Professional Documents
Culture Documents
SCA-1 - Copy - 1
SCA-1 - Copy - 1
(UNTL)
2024
FOLLA APROVASAUN
Traballu ida ne’e elabora husi ami grupu IX rasik no hetan ona orientasaun no aprovasaun
husi professor orientador Prof.Maximiano Oqui,S.Kep.Ners.MEPSC iha loron……/…../2024,
…OTL
( ) ( Maximiano Oqui,S.Kep.,Ners.MEPSC )
Dili,……../…../2024
DIRETOR ESE
Agradese wa’in ba Santissima Trindade ba grasa no espiritu matenek nian ne’ebe Nai
haraik ona mai ami grupu hodi ami bele realiza ona ami nia traballu ho tópiku “KUIDADUS
ENFERMAJEN BA PASIENTE HO SINDROME CORONARIA AGUDA”.
La haluha mos agradese ba professor da Disiplina ne’ebe mak fo ona servisu grupu nian
mai ami no apoiu ona ami liu husi esplikasaun konaba lalahok elabora traballu durante
aprendizajen nune’e ami bele iha komprensaun hodi elabora no forma traballu ho diak nomos
oinsa bele fo kuidadus ba pasiente ho problema refere.
Nu’udar umanu sei la sees husi sala, tamba ne’e ami husu deskulpe karik traballu ne’e
iha erru ruma no presiza mos ajuda liu husi kritika balun atu ami bele esforsu hodi hadia diak
liu tan traballu ne’e, nune’e bele melhora diak liu tan ami nia koñesimentu iha futuru. Ikus liu
agradese mos ba equipa grupu ne’ebe kolabora ona ho diak tebes, hodi bele konsege finaliza
duni traballu refere.
Sigla
1. OMS : organizasaun mundial de saúde
2. WHO : World Health Organization
3. SKA : syndrome koronari aguda
4. ACS : Acute coronaia syndrome
5. APTS : angina pektoris instabil
6. IMA : infark miocard aguda
7. NSTEM : Non- ST segment elevation myocardial inferction
8. STEMI : ST segment elevation myocardial inferction
9. EKG : elektro kardiograma
10. ECHO : echoardio grama
11. MRI : magnetic resonance imaging
12. (CT) Scan : computerised tomography
13. GCS : gascow coma scale
14. MMHG : milimiter de mercuri hydragyrum
15. ICS : intercostalis space
16. SIKI : standar intervensi keperawatan indonesia
17. DPP : dasar pengenaan pajak
18. PFNI : perhimpunan fisioterapi neurologi indonesia
19. PR : pluxu respiratoriu
20. PA : presaun arterial
21. MEq/L : milli equivalente per liter
22. HNGV : hopital nasional guidu valadares
23. HDL : high density lipoprotein
24. SV : sinais vitais
25. UNTL : universidade nasional timor-lorosae
INDISE
Kapa………………………………………………………………………………………….i
Folla Aprovasaun…………………………………………………………………………...ii
Lian nakloke………………………………………………………………………………..iii
Indise………………………………………………………………………………………..iv
KAPITULU I – INTRODUSAUN
1.1. Antesedentes……..……………………………………………………………………...1
1.2 Objetivu………..………………………………………………………………………….2
1.3. Benefisiu………………………………………………………………………………..3
A. KONSEITU BASIKU
2.1.
Definisaun………………………………………………………………………………...4
2.2. Etiologia…………………………………………………………………………………..5
2.4. Klasifikasaun…………………………………………………………………………..6
2.6.Patofisiologia……………………………………………………………………………..8
2.7.Pathway…………………………………………………………………………….…….9
2.8. Jestaun
tratamentu……………………………………………………………………..10
2.8.1. Jestaun mediku……………………………………………………………………….10
3.1. Asesmentu………………………………………………………………………………15
KAPITULU V- ENSERAMENTU
5.1. Konluzaun…………………………………………………………………………….31
5.2. Sujestaun……………………………………………………………………………...s32
Referensias
KAPÍTULU I
INTRODUSAUN
1.1. Antesedentes
Sindrome Koroner Águda hanesan moras ida ne’ebé la hada’et no sai hanesan
primeiru klasifiasaun rezulta ema barak mate iha nível mundial iha kada anuál tantu iha
nasaun dezenvolvidu no nasaun dezenvolvimentu. Tuir Organizasaun Mundial Saúde
(WHO) aprezenta kuaze 50% pasiente ne’ebé mate iha kada tinan tanba moras fuan.
Bazeia dadus WHO tinan 2015 aprezenta 70% mortalidade ao nível mundial tanba kauza
husi moras la hada’et (39,5 millaun husi 56,4 mak mate). Husi total mortalidade moras la
hada’et ne’e iha 45% mak rezulta mate tanba kauza husi moras fuan. Bazeia ba
Riskesdas 2018 aprezenta prevalensia moras fuan bazeia ba diagnóstiku husi doutór iha
Indonézia ho total 1,5% ho prevalensia ne’ebé sa’e iha provinsia Kalimantan Utara
2,2%,DIY 2%, Gorontalo 2%.
Tuir peskiza husi Word Health Rankings Timor-Leste okupa iha 69 ranking mundial
husi moras kardiaka korónaria, Tuir Dadus husi OMS ne’ebe publika iha 2020 ho total
mate ho moras Moras kardiaka koronária hamutuk 814 ho 11,55%, kazu moras kardiaka
korónaria ho total hamutuk 126.58 husi 100.000 habitantes ne’ebe Timor–leste
klassifika iha 69 Ranking husi mundial.
Syndrome koronária águda mak faze águda husi angina pectoris ne’ebé la estável
akompaña ho infartu águdu miokárdiu. Termu síndrome koronáriu águda dalabarak liu
deskreve sai hanesan emerjénsia ba iha árterias koronárias (Aspiani, 2014).
Sindrom koronária águda kauza husi atesleorosis iha ne’ebé prosesu forma plaka
ne’ebé impaktu íntima ba artéria,ne’ebé kauza forma trombus nune’e halo lúmen sai klot,
tan ne’e kauza distúbiu suplai ran no forsa kontraksaun múskulus fuan díminui. Karik
trombus nakfera antes akontese nekroze perfuzaun distal total mak akontese infartu iha
miokárdiu.(Asikin,2016)
Orgaun prinsipal iha isin lolon ne’ebé akontese sirkulasaun ran no oksijéniu
tenke la’o di’ak nune’e orgaun seluk bele servisu ho di’ak hotu. Ran sirkula ba iha fuan
liu husi vena bo’ot rua ne’ebé hanaran artéria koronáriu tuir periodu ne’ebé
efisiente,artéria iha risku iha plaka hanesan gordura, kolesterol, kálsiu no substânsia
seluk ne’ebé kauza vazu ran estreita ka blokeia. Kondisaun ne’e rezulta múskulu
korasaun aumenta servisu, prinsipál iha momentu hala’o atividade todan, ne’ebé
finálmente rezulta síntoma hanesan moras iha peitu hanesan fo presaun todan, I’is bo’ot,
no senti laran sa’e no muta,f ásil atu kolen, ajitadu, suor exsesivu, tanba kauza husi
estreita nune’e diminuisaun ran no oksijéniu ba iha fuan. Karik arteria ne’e estreita ka
blokeadu mak funsaun fuan sei akontese angina ka insufisiensia kardiaka. Kondisaun
ne’e faktór risku ne’ebé labele modifika mak hanesan idade,sexu,jenétiku, no fatór
ne’ebé bele modifika mak hanesan fuma, hipertensaun, diabetes melitus, dislipidemia no
obesidade (Cardiac Care Network,2013).
Envolve komunidade, prinsipalmente família presiza intervensaun ba iha
prevensaun primária nune’e bele hasa’e nível saúde ne’ebé optimál no diminui faktor
risku, Prevensaun sekundária mak fo asistensia síntomas ho rapidamente no prevene
kondisaun ne’ebé aumenta fo périgu no rehospitalizasaun, no prevensaun tersiária atu
mantén saúde optimal liu husi suportasaun iha hahalok husi índividu ne’ebé sofre hela
ISC.(Indrawati,2014)
1.2. Objetivu
1.2.1. Objetivu jerál
Atu hatene no kompreende kona-ba kuidadus enfermajen ba pasiente ho sindroma
koronária águda.
ENKUADRAMENTU TEÓRIKU
A. KONSEITU BÁZIKU
2.1. Definisaun
Sindrome koronaria aguda (SKA) hanesan manifestasaun aguda ne’ebé mak todan
tama ba iha kondisaun emerjénsia iha koronaria, no kauza husi desequilibrio entre
oxigenio (O2) Miokardium ho kanal raan nian.Sindrom koronaria aguda hanesan
kondisaun ne’ebé akontese bainhira sirkulasaun raan menus ba iha fuan derpente.
Sintomas husi sindrome ne’e mak presaun iha hirus matan hanesan problema fuan, susar
atu dada is bainhira deskansa ka halo atividade ne’ebé la todan,kosar ne’ebé makaas
derepente no fuan ne’ebé para derpente (kumar 2007).
Tuir matenek na’inWasid (2007) nia hatutan tan katak Acute Coronary Syndrome
(ACS) mak hanesan faze aguda ida husi angina pektoris instabil/APTS ne’ebé
akompaña ho Infark Miocard Aguda/IMA ondas Q (IMA-Q) ho non ST elevasaun
(NSTEMI) ou sem ondas Q (IMA-TQ)ho S Televasaun (STEMI) ne’ebé akontese tanba
iha trombositu impaktu husi ruptura plak aterosklerosis ne’ebé la estável.
2.2. Etiolójia
Kauza lolos husi sindrome koronaria aguda tanba vazus sanguineos ne’ebé klot/aperta
( Vaso konstriksaun) Klot/aperta tanba kauza husi parte ha’at mak hanesan:
1. Iha bokur/gordura (aterosklerosis) iha vasos sanguineos kauza husi kolesterol ne’ebé
makas.
2. (Trombosito) husi sélula raan nian
3. Vaso konstriksaun iha kanal ran ne’ebé klot/aperta
4. Infesaun iha vasos sanguineus.
Wasid (2007) aumenta hahú akontese sindrome koronaria agudu (SKA) ne’ebé influénsia ba
kondisaun mak hanesan:
Tuir matenek na’in Hermawa tirisa(2014), iha aspetu3, sintomas moras koronária
fuan mak hanesan :
2.3. Klassifikasaun
1. Kontrasaun angina ne’ebé la favoravél: kondisaun raan ne’ebé limitadu. maibé la sai
aat permanente, muskulu husi fuan ho kondisaun ne’ebé di’ak, hanesan tipu husi
sindrome koronaria aguda ne’ebé kaman, maibe tipu ida ne’e mos hola parte iha
kondisaun mediku ne’ebé emergensia tanba la atende lalais bele aumenta ba estragus iha
fuan ou STEMI.
2. Non-ST segment elevation myocardial infarction (NSTEMI). Iha tipu ida ne’e ho
kondisaun fornese raan ba fuan la intupidu maibé tipu ida ne’e mos hola parte iha
kondisaun emergensia.
3.ST segment elevation myocardial infarction (STEMI) hanesan tipu husi problema fuan
ne’ebé seriu, iha distúrbiu ba fornese ran, tipu ne’e akontese tanba intupidu totál iha
arteria koronaria bele kauza ba iha parte fuan no bele hetan estragus.
2.4. Anatomia fisiolójia
Estruturalmente, fuan ho naruk ±12 cm, luan ±9 cm, ba mane adultu fuan ho todan ±
250-390 grama no ba feto adultu nia todan iha ±200-275 grama. Fuan lokaliza iha cavidade
mediastinal kavidade thoracic. Kompostu husi apex (interkostais 5) & basal (kostais 2). Fuan
no vazus prinsipais raan nian hafalun ho saku ida hanaran perikárdiu. Konsiste iha parte rua
ne’e mak fibrosa perikárdiu externo, ne’ebé feito ho tesidu konjuntivu fibroso densu no
membrana interna ho dupla kamada (pariental no visceral perikardium). Fibras pericárdicas
ligado ho koluna vertebral, diafragma no parte seluk isin nian, ho ligamentus. Membrana ho
kamada dupla konsiste ho kamada interna ne’ebé hanaran perikárdiu visceral, kamada externa
hanaran pericárdiu parietal ( fuzaun perikárdiu fibroso) no kavidade pericárdiaca ida (entre
kamadas rua) ne’ebé kontein ho líkidu seroso – líkidu pericardial. Líkidu ida ne’e permite
movimentasaun ne’ebé mak mais suave wainhira fuan halo kontrasaun. .Fuan kompostu husi
kamada tolu, ne’e mak:
1. kamada liur (epicardium / pericardium visceral): visceral & parietal, produz liquidu
seroso iha kavidade entre visceral & parietal, hodi permite movimentasaun ne’ebe
suave (halus) kuando mosu kontraksaun.
2. kamada klaran (kamada muscle, myokardium): kompostu husi muskulu kardio nian
ho movimentasaun involunter. Miokardiu mais mahar/tebal iha parte apex & mais
mihis/tipis iha parte basal
3. no kamada interna (endocardium): falun valvula kardiaka.
Tuir mai ne’e imajen konabá kurasaun umanu no mós deskrisaun konabá ninia parte sira:
1. Aorta: mak arteria boot liu iha isin lolon. Nia lokaliza iha parte superior fuan nian.
Funsaun husi aorta mak atu lori raan ne’ebé mak kontein ho oksijeniu husi ventríkulu
eskerdu ba iha isin lolon hotu.
2. Veia cava superior: mak veia ne’ebé boot liu iha isin lolon . nia lokaliza iha parte
superior fuan nian. Funsaun husi veia cava superior mak atu lori fila raan ne’ebé riku
ho diósidu carbono husi isin lolon hotu iha parte supeior fuan nian.
3. Arteria pulmonalis: mak arteria ida ne’ebé mak lori raan husi fuan ba pulmaun.
Funsaun arteria pulmonar mak atu troka dióxidu carbono ho vapor bee nian ne’ebé
mak iha raan no oksijeniu.
4. Válvula aorta: mak hanesan válvula ne’ebé mak hafahe entre ventríkulu karuk ho
aorta. Mudansa ba iha raan sae/ tensaun iha ladu rua válvula nian kauza husi válvula
taka no loke. Funsaun husi válvula aortica mak atu evita raan ne’ebé iha fluksu labele
halai sala.
5. Átrio: forma plural husi átrios, ne’ebé ho signifikadu vestíbulu. Átriu divide ba parte
rua mak átrio parte karuk no átrio parte loos. Átrio ne’e mak kamada rua ne’ebé
prinsipal liu husi kamada 4 ba parte fuan nian. Átrio parte karuk nia funsaun mak atu
simu raan ne’ebé riku ho oksijeniu husi pulmaun no lori ventríkulu parte karuk.
Enkuantu átrio parte loos nia funsaun mak atu simu raan husi isin lolon tomak ne’ebé
riku ho dióxidu carbono no depois lori ba iha ventríkulu parte loos.
6. Veia pulmonar: vena pulmonaria mak veia ida ne’ebé lori raan riku ho oksijeniu husi
pulmaun ba fuan iha kedas átrium parte karuk. Nia medida kiik liu husi veia cava no
hamrik husi veia pulmonar parte loos no karuk. Funsaun veia pulmonar atu lori raan
ne’ebé riku ho oksijeniu fila fali ba fuan ho nune’e bele hafahe fali ba isin lolon
tomak.
7. Válvula triskuspidalis: valvula trikuspidalis mak válvula ne’ebé kompustu husi
kúspide 3. Válvula ida ne’e nakloke wainhira sistole halo kontrasaun no bele taka fila
fali. Funsaun husi válvula trikuspidalis ne’e mak atu hafahe átrio direito ho ventríkulu
direitu no ajuda distribui raan ne’ebé kiiak ho oksijeniu husi átrio direitu ba ventríkulu
direitu.
8. Válvula bikuspidalis ka mitral: válvula mitral ka bikuspide hanesan válvula ne’ebé
mak halo separasaun ho átrio direito no ventríkulu direitu. Válvula ne’e nakloke
wainhira tama ba iha ventrikulu direitu. Funsaun válvula mitral mak atu lori raan
ne’ebé iha ventríkulu direitu fila fali ba iha átrio direitu.
9. Ventríkulus: mak kamada mamuk rua husi kamada 4 iha parte superior fuan nian. Iha
ventríkulu rua, ne’e mak ventríkulu parte karuk no ventríkulu parte los. Funsaun husi
ventríkulu mak simu raan husi átrio depois lori sai raan husi fuan. Funsaun husi
ventríkulu karuk mak simu raan husi átrio karuk no lori ba iha isin lolon tomak.
Funsaun husi ventríkulu direito mak simu raan husi átrio direito no lori ba iha
pulmaun.
10. Veia cava inferior: veia cava inferior mak veia boot iha ema nia isin lolon. Funsaun
husi veia cava inferior mak atu lori raan husi parte inferior isin nian ba iha átriu loos
fuan nian.
2.5. Patofisiolójia
Diminuisaun fluksu raan ba iha múskulus kardíaku sei rezulta iskemia. Tuir mai, sei bele
kauza infartu ka nekrose miokárdiu. (Amanda, 2017)
2.6. Pathways
O2 no nutrisaun menus
Mudansa integridade
Intolerania atividade membrana selula
Diminuisaun Kontratilidade
Ansiedade
Insufisiensia kardiaka
Distúrbiu perfusaun tésidu
1. Aritmia
2. Mate derepenti
3. Syok kardiogeniku
4. Heart Failure
5. Emboli pulmaun
8. Aneurisma ventrik
Ezaminasaun laboratóriu
a. Non farmakolójia
1. Assesmentu enfermajen
Asesmentu Tuir hidayat (2004), avaliasaun hanesan asaun primeiru husi prosesu
enfermagem atu koleta dados ne’ebé loos no klaru husi kliente atu hatene problema ne’ebé
iha.
Identidade: Inklui naran, sexo, idade, hela fatin, estadu, edukasaun, nùmeru
registu, data asesmentu, no diagnosa mediku.
Keixa prinsipal: keixa prinsipál ne’ebé mosu ba pasiente ho Sindrom Koroner
‘Águda (SKA), mak hirus matan moras.
Istoria moras agora: Fraku, kolen, difisil atu toba. Fatór estimulasaun dór ne’ebé
espontánea. Kualidade dór: senti moras hanesan daun tu’u no Iis bo’ot. Lokál
dór: iha parte peitu iha kakorok, mandibular, kotuk laran, no kabás.Tempu dór:
akontese durante oras ka loron balun. Laran sa’e, muta, dalaruma isin manas,
dispnea.
Istoria moras pasadu: Istória vazu raan artéria,Istória fuma, Abitua ezersísiu
fíziku ne’ebé la adekuadu, Istória Diabetes Melitus, Hipertensaun, Insufisiensia
Kardiaka.
Istória Moras Família: Istória moras família ba ema ho (SKA), baibain iha istória
moras hanesan Diabetes Melitus, Stroke, Hipertensaun, moras Vaskular
Perifériku.
Primary survey
a) Airway (dalan i’is) ho kontrola servikal.
Avalia:
Hamoos dalan iis.
Karik iha obstrusaun iha dalan i’is.
Distress respiratóriu.
Sinais-sinais hemorrajia iha dalan i’is, muta, edema larinje
b) Breathing no ventilasaun
Avalia:
Frekuénsia respirasaun, esforsu respirasaun, movimentu parede peitu.
Ar ne’ebé hasai husi dalan i’is.
c) Sirkulasuan ho kontrola hemorajia.
Avalia:
Batimentu pulsu karotis.
Presaun arterial.
Korkulit, umidadekulit.
Sinais-sinais hemorragia eksternal no internal.
d) Disability.
Avalia:
Nivel konsiénsia
Movimentasaun ekstremidade
Glascow Coma Scale(GCS) ba labarik utilizaa lert(A),respon verbal (V),
respond moras (P), ka la respond/ unresponsive(U).
Medida pupil, no respond pupil ba iha naroman.
e) Exposure control
Avalia:
Sinais- sinais trauma ne’ebé iha.
Ambiente.
secundary survey.
Avalia kondisaun geral
Hare expresaun oin hanesan sente moras
Nivel konsiensia
Kliente nia konsiensia menus ho GCS < 15
Sinais vitais
Temperatura aumenta bainhira akontese presaun (normal 36,5-37,5 C)
Presaun arterial: hipotensia bele akontese impaktu husi trauma cerebral,
ho presaun arterial sistoliku <90 mmHg ((normal 110/70- 120/80 mmHg)
Pulsu normalmente lais no fraku ba kondisaun moras (normal 60-100
x/m)
RR : normalmente menus (normal 16-20 x/m)
Examinasaun fisiku
Ulun :
Inspeksaun: forma mesosepal, iha deformidade, iha kanek,
laiha benjolan, laiha hidrosefalos.
Palpasaun: sente moras wainhira palpa, iha kanek.
Oin :
Inspeksaun: espresaun oin tauk no kondisaun simetria laiha
lesaun.
Palpasaun: laiha anormalidade.
Matan
Inspeksaun : simetria konjuntiva kamutis, esklera mutin, pupil
anisokor, reflex pulil la reguler pupil laiha reasaun konaba
stimulus ruma, movimentu matan la normal, sekreta barak
Palpasaun: bola matan normal la sente moras wainhhira fo
presaun
Inus
Inspeksaun: foer, likidu cerebro espinal sai husi inus, iha
respirasaun cuping hidung, laiha deviasaun septum
Palpasaun: sinus (sente moras wainhira fo presaun)
Pulmaun
Inspeksaun: movimentu parede peitu simetria, laiha mear,
respirasaun pulmaun lalais, defisil atu respire, frekuensia
repiratoria < 16x/m
Palpasaun: lian verimitus, simetria no laiha moras wainhira fo
presaun
Perkusaun: sonor
Auskultasaun: lian respiratoriu la normal no iha wheezing
Korasaun
I: Forma simetria, iktus kordis la mosu
P: iktus cordis palpavel mais ou menus 2 cm laiha moras
wainhira fo presaun, bradikardia
P: limitasaun fuan los ICS 2 externa los no karuk no ICS 4
external karuk, limitasaun ICS 2 external los no ICS 5 axilia
anterior los
A: Laiha lian gallop ritmu respirasaun la reguler, presaun
arterial menus.
2. Diagnóstiku enfermajen
Evaluasaun kliniku kona ba problema SKA ba prosesu atual no potensial hodi sai hanesan
baze atu hili intervensaun enfermajem hodi atinji ba problema SKA ne’ebé sei
responsabiliza ba enfermairo/a mak:
Tuir SIKI DPP PPNI, 2018 intervensaun enfermagem hanesan tratamentu ne’ebé
halo husi enfermeiru/a sira, tuir koñesimentu no avaliasaun krize atu atinje metas ne’ebé
espera. Enkuantu asaun enfermajen hanesan komportamentu ka atividade espesifiku
ne’ebé mak servisu husi enfermeiru sira atu implementa ba iha intervensaun enfermajen.
Objetivu :
Kliente bele halo adaptasaun ho moras depois de hetan kuidadus 1x24 horas.
Moras menus hafoin halo intervensaun durante 10minutus.
Kritéria Rezultadu:
Rasionál: Deskansa sei fo sentimentu hakmatek ne’ebé sai hanesan parte relaksasaun ida ba
kliente, nune’e sentimentu moras ne’ebé sente menus, i alende ne’e mos ho deskansa sei
hamenus O2 demand ho nune’e fuan labele halo kontraksaun liu nia limitasaun.
Rasional: Analgésiku sei blokeia no sireseptor, ho nune’e responde moras kliente nian sei
menus.
Avalia fali mudansa kliente nian : PR, PA, RR, no eskala moras.
Rasional : Atu avalia fila fali terapia ne’ebé fo tiha ona.
b. Distúrbiu perfusaun tésidu asósia ho diminuisaun cardiac output.
Kriteria rezultadu:
Intervensaun:
Objetivu: Depois de halo asaun enfermajen durante…espera katak bele iha toleransia ba
atividade .
kritéria rezultadu:
Sinais vitais normal;
Bainhira halo atividade la sente kolen no iis boot;
Iha kapasidade atu halo atividade rasik;
Depois de halo atividade laiha aumentu ba sinais vitais sira.
Intervensaun:
Objetivu: Depois de halo asaun enfermajen durante …espera katak líkidu iha isin bele iha
balanseamentu.
kritéria rezultadu:
Sinais vitais normal;
Turgor kulit diak < 2 segundus;
Mukoza la maran;
Balansu entre input no output;
Livre husi kolen, ansiedade no konfuzaun.
Intervensaun:
4. Implementasaun enfermajen
Implementasaun enfermajen hanesan etapa dahaat husi kuidadu enfermajen, nu’udar
atividade ne’ebé mak halo husi enfermeiru/a atu ajuda pasiente husi problema saúde ne’ebé
mak sira enfrenta hodi bele resolve tuir kritériu rezultadu ne’ebé di’ak (Saifuddin, 2011).
5. Avaliasaun Enfermajen
Evaluasaun enfermajen nu’udar etapa ikus husi prosesu kuidadu enfermajen ne’ebé
ho objetivu atu halo avaliasaun husi asaun kuidadu enfermajen ne’ebé mak implementa husi
enfermeiru/a sira hodi atini objetivu no husi evaluasaun ida ne’e enfermeiru sira bele
identifika atinjimentu planu ne’ebé mak implementa (Potter & Poerry, 2016).
KAPITULU III
ILUSTRASAUN KAZU
Pasiente ho naran Sr. A.Idade 52 anos, hela-fatin comoro mai iha sala emerjénsia
hatete katak iha loron Kuarta-feira, data, 23/05/2024, iha oras tuku 20:00 OTL kalan,
derepente de’it pasiente sente moras iha peitu los nune’e pasiente nia kaben uja mina virjen
hodi kose no komu maibé moras nafatin halo aumenta i’is bo’ot susar dada i’is to’o fali
madrugada oras 03:20 madrugada; nune’e família pasiente nian deside lori mai ospitál
HNGV tama iha banku emerjénsia iha data 24/05/2024, horas 04:00 dader, mai ho keixa
katak senti moras makas iha peitu parte los no susar dada i’is. Enfermeiru sira halo
ezaminasaun kondisaun jerál fraku no komposmetis GCS: 15,sinais vitais PA: 140/69 mmHg.
P : 62x/min.RR : 30x/min. SPO2 : 94%T: 37,5°C. Asesmentu ba PQRST; P : vasoontrisaun
vazu ran ba iha fuan.Q: senti moras hanesan daun tu’u, dada I’is senti todan. R: moras iha
peitu parte dextra.S: 7, T: mosu lakon Rezultadu EKG: ST.Elevasaun Samar.T: Depresaun,
Dysritmia no rezultadu laboratóriu: Trigliserida H 192, Kolesterol HDL H 35,84, Urine-Acid
H 9,50. Doutor hateten pasiente ho diagnostiku médiku Angina Pectoris nune’e fo ona
tratamentu Espironolacatone 1x20mg, digoxina 1x 0,25.
A. ASSESMENTU
1. Identidade
Naran : “sr. A”
Tinan : 52 anos.
Sexu : M
Estadu civil: kazadu.
Nível edukasaun: lisiensiatura(S1).
Profisaun: profesor
Hela fatin: comoro
No. Registu: 761146.
Data tama ospital: 24/05/2024.
Diagnostiku médiku Angina Pectori
Naran : Sra. R
Tinan : 47 anos
Relasaun : ferikoan.
Hela-Fatin :Comoro
1.3. Keixa prinsipál: pasiente hatete katak sente moras iha parte hirus matan los, no halo
nia susar dada i’is.
Pasiente ho naran Sr. A. Idade 52 anos, hela-fatin comoro mai iha sala emerjénsia
hatete katak iha loron Kuarta-feira, data, 23/05/2024, iha oras tuku 20:00 OTL kalan,
derepente de’it pasiente sente moras iha peitu los nune’e pasiente nia kaben uja mina
virjen hodi kose no komu maibé moras nafatin halo aumenta i’is bo’ot susar dada i’is
to’o fali madrugada oras 03:20 madrugada; nune’e família pasiente nian deside lori mai
ospitál HNGV tama iha banku emerjénsia iha data 24/05/2024, horas 04:00 dader, mai ho
keixa katak senti moras makas iha peitu parte los no susar dada i’is. Enfermeiru sira halo
ezaminasaun kondisaun jerál fraku no komposmetis GCS: 15,sinais vitais PA: 140/69
mmHg. P : 62x/min.RR : 30x/min. SPO2 : 94%T: 37,5°C. Asesmentu ba PQRST; P :
Penyempitan vazu ran ba iha fuan.Q: senti moras hanesan daun tu’u, dada I’is senti
todan. R: moras iha peitu parte dextra.S: 7T: mosu lakon.Rezultadu EKG:
ST.Elevasaun Samar.T: Depresaun, Dysritmia no rezultadu laboratóriu: Trigliserida H
192, Kolesterol HDL H 35,84, Urine-Acid H 9,50. Doutor hateten pasiente ho
diagnostiku médiku Angina Pectoris nune’e fo ona tratamentu Espironolacatone
1x20mg,digoxina 1x 0,25.
1.5. Istóriamoras pasadu: pasiente hatete katak iha pasadu nia nunka sofre moras
hanesan agora nia sofre ne’e.
1.6. istoria moras família: Pasiente hateten katak laiha membru família ruma mak sofre
moras hanesan ne’e nomós moras sira seluk hanesan hipertensaun, dibetes focus s TBC
nst…
Avaliasaun Primária
a. Airway:
Pasiente ko’alia fó liafuan kompletu, laiha mear, la iha sekresaun no la iha
lian estridor.
b. Breathing:
R (Frekuensia Respiratóriu)= 30 x/focus.
A (Auskultasaun) = Lian Vesikuler
T (Trakea) =laiha trakea deviasaun.
E (Effort) =servisu dada iis uza interkostal múskulu.
S (Saturation) = 94%(Sem Oksijéniu)
c. Circulation:
CRT >2 segundu, Pulsu= 62x/minute, PA= 140/69 mmHg, akral malirin
no kór kulit kamutis no la iha sianótiku;
d. Disability:
Kondisaun Jerál: Fraku
Nível konsiensia: komposmentis
GCS: E=4, V=5, M=6 (Totál: 15/15).
e. Exposure: pasiente laiha isin trauma ruma no iha parte ektremidade kraik
nian ain iha edema ho profundidade 1mm.
Avaliasaun sekundária
Avaliasaun SAMPLE
1) S (Sing and Symptom):
Sinais no sintomas ne’ebé mosu mak hanesan hirus matan moras to’o
iha kotuk laran, iis bo’ot no edema iha ekstremidade inferior.
2) A (Alergy):
Pasiente hateten nia laiha alerjia ba hahan no aimoruk ruma.
3) M (Medication):
Pasiente hateten katak antes ne’e seidauk hetan tratamentu ruma iha
hospital focus halo de’it tratamentu iha uma ho aimoruk tradisionál.
4) P (Past Ilnes):
Pasiente hateten katak nia ain de’it mak moras desde 1999 to’o agora
maibé la halao tratamentu iha ospitál.
5) L (Last Meal):
Antes pasiente sofre moras refere hahan ne’ebé nia han ikus mak
hanesan etu, naan fahi lalar ho ai-manas ho tua .
6) E (Event):
Pasiente fumador no gosta hemu tua.
c. Ulun.
I: Ulun laran mós, laiha fo’er, laiha kaspa, simetria entre lo’os/karuk. Fu’uk been no metan.
d. Oin.
I: Oin simetria entre loós nos karuk, laiha paralise no mos edema ruma.
e. Matan.
I: Forma matan simetria entre loós no karuk, laiha lesaun, matan ten no
konjuntivitis ruma.
f. Tilun.
I: Tilun laran moós, laiha cerúmen,forma simetria entre loós no karuk, no hala’o teste ba
audisaun, pasiente rona ho mos no laiha disturbiu.
I: Inus laran mos, laiha sekret, laiha polip no laiha inflamasaun, nomos laiha disturbiu ba
olfatarius.
h. Ibun no nehan.
I: Ibun laran moós, nehan kompletu laiha karies, nanal ho kór mutin laiha estomatis,
gengivas no laiha disfagia, ibun kulit maran.
i. Kakorok.
j. Pulmaun
P: Wainhira tau liman iha pasiente nia kotuk no haruka pasiente hateten 88 rona lian
loós/karuk hanesan, no mos wainhira hala’o palpasaun ba pasientenia peitu sente moras.
k. Fuan.
m. Jenitália.
n. Extremidade.
Pasiente triste.
Resultado rontgen thorax indika
iha kardiomegalia.
Pasiente utiliza hela O2 10L.
PQRST; P : Penyempitan vazu
ran ba iha fuan.Q: senti moras
hanesan daun tu’u, dada I’is senti
todan.R: moras iha peitu parte
dextra.S: 7T: mosu lakon.
SV:
-PA : 140/69mmHg
-P : 62x/min
-SPO2 : 94 %
RR :30x/min
T : 37,5°C
✓SV:
-PA : 107/69 mmHg
-PR : 92x/min
-SPO2 : 94%
-RR : 30x/min
T : 37,5 °C
Ezamin ekg
B. Diagnóstiku enfermajen.
la adekuada.
la adekuada. •SV:PA:130/85mmHg.
RR:28 x/min.
A: Problema seidauk
resolvidu.
KAPÍTULU III
DISKUSAUN
Assesmentu hanesan passu ida ne’ebé enfermeiro sira utiliza hodi foti dadus no
akumula informasaun (Padila, 2012). Reslasiona ho teoria ne’ebé iha leten peskizadór sira
halo assesmentu ba Sr. A. Idade 52 anos, pasiente hatete derepente de’it pasiente sente me’ar
no acompanha ho i’is boot, nune’e halo nia susar dada i’is no mos sente parte peitu hotu
moras ho nune’e hela de’it to’o fali madrugada horas 03:20 dader; no nune’e família pasiente
nian deside lori mai hospital HNGV tama iha banku emergensia iha data 24/05/2024, horas
04:00 dader, pois doutor sira halo ezaminasaun hetan pasiente ho diagnóstiku Cardiomegalia,
ho nune’e evakua kedas pasiente mai iha enfermaria ICU.
Avaliasaun enfermajen hanesan prosessu ida ne’ebé utiliza atu avalia planu ne’ebé mak
implementa ona. Hanesan komponente dalima iha prosesu enfermajen nian. Evaluasaun hahú
durante hala’o implementasaun (Sudiharto, 2012).
KAPÍTULU IV
ENSERAMENTU
3.1. Konkluzasaun
Sindrome koronaria aguda (SKA) hanesan manifestasaun aguda ne’ebe mak todan
tama ba iha kondisaun emerjensia iha koronaria, no kauza husi desequilibrio entre oxigenio
(O2) Miokardium ho kanal ran nian. Sindrom koronaria aguda hanesan kondisaun ne’ebé
akontese wainhira kanal ran menus ba iha fuan derpente. Sintomas husi sindrome ne’e mak
presaun iha hirus matan hanesan problema fuan, susar atu dada i’is wainhira deskansa ou halo
atividade ne’ebé la todan, kosar ne’ebé makas derepente no fuan ne’ebé para derpente (kumar
2007).Jeralmente, Sindroma koronária águda kauza husi Kauza lolos husi sindrome koronaria
aguda tanba vasos sanguineos ne’ebé klot/aperta ( Vaso konstriksaun) Klot/aperta ne’ebé
mak ho sinais no sintomas, hanesan: sente moras iha peitu, iis boot, batimentu fuan irregular,
oin nakukun, sente kole, kabun moras, laran sae no muta. Atu solusiona ba problema ho
sindroma koronária águda mak tenke muda estilu vida ne’ebé saudavél mak hanesan: labele
konsumu alkohol ho kuantidade ne’ebé mak barak, hapara fuma, hamenus estresse, halo
ezersísiu fíziku ho rutina no konsumu hahan ne’ebé mak adekuadu.
3.2. Sujestaun
Ba Escola Superior Enfermagem: Ami husu ba universidade atu fo
oportunidade nafatin ba ami estudante sira hodi habelar siensia no koñesimentu
kona-ba sindroma koronária águda ne’ebé mak iha hodi atinje vijaun no misaun
husi universidade nian (UNTL).
Ba hakerek nain: Atu hasa’e koñesementu hakerek nain sira nian ba iha moras
sindrome koronária aguda atu nune’e bele ajuda hakerek nain sira iha futuru atu
identifika problema ne’ebé mak pasiente sira hasoru ba iha moras sindrome
koronária aguda , no bele halo kuidadus enfermagem ne’ebé diak liu ba iha moras
refere.
Ba le’e nain sira: atu hakle’an le’e nain sira nia koñesementu di’ak liu tan kona
ba moras sindrome koronária aguda (SKA).
Referensia Bibliográfia
NANDA. 2015. DiagnosaKeperawatan. Jakarta:EGC.
NANDA. 2015. AplikasiAsuhan Keperawatan Berdasarkan DiagnosaMedis.
NIC-NOC.Jakarta:MediactionNotoatmodjo,S.2010.MetodePenelitianKesehatan
RinekaCipta. Jakarta.
Nursalam. 2013. Konsep danPenerapan Metodelogi Penelitian Ilmu
Keperawatan.Jakarta: SalembaMedika.
Https://www.wordlifeexpectancy.com/pt/timor-leste-coronaryheart-disease