Alzheimer – príznaky, prevencia a prečo

obyčajné lú štenie krížoviek nepomá ha

Alzheimerova choroba je najčastejšou formou demencie, ktorá postihuje jedného z desiatich ľudí nad
65 rokov. Len na Slovensku ňou trpí až okolo 55 tisíc ľudí. Nie každý však vie, že je táto choroba
smrteľná, ak sa včas „nepodchytí“. Nikto voči nej, žiaľ, nie je imúnny. Včasná prevencia však dokáže
urobiť zázraky. Alzheimerovu chorobu je dôležité včas rozpoznať, je preto dôležité si u našich blízkych
všímať niektoré z počiatočných príznakov, medzi ktoré patria najmä:

- Zlá orientácia v priestore a v známom prostredí - problém trafiť domov

- Neustále hľadanie čohosi, nevedno však čoho
- Nerozpoznávanie blízkych osôb, odstup od priateľov, rodiny
- Zhoršovanie pamäti, ktorá narušuje schopnosť plnenia každodenných úloh
- Problémy s koordináciou a chôdzou
- Celková apatia, zhoršenie nálady, nezáujem o okolitý svet
- Problém s formulovaním viet, časté kladenie otázok

Alzheimerova choroba pomaly napáda jednotlivé časti mozgu a zabíja v nich mozgové bunky
v niekoľkých štádiách. Jednou z prvých napadnutých častí mozgu je hipokampus, ktorá je
zodpovedná za uchovávanie spomienok, preto majú ľudia trpiaci týmto ochorením v počiatočnej fáze
problémy s krátkodobou a dlhodobou pamäťou. Ďalej Alzheimer napáda časť mozgu, ktorá ovláda
rečovú schopnosť a jazyk, preto majú osoby trpiace touto chorobou problém nájsť slová
a pomenovať bežné objekty, či sformulovať zmysluplné vety. V ďalšej fáze pacienti prestávajú logicky
myslieť, nedokážu vyriešiť bežné, každodenné úlohy, pochopiť pojmy či plánovať veci. Ešte
nepríjemnejšou fázou, najmä pre blízkych postihnutej osoby, je tá, kedy Alzheimerova choroba zabíja
bunky v časti mozgu, ktorá reguluje emócie. Pacient vtedy stráca schopnosť empatie, stáva sa
nevrlým a apatickým, čo sa často krát môže stretnúť s nepochopením a obviňovaním zo strany
rodinných príslušníkov či blízkych. Neskôr sa ochorenie presunie až do zmyslovej časti mozgu. To
znamená, že pacient stráca zmysel pre veci ktoré vidí, počuje a cíti, choroba mu mätie zmysly
a dokonca môže spôsobiť halucinácie. Jednou z posledných fáz Alzheimerovej choroby je tá, kedy mu
zo zadnej časti mozgu vymaže tie najdôležitejšie „kľúčové“ spomienky, a pacientovi tak skutočne
neostane už takmer nič. Neskôr stráca zmysel pre koordináciu, naruší sa mu rovnováha a robí mu
problém čo i len bežná chôdza. V poslednom štádiu Alzheimerova choroba doslova zničí časť mozgu,
ktorá reguluje dýchanie a tep srdca, čo znamená, že pacient zomiera. Tento neúprosný proces môže
trvať 8 až 10 rokov. Obzvlášť trpký je aj fakt, že chorý človek nevie, čo sa s ním deje, preto potrebuje
maximálnu podporu hlavne zo strany svojich blízkych, pre ktorých je táto situácia rovnako ťažká.

Aby sme predišli tejto zákernej chorobe, je veľmi dôležitá včasná prevencia. Jedným
z najjednoduchších spôsobov ako predísť tomu, aby náš mozog zlenivel, je jeho neustále trénovanie
a „kŕmenie“ novými vnemami a stimulmi. Ak ste však napríklad skúsený krížovkár alebo lúštič sudoku,
táto aktivita už na váš mozog nebude mať takmer žiadny vplyv. Ide totiž o repetitívnu akciu, na ktorú
si mozog už zvykol, tým pádom ho pri nej nič nové neprekvapí. Vtedy je na mieste prísť s niečím
novým, napríklad s maľovaním, vyšívaním, a inými tvorivými aktivitami, pri ktorých sa náš mozog
namáha. Rovnako dôležité ako „hýbanie“ mozgom je aj hýbanie naším telom. Nemali by sme preto
zabúdať na pravidelný pohyb a cvičenie.

Hoc je Alzheimerova choroba v súčasnosti nevyliečiteľná, existujú rôzne lieky a liečby, ktoré jej
proces môžu spomaliť a zlepšiť tak kvalitu pacientovho života. Čím skôr sa zaháji liečba tejto choroby,
tým väčšia je šanca na zmiernenie jej priebehu, preto je pri spozorovaní niektorých z vyššie
uvedených príznakov odporúčané čo najskôr navštíviť lekára – najskôr všeobecného, potom
psychiatra alebo gerontopsychiatra, ktorý sa špecializuje na liečbu Alzheimerovej choroby. Ten nasadí
farmakologickú liečbu, ktorá môže byť primárna alebo sekundárna. V počiatočnej fáze tejto choroby
pomocou primárnej farmakologickej liečby či terapie lekár pacientovi predpíše kognitíva. Sú to
liečivá, ktoré spomaľujú progresiu ochorenia. Jedná sa o lieky ako donepezil alebo rivastigmín. Tieto
pomáhajú udržať vysoké hladiny acetylcholínu v mozgu. Ide vlastne o typ neurotransmitera, ktorý
podporuje pamäť. Pod sekundárnou liečbou sa rozumejú antidepresíva, antipsychotiká alebo lieky
proti úzkosti, ktoré môže lekár vystaviť v závislosti od pacientovho stavu, aby mu pomohli prežívať
priebeh tejto nepríjemnej choroby. Na liečbu strednej či ťažkej fázy Alzheimerovej choroby môže
lekár pacientovi predpísať donepezil alebo memantín, ktorý blokuje účinky prebytočného glutamátu
– mozgovej chemikálie, ktorá sa pri Alzheimerovej chorobe vylučuje vo veľkých množstvách
a poškodzuje mozgové bunky. Svoje miesto v liečbe tejto choroby má aj nefarmakologická liečba,
ktorá je čoraz väčšmi vyhľadávaná a obľúbená. Takáto liečba zahŕňa tréning kognitívnych funkcií,
rôznych psychosociálnych interakcií, terapiu prostredníctvom zvierat, muzikoterapiu či
aromaterapiu.

Alzheimerova choroba je komplikované ochorenie s dlhým priebehom, ktorého prevenciu rozhodne

netreba podceňovať. Okrem prevencie je pre osoby trpiace týmto ochorením však veľmi dôležitá
podpora a pomoc blízkych. Vieme, že stav pacientov s Alzheimerovou chorobou sa časom zhoršuje,
no taktiež vieme aj to, že liečba môže pomôcť príznaky oddialiť a zlepšiť tak kvalitu života. Veda sa
neustále vyvíja a v tejto oblasti stále prináša nové pokroky. Je preto pravdepodobné, že sa toto
ochorenie čoskoro nadobro vylúči zo zoznamu neliečiteľných chorôb.