Germánske elity

v dobe rímskej
na Slovensku

Vladimír Turčan
a kolektív
 Germánske elity v dobe rímskej na Slovensku

Zostavovateľ
PhDr. Vladimír Turčan

Autori
Mgr. Igor Bazovský, PhD., Mgr. Radoslav Čambal, PhD., Mgr. Miroslava Daňová, PhD.,
PhDr. Kristián Elschek, CSc., Mgr. Milan Hrabkovský, PhD., PhDr. Jan Jílek, Ph.D., PhDr. Anton Karabinoš,
†PhDr. Titus Kolník, DrSc., †prof. PhDr. Eduard Krekovič, CSc., PhDr. Vladimír Krupa,
Mgr. Bc. Juraj Kucharík, †prof. PhDr. Klára Kuzmová, CSc., PhDr. Mária Lamiová-Schmiedlová, CSc.,
Mgr. Lucia Luštíková, PhD., PhDr. Vladimír Turčan, doc. PhDr. Pavol Valachovič, CSc.,
doc. PhDr. Vladimír Varsik, CSc., doc. PhDr. Marián Vizdal, CSc.

Recezenti
PhDr. Juraj Bartík, PhD., Mgr. Igor Bazovský, PhD., doc. PhDr. Gertrúda Březinová, CSc.,
Mgr. Katarína Hladíková, PhD., PhDr. Tomáš Klokner, PhD., Mgr. Andrej Sabov,
Mgr. Kamil Švaňa, PhD., PhDr. Vladimír Turčan

Vydavateľ
Slovenské národné múzeum
Vychádza ako 6. zväzok edície Museion

Vedúci redaktor edície

Mgr. Branislav Panis

Grafická úprava
Mgr. art. Matúš Lányi

Jazyková korektúra
Mgr. Barbora Nosková

Preklady
Stephanie Staffen (angličtina)

1. vydanie
Bratislava 2022
ISBN: 978-80-8060-519-3

Napriek tomu, že bola vyvinutá maximálna snaha o identifikáciu majiteľov autorských práv,
nie je vylúčené, že sa ich v niektorých prípadoch nepodarilo zistiť. Vyzývame každého, kto má
v tomto zmysle nejaké pochybnosti, aby sa obrátil na Slovenské národné múzeum.

Prebal knihy
Predná strana: Zohor-Piesky. Kniežací hrob 5/1957 – zlatý náramok.
Foto: SNM – Archeologické múzeum Bratislava
Zadná strana: Miska z mozaikového skla (millefiori), pôvod Itália, 1. pol. 1. stor. n. l., Zohor.
Foto: SNM – Archeologické múzeum Bratislava

Predsádka
Vpredu: Výskum stavebného komplexu z doby rímskej v Stupave. Foto: V. Turčan
Vzadu: Záber na terénny výskum v Zohore. Foto: K. Elschek
 Obsah

7 Úvod
(Vladimír Turčan)
9 Mocenská elita v protohistorickom období na území Slovenska
(Vladimír Turčan)
14 Elity očami Rimanov. Kvádski králi v svedectvách písomných prameňov
(Juraj Kucharík)
37 Elity barbarov na území dnešného Slovenska v dobe rímskej
(Pavol Valachovič)
46 Hroby germánskej elity
(†Eduard Krekovič)
58 Sídla elít v dobe laténskej na juhozápadnom Slovensku
(Radoslav Čambal – Igor Bazovský)
96 História objavu hrobov germánskej elity v Krakovanoch-Strážach (okres Piešťany)
(Vladimír Krupa)
125 Germánska elita na východnom Slovensku
(Mária Lamiová-Schmiedlová – Lucia Luštíková)
136 Germánske stredisko v Zohore a kniežacie hroby zo staršej doby rímskej
zo Zohora a Vysokej pri Morave
(Kristián Elschek)
170 Antické kúpele v Bratislave-Dúbravke
(Kristián Elschek)
186 Rezidencia na trase Jantárovej cesty v Stupave
(Vladimír Turčan)
199 Germánske panské sídlo v Cíferi-Páci
(Vladimír Varsik – †Titus Kolník)
214 Kvádske elity v 4. storočí a germánska kniežacia rezidencia v Milanovciach/Veľkom Kýre
(Milan Hrabkovský)
236 Germánska rezidencia v Ražňanoch – výskum a hypotézy
(Anton Karabinoš – Marián Vizdal)
251 Antické kovové nádoby v prostředí germánské elity ve středním Podunají
(Jan Jílek)
285 Luxusný osobný šperk v germánskom prostredí
(Miroslava Daňová)
302 Terra sigillata v hroboch germánskej elity na území juhozápadného Slovenska
(†Klára Kuzmová)
322 Menný register
324 O autoroch
 Úvod
V roku 2015 pripravovalo SNM – Archeologické múzeum v Bratislave scenár výstavy
Germánske elity v dobe rímskej na Slovensku. Impulzom k zaradeniu tejto témy do plánov
múzea boli predovšetkým nové nálezy, ktoré zásadným spôsobom dopĺňali dovtedajšie
poznatky a rozšírili naše vedomosti o germánskom osídlení slovenského územia v dobe
rímskej. Do koncepcie výstavy boli zaradené archeologické svedectvá z pohrebísk a sídlisk
korešpondujúce so zvolenou témou. Z programových a technických príčin bola však rea-
lizácia výstavy po niekoľkých presunoch zrušená.
V pláne bolo aj vydanie sprievodnej publikácie, koncipovanej ako samostatná mono-
grafia doplňujúca prezentované artefakty o širší záber z archeologického i historického
pohľadu. Príspevky dodané jednotlivými autormi sú hodnotné aj bez prezentačnej partici-
pácie, preto sme sa ich rozhodli vydať ako samostatnú publikáciu. Vytvoril sa tak priestor
aj pre jej obsahové rozšírenie. Oslovili sme preto ďalších bádateľov, z ktorých viacerí zare-
agovali pozitívne.
Naša vďaka patrí teda nielen autorom, ktorí dodali príspevky v súvislosti s pôvodnou
koncepciou, ale aj v druhej fáze prípravy knihy. Publikácia vychádza v edícii Slovenského
národného múzea Museion ako prvá s archeologicko-historickým obsahom. Vďaka patrí
generálnemu riaditeľovi SNM Mgr. Branislavovi Panisovi za zaradenie monografie do
uvedenej edície, Mgr. Renáte Holienčinovej za produkčné práce, Mgr. Barbore Noskovej
za redakčné a editorské práce a Mgr. art. Matúšovi Lányimu za konečnú grafickú úpravu
rukopisov.

Vladimír Turčan
 Germánske stredisko v Zohore
a kniežacie hroby zo staršej
doby rímskej zo Zohora
a Vysokej pri Morave1
Kristian Elschek

Úvod

Mimoriadny význam územia ležiaceho severne od stredného Podunajska vyvrcholil

vybudovaním keltského oppida na území Bratislavy-Starého mesta a jeho akropoly na bra-
tislavskom hradnom kopci s reprezentatívnymi rímskymi stavbami v záverečnom období
rímskej republiky v prvom storočí pred n. l. (Musilová/Lesák/Resutík 2012). Okolo polo-
vice prvého storočia pred n. l. dácka invázia spôsobila keltskému panstvu na strednom
Dunaji vážnu porážku a oslabila jeho pozíciu v tomto priestore. Na prelome letopočtov
prichádzajú k strednému Dunaju z juhu Rimania a zo severu Germáni. Prvé vlny ger-
mánskeho obyvateľstva postupne osídlili úrodné Pomoravie a o niečo neskôr zaberali aj
juhozápadné Slovensko na východ od Malých Karpát.
Na územie južného Pomoravia prichádza po roku 18, po vyhnaní Marobuda, kráľa
germánskych Markomanov, časť jeho družiny z Čiech, ktorá sa tu usadila (Dobiáš 1964,
105 – 107). Muselo sa to stať so súhlasom germánskeho kmeňa Kvádov, ktorí na prelome
letopočtu, v čase vlády rímskeho cisára Augusta, zabrali územie Pomoravia. V roku 19/20
bol Rimanmi ustanovený za kvádskeho kráľa Vannius (Dobiáš 1964, 149). Ten bohatol
predovšetkým z darov od Rimanov, z rímsko-germánskeho obchodu a vyberania ciel na
Jantárovej ceste, ktorá viedla Pomoravím na sever k Baltskému moru. Kvádska spoločnosť
sa teda relatívne skoro spoločensky diferencuje. Významné germánske sídliská vznikajú
v prvom storočí na dolnom toku Moravy (obr. 1), napr. v Bratislave-Dúbravke, Bratislave-
-Devínskej Novej Vsi, Zohore, Vysokej pri Morave, Lábe, Jakubove, Malackách, Kostolišti
(Elschek 1994, 205 – 208; 1995; 2009), ale aj v dolnorakúskom Pomoraví. Situáciu v povodí
Moravy a priľahlých potokov kontrolovali Rimania nielen z Carnunta, ale aj z Devínskej
hradnej skaly, kde si zriadili strategický vojenský monitorovací bod, z ktorého súčasne
monitorovali obchodnú výmenu na križovatke Dunajskej a Jantárovej cesty (Plachá/Pieta
1986, 347, 348; Plachá/Hlavicová 2003, 70, 71).

1 Príspevok vznikol v rámci GP VEGA 2/0001/18.

136
 Obr. 1. Južné Pomoravie počas doby rímskej (podľa Elschek/Rajtár/Varsik 2011).

Zohor, poloha Piesky

Mimoriadne významné germánske stredisko a kniežacie sídlo vzniklo už okolo prelo-

mu letopočtu asi 14 km severne od Devína v Zohore. Sídlisko s pohrebiskom tu existovalo
počas celej doby rímskej v 1. – 4. storočí a pôvodne zaberalo plochu okolo 25 ha. Hoci
časť náleziska bola v minulosti zničená ťažbou štrku, pričom vtedy bolo porušených aj päť
germánskych kniežacích hrobov, počas záchranných výskumov sa tu podarilo preskú-
mať vyše 100 sídliskových a výrobných objektov (napr. vyše 30 hutníckych pecí na výrobu
železa), ďalší germánsky kniežací hrob i žiarové hroby z doby rímskej. Medzi významné
nálezy, ktoré dokladajú intenzívne rímsko-germánske vzťahy i časové rozpätie tunajšieho
osídlenia počas doby rímskej, patrí vyše 160 rímskych mincí z 1. storočia pred n. l. až
konca 4. storočia (Elschek/Kolníková 2016), 280 rímskych a germánskych spôn, 170 frag-
mentov rímskej reliéfnej luxusnej keramiky z terry sigillaty atď.

137
 Obr. 2. Zohor-Piesky. Kniežací hrob 1/1949 (2: 1, 2), hrob 2/1956 (2: 3, 4), kniežací hrob 4/1957 (2: 5 – 13).
Grafika: K. Elschek.

138
Obr. 3. Zohor-Piesky. Kniežací hrob 3/1957. Grafika: K. Elschek.

139
 Obr. 4. Zohor-Piesky. Kniežací hrob 5/1957. Grafika: K. Elschek.

140
Obr. 5. Zohor-Piesky. Kniežací hrob 5/1957 – zlatý náramok. Foto: J. Rajtár.

141
 Obr. 6. Zohor-Piesky. Kniežací hrob 5/1957 – výber. Foto: Archív SNM.

V rokoch 1949 a 1957 tu boli porušené najmenej štyri kniežacie hroby zo staršej
doby rímskej z 1. – 2. storočia (obr. 2 – 6). Dve panvice a pracka pochádzali z hrobu č.
1/1949 (Ondrouch 1957, 40 – 47), najúplnejší inventár pochádza z kniežacích hrobov č. 3, 4
a 5/1957, ktoré sa mali nachádzať blízko seba v jednej línii (Kolník 1959; Kraskovská 1959).
Najbohatším hrobom bol hrob č. 5/1957, v ktorom sa popri siedmich bronzových nádo-
bách našiel aj cca 300-gramový zlatý náramok zakončený hlavičkami hadov (obr. 5), dve
strieborné nádoby a strieborné trubkovité spony (obr. 6). Práve náramok, symbol moci
a postavenia, viedol niektorých bádateľov k domnienke, že tu mohol byť pochovaný ger-
mánsky (kvádsky?) kráľ, ktorý vládol na prelome 1. – 2. storočia.

142
Germánsky kniežací hrob č. 6/2010 (obr. 7 – 19)

Počas veľkoplošného záchranného výskumu v roku 2010 sa podarilo zachrániť aj nepo-

rušený kostrový hrob germánskeho veľmoža, uloženého v drevenej hrobovej komore. Nový
kniežací hrob č. 6/2010 sa podľa údajov o približnej polohe kniežacích hrobov č. 1/1949 (On-
drouch 1957, 40 – 47) a č. 3 – 5/1957 (Kolník 1959; Kraskovská 1959) nachádzal v ich blízkos-
ti a tvoril spolu s nimi skupinku kostrových hrobov vládnucej triedy vtedajšej spoločnosti
(Elschek 2011; 2013; 2014a; 2014b). Kniežacie hroby zo Zohora a kniežací hrob z Vysokej pri
Morave, náhodne objavený pri stavbe hrádze na rieke Morava v roku 1939 (Ondrouch 1957,
13 – 40), patria do skupiny kniežacích kostrových hrobov zo staršej doby rímskej, známych
z územia strednej Európy. Doteraz je z Európy známych asi 40 germánskych kniežacích
hrobov zo staršej doby rímskej, žiaden však nebol skúmaný archeologickými metódami
regulárnym výskumom. Tieto kniežacie hroby boli pomenované podľa poľského nálezis-
ka so šiestimi známymi hrobmi tamojších veľmožov – „Lübsowská-Lubieszewská“ skupina
(Eggers 1953; Schuster 2010). Mŕtvi veľmoži boli pochovávaní kostrovo na malých pohre-
biskách miestnych vládnucich dynastií v drevených hrobových komorách, izolovane od žia-
rových pohrebísk pospolitého ľudu a bojovníkov. Nový kniežací hrob s bohatou výbavou bol
situovaný na mieste včasnogermánskej osady dvorcového usporiadania, ktorá bola pravde-
podobne už nejaký čas pred pochovávaním miestnej elity opustená a germánske osídlenie
sa posunulo o niekoľko sto metrov smerom na sever. Ešte v roku 1995 sa počas záchranné-
ho výskumu podarilo vyzdvihnúť depot zlomkov bronzových nádob, ktoré boli surovinou
určenou na druhotné spracovanie (Elschek 2002). Depot sa našiel v bezprostrednej blízkosti
miesta, kde bol v roku 2010 objavený nový kniežací hrob.

Nálezové okolnosti

Hrobová jama sa farebne nie príliš jasne črtala v žltohnedom štrkovo-piesčitom podloží.
Hrob sa začal odkrývať v jednej polovici, po jej vybratí sa v hĺbke asi 60 cm od úrovne za-
chytenia popri stenách hrobovej jamy ukázalo čierne 8 – 12 cm hrubé ohraničenie. Výška
ornice tu dosahovala asi 50 cm, takže ohraničenie indikujúce odtlačok hornej časti hrobovej
komory zhotovenej z dreva sa nachádzalo asi v hĺbke 110 cm od dnešného povrchu. Dno
hrobovej komory bolo v hĺbke asi 170 cm. Hrobová jama mala rozmery 270 x 135 cm, vnútro
hrobovej komory približne 215 x 110 cm a výška hrobovej komory dosahovala cca 60 – 63
cm. Veľmož pochovaný v komorovom kostrovom hrobe patril k najvyššej sociálnej vrstve
vtedajšej spoločnosti. Podľa antropologického posudku išlo približne o 170 cm vysokého,
asi 40- až 50-ročného muža (maturus I.) s vyhojenou zlomeninou ľavej kľúčnej kosti.2 Muž
ležal v natiahnutej polohe s rukami vedľa tela s hlavou orientovanou na severozápad. Kostra
bola silne podmočená spodnou vodou. Všetky hrobové milodary sa nachádzali vo vnútri
hrobovej komory. V hrobe ležalo deväť rímskych nádob, tri germánske nádoby a početné
drobné nálezy (obr. 7 – 9).
2 Za analýzu ďakujem J. Jakabovi.

143
 Obr. 7. Zohor-Piesky. Kniežací hrob 6/2010. Foto: K. Elschek.

Obr. 8. Zohor-Piesky. Kniežací hrob 6/2010 – detail. Foto: K. Elschek.

144
Obr. 9. Zohor-Piesky. Kniežací hrob 6/2010. Kresba: K. Elschek.

145
Drobné nálezy

Všetky drobné nálezy boli zhotovené z bronzu. K odevu pochovaného patrili dve trúb-
kovité spony typu Almgren 77 so striebornými drôtikmi (obr. 10: 1, 3) a jedna trúbkovitá
spona typu Almgren 101 (obr. 10: 2). Spony sa nachádzali pri ľavom pleci a vedľa horného
a dolného ramena. Súčasťou opasku boli dve pracky, jedno nákončie opaska a viaceré ko-
vania. K obuvi patrili dve stoličkové ostrohy (obr. 10: 11, 12), dve malé kvapkovité kovania
(obr. 10: 14, 15) a bronzové postriebrené trojuholníkové kovanie (obr. 10: 13). Napravo od
panvy ležali kovania s odtlačkami dreva a klince patriace možno k drevenej skrinke (obr.
11: 1 – 6). Skrinky neboli len milodarom v ženských hroboch, čo dokladajú ich nálezy vo
viacerých mužských kniežacích hroboch, napr. z Lübsow-Tunnenhult I-II a Gommernu
(Schuster 2010, 284). Poniže bronzového vedra ležali (obr. 18) tri predmety osobnej potreby
z bronzu: polmesiačikovitá britva, nôž a nožnice (obr. 12: 2 – 4). Takéto predmety z bronzu
sú známe predovšetkým z kniežacích hrobov, ale napr. aj z bohatého kostrového bojov-
níckeho hrobu z Marwedel (Laux 1992, Abb. 9: 1 – 3). Tieto nálezy väčšinou nenesú stopy
opotrebovania, boli často tupé a nefunkčné. Mali vyzdvihnúť vysoké sociálne postavenie
pochovaného (Laux 1992, 331 – 333; Schuster 2010, 185 – 187). Naproti tomu sa v žiarových
hroboch nachádzajú takmer výlučne nože, nožnice a britvy vyhotovené zo železa.
Zaujímavým fenoménom bolo zistenie skupiny 26 kameňov, ktoré boli deponované
vedľa pravého ramena nebožtíka. Kamene oválneho tvaru mali dĺžku približne 3 až 6 cm
(obr. 14). Skupiny kameňov sú známe napr. aj z kniežacích hrobov v Prahe-Bubenči a Lüb-
sowa-Tunnenhult 1, odkiaľ pochádza aj fragment pravdepodobne hracej dosky z dreva
(Droberjar 2014; Novotný 1955; Schuster 2010, Taf. 23: 5 – 11, 73, 74). Skupinky kameňov
sú známe napr. aj z kostrových hrobov č. 121 a 124 z Abrahámu (Kolník 1980, 50 – 52, Taf.
39, 41). Účel uloženia sérií kameňov do kniežacích hrobov nie je dosiaľ známy, možno mali
symbolizovať hracie kamene zo skla alebo iného materiálu, aké sa našli napr. v kniežacom
hrobe zo Stráží. Funkciu hracích kameňov by mohol dokladať aj horeuvedený pravdepo-
dobný nález hracej dosky spolu s kameňmi v hrobe Lübsow-Tunnehult 1.

146
Obr. 10. Zohor-Piesky. Kniežací hrob 6/2010, spony a drobné predmety. Kresby: N. Vaššová.

147
 Obr. 11. Zohor-Piesky. Kniežací hrob 6/2010, kovania zo skrinky. Kresby: N. Vaššová.

148
Obr. 12. Zohor-Piesky. Kniežací hrob 6/2010, kanvička (12: 1), britva (12: 2), nôž (12: 3), nožnice (12: 4).
Kresby: N. Vaššová.

149
 Obr. 13. Zohor-Piesky. Kniežací hrob 6/2010, kanvička – detail s postavou amora. Foto: P. Červeň.

Nádoby (obr. 12: 1; 15 – 19)

Pri vnútornej stene komory sa napravo od panvy nachádzalo bronzové vedro typu Eg-
gers 39-40. Pri stene komory stál napravo od hlavy germánsky pohár na vysokej štíhlej nôž-
ke. Na spodnú časť dolných končatín pochovaného bolo položených šesť rímskych bron-
zových nádob, dve rímske sklenené rebrované misky a dve germánske keramické misky.
Väčšina nádob bola otočená hore dnom, len kanvička ležala na boku a plochá obetná miska
s držadlom bola dole dnom. Nádoby v kniežacích hroboch bývali často otočené hore dnom
a úsporne priestorovo uložené (Schuster 2010, 270). Na bronzových nádobách boli odtlačky
ľanovej látky keprovej väzby. Už na viacerých bronzových nádobách z kniežacích hrobov
č. 3 – 5/1957 zo Zohora boli zistené odtlačky textilu keprovej väzby, prekrytie nádob sa pred-
pokladá aj v hrobe č. 4/1957 (Kolník 1959, 148; Kraskovská 1959, 128 – 132).
Nálezy z nového kniežacieho hrobu sú podobne ako artefakty z kniežacích hrobov
č. 3, 4 a 5/1957 zo Zohora málo alebo niektoré takmer nepoužívané, čo platí predovšetkým
pre nádoby (Kolník 1959, 157). Väčšina nálezov z nového kniežacieho hrobu má paralely
v kniežacích hroboch č. 3 – 5/1957 zo Zohora (Kolník 1959; Kraskovská 1959; Krekovič

150
Obr. 14. Zohor-Piesky. Kniežací hrob 6/2010, hracie kamene. Foto: P. Červeň.

151
1992; Ondrouch 1957, 40 – 47), z blízkej Vysokej pri Morave (obr. 20; Ondrouch 1957, 13 –
40) i dolnorakúskeho Neuruppersdorfu (Adler 1975). Výroba väčšiny bronzových nádob
sa predpokladá predovšetkým v druhej polovici 1. storočia v severoitalských dielňach. Sem
patria napr. panvice typu Eggers 142 s kolkom Cipius Polybius, ktoré sa vyrábali v juho-
italskej Capui medzi rokmi 40 – 85 (Tejral 1967, 103, 112; Petrovszky 1993, 149, 150). Panvi-
ce s rovnakým kolkom sa našli aj v kniežacom hrobe vo Vysokej pri Morave, čo naznačuje
blízke, možno dynastické kontakty medzi príslušníkmi veľmožov z oboch lokalít. Panvice
z nového hrobu boli podobne ako panvice zo zohorského kniežacieho hrobu č. 3/1957
vo vnútri aj na vonkajšom okraji pocínované. Podobný čas výroby, približne 2. polovica
1. storočia, sa dá predpokladať aj pre súpravu cedidla s naberačkou a pre rebrované misky
z modrozeleného skla (obr. 19: 1, 2). Neskoršie časové zaradenie poskytuje súprava nádob
– kanvička a obetná miska. Bronzová kanvička s trojlístkovým ústím typu Millingen (typ
Eggers 125) má na ukončení držadla postavu Amora (obr. 12: 1; 13). H. U. Nuber hovorí
o výrobe takýchto nádob aj v západných provinciách a uvádza viaceré exempláre, napr.
kanvičku z kniežacieho hrobu z Hoby alebo hlinený model s postavou Amora z Xantenu
(Nuber 1972, 195, Taf. 7: 1; 12: 2). K najmladším predmetom z kniežacieho hrobu patrí
obetná miska – patera typu Canterbury (typ Eggers 155). Rúčka je zakončená mladistvou
ženskou tvárou (Medúza/Menáda), druhá strana držadla v miestach jeho pripevnenia
k telu patery je zakončená hlavou leva (obr. 15). Obetné misky tohto typu sú dosiaľ známe
zo siedmich nálezísk, najlepšie paralely poznáme z Overrasseltu, Butzbachu a Zell am See.
Výroba týchto obetných misiek sa podľa uzavretých nálezových komplexov predpokla-
dá na severozápade kontinentu až okolo polovice 2. storočia alebo ešte neskôr. Identické
exempláre sú známe aj z uzavretých komplexov 3. storočia (Nuber 1972, 65, 66, Abb. 15;
Sedlmayer 1999, Taf. 21: 1). V depote zo Zell am See sa okrem kanvičky s trojlístkovým
ústím typu Millingen nachádzala aj obetná miska typu Canterbury s identickým ukonče-
ním rúčky vo forme mladistvej ženskej tváre, aké poznáme aj z nového hrobu zo Zohora.
Ku germánskym nádobám z kniežacieho hrobu patrili dve čierno leštené misky (obr.
19: 4, 5) a pohár na vysokej štíhlej nôžke (obr. 19: 3). Jednu až tri alebo ojedinele aj viac ger-
mánskych nádob poznáme z niekoľkých kniežacích hrobov „Lübsowskej skupiny“ (Schus-
ter 2010, 60 – 66, Abb. 20). V kniežacích hroboch plnili podobné poháre akiste špeciálnu
reprezentačnú funkciu. Tú istú funkciu plnili aj ešte vzácnejšie sklenené rímske poháre,
napr. z Vysokej pri Morave (Ondrouch 1957, 38 – 40, tab. V.) alebo z Lübsowa (Eggers 1953,
102, Taf. 1, 2; Schuster 2010, 58 – 60, Taf. 33). Zohorský „pohár“ by mohol patriť do mlad-
šieho úseku stupňa B2, paralely poznáme napr. z Lübsowa, Bruckneudorfu v Burgenlande,
bohatého bojovníckeho hrobu č. 1 z Marwedelu, pohrebiska Tostedt-Wüstenhofen a ďal-
ších nálezísk (Humer 2006, Abb. 74: 215; Laux 1992, 337 – 344; Schuster 2010, Taf. 26: 3).
F. Laux predpokladá, že poháre s vysokou nôžkou (tzv. pokál) z viacerých pohrebísk v se-
vernom Nemecku môžu všeobecne patriť do pokročilého stupňa B2 staršej doby rímskej
(Laux 1992, 338). Z Moravy sú poháre so štíhlou nôžkou známe napr. z Pavlova, Vicemilíc
alebo Uherčíc, tieto nádoby majú však širšie ústie (Tejral 1977, obr. 21: 3; 1983, Abb. 18: 7,

152
19: 2, 4). Z juhozápadného Slovenska poznáme podobné poháre napr. z Hurbanova a Zo-
hora (Varsik 2011, obr. 29: 3, 4). Čierno leštené misky nie sú chronologicky veľmi citlivé,
podobné misky sú známe z germánskych sídlisk na sever od stredného Dunaja v 1. až
3. storočí (Droberjar 1997, Abb. 35: 2309, Taf. 33: 1, 69: 10, 11, 83: 7, 113: 5; Elschek 1995,
Abb. 4: 22; Varsik 2007, Taf. 38: 16). Paralely k miskám z kniežacieho hrobu z roku 2010
pochádzajú aj z kniežacích hrobov č. 4/1957 zo Zohora (Kolník 1959, tab. II: 4) a Neurup-
persdorfu (Adler 1975). Podobný exemplár sa našiel aj v urnovom hrobe z Velatíc (Tejral
1977, Abb. 16: 9; Jílek/Kuča/Sojková 2011, Tab. VIII: 8). Tieto hroby patria do stupňa B2
staršej doby rímskej.

Záver

K najväčšiemu prílivu rímskeho bronzového importu prichádza približne v druhej po-

lovici prvého storočia, pričom sa podľa J. Tejrala do hrobov dostávali s oneskorením dvoch
až troch generácií. Podľa tohto bádateľa dávala germánska vládnuca trieda Rimanom prí-
ležitostne k dispozícii aj germánske pomocné jednotky, čo mohlo byť jedným z prameňov
ich bohatstva (Tejral 2001, 237 – 239). Svedčí o tom napr. účasť vojenských kontingentov
Sida a Italica po boku Vespasiana pri dobytí Cremony v roku 69 (Dobiáš 1964, 155). Aj pre
germánske sídlisko centrálneho charakteru v Zohore sú pravdepodobné dlhšietrvajúce dy-
nastické pomery. Príchod germánskych skupín, vznik osady i začiatok pochovávania sa tu
predpokladá krátko po zlome letopočtu (Elschek 2009, 245, 246; Elschek 2014c). Kniežacie
hroby č. 3/1957 a 4/1957, ako aj „kráľovský“ hrob č. 5/1957 sú datované predovšetkým na
koniec 1. storočia a do 1. tretiny 2. storočia, nový kniežací hrob možno predbežne datovať
do 2. a 3. štvrtiny 2. storočia. E. Krekovič sa na základe matrixovej analýzy pokúsil o časo-
vé zaradenie kniežacích hrobov zo Zohora a Vysokej pri Morave. Hroby č. 3 – 4/1957 po-
važuje za staršie, hrob č. 5/1957 zo Zohora a kniežací hrob z Vysokej pri Morave za mlad-
šie. Mali patriť dvom generáciám v rozpätí 30 – 40 rokov (Krekovič 1992, 55 – 57). Aj nový
kniežací hrob č. 6/2010 patrí k mladšiemu horizontu v rámci skupiny „Lübsowských“ hro-
bov. Pravdepodobne išlo o najmladší hrob v rámci pohrebiska, nakoľko sa nachádzal cca
20 – 30 m južne až juhozápadne od hrobov č. 1/1949 a 3 – 5/1957. Navyše časové zaradenie
do druhej až tretej štvrtiny 2. storočia dokladajú niektoré nálezy z hrobu, predovšetkým
kanvička s paterou, ako už bolo uvedené vyššie. V bohatom bojovníckom hrobe Marwedel
I v Nemecku sa našli viaceré predmety hrobovej výbavy identické ako v kniežacom hrobe
č. 6/2010 zo Zohora. Patria sem napr. naberačka s cedidlom typu Eggers 162, bronzová
panvica typu Eggers 142, čierno leštený pohár, bronzové spony typu Almgren 77 a viaceré
predmety dennej potreby z bronzu: nožnice, nôž a britva. Hroby z Marwedelu sú datované
do prvej polovice 2. storočia (Laux 1992, 321 – 344, 370). V otázke krátkej a dlhej chrono-
lógie bronzových nádob nie sú jednotné názory. Pravdepodobnejšia je na rozdiel od spôn
v hroboch dlhá chronológia (Jílek 2012, 12 – 14, tu s ďalšou literatúrou).

153
 Obr. 15. Zohor-Piesky. Kniežací hrob 6/2010, obetná miska – patera. Kresby: N. Vaššová.

154
Obr. 16. Zohor-Piesky. Kniežací hrob 6/2010, naberačka a cedidlo. Kresby: N. Vaššová.

155
 Obr. 17. Zohor-Piesky. Kniežací hrob 6/2010, panvice. Kresby: N. Vaššová.

156
Obr. 18. Zohor-Piesky. Kniežací hrob 6/2010, vedro. Foto: P. Červeň.

157
 Obr. 19. Zohor-Piesky. Kniežací hrob 6/2010, sklenené rebrované misky
(19: 1, 2), germánske nádoby (19: 3 – 5). Kresby: N. Vaššová.

158
Obr. 20. Vysoká pri Morave. Kniežací hrob 1/1939. Zostavil: K. Elschek.

159
 Obr. 21. Zohor-Piesky. Fragmenty rímskych bronzových nádob. Kresby: P. Cingel.

160
Obr. 22. Zohor-Piesky. Zlatý rímsky prsteň s gemou (22: 1), zlaté hruškovité závesky (22: 2, 3).
Foto: K. Elschek, kresby: N. Vaššová.

Obr. 23. Zohor-Piesky. Odborná komisia pri kniežacom hrobe 6/2010. Foto: B. Stoklas.

161
 V Zohore sa podarilo preskúmať aj tzv. sepulkrálny objekt s kruhovou priekopou (El-
schek/Rajtár/Varsik 2011). Pri tomto objekte išlo pravdepodobne o vykradnutý kniežací
žiarový hrob z druhej polovice 2. storočia, prípadne až z jeho poslednej tretiny. V hrobe
sa nachádzali dve bronzové mince Antonina Pia z rokov 152 – 155, početné rímske i ger-
mánske predmety z bronzu, z pozláteného striebra a rímska i germánska keramika. Pri
konštrukcii objektu/hrobu (?) sa použil aj rímsky stavebný materiál, rímske tehly a strešná
krytina. Nálezy majú početné paralely v kráľovskom hrobe z Mušova, a preto sa dá hovo-
riť o horizonte nálezov „Mušov-Zohor“ z obdobia markomanských vojen (Elschek 2017a;
Peška 2002, 7 – 15).
Archeologické náleziská v Zohore a v Stupave, ktoré sa nachádzajú len 14 km na se-
ver od rímskej hranice, mali výnimočné postavenie v organizácii a kontrole rímsko-ger-
mánskeho obchodu. Bohatstvo germánskych elít zo Zohora súviselo s polohou náleziska
v predpolí rímskej hranice priamo na Jantárovej ceste. Zohor bol popri Stupave a Devíne
teda najdôležitejším colným a kontrolným bodom v blízkosti hlavného mesta rímskej pro-
vincie Panónia – Carnunta. Túto funkciu mal Zohor pravdepodobne už krátko od pre-
lomu letopočtov po obdobie vlády cisára Antonina Pia (138 – 161) a Marca Aurelia (161
– 180). Dá sa predpokladať, že najstaršia časť „rímskej“ stanice v Stupave vznikla v čase
vlády cisára Hadriána (118 – 138) alebo Antonina Pia. Germánske nálezy datované do
prelomu 1./2. storočia naznačujú, že germánska sídelná aktivita tu bola už pred vznikom
murovaných rímskych stavieb (Turčan 2011, 58). Obe náleziska – Zohor i Stupava, sú od
seba vzdialené necelé 4 km a úzko spolu súviseli.
K rozsiahlemu germánskemu sídlisku s početnými dokladmi výroby v Zohore patrilo
aj žiarové pohrebisko a menšie pohrebisko „Lübsowskej“ skupiny s kostrovými komoro-
vými hrobmi najvyššej vrstvy vtedajšej spoločnosti – kniežat, a pravdepodobne aj ger-
mánskeho kráľa. Toto pohrebisko pre germánsku elitu sa nachádzalo cca 150 – 200 m na
juhozápad od žiarového pohrebiska. „Izolácia“ a odlišný, kostrový spôsob pochovávania
v drevených hrobových komorách bol zistený u prevažnej väčšiny kniežacích hrobov tejto
skupiny. Najbližšie od Zohora sa našli hroby „Lübsowskej“ skupiny v 15 km vzdialenej Vy-
sokej pri Morave (obr. 20; Ondrouch 1957, 13 – 40) a v asi 80 km vzdialenom Neuruppers-
dorfe v Dolnom Rakúsku (Adler 1975). Možno predpokladať, že nálezisko vo Vysokej pri
Morave indikuje prítomnosť ďalšieho významného germánskeho centra, ktorého kniežatá
mohli byť dynasticky späté so zohorskými elitami. Príbuzné rysy s prostredím hrobov
„Lübsowskej“ skupiny i vyššie uvedeným „sepulkrálnym objektom“ vykazuje aj kráľov-
ský hrob z Mušova (Peška/Tejral 2002, 503). Zohorské kniežatá sa mohli priamo podieľať
na zriadení „rímskeho“ stavebného komplexu v Stupave počas strednej tretiny 2. storo-
čia a s Rimanmi spriatelený germánsky veľmož (kráľ?) tu mohol mať svoju rezidenciu,
hoci jeho strategicko-zásobovacia úloha počas markomanských vojen tiež nie je vylúčená.
Autor výskumu pripustil, že na nepreskúmanej ploche môžu byť pod zemou ešte ďalšie
zvyšky (starších?) architektúr (Turčan 2011, 54). V areáli „rímskej“ stanice sa našlo veľké
množstvo germánskej keramiky z obdobia pred, počas i po jej zániku v 3., resp. v 1. tretine

162
4. storočia (Hečková 1986, 391; Turčan 2009, 232, obr. 2, 5; 2011, 57). Toto sídlo by mohlo
súvisieť aj s obnovením klientelných zmlúv počas panovania cisárov Nervu, Hadriána
a Antonina Pia (Dobiáš 1964, 175, 177, 192, 193).
Stavebný komplex v Stupave, vtedy už prestavaný na spôsob rímskej vily, slúžil prav-
depodobne aj počas 3. storočia (Staník/Turčan 2000; Turčan 2012) zohorskej kniežacej
dynastii ako rezidencia. S podobnou funkciou sa počítalo aj v prípade rímskych stavieb
z Dúbravky a Devína, tieto mali podľa niektorých bádateľov slúžiť ako sídla germánskych
elít (Tejral 1983, 103 – 108; Hečková 1986, 392; Kolník 1986, 431; Elschek 1997; 2017b; Kre-
kovič 2005; Elschek/Mihal/Kubíny 1996; Minaroviech-Ratimorská/Elschek 2007). Pre dobu
najintenzívnejších kontaktov Rimanov s Germánmi v oblasti limitu na strednom Dunaji
bol navrhnutý termín „tretia zóna“, teda tzv. medzizóna, územie medzi rímskou provin-
ciou a barbarikom (Bouzek/Ondřejová 1991). Pre bezprostredné predpolie limitu určil
Marcus Aurelius počas „Markomanských vojen“ 14 km širokú neosídlenú zónu, ktorú
krátko nato v roku 175 zúžil na polovicu, teda na cca 7 km (Dobiáš 1964, 209, 210). Práve
vo vzdušnej vzdialenosti 14 km od rímskej hranice sa nachádzajú dve z najvýznamnej-
ších nálezísk z doby rímskej v stredodunajskom barbariku – Zohor a Stupava. Vysoký
podiel kvalitných rímskych výrobkov zo Zohora (obr. 21), z ďalších germánskych nálezísk
a z areálu rímskych stavieb v predpolí limitu poukazuje na veľmi intenzívne kontakty
medzi Rimanmi a Germánmi a čiastočnú romanizáciu vtedajšej spoločnosti (Elschek 1997,
2006; Jedlička 2004; Hrnčiarik 2013). Tieto kontakty neovplyvnili len život veľmožov, ale
aj bojovníkov a pravdepodobne aj vyššej či strednej sociálnej vrstvy vtedajšej spoločnosti.
Medzi najcennejšie nálezy zo sídliska a pohrebiska patrí zlatý prsteň s gemou a dva hruš-
kovité závesky zdobené granuláciou a filigránom (obr. 22). Do budúcnosti sa plánujú na
nálezisku v Zohore, ktoré malo výnimočné postavenie v rámci germánskeho osídlenia
severne od stredného Dunaja počas doby rímskej, ďalšie archeologické výskumy (obr. 23).

Literatúra

Adler 1975 – H. Adler: Ein germanisches Körpergrab der römischen Kaiserzeit in Neurup-
persdorf. Fundberichte aus Österreich 14. Wien 1975, 15 – 26.
Bouzek/Ondřejová 1991 – J. Bouzek/I. Ondřejová: „Třetí zóna“ mezi Římem a Barbarikem
při nořicko-pannonském limitu. Archeologické rozhledy 42/1991, 22 – 35.
Dobiáš 1964 – J. Dobiáš: Dějiny československého území před vystoupením Slovanů. Praha
1964.
Droberjar 1997 – E. Droberjar: Studien zu den germanischen Siedlungen: der älteren rö-
mischen Kaiserzeit in Mähren. In: Fontes archaeologici Pragenses 21. Praha, 1997.
Eggers 1953 – H. J. Eggers: Lübsow. Ein germanischer Fürstensitz der älteren Kaiserzeit.
Praehistorische Zeitschrift 34/35, 1949/50 (1953), 58 – 111.
Elschek 1994 – K. Elschek: Das Bratislavaer Tor im 2. Jahrhundert. In: H. Friesinger/J. Tejra-

163
 l/A. Stuppner (eds.): Markomannenkriege – Ursachen und Wirkungen. Spisy Archeolo-
gického ústavu AV ČR Brno, Band 1. Brno 1994, 203 – 215.
Elschek 1995 – K. Elschek: Die germanische Besiedlung von Bratislava-Dúbravka während
der älteren römischen Kaiserzeit. In: J. Tejral et al. (Hrsg): Kelten, Germanen, Römer im
Mitteldonaugebiet. Brno – Nitra 1995, 39 – 52.
Elschek 1997 – K. Elschek: Römisch-germanische villae rusticae im Limesvorfeld von Car-
nuntum? Ergebnisse systematischer Grabung und Prospektion. Roman Frontier Studies
1995. Oxford 1997, 225 – 232.
Elschek 1999 – K. Elschek: Die Aussagekraft des römischen Imports entlang der March auf
der Bernsteinstrasse. In: Proceedings of the XVIIth International Congress of Roman
Frontier Studies. Zalau 1999, 859 – 865.
Elschek 2002 – K. Elschek: Ein Hortfund von römischen Bronzegefäßbruchstücken, neue
Grab- und Siedlungsfunde aus Zohor (Westslowakei). In: K. Kuzmová/K. Pieta/J. Rajtár
(Hrsg.): Zwischen Rom und dem Barbaricum. Festschrift für Titus Kolník zum 70. Ge-
burtstag. Nitra 2002, 245 – 260.
Elschek 2006 – K. Elschek: Laténezeitliche und römerzeitliche Besiedlung des linken Mar-
chufers und das germanische Herrschaftszentrum von Zohor. In: F. Humer (ed.): Legion-
sadler und Druidenstab. Vom Legionslager zur Donaumetropole. Textband. Horn 2006,
190 – 197.
Elschek 2009 – K. Elschek: Der slowakische Abschnitt der Bernsteinstrasse im 1. Jahrhun-
dert nach Chr. nördlich von Carnuntum und neue Grabfunde von Zohor. In: V. Salač/J.
Bemmann (Hrsg.): Mitteleuropa zur Zeit Marbods. Praha – Bonn 2009, 239 – 250.
Elschek 2011 – K. Elschek: Kniežací hrob z doby rímskej v Zohore (Resumé: Ein neues Für-
stengrab aus der römischen Kaiserzeit und die polykulturelle Fundstelle von Zohor). Pa-
miatky a múzeá 3/2011, 8 – 14.
Elschek 2013 – K. Elschek: Zohor – Ein neues Fürstengrab der „Lübsow-Gruppe“ und Bran-
dgräber mit Edelmetallbeigaben aus Zohor (Westslowakei). In: M. Hardt/O. H. Tamás-
ka (eds.): Macht des Goldes, Gold der Macht. Herrschafts und Jenseitsrepräsentation
zwischen Antike und Frühmittelalter im mittleren Donauraum. Forschungen zu Spä-
tantike und Mittelalter 2. Weinstadt 2013, 91 – 123.
Elschek 2014a – K. Elschek: Sekundäre Romanisierung der Germanen an der unteren March
im Limesvorfeld von Carnuntum und ein neues germanisches Fürstengrab der „Lüb-
sow-Gruppe“ aus Zohor. In: H. Friesinger/A. Stuppner (Hrsg.): Archaeologica Austriaca,
Band 96/2012, Wien 2014, 71 – 94.
Elschek 2014b – K. Elschek: Zohor v dobe rímskej. Nový germánsky kniežací hrob a žiaro-
vé pohrebiská na Záhorí. In: B. Komoróczy (ed.): Archeologie barbarů. Archäologie der
Barbaren 2011. Spisy Archeologického ústavu AV ČR Brno 44. Brno 2014, 113 – 131.
Elschek 2014c – K. Elschek: Ein frühgermanisches Grubenhaus mit Aucissa-Fibel und ein
augusteischer As mit Kontermarke des VARUS aus Zohor (Westslowakei). Beitrag zur
Ankunft der ersten Germanen und Römer in den Mitteldonauraum. In: Zborník Sloven-
ského národného múzea 108, Archeológia 24, 2014, 303 – 313.

164
Elschek 2017a – K. Elschek: Ausgewählte Funde und Befunde aus der Zeit der Markoman-
nenkriege von Zohor und dem westslowakischen Limesvorland. In: Tejralov sborník
k 80. Brno 2017, 73 – 82.
Elschek 2017b – K. Elschek: Bratislava-Dúbravka im 1. bis 4. Jahrhundert. Germanischer
Fürstensitz und die germanische Besiedlung. Anhang: Die Siedlungen von Bratislava-
-Devínska Nová Ves, Láb und Plavecký Štvrtok während der römischen Kaiserzeit. Mit
Beiträgen von St. Groh und H. Sedlmayer. Nitra 2017.
Elschek/Mihal/Kubíny 1996 – K. Elschek/J. Mihal/J. Kubíny: Rímsko-germánske vidiecke
usadlosti (?) a germánske sídliská v Bratislave-Devínskej Novej Vsi a Zohore. Archeolo-
gické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1994, Nitra 1996, 44 – 48, 206 – 210.
Elschek/Rajtár/Varsik 2011 – K. Elschek/J. Rajtár/V. Varsik: Sepulkrálny objekt zo Zohora.
In: E. Droberjar (ed.): Archeologie barbarů 2010. Archäologie der Barbaren 2010. Studia
Archaeologica Suebica I. Olomouc 2011, 133 – 151.
Elschek/Kolníková 2016 – K. Elschek/E. Kolníková: Laténske a rímske mince zo Zohora na
západnom Slovensku. Príspevok k problematike laténskeho a germánskeho osídlenia Po-
moravia. Numismatický sborník. 28/2, 2016, 171 – 204.
Hečková 1986 – J. Hečková: Römischer Baukomplex in Stupava. Archeologické rozhledy
38/1986, 378 – 394.
Hrnčiarik 2013 – E. Hrnčiarik: Römisches Kulturgut in der Slowakei. Teil 1-2. Bonn 2013.
Humer 2006 – F. Humer (Hrsg.): Frühe germanische Funde südlich von Carnuntum. In:
Legionsadler und Druidenstab. Vom Legionslager zur Donaumetropole, Katalogband,
Horn 2006, 60 – 62.
Jedlička 2004 – F. Jedlička: Ein Stück Bernsteinstraße in nordöstlichem Weinviertel. Würni-
tz-Stasshof an der Nordbahn-Stockerau 2004.
Jílek 2012 – J. Jílek: Bronzové nádoby z doby římské na Morave a naddunajské části Dolního
Rakouska. Pardubice 2012.
Jílek/Kuča/Sojková 2011 – J. Jílek/M. Kuča/T. Sojková: Pohřebiště z doby římské ve Velati-
cích. Slovenská archeológia 59/2011, 235 – 309.
Kolník 1959 – T. Kolník: Germánske hroby zo staršej doby rímskej zo Zohora, Žlkoviec
a Kostolnej pri Dunaji. Slovenská archeológia 7/1959, 144 – 162.
Kolník 1980 – T. Kolník: Römerzeitliche Gräberfelder in der Slowakei. Bratislava 1980.
Kolník 1986 – T. Kolník: Römischer Baukomplex in Stupava. Archeologické rozhledy
38/1986, 378 – 394.
Kraskovská 1959 – Ľ. Kraskovská: Hroby z doby rímskej v Zohore. Slovenská archeológia
7/1959, 99 – 143.
Krekovič 1992 – E. Krekovič: Zur Datierung der Fürstengräber der römischen Kaiserzeit in
der Slowakei. In: Probleme der relativen und absoluten Chronologie ab Laténezeit bis
zum Frühmittelalter, Krakow 1992, 55 – 68.
Krekovič 2005 – E. Krekovič: Barbarian power centres north of the middle Danube. Roman
Frontier Studies XIV, Pecz 2005, 293 – 300.

165
Laux 1992 – F. Laux: Überlegungen zu den germanischen Fürstengräbern bei Marwedel,
Gde. Hitzacker, Kr. Lüchow-Dannenberg. Bericht der Römisch-Germanischen Kommi-
sion 73/1992, 315 – 376.
Minaroviech-Ratimorská/Elschek 2007 – J. Minaroviech-Ratimorská/K. Elschek: Hypothe-
tische 3D Rekonstruktion des römischen Bades von Bratislava-Dúbravka. ANODOS –
Suplementum 4, Trnava 2007, 103 – 117.
Musilová/Lesák/Resutík 2012 – M. Musilová/B. Lesák/B. Resutík: Prienik rímskej kultúry
do neskorolaténskeho prostredia. Najnovšie výskumy na Bratislavskom hrade. In: J. Še-
divý/T. Štefanovičová (eds.): Dejiny Bratislavy 1. Brezalauspurc – na križovatke kultúr.
Bratislava 2012, 197 – 205.
Novotný 1955 – B. Novotný: Hrob velmože z počátku doby římské v Praze-Bubenči. Památ-
ky archeologické 46/1955, 227 – 264.
Nuber 1972 – H. U. Nuber: Kanne und Griffschale. Ihr Gebrauch im täglichem Leben und
die Beigabe in Gräbern der römischen Kaiserzeit. Ber. RGK 53/1972, 1 – 132.
Ondrouch 1957 – V. Ondrouch: Bohaté hroby z doby rímskej na Slovensku. Bratislava 1957.
Petrovszky 1993 – R. Petrovszky: Studien zu römischen Bronzegefäßen mit Meisterstempeln.
Buch am Erlbach 1993.
Peška 2002 – J. Peška: Das Grab. In: J. Peška/J. Tejral (Hrsg.): Das germanische Königsgrab
von Mušov in Mähren, Teil 1. Mainz 2002, 3 – 72.
Peška/Tejral 2002 – J. Peška/J. Tejral: Gesaminterpretation des Königsgrabes von Mušov In:
J. Peška/J. Tejral (Hrsg.): Das germanische Königsgrab von Mušov in Mähren, Teil 1.
Mainz 2002, 501 – 513.
Plachá/Pieta 1986 – V. Plachá/K. Pieta: Römerzeitliche Besiedlung von Bratislava-Devín. Ar-
cheologické rozhledy 38/1986, 339 – 357, 457 – 458.
Plachá/Hlavicová 2003 – V. Plachá/J. Hlavicová: Nálezy z doby rímskej na hrade Devín.
Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Musaica 24/2003. Bratislava 2003,
61 – 77.
Sedlmayer 1999 – H. Sedlmayer: Die römischen Bronzegefäße im Noricum. Monographies
Instrumentum 10. Montagnac 1999.
Schuster 2010 – J. Schuster: Lübsow. Älterkaiserzeitliche Fürstengräber im nördlichen Mit-
teleuropa. Bonn 2010.
Staník/Turčan 2000 – I. Staník/V. Turčan: Rímska stanica v Stupave. Pamiatky a múzeá
3/2000, 22 – 26.
Tejral 1967 – J. Tejral: K otázce importu bronzových nádob na Moravu ve starší době římské.
Památky archeologické 58, 1967/1, 81 – 134.
Tejral 1977 – J. Tejral: Die älteste Phase der germanischen Besiedlung zwischen Donau und
March. In: Ausklang der Laténe-Zivilisation und Anfänge der germanischen Besiedlung
im mittleren Donaugebiet. Bratislava 1977, 307 – 342.
Tejral 1983 – J. Tejral: Mähren und die Markomannenkriege. Slovenská archeológia 31, 1983,
85 – 120.

166
Tejral 2001 – J. Tejral: Die germanische Silberfibel von Mušov und ihr archäologisch-histori-
sches Umfeld. Slovenská archeológia 1-2/2001, 203 – 247.
Turčan 2009 – V. Turčan: Zázemie rímskej stanice v Stupave. Archäologie der Barbaren
2008. Rzeszów 2009, 229 – 236.
Turčan 2011 – V. Turčan: Pravek, Starovek, Stredovek po zánik Veľkej Moravy. In: A. Hrnko
a kol.: Mesto Stupava v minulosti a dnes. Bratislava 2011, 25 – 84.
Turčan 2012 – V. Turčan: Ein Baukomplex aus der römischen Kaiserzeit in Stupava. Ein
Konzept der Bauentwicklung. In: Archeológia na prahu histórie. K. životnému jubileu K.
Pietu. Nitra 2012, 419 – 427.
Varsik 2007 – V. Varsik: Branč – germánska osada z 2. až 4. storočia. Nitra 2007.
Varsik 2011 – V. Varsik: Germánske osídlenie na východnom predpolí Bratislavy. Nitra 2011.

GERMANIC SETTLEMENT IN ZOHOR AND PRINCELY GRAVES FROM

THE EARLIER ROMAN PERIOD FROM ZOHOR AND VYSOKÁ PRI MORAVE
Kristian Elschek

The polycultural site in Zohor lies on the Amber Road only 14 km north of the Limes
Romanus on the Danube (fig. 1). The site has been known since the 1940s. At that time,
at least four Germanic princely graves had been disturbed: grave 1/1949 (fig. 2: 1, 2) and
graves 3 – 5/1957 (fig. 2: 4 – 13; 3 – 6). The Germanic settlement and cremation burial site
occupy a surface area of around 25 ha. During the large-scale excavations by the Institute
of Archaeology of the Slovak Academy of Sciences (SAS) in Nitra starting in 1995, which
followed on from the Slovak National Museum’s rescue excavation, an area of over 5 ha
was studied. Over this area, around 100 residential and production buildings and crema-
tion graves from the Roman period were excavated (fig. 21: 1, 2, 4, 5). Over 160 Roman
coins from the 1st – 5th centuries, around 280 Roman and Germanic fibulae and 170 frag-
ments of luxury Roman relief ornamented ceramics – known as terra sigillita – also come
from the grounds of this settlement.
In 2021, rescue excavation was carried out near what used once to be a mining gravel
pit where princely graves had been disturbed in the past. The most important find was the
study and removal of another, intact, Germanic grave belonging to the group of princely
graves known as the “Lübsow group” (fig. 7 – 19). Once a layer of around 50 cm of humus
had been removed, it was possible to identify in the subsoil a large grave pit measuring 270
x 135 cm. At a depth of 60 cm from where it was held in place, a 8 – 12 cm thick imprint of
the original wooden burial chamber was revealed. The inner dimensions of the chamber
were 215 x 110 cm. The buried person, a 40 to 50 years old man (maturus I) around 170 cm
in height, with a healed broken clavicle, was lying on his back in an extended position with
his head to the northwest.

167
 The actual burial chamber was 60 to 63 cm high, so its bottom was at a depth of around
170 cm from the ground today. The offerings were deposited in the grave chamber: nine
Roman bronze and glass vessels, three Germanic ceramic vessels and numerous small
finds made exclusively of bronze. The buried person’s clothing included two trumpet fibu-
lae of the Almgren 77 type (fig. 10: 1, 3) and one Almgren 101 type (fig. 10: 2). The fibulae
were found on the left shoulder and next to the left limb. Two buckles, a strap-end and
a belt fitting were part of the belt (fig. 10: 4 – 10). Two chair-shaped spurs belonged to
the footwear (fig. 10: 11 – 12). To the right of the pelvis, fittings with imprints of wood
and several nails were found, probably from a wooden cabinet (fig. 11: 1 – 6). Next to the
fittings, three items of daily use were found: a razor, a knife and scissors (fig. 12: 2 – 4).
Such bronze items are known mainly from princely graves; there are no traces of use and
they were symbolic, for demonstrating the social status of the deceased. To the right of
the pelvis, a bronze pail of the Eggers 39-40 type was found (fig. 18), and to the right of
the head a ceramic cup with a high stem (fig. 19: 3). The other offerings were lying on the
lower limbs of the buried person. These were two Germanic ceramic bowls (fig. 19: 4, 5),
two ribbed bowls made of light green glass (fig. 19: 1, 2), two bronze pans (fig. 17), a set of
a ladle and a sieve (fig. 16), equipment consisting of a jug with a three-leaf mouth (fig. 12: 1;
13) and a libation bowl – patera (fig. 15). The vessels were lying upside down, the jug on its
side, and they were covered with a woven cloth, as shown by the traces of the textile’s twill
weave. Next to the left shoulder there were 26 pebbles measuring 3 to 6 cm, which might
have been playing stones (fig. 14). As in the case of finds from previous princely graves,
no traces of use were found on the finds from this princely grave, or else they had only
been minimally used. The majority of the finds from the princely grave 6/2010 are already
known from the other princely graves in Zohor (fig. 2 – 5) and from the graves of the elite
in Vysoká pri Morave (fig. 20) or from Neuruppersdorf in Lower Austria. The production
of most of the bronze vessels is assumed to be mainly in the second half of the 1st century
in the workshops of northern Italy. This includes, for example, the pans of the Eggers 142
type with the stamp of Cipius Polybius, which were produced in the southern Italian town
of Capua between 40 and 85 CE. Pans bearing this producer’s stamps are also known from
the princely grave in Vysoká pri Morave. A similar chronological classification can also
be expected for the equipment of the ladle and sieve of the Eggers 162 type, and the ribbed
glass bowls of the Eggers 183 type. The jug with the patera offers a later dating. The jug with
a three-leaf mouth of the Millingen type (Eggers 125 type) has the figure of Amor on the
end of the handle (fig. 12: 1; 13). H. U. Nuber assumes that such vessels were also produced
in the western provinces, and gives several examples, such as the jug from Hoby or the
clay model with the figure of Amor from Xanten. One of the most recent artefacts from
the princely grave is the libation bowl – patera – of the Canterbury type (Eggers 155 type).
The handle ends with a young female face (Medusa?), the other side of the handle where
it is attached to the body of the patera ends in the head of a lion (fig. 15). The production

168
of such vessels is dated on the basis of the closed complexes of finds around or after the
middle of the 2nd century; they are also known from closed finds from the 3rd century. The
production of these vessels is assumed to be in the western provinces of the continent. Two
polished black bowls (fig. 19: 4, 5) and a cup on a high, slim stem (fig. 19: 3) were among
the Germanic vessels from the princely grave. In princely graves, such cups served some
sort of special representative purpose; rare Roman glass cups also served the same purpose
(e. g. Vysoká pri Morave and Lübsow). The Zohor “cup” might belong to the more recent
period of B2; we are aware of parallels from Lübsow, Bruckneudorf in Burgenland, the
rich warrior’s grave no. 1 from Marweld, the Tostedt-Wüstenhofen burial site and other
sites of finds. From Moravia, we are aware of cups with a slim stem from Pavlov, Vicemi-
lice or Uherčice, for example, but these vessels have a wider mouth. From south-western
Slovakia, we are aware of similar cups, for example from Hurbanovo and Zohor. The pol-
ished black bowls are not very sensitive in terms of chronological dating; similar bowls
are known from the Germanic settlements to the north of the central Danube region in
the first to third centuries. The Germanic settlement of a central nature, which was also
the seat of Germanic elites and near the so-called “Roman station” in Stupava, played an
important role in Roman-Germanic trade on the Amber Road during the Roman period.
Some of the most valuable finds from Zohor include a gold Roman ring with a gem and
two pear-shaped pendants made of gold ornamented with filigree (fig. 22). It is very likely
that the Zohor elites built up the “Stupava station” during the 2nd – 3rd centuries as a rep-
resentative princely seat.

169
Menný register

Menný register nezahŕňa mená autorov Crispus 180

citovanej literatúry. Daňová, Miroslava 106
Dekan, Ján/J. 113, 124
Agilimundus 30, 214, 215 Dexippos 41
Alexander Severus 175, 176, 177, 202 Dickinsonová, B. M. 305
Ammianus Marcellinus 29, 30, 31, 36, 42, 43, Dobiáš, Josef/J. 17, 19, 28, 42, 266
45, 214, 215, 234 Domitianus 23, 172, 184
Antoninus Pius 25, 27, 34, 39, 40, 126, 162, Drábek 112
163, 308, 312, 314, 319 Drusus 39
Araharius 30, 214, 215 Eisner, Jan/J. 96, 97, 100, 104, 110
Ariogais 25, 27, 40 Elagabal 177
Arioman 17 Equitius 41
Arminius 23, 38 Eunapios 214
Arneth, J. 125, 132, 133, 236, 237, 248, 249, Filip, J. 11, 110
293, 298 Flavius Vespasianus 45
Attala 43 Fragiledus 214, 215
Atila 180 Frigerid 232
Augustus, Octavianus 16, 30, 31, 36, 95, 136 Furtius 25, 27, 35, 40
Aul Gabinius 215 Gabinius 30, 36, 42, 45, 214, 215
Aurelianus 41 Gagyáló, Andrej 126
Ballomarius 25, 27, 40 Gaiobomarus 29, 36, 41
Banadaspus 40 Gallienus 43, 175
Bánó, Jozef/J. 125, 126, 134, 238 Gnirs, A. 186, 198
Bel, Matej/M. 21, 186, 198 Gregor, M. 241
Beninger, Eduard/E. 104, 105, 122, 126, 134, Hadrianus 25, 39, 162, 163, 231
293 Henszlmann, Imrich/I. 54, 125, 134, 236, 249
Blahuta, F. 238, 249 Hartley, B. R. 305
Bonus 204, 208 Herennia Etruscilla 53
Böhm, J. 110 Hečková, J. 186, 198
Brandýsek, Rudolf/R. 101, 104, 105, 122 Héródianos 29
Budinský-Krička, Vojtech/V./V. B. K. 52, 109, Himmler, Heinrich 118
110, 112, 113, 116, 117, 123 Hodál, Florián/F. 112, 113
Bujna, J. 186, 198 Hofmann, Ján 104, 122
Burebista 39, 80 Hrnčiarik, E. 251, 255, 261, 269, 283, 313
Caracalla 29, 36, 41, 43, 176, 297 Iulia Domna 288
Caesar, Gaius Julius 14, 83, 94, 114, 124 Italicus 23, 39, 153, 215, 257
Cassius Dion 23, 25, 27, 40 Jakab, J. 143
Cinnamus z Lezoux 308, 312, 314, 319 Katvalda 9, 17, 18, 19, 38, 253
Civilis Gaius Iulius 215 Kolník, Titus/T. 11, 28, 106, 110, 115, 117, 173,
Claudius 21, 39 200, 202, 217, 218, 219, 221, 231, 236, 253,
Commodus 263, 306, 312, 315, 319 257, 265, 290, 306, 307, 308, 310, 311, 313
Constantius II. 29, 180, 208, 214, 227 Kolníková, E. 202, 208, 227
Constantius C. Valerius 231 Konečný, Štefan 104
Constantius Gallus 208 Kováčová, Anna 117
Constantinus I./Konštantín I. Veľký 26, 27, Kováčová, Svetlana 117
180 Králik, Gregor/G. 101, 122
Coocus 312 Králik, J. 111
Králik, Štefan/Š. 112 Sido 21, 23, 35, 39, 257
Kráľovič, Viliam 200 Staník, I. 186
Kraskovská, Ľ. 186, 198 Svoboda, B. 112, 113, 124
Krupa, Vladimír/V. 105, 122, 293 Szember, Michal 126
Kuzmová, K. 243 Šimek, E. 21
Kysela, Jan 14, 16 Tacitus 15, 16, 17, 18, 20, 21, 23, 30, 38, 39, 41,
Lamiová-Schmiedlová, M. 238, 249 46, 47, 215, 294
Lietavec, J. 112 Terentian 231, 232
Lórencz, O. 128 Theodosius II. 227
Lucius Verus 25, 40 Tiberius 9, 21, 38
Lupicin 231, 232 Tirpák, J. 239
Maráky, Ján/J. 108, 123 Točík, Anton/A. 111, 113
Marcellianus 30, 41, 42, 45 Tomášová, B. 249
Marcomar 27 Traianus/Traianus Decius 25, 27, 53, 231, 257
Marcus Aurelius 25, 27, 29, 40, 42, 162, 163, Tudrus 16, 17, 23, 35, 38
188, 308, 312, 314, 319 Tuka, Vojtech 118
Marobudus 9, 16, 17, 18, 19, 21, 37, 38, 39, 136, Ursicinus 204, 208
253, 259, 263 Usafer 30, 214, 215
Maxentius 204, 208 Usir 10
Maximinus 41 Václavík, Anton 96
Merobaudes 42 Valentinianus I. 30, 36, 41, 42, 45, 208, 223,
Michalík, A. 112 231, 232, 235
Nerva 163 Valerianus 202
Neustupný, Jiří/J. 97, 100, 101, 102, 104, 122 Vangio 21, 23, 35, 39
Ondrouch, Vojtech/V. 115, 118, 186, 193, 198, Vannius 17, 18, 19, 20, 21, 23, 28, 35, 38, 39,
308, 311 45, 136, 215, 253, 256, 263
Opluštil, Ernest 106, 107, 108, 109, 111, 113, Varsik, V. 11, 224
118, 123 Vespasianus 11, 23, 39, 153, 257
Palpellius Hister 21, 39 Viduarius 30, 214, 215
Pavelčík, Jan 115 Vitellius 23
Petrullus 312 Vitrodorus 30, 214, 215
Pipa 43 Vlk, Václav/V. 96, 97, 98, 100, 101, 104, 105,
Plínius starší 18, 19, 20 122
Pompeius 114, 124 Vondráková, Mária 118, 119
Poseidónius 38, 77, Vulfila 214
Publius Cipius Polybius/Cipius Polybius 50, Wiedermann, Egon 117
152, 168 Wiener, Malcolm/M. 114, 124
Pulszky, F. 249 Willvonseder, Kurt 118
Rajtár, J. 307 Winter, Imrich/I. 96, 97, 98, 100, 105, 106,
Quast, D. 255, 269, 271, 284 119, 122, 293, 296, 305, 315
Quintus Atilius Primus 257 Winter, Ľudovít 96
Regulinus 303, 305, 310, 312, 313, 315, 319 Zanticus 40
Rumo 214, 215 Zeman 111
Septimius Aistomodius 28, 29, 43 Zinafrus 214, 215
Septimius Heliodorus 28, 43 Zosimos 29
Septimius Philippus 28, 43 Zotz, Lothar Friedrich 118, 124
Septimius Severus 28, 43, 176
Sextus Aurelius Victor 27
Sextus Titus Flavius 231
O autoroch
Mgr. Igor Bazovský, PhD.
Absolvoval magisterské a doktorandské štú-
dium v odbore archeológia na Filozofickej fa-
kulte Univerzity Komenského v Bratislave.
V súčasnosti pracuje v SNM – Archeologickom
múzeu v Bratislave ako špecialista na laténsku
a rímsku dobu. Je autorom a spoluautorom
archeologických výskumov, štúdií a článkov.
SNM – Archeologické múzeum
Žižkova 12, P. O. BOX 13
810 06 Bratislava
igor.bazovsky@snm.sk, igorbazovsky@centrum.sk
Mgr. Radoslav Čambal, PhD.
Pracuje v SNM – Archeologickom múzeu
v Bratislave ako kurátor zbierok. Venuje sa
problematike doby železnej v stredodunaj-
skom priestore, predovšetkým dobe laténskej
v priestore JZ Slovenska. Je autorom vyše 120
článkov a štúdií v domácej aj zahraničnej od-
bornej literatúre, ako aj troch monografií (pub-
likačná činnosť autora viď www.academia.edu).
SNM – Archeologické múzeum
Žižkova 12, P. O. BOX 13
810 06 Bratislava
radoslav.cambal@snm.sk, radocambal@gmail.com
Mgr. Miroslava Daňová, PhD.
Vyštudovala odbor klasická archeológia na
Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity
v Trnave, kde momentálne pôsobí ako odborná
asistentka na Katedre klasickej archeológie.
Zaoberá sa najmä dejinami a archeológiou
z obdobia Rímskej ríše a zameriava sa na
rímske šperky, glyptiku a rímskoprovinciálnu
archeológiu. Aktuálne sa podieľa na etablovaní
archeológie pod vodou v slovenskom prostredí.
Je tiež spoluorganizátorkou workshopov o ar-
cheológii pod vodou v Chorvátsku (2017, 2018)
a na Slovensku (2019, 2020). Publikuje v domá-
cich aj zahraničných periodikách či zborníkoch
venovaných archeológii.
Trnavská univerzita v Trnave
Filozofická fakulta
Katedra klasickej archeológie
Hornopotočná 23
918 47 Trnava
miroslava.danova@truni.sk
PhDr. Kristian Elschek, CSc.
Absolvoval štúdium archeológie na Filozofickej
fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Pracoval na Slovenskom ústave pamiatkovej
starostlivosti. V súčasnosti pôsobí ako vedec-
ký pracovník – archeológ v Archeologickom
ústave SAV v Nitre, výskumné pracovisko
Bratislava. Viedol systematické výskumy v Bra-
tislave-Dúbravke, na Záhorí, ako aj veľkoplošný
záchranný výskum polykultúrneho náleziska
v Zohore, kde preskúmal kniežací hrob z doby
rímskej. Je autorom a spoluautorom mnohých
monografií, štúdií a príspevkov z archeoló-
gie. V rokoch 1997 – 1998 sa zúčastnil dvoch
polročných študijných pobytov v Belgicku
a Holandsku. Spolupracoval na výskumoch
Rakúskeho archeologického ústavu (Francúz-
sko a Rakúsko-Burgenland, Horné a Dolné
Rakúsko).
Archeologický ústav SAV
Akademická 2
949 21 Nitra
kristian.elschek@savba.sk
Mgr. Milan Hrabkovský, PhD.
Vyštudoval odbor klasická archeológia na
Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Tr-
nave, kde aj pracuje. Zaoberá sa problematikou
neskorej antiky. V monografii Germánsky
kniežací dvorec v Milanovciach/Veľkom Kýre
a jeho neskoroantický kultúrny kontext spra-
coval nálezy a informácie najmä z výskumu
Titusa Kolníka. Na príklade nálezov sa zaoberá
rímsko-germánskymi vzťahmi a sociálnou
štruktúrou germánskej spoločnosti v priestore
stredného Podunajska.
Trnavská univerzita v Trnave
Filozofická fakulta
Katedra klasickej archeológie
Hornopotočná 23
918 47 Trnava
milanhrabkovsky@gmail.com
PhDr. Jan Jílek, Ph.D.
Absolvent Filozofickej fakulty Masarykovej
univerzity v Brne, kde je momentálne od-
borným asistentom na Ústave archeológie
a muzeológie, oddelenie klasickej archeológie.
Od roku 2006 pracuje vo Východočeskom
múzeu v Pardubiciach, kde spravuje zbierku
archeológie. Špecializuje sa na germánsku
a rímsku archeológiu, dejiny archeologickej
zbierky múzea a terénnu výskumnú činnosť.
Publikuje v oblasti svojho výskumu v domácich
aj zahraničných periodikách a zborníkoch. Je
členom viacerých odborných komisií, združení
a redakčných rád.
Masarykova univerzita
Filozofická fakulta
Ústav archeologie a muzeologie
Oddělení klasické archeologie
Joštova 13
602 00 Brno
jilek@phil.muni.cz, mitridates@post.cz
PhDr. Anton Karabinoš
Vyštudoval odbor klasická archeológia – histó-
ria na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzi-
ty v Trnave. Pôsobil v Krajskom múzeu
v Prešove, na Krajskom pamiatkovom úrade
v Košiciach i v súkromných spoločnostiach.
V súčasnosti pracuje pre Institut für archäolo-
gische Denkmalforschung v Rakúsku. Venuje
sa problematike doby rímskej a v spolupráci
s Filozofickou fakultou Prešovskej univerzity
v Prešove viedol systematický výskum v Ražňa-
noch, okres Sabinov. Výsledky práce publikuje
v odborných slovenských i zahraničných časo-
pisoch a zborníkoch.
Dr. Karl Renner-Promenade 8
3100 St. Pölten
karabinos.anton@gmail.com
PhDr. Titus Kolník, DrSc., † 2017
Bol významný slovenský archeológ, nestor
archeológie doby rímskej na Slovensku,
zakladajúci člen Slovenskej archeologickej spo-
ločnosti pri SAV, člen viacerých národných aj
medzinárodných organizácií. Venoval sa najmä
germánskemu a rímskemu osídleniu územia
Slovenska, ale aj obdobiu sťahovania národov
a okrajovo stredovekým artefaktom. Celoživot-
ne pôsobil v Archeologickom ústave SAV. Te-
rénne výskumy vykonával prevažne na juhozá-
padnom Slovensku, najvýznamnejšou lokalitou
je Cífer-Pác. Výsledky bádania publikoval
v monografiách a v mnohých domácich
i zahraničných časopisoch a zborníkoch.
Prof. PhDr. Eduard Krekovič, CSc., †2022
Bol špecialistom na dobu rímsku a archeo-
lógiu rímskych provincií. Ako jeden z mála
slovenských archeológov sa špecializoval na
teoretickú archeológiu a snažil sa o prepájanie
archeológie s inými vednými odbormi. Pôsobil
na katedre archeológie Filozofickej fakulty Uni-
verzity Komenského v Bratislave, kde v rokoch
1998 – 2014 viedol sekciu Klasická archeológia.
Autor desiatok vedeckých štúdií, odborných
článkov a monografií a editor niekoľkých zbor-
níkov. Bol tiež autorom pútavej knihy Črepy
a ľudia alebo všedná archeológia a spoluzosta-
vovateľom publikácie Mýty naše slovenské
a mnohých ďalších.
PhDr. Vladimír Krupa
Absolvoval štúdium na Filozofickej fakulte
Univerzity Komenského v Bratislave, odbor
archeológia. Pracuje ako riaditeľ a archeológ
v Balneologickom múzeu Imricha Wintera
v Piešťanoch. Je autorom a spoluautorom
článkov, štúdií a publikácií týkajúcich sa arche-
ológie a histórie Piešťan a okolitého regiónu.
Realizoval archeologické prieskumy a výskumy
v regióne. Podieľal sa na spracovaní viacerých
zbierkových fondov múzea a na tvorbe a rein-
štalácii expozícií múzea.
Balneologické múzeum Imricha Wintera
Beethovenova 5
921 01 Piešťany
krupa.vladimir@zupa-tt.sk
Mgr. Bc. Juraj Kucharík
Pracuje ako kurátor v SNM – Historickom
múzeu v Bratislave so zameraním na staršie
dejiny a dejiny Bratislavského hradu. Zároveň
pôsobí ako doktorand na Ústave pre klasickú
archeológiu v Prahe. Je komisárom výstavy Ri-
mania a Slovensko a autorom odborných štúdií
a článkov. Publikoval populárno-náučné knihy
vo vydavateľstve Dajama.
SNM – Historické múzeum
Bratislavský hrad
P. O. BOX 13
810 06 Bratislava
juraj.kucharik@snm.sk
Ústav pro klasickou archeologii
Filozofická fakulta
Univerzita Karlova
Celetná 20
116 38 Praha 1
prof. PhDr. Klára Kuzmová, CSc., †2022
Prvá profesorka klasickej archeológie na Slo-
vensku vyštudovala odbor archeológia na Filo-
zofickej fakulte Univerzity Komenského v Bra-
tislave. Pôsobila v Archeologickom ústave SAV,
kde spolupracovala na výskume rímskeho tábo-
ra v Iži-Leányváre. Na Filozofickej fakulte Tr-
navskej univerzity v Trnave pôsobila ako bývalá
prodekanka pre vedu, výskum a edičnú činnosť
a vedúca Katedry klasickej archeológie. V roku
2004 získala docentúru v odbore archeológia
na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína
Filozofa v Nitre a v roku 2011 získala profesúru
v odbore klasickej archeológie na Filozofickej
fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Dlhodo-
bo sa zameriavala na témy súvisiace
s rímskoprovinciálnou archeológiou a rímsky-
mi kamennými pamiatkami. Bola medziná-
rodne uznávanou odborníčkou na provinciálnu
keramiku a terru sigillatu. Publikovala v domá-
cich a zahraničných publikáciách s archeologic-
kou tematikou.
Mgr. Lucia Luštíková
Vyštudovala odbor archeológia na Filozofickej
fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
V súčasnosti pracuje v Archeologickom ústave
SAV v Košiciach. Venuje sa výskumu doby
rímskej na východnom Slovensku.
Archeologický ústav SAV-VPS Košice
Hrnčiarska 13
040 01 Košice
lustikova@saske.sk
PhDr. Mária Lamiová-Schmiedlová, CSc.
Vyštudovala odbor archeológia na Filozofickej
fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Pracovala v Archeologickom ústave SAV
v Košiciach. Na základe sídliskových
a hrobových nálezov poukázala na kontakty
s rímskymi provinciami Panóniou a Dáciou,
ako aj s priľahlými barbarskými územiami.
Najviac pozornosti venovala keramike, ale aj
železiarskej výrobe v dobe rímskej. Podieľala
sa na popularizácii vedeckých poznatkov pro-
stredníctvom článkov v dennej tlači, televíz-
nych a rozhlasových relácií. Jej bohatá činnosť
zahŕňa niekoľko monografií, početné články,
štúdie, správy a recenzie.
ul. Štítova
040 01 Košice
a@lami.sk
PhDr. Vladimír Turčan
Vyštudoval archeológiu na Filozofickej fakulte
Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobí
ako kurátor v SNM – Archeologickom múzeu
v Bratislave. Zaoberá sa archeologickým vý-
skumom 1. tisícročia nášho letopočtu (rímska
doba, sťahovanie národov, včasný stredovek).
Organizuje pravidelné medzinárodné kolokviá
k problematike rímsko-germánskej archeológie.
SNM – Archeologické múzeum
Žižkova 12, P. O. BOX 13
810 06 Bratislava 16
vladimir.turcan@snm.sk
doc. PhDr. Pavol Valachovič, CSc.
Pracoval v SNM – Historickom múzeu v Brati-
slave, kde spravoval zbierku militárií. Na Filo-
zofickej fakulte Univerzity Komenského v Bra-
tislave prednášal Úvod do štúdia dejín. Autor
výstavy 300 rokov obliehania Viedne a výstavy
venovanej dejinám zbraní na Slovensku. Zau-
jíma sa o dejiny staroveku, najmä starovekého
Ríma, a o vojenské dejiny. Publikuje v oblasti
dejín slovenského múzejníctva, militárií a dejín
staroveku, napr. Zákonníky starovekých náro-
dov a iné.
Hlboká 21
917 01 Trnava
pavolvalachovic@gmail.com
doc. PhDr. Vladimír Varsik, CSc.
Zaoberá sa rímskou dobou na Slovensku, najmä
kvádskymi sídliskami, rímsko-germánskymi
vzťahmi a rezidenciami germánskych veľmo-
žov (Cífer-Pác). Pracuje v Archeologickom
ústave SAV v Nitre a prednáša na Trnavskej
univerzite v Trnave. Jeho prednášky sú zamera-
né na germánske osídlenie Slovenska a proble-
matiku kultúrneho vývoja v rímskych provin-
ciách (najmä v Panónii).
Archeologický ústav SAV
Akademická 2
949 21 Nitra
vladimir.varsik@savba.sk
doc. PhDr. Marián Vizdal, CSc.
Vyštudoval odbor filozofia – dejepis na Filozo-
fickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika
v Prešove. Od roku 2005 bol docentom na Inšti-
túte histórie FF PU v Prešove. Jeho výskumná
činnosť sa sústreďuje na problematiku neolitu
Východoslovenskej nížiny, ako aj problematiku
transkarpatských kontaktov v tomto období.
K jeho najdôležitejším výskumom patria viac-
sezónne systematické vykopávky neolitických
osád v Slavkovciach, Zalužiciach, Lúčkach, Mo-
ravanoch a naposledy výskum polykultúrnej
lokality v Ražňanoch, okres Sabinov. Výsled-
kom jeho archeologického bádania sú štúdie
v odborných slovenských, ako aj zahraničných
časopisoch a zborníkoch.
Švábska 32
080 05 Prešov
marian.vizdal@azet.sk