivých častí tela.
 Počet pracovníkov, pre ktorých sa vytvára predmetný pracovný priestor, ich vek, pohlavie a
fyzická zdatnosť.
 Bezpečnostné a hygienické predpisy, smernice, nariadenia.
 Psychologicko – fyziologické informácie.
 Informácie o nutnej dĺžke pobytu v priestore (vplyv na zdravotný stav človeka: tesný priestor
=> deformácie postavy).
 Informácie o časovej náročnosti používania priestoru (vplyv škodlivín na človeka).
 Údaje o charaktere vykonávanej pracovnej činnosti v priestore, údaje o vybavenosti
pracoviska, o pohyblivosti pracoviska, o optimálnej polohe pri práci, o organizácií práce.

Operačný priestor predstavuje tú časť pracoviska, kde sa uskutočňuje prevažná časť pracovnej
činnosti človeka (tu trávi človek najviac zo svojho pracovného času). Môže byť bezprostredne pri
stroji alebo v určitej vzdialenosti od neho. Podľa zapojenej časti tela pracovníka do obsluhy stroja
alebo vlastnej činnosti sa pre prácu rúk vyčleňuje manipulačný priestor, pre prácu nôh sa vyčleňuje
pedipulačný priestor.

Rozsahy týchto priestorov sú závislé na pracovnej pozícií tela. Táto môže byť: v sede, v stoji,
taktiež však v polohe nevhodnej pre trvalú prácu: kľak, predklon, ľah, stoj s rukami nad hlavou. Pri
pracovnej záťaži sa môže prejaviť pracovná únava, čo je mentálny alebo fyzický, lokálny či celkový
nepatologický dôsledok nadmernej záťaže, úplne odstrániteľný odpočinkom.
65
 Racionálne organizovaná pracovná činnosť závisí aj od rozmiestnenia strojov (pracovísk), pre
ktoré sú využívajú viaceré metódy. Samotný postup vytvárania výrobnej dispozície je uvedený na
obrázku 36.

obr.36: Postupnosť vytvárania výrobnej dispozície na základe materiálových tokov

Pre znázornenie materiálového toku sa najviac používajú:

a) postupové diagramy,

b) schémy materiálového toku,

c) matica dopravných vzťahov (šachovnicové tabuľky, Sankeyove diagramy).

obr.37: Metóda pre zobrazenie materiálového toku vo výrobe

66
Metódy priestorového umiestnenia strojov, pracovísk:

A) trojuholníková metóda
Ide o metódu, ktorá sa využíva na projektovanie priestorového rozmiestnenia pracovísk (resp.
strojov, zariadení). Spočíva vo vykonaní rozboru intenzity materiálových tokov na jednotlivých
pracoviskách.
Tie, ktoré majú najväčšiu intenzitu materiálových tokov, sa zadávajú čo najbližšie k sebe, ďalšie
pracovisko, ktoré má s nimi najväčšiu intenzitu toku, sa dáva do trojuholníka k ním.

obr.38: Postupnosť riešenia trojuholníkovej metódy

B) Pri rozmiestňovaní strojov riešime napríklad umiestnenie niekoľkých strojov do linky pri riešení
pružných výrobných liniek (Noyova metóda - metóda vážených priemerov).

C) Pri umiestnení jedného stroja do jestvujúcej linky (Metóda ťažiska), rieši sa podľa intenzity
materiálového toku medzi týmto strojom a existujúcimi strojmi linky.

obr.39: Metóda ťažiska

67
D) Umiestnenie jedného alebo niekoľkých strojov do súčasnej dispozície
(Moorova metóda).

obr.40: Moorova metóda

E) Usporiadanie „m“ strojov na vopred plošne vymedzenej, alebo voľnej ploche výrobnej haly,
metóda CRAFT ( Computerized Relative Allocation of Facilities Technique).

Obr.41: Metóda CRAFT

F) Kruhová metóda

obr.42: Metóda kruhová

68
G) Grafická metóda

obr.43: Princíp grafickej metódy

H) Metóda Falop

obr.44: Metóda FALOP

69
CH) metóda CORELAP

obr.45: Metóda Corelap

I) Metóda Modlay

obr.46: Metóda Modlay

70
 obr.47: Možnosti grafického riešenia layoutu vo výrobnej
hale

Layout pracoviska - je to určité usporiadanie osobných a vecných prvkov výrobného procesu v

danom priestore.
Dispozičné riešenie musí zabezpečiť:
 pružnú adaptáciu výroby na komerčné a inovačné zmeny,
 čo najhospodárnejší priebeh výrobného procesu,
 prehľadnosť priebehu výrobného procesu,
 využitie progresívnych manipulačných prostriedkov,
 vytvorenie pracovných podmienok v súlade s požiadavkami ergonómie, hygieny
a bezpečnosti práce.
Základný prvok organizácie výrobného procesu je pracovisko. Pracovisko je relatívne ohraničený
výrobný priestor, na ktorom sa uskutočňuje pracovná operácia. Usporiadanie pracovísk so strojmi
a možnosti ich rozmiestnenia sú uvedené na obr. 48 až 50.

obr.48: Požiadavky pre vytváranie výrobnej dispozície

71
 obr.49: Rozmiestnenie strojov do trojuholníka

obr.50: Rozmiestnenie strojov líniové, do L a U.

Minimálne vzdialenosti medzi strojmi závisia od:

 Druhu a funkcie výrobného zariadenia.
 Dopravných ciest medzioperačných.
 Rozmerov materiálov s ktorými sa manipuluje v okolí - výhodnosti manipulačných operácií.
 Vzájomnej polohy zariadení a organizácie činností.
 Energetických a bezpečnostných faktorov.
 Od údržbových potrieb.
 Od potreby odkladacej a pomocnej plochy,
 Rešpektovania základných stavebných podmienok (rozvody, nosnosť, prívody energií,
osvetlenie...)

72
 Dôležitým faktorom pre usporiadanie je aplikovaný technologický postup, ktorý umožňuje
nasledujúce varianty celkového usporiadania:
 Technologické usporiadanie – jednému úseku sú priradené rovnaké technologické
funkcie (napr. a1, a2, a3 sú sústruhy a b1, b2, b3 frézovačky).
 Predmetové usporiadanie – stroje a zariadenia v úseku nasledujú za sebou v poradí
sekvencie technologického postupu – pevná nádväznosť – napr. sústruh – brúsenie -
balenie.
 Modulové usporiadanie – úsek sa skladá z pevne viazaných modulov. Technologické
funkcie v module sa môžu zamieňať.
 Bunkové usporiadanie – úsek predstavuje bunka, v bunke sú stroje usporiadané podľa
skupinového postupu.
 Zmiešané usporiadanie – vzniká tam, kde v rámci predchádzajúceho technologického
usporiadania sa vytvárajú predmetne usporiadané skupiny strojov a dochádza ku
kombinácii technologického a predmetného usporiadania.
 Stacionárne usporiadanie – ak sa výrobok vyrába a montuje na jednom mieste.
 Individuálne usporiadanie vzniká náhodným usporiadaním pracovísk bez zrejmých
zákonitostí (kusová výroba, údržbárske dielne).

Záverom možno konštatovať, že stroje a výrobné zariadenia (druh a typ určený výrobným
postupom a kapacitným prepočtom) a ich vzájomné kooperačné vzťahy (určené z analýzy
materiálového a informačného toku) je potrebné umiestniť do určeného priestoru tak, aby celkové
prepravné (dopravné) výkony boli minimálne. Rozmiestnenie závisí od:
- technologických podmienok (hmotnosť, veľkosť, presnosť, hlučnosť...),
- stavebno-energetických (nosnosť podlahy, rozpony stĺpov, rozmery haly, rozvody energie),
- Investično – ekonomických aspektov (modernizácia, výkonnosť a návratnosť investície),
- materiálových tokov (dopravné uličky, odsun odpadu...),
- organizácie práce.

Racionalizácia pomocou metód rozmiestňovania (zefektívnenie materiálových tokov)

V podnikoch vznikajú rôzne problémy s materiálovými tokmi. Tiež sú zaznamenávané rozličné

problémy súvisiace s klesajúcou produktivitou a efektivitou pracovníkov. Zefektívnenie je možné
dosiahnuť rozmiestnením pracovísk do najvhodnejších vzájomných pozícií.

Umiestňovanie výrobného zariadenia v priestore je závislé na rôznych podmienkach a to:

- technologických, t.j.na hmotnosti a veľkosti strojov, presnosti strojov, napojenia na
energetické médiá, hlučnosti a pod.,

- stavebno - energetických , t.j. nosnosti podlahy, základov, rozponov stĺpov, šírke a výške hál,
miestnosti, forme rozvodov energie,

- investično – ekonomickom charaktere, napr. pri racionalizácii alebo modernizácii pri

rozmiestňovaní strojov,

- materiálových tokov, t.j. dodržanie pravidiel prte tok materiálu, dopravné uličky,
sklady, odsun odpadu a pod.

73
Hlavné druhy rozmiestňovania pracovísk vyplývajúce z materiálových či technologických operácií
sú :
1. individuálne - vtedy, keď je ťažké nájsť spoločné znaky jednotlivých operácií, keď je nízka
opakovateľnosť výrobných procesov, má často náhodný charakter, rozmiestňuje sa podľa potreby
a operatívne mení,

2. skupinové - vyplýva z technologickej špecializácie výroby, pracoviská sa zoskupujú do dielní,

vyrábajú sa v nich rozličné výrobky, ale technologické procesy sú rovnaké, prednosťou je ľahká
prispôsobivosť zmenám výrobného programu, pracovníci majú vysokú kvalifikáciu, nevýhodou je
množstvo prepráv,

3. prúdové - výrobok postupuje najkratšou cestou podľa predpísaných operácií, je predmetná

špecializácia výroby, na minimum sa znižuje vnútropodniková kooperácia, nízke sú náklady na
medzisklady a dopravu, nevýhodou pre pracovníkov je vysoká opakovateľnosť a monotónnosť
práce,

4. modulové - predmetné usporiadanie pozostáva z modulov, v ktorých každý plní viac

technologických funkcií, vykonáva viac operácií,

5. bunkové usporiadanie – zoskupenie pracovísk na báze skupinového technologického postupu,

bunka je ovládaná autonómnym riadiacim systémom, pracuje sa tímovo.

Vhodné metódy sú:

 grafické metódy (sieťové grafy, Ganttove diagramy, Sankeyov diagram, trojuholníková
metóda, metóda súradníc),
 matematické metódy – sú považované za najužitočnejšie zo všetkých modelov, možno sem
zaradiť napr. matematické programovanie, teóriu hromadnej obsluhy, metódu
rozmiestňovania zariadení (CRAFT),
 statické metódy (analýza rozptylu, korelačná a regresná analýza),
 ostatné metódy (metóda ťažiska, rozhodovacia analýza, hodnotová analýza).

Zlepšovanie procesov je možné realizovať ako:

 individuálne zlepšovanie – pracovník alebo skupina pracovníkov vidí problém, navrhne
jeho riešenie a odstráni ho,
 tímové zlepšovanie – na riešenie problému sa zostaví tím, ktorý na niekoľkých po sebe
nasledujúcich workshopoch hľadá riešenie, implementuje ho do procesu a zaistia jeho
funkčnosť v prevádzke,
 projektové zlepšovanie – definuje sa projekt a projektový tím analyzuje problém, hľadá
riešenie, implementuje ho do procesu a zaistí jeho fungovanie v prevádzke.

Metóda CRAFT (Computerized Relative Allocation of Facilities Technique)

Táto metóda patrí medzi matematické metódy a je to technika stanovenia vzájomnej polohy
zariadení – strojov výpočtom. Používa sa k určeniu optimálnej vzájomnej polohy rôznych prvkov pri
usporiadaní celku. Cieľom je nájsť také riešenie, ktoré je ekonomicky výhodné, teda aby efekt
lepšieho rozmiestnenia prevyšoval náklady na samotné premiestnenie.
74
Metóda CRAFT sa vo výrobnom procese dá využiť pri vzájomnom rozmiestnení pracovísk, skupín
pracovísk, dielní a pod. s danými plochami v daných pôdorysoch jednej, alebo viacerých budov,
ktoré umožnia znížiť celkové náklady na manipuláciu s materiálom na minimum.

Matematicky sa to dá formulovať nasledovne:

n – počet útvarov
v ij – počet jednotiek zaťaženia /výrobkov, súčastí/, pohybujúcich sa medzi útvarmi i a j
u ij – náklady na pohyb jednotky zaťaženia na jednotku vzdialenosti medzi útvarmi i a j
l ij – vzdialenosť medzi stredmi útvarov i a j

Náklad na pohyb celého produktu medzi útvarmi i a j na jednotku vzdialenosti je daný vzťahom:

C ij = u ij . v ij (11)

So zmenou rozmiestnenia sa mení vzdialenosť medzi nimi na náklady ktoréhokoľvek rozmiestnenia

sú vyjadrené vzťahom:
nn
N /L/ = ∑∑ c ij . l ij /€/ (12)

, kde L je matica s prvkami l ij.

Ďalej potrebné minimalizovať túto funkciu, rôznymi alternatívami usporiadania pri rešpektovaní
obmedzení ( napríklad niektoré pracoviská majú pevnú polohu, alebo niektoré musia byť
v susedstve a pod.)

obr.51 : Softvér pre aplikáciu metódy CRAFT (autor T.Griščík)

75
Pre riešenie metódy CRAFT je nutné poznať nasledujúce požiadavky:
1) počiatočný layout (rozmiestnenie),
2) údaje o materiálových tokoch,
3) náklady na jednotku vzdialenosti,
4) počet oddelení (miest),
5) pevné miesta a ich umiestnenie,
6) plocha miesta.

Príklad A.

Pre dielňu v Bardejove, ktorá sa skladá z pracovísk A, B, C bol na 2 roky zaistený výrobný
program. Odbyt výrobku č.1 je 6 000 ks /rok , výrobku č.2 je 2 000 ks/rok. Hmotnosť výrobku č.1 je
0,6 kg a výrobku č.2 je 2,8 kg. Technologický postup pre výrobok č.1 je postupne A, B, C pre
výrobok č.2 A, C, B a tento je záväzný. Náklady na medzioperačnú dopravu 1 kg na 1 m sú 1,2 €,
náklady na premiestnenie jedného pracoviska 600 € .Umiestnenie a vzdialenosti sú na nasledujúcej
schéme.

obr.52 : Pôvodné usporiadanie troch pracovísk

o Navrhnite výmenu pracovísk, tak aby vznikla úspora nákladov na manipuláciu

s materiálom.
o Aká bude úspora za 2 roky?

Riešenie:

Pôvodné usporiadanie:
Výrobok 1: N = 6000 x 0,6 x 1,2 x (3 + 4) = 30 240 €/rok
Výrobok 2: N = 2000 x 2,8 x 1,2 x (5 + 4) = 60 480 €/rok
Spolu: 90 720 €/rok

76
 obr.53: Nové usporiadanie troch pracovísk

Nové usporiadanie:
Výrobok 1: N = 6000 x 0,6 x 1,2 x (5 + 4) = 38 880 €/rok
Výrobok 2: N = 2000 x 2,8 x 1,2 x (3 + 4) = 47 040 €/rok
Spolu 85 920 €/rok

Úspora za prvý rok činí: (90 720 – 85 920) – (2 x 600) = 3 600 €

Úspora za druhý rok činí: 90 720 – 85 920 = 4 800 €
Celková úspora za dva roky: 8 400 €

Trojuholníková metóda

Podstatou metódy je umiestnenie objektov s najintenzívnejšími tokmi (materiálu, logistický výkon

atď.) do blízkosti. K ich umiestneniu sa používa sieť rovnostranných trojuholníkov. Trojuholníky je
možné aj rozdeliť. Vyberú sa dve miesta s najvyšším tokom a umiestnia vedľa seba. Tretie miesto,
ktoré má najväčší tok s oboma predchádzajúcimi sa umiestni do vrcholu trojuholníka. Takto sa
postupuje, pokiaľ nie sú umiestnené všetky pracoviská. Týmto postupom môžu vzniknúť a variantné
riešenia.

Príklad B

Nakreslite šachovnicovú tabuľku a schému optimálneho rozmiestnenia pracovísk

trojuholníkovou metódou pre zadanie:

Do skladu bolo dovezených 16 ton materiálu. Z tohto množstva bolo 8 t spracovaných lisom, 2 t boli
dodané obrobni č.1 a 6 ton obrobni č.2. Z lisu boli 4 t výrobkov odvezené do skladu hotových
výrobkov a 4 tony polotovaru do obrobne č.2. Z obrobne č.1 boli 2 tony polotovarov prevezené do
obrobne č.2. Z obrobne č.2 bolo odovzdaných 12 t do skladu hotových výrobkov.

Riešenie:

77
 Šachovnicová tabuľka

výstup 1 2 3 4 5 Sklad ∑
sklad lis Obrobňa 1 Obrobňa 2 hotových
výrobkov
vstup 16 16
1- sklad 8 2 6 16
2 - lis 4 4 8
3 - obrobňa 1 2 2
4 - obrobňa 2 12 12
5 - sklad 16 16
hotových
výrobkov
16 16 8 2 12 16 70

obr.54: Jedno z riešení optimálneho usporiadania pracovísk

Riešení môže byť viac a preto je potrebné spracovať aj hodnotenie variantov bodovou metódou.
Pre jednotlivé vplyvy a obmedzení sa vpíšu do tabuľky body podľa stupnice, pričom najvýhodnejší
variant bude mať najviac bodov.

obr.55: Príklad tabuľky pre hodnotenie variantov

78
4.4. Formy organizácie práce

Organizovanie je jedna zo základných funkcií riadenia. Predmetom organizovania je deľba práce

medzi ľudí a vecné prostriedky, rozdelenie rozhodovacích kompetencií a usporiadanie
komunikačných ciest medzi vytvorenými čiastkovými oblasťami. Takýmto jednoduchým spôsobom
sa dá veľmi rýchlo zefektívniť výkon pracovníkov a nakoniec aj samostatného podniku.
Racionalizácia práce v oblasti jej organizácie je rovnocennou formou aj s formou technickej
racionalizácie. Možnosti technických riešení sú často v korelácii s organizačnými riešeniami a ich
synergický efekt prináša pozitívne výsledky.
Organizácia práce a spôsob, akým sú vytvárané pracovné úlohy, majú vplyv na spokojnosť
zamestnancov a ich produktivitu. Rozhodnutia manažmentu o organizácii práce ovplyvňujú
výrazným spôsobom zainteresovanosť, kvalifikovanosť zamestnancov, zhodu záujmov a efektivitu
podniku. Požiadavky na proces organizovania označujeme ako OSKAR:

 Ciele podnikateľskej činnosti (Objectives) – stanovenie cieľov jednotlivcov, kolektívu, firmy a

postupov na ich dosiahnutie.
 Špecializácia (Specialization) – racionálna deľba práce.
 Koordinácia (Coordination) – zladenie a koordinácia čiastkových procesov deľby práce v
priestore a čase, týka sa činnosti a zdrojov.
 Právomoc (Authoroity).
 Zodpovednosť (Responsibility) – zabezpečuje sa poriadok, disciplína a spôsob realizácie.

Organizácia práce vo výrobe je často organizovaná v kolektívoch - tímoch. Tím môžeme označiť
ako jasne definovaný celok spolupracujúcich ľudí, v ktorom jednotlivci majú spoločný cieľ a delia sa
o spoločnú zodpovednosť za jeho dosiahnutie. Pracovné činnosti a zručnosti člena na seba účelne
a plynule nadväzujú. Medzi členmi sú intenzívne vzájomné vzťahy, súdržnosť, spolupráca a tímový
duch. Dôvody pre zavedenie tímovej práce sú širokospektrálne. Je tu:

 snaha o zapojenie všetkých ľudí do riešenia problémov priamo na pracovisku, dielni,

 snaha o zvýšenie produktivity, pružnosti výroby, zníženie nákladov, skrátenie priebežných
časov, zvýšenie kvality decentralizáciou a prenesením niektorých kompetencií priamo na tímy,
 snaha o zvýšenie motivácie pracovníkov a záujem o výsledky podniku,
 snaha o zabezpečenie vyššej flexibility pracovníkov,
 snaha o zlepšenie komunikácie,
 snaha o zlepšenie poriadku a čistoty na pracovisku,
 synergický efekt tímovej práce.

Prínosy tímovej práce sú:

 zlepšenie komunikácie, informovanosti (zhora – dole, zdola – hore),

 jednoznačné pravidlá platné pre všetkých,
 zvyšuje motiváciu a umožňuje osobný rast, angažovanosť pracovníkov,
 pracovníci môžu ovplyvniť svoju variabilnú mzdu,
 rotácia práce - zmiernenie pracovného zaťaženia a monotónnosti práce (zníženie počtu
pracovných úrazov, PN - práceneschopnosť),
 zvýšenie flexibility pracovníkov,
 posilňuje medziľudské vzťahy,
79
  problémy sa posudzujú z viacerých hľadísk (viac odborníkov),
 vyššia produktivita – zlepšovanie zdola (zvýšenie efektivity práce),
 zlepšenie flexibility,
 skrátenie priebežných časov,
 zlepšenie kvality,
 zlepšenie podnikovej kultúry,
 zlepšenie poriadku na pracoviskách,
 zníženie nákladov,
 odkrývanie a riešenie problémov.

Organizácia práce má prínosy pre podnik vo formách, ktoré sa aplikujú podľa daných podmienok
podnikania, ako:
A) organizácia práce priamo na pracovisku či pracoviskách v danom pracovnom prostredí pre
plnenie daných pracovných úloh, tradičná forma,

B) organizácia práce s riešením pracovných úloh mimo pracovného miesta v inom priestore,
(práca dynamická) - netradičná, flexibilná forma práce ,

C) Kombinácia A, B, teda čiastočné riešenie úloh na pracovisku a čiastočne napr. doma.

S týmito formami práce súvisí pracovný úväzok, zmluva.

obr.56: Predpoklady úspešnej tímovej práce

A) Najviac využívané tradičné formy práce:

- špecializácia,
- rotácia - Job rotation – plánovaná zmena pracoviska,
- kombinácia (rozširovanie) pracovnej činnosti - Job enlargement (rozšírenie práce),
- obohacovanie pracovnej činnosti - Job enrichment (obohatenie práce),
- tímová organizácia práce, čiastočne autonómne skupiny (job enrichment v skupinovej práci),
- združovanie operácií,
- spájanie profesií,
- viacstrojová obsluha.

80
 Špecializácia znamená, že proces sa člení na jednoduché operácie, ktorých časové trvanie je
v niektorých prípadoch kratšie ako jedna minúta. Idea špecializácie v pracovnom procese má pôvod
u Adama Smitha, ktorú ďalej rozvinul F. W. Taylor. Podstata myšlienky spočíva v tom, že úzko
zamerané jednoduché operácie umožňujú zvyšovať produktivitu práce. Platí to však len
v limitovanom rozsahu. Príliš vysoká špecializácia naopak prináša frustráciu, únavu, nespokojnosť
pracovníkov, čo vedie k znižovaniu produktivity práce. Preto by manažéri mali venovať veľkú
pozornosť otázke miery špecializácie pri dizajne pracovísk - layoute.

Rotácia je prvým úspešným pokusom, pomocou ktorého sa manažéri usilovali nahradiť

špecializáciu. Tento prístup umožňuje diverzifikáciu činností pracovníka. To znamená, že
pracovníkovi vytvára možnosť vykonávať rozličné činnosti v rámci procesu, pričom každú z činností
vykonáva iba v stanovenom časovom intervale.

Možno využiť dva typy rotácie:

- vertikálna rotácia – každý pracovník v rámci útvaru je zaradený v určitom časovom intervale aj
na vedúcu pozíciu (napr. vedúci tímu pri tímovej organizácii práce), pričom jeho pôsobenie je
vopred časovo vymedzené. Po jeho uplynutí prechádza na pôvodné zaradenie.
- horizontálna rotácia – zmena pracovného zaradenia vo vopred stanovených časových
intervaloch (napr. rotácia pracovníkov v rámci tímovej organizácie práce).

Zásady ovplyvňujúce Job rotation:

1. stanovenie cieľa,
2. zostavenie plánu,
3. hodnotenie pomocou určených kritérií,
4. motivovanie zamestnancov,
5. školenie zamestnancov,
6. spracovanie dokumentácie.

Výhody rotácie práce pre pracovníka:

 získanie zručností a vedomostí v rámci učenia sa nových úloh,
 znižovanie dĺžky trvania pracovného úkonu, čo znižuje jeho fyzickú náročnosť,
 prekonávanie potencionálne nudných pracovných činností, ale aj nespokojnosť s novou
prácou (zmena povinností a úloh),
 znižovanie fyziologického stresu, napätia a únavy svalových skupín používaných na jednom
pracovnom mieste,
 znižovanie dĺžky pracovnej činnosti pracovníkov na mieste s vysokým pracovným rizikom,
 zadáva novú výzvu a je príležitosťou pre rozširovanie si vedomostí, dosahovanie úspechu a
vplyvu na rôzne stránky spoločnosti, získavanie informácií o čiastkovom aj celkom fungovaní
spoločnosti, o tom, ako svoju prácu vykonávajú zamestnanci na iných oddeleniach v rámci
iných pracovných funkcií,
 zamestnanec je školený a pripravený na prípadné povýšenie, rozširuje si kompetencie,
 získavanie viditeľnosti v skupine spolupracovníkov, čo taktiež prináša potenciálnu príležitosť
na kariérny rast.

81
Nevýhody rotácie práce:
 predlžovanie času učenia nových zamestnancov, kým nastane zapracovanie do novej
pracovnej pozície,
 nevhodnosť všetkých pracovných miest pre zavedenie rotácie práce,
 nastávajúce krátkodobé straty z hľadiska produktivity a kvality produktu a služby,
 neochota zapájania sa niektorých pracovníkov do tejto organizácie práce, nakoľko ich
momentálna práca je jednoduchšia alebo ľahšia,
 nespôsobilosť vykonávania niekoľkých druhov pracovných úloh pracovníkmi,
 zaškoľovanie prináša vysoké počiatočné finančné náklady,
 riadenie a realizácia rotácie pracovných miest môže byť pre niektorých nadriadených
pracovníkov veľmi ťažká.

Výhody rotácie práce pre spoločnosť:

 zvyšovanie efektívnosti pracovného procesu,
 inovácie v spoločnosti,
 zvyšovanie produktivity a kvality produktov a služieb,
 znižovanie absencií a fluktuácie,
 znižovanie výskytu nehôd a ich závažnosti v rámci poškodenia pohybového systému.

obr.57: Výstupy harmonogramu rotácie pracovníkov v supermarkete

na základe hodnotenia ich fyzickej a psychickej záťaže.

Kombinácia pracovnej činnosti sa využíva s cieľom predchádzať úzko špecializovanej

jednotvárnej činnosti pracovníkov. Na jedno pracovisko sa priraďuje viacero odlišných operácií,
čím sa znižuje frekvencia opakovania tých istých činností. Pri využití tohto prístupu by však
manažéri mali predchádzať takej kombinácii operácií, ktorej výsledkom je, že namiesto jednej
nudnej činnosti, bude po reštrukturalizácii pracovník vykonávať tri nudné činnosti.

82
 Obohacovanie pracovnej činnosti je na rozdiel od predchádzajúceho prístupu rozširovanie
pracovnej činnosti vo vertikálnej rovine. To znamená, že na príslušné pracovisko, na ktorom sa
vykonáva určitá špecializovaná operácia, sa priradí napríklad časť plánovacích činností,
kontrolnej činnosti a podobne. Tento prístup k dizajnu pracovísk zvyšuje motiváciu pracovníkov
a produktivitu práce, znižuje frustráciu, ale aj náklady. Obohacovanie pracovnej činnosti súvisí
aj s delegovaním úloh nadriadeného podriadenému – viď obr.č.58.

obr.58: Delegovanie práce - výhody

B) flexibilné formy práce:

- práca na doma,
- pohotovostná práca,
- projektové zamestnanie,

Práca doma (home working, home office, telework, telepráca, domácka práca) je forma
zamestnania, pri ktorej zamestnanec dlhodobo pracuje doma a iba zriedkavo prichádza do
kancelárie za svojim zamestnávateľom. Rozsah práce doma je rôznorodý a bol spôsobený rýchlym
rozvojov výpočtovej techniky a novými formami komunikácie (PC, Internet, Fax). Záleží teda aj od
technického vybavenia doma (hardvér, softvér). Práca doma môže byť nariadená u klasických
pracovných činností a aj počas krízových situácií (Covid vírus).
Z hľadiska doterajších poznatkov najčastejšie túto formu volia programátori, technici, pracovníci
personálnych zákazníckych služieb, marketingoví pracovníci, nákupní agenti, účtovníci. Z
klasických povolaní sú to drobné remeselnícke práce ako šitie, vyšívanie, a iné práce kde je
postačujúca malé vybavenie a zásoby.

Výhody pre zamestnanca:

– odbúranie času dochádzania do práce, zníženie nákladov na dochádzanie do práce,
– výhody pružného pracovného času, prípadne práce na čiastkový úväzok,
83
– príjemné rodinné prostredie namiesto kancelárie,
– odbúraný pracovný stres,
– menšie množstvo operatívnych problémov,
– podstatný je konečný výsledok, nie odpracované hodiny,
– disciplína a samokontrola (žiadny priamo vidiaci nadriadený),
- samoregulácia prestávok.

Nevýhody pre zamestnanca:

- žiaden alebo znížený spoločenský kontakt so spolupracovníkmi,
- niektoré rušivé faktory v domácnosti (deti),
- problémy so sústredením, ohraničené konzultácie a podobne.

Výhody pre zamestnávateľa:

– menšie náklady na vybavenie pracovníka (kancelária),
– nutnosť kontroly kvality práce a nie iba odpracovaných hodín.

Pre prácu home office, odporúčajú psychológovia, zvlášť pri

krízových situáciách (napr. karanténe) nasledovné:

1) vytvoriť si miesto pre prácu , pohodlné, pokojné, kde sa dá sústrediť (mimo spálne),
2) zaviesť si doma pracovný čas,
3) zabudnúť na nadčasy - jedným z negatív práce z domu je skutočnosť, že sa od nej človek
niekedy nevie odtrhnúť a dokáže nad ňou sedieť až do noci. Toto nie je cesta, ktorou sa dá
dlhodobo udržať duševné zdravie. Keď sa skončí pracovná doba, je potrebné vypnúť
a venovať sa sebe, záľubám, rodine, priateľom a podobne.
4) využívať kalendár a zoznam úloh – značiť si všetky termíny a zmeny termínov, napísať každé
ráno, čo je potrebné v ten deň urobiť.
5) obliecť sa (nie do pyžama) - detail, ktorý značne vplýva na psychiku. V pyžame sa deň skôr
prespí, ako efektívne využije.
6) odstrániť rušivé vplyvy,
7) nezabúdať na prestávky,
8) komunikovať - byť v telefonickom, e – mailovom kontakte s nadriadenými, podriadenými,
kolegami. Využívať videohovory a videokonferencie,
9) zdravo sa stravovať,
10) hýbať sa – cvičiť (strečing, posilňovanie a pod.).

Čím viac sa doma nasimulujú podmienky, aby to vyzeralo ako v naozajstnej práci, tým bude
práca úspešnejšia.

Pohotovostná práca - niekedy sa označuje aj ako práca na zavolanie, pohotovosť. Pohotovostná

práca je charakterizovaná povinnosťou pracovníka zotrvať v pohotovosti a vykonať výkon v prípade
jeho potreby. Podľa typu práce pracovník môže ale nemusí byť prítomný na pracovisku. Taktiež
systém odmeňovania sa môže líšiť. Pracovník môže dostávať buď plnú mzdu počas celej doby
pohotovosti, alebo zníženú mzdu počas pohotovosti a normálnu mzdu počas samotného výkonu
práce. Vyskytuje sa napríklad v zdravotníctve a pri oprave porúch.
84
Výhody pre zamestnanca
– viac voľného času (aj keď nie je úplne slobodný).

Výhody pre zamestnávateľa

– možnosť vykonávať určité menej časté a nepredvídateľné služby,
– zníženie nákladov na pracovníkov čakajúcich na pracovisku.

Projektové zamestnanie je určitou kombináciou medzi zmluvou na dobu určitú, pružnou

pracovnou dobou a prípadne aj prácou doma. Zamestnanec je zamestnaný na vypracovanie a
ukončenie určitého projektu. V tomto projekte má definované činnosti a lehoty na ich vykonanie.
Takisto sú definované aj sankcie za nedodržanie termínov alebo kvality a spravidla pri ich
nedodržaní zamestnanie končí.

Výhody pre zamestnanca:

– jasne definovaná pracovná náplň a jej nemennosť,
– žiadna medzikontrola,
– žiadne iné obmedzenia (najmä miesto výkonu práce a pracovná doba),

Výhody pre zamestnávateľa

– pracovník je prijatý len na vykonanie projektu,
– možnosť ukončiť pracovný pomer pri nesplnení vopred daných podmienok.

V krajinách EU sa stále menej využívajú štandardné pracovné úväzky, štandardné pracovné

zmluvy, či štandardná celoživotná pracovná kariéra. Flexibilné formy zamestnávania sa využívajú
omnoho častejšie. Znižovanie nezamestnanosti núti zamestnávateľov viac motivovať svojich
zamestnancov, popri motivácii mzdou sa do popredia pomaly dostávajú motivácie formou
flexibilného zamestnania (najmä pružná pracovná doba, telework). Podľa Eurostatu (r.2019) pracuje
na Slovensku z domu 3,6% Slovákov a niekedy 5,4%, zostávajúcich takmer 91% takúto možnosť
nemá. Tento podiel sa za posledných 17 rokov menil iba minimálne, no v prípade núdzovej situácie
(karanténa – coronavírus) radikálne. Obavy zo zníženia produktivity práce z domu nie sú namieste,
čo preukázala štúdia kalifornskej Stanford University z roku 2015. Hlavná personalistka Twitteru
Jennifer Christie predpovedá:
„Už asi nikdy nebudeme fungovať ako predtým, ľudia, ktorí mali zdržanlivý postoj k práci na diaľku,
zisťujú, že im prospieva. Manažéri, ktorí si mysleli, že nedokážu zorganizovať vzdialený tím,
nadobúdajú nové perspektívy, Nevidím cestu nazad“.
„V konkurenčnej výhode sú firmy, ktorých agenda sa dá preniesť do režimu home office. V prípade
mimoriadnych okolností teda majú na čom stavať“, konštatuje M. Garaj z personálnej agentúry
Grafton Slovakia.

Flexibilné formy zamestnania dávajú zamestnancom priestor vytvoriť si svoj individuálny pracovný
plán a zvýšiť tak efektivitu svoje práce.

Hodnotenie práce z hľadiska využitia časového fondu predstavuje nasledovné formy:

- práca nadčas,
- práca na zmeny,
- režim pružného pracovného času,
85
- práca na skrátený pracovný čas,
- zdieľanie pracovných miest.

Práca nadčas patrí medzi najvyužívanejšie formy flexibility pracovného času v podmienkach
slovenského trhu práce. Limity, ako i potreba súhlasu nadčasovej práce je upravená legislatívou.

Výhody pre zamestnanca:

– možnosť získať odmenu/mzdu navyše.

Výhody pre zamestnávateľa:

– možnosť vykonať nárazovú prácu už zaškolenými pracovníkmi,
– menej administratívne náročné, ako prijať nových zamestnancov (na dobu určitú).

Práca na zmeny patrí k rozšíreným formám zamestnania na Slovensku. Vzhľadom na legislatívu,

pri práci na zmeny je nižší celkový odpracovaný čas.

Výhody pre zamestnanca:

– viac voľného času oproti práci, ktorá nie je na zmeny,
– obmedzenie voľných víkendov pri zvýšenej odmene.

Výhody pre zamestnávateľa:

– možnosť plného využitia strojov a zariadení,
– možnosť prevádzky 24 hodín denne.

Režim pružného pracovného času umožňuje pracovníkom voliť si začiatok a koniec pracovnej doby,
v rámci časových úsekov určených zamestnávateľom. Na aplikáciu pružnej pracovnej doby je
potrebný súhlas zamestnávateľa. Ten určuje aj základný pracovný čas, kedy zamestnanec musí byť
prítomný na pracovisku.

Výhody pre zamestnanca:

– možnosť prispôsobiť čas dochádzania do práce svojim preferenciám a možnostiam dopravy,
– skĺbenie rodinných povinností s pracovnými.

Práca na skrátený pracovný čas (čiastočný úväzok).

Výhody pre zamestnanca:

– väčšia sloboda pri rozdeľovaní svojho času medzi pracovný a osobný (starostlivosť o deti,
rodinného príslušníka, iná práca, štúdium, oddych a iné),
– napomôže udržať pracovné návyky.

Výhody pre zamestnávateľa:

– možnosť presnejšieho rozdelenia práce medzi pracovníkov podľa potrieb práce

Pri mimoriadnych situáciách (znížený odbyt, krízové situácie) sa skracuje pracovný čas z plného
úväzku na niekoľko hodín (Kurzarbeit), pričom zamestnanci dostávajú určité percento z ich
priemerného platu.

86
Zdieľanie pracovných miest - rozdelenie jednej pracovnej náplne (práce) pre dvoch pracovníkov na
kratší pracovný čas, čím sa získa ďalšie pracovné miesto. Zavedenie uvedenej formy výrazne
zamedzuje zneužívaniu pracovníka zamestnaného v režime kratšieho pracovného času (rovnaký
rozsah prác v kratšom čase a za nižšiu mzdu) a vytvára predpoklady zvýšenia záujmu zo strany
zamestnancov s rodinnými povinnosťami o tieto formy zamestnávania.

Výhody pre zamestnanca:

– možnosť zníženia pracovnej zaťaženosti.

Výhody pre zamestnávateľa:

– disponujú dvoma kvalitne zaškolenými zamestnancami, ktorí sa v prípade potreby vedia rýchlo
(bez školenia) zastúpiť.

Popisované formy organizácie práce i s využitím časového fondu vytvárajú priestor pre možnosť
zmeny a racionalizácie v pracovnom systéme. Zmeny pôvodnej formy práce na inovovanú je
potrebné prehodnotiť nielen z ekonomických hľadísk, ale aj sociálno – psychologických.

4.5 Príklady racionalizačných úloh

4.5.1 Príklad korektívnej ergonomickej racionalizácie podľa postupu v tabuľke 4.

V jestvujúcej prosperujúcej strojárenskej firme na pracovisku obrábania je výrobná linka

s desiatimi strojmi a 8 -10 operátormi v závislosti na type suportu (dielca). Pracovníci na tomto
pracovisku obsluhujú jednotlivé stroje, vizuálne ich kontrolujú, vkladajú jednotlivé odliatky do stroja
na opracovanie, čistia ich po opracovaní, kontrolujú a ukladajú ich do košov. Produkt sa vyrába
v troch pracovných zmenách. Úlohou racionalizačného projektu bolo zníženie pracovnej záťaže.

obr.59: Schéma pôvodnej výrobnej linky s desiatimi strojnými

zariadeniami na obrábanie produktu

87
 obr.60: Pohľad na pracovisko s operátorom na prvom stanovišti

Nekompletný jednostupňový racionalizačný proces uzatvorený možno konkretizovať nasledovne

(prvok – reálne činnosti) podľa tabuľky 1 a obrázku 12:

0 – skúmanie analýza pracovnej činnosti, pracovná záťaž: realizácia snímok pracovného času –
čas cyklu a priemerný čas, simulácia zaťaženia operátora linky v programe Technomatix Jack,
dotazníková forma spokojnosti pracovníkov. Cieľ – zníženie pracovnej záťaže.

obr.61: Ergonomické vyhodnotenie zaťaženia operátora 3D simuláciou

v programe Jack

1 – tvorivosť - predpoklad kreatívnych podmienok (pracovníka, tímu), spracovanie výsledkov. Počas

simulácie pomocou fyziologických a ergonomických analýz RULA, LBA, SSP a OWAS sa ukázali
konkrétne úkony pracovnej činnosti, ktoré operátora najviac zaťažujú. Najväčšie zaťaženie operátor
vykazoval pri zohýnaní, zdvíhaní a odkladaní bremien. Celozmenové zaťaženie operátorov bolo
prekročené. Vyhodnotenie dotazníka spokojnosti.

2 – invencia - nápaditosť riešení - vygenerované boli 4 alternatívy možných riešení:

a) zvýšenie počtu zamestnancov pre zníženie pracovnej záťaže,
b) striedanie pracovných činností - job rotation,
c) zníženie výroby a zachovanie počtu zamestnancov,
d) automatizácia – robotický manipulátor.

3 - inovačná príležitosť – hodnotenie invencií, finančné náklady jednotlivých riešení a ich návratnosť,
prínosy.
88
4 – výber invencie – automatizácia výrobnej linky. Zavedenie robotického manipulátora, 10 ks

obr.62: Konštrukcia ABB IRB 2600

5 – testovanie riešenia – simulácia

obr.63 : Obrábacie centrum Berardi 1 po automatizácii v 3D

– časť výrobnej linky

6) – spracovanie invencie – výkresová dokumentácia, rozpočet,

7) – schvaľovanie invencie – schválené riešenie organizáciou, návratnosť automatizácie v 3. roku

výroby,

8) – realizácia invencie – plánovaná v ďalšom období,

9) – komercializácia invencie – nie je, ide o interné riešenie – know-how,

10) – hodnotenie úspešnosti – reálne až po realizácii.

Uvedený príklad poukazuje na to, ako sa dá eliminovať pracovná záťaž zamestnancov, aká bude
návratnosť investície a úspory pracovníkov, nakoľko na celú linku postačia dvaja operátori.
Humanistický prístup organizácie by spočíval v tom, aby nadbytočných pracovníkov neredukovali,
ale preradili na iné pracovné pozície.

Životný cyklus racionalizácie smerujúcej k inovácii má fázy: prienik, rast, nasýtenie a ústup. Už
v čase ústupu by mala prenikať na trh nová inovácia, či už produktová, procesná alebo organizačná.
Trendom dnešnej doby z hľadiska dynamiky technického rozvoja je, aby sa dĺžka životného a
inovačného cyklu skracovala. Preto výrobné organizácie, školy i výskumné centrá by mali vo
vlastnom záujme vytvárať kreatívne prostredie pre riešenie racionalizačných invencií.

4.5.2 Príklad racionalizácie zmenou layoutu a využitím metódy 5S

Pracovisko CNC stroja (obr.50) bolo po dôkladnej analýze jednotlivých časov pracovnej zmeny
podrobené viacnásobnému redizajnu v rámci mikro-pracoviska. Ciele racionalizácie boli:
89
  Zlepšenie systematizácie, usporiadania, sanity (poriadku, čistoty), štandardizácie
a vizualizácie na pracovisko auditom metódou 5S.

 Zavedenie digitálnej databázy evidencie nástrojov.

 Zvýšenie intenzity osvetlenia pracoviska.

 Priestorové zmeny mobilných stolov, premiestnenie v súvislosti so znížením (skrátením)

pohybov k úložným miestam nástrojov – zmena layoutu.

obr.64: Pohľad na posudzované pracovisko

Uvedené 4 zložky redizajnu boli zavedené do praxe, čím sa dosiahli úspory napr. v jednotlivých
časoch a to je prehľadne znázornené v tabuľke 9.

Obr.65: Schéma pracoviska a pohybov

pracovníka pred a po racionalizácii –
zmena layoutu

90
Tabuľka 9: Hodnotenie časov pracovnej zmeny pred a po racionalizácii

Uvedeným riešením (ergonomickou racionalizáciou) sa dosiahli úspory v hodnotách pomocných

časov na prospech zvýšenia času dominantnej činnosti – frézovania. Skôr, ako ku navrhovaným
zmenám na pracovisku došlo, bola realizovaná simulácia procesov softvérom Witness (obrázok 66).

.
obr.66: Layout pred a po racionalizácii – softvérová schéma

Rozdiel medzi riešením redizajnu simuláciou a reálnou činnosťou (jej meraním) v úspore času
bol 3,95 %, čo je v rámci tolerancie. (V odborných publikáciách sa uvádza rôzna možná tolerancia
až do 15 %). Metóda simulácie procesov vo výrobe sa stáva dôležitým nástrojom v dizajne
a redizajne pracovísk. Zmena layoutu však prispela aj k zmene plytvania času na pracovisku –
metódou 5S (časové straty pri hľadaní nástrojov).

Metóda 5S vizualizuje a redukuje plytvanie, je pôvodom z Japonska. Patrí medzi

najpoužívanejšie metódy v tejto oblasti. Pri aplikácii metódy 5S často stačí len zdravý rozum, ktorý
už predtým ukázal schopnosť priviesť poriadok a usporiadanie do každej pracovnej činnosti. Metóda
5S je v prvom rade nástroj na zmenu firemnej kultúry a organizácie práce. Je to technika používaná

91
na etablovanie a udržiavanie kvalitného prostredia v organizácií a súvisí aj s pracovnými procesmi.
Je založená na piatich japonských slovách:
- Seiri (poriadok na pracovisku, štrukturalizácia, vytrieď, separuj). Ide o oddelenie vecí, ktoré
sú pre prácu na pracovisku potrebné a vecí, ktoré nie je nutné mať hneď blízko pracoviska. Veci,
ktoré sú úplne nepotrebné, je nutné odstrániť. Objektom, ktoré sa nachádzajú na pracovisku sa
priradí dôležitosť, významnosť ich používania pri vykonávaných výrobných operáciách. Týmto
spôsobom sa minimalizuje množstvo nepotrebných vecí na pracovisku a zostanú tie, ktoré sú
bezprostredne nevyhnutné pre prácu na danom pracovisku.
- Seiton (usporiadanie potrebného na svoje miesto, systematizuj, usporiadaj, vizualizuj),
spočíva v nájdení vhodného miesta pre potrebné predmety, ktoré zostali po 1. kroku 5S.
- Seiso (čistota a udržiavanie poriadku). V tomto kroku ide o čistotu na pracovisku
a jej udržiavanie.
- Seiketsu (štandardizácia činnosti a správania). Spočíva v dodržiavaní dosiahnutých zlepšení
v oblasti sanitácie, štrukturalizácie a systematizácie. Cieľom je zabezpečiť činnosti tykajúce sa
starostlivosti o pracovisko.
- Shitsuke (školenie, disciplína, pravidlá, sebadisciplína, zlepšovanie). Ide o proces
dodržiavania zlepšujúcich návykov. V tomto kroku sa vykonáva kontrola dodržiavania určených
štandardov.

obr. 67: Zložky metódy 5S

Uvedená metóda je rozpracovaná podľa týchto piatich oblastí do formy kontrolných listov, čím je
možné realizovať nepriamou formou aj audit. Priebeh auditu má nasledovné činnosti:
1. stanovenie cieľa (úloh) hodnotenia,
2. určenie rozsahu hodnotenia,
3. vytvorenie hodnotiteľského tímu (napr. zodpovedný vedúci pracovník, technológ, referent
BOZP, zástupca zamestnancov, ergonóm),

92
4. vytvorenie kontrolných listov pre dané pracoviská a pravidiel hodnotenia, bodovací systém
(čím vyššie hodnoty, tým horší stav),
5. hodnotenie – 1.etapa,
6. súpis nedostatkov z kontrolného listu (akčný plán),
7. tvorba nových estetických štandardov pre zistené nedostatky,
8. kontrola realizácie zistených nedostatkov,
9. hodnotenie – 2.etapa,
10. opakovanie postupov č.6 -9 pre ďalšie etapy hodnotenia.

obr.68 : Racionalizácia v evidencii

nástrojov softvérom

obr.69: Umiestnenie nástrojov na pracovisku po reorganizácii - metódou 5S

93
Prínosy zavedenia metódy 5S na danom pracovisku:
 Štrukturalizácia – náradie, nástroje a predmety sa uložia v zásuvkách a regáloch podľa
frekvencie ich použitia (často používané, málo používané, takmer nepoužívané).

 Systematizácia – všetky potrebné nástroje sa uložia podľa abecedy, aby tak mali operátori
rýchlo všetko „poruke“, prípade umiestniť na regály presklené tabule, a zvýšiť tým viditeľnosť
vecí, ktoré boli doteraz v zásuvkách.

 Sanitácia – bude potrebné neustále udržiavanie poriadku, rozvrhnuté pravidelné upratovanie

v zásuvkách a v regáloch, pravidelné čistenie používaného náradia a predmetov, inventúra
stavu týchto pracovných pomôcok.

 Štandardizácia – odporúča sa zaviesť program inovácií, ktorý úzko súvisí so systémom 5S,
tým, že sa na pracovisku zavedie digitálna databáza budú vedieť zamestnanci reagovať na
zmenu pozície nástrojov a pod.

 Sebadisciplína – u každého zo zamestnancov bude potrebné si osvojiť tieto princípy a tiež

sa navrhuje informovať ich o výhodách tohto programu, aby každý z nich vedel, že im to bude
prácu uľahčovať a bude im to skracovať prestoje a urýchľovať prácu, čo bude mať vplyv na
postupné zvyšovanie objemu výroby.

Metóda 5S je metódou využiteľnou pri pracovnom procese i pri racionalizácii pracoviska

v pracovnom prostredí.

4.5.3 Príklady racionalizácie v úspore energií

Racionalizácia produktu – okna s väzbou na výrobný proces

Predmetom racionalizačného riešenia bolo zlepšenie tepelno-technických vlastností dreveného

rámu a krídla okna, tým, že sa vytvorila sendvičová skladba (termodrevo – vložený extrudovaný
polystyrén XPS + drevo) v eurohranole - viď nasledujúci obrázok.

obr.70: pohľad na skladbu dreveného rámu.

94
Variáciami hrúbok materiálov a alternatívami dreva a rozmerov bolo možné vytvoriť rôznorodosť
súčiniteľov prechodu tepla rámu Uf .Nový produkt si však vyžaduje zmenu výrobných postupov,
zmenu layoutu pracoviska, nákup novej technológie – strojov.

Tab.č.10: Prepočet výrobných časov pri výrobe nového profilu eurookna

95
Z prepočtu výrobných časov v horeuvedenej tabuľke je vidieť, že dochádza k ich navýšeniu oproti
pôvodnému riešeniu eurokna a súčasne k potrebe nového stroja – olepovačky.

Uvedené racionalizačné riešenie – inovácia, má ešte ďalšie možnosti pre zlepšenie

tepelnoizolačných vlastností pôvodného dreveného okna z europrofilov a to napr. náhrady XPS
konope, vlnou či korkom, použitie systémových riešení tesnenia a podobne.

5. Udržateľný rozvoj a eko – racionalizácia

Trvalo udržateľný rozvoj (TUR), alebo iba udržateľný rozvoj, je taký spôsob rozvoja ľudskej
spoločnosti, ktorý hospodársky a spoločenský pokrok dáva do súladu s plnohodnotným zachovaním
životného prostredia. V ére tzv. antropocénu, kedy sa človek stal dominantným na tejto planéte
a privlastnil si všetky zdroje často na úkor ostatných, patrí zachovanie životného prostredia pre
ďalšie generácie v čo najmenej pozmenenej podobe prvoradým.
Začiatky formovania pojmu „sustainable development“ – trvalo udržateľný rozvoj vo svete siahajú
do 70-tych rokov minulého storočia. Vtedy vzniká jedna z prvých definícií pojmu „sustainability“ –
trvalá udržateľnosť, ktorá pochádza od autorov prvej správy Rímskeho klubu s názvom „The Limits
to Growth“ v preklade „Medze rastu“. Tento pojem opisujú ako taký stav globálnej rovnováhy, pri
ktorom sa počet obyvateľov Zeme a kapitál udržiavajú na viac-menej konštantnej úrovni a tendencie
pôsobiace na rast či pokles týchto veličín musia byť pod dôslednou kontrolou.

Symbolom vzrastajúceho svetového záujmu o životné prostredie a udržateľný rozvoj sa stáva

Štokholmská konferencia o životnom prostredí človeka z roku 1972, výsledkom ktorej bola
deklarácia a 26 princípov rozvoja životného prostredia. Po tejto konferencii sa pojmy ako trvalá
udržateľnosť a trvalo udržateľný rozvoj začínajú častejšie používať, a to najmä v súvislosti s
poznaním, že akýkoľvek nekontrolovateľný rast, či už je to rast populácie, výroby, spotreby alebo
znečistenia a pod., je v prostredí obmedzených zdrojov neudržateľný. V súčasnosti je udržateľnosť
prelínaná s klimatickou zmenou a riešením jej dopadov, o čom rokovali svetoví politici v Paríži 2015
na konferencii OSN o zmene klímy. Následný rytmus konferencií ukončila zatiaľ konferencia
o zmene klímy COP 26 v Galsgowe v r.2021.

Trvalo udržateľný rozvoj dnes asi najlepšie charakterizuje široko uznávaná a citovaná definícia
zo správy „Our Common Future“ („Naša spoločná budúcnosť“), ktorú vypracovala WCED (Svetová
komisia OSN pre životné prostredie a rozvoj) pod vedením bývalej nórskej premiérky Gro Harlem
Brundtlandovej, ktorá ho opisuje ako

„rozvoj, ktorý napĺňa potreby súčasnej generácie bez ohrozenia možností budúcich generácií
napĺňať svoje vlastné potreby“.

Trvalo udržateľný rozvoj je v SR vymedzený zákonom č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí

v znení v znení č. 127/1994 Z. z., 287/1994 Z. z., 171/1998 Z. z., 211/2000 Z. z., 332/2007 Z.
z., 388/2021 Z. z., ktorý ho definuje ako „rozvoj, ktorý súčasným i budúcim generáciám zachováva
možnosť uspokojovať ich základné životné potreby a pritom neznižuje rozmanitosť prírody
a zachováva prirodzené funkcie ekosystémov”.

96
Medzi základné kritériá trvalo udržateľného rozvoja patria:

 zachovanie celkovej ekologickej stability krajiny,

 ochrana a racionálne využívanie prírodných zdrojov a energií,
 ochrana bezprostredného životného prostredia človeka,
 zabezpečenie určitej kvality ľudského života,
 zabezpečenie sociálnej a kultúrnej diverzity,
 ochrana proti prejavu prirodzených rizík a hazardov.

Výzvou pre Slovensko je premietnuť princípy udržateľného rozvoja do každodenného správania,

posudzovať všetky plánované i realizované aktivity prostredníctvom kritérií udržateľného rozvoja
a vyhodnocovať smerovanie k trvalej udržateľnosti pomocou súboru ukazovateľov. Trvalá
udržateľnosť je širokospektrálny pojem platný v rôznych oblastiach života napr. udržateľnosť
výstavby, projektu a podobne.

obr.71: Agenda udržateľného rozvoja do roku 2030

Splnenie horeuvedených cieľov znamená posilnenie environmentálnej, sociálnej a ekonomickej

udržateľnosti.

Príklad racionálneho riešenia domu je na nasledujúcom obrázku – nový resp. pôvodný dom
racionalizovať a vytvoriť štandard pasívneho domu. Je to eko racionalizácia produktu, možná je aj
eko racionalizácia postupu výstavby – teda procesu. Pasívny dom prináša mnoho benefitov, ktoré
zlepšujú kvalitu bývania, zdravie užívateľov a naviac šetrí aj peniaze. Aj keď počiatočná investícia
je vyššia než za porovnateľný štandardný dom, práve racionalizáciou a optimalizáciou celého domu,
dispozície, materiálov a energií na prevádzku je možné dosiahnuť porovnateľnú investíciu. Navyše
investícia na celkovú prevádzku počas životnosti stavby je výrazne menšia.

97
 obr.72 : Príklad eko riešenia – princípy pasívneho domu

Racionalizovať výrobný systém by sme teda mali začať objektom – závodom, kde sa realizuje
výrobný proces, potom cez exteriér a interiér obalových konštrukcií a cez prevádzkový režim –
pracovné procesy, postupy a produkty. Produkt aj spomínané prvky pracovného systému by mali
mať nielen predponu eko formálne, ale ju aj spĺňať. Používaná terminológia:

 Ekológia - (← z gréc. oikos – dom, logos – veda) je vedný odbor biológie, ktorý skúma
vzťahy medzi organizmami a životným prostredím a vzťahy medzi živými organizmami
navzájom. Ekológia študuje ekologické systémy, ich štruktúru, organizáciu a zmeny v nich
prebiehajúce.
 Ekodizajn – medzinárodne uznávaný postup pre zlepšenie environmentálneho vplyvu
objektov (produktov) na životné prostredie v priebehu ich životného cyklu, zahrňujúcich ich
návrh a vývoj (racionalizáciu), výrobu, marketing, distribúciu, použitie a likvidáciu po ich
doslúžení. Životný cyklus reprezentuje postupné navzájom prepojené štádiá systému
výrobku od získavania surovín alebo obnovy prírodných zdrojov po jeho konečné
zneškodňovanie.

 Ekologická úroveň – kvantitatívne charakterizovateľný ekologický stav skúmaného alebo

hodnoteného objektu v porovnaní so stavom, ktorý sa prijal za štandard.

98
  Ekologické charakteristiky – súhrn ukazovateľov hodnoteného objektu (produktu, procesu),
umožňujúcich stanoviť jeho ekologickú úroveň.

 Ekologickosť produktu (procesu) – komplex vlastností, ktoré zahŕňajú a rešpektujú rad

faktorov a environmentálne orientovaných kritérií pri jeho návrhu, výrobe, použití a likvidácii.

 Ekologická výroba – výrobný proces s aplikáciou environmentálne a ekonomicky

progresívnych technológií pri optimálnom využití zdrojov.

 Ekologický produkt – výrobok spĺňajúci všetky kritériá ekologickosti.

Udržateľné princípy pre racionalizáciu pracovných procesov a produktov sú:

1. VYUŽITIE EXISTUJÚCICH PRVKOV

Využiť konštrukcie, povrchy či interiérové prvky a materiály, ktoré sa oplatí zachovať alebo ich
zrenovovať - to dokážu zredukovať uhlíkovú stopu .

2. RACIONALIZÁCIA
Starostlivým zvážením prevádzky a použitých materiálov, čo do objemu a typu, je možné
zracionalizovať celý navrhovaný koncept racionalizačnej úlohy napr. layout, dispozičné riešenie,
materiálové riešenie. Optimalizácia výrobných postupov slúži k čistejšej výrobe (eliminácii
znečisťovania zložiek životného prostredia). Výrobné procesy by mali :
• Minimalizovať ich početnosť, pomocné a prevádzkové materiály i energie.
• Vyhýbať sa nebezpečným materiálom a možným výrobných rizikám.
• Zabezpečiť účinnú výrobu s nízkymi stratami materiálu.
• Spôsobovať čo najmenší odpad.
• Znižovať spotrebu energie a využívanie čistejších foriem energie.
• Efektívne využívať výrobné časy a odstraňovať stratové časy – prestoje a podobne.

3. EKO-MATERIÁLY
Kvalita materiálov sa dá posudzovať z rôznych pohľadov, no priamy dosah na naše zdravie aj
zdravie planéty majú najmä tieto:
• Preferovať prírodné materiály.
• Preferovať zdravotne nezávadné materiály.
• Preferovať obnoviteľné materiály.
• Preferovať lokálne zdroje, suroviny, materiály.
• Využívať obnoviteľné materiály (majú schopnosť vlastnej regenerácie napr.živé
stromy, rastliny).
• Aplikovať materiály c tzv. nižšou vnútornou energiou. Je to energia použitá na
získavanie, spracovanie a úpravu materiálu pred jeho použitím na zhotovenie
výrobku. Aj počet a typ výrobných operácií vplýva priamoúmerne na vnútornú energiu
materiálov.
• Používať recyklované materiály ak je to vhodné.
• Využívať recyklovateľné materiály, teda také, ktoré sa následne ľahko recyklujú a tým
znižujú množstvo odpadu.

99
 • Znižovať množstvá aplikovaných materiálov – stratégia je orientovaná na
optimalizáciu objemu a hmotnosti materiálov pri zachovaní technickej životnosti
a kvality výrobku, čo vedie k zníženiu spotreby energií počas výroby, prepravy
a skladovania.

4. LOKÁLNOSŤ
Veľmi záleží aj na vzdialenosti, ktorú suroviny, výrobky ale aj zhotovitelia prešli – logistika:
• Preferovať lokálne zdroje, suroviny a materiály.
• Preferovať lokálne produkty.
• Preferovať lokálnych zhotoviteľov.

5. NADČASOVOSŤ A TRVÁCNOSŤ RIEŠENIA

Riešením racionalizačných úloh dosiahnúť:
• Nadčasovosť návrhu.
• Nadčasovosť a odolnosť materiálov.
• Nižšiu energetickú náročnosť aj používaním obnoviteľných zdrojov energie
• Kvalitu a trvácnosť vyhotovenia.
• Obnoviteľnosť použitých materiálov a predĺženie životnosti.

6. REDUKCIA TVORBY ODPADOV

Znižovanie odpadov sa dá riešiť:
• Redukciou tvorby odpadov u zhotoviteľov, vo výrobnom procese.
• Redukciou tvorby odpadov pri dodávateľoch.
• Redukciou tvorby odpadov pri výrobcoch.
• Optimalizáciou návrhu riešenia vo vzťahu k zhotoviteľom, dodávateľom, výrobcom.

Eko racionalizáciu práce tvorí teda ekodizajn samotného produktu a ekologická výroba, čo sa odrazí
v ekologickosti produktu (procesu) pri uplatnení horeuvedených princípov.

6. Terminológia v oblasti duševného vlastníctva

Pojmy vymedzujúce duševné vlastníctvo:

Právo duševného vlastníctva je širší pojem, ktorý v sebe zahŕňa právne vzťahy vznikajúce z
výsledkov duševnej tvorivej činnosti v oblastiach:
a) podľa autorského zákona (autorské práva, práva príbuzné a súvisiace s autorským právom),
b) podľa osobitných zákonov upravujúcich oblasť priemyselnej ochrany (priemyselné práva a práva
obdobné priemyselným právam).

Copyright – autorské právo, ktorého predmetom je literárne dielo, či iné umelecké alebo vedecké
dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora.

Autorské dielo je dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej
duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel,
formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia. V súlade s ustanoveniami Bernského dohovoru

100
o ochrane literárnych a umeleckých diel sa počítačové programy chránia podľa autorského práva
ako literárne diela. To isté uvádza aj Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva
- TRIPS, t.j. počítačové programy či už v zdrojovom alebo strojovom kóde sa chránia ako literárne
diela podľa Bernského dohovoru.

Predmety priemyselnej ochrany sú výsledkom duševnej tvorivej činnosti pôvodcu, ktoré sú nové a
priemyselne využiteľné. Sú to predovšetkým technické riešenia, vynálezy, dizajny, ochranné
známky, topografie polovodičových výrobkov a pod. Presná definícia a ochrana je vymedzená v
konkrétnych špeciálnych právnych predpisoch.

Práva obdobné priemyselným právam - výsledky duševnej tvorivej činnosti v oblasti zlepšovacích
návrhov, know-how, loga, doménového mena, ochrana názvu a dobrej povesti právnickej osoby.
Ich definícia a ochrana je vymedzená v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku.

Pôvodca je fyzická osoba, ktorá vytvorila predmet priemyselnej ochrany vlastnou duševnou tvorivou
činnosťou.

Autor je fyzická osoba, ktorá vytvorila dielo.

Prihlasovateľ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá podáva žiadosť o udelenie ochrany na
technické riešenie, vynález a pod. a ktorá spĺňa všetky podmienky na to, aby sa stala majiteľom
úžitkového vzoru, patentu a pod.

Majiteľ je fyzická alebo právnická osoba zapísaná ako majiteľ v registri úradu vedenom pre predmety
priemyselnej ochrany (patentový register, register úžitkových vzorov a pod.).

Osobnostné práva (v autorskom práve), resp. osobné práva (v priemyselnej ochrane) sú

nescudziteľné, neprevoditeľné a časovo neobmedzené práva, ktoré sa viažu na osobu autora, resp.
pôvodcu. Nepremlčujú sa ani nemôžu prejsť na iné osoby. Zanikajú smrťou. Osobnostné - patria tu
najmä právo na označenie - neoznačenie diela, rozhodnutie o zverejnení diela, nedotknuteľnosť
diela. Osobné - uvádzanie pôvodcovstva, nedotknuteľnosť.

Majetkové práva tak ako osobnostné práva sú viazané na osobu autora, sú neprevoditeľné a autor
sa ich nemôže vzdať. Uvedené práva udelením súhlasu na ich použitie nezanikajú, ostávajú autorovi
zachované, avšak autor je povinný strpieť použitie diela treťou osobou. V prípade vzniku
zamestnaneckého diela, resp. podnikového riešenia majetkové práva vykonáva zamestnávateľ,
pokiaľ sa nedohodnú inak. Pohľadávky vzniknuté z majetkových práv sa premlčujú. Doba trvania
ochrany majetkových práv je určená pri jednotlivých predmetoch priemyselnej ochrany. V prípade
majetkových autorských práv, tieto trvajú počas života autora a 70 rokov po jeho smrti (všeobecne).

Školské dielo je dielo, ktoré vytvorilo dieťa, žiak, alebo študent na splnenie školských alebo
študijných povinností vyplývajúcich z jeho právneho vzťahu k škole.

Zamestnanecké dielo je dielo, ktoré vytvoril autor na splnenie svojich povinností k zamestnávateľovi,
ktoré mu vyplývajú z pracovnoprávneho alebo obdobného pracovného vzťahu (služobného,
štátnozamestnaneckého vzťahu).

Databáza, ak je spôsob výberu alebo usporiadanie obsahu databázy výsledkom tvorivej duševnej
činnosti autora, vzťahuje sa na túto databázu a jej autora primerane autorský zákon. Databázou je
najmä zborník, noviny, časopis, encyklopédia, antológia, pásmo alebo výstava. Na www stránke
Úradu priemyselného vlastníctva je možné v databázu údajov z registra zistiť aké sú tam
priemyselné úžitkové vzory, patenty, alebo dizajny.

101
Patent je ochranný dokument, ktorým dáva štát výlučné právo jeho majiteľovi na využívanie
vynálezu počas určitého časového obdobia. Patent sa udeľuje na vynález, ktorý je nový, zahŕňa
vynálezcovskú činnosť a je priemyselne využiteľný. Doba platnosti patentu je 20 rokov od podania
patentovej prihlášky za predpokladu úhrady príslušných poplatkov. Patenty sa vydávajú na úrovni
štátov i EÚ. Patenty sa udeľujú na vynálezy, ktoré sú nové, zahŕňajú vynálezcovskú činnosť a sú
priemyselne využiteľné. Patentovať je možné nielen nové výrobky, zariadenia a technológie, ale aj
chemicky vyrobené látky, liečivá, priemyselne produkčné mikroorganizmy, ako aj biotechnologické
postupy a produkty získané ich pomocou. Patent nie je možné udeliť na objavy alebo vedecké teórie,
počítačové programy, nové odrody rastlín alebo plemená zvierat, spôsoby prevencie, diagnostiky
chorôb a liečenia ľudí a zvierat, spôsoby klonovania ľudských jedincov a využitie ľudského embrya
na priemyselné alebo obchodné účely.
Majiteľ patentu má výlučné právo vo vzťahu k vynálezu chráneného patentom, to znamená, že bez
jeho súhlasu nesmie tento vynález nikto využívať. Majiteľ môže poskytnúť súhlas na využívanie
patentu iným osobám. Súhlas na využitie patentu sa udeľuje licenčnou zmluvou. Patent je možné
tiež predať, resp. previesť na inú osobu, či už fyzickú, alebo právnickú. Prevod aj licenčná zmluva
nadobúda účinnosť voči tretím osobám dňom zápisu do patentového registra.

obr.73: Fragmenty patentovej listiny SR

Podnikový patent je vynález, ktorý spĺňa znaky uvedené pri pojme „patent“ s tým, že bol vytvorený
v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho vzťahu, obdobného pracovného vzťahu alebo členského
vzťahu. Ak pôvodca vytvoril za takýchto okolností vynález, prechádza právo na toto riešenie
(majetkové právo) na zamestnávateľa, ak sa nedohodli inak. Právo na pôvodcovstvo tým nie je
dotknuté.

Úžitkový vzor je forma právnej ochrany nových priemyselne využiteľných technických riešení, ktoré
sú výsledkom vynálezcovskej činnosti z akejkoľvek oblasti techniky. Úžitkový vzor je zapísané
technické riešenie, ktoré je nové, je výsledkom vynálezcovskej činnosti a je priemyselne využiteľné.
Úžitkový vzor má platnosť štyri roky odo dňa podania prihlášky. Túto platnosť je možné predĺžiť dva
krát po tri roky – maximálna doba platnosti je 10 rokov. Úžitkový vzor predchádza spracovaniu
patentu, no nie je to pravidlo.
102
Podnikové riešenie (Podnikový úžitkový vzor) je technické riešenie, ktoré spĺňa znaky uvedené pri
pojme „úžitkový vzor“ s tým, že bolo vytvorené v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho vzťahu,
obdobného pracovného vzťahu alebo členského vzťahu. Ak pôvodca vytvoril za takýchto okolností
technické riešenie, prechádza právo na toto riešenie (majetkové právo) na zamestnávateľa, ak sa
nedohodli inak. Právo na pôvodcovstvo tým nie je dotknuté.

obr.74: Fragmenty priemyselného úžitkového vzoru

Ochranná známka je slovné, obrazové, priestorové alebo kombinované označenie, ktoré je

spôsobilé odlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby. Zákon
zároveň podrobne špecifikuje výluky označení zo zápisu a označenia, ktoré nemôžu byť ochrannou
známkou. Ide napríklad o označenia, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť, označenia obsahujúce
názvy štátov, označenia druhu výrobkov alebo služieb, všeobecne známe zemepisné označenia,
klamlivé označenia, označenia zhodné s ochrannou známkou zapísanou pre inú osobu pre zhodné
tovary alebo služby. Žiadosť o zápis ochrannej známky na úrad môže podať akákoľvek právnická
alebo fyzická osoba. Platnosť zápisu ochrannej známky je 10 rokov odo dňa podania prihlášky. Na
žiadosť majiteľa ochrannej známky alebo záložného veriteľa úrad platnosť zápisu ochrannej známky
obnoví, po zaplatení správneho poplatku, na ďalších 10 rokov.

103
Dizajn je vonkajšia úprava výrobku alebo jeho časti spočívajúca v znakoch, ktorými sú najmä línie,
obrysy, farby, tvar, štruktúra alebo materiál samého výrobku alebo jeho zdobenia. Dizajn je
spôsobilý na ochranu, ak je nový a má osobitý charakter. Dizajn, ktorý spĺňa tieto podmienky,
zapisuje úrad do registra. Medzi základné podmienky na zápis dizajnu do registra a vydanie
osvedčenia patrí svetová novosť a osobitý charakter dizajnu. Dizajnom sa rozumie vzhľad výrobku
alebo jeho časti, spočívajúci najmä v znakoch línií, obrysov, farieb, tvaru, štruktúry alebo materiálov
výrobku samotného, alebo jeho zdobení. Zápis dizajnu platí 5 rokov odo dňa podania prihlášky.
Túto platnosť je možné predĺžiť na základe žiadosti majiteľa dizajnu najviac štyrikrát, a to vždy o
ďalších 5 rokov na celkovú dobu 25 rokov.

obr.75: Prístrešok pre nabíjačku elektrokolobežiek na FVT TUKE

(autor M.Flimel)

Podnikový dizajn je dizajn, ktoré spĺňa znaky uvedené pri pojme „dizajn“ s tým, že bol vytvorený v
rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu. Ak pôvodca
vytvoril za takýchto okolností dizajn, prechádza právo na dizajn (majetkové právo) na
zamestnávateľa, ak sa nedohodli inak. Právo na pôvodcovstvo tým nie je dotknuté.

Označenie pôvodu výrobkov je názov určitého miesta, oblasti alebo, vo výnimočných prípadoch,
krajiny, používaný na označenie výrobku pochádzajúceho z tohto miesta, oblasti alebo krajiny, ak
kvalita alebo vlastnosti tohto výrobku sú výlučne alebo podstatne dané zemepisným prostredím s

104
jeho charakteristickými prírodnými a ľudskými faktormi a výroba, spracovanie a príprava tohto
výrobku sa uskutočňuje výlučne vo vymedzenom mieste, oblasti alebo krajine.

Zemepisným označením výrobku je názov určitého miesta, oblasti alebo, vo výnimočných

prípadoch, krajiny, používaný na označenie výrobku pochádzajúceho z tohto miesta, oblasti alebo
krajiny, ak má tento výrobok špecifickú kvalitu, povesť alebo charakteristické vlastnosti, ktoré môžu
byť pripísané tomuto miestu, oblasti alebo krajine, a výroba, spracovanie alebo príprava tohto
výrobku sa uskutočňuje vo vymedzenom zemepisnom mieste, oblasti alebo krajine. O zápis
označenia pôvodu alebo zemepisného označenia sa žiada prihláškou, ktorú môže podať združenie
alebo zväz výrobcov alebo spracovateľov s právnou subjektivitou bez ohľadu na právnu formu alebo
zloženie pre výrobok vyrobený, spracovaný a pripravený na vymedzenom území. Fyzická osoba
alebo právnická osoba môže samostatne podať prihlášku, iba ak v čase podania prihlášky ako
jediná výrobok vyrába, spracováva a pripravuje na vymedzenom území.

Zlepšovací návrh je technické, výrobné alebo prevádzkové zdokonalenie, ako aj riešenie problémov
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a životného prostredia.

Podnikový zlepšovací návrh - ak pôvodca vytvoril zlepšovací návrh (v relevantnej oblasti) v rámci
plnenia úloh z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, patrí právo na zlepšovací
návrh zamestnávateľovi, ak sa nedohodli inak.

Know-how sú výrobnotechnické, obchodné poznatky a skúsenosti, ak nie sú chránené podľa

osobitných predpisov. Právna úprava - všeobecne § 118 Občiansky zákonník.

Logo je označenie, ktoré používa určitý subjekt na označenie svojej osoby, svojej prevádzky,
organizovaného verejného podujatia, prípadne na označenie svojich výrobkov alebo služieb, ktoré
je pre túto osobu, jeho činnosť alebo výrobky charakteristické a ktoré ho môžu odlíšiť od iných
subjektov a ktoré v takto používanej podobe nie je chránené osobitným predpisom.

obr.76 : Špeciálne verzie loga TUKE

Obchodné meno je názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej
činnosti a ktorým sa zároveň odlišuje od iných podnikateľov. Obchodné meno môže byť aj slovnou
ochrannou známkou. Právna ochrana je obsiahnutá v § 8 až 12 Obchodného zákonníka Ochrana
názvu a dobrej povesti právnickej osoby.

105
Názov právnickej osoby je jej charakteristickým znakom a odlišuje ju od inej právnickej osoby tak,
aby nedošlo k zameniteľnosti. Dobrú povesť tvoria názory, poznatky a skúsenosti iných osôb o jej
činnosti, serióznosti a zodpovednosti, dôslednosti a profesionalite. Právna úprava je obsiahnutá v §
19b Občianskeho zákonníka.

Spin-off sú obchodné spoločnosti, resp. združenia vytvorené v súvislosti s využívaním predmetov

duševného vlastníctva.

Dielo na objednávku - Zmluva o dielo podľa § 631 Občianskeho Zmluva, na základe ktorej sa autor
zaväzuje vytvoriť pre objednávateľa dielo – napríklad projekt stavby.

Licenčná zmluva je zmluva v zmysle § 65 autorského zákona, na základe ktorej autor udeľuje
nadobúdateľovi súhlas na použitie diela. Licenčná zmluva musí mať písomnú formu, ak autor
udeľuje výhradnú licenciu. Licenčná zmluva na predmety priemyselného vlastníctva Zmluva v
zmysle § 508 Obchodného zákonníka, na základe ktorej poskytovateľ oprávňuje nadobúdateľa v
dojednanom rozsahu a na dojednanom území na výkon práv z priemyselného vlastníctva za určitú
odplatu, resp. inú majetkovú hodnotu. Zmluva vyžaduje písomnú formu. V prípadoch stanovených
osobitnými predpismi (napr. patentový zákon) nadobúda účinky voči tretím osobám dňom zápisu do
registra úradu.

Pracovnoprávny vzťah je právny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý vzniká na

základe pracovnej zmluvy uzavretej na základe Zákonníka práce, zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone
práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov a na základe dohôd vykonávaných mimo
pracovného pomeru v zmysle § 1 ods. 3 Zákonníka práce.

Topografie polovodičových výrobkov - podľa Zákona NR SR č. 146/2000 Z. z. o ochrane topografií

polovodičových výrobkov v znení neskorších predpisov sú chránené topografie polovodičových
výrobkov, ktoré sú výsledkom tvorivej duševnej činnosti pôvodcu a ktoré nie sú v priemysle
polovodičových výrobkov bežné. Ochrana podľa tohto zákona sa vzťahuje takisto na časti topografií,
ktoré sú využiteľné samostatne, ako aj na zobrazenie slúžiace na výrobu topografie. Doba trvania
ochrany topografie sa skončí uplynutím 10 rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom ochrana
topografie vznikla.

Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre
oblasť priemyselného vlastníctva. Túto úlohu plní na základe zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii
činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Vykonáva štátnu správu v oblasti
ochrany vynálezov, úžitkových vzorov, topografií polovodičových výrobkov, dizajnov, ochranných
známok, označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení. Vedie ústredný fond patentovej a
známkovej dokumentácie, sprístupňuje ho verejnosti a pôsobí ako špecializované stredisko
patentových informácií v Slovenskej republike (iné strediská zriadené úradom). Je gestorom
medzinárodných zmlúv na ochranu priemyselného vlastníctva, ktorými je Slovenská republika
viazaná. Podporuje rozvoj technickej tvorivosti a ochranu jej výsledkov, vzdelávanie a popularizáciu
v oblasti duševného vlastníctva.

106
7. Záver

Ak chceme nájsť zmysel života, musíme byť kreatívni. Kreativita dáva životu farbu, pestrosť
a robí ho zaujímavým. Na to, aby sme boli kreatívni (mali nápady – invencie), musíme hľadať nové
cesty a táto publikácia sa o to snažila. Racionalizácia práce je závislá od tvorivosti. Racionalizácia
sa dá uplatniť vo všetkých zložkách pracovného systému:
 u pracovníka napríklad lepším využitím pracovného času, optimalizáciou pracovných úloh
a pracovných postupov atď.,
 u pracovných zariadení – strojov, zlepšením ich bezporuchovosti, výrobnej kapacity,
šetrením energie, využitím automatizácie atď.,
 pracovné procesy – racionalizácia výroby sa prejavuje prostredníctvom usporiadania
faktorov, ktoré pôsobia najmä na: objem výroby, kvalitu výroby, spotrebu surovín a materiálov
i energií, skladbu výrobného programu. Racionalizačné úlohy sú zamerané aj na prípravu
výroby a normovanie, organizáciu práce (motivovanie, informačný systém, evidenciu,
kontrolu), skracovanie výrobného cyklu, odstraňovanie úzkych miest.
 pracovisko - optimalizáciu ergonomických parametrov, layout, faktory práce atď.
 pracovné prostredie – zlepšovanie fyzikálnych (osvetlenie, tepelná pohoda, hluk,
elektrosmog), chemických (polutanty), biologických (vírusy, baktérie) a psychosociálnych
faktorov pracovného prostredia.

obr.77: Pravdepodobnosť kvality riešenia

a vynaloženého úsilia.

Racionalizačné úlohy predstavujú čiastkové riešenia, ktoré je možné rozšíriť do viacerých oblastí
života. Popisované racionalizačné úlohy v oblasti, procesov, produktu i pracovného prostredia môžu
optimalizovať celý pracovný systém. Tieto tri oblasti racionalizácie sa vzájomne prelínajú a vytvárajú
synergický efekt. Predmetom tejto publikácie bola racionalizácia pracovných procesov, ktoré boli od
historických medzníkov po súčasné trendy zjednodušene uvedené a dokumentované aj niektorými
príkladmi z praxe. Uvedené sú vybrané racionalizačné metódy a postupy, čo je dané aj názvom
práce – Základy racionalizácie práce – racionalizačné úlohy. Učebnica je teda fundamentom z
ktorého je možné problematiku ďalej rozširovať a rozvíjať v študijnej i praktickej oblasti.

107
 Celý racionalizačný postup (racionalizačnú úlohu) je možné zjednodušene uviesť a riešiť týmito
krokmi:
1. formulácia cieľa,
2. pozorovanie, skúmanie a poznanie skutočnosti,
3. rozbor, analýza súčasného stavu,
4. alternatívne racionalizačné návrhy,
5. výber optimálneho návrhu (technicko – organizačného, ekonomickej výhodnosti),
6. realizácia vybraného návrhu,
7. zhodnotenie, monitorovanie prínosov racionalizačného riešenia.

Uvedený cyklus je možné opakovať na vyššej kvalitatívnej báze, takže racionalizačné úlohy -
ako parciálne zmeny smerujú k výslednej celkovej zmene postupnými krokmi (metóda KAIZEN).
V dnešnej dobe digitalizácie je potrebné zdôrazniť využitie simulačných nástrojov pre
alternatívne modelovanie racionalizačných úloh a plytvanie, či pracovnú záťaž týmto eliminovať,
resp. optimalizovať na prijateľnú úroveň. Simulácie šetria náklady a umožňujú výber
najkvalitnejšieho riešenia pred samotným zavedením racionalizačnej úlohy do praxe. Veľmi
dôležitým je ekologický, ekonomický a sociálny aspekt celej popisovanej činnosti v tejto učebnici.

Verím, že publikácia prispeje k novým invenciám a čitateľom pomôže pri riešení

racionalizačných úloh vo výrobe.

108
8. Použitá literatúra:

 Flimel, M.: Vybrané technické inovácie pre udržateľné životné prostredie - 1. vyd. - Brno :
Tribun EU - 2019. - 104 s. [print]. - ISBN 978-80-553-3432-5
 Flimel, M.: Možnosti racionalizácie pracovných procesov, 1. vyd. - Brno : Tribun EU - 2020
 Flimel, M.: Dizajn a redizajn v pracovnom prostredí Manažérske prístupy k dizajnu - 1. vyd. -
Prešov : TU - 2015. - 100 s.. - ISBN 978-80-553-1930-8.
 Flimel, M., Dupláková, D.: Application of the Ergonomic Redesign in Terms of Workplace
Rationalization, In: Applied Mechanics and Materials : MMS 2014. Vol. 718 (2015), p. 239-
244. - ISBN 978-3-03835-377-5 - ISSN 1663-7482
 Flimel, M., Liptáková, A.: Cvičenia z predmetu Operatívny manažment výroby - 1. vyd. -
Košice : TU - 2013. 134 s.. ISBN 978-80-553-1534-8.
 Flimel, M.: Výber riešení zo záverečných prác študentov školiteľom.
 Flimel, M.: Riadenie projektu, vš. skriptum, FVT TUKE 2019
 Harari, Z.,N.: Sapiens stručná história ľudstva, Aktuell Bratislava 2018, ISBN 978-80-89873-
06-7
 Hitka, M.,Lorincová, S.: Organizácia manažérskej práce, TU ZVO, 2016
 Hricová, R., Flimel, M.: Ekonomika a manažment výroby 2. časť - Manažment výroby - 1. vyd
- Košice : TU - 2016. - 232 s.. - ISBN 978-80-553-3056-3.
 Chundela, L.: Ergonomie. ČVUT, Praha 2007.
 Kačerová, I.: Racionaliozace procesu a výroby, DP – Západočeská univerzita v Plzni, Fakulta
strojní r.2018
 Kováč, M.: Inovácie a technická tvorivosť, SjF TUKE, 2003
 Lorko, M.: Ergonómia vo výrobe. FVT TUKE 2001.
 Loučanová E., Kalamárová, M.: Projektový manažment a manažment inovácií, TU ZVO
Drevárska fakulta, vš.skriptum 2015
 Muránsky,J.,Badida, M.: Ekodizajn v strojárstve, základy metodiky, TU KE 2005, ISBN 80-
8073-119-5.
 Panda, A. , Pandová, I.: Racionalizácia a inovácia výroby. FVT TU, Prešov 2009 -ISBN 978-
80-553-0215-7.
 Pinker S.: Buď svetlo, Obhajoba rozumu, vedy, humanizmu a pokroku, Tatran 2019, ISBN
978-80-222-1019-5
 Portík, M., Krajčovičová, M., Mihoková, S.: Základy tvorivosti, vš. texty, PF UNIPO 2009
 Popjaková, D., Mintálová, T.: Priemysel 4.0, čo mu predchádzalo a čo ho charakterizuje, in.:
Acta Geografica Universitatis Comennianae, Vol. 63, 2019, No. 2,
 T.Tomášik : Možnosti zavedenia inovácii vo vybranom podniku, DP 2016 (vedúci M.Flimel)
 Zelenka, A., Preclík, V.: Racionalizace výroby, Fakulta strojní ČVUT, 2004
 Žalud,J.: Tvorba hodnoty pro zákazníka v podniku, Diplomová práca, Masarykova Univerzita,
Brno, 2013
 hhttps://www.managementstudyguide.com/job-rotation.htm (dostupné 05-2019).
 hhttps://www.euroekonom.sk/racionalizacia-a-racionalizacne-procesy/ - dostupné 8.1.2020
 hhttps://www.euroekonom.sk/ekonomika/globalizacia/
 https://www.employment.gov.sk/sk/ministerstvo/medzinarodna-spolupraca/medzinarodne-
organizacie/medzinarodna-organizacia-prace-mop/historia-medzinarodnej-organizacie-
prace.html
 http://fsi.uniza.sk/kkm/files/publikacie/ma/ma_08.pdf- dostupné 30.1.2020
109
 https://www.fbi.vsb.cz/export/sites/fbi/040/.content/galerie-
souboru/AplikovanaErgonomie/Aplikovana_ergonomoia.pdf
 https://www.litcentrum.sk/recenzia/globalny-pohlad-na-minulost-buducnost-ludstva
 https://www.iz.sk/download-files/sk/flexibilne-formy-zamestnavania-prezentacia.pdf
 http://www.ipaslovakia.sk/sk/ipa-slovnik/timova-praca
 http://www.euroekonom.sk/manazment/vseobecny-manazment/organizovanie/
 hhttp://www.ef.umb.sk/konferencie/dvfp/pdf/prispevky/Lapinova.pdf
 P/TUKE/ODV/16 Ochrana duševného vlastníctva na TUKE
 https://www.indprop.gov.sk
 https://sk.wikipedia.org/wiki/Inovácia_(ekonómia)
 www.budmanazer.sk
 https://www.hpisahptur.gov.sk//horizontalny-princip-udrzatelny-rozvoj-2014-2020/
 https://www.enviro.sk/33/trvalo-udrzatelny-rozvoj-ako-klucovy-nastroj-na-zabezpecenie-
ochrany-a-vysokej-kvality-zivota-a-zivotneho-p
 https://www.ipaslovakia.sk/sk/ipa-slovnik/inovacie
 https://www.enviro.sk/33/trvalo-udrzatelny-rozvoj-ako-klucovy-nastroj-na-zabezpecenie-
ochrany-a-vysokej-kvality-zivota-a-zivotneho-prostredia-
uniqueiduchxzASYZNbdCMBzlaYfeJDoly23THTI_frG6ZKvSQ4/
 http://www.unis.unvienna.org/unis/sk/topics/sustainable_development_goals.html
 https://www.hpisahptur.gov.sk//horizontalny-princip-udrzatelny-rozvoj-2014-2020/
 https://referaty.centrum.sk/odborne-humanitne/psychologia/54535/pracovna-cinnost-
cloveka-z-psychologickeho-hladiska (01.2022)
 https://www.archilab.sk/category/eko/eko-interier (01.2022)
 http://epodnikanie.euin.org/node/148 (01.2022)
 https://managementmania.com/sk/oscar (01.2022)

110
Základy racionalizácie práce – Racionalizačné úlohy

© doc. Ing. Marián Flimel, CSc.

Vydavateľstvo: TU Košice

Náklad: 100 ks CD

Počet strán : 111

Vydanie prvé, rok 2022

ISBN: 978 – 80 – 553 – 4046 - 3

111