Predsociologické prístupy k mestu

FRIDRICH ENGELS, CHARLES BOOTH, GEORGE SIMMELS, FERDINAND TÖNNIESE

Prvé analýzy mesta v
sociológii
 zamerané na prvé priemyselné veľkomestá
19.storočia

 skúmanie problémov spätých so životom v rastúcich

veľkomestách Veľkej Británie, západnej Európy,
Spojených Štátov

 poznávanie života a bývanie robotníckych skupín,

ľudí sťahujúcich sa za prácou z dediny do mesta
Pozorovanie moderných priemyselných
veľkomiest 19.storočia

 predmetom záujmu bolo poznávanie života a

bývanie robotníckych skupín, ľudí sťahujúcich sa za
prácou z dediny do mesta

 skúmanie problémov spätých so životom v rastúcich

veľkomestách Veľkej Británie, západnej Európy

 výskum chudoby a sociodemografických

charakteristík jednotlivých štvrtí v Londýne
Hull House – centrum pre sociálne reformy

 Jane Addams, Ellen Gates Starr

 založili v roku 1889 sídlo Hull House ako centrum pre sociálne
reformy, kde pôsobila skupina výskumníčiek a akademičiek
 kampane na zlepšenie podmienok bývania a práce pre imigrantov
 Hull House:
 dáta o podmienkach bývania
 výskumy v odborných časopisoch
 riešenia pre sociálne znevýhodnené skupiny
 Fridrich Engels a veľké mestá
priemyselného Anglicka

 Friedrich Engels (* 1820, Barmen, Nemecko – † 1895, Londýn, Spojené

kráľovstvo)
 systematizátor marxistickej filozofie; nemecký sociológ, filozof, ekonóm,
žurnalista a továrnik
 postavenie robotníckych tried v Anglicku – výskum z rokov 1844 – 1845
 pozoroval zákonitosti kapitalistickej výroby vo výrobných fabrikách
Anglicka a Škótska
 Kapitola: Veľké mestá
 popis mestskej chudoby a bytovej situácie robotníckej triedy
 popis priestorového oddeľovania príslušníkov rôznych tried
 neviditeľnosti robotníckej chudoby v mestách
Fridrich Engels: Veľké mestá

„Mesto samé je vystavené podivuhodným spôsobom,

môžete v ňom po roky bývať a chodiť denne sem a tam
a neprídete vôbec do robotníckej štvrte alebo do styku s
robotníkmi – pokiaľ totiž chodíte len za svojimi
záležitosťami alebo na prechádzku. A to najmä pre to, že
ako nevedomou, mlčanlivou dohodou tak z vedomého a
úmyselného zámeru sú robotnícke štvrte čo najprísnejšie
oddelené od štvrtí obývaných strednou triedou alebo –
kde to nejde – zahalené plášťom filantropie.“ Engels 1845
 Charles Booth a priestorové aspekty
socioekonomickej nerovnosti

 Charles Booth (* 1840, Liverpool, Anglicko – † 1916, Thringstone, Anglicko)

 pôsobil v textilnom a lodnom priemysle, sociálny výskumník a reformátor
 v roku 1892 sa stal prezidentom britskej Královskej štatistickej spoločnosti

 štúdium o živote robotníckej triedy v Londýne na konci 19. storočia

 Life and Labour of the People (1889) je považovaná za zakládajúci text britskej sociológie
 Charles Booth - The inhabitants of
Tower Hamlets, Their Condition and
Occupations (1887)

 realizoval štúdiu vo východnom Londýne o podmienkach

obyvateľov chudobnej mestskej štvrti Londýna a ich
pracovné podmienky

 vymedzil 8 skupín obyvateľstva, z toho popísal 4 chudobné

triedy:

A. Najnižšie triedy bez príjmu

B. Triedy s občasným príjmom
C. Triedy s nepravidelnými príjmami
D. Triedy s nízkymi pravidelnými príjmami
Charles Booth – priestorový aspekty chudoby

 geografická imaginácia a podmienky vzniku reprodukcie chudoby a sociálnej

nerovnosti
 vzťah bydliska a výkonu práce a vzťah starousadlíkov s novousadlíkmi
 ulica sa stala jeho jednotkou analýzy, vytváral mapy Londýna podľa socio-
ekonomickej sitácie obyvateľov
 mapa chudoby v Londýne - nástroj pre pascu chudoby
 realizoval kvalitatívne analýzy v konrétnych priestorov mestských štvrtí
 využival pojmy ako prirodzené oblasti (natural areas) do ktorých sa koncentrujú
skupiny obyvateľstva zdieľajúci rovnakú sociálnu pozíciu
 pojem sukcesia, ktorý sa neskôr stal významným pojmom urbánnej sociológie
Pospolitosť a spoločnosť - Ferdinand Tönnies

Ferdinand Tönnies (* 1855, Oldenswort – †1936, Kiel)

 nemecký sociológ s ekonóm, spoločne s Weberom a Simmelom
založil v roku 1909 prvú Nemeckú spoločnosť pre sociológiu

Pospolitosť a spoločnosť 1887

 premena ekonomických vzťahov, práva a politickej moci, zmena v myslení a kultúre
smerom k racionalite a vede, premena medziľudksých vťahov a ľudského charakteru

Gemeinschaft – typ spoločenskej integrácie kde prevládajú blízke vzťahy, známosť

členov skupiny, zvyky, tradície, emócie, organická vôľa
Gesellchaft – abstraktné zoskupenie, prevaha formálnych vzťahov, racionality,
arbitrárna vôľa
“Existuje kontrast medzi sociálnym
poriadkom, ktorý je založený na konsenze
vôle – spočíva na harmónii a je rozvinutý a
zošľachtený tradíciami, mravmi a
náboženstvom, a druhým poriadkom – ktorý
je založený na spojení racionálnej vôle –
spočíva na konvencii a dohode, je zaručený
politickým zákonodarstvom a ideologické
ospravedlňovanie nachádza vo verejnej
mienke.” (1887)
Mesto z pohľadu Tönniesa
 obchodné a industriálne mesto v ktorom sa kapitál popri pracovnej sile
podrobuje tiež vede a kultúre
 veľkomesto je obrazom miesta kde sú peniaze všemocné koncentruje sa tu
svetový priemysel a kapitál, ľudia zo všetkých častí sveta ako aj odcudzenie
 mestské prostredie definuje konfliktný vzťah medzi kapitálom a prácou a
koncentrácia kapitálu a industriálnej výroby
 mesto vystupuje ako dôležité miesto obchodu, mešťanskej triedy
 historické mesto ako centrum obchodu prinieslo zmeny v ekonomike
 súčasné mesto ako cuntrum práce a kapitálu teda trhu je centrom
industriálneho kapitalizmu
George Simmel – kľúčová inšpirácia
pre sociológiu mesta
Geroge Simmel (* 1858, Berlín, Nemecko – † 1918, Štrasburg, Francúzsko)

 nemecký filozof a sociológ, zakladateľ formálnej sociológie

 Peniaze v modernej kultúre (1896)
 eseje: Veľkomesto a duševný život, Móda, Peniaze v modernej
kultúre, Konflikt modernej kultúry
 Berlín na konci 19.storočia, vzťah mestského prostredia a
prebiehajúcou zmenou sociálnych vzťahov, mesto ako faktor
vplyvu na priebeh zmien
 vonkajšie historické sily a vnútorné sily ako priemyselná výroba a
ekonomika utvárajú mestský typ osobnosti
Simmel: Veľkomesto a duševný život
 materiálne prostredie mesta a jeho vplyv na
psychiku človek, sociálne vzťahy ktoré charakterizujú
mestský život
 veľkomesto, jeho materiálne prostredie, vysoká
miera podnetov, rýchle tempo, rozmanistosť –
namiesto srdca reaguje človek hlavou, rozumovosť
je obranou psychiky voči presýteniu
 peňažná ekonomika formuje mesto, spätá s
racionalizáciou, intelektuálnosťou, psychologický
základ veľkomestskej osobnosti
 zrod kozmopolitnej osobnosti, získaná veľkomestská
sloboda je vykúpená bezvýznamnosťou jednotlivca
v metropolitnom prostredí, jeho osamelosť, strata
jedinečnosti, stáva sa podobným s ostatnými, vzniká
tak túžba po odlišnosti
Definíca mesta podľa Maxa Webera
 Max Weber (* 1864, Erfurt – † 1920, Mníchov) bol nemecký
sociológ, ekonóm

 1921 Archiv fur Sozialwissenschaft und Socialpolitik

 mestá sú a boli nielen veľkomestá posudzované podľa

počtu obyvateľov a rozlohy, mestá existovali už pred
modernou dobou v rôznych geografických oblastiach
 mesto definuje ako ekonomickú, politickú a sociálnu
jednotku, mesto je sídlo ktorého obyvatelia žijú primárne zo
zmeny, obchodu viac ako z poľnohospodárstva
 západné mestá v rannom novoveku predstvujú zrodenie
mestskej komunity
 Maxa Webera – Mesto
 mesto - zvláštny typ sídla, ktoré môže mať rôzne podoby v
historickom vývoji
 definuje mesto v niekoľkych typoch
 aby sa sídlo stalo mestskou komunitou musí vykazovať
dominantnosť trhovo obchodných vzťahov
 sídlo ako celok musí mať nasledujúce znaky:
1. opevnenie
2. trh
3. vlastný súd a čiastočne autonómne právo
4. odpovedaujúcu formu asociácie
5. čiastočnú autonómiu, administratívu tvorenú autoritami volenými
mešťanmi