UCEBNICA PRE LEKARSKE FAKULTY7 ¥ Obsah DvOD Pras a u 2 131 122 123 aaa at 132 133 aa 135 138 138 439 2410 Bn mB 1aa4 18 Eat? CAPUT (HLAVA\ J. Benesta Orientatné body am hlave Opin a idantiGlecie ninttorsch mairostraitir hay (eal ko) gan asia lame ste) NESE (8) on a Labia oris (pet) neo anon ‘Auris extomna (venkat ucho) “Topesrafiee blasts hlivy. Mf. Mackoes! ‘Ragin cialis (varOv8 CIA) ne Rozio paroticeamasseterica(priusnicorotuvséovs oblast). Rongio baseali (ena chins) Regn oral (tne bla) vei ili operon fries ioblasé bine ors ‘Regio orbitals (otaieoya eblast) — regio palpebral superior et inferior (oblast hero) ‘8 dolne} minsinice) m ‘A - Regio avgomatica armovs oblast). ogio nasalie (nosova oblasd) scons Regio temporalie(opdnkora bas) Regio auricle (a8nie0V8 OSB) ooo Rogio ineutemporatis(podsndinkor’ oblast) sou... oom perapplatine tdovopenabnd ja on ‘Regio frontalistelovd cblsst) Ragis parictalis temenna oblast) Regio ceiitalis(ahlavns oblast). ‘Regio mastaea(scsslovs ablast) Piva nlektorych divarcyilayy jedi rezom. Mt, Mosoreve ‘Keane rezy twaroves a mongove) easti hlayy. A, Machove ‘Proparicia divaravv regio parotideemasseteriea ox... Propardeia reo acess Prsporcaree ain si nities ‘infedier) Proparicia rego iniraorbralis Propanicia regio montalie Propaniia regio orbitals ‘Preponicia regio aygomatica Proprio regio nasal nc Proparicia ttvarwy vregin temporal —— Propaniia regio auriulae Prupurdcia regio iniratemporslis Preparacia fossa pteryanpalatins, Preparicia regio fromalis Propaniein ria puritalis Prepandte regio ocripitals ‘Propanicia regio mastoidea ‘Cras eran leben ti He Stren br «preperiia dure eter soca ie ‘Voberanie mozsu 2 Piva sis duvae matris Nerv eraniales(hlevove newwy) Cendbinum inosog) soe Bens erebri (arson) Preparacia doreaing strany mong. Opis kivarov na medidloam re2e meagu a morgoveho Kinet Truncan cerebrt (manzovs lems) Medalia oblongata \preditend miech) essa shomboidea (kosostvorcova jama) ery mozgneym meen, Corabellum (moz0800 neon Telenhalon doses i020) Aveerebt anterior nro: 1X earehn posterior ‘A-cerebri media. ‘Gyrifkaeis ester Hecies superslateralis. evies mecilis Foci inferior. Prepardcia ventriculuslaveralis SRRER SESSSEERSER SERS EReRE BEd ERT eeean 132.12 123 1231 1999 1H 12k. 12403 133 ake 1268 1246 127 128 135 4351 1259 125 126.1 138.2 1253 12RI.L rape 1.28.5 1286 1265. 436.52 a1 a 221 2zit 2912 2913 2a2 2221 2222 23 234 232 235 a 2s 26 2 26 29 291 202 210 aun Bun a1 aia Bune 215 ane 2417 2118 31 a2 33 3a 35 a5. 52 353 a6 361 62 37 Paine ganas Fe i Ventricalae tere nnn z ‘Nasu (nos), nasus terns, evita tal ‘Sinus maillars Gefestné dutina) oo. ‘Stenies nosove) duting (Caritas ore (etna duting).A.Binoeaky Falatum podnebie) “Tonsila palatina (podnebos mend. si Prupariciaciew a nervow pednehis ati SJuayh a dn uate} detiay ‘Svaly jezyka a dna ustne} datiny [Nervi lingual xy kow aerv) vro nue ‘Glandula oublingvalis (pedjasskov@ alana) 8 Arteria linguulis Gazykovd tepna sesso ‘Orbita ofnien) J. Reansha Preparsein glandala lacrimalis a ndvedingeh size Gest onscso snes gap dpi xe ost ea ante atl ‘Auris (ucho) ce ‘Priprava na preparaciu pare petrosa ad M ‘Meats sevations ectoracs a membrana tympani saat ‘Auris media atredné wcho) i, Cavitastympanica (bubienkvé datiza’ Priebeh n facials pars petrosa .. Auris interns (exusorné eho} ‘Auricula (ubniea! Ligament winioe — aise Svaly uinice bonticin, camber (CERVIX (KRK. 7, Feit Orientaené body na kr ‘ 2 picts ‘Topagraficé oblast kek tilapia Oblastiv oplo cerscalis anterior rte ae ‘Tngonam submentale (prdbradoyy trojaholnik) ai ‘Trigonuim submandibalare (podaankovy srojuholnth) ‘Trignnum carctieum (krénicovs tropahelnie bloat «regio ecevicalis laterals ‘Trigonum omoclavicalare (oss svpreavclrin malo) seccatlaeeaaee ‘Trigomum omotraperoideum .., oe Bropardeia predag) e boénej abn kr Keane rexy Preparicia porrchowich dtvarovv regio cervical anteice | ‘Prepardcia povrehawich dtvarey v regio cerviesis Lateralis ose Propardsie trigonum earticnm ze Masculus sterneleidomasioideus .. a Pitwa nervovocievneno rrazkuv ae 9 oa ‘runes ‘ypu edjaayikove svaly wich nervy cay a Prepardsie trigontm submaadibalare 2 ‘Propacdeia regio cervicals lateralis irigonum cervical porteras)vhiblee Prepacécia trigonum omotraperoideu en Propariela trigonum emoclaviculare si Breporsn hilar deer prods blot inte Regio nuchal (OBLaRE Se Kofné razy ots Sraly zs Clery a nerry Fitva supraiasciainych utvar ¥ rego cerviails poserior Piva m. traperis... 1M, spleaiue capitic a levator scapula. Sescendes “tramsversae coli eta. trans: versa cali [M. semispinalis capitis a m. longissimus expitis ‘Pita hbkorgch utvaroyv trigomam suboccipitale THORAX (IRUDNIBO. A. Foiomtoud Oricatatne body na hrudaiea rientatné tary na hradnii "Topogreficeé ablaat: hredaka ‘Tvar nradnike ok Priemet arinoy na steno hiudaika Peiomet pokrednize na stenn hradniks = Z Prieanet ple stern heudnsiea yon . g Friemet erdeo 0 ten hrudetia repariciainterkostéleto priestora conte nee Proparieia ot v thoracies interna ‘ ies ee Brepescia. etn teresa Koine rexy mie SERBBER3a Ba aaa aa a0 san saLL aaa 3118 ana Bais a8 3317. sae ang ua 4a “a 45 46 4a 48 a $9 492 408 494 4o5 496 497 ang 430 4102 aan az 433 aus 45 416 4161 4182 4363 4164 185 4166 ba 52 38 BSI a2 383 saa Bas 54 55 56 a7 ne Bal 39 San 5o2 510 Bu 51 1 62 ropanicta poerchoryeh uttaroy radia .ccasinnieniniesienin Preparieis suprafaseinych sev a nervoy sae Prepartcia glondula mesnimaria —. - Prepac. pecralismajeram petals miner Oewsrania hrf ssn Caritas thorses dbrudnora uti) Mediastinum (mediphici ‘Pitve medinstinita superius Preparscie radia pulmons ‘Whersni pie Denonsirdcin a preporécia plc Pitva mediastinum mediums Whersnio arden a portland ‘Demonstraciaa prepare srdea Pitva mediastinam posterivs. A. Binooshs ABDOMEN (BRUCHO} B. RulthayNedethd a. ca0scnoenoon Grint body ea bran 0 Cy worry cn Onontasné Gary na BrURhi oso ‘Topoerafcke oblast rucha Pelomet organo na predas bruins stona. E Tutthay Nodes Bons rey ons Preparicia suprafiscidlayen atvaroe tra svalov predne beatae) eng’. Pitva canalisinguinalis Cavitae cbdersinalis(briind dutina) Otviranie brane) dutiey a %: eritanacuns (pobeuion) crscsecnmcnene Sdheiaatbaasateaci ‘Vitah organov k pentoreu -.. - Poritonene daplikatiny ‘Rocessus perilanacales\penitaneaine zihyby) Cavitns poritonaeslis propria... Casitas pertonacelis pelvis ‘Situs viseerum ‘ogee on ‘se dating repariia Gey ve “Lomtatieks svsten: Aatondmne aervy ‘Yyberanie omanoy Spstium extraperitonacale G Clore ‘Topogralia a prepardeia dtvaros + spatium retroperitoneal ‘ones, glandalae suprarensles, ureteres see Volce covs bring dutiny, miszgord ualiny, aatondenns sevordapit fone Nsberanl made, otek a motored... Daetus thorscious e esfuball in pat er Zadna brasns stena 3 PBLVIS (PANVA) 1. Mintel Toporaies ola aca pater Remery pansy, Ops paney voc Orainy sree pomery Preparicin vasa iliaga Plexus lumbalis Thy Ly) Vyborsnia onpinow : ~ Pherus sacralls (Lg 8-5, C0) srncncnnsornsn Preparieia izolovaaven arginoy Properisn porter « wlaitich pohlavaychongnoy Tagenum rele rego anal). Diaphragms pelris Preparacia svalor diaphragma pelvis Tegonum urogenital a vel ohavnd ring mods Penis poblavny dé) ‘Seroturn ‘meso Rogio uregenitalis Trloneie urgent a vnkojepohlawne ogy fen). Diaphrasms crogenitale a MEMBRUM SUPERIUS (EXTREMITAS PROKIMALS, HORNA KONCATINA) PMris Ortentataé body na harmes honéatine ‘ ‘Tepotraficks oblast hornej kemtsting _ SSSSE5S5enee 103 10 aut srr 113 m5 us m5, us 113 8 ng ua no wa at 2 1s 1s 13 125 Bt ar 12s 19 129 19 180 1a 132 3 a2 133 133 m2 135 195 135 136 at 137 13 138 138 19 140 140 ao iti we 4a~~ 621 ez 625 oa ez 636 627 628 629 62.10 sat 8212 23 ead 63 oa 5 eo 661 602 665 664 605 666 62 es oe aa saz ma 72 Ta nae 733 qa 725 738 ar 728 723 1a TA re 78 781 Wa cr cf 10 ma 738 74 as 716 m1 718 79 720 aL 122 SL a2 83 S31 a2 533 15 us 15 Me Regio brachii aee0P crane 146 Regio cubitt anterior —_ 146 ‘Regie antebrachil anterior 47 ‘Retio carp earpalis) anterior a Rogio manas antevior 141 gio brachl posterior» ut Regio cubiti posterior ut Regio amiebrachit pester MT ‘Regie ea. (carpalis) posterior ur Fagin mans posterior ut Pio clekiorsch utracoe berac) konéatiny jedoyen rezom 16 ‘Koiné rezy na palmar strane kantatiny mereapalaaag°) Proparicia eaprafuicishaych stwarow na palaudeng) strane kondatiny tic 9 Prepanicia hibkovyeh kvaror na palinarne) strane Kenting wu. 152 Preparicia trigonum deltsideopectorale ee ‘Prepanicin dabich utvaroy v rego pectoralis 153 Peeparacia fosse milan. - 153 Prepunisi a identifiseta votiew ploxur brachilis (pers iniroclvicolgis) vce nncore 15 Preparses 4) brachlalis ah vetiee 356 Prepare hbkoriehstrarov v eerie antebrachianiericr. rego earn enor a eo manus anterice ar ‘Kotne rery ta dorediug) strane koneating 159 Prepursie syprefascisingh stvarow na dora) stase kenéatiny = oS 60 Prepricis lbhaygch styaror as dorzélae) strane kontatiny et pat bio save + eps septs Be ‘posterior a reg cut 161 Freperacs oes anc vrei tetera poslrios, gle epi posterior « vogio saanus posterior mere) .MEMBRUM INFESIUS (EXTREMITAS DISTALIS, DOLNAKONCATINAL M. Osvat Hot re Orentins boly na doloe Kontallae ‘Topnerafcke cblast done) Konéatiny — ‘egio femoris antzrion Reg genus anterior Rago ervrixantovior Dorsuin pede an Roan glatna scseneennons Ragin omors postrior 16 ‘Regio genus poetenor 168 Rein eruris posterior - 165 Plante pedis ee 168, ‘Fata alektorye atvarov dalagj Keneatiny jednym rexom 185 ‘Kode roxy na ventralraj strane kontating 165, Prepardela supraiascislnych atvarov» regio fomeris anterior 16 Propardcia hibkorsch utvarovv regio femoris antericr 168 ‘Piva Styarw v canalis nddustorins 169 Proparscia supralasealnyeh nrvaroy + rege geaus anterior. 169 Pevparicia soprafnsealngeh itvaroe ¥ regia erurs anterior a) Propardcia Mbkorgch strarey v regio cruvis anterior. 10 roar supralasinch vary dou pel im Propardeia hlbkowyeh stvarav darsum pedis im ‘Konnd rery na dorzilog strane huagailay a Brera sya are vei ‘lutaea 13 Propardca hibkorsch wtrarew' regio glotaaa rc Preparseia supratasclalryeh tutsaro7 ¥ regio femoris posterior s..o.nne 15 Prepares hibkowjeh utvaroy v reo femoris posterior... 1 Propardcia suprafusdalrych ubvaror ¥ regio genus posterior Sia OR Prepardcia bkorsch utvarov v regio genus posterior = 16 reparscin suprafasedliyeh stvnroy y rego erue posterior Ce ‘Propardciahlakosych aitvaroy v regi crus posterior 3 a7 Prnarcia lonts pee “ SDB sreparécin hbkowseh étvorey planta pedis aoe 9 ‘PARS DORSALIS TRUNCT TORZALNA CASP TRUPU. J. Staion. ast neater fast tap ast Delonte tary en ast Tepografické oblast 181 Regio verebrais ann asi Regio saccali| 1st Regio suprascapalaris 12~~ Regio stapulars bth 7 si sai 182 Rogio infrascapularis ea ee, 182 Regio Iumbalis i i eta incoparoieemerinont oo 1s2 Koane rezy ie wz Proparicia Supratiscidlaych Givaroy Ws 182 Propariets fase : 183 Pitva sralov chtbia al 183 e 183, Mares latigsimus dre muscu rapes ‘Mim. rhomboidei a m. levator seapulse —.. 1M, serratus posterior superior ot infurior reparacia hbkowjeh saloychsbia Preparita canis vertebra 187 Proparieia echoreh obaloy : 187 Propanieis eavitan opibaral= aise: Br reparieis eavitas subduraia i 187 Prepariia eavitas suburachnadealis 188 Breparii karen mech ney cn " By Pegardca wed spn 190 Ww eee ana eee) ms x 193,Uvod Anatomicka pitva je oddavna zékladnow metédou Stiidia stavby Tudského tela. Ana- tomickti pitvu nemozno nahradit stidiom makety alebe obrazav, ani poditadovsm. systémom. Nijaka nahrada nedokaze verne simulovat jedneénost stavby organizmu, Jedinetnost usporiadania Siruktir a titvarov Tudského tela, ich nopredvidatelnd variability u roznych individui, pripadné odchylky, anomdlie. Kazdy organizmus je totiz origindlom, niet dvoch rovnakych jedincov. Plati to zrejime nielen na viroyni organizmu, ale aj na hierarchicky nizéich urovniach — na rovni orgdnovych stistav, orgénov samych, tkaniv, bunick atd. Z tychto dévodov nemozno zostrojit naprilclad autenticky a redlny ,elektricky model neurdnu’ ani iné podobné fyzikdlne & mate- matické modely hoei eellcom jednoduchych biologickyeh stistav. Model moze sice imi- tovat nicktoré vSeobeené vlastnosti biologického systému, ale nikdy nebude schopny presne vyjadrif jeho individudlne osobitoati, vyjadrit realitu a navySe hladina, na ktorej je modné zovSeobecnenie, méze byt u kaZdej biologickej entity ina. Mozno teda smelo tvrdit, Ze zovSeobeenenia a z nich vychddzajice predpovede si v bioldzti av medicine velmi neisté. Pri anatomickej pitve narébame s Tudskym telom. Treba si uvedomit, ze je to mimoriadne privilégium a podfa toho sa musime v pitevni aj spravat. Nepripustné je pokrikovanie, hlasny hovor a vtipkovanie, konzumovanie jedal a napojov. fajcenie, Gitanie novin a neanatomickej literattiry. KaZdy pitvafici ma biely pla8t, zapnuty na vSetky gombiky. Stavee, malé kosti a dalsie preparty nevkladime do vrecka plasta, nepohravame sa s nimi ako s predmetmi, nardbame s nimi s pietou a tictou ako s gastami Tudského tela. Svojvolné a bezdévodne oddelenie organu, jeho éasti alebo hoci malého ktisks tkaniva z kadaveru moze byt kvalifikované aj ako trestny én. Slusne vychovany clovek vie vystihnut, aké je unosné spravanie v pitevni. Ak to nevie, asistent mu to réd vysvetll ‘Na pitvy, okrem taktu a vedomosti, su potrebné zikladné ndstroje: skalpel (aspoi s 3 em dihym ostrim) a anatomicka pinzeta (asi 12 em diha). Odponidsji 8a a) ochranné rukavice. Dalsie pitevné nastroje — nognice, sondu, pilku, kostotém, dlatko s kladivkom — mozno zapozitat priamo ¥ pitevni anatomickcho ustavu. Samozrejmou potrebou pri pitve si anatomické atlasy, udebnice, piteyné navody a pomécky na kreslenie Autormi jednotlivych kapitol utebnice si prarovnici Anatomického ustavu LFUK y Bratislave s dlhorotnou praxou. Kazdy autor je zodpovedny za obsah svojej kapito- ly. Odponigany postup pri prepardcii niektorych oblasti alebo struktur je miestami netradiény, ale skusenostou sa potvrdila jeho odévodnenost. Verim, 2e tieto pitevné evigenia budd dobrou poméckou v8etkym studentom medi- ciny a priaznivo ich priime aj naa odborna verejnost. Peter Mraz za autorsky kolektiv iSKRATKY a arteria gel. ganglion prof. profundus ant. anterior inf. inferior Prox. _proximalis art, —_articulatio int, interns rn ramus CNS centrélaynervowy systém Tat, —_dateralls sin, sinister dx. dexter lig, Tigamentam sup. _ superior dist. distalis m, musculus superf, superficialis dors. dorsalis mn onervus ve vena ext. _externus ne. nucleus ventr. vontralis for. "foramen post. posterior gl. ~ glandule Proc. processus Plural latinskeho terminu sa vyjadri zdvojenim posledného pismena skratiy, napr. as.— arteriae, gail. — ganglia, nn. —nervi atd,4 caput 13 1 CAPUT (HLAVA) 1.1 ORUENTAGNE bopy Na HLavEe 'V mieste prieseénika prednej stredovej tiary suliiry nosowych kosti s éelovou kostou sa nachsidza prichlbi- na (depresia) — nasion. ‘Tento antropometricky bod ‘cznatuje koresi nosa. Na Supine os oceipitale v zadne} stredovej Giare nahmatme kostad vyvyfeninu, ktord sa yold inion a zhoduje sa s protuberantia oecipi- talis externa (vonkajsia zAhlavnd hréka). Protube- rantia oeeipitalis externa sa nachddza v mieste pre- chodu hlavy do oblasti krku a na fu sa upina ligamentum nuchae. Spajnica bodov nasfon-inion, prebiehajtiea po kon- vexite hlavy v stredovej rovine, zndzorhuje y priemete polchu priebeh falx corebri, sinus sagittalis superior ‘4 z2Groven aj pricbeh fiscura longitudinalis ccrebri, Ktora oddefie pravu a lavihemisféru mozgu. Asi v strede dizky sutura sagittalis je najyylsi bod na lebke — vertex (vrchol). Nad horaym okrajom orbity na os frontale prominuji dva kostné valy — arcus Supereiliares (oboéné obluky) a medzi nimi nigsie ulozené ploska — glabella stinks). V hibke pod oboinymi oblilemi sti v éelove| kosti aa obidvoch stra- nach od prednej stredovej Giary ulozoné sinus front: Jes, Bilateraine od protuberentia cceipitalis externa sa tighne smerom k processus mastoideus linedrna vyv: Senina — linea nuchae superior (horné Sijova éiara). Na noj zaéina fast m. trapezius a upina sa dorzdlny tusek m. sternocleidomastoideus. Processus mastoideus (hlavkovy vybe#ok) sa pro- Jikuje za porus acusticus extornus (vonkajsi otvor zvukovodn), je prekryty aurikulou (uinicou) a smeru- Je kaudalne a yentraine. Od porus acustieus externus ventralne vystupuje 20 spainkove) Kost! vybezok ~ pro- cessus zygomaticus (jarmovy vybeiok), kto sutiron spaja s processus temporalis (spankowy wybezols jarmove} kosti. Spojente uvedenych vybezkov Je oblukovito klenaté a yytvara areus zygomaticus, (pons zygomaticus). Nad arcus sygomaticus (jarmovy oblik) sa nachidza fossa temporalis (spankovs jama), vyplnena m. temporalis. Od doineho okraja arcus zygomaticus sa zacina m. masseter. Bezpro- stredne pred usnicou kri#i a. temporalis superficia- lis (povrehova spainkova tepna) areus. 2ygomaticns Mhesto, kde sa suturou spaaju alae majores Khinoves kosti a anteroinferiémy uhol parietalnej kosti, oznatu- jemo ako pterion. Aj ked tento bod nie je zretelne na lebke vyznaéeny ani vyvyeninou, ani depresiou, potrebna je jeho lokalizacia, lebo pod nim na vnuitorne} strane lebky prebieha ramus anterior a, meningeae medine. Bod sa nachddza na kelmici vetyéenc} 20 stre- iu arcus 2ygomatious vo vadialenosti asi 4 em Articulatiotemporomandibularis (spinkovo- sdnkovy k{b) palpujeme ventralne od tragus auriculae. Prednj okraj ramus mandibulae (rameno sanky) vyhmatéme pod m. masseter. Zadny okraj r. mandibi Ine je zhora prekryty glandula parotis, niasie sa da dobre identifikovat cez koZu. Laterdlny alebo vonkalst povrch ramus mandibulae pokyva m. masseter. Pal- paciu tela sinky robime bidigitdlne, to znamené, Ze pale ysunieme do ust a druhym prstom palpajeme z vonkajse), ene) strany. Pravdaze, tento sposob sa da lon eriedkakedy pautit, lebo nicktoré fixaéné « konzer- vaéné metédy spieobuji znaéni rigidity pitevného material. Z vonkajéej strany lahko urtime angulus mandi- bulae (uhol sanky) @ pokraéujeme v palpdcii ventral- ne k stredove) diare, kde vyhmatime protuberantia mentalis (bradova hrcka). Takto sme vymedzih roz- sah corpus mandibulae ‘(elo sinky). Miesto, kée a facialis (tvarové tepna) 2 prednej oblasti kek. pre- chadza do tvirovej oblasti, sa nachsdza va dolnom okraji tela sanky hned pred prednym okrajom m. mas- seter. Ductus parotideus (priusnicovy vfvod) prebie- ha od predného ckraja afazy ventromedidine asi na Sirku jadného prsta pod arcus 2ygomaticus a na pred- rnom okraji m. masseter sa ohyba mediaine Co hibky, prerééa lice a otvéra sa do predsiene tstnej dutiny na ‘royni drahej home] stolighy. Margo supraorbitalis a margo infraorbitalis ohranicuja aditus orbitae (vchod cénice). Tyoria ho os frontale, os zygomaticur a maxilla. Na margo sup- raorbitalia sa nachédeaji dye. 2drezy alsbo otvory: mediAlnejsie jo ineisura frontalis (foramen frontale), laterainejsie je Ineisura supraorbitalis foramen supraorbitele). Cex uvedené priestory prechédzaja vetvy oénicovej tepny a Fily, ako aj votvisky 2 prvoj vetwy n. trigeminus (zn. ophthalmieus), Cievy & nervy sa oly'bajut okolo okraja oénice do ¢elove) oblast. Foramen infraorbitale (podotnicovy otver) sa nachédza osi 5 mm pod margo infraorbitalis na dare spajajica} incisura supraorbitalis so Strbinow medzi prvym-a druhym dolnym ¢renovsm aubom, Z foramen infraorbitale vystupyjii n. infraorbitalis (2 2. vetvy m. trigeminus! a a, infraorbitalis (ea. carotis externa) a rozvetvajti sa v tvarovej oblasti. Vahladom k fora- ‘men infracrbitale sa orlentujeme aj 0 polohe sinus maxillaris. Je ulozeny v tele éeluste kauddlne od foramen infraorbitale. Na_konfiguréeii tvérovej. oblasti sa v¥znamne podiefa os zygomaticum, Najlaterdine)si bod na arcus zygomaticus s4 nazyva zygion. Prietna vadialenost zygion-zygion uréuje dirku tvaire. Na Gclovej Kosti asi uprostred supiny sa nachadzajii parove vyvySeniny —14 Obr. 1 Bulbus ceuli a odvodné slené cesty 41 = ductult exeretort slandulae leerimatis 5 — hgementum palpebrale riodiale ~preverané pupilia a preklopond nedine 3 slere © canliealae acrmalls 4> ine superior 5 carumeuls lacrimalic ——10/~ plea semilunaris 6 — canallcalus lacrimalis ‘onjuctivae Inferior 7 eacous laetimalie 11 = papilla lacrimal. ppasctam laermale tubera frontalia (éelove hrbole). Tvar mozgove} casti lebky ovplyviaja osca parictalia a na nich zretelné tubera parietatia (temenné hrbole). Smerom k supi- no spéinkovej Kosti sa pod hrbolimi nachadza odstup m. temporalis, ktory podmieruje na parietlne) kostl dve cbltikovs éiary ~ linea temporalis superior a linea temporalis inferior. 1.2 Opts a WENTIFIBACIA. 1.2.1 OCULUS (OKO) A ORGANA LACRIMALIA Or Nejprv si prezrieme wiotky viditolné éasti: superei- lium, palpebes superior, palpebra inferior, facies ante- rior palpebraram, rima palpebrarum, commissura pal- pedrarum medialis et lateralis. Pinzetou opatrne 6ddelime palpebrae (mihalnice) a odtiahneme k dol- nému a hornému okraju ofnice. Sledujeme bulbus cculi: pupil, iris, sklérv, zhoku si pozrieme protrizia bulboy a tver rohovky (comea), Angulus oculi me- dialis (pristredny oény kxitik) viacej ro7! mihalnicu mierne everzujeme. Vyhladame caruncula lacrimalis (slzn4 bradavicka), pliea semilunaris conjunctivac (polmesiadikovita krkva epgjovky), roz- Sirime saccus conjunctivae (vak spojoviky) a okolo slanoj bradavidky néjdemo vkloslinku — lacus lacri- malis (slzn¢ jazierko). Na _ynutornom okraji dolne) ‘a borne} mihalnice v pristrednom kaitiku sa naehédza mala vyvysenina ~ papilla lacrimalis (slzné braday- kka) a na jej vrehole punctum laerimale (slznj bod): yymenované ditvary tvoria zatiatok odvodnych ciest Ostatné struktiry oka preparajeme v priebehu pityy tyarove) oblasti dlebo pri pitve orbity. PITEVNE CVICENIA 1.2.2 Nasus (Nos) Na nose urdime éasti: radix (Koren), dorsum (chrbat), apex (hrot), alae (kridla), nares (nozdry). Nasus externus je tvoreny mobilnou a fixoyanou castou ~ whmatéme hranica t¥ehto Gast, Kosteny podklad vonkajsieno nosa tvoria nosové kosti, frontilne vybez- ky maxily a nosové éasti frontdlnych kosti. Na skelet nosa nadvazujit kaudaine a rostrélne hyalinné nosové chrupky: cartilagines laterales, cartilagines al: res majores, cartilagines alares minores a carti- lngines nasales accessoriae (pozri obr. 13) ‘Nosovt prichradku tvorf cartilago septi nasi. ‘Tato chrupla je zéroves aj medialnym ohranigenim es. Laterdlnu stenu nozdier vytvérajtt lac nasi, Svaly, nachadzajtice sa na nose, st opisané pri pitve tvérove} oblasti, Kota pokrjvajica kridla a chrbat nosa je tenka a obsahuje podetné mazove tlazy (pozri aj kap. 1.19). 1.2.3 Lapis onis (PERY) Labium superius (horné pers) a labium inferius (dona pera) ohranteujd ustnu, strbinu (rima oris). Horné pera je kranialne ohraniéend nosom a laterdine sulcus nasolabialis (nosovoperova. brizda), dolnd peru kaud:Ine chraniéuje suleus mentolabialis (bre- dovoperové brézda). K vzdjomnému prechodu pier dochddza na ich Iaterainych okrajoch. Y tomto mieste tyoria anguli oris (istne kutiky), Na horne} pere v stredovej rovine sa nachédza plytka brazda ~ philt- rum (ciéck), kioré siaha od nosove} prichradky a k prechodne) z6ne pery (rozhranie medzi kozou a sliz~ nicow) a na ne} podmie*uje tubereulum labii supe- rioris (hrbeek horne} pery). Koza pier obsahuje poiné a-mazové Hazy. Prochodné 26na — rubor labii (Ser yeh pier) ~ neobsahuje pigment, a preto nou presvi- taj krvné kapildry, ktoré. dévaji perm Gerventi farbu, 1.2.4 AURIS EXTERNA (VONKAJSIE UCHO) Zucha opiseme len tie gasti, ktoré sui pristupné aspe~ dé z elastickej chrupky, malfch radimentsmych sva- lov a jemne} kote, 2 ktore} y oblasti zaciatku avukovo- du vyrastaju tragi (uinicovs chlpky; pozri obr. 16). mica ma charakteristicky war. Prispésobend je na prijimenie a usmerhovanie vibréeit vzduchu sme rom do avukovedu. Vonkajs{ obved uSnice je smerom dovtitea prehnuty a nazyva sa helix (révit). Zadiatok helixa v hibke uSnice tvort crus helieis (rameno zévi- tu): kaudélne zakongenie sa nazyva cauda (chvost) Smerom k porus acusticus externus od helixa sa nachidza seapha (énok) « opét val anthelix (proti- zévit), Anthelix sa kranidlne rozdvojuje na crura ant- helicis. Medzi ramenami protizavitu je fossa trian- gularis (trojuholnikové jama), Predné ohraniéenie zaéiatku vonkajsieho zvukovedu vytvara tragus (kozlik), Oproti tragu na dolnom okraji antholixu je1 carr hrbéek antitragus (protikozlik). Tragus a antitragus oddeluje incisura intertragica. Priestor medzi tra- gom, antitragom a anthelixom sa nazyva eoncha auriculae (muifa), Cast konchy medzi ramenom ant- helix a ramenom helixu je Sirbinovité eymba con- chae (nck musle). Dolné cast konchy za tragom pred ramenom helixn sa rozSiruje do cavum con- chae (dutina muSle), NajkauddlnejSou éasiou usnice je lobulus (lalééik) auriculae. Nema chrupkovy pod: €asti usnice (svaly, ligamenta a chrup- preparsvat pri pitve vonkajéicho ucha (pozri Kap, 1.15). 41.3 TOPOGRAFICKE OBLASTI HLAVY Povrehovt hranicu hlavy proti krku predstavuje ciara iduca od protubcrantia oesipitalis externa posdl2 linea nuchae superior k porus acustieas externus a dale} pozdl2 sdnky k brade. Hlavu delime topograficky na tvarovit éast (pers facialis), ktorej kostenym podkladom je splanchnocra- nium, # na mozgovti Gast (pars corebralis), ktore| kostenym podkladom je neurocranium, Hranica medzi r/mito Eastami Hlavy prechsdza od porus acustieus extermus pozdl arcus zygomaticas a margo supracrbi- talis ku Koreiu nosa. Tvarovi a mozgovti éast hlavy mézeme alej rozélenit na mensie oblasti - regiones. V tvérovej Easti hlavy st oblasti: regio nasalis, regio oralis, regio mentalts, regto orbitals, regio infra corbitalis, regio buccalis, regio aygomatica, regio paroti deomasseteriea, V mozgovej Easti hlavy sd oblasti: regio frontalis, regio parietalis, resto temporalis. reso oveipitalis, regio mastoidea. 1.3.1 Rnaio Actas (TYAROVA OBLAST) Hranice: kranidine — Sara od radix nasi (kore nosa) pozdli marge supraorbitalis, ponad arcus zygomaticus k mea- ‘tus acustiens externu: dorzélne ~ cvislé Gara od meatus acusticus exter- us nadol k angulus mandibulae, audalne ~ dolny okraj mandibuly a2 po mentum, medidine — tiara v modidnnej rovine od mentum k radix nasi. Trdrovt dast blavy delime na dve vattie oblasti: a) regio facialis anterior (predna tvarova oblast), ) rogio facialis latoralis (bona tvdrova oblast). Hrenieu medzi nimi tvori zvislé ¢iara od najlateral- nejsicho bedu oénice k vontralnemu koneu tuberositas masseterica. Regio facialis anterior sa dalej deni na mensie oblasti: ~ regio orbitalis (oénicova oblast), = regio infraorbitalis (podoinicova oblast), regio nasalis (nosova oblast) ~ regio zygomatica (jarmova oblast), — regio oralis (vistna oblast), ktord sa deli na regio labialis superior (oblast horne} pery) a regio labialis inferior (oblast dolne) pery), 15 Obe.2 Regiones capitis et colli ai 1 ms Batali he seis SOG rat ieee 3 eel eepralis 15 mers ote 1 ngetoperde ieee sternocleldomastoiden 17 ~ fos suprachuuculans {rigenum ematraperci- dea (regio cll lateralis) 11g — tnigonam amedavtenlare (fossa supraclavicularis ~ 5 meena, 8 ~ regio nassits 7 — regio oralis 2 eye mettals 1“ 8 = regio orbitals 10 — repo iafraorbitalis 11 — regio buccalis| 2 regio ayeomation gia colt ntoralis) 19 = reflo 20 ~ regio eal anterior parotideamasseteriea regio mentalis (bradova oblast), — regio bucealis (Iiena oblast). Regio facialis lateralis sa deli na ~ regio facialis lateralis superficialis seu regio paro- tideomasseterica (povrchové boind tvarova oblast ize priuinicovozuvagova oblast), — regio facialis lateralis profunda sew regio (fossa) retromandibularis (hboka bo&na twérové oblast &2 zasénkova oblast) Fossa retromandibularis je ohranitend vpredu zad- nym ekrajom ramus mandibulae (rameno sanky), zad- nym okrajom m. masseter (Zuvaci sval) am. pterygo- deus medialis (pristredny kridiovy sval); vzadu m. sternocleidomastoidens (kyivaé hlavy), venter posterior m, digestrici a m. stylohyoideus (nasadcovojazylkovy eval). 1.3.2 REGIO PAROTIDEOMASSETERICA_ {PRILSNICOVOZUVACOVA OBLAST) Privénicovozuvadova oblast je oblast v rozsalu glen- ula parotis (priugnd dfaza) a nad m, masseter. Franice: ventrdine ~ predny okraj m. masseter, hranidine ~ areos rygomaticns,16 dorzéine — zvislé Gara prechadzajica od dorzalnebo konce arcus 2ygomaticus k angulus mandibulae, Raudalne — mandibula od angulus mandibulae po predny tipon m, masseter. 1.3.3 RWGio BUCCALIS (LIGNA OBLAST) Hranice: Aranidine ~ dolay okcaj ofnice @ arcus zygoma- tieas,_ avidaine ~ mandibula, ventralne — suleus nasolabialis a Gara idtica od hor- iného konea tohto liable k medidinema ofnému Kiti- ku, dorsiine ~ tvort hraniex predng okraj m. masseter. V takomto ponimani regio buccalis zahrnuje ete regio infraorbitalis a regio zygomatica. 1.3.4 REGIO ORALIS (OSTNA OBLASD) = REGIO. A DOLNES PERV) Hranice: keranigine — Sara od septum nasi horizontalne 2 bilateraine popod nares k sulcus nasolablalis vpravo ivfavo, (ateraine ~poadiz sulcus nasolabialis laterokaudalne, keauddlne ~ suleus mentolabialis, 1.3.5 Reco INFRAORBITALIS (PODOENICOVA past) Podilad oblasti tort faci Hranice: kranialne ~ margo infracrbitalis maxillee, ‘medidine ~ sulcus nasolabialis, Interdiine — processus maxillaris ossis zygomatici 1.3.6 REGIO MENTALIS (BRADOVA OBLAST) Hranice: hronidine —suleus mentolabialis, laterdine — vertikélna ¢iara vonkajsim okrajom sul- cus mentolabialis 1 em od commissura labiorum, kaudalne ~ dolny okraj mandibuly. 1.3.7 REGIO ORBITALIS (OGNICOVA OBLAST) — ‘REGIO PALPERRALIS SUPERIOR ET INFERIOR OBLAST HORNES A DOLNEY MIHALNICE) Hranice: keranidlne ~ oblikova tiara pozdiz kraniélneho okra- jaoinice, keaudaine ~ tiara pordit kaudaineho okraja oenice. ‘Obraniéenie regio palpebralis superior @ inferior tvori okraj hornej, resp. dolnej mihalnice 1.3.8 REGIO ZYGOMATICA (JARMOVA OBLAST) 5 anterior corporis mexillae Podkladom oblasti je os zygomaticum Hranice: Aranidine « medtaine ~ dolny okra} otniee, vonkajst PITEVNE CVICENIA okraj otnice oasis eygomatici, laterdine — konkévna tiara spdjajica processus frontal ossis zygomatici s processus temporalis oasis zygomatic. 1.3.9 REGio NASALIS (NOSOVA OBLAST) Hranice: kranidtne —~ Sara spéjajica medidine ckraje arcus superciliares (nadotnicove obluky), kauddine —horizontila dotykajica sa dolagho okra- Ja septum nasi (nosové prichradka), ktora spaja pravy a Tavy sulcus nasolabialis, laterdine ~ epojniea medsi radix nasi e suleus naso- labialis. 10 REGIO TEMPORALIS (SPANKOVA OBLAST) Hranice: kranidine, ventrdlne « doredine ~ oblikova dara od satura zygomaticofrontalis ponad linea temporalis, saperior k procsssus mastoidous, eucicine = ciara od processus zygomatieus o8sis frontelis ponad arcus zygomaticus k meatus acusticus exiornus. Kosteny podklad oblasti tvoria os parietale pod linea temporalis superior, dale} pars squamosa ossis temporalis, spankové plocha alae majoris ossis sphe- noidalis a processus zygomatieus ossis frontalis. Polohou linea tomporalis inferior (dolnd spénkova Giara) je tato oblast rozdelend na dve éasti: hornt, kde sa na linea temporalis superior (horné spénkova Ciara) zaéina fascia temporslis (spankova polayvka), 2 dont, ‘vktorej odstupaje m. temporalis (spaniovy sval). Velmi silnd fascia temporalis rordeluje oblast na ‘dve od seba izolované vrstvy: povrchova, ktori tvori kota a podkozie, a hibkovd, keord predstavuje fossa ‘temporalis (spsnkovs jama) a vyphia ju nama m. tem- poralis. 1.3.11 REGIO AURICULAE (USNICOVA OBLAST) Hranice: raniatne ~ horizontéla v srovni ventrokranidlneho ‘upon helixu k hlave, heuddlne — horizontéla vo vytke kaudélncho okraja ‘iponu lobus auricalae k hlave, ventrdine — vertikéla prechédzajica ventrélnym okrajom tragu, ° dorzalne ~ obluk, ventralne Konkavny, pozdit. dor- zAlneho okraja tiponu uénice k hlave. 1.3.12 REGIO INFRATEMPORALIS (PODSPANKOVA opLast) Pri definovant tejto oblasti vychédzame z priestora znameho ako fossa infratemporalis (podapankova Jama). Hranice: kranidine — horizontéla vo vySke iponu uanies khlave, po horny Koniee processus frontalisa capur Or. 3 Regiones capitis et calli 17 Ob. 4 Rosteny podilaid regio capitis et eollt~pobad zozadu. | | i epinls 1 ~ regio parietal 2 ple wedpitalis 8 — regio mastoid 4 regio auchalls 1 regio puritalis— cosa. regio mastoiden — parietalia processus mastoidere 2 — reglo aceipitalis— oe 4 rope nuchalis— ‘oceiptale ‘ertabese cersiales Aawdélne — horizontéla zhrube vo vyéke incisura intertragica ‘medidine ~m, constrictor pharyngis superior, laterdlne — ramus mandibulae am. masseter, dorzdine — vertikilna iara v trovni ventrilneho okraja tragu, ventréine (rostrdlne) ~ vertikila asi v polovicl vadia- lenosti medzi tiponom helixu a. vonkayjéim keitikom ‘1.3.13 FOSSA PTERYGOPALATINA — (RIDLOVOPODNEENA TAMA) Fossa pterygopalatina je ventromedidlaym pokraéova- nim fossa ‘nfratemporalis. Ma tvar Stvorbokeho ihla- au, postaventho bazou hore a vreholom dole. Vyska fosea ptorygopalatina je asi 2.em, Sirka pri haze asi 1 om. Hranice: ranidine ~ala major ossis sphenoidalis, ventrdine = oblast tuber maxillae, dorztiine ~ processus pterygoideus, medidine — lamina perpendicularis ossis palatia! ej processus orbitalis), laterdine ~ otvorom fissura pterygomaxillaris fossa pterygopalatina komunikuje s fosse infratemporalis. ‘Zakladia ihlanovitej jamy je hore a zodpovedé cor- pus ossis sphenoidalis, nadol obrateny vrehol je na hornom konci processus orbitalis laminae perpendicu- laris ossis palatint. Lamina perpendicularis ossis palatini, ktors pred- stavuje medidinu stenu, oddeluje fossa pterygopalati- na od nosovej dutiny a hore ea deli na dva vybezky: preday processus orbitalis « zadny processus sphenoi- dalis, medzi ktorfmi je incisura sphenopalatina. Na ‘hu sa zhora priklada telo klinovej kosti a tak uzaviera wirez na ovvor ~ foramen sphenopalatinum, ktory pokraguje do sulcus palatinus major a kauddlnejsie do eanalis palatinus major vytistujici vo foramen palati- ‘num majus et foramina palatina minora. ‘1.3.14 REGIO PRONTALIS (CELOVA OBLAST) Hranice: medidlne — Hara v mediénnej rovine od radix nasi Ksutura coronelis, laterdine — oblidkova Ciara od processus zygomaticus ossis frontalis k sutura coronalis, Aaudaine ~Gava ponad areus superciliaris, krantdine~ Gara ponad sutara corenalis. 'V éclovoj oblacti sti viditelné a hmatatelné nadoini- cové okraje, margo supraorbitalis « nad nimi umieste- né arcus supereiliares, Medzi nadoenicavymi oblikmi Je splostené micsto ~ glabella, 1.3.15 Recto parieraLts (rRNA OBLAST Hranice: ventralne ~ciara od ventralneho korea sutura sagit- talis ponad sttura coronalis i linea temporalis superi- dorzaine ~ tiara od stretnutia sa sutura sagittalis so sutura lambdoidea, ponad sutura lambdoidea k suture cccipitomastnidea, medidine a kranidlne ~ Gara od suturs coronalis pomad suture sagittalis k sutura lambdoidea,18 Obr. 5 Pitva niektoryeh urvarov na hlavejedaym rezom PITEVNE CYICENIA Obr. 6 Pitva niektorfch dtvaroy na have jedaym rezom 1 = ramus lateralis ner | tentais | 2 ser inrarae 4. —nervus ot easa mentalia 4 giandula lacrimalie 1 nereas oriptalis 4 = artersa ot vena facilis major 5 — nerves ot vasa mentale 2 = arcerin oesiitais 6 ~duews parotideus 9 nervas 7 ~ asteria temporalix sauriculotemporalis superficlais laleréle « hauddine ~ Bara od suvura oceipito. mastoidea po doradiny koniec linea temporalia stipe- ‘rior a ponad Tinea temporalis superior k sutura coro- nalis. 1.3.16 REGIO OCCIPITALIS (ZAHLAVNA OBLAST) Hranice: hranidlne « laterdine ~ bilaterdlne oblikové tiara od miesta styku sutura sagittalis so sutura lambdoi- dea ponad satura lambdoidea k processus mastoideus, haudalne ~ transverzdina Sara ponad protuberan- tia cceipitalie externa a ponad linea nuchae superior a laterdlne k procossus mastoideus 1.3.17 Recio mastomea (sosixova OBLAST) Hranice: Araniaine ~ horizontélna tara od sutura occipito- mastoldea k hornému okraja tiponu ubnice, haudélne — volay okraj processus mastoideus, dorzéine ~ Gara spajajtica sutura occipitomastoidea 5 dolnym koncom processus mastoldeus, ventrdlne ~ suleus auriculomestoideus. 1.4 PIrva NIEKTORYCH UTVAROV HLAVY SEDNYM REZOM Tento névod mé byt teoretickou pomdckou Studentom pri samostatne} preparscii titvarov na hlave jednym rezom este pred odpreparovanim koze. Ramus lateralis nervi frontalis (boénd vetva éelového nervu): Zvisly koimy rez, asi 1,5 em dh vedieme v smere obotia, priéam jaho stred je nad inci- sura frontalis. Koz prerezeme spolotne s podkotnym viizivom az ku svalovym snopéekom musculus orbicu- Jarie Geuli. Po ich prorezani vyhTadéme ramus latera- lis nervi frontalis, pripadne aj rovnomennw arteriu a venu, ktoré ho sprevadzait, Glandula lacrimalis (slené Zaza): Obhikovity komy rex vodiome tesne pod obotim, rovnobeine «5 vonkajiou tretinow horneho okraja oénice. Postupne prerezeme koi s podkoinym yéizivom a musculus orbicularis ocali, Pod nimi prerezeme rovnakym spés0- bom septum orbitale a ccly Islok odklopime smerom nadel, a% sa objavi upon musculas levator palpebrae superioris. Nad nim odstranime tuk @ postupne izolu- Jeme pars orbitalis glandulee lacrimalis, ktor nalicha nna fossa glandulae Iaerimalis pri strope o@nice. Dale} prerezeme stachovy tipon m. levator palpebrae supe- Fioris a advihneme sval smerom kx stropa oénice. Zis- kali sme pristup k pars palpebralis glandulae lacrima lis, VyhTadime tenké vyvody slznej 2Tazy, istiaee do horne} éasti spajovkovsého vaku. ‘Nervus infraorbitalis (podoénicovy nerv): Urobi- me yertikélny koiny rez 1,5 em dlhy asi 1 em pod dol nym okrajom vehodu do ognice Po prevezani kote a snopeny musculus orbicularis oculi preregeme a oddelime od seba snopee musculus levator labii superioris, ktoré kryjii utvary vystupujuice 2 foramen infraorbitale: nervus, artoria ot vena infraorbitalis, ‘Nervus mentalis, a. mentalis, v, mentalis (bra- dovy nervy, bradova artéria, bradova Zila): Zyisly, asi cm dihy rez vedieme medzi dolnym a hornym okra- jom sinky, pribliine v smere Gary spustengj z kiitika lust pribliane do stredu medai spominané okraje corpus mandibulae (tela sénky). Modeme pouzit ete pomceny rez, ktory kri#i uvedenti Giaru a ide rovnobeine s dol: nym ckrajom mandibuly. Po prerezani koze a podkoaného variva prerezeme fopatrne snopee musculus. triangularis a postupae ideme do hibky a3 kn Kostia capur Obr. 7 Koané rezy na hlave a krku (smer kodngeh rezov «a preparicie koze omacuit Sipky) 19 Obr. 8 Koiné rory na hlave a kerku viadu (smer koznych o7ov 4 propardcie koze ornaguja Siphy! Prepansjeme vetviéiey nervus mentalis, ktoré sledu- Jeme a? k foramen mentale, Foramen mentale sa promicta na vertikélnu tiara idiicu medal P, @ Py a nachadza sa uprostred medzi hornjm a dolnym okrajom sanky. (P, ~ premolar é. 1, P)— premolar é, 2.) Arteria facialis (tvérova artéria): Zvisly kotny rez, alhy asi 2em, vedieme priblizne v strede vzdialenosti medzi angulus mandibulae a tuberculum mentale, priblizne na sir'ku prsta od doiného okeaja sénky, aby sme noporusili ramus marginalis mandibulae (vetwa 27, facialis), Postupne preregeme koiu, musculus pla- tyema, povrehovs lrénd fasciu a preparujeme smerom k mandibule. Pri prednom okraji dpona museulus masseter nachddzamie a. facialis, sprevédzanu rovno- mennou vénou, Ductus parotideus (vyvod priusne} #fazy) sa pre- mieta zhruba do streda spojnice ineisura intertragica @ stredu nazolabidlne) ryhy (tv. Hyrtlova Gara). Koing sen, vediemo v smere spominanej.spojnic, pozdlz predpokladansho priebebu ductus parotidens lak regu je priblizne 2 om. Spolu s ductus parvti- deus smeruje do tvare a, transversa faciei (z a. tempo- ralis superficialis), rami 2ygomatici nervi facialis umiestené nad vyvedom a rami buccales nervi favialis ulotené pod ductus parctideus. Nickedy byva nad ‘yvodom odstep Zlazove} hmoty v tvare trojuholnka — ‘av. glandala parotis accessoria. Arteria temporalis superficialis, nervus au eulotemporalis (povrchové spankova artéria, usno- spankovy nerv): Vertikalny rez, 1,5 — 2,5 em dlhy, yedieme tesne pred uSnicou. Arteria je wlozena supra fasciélne, spolu s rovnomennou véncu a s/n. auriculo- ‘temporalis. Ak predlZime rez smerom hore do vysky usnice, mizeme néjst vetvigky a. temporalis cuperfi- sialis (je ramus frontalis a ramus parietalis). Pri preparéeii nachsdzame v podkcznom vazive za sebou % povrchu do hibky ulozené titvary: temporalis superficialis, a. temporalis superficialis a n. auriculo- temporalis, ktory je Casto dosiova nalepeny na zadny obvod tepny. Nervus occipitalis major, arteria occipitalis Welk 2ahlavovy nerv, zéblavovd artéria): Vertikalny koeny rez vedieme asi 1 — 1.5 em laterdilne od linea mediana dorsalis (zadna stredova ¢iara) v dizke 2 cm, zhruba vo vyske protuberantia oevipitalis externa Kota prevezeme a preparujeme v podkoznom vazive. Kedze:nery je ulozeny dost hiboko, jeho vyhladanic je Pomeme take. Arteria occipitalis vstupuje do regio occipitalis 6 1 ~ 2 em laterdlnejiie od n. oceipitalis major a ulozend je povrehovejsie. KoZny rez robime 2 — 2,5 cm laterslne od linea mediana a preparajeme velmi opatrne do hibky, aby sme artériu neprorezali 1.5 KOZNE REZY V TVAROVES A MOZGovEy Cast ELA Hranice jednotlivyeh tvarovych oblasti pri preparseii (okxem rogio orbitalis) nerespektujeme a koznymi ream obnazime véetky oblasti naraz, Rezeme: 4) v modidnnoj diare od radix nasi pozdiz dorsum nasi K apex nasi (hrot nosa), oblékovito popri vofnom okraji alae nasi k bazélne} Gasti septum nast a nadol peram, obknizime pery k medifinne) éiare a v nej ke mentum b)od radix nasi laterdine po margo supraorbita- lis k laterélnenu okraju orbity, pozdl2 areus.zyg0- maticus (armovy oblik) le hornéma okraju odetups uinice; ©) 0d mentum popri dolnom okraji mandibaly po ventrélny okraj m, sternocleidomastotdeus: d) kozu mihalnic obkratime rezom pordlé oénice, okra1 = galan spomenroies 2 Pimedilisn. ‘supraorbitals (V2) Plslorai supraoztitalis VD) 4 syyumatil temporal n facials yeangularie 4. argularis hseatian facilis ‘.tranaversa faced 8 — ductus parotideus 10 v.facinlin La. healis 12 — re bueeales 9. facie 18 ~r-marginalie rmatadibulae 14 — rool a, facts 1 — & atromandiboaris ‘auricularis magnus ‘dlancula parotie ‘5. occpitais minor € 6 is 19 ~ nL dpitalis major We csptale 21 = a. ocipitalis 29 — 9, aurleulocemporalis 2 — v.termporalle Superficalie 34 — a. temporals superticais = paioais Pomoené rezy: 1.6 PREPARACIA UrvAROY v REGIO ¢) od sulcus alaris nasi horizontélne k meatus acus- © PARQTIDEOMASSETERICA ticus externus (vonkajéi zvukovod); 1) od angulus oris horizontaine k dolnému okraju odstupa usnice, Koiné reay v mozgove) éasti hlavy: a) od radix nasi, strodom olovoj oblasti ik sutura coronalis (vencovity sev), dale) ponad sutura sagittalis (Sipovy Sev) k protuberantia occipitalis externa (von- ‘kajSia zéhlavnd hréka}; ‘b) od radix nasi latordine pozdli, margo supraorbi- talis X laterdlnamu okraju orbity, pozdli arens zygo- matieus k hornému okraju odstapu wsntce od miesta stretmutia sutura coronelis so suture sagittalis ke pravej a lave} uinici; d) od protuberantia occipitalis externa pozdl? linea nuchze superior k processus mastoideus jedne} a dru- hej strany. ‘Koiné laloky odpreparujeme velmi _poxorne fa vyvrdtime ich k laterélng} hranici oblasti. Zvlast pozorne preparujeme koau v Tegto nasalis (a. dorsalis nasi — chrbtové tepna nosa) v blizkosti a. ophthalmica, v rogio orbitalis (m. orbieularis oculi — ofay kruhovy sval) a nad sénkou (platysma —kofny krény sval), pre- tote v tichto oblastiach si uvedene dolezité utvary Ihned pod kozoa, Pod kozou preparujeme suprafascisine cievy a nervy, ‘ktore prechadzaju ponad fascia parotidea (priusnicovs pokryvka). V keuddlne} éasti oblasti inzeruji: snopee platyzmy do koe, Snopes platyzmy odpreparujeme az kx kandiilnej hranici oblasti a vyvratime nadol ‘Suprafascialne su vetvitky n. aurieularis mag- nus (velky udnicoyy nery), ktory obchédza m. sterno- dleidomaztoideus zozadu a ide po fom nahor a dopredu, Pod ninicot sa deli na ramus anterior a r. postarior Popr: r. posterior n.curicularis magn! ide r. auricula- ris posterior n. facialis a a, auricularis posterior (eadné uinicova tepna), R, ouricularie posterior n. facialis odstupnje 2 n, facialis (tvarovy nerv) hned pri Jeho vystupe cez foramen stylomastoldeum (nasadcovi- tohlavkovy otvor). Anastomozuje sn. auricularis mag- ‘ue & 9 n, oceipitalis minor (mal zéhlayny nerv), Odtishneme giandula parotis (priuiné #laza) od usnive 2 v brazde medzi nimi preparujeme n. auricu- Jotemporalis « a. et v. temporalis superficialis. Preparujeme gl. parotis, ktora je cbalend do fascia parotidea (priugnicova pokryvka). Fasela parotidea je vazivové puzdro, ktoré obalu- Je gl. parotis a lymfatické uzliny, ulodené medzi fej lnlocikmi, vyeticlajie stiéasne priestor nidus paroti- deus, v ktorom je uloiend gl. parotis. Kranialne zasa-2 a ws 8 hhuje az k areus zygomaticns, upina sa nan a ventraine prechédza do fascla masseterica (Zuvecova pokryy- ka) 4 tyorf s ou fascia parotideomasseterica, Ktord kryje voli ast m. masseter a nad nim prabie- Ingjtiei ductus parotideus (priusnicovy vyvod). Pri vent- ralnom okraji m, masseter zahjba vaéSia cast fascie do hibky a prechadza do retromandibulérnej Easti fas- cia parotideomasseterica, mensia ast premostisje Jamku medzi m. masseter a m, buecinator (trubaesky sval) a oddefuje corpus adiposumn buceae (tukové tele- ‘$0 Tica ~ Bichati) od podloén¢ho taku, Dorzdlne zrasté fascia parotideomasseteriea = fascia m."sternotleids- ~ mastoidei. Na mieste zrastu je zostinena do pruhu — tractus angularis, ktory s4 tishne od ventralneho okraja m. stemnocleidomastoideus k angulus mandibu- Jae a oddeluje gl. parotis od m. sternocleidomastoideus a od gl. submandibularis (podsankova afaza). Fascia parotides obaluje aj pars retromandibularis gl. paro- tis, vystielajiic stiécanc fossa retromandibularis. V hibke prirasté k processus styloideus (nisadeovi- ty vyhezok) k fasciam svaloy, odstapuficich od neho. ‘Niektori autor! rozomavaji na fascia parotides lamina auperficialis © lamina profunda, Lamina 21 tupraorbitalis lateralis n, sues tals 4 s.supratrochleis 5 r-modislisn, euprece titalis 6 =n mupratrochlears 7 acangulars 8—F ssgomaticofacialis we 9 n infraorbitalis (V2) 10 — re beads ot yee matic. facials 11 ~ a boeselis V3) 12 - m.busenator 13 — ns mentale V3) 14 ~ a facilis 15 — ¥ facilis 16 — + jugulara extorna 17 ~ 5 osagnalis mandibu- ‘ae Ys — >. auriculurs magnus 19 + buccal n ficialis 20 5 plonus paretideus ». facile 21 a facilis 22 — a transversa facet 24 — + temporalis mapect caalis 24 — 0 temporils saperf- tolls 25 — n-aurienlocemperalis 26 ~ a eroporaie saperf Cialis. parietalis 27 galea aponoureticn superficialis (povrchovy list) kryje Taterdlna plochu gl. parotis a prechadza do fescin masseterica, s ktorou ‘tori fascia parotideomasseteriea. Fascia superficialis ysiels medzi Hazové laléiky vazivové septa, preto sa 4 04 ATazovcho parenchymu {azko odpreparovat, Lamina (hibkovy list) kryje retroman- dibuldrnu Seat gi. parotis « oddefuje Zlazu od w. jugu- Javis interna (vnutorna hrdlova Zila), od m. vagus (bludivy nervy) a od n. hypoglossus (podjazyiovy nerv). Fascia, ktord obaluje gl. parotis, je silnd. Tamory Hany rostavajii dihy Cas obmedzené na tito oblast, 2apalové ochorenia Ziazy sa do susednych thant rych- lo neSiria. Létko Hazy je otvorené smerom k hitanu. Infekeie hitans alebo mandli mtu prenikat do regio parotidea a naopak, 20 ary sa moza sirit do para- 4 retzofaryngélncho priestoru alebo do vonkajsicho zvukovedu. Nidus parotideus (Zlazové 1ozko) Je to interfescialny priestor. v ktorom je ulotend gl parotia. Vyatiafa ho fascia parotidea, resp. fascia paro-tideomasseterica. Ma tri steny: vonkajsiu (aterdinu), zadnd a prednd. Na tomto lozku rozornévame aj horny a dolng okraj. Boénti (aterdlnu) stenu tvori povrchovy list fas- cie, ktory sa tiahne od predineho okraja m. sternocl domastcideus k m. masseter, riedke podkotné vitzivo a na povrchu Koza. Zadni stemu tvor' od laterslnej k medialnej strane 1m. stemocleidomastoideus a svaly odstupujtice od pro- cessussiylbideus. Predni stenu zvonka dovnitra vytvara zadny ‘kraj m. masseter a jeho fascia, z2dny okra) ramus mandibulae, m. pterygoideas medialis a jeho fascia Horny okraj tvorf vpredu articulatio temporoman- dibularis (spiinkovosdnkovg kib), veadu meatus acus- ticus oxternus, ‘Dolny okraj tvor! tractas angularis (zossinend cast fascia parotideomasseterica), ktoré smeruje od angu- Tus mandibulae k m. sternocleidomastoideus, Nidus parotideus obsahuje: gi parctis, nodi lymphatiet parotidet, n. facialis, plexus parotideas (priusnicova sple0), &. temporalis superficialis (povr- chova epénkevé topna), v. temporelis superficialis (povrchova spankova #ila), a. transversa faciel (prie’ na tyérové tepna) an. auriculotemporalis (usnicove- spankovy ner) Fascia odstrinime 7 celoj oblasti, fim odkryjome nidns parotidens. Fascia vysiela medzi lalotiky prius- nice priehradky. Medzi lalo¢ikm! priusnice vypreparu- jeme gil, parotideae a odstrénime ich. Pri ventrélnom ‘okraji takto uvofnene} priuinice vyhladdme vetvigky n. facialis: pri hornom okra gl. parotis najdeme rr. temporales (spankové vetvy), ktoré idui ponad are zygomaticus do regio frontalis et temporalis. Rami buccales superiores ot inferiores (horné a dolné liene vetyy) id spod ventréincho okraja gi. parotis horizontalne dopredu. Rami zygomatici (jarmové vetvy) idii pozdl2 arcus zygomaticas k laterdinemu ‘oénéma kitiku. Ramus marginalis mandibulae (okrajova vetva sénky) ide popri dainom okraji sénky. Ramus colli n. facialis (krénd vetva wéroveho nervu) vystupuje z dolncho okraja gl. parotis, zahyba nadol na krk, inorvuje platyzmu a anastomozuje s rr. superiores n. transversi colli (z plexas cervicalis), tyoriae § nim ansa cerviealis superficialis (povr- ‘chové kerénd slutka), Proparujeme ductus parotideus (priuinicovy wyod), zadinajici sav gl. parotis obytajne dvoma ramenami: horizontdinym a ascendentnym, ktoré sa spajaiti do jedncho bud v priunici, alebo pri jej vent- ralnom okraji. Jednotny ductus parotideus ide v Hyrt- Jove} Giare (spaja incisura intertrazica so. stredom sulcus nasolabialis), ventrdine a miemne kauddlne ponad m. masscter. Obehidza corpus adiposum buecae (Bichati), previtava fascia buecinatoria a m. buccinator a vo vy8ke IT, hone} stoliéky tsti do vesti- bulum oris. Ak je vytworend glandula parotidea aceessoria (pridavnd privind #aza), nachddza sa na 1m, masseter medzi ductus parotideus @ arcus 2ygoma- tieus, ‘Vypreparované vetvitky n, facialis sledujeme cent- rélnym smerom do gl. parotis a vsimneme si plexus PITEVNE CVICENIA parotideus n. facialis - splet, ktont tvoria vesarovito usporiadané centrélne Casti piatich vetvigick n. facia- lis, Plexua parotideus vahladom na v. retromandibula- ris (zasdnkova Zila) a a. earotis externa led naipovr- chovejsie, AK polotime ruku dianou na povreh Zlazy tak, Ze palec smeruje k spankovej oblasti a malitek kk oblasti krku, roztiahnuty'ch pit protov ukazujo emer priebehu pistich vetiev z plexus parotideus, Nervy z plexus parotideus sa rozbiehajii vejarovito k mimie- kim svalom. ‘Vyhfadéme hlavny horny kmeh (r. temporofacialis) a blavny doiny kmen (r. cervicofacialis), ktoré sit ulo- zene ¥ peiusniei na vonkejée} ploche ramus mandibu- lae: r. temporofacialis anastomozyje 5 n. auriculotem- poralis prostrednictvom r, anastomoticus cum n. aurieulotamporalis (votva spajajtiea 8 uanicovospanko- vym nervorn), 'N. auriculotemporalis (zn. mandibularis) sa dostava ku gl. parotis na zadnej strane collum mandi- bullae, ide smerom hore pred poras acusticus externus (vonkajsi otvor zvukovodu) do spankovej oblasti za a. temporalis superficialis. V gl. parotis sa spaja sr. tem- poralis n, facialis. Artérie v nidus parotideus A. carotis externa (vonkajfia krénica) sa som dostava z oblasti krie. Prebieha pod m. stylohyoideus a venter posterior m, digastric, vnika do nidus paroti- deus medzi m. stylohyoideus a m. styloglossus (ndand- cosojazykovy eval)v ablasti angulus mandibulee. V gl. parotis zanechava odtlacok. Vvstupuje smerom nahor za gl. parotis af do vysky collum mandibulae, kde sa rozdeli na koncové vetvy — a. temporalis superficia- lis aa. maxillaris (éTustad tepna). A. temporalis Superficialis ide s n. aurieulotemporalis do regto tem- poralis ako priame pokratovanle a. carotis externa nahor. Hned na zatiatku odstupuje z a. temporalia superficialis a, transversa faciei, ktoré ide transver- zine ponad m. masseter medzi gi. parotis 2 areus aygomatiens (1 em pod nim) a je ulozena nad ductus parotideus, Nickedy je velmi hrubé a zastupuje hori Gast a, facialis (twarova tosfna). Vény v nidus parotideus Na drovai collam mandibulae sav. temporalis Superficialis spaja s vv. maxillares (Gefustné ily), ktoré odvadzajti key 2 plexus pterygoideus (kridlova splet) a tak venika v. retromandibularis. V. retro- mendibularis (v. facialis posterior) sa spaja s v. auri- cularis posterior, ¢im vanika v. jugularis externa (vonkajSia hrdlové Zila), V. retromandibularis costu- puje zanorend do gl. parotia ai do drovne angulus mandibulae, kde ss ako povrchova Zila vlieva do v. jugularis externa. Potas tohto priebehu je ulotend laterélne od a. earotis externa. Do v, retromandibula- ris a vliova costou v, maxillaris husté tilova oplet — plexus pterygoideus, ktoré obklopuje obidva mm. pterygoidei, Tato splet vytvara anastomézu jodnak estou foramen ovale (ovéiny otvor), pripadne aj cez foramen spinosum (titiovy otvor) 60 sinus cavemnosusa caPUT Obr. 11 Titov titvary ma have po resskeit ramus mandibulae « sreus zygomatic so S289 12 345 6 7 3 3190 29 4 28 ar 1 — i tepals 5 — a. peoryyoidous lateralie 2 — a masreverice 8 — a, temporalls profundus 5 =n. temporaiis profundus 7 ~ a. temporalis profunés 4A temporais peofunés: 8. ve aygomatioum (dutinovity splay) a jednak estou y. faciei profunda thibkova tila teare) s v. angularis (Zila o¢ného kutika) 4 so Zilami ofnice a éefuste. (Infratempordlne — sub- ‘temporalne zépaly, ktorych prvotnym miestom su E:sto mandle alebo zuby, sa mOiu touto cestou dostat Go lebeénej dutiny a spisobié meningitidn.) V nidus paroticeus si aj nodi lymphatici (miazgove ualiny), zvaéia lokalizované pod fascion ‘lazy 2 pordli . retromandibularis. ‘1.7 PREPARACIA REGIO BUCCALIS Podkladom makkych éastt lica, ktoré tvort laverdlne chranigenie prodsione tistnej dutiny, je m. buceinator. Nad nim sana vytvorent kostneho podkladu lica po- diola facies anterior maxillae a pod nim corpus mandi- bulae (telo sanky?. Rogio buccalis ea alent na tri vratvy: Povrehovd ‘wrstvu tvori kota s podkozim, prostredna vrstva ie svalova a bibkovii vrstvu predstavuje kranidine 10 — © medialis supraocbitalis 11 — aL infruorbitals 12a. supratrochlearis supratrochlsaris angular nfrnorbitalis 16 —n infratrechlearis 17 —y. nasal externus n. ‘ethmoidalis anterivie 18 — na. alveolaree ‘suparioris posteriris 2 —n bucalis 22 — a bucealis 21m, bascinator 24a facials 25 —n mentale 35 — 8, mentalss 27 — n alvoolnrie inferior 25 — a, alveolar inferior 29 —a satmentalis 20 — n. mylokyoidens 51 gl submandibulare 32 —n lingualis 38 — m. pterygideus medias Bd — om masseter 95 =r. mylohysideus $6 —a carts externa 37 a ocipitalis 88 — a meninges media masilorie ausicuaris posterior 41 a styiomustoidea 42—n freslis 42 — a ouriculotemporalis 4 —F-aurenlan vai 45 — meatus acusticus AG — neste anantict extern “47 — a, ausiedaris profunda 48 —a tympanies anterior 49 — 9, tronsveran fied 50 — a temporalis perfcilisr.paritalie 2yzomaticoerbitalis tenporalis media 1 — areas zygomaticus 54 —n maseetercus 0 9. lateralien, eupracrbitalie ‘a kaudélne skelet a na trovni aubnych obhikoy m. buecinator a sliznica. Koza je hrabé, ale velmi pruéné; amerom k ofnici sa stenéuje. Svalovié vrstvu tvoria mimické svaly. ktore jjedaym tigonom vyzaruji do koze. Spatium intermuseulare je priestor medzi mimicks¥mi svalmi a m. buecinator. Do tobto priestoru Srbinou medzi m. masseter @ m. buceinator preniké lalognaté tukové teleso corpus adiposum buccac. Je okerihle, bikonvexné, obalené tenkym, ale zretefnym puzdrom. Corpus adiposum buccae vypliia prazdne priostory medzi Zuvacimi svalmi am. buccinator. Oby- éajne zasahuje do priestoru vymedzencho vzadu pred- nym okrajom m. masseter, medidlne vonkajou plo- chou m. buecinator, zvonku mimickym! svalmi, predovéstkym m, 2ygomaticus major (vaay jarmovy val) @ vpredu oblukom ductus parotideus. Najvacsi ‘objom ma u novorvdeneov, proto sa prodpoklada, 20 napomaha pohyby pri sani. Corpus adiposum buecae nevymiane ani v pripade progrosfencho chudnatia24 a tuk tohto vankusa perzistuje dihsie nez podkozny tuk inde na tele Do intermuskularneho priestora ystupujt cievy a nervy z viaceryeh zdrojov. Nervy Senritivnu inervaciu regio buccalis obstaréva viacero neryov. N. infraorbitalis (2 n. maxillaris ~ deTustny’ nervy) sa vetvi na termindlne vetvy po vista pe z foramen infraorbitale a vejarovite sa rozbieha ke doing} mihalnici, ku kridlu nose, k hornej pore a nozdre: Jeho vldkna sa spajaju s vetvickami n, facia- lis a vytvarajti tzv. pes anserinus minor (mala husia noha). N. bucealis (lieny nerv) sa vyndra na prednom okraji Slachy m. temporalis a ide dopreda a dolu po vonkajsej ploche m. buecinator. Rozdeluje sa ns. nie- kolko vetiev a vymieia si vidkna s 0, facialis, Jedna 2 vetiew n. buecalis perforuje m. buccinator a inervaje sliznica lica. Takmer celi sliznica je inervované zn, buecalis okrem posterosuperidrne} oblasti, ktora mote dootat viakna z rr. gingivales superiores (horné dasno- vé vetwy) (zn. maxillaris) Motorickt inervaciu evaloy regio bucealis zabez~ pecaj vetvy n, facialis, ktoré vzhladom k cievam su uulozené povrchovejtie. Rr. bueeales n. facialis sa vynd- rapid. na prednom okraji gl. parotis a Casto sa delia na hormi a dolmi skupinu podla ich vzfabu k ductus parotideus. Horné vetvy inervuja svaly hone} pery a nosa, Dolné vetvy 2asobuji m. buerinator a m. riso- rus (smiechovy sval), Vetwy n, facialis sa zanérajd pod povrchové mimické svaly, ku ktorym vydévaji vlakna a prepletajti sa s vetvami a. a v. facialis. Artérie A. facialis (tvérové tepna) prebicha na tyéri vinov- ovito, ¢o je dosledkom adaptacie na meniacn sa expanziu pier a Hea. Na zaéiatku sa nachadza a, facia- lis, povrehovo kryta pletyzmou a kozou, na prednom okraji m. masseter. Pult a. facialis je hmatatelny 4—5 cm yentrélne od angulus mandibulae, Smerom hore a dopredu probicha pod m, risorius, m. zygomaticus ‘major a minor a prediera sa medi snopeami m, leva- tor labii superioris alaeque nasi (zdvihaé hornaj pery 2 nosoveho kridla). Pri vystupe po lateralnom okraji nosa a. facialis vyzivuje laterélne éasti nosa-a anasto- mozuje ¢ a. infraorbitalis(z 2. maxillaris). A. facialis sa konéi ako a. angularis (tepna o’nsho itika) v medidinom ofnom keitiku @ anastomozuje $ a. dorsalis: nasi (Z a, ophthalmica ~ ccna tepna), Olerem toho vetvy a. facialis sa spdjajii = a. buccalis (lien tepna) (2 2. maxillaris) a sa. transversa facie (za. temporalis saperficialis). A. transversa faciel sa zvytajne nachadza medat arcus zygomaticus a ductus parotideus. Konéi sa pod yonkajsim oénym kitikom, kde méze anastomozovat $a. palpebralis inferior (za. ophthalmiea) A, bucealis sa zaidééa na povrehu m, buccinator dole a dopredu medzi dolnow hiavou m. pterygoideus lateralis a m. temporalis. Na povrchu m. buceinator sa PITEVNE CVICENIA cieva deli na koncové vetvy, vyzivuje m, bueeinator, anastomozuje & vetvami a. facialis a a. transversa facie ‘A. facialis ma potetné anastomézy so susednymi tepnami (s a. ophthalmica, a. infraorbitalis, a. bucea- lis, a. mentalis, a. transversa faciei), a preto sa méze ligovat ber nebezpetenstva nekrézy. Veny Y. facialis (anterior) koresponduje hlavne s a facialis. Zaéina sa spojenim il z predne} Gasti tvare anosa, Horna cast sa nezyva v. angularis a prijima votvy 2 v. nacofrontalie (nosovoéelové Zila), v. supraor. bitalis (nadoénieova Zila), z doine} mihalnice @ z chrbta nosa, Z medialncho ofncho kuitika zostupaje pomerne rovno k dolnému okraju sdnky, ktory dosiahne na prednom okraji m. masseter. Véna je ulozen4 2a arté- Fiow, V hornej Casti liea a na mandibule sa artéria avéna v tesnom vatahu. V strednaj éasti regio buccalis je véna ulozend v urtite| vzdialenosti za artériou, je povrehovejsie a od artérie ju oddeluje m. levator labii superioris alaeque nasi. V priebehu na lici priberé vetvy z hornej a dolne} pery, ako ai x lca V. facialis anastomozuje 5 v. infraorbitalis, v. mentalis v, faciei profunda (z plexus pterygoi- deus). V, faciei prof. prebicha dopredu s dolu na vn- torne} ploche m. temporalis « m. masseter, dalej medzi ‘medzi m. masseter a m. buccinator pod areus zygoma- ticus, aby yytistila do v. facials. V. transversa faciei, ktoré drénuje zadnt éast liea agi. parotis, sa vileva do plexus pterygoldeus. Zapalové ochorenia na liei a elusti si nebezpesné, pretode extrakranidlne Zily anastomozujui » intrakra- nidlnymi, Najddlezitejsia je komunikécia medzi v, angularis ay, ophthalmica superior v mediélnom ognom kutiku, pretoze y, ophthalmica superior se vlie- va do intrakranialneho sinus cavernosus. 1.8 PREPARACIA REGIO ORALIS (REGIO LABIALIS ‘SUPERIOR ET INFERIOR) Preparujeme cirkulérne viékna m. orbicularis oris Gistny keuhovy, sval), s ktorymi sa propletajii viakna niektorych okolitych svaloy: m, depressor angull oris (stlagovat tistneho knitika), m. depressor labii inferio- rioris (stlagovad dolne) pery), m. levator Iabii superio- ris alaeque nasi, m, 2ygomaticus a m. levator anguli oris (edvihat tistneho tika}. M. levator anguli oris je pod m. levator labii ‘superiorioris alaeque nasi. Medzi nimi sa rozvetvuje a. a n. infraorbitalis, Sval odstupuje pod foramen infraorbitalo a upina sa do kode angulus oris.a do sliz. nice vestibulum oris, M. orbicularis oris sa skladd x cirkuldrnych vid- ken, ktoré sa upinajit do koza a do vezivoveho uzla pri angulus oris, alebo prechddzaji do okolityeh valov. M. risorius sa zaéina na fascia parotideomasseteri- ca, pripaja sa k m. depressor anguli oris a konéi sa ¥angulus oris. 'M. depressor anguli oris sa zaéina zékladiiou na prednej tretine dola¢ho okraje mandibuly, smerom1_capur. Ober. 12 Tewary v regio bucealis «fossa infratemporalis 26 45 ~ n. tiaorbitats 16 — n bacealis 17 6 faci profunda 18 — a buesalts 19 — m buceinator 20 fasta 2m, ors 22 ~ plexus dentate inferior 28 a mortals 24 — mi mentale 25 ~ a, submentalis 26 ~ m. dignatrieus enter anterior | 27 ~ n. mylobyesdens | 28 — v.submentalis 206 jugular intern 30 — mi stylohyutteus 31 — a lingaslis 82 _ m.dignetricua venter poster: 39 5, carves externa 34 — 2 curtis interna 85 — r alveolana inferioe 36 = n-linguahs AT ~ alveolar inferior 88 — a mnsscter 29 — lg. sphenomancibalare 40 —v-retrorsndihlars 41 a carole externa 42 —n cexipitals 43-— a mexillans 44 — a curieulacs posterior 4B — a sylomasteioea 46 —n lacalis 47 — a tomporalie saperficiatic 45 —n.eucioulans poster n, aciais 49 r-puriealarisn. yagi ‘50 — v. cemporats superfictaic 5 ~ reeatus ations extern 52 — plovas ptoryeoideos 5) ~ a. temporais media 54 ~ v.temporalis mein 33.9281 3029 o8a7 1k A sopratrochlegis 55 —r.panilis a. tempocalle 10 — os zygomaticam. Superiats| 1 tania termporatis ~ vente rontits Aa doraalisnast 56 ~ 0. auraloterapratie 2 — v, teenporais medi secipitotronalis 12 ~wangularis 87 —-n-manzoteriesn 3 =m temporalis 6 — morbicuaris cous 15 renwal extn 88 —a, masseter 4 -r-frontals a omporalis 7 — 1 laverallsn. supraorbltlie cthmeidals sateriris. 59 ~ orxessus coramdens superiaans 8 —rmedialisn supraorbitais 14 — fecal ‘mandibulae shor sa 2uéuje a konéi sa pri angulus oris. Jeho Artérie sajmedialnejsie vidkna prechddanjti na druhd stranu, M. depressor labil inferioris je pod m. depressor nguli oris, Zaéina ca pri delnom okraji sanky a upina #2 na dolmt peru po celey jej dake. M. mentalis (bradovy sval) sa zatina na juga alveo- Jaria (lotiskové jarma) dolnych rezdkoy, vejérovito sa soxtiruje a inzeruje do koze brady; pravy’a lavy m. entalie so navzdjom krityji. Nervy Motoricka inervaciu svalov pier obstaréva n. fecialis. Rami buecales superiores inervuju svaly ‘bernej pery a svaly nosa. R. marginalis mandibulae =n. factalis) incrvuje svaly doing} pery a m. mentalis. Senzitivau inervaciu obstaréva n. infraorbita- san. mentalis. A. labialis superior a a. labialis inferior (tepna hornej pery a tepna dolne) pery) pochadzaji 2 a. facia lis. Td pod m. orbicularis oris a anastomozuji s roy- nomennou artériou druhej strany, im vytvéraji obluk ~arcus arteriosus labii superioris ot inferioris. Pri tri nj rane pier jo proto nevyhnatné podviazal poranené levy z oboch striin artériovéha oblake. V oblasti brady sa v strede zatséa termindina veta 2. submentalis (podbradova tepna) (z a. facialis) hore, kde anastomozuje 8 vetvami a. labialis inferior. A. labialis inferior anastomozuje s velvami a. mentalis (@ a. alveolatis inferior ~ dolné lodiskova tepna). A. labialis superior vysiela vystupne vetvy k dolnéma okraju septum nasi a kridel nosa, kde tieto vetvy ana- stomozujit § nosovymi vetvami z a, ophthalmiva (2 a. carotis interna — vaiitornd krénica).