SD 2 Mgp-Usb 2 Dell

You might also like

Download as pdf or txt
Download as pdf or txt
You are on page 1of 110

SD 2 MGP/USB 2 DELL

A pardon would give me a fresh start and a chance to prove


myself. It would help me find a job and rebuild my life. This act of
kindness would show that people can change, and it would make
a positive difference in my life and the community. With the
pardon, I can work hard, support myself, and become a good
citizen again.

This pardon would enable me to secure employment in a field


requiring a clean record, fostering financial stability and personal
growth.

At 18 years old, I was a naive and impressionable individual, often


influenced by the wrong crowd. During a late-night escapade, a
friend stole a car, and despite not being the initial thief, I made
the poor decision to take the keys and drive. I was young and
inexperienced, and I didn't fully understand the gravity of my
actions or the impact it would have on my life. I deeply regret my
choice, as it has left a lasting mark on my record and my
reputation.

2. As a young person at 18, I found myself in the company of the


wrong crowd, and one unfortunate evening, I was involved in a
decision to drive a stolen car. Although I was not the one who
initially stole it, I made the poor choice to get behind the wheel,
influenced by my peers and my own youthful inexperience. I now
deeply regret my actions, as they have had a lasting impact on
my life and my future.

Unfortunately, in 2011 when i was ?? , I faced a similar situation


twice, and during my second encounter, I was caught driving a
stolen car while under the influence of drugs. My memory of the
events is fragmented, and I cannot provide specific details about
that night. However, I understand that my actions led to my
arrest and additional legal troubles. I deeply regret my poor
choices and the lack of foresight that contributed to these
unfortunate incidents.
RS 2 PP; DREAM CHARM; SMC/SUNDAY; PLANT TREES; STORE PHOTOPRINTS; GMAIL
2 AV+BW+NU, SOB-BL-CO-VX; PUJASONLINE; DRONE, ADA/VET/XRP; DENTIST, ND, ED,
OS

SILENCE, DIM LIGHT, ONE FOOT, RED DOT


OṂ NAMO BHAGAVATE, SARVA-DURGATE
PARI-ŚODHANI-RĀJĀYA | TATHĀGATĀYA | AR-HA-TE
SAM-YAK-SAṂ BUD-DHĀYA / TA-DYA-THĀ | OṂ ŚODHANI
ŚODHANI |
SAR-VA PĀ-PAṂ VIŚO-DHA-NI | ŚUD-DHE VI-ŚUD-DHE |
SAR-VA-KAR-MA-AVARAṆA VIŚO-DHA-NI SWĀHĀ

WATER BOTTLES, PASTA, PROPANE TANKS, LIGHTS, PORTABLE


USB POWER BANKS, BATTERIES

TEYATA OM BEKANDZE BEKANDZE MAHA BEKANDZE RADZA


SAMUNGATE SOHA

Om namo bhagwaté sarva durgaté pari shodhani radzaya,


tathagataya, arhaté samyaksam budhaya, teyatā, om shodhané
shodhané, sarva papam bishodhané, shudhé bishudhé,
sarva-karma-abarana bishudhé soha

BIRD FEEDER; DISPLAY/SHELF/IDOL/POSTER; ADA/BB-RB; BW/NUDE/TABOO/BL;


SALVAGE CAR/FLIP CARS; NAPS 4 SELGIN + DUTAS; TURBO DECODER/LISHI LOCK
PICK, BLANK KEY, REPLICA LICENSE PLATES; CROSSBODY MESSENGER BAG;
JACKET/PANTS/SHOES; 22LR/38S DUMMY ROUNDS; PFM17 AIRSOFT PISTOL; DREMEL
DRILL PRESS/VICE GRIP; LP LUGER/38S KIT + SHELLS/ETC; PHOTO PRINTER, KODAK
FILM VIEWER; UPSCALING DVD PLAYER W/ BLUETOOTH; RAY-BAN; BINOCULARS;
HUNTING KNIFE; SHOWERHEAD FILTER

Hi [owner's name], I hope this message finds you well. I know it's
been a long time since we last met, and I apologize for not
staying in touch. Recently, I happened to stumble upon your
email address while going through some old stuff, and it got me
thinking about how your adopted child is doing after all these
years. I've always wondered if they turned out the way you
expected and if you've been able to provide them with all the
love and support they need. It would be great to catch up and
find out how they have grown and flourished. Let me know if
you're open to connecting. Take care, [Your Name]

HOW TO MAKE A FAKE FACEBOOK PROFILE

Spell Ten: To Obtain Answers in Dreams

Take chamomile and wrap it in green colored paper. Make a small


package. Draw the symbol of the Full Moon on the paper and
leave the packet open at night exposed to the night sky for at
least 28 days (New Moon to New Moon). After this period, take
the packet and open it. Take the chamomile and use it to make
an herbal tea before going to bed. While you drink the tea,
concentrate on the question that you want answered and the
answer will come in a dream.

TRANSLATE HINDI FROM PUNJABI & MEMORIZE/LEARN ONE HINDI WORD/SENTENCE


A DAY

LEARN ONE NEW MTB TECHNIQUE A DAY


SATYA : TRUTH
VO/VEI : HIM/HER/THEY
JANI :
PURNATA : TOTALITY, COMPLETENESS
NISCHAYA : CERTAINTY, FIRM CONVICTION
GOPANIYA : SECRET
ADVITIYA : UNIQUE/RARE, UNPARALLELED
SHRESHHTTHA : BEST, TOP
YADI/JE : IF/HOWEVER
CHEITANYA : CONSCIOUSNESS/SPIRITUAL FORCE/DIVINE
POWER
NITYA : CONTINUALLY/REGULARLY
PRAHAAR : ASSAULT/STRIKE/BLOW
NIMNA : THE FOLLOWING/GIVEN BELOW
ANUBHAV : EXPERIENCE
APKO : AVDEKOL?
JIN JINKE IN INKE UN UNKE JINO-NE

KIYA JATA HAI

AAVASHYAK : REQUIRED/REQUISITE
AGAR : IF
MAGAR/LEKIN/PARANTU : BUT

KABHI : SOMETIMES, NEVER/EVER

KI : THAT
KYO KI : BECAUSE
TO : THEN

YAHA : HERE
VAHA/VO/OHO : HE/SHE / THAT
VAHI/OHI : THIS

JAB/JAB TAK : JINACHER


TAB/TAB BI : OH-DON
TAB SE : SINCE
KAB/KADON : WHEN

KIYA : DID/KITHAA
DIRE DIRE : SLOWLY SLOWLY
UNONE/UNKE/UNSE/UNKI/UNME

PRAKAAR : TYPE/KIND/WAY
MADHYAM : MEDIUM/CHANNEL
GAMBHEER : SERIOUS
VIKARAAL : TERRIBLE/DREADFUL
DFUL/REVOLTING
RACHANAA : COMPOSITION/STRUCTURE
PADA : RESIDENCE

ISE : IT/ANIMAL/OBJECT/THING
ISE DWAARA PARDEN : READ IT AGAIN
USE PAISO KI JAROORAT HAI
MAIN USE LE LOONGA : I'LL TAKE HIM
JALDI KEEJIYE : MAKE IT QUICK / HURRY UP

KUCCHH: SOME

MUJHE DIHAS PASAND HAI : I LIKE HISTORY

MAIN VAPAS AOONGA : I'LL COME BACK


ड़ and ढ़ are similar to ‘ड’ and ‘ढ’ but they are pronounced with
retroflex. Retroflex is when a consonant sound is produced with
the tip of the tongue curled back toward the hard palate. When
the tongue rolls back and flips against the roof of the mouth it
creates the sounds ड़ (RA) and ढ़ (RHA).

“ड़” (RA) is pronounced as “d” as in divide and “ड़” is a


tongue-flap sound – laRAkii (लड़की)

“ढ़” (RHA) is a tongue-flap sound as in paRHAna (पढ़ना)

TEEVRA RAHU STOTRA

RĀHUR-DĀNAVA-MANTREE CHA, SI(N)HIKĀ


CHITTA-NANDA-NAH. ARDHA-KĀYAH SADĀ-KRODHEE,
CHANDRĀ-DI-TYA-VI-MAR-DA-NAH. 1.

RAU-DRO RU-DRA-PRI-YO DEI-TYAH,


SWAR-BHĀNUR-BHĀNU-BHEETIDAH.
GRAHA-RĀJAH~SUDHĀ-PĀYI, RĀKĀ-TITHYA BHILĀ-SHHUKAH. 2.

KĀLA-DR-SHHTTIH~KĀLA-RŪPAH, SHREE-KANNTTHA
HR-DAYĀ-SHRAYAH. VI-DHUN-TUDAH~SEI(N)HI-KE-YO,
GHO-RA-ROOPO MAHĀBALAH. 3.

GRAHA-PEEDDA-KARO DA(N)SHH-TTREE RAKTA-NETRO


MAHODARAH. PA(N)CHA-VI(N)SHATI NĀMĀNI, SMAR-TWĀ
RĀHUM SADĀ NARAH. 4.

YAH PATTHEN-MAHA-TEE PEEDDĀ, TASYA NASH-YA-TI


KEVALAM. ĀROGYAM PUT-RAM ATU-LĀM, SHRI-YAM
DHĀ-NYAM PASHOO(N)STA-THĀ. 5.

DADĀTI RĀHUS-TASMAI, YAH~PATTHATI STOTRAM-UTTAMAM.


SHATATAM PATTHATI YASTU, JEEVE-DWAR-SHHATAM NARAH. 6.

ARDHAKĀYA
BHĀNUBHĪTIDA
BHILĀSHUKA
CHANDRA-ĀDITYA VIMARDANA
DĀNAVA-MANTRĪ
GRAHARĀJA
GRAHAPĪDĀKARA
GHORARŪPA
KALADRSHTI
KALARŪPA
1MAHĀBALA
MAHODARA
RAKTA-TITHYA
RAKTA-NETRA
RAKTA-PRIYA
RAUDRA
SADAKRODHI
RUDRAPRIYA
SAINHIKEYA
SWARBHANU
SHRIKANTHRDAYA
SHRAYA
SINHIKACHITTANANDAN
SUDHAPAYI
DANSHTRI
VIDHUNTUDA

MAHAMRITYUNJAYA KAVACHAM

अस्य श्रीमहामृत्युञ्जयकवचस्य श्रीभैरव ऋषिः,


गायत्रीछन्दः, श्रीमहामृत्युञ्जयो महारुद्रो देवता,
ॐ बीजं , जूं शक्तिः, सः कीलक
ं , हौमिति तत्वं ,
चतुर्व र्ग साधने मृत्युञ्जयकवचपाठे विनियोगः ।
चन्द्रमण्डलमध्यस्थं रुद्रं भाले विचिन्त्य तम् ।
तत्रस्थं चिन्तयेत् साध्यं मृत्युं प्राप्तोऽपि जीवति ॥ १॥

ॐ जूं सः हौं शिरः पातु देवो मृत्युञ्जयो मम ।


ॐ श्रीं शिवो ललाटं मे ॐ हौं भु्र वौ सदाशिवः ॥ २॥

ु ्र ती ।
नीलकण्ठोऽवतान्नेत्रे कपर्दी मेऽवताच्छ
त्रिलोचनोऽवताद् गण्डौ नासां मे त्रिपुरान्तकः ॥ ३॥

मुखं पीयूषघटभृदोष्ठौ मे क
ृ त्तिकाम्बरः ।
हनुं मे हाटक
े शनो मुखं बट
ु कभैरवः ॥ ४॥

कन्धरां कालमथनो गलं गणप्रि योऽवतु ।


स्कन्धौ स्कन्दपिता पातु हस्तौ मे गिरिशोऽवतु ॥ ५॥

नखान् मे गिरिजानाथः पायादङ्गुलिसं युतान् ।


स्तनौ तारापतिः पातु वक्षः पशुपतिर्म म ॥ ६॥


ु क्षिं क
ु बेरवरदः पार्श्वौ मे मारशासनः ।
शर्व ः पातु तथा नाभिं शूली पृष्ठं ममावतु ॥ ७॥
शिश्र्नं मे शङ्करः पातु गुह्यं गुह्यकवल्लभः ।
कटिं कालान्तकः पायादूरू मेऽन्धकघातकः ॥ ८॥

जागरूकोऽवताज्जानू जङ्घे मे कालभैरवः ।


गुल्फो पायाज्जटाधारी पादौ मृत्युञ्जयोऽवतु ॥ ९॥

पादादिमूर्ध पर्य न्तमघोरः पातु मे सदा ।


शिरसः पादपर्य न्तं सद्योजातो ममावतु ॥ १०॥

रक्षाहीनं नामहीनं वपुः पात्वमृतेश्वरः ।


पूर्वे बलविकरणो दक्षिणे कालशासनः ॥ ११॥

पश्चिमे पार्व तीनाथो ह्युत्तरे मां मनोन्मनः ।


ऐशान्यामीश्वरः पायादाग्नेय्यामग्निलोचनः ॥ १२॥

नैऋत्यां शम्भुरव्यान्मां वायव्यां वायुवाहनः ।


उर्ध्वे बलप्रमथनः पाताले परमेश्वरः ॥ १३॥

दशदिक्षु सदा पातु महामृत्युञ्जयश्च माम् ।


ु ले द्यूते विषमे प्राणसं शये ॥ १४॥
रणे राजक
पायाद् ओं जूं महारुद्रो देवदेवो दशाक्षरः ।
प्रभाते पातु मां ब्रह्मा मध्याह्ने भैरवोऽवतु ॥ १५॥

सायं सर्वे श्वरः पातु निशायां नित्यचेतनः ।


अर्ध रात्रे महादेवो निशान्ते मां महोमयः ॥ १६॥

सर्व दा सर्व तः पातु ॐ जूं सः हौं मृत्युञ्जयः ।


इतीदं कवचं पुण्यं त्रिषु लोक
े षु दुर्ल भम् ॥ १७॥

VAJRAPANCHARAKHYA SURYA KAVACHAM - PRINT/CARRY, HAVAN/SUNDAY

ŌṂ AṂ ĀṂ IṂ ĪṂ ŚIRAḤ PĀTU ŌṂ SŪRYŌ MANTRAVIGRAHAḤ.


UṂ ŪṂ ṚṂ ṜṂ LALĀṬAṂ MĒ HRĀṂ RAVIḤ PĀTU CHINMAYAḤ. 1.

ḺUṂ LŪṂ ĒṂ AIṂ PĀTU NĒTRĒ HRĪṂ mamāruṇasārathiḥ ।


ōṃ auṃ aṃ aḥ śrutī pātu saḥ sarvajagadīśvaraḥ ॥ 15 ॥

kaṃ khaṃ gaṃ ghaṃ pātu gaṇḍau sūṃ sūraḥ surapūjitaḥ ।


chaṃ Chaṃ jaṃ jhaṃ cha nāsāṃ mē pātu yārṃ aryamā prabhuḥ
॥ 16 ॥

ṭaṃ ṭhaṃ ḍaṃ ḍhaṃ mukhaṃ pāyād yaṃ yōgīśvarapūjitaḥ ।


taṃ thaṃ daṃ dhaṃ galaṃ pātu naṃ nārāyaṇavallabhaḥ ॥ 17 ॥
paṃ phaṃ baṃ bhaṃ mama skandhau pātu maṃ mahasāṃ
nidhiḥ ।
yaṃ raṃ laṃ vaṃ bhujau pātu mūlaṃ sakanāyakaḥ ॥ 18 ॥

śaṃ ṣaṃ saṃ haṃ pātu vakṣō mūlamantramayō dhruvaḥ ।


ḻaṃ kṣaḥ kukṣsiṃ sadā pātu grahāthō dinēśvaraḥ ॥ 19 ॥

ṅaṃ ñaṃ ṇaṃ naṃ maṃ mē pātu pṛṣṭhaṃ divasanāyakaḥ ।


aṃ āṃ iṃ īṃ uṃ ūṃ ṛṃ ṝṃ nābhiṃ pātu tamōpahaḥ ॥ 20 ॥

~ḻuṃ ~ḻūṃ ēṃ aiṃ ōṃ auṃ aṃ aḥ liṅgaṃ mē'vyād grahēśvaraḥ ।


kaṃ khaṃ gaṃ ghaṃ chaṃ Chaṃ jaṃ jhaṃ kaṭiṃ
bhānurmamāvatu ॥ 21 ॥

ṭaṃ ṭhaṃ ḍaṃ ḍhaṃ taṃ thaṃ daṃ dhaṃ jānū bhāsvān
mamāvatu ।
paṃ phaṃ baṃ bhaṃ yaṃ raṃ laṃ vaṃ jaṅghē mē'vyād
vibhākaraḥ ॥ 22 ॥

śaṃ ṣaṃ saṃ haṃ ḻaṃ kṣaḥ pātu mūlaṃ pādau trayitanuḥ ।
ṅaṃ ñaṃ ṇaṃ naṃ maṃ mē pātu savitā sakalaṃ vapuḥ ॥ 23 ॥

sōmaḥ pūrvē cha māṃ pātu bhaumō'gnau māṃ sadāvatu ।


budhō māṃ dakṣiṇē pātu naiṛtyā gurarēva mām ॥ 24 ॥

paśchimē māṃ sitaḥ pātu vāyavyāṃ māṃ śanaiścharaḥ ।


uttarē māṃ tamaḥ pāyādaiśānyāṃ māṃ śikhī tathā ॥ 25 ॥

ūrdhvaṃ māṃ pātu mihirō māmadhastāñjagatpatiḥ ।


prabhātē bhāskaraḥ pātu madhyāhnē māṃ dinēśvaraḥ ॥ 26 ॥

sāyaṃ vēdapriyaḥ pātu niśīthē visphurāpatiḥ ।


sarvatra sarvadā sūryaḥ pātu māṃ chakranāyakaḥ ॥ 27 ॥

raṇē rājakulē dyūtē vidādē śatrusaṅkaṭē ।


saṅgāmē cha jvarē rōgē pātu māṃ savitā prabhuḥ ॥ 28 ॥

ōṃ ōṃ ōṃ uta ōṃuauṃ ha sa ma yaḥ sūrō'vatānmāṃ bhayād


hrāṃ hrīṃ hruṃ hahahā hasauḥ hasahasauḥ haṃsō'vatāt
sarvataḥ ।
saḥ saḥ saḥ sasasā nṛpādvanacharāchchaurādraṇāt saṅkaṭāt
pāyānmāṃ kulanāyakō'pi savitā ōṃ hrīṃ ha sauḥ sarvadā ॥ 29 ॥

drāṃ drīṃ drūṃ dadhanaṃ tathā cha taraṇirbhāmbhairbhayād


bhāskarō
rāṃ rīṃ rūṃ rururūṃ ravirjvarabhayāt kuṣṭhāchcha śūlāmayāt ।
aṃ aṃ āṃ vivivīṃ mahāmayabhayaṃ māṃ pātu mārtaṇḍakō
mūlavyāptatanuḥ sadāvatu paraṃ haṃsaḥ sahasrāṃśumān ॥ 30॥

PANCHAMUKHI HANUMAN KAVACHAM

OM ASYA ŚRĪ PAÑCHAMUKHĪHANUMATKAVACHASYA brahmā


ṚṢIḤ GĀYATRĪ CHHANDAḤ pañchamukhavirāṭ HANUMĀN
DĒVATĀ HRĪṂ BĪJAṂ ŚRĪṂ ŚAKTIḤ KRAUṂ KĪLAKAṂ KRŪṂ
kavachaṃ KRAIṂ astrāya phaṭ iti digbandhaḥ ।

śrī garuḍa uvācha ।


atha dhyānaṃ pravakṣyāmi śṛṇu sarvāṅgasundari ।
yatkṛtaṃ dēvadēvēna dhyānaṃ hanumataḥ priyam ॥ 1 ॥

pañchavaktraṃ mahābhīmaṃ tripañchanayanairyutam ।


bāhubhirdaśabhiryuktaṃ sarvakāmārthasiddhidam ॥ 2 ॥

pūrvaṃ tu vānaraṃ vaktraṃ kōṭisūryasamaprabham ।


daṃṣṭrākarāḻavadanaṃ bhṛkuṭīkuṭilēkṣaṇam ॥ 3 ॥

asyaiva dakṣiṇaṃ vaktraṃ nārasiṃhaṃ mahādbhutam ।


atyugratējōvapuṣaṃ bhīṣaṇaṃ bhayanāśanam ॥ 4 ॥

paśchimaṃ gāruḍaṃ vaktraṃ vakratuṇḍaṃ mahābalam ।


sarvanāgapraśamanaṃ viṣabhūtādikṛntanam ॥ 5 ॥

uttaraṃ saukaraṃ vaktraṃ kṛṣṇaṃ dīptaṃ nabhōpamam ।


pātāḻasiṃhavētālajvararōgādikṛntanam ॥ 6 ॥

ūrdhvaṃ hayānanaṃ ghōraṃ dānavāntakaraṃ param ।


yēna vaktrēṇa viprēndra tārakākhyaṃ mahāsuram ॥ 7 ॥

jaghāna śaraṇaṃ tatsyātsarvaśatruharaṃ param ।


dhyātvā pañchamukhaṃ rudraṃ hanūmantaṃ dayānidhim ॥ 8 ॥

khaḍgaṃ triśūlaṃ khaṭvāṅgaṃ pāśamaṅkuśaparvatam ।


muṣṭiṃ kaumōdakīṃ vṛkṣaṃ dhārayantaṃ kamaṇḍalum ॥ 9 ॥

bhindipālaṃ jñānamudrāṃ daśabhirmunipuṅgavam ।


ētānyāyudhajālāni dhārayantaṃ bhajāmyaham ॥ 10 ॥

prētāsanōpaviṣṭaṃ taṃ sarvābharaṇabhūṣitam ।


divyamālyāmbaradharaṃ divyagandhānulēpanam ।
sarvāścharyamayaṃ dēvaṃ hanumadviśvatōmukham ॥ 11 ॥

pañchāsyamachyutamanēkavichitravarṇa-
-vaktraṃ śaśāṅkaśikharaṃ kapirājavaryam ।
pītāmbarādimukuṭairupaśōbhitāṅgaṃ
piṅgākṣamādyamaniśaṃ manasā smarāmi ॥ 12 ॥

markaṭēśaṃ mahōtsāhaṃ sarvaśatruharaṃ param ।


śatruṃ saṃhara māṃ rakṣa śrīmannāpadamuddhara ॥ 13 ॥

harimarkaṭa markaṭa mantramidaṃ


parilikhyati likhyati vāmatalē ।
yadi naśyati naśyati śatrukulaṃ
yadi muñchati muñchati vāmalatā ॥ 14 ॥

ōṃ harimarkaṭāya svāhā ।
ōṃ namō bhagavatē pañchavadanāya pūrvakapimukhāya
sakalaśatrusaṃhārakāya svāhā ।
ōṃ namō bhagavatē pañchavadanāya dakṣiṇamukhāya
karāḻavadanāya narasiṃhāya sakalabhūtapramathanāya svāhā ।
ōṃ namō bhagavatē pañchavadanāya paśchimamukhāya
garuḍānanāya sakalaviṣaharāya svāhā ।
ōṃ namō bhagavatē pañchavadanāya uttaramukhāya
ādivarāhāya sakalasampatkarāya svāhā ।
ōṃ namō bhagavatē pañchavadanāya ūrdhvamukhāya
hayagrīvāya sakalajanavaśaṅkarāya svāhā ।

ōṃ asya śrī pañchamukhahanumanmantrasya śrīrāmachandra


ṛṣiḥ anuṣṭupChandaḥ pañchamukhavīrahanumān dēvatā
hanumān iti bījaṃ vāyuputra iti śaktiḥ añjanīsuta iti kīlakaṃ
śrīrāmadūtahanumatprasādasiddhyarthē japē viniyōgaḥ ।
iti ṛṣyādikaṃ vinyasēt ।

atha karanyāsaḥ ।
ōṃ añjanīsutāya aṅguṣṭhābhyāṃ namaḥ ।
ōṃ rudramūrtayē tarjanībhyāṃ namaḥ ।
ōṃ vāyuputrāya madhyamābhyāṃ namaḥ ।
ōṃ agnigarbhāya anāmikābhyāṃ namaḥ ।
ōṃ rāmadūtāya kaniṣṭhikābhyāṃ namaḥ ।
ōṃ pañchamukhahanumatē karatalakarapṛṣṭhābhyāṃ namaḥ ।

atha aṅganyāsaḥ ।
ōṃ añjanīsutāya hṛdayāya namaḥ ।
ōṃ rudramūrtayē śirasē svāhā ।
ōṃ vāyuputrāya śikhāyai vaṣaṭ ।
ōṃ agnigarbhāya kavachāya hum ।
ōṃ rāmadūtāya nētratrayāya vauṣaṭ ।
ōṃ pañchamukhahanumatē astrāya phaṭ ।
pañchamukhahanumatē svāhā iti digbandhaḥ ।

atha dhyānam ।
vandē vānaranārasiṃhakhagarāṭkrōḍāśvavaktrānvitaṃ
divyālaṅkaraṇaṃ tripañchanayanaṃ dēdīpyamānaṃ ruchā ।
hastābjairasikhēṭapustakasudhākumbhāṅkuśādriṃ halaṃ
khaṭvāṅgaṃ phaṇibhūruhaṃ daśabhujaṃ sarvārivīrāpaham ।

atha mantraḥ ।
ōṃ śrīrāmadūtāya āñjanēyāya vāyuputrāya
mahābalaparākramāya sītāduḥkhanivāraṇāya
laṅkādahanakāraṇāya mahābalaprachaṇḍāya phālgunasakhāya
kōlāhalasakalabrahmāṇḍaviśvarūpāya
saptasamudranirlaṅghanāya piṅgaḻanayanāya amitavikramāya
sūryabimbaphalasēvanāya duṣṭanivāraṇāya dṛṣṭinirālaṅkṛtāya
sañjīvinīsañjīvitāṅgada-lakṣmaṇamahākapisainyaprāṇadāya
daśakaṇṭhavidhvaṃsanāya rāmēṣṭāya mahāphālgunasakhāya
sītāsahitarāmavarapradāya
ṣaṭprayōgāgamapañchamukhavīrahanumanmantrajapē
viniyōgaḥ ।

ōṃ harimarkaṭamarkaṭāya bambambambambaṃ vauṣaṭ svāhā ।


ōṃ harimarkaṭamarkaṭāya phamphamphamphamphaṃ phaṭ
svāhā ।
ōṃ harimarkaṭamarkaṭāya khēṅkhēṅkhēṅkhēṅkhēṃ māraṇāya
svāhā ।
ōṃ harimarkaṭamarkaṭāya luṃluṃluṃluṃluṃ
ākarṣitasakalasampatkarāya svāhā ।
ōṃ harimarkaṭamarkaṭāya dhandhandhandhandhaṃ
śatrustambhanāya svāhā ।

ōṃ ṭaṇṭaṇṭaṇṭaṇṭaṃ kūrmamūrtayē pañchamukhavīrahanumatē


parayantra paratantrōchchāṭanāya svāhā ।
ōṃ kaṅkhaṅgaṅghaṃṅaṃ chañChañjañjhaṃñaṃ
ṭaṇṭhaṇḍaṇḍhaṃṇaṃ tanthandandhannaṃ
pamphambambhammaṃ yaṃraṃlaṃvaṃ śaṃṣaṃsaṃhaṃ
ḻaṅkṣaṃ svāhā ।
iti digbandhaḥ ।

ōṃ pūrvakapimukhāya pañchamukhahanumatē ṭaṇṭaṇṭaṇṭaṇṭaṃ


sakalaśatrusaṃharaṇāya svāhā ।
ōṃ dakṣiṇamukhāya pañchamukhahanumatē karāḻavadanāya
narasiṃhāya ōṃ hrāṃ hrīṃ hrūṃ hraiṃ hrauṃ hraḥ
sakalabhūtaprētadamanāya svāhā ।
ōṃ paśchimamukhāya garuḍānanāya pañchamukhahanumatē
mammammammammaṃ sakalaviṣaharāya svāhā ।
ōṃ uttaramukhāya ādivarāhāya laṃlaṃlaṃlaṃlaṃ nṛsiṃhāya
nīlakaṇṭhamūrtayē pañchamukhahanumatē svāhā ।
ōṃ ūrdhvamukhāya hayagrīvāya ruṃruṃruṃruṃruṃ
rudramūrtayē sakalaprayōjananirvāhakāya svāhā ।

ōṃ añjanīsutāya vāyuputrāya mahābalāya sītāśōkanivāraṇāya


śrīrāmachandrakṛpāpādukāya mahāvīryapramathanāya
brahmāṇḍanāthāya kāmadāya pañchamukhavīrahanumatē svāhā

bhūtaprētapiśāchabrahmarākṣasa śākinīḍākinyantarikṣagraha
parayantra paratantrōchchaṭanāya svāhā ।
sakalaprayōjananirvāhakāya pañchamukhavīrahanumatē
śrīrāmachandravaraprasādāya jañjañjañjañjaṃ svāhā ।
idaṃ kavachaṃ paṭhitvā tu mahākavachaṃ paṭhēnnaraḥ ।
ēkavāraṃ japēt stōtraṃ sarvaśatrunivāraṇam ॥ 15 ॥

dvivāraṃ tu paṭhēnnityaṃ putrapautrapravardhanam ।


trivāraṃ cha paṭhēnnityaṃ sarvasampatkaraṃ śubham ॥ 16 ॥

chaturvāraṃ paṭhēnnityaṃ sarvarōganivāraṇam ।


pañchavāraṃ paṭhēnnityaṃ sarvalōkavaśaṅkaram ॥ 17 ॥

ṣaḍvāraṃ cha paṭhēnnityaṃ sarvadēvavaśaṅkaram ।


saptavāraṃ paṭhēnnityaṃ sarvasaubhāgyadāyakam ॥ 18 ॥

aṣṭavāraṃ paṭhēnnityamiṣṭakāmārthasiddhidam ।
navavāraṃ paṭhēnnityaṃ rājabhōgamavāpnuyāt ॥ 19 ॥

daśavāraṃ paṭhēnnityaṃ trailōkyajñānadarśanam ।


rudrāvṛttiṃ paṭhēnnityaṃ sarvasiddhirbhavēddhṛvam ॥ 20 ॥

nirbalō rōgayuktaścha mahāvyādhyādipīḍitaḥ ।


kavachasmaraṇēnaiva mahābalamavāpnuyāt ॥ 21 ॥
NAPSGEAR/INDIAMART 4 VYVANSE, AQUABOLAN/SUSTANON, DUTASTERIDE,
AGOMELATINE, CAVERJECT/TRIMIX

SHMASHAANAALAYAVAASINEEM

VIRANCHYAADI DEVAAS-TRAYAS-TE GUNNAASTREEM,


SAMAARAADHYA KAALEEM PRADHAANAA BABHOOVUH.
ANAADIM SURAADIM MAKHAADIM BHAVAADIM, SWAROOPAM
TVADEEYAM NA VINDANTI DEVAAH. 1.

JAGAN-MOHINEEYAM TU VAAG-VAADINEEYAM,
SU-HR.D-POSHHINNEE SHATRU-SAṄHAARANNEEYAM.
VACHAS-TAMBHANEEYAM KIMUTCHAATTANEEYAM,
SWAROOPAM TVADEEYAM NA VINDANTI DEVAAH. 2.

IYAM SWARGA-DAATREE PUNAH~KAL-PA-VAL-LEE,


MANO-JAAS-TU KAAMAAN-YA-THAAR-THAM PRA-KU-RYĀ-T.
TATHAA TE KR-TAARTHAA BHAVAN-TEE-TI NI-TYAM,
SWAROOPAM TVADEEYAM NA VINDANTI DEVAAH. 3.

SURAA-PAANA-MATTAA SU-BHAKTAA-NU-RAKTAA,
LASAT-POOTA-CHIT-TE SADAA-VIR-BHAVAS-TE.
JAPA-DHYAA-NA POOJAA-SUDHAA-DHAU-TAPAṄKAA,
SWAROOPAM TVADEEYAM NA VINDANTI DEVAAH. 4.
CHIDAANANDAKANDAM HASANMANDAMANDAM,
SHARACH-CHAN-DRA KOTTI-PRA-BHAA-PUṄJA BIMBAM.
MUNEE-NAAM KAVEE-NAAM HR-DI DYO-TAYAN-TAM,
SWAROOPAM TVADEEYAM NA VINDANTI DEVAAH. 5.

MAHAA-MEGHA-KAALEE SU-RAKTAA-PI SHU-BHRAA,


KADAA-CHID-VICHITRAA KR-TIR-YOGA-MAAYAA. NA BAALAA
NA VR-DDHAA NA KAAMAATURAAPI, SWAROOPAM
TVADEEYAM NA VINDANTI DEVAAH. 6.

KSHHAMAA-SWAA-PARAA-DHAM, MAHĀ-GUP-TA-BHAA-VAM.
MAYAA LOKA-MA-DHYE, PRAKAASHEEK-R-TAM-YAT.
TAVA-DHYAA-NA POO-TE-NA CHAA-PAL-YA-BHAA-VAAT,
SWAROOPAM TVADEEYAM NA VINDANTI DEVAAH. 7.

YADI DHYAANA-YUKTAM PATTHED, YO MANUSHHYA STADAA.


SARVA-LOKE VISHHAA-LO BHA-VETCHA, GR-HE CHĀSHHTTA
SIDDHIR-MR-TE CHAAPI MUKTI, SWAROOPAM TWADEEYAM NA
VINDANTI DEVAAH. 8.

THIS STOTRA IS SUPER QUICK IN PRODUCING RESULTS AND


HELPS ONE OVERCOME ALL PROBLEMS IN LIFE.

Mahakali has forever been worshipped as the saviour of good in


its perpetual struggle against evil. When even Gods were on the
verge of being overcome by the demons, She manifested in this
"Rudra" (angry) form and that was the end of seemingly
unconquerable demons like Raktbeej. Her form - long, lolling
tongue dripping blood, a garland of freshly severed human
heads around her neck and snakes coiled around her arms and
ankles in lieu of armlets and anklets - is enough to strike terror in
the most evil of humans.Her Sadhana means not just attaining
courage and valour but also the divine grace of Shiva, her
consort. Rudra Mahakali is the annihilator of all pains, afflictions,
problems and enemies in one’s life. On her Sadhak she bestows
perfect health and youth. Death cannot come uncalled to such a
person. Her divine presence means birth of supreme conscience
and intelligence. A hypnotic charm keeps radiating from the
physique of a Siddh of Mahakali. Friends he has many and foes
dare not harm him. Like a mother, Kali fulfils all needs of a Sadhak
and blesses him with wealth, fame, respect and a happy family
life. And where she assures material prosperity, she also ensures
spiritual upliftment. The Sadhana of Mahakali can be started on
any moonless night. One propitious day is 26.1.99. Sit facing
South on a black mat. Place a steel plate filled with black sesame
seeds before yourself. On it place Mahakali Yantra.

Pray to the Yantra chanting thus,

Karaal Vadanaam Ghoraam Muktakeshim-chaturbhujaa


Namaami Rakta Kaaleem Taam Mundmaalaa Vibhooshitaam.
Ghor-raavaam Mahaaroudreem Shamshaanaalay Vaseeneem,
Baalaark-mandalaakaar Lochana-tritayaa-nvitaam.

Offer vermilion and rice grains on the Yantra. Next chant 11


rounds of the following Mantra with Mahakali Mala -

Namah Aam Aam Krom Krom Phat Swaha Kaali Kaalike Hoom.

This is a fourteen day Sadhana. After the Sadhana throw the


articles in a river on any full moon night.

SS; IF; ZINC, K2 D3; FRHS; GHEE; MEAT SHOP 4 CHICKEN & KHADORE; MILK PROTEIN
POWDER; MAC & CHEESE; RAMEN; SOYA BALLS; BLACK SALT; BUTTER,
CANOLA/SUNFLOWER/VEG OIL; LEMON JUICE; PEPSI & CLUB SODA

BARLEY FLOUR, BLACK SESAME, JAGGERY, PORK LARD, CANE


SUGAR

DURGA/TRISHAKTI : DAS MAHAVIDYA


Parvathi devi asked lord shiva whether there is any easy way to
satisfy lord ganesha and receive various boons from him without
doing any homas,pujas,dyana,jaba or tapas.

Lord shiva told parvathi that there is stotra which will satisfy sri
ganesha withot all those anushtanas and it is known as thevara
mahaganapathi mantra aksharavali stotra."lord shiva further said
that only the pious and the wise man will have the great
opportunity to even have the sight of the stotra. Only the person
who is chosen by the lord can recite this stotra.and the mere
recitation of it will at once satisfy sree maha ganapathy. By
reciting the hymm even once , will bring great soubagya and
wealth to the bakta. All desires will be fulfilled by chanting this
stotra.

This stotra also gives the benefits of the maha ganapathy mantra
jaba.

No initiation is required for this stotra.

Chant this on ganesha caturthi and receive sri maha ganapathys


grace !!!!!!!!!
sri devi uvaaca

vinaa tabo vina dyanam vina homam vina jabam

anaayasena vignesa priinanam vadha me


prabo------------------------1

maheswara uvaaca

mantra aksharavali stotram maha soubaakya vartanam

durlabam tushta manasaam sulabam suddha


cethasaam------------------------2

maha ganapathi priitii prathi paataka manjasaa

kathayaami ganashroni karnaapyaa


vadhamsaya---------------------3
omkaara valayaakaaram, accha kallola maalikam

ai-kshavam chetasaa vanthe sindhum santukshitha


svanam--------------4

sree manta mikshu jalathe antarapyuthitam numa:

manidwipam mahaakaaram maha kalpam


mahodhayam------------------5

hri pradhena mahaathaamnaa thaamnaamiishe vibaakare

kalpo dyana stitam vandhe baasvanthan


manimandapam-----------------6
klipas-yaapi smaron maadhakaari srunggara shalini

tanmatye gana nathas-ya mani simhaasanam


baje----------------------------7

klau kalaabiri vaachaapis dhivraathi nava shaktipi

jushtam lipimayam padmam dharmaat yaashraya


maashraye-------------------8

ggambira miva tattraaptim vasantam traya sramandale

utsangka gata laxmiikam utyay tikmaamsu


paadalam----------------------------9

gatheshu kaarmugarujaa cakrambuja gunotpalai:


vrihyakra nija thantaakra kalashii maathulungga
kai--------------------------------10

nashasta varna vaasy-yasya daridriyas-ya vipanjakai:

eetair egadasa karaan alanggurvaana munmatham---11

paraa nandhamayam bakta pratyuha vyuha naasanam

paramaarta prabothaaptim pas-yaami gana nayakam-12

tatpura praspurat bilva mula peetha samaa aashrayau

ramaa ramesau vimrusaamya sesha shuba tayakau-----13


yena dhakshiina bagau-sta nyakrodha tala maashritam

saakalpam saayutham vandhe tam shaambam


parameshwaram----------------------------14

vara samboga ruchirau paschime pippala-ashraayau

ramaniyatarau vanthe rathi pushpa shilimugau-----15

ramamaanau ganesaa nottara tik bali niitale

bu butharaavu taaraapau baje buvana


baalagau--------=-----------------------------16

valamaana vapur jayothi gadaarita kaguptadi


hruthayaat yangga shad devi angga rakshaa kruthe
baje------------------------------17

ratha kaanda ruchi jyotsnaakaasa kanda sravanmatham

rutyaa slesha kruthaa motham aamotham deva


maashraye------------------------------18

talat kapola vikalan mata taaraa valaahakam

samrutti taditaslishtam pramotham hruthi baavaye--------19

sa kaantim kanti latikaa pari rapta tanum baje

buja prakanda sach chaayam sumugam kalpa paatapam20


vanthe tuntila mintaanaam candrakantala siithalaam

durmugam madhanaa vatyaa nirmitaa


lingganaamrutham------------------------------21

jamba vairi kirutaapyarchau jagatapyutha prathau

aham madhatravaa vigknau hataye tvenasaam sraye------22

nava srunggaara ruchirau namat sarva suraa surau

draavinii vigna kartaarau travayethaam daridrataam-23


methuram mouktikaa saaram varshantau bakti shaalinaam

vasuthaaraa sangka nithi vaak pushpaanjalipi stuma:----24

varshantau ratna varshana valat baala taba tvishau

varatau namataam vanthe vasudha padma sevathii---------25

samitaathi maha vyaathi saantaanandha karampithaa

braahmiyaathii kalaye shakti shakti naamabi vruttaye------26

maamavantu mahendraatyaa tikbaalaa tarpashaalina:

sam nathaa sree ganathiisam sa vaahaayutha shaktaya:-27


naviina pallavach chaayaa taayaata vapurujvalam

mehasvi madha nishyantha srotasvi gadakodaram---------28

yajamaana tanum yaaga rupinam yaknya puurusham

yamam yamavathaa marcyam yatna baajaa ma durlabam---29

svaaras-ya paramanandha swaroopam svaya mutgatham

swayam vetyam swayam shaktam swayam krutya


trayaakaram--------------------------30

haara keyuura muguda kadakaang-gatha kundalai:


alangkrutham cha vignaanaam harttaaraam deva
maashraye--------------------------------31

mantra aksharavali stotram gatitam tava sundari

samasta miipsitam tena sampaathaya shive sivam---------32

OBTAIN PROPAD; ORDER STATUES & CANDLES

JESUS MALVARDE / SAN SIMON STATUE

SAINT JUDAS / SAINT CYPRIAN / NINO DE ATOCHA

SIDDH KUNJIKA STOTRAM

ŚIVA UVĀCHA,

ŚṚṆU DĒVI PRAVAKṢYĀMI, KUÑJIKĀ-STŌTRAM-UTTAMAM.


YĒNA-MANTRA-PRA-BHĀ-VĒṆA, CHAṆḌĪ-JĀPAḤ~ŚUBHŌ
BHAVĒT. 1.
NA KAVACHAṂ NĀR-GA-LĀST-RŌT-RAṂ, KĪLAKAṂ NA
RAHAS-YA-KAM. NA SŪKTAṂ NĀPI DHYĀNAṂ CHA, NA-NYĀSŌ
NACHA VĀR-CHA-NAM. 2.

KUÑJIKĀ-PĀṬHA-MĀTRĒṆA, DURGĀ-PĀṬHA-PHALAṂ LABHĒT.


ATI GU-HYA-TARAṂ DĒVI, DĒVĀ-NĀ-MAPI DUR-LA-BHAM. 3.

GŌPANĪ-YAṂ PRAYAT-NĒNA, SWA-YŌ-NIRI-VA PĀR-VATI.


MĀRAṆAṂ MŌ-HA-NAṂ VAŚYAṂ,
STAM-BHAN-OTCHĀ-ṬA-NĀ-DIKAM. PĀṬHA-MĀTRĒṆA
SAṄSIDDHYĒT, KUÑJIKĀ-STŌTRAM-UT-TAMAM. 4.

ATHA MANTRAḤ:

ŌṂ AIṄG HRĪṄ KLĪṄ CHĀMUṆḌĀYAI VITCHĒ, ŌṂ G-LAUṄ HUṂ


KLĪṄ JŪṂ SAḤ, JWĀ-LAYA JWĀ-LAYA, JWA-LA JWA-LA,
PRA-JWALA PRA-JWALA, AIṄG HRĪN KLĪṄ CHĀMUṆḌĀYAI
VITCHĒ, JWA-LA HAṂ SAṂ LAṄ KṢAṂ PHAṬ SWĀHĀ. 5.

ITI MANTRAḤ:
NAMASTĒ RUDRA-RŪPIṆYEI, NAMASTĒ MA-DHU-MAR-DI-NI.
NAMAḤ~KEIṬA-BHAHĀRIṆYEI, NAMASTĒ MAHI-ṢĀR-DINI. 6.

NAMASTĒ ŚUMBHA-HAN-TRYEI CHA,


NI-ŚUMBHĀ-SURA-GHĀTINI. JĀG-RATAṂ HI MAHĀDĒVI JAPAṂ
SIDDHAṂ KURUṢWA MĒ. 7.

AIṄ-KĀ-RĪ SṚIṢ-ṬI-RŪPĀ-YEI, HRĪṄ-KĀ-RĪ PRATI-PĀLI-KĀ.


KLĪṄ-KĀ-RĪ KĀMA-RŪPIṆYEI, BĪ-JA-RŪ-PĒ NAMŌ'STU-TĒ. 8.

CĀMUṆḌĀ CAṆḌAGHĀTĪ CA, YAIṄKĀRĪ VARADĀYINĪ. VITCHĒ


CĀBHAYADĀ NITYAṂ, NAMASTĒ MANTRA-RŪPIṆI. 9.

DHĀṂ DHĪṂ DHŪṂ DHŪR-JA-ṬĒḤ, PATNĪ VĀṂ VĪṂ VŪṂ


VĀ-GA-DHĪ-ŚWARĪ. KRĀṂ KRĪṂ KRŪṂ KĀLIKĀ DĒVI, ŚĀṄ ŚĪṄ
ŚŪṄ MĒ ŚUBHAṂ KURU. 10.

HUṂ HUṂ HUṄKĀRARŪPIṆYAI, JAṄ JAṄ JAṄ JAṂBHANĀDINĪ.


BHRĀṂ BHRĪṂ BHRŪṂ BHAIRAVĪ BHADRĒ, BHAVĀNYAI TĒ NAMŌ
NAMAḤ. 11.
AṄ KAM CAṄ ṬAṂ TAṂ PAṂ YAṄ ŚAṂ VĪṂ DUṂ AIṄ VĪṂ HAṂ
KṢAM. DHIJĀGRAṂ DHIJĀGRAṂ TRŌṬAYA TRŌṬAYA DĪPTAṂ
KURU KURU SWĀHĀ. 12.

PĀṂ PĪṂ PŪṂ PĀRVATĪ, KHĀM KHĪṂ KHŪṂ KHĒCHARĪ TATHĀ.


SĀṄ SĪṄ SŪṄ SAPTAŚATĪ DĒVYĀ MANTRASIDDHIṂ KURUṢWA
MĒ. 13.

IDAṂ TU KUÑJIKĀSTŌTRAṂ, MANTRAJĀGARTIHĒTAVĒ.


ABHAKTĒ NAIVA DĀTAVYAṂ GŌPITAṂ RAKṢA PĀRVATI. 14.

YASTU KUÑJIKAYĀ DĒVI HĪNĀṂ SAPTAŚATĪṂ PAṬHĒT. NA TASYA


JĀYATĒ SIDDHIRARAṆYĒ RŌDANAṂ YATHĀ. 15.

MAHADEV KRIT KRISHNA STOTRA

JAYASWARŪPAM JAYADAM JAYEŚAM JAYAKĀRAṆAM.


PRAVARAṂ JAYADĀNĀṂ CA VANDĒ TAMAPARĀJITAM.

VIŚWAṂ VIŚWESWAREŚĀṂ CA VIŚWEŚAṂ VIŚWAKĀRANAM.


VIŚWĀDHĀRAṂ CA VIŚWĀSTĀṂ VIŚWĀKĀRAṆAKĀRAṆAM.

VIŚWARAKSHĀKĀRAṆAM CA VIŚWAGHNAM VIŚWAJAM


PARAM। PHALABĪJAM PHALĀDHĀRAM PHALAM CA
TATPHALAPRADAM.

TEJAH SWARŪPAM TEJODAM SARVATEJASWINĀM.


ITYEVAMUKTWĀ TAṂ NATWĀ RATNASIṄHĀSANAM VARE.

NĀRĀYAṂ CA SAMBHĀṢYA UVĀSA SA TADĀGYAYĀ. ITI


ŚAMBHUKRTAM STOTRAṂ,
YŌ JANAḤ SAṄYATAḤ PATHET.

SARVASIDDHIRBHAVETTASYA VIJAYAM CA PADE PADE.


SANTATAṂ VARDDHĀTĒ MITRĀṂ DHANAM-AIŚWARYAMEVA CA.
SHATRUSAINYAṂ KṢAYAṂ YĀTI DUḤKHĀNĪ DURITĀNI CA.

Mahādeva said: "You are the form of victory, bestower of victory,


cause of victory, the best of those who bestow the victory. I bow
before you, O Lord. The one who is of the universal form, the lord
of the universe, the cause of the universe, the support of the
universe, pervading of the universe, the cause of the universe,
the destroyer of the universe, the best of the seed of the
creation of the universe, the cause of the fruit, bestower of the
reward, form of the lustre, the granter of the lustre and the best
of all those possesing the lustre.

Saying this, he bowed in reverence and with his permission, he


took his seat over the gem- studded in order to converse with
Narayana. The one who recites Nārāyana's stotra by Śiva, with
concentrated mind, he achieves success at every step and all his
desires are fulfilled. There is always an increase in his riches and
the friends. The forces of his enemies, his miseries and sins get
destroyed.

Saying this, he bowed in reverence and with his permission, he


took his seat over the gem- studded in order to converse with
Narayana. The one who recites Nārāyana's stotra by Śiva, with
concentrated mind, he achieves success at every step and all his
desires are fulfilled. There is always an increase in his riches and
the friends. The forces of his enemies, his miseries and sins get
destroyed.

MAHAKALI SAHASRANAMA STOTRA

OM ŚMAŚĀNAKĀLIKĀ KĀLĪ BHADRAKĀLĪ KAPĀLINĪ |


GUHYAKĀLĪ MAHĀKĀLĪ KURUKULLĀVIRODHINĪ |1|

KĀLIKĀ KĀLARĀTRISCA MAHĀKĀLANITAMBINĪ |


KĀLA-BHAIRAVA-BHĀRYĀ CA KULAVARTMAPRAKĀSINĪ |2|

KĀMADĀ KĀMINĪ KĀMYA KĀMANĪYASUBHĀVINĪ |


KASTURĪRASĀNĪLANGĪ KUNJAREŚWARAGĀMINI |3|

KAKĀRAVARṆASARVAṄGĪ KĀMINĪ KĀMASUNDARĪ । KĀMĀRTĀ


KĀMARŪPĀ CA KĀMADHENUḤ KALĀVATĪ |4|

KĀNTĀ KĀMASWARŪPĀ CA KĀMĀKHYĀ KULAPĀLINĪ | KULĪNĀ


KULAVATYAMBĀ DURGĀ DURGĀRTINĀŚINĪ |5|

KAUMĀRĪ KULAJĀ KṚṢṆĀ KṚṢṆADEHĀ KṚŚODĀRĪ | KṚŚĀNGĪ


KULIŚĀNGĪ CA KRĪṄKĀRĪ KAMALA KALĀ |6|

KARĀLĀSYĀ KARĀLĪ CA KULAKĀNTĀ-S-PARĀJITĀ |


UGRĀ CHOGRAPRABHĀ DĪPTĀ VIPRACITTĀ MAHĀBALĀ |7|

NĪLĀGHANĀ VALĀKĀ CA MĀTRĀ MUDRĀ-MITĀ-S-SITĀ | BRĀHMĪ


NĀRĀYAṆĪ BHADRĀ SUBHADRĀ BHAKTAVATSALĀ |8|

MĀHEŚWARĪ CA CĀMUṆḌĀ VĀRĀHĪ NĀRASIṄHIKĀ | VAJRĀṄGĪ


VAJRAKAṄKĀLĪ NṚMUṆḌASRAGVIṆĪ ŚIVĀ |9|

MĀLINĪ NARAMUṆDĀLĪ GALATRADHIRABHŪṢAṆĀ |


RAKTACANḌANASIKTĀṄGĪ SINDŪRĀRUṆAMASTAKĀ |10|

GHORŪPĀ GHORADAṄṢTRĀ GHORĀGHORATARĀ ŚUBHĀ |


MAHĀDAṄṢṬRĀ MAHĀMĀYĀ SUDANTĪ YUGADANTURĀ |11|

SULOCANĀ VIRŪPĀKṢĪ VIŚĀLĀKṢĪ TRILOCANĀ |


ŚĀRADENDU-PRASANNĀSYĀ SPHURATSMERĀMBUJEKṢAṆĀ |12|

AṬṬAHĀSAPRASANNĀSYĀ SMERAVAKTRĀ SUBHĀṢIṆĪ |


PRASANNAPADMAVADANĀ SMITĀSYĀ PRIYABHĀṢIṆĪ |13|

KOṬARĀKṢĪ KULAŚREṢṬHĀ MAHATĪ BAHUBHĀṢIṆĪ | SUMATIḤ


KUMATIŚCAṆḌĀ CAṆḌAMUṆḌĀTIVEGINĪ |14|

PRACAṆḌACAṆḌIKĀ CAṆḌĪ CAṆḌIKĀ CARCIKĀ CAṆDAVEGINĪ


| SUKEŚĪ MUKTAKEŚĪ CA DĪRGHAKEŚĪ MAHATKUCĀ |15|

PRETADEHAKARṆAPŪRĀ PRETAPĀṆISUMEKHALĀ |
PRETĀSANĀ PRIYAPRETĀ PRETABHŪMIKṚTĀLAYĀ |16|

ŚMAŚĀNAVĀSINĪ PUṆYĀ PUṆYADĀ KULAPAṆDITĀ | PUṆYĀLAYĀ


PUṆYADEHĀ PUṆYAŚLOKĪ CA PĀVANĪ |17|

NṚMUṆḌAHASTAŚASTĀ CA CHINNAMASTĀ SUNĀSIKĀ |


DAKṢIṆĀ ŚYĀMALĀ ŚYĀMĀ ŚĀNTĀ PĪNONNATASTANĪ |18|

DIGAMBARĀ GHORARĀVĀ SṚK-KĀNTĀ RAKTAVĀHINĪ |


GHORARĀVĀ ŚIVĀKHADGĀ VIŚAṄKĀ MADANĀTURĀ |19|

MATTĀ PRAMATTĀ PRAMADĀ SUDHĀSINDHUNIVĀSINĪ |


ATIMATTĀ MAHĀMATTĀ SARVĀKARṢṆAKĀRIṆĪ |20|

GĪTAPRIYĀ VĀDYARATĀ PRETANṚTYAPARĀYAṆĀ | CATURBHUJĀ


DAŚABHUJĀ AṢṬĀDAŚABHUJĀ TATHĀ |22|

KĀTYĀYANĪ JAGANMĀTĀ JAGATĪ PARAMEŚWARĪ |


JAGADBANDHURJAGADDHĀTRI JAGADĀNANDAKĀRIṆĪ |23|

JAGANMAYĪ HAIMAVATĪ MAHĀMĀYĀ MAHĀMAHĀ|


NĀGAYAGYOPAVĪTĀṄGĪ NĀGINĪ NĀGAŚĀYINĪ |24|

NĀGAKANYĀ DEVAKANYĀ GANDHARVĪ KIN-NAREŚWARĪ |


MOHARĀTRIRMAHĀRĀTRIRDĀRUṆĀ
BHĀSURĀṄVARĀ/BHĀSURĀM-VARĀ |25|

VIDYĀDHARĪ VASUMATĪ YAKṢIṆĪ YOGINI-JARĀ |


RĀKṢAŚĪ ḌAKINĪ VEDAMAYĪ VEDAVIBHŪṢAṆĀ |26|

ŚRUTIḤ SMṚTIR-MAHĀVIDYĀ GUHYAVIDYĀ PURĀTANĪ |


CINTYĀ-S-CINTYĀ SUDHĀ SVĀHĀ NIDRĀ TANDRĀ CA PĀRVATĪ
|27|

APARṆĀ NIŚCALĀ LOLĀ SARVAVIDYĀ TAPASVINĪ | GAṄGĀ KĀŚĪ


ŚACĪ SĪTĀ SATĪ SATYAPARĀYAṆĀ |28|

NĪTIḤ~SUNĪTIḤ~SURUCIḤ-STU-ṢṬIḤ PUṢṬIRDHṚTIḤ KṢAMĀ |


VĀṆĪ BUDDHIR-MAHĀLAKṢMĪRLAKṢMĪRNĪLASARASVATĪ |29|

SROTASVATĪ SARASVATĪ MĀTAṄGĪ VIJAYĀ JAYĀ | NADĪ SINDHUḤ


SARVAMAYĪ TĀRĀ ŚŪNYANIVĀSINĪ |30|
ŚUDDHĀ TARAṆGINĪ MEDHĀ LĀKINĪ BAHURŪPIṆĪ | STHŪLĀ
SŪKṢMĀ SŪKṢMATARĀ BHAGAVATYANURŪPIṆĪ |31|

PARAMĀṆUNDARŪPĀ CA CIDĀNANDASVARŪPIṆĪ |
SADĀNANDAMAYĪ SATYA SARVĀNANDASVARŪPIṆĪ |32|

ŚUNADĀ-NANDINĪ STUTYĀ STAVANĪYASVABHĀVINĪ | RAṄGIṆĪ


ṬAṄKINĪ CITRĀ VICITRĀ CITRARŪPIṆĪ |33|

PADMĀ PADMĀLAYĀ PADMAMUKHĪ PADMAVIBHŪṢAṆĀ | ḌĀKINĪ


ŚĀKINĪ KŚĀNTĀ RĀKIṆĪ RUDHIRAPRIYĀ |34|

BHRĀNTIRBHAVĀNĪ RUDRĀṆĪ MṚḌĀNĪ ŚATRUMARDINĪ |


UPENDRĀṆĪ MAHENDRĀṆĪ JYOTSNĀ CANDRASWARŪPIṆĪ |35|

SŪRYĀTMIKĀ RUDRAPATNĪ RAUDRĪ STRĪ PRAKṚTIḤ PUMĀN |


ŚAKTIRMŪKTIRMATIRMĀTĀ BHUKTIRMUKTIḤ PATIVRATĀ |36|

SARVEŚVARĪ SARVAMĀTĀ ŚARVĀṆĪ HARAVALLABHĀ | SARVAJÑĀ


SIDDHIDĀ SIDDHĀ BHAVYĀ-BHĀVYĀ BHAYĀPAHĀ |37|
KARTRĪ HARTRĪ PĀLAYITRĪ ŚARVARĪ TĀMASĪ DAYĀ | TAMISRĀ
TĀMASĪ STHĀSṆUḤ STHIRĀ DHĪRĀ TAPASVINĪ |38|

CĀRVAṄGĪ CAÑCALĀ LOLAJIHVĀ CĀRUCARITRIṆĪ | TRAPĀ


TRAPĀVATĪ LAJJĀ VILAJJĀ HARAYAUVATĪ |39|

SATYAVATĪ DHARMANIṢṬHĀ ŚREṢṬHĀ NIṢṬHURAVĀDINĪ |


GARIṢṬHĀ DUṢṬHA SAṄHANTRĪ VIŚIṢṬĀ ŚREYASĪ GHṚṆĀ |40|

BHĪMĀ BHAYĀNAKĀ BHĪMANĀDINĪ BHĪḤ PRABHĀVATĪ |


VĀGĪŚWARĪ ŚRĪRYAMUNĀ YAGYAKARTRĪ YAJUḤPRIYĀ |41|

ṚKSĀMĀTHARVANILAYĀ RĀGIṆĪ ŚOBHANĀ-SURĀ | KALAKAṆṬHĪ


KAMBUKAṆṬHĪ VEṆUVĪṆĀPARĀYAṆĀ |42|

VAṆŚINĪ VAIṢṆAVĪ SWACCHĀ DHĀTRĪ TRIJAGATĪŚWARĪ |


MADHUMATĪ KUṆDALINĪ ṚDDHIḤ ŚUDDHIḤ ŚUCISMITĀ |43|

RAMBHORVAŚĪ RATĪ RĀMĀ ROHIṆĪ REVATĪ MAGHĀ | ŚAṄKHINĪ


CAKRIṆĪ KṚṢṆĀ GADINĪ PADMINĪ TATHĀ |44|
ŚŪLINĪ PARIGHĀSTRĀ CA PĀŚINĪ ŚĀRṄGAPĀṆINĪ |
PINĀKADHĀRIṆĪ DHŪMRĀ SURABHĪ VANAMĀLINĪ |45|

RATHINĪ SAMARAPRĪTĀ VEGINĪ RAṆAPAṆDITĀ |


JAṬINĪ VAJRIṆĪ NĪLĀ LĀVAṆYĀMBUDHICANDRIKĀ |46|

BALIPRIYĀ SADĀPŪJYĀ DAITYENDRAMATHINĪ |


MAHIṢĀSURASAṄHARTRĪ KĀMINĪ RAKTADANTIKĀ |47|

RAKTAPĀ RUDHIRĀKTĀṆGĪ RAKTAKHARPARADHASTINĪ |


RAKTAPRIYĀ MĀṄSARUCI-VĀSAVĀ-SAKTA-MĀNASĀ |48|

GALACCHOṆITAMUṆDĀLĪ KAṆṬHAMĀLĀVIBHŪṢAṆĀ |
ŚAVĀSANĀ CITĀNTAḤSTHĀ MĀHEŚĪ VṚṢAVĀHINĪ |49|

VYĀGHRATWAGAMBARĀ CĪNACAILINĪ SIṄHAVĀHINĪ | VĀMADEVĪ


MAHĀDEVĪ GAURI SARVAGYABHĀMINĪ |50|

BĀLIKĀ TARUṆĪ VṚDDHĀ VṚDDHAMĀTĀ JARĀTURĀ |


SUBHRŪRVILĀSINĪ BRAHMAVĀDINĪ BRĀHMAṆĪ SATĪ |51|
SUPTAVATĪ CITRALEKHĀ LOPĀMUDRĀ SUREŚWARĪ |
AMOGHĀRUNDHATĪ TĪKṢṆĀ BHOGAVATYANURĀGIṆĪ |52|

MANDĀKINĪ MANDAHĀSĀ JWĀLĀMUKHYASURĀNTAKĀ |


MĀNADĀ MĀNINĪ MĀNYĀ MĀNANĪYĀ MADĀTURĀ |53|

MADIRĀ MEDURO/MEDURĀNMĀDĀ MEDHYĀ SĀDHYĀ


PRASĀDINĪ | SUMADHYĀNANTAGUṆINĪ
SARVALOKOTTAMOTTAMĀ |54|

JAYADĀ JITWARĀ JAITRĪ JAYAŚRĪRJAYAŚĀLINĪ | SUKHADĀ


ŚUBHADĀ SATYĀ SABHĀSAṀKṢOBHAKĀRIṆĪ |55|

ŚIVADŪTĪ BHŪTIMATĪ VIBHŪTIRBHŪṢAṆĀNANĀ | KAUMĀRĪ


KULAJĀ KUNTĪ KULASTRĪ KULAPĀLIKĀ |56|

KĪRTTIRYAŚASWINĪ BHŪṢĀ BHŪṢṬHĀ BHŪTAPATIPRIYĀ | SAGUṆĀ


NIRGUṆĀ-S-DHIṢṬĀ NIṢṬHĀ KĀṢṬHĀ PRAKAŚINI |57|

dhaniṣṭhā dhanadā dhānyā vasudhā suprakāśinī | urvī gurvī


guruśreṣṭhā sadguṇā triguṇātmikā |58|
rājñāmājñā mahāprajñā saguṇā nirguṇātmikā |
mahākulīnā niṣkāmā sakāmā kāmajīvanī |59|

kāmadevakalā rāmābhirāmā śivanartakī |


cintāmaṇiḥ kalpalatā jāgratī dīnavatsalā |60|

kārttikī kṛtikā kṛtyā ayodhyā viṣamāsamā |


sumantra mantriṇī pūrṇā hlādinī kleśanāśinī |61|

trailokyajananī jyeṣṭhā mīmāṁsāmantrarūpiṇī |


tadāganimnajaṭharā śuṣkamāṁsāsthimālinī |62|

avantīmathurāhṛdayā trailokyapāvanakṣamā |
vyaktāvyaktātmikā mūrtiḥ śarabhī bhīmanādinī |63|

kṣemaṅkarī śaṅkarī ca sarvasammohakāriṇī |


ūrdhvatejasvinī klinnā mahātejasvinī tathā |64|

advaitabhoginī pūjyā yuvatī sarvamaṅgalā |


sarvapriyaṅkarī bhogyā dharaṇī piśitāśanā |65|
bhayaṁkarī pāpaharā niṣkalaṁkā vaśaṁkarī |
āśā tṛṣṇā candrakalā indrāṇī vāyuveginī |66|

sahasrasūryasaṁkāśā candrakoṭisamaprabhā |
niśumbhaśumbhasaṁhantrī raktabījavināśinī |67|

madhukaiṭabhahantrī ca mahiṣāsuraghātinī |
vahnimaṇdalamadhyasthā sarvasattvapratiṣṭhitā |68|

sarvācāravatī sarvadevakanyādhidevatā |
dakṣakanyā dakṣayajñanāśinī durgatāriṇī |69|

ijyā pūjyā vibhīrbhūtiḥ satkīrttirbrahmarūpiṇī |


rambhorūścaturākārā jayantī karuṇā kuhūḥ |70|.

manasvinī devamātā yaśasyā brahmacāriṇī |


siddhidā vṛddhidā vṛddhiḥ sarvādyā sarvadāyinī |71|

agādharūpiṇī dhyeyā mūlādhāranivāsinī |


ājñā prajñā pūrṇamanāścandramukhyanukūlinī |72|
vāvadūkā nimnanābhiḥ satyasandhā dṛdhavratā | ānvīkṣikī
daṇdanītistrayī tridivasundarī |73|

jvalinī jvālinī śailatanayā vindhyavāsinī |


pratyayā khecarī dhairyā turīyā vimalāturā |74|

pragalbhā vāruṇīcchāyā śaśinī visphuliṅginī |


bhaktiḥ siddhiḥ sadā prītiḥ prākāmyā mahimāṇimā |75|

DYNASTY OF VETALA

MARKANDEYA UVĀCA:

VĒTĀLASYA CA SĀNTĀṂ ŚRṆVANTU MUNISATTAMĀḤ.


YACCHTVĀ SARVAPĀPEBHYASTATKṢANĀDEVA HĪYATE. 1.

Markandeya said:

O best sages! now listen to the progeny of Vetāla. If one listen to


this one immediately gets rid of all sins instantly.
DAKṢASYA TANAYĀ CĀBHŪT SURABHIRNĀMA NĀMATAḤ ।
GAVĀM MĀTĀ MAHĀBHĀGĀ SARVALOKOPAKĀRIṆĪ

Daksha has a daughter, called Surathi. That illustrious Surabhi is


the mother of cows, who brings welfare to all people. 2

TASYĀṂ TU TAṆĀYA JĀGYĒ KĀŚYAPĀT TU PRAJAPATĒḤ. NĀMNĀ


SĀ RŌHIṆĪ ŚUBHRA SARVAKĀMĀDUDHĀ NṚ-ṆĀM. 3.

A daughter is born to her from Kasyapa, the progenitor of


people. She is called Rohini, who yields all desires of people. 3.

TASYĀṂ JĀGYĒ ŚUNAḤŚEPHĀNMUNERATITAPŌDHANĀT.


KĀMDHENURITI KHYĀTĀ SARVALAKSHANASAṄYUTĀ. 4.

Kamdhenu, who possesses all the auspicious signs is born to her


from Sunahsepha, a great ascetic. 4.

SĀ SITĀBHRAPRATIKĀŚĀ CHATURVĒDACHATUSHADĀ ।
STANAIŚCATURBHIRDHARMARTHAKĀM-PRASAVAKĀRIṆĪ. 5.
Kamadhenu resembles white clouds, her four legs represent the
four Vedas, and she yields dharma, artha, and Kama through her
four teats. 5.

SĀ SUVARṆAŚARĪRĀ TU KĀLENA MAHATĀ-SATĪ. NIRMALĀṂ


YAUVANAṂ PRĀPA KĀMDHENURMANOHARAM. 6.

The chaste Kamadhenu of golden hue, in course of time,


blossomed into youthfulness. 6

TĀṂ CHĀRĀNṬĪṂ MĒRŪPRṢTHE CĀRURŪPĀṂ SŪLĀKṢAṆĀM.


DADARŚĀ SĀ TU VETĀLAḤ KĀMUKAŚCĀBHYAPADYAT. 7.

Once Kamadhenu, who is with all auspicious signs, was moving


on the slope of the mountain Meru, and Vetāla had seen her and
became enamoured of her / He saw a beautiful and graceful
woman wandering on the mountain peak. 7.

तं कामुक
ं च वेतालं विदित्वा कामधेनुका । पशुधर्मा त् स्वयं भेजे तं पुत्रं शशभृद्धृतः ॥८॥

Kāmadhenu having observed Vetāla, son of Mahādeva licentuous


approached him of her own, due to her bovine nature and
enjoyed him carnally.

सोऽवाप तस्यां परममामोदं शङ्करात्मजः । सा चापि परमां तस्मिन् मुदमाणातिहर्षि ता


॥१॥

The son of Sankara derived great pleasure enjoying her sexually


and she was also highly satisfied taking him, and was delighted.

तयोः प्रवृत्ते सुरते तस्यां गर्भो ऽभवत् तदा । काले प्राप्ते तु सुषुवे कामधेनुर्म हावृषम् ॥१०॥

While the two were engaged in sexual intercourse she conceived


and in course of time gave birth to a bull. 10.

सोऽचिरेणेव कालेन सुमहान् वृषभोऽभवत् । महा कक


ु दसं युक्तश्चारुश्शृङ्गसमन्वितः
He within a short time, with a hum on his shoulder and

two fine horns on his head turned in to a big bull. उत्क्षिप्य


विचलत्-कर्ण युगलो दीर्घ वालधिः ।

कक
ु देन च शृङ्गाभ्यां कर्णा भ्यां स सिता भ्रवत् ॥१२॥ विचलन् ददृशे देवैः शृङ्गेरिव
सिताचलः । बेतालस्त्वकरोत् तस्य नाम शृङ्ग इति द्विजाः ॥१३॥

11

He with a long tail, shaky raised ears, a hump and pair of horns
resembied white clouds. Gods having seen him thus moving
wondered whether a white mountain has been moving. O twice
born ones! Vetāla named him Sriga.

स तु शृङ्गो ज्ञानशाली समाराधयदीश्वरम् । सोऽपि तुष्टो वरं तस्मै ददाविष्टं हरः प्रभुः
॥१४॥ तमेव वाहनं चक
्र े क
ृ त्वा देवतने वृषम् ।* मुचिरायुश्च बलवान् पृथिवीधारणे क्षमः
े तुः सोऽप्यभवत् प्रभोः । शृङ्गो भूत्वा मतो
॥१५॥ शृङ्गो नाम महातेजाः क
यस्माच्छङ्करस्य महात्मनः ॥१६॥ अतः शृङ्ग इति ख्यातिमथ प्राह महेश्वरः ।*

Śriga, as wise he was, propitiated Hara. Lord Hara became


pleased with him and granted him desired boons. Hara elevated
the body of the bull to a divine one and made him his mount. He
obtained the boons of living a long life, being capable of holding
the earth, to be the symbol of Lord Šiva by the name Śråga.
Because he is the symbol of Mahadeva he obtained the epithet
Sriga. 14-17a

स तु शृङ्गो महादेवे घ्यानासक्ते क्वचित् क्वचित् ॥१७॥ वरुणस्य गृहं गत्वा


सुरभेस्तनयास्तु याः। रूपयौवनसम्पन्ना भेजेऽलं सुरतेन ताः ॥१८॥

At times when Mahadeva used to be in deep meditation Sriga


often kept on visiting the abode of Varuna and had sexual
intercourse with the fine shaped youthful daughters of Surabhi.
17b-18

वरुणस्य गृहे गावः सर्व लक्षणसं युताः । तिष्ठन्ति सततं विप्रास्तासु तास् सुताः पुनः
॥१६॥

O Vipras! there are cows possessing all auspicious signs in the


abode of Varuna, and they gave birth to innumerable sons and
daughters. Their progeny and descendants spread all over the
world. 19
वह्वधस्तु च समुत्पन्नास्तेषां सूतिप्रसूतिभिः । सर्वं जगदिदं व्याप्तं तेभ्यो यज्ञं प्रवर्त ते
॥२०॥

आज्येन देवास्तुष्यन्ति यज्ञा बाज्ये प्रतिष्ठिताः । यज्ञाधीनमिदं सर्वं जगत्


स्थावरजङ्गमम् ॥२१॥

Gods become satisfied with clarified butter, sacrificies are


clarified-butter-oriented, the entire movable and immo- vable
world is also subservient to sacrificc. 21

तदाज्यं तु गवाधीनं ततः सर्वं गवि स्थितम् । तदिदं सकलं विश्वं गवाधीनं द्विजोत्तमाः
॥२२॥

Clarified butter is dependent on cows for emergence, hence, O


twice-borns! the entire world is dependent on cows. 22

वेतालस्य च ता गावो वं श्याः सर्व प्रि याः सदा । य इदं शृणुयान्नित्यं वेतालस्य महात्मनः
॥२३॥ वं शानां जन्म विप्रेन्द्राः स सुखी बलवान् भवेत् । न गावो नापि विभवास्तस्य
नश्यन्ति वे ववचित् ॥२४।॥ न च भूतपिशाचाद्यास्तं पश्यन्ति कदाचन । वेतालः सततं
त्रस्य रक्षामाचरति स्वयम् ॥२५॥
The cows born into the dynasty of Vetāla are popular. The O lord
of Vipras! Whoever always listens to the story relating to the birth
of the dynasty of Vetala, the great soul, he becomes bappy and
strong. Never his cows nor his wealth is destroyed. No bhūtas
(goblins) pisacas (ghoul) ever cast their evil eyes on him. Vetāla
himself always protects him. 23-25

KALIKA SHATANAM STOTRA

BHAIRAVA UVĀCA:

ŚATĀNAM PRAVAKṢYĀMI KĀLIKĀYĀ VARĀNĀNE. YASYA


PRAPAṬHANĀDDHĀGMĪ SARVATRA VIJAYĪ BHAVET. 1.

KĀLĪ KAPĀLINĪ KĀNTĀ KĀMADA KĀMASUNDARĪ. KĀLARĀTRIḤ


KĀLIKĀ CA KĀLABHAIRAVAPŪJITĀ. 2.

KURUKULLĀH KĀMINĪ CA KAMANĪYASWABHAVINI. KULĪNA


KULAKARTĪ CA KULAVARTMAPRAKAŚINĪ. 3.

KASTŪRĪRASANĪLĀ CA KĀMYĀ KĀMĀ KĀMASWARŪPIṆĪ |


KAKĀRAVARṆANILAYĀ KĀMADHENUH KARĀLIKĀ. 4.
KULAKĀNTĀ KARĀLASYĀ KĀMĀRTĀ CA KALĀVATĪ. KṚŚODARĪ
CA KĀMĀKHYA KAUMARĪ KULAPĀLINĪ. 5.


ु लजा क
ु लकन्या च कलहा क
ु लपूजिता । कामेश्वरी कामकान्ता क
ु जेश्वरगामिनी
॥६॥

कामदात्री कामहर्जी क
ृ ष्णा चैव कपर्दि नी । क
ु मुदा क
ृ ष्णदेहा च कालिन्दी

ु लपूजिता ॥ ७ ॥

काश्यपी क
ृ ष्णमाता च क
ु लिशाङ्गी कला तथा । क
्र ीं रूपा क
ु लगम्या च कमला

ृ ष्णपूजिता ॥ ८ ॥


ृ शाङ्गी किन्नरी कर्जी कलकण्ठी च कार्ति की । कम्बुकण्ठी कौलिनी च क
ु मुदा
कामजीविनी ॥ ९ ॥


ु लस्त्री कीर्ति का क
ृ त्या कीर्ति श्च क
ु लपालिका । कामदेवकला कल्पलता
कामाङ्गवर्धि नी ॥ १० ॥

क ु मुदप्रीता कदम्बक
ु न्ता च क ृ ष्णानन्दप्रदायिनी
ु सुमोत्सुका। कादम्बिनी कमलिनी क
॥ ११ ॥

ु मारीपूजनरता क
ु मारीगणशोभिता । क
ु मारीरञ्जनरता क
ु मारीव्रतधारिणी ॥ १२॥

कपालखट्वाङ्गधरा कालभैरवरूपिणी ॥ १३ ॥ कङ्काली कमनीया च


कामशास्त्रविशारदा । कोटरी कोटराक्षी च काशीक
ै लासवासिनी । कात्यायनी
कार्य करी काव्यशास्त्रप्रमोदिनी ॥ १४ ॥ कामाकर्ष णरूपा च कामपीठनिवासिनी ।
कङ्गिनी काकिनी क
्र ीडा क
ु त्सिता कलहप्रि या ॥ १५ ॥ कात्यायनी कार्य करी
काव्यशास्त्रप्रमोदिनी ॥ १४ ॥ कामाकर्ष णरूपा च कामपीठनिवासिनी । कङ्गिनी
काकिनी क
्र ीडा क ु ण्डगोलोद्भवप्राणा कौशिकी
ु त्सिता कलहप्रि या ॥ १५ ॥ क
कीर्ति वर्धि नी । क
ु म्भस्तनी कटाक्षा च काव्या कोकनदप्रि या ॥ १६ ॥ कान्तारवासिनी
कान्तिः कठिना क
ृ ष्णवल्लभा ।

इति ते कथितं देवि गुह्याद् गुह्यतरं परम् ॥ १७॥ प्रपठेद्य इदं नित्यं कालीनामशताष्टकम्
े षु देवेशि तस्यासाध्यं न विद्यते ॥ १८ ॥ प्रातःकाले च मध्याह्ने सायाने च सदा
। त्रिषु लोक
निशि । यः पठेत्परया भक्त्या कालीनामशताष्टकम् ॥ १९ ॥ कालिका तस्य गेहे च
ु रुते सदा। शून्यागारे श्मशाने वा प्रान्तरे जलमध्यतः ॥ २० ॥ वह्निमध्ये च
सं स्थानं क
सं ग्रामे तथा प्राणस्य सं शये। शताष्टक
ं जपन्मन्त्री लभते क्षेममुत्तमम् ॥ २१ ॥ कालीं
ै ः । साधकः सिद्धिमाप्नोति कालिकायाः प्रसादतः
सं स्थाप्य विधिवत्स्तुत्वा नामशताष्टक
॥ २२ ॥

UCCHIṢṬA GAṆAPATI KAVACAM

DEVYUVĀCHA:

DEVA-DEVA JAGAN-NĀTHA, ŚṚIṢṬI-STHITI-LAYĀT-MAKA ।


देवदेव जगन्नाथ सृष्टिस्थितिलयात्मक ।

VINĀ DHYĀNAṂ VINĀ MAṄTRAṂ VINĀ HOMAM VINĀ JAPAM ॥ 1


विना ध्यानं विना मन्त्रं विना होमं विना जपम् ॥ १ ॥

YENA SMARAṆA-MĀTREṆA, LABHYATE CHĀSHU CHINTITAM ।

येन स्मरणमात्रेण लभ्यते चाशु चिन्तितम् ।

TADEVA ŚROTUMICCHĀMI, KATHAYASWA JAGATPRABHO ॥ 2 ॥

तदेव श्रोतुमिच्छामि कथयस्व जगत्प्रभो ॥ 2.

ĪSHWARA UVĀCA |

ŚHṚṆU DEVI PRAVAKṢYĀMI, GUHYĀD-GUHYA-TARAṂ MAHAT |


श्रृणु देवि प्रवक्ष्यामि गुह्याद्गुह्यतरं महत् |

उच्चिष्ट गणनाधस्य कवचं सर्व सिद्धिदं || 3.

UCCHHIṢṬA GAṆA-NĀDHASYA, KAVACAṂ SARVA-SIDDHIDAṂ ||


3.

ALPĀYĀSAIRVINĀ KASHHṬAIRJAPA-MĀTREṆA SIDDHIDAṂ |

EKĀNTE NIRJANE ARAṆYE GAHVARE CA RAṆĀṄGAṆE || 4.

अल्पायासैर्वि ना कष्टैर्ज पमात्रेण सिद्धिदं |

एकान्ते निर्ज ने अरण्ये गह्वरे च रणाङ्गणे || 4.

SIṄDHUTĪRE CA GĀṄGĀYAH KŪLE VṚIKSHHATALE JALE |

SARVADEVĀLAYE TĪRTHE-LABDHWĀ SAMYAK JAPAṂ CHARET ||


5.
सिं धुतीरे च गाङ्गाये क
ू ले वृक्षतले जले |

सर्व देवालये तीर्थे लब्ध्वा सम्यक


् जपं चरेत् || 5.

SNĀNAŚAUCĀDIKAṂ NĀSTI NĀSTI NIRBANDHANAṂ PRIYE |

DĀRIDRYĀṄTA-KARAṂ ŚĪGHRAṂ SARVATATVAṂ JANAPRIYE || 6.

स्नानशौचादिक
ं नास्ति नास्ति निर्ब न्धनं प्रि ये |

दारिद्र्यांत-करं शीघ्रं सर्व तत्वं जनप्रि ये || 6.

SAHASRASHAPATHAṂ KṚITVĀYADI SNEHO'STI MĀṂ PRATI |

NIṄDAKĀYA KUŚISHHYĀYA KHALĀYA KUṬILĀYA CA || 7.

्र शपथं क
सहस ृ त्वायदि स्नेहोस्ति मां प्रति |

निं दकाय क
ु शिष्याय खलाय क
ु टिलाय च || 7.
DUṢṬĀYA PARAŚIṢYĀYA GHĀTAKĀYA ŚAṬHĀYA CHA |

VAÑCHAKĀYA VARAGHNĀYA BRĀHMAṆĪGAMANĀYA CA || 8.

दुष्टाय परशिष्याय घातकाय शठाय च |

वञ्चकाय वरघ्नाय ब्राह्मणीगमनाय च || 8.

ASHAKTĀYACHA KRŪRĀYA GURUDROHARATĀYA CHA |

NA DĀTAVYAṂ NA DĀTAVYAṂ NA DĀTAVYVAṂ KADĀCHANA || 9.

अशक्तायच क
्र ू राय गुरुद्रोहरताय च |

न दातव्यं न दातव्यं न दातव्यवं कदाचन || 9

GURUBHAKTĀYA DĀTAVYAṂ, SACHCHHISHHYĀYA


VIŚHESHHATAḤ |
TEṢĀṂ SIDHYANTI ŚĪGHREṆA, HYANYATHĀ NA CA SIDHYANTI ||
10.

गुरुभक्ताय दातव्यं सच्छिष्याय विशेषतः |

तेषां सिध्यन्ति शीघ्रेण ह्यन्यथा न च सिध्यन्ति || 10.

GURU SAṄTUṢHHṬI MĀTREṆA KALAU PRATAKṢHHA SIDDHIDAM


|

DEHOCCHIṢHHṬAI~PRAJAPTAVYAṂ,
TATHOCCHIṢHHṬAIR-MAHĀMANUḤ || 11.

गुरु सं तुष्टि मात्रेण कलौ प्रतक्ष सिद्धिदम् |

देहोच्छिष्टै प्रजप्तव्यं तथोच्छिष्टैर्म हामनुः || 11.

ĀKĀŚE CA PHALAṂ PRĀPTAṂ NĀNYATHĀ VACHANAṂ MAMA |

EṢĀ RĀJAVATĪ VIDYĀ VINĀ PUṆYAṂ NA LABHYATE || 12.


आकाशे च फलं प्राप्तं नान्यथा वचनं मम |

एषा राजवती विद्या विना पुण्यं न लभ्यते || 12.

ATHA VAKṢYĀMI DEVEŚI KAVACAṂ MAṄTRAPŪRVAKAM |

YENA VIGYĀNA-MĀTREṆA, RĀJA-BHOGA-PHALA-PRADAM || 13.

अथ वक्ष्यामि देवेशि कवचं मं त्रपूर्व कम् |

यएन विज्ञानमात्रेण राजभोगफलप्रदम् || 13.

Ṛ-ṢIRME GAṆAKAḤ~PĀTU, ŚHIRASI CA NIRANTARAM |

TRĀHI MĀṂ DEVI GĀYATRĪ CANDO/CANDASCA ṚṢIḤ~SADĀ


MUKHE || 14.

ऋषिर्मे गणकः पातु शिरसि च निरन्तरम् |


त्राहि मां देवि गायत्री छन्दो ऋषिः सदा मुखे || 14

HṚ-DAYE PĀTU MĀṂ NITYAṂ UCCHIṢṬA GAṆADEVATĀ |

GU-HYE-RAKṢATU TADBĪJAṂ, SWĀHĀŚHAKTIŚCA PĀDAYOḤ ||


15.

हृदये पातु मां नित्यं उच्छिष्ट गणदेवता |

गुह्येरक्षतु तद्बीजं स्वाहाशक्तिश्च पादयोः || 15.

KĀMAKOLA-KA SARVĀṄGE VINIYOGAŚCA SARVADĀ |

PĀR-ŚWA-DWAYE SADĀ PĀTU SWAŚAKTIṂ GAṆANĀYAKAḤ || 16.

कामकीलक सर्वा ङ्गे विनियोगश्च सर्व दा |

पार्श्व द्वये सदा पातु स्वशक्तिं गणनायकः


ŚIKHĀYĀṂ PĀTU TADBĪJAṂ BHRŪMADHYE TĀRABĪJAKAṂ |

HASTIVAKTRAŚCA ŚIRASI LAṂBODARO LALĀṬAKE || 17.

शिखायां पातु तद्बीजं भ्रूमध्ये तारबीजक


ं |

हस्तिवक्त्रश्च शिरसि लं बोदरो ललाटक


े || 17.

UCCHIṢṬO NE-TRA-YOḤ~PĀTU, KARṆAU PĀTU MAHĀTMANE |

PĀŚĀṄKUŚA MAHĀBĪJAṂ NĀSIKĀYĀṂ CA RAKṢATU || 18.

उच्छिष्टो नेत्रयोः पातु कर्णौ पातु महात्मने |

पाशांक
ु श महाबीजं नासिकायां च रक्षतु || 18.

BHŪTĪŚHWARAḤ~PARAḤ~PĀTU, ĀSYAṂ JIHVĀṂ SWAYAṂ VAPUḤ


|

TADBĪJAṂ PĀTU MĀṂ NITYAṂ GRĪVĀYĀṂ KANṬHADEŚHAKE || 19.


भूतीश्वरः परः पातु आस्यं जिह्वां स्वयं वपुः |

तद्बीजं पातु मां नित्यं ग्रीवायां कन्ठदेशक


े || 19.

GAṂ BĪJAṂ CHA TATHĀ RAKṢHHET-TATHĀ TWAG-RE CHA


PṚIṢṬAKE |

SARVAKĀMAŚHCHA HṚT PĀTU, PĀTU MĀṂ CHA KARADVAYE ||


20.

गं बीजं च तधा रक्षेत्तथा त्वग्रे च पृष्टक


े |

सर्व कामश्च हृत् पातु पातु मां च करद्वये || 20.

UCCHHIṢHHṬĀYA CHA HṚDAYE, VAHNI BĪJAṂ TATHODARE |

MĀYĀBĪJAṂ TATHĀ KAṬYĀṂ, DWAU ŪRŪ SIDDHIDĀYAKAḤ || 21.

उच्छिष्टाय च हृदये वह्नि बीजं तथोदरे |


मायाबीजं तथा कट्यां द्वौ ऊरू सिद्धिदायकः || 21.

JAṄGHĀYĀṂ GAṆANĀTHAŚCA, PĀDAU PĀTU VINĀYAKAḤ |

ŚIRASAḤ~PĀDAPARYANTAṂ UCCHIṢHHṬA GAṆANĀYAKAḤ || 22.

जं घायां गणनाथश्च पादौ पातु विनायकः |

शिरसः पादपर्य न्तं उच्छिष्ट गणनायकः || 22.

ĀPĀDAMASTAKĀNTAṂ CA UMĀPUTRAŚCA PĀTU MĀM |

DIŚO-S-AṢṬAU CHA TATHĀKĀŚE PĀTĀLE VIDI ŚĀṢṬAKE || 23.

आपादमस्तकान्तं च उमापुत्रश्च पातु माम् |

दिशोऽष्टौ / दिशो अष्टौ च तथाकाशे पाताले विदि शाष्टक


े || 23.
AHARNIŚHAṂ CA MĀṂ PĀTU MADACAÑCALALOCANAḤ |

JALE-S-ANALE CA SAṄGRĀME DUṢṬA KĀRĀGṚHE VANE || 24.

अहर्नि शं च मां पातु मदचञ्चललोचनः |

जले अनले च सं ग्रामे दुष्ट कारागृहे वने || 24.

RĀJA-DWĀRE GHORA-PĀTHE PĀTU MĀṂ GAṆANĀYAKAḤ |

IDAṂ TU KAVACAṂ GUHYAṂ MAMA VAKTRĀDWINIRGATAM ||


25.

राजद्वारे घोरपथे पातु मां गणनायकः |

इदं तु कवचं गुह्यं मम वक्त्राद्विनिर्ग तम् || 25.

TRAILOKYE SATATAṂ PĀTU, DWIBHUJAŚCA CATURBHUJAḤ |

BĀHYAM-BHYAṄTARAṂ PĀTU, SIDDHI-BUDDHIR-VINĀYAKAḤ ||


26.

त्रैलोक्ये सततं पातु द्विभुजश्च चतुर्भु जः |

बाह्यम्भ्यं तरं पातु सिद्धिबुद्धिर्वि नायकः || 26.

SARVA-SIDDHI PRADAṂ DEVI KAVACHAM ṚIDDHI-SIDDHIDAM |

EKĀṄTE PRAJAPENMAṄTRAṂ KAVACHAṂ YUKTI SAṂYUTAM ||


27.

सर्व सिद्धि प्रदं देवि कवचम ऋद्धिसिद्धिदम् |

एकांते प्रजपेन्मं त्रं कवचं युक्ति सं युतम् || 27.

IDAṂ RAHASYAṂ KAVACHAṂ UCCHHIṢHHṬA GAṆANĀYAKAM |

SARVA-KARMASU DEVEŚHHI IDAṂ KAVACHANĀYAKAṂ || 28.

इदं रहस्यं कवचं उच्छिष्ट गणनायकम् |


सर्व कर्म सु देवेशि इदं कवचनायक
ं || 28.

ETAT KAVACHA MĀHĀTMYAṂ, VARṆITUṂ NAIVA ŚHAKYATE |

DHARMĀRTHAKĀMA MOKṢHHAṂ CHA, NĀNĀPHALA PRADAṂ


NṚIṆĀM || 29.

एतत् कवच माहात्म्यं वर्णि तुं नैव शक्यते |

धर्मा र्थ काम मोक्षं च नानाफल प्रदं नृणाम् || 29.

ŚHIVAPUTRAḤ~SADĀ PĀTU PĀTU MĀṂ SURĀRCHITAḤ |

GAJĀNANAḤ~SADĀ PĀTU, GAṆARĀJAŚCHA PĀTU MĀM || 30.

शिवपुत्रः सदापातु पातु पातु मां सुरार्चि तः |

गजाननः सदापातु गणराजश्च पातु माम् || 30.


SADĀ ŚAKTIRATAḤ~PĀTU PĀTU MĀṂ KĀMAVIHVALAḤ |

SARVĀBHARAṆA BHŪṢĀḌHYAḤ PĀTU MĀṂ SINDŪ-RĀRCITAḤ ||


31.

सदा शक्तिरतः पातु पातु मां कामविह्वलः |

सर्वा भरण भूषाढ्यः पातु मां सिन्दूरार्चि तः || 31

PAÑCAMODAKARAḤ~PĀTU PĀTU MĀṂ PĀRVATĪ SUTAḤ |

PĀŚĀṄKUŚADHARAḤ~PĀTU PĀTU MĀṂ CHA DHANEŚWARAḤ ||


32.

पञ्चमोदकरः पातु पातु मां पार्व ती सुतः |

पाशांक
ु शधरः पातु पातु मां च धनेश्वरः || 32.

GADĀDHARAḤ~SADĀ PĀTU PĀTU MĀṂ KĀMAMOHITAḤ |


NAGNANĀRĪRATAḤ~PĀTU PĀTU MĀṂ CHA GAṆEŚWARAḤ || 33.

गदाधरः सदा पातु पातु मां काममोहितः |

नग्ननारीरतः पातु पातु मांच गणेश्वरः || 33.

AKṢAYAṂ VARADAḤ~PĀTU, ŚAKTIYUKTAḤ~ SADĀ-S-VATU |

BHĀLACANDRAḤ~SADĀ PĀTU, NĀNĀRATNA VIBHŪṢITAḤ || 34.

अक्षयं वरदः पातु शक्तियुक्तः सदावतु |

भालचन्द्रः सदापातु नानारत्न विभूषितः || 34.

UCCHIṢṬA GAṆANĀTHAŚCA, MADĀGHŪR-ṆITALOCANAḤ |

NĀRĪYONI RASĀSWĀDAḤ PĀTU MĀṂ GAJA-KAR-ṆA-KAḤ || 35.

उच्छिष्ट गणनाथश्च मदाघूर्णि तलोचनः |


नारीयोनि रसास्वादः पातुमां गजकर्ण कः || 35.

PRA-SAN-NAVA-DA-NAḤ~PĀTU PĀTU MĀṂ


BHAGA-VAL-LA-BHAḤ |

JAṬĀDHARAḤ~SADĀ PĀTU PĀTU MĀṂ CA KIRĪṬIKAḤ || 36.

प्रसन्नवदनः पातु पातु मां भगवल्लभः |

जटाधरः सदा पातु पातु मां च किरीटिकः || 36.

PADMĀSANAḤ~STHITAḤ~PĀTU, RAKTAVARṆAŚCA PĀTU MĀM |

NAGNA-SĀMA MADON-MATTAḤ PĀTU MĀṂ GAṆADEIVATAḤ ||


37.

पद्मासनः स्थितः पातु रक्तवर्ण श्च पातु माम् |

नग्नसाम मदोन्मत्तः पातु मां गणद


ै वतः || 37.
VĀMĀṄGE SUṄDARĪYUKTAḤ PĀTU MĀṂ MANMATHAPRABHUḤ |

KṢETRAPAḤ~PIŚITAṂ PĀTU, PĀTU MĀṂ ŚṚTIPĀṬHAKAḤ || 38.

वामाङ्गे सुंदरीयुक्तः पातु मां मन्मथप्रभुः |

क्षेत्रपः पिशितं पातु पातु मां श्रृतिपाठकः || 38.

BHŪṢAṆĀḌHYASTU MĀṂ PĀTU NĀNĀBHOGA SAMANVITAḤ |

SMITĀNANAḤ~SADĀ PĀTU ŚRĪ GAṆEŚA KULĀNVITAḤ || 39.

भूषणाढ्यस्तु मां पातु नानाभोग समन्वितः |

स्मिताननः सदा पातु श्री गणेश क


ु लान्वितः || 39.

ŚRĪRAKTA CHANDANAMAYAḤ SULAKṢAṆA GAṆEŚWARAḤ |


ŚWETĀRKA GAṆANĀTHAŚCHA HARIDRĀ GAṆANĀYAKAḤ || 40.

श्रीरक्त चन्दनमयः सुलक्षण गणेश्वरः |

श्वेतार्क गणनाथश्च हरिद्रा गणनायकः || 40.

PĀRA-BHADRA-GAṆEŚAŚCHA PĀTUSAPTA GAṆEŚWARAḤ |

PRAVĀLAKA GAṆĀDHYAKṢO GAJADAṄTO GAṆEŚWARAḤ || 41.

पारभद्रगणेशश्च पातुसप्त गणेश्वरः |

प्रवालक गणाध्यक्षो गजदंतो गणेश्वरः || 41.

HARABĪJA GAṆEŚAŚCHA BHADRĀKṢA GAṆANĀYAKAḤ |

DIVYAUṢADHI SAMUDBHŪTO GAṆEŚAŚCHINTITAPRADAḤ || 42.

हरबीज गणेशश्च भद्राक्ष गणनायकः |


दिव्यौषधि समुद्भूतो गणेशश्चिन्तितप्रदः || 42

LAVAṆASYA GAṆĀDHYAKṢO MṚTTIKĀGAṆANĀYAKAḤ |

TAṆḌULĀKṢA GAṆĀDHYAKṢO GOMAYAŚCHA GAṆEŚWARAḤ ||


43.

लवणस्य गणाध्यक्षो मृत्तिकागणनायकः |

ु लाक्ष गणाध्यक्षो गोमयश्च गणेश्वरः || 43.


तण्ड

SPHAṬIKĀKṢA GAṆĀDHYAKṢO RUDRĀKṢA GAṆADAIVATAḤ |

NAVARATNA GAṆEŚAŚCHA ĀDIDEVO GAṆEŚWARAḤ || 44.

स्फटिकाक्ष गणाध्यक्षो रुद्राक्ष गणद


ै वतः |

नवरत्न गणेशश्च आदिदेवो गणेश्वरः || 44.


PAÑCHĀNANAŚCHATURVAKTRAḤ ṢAḌĀNANA GAṆEŚWARAḤ |

MAYŪRAVĀHANAḤ~PĀTU PĀTU MĀṂ MŪṢAKĀSANAḤ || 45.

पञ्चाननश्चतुर्व क्त्रः षडानन गणेश्वरः |

मयूरवाहनः पातु पातु मां मुषकासनः || 45.

PĀTU MĀṂ DEVA DEVEŚAḤ PĀTU MĀṂ ṚṢI-PŪJITAḤ |

PĀTU MĀṂ SARVADĀ DEVO DEVA-DĀNAVA-PŪJITAḤ || 46.

पातु मां देव देवेशः पातु मां ऋषिपूजितः |

पातु मां सर्व दा देवो देवदानवपूजितः | 46

TRAILOKYA-PŪJITO DEVAḤ PĀTU MĀṂ CHA VIBHUḤ PRABHUḤ |

RAṄGASTHAṂ CHA SADĀ PĀTU SĀGARASTHAṂ SADĀ-S-VATU ||


47.
त्रैलोक्यपूजितो देवः पातु मां च विभुः प्रभुः |

रंगस्थं च सदापातु सागरस्थं सदाऽवतु || 47.

BHŪMISTHAṂ CHA SADĀ PĀTU PĀTĀḺASTHAṂ CHA PĀTU MĀM |

ANTARIKṢE SADĀ PĀTU ĀKĀŚASTHAṂ SADĀ-S-VATU || 48.

भूमिस्थं च सदा पातु पाताळस्थं च पातु माम् |

अन्तरिक्षे सदापातु आकाशस्थं सदावतु || 48.

CHATUṢPATHE SADĀ PĀTU TRIPATHASTHAṂ CHA PĀTU MĀM |

BILVASTHAṂ CHA VANASTHAṂ CHA PĀTU MĀṂ


SARVATASTANAM || 49.

चतुष्पथे सदा पातु त्रिपथस्थं च पातु माम् |


बिल्वस्थं च वनस्थं च पातुमां सर्व तस्तनम् || 49.

RĀJADWĀRASTHITAṂ PĀTU PĀTU MĀṂ ŚĪGHRA-SIDDHIDAḤ |

BHAVĀNĪ PŪJITAḤ~PĀTU BRAHMA VIṢṆU ŚIVĀRCHITAḤ || 50.

राजद्वारस्थितं पातु पातु मां शीघ्रसिद्धिदः |

भवानी पूजितः पातु ब्रह्म विष्णु शिवार्चि तः || 50.

IDAṂ TU KAVACAṂ DEVI PAṬHANĀTSARVA SIDDHIDAṂ |

UCCHIṢṬA-GAṆANĀTHASYA SAMAṄTRAṂ KAVACAṂ PARAM ||


51.

इदं तु कवचं देवि पठनात्सर्व सिद्धिदं |

उच्छिष्ट गणनाथस्य समं त्रं कवचं परम् || 51.


SMARAṆĀD-BHŪBHUJA-TVAṂ CA, LABHATE SĀṄGATĀṂ
DHRUVAM |

VĀCAH~SIDDHIKARAṂ ŚĪGHRAṂ PARASAINYA VIDĀRAṆAM || 52.

स्मरणाद्भूभुजत्वं च लभते साङ्गतां ध्रुवम् |

वाच: सिद्धिकरं शीघ्रं परसैन्य विदारणम् || 52.

PRĀTAR-MADHYĀHNA SĀYĀHNE DIVA RĀTRAU PAṬHENNARAḤ |

CATURDHYĀṂ DIVASE RĀTRAU PŪJANE MĀNADĀYAKAM || 53.

प्रातर्म ध्याह्न सायाह्ने दिवारात्रौपठेन्नरः |

चतुर्ध्यां दिवसे रात्रौ पूजने मानदायकम् || 53.

SARVA-SAUBHĀGYADAṂ ŚĪGHRAṂ DĀRIDYĀRṆAVAGHĀTAKAM |

SUDĀRA SUPRAJĀSAUKHYAṂ, SARVA-SIDDHIKARAṂ NṚṆĀM ||


54.

सर्व सौभाग्यदं शीघ्रं दारिद्यार्ण वघातकम् |

सुदार सुप्रजासौख्यं सर्व सिद्धिकरं नृणाम् || 54.

JALE-S-THAVĀNALE-S-RAṆYE, SINDHUTĪRE SARITTAṬE |

ŚMAŚĀNE DŪRADEŚE CA, RAṆE PARVATA-GAHVARE || 55.

जलेथवानले रण्ये सिन्धुतीरे सरित्तटे |

श्मशाने दूरदेशे च रणे पर्व त गह्वरे || 55.

RĀJADWĀRE BHAYE GHORE, NIRBHAYO JĀYATE DHRUVAM|

SĀGARE CHA MAHĀŚĪTE, DURBHIKṢE DUṢṬA-SAṄKAṬE || 56.

राजद्वारे भये घोरे निर्भ यो जायते ध्रुवम् |


सागरे च महाशीते दुर्भि क्षे दुष्ट सङ्कटे || 56.

BHŪTA-PRETA-PIŚHĀCHĀDI, YAKṢHHARĀKṢHHASAJE BHAYE |

RĀKṢASĪ-YAKṢIṆĪKRŪRĀ, ŚĀKINĪ ḌĀKINĪ-GAṆĀḤ || 57.

भूत प्रेत पिशाचादि यक्षराक्षसजे भये |

राक्षसी यक्षिणीक
्र ू रा शाकिनी डाकिनी गणाः || 57.

RĀJA-MṚTYU-HARAṂ DEVI KAVACAṂ KĀMADHENUVAT |

ANANTA-PHALADAṂ DEVI SATI MOKSHHAṂ CHA PĀRVATI || 58.

राजमृत्युहरं देवि कवचं कामधेनुवत् |

अनन्त फलदंदेवि सति मोक्षं च पार्व ति || 58.

KAVACENA VINĀ MAṄTRAṂ, YO JAPED GAṆANĀYAKAM |


IHA-JANMANI PĀPIṢṬHO JANMĀNTE MŪSHHAKO BHAVET || 59.

कवचेन विना मन्त्रं यो जपेद् गणनायकम् |

इहजन्मनि पापिष्ठो जन्मान्ते मूषको भवेत् || 59.

ITI PARAMARAHASYAṂ DEVA-DEVĀRCHANAṂ CHA,


KAVACHA-PARAMADIVYAṂ PĀRVATĪ PUTRA-RŪPAM |

PAṬHATI PARAMA-BHOGAIŚWARYA MOKSHHAPRADAṂ CHA


LABHATI SAKALA-SAUKHYAṂ SHAKTI-PUTRA-PRASĀDĀT || 60.

इति परमरहस्यं देव देवार्च नं च कवच परमदिव्यं पार्व ती पुत्ररूपम् |

पठति परमभौगैश्वर्य मोक्षप्रदं च लभति सकलसौख्यं शक्तिपुत्रप्रसादात् || 60.

MAHAKALI SHATANAMA STOTRA

MAHĀKĀLĪ JAGADDHĀTRĪ JAGANMĀTĀ JAGANMAYĪ |


JAGADAMBĀ JAGATSĀRĀ JAGADĀNANDAKĀRINĪ |1|
JA-GAD-VI-DHWAṄSINĪ GAURĪ DUHKHA-DĀRIDRYA-NĀŚINĪ |
BHAIRAVABHĀVINĪ BHĀVĀNANTĀ SĀRASVATAPRADĀ |2|

CHATUR-VARGA-PRADĀ SĀ-DHWĪ
SARVA-MAṄGALA-MAṄGALĀ | BHAD-RA-KĀLĪ VIŚĀ-LĀKSHĪ
KĀMA-DATRĪ KALĀT-MI-KĀ |3|

NĪLA-VĀṆĪ MAHĀ-GAURA-SARVĀNGĀ SUNDARĪ-PARĀ |


SARVASAMPATPRADĀ BHĪMANĀDINĪ VARAVARNIṆĪ |4|

VARĀROHĀ ŚIVARUHĀ MAHIṢĀSURAGHĀTINĪ |


ŚIVAPŪJYĀ ŚIVAPRĪTĀ DĀNAVENDRAPRAPŪJITĀ |5|

SARVAVIDYĀMAYĪ SHARVASARVĀBHĪṢṬAPHALAPRADĀ |
KOMALĀNGĪ VIDHĀTRĪ CA VIDHĀTR-VARADĀYINĪ |6|

PŪRṄENDUVADANĀ NĪLAMEGHAVARNNA KAPALINĪ |


KURUKULLĀ VIPRACHITTĀ KĀNTACHITTĀ MADONMADĀ |7|

MATTĀṄGĪ MADANAPRĪTĀ MĀGHŪRNNITALOCHANĀ |


MADOTTĪRNNĀ KHARPARĀ-SINARA-MUṆDDAVILĀSINĪ |8|
NARAMUṆDDASRAJĀ DEVĪ KHADDGAHASTĀ BHAYĀNAKĀ |
ATTAHĀSAYUTĀ PADMĀ PADMARĀGOPASHOBHITĀ |9|

VARĀBHAYAPRADĀ KALĪ KĀLARĀTRISWARŪPINĪ | SWADHĀ


SWĀHĀ VAṢATTKĀRĀ SHARADINDUSAMAPRABHĀ ||

SHARATJYOTSRA CA SAṄHLĀDĀ VIPARĪTARATĀTURĀ |


MUKTAKESHĪ CHIN-NAJATTA JATTĀJŪTTAVILĀSINĪ ||

SARVA/SARPARĀJAYUTĀ BHĪMĀ SARVA/SARPARĀJOPARI-STHITĀ


| SHMASHĀNASTHĀ MAHĀNANDISTUTĀ SAṄDĪPTALOCANĀ ||

SHAVĀSANARATĀ NANDĀ SIDDHACHĀRANNASEVITĀ |


BALIDĀNAPRIYĀ GARBHĀ BHŪRBHUVAH SWAH~SWARŪPINNĪ ||

GĀYATRĪ CHAIVA SĀVITRĪ MAHĀNĪLASARASWATĪ |


LAKSHMIRLAKSHANNASAṄYUKTĀ SARVALAKSHANNALAKSHITĀ
||

VYĀGHRACHARMĀVR-ITĀ MEDHYĀ TRIVALĪVALAYĀÑCHITA |


GANDHARVAIH SAṄSTUTĀ SĀ HI TATHĀ CHENDĀ MAHĀPARĀ ||
PAVITRĀ PARAMĀ MĀYĀ MAHĀMĀYĀ MAHODAYĀ | ITI TE
KATHITAM DIVYAM, SHATAM NĀMNĀM MAHESHWARI ||

The Hundred Names of Kālī

O Devī, you are the measure and you measure. You are beyond
measure and measurer. You are one in many forms. You are the
form of the universe. I bow to you – Kaulavali Tantra.

Patala 23. Śrī Devī said: Before, O Deva, when engaged in


amorous play, you mentioned the 100 names of Mahākālī. Lord,
speak of this to me. Śrī Bhairava said: Well asked, Mahādevi, I will
tell you that hasn’t been told before. Varārohe Sundari, you
should hide it like your own yoni. [1-2]

Mohini, you who are as dear to me as life itself, I could not live for
an instant without you, Parameshvari. [3]

Like sight is inherent in the sun and as ghee is inherent in milk, so


I, the Nātha am everywhere present in you. [4]
Listen Devī, I will speak to you of the japa giving all knowledge.
Sadāśiva is the ṛṣi, it is said; Cchanda is the metre, [5] the devatā
is Bhairavī Devī, bestowing the four aims of mankind.

The application is that it gives all knowledge. [6]

Mahākali Jagadhatri (creator of the world) Jaganmata (mother of


the world) Jaganmayi (consisting of the world) Jagadamba
(world mother) Jagatsara (essence of the world)
Jagadanandakarini (cause of bliss in the world) [7]

Jagadvighnasini (destroyer of world obstacles) Gauri (golden


one) Dukhadaridyanashini (destroyer of unhappiness and
poverty) Bhairavabhavini Bhavananta Sarasvataprada (bestower
of eloquence). [8]

Chaturvargaprada (giver of the four aims) Sadhvi (holy)


Sarvamangalamangala (greatest fortune of all) Bhadrakali Vilakshi
Kamadatri (giving desires) Kalatmika (self of kalas) [9]

Nilavani (blue Sarasvati) Mahāgaurasarvanga (greatly golden in all


limbs) Sundaripara (supremely beautiful) Sarvasampatprada
(giver of all prosperity) Bhimanadini (sounding terrifying)
Varavarnini [10]

Vararoha Shivaruha (riding Shiva) Mahishasuradhatini Shivapujya


(worshipped by Shiva) Shivaprita (loved by Shiva)
Danavendraprapujita (worshipped by Danavas)[11]

Sarvavidyamayi (consisting of all vidya)


Sarvasarvabhisthaphalaprada (giver of the fruit of every possible
desire) Komalangi (soft of limbs) Vidhatri (creatrix)
Vidhatrivaradayini (giver of boons in creation) [12]

Purnenduvadana (with a face like the full moon) Nilameghavarna


(the colour of a blue rain-cloud) Kapalini

Kurukulla Viprachitta Kantachitta Madonmada (drunk with desire)


[13]

Matangi (elephant lady) Madanaprita Madaghurnitalochana (eyes


full of desire) Madottirna Kharparasinaramundavilasini [14]
Naramundasraja (with a necklace of men's heads) Devī
Khadgahasta (holding a cleaver) Bhayanaka (giving fear)
Attahasayuta (laughing loudly) Padma (lotus)
Padmaragopashobhita [15]

Karabhayaprada (hand removing fear) Kālī Kalaratrisvarupini


(true form of the night of time) Svadha Svaha Vashatkara
Saradindusamaprabha (as bright as the autumn moon)[16]

Sharatjyotsna (light of the autumn moon) Samhlada


Viparitaratatura (addicted to taking the superior sexual role)
Muktakeshi (dishevelled of hair) Cchinnajata Jatajutavilasini [17]

Sarvarajayutabhima Sarvarajoparistatha Shmashanstha (dwelling


in the cremation ground) Mahānandistuta (praised by
Mahānandi) Samdiptalochana [18]

Shavasanarata (addicted to the corpse asana) Nanda


Siddhacharanasevita (served by Siddhacharas) Balidanapriya
(fond of animal sacrifice) Garbha (the womb)
Bhurbhuvasvahsvarupini (true form of Bhurbhuvahsvar)[19]
Gayatri Savitri Mahānilasarasvati
Lakshmirlakshanasamyukta (showing all the signs of Lakshmi)
Sarvalakshanalakshita (having every single characteristic)[20]

Vyaghracharmavrita (wearing tiger skin) Madhya


Trivalivalayanchita Gandharvaihsamstutasa (praised by the
Gandharvas) Inda Mahapara (greatly supreme one) [21]

Pavitra Parama (supreme) Maya Mahāmaya Mahodaya.


Maheshvari, so to you are declared the 100 celestial names [22]

Whosoever reads these at morning time for certain gains a


treasure. Here in this world, he is happy and afterwards attains
union with Devī. [23]

He cannot be subjugated by siddhas, aughas, all which moves


and does not move, whether they move on earth, in space or in
heaven. [24] The names are called ‘Boon’, Maheshani and one
may give up the 1000 (names). [25] One should recite the 100
(names) Devī, the giver of the fruit of the four aims (of mankind).
O Parameshani, without knowing these 100 names [26], there is
no siddhi from Mahākali in this Kālī Yuga.
One who recites with devotion gains good results, listen! [27] He
gains the resilts of hundreds of millions of Kalipujas. What use of
more words? He will become the desired. [28]

03 10 14 25 31 40

03 10 18 20 25 29 / 29 34 / 29 39

03 10 14 25 31 39 / 29 39 / 29 34

CHARGE/RECOVER PHONES FILES

NAPSGEAR/INDIAMART 4 VYVANSE, AQUABOLAN/SUSTANON, DUTASTERIDE,


AGOMELATINE, CAVERJECT/TRIMIX

MAHAGANAPATI STOTRA

Sri devi uvaaca

vinaa tapo vina dyanam vina homam vina japam

anaayasena vignesa priinanam vadha me prabo

maheswara uvaaca
mantra aksharavali stotram maha soubhaagya vartanam

durlabam tushta manasaam sulabam suddha cethasaam

maha ganapathi priitii prathi paataka manjasaa

kathayaami ganashroni karnaapyaa vadhamsaya

omkaara valayaakaaram, accha kallola maalikam

ai-kshavam chetasaa vanthe sindhum santukshitha svanam

sree manta mikshu jalathe antarapyuthitam numa:

manidwipam mahaakaaram maha kalpam mahodhayam

hri pradhena mahaathaamnaa thaamnaamiishe vibaakare


kalpo dyana stitam vandhe baasvanthan
manimandapam-----------------6

klipas-yaapi smaron maadhakaari srunggara shalini

tanmatye gana nathas-ya mani simhaasanam


baje----------------------------7

klau kalaabiri vaachaapis dhivraathi nava shaktipi

jushtam lipimayam padmam dharmaat yaashraya


maashraye-------------------8

ggambira miva tattraaptim vasantam traya sramandale

utsangka gata laxmiikam utyay tikmaamsu


paadalam----------------------------9

gatheshu kaarmugarujaa cakrambuja gunotpalai:


vrihyakra nija thantaakra kalashii maathulungga
kai--------------------------------10

nashasta varna vaasy-yasya daridriyas-ya vipanjakai:

eetair egadasa karaan alanggurvaana munmatham---11

paraa nandhamayam bakta pratyuha vyuha naasanam

paramaarta prabothaaptim pas-yaami gana nayakam-12

tatpura praspurat bilva mula peetha samaa aashrayau

ramaa ramesau vimrusaamya sesha shuba tayakau-----13

yena dhakshiina bagau-sta nyakrodha tala maashritam

saakalpam saayutham vandhe tam shaambam


parameshwaram----------------------------14
vara samboga ruchirau paschime pippala-ashraayau

ramaniyatarau vanthe rathi pushpa shilimugau-----15

ramamaanau ganesaa nottara tik bali niitale

bu butharaavu taaraapau baje buvana


baalagau--------=-----------------------------16

valamaana vapur jayothi gadaarita kaguptadi

hruthayaat yangga shad devi angga rakshaa kruthe


baje------------------------------17

ratha kaanda ruchi jyotsnaakaasa kanda sravanmatham

rutyaa slesha kruthaa motham aamotham deva


maashraye------------------------------18

talat kapola vikalan mata taaraa valaahakam


samrutti taditaslishtam pramotham hruthi baavaye--------19

sa kaantim kanti latikaa pari rapta tanum baje

buja prakanda sach chaayam sumugam kalpa paatapam20

vanthe tuntila mintaanaam candrakantala siithalaam

durmugam madhanaa vatyaa nirmitaa


lingganaamrutham------------------------------21

jamba vairi kirutaapyarchau jagatapyutha prathau

aham madhatravaa vigknau hataye tvenasaam sraye------22

nava srunggaara ruchirau namat sarva suraa surau

draavinii vigna kartaarau travayethaam daridrataam-23


methuram mouktikaa saaram varshantau bakti shaalinaam

vasuthaaraa sangka nithi vaak pushpaanjalipi stuma:----24

varshantau ratna varshana valat baala taba tvishau

varatau namataam vanthe vasudha padma sevathii---------25

samitaathi maha vyaathi saantaanandha karampithaa

braahmiyaathii kalaye shakti shakti naamabi vruttaye------26

maamavantu mahendraatyaa tikbaalaa tarpashaalina:

sam nathaa sree ganathiisam sa vaahaayutha shaktaya:-27

naviina pallavach chaayaa taayaata vapurujvalam

mehasvi madha nishyantha srotasvi gadakodaram---------28


yajamaana tanum yaaga rupinam yaknya puurusham

yamam yamavathaa marcyam yatna baajaa ma durlabam---29

svaaras-ya paramanandha swaroopam svaya mutgatham

swayam vetyam swayam shaktam swayam krutya


trayaakaram--------------------------30

haara keyuura muguda kadakaang-gatha kundalai:

alangkrutham cha vignaanaam harttaaraam deva


maashraye--------------------------------31

mantra aksharavali stotram gatitam tava sundari

samasta miipsitam tena sampaathaya shive sivam---------32

TANTROKT MANTRAS

ॐ गांव गांव जं गल जं गल वृक्ष से बेलड़ी मिले नर से नारी मिले वेग से जलधार मिले
मिले और लीन हुए जो देखूं वो चित गिरे न गिरे तो राजा अनं गपाल की दुहाई ||

om gaanv gaanv jangal jangal, vrksh se beladee mile, nar se


naaree mile, veg se jaladhaar mile, mile aur leen hue, jo dekhoon
vo chit gire, na gire to raajaa anangapaal kee duhaee |

OM RAKSHHO RAKSHHA MAHĀVEER KĀLĀ GORĀ BHERŪ BALA


KARE VAHA NA KARE VAJRA SI DEHA RAKSHHAA KARE ERDEE
SE CHOTTEE CHOTTEE SE ERDEE VAJRA SI DEHA NIRDHAAR
JARE TTHAM TTHAM TTHAM

SHREEN(G) AING KLEEN(G) : ONE ROUND OR AT LEAST 11 TIMES


BEFORE DURGA IDOL

OM DHOOM DHOOM DHOOMĀVATI SWĀHĀ

KREEM KREEM KREEM KLEEM KLEEM MUNDDAMAALINNYEI


PHAT

OM SHREEM KLEEM SOORYA CHAN-DRA BHAUMA BU-DHA


GURU SHU-KRA SHANEISHCHARA RAAHU KETU MU(N)THAA
SAHITAAYA KLEEM NAMAH

HOOM HOOM BHAAGYODAYAM KLEENG KLEENG HOOM


HOOM PHAT

DAS MAHAVIDYA KAVACH

विनियोग -

ॐ अस्य श्रीमहा-विधा-कवचस्य श्रीसदा-शिव ॠषि:, उष्णिक छन्द:, श्रीमहा-विधा


देवता, सर्व -सिद्धी-प्राप्त्यर्थे पाठे विनियोग: ।

ॠष्यादी न्यास -

श्रीसदा-शिव-ॠषये नम: शिरसी, उष्णिक-छन्दसे नम: मुखे, श्रीमहा-विधा-देवतायै


नम: ह्रीदी, सर्व -सिद्धी-प्राप्त्यार्थे पाठे विनियोगाय नम: सर्वा ङ्गे।

मानस-पुजन -

ं गन्धं श्रीमहा-विधा-प्रीत्यर्थे समर्प यामी नम: । ॐ हं


ॐ पृथ्वी-तत्त्वात्मक
ं पुष्पं श्रीमहा-विधा-प्रीत्यर्थे समर्प यामी नम:। ॐ यं
आकाश-तत्त्वात्मक
ं धुपं श्रीमहा-विधा-प्रीत्यर्थे घ्रापयामी नम: । ॐ रं अग्नी-तत्त्वात्मक
वायु-तत्त्वात्मक ं
दीपं श्रीमहा-विधा-प्रि त्यर्थे दर्श यामी नम: । ॐ वं जल-तत्त्वात्मक
ं नैवेधं
श्रीमहा-विधा-प्रीत्यर्थे निवेदयामी नम: । ॐ सं सर्व -तत्त्वात्मक
ं ताम्बुलं
श्रीमहा-विधा-प्रि त्यर्थे निवेदयामी नम:।

ॐ प्राच्यां रक्षतु मे तारा, काम-रुप-निवासिनी ।


आग्नेयां षोडशी पातु, याम्यां धुमावती स्वयम ।।१।।

नैर्ॠत्यां भैरवी पातु, वारुण्यां भुवनेश्वरी ।


वायव्यां सततं पातु, छिन्नमस्ता महेश्वरी ।।२।।

कौबेर्यां पातु मे देवी, श्रीविधा बगला-मुखी ।


ऐशान्यां पातु मे नित्यं महा-त्रिपुर-सुन्दरी ।।३।।

उर्ध्वं रक्षतु मे विधा, मातङ्गी पिठ-वासिनी ।


सर्व त: पातु मे नित्यं , कामाख्या कालिका स्वयम ।।४।।

ब्रह्म-रुपा-महा-विधा, सर्व -विधा-मयी स्वयम ।


शिर्षे रक्षतु मे दुर्गा , भालं श्रीभव-गेहिनी ।।५।।

त्रिपुरा भु्र -युगे पातु, शर्वा णी पातु नासिकाम ।


चक्षुषी चण्डिका पातु, श्रीत्रे निल-सरस्वती ।।६।।
मुखं सौम्य-मुखी पातु, ग्रि वां रक्षतु पार्व ती ।
जिह्वां रक्षतु मे देवी, जिह्वा-ललन-भीषणा ।।७।।

वाग्-देवी वदनं पातु वक्ष: पातु महेश्वरी ।


बाहु महा-भुजा पातु, करांगुली: सुेरश्वरी ।।८।।

पृष्‍ठत: पातु भिमास्या, कट्यां देवी दिगम्बरी ।


उदरं पातु मे नित्यं , महा-विधा महोदरी ।।९।।

उग्र-तारा महा-देवी, जं घोरु परी-रक्षतु ।


गूदं मुष्क
ं च मेढ
ु ं च, नाभीं च सुर-सुन्दरी ।।१०।।

पदांगुली: सदा पातु, भवानी त्रिदशेश्वरी ।


रक्तं -मांसास्थी-मज्जादिन, पातु देवी शवासना ।।११।।

महा-भयेषु घोरेषु, महा-भय-निवारीणी ।


पातु देवी महा-माया, कामाख्या-पिठ-वासिनी ।।१२।।

भस्माचल-गता दिव्य-सिं हासन-क


ृ ताश्रया ।
पातु श्रीकालिका-देवी, सर्वो त्पातेषु सर्व दा ।।१३।।
रक्षा-हिनं तु यत स्थानं , कवचेनापी वर्जि तम ।
तत्-सर्व सर्व दा पातु, सर्व -रक्षण-कारीणी ।।१४।।

You might also like