ECLI:SK:SSPK:2024:9521100292.

30
sp. zn. 14T/12/2021
IČS: 9521100292
UZNESENIE

Samosudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica

JUDr. Michal Truban v trestnej veci proti obžalovanému xxxxxxx pre prečin podplácania
podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a iné, dňa 23. mája 2024 takto
rozhodol:
Podľa § 283 ods. 1, § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku súd trestné stíhanie
obžalovaného
xxxxxxx, nar. xxxxxx v xxxxxx, trvale bytom xxxxxxx, t. č. na úteku, pre prečin
podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona,
xxxxxxx, nar. xxxxxx v xxxxxx, trvale bytom xxxxxxx, t. č. ÚVTOS Dubnica nad
Váhom, pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,

prerušuje,

pretože Ústavný súd Slovenskej republiky pozastavil

účinnosť právneho predpisu, ktorého použitie je
rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej.

Odôvodnenie

Prokurátor UŠP GP SR podal dňa 14.09.2021 pod sp. zn. VII/2 Gv 10/21/1000-63
obžalobu na obvineného xxxxxxx, pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona a na xxxxxxx pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona, ktorých sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo
výrokovej časti podanej obžaloby. V čase vydania tohto rozhodnutia vec nie je skončená,
nachádza sa v štádiu záverečných rečí.

--------

Trestný zákon v § 2 ods. 1 uvádza, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá

podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu
a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest
sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest sa
ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je
to pre páchateľa priaznivejšie.
Dňa 11. marca 2024 bol pod č. 40/2024 Z. z. publikovaný zákon, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony, konkrétne vo vzťahu k Trestnému zákonu pod Čl. I.
 2 14T/12/2021

Dňa 11. marca 2024 bolo pod č. 41/2024 Z. z. publikované uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. PL.ÚS 3/2024 z 28. februára 2024, ktorým Ústavný súd Slovenskej
republiky rozhodol v bode 1., že prijíma návrhy na ďalšie konanie v celom rozsahu, v bode 2.
pozastavuje účinnosť Čl. I, Čl. II bodu 39, Čl. II bodu 134 v časti týkajúcej sa § 567t ods. 4
a Čl. XVII zákona z 8. februára 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z.
Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V bode 3. návrhom na pozastavenie účinnosti vo zvyšnej časti nevyhovuje.

--------

Podľa § 283 ods. 1 Trestného poriadku súd preruší trestné stíhanie, ak zistí na hlavnom
pojednávaní, že je tu niektorá z okolností uvedená v § 228 ods. 2, § 241 ods. 3 alebo § 244
ods. 4, alebo môže prerušiť trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu niektorá
z okolností uvedená v § 228 ods. 3.
Podľa § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku policajt preruší trestné stíhanie, ak
ústavný súd alebo Súdny dvor Európskej únie pozastaví účinnosť právneho predpisu alebo
jeho časti, ktorého použitie je rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej.
Z ustanovenia § 228 ods. 2 písm. e) Trestného zákona, upravujúceho obligatórne
podmienky prerušenia trestného stíhania, vyplýva, že podmienkou prerušenia trestného
stíhania podľa tohto ustanovenia je tá skutočnosť, že:
- musí ísť o rozhodnutie ústavného súdu alebo Súdneho dvora Európskej únie
o pozastavení účinnosti právneho predpisu alebo jeho časti,
- musí ísť o právny predpis alebo jeho časť, ktorého použitie je rozhodujúce pre
konanie alebo rozhodnutie vo veci samej.

--------

Prvá podmienka je splnená, nakoľko ide o rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. k. PL. ÚS 3/2024 z 28. februára 2024, ktorým bola pozastavená účinnosť,
v stručnosti zhrnuté, právneho predpisu – čl. I. – Trestný zákon (vrátane ustanovení § 329
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, resp. § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona).
V kontexte s prebiehajúcou všeobecnou polemikou a diskurzom ohľadom
„nadobudnutia účinnosti právneho predpisu alebo jeho časti“, konkrétne nadobudnutia
účinnosti zákona č. 40/2024 Z. z. z 8. februára 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, je potrebné vychádzať z platnej
právnej úpravy, týkajúcej sa tvorby právnych predpisov, ktorú v súčasnosti predstavuje zákon
č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 19 Platnosť, účinnosť a záväznosť
(1) Právne predpisy nadobúdajú platnosť dňom ich vyhlásenia v zbierke zákonov.
(2) Právne predpisy nadobúdajú účinnosť pätnástym dňom po ich vyhlásení v zbierke
zákonov, ak nie je v nich ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Ak je to
odôvodnené naliehavým všeobecným záujmom, môže sa v právnom predpise výnimočne
ustanoviť skorší začiatok jeho účinnosti, najskôr však dňom vyhlásenia v zbierke zákonov.
 3 14T/12/2021

(3) Iné akty nadobúdajú záväznosť dňom ich vyhlásenia v zbierke zákonov. Dňom
vyhlásenia v zbierke zákonov začínajú plynúť lehoty, ktoré sú v nich ustanovené alebo ktoré
ustanovil právny predpis pre nimi upravované právne vzťahy.
(4) Vo vyhlásenom konsolidovanom znení právneho predpisu ministerstvo
spravodlivosti uvedie informáciu o účinnosti všetkých jeho sprístupnených časových verzií.
(5) Pri tvorbe, schvaľovaní a vyhlasovaní právnych predpisov sa dbá na to, aby medzi
vyhlásením právneho predpisu v zbierke zákonov a dňom nadobudnutia jeho účinnosti
uplynulo najmenej 15 dní.
Zákon č. 40/2024 Z. z. (ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný
zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) bol
publikovaný a teda vyhlásený v zbierke zákonov dňa 11. marca 2024. Zákon tak v súlade s
§ 19 ods. 1 cit. zák. nadobudol platnosť dňa 11. marca 2024.
Vo vzťahu k účinnosti zákona č. 40/2024 Z. z., tento podľa čl. XIX nadobúdal
účinnosť 15. marca 2024,, okrem čl. II bodu 52, čl. V, čl. VI, čl. VII bodov 1 až 18 a 20,
čl. VIII bodov 1 až 21, čl. XII, čl. XIV, čl. XVI a čl. XVIII, ktoré nadobúdajú účinnosť
20. marca 2024.
Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 3/2024 z 28. februára
2024 (bod 2.): „pozastavuje účinnosť čl. I, čl. II bodu 39, čl. II bodu 134 v časti týkajúcej sa
§ 567t ods. 4 a čl. XVII zákona z 8. februára 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony“.
Z výroku citovaného nálezu ústavného súdu tak vyplýva, že účinnosť čl. XIX zákona
č. 40/2024 Z. z. pozastavená nebola.
S poukazom na vyššie skutočnosti sa preto javí byť sporná tá skutočnosť, či okrem
pozastavenia účinnosti článkov uvedených vo výrokovej časti nálezu ústavného súdu č. k. PL.
ÚS 3/2024 z 28. februára 2024, došlo alebo nedošlo k pozastaveniu účinnosti aj čl. XIX
uvedeného zákona.
Z pohľadu konajúceho súdu táto skutočnosť nie je jednoznačne zodpovedaná, nie je
zrejmé, či v tomto smere sa má za to, že sa automaticky pozastavuje účinnosť právneho
predpisu práve z dôvodu, že podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky
ústavný súd koná a rozhoduje o návrhu dotknutých subjektov o súlade citovaného zákona
s Ústavou Slovenskej republiky (Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a Chartou základných práv Európskej únie), alebo ústavný súd pri svojom rozhodovaní
vzhliadol iný dôvod, prečo do výroku o pozastavení účinnosti uvedeného právneho predpisu
nezahrnul aj čl. XIX ponímajúci o nadobudnutí účinnosti citovaného zákona.
Z obsahu odôvodnenia citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky táto
skutočnosť nie je zistiteľná, avšak pokiaľ ide o otázku, či došlo alebo nedošlo k pozastaveniu
účinnosti uvedeného právneho predpisu v časti týkajúcej sa čl. I – Trestný zákon (ako aj iných
vo výrokovej časti uvedených právnych predpisov – čl. II, čl. XVII v konkrétnych
ustanoveniach), možno dedukovať záver, že k pozastaveniu účinnosti došlo aj vo vzťahu k čl.
XIX, ktorý záver súd odvodzuje nepriamo z odlišného stanoviska sudcu spravodajcu
JUDr. Petra Straku, ktorý v bode 13. okrem iného uviedol, že: „Rozhodnutie pléna vyvolá
viaceré interpretačné otázniky (napr. ten, ako by mali postupovať súdy v kauzách, kde by
mala byť aplikovaná právna úprava, ktorá je pozastavená, či majú čakať na meritórne
rozhodnutie, čo môže trvať dlhší čas, alebo majú rozhodovať bez ohľadu na bežiace konanie
na ústavnom súde)“.
 4 14T/12/2021

V kontexte s vyššie uvedeným zastáva súd názor, že zákon č. 40/2024 Z. z. je právny

predpis, ktorý nadobudol platnosť a účinnosť, platnosť ktorého zostala nedotknutá, na rozdiel
od účinnosti, ktorá bola citovaným nálezom pozastavená.
Nepriamo ešte pre tento záver, podľa názoru konajúceho súdu, svedčí aj samotný
citovaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 3/2024 z 28. februára 2024,
kedy tento sám prejudikoval týmto svojím rozhodnutím, že je možné pozastaviť aj účinnosť
zákona, ktorý ešte nebol v čase rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
publikovaný v zbierke zákonov, pričom v podrobnostiach na tento nález súd poukazuje.

--------

Vo vzťahu k druhej podmienke, či použitie právneho predpisu alebo jeho časti

(minimálne v dotknutých ustanoveniach § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, resp. § 333
ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona) je rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie vo
veci samej, bolo potrebné prihliadať v prejednávanej trestnej veci na novelizované
ustanovenia zákona č. 40/2024 Z. z. z pohľadu, či sú tieto pre páchateľa priaznivejšie.
Pre ozrejmenie súd uvádza, že obžalovanému xxxxxxx, je obžalobou prokurátora
kladené za vinu spáchanie skutku právne kvalifikovaného ako prečin podplácania podľa § 333
ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, za ktorý je možné podľa zákona účinného v čase
spáchania skutku uložiť trest odňatia slobody vo výmere 2 až 5 rokov.
Podľa novelizovaného ustanovenia Trestného zákona, ktorého účinnosť bola
pozastavená rozhodnutím Ústavného súdu SR, za prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods.
2 písm. b) Trestného zákona možno uložiť páchateľovi trest odňatia slobody na 6 mesiacov až
3 roky.
Obžalovanému xxxxxxx, je obžalobou prokurátora kladené za vinu spáchanie skutku
právne kvalifikovaného ako zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona, za ktorý je možné podľa zákona účinného v čase spáchania skutku uložiť trest odňatia
slobody vo výmere 5 až 12 rokov.
Podľa novelizovaného ustanovenia Trestného zákona, ktorého účinnosť bola
pozastavená rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, za zločin prijímania úplatku
podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona možno uložiť páchateľovi trest odňatia slobody
na 3 roky až 8 rokov.
Súčasťou rozhodnutia o uznaní viny obžalovaného je aj aj právna kvalifikácia jeho
konania, ako aj výrok o treste, z čoho je potom zrejmé, že označeným rozhodnutím ústavného
súdu bola pozastavená účinnosť právneho predpisu – zákona č. 40/2024 Z. z., ktorého
použitie (minimálne) v dotknutých ustanoveniach § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,
resp. § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, v časti týkajúcej sa výmery trestnej
sadzby, je z pohľadu ustanovenia § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku rozhodujúcim pre
rozhodnutie vo veci samej.

--------

Pri prijatí záveru vo vzťahu k tomu, či sú splnené podmienky pre prerušenie trestného
stíhania podľa § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku, súd zastáva názor, že nie je možné
prehliadať existenciu stále platného zákona č. 40/2024 Z. z., ktorý už nadobudol aj účinnosť,
 5 14T/12/2021

avšak účinnosť ktorého bola pozastavená a ktorého použitie je pre páchateľa priaznivejšie,
a len z dôvodu pozastavenia jeho účinnosti ukladať trest podľa zákona platného a účinného
v čase pred prijatím zákona č. 40/2024 Z. z., pretože, podľa názoru súdu, práve takýto postup
by bol v rozpore s ustanovením § 283 ods. 1 a § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku, ktoré
ustanovenia boli do Trestného poriadku implementované, podľa názoru súdu, v úmysle
zákonodarcu pre prípad, že dôjde k pozastaveniu účinnosti právneho predpisu alebo jeho
časti, ktorého použitie je rozhodujúce pre konanie alebo rozhodovanie vo veci samej, trestné
stíhanie prerušiť, a to až do momentu, kým ústavný súd nerozhodne v merite veci, teda o tom,
či právny predpis alebo jeho časť, ktorého účinnosť bola pozastavená, je alebo nie je súladné
s Ústavnou Slovenskej republiky.
Rovnako tak má súd za to, že nie je možné prehliadať vôľu zákonodarcu, do
kompetencie ktorého patrí prijímanie a schvaľovanie právnych predpisov a rovnako tak
nemožno obchádzať prejav jeho vôle upraviť spoločenské vzťahy spôsobom a v rozsahu, na
ktorom sa uzniesol.
Ustanovenie čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky bolo pretransformované priamo
do ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého vo vzťahu k časovej pôsobnosti sa
trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný.
Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony,
trestnosť činu sa posudzuje a trest ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
Takto bol nielen zakotvený zákaz retroaktivity v neprospech páchateľa, ale doslova sa
retroaktivita prikazuje, ak je v prospech páchateľa.
Súd zastáva názor, že práve to bol dôvod, pre ktorý bolo do Trestného poriadku
implementované ustanovenie § 228 ods. 1, ods. 2 písm. e) Trestného poriadku, keďže
zákonodarca pamätal aj na prípad pozastavenia účinnosti právneho predpisu alebo jeho časti,
ktorého použitie je pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej rozhodujúce, teda zámer
vyriešiť „do času rozhodnutia v merite veci“ vákuum existencie právneho predpisu alebo jeho
časti, ktorého použitie je pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej rozhodujúce.
Pre tento záver svedčí aj nesporne dočasný charakter prerušenia trestného stíhania
v prípade, že ústavný súd alebo Súdny dvor Európskej únie účinnosť takého právneho
predpisu pozastaví.

-------

Z platnej právnej úpravy vyplýva, že ani zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych

predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ani zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ako právne predpisy „lex specialis“ výslovne neupravujú
postup všeobecných súdov pre prípad pozastavenia účinnosti právneho predpisu z pohľadu, či
všeobecné súdy sú povinné až do rozhodnutia o súlade právneho predpisu, ktorého účinnosť
bola pozastavená rozhodnutím ústavného súdu alebo Súdneho dvora Európskej únie, konať
a rozhodovať podľa právneho predpisu platného a účinného v čase pred prijatím právneho
predpisu, ktorého nesúlad s Ústavou Slovenskej republiky sa namieta, alebo sú povinné
trestné stíhanie prerušiť, ale podľa názoru súdu je tomu tak práve z dôvodu, že na danú
procesnú situáciu pamätá osobitný predpis upravujúci trestné konanie – Trestný poriadok
v konkrétnych ustanoveniach § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku a § 283 ods. 1
Trestného poriadku.
 6 14T/12/2021

Pokiaľ pre orgán aplikujúci právo vyvstáva pochybnosť, či je potrebné konanie

prerušiť alebo rozhodovať podľa „starého právneho predpisu“, súd zastáva názor, že
ustanovenie § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku je z pohľadu obsahu právnej normy
ustanovením prikazujúcim, nie dispozitívnym a preto, pokiaľ boli splnené formálne
podmienky ustanovené zákonom na takýto postup, je tak obligatórne daná povinnosť trestné
stíhanie prerušiť.
S touto problematikou úzko súvisí aj otázka, či v prípade pozastavenia účinnosti
právneho predpisu, ktorý už nadobudol platnosť, je možné rozhodovať (nie konať, pretože
trestné konanie je upravené iným právnym predpisom – Trestným poriadkom, ktorého
účinnosť, okrem dvoch ustanovení, pozastavená nebola) podľa právneho predpisu platného
a účinného do prijatia a nadobudnutia platnosti právneho predpisu, ktorého účinnosť bola
pozastavená, je potrebné uviesť, že ani táto otázka nie je príslušnými právnymi predpismi
„expressis verbis“ upravená. Príslušné právne predpisy osobitne neupravujú moment
skončenia platnosti a účinnosti právneho predpisu, avšak legislatívna a aplikačná prax
akceptuje všeobecne platný naratív, že platnosť a účinnosť právneho predpisu končí
nadobudnutím platnosti a účinnosti nového právneho predpisu, pokiaľ nie je určené (spravidla
zrušujúcimi ustanoveniami nového právneho predpisu) inak. V posudzovanom prípade zákon
č. 40/2024 Z. z. zrušujúce ustanovenia neobsahuje.

-------

Je preto na mieste uvedený legislatívny nedostatok preklenúť výkladom súdu, pričom,

tak ako už bolo vyššie uvedené, konajúci súd je toho názoru, že prijatím tzv. „nového zákona“
vo všeobecnosti upravujúceho ten istý okruh spoločenských vzťahov, v danom prípade normy
trestného práva hmotného, strácajú platnosť ustanovenia predchádzajúceho tzv. „starého
zákona“ v časti, v ktorej došlo k zmene v novej právnej úprave, v porovnaní s právnou
úpravou predchádzajúcou. Inak povedané, v nadväznosti na dotknuté ustanovenia Trestného
zákona – skutkové podstaty trestných činov a trestné sadzby za ne ustanovené, je potrebné
rozlišovať, v čom spočíva zmena, pričom porovnaním nového a pôvodného právneho
predpisu, zmena spočíva vo výške trestných sadzieb, ktoré sú podľa novej právnej úpravy pre
páchateľa priaznivejšie, pričom samotné znenia skutkových podstát u trestných činov
kladených za vinu v tomto posudzovanom prípade obidvom obžalovaným zostali nedotknuté.
V nadväznosti na vyššie uvedené teda pôvodný právny predpis stráca platnosť a zároveň
účinnosť v časti týkajúcej sa trestných sadzieb, ktoré zákonodarca už nanovo upravil v novom
právnom predpise, čo má za následok, že je možné trest ukladať len podľa trestných sadzieb
upravených v novom právnom predpise.
A práve pre prípad, že dôjde k pozastaveniu účinnosti tzv. „nového právneho
predpisu“, ktorým je v posudzovanom prípade zákon č. 40/2024 Z. z., je potrebné vyčkať na
rozhodnutie ústavného súdu, ktorý účinnosť pozastavil, až do rozhodnutia vo veci samej.
V tejto súvislosti má súd za to, že ak by zákonodarca pre prípad, že by ústavný súd
prijal podnet na vyslovenie nesúladu novelizovaného ustanovenia s ústavou, považoval
pôvodnú právnu úpravu, ktorá je stále platná a účinná, za takú, ktorá nebráni rozhodnutiu vo
veci samej, tak by neimplementoval do Trestného poriadku ustanovenie § 283 ods. 1 a § 228
ods. 2 písm. e) Trestného poriadku, ktoré upravujú postup OČTK a súdu v trestnom konaní
ako povinnosť (nie právo) prerušiť trestné stíhanie pre prípad, že použitie právneho predpisu,
ktorého účinnosť bola pozastavená, je rozhodujúce pre konanie alebo pre rozhodnutie vo veci
samej.
 7 14T/12/2021

Toto je podľa názoru súdu tá podstatná skutočnosť, ktorá nedovoľuje súdu vo veci
rozhodnúť, ak sú splnené dve základné podmienky, a teda, že ústavný súd pozastaví účinnosť
právneho predpisu a jeho použitie je rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej.
Rovnako tak má súd za to, že gramatický výklad ustanovenia § 228 ods. 2 písm. e)
Trestného poriadku zakotvuje povinnosť a nie právo konajúceho súdu trestné stíhanie
prerušiť, pričom súd je toho názoru, že ak by bolo v úmysle zákonodarcu bližšie špecifikovať
ďalšie konkrétne podmienky, za ktorých by súd bol povinný trestné stíhanie prerušiť, tak by
tieto ďalšie podmienky na prerušenie trestného stíhania do zákona explicitne uviedol. Pokiaľ
tak neurobil, je potrebné vždy vychádzať z konkrétneho ustanovenia zákona tak, ako je
formulované a súd považuje za neprípustné rozširovať alebo zužovať jeho použitie na ďalšie
podmienky, ktoré v zákone uvedené nie sú.
Akákoľvek iná argumentácia podmieňujúca prerušenie trestného stíhania, okrem
dvoch základných podmienok uvedených v ustanovení § 228 ods. 2 písm. e) Trestného
poriadku, tak oporu v tomto zákonnom ustanovení nemá.
To isté platí aj vo vzťahu k argumentácii, ktorá zaznieva vo všeobecnosti
v neprospech prerušenia trestného stíhania a teda neaplikovania ustanovenia § 283 ods. 1
Trestného poriadku, v spojení s ustanovením § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku, ktorá
argumentácia spochybňuje prerušenie trestného stíhania z dôvodu, že „nový zákon“ – jeho
účinnosť bola pozastavená ešte predtým, ako nadobudla účinnosť, a tiež, že stále existujú
ustanovenia „starého zákona“, podľa ktorých musí súd postupovať a nemá možnosť inej
voľby.
Súd je toho názoru, že ak by ústavný súd v merite veci rozhodol o tom, že
novelizované ustanovenia Trestného zákona sú súladné s ústavou a v čase po pozastavení
účinnosti právneho predpisu alebo jeho časti, do momentu rozhodnutia ústavného súdu
v merite veci, by došlo k postupu súdu podľa „starých“ ustanovení Trestného zákona, strácalo
by pozastavenie účinnosti právneho predpisu alebo jeho časti za účelom posúdenia jeho
súladnosti s ústavou ústavným súdom svoj význam a zmysel, pretože konajúci súd by tak
mohol aj bez pozastavenia účinnosti právneho predpisu alebo jeho časti rozhodovať podľa
„starého zákona“, abstrahujúc od toho, že tu je platný a účinný právny predpis, ktorého
účinnosť bola pozastavená, existuje.
Takýto postup, podľa názoru súdu, by poprel úmysel zákonodarcu, v prípade
pozastavenia účinnosti právneho predpisu alebo jeho časti, prerušiť trestné stíhanie až do
rozhodnutia ústavného súdu alebo Súdneho dvora Európskej únie vo veci samej.
Prerušenie trestného stíhania je tak dôvodné až do momentu, kým Ústavný súd
Slovenskej republiky nerozhodne v merite veci v prípade podaných návrhov dotknutých
subjektov, o ktorých koná podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky a od
ktorého rozhodnutia závisí, či v kontexte prejednávanej veci, či sa neskorší zákon č. 40/2024
Z. z. (resp. jeho časť vo vyššie uvedenom ustanovení § 329 a § 333 Trestného zákona)
použije.
Úplne na záver konajúci súd zdôrazňuje nie menej významný fakt, že je povinnosťou
všeobecného súdu, v prípade, ak určitá, konkrétna procesná situácia nie je v Trestnom
poriadku, ani v súvisiacich právnych predpisoch výslovne a jednoznačne upravená, z hľadiska
platnej rozhodovacej praxe najmä Ústavného súdu Slovenskej republiky uprednostniť ten
výklad, ktorý sa javí z pohľadu trestne stíhanej osoby ako priaznivejší a rovnako tak aj
v zmysle generálnej interpretačnej klauzuly je povinný, v prípade, že právny predpis pripúšťa
rôzny výklad, vykladať ho spôsobom ústavne konformným (PL. ÚS 9/2013, I. ÚS 74/2023,
II. ÚS 428/2020).
 8 14T/12/2021

Z uvedených dôvodov preto bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú môžu podať prokurátor

a obžalovaný do 3 pracovných dní odo dňa oznámenia uznesenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky
(§ 283 ods. 4 Trestného poriadku, § 83 ods. 1 Trestného poriadku).
Sťažnosť má odkladný účinok.

V Banskej Bystrici, dňa 23. mája 2024

JUDr. Michal Truban

samosudca

Za správnosť:
Vladimíra Zaťková