Technológia kúpeľníckych služieb

1 Kúpeľníctvo a kúpeľný CR

Pisciny – umelé jazierka

Využívanie minerálnych vôd v prospech ľudstva je známe už od najstarších čias jeho existencie.
Staroorientálne národy im prikladali kultový význam a starovekí Rimania liečivý a relaxačný.

Rozvoj kúpeľníctva je založený na pradávnom záujme ľudí o prírodné minerálne pramene.

Významné kúpeľné miesta v celej Európe majú svoju kúpeľnú históriu a tradície opradené mnohými
legendami a povesťami. Rimania začali zázračné pramene, na ktoré narazili na svojich vojnových
výpravách najmä na území Francúzska, ale aj iných územiach Európy využívať na vodoliečbu.

Kúpeľníctvo – lekársky vedný odbor, v ktorom za pomoci prírodných liečivých zdrojov je

zaisťovaná liečba a prevencia rôznych ochorení.
 súhrn činností, ktoré majú za cieľ dosiahnutie čo najlepších ekonomických výsledkov za
použitia minimálnych nákladov.
 z pohľadu sociálno-politického – poskytovanie kúpeľnej starostlivosti občanom na základe
odporučenia ošetrujúceho lekára.

Kúpeľníctvo ako samostatný medicínsky odbor nie je na medzinárodnej úrovni plne uznané!

Kúpeľná starostlivosť je ústavnou zdravotnou starostlivosťou, čo znamená že v kúpeľoch pacienti

absolvujú medicínsky overené certifikované kúpené liečebné procedúry.

 rozdiel medzi kúpeľným pobytom a bežným wellness pobytom: Pri kúpeľnom pobyte
procedúry indikuje lekár a robia sa pod odborným dohľadom zdravotníckeho personálu a pri
wellness pobyte je cieľom iba oddych

Podmienky poskytovania tejto starostlivosti sú legislatívne zakotvené v tzv. Kúpeľnom zákone –

Zákon č. 538/2005 Z.z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečivých kúpeľoch,
kúpeľných
miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Liečebné kúpeľníctvo má tri základné piliere:

1. Zlepšenie kvality života pre chronicky chorých pacientov
2. Primárna preventívna zdravotná starostlivosť
3. Včasná intenzívna rehabilitačná starostlivosť

Cieľ: Kúpeľníctvo zahrňuje prevenciu a liečbu chorôb, obnovu síl a relaxáciu prostredníctvom
prírodných liečivých zdrojov a kultúrneho prostredia.

Jeho služby zahŕňajú:

- Diagnostiku, terapiu a balneoterapiu
- Ubytovanie a stravovanie
- Kultúrne a spoločenské aktivity
- Ambulantnú starostlivosť

Šesť základných funkcií:

1. Remedy (liečenie) – Liečenie prostredníctvom balneoterapie a prírodných zdrojov
2. Rehabilitation (rehabilitácia) – Rehabilitácia po úrazoch a zdravotných problémoch
3. Revitalization (obnova, rekondícia) – Obnova fyzických a duševných síl
4. Relax – Odpočinok a zotavenie
 5.Reflect (uvoľnenie) – Uvoľnenie sa od negatívneho životného štýlu
6.Rejoice (potešenie) – Získanie nového optimizmu a životnej energie
 Zdravotný cestovný ruch – nadradený medicínskemu, wellness a kúpeľnému CR
 Medicínsky cestovný ruch zahŕňa ľudí, ktorí cestujú za účelom absolvovania lekárskeho
ošetrenia, a to buď liečby ochorenia alebo lekárskeho zákroku
 Wellness cestovný ruch je spojený s udržaním alebo zlepšením osobného zdravia a pohody
jeho účastníkov
 Kúpeľný cestovný ruch je zameraný na zdravotne-preventívne a liečebné činnosti pod
odborným dohľadom vo voľnom čase. Podmienkou jeho rozvoja je existencia prírodného
liečivého zdroja (prírodné liečivé vody, plyny, emanácie, peloidy a klíma), ktorý ovplyvňuje
zameranie kúpeľnej liečby

Rôzne prístupy definujú kúpeľný cestovný ruch, zameraný na liečivé účinky vody na zdravie
človeka

Historicky sa označenia ozdravných ciest viažu k návšteve liečivých prameňov.

 Anglické slovo "spa" môže pochádzať z valónskeho slova pre fontánu alebo od belgického
mesta Spa
 "spa" môže mať pôvod aj v latinskom výraze "Sanitas per Aquas" - zdravie cez vodu
 Kúpeľný turizmus zdôrazňuje liečebné, ozdravné a regeneračné aspekty pobytov v
špecifických zariadeniach s presne stanovenými kritériami a štandardmi

Medzinárodná kúpeľná asociácia (International Spa Association – ISPA) definuje kúpele ako:
„miesta zamerané na celkovú pohodu prostredníctvom rôznych odborných služieb, ktoré
podporujú obnovu mysle, tela a ducha“

Európska asociácia kúpeľov (European Spas Association – ESPA) uvádza: „základný rámec
kúpeľníctva je založený predovšetkým na využívaní prírodných zdrojov vrátane zdravej klímy
s významným príspevkom lekárskej starostlivosti a komplexný prístup k liečebným pobytom“

CR sa delí na:
 Rekreačný cestovný ruch
 Kultúrno – poznávací cestovný ruch
 Technológia kúpeľníckych služieb
 Športovo orientovaný cestovný ruch
 Cestovný ruch s profesijnou motiváciou
 Zdravotne orientovaný cestovný ruch

Zdravotne orientovaný cestovný ruch delíme na 2 podskupiny:

a) zdravotný turizmus (kempovanie v prírode alebo turistika)
b) kúpeľný cestovný ruch

Kúpeľný cestovný ruch možno ďalej členiť na:

 Kúpeľno - liečebný cestovný ruch
 Kúpeľno - regeneračný cestovný ruch
 Kúpeľno - relaxačný cestovný ruch
 Kúpeľno - rekreačný cestovný ruch

Základné požiadavky pre rozvoj kúpeľného cestovného ruchu:

 Existencia prírodných liečivých zdrojov (prírodné liečivé vody, peloidy, žriedelné plyny,
emanácie a klímy)
  Vhodná klíma a zodpovedajúca kvalita ovzdušia
 Vyhovujúce prírodné prostredie s parkom a zeleňou
 Medicínsky uznané primárne liečebné indikácie a kontraindikácie pre odborné poradenstvo
 Všeobecne vyhovujúce zdravotné zariadenia
 Ochrana životného prostredia
Prírodné liečivé vody zahŕňajú termálne a minerálne vody s určitými fyzikálnymi a chemickými
vlastnosťami.
Klimatické podmienky, vrátane ovzdušia a mikroklimatických podmienok, ovplyvňujú reakcie a
funkcie ľudského organizmu pri liečení.
Peloidy sú prírodné látky, vytvorené geologickými, chemickými a biologickými procesmi, používané
na terapeutické účely.
Žriedelné plyny (vrátane rádioaktívnych plynov) patria k vzácnym prírodným liečivým zdrojom,
využívaným na kúpele a injekčnú liečbu.
Talasoterapia využíva morskú vodu, klímu a produkty mora pre liečbu, ktorá sa praktizuje pri mori.

Kúpele a kúpeľníctvo v Európe sú spojené s prírodnými liečivými vodami a klímou, poskytujúc

zdravotné, relaxačné a zábavné služby.

 Technológia kúpeľníckych služieb je založená na miestnych prírodných liečivých

zdrojoch, poskytujúc širokú škálu aktivít pre individuálny výber.
 Wellness je súčasťou kúpeľníctva s dôrazom na pôvodné luxusné prostredie, prírodné
liečivé zdroje a aktivity, spojené s "well-being" a "fitness".
 Termíny "Kúpele" a "SPA" sa v posledných rokoch preberajú z Ameriky, obsahujú
rôzne kozmetické a kadernícke služby, meditácie a masáže.
 V tradičných kúpeľníckych krajinách Európy sa termín SPA začína používať pre
kozmetické, kúpeľné a fitness aktivity mimo tradičných kúpeľných miest.

Wellness môžeme členiť aj podľa toho, v akom zariadení je poskytovaný na:

1. Kúpeľný (medical) wellness – je založený na kompetencii lekárskej starostlivosti a využívania
prírodných liečivých zdrojov.
2. Hotelový wellness (wellness hotel) – wellness je základom filozofie hotela
3. Hotel poskytujúci wellness programy – wellness je len doplnkovou službou
4. Wellness centrá – ako samostatné zariadenia

Rozdiel medzi kúpeľným pobytom a wellness pobytom:

Kúpeľný pobyt:
Dĺžka pobytu: Odporúča sa 3-4 týždne
Cieľ: Zlepšenie zdravotného stavu
Úhrada: Zdravotná poisťovňa (typ A, B), samoplatca
Prírodné liečivé zdroje: Nevyhnutné
Starostlivosť: Odborný zdravotnícky personál
Stravovanie: Režimové diétne stravovanie
Procedúry: Na základe lekárskeho vyšetrenia v kúpeľoch

Wellness pobyt:
Dĺžka pobytu: 3-5 dní
Cieľ: Relax, regenerácia
Úhrada: Len samoplatca
Prírodné liečivé zdroje: Nie sú nevyhnutné
Starostlivosť: Bez zdravotníckeho personálu
Stravovanie: Racionálna strava
Procedúry: Individuálny výber klientom
Kúpeľná liečba na Slovensku je poskytovaná len podnikmi, ktoré splnili legislatívne podmienky,
získali licenciu od ministerstva zdravotníctva a majú odborný personál a technické vybavenie.

 Liečebné kúpele využívajú uznané prírodné liečivé zdroje s potvrdenými medicínskymi

účinkami. Poskytujú individuálnu medicínsku starostlivosť podľa diagnózy pacienta a
disponujú diagnostickými metódami. Priemerný liečebný pobyt trvá 16 dní.
 Naopak, wellness zariadenia v bežných hoteloch nepotrebujú licenciu štátnej medicínskej
autority a ich procedúry nie sú považované za terapeutické či liečebné. Tieto miesta nemusia
zamestnávať kvalifikovaný zdravotnícky personál.
 Pobyty v kúpeľoch sú zamerané na zlepšenie zdravia a relaxáciu, trvajú dlhšie, zatiaľ čo
wellness pobyty sú kratšie a viac orientované na relaxáciu a regeneráciu.
 Kúpele sú zamerané na individuálneho klienta, zatiaľ čo akvaparky s termálnymi vodami
nemajú licenciu na poskytovanie liečebnej starostlivosti a sú zamerané na rodiny a skupiny.
 Konkurencia medzi týmito produktmi vzniká v reklamovaní termálnej vody ako liečivej, čo
však nie je v súlade so slovenskou legislatívou.

Kúpele sa snažia poskytovať aj alternatívne produkty financované súkromnými zdrojmi, ako

krátkodobé pobyty pre stresom ohrozených ľudí, pobyty pre športovcov alebo pre ženy s anti-aging
aktivitami.

2 Kúpeľníctvo v minulosti a dnes

 Ikony, ako maľby, drevorezy a plagáty, zobrazujú život v kúpeľoch rôznymi štýlmi
 Kúpele a kúpeľníctvo nie sú globálne rozšírené a sú väčšinou spojené s Európou
 V Ázii sa kúpeľníctvo vyvíjalo v menšom rozsahu, najmä v Číne, Japonsku a Indii
 Európa má staré kúpeľné tradície, hlavne v Taliansku, Nemecku, Francúzsku, Španielsku,
Česku, Slovensku, Poľsku a Rusku
 V angloamerických krajinách nebol kúpeľný priemysel v minulosti široko rozšírený a ich
prístup k nemu bol zdržanlivý

História a súčasnosť v európskom priestore

STAROVEK
 Voda a liečivé prírodné zdroje boli využívané ako terapia už v starom Egypte, antickom
Grécku a Ríme
 Najstarším zástancom kúpeľov pre liečebné účely bol Hippokratés (460 – 370 p.n.l.),
najslávnejší lekár a filozof antického Grécka, autor prvého uceleného etického kódexu v
medicíne (tzv. Hippokratova prísaha)
 Rímske kúpeľníctvo vznikalo pod vplyvom skúseností Kréťanov, Grékov a Etruskov, s
veľkým rozvojom v dobe cisárstva
 Kúpele v Ríme boli centrom sociálnych a rekreačných aktivít, dostupné pre široké vrstvy
obyvateľstva
 Thermae (termy) boli vo všeobecnosti viac rekreačné a hygienické, bez zamerania na liečbu
 Cisári podporovali výstavbu veľkých kúpeľných centier, často nesúcich ich meno
 Rozširovaním rímskeho impéria sa začali stavať početné kúpeľné zariadenia najmä na území
obsadenom rímskymi légiami. Vznikli mnohé kúpele vo Francúzsku (napr. Vichy), v Británii
(napr. Bath), v Nemecku (napr. Aachen), v Rakúsku, či na Balkáne
 S pádom rímskej ríše v roku 476 a vzostupom kresťanstva upadlo aj kúpeľníctvo

STREDOVEK A NOVOVEK
 priniesli potlačenie antických ideálov v dôsledku šírenia kresťanstva, s odmietaním osobnej
hygieny ako znakom poníženia pred bohom
 Postupne však vzrástol záujem o verejné kúpele, najmä v 12. storočí, pričom ich návšteva
bola pre vyššie vrstvy a kúpeľ bol nielen očistou tela, ale aj liečebným prostriedkom
  Renesančné obdobie vrátilo dôraz na osobnú hygienu a čistotu, no epidémie chorôb ako mor,
cholera a syfilis zasahovali prevádzku kúpeľov
 V 16. a 17. storočí sa intenzívne hľadali termálne a minerálne pramene
 Reformy vlád Márie Terézie a Jozefa II. a neskôr v 19. storočí výskum zloženia prameňov a
ich účinkov položili základy pre moderné kúpeľníctvo
 Kúpeľníctvo sa stalo súčasťou liečby aj so zameraním na správnu životosprávu a diétu,
pričom jeho klientelu tvorili hlavne bohatšie vrstvy, no vývoj železnice priniesol ich
sprístupnenie aj ostatným vrstvám spoločnosti

SÚČASNOSŤ
Z hľadiska historickej tradície a počtu kúpeľných miest, môžeme územie Európy rozdeliť do
nasledovných oblastí:
1. kúpeľné veľmoci – Nemecko, Francúzsko, Taliansko
2. Kúpeľne významné krajiny – Česká republika, Slovenská republika, Maďarsko, Rakúsko,
Švajčiarsko, Španielsko, Rumunsko, Chorvátsko, Slovinsko
3. Krajiny v kúpeľníctve menej významné – Belgicko, Rusko, Srbsko, Bulharsko, Poľsko, Grécko,
Portugalsko,
4. Krajiny bez kúpeľnej tradície resp. v kúpeľníctve bezvýznamné - severské krajiny, Anglicko,
Írsko (nedostatok prírodných podmienok, obyvateľstvom tradičné využívanie kúpeľov v zahraničí -
Francúzsko, Švajčiarsko)

NEMECKO
 História nemeckého kúpeľníctva siaha až do rímskych čias
 V 19. storočí zažilo Nemecko výrazný rozvoj kúpeľníctva s existenciou približne 300
kúpeľných miest
 Sebastian Kneipp a Emanuel Felke sú významné postavy v nemeckom kúpeľníctve
 Nemecko je považované za kúpeľnú veľmoc s najväčšími európskymi kúpeľmi a širokou
ponukou služieb na vysokej úrovni
 Nemecké kúpele využívajú prírodné zdroje, ako sú liečivé pramene a horská či prímorská
klíma
 Kúpele sú spojené s rôznymi aktivitami ako cyklotrasy, parky, kultúrne inštitúcie a turistické
atrakcie
 Mestá s predponou alebo príponou „Bad“ získali certifikát kúpeľných miest od vlády a
musia splniť stanovené kritériá
 Pacienti so zdravotným poistením prostredníctvom Krankenkasse môžu každé tri roky
požiadať o príspevok na lekársku liečbu v kúpeľoch, predpísanú ošetrujúcim lekárom a s
jasným účelom prevencie, zlepšenia stavov alebo rehabilitácie po zranení alebo operácii
 Najväčšie kúpele v Nemecku sú: Bad-Füssing, Baden-Baden, Baden Weiler, Wiesbaden

FRANCÚZSKO
 Francúzske kúpeľníctvo siaha do praveku a zažilo rozkvet v staroveku vďaka Rimanom
 Vo Francúzsku bolo okolo stovky kúpeľných miest koncom 18. storočia, s obrovským
rozvojom za vlády Napoleona III.
 Klasické liečebné kúpeľníctvo sa označuje ako „thermalisme“, kdežto termín
„thalassothérapie“ sa používa pre iný prístup k preplácaniu zdravotných pobytov
 Kúpeľníctvo je vo Francúzsku uznané ako liečebná metóda od roku 1945, pričom lekár
predpisuje dobu liečby
 Francúzsko je tradičnou európskou kúpeľnou veľmocou s 20% termálnych zdrojov
Európy a 110 kúpeľnými zariadeniami v 89 kúpeľných oblastiach
 Oscitánia, Auvergne-Rhône-Alpes a Nové Akvitánsko sú najväčšími kúpeľnými regiónmi
 Kúpeľné zariadenia vo Francúzsku často ponúkajú aj wellness služby a cestovný ruch
súvisiaci s kúpeľmi je prevažne domáci, zahraniční návštevníci tvoria menej ako 2%
návštevníkov
  Najväčšie kúpele vo Francúzsku sú: Vichy, Aix-les-Brains, LaBourboule, Luchon

TALIANSKO
 V Taliansku je dedičstvo rímskeho kúpeľníctva s viac ako 150 významnými kúpeľmi,
niektoré s nepretržitou tradíciou od starovekého Ríma
 Krajina má 380 kúpeľných zariadení v 170 oblastiach, pričom väčšina z nich sa nachádza
na severe Talianska, najmä vo východnej časti (regióny Trentino-Alto Adige, Friuli-Venezia
Giulia, Veneto a Emilia Romagna)
 Pacienti majú právo na kúpeľnú liečbu so zdravotným poistením na odporúčanie lekára
 Najznámejšie kúpeľné miesta zahŕňajú Ischiu, Abano Terme, Bagni du Lucca,
Montecatini Terme a Chianciano Terme
 Najväčšie kúpele v Taliansku sú: Abano-Montegrotto, Cianciano, Montecatini

MAĎARSKO
 Maďarsko je známe ako "krajina kúpeľov a termálnych vôd" s rozsiahlymi zásobami
termálnej a pitnej vody
 Kúpeľníctvo tu má bohatú históriu s vplyvom Rimanov a najväčší rozmach zaznamenalo v
období tureckej nadvlády
 V súčasnosti je tu približne 385 kúpeľov a termálnych kúpalísk, s najznámejšími miestami
ako Hévíz s najväčším horúcim jazerom v Európe, ako aj Budapešť s približne 30 prameňmi
 Ďalšie významné kúpeľné mestá zahŕňajú Makó, Tamási, Eger, Sárvar a Miskolctapolca

ČESKÁ REPUBLIKA
 V Českej republike sa objavuje množstvo legiend o vzniku kúpeľov, s väčšinou nie historicky
doložených
 Rozvoj kúpeľníctva začal koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia so zvýšenou
návštevnosťou a novým životným štýlom
 Kúpele sa stali kultúrnym fenoménom so špecifickou architektúrou a komplexnými
liečebnými procesmi
 Významné české kúpele zahŕňajú Karlovy Vary, Mariánské Lázně, Františkovy Lázně,
Luhačovice, Teplice nad Bečvou a Poděbrady
 Kúpeľná starostlivosť v Česku sa delí na ústavnú a ambulantnú formu, a je hradená z
verejného zdravotného poistenia

RAKÚSKO
 Kúpeľníctvo v Rakúsku siaha do čias rímskej ríše, s najstaršími zmienkami v 14. a 15. storočí
v oblastiach ako Gestein a Baden
 Moderné kúpele sa začali budovať v 18. storočí, s vývojom ďalších ako Bad Hall, Bad
Deutch-Altenburg, Bad Gleichenberg, Bad Ischl a Bad Bleiberg
 Liečba v kúpeľoch bola historicky rezervovaná pre bohatšie vrstvy, no po 2. svetovej vojne
boli otvorené verejné kúpele pre širšiu populáciu
 Rakúsko sa stalo významnou kúpeľnou destináciou so špecifickým alpským wellnessom,
využívajúcim vysokohorské prostredie a miestne prírodné zdroje
 Zdravotnícky systém v Rakúsku zahŕňa povinné verejné poistenie, ktoré pokrýva
základnú zdravotnú starostlivosť, a súkromné poistenie (pripoistenie)
 Sociálni poistenci majú možnosť absolvovať ozdravné a liečebné pobyty v kúpeľoch,
pričom poisťovňa hradí väčšinu nákladov, avšak pacienti prispievajú určitou sumou za
každý deň pobytu v závislosti od svojich príjmov

ŠVAJČIARSKO
  Kúpeľníctvo vo Švajčiarsku má v archeologických nálezoch korene pred naším
letopočtom
 Kúpele sú klasifikované do troch kategórií: rehabilitačné, liečebné a termálne kúpele,
každý so špecifickým zameraním
 Zákon o ochrane verejného zdravia upravuje využívanie prírodných prameňov a
prevádzku kúpeľných zariadení
 Typy kúpeľných pobytov sú podobné, ale spôsoby úhrady sa líšia. Rehabilitácia hradená zo
základného poistenia sa často uskutočňuje ambulantnou formou v mieste bydliska
pacienta
 Pacient musí byť pripoistení na absolvovanie kúpeľného liečebného pobytu
 Švajčiarsko sa vyznačuje rozmanitou ponukou, vysokou kvalitou, luxusom a zážitkami,
avšak kvalita je často spojená s vyššími nákladmi

POĽSKO
 Prvé informácie o využívaní prírodných liečivých zdrojov v Poľsku pochádzajú zo
stredovekých kroník z 11. storočia
 Kúpele vznikali a rozvíjali sa mnoho storočí, no ich popredný rozvoj bol v 19. storočí a
medzivojnovom období
 Po druhej svetovej vojne boli kúpele znárodnené a následne v 90. rokoch privatizované
 V súčasnosti funguje 26 kúpeľných podnikov na 45 miestach s kúpeľným štatútom,
hlavne v južnej časti Poľska
 Liečba v kúpeľoch je súčasťou zdravotnej starostlivosti financovanej Národným zdravotným
fondom, s možnosťou samoplatcov
 Financovanie kúpeľných pobytov v Poľsku je problematické, s obmedzenou podporou štátu
 Poľské kúpele majú v porovnaní so susednými krajinami povesť najlacnejších v Európe a
prilákajú návštevníkov z rôznych krajín

Dejiny kúpeľníctva na území dnešného Slovenska:

Kúpeľníctvo na území Slovenska má hlboké korene v ľudskej civilizácii, ako svedčí nález
skameneného odliatku mozgovne neandertálca zakonzervovanej minerálnou vodou pred 500 000
rokmi v Gánovciach

Rakúsko-uhorská monarchia – do roku 1918:

Začiatky písomných zmien o kúpeľoch a kúpeľníctve na Slovensku siahajú do ranného stredoveku.
Juraj Wernher, lekár a učenec, opísal v prvej balneografii Uhorska 22 prameňov, väčšina z nich sa
nachádzala na území Slovenska, predstavujúc tak zakladateľa slovenskej balneológie. Jeho dielo
viedlo k výstavbe kúpeľných bazénov v Piešťanoch, Bojniciach, Vyhniach, Trenčianskych
Tepliciach, Turčianskych Tepliciach a Bardejovských Kúpeľoch

Významný pokrok:
V 19. storočí sa zaznamenal výrazný technický a medicínsky pokrok, sprevádzaný rozvojom
dopravnej infraštruktúry a lekárskej vedy, ktorý poznačil „belle apoque“ – zlaté obdobie rozvoja
kúpeľníctva

Kúpeľníctvo v bývalom Uhorsku a jeho význam na území Slovenska:

Výnimočné prírodné zdroje: Slovensko disponovalo výnimočnými a rôznorodými prírodnými

liečivými zdrojmi, čo spôsobilo najväčšiu koncentráciu kúpeľov v bývalom Uhorsku práve na území
Slovenska.

Rozvoj kúpeľníctva: V posledných storočiach existencie Uhorska kúpele sa stali prosperujúcou

hospodárskou aktivitou, stali sa obľúbenými letoviskami a miestami návštevy pre šľachtu a vyššie
úradnícke vrstvy.
Záujem štátu: Zvýšená návštevnosť kúpeľných miest podnietila výstavbu ciest a kúpeľných objektov
a zároveň zvýšený štátny záujem o ich ochranu a rozvoj, vyjadrený v noriem a nariadeniach, ako
napríklad Uhorský vodný zákon.

Prvá svetová vojna: Toto obdobie prinieslo pre kúpeľníctvo negatívny vplyv, keď sa kúpele začali
využívať prioritne ako zdravotnícke zariadenia na liečbu ranených vojnových obetí.

Obdobie Československej republiky (1918-1939) a slovenské kúpele:

Zánik monarchie a nový politický kontext:

Po rozpade Rakúska – Uhorskej monarchie sa Slovensko stalo súčasťou Československa, ktoré tvorilo
viacero regiónov. Slovenské a Podkarpatské kúpele boli pod maďarským vplyvom a snažilo sa im dať
český charakter pod vplyvom nových politík tej doby

Znížená návštevnosť a zmeny vlastníctva:

Počas tohto obdobia sa maďarská klientela v slovenských kúpeľoch znižovala, keďže bolo potrebné
tieto kúpele odlíšiť od maďarského vplyvu a vytvoriť český charakter. Aj keď zanikla uhorská správa
nad kúpeľmi, niektoré zákony a vlastnícke vzťahy zostali zachované. Zrušili sa šľachtické výsady, ale
súkromné vlastníctvo prevládalo

Rozšírenie zdravotných poisťovní:

Koniec 1. svetovej vojny priniesol nové zdravotné poisťovne, ktoré pomohli s úhradou nákladov na
kúpeľné pobyty. To umožnilo prístup kúpeľných zariadení aj chudobnejším občanom a návštevnosť sa
postupne zvyšovala

Počas ČSR pôsobilo na Slovensku 42 ( čo tvorilo 50℅ z celkového počtu kúpeľov ČSR) liečebných
kúpeľov z toho šesť bolo zaradených do kategórie štátnych kúpeľov:
- Ľubochňa
- Štrbské Pleso
- Tatranská Lomnica
- Smerdžonka
- Sliač
- Herľany

Slovenské kúpeľníctvo v období 1939-1945 (druhá svetová vojna):

Vplyv vojny a vznik samostatného podniku: V tomto období vznikol z bývalého podniku Státní
lázně samostatný podnik Štátne kúpele na Slovensku, avšak vojna mala negatívny vplyv na kúpele.

Početné kúpele a ich poškodenie: V roku 1939 pôsobilo na Slovensku 28 kúpeľov, no počas vojny
slúžili ako ozdravovne, nemocnice a ubytovne pre obe znepriatelené armády. Kúpele utrpeli vážne
škody v dôsledku bombardovaní a devastácie. Niektoré sa následne transformovali na rekreačno-
rehabilitačné strediská kvôli nemožnosti plniť svoju pôvodnú liečebnú funkciu.

Devastácia a zmeny v dôsledku vojny: Kúpele ako Sobranecké kúpele boli bombardované, kúpele
Vyhne vyhoreli, a ďalšie, ako Baldovce, Borová Hora, Cigeľka, Sivá Brada a Veľaty, boli veľmi
poškodené. Niektoré kúpele sa vôbec nespamätali zo škôd spôsobených vojnou.

Slovenské kúpeľníctvo v rokoch 1945-1948:

Poškodenie a obdobie ťažkostí: Po vojne sa kúpele ťažko spamätávali z bojov, väčšina budov bola
poškodená a niektoré zničené.
Liečenie vojakov a vlastnícke vzťahy: Po vojne sa vo viacerých kúpeľoch liečili a doliečovali
československí a sovietski vojaci. Bolo charakteristické neustále riešenie vlastníckych vzťahov a
nejednotná správa kúpeľov.

Štruktúra kúpeľov a kategorizácia: Štátne kúpele Piešťany, Herľany, Sliač, Štrbské Pleso,
Tatranská Lomnica, Ľubochňa, Korytnica, Vyhne, Smerdžonka a Oravská Polhora fungovali spolu so
súkromnými kúpeľmi. V roku 1947 sa konala významná balneologická konferencia, kde sa prijala
kategorizácia kúpeľov podľa ich hodnoty, výdatnosti liečivých zdrojov a vybavenosti kúpeľných
zariadení, čím sa určila ich budúcnosť.

Kúpele medzinárodného významu: Piešťany, Trenčianske Teplice, Sliač, Bardejovské Kúpele,

Smrdáky, Tatranská Lomnica, Štrbské Pleso (neskôr aj Dudince)

Kúpele celoštátneho významu: Baldovce, Bojnice, Cigeľka, Číž, Korytnica, Lúčky, Nová Ľubovňa,
Rajecké Teplice, Sklené Teplice, Turčianske Teplice, Vyšné Ružbachy, Štós, Železnô

Kúpele miestneho významu: Belušské Slatiny, Brusno, Byšta, Cemjata, Gánovce, Herľany, Hodejov,
Kováčová Sivá Brada, Smerdžonka, Sobranecké kúpele, Spišská Belá, Šarišský Štiavnik, Veľaty

Slovenské kúpeľníctvo v rokoch 1948-1989:

"Dvojkoľajnosť" v riadení: V 50. rokoch sa kúpele začlenili do štátnej zdravotnej správy a
zdravotnej služby národného poistenia. Výstavba kúpeľných zariadení bola minimálna a niektoré boli
premenené na iné účely.
Významný objav minerálnej vody: Objav liečivej vody pri výstavbe priehrady v Nosiciach viedol k
výstavbe nových liečebných kúpeľov v Nimnici.
Zmeny v riadení a rozvoji: Od 60. rokov sa kúpele začali podieľať na rozvoji cestovného ruchu a
zriadenie Vládneho výboru pre cestovný ruch malo vplyv na ich rozvoj. Nedostatok materiálno-
technického vybavenia a personálu brzdil ich rozvoj.
Nové investície a rozšírenie kúpeľných zariadení: Vznikla Slovakoterma, ktorá iniciovala rozvoj
slovenských kúpeľov a spolupracovala so zahraničnými investormi. V 60. rokoch začala
komplexnejšia výstavba kúpeľných zariadení v rôznych lokalitách Slovenska.

Po roku 1989: Nežná revolúcia v roku 1989 transformovala prírodné liečebné kúpele a nastali
radikálne zmeny v ich riadení, financovaní a pohľade na verejné služby. Štátne podniky v kúpeľníctve
vznikli na základe návrhu Rady kúpeľných organizácií s cieľom riešiť rôzne činnosti ako liečbu,
výskum, financovanie či obchod.

Privatizácia: Od roku 1993 prešli slovenské kúpele cez privatizáciu na akciové spoločnosti. Hlavná
vlna privatizácie prebehla v rokoch 1995 až 1997, kde majetok štátu postupne prešiel do súkromného
sektora. Avšak očakávané zmeny v obnove a vylepšení služieb sa neuskutočnili v očakávanom
rozsahu, avšak privatizácia prebiehala v súlade so zásadami privatizácie zdravotníckych zariadení. Je
dôležité zdôrazniť, že majetok kúpeľných podnikov bol predmetom privatizácie, nie však prírodné
liečivé zdroje, ktoré zostali štátnym bohatstvom.

3 Súčasný stav kúpeľníctva na Slovensku a vývojové trendy

Slovensko a kúpeľníctvo: Slovensko je významnou krajinou v oblasti kúpeľníctva s 23 kúpeľnými

mestami, ale funguje len 21 kúpeľov. Krajina disponuje 1782 minerálnymi zdrojmi, z ktorých 81
je uznaných za prírodnú liečivú vodu. Prírodné liečivé vody sa využívajú v balneoterapii na
množstvo indikovaných chorôb. Kúpele Smrdáky sú svetovým unikátom s jednou z najbohatších
koncentrácií sírovodíka vo vode. Piešťany sú najvýznamnejším kúpeľným mestom so 2100
kúpeľnými lôžkami a dlhou históriou kúpeľníctva a popularitou aj za hranicami Slovenska.

Základná kúpeľná legislatíva:

Dva druhy zákonov:
1. Právne predpisy o využívaní liečivých vôd, kúpeľnom dozore a povoleniach.
2. Právne predpisy týkajúce sa kúpeľného cestovného ruchu, marketingu a štátnej propagácie
cestovného ruchu a kúpeľných služieb.

Dôležité zákony:
Zákon č. 538⁄2005 Z.z. o prírodných liečivých vodách, kúpeľoch a minerálnych vodách.
Tento zákon upravuje najmä:
 Uznávanie prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd
 Využívanie a ochranu prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov
 Uznávanie klimatických podmienok vhodných na liečenie a ich ochranu

Zákon č. 577⁄2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného

zdravotného poistenia.

Ďalšie právne predpisy:

 Zákon č.538⁄2005 Z.z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch,
kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách
 Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva, ako:
 Vyhláška č. 27⁄2006 Z. z. - Spôsob platby za odber vody z prírodných zdrojov.
 Vyhláška č. 87⁄2006 Z. z. - Požiadavky na klimatické podmienky vhodné na liečenie a
monitorovanie.
 Vyhláška č. 100⁄2006 Z. z. - Požiadavky na prírodnú liečivú vodu a minerálnu vodu a ich
analýzu.
 Vyhláška č. 101⁄2006 Z. z. - Materiálna a technická výbava prírodných liečebných kúpeľov a
indikácie na liečbu.

Základným právnym predpisom v kategórii 2 je zákon č. 91⁄2010 Z. z. o podpore cestovného

ruchu, ktorý upravuje podporu cestovného ruchu v Slovenskej republike.

Ďalšími právnymi predpismi, ktoré upravujú oblasť cestovného ruchu sú Obchodný zákonník,
Zákon č. 369⁄1990 Zb. z. o obecnom zriadení v platnom znení, Zákon č. 25⁄2006 Z. z. o verejnom
obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Z vykonávacích predpisov je dôležitá, Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky

č. 277⁄2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich
zaraďovaní do kategórií a tried (upravuje napr. vymedzenie kategórie ubytovacieho zariadenia
„ kúpeľný hotel“).

Minerálna voda:
 Podzemná voda vyvierajúca na povrch s obsahom stopových prvkov nad 1000mg/l a
charakteristickým pôvodom.

Prírodná liečivá voda:

 Minerálna voda vhodná na liečenie, uznaná po 5 rokoch pozorovania a zachovaní stabilných
vlastností.

Prírodný liečivý zdroj:

 Zdroj minerálnej vody uznaný za prírodnú liečivú vodu.

Prírodná minerálna voda:

  Mikrobiologicky bezchybná podzemná voda, spĺňajúca kvalitatívne požiadavky a uznaná po 3
rokoch pozorovania.

Klimatické podmienky vhodné na liečenie:

 Podmienky ovzdušia a mikroklíma prírodných priestorov s priaznivými účinkami na ľudský
organizmus.

Peloidy:
 Prírodné látky využívané na terapeutické účely po úprave.

Prírodné liečivé soli a plyny:

 Látky obsiahnuté v prírodných liečivých vodách na terapeutické účely.

Kúpeľné miesto:
 Územie so zdrojmi minerálnych vôd a liečebnými zariadeniami uznané podľa zákona.

Prírodné liečebné kúpele:

 Zdravotnícke zariadenia využívajúce liečivé vody na stabilizáciu, regeneráciu alebo prevenciu
chorôb.

Kúpeľná liečebňa:
 Zariadenie poskytujúce zdravotnú starostlivosť s využitím liečivých vôd.

Prírodné klimatické kúpele:

 Liečebné kúpele využívajúce klimatické podmienky na liečebné účely.

Kúpeľná starostlivosť:
 Zdravotná starostlivosť v liečebných kúpeľoch a liečebniach.

Balneoterapia:
 Liečebné postupy s využitím prírodných liečivých zdrojov za účelom uzdravenia alebo
zlepšenia organizmu.

Orgány štátnej správy v oblasti kúpeľníctva:

 Ústredným orgánom štátnej správy pre prírodné liečebné kúpele, prírodné liečivé zdroje
a prírodné minerálne vody je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.
 Správnym orgánom je Štátna kúpeľná Komisia.

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky:

Centrálny orgán s kompetenciami v zdravotníckom sektore, zahŕňajúci aj oblasť kúpeľníctva a
prírodných liečebných zdrojov.

Štátna kúpeľná komisia:

Orgán pod Ministerstvom zdravotníctva, rozhoduje o uznávaní liečivých vôd a minerálnych vôd
a vykonáva dohľad.

Inšpektorát kúpeľov a žriediel (Kúpeľný dozor):

 Orgán zabezpečujúci dozor nad dodržiavaním zákonov o prírodných liečivých vodách a kúpeľnej
starostlivosti.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS):

Kontrolná inštitúcia nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti a verejným zdravotným
poistením.

Asociácia slovenských kúpeľov (ASK):

Združenie podnikov a subjektov v oblasti liečebného kúpeľníctva, zamerané na ochranu
záujmov, rozvoj a reguláciu činností svojich členov.

Lokalizácia kúpeľných miest na Slovensku:

Závisí od existencie neprenosných prírodných liečivých zdrojov: minerálne vody, vhodné
klimatické podmienky, peloidy a prírodné liečivé soli a plyny.

Ochrana a zameranie podnikania kúpeľných podnikov:

Obmedzuje sa na prírodné liečivé vody a vhodné klimatické podmienky.

Typy prírodných liečebných kúpeľov:

A) Žriedlové kúpele (Bardejovské Kúpele, Bojnice, Brusno, Číž, Dudince, Kováčová, Lúčky,
Nimnica, Piešťany, Rajecké Teplice, Sklené Teplice, Sliač, Smrdáky, Trenčianske Teplice,
Turčianske Teplice, Vyšné Ružbachy) zamerané na balneoterapiu a
B) Klimatické kúpele (Horný Smokovec, Liptovský Ján, Lučivná, Nový Smokovec, Štós,
Tatranská Kotlina, Tatranská Polianka, Tatranské Matliare) pre klimatoterapiu.

Prítomnosť peloidov definuje poskytovanie špecifických procedúr v niektorých prírodných liečebných

kúpeľoch, ako sú Bojnice, Piešťany a Smrdáky.

Spôsoby úhrady kúpeľnej liečby:

 Kúpeľná starostlivosť je súčasťou liečebnej a preventívnej starostlivosti a je hradená buď cez
verejné zdravotné poistenie (diagnózy typu A a B) alebo je voľne prístupná a klienti si ju
hradia sami ako samoplatcovia.

Úhrada cez verejné zdravotné poistenie: Kúpeľná liečba je plne alebo čiastočne hradená v prípade,
že nadväzuje na predchádzajúcu ambulantnú alebo ústavnú starostlivosť. Nemožno ju predpísať ako
prvú formu zdravotnej starostlivosti.

Vypisovanie poukazu na kúpeľnú liečbu: Poukaz na kúpeľnú liečbu vypisuje primárne špecialista,
avšak podľa platnej právnej úpravy môžu tento poukaz vypísať aj všeobecní lekári pre dospelých a
deti na základe nálezu príslušného špecialistu pre akékoľvek indikácie.

Indikácie a vypisovanie návrhu na kúpeľnú liečbu: Lekári špecialisti môžu vypísať návrh na
kúpeľnú liečbu bez všeobecného lekára. Návrhy na kúpeľnú liečbu vydávajú lekári, ktorí majú
pacientov v dispenzárnej starostlivosti a odborne spravujú ambulantnú starostlivosť.

Schvaľovanie návrhu a informovanie pacienta: Návrh na kúpeľnú liečbu sa posúva na pobočku

zdravotnej poisťovne a schvaľuje ho revízny lekár. Schválený návrh pacientovi oznamuje kúpeľné
zariadenie a informuje o možnostiach liečby a termínoch.

Indikácie na kúpeľnú liečbu a spôsob úhrady z prostriedkov verejného zdravotníctva stanovuje

zákon č. 577⁄2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti
Spôsob úhrady typu A
Pri tomto type verejné zdravotné poistenie plne uhrádza zdravotnú starostlivosť (všetky lekárske
úkony a procedúry) a služby sú čiastočne hradené z verejného zdravotného poistenia. „Plne hradené
kúpeľné procedúry, stravovanie a ubytovanie je hradené v štandardných podmienkach.

Spôsob úhrady typu B

Zdravotná starostlivosť (všetky lekárske úkony a procedúry) je plne hradená z verejného zdravotného
poistenia a služby nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia, tzn. kúpeľné procedúry sú
hradené , ubytovanie a stravovanie nie je hradené.

Ambulantná kúpeľná liečba a dočasná pracovná neschopnosť: Ošetrujúci lekár posudzuje

dočasnú pracovnú neschopnosť a vystavuje potvrdenie, ktoré upravuje liečebný režim. Kúpeľná liečba
pri diagnózach typu A sa väčšinou poskytuje počas trvajúcej dočasnej pracovnej neschopnosti.

Informácie o dočasnej pracovnej neschopnosti v súvislosti s kúpeľnou liečbou: Ak kúpeľná liečba

nie je odôvodnená zo zdravotných dôvodov, dočasná pracovná neschopnosť nie je uznaná.

Samostatnú skupinu kúpeľných hostí tvoria hostia, ktorí si celú liečbu, procedúry, ubytovanie,
stravovanie, kúpeľný poplatok a ďalšie služby, ktoré v kúpeľoch využívajú platia z vlastných
finančných zdrojov. Do tejto skupiny môžu patriť nielen občania s trvalým pobytom na území
Slovenska, ale aj zahraniční klienti a ich pobyt nie je časovo obmedzený. Tento segment kúpeľných
hostí z hľadiska financovania je pre kúpeľný podnik najatraktívnejší, ale zároveň patrí aj medzi
najkritickejšiu skupinu, ktorá si vyžaduje špeciálnu starostlivosť.

Samoplatcovia v kúpeľoch:
o Tvorí ich skupina hostí, ktorí platia za celú liečbu, procedúry, ubytovanie, stravovanie a
ďalšie služby vo väčšine prípadov zo svojich vlastných zdrojov
o Zahrňuje občanov so stálym pobytom na území Slovenska aj zahraničných klientov
o Ich pobyt v kúpeľoch nie je obmedzený časovo
o Význam pre kúpeľné podniky a špeciálna starostlivosť
o Tento segment hostí je pre kúpeľné podniky finančne atraktívny, ale vyžaduje si osobitnú
starostlivosť.
o Predstavuje jednu z najatraktívnejších a zároveň najnáročnejších skupín hostí z hľadiska
financovania a starostlivosti.

Potenciál kúpeľníctva a nedostatočné využívanie:

 Slovensko má výnimočné prírodné liečivé zdroje, avšak ich potenciál sa nedostatočne
využíva.
 Kúpeľníctvo predstavuje najmenej nákladnú formu zdravotnej starostlivosti.

Financovanie a nedostatočné investície:

 Výdavky na kúpeľnú starostlivosť zo zdravotného poistenia sú minimálne, tvoria menej ako
1% výberu.
 Perspektíva: Cieľom je dosiahnuť výdavky na kúpeľnú starostlivosť z verejného zdravotného
poistenia na úrovni minimálne 2% z výberu.

Zdravotné ukazovatele a potreba zlepšenia:

 Slovensko má najnižší index počtu rokov prežitých v zdraví v rámci EÚ.
 Zlepšenie kvality života a zvýšenie počtu pracovných obyvateľov sú kľúčom k ekonomickej
prosperite.
Prínos rozvoja kúpeľníctva:
o Rozvoj kúpeľníctva podporuje miestne MSP, živnostníkov a prispieva k zamestnanosti a
ekonomickej aktivite.
o Kúpele sú hlavným zamestnávateľom a centrom kultúrneho diania v regióne.

Štatistiky o kúpeľnej liečbe na Slovensku:

 Počet pacientov absolvujúcich kúpeľnú liečbu každoročne rastie, najmä vďaka tuzemským
pacientom, ktorí si liečbu platia sami.
 Krajiny s najväčším zastúpením: Česká republika, Nemecko, Izrael, Rusko a Rakúsko.
 Zvýšil sa záujem o krátkodobé pobyty (4 až 7 dní) a pokles pri pobytoch nad 15 dní.
 Výrazný nárast krátkodobých pobytov, zatiaľ čo dlhodobé pobyty sa znižujú.

Trendy vo vývoji kúpeľníctva v súčasnosti určujú najmä tieto ekonomické faktory:

➢ Prostriedky zdravotných poisťovní
➢ prostriedky od samoplatcov
➢ trh kúpeľných služieb
➢ ekonomické a politické prostredie v krajine
➢ kurzové zmeny
➢ postoje populácie

Trendy v kúpeľníctve:
o Skracovanie pobytov v kúpeľoch: Preferencia týždňových a víkendových pobytoch s
špeciálnymi programami.
o Orientácia na samoplatcov: Slovenské kúpele viac smerujú k samoplatcov, zvyšuje sa ich
význam v príjmovom portfóliu.

Wellness a rekreačné pobyty:

o Záujem o wellness pobyty rastie, sú určené pre zdravých klientov, ktorí hradia svoj pobyt z
vlastných zdrojov.
o Kratšie rekondičné a regeneračno-relaxačné pobyty, väčšinou trvajúce 10 dní alebo víkendy.

Kúpeľné miesta ako turistické centrá:

o Kúpeľné miesta sa stávajú centrami kongresovej, konferenčnej a festivalovej turistiky, čo
prináša príjmy aj mimo sezóny.
Zmeny v klientele a službách:
 Príchod mladších klientov s novými požiadavkami na moderné kúpeľné služby.
 Trend smeruje k novým liečebným metódam, športovým a zábavným službám.

Modernizácia a inovácie:
o Modernizácia kúpeľných procesov: Zavádzanie nových technológií, online rezervácie a
riadenie vzťahov so zákazníkmi.
o Informačné technológie sa stávajú nevyhnutnými pre sektor kúpeľného ruchu, zabezpečujú
efektívne riadenie a manipuláciu so zariadeniami.

Kúpeľné lokality a ich význam:

Kúpele nie len ako liečebné centrá, ale aj miesta s historickými, umeleckými a kultúrnymi hodnotami,
ktoré je potrebné chrániť a zachovávať.

Konkurencia a silné postavenie kúpeľníctva na Slovensku:

Konkurencia na európskom trhu je vysoká s približne 3000 kúpeľmi s medicínskym zázemím.
Slovenské kúpele sa vyznačujú vysokou úrovňou vďaka tradícii, profesionálnemu personálu a
legislatíve.
Prítomnosť súkromného kapitálu výrazne prispela k zlepšeniu služieb a modernizácii kúpeľov.

Certifikácia kvality a medzinárodné normy: Europe Spa je systém medzinárodnej certifikácie pre
poskytovateľov kúpeľnej starostlivosti a wellness. Certifikácia podľa európskych kritérií kvality
prináša úspech pre kúpele v niekoľkých krajinách Európy.

Vplyv certifikácie na slovenské kúpele:

Kúpele v Piešťanoch, Trenčianskych Tepliciach a Turčianskych Tepliciach majú certifikát Europe
Spa Med.
Získanie certifikátu prinieslo týmto kúpeľom zvýšený záujem klientov a predĺženie kontraktov s
poisťovňami.

Vyvážanie "best practice" a medzinárodný vplyv:

- Slovenské kúpeľníctvo sa stalo vzorom (best practice) v Európe, s aplikáciou skúseností napríklad
v rekonštrukcii kúpeľov v Kosove prostredníctvom Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

Budúcnosť kúpeľníctva bude vo veľkej miere závisieť najmä od vývoja zdravotného stavu
obyvateľstva a demografického vývoja spoločnosti. Všetky prognózy nahrávajú tradícii kúpeľov –
dlhé roky boli totiž kúpele na Slovensku cielene budované ako produkt so silným medicínskym
zázemím, ktorý sa darí exportovať do zahraničia (predovšetkým klasické liečebné pobyty).

4 Základné prostriedky kúpeľnej liečby

Procedúra - vlastná aplikácia fyzikálnej liečby (fyziatrie) klientovi

Kúra - aplikácia série procedúr na to isté miesto a je definovaná celkovým počtom procedúr
Dĺžka aplikácie - čas pôsobenia procedúry, záleží od diagnózy a štádia ochorenia
Frekvencia procedúr - častosť aplikácie (denne, 2x denne)
Lokalizácia procedúry - ide o jednoznačne vymedzené miesto aplikácie

Medzi základné prostriedky kúpeľnej liečby patria: Balneoterapia, Fyzikálna liečba,

Kinezioterapia, Dietoterapia, Psychoterapia, Farmakoterapia.

A) Balneoterapia je liečba prírodnými zdrojmi, ako sú minerálne vody a peloidy, pod lekárskym
dohľadom, slúžiaca na zlepšenie zdravia a prevenciu chorôb. Jej cieľom je obnovenie funkcií
tela prostredníctvom využitia konkrétnych liečebných postupov.
a. Klimatoterapia je terapeutický pobyt v miestach s priaznivým podnebím, kde je
klíma hlavným liečebným faktorom. Tento liečebný režim je vykonávaný pod
dohľadom lekára a je založený na vedeckom prieskume účinkov podnebia na ľudský
organizmus.

Počiatky klimatickej liečby sú spojené s účinkami zmeny podnebia, ktoré

priťahovali chorých ľudí v rôznych fázach ich zotavovania. Tento fenomén bol
pozorovaný u chorôb ako astma, reumatizmus či choroby krvného obehu.

Podmienky klimatoterapie sú založené na charaktere klímy, ktorý ovplyvňuje

organizmus a jeho schopnosť bojovať proti ochoreniam. Klimatické miesta sa delia
 podľa ich účinkov na upokojujúce, mierne dráždivé a silne dráždivé, súvisiace aj s
ročnými obdobiami a fyziologickou reakciou ľudského tela na nové prostredie.

Podľa nadmorskej výšky rozdeľujeme územie Slovenskej republiky na tieto klimatické miesta:
I. Nížinné (do 400 m. n. m. )
II. Podhorské (od 400 do 800 m. n. m.)
III. Horské ( od 800 do 1200 m. n. m.)
IV. Vysokohorské (nad 1200 m. n. m.)

I. Nížinné (do 400 m. n. m. )

 Miesta so šetriacou klímou, malé termoregulačné nároky, priemerný parciálny tlak O2,
priemerné slnečné žiarenie, priemerná vlhkosť
 Vhodné na rekonvalescenciu, pri reumatických, respiračných a kardiovaskulárnych
ochoreniach
 kúpele Trenčianske Teplice (268 m. n. m.), Piešťany (162 m. n. m.)

II. Podhorské (od 400 do 800 m. n. m.)

 Miesta s mierne tonizujúcou klímou, mierne znížený parciálny tlak O2, vyšší schladzovací
účinok
 Vhodné pri neurózach, respiračných ochoreniach, na rekonvalescenciu
 kúpele Lučivná (771 m. n. m.), kúpele Štós (650 m. n. m.), kúpele Lúčky (596 m. n. m.)

III. Horské ( od 800 do 1200 m. n. m.)

 Miesta s tonizujúcim účinkom vyššej polohy
 Znížený parciálny tlak O2, vyššia intenzita slnečného žiarenia
 Vhodné pri anémiách, alergiách, pri zníženej imunite, TBC
 Vyšné Hágy (1 100 m. n. m.), kúpele Horný Smokovec (950 m. n. m.), kúpele Nový
Smokovec (1010 m. n. m.)

IV. Vysokohorské (nad 1200 m. n. m.)

 Miesta s vystupňovanou tonizujúcou klímou
 Výrazne znížený parciálny tlak O2, výrazný schladzovací účinok, vysoká intenzita slnečného
 žiarenia
 Pri alergiách, anémiách, respiračných ochoreniach
 Štrbské Pleso (1346 m. n. m.) – v minulosti liečebný dom Kriváň a Hviezdoslav – dnes Grand
hotel Kempinski High Tatras a zdevastovaný liečebný dom Helios

Podľa faktorov, ktoré majú hlavný podiel na liečebnom účinku klimatoterapie rozlišujeme:
a) Aeroterapia – pobyt na čerstvom vzduchu + pohyb na čerstvom vzduchu
b) Helioterapia – liečba s využitím slnečného žiarenia
c) Talasoterapia – lekárom predpísaná a sledovaná liečba pri mori využívaním typických morských
liečebných činiteľov
d) Speleoterapia – liečba s využitím klimatických podmienok v jaskyni

Kúpele Štós
Hlavným indikačným zameraním Štósu je liečba netuberkulóznych chorôb dýchacích ciest.
Kúpele na to predurčuje nie len vhodná nadmorská výška okolo 650 m. n. m., množstvo slnečných
dní, ale aj lesopark s vyše 200 druhmi vzácnych rastlín. V kúpeľoch bola daná do prevádzky (1963) a
využívaní na liečebné účely prvá klasická fínska sauna na území bývalého Československa, tá po
rekonštrukcii a modernizácii slúži stále svojmu účelu. Účinok klimatickej liečby v Kúpeľoch Štós je
znásobený SPELEOTERAPIOU – unikátnou liečbou v blízkej Jasovskej jaskyni.

Kúpele Lučivná
Hlavným zameraním kúpeľov je poskytovanie kúpeľnej liečby deťom s netuberkulóznymi
ochoreniami dýchacích ciest do dovŕšenia 18 rokov. Okrem klimatoterapie v kúpeľoch Lučivná sú
pacienti liečení inhaláciami skupinovými a individuálnymi a preplachmi nosa a kloktaním.

Kúpeľno-rehabilitačný ústav Ministerstva vnútra Slovenskej republiky BYSTRÁ

Indikácie: Netuberkulózne choroby dýchacích ciest, Choroby z povolania, Onkologické choroby,
Gynekologické choroby
Je situovaný v prostredí Národného parku Nízke Tatry v Jánskej doline v nadmorskej výške 672 m. n.
m. Kúpele sú indikované ako klimatické kúpele. V súčasnosti je minerálna voda v termálnom
kúpalisku. Liečivé vody sa neaplikujú ako liečebná procedúra.

Kúpele Horný Smokovec

Indikácie: Netuberkulózne choroby dýchacích ciest (do 18 rokov)
Kúpele sa nachádzajú v nadmorskej výške 960 metrov na území Tatranského národného parku, čo z
nich robí najvyššie položené klimatické kúpele pre deti a dorast na Slovensku. Deti vo veku od 3 do
18 rokov tu absolvujú organizovaný pobyt na vzduchu v skupine, ktorý trvá minimálne dve hodiny
pod dozorom odborného personálu. Základom je klimatoterapia (aeroterapia a helioterapia).
Klimatoterapiu dopĺňa inhalačná liečba, LTV (liečebný telocvik), bazény, sauny.

Kúpele Nový Smokovec

Klimatické kúpele vznikli práve preto, že tu boli veľmi priaznivé podmienky na liečenie
netuberkulóznych chorôb dýchacích ciest (ako napr. astmy). Kúpele Nový Smokovec patria k
najznámejším klimatickým kúpeľom na Slovensku. Nachádzajú sa v centre Tatranského národného
parku (TANAP). Základnou liečbou v Novom Smokovci je klimatoterapia. Aeroterapiu účinne
doplňuje helioterapia.
Ďalšie indikácie: Duševné choroby, Choroby z povolania

Sanatórium Dr. Guhra n. o. v Tatranskej Polianke

Indikácie: Choroby z poruchy látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou, Netuberkulózne
choroby dýchacích ciest

Sanatórium Tatranská Kotlina

Indikácie: Netuberkulózne choroby dýchacích ciest, Duševné choroby, Choroby z povolania
Vodoliečba
 Prírodné liečivé vody majú potvrdené prospešné účinky pre zdravie a sú bezpečné pre ľudské
použitie. Ich aplikácia je priaznivá a možná bez rušenia ich liečivých vlastností.
 Územie Slovenska má 1657 registrovaných minerálnych vôd, z ktorých je 112 uznaných pre
liečebné účely. Kvalita týchto vôd je monitorovaná a ich využitie je regulované pre vonkajšiu
aj vnútornú liečbu v kúpeľoch.

Vonkajšia vodoliečba ovplyvňuje ľudský organizmus troma spôsobmi:

a) Termálny kúpeľ má prehrievací účinok, vyžaduje 15-20 procedúr a ich dodržiavanie je kľúčové
pre pozitívny vplyv.
b) Chemický účinok závisí od minerálnych vôd, napríklad uhličité kúpele rozširujú kapiláry a klesá
krvný tlak, čo je prospešné pri rôznych zápaloch a kožných ochoreniach.
c) Bazénový kúpeľ pôsobí mechanicky svojim tlakom, využíva sa na pohybovú liečbu a preto sa v
kúpeľoch budujú špeciálne rehabilitačné bazény.

TYPY CELKOVÉHO KĽUDOVÉHO KÚPEĽA

A) Bazénový (minerálny) kúpeľ je najpoužívanejšou balneoterapeutickou procedúrou (nie len v
rámci vodoliečby). Teplota vody je najčastejšie medzi 35 - 38°C. Zvláštnosťou medzi
bazénovými kúpeľmi sú „piscíny“ – sú vybudované priamo na zdroji minerálnej vody, ktorá
vyviera z dna bazénu, príp. z vrtu vybudovaného priamo v bazéne.
 B) Vaňový (minerálny) kúpeľ trvá od 15 do 20 minút (závisí to od konkrétnych kúpeľov.
Liečivý účinok minerálnej vody sa najlepšie prejaví, ak procedúru pacient absolvuje v pokoji,
bez zbytočných pohybov a vírenia vody vo vani.

C) Rašelinový kúpeľ – tento vaňový kúpeľ je kombináciou jemne mletej balneologickej rašeliny
a liečivej minerálnej vody (najčastejšie má teplotu ako bez prísadový kúpeľ, a to 36-38°C).

D) Prísadový kúpeľ – vaňový kúpeľ kombinovaný s prísadou extraktu rôznych bylín alebo
vonných solí, podľa želaného účinku (napr. levanduľa, rozmarín, eukalyptus.

E) Prísadový kúpeľ perličkový – vaňový kúpeľ s jemnou bublinkovou masážou, kombinovaný

s prísadou extraktu rôznych bylín, podľa želaného účinku.

F) Podvodná masáž – aplikuje sa pacientovi, ktorý leží v 37°C (36-38°C) teplom kúpeli vo
veľkej viacúčelovej vani. Vlastná masáž sa vykonáva pomocou energie vodného prúdu, ktorý
vyteká pod tlakom 0,2 – 0,4 MPa (t.j. 2-4 atm.). Vodný prúd sa aplikuje na telo manuálne, zo
vzdialenosti 10-15cm a pod uhlom 30° - 60°.

G) Perličková vaňa (kúpeľ) – individuálny kúpeľ vo vani s vodou teplou 36-38°C, do ktorej sa
vpúšťajú šumivé bublinky vzduchu.

H) Vírivý kúpeľ – individuálny kúpeľ vo vani s vodou teplou 36-38°C, Využíva prúdy víriacej
sa vody na príjemnú uvoľňujúcu masáž.

I) Hypermangánový kúpeľ – má dezinfekčný a upokojujúci účinok na podráždenú pokožku a

je vhodný predovšetkým pre klientov, ktorí trpia kožnými ochoreniami alebo majú
podráždenú pokožku najmä v dôsledku alergickej reakcie alebo nadmerného slnenia.

J) Skupinová hydrokineziterapia

K) Relaxačné plávanie

TYPY ČIASTOČNÉHO KÚPEĽA

A) Vírivý kúpeľ čiastočný je spravidla zvlášť pre horné a zvlášť pre dolné končatiny

B) Kneippov šľapací kúpeľ - využíva tonizujúci účinok šliapania vo vode na kamienkové,

alebo inak štruktúrované dno vaničiek, ktorým dráždia nervové zakončenia na chodidlách.
Efekt je posilnený dráždivým účinkom striedavého pôsobenia teplej vody (v intervale 40 -
50°C) a studenej vody (10 -16°C)

C) Škótske streky – stimulujúca a dráždivá procedúra založená na pôsobení silného prúdu vody,
ktorá využíva striedanie teplej (38-42°C) a studenej vody (10-16°C). Sila prúdu masíruje
jednotlivé časti tela a uvoľňuje svalstvo.

D) Oplach tváre – vodoliečebná procedúra je typická pre kúpele Smrdáky pri kožných
indikáciách (napr. acne vulgaris). Ide o čiastočný kúpeľ – oplach tváre minerálnou
sírovodíkovou vodou. Tá je „zriedená“, a má menší obsah minerálnych látok
VNÚTORNÁ VODOLIEČBA
Vnútorná vodoliečba pôsobí na ľudský organizmus dvoma spôsobmi, a to:
a) vplyv tela – teplá voda pôsobí priaznivo na kŕčové stavy žalúdka. Priaznivý účinok má aj na
orgány v okolí žalúdka, napr. na žlčové cesty, preto sa pri ochoreniach žalúdka, čriev a žlčových ciest
pijú minerálne vody teplé. Teplé minerálne vody majú aj močopudný účinok.
b) chemický účinok pitných kúr – pri pitných procedúrach pôsobí minerálna voda chemickým
zložením podľa svojej iónovej skladby.

„Najtradičnejšie“ kúpele kde sa liečia Choroby tráviaceho ústrojenstva a taktiež Choroby z poruchy
látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou sú Bardejovské kúpele.

Inhalačná liečba môže byť individuálna alebo skupinová. Pacient by mal mať čistú nosohltanovú
sliznicu, ktorú dosiahne preplachovaním nosa a kloktaním. Nosná sprcha sa používa na čistenie a
otužovanie sliznice nosa, pričom pacient vdychuje minerálne vody prostredníctvom aerosólov alebo
liekov nosom alebo ústami, čo má protizápalové účinky a je vhodné pri chorobách dýchacieho
ústrojenstva. Oxygenoterapia, zameraná na inhaláciu kyslíka, má za cieľ celkové osvieženie a
zvýšenie aktivity.

Bardejovské kúpele
Indikácie: Choroby obehového ústrojenstva, Choroby tráviaceho ústrojenstva, Choroby z
poruchy látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou, tuberkulózne choroby dýchacích ciest,
Nervové choroby, Choroby z povolania
Bardejovské kúpele sú tradičnými kúpeľmi vhodnými pre liečbu ochorení tráviaceho
ústrojenstva a porúch látkovej výmeny a vnútorných žliaz.
História Bardejovských kúpeľov siaha do 13. storočia, s rozvojom v 18. a 19. storočí, kedy vznikli
prvé hotely ako Hotel Deák (dnes Alžbeta), hotel Astória, hotel Ozón a hotel Minerál, tvoriaci
komplex s liečebným domom Alžbeta.
V kúpeľoch sa využíva desať prameňov minerálnej vody, medzi nimi studené železnaté kyselky, ktoré
sa využívajú na pitné kúry, minerálne kúpele a inhalácie. Individuálne dávky sú určované lekárom v
závislosti od zdravotného stavu klienta.

Kúpele Bojnice
Indikácie: Nervové choroby, Choroby pohybového ústrojenstva, Choroby obličiek a močových
ciest, Choroby gynekologické, Choroby z povolania
Liečivé pramene sa používajú pri vonkajšej aj vnútornej vodoliečbe, a to v podobe minerálnych
kúpeľov ( vaňové aj bazénové) a na pitné kúry. Pri liečbe sa využíva aj žriedlové bahno, ktoré sa
čerpá z prameňa Jazero.
Medzi ďalšie tejto kategórie patria:
 Kúpele Brusno
 Červený kláštor Smerdžonka
 Prírodné jódové kúpele Číž
 Kúpele Dudince
 Kúpele Kováčová
 Kúpele Nimnica
 Slovenské liečebné kúpele Piešťany
 Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice
 Kúpele Sliač
 Liečebné termálne kúpele Sklené Teplice
 Prírodné liečebné kúpele Smrdáky
 Slovenské liečebné kúpele Turčianske Teplice
 Kúpele Vyšné Ružbachy
Peloidy sú prírodné látky, ktoré vznikli kombináciou geologických, chemických, fyzikálnych,
biologických a mikrobiologických procesov a ktoré sa po úprave môžu používať na terapeutické ako
zdravotnícke pomôcky. V prírode sa vyskytujú v jemnej forme, alebo sa pripravujú rozdrvením či
rozomletím a po zmiešaní s vodou sa využívajú ako obklady, zábaly a kúpele.

Peloidy sú zmesou anorganických a organických látok v rôznom pomere. Rozdeľujú sa do

dvoch skupín:
1. Bahná (anorganická hmota s prímesou odumretých tiel rias a planktónu):
a) jednoduché – zastúpenie organických látok je pod 50%, absentujú významné terapeutické látky
b) termálne bahno, kedy anorganická zložka vzniká rozpustením horniny v minerálnej vode.
c) sírne bahno, ktoré obsahuje vysoký podiel čistej síry, sírne baktérie a zlúčeniny síry. Môže byť:
termálne – vzniká sýtením termálnou vodou už priamo v ložisku, tento druh bahna sa
nachádza v Piešťanoch.
termalizované – dochádza k sýteniu bahna teplou vodou až v žrecom bazéne, kde zreje –
Smrdáky

2. Humolity (zmes organických látok s aspoň 30% podielom humusu, delíme ich na slatiny a
rašeliny)
a) slatiny vznikajú tlením, rozkladom tŕstia a rôznych tráv, ostríc a prasličiek, je neutrálna alebo
mierne kyslá pH 5-6; vyskytuje sa v nížinách a zamokrených prehĺbeniach
b) rašeliny – až 90% organických látok, vzniká tlením, rozkladom rašelinníka; je kyslá pH 2-4;
ostrovčekovite sa nachádza v pohoriach s plochým povrchom. Peloidy majú množstvo blahodarných
účinkov na ľudský organizmus.

Bahenné procedúry:
A) Celotelový bahenný kúpeľ v Piešťanoch je poskytovaný len v Bahnisku, kde bazén s
termálnou minerálnou vodou obsahuje sírne bahno a udržiava teplotu v rozmedzí 39-40°C.
B) Pri čiastočnom bahennom zábale sa bahno aplikuje na určenú časť tela v hrúbke 3-5 cm a
pacient je prikrytý zábalom, zvyšujúcim tepelný efekt procedúry, s celkovou dobou trvania 30
minút.
C) Parafango, zmes bahna s parafínom a olejom, má vyššiu tepelnú kapacitu než voda či bahno,
aplikuje sa na bolestivé miesta formou zábalu a trvá aplikácia 20 minút.

Bojnice – žriedlové termálne bahno

Piešťany – sírne termálne bahno
Smrdáky – sírne mineralizované bahno
Trenčianske Teplice – sírne mineralizované bahno

Rašelinové procedúry:
A) Pri čiastočnom rašelinovom zábale aplikuje zdravotný personál rašelinu v hrúbke 3-5 cm na
predpísanú časť tela a potom pacienta ihneď prikryje zábalom, ktorý zvyšuje tepelný efekt
procedúry s dobou trvania 20-30 minút.
B) Čiastočný rašelinový obklad je aplikovaný na pokožku v membránových vreckách s
teplotou 44°C a používa sa na svalové preťaženia, uvoľnenie svalstva a pri poruchách
pohybového ústrojenstva s minimálnou dĺžkou pôsobenia 30 minút.
C) Celotelový vaňový rašelinový kúpeľ využíva jemne mletú balneologickú rašelinu a liečivú
minerálnu vodu s teplotou 36-38°C, ktorá regeneruje celý organizmus a je po kúpeli
nasledovaný krátkym osprchovaním od čiastočiek rašeliny a suchým zábalom.

 Rašeliny: Lúčky a Bardejovské kúpele

Liečba žriedlovými plynmi a emanáciami je terapia využívajúca rádioaktívny plyn a plynné látky
rozpustené v minerálnych vodách alebo vo voľnom plyne.
Liečba oxidom uhličitým je realizovaná formou vaňového kúpeľa, pitnej liečby, bazénového kúpeľa
a suchého uhličitého kúpeľa (BIOVAK), ktorý má relaxačné a protizápalové účinky.
Plynové injekcie sú podkožná aplikácia oxidu uhličitého na určené body podľa predpisu lekára,
využívané pri bolestivých syndrómoch rôzneho pôvodu.
 Najznámejší žriedlový plyn – Sliač.