ebook-ako-dostat-od-zivota-co-chceme

Ebook - Ako dostať od života, čo chceme. Katarína Zacharová.
www.akodostatodzivotacochceme.sk
1
Všetky práva tejto knihy sú vyhradené. Kniha nesmie byť šírená v akejkoľvek forme alebo akýmikoľvek
prostriedkami šírená bez písomného odsúhlasenia autorky knihy Kataríny Zacharovej a vydavateľstva
RealWoman Publishing. 2012, ISBN 978-80-971111-3-7
Autor: Katarína Zacharová
Kniha Ako dostať od života, čo chceme je zbierkou inšpirujúcich myšlienok, ktoré

autorke hlboko transformovali život a pomohli jej nájsť smerovanie a uskutočniť
vytúžené zmeny v živote. Sú to jednoduché pravdy a uvedomenia, ktoré vám dodajú
inšpiráciu, pozitívnu zmenu a pomôžu vám objaviť vašu vnútornú silu. Ak ich
príjmete, začnete sa zbavovať svojich obmedzení a uchopíte svoj život pevne do
svojich rúk. Autorka verí, že zmena sa musí začať v nás, ak chceme žiť šťastný a
naplnený život a byť sami sebou. Ponúka pohľad do nášho vnútorného sveta a
poukazuje na to, ako ovplyvňuje a tvorí náš vonkajší svet. Jednotlivé myšlienky sa
venujú kľúčovým oblastiam nášho života, ako láska, vzťahy, práca, zdravie alebo
spiritualita. Ak hľadáte odpovede na svoje otázky či smerovanie, alebo podporu pri
uskutočnení zmeny a posunu vpred vo vašom živote, táto kniha vám určite poskytne
inšpiráciu a posunie vás dopredu.
Katarína Zacharová je nová slovenská autorka, ktorá sa viac ako štyri roky venuje
osobnému rozvoju. Píše jednoducho a s otvorenou mysľou o bytí a živote,
o vzťahoch a láske, o úspechu a talente, o potenciáli a spiritualite z pohľadu svojich
vlastných skúseností a osobného rozvoja. Cieľom jej tvorby je inšpirovať, vzdelávať,
transformovať a iniciovať pozitívnu zmenu v živote ľudí. Začala písaním článkov pre
realwoman.sk a rôzne slovenské magazíny. Teraz sa venuje budovaniu RealWoman
organizácie a prekladu svojej prvej knihy do ďalších jazykov. Žije už viac ako štyri
roky v Kuala Lumpur, v Malajzii, ale posledné dva roky ju jej aktivity často privádzajú
naspäť na Slovensko.
V roku 2012 vydala autorka Katarína Zacharová vo vlastnej réžii

Druhé vydanie
Zodpovedná redaktorka : Viera Zacharová

Graficky upravil : Matej Pavlanský
Ilustrácia obálky : Barbora Repková
Tlač: Tallus, spol. s.r.o., Budatínska 3, 851 05 Bratislava
Všetky práva vyhradené.

Okrem použitia krátkych ukážok pre účely recenzie a kritiky žiadna časť tejto knihy
nesmie byť reprodukovaná ani šírená v akejkoľvek forme alebo akýmikoľvek
prostriedkami bez predchádzajúceho písomného súhlasu autora.
2
REFERENCIE
Nádherná, úprimná, pravdivá, pútavá a originálna kniha. Pomôže človeku pozrieť sa

do seba, do svojho vnútra, uvedomiť si veľa vecí a hlavne vidieť svet z úplne iného
pohľadu. Som vďačná za túto knihu a budem ju čítať vždy, keď to bude možné. Pre
mňa je ako balzám na dušu. Ivana z Bratislavy
V knihe Ako dostať od života, čo chceme som našla veci, ktoré boli skryté hlboko v
mojom vnútri, ale nevedela som ich pomenovať, preto som si ich ťažšie
uvedomovala. Po prečítaní tejto knihy, som mala pocit, akoby som to počula prvýkrát,
ale vedela som sa s tým úplne stotožniť. Teraz viem, že pri všetkých mojich
predchádzajúcich voľbách, aj keď neboli jednoduché, som nasledovala svoje srdce.
A to, že sa teraz uberám dobrým smerom, je dôkazom toho, že to bolo správne.
Knihu Ako dostať od života, čo chceme odporúčam každému, kto hľadá zmysel vo
svojom živote a začína si uvedomovať, ako sú vnútorný pokoj a pohoda dôležité a že
ich dosiahneme jedine láskou v srdci a od toho sa bude odvíjať všetko ostatné v
živote. Ivana z Trenčianskej Turnej
V knihe nájdete odpovede na otázky, ktoré sa častokrát sami sebe alebo aj blízkemu
človeku bojíte položiť. Kdekoľvek knihu otvoríte, vždy nájdete inšpiráciu, ktorá vám
pomôže pohnúť sa z miesta alebo vás naučí to, ako sa zachovať v ťažších životných
situáciách. Keď sa začítate, máte pocit, ako by sa vám prihovárala vaša najlepšia
priateľka. Dária z Popradu
V slovách tejto knihy je pravda, ktorú sa bojíme pomenovať a postaviť sa jej tvárou v
tvár, pretože za jej bránami nachádzame samých seba bez ohľadu na konvencie a
pravidlá, a hlavne pre ten najúžasnejší pocit slobody, ktorý naplní naše srdce. Kniha
ma oslovila svojou ľahkosťou, priamosťou a adresnosťou. Presne opísané pocity a
konfrontácie, ktoré prežívam. A aj spôsob, ako sa s tým všetkým vyrovnať. Kniha mi
pomohla tým, že správne pomenovala okolnosti, veci a pocity také, aké sú naozaj -
bez prikrášľovania, bez urážania, a preto som sa vedela nadýchnúť a pohnúť z
miesta, ktoré ma namiesto vpred, ťahalo 2 kroky dozadu. Nikol z Prešova
Kniha je unikátom na slovenskom knižnom trhu. Pomáha nám pochopiť náš život a
dôvody, prečo ho žijeme týmto spôsobom. Čo je však dôležitejšie, poskytuje
všeobecné návody, ako žiť naše životy lepšie! Som rád, že myšlienky v knihe nie sú
určené výlučne ženám, ale aj nám mužom. Tibor z Bratislavy
Vašu knihu som absorbovala ako soľ, konečne cítim, čo mi doteraz v živote chýbalo.
Pochopila som, že keď chcem dostať lásku, musím ju dať, nastavila som si zrkadlo, a
lepšie chápem seba i druhých, dávam a dostávam. Čo slovo, to odhalenie
segmentov môjho života. Knihu mám na stolčeku pri posteli a hoci ju už mám
komplet prečítanú, aj tak si ju nechávam, aby som sa k nej mohla vrátiť, trebárs aj
každý deň. Katarína z Bratislavy
3
OBSAH
Predslov a úvod
JA
1. Hľadať správny smer znamená ho aj stratiť 21
2. Odvaha alebo strach 26
3. Strach živí ľudské ego 32
4. Žijeme to, čo myslíme 36
5. Duša k nám hovorí cez pocity 47
LÁSKA
6. Láska je základ života 53
7. Každý útok je volaním po láske 60
8. Sami seba spoznáme, až keď skutočne ľúbime 63
9. Odlúčenia sú nové začiatky 66
10. Sebavedomie je láska, ktorú dávame sami sebe 72
VZŤAHY
11. Zmysel vzťahu spočíva v sebapoznaní 79
12. Naše vzťahy sú odrazom vzťahu, ktorý máme sami so sebou 83
13. Žiadne stretnutie nie je náhodné 86
14. Zdravé vzťahy stoja na 5 pilieroch 90
TELO A ZDRAVIE
15. Nie sme to, čo vidíme v zrkadle 94
16. Ako o svojom tele myslíme, tak vyzerá 98
17. V zdravom tele bdie šťastný duch 104
PRÁCA A KARIÉRA
18. Rozvoj našej osobnosti pokračuje povolaním 113
19. Nestrávme svoj život čakaním, ukážme sa! 118
20. Naša jedinečnosť spočíva v talente 122
21. Miluj. Ver. Odváž sa. A nikdy sa nevzdávaj. 126
SPIRITUALITA
22. Intuícia je náš najsilnejší zmysel 130
23. Najviac počujeme v úplnom tichu 136
24. Sme spojenie tela, mysle a duše 143
25. Na úrovni duše sme všetci jedno 146
ŽIVOT
26. V jednoduchosti je krása 149
27. Šťastie je naša voľba 153
28. Každá zmena vedie k lepšiemu 156
29. Päť princípov kvality života 160
30. Žijeme, aby sme žiarili 164
Poďakovanie, O autorovi
4
PREDSLOV
Priznám sa, neverím na náhody. Knihu Ako dostať od života, čo chceme ste si vybrali
z určitého dôvodu, ktorý je vám buď veľmi jasný, alebo neznámy. Je možné, že
hľadáte odpovede na otázky a na svoju nespokojnosť, ktoré v sebe nosíte.
Pravdepodobne prechádzate zmenou, riešite dilemu alebo problém, stratili ste
smerovanie alebo len túžite pomôcť niekomu blízkemu. Alebo sa vám zapáčila
obálka knihy, či nadpis. Prípadne vám ju odporučili vaša priateľka či manžel alebo ste
ju iba náhodou zhodili z poličky v kníhkupectve a vraciate ju naspäť.
Knihy, filmy, ľudia, rozhovory, piesne, stretnutia, pády, vzostupy, lásky v našom živote
majú svoj význam a väčšinou až neskôr pochopíme ich prínos, ale nedejú sa
náhodou.
Už uplynuli viac ako dva roky, odkedy som napísala túto knihu, a to v Kuala Lumpur,
v Malajzii, ktorá sa pred štyrmi rokmi stala mojím druhým domovom. Vďaka tejto
krajine, ľuďom, ktorých som spoznala, práci, osobnému rozvoju a láske sa začala
moja osobná transformácia, vykročila som na novú cestu spoznávania seba samej a
môj život sa začal výrazne meniť k lepšiemu. Všetky moje skúsenosti, zážitky,
stretnutia ľudí, spoznávanie nových životných filozofií a moje prebúdzanie sa do
života, boli podnetom na napísanie mojej prvej knihy Ako dostať od života, čo
chceme.
Túžila som sa podeliť o to, čo tak pozitívne zmenilo môj vlastný život. Cieľom mojej
knihy je preto inšpirovať vás, pomôcť vám nájsť smerovanie a podporiť vás v
uskutočnení pozitívnej zmeny vo všetkých oblastiach vášho života. Knihu som z
tohto dôvodu napísala tak, aby ste ju mohli čítať ako celok, ale aj po častiach alebo
vybraných kapitolách. Kniha obsahuje 30 kapitol, inšpirujúcich myšlienok, ktoré sú
rozdelené do 7 častí, oblastí nášho života.
Pred rokom vyšlo prvé vydanie tejto knihy v náklade 3000 výtlačkov. Keď som sa
rozhodla vydať knihu vo vlastnej réžii, bolo mi povedané, že takýto náklad je na
nového autora a novú knihu odvážny. Pre mňa to znamenalo spoznať, uskutočniť a
skoordinovať celý proces vydania knihy od editovania, jazykovej korektúry, zalomenia
textu, vytvorenia obálky a ceny, registrácie Ean kódu, tlače, až po distribúciu. Bez
váhania som sa do toho pustila, lebo som cítila a verila, že posolstvo tejto knihy, tak
ako mne, dokáže pomôcť, podporiť a predať inšpiráciu aj iným ľuďom. Nevedela
som, ako budú čitatelia reagovať na moju knihu, bol to risk, len som intuitívne vedela,
že ju musím vydať a dnes vďaka vám všetkým viem, že som urobila správnu voľbu.
V rukách práve držíte druhé vydanie knihy, lebo po viac ako roku som vypredala prvý
náklad. Je to preto, že stále máte záujem ju čítať, čo je pre mňa ako autora najväčšie
ocenenie a dodáva mi to pocit úprimného a hlbokého naplnenia. Dokonca som si
uvedomila, že ja sama sa vraciam k tejto knihe a znovu si ju čítam. Niektoré kapitoly
mi pripomenú dôležité pravdy, na ktoré v rutine každodenného života zabúdam a
uvedomím si, že aj ja si potrebujem osviežiť pamäť. A zaujímavé je, že pri jej čítaní
sa necítim ako autor, ale ako čitateľ.
5
Vďaka vašim emailom a spätnej väzbe viem, a teším sa z toho, že kniha sa číta
ľahko, dodáva oslobodzujúci pocit, výstižne pomenováva dôležité životné pravdy a
ponúka inšpiráciu, ako sa pohnúť v živote ďalej vpred. Píšete mi, že pri čítaní knihy
ste vraj veľa myšlienok intuitívne tušili a akoby ste si iba osviežili pamäť a „upratali“
hodnoty. Pri čítaní knihy sa vám môže zdať, že niektoré myšlienky sa opakujú. Jedna
myšlienkaňňňňnadväzuje na ďalšiu, a tak sú navzájom prepojené. Taktiež je
potrebné niektoré myšlienky, názory alebo texty čítať viackrát, aby sme sa im
skutočne otvorili a zhodnotili ich.
Všetko už bolo totižto raz povedané. Každý to len hovoríme iným spôsobom, v inom
jazyku, v inom čase a na novom mieste. Ani v tejto knihe vám nepoviem niečo, čo by
ste vy sami nemohli vedieť alebo intuitívne vytušiť. Ale veľakrát v zhone povinností,
každodenných výziev a rutiny života jednoducho zabudneme. Ocitneme sa v situácii,
keď potrebujeme pomoc, nestranný a úplne nový uhol pohľadu.
A tak dúfam, že kniha Ako dostať od života, čo chceme bude vašou inšpiráciou,
prebudením a pripomenie vám, kto ste a po čom túžite.
Katarína Zacharová,
autorka knihy
PS1: Pre ľudí, ktorí neradi čítajú knihy, ale uprednostňujú e-booky alebo
a u d i o n a h r á v k y k n í h , s o m n a o fi c i á l n e j w e b o v e j s t r á n k e k n i h y
www.akodostatodzivotacochceme.sk vytvorila aj možnosť zakúpiť si túto knihu ako
audioknihu alebo e-book.
PS2: Teraz pracujem na príprave aj ďalších jazykových variácií knihy, najbližšie v

českom a anglickom jazyku. Do konca roku 2012 plánujem napísať druhé
pokračovanie tejto knihy v slovenčine. Ak chcete dostávať info o týchto aktivitách a
n o v i n k á c h , p r i d a j t e s a k n á m n a F a c e b o o k u w w w. f a c e b o o k . c o m /
akodostatodzivotacochceme.
ÚVOD
6
ÚVOD
Vznik knihy
Veľakrát si hovorím, že by som nikdy nenapísala túto knihu, keby som nezmenila
prostredie a neodišla žiť do Malajzie. Keby som nerobila pre firmu, v ktorej som sa
zoznámila s osobným rozvojom.
Keby som nestretla ľudí, ktorí mi pomohli zmeniť smerovanie a neprežila by som
všetko to, čo sa za posledné tri roky udialo. Táto kniha je výsledkom mojej osobnej
transformácie, ktorou som prešla.
Existuje tvrdenie, že sa v živote narodíme dvakrát. Prvé je naše fyzické narodenie a

druhé je naše spirituálne prebudenie. Od malička som vedela, čo chcem, čo sa mi
páči a kto som. Keď som však nastúpila na strednú školu, začala som sa sama sebe
viac strácať a vzďaľovať. Všetky pravidlá, predsudky, tlaky, odsúdenia a limitácie
iných ľudí alebo systému mojej komunity mi spôsobovali zmätok v srdci. Pokračovalo
to aj na vysokej škole, ktorú som si zvolila skôr ako nutnosť než skutočnú radosť.
Raz mi niekto povedal, že aj obdobie straty svojho Ja je súčasťou vyššieho plánu.
Vraj najskôr musíme stratiť smerovanie, aby sme sa znovu mohli nájsť silnejší a
jemnejší.
Aj ja som sa vo svojom živote na dlhé roky stratila. Nevedela som, kto som, čo
chcem, nevážila som si samu seba, podceňovala sa a nevidela perspektívu alebo
cieľ pre svoju budúcnosť. Teraz však viem, že všetko to tak presne malo byť. Mala
som tým všetkým prejsť, prežiť a pochopiť to, lebo som to potrebovala, aby som sa
stala osobou, ktorou som dnes. Zaujímavé je, ako nám všetky skladačky z nášho
života, ktoré v momente ich diania nechápeme, dávajú až neskôr zmysel a jasnejší
obraz.
Moje rozhodnutie odísť do zahraničia sa rodilo postupne. Počas a aj po vysokej škole

som pracovala v rôznych firmách a oblastiach. Hlavne v personalistike, marketingu,
eventoch a PR. Moja nevedomosť ma v tej dobe skôr viedla k hľadaniu práce, v
ktorej by som mohla uspieť, ako k práci, ktorá by ma skutočne vedela naplniť. Mala
som veľa priateľov, ale nikdy nie čas na vzťah. Vždy som veľa cestovala a aspoň na
nejaké obdobie túžila žiť v cudzej krajine.
Keď som sa však dostala do každodennej rutiny v práci, ktorá ma veľmi nebavila,
postupne som sa uspokojovala s tým, čo som mala. Začala som svoje túžby a sny
odďaľovať. Moja nespokojnosť sa len prehlbovala. Stále viac a viac sa mi vynárali
myšlienky ako: „A už to nechaj tak. Však ani takto to nie je zlé. Možno to tak má byť.”
Niečo v mojom vnútri sa však neustále pýtalo: „Je toto všetko, čo môžeš od života
dostať?” Nemala som na to odpoveď. Intuitívne som však cítila, že je vo mne niečo
viac, čo chcem ukázať. Bolo to, akoby som vedela, že práve snívam a onedlho sa
konečne prebudím do skutočného života.
7
A tak som urobila najlepšiu vec, akú som mohla. Odišla som s kamarátkou mesiac
cestovať po Thajsku. Zmena prostredia, nové impulzy, bezstarostnosť a relax mi
pomohli nájsť odpovede. Keď som sa vrátila, vedela som, že odchádzam. Dala som
výpoveď, začala som hľadať prácu a o štyri mesiace ma život odvial do Kuala
Lumpur, v Malajzii. A začala sa úplne nová, nádherná kapitola môjho života, v akú
som ani nedúfala. Nie vždy však ľahká, ale zato oslobodzujúca cesta k seba
poznaniu a osobnému rastu.
Odkedy som vstúpila do Malajzie, začala sa moja osobná transformácia. Teraz viem,
že som musela najskôr nájsť samu seba, ak som chcela zmeniť svoj život. K
osobnému rozvoju som sa dostala prostredníctvom firmy, v ktorej som v Kuala
Lumpur pracovala. Otvoril sa mi úplne nový svet poznania, filozofií, pohľadov na život
a ja som nasávala vedomosti z kníh, seminárov a rozhovorov. Všetky tieto nové
názory a perspektívy však neuskutočnia zmenu, ale pomôžu ju spustiť. Najväčšiu
prácu som musela urobiť ja sama. Život mi začal prinášať rôzne zaujímavé
skúsenosti - príjemné, prekvapujúce, ale aj ťažké, náročné, vďaka ktorým som
najskôr zisťovala, kto vlastne nie som. V práci som pochopila, že bez konkrétneho
cieľa a perspektívy do budúcnosti sa iba slepo ženiem za úspechom alebo vyššou
pozíciou. Pochopila som, že iba uspieť nestačí, lebo žiaden dosiahnutý cieľ nás
skutočne neuspokojí, ak nás najskôr nenaplní. Uvedomila som si, že moje telo
nevyjadruje moju ľudskú hodnotu a za to, ako vyzerám, som zodpovedná ja. Našla
som lásku, keď som ju konečne prestala hľadať.
A tak som prišla k bodu, keď som cítila takú vnútornú nespokojnosť, že som
nevedela, ako ďalej. Nevedela som už, kto som. Zabudla som, čo viem robiť dobre.
Úplne som sa stratila, prestala som si veriť. Uvedomila som si, že nemám v živote
smerovanie a to ma ešte viac ničilo. Je zvláštne, koľko utrpenia, smútku, depresií
dokážeme zniesť, kým sa konečne rozhodneme ich zastaviť a niečo zmeniť.
Spomínam si, bol december 2008, ukončovala som veľký projekt v práci, ktorý som
nezvládla. Mala som odcestovať domov na Vianoce, ale nevedela som, či sa ešte
vôbec vrátim, či uvidím svojho priateľa. Odišla som so slzami v očiach, s pocitom
zlyhania, stratená a s neistotou, čo sa bude so mnou diať.
A v tom najhoršom momente som sa konečne prebudila. Všetky udalosti, okolnosti,

skúsenosti ma donútili pozrieť sa na seba a priznať si pravdu. Som na konci, ale aj
na novom začiatku. Už som nechcela robiť prácu, ktorá ma nenapĺňa. Žiť bez
poslania a pocitu, že tu mám svoju úlohu. Bola som unavená z plnenia očakávaní a
prispôsobovania sa predstavám iných ľudí. Položila som si dve základné otázky:
„Kým sa chceš v živote stať? Čo by ťa skutočne robilo šťastnou a dodalo ti pocit
naplnenia?” Odpovede sa postupne objavili a ja som prvýkrát vo svojom živote
pocítila, že viem, prečo som tu. Vedela som, že šťastnou ma robí ľuďom pomáhať a
sprostredkovať im osobný rast. Chcela som, aby aj iní ľudia mohli prejsť takou
zmenou, akou som prešla ja. Túžila som im pomôcť uskutočňovať ich sny a túžby.
Vrátila som sa naspäť do Malajzie. Dokončila som projekty vo firme a dala som
výpoveď. Rozhodla som sa nasledovať vlastné vízie a vytvoriť svoj projekt.
Odcestovala som na ďalší zaujímavý výlet do nádhernej krajiny, do Laosu. A v kráse
8
a pokoji tejto krajiny, v záhrade jedného z chrámov som počas inšpirujúceho

rozhovoru s mojimi priateľkami dostala svoju odpoveď. A objavila som moje poslanie
- pomáhať ľuďom naplniť potenciál a podporovať ich v osobnej transformácii.
Rozmýšľala som, ako začnem a tak som založila projekt RealWoman. Bolo mi
prirodzené podporovať ženy, lebo dokážem lepšie pochopiť ženskú dušu a jej výzvy.
A taktiež som úprimne verila vo vnútornú silu ženy a jej talenty, ktoré veľakrát potláča
a nevyužíva.
Odvtedy ubehol rok, založila som RealWoman blog, začala písať do slovenských
ženských magazínov a vízia môjho projektu sa postupne rozvíjala. Založila som blog
v španielskom a aj v anglickom jazyku. Aby som toto obdobie hľadania správnej
cesty existenčne prežila, privyrábala som si rôznymi konzultáciami, sezónnymi
prácami a siahla som aj na svoje úspory. Až som prišla k momentu, keď som cítila,
že je vo mne toľko inšpirácie, myšlienok, podnetov, že blog mi už neposkytuje
dostatočný priestor a formát, aby som ich vyjadrila. Začala som písať knihu.
Dva mesiace som sa nepohla od počítača, odchádzala som iba kvôli pravidelným
hodinám jogy a kvôli jedlu. Zapisovala som všetky myšlienky, uvedomenia, poznanie,
ktoré mi pomohli nájsť samu seba. Niekedy som mala silný pocit, akoby by mi niekto
v mojom vnútri šepkal, čo písať. Išlo to zo mňa tak ľahko, až som bola prekvapená.
A tak vznikla prvá verzia knihy Ako dostať od života, čo chceme.
O čom kniha je
V knihe sa delím o 30 inšpirujúcich myšlienok, ktoré mi za posledné tri roky hlboko

transformovali život a pomohli uskutočniť veľa pozitívnych zmien. Sú to jednoduché
pravdy a zistenia, ktoré vám dokážu otvoriť oči a ukázať nové možnosti, ako sa život
dá žiť lepšie. Ako byť šťastnejší, nájsť uspokojenie a žiť v láskavých vzťahoch. Ale na
druhej strane vám otvoria dvere aj do všetkých tmavých zákutí vašej mysle.
Poodhalia vaše hlboké rany, jazvy a predsudky, ktoré bezpečne skladujete vo svojom
vnútri a vyhýbate sa im. Jedno bez druhého sa však nedá uskutočniť. Kniha vám
ponúka pohľad do vášho vnútorného sveta a poukáže na to, ako ovplyvňuje váš
vonkajší.
Ak chceme urobiť zmenu k lepšiemu, musíme začať najskôr odbúravať naše osobné
limitácie. Každá zmena totižto začína v nás.
Kniha zameria vašu pozornosť na to, čo sa deje vo vašom vnútri a ako to ovplyvňuje,
čo od života dostávate. Verím totižto, že všetko, čo potrebujeme na to, aby sme žili
šťastný a naplnený život, bdie v nás. A tak jediná cesta k šťastiu, naplneniu, k láske,
k zdraviu a úspechu vedie cez naše vnútro a transformáciu nášho Ja.
Nasledujúcich 30 myšlienok vás podporí pri vašom sebaspoznávaní, dodá vám

inšpiráciu, ponúkne nové perspektívy pri riešení problémov alebo situácií, s ktorými
sa stretávate a poukáže na ich širší význam. A v neposlednom rade vám pomôže
rozpamätať sa na to podstatné, čo ste v hĺbke svojej duše intuitívne tušili, ale ste na
to zabudli.
9
prvá časť
JA
1. Hľadať správny smer znamená ho aj stratiť
Každý z nás sa aspoň raz v živote ocitne na križovatke, z ktorej nevie, ako ďalej.
Cítime sa stratení a hľadáme aspoň nejaký záchytný bod či znamenie, ktoré by nám
pomohlo urobiť správne rozhodnutie a posunúť sa ďalej. Všetky križovatky, zákruty,
hrbolce na našej ceste životom majú svoj význam, neustále nás udržiavajú v pozor
nosti. Pomáhajú nám uvedomiť si, kde sme a kam smerujeme. Ako inak by sme
vedeli, či kráčame po správnej ceste?
Choroby a úrazy. Rozchody a odlúčenia. Prepustenie z práce a zmena zamestnania.

Strata peňazí, ale aj výhra v lotérii. Sláva a zabudnutie. Všetky tieto udalosti sú
nástrojom života, ako nás na chvíľu zastaviť. Donútiť nás pozrieť sa na seba a vrátiť
sa k svojmu Ja. Ponúkajú nám čas na prehodnotenie svojich životných priorít či
hodnôt a nájdenie svojho nového smerovania.
Máme sny, túžby a predstavy o tom, čo chceme v živote dosiahnuť, ako ho chceme
žiť. Prípadne ich hľadáme alebo formujeme počas našej osobnej cesty životom.
Žiadna z ciest nie je priamočiara, každá má hrbolce, jamy či zákruty alebo
obchádzky. Je to však jediná možnosť, ako sa rozvíjať a mať neustálu voľbu. A patrí
k tomu aj pocit straty pôdy pod nohami. Nikdy by nám to však nemalo zabrániť znovu
vstať, nabrať nový smer a pokračovať do nášho cieľa.
Máte správne smerovanie alebo ste sa stratili?
Nie je vždy ľahké všimnúť si, že nekráčame po správnej ceste. Aj keď nám život
neustále dáva znamenia, nakopnutia, my ich jednoducho ignorujeme. Začneme
považovať za normálne robiť veci, ktoré nás nebavia, nerozvíjajú alebo
neuspokojujú. Postupne sa nám stane prirodzeným byť nespokojný a sťažovať sa.
Zotrvávame v situácii, vo vzťahu, v tele, ktoré sa nám nepáči. Naše zmysly sa otupia.
Sny a túžby zapadnú prachom. Vnútornú nespokojnosť a chuť rásť potláča pocit
istoty a pohodlnosti. Uspokojíme sa vysvetlením, že život má asi taký byť.
Stratiť sa znamená, prestať byť sám sebou a v harmónii so svojím vnútorným Ja.
Prestať cítiť zmysel a radosť z toho, čo každý deň robíme alebo prežívame.
Odkláňame sa od našich cieľov, snov a poslania. Akceptujeme stav alebo
smerovanie, ktoré nás osobne nenapĺňa a nevedie do vytúženého cieľa. V takomto
životnom období si veľmi málo uvedomujeme seba samých a cítime neustálu
vnútornú nespokojnosť. Prenasleduje nás pocit stratenosti, skúšame stále niečo nové
alebo iba rezignujeme. Intuitívne cítime, že nie sme na správnom mieste, nerobíme
správnu vec alebo nie sme so správnym človekom. Chceme viac a čakáme, že
10
skutočný život sa ešte len začne. Aký je váš príbeh? Kedy a ako ste stratili svoj smer
v živote?
• Skončili ste v nefungujúcom vzťahu či nešťastnom manželstve?

• Máte titul, ktorý ste nikdy nechceli?
• Robíte prácu, ktorá vás nenapĺňa?
• Študovali ste niečo, čo vás vôbec nebavilo?
• Odhodili ste lásku k tancu len preto, aby ste sa stal bankárom, ako si želala
vaša rodina?
• Chodili ste na hodiny klavíra namiesto tanečnej, lebo z vás chceli mať
klaviristku?
• Neviete vyjsť von z domu bez mejkapu, lebo sa necítite dostatočne pekná?
• Neustále sa s niekým porovnávate a súťažíte, lebo sa neviete zbaviť pocitu
menejcennosti?
• Nechcete vyčnievať z radu, lebo iní ľudia by si mysleli, že sa vyťahujete? Alebo
by ste mohli náhodou neuspieť, a tak sa uspokojíte s priemernosťou?
Robíte prácu, ktorá vás nebaví a nenapĺňa šťastím. Neviete sa stotožniť s cieľmi
firmy. Práca vám nedáva zmysel a neponúka možnosť tvoriť pridanú hodnotu.
Namiesto rozvoja svojich talentov ich zanedbávate a potláčate, aby ste zapadli.
Alebo ste skončili vo vzťahu, v ktorom nie ste šťastní a nerozvíjate sa. Potláčate
svoju skutočnú osobnosť a neplníte si svoje sny. Zotrvávate v ňom, lebo si myslíte,
že pre lásku treba stratiť svoje Ja. Znižujete svoje nároky, lebo sa obávate, že
nenájdete niekoho lepšieho. A postupne sami seba presvedčíte, že taký stav je
normálny. Prípadne ste pribrali 10 kilogramov. Zvýšil sa vám tlak. Zhoršila sa vám
kondícia a zaťažko vybehnete 15 schodov bez zadýchania.
Ak ste sa aspoň v jednej z týchto situácií ocitli, viete, čo znamená stratiť smerovanie
a aké je to hľadať cestu von.
Kým ste chceli byť a kto ste dnes?
Kým ste chceli byť, keď ste boli dieťa? Aké ste mali sny? Chceli ste byť herečkou,
maliarkou, spisovateľom, tanečníkom, právnikom, cestovateľom alebo astronómom?
Kedy ste prestali snívať o tom, kým sa chcete stať?
Keď som mala desať rokov, dostali sme v škole úlohu, napísať sloh o osobe, ktorú
obdivujeme a spomínam si, že som mala problém nejakú si vybrať. Rozmýšľala som,
prečo byť ako niekto iný, keď môžem byť sama sebou a robiť veci po svojom.
Nakoniec som písala o svojej mamke, ale nedalo mi nepridať do môjho slohu
posledný odsek: „Aj keď veľmi obdivujem svoju mamku, je to jeden z najmúdrejších a
najmilších ľudí, ktorých poznám, ja zostanem sama sebou a pôjdem svojou cestou.
Vždy by sme mali byť sami sebou a nenapodobňovať iných.”
Presne to som si myslela, keď som mala desať rokov. A odvtedy ubehlo veľmi dlhé
obdobie, počas ktorého som na to zabudla a kráčala inou cestou. V určitom
momente som sa však ocitla na križovatke a musela som si vybrať. Bol to moment,
11
ktorý mi otvoril oči. Oprášila som svoje sny a túžby. Nabrala som odvahu a zmenila
smerovanie. A aj vďaka tomu dnes čítate moju knihu, v ktorej sa delím o kľúčové
momenty a myšlienky, ktoré ma vrátili na správnu cestu. Práve vďaka tomu, že som
sa na svojej ceste stratila, som sa mohla stať osobou, ktorou som dnes. Vidím
jednoznačné prepojenie medzi tým, čo robím a čo ma napĺňa a tým, čo cítilo a
myslelo moje desaťročné Ja. Všetko to, čo si pamätáme z detstva, naše sny, pocity,
názory, charakterové črty nám veľmi dobre napovedia, kým by sme sa mohli stať.
Pomôžu nám nájsť naše smerovanie v živote.
Uvedomenie si toho, že sme sa stratili nás znovu prebudí do života a osvieži naše
zmysly. A vtedy si položíme zasa raz fundamentálne otázky ako: Čo chcem v živote
robiť? Čo by ma skutočne bavilo? Po akom vzťahu túžim? Aké telo chcem mať?
Naše odpovede na uvedené otázky nám pomôžu objaviť naše sny a túžby. Ponúknu
nám nové možnosti a cesty, ako sa dostať do cieľa.
Život nám neustále ponúka druhú šancu
A to je dôvodom toho, prečo je život plný zmien, vývoja, napredovania a evolúcie -

lebo nás chce udržať pri živote. Je to jeho spôsob ako fungovať, prežiť a rozvíjať sa.
A my i naše životy sú toho súčasťou a dôkazom. Všetky naše zmeny - krízy,
ponaučenia, životné zlomy - sú nástrojom života a my sa v nich väčšinou najskôr
stratíme, aby sme sa zasa znovu mohli nájsť silnejší, jemnejší a viac sami sebou.
Niekedy musíme skúsiť aj to, čo nechceme, aby sme vedeli lepšie oceniť a rozoznať
to, po čom túžime. Život je plný protikladov, ktorými neustále prechádzame, najskôr
sa nájdeme, potom sa stratíme. Raz sme hore a inokedy dole. V jeden deň sa nám
darí, a na druhý deň sa vyrovnávame so zlyhaním. Žijeme vo svete protikladov, lebo
jedine tak sa dokážeme skutočne spoznať. Neustále sa osobne rozvíjať a
napredovať. Rozpoznať naše smerovanie a identifikovať to, čo chceme.
Protiklady sú všade okolo nás, či už vo fyzickom - vonkajšom svete alebo v našom

vnútornom svete. Noc a deň. Studené a teplé. Muž a žena. Láska a strach. Hore a
dole. Smútok a radosť. Dobré a zlé. Krásne a škaredé. Dlhé a krátke. Sever a juh.
Ľavá a pravá. Bohatstvo a chudoba. Introvert a extrovert. Láska a strach. Na to, aby
sme vedeli identifikovať sever, musí existovať juh. Ak vieme povedať, kde je hore,
vieme určiť, kde je dole. Aby sme vedeli prežiť radosť, musíme spoznať aj smútok.
Aby nadišiel deň, musí najskôr uplynúť noc. Jedno bez druhého nedokáže existovať,
inak by sme to nevedeli rozoznať a identifikovať. Náš vnútorný aj vonkajší svet je
založený na polarite.
A tak sa ani náš osobný príbeh a smerovanie nevyhne vzostupom a pádom. Vieme,
aké je to byť šťastní, spokojní, nadšení, zaľúbení, ale aj aké je to cítiť sa stratení,
sklamaní, ponížení či neúspešní. Zmeny v našom živote sa nikdy nevytratia. Nie je
vždy ľahké zvládať ich a akceptovať. Veľakrát nechápeme, prečo sa dejú. Ak si ale
budeme naplno uvedomovať, že všetky tieto vzostupy a pády sú tu, aby nás posunuli
ďalej a ponúkli nám novú šancu urobiť náš život lepším, začneme ich považovať za
prostriedok a nástroj, ako tvoriť život podľa svojich predstáv. Pochopíme, že nejde o
12
to, čo sa nám v živote udeje, ale kľúčové je to, ako na to zareagujeme. Život nám
vždy dáva novú šancu, novú voľbu a možnosť zmeniť náš smer.
Ako naplniť svoj osobný príbeh?
Všetci máme svoj osobný príbeh, ktorý sme v tomto živote prišli prežiť a naplniť ho.
Nie vždy však dokážeme dostatočne skoro rozoznať a pochopiť naše poslanie. Nikdy
dopredu nevieme, kam nás naše cesty životom zavedú, čomu sa budeme venovať,
koho stretneme a kto z nášho života odíde. Iba postupne odhaľujeme víziu nášho
osobného príbehu. Naše sny, túžby a ciele sú nám kompasom na tejto ceste. Buď sa
ich rozhodneme naplniť, alebo ich ignorovať.
Svoj osobný príbeh naplníme, keď budeme neustále smerovať k svojim túžbam a
ideálom. Každý osobný príbeh posúva hranice možností. Rúca staré hierarchie.
Otvára nové horizonty. Poukazuje na nové spôsoby, s cieľom zlepšiť život, rozvíjať a
budovať pridanú hodnotu pre všetkých ľudí, vrátane nás samých. Hľadanie dôvodu,
prečo sme tu a čo sme prišli urobiť, je hľadaním svojho osobného poslania.
Na správnej ceste za našimi cieľmi a poslaním sme vtedy, ak v každodennom živote

nachádzame dostatok nadšenia, inšpirácie, radosti a entuziazmu. Ak neustále
tvoríme pridanú hodnotu pre iných ľudí, prispievame k zlepšeniu ich života alebo
prekonávame a posúvame hranice možností. Keď nám v živote tieto pocity chýbajú,
je to znamenie, že nekráčame po správnej ceste.
Vyrovnať sa s tými všetkými zmenami nám pomôže práve uvedomenie a akceptácia

toho, že život je jazda po rôznych cestách - kľukatých, hrboľatých, rovných, so
zákrutami. Je plný protikladov, ktoré nám umožňujú dostať sa tam, kam chceme a
naplniť náš osobný príbeh.
Začiatkom našej zmeny je uvedomenie, že nie sme na správnej ceste. Nástrojom

zmeny bude práve naša odvaha zmeniť smer a urobiť všetko pre to, aby sme žili
život, po akom túžime a aký si zaslúžime. A táto vnútorná sila a odhodlanie dokáže
zmeniť aj náš vlastný osud.
2. Odvaha alebo strach
Spomínate si na moment, keď ste niečo veľmi chceli, ale neurobili ste to? Chceli ste
niekam ísť, ale nešli ste? Túžili ste po zmene, ale neuskutočnili ste ju? Chceli ste
niekoho osloviť, ale nenabrali ste odvahu?
Viete, prečo ste to neurobili? Mali ste strach!
Každý z nás veľmi dobre pozná, čo je to báť sa a strachovať sa. Niektorí žijú so
strachom nevedomky aj celý život. Bojíme sa o našich blízkych. Bojíme sa o seba, o
13
svoju existenciu. Obávame sa utrpenia. Bojíme sa nesplnených snov a plánov.

Jednoducho sa obávame, že veci nebudú a nestanú sa tak, ako si ich vysnívame.
Mnohí z nás si vytvárajú na základe predstáv iných a toho, čo spoločnosť určuje,

ilúziu o živote. Urobia si plán na celý život. Ak sa náhodou niečo nenaplní, sú stratení
a zmätení. Strachujú sa, aby o svoju ilúziu neprišli. Nie sú schopní nasledovať svoj
vnútorný hlas a nabrať odvahu zmeniť smerovanie.
Strach je náš prístup k životu, uhol pohľadu na skúsenosti, okolnosti a na udalosti,

ktoré sa v ňom odohrávajú. Taktiež je výsledkom našej vnútornej neistoty z toho, ako
sa bude život vyvíjať a čo sa s nami stane. Strach zo zmeny súčasného stavu, ktorý
poznáme a zvykli sme si naň.
Strach pociťujeme z rôznych príčin. Je možné, že sme tento prístup k životu

odpozorovali vo svojej rodine a osvojili si ho. Niektorí z nás sa boja, lebo nemajú
dostatok dôvery v seba a vo svoje schopnosti. Strach je aj predstava o neželanom
následku či výsledku, ktorý môže nastať, ak zlyháme. Strach zo straty niekoho, koho
milujeme, je vlastne náš strach zo samoty. Strach poukazuje vždy na to, čo
nechceme, aby sa stalo.
Strach je naša najväčšia brzda v živote
Pri každej malej - veľkej zmene alebo krôčiku vpred, ktorý chceme v živote urobiť,
cítime strach. Strach sa nikdy úplne z nášho života nevytratí. Otázne je, či mu
dovolíme, aby nás v rozhodujúcich momentoch zastavil.
Neustále sa buď vedome, alebo podvedome rozhodujeme o bežných

každodenných veciach. O tom, či si oblečieme nohavice alebo sukňu. Budeme
piť čaj alebo kávu. Necháme si pokaziť náladu alebo sa cez nepríjemnosť
prenesieme. Až po väčšie životné rozhodnutia o tom, či chceme s niekým
zotrvať vo vzťahu, alebo zmeníme prácu, či sa postavíme za svoje práva, alebo
ochránime slabého.
Každému nášmu slovu, kroku a činu predchádza rozhodnutie, ktoré vychádza

buď z odvahy, alebo zo strachu. Mať odvahu znamená urobiť niečo úplne inak,
ako sme boli zvyknutí. Znamená to nabrať aj nové smerovanie. Posúvať
osobné obmedzenia. Hájiť svoje sny a ideály. Odvážni sme vtedy, keď sa aj
napriek nepriaznivým okolnostiam, neprajníkom, nedostatku podpory či
pochopenia rozhodneme realizovať svoje sny a ciele. Konáme a správame sa v
súlade s našimi hodnotami a vyberieme si to, čo podporí náš osobný rozvoj.
Ak sa rozhodujeme zo strachu, častokrát sa cítime ako obeť. Vyhovárame sa na

nedostatok príležitostí a podpory. Nasledujeme voľby a želania iných ľudí alebo
nás naša voľba naplno neuspokojuje. Ľudia, ktorých konanie a rozhodovanie je
motivované strachom, často hovoria, ako mohli niečo urobiť či dokázať, ale
nemali na to prostriedky. Žijú život, ktorý ich naplno neuspokojuje, neprináša im
radosť a zadosťučinenie. Títo ľudia sa pohybujú v takzvanej komfortnej zóne,
14
ktorá ich drží v určitej istote, aby sa náhodou nezranili či nesklamali. Tak ako
nám táto zóna ponúka ochranu, tak nám stavia aj obmedzenia.
Horolezci sú jedným z najlepších príkladov, ktorý poukazuje na to, že strach

nás skôr zabije, ako dostane do vytúženého cieľa. Keď horolezci lezú na
vysoké tisícovky, svoj strach vždy nechávajú na základni. Ak horolezec visí na
útese, odkiaľ nie je cesty späť, nedá sa ani zastaviť, iba ísť dopredu k svojmu
cieľu, nemôže si dovoliť báť sa. Strácal by tým vzácnu energiu, ktorú potrebuje
investovať do fyzického vypätia. Potrebuje sa sústrediť na každý krok, aby
prežil. Myšlienky strachu nahradí myšlienkami na ľudí, ktorí sú mu vzácni a
čakajú na neho. Horolezci v tých najťažších chvíľach myslia na svoje rodiny a
partnerov. To im vždy dodá odvahu ísť ďalej. Aj keď je horolezectvo extrémny
príklad, je skutočnou paralelou na samotný život. Aj v živote má každý z nás svoje
ciele - vrcholy, ktoré chce dosiahnuť. Strach však nie je emócia, ktorá nám pomôže
rýchlejšie sa k nim dostať a naplniť ich.
S každou našou novou voľbou prichádza aj riziko, že sa popálime. Môžeme spadnúť

alebo sa to nepodarí. Neznamená to však, že sa tým máme nechať odradiť. Každá
šanca na pozitívnu zmenu a zlepšenie prináša aj určité riziko sprevádzané naším
strachom. Nie je lepšie radšej spadnúť, poraniť sa či zlyhať, ako to ani neskúsiť?
Nepriblížiť sa k našim snom a dať životu zmysel? Nie je lepšie urobiť chybu, ako
stráviť život ľutovaním, že sme pre naše ciele a sny nič neurobili? Každá rana a skla
manie sa raz zahojí. Pravdivý je výrok, čo nás nezabije, to nás skutočne len zocelí.
Oveľa ťažšie je vyrovnať sa s vedomím, že sme sa ani nepokúsili pre uskutočnenie
svojich snov urobiť všetko, čo je v našich silách.
Najhorší strach je ten, ktorý si sami nepriznáme
Zažili ste už, že sa váš najväčší strach stal skutočnosťou? Mám kamarátku, ktorej
sa rozpadlo manželstvo . Čelí obmedzeniam svojej kultúry. Oprašuje svoje sny a
nádeje. Hľadá cestu, ako si znovu nájsť a vybudovať vzťah k sebe samej. Veta, ktorú
mi povedala, mi zostala v pamäti: „Všetky moje najväčšie strachy sa stali
skutočnosťou, všetky do jedného.”
Boli to obavy, strachy, o ktorých nikdy nehovorila, lebo sa ich bála čo len vysloviť.
Boli ukryté hlboko v jej vnútri a podvedome ju trápili. Čím menej o nich hovorila, tým
viac rástli. Keďže sa im nepostavila zoči-voči, stávali sa silnejšími. Venovala im viac
podvedomých myšlienok a energie ako tomu, čo si najviac želala. Až kým sa nestali
všetky skutočnosťou.
Veľakrát o strachu nedokážeme hovoriť, lebo sa hanbíme. Cítime pocit viny. Bojíme
sa, že nenaplníme očakávania alebo nás niekto prestane mať rád. Bojíme sa, že
vyslovenie strachu nás oslabí. Uberie nám zo sebavedomia, ale hlavne sa
obávame, že sa stane skutočnosťou. Opak je však pravdou. Náš skrytý strach sa
mení na veľký magnet. Čím menej si strach priznáme, tým viac rastie a my
priťahujeme neželaný výsledok do svojho života.
15
Vyslovením a popísaním strachu ho uvoľňujeme. Priznaním pravdy, dokážeme strach

vidieť a zbaviť sa ho. A postupne pocítime úľavu. Akoby nám z hrude spadol jeden
ťažký balvan. Život sa stáva jasnejším a krajším. A znovu sa viac približujeme k
tomu, čo si skutočne želáme.
Vždy máte voľbu: odvaha alebo strach
Neustále robíme rozhodnutia. Kde sa práve teraz v živote nachádzame, je

výsledkom rozhodnutí, ktoré sme urobili v minulosti. Veľakrát si ani neuvedomujeme,
že neustále robíme voľby. Sú podvedomé a na zaužívanom princípe správania sa. Ak
sme nespokojní, chceme byť v živote niekde inde, ako sa práve nachádzame, vidíme
viac prekážok ako príležitostí, musíme začať robiť iné rozhodnutia. Ak chceme vidieť
vo svojom živote progres, cítiť radosť a prekonávať svoje osobné obmedzenia,
musíme nájsť viac odvahy a nenechať sa odradiť strachom.
V živote sa neustále budeme stretávať s rôznymi výzvami alebo prekážkami.

Podstatné je, ako k týmto udalostiam pristúpime. Buď sa ich zľakneme, alebo sa
odvážime a vykročíme vpred. Najväčšou limitáciou nie sú podmienky, ľudia, okolnosti
či rodina, ale sme to my sami. Najťažšie je premôcť seba samého. Vždy máme na
výber. Buď sa rozhodneme na základe odvahy, alebo strachu. A dôkazom správnej
voľby nám bude kvalita nášho života, spokojnosť, osobné naplnenie a rast.
Buďme si vedomí toho, či už žijeme so strachom alebo s odvahou, že obidva

prístupy sú našou slobodnou voľbou. Strach znamená nerobiť rozhodnutie, a tým ho
vlastne aj urobiť. Prípadne nechať za nás rozhodnúť iných ľudí. Odvaha znamená
prijať aj riziko. Urobiť rázne rozhodnutie, ktoré nás nasmeruje k našim cieľom a
snom.
CVIČENIE:
Vyrovnajte sa so svojím strachom a nahraďte ho odvahou
Ponúknem vám niekoľko krokov, ako sa vyrovnať so svojím strachom, ktoré mne
osobne pomohli.
1. Zistite a uvedomte si, aký je váš najväčší strach
Uvoľnite sa, zhlboka sa nadýchnite a položte si otázku: „Čoho sa najviac bojím?”

alebo „Čo je môj najväčší strach?” Buďte pokojní a odpoveď príde sama, prípadne
príde neskôr vo forme určitého uvedomenia. Je však možné, že svoj strach už
veľmi dobre poznáte. Prvý krok je: uvedomovať si svoj strach, popísať a
identifikovať ho.
2. Pochopte a akceptujte svoj strach
16
Je veľmi dôležité pochopiť, prečo sa toho toľko bojíte. Pochopiť súvislosti a

spojitosti, prípadne sa porozprávať s ľuďmi, ktorí sú súčasťou vášho strachu.
Netajte sami pred sebou žiadne fakty a informácie a buďte k sebe úprimní.
Akceptujte, že strach máte, nerobte si výčitky, nehanbite sa, nemáte sa prečo cítiť
vinní. Jednoducho akceptujte strach, ako vašu súčasť a príležitosť, ako sa v živote
viac uvoľniť a oslobodiť od obmedzení. Každý z nás sa niečoho bojí, preto v tom
nie ste sami. Nikto vás nemá právo súdiť ani odsudzovať.
3. Vyslovte svoj strach nahlas
Kľúčové je vysloviť strach v správnom momente, povedať ho niekomu, komu

dôverujete. Ak sa váš strach týka nejakej osoby, najskôr o ňom povedzte tejto
osobe. Keď váš strach nahlas vyslovíte, tým sa ho vzdáte a prestane mať takú
dôležitosť. Vyslovujte ho dovtedy, kým nebudete cítiť, že už nie je vašou
súčasťou, ale iba niečím, čo sa akoby udialo
v minulosti.
Svoj strach vyslovte a podeľte sa oň v momente, keď budete pripravení, a najmä

s osobou, ktorej dôverujete. Najťažšie je dokázať prehovoriť, nájsť správne slová
a nahlas to povedať. Nadýchnite sa, povedzte to a uvidíte, ako sa vám uľaví,
spadne vám kameň zo srdca a budete sa cítiť ľahšie.
4. Nahraďte strach odvahou
Keď vyslovíte strach, zostane vo vás akoby určité prázdne miesto, čo je úplne v
poriadku, keďže strach tam bol pomerne dlho usídlený. Dôležité je nahradiť ho
nejakou novou, pozitívnou myšlienkou, ktorá je motivovaná odvahou a zameriava sa
na to, čo si želáte, nie na to, čo si neželáte. Odporúčam vám napísať si váš strach na
kus papiera a potom ho spáliť, pretože táto vizuálna demonštrácia znásobí a
mentálne podporí zničenie vášho strachu. Potom zoberte nový kus papiera a napíšte
naň to, čo si skutočne želáte - vašu novú pozitívnu myšlienku.
Vytvorte si afirmáciu, ktorá vás vo vašej slabej chvíľke nasmeruje naspäť na správnu
cestu. Môžete si ju nahlas každý deň prečítať, až kým sa s ňou skutočne
nestotožníte. Vaša afirmácia by mala byť úprimná, mala by vychádzať zo srdca, aby
ste jej vedeli uveriť. Tiež by sa mala zameriavať na to, čo skutočne chcete, nie na to,
čo nechcete alebo čomu sa prípadne chcete vyhnúť.
3. Strach živí ľudské ego
Zažili ste už stretnutie alebo zážitok s ľuďmi, ktorí pôsobili na prvý pohľad
sebavedomo, drsne či chladno, ale neskôr ste zistili, že sú úplne iní? Keď ste ich
bližšie spoznali, pod ich maskou ste objavili citlivú, prekvapivo málo sebavedomú a
zraniteľnú osobu. Toto je len jeden z mnohých príkladov, ako sa naše ego prejavuje.
17
Potvrdzuje to, že aj keď sa určitým spôsobom správame, ešte to neznamená, že to

reprezentuje naše skutočné Ja. Samozrejme, ak budeme určitý typ správania
dlhodobo živiť, stane sa postupne súčasťou nášho charakteru.
Ego nie je naše Ja. Nie je to, kým v skutočnosti sme. Predstavuje spôsob správania
či charakterové črty, ktorých zdrojom je strach. Čokoľvek, čo urobíme alebo povieme
pod vplyvom ega, neovplyvní to, kým v skutočnosti sme a aká je naša ľudská
hodnota. Ego odzrkadľuje objem strachu, ktorý v sebe nosíme. Je výsledkom
dlhodobého nedostatku sebavedomia, sebahodnoty či nedostatku lásky. Živí ho
strach zo samoty, zlyhania alebo neakceptácie. Ego je náš spôsob, ako sa
vyrovnávame s týmito strachmi, ktoré si často so sebou nesieme už od útleho
detstva.
Vytvoríme si svoju pevnú škrupinu, za ktorou sa skrývame vždy, keď môžeme byť
zranení, súdení či odmietaní.
Keďže ego nie sme my, ale náš strach, častokrát sa s ním dostaneme do vnútorného
konfliktu. Ego nás motivuje k určitému konaniu a my intuitívne vieme, že to nie je
správne. A tak sa tomu vnútorne bránime. Ak si ten rozdiel medzi egom a nami
neuvedomujeme, ego nás má pod svojou kontrolou.
Ego živíme tak, že sa bojíme. Každá myšlienka strachu posilňuje naše ego. Na prvý
pohľad ego reprezentuje silu, sebavedomie, ale aj aroganciu. Pravdou je však, že je
to len obyčajná maska, ktorú si vytvoríme na vlastnú sebaobranu. Vytvára opačný
dojem a pomáha nám vyhnúť sa tomu, aby nás niekto nezranil, neodmietol alebo
nezosmiešnil. Míľovými krokmi sa vyhýbame neúspechu, zlyhaniu, konfrontácii a
intimite.
A aj keď sa tvárime ako najväčší frajeri sveta, vnútorne trpíme, lebo naše správanie nie
je v súlade s tým, kým sme. Za každým prejavom ega, je vlastne strach z nedostatku
lásky. Naše nízke sebavedomie je prejavom nedostatku lásky k sebe samým. Strach
zo zlyhania je strach zo straty lásky ľudí, ktorí v nás veria. Strach strápniť sa, je
strach z poníženia, a tým z nedostatku sympatií od svojho okolia. Kritika nás desí,
lebo podvedome sa bojíme, že nás ten druhý má menej rád, keď nám niečo vytýka.
A láska je aj jediným liekom na naše ego.
Ego je naša ochrana
Každý z času na čas vytiahne svoj egoistický štít. Niektorí iba občas, a u iných sa to
stáva pomaly súčasťou ich charakteru. Láskavé správanie nahradíme egoistickým.
Deje sa to v situáciách, keď nám niekto chce povedať svoj názor alebo dať spätnú
väzbu. Nadobúdame pocit, že nám chce ublížiť, a tak sa začneme brániť.
Uzatvárame sa a sťahujeme do svojej ulity. Ego je prítomné aj vtedy, ak si zo seba
nevieme urobiť „srandu“ a berieme sa príliš vážne. Prípadne slová a správanie iných
ľudí voči nám berieme veľmi osobne a uráža nás. Ťažko si získavame nadhľad a
odstup. Nevieme si priznať chybu a veľa sa vyhovárame.
18
Ak sa však budeme pred ostatnými neustále uzatvárať, nikdy sa nás niekto alebo
niečo skutočne nedotkne, ani láska. Pod vplyvom ega veľakrát reagujeme útokom.
Naše ego považuje útok za najlepšiu obranu. Ak konáme pod vplyvom ega, máme
pocit, že sa musíme brániť. Každý útok sa tak stáva len naším volaním po láske. Ego
nás drží v takzvanej bezpečnej - komfortnej zóne, v ktorej nám nikto nemôže ublížiť,
ani nás zraniť. Robí to preto, lebo by sme pochopili, keby sme túto zónu prekročili, že
za jej hranicami je sloboda. Zistili by sme, že práve tým, že sa otvoríme ľuďom a
svetu, dovolíme sami sebe rásť a vyliečiť svoj strach. Ego nám totižto znemožňuje
vidieť naše slabé miesta, rany a nedostatky. Neustále nás chráni a buduje odstup od
všetkých. Ak nemáme možnosť uvidieť tieto rany, nevieme ich vyliečiť.
Ego má inteligentnú taktiku. Vštepuje nám princíp nedostatku, čím nás oslabuje.
Radí nám, že by sme nemali veriť iným ľuďom, lebo nás vždy iba zrania. Spoznávate
ten hlas vo vašej mysli, ktorý vám hovorí: „Všetci sú proti mne. Nemôžeš veriť
nikomu, iba sám sebe. Prečo ona a nie ja? Nezaslúžim si to! Ako mi to mohol
urobiť?“ Ten hlas v našej mysli je naše ego. Nabáda nás ku chamtivosti,
odsudzovaniu, uštipačnosti, s výhovorkou, že všetko je pre naše vyššie dobro a
ochranu.
Čo dávame iným, dávame sami sebe
Niektorí z nás si ani za celý život neuvedomia, ako veľmi ich ego ovplyvňuje.
Nevšimneme si jeho manipuláciu, lebo nevidíme rozdiel medzi nami a egom. Ak
máme svoje ego pod kontrolou my, a nie ono nás, odrazí sa to v kvalite nášho života,
radosti, spokojnosti a šťastí. Budeme cítiť menej negativizmu a nedostatku, viac
lásky a spolupatričnosti. Ukáže sa to aj na našom pozitívnom vplyve na okolie,
komunitu a na tvorbe pridanej hodnoty. Ľudia, ktorí majú oveľa menej ega, sú
obľúbenejší, šťastnejší, láskavejší a v harmónii.
Zmierniť naše ego a odhaliť samých seba, znamená utŕžiť aj rany. Znamená to získať
skúsenosti, žiť naplno, byť sám sebou, poznať pravdu, byť slobodný a osobnostne
rásť. Naše ego nechce, aby sme videli pravdu, lebo pravda nás od neho oslobodí.
Pravda vždy oslobodí, aj keď môže zraniť. Až keď sa úplne otvoríme, odhalíme
všetky naše rany a slabosti, nebudeme sa mať už čoho báť. Konečne prestaneme
nosiť masku. Ukážeme ľudskosť, lásku, pochopenie a odhalíme naše skutočné Ja.
S egom musíme spolupracovať, nie s ním bojovať
Ego nie je náš nepriateľ, je súčasťou našej mysle. Je rozumnejšie s ním

spolupracovať ako bojovať. Kľúčom je ego rozpoznať, ukázať mu rozhodne, že
jeho princípy nebudeme akceptovať a nahradíme ho vždy láskou. Ak na ego
budeme útočiť alebo ho obviňovať, zasa použijeme iba jeho zbrane. A ak
použijeme jeho zbrane, znovu ho posilníme. Skôr si ho vypočujme a rozhodne
mu povedzme: „Nie, ďakujem! Neprosím! Ja budem myslieť, hovoriť a správať sa
s láskou a pochopením.” Postupne sa jeho hlas oslabí, dostane sa do ústrania a
už sa iba sporadicky ohlási.
19
Tento proces nie je vždy jednoduchý. Veľakrát sme odovzdali nášmu egu až
príliš veľa kontroly. Vybudovali sme obrovské múry ochrany, za ktorými sme
schovávali náš pocit viny a nedostatočnosti. Dlhé roky sme sa báli odsúdenia,
nesúhlasu a straty lásky. Najväčšia výzva nespočíva v tom, že by sme nemali
silnú vôľu, ale je to skôr naša nevedomosť, ktorá nás brzdí. Môžeme si vybrať, či
budeme konať a myslieť na základe ega. Žiť v neustálom strachu a s pocitom
nedostatku. Alebo si zvolíme myšlienky, slová a konanie vychádzajúce iba z
lásky. Dovolíme sami sebe osobne rásť, byť slobodní a hlavne byť sami sebou.
A to závisí od toho, či si budeme naše ego uvedomovať. Jeho obranné múry
prekonáme tak, že sa jednoducho ľuďom a svetu otvoríme a namiesto strachu
ukážeme odvahu a prejavíme láskavý prístup a pochopenie.
4. Žijeme to, čo myslíme
Od života dostávame to, čo chceme, keď si uvedomujeme silu našich myšlienok.

Kvalita nášho života je výsledkom aj toho, ako myslíme.
• Dosiahli ste doteraz v živote, čo ste chceli?

• Ste spokojný s kvalitou vášho života?
• Máte pocit, že ste v tom správnom čase na mieste, na ktorom by ste mali
byť?
• Ste na ceste za svojimi snami?
• Žijete život podľa svojich predstáv?
• Ste spokojný s tým, ako sa váš život vyvíja?
Na základe odpovedí na uvedené otázky sa všetci delíme do dvoch skupín. Buď

máme úplnú osobnú zodpovednosť za svoj život, alebo túto zodpovednosť
nemáme.
Ak ste na otázky odpovedali áno, patríte medzi ľudí, ktorí majú osobnú
zodpovednosť za svoj život. Vedome alebo podvedome si vyberáte a zameriavate
svoje myšlienky na dosiahnutie vašich cieľov. Ak sa vám niečo nepodarí, pozriete
sa spätne a prehodnotíte svoje rozhodnutia, prístup a konanie. Hľadáte príčiny
hlavne v sebe a v svojich voľbách a následne sa sústredíte na riešenia.
Neodkláňate sa od svojich cieľov, aj keď sa vám niečo nepodarilo. Vždy
prehodnotíte, prípadne zvolíte novú cestu, ale vytrvalo kráčate za svojimi snami.
Nemeníte ľudí naokolo, neobviňujete okolnosti, ale meníte to, ako myslíte,
respektíve sa poučíte z toho, ako ste v minulosti mysleli.
Ak väčšina vašich odpovedí bola nie, tak dobrá správa je, že to neznamená, že ste
neschopný či neúspešný. Neznamená to ani, že nemáte dostatok talentu alebo
schopností a taktiež si, rovnako ako prvá skupina ľudí, zaslúžite od života len to
najlepšie. Vaše odpovede len odzrkadľujú vašu nevedomosť o tom, že svojím
myslením a myšlienkami priamo ovplyvňujete vašu realitu. Znamená to iba to, že
ste ešte neprebrali za svoj život plnú zodpovednosť.
20
Prejavuje sa to častými výhovorkami na nepriaznivé podmienky, nešťastie či

smolu. Obviňujete iných ľudí za to, čo sa vám v živote deje a presúvate
zodpovednosť na iných. Častokrát používate vety ako: „Určite by som to urobil,
ale... . Nemal som šťastie, lepí sa mi smola na nohy. Rada by som to zmenila, ale
nemám možnosti. Načo sa snažiť, keď to aj tak regulárnym spôsobom nezískam.
Išiel by som tam, ale nemám ... .” Ak spoznávate tieto výroky a často ich aj
používate, výhovorky a obvinenia sú bežnou súčasťou vášho slovníka, tak ste plne
zodpovedný za to, kde sa práve teraz vo vašom živote nachádzate alebo
nenachádzate.
Či patríme do jednej alebo druhej skupiny, jedno máme všetci spoločné - žijeme to,
čo myslíme. Kvalita nášho života sa odvíja od miery, do akej si uvedomujeme vplyv
našich myšlienok na vývoj nášho života. Z toho vyplýva naša osobná
zodpovednosť za výber našich myšlienok. Ak si to neuvedomujeme a
nepochopíme našu zodpovednosť, tak nedostaneme od života to, čo skutočne
chceme.
Na začiatku všetkého je myšlienka
Každému nášmu kroku, činu, slovu predchádza myšlienka. Dnes by sme nemali
internet, keby na začiatku nebola myšlienka možnosti podeliť sa o informácie z
celého sveta. Neboli by veľké objavy, pokroky, výstup na Mesiac, keby nebolo
veľkých vízií a myšlienok. Jazdíme v autách preto, lebo niekto mal myšlienku a
nápad, ako sa presúvať z miesta na miesto rýchlejšie a pohodlnejšie. Než sa
rozhodneme dať sa ostrihať, najskôr na to pomyslíme. Skôr ako postavíme dom,
najprv musíme mať myšlienku, že ho chceme. Následne na to nájdeme architekta,
ktorý vďaka svojej kreatívnej myšlienke dá nášmu domu formu. Rozhodnutiu o
tom, čo budeme jesť, piť, hovoriť, konať, predchádza naša myšlienka.
Buď sme si tej myšlienky vedomí, alebo si ju vyberáme podvedome na základe,

takpovediac, programu z minulosti alebo z detstva. Myseľ neustále produkuje
množstvo myšlienok, ktoré sú kreatívne a nesú so sebou energiu. Skupina myšlienok
spúšťa tvorivý proces formovania našej reality. Naše myšlienky sú energia a sú
iskrou, z ktorej vzplanú naše emócie. Emócie uvádzajú do pohybu našu energiu, a
tak tvoríme. Na základe našich emócií sa rozhodujeme a robíme svoje ďalšie voľby o
tom, čo povieme, aké slová zvolíme. Od našich slov sa odvíjajú naše činy a konanie.
Naše konanie reprezentuje naše správanie. Postupne, ak sa určitým spôsobom
dlhodobo správame, ovplyvní to aj náš charakter.
Každá myšlienka má energiu a priťahuje viac myšlienok s tou istou energiou.

Spomínate si na deň, keď sa všetko kazilo akoby silou reťazovej reakcie? Mali ste
pocit, že to neviete zastaviť. Máme dokonca na to aj porekadlo: „Keď sa už niečo
kazí, tak sa kazí všetko”. Reťazová reakcia nepríjemných a negatívnych udalostí sa
začala vašou nepodporujúcou či negatívnou myšlienkou, ktorá svojou energiou pri
tiahla ďalšie podobné myšlienky. Vďaka vašej neustálej voľbe týchto myšlienok sa
ich sila zintenzívnila, až sa postupne formovala do slov, činov alebo začala
priťahovať okolnosti, udalosti, ktoré vibrovali tou istou energiou.
21
Myseľ môže byť náš najlepší priateľ alebo nepriateľ
Keďže naše myšlienky vibrujú energiou, je kľúčové vyberať si tie, ktoré sú nám
prospešné, inšpirujú nás a pomáhajú nám dostať sa tam, kam chceme. Ak tam nie
sme, iba si spomeňme spätne na svoje myšlienky a nájdeme priame prepojenie.
Snažíte sa už mesiac zhodiť 3 kilá, ale nedarí sa vám? Pravdepodobnou príčinou

vášho neúspechu sú práve nasledovné myšlienky, ktoré počas procesu chudnutia
máte: „Nemám pekné telo. Neznášam svoje telo. Ako sa môžem niekomu páčiť? Ja
nikdy neschudnem. Nechcem pribrať. Ak toto zjem, určite priberiem.”
Prípadne sa vám stalo, že ste skončili v nešťastnom vzťahu, partner vás uráža a
ponižuje, žijete v strachu, ale bojíte sa odísť. Je možné, že sú za tým dlhoročne
akumulované nepodporujúce myšlienky o vás samých, napríklad: „Nie som hodná
dobrých vecí. Kto by ma mal rád. Som hrozný, nikomu sa nemôžem páčiť“ a ďalšie.
To, čo myslíme, nielenže priťahujeme, ale vnímajú nás tak aj iní ľudia. Ľudia cítia
našu energiu, ktorú vyžarujeme. Je to, ako keby od nás prijali neviditeľný signál,
ktorý nesie energiu našej myšlienky, respektíve, veľa dlhodobo živených myšlienok.
Tak ako každá myšlienka, tak aj každé slovo nadväzujúce na túto myšlienku, nesie tú
istú energiu. Slová majú energiu a vyvolajú v nás určitú emóciu. Ak nechceme
pribrať, nepoužívajme slovo pribrať. Menej myslime na priberanie, lebo to slovo nesie
určitú energiu. Automaticky nám v mysli vytvára obrazy o tom, ako priberáme a
reflektuje sa to v našej realite.
Každá myseľ je jedinečná
Myseľ je ako náš zabudovaný interný počítač, ktorý má svoj program a na ňom
funguje. Tento program bol tvorený od nášho útleho detstva a funguje na princípoch,
ktoré sme „odsledovali” zo správania a konania našich rodičov, rodiny, prostredia a
komunity, v ktorej sme sa pohybovali. Naša myseľ bola od narodenia ako
nepopísaná kniha. Postupne sa riadky zapĺňali novým poznaním o tom, čo sa má a
nemá. Čo je dobré a zlé. Čo sa patrí a čo nepatrí. Naša výchova, názory a vyjadrenia
našich najbližších o svete sa podpísali do našej osobnej knihy. Vytrénovali a
naprogramovali našu myseľ tak, že nám je buď podporou, alebo limitáciou.
Program našej mysle je ako záložný systém alebo autopilot, ktorý sa aktivuje, len čo
začneme myslieť podvedome. Mnohí z nás žijú väčšinu svojho života podvedome, a
tak tento program preberá riadenie. Žiť podvedome znamená, neuvedomovať si, že
naše myšlienky tvoria našu realitu. Sme neustále v našej mysli, a nie mimo nej.
Neuvedomujeme si, že si vieme vybrať naše myšlienky, a tým ovplyvniť kvalitu nášho
života a to, ako sa cítime.
Rozdiel medzi úspešnými, šťastnými ľuďmi, ktorí žijú svoje sny alebo sú na ceste za
svojimi cieľmi, a medzi ľuďmi, ktorí sú nespokojní, neúspešní, frustrovaní, je sila ich
mysle. Úspešní ľudia si uvedomujú silu svojich myšlienok a pozorne si ich vyberajú a
22
trénujú svoju myseľ, aby ich podporovala pri dosahovaní cieľov. Ich myšlienky sú:
„Áno, dokážem to! Mám na to! Nevzdám sa! Nájdem riešenie! Som vďačný za
všetko, lebo sa z toho môžem učiť! Ak to dokázal on, dokážem to aj ja!” Každá
myšlienka úspešného človeka smeruje k jeho cieľu, motivuje a inšpiruje ho. Verí sám
v seba a svoje schopnosti a v to, že možnosti a riešenia sa vždy nájdu, ak ich
hľadáme.
Nespokojní a menej úspešní ľudia žijú väčšinu času podvedome. Nevedia, akú
silu majú ich myšlienky a fungujú na sabotujúcich programoch mysle z minulosti.
A vo väčšine majú myšlienky tohto typu: „Nedokážem to! Nezaslúžim si! Som
jeden z milióna! Prečo by si mali vybrať mňa? Som neschopná! Nedá sa to!
Nebola to moja chyba. Za to môžu systém a spoločnosť! Keby som mal také isté
podmienky, tiež do dokážem!” Skoro každá myšlienka im podráža nohy, sabotuje
ich snahu, podkopáva odvahu a namiesto riešení hľadá výhovorky.
Tak ako je možné každý program v počítači prestaviť a aktualizovať, tak je možné
nastaviť aj našu myseľ, aby nás podporovala a pomáhala nám dostať od života, čo
chceme. Ale proces trénovania našej mysle, v porovnaní s preinštalovaním programu
v počítači, trvá oveľa dlhšie. Zo začiatku si vyžaduje neustálu pozornosť. Avšak
energia, ktorú do toho vložíme, sa nám neskôr viacnásobne vráti vo forme
šťastnejšieho, lepšieho a plnohodnotného života, ktorého súčasťou budú úspech a
osobné naplnenie.
Pred tromi rokmi som nemala ani potuchy, že to, ako myslím, môže spôsobiť veľkú
zmenu v mojom živote a v mojej realite. Nevedela som, že mám na výber.
Odpoveďou na otázku, ako docielime zmenu, ako budeme šťastnejší, sú naše
myšlienky.
Za posledné tri roky sa môj život neskutočne pozitívne zmenil. Odcestovala som do
zahraničia, ako som vždy túžila. Zistila som, čomu sa chcem v živote venovať. Našla
som lásku. Spoznala som úžasných ľudí a našla si nových priateľov. Začala som mať
rada svoje telo a schudla som viac ako 10 kíl. Po určitom čase som sa osamostatnila
a vydala na začiatočnícku podnikateľskú dráhu. Začala som písať. A omnoho viac
malých či veľkých, krásnych zmien. A aj omnoho viac výziev a zákrut. Všetko sa to
spustilo, keď som začala inak myslieť a otvorila som myseľ novým perspektívam.
Nie každý máme to šťastie, že z výchovy našich rodičov a pod vplyvom prostredia
dostaneme úžasnú výbavu v podobe podporujúcej mysle. Nie každý počúvame od
malička chvály, dostávame podporu a porozumenie od svojho okolia. Veľa z nás sa
stretlo s podceňovaním, nedôverou, ktoré podnietili rastúci pocit nedostatočnosti. Aj
keď každý máme inú východiskovú situáciu, máme tie isté nástroje, ako zmeniť svoju
budúcnosť. A tým nástrojom sú naše myšlienky. Dobre si vyberte, ktoré myšlienky
budete v sebe živiť a podporovať a ktoré z nich negatívne nahradíte podporujúcimi.
Myslime na to, čo chceme, nie na to, čo nechceme
23
Dlho som si nevedela vysvetliť, prečo aj napriek tomu, že sa sústreďujem na dobré a

podporujúce myšlienky, sa mi stále dejú negatívne udalosti. Dostávala som viac toho,
čo som si neželala. Poznáte to, keď si niečo veľmi, veľmi želáme, a aj napriek tomu
sa to nenaplní? Zistila som však, že to neznamená, že kreatívny proces nefunguje.
Naplní sa to, na čo sme najviac mysleli a čomu sme venovali najviac energie.
Strach je ako magnet, priťahuje všetko s tými istými vibráciami a my začneme tvoriť
myšlienky typu: „Čo ak sa to nestane? Čo keď to nevyjde? Čo ak zlyhám? Čo ak
niekomu ublížim? Čo ak sa zraním?” A aj napriek tomu, že si niečo intenzívne
želáme, ak sa väčšina myšlienok týka toho, ako sa to nestane, tak sa to stane
realitou.
Vtedy zohráva dôležitú úlohu predstavivosť, s čím by súhlasil aj sám Albert Einstein,
ktorý tvrdil: „Predstavivosť je dôležitejšia ako vedomosti. Vedomosti sú limitované
tým, čo teraz vieme, ale predstavivosť zahŕňa celý svet, všetko, čo tam bude.“ A
preto, ak chceme vo svojom živote vytvoriť niečo, čo sa nám zdá, možno na základe
súčasnej situácie a skúseností z minulosti, nemožné, musíme si to najskôr vedieť
predstaviť. Tvoriť čo najviac myšlienok o želanom výsledku. Čím viac týchto
myšlienok vytvoríme, podporíme ich slovami a činmi, tým skôr sa zhmotnia a stanú
sa súčasťou našej reality.
V jednom a tom istom momente sa nedá myslieť na dve rôzne myšlienky, ale
priebežne sa dá myslieť na jednu viac ako na druhú. Chcieť niečo neznamená vždy
venovať tomu viac myšlienok, ako tomu, čo nechceme. Negovanie nemá, bohužiaľ,
vplyv na náš želaný výsledok. Preto vždy myslime na to, čo si želáme, nie na to, čo
nechceme. A to úplne doslova. Najsilnejšia myšlienka alebo pozitívna afirmácia je:
„Ja som ...” alebo „Ja mám ... .” Slová: „Ja chcem niečo”, vám prinesú skôr len to
„chcenie”, a nie želaný výsledok. Myšlienky sú energia. Slová sú energia. Voľte ich s
rozvahou a cielene.
Pozrime sa na nasledovný príklad. Ak vám poviem: „Nepredstavujte si ružového

slona”. Čo si predstavíte? Predsa ružového slona. Je nepodstatné, že som vám
povedala nepredstavujte si ho. Vaša myseľ prijala túto správu ako: „Predstavujem
si ružového slona.” Tak funguje naša myseľ, ihneď tvorí obrazy. Ak si budete
neustále hovoriť „nechcem ochorieť”, vaša myseľ to prijíma ako „chcem ochorieť.”
Kľúčové slovo je choroba a jeho energia sa premietne do obrazu o chorobe a
fyzicky sa transformuje v našom tele. Samozrejme, na spustenie choroby či
nádchy nestačí jedna takáto myšlienka, ale viacero tých istých, neustále sa
opakujúcich myšlienok. Ich energia a sila sa tým zintenzívňuje, a tak sa
zhmotňuje.
Naša myseľ sa stane naším najlepším priateľom, ak si budeme vyberať podporujúce,

inšpirujúce, motivujúce a láskavé myšlienky.
A preto radšej zvoľme nasledovné myšlienky: „Som chudá. Každý deň strácam
kilá. Som zdravý. Môj zdravotný stav sa deň čo deň zlepšuje. Chcem krásny
slnečný deň. Zaslúžim si iba to najlepšie. Chcem robiť v reklame. Povýšia ma.”
24
Keď tvoríme myšlienku, hneď si ju aj vizualizujme. A ak si v určitom momente

uvedomíme, že sme práve mysleli na nepodporujúcu myšlienku, ktorá nesie
neželaný výsledok, tak sa jednoducho zastavme a myslime o tej konkrétnej
situácii, človeku alebo výsledku inak. Každú myšlienku vieme pretvoriť alebo ju
nahradiť novou myšlienkou.
Prečo to nevyužíva každý?
Ak je to také jednoduché, prečo každý nežije úspešný, šťastný a spokojný život?

Jednou z odpovedí na túto otázku by bola nevedomosť o tom, že máme túto
kreatívnu silu a osobnú zodpovednosť. Druhá odpoveď by bola, vôbec to nie je
jednoduché. Tretia odpoveď je, že netvoríme len individuálne, ale aj kolektívne. A
štvrtá odpoveď by bola, že každý máme svoj osobný príbeh, ktorý sme prišli
naplniť.
Ak si niečo neuvedomujeme, teda nevieme o tom, a preto nie sme schopní to

ani zmeniť či využiť vo svoj prospech. Ak sme boli zvyknutí 30 rokov myslieť
určitým spôsobom, fungovali sme podľa určitého programu mysle, nepocítime
zmenu z noci na deň. Ale práca s našimi myšlienkami a emóciami,
prehlbovanie uvedomenia tvorivosti mysle a aktualizácia nášho osobného
programu bude dlhodobejší proces.
Taktiež som sa veľakrát pýtala na to, ak ja dokážem svojimi myšlienkami ovplyvniť

svoju realitu, tak ako je možné, že je na svete toľko utrpenia. Chorí či hladujúci ľudia,
vojny a ďalšie. Kto by si predsa všetko toto utrpenie vybral?
Tvoríme individuálne, ale aj kolektívne. Každý z nás tvorí na úrovni individuálnej,

teda svojimi myšlienkami, čím tvoríme a ovplyvňujeme našu vlastnú realitu a
skúsenosť. A na vyššej úrovni tvoríme aj kolektívne. Naše myšlienky sa spoja s
tými istými myšlienkami alebo myšlienkami s rovnakou vibráciou energie všetkých
ostatných ľudí. Našimi myšlienkami vytvárame kolektívne prostredie pre nás
všetkých. Kolektívne vytvárame našu budúcnosť, prostredie a spoločnosť pre
ďalších ľudí. Ak sa dieťa narodí už nakazené vírusom HIV, ťažko si to mohlo samo
vybrať. Nedokáže si uvedomovať tvorivý proces, ale narodilo sa do prostredia,
ktoré je výsledkom myšlienok spoločnosti a kolektívneho tvorenia.
Čím viac ľudí myslí na to isté, tým skôr sa to stáva realitou. A to platí aj v
pozitívnom smere. Ak chceme niečo dosiahnuť a máme pri sebe veľa ľudí, ktorí
nás podporujú, myslia na to, čo chceme a veria, že to aj dosiahneme, tak nám to
pomáhajú docieliť. Je to kolektívne tvorenie.
A nakoniec sa nám dejú aj udalosti, ktoré sme nevytvorili našou mysľou, ale zasiahli
náš život. Sú to udalosti, ktoré si zvolila naša duša ešte predtým, než sme sa narodili
alebo počas priebehu nášho života. Veľakrát nás to šokuje, prekvapí či zaskočí.
Nevieme si vysvetliť dôvod, prečo sa to alebo ono udialo, ale iba čas nám pomôže
pochopiť to. S odstupom a spätne dokážeme vidieť všetky súvislosti. Myseľ nám aj v
25
tomto procese akceptácie môže viac pomáhať, ak si vyberieme podporujúce

myšlienky, ktoré v nás aktivujú pozitívne emócie.
Zmena pre všetkých sa začína nami
Akákoľvek zmena v našom živote alebo v prostredí okolo nás sa začína v nás. Je to
naša myšlienka, potom slovo a následné činy, ktoré vytvárajú našu realitu. Ak
chceme niečo zmeniť, musíme začať sami v sebe. Musíme si začať uvedomovať to,
ako rozmýšľame, aké myšlienky tvoríme. Je nutné zvážiť, či sú nám tieto myšlienky
prospešné a posúvajú nás bližšie k nášmu cieľu. Vyberajme si starostlivo svoje
myšlienky. Zvoľme podporujúce slová a na základe toho konajme. Nikto iný nie je
zodpovedný za náš život, iba my. Zmena nastane len vtedy, ak si uvedomíme svoju
osobnú zodpovednosť a silu nášho kreatívneho procesu myslenia.
Každý z nás je dôležitý. Je iba výhovorkou myslieť si, že ja sám nič nezmôžem. Nie
vždy vieme fyzicky podporiť pozitívnu zmenu, ktorú by sme v našom svete chceli
vidieť. Niekedy je to len otázka toho, ako veľmi chceme nájsť spôsob, ako pomôcť.
Myslieť však dokáže každý z nás a tým prispieť ku kolektívnemu tvorivému procesu a
vývoju ľudstva.
CVIČENIE:
Ako využiť váš tvorivý proces pri dosahovaní cieľov
1. Vyberte si svoj vytúžený cieľ
Svoj cieľ preformulujte podľa nasledovných kritérií:

• cieľ musí byť merateľný
• časovo obmedzený
• napísaný na papieri
• musí vás nadchnúť a byť pre vás výzvou, ale musíte aj veriť,
• že ho dokážete dosiahnuť
• a je dostatočne konkrétny
Uvediem niekoľko príkladov na rozdiel medzi želaním a cieľom:
Želanie: Chcem schudnúť.

Cieľ: 30. novembra 2011 budem mať na váhe 65 kilo.
Želanie: Chcem vlastniť pekný byt.

Cieľ: 31. decembra 2011 budem vlastniť 120m2 - byt v Ružinove, v Bratislave.
Želanie: Chcem mať lepšie vzťahy so svojimi priateľmi.

Cieľ: Do 20. januára 2011 pozvem 5 svojich najbližších priateľov na kávu, obed alebo
na drink a poviem im, ako si ich vážim a mám rád.
Prečo tieto kritéria fungujú? Naša myseľ najlepšie reaguje na jasné zadanie a jasné
pokyny. Vie presne, na čom má pracovať a nie je z toho zmätená. Jasný cieľ s
26
časovým obmedzením zadáva našej mysli presnú požiadavku, čo nám má pomôcť

dosiahnuť. Keď cieľ napíšete na papier, tým len priťahujete ďalšie myšlienky
podporujúce váš cieľ a pridávate do procesu kreatívnej tvorby aj slová. Napísané
slová sú určitým prehlásením a záväzkom. Taktiež je dôležité, že vnútorne ste
presvedčení, že stanovený cieľ ste schopní dosiahnuť a je pre vás zároveň výzvou a
vie vás aj dostatočne nadchnúť.
2. Výber pozitívnych myšlienok a afirmácií
Keď máte jasne stanovený cieľ, buďte vyberaví a pozorní na to, aké myšlienky
myslíte. Nezabudnite, že svoje myšlienky vždy môžete jednoducho pretvoriť a vybrať
si podporujúce. Ak je váš cieľ schudnúť, keď stojíte pred zrkadlom, obliekate sa
alebo jete, tak používajte pozitívne afirmácie ako: „Každý deň chudnem. Mám rada
svoje telo. Som dočasne oblá. Toto jedlo je úžasné, chutí mi. Ešte to možno nie je
ono, ale každý deň vyzerám lepšie a lepšie. Som hrdá, čo som so sebou dokázala
urobiť.”
Pozitívne afirmácie vám pomôžu nasmerovať myšlienky podporujúcim smerom.

Môžete si ich napísať na malé papieriky a nalepiť na miesta, ktoré sú pre vás
viditeľné, ako chladnička, počítačová obrazovka, zrkadlo v kúpeľni, váš diár
a podobne.
3. Vizualizácia
Predstavujte a vizualizujte si svoj želaný výsledok. Vizualizujte si, ako to prebehne,

kde to bude, kto tam bude, čo sa bude diať, aká tam bude vôňa, čo budete mať
oblečené a podobne. 10 až 15 minút vizualizujte to, čo chcete, aby sa stalo. Zavrite
oči, nájdite si tiché miesto. Prípadne môžete využiť čas v mestskej doprave, kým
cestujete do práce alebo z práce. Keď čakáte u zubára, vizualizujte svoj želaný
výsledok. Čím viac energie do toho vložíte, tým sa to skôr stane. Predstavujte si, že
ste herec vo filme a nachádzate sa presne v momente, keď sa váš cieľ naplní. Vžite
sa do toho, ako sa vtedy budete cítiť, aké budú vaše emócie a prežívajte ich tu a
teraz, akoby sa práve diali. Vytvorte si vo svojej mysli film a prehrávajte si ho. Vložte
do toho, čo najviac skutočnosti a prežívajte všetky emócie spojené s tým momentom.
Zapojte aj svoje zmysly, dotyk, vône a ďalšie. Vždy vizualizujte svoj želaný výsledok.
4. Pravidelnosť a rituál
Pravidelnosť a vytrvalosť sú kľúčom k úspechu. Vytvorte si svoj pozitívne zameraný

rituál na želaný výsledok, ktorý vám pomôže dodržať pravidelnosť vo vizualizovaní a
myslení. Môže to byť každodenná päťminútová vizualizácia pred raňajkami, na ktorú
si vopred nastavíte špeciálnu pripomienku na mobile. Pridajte fyzickú aktivitu, ktorou
podporíte vašu snahu a túžbu dosiahnuť cieľ tým, že ju budete vykonávať pravidelne
dovtedy, kým nedosiahnete cieľ. Dokazujete tým, ako veľmi to chcete. Zjednocujete
silnú energiu, ktorá sa zameriava na váš cieľ. Napríklad, behajte každý deň 30 minút,
dokým si nenašetríte na nové auto. Nevypite ani pohár alkoholu, kým nezískate
vysnívanú ponuku. Nejedzte obľúbenú čokoládu, dokiaľ neschudnete 5 kíl. Počula
som dokonca o žene, ktorá potrebovala získať peniaze na opravu domu a povedala,
27
že nevypne televízor, kým tie peniaze nezoženie. Zapnutý televízor jej každý deň
pripomínal stanovený cieľ.
5. Duša k nám hovorí cez pocity
Neustále prežívame množstvo pocitov a emócií, ktorými vyjadrujeme, čo sa v nás a

našej mysli odohráva. Prežívame pocity šťastia, radosti, nadšenia, spokojnosti či
úspechu. Ale aj pocity samoty, beznádeje, zlyhania alebo viny. Veľakrát práve toto
pestré spektrum emócií a pocitov je pre nás výzvou - ako ich zvládnuť, ktorým
načúvať a nasledovať ich, ako sa rozhodovať. Každý deň sa snažíme robiť tie
najlepšie voľby, ale nie vždy si s tým vieme dať rady. Hlavne vtedy, ak nás naraz
zavalia všetky možné emócie a pocity.
Z toho labyrintu nájdeme najlepšie cestu von, ak najskôr pochopíme, kto sme a ako
fungujeme. Veľakrát si myslíme, že sme to, čo vidíme. Keď sa pozrieme do zrkadla,
vidíme našu tvár, vlasy, ruky a nohy. Z toho by sme mohli urobiť záver, že sme naše
telo. Ak by to bola doslovne pravda, tak by sme boli iba niečo ako prázdne chodiace
skafandre bez cieľa a osobného naplnenia. Verím v to, že každý z nás niekde vo
svojom vnútri tuší, že to tak nie je. Sme viac, ako to, čo dokážeme vidieť. Nedávno
som čítala výrok, ktorý to vystihuje: „Telo je ako oblek, ktorý raz vyzlečieme, ale to,
čo je pod ním, zostáva navždy.”
Naše telo je vzácny prostriedok, ktorým doslova na vlastnej koži cítime, skúšame a
prežívame realitu. Naše telo by bez našej mysle nemalo opodstatnenie. Myseľ je náš
nástroj, povedzme interný počítač, ktorým rozpoznávame, chápeme a tvoríme našu
realitu. To, kým skutočne sme, je však naša duša. Pozná účel a poslanie, kvôli
ktorým sme sem prišli žiť. Reprezentuje naše skutočne Ja. Iniciovala našu existenciu.
Bez nášho tela a mysle by sme však neboli v tejto realite kompletní. Nevedeli by sme
pochopiť a fyzicky všetko prežiť. A preto sme duša, myseľ a telo v jednom. Ak si to
uvedomíme a nájdeme cestu, ako by tieto všetky elementy spolu v harmónii
fungovali a spolupracovali, nájdeme kľúč k šťastnému, zdravému a úspešnému
životu.
Pocity a emócie nie sú to isté
Emócie sú aktivované našimi myšlienkami, prípadne sú reakciou na naše pocity.

Veľakrát zotrvávame v domnienke, že nevieme ovládať naše emócie. Opak je však
pravdou. Ak si uvedomujeme naše myšlienky a pocity, dokážeme naše emócie
zvládnuť a usmerňovať. Ak by to tak nebolo, boli by sme iba otrokmi našich emócií.
Skutočnosť je však taká, že niektorí ľudia žijú svoj život ako emocionálni otroci.
Nevedia si pomôcť a dostať sa zo začarovaného kruhu negatívnych emócií. Trápia
sa, sú nešťastní, frustrovaní alebo ich zožiera pocit viny. A myslia si, že nemajú na
výber.
28
Pocit predstavuje to, o čom intuitívne vieme, že je pravda. Buď túto pravdu
prijmeme, alebo odmietneme. Naše emócie sú to, čo urobíme s tým, čo intuitívne
vieme. Emócia má tvorivú silu, lebo hýbe energiou, ale nemusí mať nič spoločné
so skutočnou pravdou. Pocity môžeme vyjadriť prostredníctvom našich emócií,
ktorými uvádzame energiu do pohybu, a tak tvoríme našu realitu. Väčšinou nám
práve naše emócie spôsobia zmätok. Častokrát si neuvedomujeme, že je iba
našou voľbou, či a do akej miery necháme určitej emócii priechod alebo nie.
Príkladom by mohla byť láska. Môžeme vedieť, že niekoho ľúbime, ale

nemusíme s tým vôbec nič urobiť. Je to naša voľba, že sa rozhodneme spustiť
emócie s tým spojené. Taktiež môžeme o niekom vedieť, že ho nemáme radi, ale
závisí od nás, čo s tým urobíme. Nemusíme na to vôbec reagovať.
Ak nás niekto urazí, prípadne je k nám drzý, nadobudneme pocit, že je to

nesprávne a nemal by sa ku nám tak správať. To, ako na to zareagujeme, aká
emócia sa v nás spustí, závisí iba od nás. Buď sa môžeme rozkričať, naspäť ho
uraziť, rozplakať sa, alebo sa usmiať a odísť. Prečo by inak niektorí ľudia
dokázali byť aj v tých najhorších a stresujúcich situáciách pokojní? Vedia totižto,
že si môžu vybrať, ako budú na svoje pocity či myšlienky reagovať. Svoje
emócie majú pod kontrolou. Uvedomujú si totiž, že ich emócia nesie energiu a
následne ovplyvňuje ich kvalitu života.
Nie je nič dobré alebo zlé na vyjadrovaní akýchkoľvek emócií. Nie je zdravé dusiť v
sebe emócie alebo si nahovárať, že neexistujú. Nechajme akúkoľvek emóciu nami
prejsť, ale nedržme ju v sebe, pokiaľ nás sabotuje a nepodporuje. Ak potrebujeme
dostať zo seba smútok alebo hnev, tak ho vyjadrime. Neživme ho však.
Čím viac si budeme uvedomovať svoje emócie a pocity, tým lepšie voľby budeme
robiť, následne primerane reagovať a určite dosiahneme lepší výsledok. Ľudia, ktorí
sa veľmi rýchlo nahnevajú, začnú kričať, spúšťajú emócie ako paniku či stres, sa
určite pri uvedených emóciách necítia dobre. Sú blokovaní a aj limitovaní svojou
energiou a taktiež im uberá z harmónie.
Načúvajme svojim pocitom a budeme vždy na správnej ceste
Veľakrát sa ocitneme v situácii, keď nevieme, čo urobiť, ako sa zachovať a ktorým

smerom sa vybrať. Bojíme sa, že sa zle rozhodneme, lebo myseľ nám radí niečo iné,
ako to, čo nám našepkáva naša duša. V bežnej hovorovej reči to nazývame
rozhodovanie srdcom
alebo hlavou.
Rozdiel medzi myšlienkami a pocitmi je v ich pridanej hodnote. Myšlienky sú

informácie, dáta. Pocity sú naším vnútorným kompasom. Sú napojené na naše túžby,
poslanie a sny. Myšlienky sú všetko, čo vieme na základe predošlej skúsenosti. A to
je rozdiel medzi logickým a intuitívnym zmýšľaním a následne rozhodovaním.
29
Pýtame sa sami seba, či je správne rozhodovať sa intuitívne, alebo sa máme držať

viac logiky. Ako si pomôcť cítiť sa lepšie a znovu nájsť cestu naspäť sám k sebe? Ak
chceme vedieť, čo je pre nás skutočné a pravdivé, venujme pozornosť tomu, aký
pocit je s tým spojený. Naše pocity nám indikujú, či sme na správnej ceste za našimi
cieľmi a poslaním, alebo sa im vzďaľujeme. Dobré pocity nám naznačujú správny
smer, ktorý nám bude prospešný a posunie nás ďalej k nášmu cieľu a poslaniu. Sme
tu predsa preto, aby sme sa dobre cítili a robili to, čo v nás vzbudzuje príjemné pocity
a šťastie. Na druhej strane nám zlý pocit indikuje, že to nie je najlepšia cesta, akou
treba ísť.
Nie je nič zlé na tom, rozhodovať sa logicky. Je to bezpečná voľba, ale aj limitujúca.
Môže nám priniesť krátkodobú pohodu a spokojnosť, ale dlhodobo nám nemusí
prospievať. Logicky rozmýšľame, keď sme v našej mysli. Naša myseľ zhromažďuje
myšlienky, takpovediac, dáta z našej minulosti a na ich základe nám ponúka
možnosti. Keďže naša myseľ nepozná cieľ, poslanie, za ktorým sme sem prišli,
automaticky nás ochraňuje a drží nás v komfortnej zóne, aby sme si náhodou
neublížili. Myseľ nevie, prečo sa nám v živote určitá situácia či zmena deje. Ponúka
nám riešenia založené na situáciách a myšlienkach z minulosti a to nás limituje.
Limituje nás tým, že myseľ nemá na náš život pohľad z väčšej perspektívy, ako ho
má naša duša.
Načúvajme tomu, po čom naša duša túži a tým urobíme tie najlepšie rozhodnutia pre
seba samých. Neal Donald Walsh, svetoznámy duchovný učiteľ, ponúka jasnú
pomôcku pri rozoznávaní hlasu našej duše: „Vždy tá najvyššia myšlienka,
najjasnejšie slovo a vznešený pocit je ten, ktorý pochádza z našej duše. Všetko, čo
je menej, je z iného zdroja.”
Pocity sú vnútorným kompasom každého
Všetci hľadáme šťastie a chceme sa mať lepšie. Túžime sa cítiť lepšie alebo si to
želáme pre iných ľudí. Naše intuitívne pocity sú nám kompasom na ceste za naším
šťastím a osobným naplnením. Pomáhajú nám urobiť správne rozhodnutie, ktoré je v
súlade s naším najvyšším dobrom.
Človek má veľakrát problém rozoznať svoje skutočné pocity od emócií alebo od

myšlienok. V čase osobných búrok, rozhodnutí nie je vždy ľahké vedieť identifikovať
a počuť ten skutočný vnútorný hlas našej duše. Emócie sa nám mýlia s pocitmi. Chce
to sebapoznanie, osobný tréning a hlavne veľa vnútorného ticha, aby sme ich vedeli
rozpoznať. Preto najskôr potrebujeme utíšiť svoje emócie. Odísť zo svojej mysle a
nájsť vnútorné ticho. Nie nadarmo sa hovorí, ráno je múdrejšie večera. Alebo riešme
situáciu s chladnou hlavou. Potom budeme lepšie vedieť identifikovať svoje pocity.
Naše emócie nás neprevalcujú a budeme si schopní vybrať pre nás to najlepšie na
základe pocitov. Intuitívne budeme cítiť, čo je pravda a riešenie bude zreteľné. Potom
je už otázne, či nás hlas v našej mysli dokáže odradiť od nasledovania srdca.
Nedávno som bola v situácii, keď som skutočne nevedela, ako sa mám rozhodnúť.
Miešali sa vo mne pocity a všetky emócie. Snažila som sa nájsť v sebe odpoveď, ako
30
ísť ďalej, čo urobiť. Neustále mi prichádzalo na myseľ, čo by možno v takej situácii

urobil niekto iný, ako by sa taká situácia mala riešiť. Počula som veľmi veľa
podobných príbehov a riešení hodiacich sa na moju situáciu. Ale stále som cítila, že
neviem, kde začať. A tak som sa najskôr rozhodla utíšiť svoju myseľ, zavrela som oči
a prešla si úplne každý variant a riešenie. Vybrala som si voľbu, pri ktorej som mala
najlepší, hrejivý pocit správnosti. Aj keď to z pohľadu iných nevyzeralo ako najlepšia
voľba, ani to nemuselo dávať zmysel. Mala som dobrý pocit, že to je smer, ktorým sa
mám vybrať. A iba s odstupom času sa mi potvrdilo, že to bolo správne rozhodnutie.
Vďaka tej voľbe sa aj ďalšie okolnosti vyvinuli pozitívne a pre moje vyššie dobro v
dlhodobom vývoji.
Na prvý pohľad sa to môže zdať komplikované a náročné sa v tom všetkom vyznať.

Vyžaduje si to veľa osobného tréningu, venovania pozornosti tomu, ako a prečo sa
tak alebo onak cítime. Až sa to rozoznávanie emócií či pocitov a ich načúvanie stane
pre nás jednoduchším a prirodzeným. Je to celoživotný proces, ktorý sprevádza
neustály osobný rast. Na začiatku si to skutočne vyžaduje viac energie a pozornosti,
ale zlepšenie kvality života, dosiahnuté sny a priania, šťastie a spokojnosť sú toho
hodné.
31
druhá časť
Láska
6. Láska je základ života
Sme každý iný, žijeme v inom meste alebo vyrastáme v inej kultúre, máme rôzne sny
a túžby. Jedno nás však všetkých spája. Hľadáme lásku. Chceme ju spoznať, cítiť,
prežiť a neustále ju mať vo svojom živote. Láska je totižto základ všetkého. Drží nás
pri živote. Túžime po láske v jej všetkých podobách - romantickej, súrodeneckej,
rodičovskej alebo priateľskej.
A nielenže lásku neustále hľadáme, ale chceme ju aj dávať. Nezáleží na tom, či sme
vysokí, malí, pekní, bohatí, vzdelaní, karierista, psičkár, manažér, dizajnérka či
tanečnica. Chceme byť obľúbení, uspieť, aby nás mal niekto rád. Túžime po ocenení,
lebo nám to dodáva pocit lásky. Láska je základom všetkého, čo nás v živote napĺňa
a robí šťastnými. Je to naša túžba - lásku skutočne spoznať a aj ju dávať. Ak je niečo
v tomto svete skutočné, tak je to určite láska.
Láska je najsilnejšia energia. Je to energia, z ktorej sme stvorení a pulzuje nami.

Všetky pocity a emócie, ktoré z nej pramenia, ako pochopenie, odpustenie, radosť,
vďačnosť, nadšenie, entuziazmus, rešpekt, sú silnejšie ako všetky negatívne emócie.
Ak ste prežili lásku, nadšenie, prejavili ste pochopenie, dali odpustenie, tak určite
poznáte silu lásky. Viete aj to, že láska nám vždy otvára ďalšie dvere k iným ľuďom a
k nášmu skutočnému Ja. Láska k iným, k sebe, robí náš individuálny alebo aj
kolektívny svet väčším, krajším a bohatším. Emócie, ktoré nevychádzajú z lásky, ako
strach, hnev, závisť, odsudzovanie, sú len ilúziou vo svete lásky.
Ak by ste sa vrátili naspäť do čias školských lavíc, spomenuli by ste si na vyučovacie

hodiny o láske? Rozprávali ste sa v škole alebo v rodinnom kruhu o tom, čo vlastne
láska je? Čo znamená mať rád a ako lásku prejaviť? Nespomínam si, že by aspoň
jedna hodina v škole bola venovaná láske. Niečomu tak fundamentálne dôležitému,
po čom každý z nás prahne. Najmä ak nedostatok a málo prejavu lásky, dokáže tak
radikálne ovplyvniť kvalitu nášho života.
Pravdou však je, že lásku každý pochopí, až keď ju sám naplno prežije. Lásku
chceme najskôr cítiť, nie o nej hovoriť. A keď ju máme, potom nevieme prestať o nej
rozprávať. Viac komunikácie alebo rozhovorov o láske by nám však pomohlo lepšie
sa pripraviť a pochopiť dôležitosť a význam lásky v našom živote. Zvážte sami, či by
naše vzťahy neboli zdravšie a krajšie, či by sme nemali viac radosti zo života, vedeli
sa otvoriť iným ľuďom a nebáli sa toľko zlyhania.
32
Láska je ako kyslík, potrebujeme ju, aby sme prežili
Láska nie je niečo, čo nám dáva druhý človek. Láska, ktorú cítime, nie je láska
nikoho iného, len naša. Nikto iný nám lásku nemôže zobrať, iba nám ju pomôže
objaviť. Ak mu to dovolíme, naše srdce sa naplno otvorí. Dôvodom utrpenia z
rozchodov je náš pocit, že s tým druhým človekom odchádza aj naša láska. Nie je to
však pravda. Zdroj lásky nie je v druhej osobe, ale v nás. My jej buď dovolíme prúdiť,
alebo ju blokujeme. Čím viac nami prúdi, tým viac jej do svojho života priťahujeme.
S láskou sa spájajú najkrajšie pocity, aké kedy môžeme cítiť. Dokáže však priniesť aj
najväčšie utrpenie. Naše chápanie lásky a následky utrpenia z nej môžu vo veľkej
miere ovplyvniť naše ďalšie smerovanie. A to nehovorím len o láske romantickej, aj
keď neexistuje bližšie spojenie dvoch ľudí ako v romantickom vzťahu. Dvaja ľudia,
ktorí sa delia spolu o svoje životy, pocity, každodenné starosti o krásne chvíle, bozky,
telá a o svoje duše.
Keď na vlastnej koži prežijeme skutočnú romantickú lásku, náš pohľad na svet sa
zmäkčí. Začneme si viac uvedomovať a viac oceňovať aj
ostatné lásky, ako rodičovskú, súrodeneckú alebo aj priateľskú. Všetky naše pocity
sa prehĺbia a zintenzívnia. Zažijeme úplne nové emócie, ktoré sme dovtedy
nepoznali.
Láska lieči všetko
Celá naša evolúcia spočíva a dýcha na základe energie lásky. Aj keď náš svet
odzrkadľuje veľa opačných emócií, láska je stále prítomná. Často sa nám však
ťaživými a negatívnymi emóciami podarí lásku zatieniť. Dnešný svet a všetko to,
povedzme, negatívne, čo sa v ňom deje, je iba prostým volaním po láske. Tam, kde
je láska, všetko kvitne. Kde chýba, všetko umiera. A to nielen obrazne, ale aj
doslovne. Príroda je toho dôkazom. Množstvo uskutočnených experimentov
preukázalo vplyv emócií na rastliny, ovocie, zeleninu alebo aj vodu. Ak každý deň
pristúpime k rastline a v spojitosti s ňou myslíme na lásku, bude oveľa zelenšia, bude
rýchlejšie rásť a kvitnúť. A funguje to aj naopak. Pozitívnu energiu chodíme čerpať do
prírody. Príroda, stromy, rastliny a zvieratá pulzujú láskou. Všetko, čo rastie, kvitne,
napreduje, rozvíja sa, je podporované láskou. Všetko, čo upadá, stagnuje, má
nedostatok lásky.
Vedeli ste, že tvary molekúl zmrazenej vody sa líšia tým, aké emócie vysielame do
vody v tekutom stave v pohári, keď ju držíme
v rukách? Molekuly vody reagujú radikálne inak na rozdielne emócie, ako je láska
alebo strach. Odzrkadlí sa to na molekulách zmrazenej vody. Naše telo obsahuje
približne 70% vody. Ak to zvážime, predstavme si, aký neželaný vplyv majú
negatívne emócie na naše zdravie. A na druhej strane môžu byť pozitívne emócie
nástrojom, ako sa liečiť.
33
Ak sme vážne chorí, tak práve láska nám bude kľúčovou oporou. Láska ako životný
prístup, ako prístup k svojmu telu či k iným ľuďom. Existuje množstvo skutočných
príbehov ľudí, ktorí sa vyliečili, napríklad z rakoviny. Začali sa mať radi, mali radi
iných ľudí, odpustili sebe a ostatným. Uzdravili sa, lebo odbúrali zo svojho života
všetky negatívne emócie. Vyrovnali sa s nimi a šírili okolo seba iba pozitívum a lásku.
A to isté platí aj o chudnutí, zažila som to sama na vlastnej koži. Schudneme až

vtedy, keď budeme mať svoje telo úprimne radi presne také, aké je, keď si obľúbime
každé svoje kilo navyše. S chuťou zjeme každé jedlo. Až keď sa úplne akceptujeme
a budeme sa mať radi takí, akí sme, až potom sa začneme meniť či liečiť.
Tak ako to funguje v prírode a v ľudskom tele, tak je to aj v našich vzťahoch. Naše
vzťahy upadajú a strácajú na kvalite, keď sa z nich vytráca láska, rešpekt,
pochopenie a radosť. Do vzťahu sa začnú vkrádať strach, hnev, žiarlivosť, nedôvera,
ohováranie či neprajnosť.
Dajme viac lásky do svojho biznisu a začne kvitnúť
Princíp lásky sa nevytráca ani z biznisu. Dlhodobo pôsobiace a najúspešnejšie

spoločnosti na trhu sú tie, ktoré tvoria produkty a služby s cieľom pomôcť a zlepšiť
kvalitu života svojich zákazníkov. K zákazníkom sa správajú s rešpektom, s láskou a
vážia si ich. Ľudia pre nich nie sú iba čísla. Jedna z mojich obľúbených autoriek,
Marianne Williamson tvrdí, ak každého zákazníka, ktorý vstúpi do nášho obchodu či
plánuje kúpiť náš produkt, privítame s láskou, prípadne mu lásku želáme nezávisle
od toho, či niečo kúpi alebo nekúpi, pocíti to. Ľudia cítia lásku, keď od niekoho prúdi.
Cítime, keď nás niekto má rád a váži si nás. Chce pre nás len to najlepšie a záleží
mu na nás. A to isté cítia aj naši zákazníci a podvedome sa k nám vrátia.
Zažila som to aj na vlastnej koži. Jeden deň som zastupovala kamarátku v jej malom
obchodíku s oblečením. Od malička bolo mojím snom predávať v obchode, aspoň na
jeden deň. Konečne som dostala skutočnú príležitosť.
Už od deviatej ráno, keď som otvorila obchod, som sa nemohla dočkať

zákazníkov. Doteraz si pamätám ten pocit nadšenia. Na každého som sa
usmievala, privítala ho, pýtala sa, či nepotrebuje pomoc alebo radu. A ja som im aj
skutočne chcela pomôcť. Celý deň ubehol veľmi rýchlo, obchodom prešlo
množstvo ľudí. A aj tí, ktorí prišli s kyslým výrazom na tvári, odišli s úsmevom.
Zostala som ešte aj po záverečnej sama s niektorými zákazníčkami, ktoré skúšali
posledné kusy oblečenia a potom som zavrela. O niekoľko dní som stretla svoju
kamarátku, ktorá mi ďakovala a povedala: „Kati, mnohí zákazníci sa na teba
pýtajú, kde si, či sa ešte vrátiš. Dokonca niektorí odmietajú kupovať, že kúpia iba
od teba. Čo si to s nimi urobila?” A ja som jej na to povedala: „Mala som ich
jednoducho rada, odkedy vošli do obchodu.”
34
Dajme druhým to, čo sami chceme mať
Ľudia, ktorí dostávajú najviac lásky, sú ľudia, ktorí ju aj najviac dávajú. Ak chceme
mať vo svojom živote viac lásky, dávajme jej viac, a to bez obmedzení či podmienok.
Všetko sa vráti ako bumerang, karma, zákon príťažlivosti alebo akokoľvek to
nazveme. Čo dáme druhým, akoby sme dávali sami sebe. Dávajme iba to najlepšie.
Podeľme sa o lásku
a všetky jej podoby - o radosť, šťastie, smiech, pochvalu, ohodnotenie, vďaku a
odpustenie. Buďme si vedomí toho, že strach a všetky jeho podoby, ako zlosť,
samota, trpkosť, závisť, žiarlivosť, neprajnosť a agresia sú len prejavom nedostatku
lásky. Zbavíme sa ich a zmiernime ich tak, že začneme myslieť s láskou.
Ak sa na niekoho veľmi hneváme, nevieme mu odpustiť, všetky tieto emócie nás

vnútorne ničia a ubližujú nám, nie tomu druhému. Ak chceme byť sami so sebou v
mieri, skúsme vždy nájsť pochopenie pre správanie toho druhého. Každý útok je
volaním po láske. Rozoznajme toho malého ustráchaného chlapca alebo uplakané
dievča v človeku, ktorý nám nejako ublížil. Namiesto hnevu, vyšlime k nemu lásku a
pochopenie. Robme to neustále. Všetko sa postupne zvrtne. Vzťahy sa vyliečia a
urovnajú. A my si doprajeme vnútorný mier a tým aj tomu druhému pomôžeme
vyliečiť jeho vlastné rany.
Vo všetkom, čo nás posúva dopredu, plní naše priania, robí nás šťastnými, pomáha
iným ľuďom, a tým aj nám samým, je prístup k životu s láskou k druhým, ku
všetkému okolo a ku sebe samým.
A preto:
• Majte sa radi najviac, ako viete, so všetkým, čo k vám patrí.

• Majte radi druhých, presne takých, akí sú.
• Majte radi všetko, čo je okolo vás, vážte si to, neničte to.
• Majte radi život, všetko čo prináša, dobré aj zlé, lebo jedinečný, tak ako ste aj
vy. Je to vaša jedinečná možnosť zažiť a hľadať vo všetkom lásku, nie utrpenie.
Láska je dar života. Šírte lásku. Podeľte sa o lásku. Doprajte ju aj iným,

ak ju chcete mať. A otvorte svoje srdce.
CVIČENIE:
Otestujte silu lásky
Už ste niekedy testovali lásku? Nuž teda, môžete zistiť, aký bude mať efekt, ako
zmení váš deň, prípadne aj vaše vzťahy s inými ľuďmi. Nehovorme iba o láske
romantickej, lebo láska je oveľa väčší pojem. Je to láska rodičovská, súrodenecká,
priateľská, láska k ľuďom, láska k prírode či k zvieratám, láska k svetu alebo aj láska
k sebe samému. Láska má množstvo podôb, pretkáva všetky možné vzťahy, ktoré v
živote máme, s ľuďmi či inými objektmi.
35
Skúste dnes otestovať princíp lásky. Je to v podstate veľmi jednoduché, keďže láska
je jednoduchá, slobodná a dostupná úplne každému. Len my ju veľakrát zabudneme
prejavovať, respektíve konať, hovoriť a myslieť, vychádzajúc z princípu lásky. A tak
skúste nasledovné, prejavte dnes lásku tak, ako ju možno prejavujete iba v niektoré
dni roka, pri vzácnych príležitostiach alebo výročiach. Urobte niečo viac nad rámec
vášho bežného dňa, bežnej komunikácie a urobte niekoho iného šťastným.
Jednoducho prejavte, čo k ľuďom, vám blízkym, cítite, čo si na nich vážite, čo na nich
považujete za výnimočné, čo sa vám na nich páči alebo čo na nich obdivujete.
Povedzte to priamo, napíšte esemesku, napíšte email, zavolajte alebo pozvite
svojich najbližších na kávu. Objímte ich, povedzte im, akí sú pre vás dôležití. Urobte
to úprimne a zo srdca, s myšlienkou prejaviť tomu druhému to, čo je na ňom krásne a
čo na ňom ľúbite. Urobte to úplne nezištne, bez akýchkoľvek očakávaní, lebo chcete,
cítite to tak a možno ste to dlho nepovedali. Iba to
„dajte“ bez toho, aby ste čakali niečo naspäť.
• „Dnes som ti chcela povedať, že si ťa nesmierne vážim pre tvoju úprimnosť

a vždy veselú náladu. Som rada, že si v mojom živote, ďakujem!”
• „Ľúbim ťa preto, kto si.”
• „Mami, si pre mňa jeden z najdôležitejších ľudí v živote. Tvoja podpora,

pochopenie a láska napĺňajú radosťou každý môj deň!”
A pozorujte, čo sa bude s vami diať, čo sa bude diať vo vašom okolí. Ako to zmení
vaše vibrácie a vašu náladu.
Otestujte silu lásku, ale nielen na ľuďoch vášmu srdcu blízkych, ale aj na bežných a
neznámych či iba málo známych. Ak ste s niekým vo výťahu a niečo sa vám na tom
človeku skutočne páči, povedzte mu to. Ani si neviete predstaviť, ako tomu človeku
vylepšíte deň, keď v sebe prekonáte zábrany či hanblivosť a uprednostníte pravdu -
a je to tak jednoduché. Zažila som to raz, keď som bola na jednej konferencii. Prišla
za mnou žena, priamo sa mi pozrela do očí a povedala: „Ste krásna” a odišla.
Doteraz na to spomínam s úsmevom na tvári.
Láska sa dá prejaviť nielen slovami, ale aj gestami, gestikuláciou či činmi. Usmievajte

sa viac na ľudí, poďakujte sa, pochváľte dobrý produkt či skvelé služby, pomôžte
menej zdatným, poskytnite podporu a pochopenie.
A teraz tá najnáročnejšia skúška. Prejavte lásku, odpustenie či pochopenie ľuďom,

ktorých nemáte radi, ktorí vás hnevajú, či ste s nimi pohádaní. A najdôležitejšie je,
urobiť to úprimne, nerobte to s očakávaním, že sa vám za to poďakujú, či sa vám
ospravedlnia, alebo to pochopia, lebo to nie je kľúčové. Dajte druhým to, čo by ste
sami chceli mať. Nečakajte, aspoň dnes nie, že za vami niekto príde a ospravedlní sa
alebo urobí prvý krok. Zbavte sa toho balvanu, ktorý v sebe nosíte. Skúste na tom
druhom nájsť aspoň niečo dobré. Nájdite jeho či jej svetlý moment alebo spomienku
a oceňte to, či už oslovením, esemeskou, emailom, alebo len intenzívnou
36
myšlienkou. Aspoň jeden deň myslite o nich iba v dobrom, vybavujte si iba dobré
spomienky a želajte im to, čo želáte sami sebe.
Láska má množstvo prejavov, niekedy úplne malé drobnosti môžu pre niekoho iného
znamenať veľkú udalosť či prínos. Dnes nemyslite na seba, na to, čo vám dávajú
druhí, ale myslite na to, ako vy môžete dať druhým lásku a som si istá, že sami
pocítite jej príval.
7. Každý útok je volaním po láske
Naše myšlienky, slová a konanie sú buď motivované strachom, alebo láskou. A

to v každom prípade, či sa to týka nás samých, alebo iných ľudí či vecí. Láska
znamená odvahu. Strach je nedostatok lásky - k sebe, k iným ľuďom, okoliu a
životu. V konečnom dôsledku je to vždy iba o láske. Ak cítime jej nedostatok,
útočíme, a tým po láske voláme.
Každý deň niekoho vidíme, kto volá po láske. Stretávame sa s nepríjemnými

zákazníkmi, s ľuďmi na ulici alebo kolegami v práci. Tvária sa kyslo, sú
nepríjemní, neslušní či dokonca drzí. Snažíme sa im pokojne niečo vysvetliť, ale
oni nás len osočujú. Je oveľa ľahšie dávať lásku prívetivým a milým ľuďom. Ale
ako sa správať k ľuďom, ktorí na nás útočia? Pamätajme si, že každý, kto na
nás útočí, sa len bráni. Bráni sa, lebo sa bojí odmietnutia, nedostatku lásky,
ktorý už pociťuje. Dominantná emócia u týchto ľudí je strach, a nie láska.
Nahnevaný zákazník, ktorý vkročí do obchodu. Podráždený kolega, ktorý sa na

vás oborí. Vodič v aute, ktorý na vás neustále trúbi. Drzý človek v mestskej
doprave. Títo ľudia sú pravdepodobne veľmi nešťastní. Prípadne žijú už veľmi
dlho v strachu. Možno mali len zlý deň alebo stratili životného partnera, či
strechu nad hlavou. Možno prišli o všetky úspory a boja sa, ako to všetko
prežijú. Keďže si neuvedomujú svoju sústredenosť na strach, ich prvá reakcia
môže byť práve útok a arogancia.
Naša reakcia na túto situáciu je výsledkom toho, ako máme pod kontrolou naše
emócie. A či cítime lásku a ju aj vysielame. Ak budeme reagovať, zachováme sa
podobne ako ten druhý človek. Ak budeme tvoriť, môžeme si vybrať, ako
zareagujeme. Emócie sa veľmi ľahko prenášajú z jedného človeka na druhého.
Hlavne, keď si neuvedomujeme, že nemusíme iba reagovať.
Skúsme sa zamyslieť aspoň na chvíľu nad tým, prečo ten človek tak reaguje.
Čoho sa v skutočnosti bojí, čo ho trápi? Namiesto reakcie na jeho emócie sa ho
opýtajme, či mu vieme pomôcť, alebo poradiť. Možno ho aj zaskočíme, lebo
nebude očakávať takýto prístup. Keďže je nešťastný, podvedome to chce
vyvolať aj v nás. Jedine láskou a láskavým prístupom zastavíme túto reťazovú
reakciu. Ten druhý prekvapivo odloží svoje zbrane, konečne sa uvoľní a
prestane sa brániť. A my namiesto odmietnutia, nakoniec aj pomôžeme.
37
Nie je ľahké prekonať samých seba, svoje ego a nebrať všetko osobne. Skúsiť sa
zamyslieť nad tým, ako tomu druhému pomôcť. Niekedy môže byť najlepšou
pomocou nič nehovoriť, iba prejaviť pochopenie a nebrať to osobne. A to tak, že sa
prizrieme hlbšie, ako len na jeho emócie, a to priamo do jeho srdca. A ak sa lepšie
pozrieme, uvidíme len ustráchaného malého chlapca alebo dievča, ktorí sa boja o
svoje prežitie, o lásku, vzťah alebo o prácu. Antoine de Saint-Exupéry to vystihol
slovami: „Iba srdcom vidíme naozaj dobre. To podstatné zostáva pre oči neviditeľné.“
Každú obranu rozbije jedine láska
Ocitla som sa v situácii, keď sa môj blízky človek na rodinnom stretnutí nezachoval
najlepšie. Bol arogantný a veľmi ignorantský. Moja najbližšia rodina bola tým dosť
sklamaná a sme sa kvôli tomu nepríjemne cítili. Pri jednom rozhovore sme mu
povedali náš názor, že to vôbec nebolo od neho pekné a priateľské. A poprosili sme
ho, aby sa nabudúce správal úctivejšie. Ako sme vyjadrovali náš názor, so zámerom
úprimne poradiť, on sa len viac a viac hneval a uzatváral. Nedal si povedať ani slovo.
Jeho reakcia bola, že mu je to jedno a nezáleží mu na tom. Zaujal pozíciu
ignorovania, čo nás ostatných ranilo. Mali sme pocit, že mu na nás nezáleží. V tom
momente rozhovoru som mala chuť mu povedať, že je čistý ignorant a takýmto
spôsobom od seba odoženie dobrých ľudí. Neurobila som to, zastavila som sa na
začiatku vety. Spomenula som si na to, že každý útok je volaním po láske. A tak som
sa rozhodla urobiť niečo iné a nereagovať.
Moju ruku som položila na jeho, pozrela som sa na neho a povedala som mu čo
najjemnejšie, ako som vedela: „Myslím, že neexistujú iní ľudia, ktorí ťa majú viac radi
ako my. Nikomu na tebe tak nezáleží ako nám. Chceme ti iba povedať, že chápeme,
prečo si sa tak choval. Máme ťa radi, ale takéto správanie ti nepomáha. Ubližuješ iba
sám sebe a aj iným.” A vtedy sa niečo stalo. Uvoľnil sa. Vzdal sa boja a svojho
brnenia. Akoby mu moje potvrdenie, že ho máme radi vyrazilo zbrane z rúk. Zrazu
tak nejako zjemnel, aj keď by to určite nepriznal. A na chvíľu nás skutočne počúval.
Povedali sme, čo sme chceli a viac sme sa k tomu nevrátili. Na ďalšom rodinnom
stretnutí sa choval úplne inak, bol ako vymenený.
Každú obranu, ktorú máme, rozbije jedine láska a láskavé slovo. A hlavne v
rodine, kde sa to niekedy berie ako samozrejmosť, je dôležité člena rodiny uistiť,
že ho ľúbime, nech sa deje, čo sa deje, hovoriť to a prejavovať čo najčastejšie.
Uvedomila som si, že láska sa znásobí a vráti sa naspäť, keď venujeme niekomu
pochopenie a lásku, namiesto osočovania a odmietnutia. Láska je jediným liekom
na všetko.
Skúsme vidieť naším srdcom. Podajme druhým pomocnú ruku namiesto odsúdenia a
odmietnutia. Snažme sa pozrieť na svet ich očami, nesúďme ich bez toho, aby sme
sa neopýtali. Všetko, čo dáme iným, v tom momente dávame sebe. Ak budeme cítiť k
nim hnev za to, že sú nepríjemní, dávame ten hnev sebe.
38
Výrok: „Najlepšou obranou je útok”, nevychádza z princípu lásky. Ak reagujeme na

niekoho útokom, sami sa bojíme. Vzďaľujeme sa od princípu lásky a ubližujeme si. A
najsmutnejšie je, že nič tým nevyriešime, iba povzbudíme naše ego. Ak potrebujeme
vykričať či vybiť svoju zlosť, zabehajme si. Zájdime do posilňovne, kričme nahlas na
opustenom mieste či u nás doma, alebo behajme v daždi. Urobme čokoľvek, čo nám
pomôže sa hnevu a strachu zbaviť, ale nevracajme ho naspäť iným ľuďom, ktorí s
tým nemajú nič spoločné.
Najlepšou obranou je láska. Ak na nás niekto útočí, buďme asertívni. Prejavme

pochopenie, namiesto odsúdenia. Odpustime a nájdime pokoj. Prejavme a dávajme
lásku.
Venujme iným ľuďom vždy radšej lásku, či už sa na nás usmievajú, alebo nie.
Nenechajme sa ovplyvniť ich emóciami, lebo skončíme hraním ich vlastnej hry
namiesto toho, aby sme im ukázali nový prístup. Aj keď nám hneď neprejavia vďaku,
som si istá, že si nás budú pamätať a nezabudnú. Prejavili sme im lásku, keď sa ani
oni sami nemali radi. A sami sebe sme tým venovali najväčší dar - lásku.
8. Sami seba spoznáme, až keď skutočne ľúbime
„Keď stretnete kohokoľvek, pamätajte si, je to nekonečne vzácne stretnutie. Tak ako
toho druhého budete vidieť, tak budete vidieť sami seba. Ako s ním budete jednať,
tak budete jednať aj sami so sebou. Tak ako o ňom budete myslieť, budete myslieť aj
sami o sebe. Nikdy na to nezabudnite, pretože v tom druhom buď sami seba nájdete,
alebo sa stratíte.”
Slová autorky Marianne Williamson ponúkajú nádhernú pravdu o tom, ako toho
druhého vo vzťahu učíme buď láske, alebo strachu. A učiť znamená demonštrovať.
Keď som prvýkrát čítala tento citát, v skutočnosti som ho nechápala. Až po viacerých
prečítaniach som pochopila podstatu. Uvedomila som si, že každý partner je nám
zrkadlom, v ktorom sa vidíme presne takí, akí sme. V ňom uvidíme to, čo sme nikdy
predtým nezbadali. Naše najtemnejšie stránky, neduhy, nezrovnalosti, ale aj naše
skutočné Ja, naše najšľachetnejšie a najvzácnejšie charakterové črty.
Skutočná a úprimná láska je neobmedzená a nesebecká. Buď vo vzťahu ľúbime,

alebo sa bojíme, nie je možné cítiť obidve emócie naraz. Ak sa bojíme, tak sa do
nášho vzťahu vkráda žiarlivosť, závislosť, obmedzovanie či ponižovanie. Keď sa
bojíme, bránime sa alebo útočíme. Naše ego sa stáva silnejším a obraňuje nás,
vytvára rozdiely a separáciu medzi nami a tým druhým. Strácame sa v samote. Naše
srdce zatvárame pred tým druhým, až prestaneme osobne rásť.
39
Láska je jediný spôsob, ako sa vieme emocionálne vyliečiť
Zmyslom vzťahu je osobne rásť a to najskôr tým, že vyliečime rany, ktoré v sebe
máme. Najlepšie sami seba spoznáme, iba keď skutočne ľúbime, lebo sa
prestaneme brániť a skrývať za svoje ego. Odhodíme všetku pýchu a otvoríme
naše srdce tomu druhému. A ak ľúbime, dávame lásku. S láskou na toho druhého
myslíme. Začneme postupne hojiť svoje vlastné rany a spoznávať, kým skutočne
sme. Rany či limitácie, ktoré boli spôsobené nedokonalosťami sveta a ľuďmi okolo
nás, ktorí v to uverili. Podpísala sa na tom naša výchova, naše vzťahy, životné
podmienky, skúsenosti, prístup k životu, ktorý sme si osvojili, a mnohé ďalšie
okolnosti.
Vo vzťahu nás partner uvidí presne takých, akými sme. V dobrých, ale aj v zlých
dňoch. Vo vzťahu čelíme situáciám, okolnostiam a rozhodnutiam, ktoré sa
nevyskytnú, nebudú také silné a intenzívne v žiadnom inom ako v romantickom
vzťahu. A to preto, lebo naše srdce je otvorené. Všetky múry a obrany, ktoré sme si
podvedome voči intimite a blízkosti druhého človeka budovali, sa stratia. Keď sa
zbavíme aj posledného strachu, ktorý sme v sebe nosili, konečne začneme naplno
ľúbiť. Nebránime láske, aby si našla svoju cestu a smer. Necháme ju nami slobodne
prúdiť a vtedy nás lieči.
Nikto nás nevie viac iritovať, nahnevať a zraniť ako človek, ktorého skutočne úprimne
ľúbime. Zraní nás, aj keď to nechce. Zasiahne naše staré skryté rany, ktoré sme
nevideli, či nechceli vidieť. A tým, že ich zasiahne, poukáže nám na ne a pomôže ich
vyliečiť. Závisí iba od nás, čo urobíme, keď sami seba a svoje Ja uvidíme so
všetkými našimi problémami, neduhmi a chybami. Buď sa zľakneme, alebo sa
odvážime a dovolíme tomu druhému, aby nám pomohol tým, že nás bude ľúbiť.
Vzťah je najintenzívnejšia škola osobného rozvoja
Až keď úprimne ľúbime a otvoríme svoje srdce dokorán, začneme skutočne žiť a
nájdeme sami seba. Či už v momentoch šťastia, alebo utrpenia. Isté je však, že sa
spoznáme aj z takej stránky, ktorú sme nikdy predtým nepoznali. Objavíme dimenzie
života, o ktorých sme ani netušili. Láska je najkrajšia emócia, aká existuje.
Svoje skutočné Ja odhalíme, až keď svoje srdce otvoríme niekomu inému. Dovolíme,
aby s nami splynul, dotkol sa nás a tým aj našej duše. Láska je taký budíček do
života. Je krásna, lebo nám pomáha byť, žiť, dýchať a kvitnúť do krásy. Všetko, čo
bolo predtým, sa zdá len ako šedý sen a čakanie na prebudenie. Predtým sme si
neuvedomovali prítomnosť lásky, lebo naše srdce bolo pokryté ochranným obalom.
Až kým do nášho života nevstúpi niekto, kto nám svojou láskou pomôže otvoriť naše
zatvorené srdce. Zrazu všetka tá energia začne prúdiť tak, že niekedy ani nevieme,
ako ju zvládnuť. Ak sa odvážime prijať a naplno bez strachu sa odovzdať tomu
druhému, pomôžeme mu urobiť to isté. Nikoho skutočne nepochopíme, kým ho
nebudeme ľúbiť bez obmedzení. Naplno sa naučíme odpúšťať, až keď budeme
naozaj ľúbiť. Láska totižto zničí všetky naše osobné steny, ktoré si okolo seba
40
budujeme, aby nám nikto neublížil. Láska jedným výdychom „rozfúkne“ naše ego,
našu pýchu a zatrpknutosť. A my sa ocitneme akoby nahí, pripravení konečne sa
otvoriť tomuto svetu a niečo sa o sebe naučiť. Sme pripravení zistiť, kým sme a
osobne narásť.
A tak sa ľudia navzájom ľúbia. Láska neexistuje bez toho, aby sme ju nemali a necítili
sami v sebe. Buď necháme naše srdce otvorené,alebo sa uzavrieme. Bolesť, ktorú
pri láske pocítime, je bezvýznamná v porovnaní s tým, čo dokážeme s láskou prežiť.
Zázračným spôsobom je energia lásky vždy silnejšia a intenzívnejšia, keď je v
našom živote tá druhá spriaznená osoba.
Láska je ako voda v rieke, vždy si nájde svoju cestu. Môže tiecť pokojne, pomaly, ale
aj dravo a rýchlo. Ak sa pokúsime zatarasiť jej cestu, buď nás jej voda úplne zavalí,
alebo sa zmierni a nájde si iný smer. Voda aj láska nikdy nezmizne. Je to živel. Naša
základná potreba na prežitie. Buď s ňou budeme plávať, alebo sa v nej topiť. Buď ju
budeme brať ako priateľa, ktorý nás chce posunúť ďalej a dovoliť nám prežiť, alebo
sa ju rozhodneme odmietať a trpieť. Ak sa rozhodneme plávať, nič už nikdy nebude
viac také isté.
9. Odlúčenia sú nové začiatky
Ak ste prešli rozchodom, dôverne poznáte slová ako: „Odchádzam. Už nám

to neklape. Nie som si nami istý. Potrebujem slobodu. Nemám ti čo
ponúknuť. Alebo, nie som si istá, či ťa ľúbim.”
V momente odlúčenia, ak ešte stále toho druhého ľúbime a záleží nám na ňom, sa s
tým nedokážeme zmieriť. Cítime sa stratení a hrozne to bolí. Rúca sa nám celý svet,
ktorý sme si spolu plánovali. Máme pocit, akoby sme strácali všetko, čo bolo krásne
a bolo našou súčasťou. Premôže nás veľká samota. Jediné, čo nám prebieha
dookola mysľou je, ako sa zachránim pred blížiacou sa katastrofou.
Strach zo zmeny nám zatemní myseľ. Vo všetkom tom zmätku, sebaľútosti a

nešťastí robíme zúfalé veci. Snažíme sa prosbami, výčitkami a inými taktikami
získať partnera späť. Bojíme sa zmeny, lebo nevidíme jasný zajtrajšok. Bojíme
sa samoty a stále ľúbime. Ani si neuvedomíme a správame sa ako niekto, kým
sme nikdy nechceli byť. A ten druhý človek sa iba vzďaľuje, vzdáva sa, hľadá
priestor, aby mohol dýchať.
Kedy sme zabudli na seba samých? Kedy nás začalo zaujímať iba to, čo si
ten druhý myslí, čo urobí, s kým je a či sa vráti? Celú našu pozornosť a bytie
koncentrujeme iba na toho druhého. A čo my? Naše pocity, potreby a
dôstojnosť? Namiesto otázok, ako to zvrátiť späť, by sme sa mali pýtať, prečo
to zvrátiť späť. Prečo sme boli opustení? Je ten druhý skutočne to najlepšie,
čo môžeme mať? Chceme byť vo vzťahu s niekým, kto si nami nie je istý a
váha?
41
Skutočnosť je taká, že náš partner si nás nevybral. Odišiel. Nech už boli dôvody
akékoľvek. A my všetci si zaslúžime niekoho, kto pri pohľade na nás ani nezaváha,
že s nami chce byť. A preto myslime na seba. Niekedy nie je to najdôležitejšie získať
toho druhého späť, ale dopriať si čas vidieť okolnosti z iného uhla, bez toľkých
emócií. Pozrieť na svoju situáciu vo vzťahu s partnerom úprimne, bez prikrášľovania
a sebaklamu. A uvidieť pravdu. Niekedy to najlepšie, čo môžete urobiť, je nechať
toho druhého ísť
Aj keď toho druhého ľúbime, nechať ho ísť, znamená vedieť, čo je láska. Znamená to
aj rešpekt voči sebe samým. Tak ako ľúbime jeho, by sme mali ľúbiť aj seba. Ak
chceme to najlepšie pre druhého, tak by sme mali chcieť najlepšie aj pre seba.
Doprajme si vzájomne čas zistiť, či je život lepší spolu alebo oddelene.
Sústreďme sa výhradne iba na seba a na to, čo nás baví. Urobme niečo, na čo sme
predtým nemali čas alebo odvahu. Každý deň robme aktivity, ktoré nás tešia.
Obnovme kontakty s priateľmi a rodinou. Uvedomme si, že to je naša sloboda.
Môžeme robiť čokoľvek, bez kompromisov a nemusíme na nikoho brať ohľad.
Nevracajme sa naspäť k spomienkam. Nemyslime príliš na budúcnosť, ktorá ešte
nevyzerá ružovo. Buďme tu a teraz. A opakujme si: „Všetko dobre dopadne.
Budúcnosť prinesie krásne okamihy a zážitky. Budem v poriadku a moje sny sa
naplnia.” Iba čas ukáže, aká je pravda. Čas slobody alebo odlúčenia postupne
odstráni všetky pochybnosti a neurčitosť. Smutné momenty a rany z minulosti sa
zahoja a zostane iba to dôležité a skutočné. Buď silnejšia láska, alebo iba krásne
spomienky. A môžeme si byť istí, že nech to bude ktorákoľvek možnosť, pre nás to
bude to najlepšie.
Lásku nájdeme, keď ju prestaneme hľadať
Ak túžime po láske, rada, aby sme ju prestali hľadať, môže znieť absurdne. Skutočná
láska k nám však príde práve vtedy, keď ju najmenej čakáme a hľadáme. Prestať
čakať, neznamená netúžiť po láske či si ju nepriať. Znamená to nájsť novú a silnejšiu
túžbu, a to byť šťastní bez podmienok. Byť šťastní len tak sami so sebou. Nelimitovať
svoje šťastie niekým alebo niečím. A práve potom sa niekto „zázračne” v našom
živote objaví a nájdeme lásku.
Kľúčom k tomu ako prestať hľadať lásku je nájsť spôsob, ako namiesto hľadania byť
jednoducho šťastní tu a teraz a nachádzať šťastie v každodenných momentoch. Čím
viac sa sústredíme na to, čo nám chýba, tým viac nám to aj reálne v živote chýba.
Čím viac sa sústredíme na to, čo v živote nemáme, tým viac sme nešťastnejší a
smutnejší. A to, čo skutočne chceme, sa od nás len viac a viac vzďaľuje. Namiesto
otázok: „Kedy sa vráti späť? Kedy sa zaľúbim? Prečo nemám lásku?“- si položme
úplne nové otázky: „Čo môžem pre seba dnes urobiť, aby som sa lepšie cítila, lepšie
vyzerala alebo bola viac spokojná? Čo by som mohol robiť, čo by ma skutočne bavilo
a prinieslo by do môjho života viac radosti, nadšenia a odvahy?“
42
Nájdime niečo iné, čo by nás mohlo urobiť šťastnými. Nie je to jedlo, nákupy,
televízia, alkohol ani počítačové hry. Nájdime čokoľvek, čo by do nášho života
vnieslo entuziazmus a inšpiráciu. Naplno sa tomu venujme. Rozvíjajme svoju
osobnosť, urobme svoj život bohatším a zaujímavejším. Využime čas, ktorý by
sme strávili „čakaním”, na tvorenie, sabazdokonaľovanie a zábavu. Udržujme si
svoju vnútornú harmóniu. Budujme si svoj vlastný život. A ani si neuvedomíme,
ako rýchlo zabudneme na to, že na niekoho čakáme alebo ho hľadáme. Našu
myseľ zaplaví inšpirácia, nadšenie a naplnenie z toho, čo robíme.
Nikto nikdy nedostane, čo chce, ak dorazí v nesprávny čas
Príliš skoro alebo neskoro, neznamená načas. Nikto nikdy nedostane to, po čom túži,
ak príde príliš skoro alebo mešká. Niekedy treba akceptovať okolnosti a udalosti v
živote tak, ako prichádzajú. Všetko má svoj zmysel, aj keď ho vtedy ešte nevidíme.
Ak si doprajeme viac času, ujasníme si, čo chceme a budeme sa venovať tomu, čo
nás baví. Správny moment sa dostaví a my ho rozpoznáme.
Keď prestaneme hľadať lásku, konečne dáme láske možnosť, aby si nás našla. Keď
prestaneme čakať na lásku, konečne začneme žiť naplno, a nielen prežívať. Keď si
prestaneme jej potrebu uvedomovať, konečne pocítime slobodu byť šťastní,
kedykoľvek si vyberieme.
Počula som o mužovi, ktorý sa zvykol svojej matky pýtať: „Ako si nájdem tú správnu
ženu?” A jeho matka mu odpovedala: „Nestrachuj sa o to, ako nájdeš správnu ženu,
ale sústreď sa na to, ako sa ty staneš správnym mužom.”
A tak hľadáme a pýtame sa, kedy a ako nájdeme toho správneho partnera. Mali by
sme sa však skôr pýtať, kedy a ako nájdeme sami seba a staneme sa osobou, ktorou
túžime byť. Správny partner sa jednoducho počas tejto cesty objaví. A dovtedy
každý, koho sme stretli a nadviazali s ním úprimný vzťah, bol jedinečný.
Pomohol nám stať sa osobou, ktorou dnes sme a „dokráčať“ k tomu správnemu
momentu.
CVIČENIE:
Ako pritiahnuť do života toho správneho partnera
Každý z nás má sny o partnerovi, ktorého by chcel mať po svojom boku. Či si to

priznáme alebo nie, každý túži po niekom, kto by stál po jeho boku a s kým by sa
podelil o svoj život. Nemusí sa to týkať iba partnera, ale môžeme túžiť po
priateľke alebo kamarátovi, s ktorým by sme spoločne trávili čas. U niektorých z
nás to môže byť prvoradá priorita a potreba v živote, u iných to možno nie je také
urgentné, ale stále to v nich bdie.
A tak hľadáme, čakáme, kým ten správny partner do nášho života vstúpi, až
zabudneme, že život stále „beží“ a my ho iba prečkávame. Niekedy tomu
43
hľadaniu venujeme toľko veľa pozornosti a energie, až stratíme schopnosť byť

šťastní bez podmienky mať partnera.
Na základe svojich vlastných skúseností a toho, čo som odpozorovala od mojich

známych a priateľov, som zostavila 5 tipov, ako do svojho života pritiahnuť
partnera, po akom túžime.
1. Nehľadajte - užívajte si!
Stalo sa vám už, že ste niečo tak veľmi chceli, ale všetkými svojimi krokmi a
činmi ste to iba odďaľovali? Vy ste to stále viac a viac úpenlivo chceli, a ono
neprichádzalo a neprichádzalo? Náš problém je, že niekedy nevieme, kedy je
vhodné prestať kontrolovať danú situáciu a nechať priestor na jej prirodzené
vyriešenie. Jednoducho „tlačíme na pílu“, až kým sa úplne neunavíme.
Veľakrát veľmi úpenlivo hľadáme, nevieme prestať na to myslieť, v každom

mužovi či žene vidíme potenciálneho partnera. A čím viac hľadáme, tak trochu
zúfame, tým menej ho nachádzame. Keď sa vzdáme kontroly nad situáciou,
sústredíme sa sami na seba, naše vibrácie sa naladia na tú istú vlnovú dĺžku ako
naše priania. A vtedy dostávame, čo chceme.
2. Nečakajte - pripravte sa!
Nestrávte svoj čas čakaním na partnera. Nehovorte, že budem robiť toto a ono, alebo
budem taký či taká, až keď budem vo vzťahu. Nečakajte, že vzťah či váš partner
zmení váš život a dovtedy ho iba nejako prežijete. Pretože to sa nestane, ak sa
nerozhodnete svoj život zmeniť sami. Namiesto čakania sa pripravte. Pripravte sa na
vzťah, aký by ste chceli mať. Akí by ste vy chceli byť? Venujte sa sami sebe, tomu,
čo vás baví, rozvíjajte sa, učte sa nové veci. Nech ste pre svojho budúceho partnera
zaujímavejší, ale hlavne sami sebe doprajete lepší pocit a osobný rast.
Nepíšte či netvorte si v mysli iba zoznam toho, aký by mal byť váš vytúžený partner.
Pozrite sa však aj sami na seba a urobte si zoznam toho, ako by ste chceli zlepšiť
svoj vlastný život, akí by ste chceli byť vo svojom novom vzťahu, čo ste sa naučili zo
svojich posledných vzťahov a čo by ste robili inak. Pracujte aj na sebe, nemajte
očakávania iba od toho druhého.
Majte svoje vlastné sny a ciele. Neprežívajte len tak zo dňa na deň, tvorte a snívajte.
Majte svoje vlastné ciele a úlohu, ktorú chcete naplniť. Urobte svoj život dostatočne
zaujímavý a inšpiratívny, aby ste ho žili s nadšením. Takto sa stanete viac
zaujímavými i jedinečnými pre potenciálneho partnera. Muž alebo žena s víziou je
rozhodne očarujúcejší a príťažlivejší, ako človek s ustráchanou mysľou. Ukážte
samých seba, pripravte sa na vzťah, ktorý túžite mať.
3. Nelimitujte sa - otvorte sa novým možnostiam
44
Niekedy si myslíme, že vieme presne, čo potrebujeme. Ale pritom my vieme skôr to,
čo chceme. A časom a vzťahmi zistíme, že na základe skúseností skôr vieme, čo
nechceme, ako vieme to, čo by sme v skutočnosti od vzťahu či partnera potrebovali,
aby sme boli šťastní. Niekedy práve naše úplne presné predstavy môžu byť aj naše
najväčšie obmedzenia.
A tak sa skúste otvoriť novým možnostiam, neobmedzujte ich tak striktne. Je určite
užitočné napísať alebo vytvoriť si zoznam vlastností partnera, ktorého by ste chceli
mať- aký by mal byť, ako by mal vyzerať, správať sa, hovoriť a podobne. Po určitých
skúsenostiach totižto vieme, že určité veci nám jednoducho nevyhovujú. Nie je však
pre nás ani prospešné znižovať nároky, ale pokúsme sa byť otvorení novým
možnostiam a nedržať sa kŕčovito určitej predstavy o tom, čo chceme. Pretože
možno práve neuvidíme to, čo skutočne potrebujeme.
4. Nezúfajte - buďte šťastní bez obmedzení
Šťastie priťahuje viac šťastia. Šťastní a spokojní ľudia sú tí, v ktorých spoločnosti
chce každý byť. Sú ako magnet, lebo vyžarujú spokojnosť a lásku k svojmu životu a k
sebe samým. Buďte šťastní, nezúfajte. Neobmedzujte svoje šťastie na jedného
človeka, na vzťah, na vec, na podmienky. Nelimitujte svoje šťastie, buďte šťastní s
tým, čo máte a tešte sa na to, čo príde. Buďte vďační za to, čo máte, majte radi svoj
život a seba.
Vzťah nie je konečná stanica, je to prostriedok ako rásť a stať sa niekým, kým chcete
byť. Nemôžete očakávať od nikoho, aby vás urobil šťastnými, ak nedokážete byť
šťastní sami so sebou. Nikto iný vás neurobí kompletnými, ak sa tak najskôr vy sami
nebudeme cítiť. A preto nájdite svoje vlastné zdroje šťastia, namiesto očakávania, že
vám to znesie k nohám niekto iný.
10. Sebavedomie je láska, ktorú dávame sami sebe
Mnohí z nás vo svojej mysli počujú hlas, ktorý im v rozhodujúcich chvíľach hovorí:
„Nedokážeš to! Nemáš na to! Sú oveľa lepší ako ty! Nepodarí sa ti to! Nie si dosť
dobrý! Len zostaň tam, kde si! Pozri sa na seba, ani sa nesnaž.” Tento hlas nám ničí
a podkopáva každú príležitosť na pozitívnu zmenu. Je to náš nedostatok
sebavedomia. Myšlienkami, ktoré nám podsúva naša myseľ, nás chce ochrániť a
udržať v komfortnej zóne. Argumentuje, že nám chce iba pomôcť, aby sme sa
nezranili. Ak sa však budeme neustále báť zranenia, nikdy nič ani nezmeníme.
Zdravé sebavedomie sú láskavé myšlienky, ktoré sami o sebe máme. Mať

sebavedomie znamená, mať sa úprimne radi, presne takí, akí sme. Ako sami seba
vidíme, tak nás vnímajú aj iní ľudia. Buď si tvoríme bariéry, alebo staviame mosty. Ak
k sebe pristupujeme s láskou a nie so strachom, vtedy si budujeme zdravé
sebavedomie.
45
Nedostatok sebavedomia ovplyvňuje naša výchova, prostredie a spoločnosť, v ktorej

sme vyrastali. Ak od malička dostávame málo lásky, pochvaly, podpory, dôvery a
motivácie, odrazí sa to na našom sebavedomí. Ani spoločnosť nám to neuľahčuje.
Kladie na nás nezmyselné nároky, podsúva nám nereálne ideály a posudzuje našu
rozdielnosť. Naša tendencia porovnávať sa, vidieť rozdiely, snažiť sa uspieť tým, že
zapadneme, oslabuje naše sebavedomie.
Sebadôvera versus dokonalosť
Pohľad každého spočinie na človeku, ktorý kráča vzpriamene, ale uvoľnene. Na tvári
mu hrá úsmev a keď sa s vami rozpráva, je príjemný a priamy. Človek, ktorý je sám
sebou, vyžaruje spokojnosť a radosť. Je vyrovnaný, nezávislý a príťažlivý. Zdravé
sebavedomie nemusíme demonštrovať a v tom spočíva jeho krása. Každý z nás ho v
sebe môže objaviť.
Nezamieňajme si sebavedomie s dokonalosťou alebo aroganciou. Nie sú to rovnaké

pojmy. Nevyjadrujú to isté. Sebavedomie je úžasná vnútorná sila brať seba samých
presne tak, akí sme. Veriť si, snívať, mať sa radi, byť úprimní k iným a k sebe
samým. Je to schopnosť vedieť sa smiať, uvoľniť sa a užívať si život. Zdravo
sebavedomý človek sa nikdy nelimituje v tom, kým sa môže stať. Verí si a
povzbudzuje sa. Má svoje sny a ciele. Nenechá sa odradiť súčasným stavom alebo
názormi niekoho iného.
Dokonalosť je ilúzia. Je to iba subjektívny názor. Objektívne sa nikdy všetci na

niečom 100 percentne nezhodneme. Každý má jednoducho iné preferencie.
Dokonalosť je iba mýtus, ktorý je zavádzajúci. Ak si zvolíme dokonalosť, je možné,
že ju nikdy nenájdeme. Vždy nám môže prísť do cesty niekto, kto bude mať iný názor
a predstavu o tom, čo je „dokonalé”. Sebavedomie je však niečo, čo môžeme vytvoriť
a bude nám najlepším priateľom a sprievodcom naším životom.
Všimla som si, že sebavedomých ľudí zvykneme označovať aj ako arogantných. A

potom, ak stretneme nejakého arogantného človeka, zvykneme urobiť záver, že je
príliš sebavedomý. Nemýľme si ego a zdravé sebavedomie. Arogancia je hlas ega.
Ľudia sú arogantní, keď sú ustráchaní alebo trpia práve nedostatkom sebavedomia.
Inak, keby ho mali, nikdy by ich nenapadlo správať sa k druhým arogantne, lebo by si
nepotrebovali nič dokazovať. Zdravé sebavedomie je úžasná vnútorná energia.
Namiesto jeho kritizovania by sme mali zdravé sebavedomie, vieru v seba samých a
v iných ľudí podporovať.
Neobmedzujme sa a prestaňme si ubližovať
Okolo nás nájdeme mnoho príbehov ľudí, ktorí sú nešťastní. Žijú život, ktorý sa im
nepáči. Nevážia si samých seba alebo limitujú svoje možnosti.
Mala som jednu známu, ktorá bola zasnúbená, ale nie šťastná. Dokonca som sa
dozvedela, že ju priateľ bije. On si to vraj nikdy nepamätá, lebo má rozdvojenú
osobnosť. Odkedy je s ním, veľmi pribrala. Evidentne je nespokojná a neistá, ale nič
46
s tým neurobila. Opýtala som sa jej, prečo je stále s ním, prečo to trpí. A ona mi na to
povedala: „Vieš, nemám veľmi na výber, nemám na lepšie.”
Je hrozne smutné, keď si ľudia o sebe myslia tak málo a uspokoja sa s menej,
ako si zaslúžia. Vedome si vyberú život v smútku, násilí alebo ponižovaní.
Obmedzujú svoje šance byť šťastní a nájsť svoju vnútornú slobodu. Príčinou je,
že si myslia, že nemajú na viac. Ako je možné, že také mladé dievča stratí
nádej, vieru v seba a v skutočnú lásku.
Denne sa stretávame s množstvom podobných príbehov. Každý prežije aspoň určitú

stratu svojej sebadôvery. Môže sa to stať v práci, v škole, vo vzťahoch s rodinou,
priateľmi alebo aj so svojím telom.
Spomínam na svoju pracovnú skúsenosť, v ktorej som stratila veľa zo svojho

sebavedomia. Neuvedomovala som si, že robím prácu, ktorá ma vlastne nebaví.
Túžila som iba v niečom uspieť. Nenachádzala som však v práci osobnú radosť a
cieľ. Začala som svoj výkon a úspešnosť hodnotiť iba podľa názorov iných. Viac mi
začalo záležať na posudku a hodnotení niekoho iného, ako na mojom. Strach, že
neuspejem, a nespokojnosť vo mne rástla. Úplne som sa v tom stratila. Mala som
pocit, že nič nerobím dobre, že som neschopná. Prestala som byť sama sebou.
Ubralo mi to poriadne na sebavedomí, kým som sa nerozhodla, že stačilo a zmenila
som to.
Trvalo to nejaký čas nadobudnúť stratené sebavedomie späť. Vybudovala som si ho

však ešte silnejšie a pevnejšie ako predtým.Vďaka tejto skúsenosti som sa naučila,
že niekedy potrebujeme prežiť aj to, čo nechceme, aby sme zistili to, čo chceme. Ale
treba vedieť, kedy je čas prestať a ísť ďalej.
Ako strácame našu sebadôveru?
1. Naša predstava o sebavedomí je limitovaná
V dnešnej dobe nie je ľahké nájsť svoju cestu a zdravé sebavedomie. Média
nám ukazujú určitú formu dokonalosti, ktorú prezentujú ako hlavný trend.
Sebavedomie je spájané s vlastníctvom fyzických vecí, výzorom alebo
spoločenským statusom.
Dokonca výstredné správanie, arogancia, neúcta sú v dnešnej dobe považované

za formu sebavedomia. Sila, surovosť sa stali populárnymi. Nevedome tieto
názory akceptujeme, a tým sa limitujeme. Sebavedomie sa neviaže k ničomu, čo
je mimo nás. Je v našom vnútri.
2. Nežijeme vo vhodnom prostredí, ktoré nás podporuje
Nášmu sebavedomiu prospieva, keď sa obklopujeme ľuďmi s pozitívnou energiou.

Ľuďmi so zdravým sebavedomím, ktorí nás podporujú a motivujú k lepším
výsledkom. Často sa uspokojíme so životom
47
v prostredí, ktoré potláča našu identitu a sny. Sabotuje to, kým sa chceme stať.
Necháme ľudí okolo nás, aby nás podceňovali, urážali a mali na nás zlý vplyv. Vždy
si veľmi dobre zvážme skupinu ľudí, ktorými sa obklopíme, lebo nás neustále
ovplyvňujú. Vyberme si ľudí, ktorí nás povzbudia, podporia a dodajú nám odvahu.
3. Myslíme si, že nemáme dostatočnú ľudskú hodnotu
Každý človek je hodný lásky, rešpektu a slobody. Je jedno, kde sme sa narodili, akej
farby máme pleť alebo koľko peňazí zarábame. Je naším prvoradým právom a
danosťou byť hodní dobrých vecí. Ak si myslíme, že si to nezaslúžime, potom sme na
veľkom omyle. Ľudskú, osobnú hodnotu nám nepripisujú iní, ale my sami.
4. Neveríme vo svoje schopnosti a potenciál
Všetci máme nejaký talent, len ho musíme objaviť a naplno „rozbaliť.“ Nedajme sa
odradiť neprajnosťou iných. Vždy sa nájdu ľudia, ktorí budú spochybňovať náš
nápad. Robme to, čo cítime. Venujme sa tomu, čo nám robí radosť. A veľmi rýchlo
nájdeme svoj talent.
5. Priveľmi sa porovnávame
Neporovnávajme sa, ale tvorme si svoj vlastný štýl, vlastnú cestu

a názory. Každý sme jedinečný, a tým iný. Nikde nenájdeme osobu presne takú istú,
ako sme my. Nemá zmysel porovnávať sa. Buďme iba sami sebou.
Skutočná sebadôvera vychádza z nášho vnútra
Naša neistota, nedôvera a podceňovanie nepredstavujú to, kto sme. Sú to iba

myšlienky, ktoré sme rokmi nazbierali, napočúvali a odpozorovali. Tieto
naakumulované myšlienky sú naše limitácie. Nedovoľme im byť väčšími, ako je náš
potenciál.
Nikto nie je ako vy. Každý z nás je jedinečný. Každý z nás má vnútornú silu, aby
dokázal to, po čom túži. Našou podstatou je byť sám sebou. Nepotrebujeme sa
porovnávať, iba sa mať viac radi. Veriť v to, že to dokážeme aj my, keď to
dokázali iní. A láskou k sebe samým, prekročíme aj svoj vlastný tieň.
CVIČENIE:
6 štádií nadobudnutia stratenej sebadôvery
Na základe svojej osobnej skúsenosti som identifikovala 6 štádií, ako znovu obnoviť
a nadobudnúť oveľa silnejšiu sebadôveru.
ŠTÁDIUM 1 - Voľba
48
Rozhodnite sa, ako chcete žiť svoj život. Vyberte si to, po čom túžite. Choďte za tým,
nemeňte svoj názor. A nezabudnite, že si zaslúžite iba to najlepšie.
ŠTÁDIUM 2 - Sebareflexia
Sledujte, čo všetko sa vo vašom živote stalo. Urobte si sebareflexiu svojich vzťahov,

vášho zmýšľania a konania. Pochopte, čo sa vo vás udialo, prečo ste sa dostali tam,
kde ste. Aké rozhodnutia ste urobili, ktoré vám neboli prospešné? A uvidíte v tom
veľké súvislosti.
ŠTÁDIUM 3 - Sebaakceptácia
Všetko, čo zistíte, akceptuje. Nebojujte s tým, neľutujte sa a nesnažte sa meniť

minulosť. Akceptujte svoje chyby a prešľapy. Odpustite ľuďom, ktorí v tom všetkom
boli zapojení. Neneste so sebou žiadne trpké pocity, nevraživosť alebo nenávisť.
Jednoducho sa to stalo a je to vaša súčasť. Dôležité je, ako budete konať teraz, čo si
vyberiete.
ŠTÁDIUM 4 - Sebaužívanie
Začnite sa mať znovu radi, vybudujte si k sebe pozitívny vzťah. Starajte sa o seba
ako o svojho najlepšieho priateľa. Užívajte si samých seba a oslavujte vaše
uvedomenie si toho, čo sa doteraz dialo. Buďte šťastní z toho, že znovu nachádzate
samých seba a svitá vám na lepšie časy. Tešte sa zo života!
ŠTÁDIUM 5 - Sebaidentifikácia
A začnite postupne tvoriť, kým by ste sa chceli stať. Akou ženou, akým mužom, by
ste chceli byť? Čo by ste chceli dokázať? Ako by ste sa chceli uplatniť? Po akých
vzťahoch túžite? Tvorte to, kým sa chcete stať a akým smerom sa chcete v živote
uberať. Tvorte znovu raz svoju identitu. Vyberte si, kým chcete byť.
ŠTÁDIUM 6 - Každodenná vďačnosť
Buďte jednoducho každý deň vďační za to, že máte znovu túto možnosť vytvárať
svoj život a si ho aj užívať. Buďte vďační aj za to, čo ešte nemáte a tým skôr sa to k
vám dostane.
Na každom začiatku je najlepšie identifikovať a vytvoriť si jasnú predstavu o tom, čo

chcete a kým sa chcete stať. Zdravé sebavedomie sa začína tam, kde sa začína
vaša identita.
49
tretia časť
Vzťahy
11. Zmysel vzťahu spočíva v sebapoznaní
Našu premenu a osobný rast uskutočňujeme najintenzívnejšie práve vo vzťahoch.

Spoznávame sa. Odhaľujeme nové zákutia nášho Ja, o ktorých sme nevedeli.
Prežívame nové zážitky, emócie a situácie, ktoré sa vyskytnú iba v spolužití s niekým
iným. Potrebujeme druhého človeka a vzťah, aby nám nastavil zrkadlo, v ktorom
uvidíme všetko to dobré aj zlé v nás samých.
Vzťah je spolužitie dvoch ľudí v partnerskom, priateľskom, súrodeneckom,

rodičovskom alebo inom zväzku, ktorý je založený na vzájomnej láske, rešpekte a
tolerancii. Keď sa dvaja ľudia delia o spoločné hodnoty, životné princípy, prípadne v
závislosti od druhu vzťahu aj o názory, ciele, sny alebo intimitu. Vzťah nie je niečo, čo
sa stane z noci na deň. Vzťah je niečo, čo musia dvaja ľudia budovať a vytvoriť.
Vzťah je proces, je to platforma, na ktorej dvaja ľudia môžu osobne rásť. Ponúka
nám bezpečný priestor na to, aby sme objavili sami seba a aby sme vyliečili naše
rany. A jedine vzájomná láska nám pomôže uskutočniť túto pozitívnu transformáciu.
Každý vzťah, ktorý máme, je vzácny, jedinečný a nenahraditeľný. Najdôležitejší vzťah

je však ten, ktorý máme sami so sebou. Od neho sa odvíjajú všetky ostatné vzťahy v
našom živote. Vzťah nám ponúka príležitosť spoznať seba samých. Osobnostne rásť
a rozvíjať sa. Podstatné ani tak nie je, kto je tá osoba, ktorá do nášho života vstúpi.
Kľúčový je vzťah, ktorý si s tou osobou vytvoríme, to, aký prístup voči tejto osobe
zvolíme. Buď v tom druhom vidíme jeho prednosti, alebo hľadáme jeho nedostatky.
Na čo sa viac sústredíme, dávame aj sami sebe.
Dávanie a prijímanie lásky v našich vzťahoch nám umožňuje stať sa skutočne

lepšími. Každý vzťah nám odhaľuje inú podobu lásky, ktorou sa vyvíjame a
spoznávame. Rodičovská, súrodenecká, priateľská, romantická alebo univerzálna
láska. V konečnom dôsledku tá istá láska, len ju prežívame v rôznych vzťahoch, s
rozdielnou dávkou intenzity a intimity.
Päť vzťahov a lások v našom živote
Rodinná láska - rodinné vzťahy medzi súrodencami, rodičmi alebo s členmi širšej
rodiny.
Priateľská láska - je vzťah medzi dvoma ľuďmi, ktorých spája priateľská láska,
náklonnosť, pochopenie, spoločné záujmy, hodnoty, prípadne vízie a ciele.
50
Romantická láska - romantický vzťah medzi dvomi ľuďmi, ktorých spája

romantická láska, intimita a spoločný život. Vzťah založený na láske, rešpekte,
dôvere, tolerancii na spoločných snoch a víziách do budúcnosti.
Univerzálna láska - vzťah s inými ľuďmi okrem vyššie uvedených, vzťah k všetkému
živému a neživému, k Bohu a životu.
Sebaláska - vzťah, ktorý máme sami so sebou.
Päť dôvodov, prečo milovať svoje vzťahy
1. Osobný rast
Iba vo vzťahu skutočne spoznáme, kým sme. Druhá osoba nám ukazuje nové
možnosti, skutočnosti a pomôže nám odhaliť naše rany na mysli. Vzťah nás
doslova núti vyjsť z našej ulity a ukázať, kto sme a kým sa chceme stať. Ak
dovolíme, vo vzťahu môžeme uzdraviť rany na našej mysli, ktoré sme od svojho
narodenia výchovou a vplyvom prostredia nazbierali.
Všetci túžime po vzťahu a partnerovi, s ktorým sa môžeme cítiť sami sebou a

môžeme mu dôverovať. Hľadáme bezpečné miesto, kde nemusíme predstierať,
že sme dokonalí. Budeme ľúbení, aj keď ukážeme naše slabosti a neduhy.
Zdravo fungujúca rodina predstavuje takéto miesto. Podvedome vieme, že naši
blízki nás budú ľúbiť, nech sa deje čokoľvek. Aj keď ukážeme našu najhoršiu
tvár. Vždy sú naša rodina a budú nás ľúbiť, aj keď my sami seba ľúbiť
nebudeme. Rodina môže byť skutočne bezpečné miesto pre náš rozvoj.
Čoskoro však aj v rodine pocítime limitácie nášho osobného rastu. Prostredie v
rodine je nám veľmi podobné, nesie našu podstatu a princípy správania. A tak
postupne začneme hľadať a odhaľovať aj iný svet. Svet niekoho úplne nového,
zaujímavého, a tak iného, aby sme mohli ešte viac rásť.
2. Fyzický kontakt a spojenie
Naše energie sa túžia spojiť, objať sa a splynúť v jedno. V akomkoľvek vzťahu túžime
po objatiach, pohladení a ľudskom teple. V romantickom vzťahu túžime po fyzickom
dotyku, spojení a oveľa väčšej intimite. Sme ako kvapka vody v oceáne. Chceme sa
spájať, združovať s inými.
3. Objaviť, dávať a deliť sa o lásku
Lásku skutočne pochopíme a objavíme až vo vzťahu. Naším prvým vzťahom je

rodičovský a súrodenecký vzťah, v ktorom sa učíme láske. Onedlho odhalíme
priateľstvo a potom romantické vzťahy, v ktorých naša schopnosť ľúbiť priam
exploduje. Zistíme, akej lásky sme schopní, aká neskutočná sila tejto energie nami
prúdi.. Práve vďaka romantickému vzťahu otvoríme naše srdce a nájdeme aj náš
vlastný zdroj lásky.
51
4. Vyliečiť rany na našej mysli
Narodili sme sa ako úplne dokonalé a nevinné bytosti. Aj keď je náš potenciál
dokonalý, narodili sme sa do sveta, ktorý nie je. A ako sme v tomto svete vyrastali,
uverili sme, že nie sme dokonalí. Namiesto toho, aby sme sa snažili vyliečiť tie
nedokonalosti vo svete okolo nás, začali sme ich sami na sebe odzrkadľovať. V tejto
nevedomosti sme zbierali rany na našej mysli.
Zmyslom vzťahov je liečiť rany na mysli milovanej osoby prostredníctvom

bezpodmienečnej lásky, bezvýhradného prijatia a pochopenia. Tým, že uzdravíme
iných, liečime sami seba. Je to spôsob, ako sa osobne rozvíjame, tvoríme, delíme sa
o život a znovu objavujeme našu počiatočnú dokonalosť. A to tak, že naberieme
odvahu a dovolíme niekomu inému, aby v nás videl dokonalosť.
5. Tvorba a evolúcia
Dvaja ľudia, ktorí sú spojení priateľstvom, láskou a zdieľajú intimitu vo vzťahu,

uzdravujú rany jeden druhému tým, že sa navzájom akceptujú a vyjadria si
porozumenie, namiesto odsudzovania a výčitiek. Týmto dôkazom lásky uzdravujú
svet okolo a robia ho aspoň o trochu lepším miestom pre nás ostatných.
12. Naše vzťahy sú odrazom vzťahu, ktorý máme sami so sebou
Prečo neustále priťahujeme takých istých partnerov, s tými istými vlastnosťami? Naše
vzťahy troskotajú z toho istého dôvodu alebo sa v nich neprestajne stretávame s tým
istým problémom. Nevieme nájsť pokoj a harmóniu. Príčinou nie je vzťah alebo
partner, či kamarát, ale je to nami. Každý náš vzťah sa odvíja od vzťahu, ktorý máme
sami so sebou.
Všetky naše vnútorné problémy, ako nepokoj, frustrácia, nespokojnosť, rany, sa

odzrkadlia v našom vzťahu. Iní ľudia sa k nám budú správať tak, ako my sami
budeme so sebou zaobchádzať. Ľudia nám prejavia toľko rešpektu, koľko sami
prejavíme sebe. Koľko lásky vieme venovať sebe, iba toľko dokážeme dať aj
iným. Koľko pochopenia máme pre seba a svoje chyby, v takej miere budeme
chápaví k „prešľapom“ iných ľudí. Aké nároky máme sami na seba, také nároky
budeme mať na našich partnerov. A ako si sami seba vážime, tak si nás budú
vážiť aj tí druhí. Čo dávame sami sebe, dávame priamoúmerne aj iným. A presne
aj to dostávame od nich naspäť.
Ak túžime mať pekné a harmonické vzťahy, nepomôže nám viniť toho druhého,
hľadať neustále nový vzťah alebo meniť priateľov. Druhého človeka zmeniť
nedokážeme, touto cestou vzťahy nezlepšíme. Kľúčom je vždy iba naša osobná
premena. Musíme začať intenzívnejšie vnímať seba samých a to, ako sa k sebe
správame.
52
Sme ako veľké klbko energie. Ak vibrujeme smútok, strach, nespokojnosť,

odrazí sa to v našom vzťahu. Sebapodceňovaním, nízkou sebadôverou či
sebaláskou môžeme pritiahnuť partnera, ktorý bude vysielať tie isté vibrácie
ako my a len vystupňuje naše vnútorné rozpoloženie. Čo môže byť veľmi
bolestivé, ale aj užitočné. Poskytne nám pravdivý pohľad na nás samých. A ak
si uvedomíme svoju účasť a podiel na našich vzťahoch, podarí sa nám to
zvrátiť, zmeniť naše vibrácie a priťahovať iných ľudí. Nikto iný to za nás
neurobí, iba nám môže pomôcť. Dokážeme to iba my, keď si to uvedomíme a
láskavým spôsobom si to dovolíme zmeniť.
Ak chceme niečo mať, musíme to najskôr dať
Veľakrát skončíme v začarovanom kruhu čakania na spasiteľa či záchrancu.

Niekoho, kto vstúpi do nášho života a čarovným prútikom ho úplne zmení. Vylieči
nás, zlepší náš vzťah či okolnosti. Niekto taký sa však len tak hneď neobjaví. Pomoc
však prísť môže, ak si uvedomíme našu osobnú zodpovednosť za naše životy a
urobíme prvý krok.
Nikto iný nám, bohužiaľ, nedokáže dať to, čo my sami sebe nevieme dať. Keď
dávame niečo iným, v tom istom momente to dávame aj sami sebe. Ak niekoho
skutočne ľúbime, tak najskôr musíme úprimne ľúbiť sami seba. Láska, ktorú cítime
ku niekomu inému, sa rodí v nás.
Ak chceme, aby nás mal niekto rád, dajme mu lásku. Ak chceme byť pochopení a
akceptovaní, tak prejavme pochopenie a prijmime iných ľudí takých, akí sú. Ak
chceme cítiť slobodu, dajme slobodu iným. Ak chceme byť úspešní, doprajme
úspech aj iným a pomôžme im ho dosiahnuť. Ak chceme mať dostatok peňazí, dajme
z nich nejakú, hoci len malú časť iným. Dokážeme, že sa stále vieme podeliť, aj keď
máme málo.
Dávajme a dávajme, ale nezabudnime s láskou aj prijímať naspäť. Ako inak by bol
život v harmónii a v prirodzenej rovnováhe, ak zabudneme prijať a rozoznávať krásne
veci? Nedávajme s očakávaním, že niečo dostaneme naspäť. Neignorujme ani
krásne udalosti či ľudí, ktorí sa v našom živote objavili. Keď dávame bez toho, aby
sme čakali niečo naspäť, sme v harmónii. Neprežívame sklamanie z toho, že niekto
iný nám nedal niečo naspäť. Naše šťastie nezávisí od toho, či nám to niekto oplatí
späť. A to je skutočná sloboda.
Zdroj všetkého je v nás
Po ukončení nefungujúceho vzťahu, venujme nejaký čas sami sebe a svojmu

vnútornému svetu. Zamyslime sa nad tým, aká bola naša účasť a očakávania. Čo
nám ten druhý človek do nášho života priniesol. Nezabudnime na všetky osobné
lekcie, ponaučenia, ktoré sme získali. Ak naplnenie našich predstáv o šťastí, láske a
harmónii vo vzťahu boli závislé iba od nášho partnera, začnime hľadať svoje vlastné
zdroje sami v sebe. Zdroj každej emócie je v nás, nie v niekom inom.
53
Nikto nás neurobí šťastnými, ak sami nevieme byť šťastní. A tak si radšej, než
závisieť od limitujúcich zdrojov šťastia, hľadajme svoje vlastné zdroje. Venujme sa
sami sebe, nachádzajme veci, aktivity, myšlienky, ktoré nás urobia šťastnými a
inšpirujú nás. Choďme na miesta, ktoré nás nadchnú. Jedzme jedlo, ktoré nielen
zasýti, ale aj poteší. Meditujme. Nájdime spôsob, ako byť sami so sebou a nenudiť
sa. Hľadajme svoje neobmedzené zdroje šťastia.
A to isté platí aj o láske. Ak chceme ľúbiť a byť ľúbení, ľúbme najskôr sami seba.
Odpustime si. Buďme vďační za to, čo máme. Starajme sa o seba a pristupujme k
sebe s láskou. Niekedy sa sami k sebe chováme horšie ako k svojmu autu. A to
doslova. Nepochválime sa, nepovieme si pekné slová. Častokrát sa iba haníme
alebo korigujeme. Nestaráme sa o svoje telo a svoje konanie považujeme za
zlyhanie. Naopak, svoju pozornosť by sme mali venovať tomu, čo je na nás
obdivuhodné, jedinečné a podporiť to.
Vzťah, ktorý máme sami so sebou, je v našom živote ten najdôležitejší. Od neho sa
odvíja všetko a všetky vzťahy, ktoré prežívame. Naša láska, šťastie, úspech,
harmónia a radosť sú odrazom nášho vnútra. Náš vonkajší svet sa odvíja od nášho
vnútorného sveta.
Ak chceme mať zdravé a plnohodnotné vzťahy, popracujme aj sami na sebe.

Opýtajme sa sami seba, či sme pripravení a presne takí spoločníci, akých by náš
vytúžený partner chcel. Ak sme v nefungujúcom vzťahu, nekorigujme ten vzťah, ale
nazrime do svojho vnútra a zmeňme vzťah, ktorý máme sami so sebou. A potom sa
rozhodnime, či chceme vo vzťahu zotrvať, alebo sa posunúť ďalej. Keď zmeníme náš
prístup, vzťahy okolo nás sa začnú sami prirodzene upravovať a zlepšovať. Možno
sa nejakí ľudia v našom živote vymenia či odídu. Každá zmena bude však pre našu
lepšiu budúcnosť len prospešná, lebo bude odzrkadľovať naše nové skutočné Ja.
13. Žiadne stretnutie nie je náhodné
Náš život je založený na interakcii s ľuďmi, budujeme si s nimi vzťahy. Je nám

prirodzené sa združovať a deliť sa o lásku. Ľudia do nášho života prichádzajú, potom
odchádzajú. Niektorí zostanú, niektorí nikdy neodídu. Iní sa ním zasa len mihnú. Je
to trochu zvláštne, nie vždy nám je jasné, prečo je to tak. Raz nevieme, či sa máme
lúčiť, alebo len povedať do skorého videnia. Inokedy to zasa intuitívne presne vieme.
Snažíme sa v tom nájsť nejaký zmysel, vysvetliť si naše vzťahy a všetky životné
stretnutia. Žiadne z našich stretnutí a vzťahov nie sú totižto náhodné. Či sme tých
ľudí do svojho života pritiahli, alebo sa v ňom jednoducho mali objaviť. Ľudia do
nášho života vstupujú za určitým účelom.
Každý človek nám dáva svoj dar
54
Pozrime sa na ľudí v našom živote. Jedni do neho vstúpili, a veľmi rýchlo odišli. Iní
zasa zostali o dosť dlhšie, ako sme si mysleli a nikdy na to obdobie nezabudneme. A
potom sú v našom živote aj ľudia, ktorí prišli a ešte neodišli a vyzerá to tak, že
zostanú na neurčito. Aj keď každé zo stretnutí je jedinečné a iné, všetky majú niečo
spoločné. Ľudia do nášho života neprídu nikdy naprázdno. Každý nesie nejaký dar,
ktorým nám sprostredkuje sebapoznanie, skúsenosti či ponaučenia. Môžeme ho
prijať buď príjemne, alebo bolestne. Isté je však, že ktokoľvek do nášho života vstúpi,
neodíde bez toho, aby v nás niečo nezanechal.
Všimli ste si, že ľudia, ktorí nás najviac iritujú, znervózňujú alebo rozčuľujú, nás aj
najviac o sebe samých naučia? Majú presne tie neduhy, nedostatky, temné miesta,
ktoré máme my. A preto nás iritujú. Zasiahnu naše slabé miesta. Poukážu na naše
rany. Nie je nám to vždy príjemné, hnevá nás to, ale je to jediný spôsob, ako sa
neustále rozvíjať. A veľakrát práve vďaka výnimočným stretnutiam dokážeme aj v tej
najhoršej situácii ukázať to najlepšie v nás.
Vo svojom živote som stretla niekoľko ľudí, ktorí ma znervózňovali alebo rozčuľovali.
Vždy ma však naučili niečo nesmierne dôležité o sebe samej. Akoby mi pomáhali
zhadzovať tie vysoké múry obrany, ktoré som si počas života budovala. Zjemňovali
tuposť môjho ega a oslobodzovali ma od predpojatých a osvojených názorov. Aj keď
to nebolo vždy jednoduché, títo ľudia mi ponúkli slobodu. Odhalili vo mne vlastnosti
či danosti, ktoré som nikdy nepostrehla. Dokázali to preto, lebo mali tie isté rany ako
ja.
Každé naše stretnutie je dar, lebo nám pomáha rásť, chápať, uvedomiť si a stať sa
lepšími, ako sme. A tak ľudia neustále vstupujú do nášho života, aby sme mohli
osobne rásť. A keď nám odovzdajú svoj dar, my dávame naspäť dar im, aj keď o tom
nevedia.
Tri úrovne osobného rastu vo vzťahoch
Po hľadaní odpovede na naše životné stretnutia, som natrafila na teóriu troch úrovní
vzťahov a osobného rastu, ktorú uvádza niekoľko autorov v osobnom rozvoji.
1. Príležitostné stretnutie
Sú stretnutia s ľuďmi, ktorí do nášho života vstúpia alebo sa ním mihnú iba na chvíľu.
Ľudia, ktorých stretneme náhodne, napríklad vo výťahu. Máme príjemnú
konverzáciu, z ktorej si pre seba zoberieme niečo dôležité. Prípadne to môže byť
niekto, s kým ideme zo školy domov, či sedíme vedľa neho v autobuse, alebo stojíme
v rade v obchode. Môže to byť niekto, koho stretneme na dovolenke, dáme si spolu
jednu večeru a už ho nikdy viac neuvidíme.
Ľudia, ktorých stretneme príležitostne, tak ako sa rýchlo objavia, aj zmiznú. Prídu za
účelom niečo nám pomôcť rozlúštiť, uspokojiť nejakú potrebu, poskytnúť nám nový
nápad či myšlienku, zodpovedať nejakú otázku, pomôcť nám rozpamätať sa na naše
sny. Znovu odhaliť krásu života alebo nás aj rozčúliť, či iritovať. Uskutočnia to buď
55
pohľadom, úsmevom, správaním, alebo konverzáciou. Odovzdali sme si, čo bolo

treba a každý pokračuje vo svojej ceste.
2. Sezónny vzťah
Je to silne intenzívny vzťah, ktorý trvá určité obdobie. Dvojici ponúka obrovský
priestor pre vzájomné učenie a osobný rast. Ľudia sa v tomto vzťahu spojili za
účelom odovzdať si čo najviac skúseností a životných lekcií, ktoré potrebujú získať.
Len čo vyčerpajú vzájomné odovzdávanie, život nejakým spôsobom zariadi, aby sa
fyzicky oddelili a mohli pokračovať inou cestou a osobne rásť.
Fyzická separácia neznamená úplný koniec vzťahu. Každý vzťah je vzácny a

jedinečný. A aj keď ľudia nie sú fyzicky spolu, stále môžu byť silno prepojení a dávať
si lásku. Niekedy ľudia, ktorí dvadsať rokov spia v jednej posteli, nemusia mať také
hlboké prepojenie ako ľudia, ktorí sú od seba vzdialení tisícky kilometrov. Vzťah nie
je iba o fyzickej blízkosti, ale o blízkosti našich duší.
Mala som viacero takýchto vzťahov. Vzťah, s mojou kedysi najlepšou kamarátkou,
ktorý dopadol bolestivo a ja som o sebe zistila viac ako kedykoľvek predtým.
Odpustili sme si a doteraz sa rady z času na čas stretneme. Mala som množstvo
sezónnych priateľstiev a s niektorými, aj keď sa dlhý čas nevidíme, pri každom
našom opätovnom stretnutí máme pocit, akoby sme sa nevideli len zopár dní.
Niektorí ľudia sú z rozchodov alebo rozvodov neskutočne smutní a vidia ich ako
svoje zlyhanie. Ale ak si dvaja ľudia odovzdali skúsenosti a lekcie, ktoré mali, tak to
bol potom úspešný vzťah, aj keď je to veľmi ťažké prijať.
3. Celoživotný vzťah
Tretiu úroveň vzťahov predstavujú ľudia, ktorí do nášho života vstúpia a zostanú v
ňom. S týmito ľuďmi máme celoživotné vzťahy, a to vďaka našej perfektnej
rovnováhe vzájomného učenia a odovzdávania skúseností. Každý z nás má vždy
tomu druhému čo ponúknuť, neustále jeden druhého posúva dopredu a núti osobne
rásť.
Nie vždy ich vieme hneď rozpoznať. A nie sú to vždy iba ľudia, s ktorými tvoríme
láskyplné a harmonické vzťahy. Niekedy sú to ľudia, ktorí sú nám tŕňom v oku už
roky alebo aj navždy, neustále nás znervózňujú. To, že nás určití ľudia vedia veľa
naučiť, ešte neznamená, že ich musíme mať radi. Títo ľudia nám vždy najviac
poukážu na naše rany, osobné limitácie, a preto to môže byť aj veľmi bolestivý vzťah.
Ľudia, s ktorými kráčame celý život alebo jeho časť, nás vždy budú posúvať ďalej.
Jednoducho vieme, že budú pri nás stáť. Pomôžu nám otvoriť naše srdce a ľúbiť
spôsobom a hĺbkou, o ktorej sme si mysleli, že už ani ľúbiť nevieme. Neustále nám
budú ponúkať osobný rast a výzvy.
Každý vzťah je jedinečný a neskutočne vzácny. Každé stretnutie má svoj zmysel a

význam, lebo nám pomáha neustále odhaľovať viac a viac osobného svetla a
spoznať, kým vlastne sme. A preto pristupujme k vzťahom s láskou, nech už boli
56
akékoľvek, lebo to, čo do nich dáme, dávame sebe. Nič sa nestalo náhodou, všetci
mali do nášho života vstúpiť. Vážme si každý vzťah a skúsenosť. Je to výmena
darov, ktorými sú láska pre druhého a sebaidentifikácia.
14. Zdravé vzťahy stoja na 5 pilieroch
Sloboda. Láska. Pochopenie. Pravda. Sebarealizácia. Päť základných princípov,

ktoré splietajú sieť zdravého, plnohodnotného a obohacujúceho vzťahu - či už je to
priateľstvo, rodičovský, súrodenecký, ľúbostný, obchodný vzťah alebo vzťah, ktorý
máme sami so sebou. Každý vzťah je založený na rovnakých princípoch.
Vzťahy sú zdrojom inšpirácie a neustále nás posúvajú ďalej. Úplne na

začiatku mojich vzťahov som si myslela, že človek ich môže mať iba niekoľko,
ak chce, aby boli kvalitné. Domnievala som sa, že je potrebné byť neustále
fyzicky v kontakte, robiť spolu všetko - najlepšie rovnaké veci. Mylne som si
myslela, že jeden za druhého zodpovedáme, svojím spôsobom sa navzájom
vlastníme a potom k sebe patríme. Myslela som si to dovtedy, dokiaľ som
nepocítila vlastné obmedzenie a zodpovednosť za druhého človeka.
Naša predstava o vzťahoch sa odvíja od všetkých našich predchádzajúcich

vzťahov. Nie je ľahké odpútať sa od toho, čo sme zažili, odpozorovali a čo nás
iní naučili. Postupne identifikujeme, aké vzťahy chceme mať. Nasledovných
päť princípov mne osobne neustále pomáha budovať krásne, obohacujúce a
pozitívne vzťahy.
Princíp č.1: SLOBODA
Nemôžeme vlastniť toho druhého, pretože nám nepatrí a my nikomu nepatríme.
Sloboda je základný princíp akéhokoľvek spolužitia. Dopriať druhému človeku,

aby mohol žiť, myslieť a robiť, čo mu je prirodzené. Venovať sebe a druhému
slobodu, znamená vzájomný rešpekt. Ak máme skutočne niekoho radi,
doprajeme mu slobodu, lebo chceme pre neho to najlepšie. Sloboda vytvorí
priestor pre kreativitu a osobný rozvoj. Ak doprajeme slobodu druhému,
získame ju aj sami pre seba.
Princíp č.2: LÁSKA
Všetko, čo skutočne existuje, je láska. Strach je iba naša ilúzia.
Láska je energia, ktorá je zdrojom všetkého. Láska je súčasťou každého

vzťahu. Láska je skutočná iba vtedy, ak je bez podmienok. Ak v živote a vo
vzťahoch konáme z lásky, a nie zo strachu, život sa stane prekrásnym a
57
prinesie nám presne to, čo chceme. Láska znamená mať rád toho druhého bez
obmedzení a nemeniť ho na svoj obraz.
Princíp č.3: POCHOPENIE
Pozeraj sa na všetko aj očami toho druhého a objavíš úplne nový svet.
Láska je spojená s pochopením toho druhého ako jedinečného a výnimočného

človeka. Brať druhého človeka ako partnera a rešpektovať to, aký je, ako myslí,
ako cíti. Akceptovať názor druhého, ale vedieť vyjadriť svoj vlastný, znamená
skutočné pochopenie. Neodsudzovať iných za to, čo robia a ako sa správajú,
bez toho, aby sme sa opýtali na ich dôvod a videli svet ich očami. Tolerancia a
rešpekt sú základom k slobodnému spolužitiu a voľnému priebehu citov a lásky
vo vzťahu.
Princíp č.4: PRAVDA
Aj keď nevidíš alebo nechceš vidieť pravdu, ona si ťa nájde, lebo je skutočná.
Úprimnosť je základom komunikácie vo vzťahu. Úprimnosťou prejavíme

druhému človeku rešpekt, lásku a doprajeme mu slobodu. Byť úprimný
znamená, vážiť si pravdu, nezatvárať pred ňou oči. Pravda, aj keď môže byť
trpká, je oslobodzujúca. Neklamať seba samých a iných chce odvahu pozrieť
sa pravde do očí a žiť s úprimnosťou. Skutočný priateľ vždy ocení viac pravdu
pred klamstvom.
Princíp č.5: SEBAREALIZÁCIA
Najväčším darom druhému človeku je pomoc a podpora, stať sa jeho najlepšou

verziou a osobne rásť.
Vzťahy začnú byť nepríjemné a limitujúce, keď si navzájom nedoprajeme

sebarealizáciu a osobný rast. Keď si myslíme, že vieme, čo je pre toho druhého to
najlepšie a nenačúvame jeho skutočným prianiam. Ak máme niekoho radi, chceme,
aby bol šťastný a sám sebou. Chceme mu pomôcť dosiahnuť jeho sny a dopriať to
isté aj sami sebe. Skutočný partner a priateľ vie, že sme rovnocenní partneri a to, čo
si praje pre seba, chce aj pre nás.
Nech sú naše očakávania od vzťahov akékoľvek, vyberme si a tvorme iba tie

najkrajšie vzťahy, ktoré pozitívne obohatia náš život, dodajú nám sebavedomie a
uvedomenie, kým sme. Vyhýbajme sa vzťahom, ktoré nás oslabujú, odoberajú
energiu, otupujú naše zmysly a berú radosť zo života.
To, v akých vzťahoch sme sa nakoniec ocitli, nie je náhoda. Sme ich spolutvorcami,
priťahujeme ich. Uvedomme si to a začnime dávať do našich vzťahov to, čo by sme
si želali z nich prijímať. A práve týchto päť princípov, ktoré do vzťahov vnesieme, nám
58
pomôžu ich uzdraviť a vylepšiť. Prirodzeným spôsobom sa nám „vyčistia“ ľudia a

vzťahy v našom živote a zostanú iba tie najkrajšie.
59
štvrtá časť
Telo a zdravie
15. Nie sme to, čo vidíme v zrkadle
Trvalo mi 10 rokov, kým som skutočne a úprimne začala mať rada svoje telo. Desať
dlhých rokov osobného odmietania, vnútorného boja, nespokojnosti či podceňovania
sa, až kým som nepochopila, že naše telo je iba prostriedok, a nie to, kým v
skutočnosti sme. Potrebovalo to čas pochopiť, že to, čo vidím v zrkadle, neurčuje
moju ľudskú hodnotu ako človeka. Moje telo mi nestanovuje limity, ako ďaleko sa v
živote dostanem. Nezávisí od neho ani to, či ma druhí ľudia budú mať radi alebo nie.
Zvykla som si myslieť, že som iba to, čo vidím. Veľmi často sa nám stáva, že sa
začneme cítiť menejcenní, ak to, čo vidíme, nevyhovuje určitým kritériám spoločnosti
či všeobecnému ideálu krásy. Obávame sa, že nebudeme ľúbení. Bojíme sa
odmietnutia iných ľudí. Výsledkom tohto myslenia a strachu je život strávený v
neustálej honbe za dokonalým telom, aby sme sa konečne aspoň na chvíľu mohli
cítiť „hodní“ a spokojní. Bohužiaľ, je to začarovaný kruh, lebo ideál sa neustále mení.
Každý človek má svoju osobitú predstavu o kráse a my vždy na sebe nájdeme niečo
iné a nové, čo nám nebude vyhovovať.
Skončí sa to nespokojnosťou a výčitkami pri pohľade do zrkadla a po postavení na

váhu. Potraviny si vyberáme podľa kalorickej hodnoty na obale alebo sa trýznime
rôznymi diétami. Porovnávame sa s inými a ak náhodou usúdime, že tí druhí
vyzerajú lepšie, nadobudneme pocit menejcennosti. Obmedzujeme sa v oblečení, v
pohybe, v aktivitách, lebo nevyhovujeme ideálnej predstave alebo svojej vlastnej
sebakritike. Vzdávame sa nádeje nájsť si vytúženú prácu. Strácame odvahu urobiť
zmenu alebo nasledovať svoj sen, lebo si podvedome myslíme, že nezapadáme do
štandardu. A tak sami sebe budujeme obrovské múry limitácie a veľmi ťažko
nachádzame vnútornú spokojnosť a šťastie.
Našu osobnú hodnotu neurčujú iní ľudia, ale my sami. Nájsť vlastnú hodnotu v snahe
vyhovieť stanoveným ideálom spoločnosti a iným ľuďom, je veľmi náročná cesta.
Málokedy nájdeme na tejto ceste svoj vnútorný pokoj, spokojnosť, úplnú akceptáciu a
skutočnú osobnú hodnotu. A to iba kvôli jednej limitujúcej myšlienke, v ktorú veríme,
že najväčšou súčasťou nášho Ja je práve naše telo.
Naše telo je iba prostriedok, nie to, kým sme
Náš najväčší omyl v súvislosti s chápaním tela spočíva v tom, že naše telo
stotožňujeme s tým, kým sme. Nie sme iba to, čo každé ráno vidíme v zrkadle. Sme
oveľa viac ako len naša vizuálna schránka, sme aj myseľ a duša. Všetky tieto 3
elementy tvoria jeden celok, kým v skutočnosti sme.
60
Nemyslíme telom, ale mysľou. Telo samo o sebe nepozná naše poslanie, zámer či
skúsenosť, kvôli ktorej sme do nášho života prišli, ale naša duša to presne vie. Na
druhej strane, keby sme boli iba naša duša, nikdy by sme sa nemohli vidieť v zrkadle,
nevedeli by sme, ako chutia špagety, ako znie hudba. Nevideli by sme, aká krásna je
príroda, necítili by sme teplo ľudského dotyku a nevedeli by sme, ako vonia káva.
Naše telo je náš najvzácnejší prostriedok, aby sme dokázali toto všetko identifikovať
a prežiť, ale nepredstavuje naše vedomie. Telo nie sme my, je to iba náš „oblek” v
tomto živote. Cieľom nie je vyzerať rovnako ako každý iný. To, aký máme oblek,
nehovorí nič o tom, kým a kto sme, ale naznačuje iba, ako sa o svoje telo staráme.
Najväčšia časť nášho Ja je nefyzická, nemôžeme ju vidieť.
Naše telo si, bohužiaľ, nevyberáme, ale tým, ako o svojom tele myslíme a sami k
sebe pristupujeme, môžeme vo veľkej miere prispieť k jeho kráse, zdraviu a
pozitívnemu vývoju. Sme energia, ktorá neustále vibruje. Naše telo je stvorené z tejto
energie. A ak nás niekto má rád, je to preto, lebo cíti naše vibrácie a intuitívne ho
priťahuje naša energia. To je dôvod, prečo nás „priťahujú“ a prečo chceme stráviť čas
v spoločnosti šťastných, veselých, sebavedomých a inšpirujúcich ľudí. Priťahuje nás
ich energia, ich vyžarovanie, a nie to, ako vyzerajú.
Ak nás niekedy niekto odmietne, či odsúdi na základe nášho výzoru, je to človek,

ktorý sa sám zmieta v začarovanom kruhu závislosti od svojho vlastného výzoru. Ako
súdi seba, súdi aj iných. Odmietaním svojho vlastného tela, odmieta aj iných ľudí.
Žiadne odmietnutie nie je osobná záležitosť, ale len obyčajný strach. Neschopnosť
akceptovať seba samých. To, ako sa správame, ako na iných ľudí pôsobíme, sa
odvíja od nášho vnútorného sveta a vzťahu, ktorý sami so sebou máme.
Zapáčime sa, ak sa budeme mať radi
Keď som na strednej škole prestala aktívne športovať, zmenilo sa mi telo, pribrala
som a nevedela som, ako sa mám s tým vyrovnať. Ako mám odpovedať na
nepríjemné či urážlivé poznámky iných ľudí, svojho okolia a na svoje vlastné
ustráchané myšlienky. Za každým slovom alebo konaním som videla stratu ich lásky
či ich pozornosti.
Miesto toho, aby som sa viac snažila, tak som sa uzatvárala viac sama do seba. Bola
som to ja, ale veľakrát som sa vo svojom vlastnom tele necítila sama sebou. Zápasila
som so sužujúcim pocitom, že ma ľudia nebudú mať radi, že sa nebudem páčiť,
neuspejem a nikdy sa nebudem cítiť dobre.
Nevedela som, ako si mám poradiť s tlakom okolia a občasnou kritikou. Snažila som
sa „odbíjať“ alebo ignorovať tieto osobné limitácie, ktoré mi iní ľudia pripisovali. Bolo
to ťažké, lebo som začala mať pocit, že som iná. Myslela som si, že moja váha
priamo ovplyvňuje to, kým budem.
61
Všetko sa zmenilo, keď som objavila, kto v skutočnosti som. Zistila som, že ľudia ma
nebudú mať radi, ak nebudem mať rada samu seba. A tak som postupne začala mať
rada svoje telo, každé kilo navyše. Považovala som to za moju dočasnú súčasť a
naučila som sa akceptovať seba samú. Nestalo sa to zo dňa na deň, bol to dlhoročný
proces, ale ten pocit vlastnej akceptácie bol oslobodzujúci. Zrazu som v sebe cítila
toľko lásky k svojmu telu, k iným ľuďom, a aj k sebe, ako nikdy predtým. Pravdou je,
že ak nás niekto skutočne ľúbi, je to hlavne preto, akí sme a čo vyžarujeme.
Svojou sebaakceptáciou som si konečne dovolila skutočne prežívať radosť zo seba

samej a otvoriť sa láske. Bolo mi už jedno, čo si kto myslí alebo hovorí. To, ako som
sa mala rada, bolo silnejšie ako všetky názory sveta. Už som viac nepotrebovala byť
prijatá niekým iným, aby som bola schopná prijať samú seba. Naštartovalo sa to
mojím sebauvedomením, potom nasledovala sebaakceptácia a začala som sa mať
úprimne rada. Až potom som dokázala konečne uskutočniť vytúženú dlhodobú
zmenu na svojom tele.
Láska, ocenenie, prijatie druhých ľudí majú tak málo spoločné s tým, ako vyzeráme.
A ak sa stretneme niekedy s niečím iným, je to iba preto, lebo stretneme ľudí, ktorí
stále so svojím telom bojujú. Sú to ľudia, ktorí sa viac pozerajú na to, ako vyzeráme,
namiesto toho, aby nazreli hlboko do nášho srdca. Nie je možné skutočne niekoho
vidieť, spoznať, pochopiť a mať rád, ak sa nepozrieme do jeho vnútra. Je nemožné
prežiť úprimnú lásku, akceptáciu, pochopenie a skutočne hlboké prepojenie s niekým
iným, ak sa zastavíme iba pri jeho výzore. Vo svete tiel budeme vždy viac cítiť
separáciu jeden od druhého, ako skutočné spojenie vo svete sŕdc.
16. Ako o svojom tele myslíme, tak vyzerá
Mojím najprekvapujúcejším zistením bolo, že moja váha nemá nič spoločné s mojím
telom, ale s mojou mysľou. Dlhé roky som držala diéty, cvičila som, robila rôzne
športy alebo menila spôsob stravovania. Vyskúšala som skutočne všetko, ale nikdy
to úplne alebo dlhodobo nefungovalo, lebo som sa sústredila iba na svoje telo.
Nevenovala som veľkú pozornosť tomu, ako som o svojom tele a o sebe myslela. A
preto som nikdy nevedela dosiahnuť dlhodobé a trvalé výsledky.
Nadváha či kilá navyše nie sú ani tak výsledkom toho, koľko jeme, cvičíme, ako sú
výsledkom toho, ako myslíme. Koľko jeme a chudneme, závisí od toho, ako sme
vnútorne sami so sebou v harmónii. Kilá navyše sú spôsobené smútkom v našej
mysli, nevyriešenými zážitkami z minulosti, pokriveným sebavedomím, pocitom
menejcennosti a nedostatkom lásky. A naším najväčším omylom je, keď sme chorí
alebo priberáme na váhe, že sa začneme až posadnuto sústreďovať na naše telo,
namiesto toho, aby sme najprv uzdravili našu myseľ. Skôr by sme sa mali venovať
tomu, čo sa v nás deje a čo nie je v poriadku. Nájsť zákutia našej mysle, ktoré treba
uzdraviť. Choroby, obezita či anorexia sú výsledkom mentálnych problémov, sú
obrazom našich myšlienok o nás samých a o našom tele.
62
Toľkí z nás sa príliš skoro vzdávajú predstavy o dosiahnutí zdravého či štíhlejšieho

tela, lebo nevidia výsledky, ktoré by ich povzbudili k ďalším úspechom. Sústredením
sa iba na telo veľmi ťažko dosiahneme vytúženú zmenu, ktorá bude pretrvávať
dlhodobo, pokiaľ problémom nadváhy nie sú iba 3 - 4 kilá. Ak skúsime obmedzujúce
diéty, nepríjemné cvičenia, drahé tabletky a trénerov, zistíme, že to na nás nemusí
účinkovať, aspoň nie dlhodobo. Postupne, ale začneme strácať nádej, že raz sa to
podarí a my konečne budeme sami sebou- mať zdravé a pekné telo a mať sa radi.
Je to úplne naopak, ako si myslíme
Chcelo to niekoľko rokov, kým som zistila, že osobné šťastie, sebavedomie a krása
sa neodvíjajú od toho, ako vyzeráme, ale závisia od toho, ako sa cítime a ako sami
seba vnímame. Pochopila som, že najskôr sa musíme mať radi a akceptovať sa
presne takí, akí sme a až potom môžeme uskutočňovať zmeny, po ktorých túžime.
Dlho som to robila úplne naopak. Sústreďovala som sa na svoje telo a ignorovala
som svoje pocity a myšlienky, ktoré mi to celé spôsobovali a sabotovali moje pokusy
dosiahnuť vytúžený stav. Až na trénerov a tabletky, som vyskúšala všetko. Trvalo mi
8 rokov, kým som zhodila to, čo som nabrala za dva. Hlavne som pochopila, že
zdravé telo dosiahnem, až keď si vyriešim vzťah sama so sebou.
Chudla som, znovu priberala. Raz to bolo hore, raz to bolo dole, nikdy nie trvalé. Od
toho sa odvíjalo aj to, ako som sa cítila, ako ma moje okolie vnímalo a hlavne, ako
som ja vnímala seba. Až som prišla do štádia, v mojom prípade ešte šťastného,
keďže som si vždy nadovšetko vážila zdravie a svoje telo. Povedala som si: „A
stačilo!“
Už ma nebavil ten kolotoč, chcela som byť šťastná. Chcela som mať život vo svojich
rukách, nie pod kontrolou diét alebo trendov spoločnosti. Nechcela som sa viac cítiť
obmedzovaná tým, čo si kto myslí alebo čo považuje za pekné. Chcela som znovu
nájsť svoju vlastnú identitu. Necítila som už potrebu niekomu dokazovať, že to
zvládnem. Dopriala som si slobodu byť taká, aká som. Akceptovala som sa, naučila
som sa mať rada samu seba, ale nevzdala som sa vytúženej predstavy o svojom
tele. Neuspokojila som sa s menej, ale ani nie so sebatrýznením. Namiesto diét
alebo sledovania kalorických obsahov na produktoch som začala počúvať svoje telo
a inak myslieť.
A začala som prirodzene chudnúť, bez akejkoľvek diéty, so zvyčajnou dávkou

pohybu, ktorý ma bavil. Vtedy som pochopila, že je to celkom naopak, ako si
myslíme. Očakávala som, že sa budem cítiť lepšie, ak zmením svoje fyzické telo, že
nadobudnem viac sebavedomia a budem šťastnejšia. Ale neprichádzalo to. Až keď
som to skúsila „naopak“. Začala som sa najskôr zaoberať tým, ako sa cítim a aké
myšlienky o sebe mám. Dovolila som si byť sama sebou a byť šťastná bez
podmienok.
Proces chudnutia sa začína v našej mysli. Ako o svojom tele a o nás samých
myslíme, sa odrazí fyzicky na našom tele a zdraví. Každá myšlienka je kreatívna.
63
Najskôr existuje myšlienka, ktorá sa potom určitým spôsobom prejaví na našom

fyzickom stave. A na základe mojej vlastnej skúsenosti - nikdy to nie je naopak.
Naše fyzické telo je obrazom stavu našej mysle
Tým, ako myslíme, hneď aj tvoríme. Naše telo a naša myseľ sú navzájom spolu
prepojené a spolupracujú. Ak nemyslíme pozitívne a neveríme v náš želaný stav, tak
sami seba sabotujeme a ťažko schudneme. Ak si myslíme, keď niečo zjeme, že z
toho hneď aj priberieme, tak sa to aj stane. Ak jeme zdravo, cvičíme, ale stále
nechudneme, je to asi preto, lebo sa nemáme dostatočne radi alebo máme
nedostatok sebahodnoty. Naše myšlienky a emócie sa odzrkadľujú na našej fyzickej
kondícii, na zdraví a postave. Buď nám pomáhajú, alebo nás brzdia v dosiahnutí
želaných výsledkov.
Keď si evokujeme emóciu, napríklad stres, ako sa cítime? Zovrie nám hrdlo, telo
máme v kŕči, začneme rýchlejšie dýchať alebo nás pichá v hrudi. Každá naša
emócia, ktorá bola najskôr myšlienkou, má fyzické prejavy. Napríklad láska, cítime
vibrujúci teplý pocit v hrudi, máme neustále úsmev na tvári, naše telo je uvoľnené.
Šťastie sa prejavuje úsmevom, dynamickými pohybmi, poskakovaním, hmkaním,
prekrvuje sa nám každá časť nášho tela.
Ako to, že obyčajná emócia má taký vplyv na naše fyzické zdravie? Predstavme si,
ako naše myšlienky o nás samých sabotujú náš úspech v chudnutí. Nehovoriac o
tom, ako ohrozujú naše zdravie. Napríklad emócie, ako vina, nedostatočnosť, hnev,
žiarlivosť alebo myšlienky typu ako: ʼNedokážem to, som otrasný, som tučná,
priberám, nikto má nemá rád, ani samu seba nemám rada, nemôžem sa na seba
pozerať, je to odporné. Bože, ten zadok, neverím si, ako môžem niečo dokázať.ʼ
Každý z nás pozná tieto hlboko ukryté myšlienky, ktoré v sebe tak dobre tajíme.
Až keď akceptujeme seba samých, môžeme sa zmeniť
Prvým krokom ku zmene je, uvedomiť si, že všetko sa odvíja od našich myšlienok,
vnútornej pohody a harmónie s naším telom. Ak pochopíme, že naše myšlienky sú
kreatívne a buď nás môžu podporovať, alebo sabotovať v dosiahnutí nášho cieľa,
sme na výbornom začiatku.
Ja som vďaka tomuto zisteniu a uvedomeniu schudla v priebehu 3 mesiacov 8

kíl, ale celkovo proces uvedomenia si a vnútorného liečenia začal pol roka
predtým, nehovoriac o rokoch, ktoré som strávila hľadaním odpovedí. Na
základe vlastnej skúsenosti som identifikovala nasledovný proces, ako sa dostať
na správnu cestu. Byť zdravý, cítiť vnútornú spokojnosť, vyrovnanosť a
dosiahnuť vytúžené telo.
64
CVIČENIE:
4 kroky, ako zmeniť svoje telo
1. Akceptujme sa a majme sa radi
Základom akejkoľvek zmeny je, uvedomovať si, kde sa práve nachádzame.

Buďme k sebe úprimní a priznajme si, ako sa veci majú. Neklamme si, ale
pozrime sa do zrkadla a konečne sa uzrime presne takí, akí sme. Akceptujme
svoj súčasný stav a fázu, v ktorej sme, lebo je zmeniteľná a iba dočasná.
Najkrajší dar, ktorý sami sebe môžeme venovať, je úprimnosť. Uvedomme si
zodpovednosť za to, ako vyzeráme a za stav nášho tela, ale majme sa radi
presne takí, akí sme. Sebaakceptácia nám dodá pocit úžasnej slobody a
vedomie, že to, ako vyzeráme, je v našich rukách či skôr mysliach.
Majme sa radi, ale skutočne a úprimne. Odpustime si to, že sme sa dostali tam,
kde sme. Môže sa to stať každému, všetci robíme iba to najlepšie, čo vtedy
vieme, aj keď je to nie vždy dosť. Majme radi každé naše kilo navyše. Náš veľký
nos či zadok, nezdravú pleť, veľké brucho alebo malé prsia. Každý sme svojím
spôsobom jedinečný, naše telo si konečne po dlhom čase zaslúži dostať aj
pozitívne a láskavé myšlienky, ako len opovrhovanie a kritiku. Naše telo nemôže
za to, že máme 15 kíl navyše, ale my sme zodpovední za to, ako myslíme a ako
sme sa o svoje telo starali. Naše telo túži po tom, aby sme ho objali a mali ho
radi, lebo vtedy s nami začne naplno spolupracovať.
2. Vyliečme rany na svojej duši
Sebaakceptácia a láska k svojmu telu nám pomôžu sa uvoľniť a prestať sa toľko

stresovať tým, či nás niekto bude, alebo nebude mať rád. Je to prvá dávka
vnútorného pokoja a vyrovnanosti. A potom prichádza vhodný čas rozmýšľať nad
tým, čo v našom živote nie je zdravé. Aké sú naše vzťahy? Sme v nich šťastní?
Baví nás práca, ktorú robíme? Máme dobrých priateľov? Stravujeme sa zdravo?
Cvičíme pravidelne? Baví nás pohyb a cvičenie, ktoré robíme ?
Začnime s rozpoznávaním myšlienok, ktoré o svojom tele a o sebe samých

máme. Možno nám niekto iný v minulosti povedal, že nie sme „hodní“, že nie
sme pekní, že nebudeme šťastní alebo neuspejeme, až kým neschudneme.
Zabudnime na to a na všetky limitácie, ktoré sme kedy od iných ľudí
akceptovali a prijali ich myšlienky za svoje.
Ak máme myšlienky, ktoré nás sabotujú a nepodporujú, napríklad: ʼSom

nemožná, nedokážem to, nikto ma nemá rád, nebudem sa páčiť, určite si všimnú
môj veľký nos, som menej ako oni a podobneʼ, povedzme sami sebe: ʼĎakujem,
neprosím! Nahraďme tieto myšlienky novými, pozitívnymi a láskavými, ktoré nás
podporia, ako napríklad: ʼÁno, som si vedomá toho, že mám veľký nos, ale práve
preto si ma ľudia zapamätajú a budem výnimočná.ʼ Alebo: ʼĎakujem, neprosím.
Ja to dokážem, lebo to chcem a neprestanem, kým sa tam nedostanem.ʼ Alebo:
ʼĽudia ma budú mať radi preto, aký som, nie iba preto, ako vyzerám.
65
A ja som veľmi milý a príjemný človek. A ak niekto bude mať iný názor, poviem,
že ďakujem, ale ja si to nemyslím.ʼ
Máme silu rozpoznať naše sabotujúce myšlienky a nahradiť ich podporujúcimi. Ale
najskôr buďme vždy k sebe úprimní. Potom odmietnime sabotujúcu myšlienku a
nahraďme ju novou, ktorá nás podporí a dodá nám lepší pocit. A možno to na
začiatku bude vyžadovať veľmi veľa energie, ale postupne sa pozitívne myslenie
stane našou súčasťou a bude nás podporovať v dosiahnutí našich cieľov.
3. Buďme šťastní
Neutápajme sa v žiali, neľutujme sa, netvárme sa ako obeť, ale snažme sa zo svojho
života „vyboxovať”, čo najviac sa dá. Príroda každému z nás niečo nadelila a buďme
za to vďační, nie nahnevaní. Je iba v našich rukách, čo s tým urobíme. Buď sa z nás
stanú nešťastní, urazení, zakomplexovaní, neprístupní ľudia, alebo budeme šťastní,
nech sme akíkoľvek a ľudia našu úprimnosť pocítia, lebo každý vo všeobecnosti
uprednostňuje spoločnosť šťastných a spokojných ľudí.
4. Začnime uskutočňovať zmenu
Keď sme prešli všetkými predchádzajúcimi štádiami, dopriali sme si čas akceptovať
sa, mať sa rád, prehodnotiť svoje myšlienky a pochopiť svoje pocity.
Boli sme k sebe úprimní a začali sme svoje telo brať viac ako nášho priateľa než
nepriateľa. Dopriali sme si pocit slobody, ktorý prináša uvoľnenie, úsmev na tvári a
nezávislosť.
Vtedy nastal najvhodnejší moment, keď treba začať meniť svoje telo na obraz, ktorý
si želáme alebo prísť aj na to, že sme perfektní presne takí, akí sme. Zamerajme sa
na to, ako chceme vyzerať, nie ako nechceme. Táto zmena je dlhodobý proces,
nenastane zo dňa na deň, tak si doprajme čas a užívajme si samotný proces.
Stanovme si merateľnú métu a každodenné aktivity, ktoré nás dovedú bližšie k
zdravému telu, k strate kíl na váhe a radosti z nášho tela. Meňme životný štýl a tým
návyky, ako sa len dočasne obmedzovať.
17. V zdravom tele bdie šťastný duch
Ak si chceme skutočne a naplno užívať život, zdravie v tom bude zohrávať veľmi
dôležitú úlohu. Väčšinou o zdraví hovoríme v spojitosti s fyzickým zdravím, keď
byť zdravý znamená, nebyť fyzicky chorý. Postupne sa tento obmedzený názor na
zdravie mení. Zdravie sa stáva oveľa komplexnejším pojmom, ako to bolo kedysi.
O svoje zdravie sme sa zvykli starať až po návšteve lekára či niekoľkých dní
strávených v nemocnici. Keď sme sa vyliečili, aj tak sme sa vrátili naspäť k svojim
pôvodným návykom a životnému štýlu.
66
V dnešnej dobe ľudia venujú oveľa viac pozornosti zdraviu, svojej kondícii a tomu,
ako sa cítia. Hľadáme nové spôsoby liečenia a prijímame oveľa otvorenejšie
alternatívnu medicínu. Akoby sme si viac uvedomovali, že to, ako sa fyzicky
cítime, ovplyvňuje celkovú kvalitu nášho života. Navyše sme si začali
uvedomovať, ako naše emocionálne zdravie a pohoda ovplyvňujú náš fyzický
stav. Zdravie je oveľa širší pojem, ako si myslíme. Zdravie nie je len fyzické, ale aj
emocionálne. Ak naše emocionálne zdravie škrípe, prejaví sa to aj na fyzickom
zdraví.
Predstavím vám moju vlastnú filozofiu zdravia, ktorá mi zmenila nielen zdravie a
telo, ale aj život. Mojich šesť osobných právd o tele a zdraví je postavených na
tom, čo som za posledných 10 rokov zistila, odpozorovala, naučila sa a skúsila.
Skôr než začnem, rada by som zdôraznila, že všetko sú to tipy, rady a

smerovania, nie nemenné pravidlá, ktoré treba slepo nasledovať. Každé telo je iné
a každý z nás má rozdielne potreby. Načúvajme svojmu telu, vytvorme si vlastný
názor. Ak skutočne chceme žiť plnohodnotný, zdravý i šťastný život a túžime
naplniť náš osobný potenciál, musíme začať venovať viac pozornosti aj nášmu
telu.
1. Prístup k zdraviu pramení v tom, čo „sme”,nie v tom, čo „robíme”
Verím v to, že sme viac spirituálne ako fyzické bytosti, čo znamená, že väčšina
nášho života, a to podstatné z neho, sa odohráva v našom vnútri a na duchovnej
úrovni. Namiesto toho však väčšinou konáme, robíme a strávime čas reagovaním,
nie tvorením.
Zoberme si znovu ešte príklad s nadváhou, s ktorou mávame problém a chceme

schudnúť. Čo urobí väčšina ľudí, ktorí pribrali na váhe? Prihlásia sa do
posilňovne, začnú „dietovať“ alebo v tom lepšom prípade začnú meniť svoje
stravovacie návyky. Menej šťastným príkladom konania ľudí je, kúpiť si programy
chudnutia, začať brať tabletky alebo podstúpiť chirurgickú operáciu. Výsledkom
všetkých týchto postupov možno bude schudnutie niekoľkých kíl, možno ani nie.
Môže to vydržať alebo sa všetko po určitej dobe vráti do starých koľají. Šťastné
a nadšené dni budú striedať dni stresu, nervozity
a náladovosti.
Ak si vyberieme riešenie svojej nadváhy iba na úrovni fyzickej, je to ako zamiesť

skutočný problém pod koberec a iba dočasne riešiť to, čo je očividné. Konanie iba na
fyzickej úrovni nám nepomôže pochopiť a zistiť príčinu našej nadváhy.
Opýtali ste sa niekedy seba samých, prečo ste pribrali? Strávili ste dostatočne dlhý
čas pri zodpovedaní tejto otázky? Zamysleli ste sa nad tým, čo sa vo vašom živote v
poslednej dobe udialo? Bolo to skutočne tým, že ste veľa jedli či málo cvičili?
Zvýšený prísun jedla určite prispel ku kolísaniu vašej váhy, ale nebol príčinou.
67
Verím v to, že priberáme, keď sa cítime nešťastne, nie „hodní“, máme málo
sebadôvery, nesieme v sebe nedoriešenú citovú traumu z detstva alebo blízkej
minulosti. Ak v sebe držíme ťaživý, nedoriešený balvan negatívnych emócii, tak
je veľmi pravdepodobné, že to je príčinou našich kíl navyše. Ak si budeme
myslieť, že nie sme pekní, sme tuční a nikomu sa nepáčime, stane sa to našou
skutočnosťou. Stav našej mysle sa odzrkadľuje priamo na našom fyzickom
zdraví.
A z toho vyplýva, že všetky naše fyzické problémy majú pôvod na duchovnej

úrovni a tam ich treba aj riešiť. Ak máme nejaký fyzický problém, venujme viac
pozornosti tomu, čo sa práve v našom živote deje, ako nás to emocionálne
ovplyvňuje, ako sa s tým vyrovnávame. Namiesto toho, aby sme konali, začnime
„byť“. „Byť“ znamená, myslieť inak, tvoriť nové myšlienky o sebe samých, ktoré nás
podporia a posilnia. Zmeniť prístup k sebe samým, byť k sebe láskaví a ohľaduplní a
dovoliť si odpustiť, akceptovať a mať sa rád. Každý problém má riešenie na úrovni
duchovnej.
2. Život je proces - akceptujme sa a majme sa radi
Zdravie nie je konečná stanica. Život je proces a vo vývoji. Súčasná situácia alebo
fyzická kondícia je iba dočasná a dá sa zmeniť. Existuje množstvo príbehov ľudí,
ktorí sa sami vyliečili a uzdravili. Príbehy ľudí, ktorí aj napriek svojmu veku dokázali
zmeniť svoje telo a dosiahnuť kondíciu oveľa mladšieho človeka a prekročiť svoj
vlastný tieň.
Iba keď sa naplno akceptujeme a budeme sa mať radi takí, akí sme, dokážeme
začať uskutočňovať vytúženú zmenu. Oceňme sa práve za svoj doterajší vývoj, ktorý
sme uskutočnili a ním prešli. Zaslúžime si pochvalu, namiesto obviňovania, že sme
nedosiahli dostatočný progres. Hľadajme pozitíva života v jeho vývoji, a tým si
vytvoríme pre seba platformu, stav mysle, ktorá nám bude pomáhať lepšie
prechádzať fyzickými zmenami a prinesie nám pozitívne výsledky.
3. Rozširujme si povedomie o zdraví
Veľmi rada by som túto časť uviedla výrokom z jednej z mojich obľúbených kníh,
Konverzácia s Bohom, od autora Neala Donalda Walscha.
Naša perspektíva tvorí naše vnímanie,

naše vnímanie tvorí našu vieru,
naša viera tvorí naše správanie,
naše správanie tvorí našu skúsenosť,
naša skúsenosť tvorí našu realitu,
naša realita tvorí našu ďalšiu perspektívu.
Veľakrát sme slepí a hluchí voči tomu, ako život funguje. Mnohí z nás máme otázky o
živote, túžime po pozitívnej zmene, máme sny, ale nie všetci skutočne hľadáme
odpovede a spôsob, ako ich dosiahnuť. Niektorí z nás uprednostnia nevedomosť,
68
aby to nespustilo neočakávané zmeny v ich živote. Iní z nás sa zasa zo strachu
skrývajú pred zistením, že si postavili život na pravde, nie však na svojej, ale na
pravde ich rodičov. Bojíme sa zmeny, ktorá bude možno vyžadovať veľa energie, ale
prinesie aj oveľa viac pozitívneho do nášho života.
Posledný riadok z uvedeného výroku - naša realita tvorí našu ďalšiu perspektívu,
reprezentuje to, ako väčšina z nás vníma život a osobnú skúsenosť. Vidieť náš život
iba ako výsledok našej reality naokolo, je ako dívať sa iba na vrchol ľadovca, ktorý
vidíme, a ignorovať existenciu jeho najväčšej časti, ktorá ja skrytá pod povrchom
vody. Na takto nekompletnom chápaní si budujeme našu existenciu. Nikoho za to
nemôžeme viniť, je to spôsobené našou nevedomosťou.
A práve v uvedomení si niečoho pramení sila pozitívnej zmeny. Náš uhol pohľadu na
vec a aj nové perspektívy si môžeme vybrať. Buď môžeme vidieť pohár s vodou ako
poloprázdny, alebo poloplný. Objem vody je objektívne stále ten istý, ale naša realita
a pravda o pohári sa môže meniť v závislosti od našej perspektívy. A otázkou je, akú
perspektívu si zvolíme. Naša perspektíva je zdrojom nášho chápania a na jej základe
si vyberáme to, v čo budeme veriť. Naša osobná viera v niečo je buď našou
limitáciou, alebo pohonným motorom. Na jej základe konáme a správame sa. Naše
konanie tvorí našu každodennú skúsenosť a realitu. A vtedy znovu skončíme na
začiatku a uvedomíme si, že sa pohybujeme v jednom veľkom kruhu, ktorý sa však
nezačína našou realitou, ale našou perspektívou a uhlom pohľadu na všetko, čo
sa v našom živote deje.
Uvedomenie si niečoho je základom k pozitívnej zmene. Ako si môžeme neustále

zvyšovať svoje povedomie? Pýtajme sa veľa otázok a buďme otvorení prijať
odpovede, ktoré môžu prísť formou skúsenosti, okolností, článku, filmu, rozhovoru,
pesničky, nového priateľstva, rozchodu a mnohých ďalších. Prijať skutočnosť a
pravdu je najlepší spôsob, ako zvyšovať svoje povedomie a meniť život na niečo
lepšie.
4. Zvyšujme svoje nároky a osobné štandardy na zdravie
Nič sa nikdy nestalo bez toho, aby sme si to najskôr nepredstavili. Naša
predstavivosť je najrýchlejší spôsob, ako dosiahnuť to, po čom túžime, ale aj to, čo
nechceme. Žiadna veľká myšlienka sa nestala skutočnosťou bez toho, aby si ju
niekto najskôr nepredstavil. Každý by si určite našiel 10 až 15 minút denne čas na to,
aby si predstavoval, ako sa jeho sny či túžby napĺňajú. Namiesto toho, aby myslel na
to, čo nechce. Pri predstavivosti nevychádzajme zo súčasných okolností a situácií.
Ak chceme totižto v budúcnosti niečo lepšie, musíme si vedieť predstavovať vo
veľkých rozmeroch, a nesiahať len po svojej súčasnej realite.
A to isté platí aj pre naše zdravie a telo. Ak chceme mať lepšie zdravie, krajšie telo,
musíme najskôr zvýšiť naše štandardy a nároky, ktoré na svoj život a zdravie máme.
Ak si pre seba stanovíme nízke štandardy, väčšinou aj málo dostaneme. Žiaden

veľký cieľ nebol dosiahnutý s malou dávkou predstavivosti a nízkymi štandardmi.
69
Predstavme si, že náš život a zdravie je ako vedro s vodou. Ak si vyberieme malé
vedro, získame malý objem pre vodu, ktorú tam dokážeme naliať. A tak to funguje aj
v našom živote, že dostaneme iba toľko, koľko dokážeme zvládnuť. Ak kráčame
životom s malým vedierkom, vždy dostaneme iba to, čo sa zmestí do nášho vedra,
zvyšok sa vyleje či stratí.
Čo ak nás to neuspokojuje a chceme dostať viac, máme väčšie sny a nové túžby?
Potom si musíme zobrať väčšie vedro, vytvoriť si vyššie a lepšie štandardy o kvalite
života a o zdraví, ktoré chceme mať. Tak prečo svoj život nevnímať ako obrovský
vodný tank či celé jazero, alebo dokonca more? Čím vyššie budú naše štandardy na
život, tým sa vytvorí viac priestoru pre to, aby mohol byť lepší, bohatší a láskavejší.
5. Myslime. Vyskúšajme. Sledujme. Zvoľme si.
V dnešnej dobe ten či onen hlása, čo je správne a čo nie. Odporúčajú nám

nasledovať ich rady, aby sme boli šťastní a zdraví. Ale ako sa v tom všetkom nájsť?
Každý sme iný, pre každého platí iný kľúč. Má to vôbec zmysel nasledovať niečo bez
toho, aby sme sa nad tým zamysleli a zistili, či nám to prospieva?
A preto nenasledujme slepo a nerobme kompromisy s našimi hodnotami, ale najskôr

sa zamyslime. Vyskúšajme to sami na sebe. Sledujme sa, aby sme zistili, ako sa pri
tom cítime a aby sme vedeli, či nám to vyhovuje a posúva nás to bližšie k cieľu.
Doprajme si viacero možností a potom si vyberme tú, ktorá nám najviac prospieva a
držme sa jej. A ak príde čas znovu prehodnotiť aj svoje vlastné voľby, tak to treba
urobiť a znovu si vybrať.
Nasledujme svoj vnútorný hlas, načúvajme svojmu telu, nedajme sa zmanipulovať či

zmiasť názormi iných. Ak chceme schudnúť, hľadajme kombináciu potravín, ktoré
naše telo dokáže dobre stráviť. Testujme a pozorujme svoje telo, či nám vyhovuje
viac jesť ráno, alebo večer. Naše telo nám presne povie, čo je pre nás najlepšie tým,
ako sa potom budeme cítiť. Vytvorme si svoj vlastný názor a záver, na základe
ktorého urobíme naše voľby s vedomím osobnej zodpovednosti.
6. Emocionálne zdravie je zdrojom fyzického
Na trhu je dostupných veľa skvelých kníh a vedomostí o vzájomnej súvislosti emócií

a fyzického stavu. Jednou z takých kníh je aj Integračná výživa od Joshua
Rosenthala, v ktorej píše: „Čím viac som pozoroval ľudské správanie, tým viac som
bol presvedčený, že kľúčom k zdraviu je viac pochopenie individuálnych potrieb
každého človeka, ako nasledovanie vopred stanovených súborov pravidiel. Videl
som veľa dôkazov, že mať šťastné vzťahy, kariéru, ktorá vás napĺňa, pravidelné
cvičenie a rozvíjanie duchovna sú pre zdravie viac dôležité ako denná strava.”
Skúsme sa spätne pozrieť na predošlé dni či týždne, keď sa vo vašom živote objavil
nejaký fyzický problém. Skúste identifikovať emócie, ktorými ste prechádzali, aké
problémy ste riešili. Možno ste boli zapojení do nového projektu v práci, ktorý sa vám
vôbec nepáčil a každé ráno ste vstávali s kŕčmi v žalúdku. Alebo to bol nedoriešený
70
spor s vašou kamarátkou, ktorý ste v sebe neustále dusili. Začalo vám niečo vadiť na
vašom partnerovi, ale nemáte odvahu mu to povedať, lebo sa bojíte, že naštrbíte váš
vzťah.
Zodpovedaním podobných otázok môžeme zistiť, čo zapríčiňuje naše zdravotné

problémy. Pravdepodobne vo svojom živote objavíme oblasti, ktoré nefungujú alebo
nás neuspokojujú. Ak si myslíme, že sme zdraví iba preto, lebo nie sme práve chorí,
môžeme sa veľmi mýliť. Emocionálne zdravie zahŕňa naše vzťahy, prácu, životné
naplnenie, životné prostredie, sny a túžby, prístup k sebe a k druhým.
Urobte si rýchlu kontrolu vašej vlastnej reality odpoveďami na nasledovné otázky:
• V akých vzťahoch ste? Aké vzťahy budujete?

• Robíte prácu, ktorá vás nenapĺňa a nemá pre vás zmysel?
• Držíte v sebe negatívne emócie?
• Príliš veľa sa bojíte a strachujete?
• Máte zoznam plný ľudí, ktorým nedokážete odpustiť a sami
seba tým trýznite?
• Aký vzťah máte sami k sebe? Neveríte si? Podceňujete sa?
Ak ste aspoň na jednu otázku odpovedali áno alebo vás odpoveď zarmútila,
niečo v tej oblasti vášho života nie je v poriadku a mali by ste tomu venovať
pozornosť. Všetky nevyriešenénegatívne, zaťažujúce myšlienky a emócie sú
nielen vo vašej mysli, ale odrážajú sa aj na vašom zdravotnom stave. Lepšie je
ich vyriešiť a nedržať ich v sebe, komunikovať svoje pocity a myšlienky a dať to
zo seba jednoducho von! Tým, že v sebe držíme negatívne emócie, ubližujeme
sami sebe a odzrkadlí sa to práve na našom fyzickom stave.
Nehovoriac o oveľa hlbších emóciách, ako intenzívny stres, skrytý strach, pocit viny,
podceňovanie sa, násilie alebo neschopnosť niekomu odpustiť, ktoré v sebe nosíme
už dlhé roky či aj celý život. Takéto emócie sú doslova jedom pre naše telo. Rastú, aj
keď ich ignorujeme, môžu nabrať oveľa väčší rozmer a mať závažnejší vplyv na naše
zdravie, ako len bolenie hlavy či žalúdočné problémy.
Prvoradé pre naše fyzické a emocionálne zdravie je si uvedomiť,ako sa cítime a

naučiť sa rozpoznávať pozitívne - dobré od negatívnych - neprospešných emócií a čo
najskôr ich riešiť, uvoľniť sa alebo sa s nimi vyrovnať. Ak máme nezdravé vzťahy,
nevyriešené emócie, neuspokojivú prácu, nedostatok fyzického pohybu, nezdravé
návyky, tak potom sme ďalej od zdravého života, ako si skutočne myslíme.
Ak chceme viesť zdravý a šťastný život, musíme byť v harmónii so svojím telom a
to tak, že mu budeme načúvať a spolupracovať s ním. Naše telo je dar, je to náš
najlepší priateľ, teda sa tak k nemu aj správajme. Naše telo nepotrebuje veľa, iba
vodu, kyslík, živiny, pravidelný pohyb a lásku.
71
piata časť
Práca a kariéra
18. Rozvoj našej osobnosti pokračuje povolaním
Ak nám naše vzťahy ponúkajú priestor pre sebaidentifikáciu, tak aj naše

povolanie a profesia sú pre nás prostriedkom, ako uplatniť naše talenty a osobne
sa rozvíjať. Všetci máme svoje poslanie a túžby, ktoré by sme chceli v živote
naplniť. Ak máme tieto sny a túžby, máme určite aj danosti a talenty, ktoré na ich
uskutočnenie potrebujeme. Otázne je, či tieto túžby a sny budeme v našej
profesii aj nasledovať.
V dnešnej dobe sa stáva, že povolanie je viac vecou logiky a pragmatickosti, ako

voľbou vychádzajúcou z našich talentov. Jednou z príčin je to, že nevieme
dostatočne skoro identifikovať, čomu by sme sa chceli v živote venovať. Mladí
ľudia zvyknú mať problém objaviť svoje talenty a nájsť to, v čom by mohli
vyniknúť. Hľadajú svoje smerovanie prostredníctvom rôznych pracovných
skúsenosti, a tak až postupne identifikujú to, čo by ich bavilo. Až na výnimky tých
mladých ľudí, ktorí objavili svoju vášeň a nadšenie pre jasne zadefinované
profesie, ako právnici, architekti, učitelia, doktori, vojaci, dizajnéri a ďalšie.
Dôvodom však môže byť aj náš prístup k povolaniu a k jeho podstate. Buď
prácu vnímame ako prísun finančných prostriedkov, alebo ju považujeme za
pokračovanie našej osobnosti. Denne v práci trávime 8 až 10 hodín, za týždeň
jej venujeme od 32 do 40 hodín, v závislosti od profesie. Podľa súčasných
kariérnych trendov sa hodiny za týždeň môžu vyšplhať aj na 45 až 50 hodín, čo
znamená, že skoro polovicu nášho produktívneho času trávime v práci. Z
dlhodobého hľadiska prežijeme viac než polovicu nášho života v práci. Záleží
teda len od nás, či chceme viac ako polovicu svojho života prežiť v práci, ktorá
nám nedáva radosť, nadšenie a osobné naplnenie.
Čo ak sa nevieme nájsť v žiadnej z existujúcich profesií? Nevieme objaviť svoje

smerovanie a uplatnenie. Nie každá práca či profesia je totižto jednoznačná a
priamočiara. Súčasný pracovný trh môže byť zavádzajúci. Veľakrát sa mladí ľudia
veľmi rýchlo vzdajú a začnú sa prispôsobovať požiadavkám trhu, namiesto toho,
aby rozvíjali svoje talenty. Nie každá firma sa zaujíma o náš osobný rozvoj.
Mnohé z nich chcú totiž skôr uspokojiť potreby organizácie, ako prihliadať aj na
potreby, talenty a rozvoj jednotlivcov.
V minulosti, možno aj pred takými 30 rokmi, mal každý viac - menej zaručenú
prácu. Vybrali sme si školu a potom sme mali zabezpečenú prácu. Trh práce bol v
rovnováhe, ktorá bola vytvorená centrálnou kontrolou a pravidlami. Nikto sa
nemusel o nič báť, ale ani sa veľmi namáhať. Rovnocennosť obmedzovala talent
72
a potláčala potenciál. Dnes nám nikto nič nezaručí a nepodá zadarmo na tanieri.
O všetkom musíme rozhodnúť sami, vybojovať si to alebo odpracovať. Je to
náročnejšie, ale prináša to so sebou viac slobody. Máme možnosti, ktoré sme
pred desiatkami rokov nemali. Ponúka nám to aj viac príležitostí, ako by sme si
mohli zarábať tým, pre čo máme nadšenie. Na druhej strane čaká na nás aj oveľa
viac kríz, s ktorými sa musíme vedieť vyrovnať.
Každá kríza prináša aj novú príležitosť
Aj napriek všetkému napätiu a neistote, ktoré každá kríza prináša, vytvorí nám
priestor znovu opäť prehodnotiť naše smerovanie. Núti nás to zamyslieť sa nad
tým, ako prežiť, ako sa o seba postarať a využiť to, čo je v nás. Začneme hľadať
priestor na trhu a skúmať potreby ľudí, ktoré by sme mohli svojimi schopnosťami,
službami alebo produktmi uspokojiť.
Nedávno som videla výborný krátky film, ktorý predstavoval príbehy ľudí, ktorí
pred dvoma rokmi počas vyvrcholenia ekonomickej krízy stratili svoju prácu. Ich
príbeh sa začal prepustením z práce, sprevádzaným veľkým sklamaním, pocitom
poníženia, bezvýznamnosti, strachu a neistoty. Ale časom sa ukázalo, že práve
vďaka tej kríze, prepusteniu, začali vážne uvažovať nad svojím životom. Začali
si uvedomovať, že možno to ani nebolo najhoršie, čo sa im stalo, lebo aj keď
mali svoju prácu celkom radi, neboli naplno uspokojení vo svojej profesii alebo
vo firme. A tak všetok ten voľný čas, ktorý zrazu mali, využili na rozmýšľanie o
tom, čo by skutočne chceli robiť, čomu by sa túžili venovať a akoby by chceli
využiť svoje talenty.
Na konci filmu uvidíte, ako sa z finančníčky stala inštruktorka jogy, ktorá si nevie
vynachváliť svoje zdravie, voľný čas a život bez stresu. Ďalším je zamestnanec
reklamnej agentúry, ktorý konečne našiel odvahu splniť si svoj sen a začal vyrábať a
predávať svoju vlastnú značku kávy. Alebo grafik, ktorý vymenil prácu pre
gigantických klientov vo veľkej reklamnej agentúre, za svoje vlastné podnikanie a
začal poskytovať služby stredne malým klientom. Ani jeden z nich neľutoval, že ich
vyhodili z práce, ale považovali to skôr za dar. Získali osobný čas, aby konečne
zistili, čo ich urobí šťastnými a mohli naplniť svoje sny či nájsť nový spôsob, ako
uspokojiť svojou prácou potreby iných ľudí.
Netvrdím, že každý sa má stať podnikateľom, ale práve vzostup malých a stredných

podnikateľov za posledné roky je dôkazom toho, že ľudia sa túžia, čím ďalej tým
viac, v práci prejaviť a si ju aj užívať. A pre mnohých je to možné iba pod vlastným
menom a podnikaním. Nie všetci však chceme mať takú zodpovednosť. Niektorí z
nás uprednostníme prácu, ktorá nás bude baviť a napĺňať, pre niekoho, kto si to
bude vážiť.
Ak niečo robíme so srdcom a láskou, odrazí sa to v kvalite a na úspechu
Úspech, uznanie a osobné uspokojenie dosiahneme, ak budeme robiť, čo nás baví a

napĺňa. Vtedy je vysoký predpoklad, že vykonáme prácu, ktorá je viac než
73
priemerná, ba až excelentná. Pretože okrem motivácie peňazí, istoty, kariérneho

rastu, nás ženie naše srdce a nadanie. A výsledkom bude nielen náš úspech, ale aj
radosť a nadšenie z nášho profesionálneho života.
Výsledok každej práce alebo služby má uspokojiť potreby ľudí alebo uľahčiť im život.
Ak do našej práce vložíme srdce, budeme robiť profesiu, ktorá nás baví a rozvíja v
nás osobnosť, odrazí sa to aj na kvalite našich produktov a služieb.
Život je veľmi krásny a príliš vzácny na to, aby sme ho premrhali prácou, ktorá nám
nedáva zmysel a nenapĺňa nás. Sme tu, aby sme našli spôsob, ako vyjadriť to, kým
sme a prostredníctvom nášho nadania a talentu vytvoriť niečo pre tento svet a
pozitívne ovplyvniť životy iných ľudí. Nech to, čo robíme, je pokračovaním našej
osobnosti.
CVIČENIE:
Ako nájsť svoje poslanie a smerovanie v živote?
Základom úspechu tohto cvičenia je: úprimne chcieť zmenu! Väčšinou sa to stane
po tom, ako stratíme svoj smer. Donútia nás k tomu kritické udalosti,
nespokojnosť alebo väčšie očakávania od života. Keď som sa ja vo svojom živote
ocitla na križovatke, mala som jednu možnosť. Pokračovať som ďalej nemohla,
dalo sa ísť jedine vpred. Unavená z nespokojnosti, zlyhania a smútku som vedela,
že stačilo. Rozhodla som sa zistiť a robiť iba to, čo ma bude napĺňať. Prešla som
nasledovným cvičením, ktoré mi pomohlo pohnúť sa vytúženým smerom.
Inštrukcie:
Vyhraďte si niekoľko hodín iba sami pre seba. Nech máte vtedy pokoj. Ak máte
deti, pošlite ich s manželom na prechádzku alebo k starým rodičom. Prípadne
vyrazte do prírody alebo odcestujte na víkend z mesta. Zmeňte prostredie
alebo si vytvorte príjemné prostredie u vás doma. Pripravte si veľký kus
papiera, farebné perá, lepiace papieriky alebo čokoľvek, čo vám robí radosť.
Nech je tento proces kreatívny a je pre vás zábavou. Postupne si budete
odpovedať na uvedené otázky a vizuálne si pomáhať s odpoveďami. Svoje
odpovede môžete kresliť ako obrázky, písať slovami alebo využiť akúkoľvek
formu, ktorá vám pomôže uchopiť podstatu odpovede a bude vám pomáhať
rozvíjať vaše asociácie. Píšte, čo najviac. Neobmedzujte sa. Na papier
zachyťte čokoľvek, čo vám napadne v súvislosti s otázkou.
Nezabudnite!
Skôr než začnete s odpoveďami, je veľmi dôležité, aby ste sa neobmedzovali.

Nelimitujte sa súčasnými podmienkami, okolnosťami alebo tým, ako vidíte svet.
Predstavte si aspoň počas tohto cvičenia, že vaše možnosti sú neobmedzené a
všetko je možné. Je to kľúčové preto, aby ste posunuli svoje hranice a skutočne
našli to, čo je vaším poslaním. Nikdy nedokážeme vytvoriť lepšiu a väčšiu
74
budúcnosť, ak budeme vychádzať iba z minulosti či súčasných podmienok.

Otvorte svoju myseľ a buďte pri tomto cvičení slobodní.
Zodpovedajte otázky postupne. Po každej otázke, zaznamenajte svoje odpovede na

papier. Nezabudnite byť kreatívni.
OTÁZKY: Moje poslanie
1. Kým sa chcete v živote stať?

2. Čo by vás v živote bavilo robiť? Čo by ste boli ochotní robiť každý deň
a aj bez finančnej odmeny?
3. Pri čom cítite, že váš život má zmysel?
4. Aké aktivity vás robia vyslovene šťastnými a rozbúcha sa vám pri nich
srdce?
OTÁZKY: Ako naplniť poslanie
1. Aké služby alebo produkty by ste týmito aktivitami a záujmami mohli

vytvoriť?
2. Majú ľudia potreby, ktoré by ste týmito aktivitami a záujmami vedeli
uspokojiť?
3. Ako by ste tieto aktivity a záujmy vedeli premeniť na podnikanie?
4. V akom zamestnaní by ste tieto aktivity a záujmy vedeli využiť a
rozvíjať?
Vaše ďalšie kroky:
Z výsledných slov, kresieb identifikujte to, čo by vás skutočne bavilo. Ak je toho viac,
vyberte si prvú oblasť, na ktorú sa budete sústreďovať.
Pre túto oblasť, aktivitu, produkt alebo službu si urobte prieskum trhu, zistite, aké
firmy na trhu existujú, kde by ste mohli uplatniť svoje záujmy a aktivity, ktoré vás
napĺňajú. Buď identifikujte produkt, alebo službu a hľadajte spôsoby, ako ich
predstaviť na trhu.
Vyhľadávajte a stretávajte ľudí, ktorí majú podobné záujmy a nadšenie ako vy.
Podeľte sa o svoje názory a hľadajte spôsoby, ako si viete navzájom pomôcť.
Rozhodnite sa pre niečo a zrealizujte to. Každý deň urobte aspoň jeden krok smerom
k vašim cieľom a snom.
19. Nestrávme svoj život čakaním, ukážme sa!
75
Zostávate v neuspokojivom zamestnaní s vierou, že snáď prídu lepšie dni? Robíte

prácu, ktorá vás tak hrozne nebaví, že každé ráno je bolestné vstať a ísť do
kancelárie? Ste už príliš dlho na jednej a tej istej pozícii a nič nové sa neučíte len
preto, lebo sa ešte necítite pripravení na postup? Nechávate si ujsť výborné
príležitosti, lebo sa bojíte neúspechu či zlyhania? Bojíte sa, že na to nemáte dostatok
talentu alebo odvahy?
Všetci vieme, aké je cítiť sa nespokojní a nevedieť sa pohnúť z miesta. Ak s tým však
niečo neurobíme, celý náš život prežijeme v čakaní na nejaký zázrak, ktorý sa
nemusí nikdy dostaviť. Prípadne sa tak „ulebedíme“ v pohodlí nenáročnej a
neuspokojivej práce, že iba výpoveď alebo neúspech nás preberú naspäť do reality.
Pohodlnosť je veľmi nákazlivá.
Toľkokrát strávime život čakaním na to, že sa ešte len začne odohrávať. Pravdou
však je, že ho už veľmi dávno žijeme a preteká nám pomedzi prsty. Žijeme ho v
čakaní na niečo, čo by sme mohli urobiť práve teraz. Čakáme, že príde nejaká
špeciálna tajná komisia, ktorá nás objaví a povie nám: „Teba chceme, lebo si na
toto skvelý.” Ale pravdepodobnosť, že nás niekto objaví bez toho, aby sme vôbec
nemuseli pohnúť prstom alebo prijať určité riziko, je minimálna.
Ak je v nás niečo jedinečné, musíme to ukázať. Je to spôsob, ako to aktivujeme a

budeme rozvíjať. Ukázať, čo je v nás, chce aj dávku odvahy. Niečo dokázať a vytvoriť
si vyžaduje guráž a veľkú sebamotiváciu. Niektorých z nás motivuje pozitívna vízia
úspechu a iných práve odstrašujúce následky toho, ak nič neurobíme. A preto
nájdime svoju motiváciu, ktorá nás „nakopne“, rozvíjajme a uplatnime to, čo v nás
drieme. Mnohí z nás sa neodvážia urobiť prvý krok, pretože sa boja. Váhajú, lebo si
myslia, že nie sú pripravení, porovnávajú sa s inými a obávajú sa zlyhania.
Kľúčom k úspechu je neustály progres, nie perfekcionizmus
Každý z nás robí chyby a prešľapy. Keď sa pozrieme okolo seba, ani príroda nie je
dokonalá. Vždy sa nájde nejaká nezrovnalosť. A presne taký je aj život. Raz krásny,
inokedy trocha smutný a zložitý. A zasa aj veselý alebo bezstarostný.
Perfekcionizmus je len ilúzia, ktorú sme si vytvorili ako výhovorku zo strachu pred
neúspechom. Ak ponímame perfekcionizmus ako kritérium pre náš progres, môže
sa nám stať obrovskou limitáciou.
Perfekcionizmus nie je cieľ, ale prístup. Je to vízia, ktorá nám pomáha

dosiahnuť lepšie výsledky a vyššiu kvalitu. Život ako aj úspech znamenajú
proces a neustály vývoj. Nikdy sa nemôžeme na niečo perfektne pripraviť, lebo
život je nevyspytateľný, prinesie nám nečakané situácie a my sa neustále
budeme musieť učiť niečo nové. Ak budeme čakať na perfektný moment, kedy
začať alebo urobiť zmenu, možno sa nikdy nedočkáme, lebo taký moment
neexistuje.
76
Žiadna z ciest k úspechu alebo vytúženému cieľu nie je perfektná, ale je plná
zákrut, výziev, chýb, pošmyknutí a ponaučení. A práve vďaka tomu sa neustále
posúvame, učíme nové veci a zdokonaľujeme sa. Najviac sa naučíme práve z
našich chýb, zlyhaní a neúspechov.
Neexistuje žiaden úspešný človek, ktorý by sa aspoň raz počas svojej cesty
nepošmykol, nepomýlil, nezlyhal alebo niečo nepokazil. Práve naše zlyhania nás
urobia múdrejšími. K vytúženému cieľu sa dostávame postupne cez každodenný
progres a krok vpred. Nikto sa nestal úspešným alebo slávnym zo dňa na deň.
Žiaden športovec sa nedostal na svoj vrchol bez rokov tvrdého tréningu. Žiaden
herec nedosiahol uznanie bez toho, aby každý deň neskúšal a neprešiel
viacerými odmietnutiami alebo aj kritikou. Ak niekto niečo dosiahol, musel
ukázať, že na to má a nemieni sa vzdať. Ak chceme niečo dokázať, jedine
každodenný progres a vytrvalosť nás k tomu dovedú. Nie každý deň bude ľahký.
Nie každý deň sa nám bude dariť. Ak však veľmi túžime dostať sa do cieľa,
nenecháme sa odradiť.
Nestrachujme sa neustále, že nie sme perfektní, ale radšej ukážme, čo všetko

dokážeme. Využime naše talenty a nadanie a „predajme“ to svetu okolo nás, či už
prostredníctvom našich služieb, produktov, alebo osobnej prezentácie.
Žiadna prekážka nie je tak veľká, aby sa nedala prekročiť alebo obísť
Toľkí z nás majú množstvo snov a prianí, ale mnohí zostaneme iba pri želaní. Naše
talenty zostanú nevyužité, lebo sa bojíme urobiť prvý krok. Bojíme sa, že to
neurobíme správne alebo sa zosmiešnime. Prvé prekážky a odmietnutia nás odradia,
lebo sa obávame, že to nezvládneme a skončí to ako neúspech. A tak radšej
zostávame tam, kde sme. Odmietame progres a príležitosti, lebo nevieme premôcť
seba samých.
Ľudia, ktorí napĺňajú svoje sny a dosahujú úspech, sú ľudia, ktorí sa neboja a
nehanbia byť neperfektní. Veľakrát sa dokonca ich „neperfeknosť“ stane výnimočnou
a zapamätateľnou črtou, ktorou sa odlišujú od ostatných. Nebáť sa byť neperfektný a
sám sebou, znamená nestanovovať si limity. Vtedy naša kreativita môže konečne
voľne plynúť a my sa namiesto na neželaný výsledok, zamerajme na svoj progres.
Konajme, robme a venujme sa niečomu, lebo to zbožňujeme a napĺňa nás to. Vtedy
robíme niečo, čo odráža to, kto v skutočnosti sme a kým sa chceme stať.
Veľakrát si pri pohľade na úspešných ľudí myslíme, že sú dokonalí. Za týmito

úspešnými ľuďmi stoja však osobné príbehy, ktoré neboli možno hneď vždy úspešné
alebo jednoduché. Za väčšinou úspechov stojí veľmi veľa rokov driny, tréningu,
rozvoja, odriekania, sústredenosti, vytrvalosti, ale aj neúspechov, zlyhaní a na druhej
strane radosti, úsmevov, šťastia z každého pokroku.
Úspešní ľudia sa líšia od ostatných práve tým, že sa neboja niečo pokaziť. Sú

ochotní sa učiť, urobiť chyby, spadnúť, znovu sa postaviť a ísť ďalej. Majú jasný cieľ,
77
túžby a nemienia sa ich vzdať, aj napriek úskaliam a prekážkam. Vedia, že úspech

nie je iba v dosiahnutí cieľa, ale v ceste, ktorá k nemu vedie.
Úspech spočíva v ceste, nie v cieli
Keď stojíme na víťaznom mostíku, preberáme ocenenie alebo oslavujeme úspešné

ukončenie projektu, je to iba zlomok času, vrchol hory, ktorý dosiahneme. Väčšinou
rýchlo uplynie. Ale čas, tréning, vývoj, zlepšovanie sa a progres, ktorý nás k tomu
postupne doviedol, je náš skutočný príbeh a zodpovedá za úspech. Užívajme si tento
životný proces a cestu k svojmu cieľu. Staneme sa oveľa šťastnejšími, spokojnejšími
a aj svoje ciele dosiahneme skôr.
Nepremárnime svoj život čakaním na perfektnú príležitosť, situáciu alebo stav. To

najlepšie a najdôležitejšie sa deje tu a teraz. Počúvajme svoje srdce a berme život
ako každodenné zlepšovanie sa. Ak máme sen, neváhajme začať ho napĺňať, aj keď
naše kroky môžu byť len malé. Nenechajme sa odradiť neúspechom, útrapami,
prekážkami či neprajnosťou iných. Každý deň sa potrebujeme niečo nové naučiť.
Naše ciele sú nám záchytnými bodmi na našej ceste.
20. Naša jedinečnosť spočíva v talente
Medzi nami nie je nikto, kto by nemal v sebe niečo výnimočné. Každý z nás má
talent, nadanie alebo jedinečné schopnosti. Buď už o nich vieme, alebo sme ich
ešte nestihli objaviť. Náš talent nás robí výnimočnými. Tak aj naopak to, čo nás
robí jedinečnými, môže byť naším skrytým talentom.
Talent by som voľným spôsobom charakterizovala ako schopnosť, v ktorej

vynikáme. Aktivity a práca spojená s talentom nám dodávajú pocit životného
naplnenia. Talent je schopnosť, respektíve zručnosť, na ktorú máme od narodenia
výnimočnú predispozíciu. Robí nás jedinečnými, je viac dominantná ako
akákoľvek iná. Ak svoj talent neustále rozvíjame, máme veľký predpoklad, že s
ním dokážeme vyniknúť a dosiahnuť svoje najväčšie úspechy.
Ak aktívne využívame svoj talent, ide všetko prirodzene a hladko, nie ako
niekomu inému, kto ten talent nemá. Taktiež nám aktivita, pri ktorej využívame
svoj talent, dodáva nenahraditeľný pocit zadosťučinenia a osobného naplnenia.
Robiť to, čo nás baví a v čom sme dobrí, prináša šťastie a úspech.
Niektorí z nás presne vedia, čím sú jedineční a neustále to rozvíjajú. Viacerí z nás
však možno ešte neobjavili svoje talenty či danosti, a tak si mylne myslia, že sa im
od prírody veľa neušlo. Je ťažké zmeniť toto presvedčenie, ktoré o sebe máme.
Ani naša realita to nezlepšuje a nepomáha nám nájsť odvahu a nádej. Pravdou
však je, že naša realita je len odrazom nášho presvedčenia. A preto, ak necítime
spokojnosť s našou prácou a máme pocit neužitočnosti, prípadne neschopnosti, je
načase zvážiť ďalšie možnosti a otvoriť sa novým myšlienkam.
78
Problém nie je v tom, že by sme nemali talent, schopnosti alebo žiaduci

potenciál. Všetko, čo potrebujeme, je totižto v nás. Každý z nás je jedinečný a
nosí v sebe talent, prípadne viacero talentov. Len si musí dopriať šancu ich
odhaliť, rozvíjať a podporovať ich. Možno názory iných, ktoré sme počúvali a
uverili im, spôsobili, že sme talent ešte neobjavili. Ak sú iní ľudia ustráchaní a
majú málo sebavedomia, veľmi často prenášajú svoje osobné limitácie na
ostatných.
Ak sme ešte nenašli a nespozorovali to, v čom by sme mohli vyniknúť, musíme
niečo radikálne zmeniť. Aby sa tak stalo, buď potrebujeme zmeniť miesto,
alebo potrebujeme zmeniť náš prístup k tomu, čo robíme. Dopomôžeme tomu
aj vierou, že je v nás niečo výnimočné, ale sme to ešte neobjavili. Zmena
nášho prístupu nám ponúkne nový uhol pohľadu nielen na našu prácu, ale aj
na to, akým prínosom by sme mohli byť. Hľadajme priestor a aktivity, v ktorých
by sme vedeli vyniknúť. Sústreďme sa na riešenia a menej sa sťažujme. Nová
perspektíva na súčasnú situáciu a prácu nám môže pomôcť uvidieť príležitosti
a talenty, ktoré sme dovtedy nevideli.
Ak ani zmena prístupu nepomôže odhaliť v nás niečo výnimočné a nezvýši naše
nadšenie z práce, vtedy je jedinou možnosťou posunúť sa ďalej. Skúsme niečo nové,
čo sme nikdy nerobili. Nájdime aktivitu alebo prácu, ktorá nás bude baviť, ale bude
nám aj výzvou. A postupne odhalíme našu skrytú výnimočnosť a talent.
Môžeme robiť čokoľvek, pre čo sa rozhodneme a byť v tom aj pomerne úspešní. Ak

si však zvolíme svoj talent ako hnací motor, všetko nám bude pripadať veľmi
prirodzené, akoby odjakživa dané, a prinesie nám to oveľa väčšiu radosť, naplnenie
a aj úspech.
Objavením svojho talentu, spoznáme svoje životné smerovanie
Identifikovaním našich kľúčových talentov sa dokážeme lepšie orientovať v dnešnom

profesionálnom svete. Sú nám kompasom, ktorý nám pomôže dosiahnuť pracovné
naplnenie, spokojnosť a úspech v práci, keďže sa budeme venovať tomu, v čom sme
najlepší.
Nepodceňujme žiadny zo svojich talentov, všetky sú dôležité a dajú sa nádherne

aktivovať a naplniť. Napríklad jeden z mojich talentov je schopnosť cítiť emócie
druhých ľudí, čím emocionálne prechádzajú a čo sa v nich deje. Umožňuje mi to
dobre poradiť a povedať v správnom čase presne to, čo im najviac pomôže a
posunie ich ďalej. Možno sa tento talent na prvý pohľad zdá nevyužiteľný, ale nie je
to tak. Pre mňa je to kľúčový talent v práci s ľuďmi a aktívne ho využívam v koučingu
a v osobnom rozvoji.
Niektoré z našich talentov môžu byť potlačené, veľmi krehké alebo na prvý pohľad
nevyužiteľné. Žiadny z talentov sme však nedostali do vienka bez príčiny. Ak máme
talent, je určite aj spôsob, ako ho dokážeme naplniť a naplno rozvíjať. Spôsobov je
vždy veľmi veľa, len ich treba hľadať.
79
CVIČENIE:
Buďme kreatívni pri objavovaní svojich talentov
Ak túžite poznať svoje talenty, objaviť v sebe svoju výnimočnosť, nasledujúce

cvičenie od svetoznámeho kariérneho experta Daniela Porota vám bude výbornou
štartovnou čiarou.
Budete na to potrebovať asi polhodinu vášho času, papier a pero. Taktiež sa budete
musieť skontaktovať s niektorými vašimi priateľmi alebo známymi, aby vám pomohli
identifikovať vaše talenty, o ktorých možno ani neviete. Vyhraďte si čas, kedy sa
budete môcť uvoľniť a naplno sústrediť na nasledovné cvičenie.
KROK č.1: Napíšte všetky talenty
Na čistý papier spíšte zoznam všetkých svojich talentov, ktoré vám prídu na um,
nech je ich čo najviac. Prvý krok tohto cvičenia nespočíva v selekcii, ale vo vytvorení
zoznamu všetkých vašich talentov, na ktoré si len spomeniete. Niektoré talenty, ešte
nemusíte mať ani naplno rozvinuté, ale viete, že vo vás bdejú.
1. V čom ste skutočne dobrý? Výnimočný?

2. Čo vám ide úplne od ruky? A máte pre to vášeň?
3. Aká vaša schopnosť mala obrovský úspech a bola ocenená inými ľuďmi?
Píšte všetko! A ak vyčerpáte svoje zdroje, zavolajte rodičom, súrodencom, kolegom

alebo priateľom, ktorí vám ponúknu ich odpoveď na vašu otázku a všetko to dajte na
tento zoznam.
KROK č.2: Selekcia 15 najdominantnejších talentov
Pozrite sa na svoj, už existujúci zoznam a vyberte 15 talentov, ktoré sú pre vás

najdominantnejšie. Pomôckou vám môže byť, že niektoré talenty, boli spomenuté
viackrát vami, vašimi kamarátmi alebo kolegami. Pri niektorých z nich to jednoducho
viete, cítite to tak, lebo ten talent predstavuje to, kým ste. Kritérium pri výbere
jednotlivých talentoch by mohol byť aj súhlas s nasledovnými výrokmi:
• Mám na to nadanie
• Uspokojuje a napĺňa ma to
• Dodáva mi to šťastný pocit
• Nemám problém robiť to každý deň
KROK č.3: Zoradenie 15 talentov
Zoraďte týchto výsledných 15 talentov podľa ich intenzity a kľúčovosti. Rozhodujúce

a najvýraznejšie, vami preferované talenty budú na začiatku zoznamu.
KROK č.4: Priraďte aktivitu ku talentu
80
Ku každému talentu pripíšte aktivitu, výkon, úkon, službu, produkt, profesiu, v ktorej
by ste aktívne mohli využívať svoj talent.
Po tom, ako prejdete uvedenými 4 krokmi, budete mať pred sebou zoznam 15
dominantných talentov a spôsob, ako ich využiť. Ak chcete byť pracovne úspešní
a šťastní, je dôležité, aby ste z týchto 15 talentov využívali aspoň 10.
Podľa Daniela Porota treba prehodnotiť svoju prácu, ak využívate menej ako 10
talentov. Zamyslite sa a buď nájdite spôsob, ako môžete vo vašej súčasnej práci
využiť viac zo svojich talentov, alebo si nájdite novú profesiu, ktorá vám ponúkne
väčší priestor na ich uplatnenie. Dva až tri prvé talenty vo vašom zozname sú pre
vás rozhodujúce a sú kľúčom k vášmu šťastiu a pracovnému naplneniu či
úspechu.
21. Miluj. Ver. Odváž sa. A nikdy sa nevzdávaj.
Za posledné dva roky som stretla nesmierne veľa zaujímavých a úspešných ľudí,
ktorí začínali od nuly. Mali iba svoje sny a naplnili ich. Ľudia ako John Assaraf z filmu
Tajomstvo, motivačný spíker a človek na vozíčku Sean Stephenson, prezidentka
organizácie Silvova metóda, Laura Silva a aj ďalší úspešní slovenskí ľudia, ktorí sa
so mnou podelili o svoje príbehy a začiatky. Ale hlavne o to, ako dosiahli svoje sny a
vytúžené ciele.
Všetky tieto inšpirujúce príbehy som porovnala s príbehmi ľudí, ktorí, bohužiaľ,
nenaplnili svoj sen. Ťažko nachádzajú alebo nenašli naplnenie v živote. Ľudia, ktorí
sa uspokojili s menej, ako túžili dosiahnuť. Každý príbeh, či už úspešných, alebo
menej úspešných ľudí, je iný a tým jedinečný. Niektorí mali ľahšie začiatky, iní ich
mali ťažké. Jedni mali na svojej ceste viac prekážok a výziev, druhí zas viac podpory
a otvorených dverí.
Porovnala som všetky príbehy a snažila som sa nájsť kľúčové faktory, ktoré ovplyvnili
a rozhodli o tom, že sa niekto stal úspešným a šťastným a iný sa zas k svojim snom
a túžbam nedopracoval. Identifikovala som niekoľko faktorov, ktoré mali všetci
úspešní ľudia výrazne spoločné. Taktiež ich každý z nich aspoň niekoľkokrát v
rozhovore spomenul. Nasledovná kombinácia faktorov reprezentuje ingrediencie,
ktoré sú kľúčové na dosiahnutie úspechu a naplnenie svojich snov.
1. Robme, čo milujeme
Robme to, čo zbožňujeme a čo nás napĺňa. Niečo, čo ani nepovažujeme za prácu,

ale za poslanie. Keď objavíme svoju vášeň, aj cesta, ktorou ísť, bude pre nás ľahká a
zreteľná. Budeme neustále ťahaní tým smerom, akoby sme boli pre tú úlohu
vyvolení.
81
Ak máme sny a ciele, ktoré by sme chceli dosiahnuť, určite existuje aj spôsob a
cesta, ako ich naplniť. Všetky sny a túžby sa v nás netvoria len preto, aby v nás
driemali, ale existujú, aby sme ich zrealizovali. Naše sny a túžby vychádzajú z toho,
čo v skutočnosti milujeme.
Nasledovať svoje vášne znamená, dať svojmu životu šancu prežiť ho naplno a s
pocitom, že má zmysel. Vtedy nie sme iba niekto z davu či jeden z milióna. Ak
milujeme to, čo robíme, sme ako nikto iný, sme jedineční. Sme výnimoční, lebo
svojou prácou rozdávame okolo seba lásku a radosť. Stráviť svoj život činnosťou,
ktorú milujeme, je najsilnejší zdroj motivácie, aký na dosiahnutie cieľa v sebe
môžeme mať.
Buď robíme niečo, čo milujeme, alebo milujme to, čo robíme. Láska k svojej práci, k
ľuďom, k svojmu poslaniu a životu je jeden z najdôležitejších faktorov úspechu.
2. Majme odvahu prijať riziko
Veľmi výraznou vlastnosťou úspešných ľudí je odvaha. Odvaha nebáť sa pustiť do

niečoho, čo nevieme, ako presne skončí a úspech nie je zaručený. Úspešní ľudia sú
odvážni, neboja sa pustiť do niečoho v čo veria, aj keď si to nikto iný nemyslí.
Nerobia si ťažkú hlavu z toho, že to nemôže vyjsť. Nemrhajú svoj čas myslením na
to, ako to môže zlyhať, ale venujú všetku energiu do ďalšieho kroku, ktorý treba
urobiť, aby dosiahli vytúžený výsledok.
Ak chceme nasledovať naše vášne, musíme mať odvahu vziať na seba aj riziko. Aj
keď nie je nič zaručené, máme však pred sebou život naplnený iba tým, čo
zbožňujeme. A v tom prípade je aj to riziko obrovským zadosťučinením. Keď
riskujeme kvôli tomu, čo máme najradšej, vtedy skutočne vieme, že žijeme naplno.
3. Verme v seba
Dôverujme našej vnútornej sile, ktorá nás ženie dopredu. Ak cítime, že na to

máme a má to potenciál, tak v to verme. Verme v seba, v svoje schopnosti a že
to dokážeme. Našu vieru podporíme tým, že nájdeme aspoň jednu osobu, ktorá
v nás bude bezhranične veriť. Neporovnávajme sa s inými, ale spolupracujme.
Naše odhodlanie veriť v to, čo v nás je a čo nám nadelila príroda, je pre náš ús
pech smerodajné. Nevšímajme si, čo kto hovorí. Všetky tie uštipačné poznámky,
neprajnosti, spochybňovania či podceňovania. Ak vieme, že sme na to stvorení,
nasledujme to. Obklopme sa ľuďmi, ktorí nás budú povzbudzovať a
spolupracovať s nami na dosiahnutí našich cieľov. Vždy sa ide lepšie viacerým
za jedným cieľom, ako samému proti všetkým.
4. Nikdy sa nevzdávajme
Ak sa rozhodneme pre svoj sen a túžime prežívať naše vášne, nikdy sa nezastavme.
Nech sa objaví akákoľvek prekážka, nepriazeň, komplikácia, nikdy sa nevzdajme.
Každý deň urobme aspoň jeden malý krôčik smerom k nášmu cieľu.
82
Ak nasledujeme svoj sen, je veľká pravdepodobnosť, že sa objavia nejaké prekážky

či problémy na našej ceste. Veľkosť nášho sna a cieľa si bude od nás vyžadovať aj
dostatočnú prípravu na jeho naplnenie. Budeme musieť priamoúmerne osobne
podrásť a vzdelávať sa. A to aj cez prekonávanie problémov, prekážok či
neúspechov. Život vždy bude skúšať silu našej túžby. Problémy na našej ceste sa
objavia, aby nás preskúšali, a nie, aby nám dokázali, že sa to nedá. Problémové
situácie nás bližšie posúvajú k nášmu cieľu, usmernia nás a pomôžu nám veľakrát
urobiť lepšie rozhodnutia.
Tak veľa ľudí sa pri prvých zaváhaniach vzdá a nechá svoj sen len tak „odletieť“
preč. Vytrvalosť je cnosťou úspešných ľudí, neprestaňme sa hýbať smerom k
nášmu cieľu. Iba ak robíme krok za krokom, dorazíme do nášho cieľa. Nikdy sa
nevzdajme, ak po niečom tak veľmi túžime. Náš sen je príliš vzácny. Náš život za
to stojí a my si zaslúžime,
aby sa naše sny naplnili.
83
šiesta časť
Spiritualita
22. Intuícia je náš najsilnejší zmysel
Intuícia je v každom z nás, je to náš šiesty zmysel. Intuitívny pocit, ktorý je jasný,
jednoznačný, nám pomáha nachádzať odpovede, smerovanie a pravdu. Je to náš
vnútorný hlas, ktorý vie byť spoľahlivým sprievodcom naším životom, ak sa mu
naučíme načúvať. Bez aktívneho využívania našej intuície nedokážeme naplniť svoj
potenciál. Nemôžeme dosiahnuť „výšky“, úspechy, kreativitu, jedinečnosť, naplnenie
snov a uznanie, ak nerešpektujeme intuíciu.
V dnešnej dobe už nie je otázkou, či intuícia existuje, alebo či v ňu veríme, bola

dokázaná vedou. Skôr si kladieme otázku, ako sa naučiť jej načúvať a využiť ju vo
svoje dobro a v prospech iných. Aj napriek všetkým zisteniam vedy ľudia stále
podceňujú alebo ignorujú silu intuície a jej kľúčový vplyv na vývoj nášho života.
Odborníčka na intuíciu Sonia Chouqette tvrdí: „Ak niekto v dnešnej dobe tvrdí, že
intuícia neexistuje, limituje sám seba, svoje možnosti a naplnenie svojho ľudského
potenciálu.“
Intuíciu sme si zvykli spájať hlavne so ženami, ktoré o nej hovoria a aj jej
načúvajú. Neznamená to však, že muži ju nemajú. Ženy sa často intuitívne
rozhodujú, a veľakrát o tom ani nevedia. Intuíciu využívajú vo svojich vzťahoch, v
rodine, v práci, pri výchove detí, v láske a v kľúčových životných rozhodnutiach.
Muži zvyknú intuíciu podceňovať, zdá sa im nedostatočné a emocionálne veriť v
nejaký vnútorný hlas. To je argument ich mužského ega, ktoré im veľakrát blokuje
prístup k vlastnej intuícii. Každý z nás je intuitívny, či je to žena, alebo muž.
Očividne nie každý vie svoju intuíciu aktivovať a dôverovať jej.
Intuícia nám pomáha vytvárať a udržiavať láskavé, krajšie a plnohodnotnejšie vzťahy,

či už priateľstvá, romantické alebo rodinné vzťahy. Veľakrát je najlepším radcom
práve v otázkach lásky, v kľúčových rozhodnutiach, spojených s inými ľuďmi alebo aj
našimi deťmi. Intuícia nám pomáha hladko riešiť rôzne situácie, predísť rôznym
nedorozumeniam či úrazom. Vedie nás aj v našom profesionálnom živote a je nám
verným radcom v otázkach kariéry a dosahovania cieľov. Intuícia nás vedie naším
životom a pomáha nám robiť tie najlepšie rozhodnutia a voľby.
Aj keď intuíciu vždy nevieme vysvetliť, neznamená to, že neexistuje
Každý z nás zažil intuitívne situácie. Napríklad, keď ste mali o niečom rozhodnúť a
vedeli ste, čo je správne. Nevedeli ste to však vysvetliť. Ak ste rodičmi, určite viete,
ako intuitívne cítite, keď nie je s vašimi deťmi niečo v poriadku. A to isté platí aj pre
deti. Veľakrát deti intuitívne cítia, keď je doma alebo medzi rodičmi napätie.
84
Pripomeňme si aspoň jeden z intuitívnych zážitkov. Stalo sa vám už, že vám zazvonil
mobil a vedeli ste, kto vám volá bez toho, aby ste sa pozreli na displej? Aj to bola
vaša intuícia.
Vďaka intuícii robíme správne rozhodnutia, vieme sa nasmerovať, nestresujeme sa,

sme kreatívni, vieme pomôcť iným ľuďom. Toľkokrát v živote hľadáme odpovede
alebo žiadame o radu niekoho iného. Čakáme od ľudí zo svojho okolia, že nám
povedia, čo je pre nás najlepšie a čo máme urobiť. Namiesto toho, aby sme počúvali
svoju intuíciu a podľa toho konali. Prečo by mala byť rada niekoho iného správnejšia
ako naša vlastná? Stojí za zváženie, či uprednostníme o nás alebo našej situácii
cudzí úsudok, alebo náš vlastný?
Naša spoločnosť a komunita nás ovplyvňujú. Vytvárajú prostredie, v ktorom žijeme. V

každej spoločnosti sú zažité rôzne mýty o tom, kto je múdrejší alebo má pravdu.
Častokrát nás vek, kultúra, osobná skúsenosť, postavenie, vplyv toho druhého
zneisťujú v správnosti nášho rozhodnutia a smerovania. Ľudia si často myslia, že
práve ich názor je najsprávnejší. Radia iným, myslia si, že vedia, čo je pre nich
najlepšie. Aj keď to vo väčšine prípadov robia s tým najlepším úmyslom, vychádzajú
však iba zo svojej vlastnej skúsenosti, ktorá je odlišná od tej našej. Necítia to, čo
cítime my. Nie sú v našej vlastnej koži a nevedia lepšie ako my, čo chceme. A čo
viac, nepočujú náš vnútorný hlas.
Ako načúvať a rozpoznať svoju intuíciu?
Intuícia sa prejavuje intuitívnymi pocitmi, ktoré vychádzajú z našej duše. Práve preto
nás vždy najlepšie nasmerujú, lebo naša duša vie, kto sme, prečo sme tu a pozná
naše túžby. Intuitívne pocity sú nosičmi veľmi jasnej a zreteľnej správy, ktorá sa nedá
nesprávne vyložiť, iba ignorovať. Niekedy však môže byť príliš jemná. Rýchlo sa
objaví, ale aj zmizne. Nestihneme ju zachytiť alebo jej venovať pozornosť. Veľakrát
nám robí problém rozoznať naše intuitívne pocity od myšlienok a emócií. A inokedy
sa rozhodneme našu intuíciu ignorovať, lebo jej posolstvo či správu nevieme ešte
akceptovať a prijať.
Myšlienky sú dáta, zbierame ich odkedy sme sa narodili a tvoria sa v našej mysli.
Emócie, ako reakcie na naše myšlienky alebo pocity, nás príliš rozptyľujú, aby sme
počuli náš vnútorný intuitívny hlas. Pod vplyvom emócii reagujeme skôr nerozvážne
a pudovo. V každej situácii je vždy lepšie najskôr sa upokojiť a utíšiť, aby sme počuli
náš intuitívny vnútorný hlas.
Je to, akoby sme našimi zmyslami zachytávali určité vibrácie. Sluchom zachytávame
zvuk. Zrakom zaznamenávame obrazy a realitu. A intuíciou zachytávame vízie a
nápady, čokoľvek, čo je spojené s našou blízkou alebo ďalekou budúcnosťou.
Intuíciu najlepšie počujeme v úplnom tichu, ktorým je náš vnútorný pokoj. Keď si
upokojíme myseľ a utíšime emócie, potom vytvoríme priestor a ticho na to, aby sme
počuli vlastnú intuíciu. Intuícia nás vie aj prekvapiť, keď ju najmenej čakáme. Príde
85
formou nečakaného pocitu, ktorý je veľmi jasný. Nechápeme jeho načasovanie, ale
realita nám čoskoro ukáže jeho význam.
Nedávno sa mi stalo, že som po dlhom čase mala ísť na kávu s kamarátom. Zavolali
sme si pred stretnutím a potvrdili sme ho. A ako som sa pripravovala na stretnutie,
zrazu som veľmi jasne pocítila, že nepríde, že to zruší. Nedávalo to zmysel, hovorila
som si, čo si vymýšľam, veď sme volali pred 15 minútami. Ale o dve minúty nato mi
zazvoní telefón a kamarát s ľútosťou oznámil, že musí naše stretnutie zrušiť. Bola to
moja intuícia, ktorá ku mne prehovorila.
Rozpoznanie intuície od myšlienok a emócií si vyžaduje osobný tréning, ktorý na

začiatku môže vyžadovať viac energie. Ak ste dlho nenačúvali svojmu vnútornému
hlasu a blokovali ho, bude to chcieť viac námahy znovu ho aktivovať. Naučiť sa
načúvať intuícii nie je zo začiatku jednoduché. Chce to praktizovanie, sebapoznanie
a veľkú dávku dôvery. Intuitívny pocit je vždy ten najvznešenejší, je pre naše
najvyššie dobro.
Ako aktivovať našu intuíciu?
Mnohokrát nie sme odmalička vedení načúvať svojim vnútorným pocitom. Stáva sa,
že aj keď malé dieťa vyjadrí svoje tušenie alebo pocit, ktorý nevie vysvetliť, je
zosmiešnené alebo sa tomu neprikladá význam. Je nevyhnutné rešpektovať
myšlienky a komunikáciu detí, vnímať, čo nám hovoria a čo cítia. Počúvajme ich,
lebo z toho sa najviac dozvieme. Inak to v nich spôsobí hromadenie strachu a pocit
odmietnutia. A postupne začnú svoju intuíciu potláčať. Takto strácame náš kontakt s
intuíciou. Postupne v ňu prestaneme veriť a viac sa začneme spoliehať na logické
zmýšľanie.
Prvým krokom k aktivácii intuície je vytvorenie vhodného prostredia, ktoré nám

ponúka možnosť nadobudnúť vnútorný pokoj a rozpoznávať vlastné pocity. Umožní
nám otvoriť svoje srdce a venovať pozornosť tomu, čo cítime. Dôležitý je aj rešpekt a
ohľaduplnosť partnera a rodiny voči našim intuíciám. Keď sme v správnom prostredí,
intuícia sa objaví a zaktivuje. A potom ju iba trénujeme, skúšame, naučíme sa, ako s
ňou pracovať.
Ak sa ocitneme v situácii, keď sa nevieme rozhodnúť, najskôr sa upokojme. Potom si

položme otázku a odpoveď príde prostredníctvom pocitu. Žiadna iná odpoveď nie je
pre nás vhodnejšia ako tá, ktorá príde priamo z našej duše. Väčšinou odpovede
prichádzajúce od nášho ega cítime v oblasti hlavy. Intuitívne rozhodnutia cítime v
oblasti srdca.
Niekedy zachytávame rôzne intuitívne vibrácie, ktoré v tom momente nedokážeme

pochopiť. Nevieme, aký majú význam. Vtedy sa odporúča s niekým sa o to podeliť.
Pokiaľ sa naša intuícia týka nášho známeho, povedzme to priamo jemu. Neberme na
ľahkú váhu žiadnu intuíciu, veľakrát môže byť pre niekoho iného veľmi užitočná. Keď
sa o svoju intuíciu s niekým podelíme, iba ju pomenujme. Opíšme, čo cítime
86
a neargumentujme. Nie je podstatné, či to je, alebo nie je v tom momente pravda.

Veľká pomoc je, že sme to intuitívne cítili a dali o tom dotyčnej osobe vedieť.
Strach z omylu, pochybenia, zlyhania, zmeny, straty najviac blokuje našu intuíciu.
Naše intuitívne pocity utlmia myšlienky strachu, ktoré naša myseľ produkuje.
Odborníci odporúčajú pozitívny prístup k intuícii. Aj keď sa nám niekedy zdajú naše
intuície najskôr divné, hovorme o nich pozitívne. Nebojme sa svojej intuície, je to dar.
Tešme sa na každú ďalšiu, ktorá príde.
Intuícia nemá uplatnenie iba v osobnom živote, ale aj v biznise
Existuje množstvo príkladov svetovo úspešných podnikateľov, autorov či vedcov,

ktorí sa odvolávajú na svoj vnútorný hlas - ich intuíciu. Keď im položili otázku o tom,
ako urobili svoje najdôležitejšie rozhodnutia, ako napísali svoje najväčšie dielo či
vynašli nový vzorec, povedali, že mali šťastie. Jednoducho cítili, že to mali urobiť.
Prišlo to k nim len tak z ničoho nič. Nevedia vysvetliť, odkiaľ sa to vzalo, iba ich niečo
viedlo. Rozhodli sa tomu pocitu dôverovať a nasledovať ho.
Albert Einstein bol veľkým zástancom intuície a povedal: „Intuitívna myseľ je náš
najvzácnejší dar a racionálna myseľ verný služobník. Vytvorili sme si spoločnosť,
ktorá uznáva a akceptuje služobníka a zabudla na náš najvzácnejší dar.“
Je mnoho ďalších príkladov úspešných ľudí, ktorí nedajú na intuíciu dopustiť. Steve
Jobs, zakladateľ svetovej značky Apple, je známy výrokom: „Nenechaj názory
ostatných, aby utlmili tvoj vnútorný hlas. Najdôležitejšie je mať odvahu nasledovať
svoje srdce a intuíciu. Oni už nejako vedia, kým sa chceme stať. Všetko ostatné je
druhoradé.”
Alebo jeden nemenovaný multimilionár, podnikateľ, zakladateľ viac ako 300 biznisov
tvrdí, že úspešní ľudia jednajú podľa svojej intuície. A netají sa tým, že svojich
obchodných partnerov si vyberá na základe intuície. Stačia mu prvé sekundy na
stretnutí s potenciálnym partnerom a vie, či s ním chce pracovať, alebo nie.
Rozhodujúca bude jeho intuícia.
Taktiež som počula jedného slovenského podnikateľa hovoriť o tom, ako na základe
intuitívneho pocitu predal minulý rok tesne pred ekonomickou krízou celé svoje
podnikanie s automobilmi, a tým sa vyhol obrovskej strate na ziskoch.
Intuícia nás nasmeruje k životu podľa našich predstáv
Ak načúvame a dôverujeme našej intuícii, budeme v harmónii so svojím Ja. Dovoliť

intuícii, aby nás sprevádzala životom, je ako mať neviditeľného anjela, ktorý nás
dôverne a bezpečne vedie na ceste za našimi snami.
Odmietať intuíciu znamená odmietať samých seba, svoj najväčší dar, aký máme. Ak
skutočne chceme žiť naplnený život, plný prekvapení, splnených snov, dokážeme to
jedine s našou intuíciou po boku.
87
23. Najviac počujeme v úplnom tichu
Niekedy sa nám toho v živote deje príliš veľa. Každodenné povinnosti, veľa práce,
zodpovednosti za seba a iných. Denne sa stretávame s množstvom rôznych
problémov, nevyriešených otázok, nepríjemností, že veľakrát ani nevieme, ako to
všetko zvládnuť. Myseľ nám pracuje na plné obrátky, nedá nám ani na chvíľu si
oddýchnuť. Ťažko sa nám podarí vyhnúť sa emóciám, ako je stres, strach, sklamanie
alebo hnev.
A práve v takéto dni sa túžime aspoň na malú chvíľu zastaviť, nájsť svoj
vnútorný pokoj a vyrovnanosť. Byť na bezpečnom mieste, kde pocítime, že
všetko bude v poriadku, dobre to dopadne a my to zvládneme. Aspoň na chvíľu
túžime zabudnúť na ťaživosť a zhon našej reality .
V rýchlosti dnešného života nie je vždy ľahké nájsť pocit vnútorného pokoja a
relaxovať. Neustále nás sprevádzajú nejaké zmeny či výzvy, ktoré musíme riešiť. Vo
všetkom tom zhone túžime aspoň na chvíľu nájsť svoj pokoj. Prestať myslieť a byť
iba sám so sebou. Každý z nás má svoj spôsob, ako sa dokáže uvoľniť a nabrať
nové sily. Nájsť správne riešenia a odpovede na svoje otázky. Aj keď si to veľmi
želáme, práve nájdenie vnútorného pokoja je pre niektorých z nás práve tou
najťažšou úlohou.
Spomínam si na seba pred tromi rokmi, keď som nevedela chvíľu obsedieť. Neustále
som musela niečo robiť a byť v pohybe. Moja myseľ sa nevedela zastaviť. Pracovala
na plné obrátky. Veľakrát som mala problém v noci zaspať, lebo som nevedela
prestať myslieť na to, čo bolo dnes a čo všetko sa bude diať zajtra. Málokedy som si
skutočne vychutnala prítomnosť a súčasný moment. Buď som ho strávila v
myšlienkach o minulosti, alebo o budúcnosti. A tak som často po náročnom, ale aj
úspešnom dni mala tiesnivý pocit, že sa iba za niečím ženiem, bez toho, aby som si
to užívala a vychutnala.
Dnes viem, že som si zriedkakedy dopriala svoje vnútorné ticho, kedy by som
zabudla na všetko, čo sa okolo mňa a v mojom živote dialo. Bola by som iba sama
so sebou a užívala si moment vnútorného pokoja. Nevedela som si totižto užívať to,
čo som práve robila. Väčšinu svojho času strávime vo svojej mysli neustálym
rozmýšľaním o všetkom možnom. Emócie nás vtiahnu do svojho zmätku. Veľmi
zriedka si dovolíme byť iba v súčasnom momente a komunikovať so svojou dušou.
Nemusíme „byť“ stále v našej mysli - v hlave, iba keď potrebujeme tvoriť, predstaviť
si, analyzovať alebo formovať našu realitu. Potrebujeme mať pravidelne chvíľu ticha
pre seba a svoju dušu, aby sme dosiahli pokoj a vyrovnanosť. Keď načúvame
nášmu tichu, nájdeme najlepšie odpovede na všetky otázky a liek na našu samotu či
strach. A až vtedy skutočne pocítime, že nikdy nie sme sami a že sme v bezpečí.
Meditácia nám pomáha nachádzať vnútorné ticho a počúvať
Zo začiatku je náročné, aspoň len na chvíľu utíšiť svoje myšlienky. Čím viac to
praktizujeme, tým skôr sa naučíme nájsť svoje ticho. Začneme rozoznávať rôzne
88
zvuky, odtiene ticha v sebe samých. Keď nie sme myšlienkami v minulosti ani v
budúcnosti, ani v našej mysli, ale naplno si užívame seba samých a svoj moment.
Meditácia je spôsob, ako sa naučiť byť v úplnom tichu a načúvať svojej duši. Niektorí
považujú meditáciu za vhodnú iba pre mníchov v kláštore. Sedieť v tichu sa im
nechce, nedáva to zmysel. Pravdepodobne to tak aj zostane, ak tomu nedáme aspoň
šancu, neskúsime to a neurobíme si svoj vlastný názor.
Meditácia je vhodná, prístupná a určená pre každého. Nevyžaduje nič viac ako 10 až
15 minút času, tiché miesto a nás. Existujú rôzne druhy meditácií a niektoré z nich aj
praktizujeme bez toho, aby sme o tom vedeli. Vychádzky do prírody (meditácia v
pohybe), modlitba, umývanie riadu, dlhý a teplý kúpeľ, písanie básní či čítanie kníh
(meditácia zastavenia sa).
Keď som začínala s tradičnou meditáciou v sede, nevedela som nijako obsedieť
a prestať myslieť. Moja myseľ chcela so mnou neustále niečo prediskutovávať.
Nedala mi pokoj, lebo vedela, že sa od nej chcem oslobodiť. Obdivovala som
ľudí, ktorí dokážu nemyslieť a čudovala sa, či to skutočne aj prežívajú, alebo to
len predstierajú. Veľmi dlho som skúšala meditovať v sede. V jednom momente
som si myslela, že to aj vzdám. Nevzdala som to však a po určitom čase som
pocítila, že sa viem ľahšie uvoľniť, utíšiť svoje myšlienky a neskutočne dobre sa
zrelaxovať. Pocítila som zlepšenie v koncentrácii, sebaovládaní a rozhodovaní.
A tak som začala vyhľadávať meditáciu, keď som potrebovala urobiť
rozhodnutie, nájsť odvahu, sústrediť sa alebo byť kreatívna.
Po štúdiu rôznych materiálov o meditácii som pochopila, že neexistuje správny alebo

nesprávny spôsob ako meditovať, každý uprednostňuje niečo iné. Meditácia je niečo,
čo nás nemôže naučiť nikto iný, iba my sami a to tým, že ju budeme praktizovať.
Pri meditácii v sede som sa snažila na nič nemyslieť a dosiahnuť bezmyšlienkovitý

stav, ale nedarilo sa mi, lebo myšlienky nechceli zmiznúť. Až nedávno po prečítaní
iného materiálu som pochopila, že praktizovanie meditácie nespočíva v tom na nič
nemyslieť, ale v koncentrácii na jeden objekt. Napríklad pri meditácii v sede to môže
byť váš dych alebo vaše 3 spojené prsty (od palca) na oboch rukách. Pri meditácii v
pohybe to môže byť objekt, ktorý v okolí vidíme, ako strom, voda, kvety, budova.
Podstatné je dostať sa mimo našej mysle, „byť“ v súčasnom momente a len tak
načúvať rytmu nášho dychu, až kým nedosiahneme vnútorný pokoj a úplné ticho.
Za meditáciu považujem zaujatie pohodlnej polohy v sede, v pohodlnom oblečení,

vonku alebo v miestnosti, v ktorej je ticho a v ktorej sa cítime príjemne. Zistila
som, že najlepšia je poloha v sede, prípadne sa môžeme oprieť chrbtom o stenu,
aby sme predišli upadnutiu do spánku či bolestiam chrbta. Ruky sú zľahka
položené na kolenách, otvorenými dlaňami nahor, oči sú zatvorené. Zhlboka
dýchame. Naberáme tri dlhé, hlboké nádychy, podobné tým, ako pri spánku.
Uvoľníme sa a na chvíľu budeme iba potichu sami so sebou a svojím dychom.
89
Najlepšie odpovede nájdeme v tichu
Malý chlapec osloví pána policajta: „Pán policajt, kde je obchod s cukríkmi, kam mám
ísť, kde je, kde je, kde je....?” Malý chlapec, v úplnom nadšení a nedočkavosti,
jedným dychom chrlí na policajta svoje slová, vtedy ho on zastaví a povie mu: „Keby
si ma nechal hovoriť, aj ti poviem, ktorým smerom ísť.”vPríbeh tohto malého chlapca
mi vždy pripomenie, že byť ticho je kľúčom k tomu, aby sme vôbec počuli odpoveď,
ktorú chceme nájsť. A práve meditácia alebo akýkoľvek spôsob utíšenia myšlienok
nám ponúka priestor na nájdenie ticha a na vypočutie odpovede, ktorú hľadáme.
Trápili ste sa niekedy s obrovskou dilemou? Nevedeli ste, ako sa rozhodnúť, aby ste
urobili to najlepšie pre vás alebo nikoho iného? Rozmýšľať logicky alebo sa nechať
riadiť citmi? Niekedy nie je ľahké urobiť rozhodnutie, lebo sa neustále obávame, že si
nezvolíme dobre. A práve v takejto situácii nám môže byť pocit pokoja a ticha, ktoré
dosiahneme meditáciou, veľmi nápomocný.
Stalo sa vám už, že ste niečo veľmi chceli alebo si želali? Nevedeli ste na to
prestať myslieť, vyvíjali ste tlak na udalosti, na ľudí, aby sa to stalo, až ste dosiahli
moment, keď ste vzdali svoj mentálny boj a zmierili sa s tým, že sa to nestane? A
ako zázrakom sa to krátko nato stalo skutočnosťou?
Príkladom je malý chlapec z môjho príbehu, ktorý by dostal svoju odpoveď, keby
len na chvíľu prestal rozprávať. A to isté sa deje aj nám. Niekedy tak veľmi
mentálne tlačíme na náš cieľ, neprestajne o tom rozmýšľame, až sa naša túžba
alebo odpoveď k nám nemá ako dostať. Nevidíme a nepočujeme ju, lebo sme v
hluku. Všetky najlepšie riešenia, kreatívne nápady a rozhodnutia vzídu práve
z vnútorného pokoja.
Čítala som o viacerých svetových spisovateľoch alebo vedcoch, ktorí skôr než začnú
tvoriť či pracovať, iba tak potichu sedia v tme. Pracovať začnú, až keď sa utíšia a
nadviažu svoju vnútornú konverzáciu. Takto vzniklo veľmi veľa rôznych diel a
nápadov.
Moja mamka, keď sa nevie rozhodnúť, sa zvykne dať do upratovania, aby sa jej
vyčistila myseľ. O nejaký čas sa telefonicky spojíme a ona má zrazu jasnú odpoveď
na akúkoľvek svoju predošlú dilemu. Fyzická aktivita je pre mnohých z nás spôsob
meditácie, lebo sa sústredíme iba na fyzickú činnosť, myšlienky sa upokoja, vytratia.
Zrazu nám je všetko jasnejšie a dokážeme počuť našu odpoveď.
Joga utíši myseľ
Joga je úžasný spôsob, ako sa naučiť koncentrovať a maximálne sa zrelaxovať. Joga

je založená na koncentrácii. Pózy v joge dokážeme urobiť alebo v nich dlho zotrvať,
ak sa vieme plne sústrediť iba na svoje telo, na svoj sval, nohu či ruku. Nemyslíme
na nič iné, lebo inak strácame rovnováhu. Dýchanie podporí našu sústredenosť,
hlboký pravidelný nádych dodá nášmu telu rovnováhu a pokoj.
90
Dýchanie pri joge je ako hudba pri tanci. Hýbete sa v súlade a v harmónii s vaším
dychom. Po každom cvičení jogy sa cítim svieža, koncentrovaná a plne oddýchnutá.
Všetko mi je nejako jasnejšie, rôzne dilemy sú vyriešené a cítim sa skvelo aj fyzicky.
Joga taktiež ponúka aj krátke meditačno-relaxačné cvičenia, ktoré uvoľnia telo a
pomôžu nám nadobudnúť vnútorný pokoj a ticho. V Indii je joga považovaná za
prípravu na meditáciu.
Dva roky sa učíme hovoriť, ale ako byť ticho aj celý život
Začiatky s meditáciou môžu byť trošku náročnejšie a budú si možno vyžadovať viac
vašej energie a námahy. Ale presne tak je to s akýmkoľvek cvičením či aktivitou,
ktorú sa chceme naučiť. Čím viac sa niečomu venujeme, praktizujeme to, trénujeme,
tým sme v tom lepší. Čím viac budeme skúšať a praktizovať meditáciu, tým ľahšie
bude pre nás nájsť svoj vnútorný pokoj. Naučíme sa, ako načúvať sebe samým a
zistiť, čo je pre nás najlepšie.
Časom sa dokážeme ľahšie uvoľniť aj v tých najviac stresujúcich obdobiach. Krátkou

meditáciou na chvíľu „vypneme”. Bude pre nás jednoduchšie koncentrovať sa na
aktivity, byť kreatívni, vedieť, čo chceme, robiť lepšie rozhodnutia alebo ponúknuť
lepšiu radu.
Ak sa chceme naučiť ako meditovať, musíme to pravidelne praktizovať. Z viacerých

materiálov som sa dočítala, že sa odporúča meditovať 3-krát denne. Ráno, hneď ako
vstanete, po obede a pred spaním. Každá meditácia by mohla trvať aspoň 10 až 15
minúť. Ak sa vám to zdá na začiatok príliš veľa, začnite aspoň jednou meditáciou
ráno, keď si doprajete chvíľu pre seba, nadviažete kontakt so svojou dušou a
začnete v harmónii svoj nadchádzajúci deň.
CVIČENIE:
Ako meditovať s úsmevom, v chôdzi a zastavením
Existuje množstvo spôsobov ako meditovať. Veľmi rada by som vám predstavila
jednoduché spôsoby meditácie, ktoré môžete praktizovať, či už v chôdzi, alebo, ak
nájdete chvíľu voľného času, aj v sede.
Meditácia úsmevom
Meditácia úsmevom je veľmi účinná a jednoduchá balijská metóda, ako v sebe

prebudiť veľa láskavej a pozitívnej energie. Stačí, keď zaujmete polohu v sede,
zavriete oči, uvoľníte sa a budete sa usmievať. Vykúzlite veľký široký úsmev na celý
svet. Predstavte si, že každý orgán vo vašom tele sa usmieva, pečeň, vaše prsty či
kolená. Predstavte si, že celé vaše telo sa usmieva a zotrvajte v týchto pocitoch s
úsmevom na tvári aspoň 10 minút, cíťte v sebe ten úsmev a jeho láskavosť. Už po
niekoľkých minútach nadobudnete príjemný nával pozitívnej a láskavej energie,
budete cítiť vnútorné teplo, pokoj, vďačnosť a radosť zo života, z dnešného dňa a zo
seba.
91
Meditácia v chôdzi
Meditáciu v chôdzi môžete praktizovať hocikde, kadiaľ budete prechádzať.

Samozrejme, krásna scenéria alebo príroda vám ponúka oveľa viac pokoja a
stimulov. Meditácia v chôdzi spočíva v koncentrácii na jeden objekt, ktorý si počas
chôdze vyberiete. Ako príklad si zvoľme prechádzku v parku.
Prechádzate sa v parku a ako objekt si vyberiete krásne zelenú, čerstvo pokosenú

trávu. Zamerajte svoju celú pozornosť iba na túto trávu. Pozerajte sa na ňu. Vnímajte
ju všetkými svojimi zmyslami. Zavrite oči a vdýchnite jej vôňu. Zatiaľ sa jej
nedotýkajte, iba sa na trávu pozerajte. Predstavte si, aká je na dotyk jemná a svieža.
Porovnajte seba samých so zelenou trávou. Vašu veľkosť, štruktúru a vôňu. Ponorte
sa do tohto obrazu a prehĺbte svoje pozorovanie.
Vyzujte si topánky a bosými nohami sa postavte na trávu. Prejdite sa. Naplno

vnímajte pocit, keď došľapujete. Ako sa cítite? Čo vo vás tráva vyvoláva? Porovnajte
svoju veľkosť a silu so zelenou trávou. Obdivujte jej krásnu farbu, vôňu, zloženie a
jednoduchosť v porovnaní s vami. Cíťte, akoby ste boli jeden celok. Ak chcete,
ľahnite si a pokračujte vo vychutnávaní týchto pocitov, dokiaľ nebudete cítiť úplný
vnútorný pokoj. Objekt môže byť čokoľvek, čo vás počas schôdze zaujme. Môže to
byť strom, zviera, biela stena, budova, závesy a podobne.
Meditácia zastavenia
Meditácia zastavenia spočíva v prerušení, respektíve zastavení sa počas určitej

aktivity, keď to skutočne potrebujete. Napríklad ste v práci a musíte vytvoriť niečo
kreatívne. Máte termín a nestíhate, lebo vám chýba inšpirácia. Zastavte čokoľvek, čo
v tom momente robíte. Zostaňte tam, kde ste a vyberte si nejaký objekt a sústreďte
sa naň podľa predchádzajúcich inštrukcií. Alebo zavrite oči a vizualizujte si tento
objekt. Robte to niekoľko minút, kým sa neupokojíte a kým nepríde inšpirácia. Tento
spôsob meditácie môžete využiť, aj keď máte stres alebo potrebujete urobiť
rozhodnutie, nájsť inšpiráciu či nápad.
24. Sme spojenie tela, mysle a duše
Jeden z najoslobodzujúcejších pocitov je ten, keď si uvedomíme svoju vnútornú

pravdu o sebe, o svete a o tom, prečo sa tak a onak veci v našom živote vyvíjali. Nie
všetci z nás si to však doprajú. Mnohí z nás prežijú svoj život radšej nevedome.
Akoby boli v hlbokom spánku a čakali na to, že sa zobudia. Neveria v to, že sú
tvorcami svojho života, a nielen reaktormi na to, čo sa okolo nich deje. Mnohí z nás
sa stále stotožňujú iba so svojím telom. My sme ale oveľa viac, ako len naša vizuálna
schránka. Sme duša, myseľ a telo.
92
Každý z nás v hĺbke svojej duše tuší, pamätá si, že aspoň raz pocítil pravdu o tom,
že sme viac, ako iba to, čo vidíme. Cítime, že v nás niečo hlboko bdie, čo sa chce
predrať na povrch a ukázať sa. Je to naše skutočné Ja a náš potenciál. Ak túžime
prežívať život v jeho plnej sile a dosiahnuť svoj potenciál, začnime akceptovať to,
kým sme a načúvať svojmu vnútornému hlasu.
Sme ako kvapka v oceáne, ktorá je súčasťou väčšieho celku. Nazvime ho zdrojom
energie, zdrojom všetkého, univerzum alebo Boh. Sme jedno a to isté, ale v
individualizovanej forme. Sme presne tá istá energia, ale vo fyzickej a podobe. Boh či
univerzum je život. My sme pokračovaním života. Sme výsledkom evolúcie životnej
energie. A životná energia je naša duša. Ak načúvame svojej duši, je to, ako keby sme
mali rozhovor s Bohom.
Je v nás viac duchovna ako fyzična
Od malička nemáme dostatok informácií a vedomostí o dvoch kľúčových aspektoch

nášho života: myseľ a duša, ktoré sú zdrojom našej každodennej skúsenosti. Nie sú
to žiadne „prelomové“ vedomosti, sú to už roky diskutované témy, fakty, potvrdené
skúsenosti a zážitky mnohých ľudí na celom svete. Len my ich jednoducho
nechceme vidieť a venovať im pozornosť. Radšej prijmeme variant, že nie sme
strojcami svojho života. Je pohodlnejšie zostať v nevedomosti a len tak prežívať,
prípadne sa sťažovať, dávať vinu za svoj život niekomu inému. Pravda však je taká,
že naše bytie je z dvoch tretín duchovné. Základom nášho „prebudenia” je,
uvedomovať si to a vedieť, ako tieto tri elementy spolupracujú.
Duša je, KTO SME
Duša je to, kým skutočne sme. Vie všetko. Ale nie vždy si ju v našom živote
uvedomujeme a sme s ňou v spojení. Častokrát ignorujeme náš vnútorný hlas a
nevieme rozoznávať pocity, ktorými k nám duša
hovorí.
Aby sme vedeli zistiť, kým sme, musíme najskôr prežiť a byť tým, kým nie sme. Náš
život je určité rozpamätávanie sa. Všetky naše životné skúsenosti smerujú k
sebaindetifikácii. Veľakrát si myslime, že sme iba telo alebo myseľ. Keby sme len
trochu načúvali našej duši, neboli by sme stratení a nemali v sebe zmätok. Žili by
sme život naplno a hlavne by sme vedeli, kým sa chceme stať.
Naše pocity sú jazykom duše. To, ako sa cítime, nám indikuje, či sa posúvame
smerom k tomu, čo chceme a kým sa chceme stať. Dobré pocity nám indikujú, že
sme na správnej ceste. Negatívne pocity nám majú byť výstrahou, že treba niečo
zmeniť, aby sme sa začali cítiť lepšie. Náš vnútorný hlas je nám výborným
sprievodcom, pomôže nám nasledovať naše túžby.
Duša presne vie, že jej poslaním je vývoj. Frustrácia a úzkosť sa dostavujú, keď
nenačúvame našej duši, ale sme v našej mysli. Prvú vec, ktorú by sme mali urobiť,
je: mať jasno, čo naša duša chce a prestať to súdiť alebo posudzovať.
93
Myseľ je, ČO MYSLÍME
Myseľ je náš nástroj, ako prežívať našu realitu. Tvorí a produkuje naše myšlienky.
Myseľ je akoby vychovávaná zároveň s nami. Odpozorovala všetko, čo sa okolo nás
dialo. Pamätá si, čo sme boli naučení, pozná náš prístup k životu a k nám samým.
Pozná to, v čo veríme a myslíme, že je pravda. Myseľ si ukladá dáta, myšlienky,
odkedy sme sa narodili a na tom základe produkuje ďalšie. Je ako program, ktorý
neustále aktualizujeme a spustí sa, pokiaľ do toho nezasiahneme.
Našu myseľ by som nazvala predĺženou rukou našej duše, vznikla, keď sme sa
narodili. Ale keďže naša myseľ je slobodná, robí vlastné voľby nezávisle od duše. Ak
naša myseľ nespolupracuje s našou dušou, zabudneme, kým sme. A preto sa nám
do života nedostávajú vždy udalosti, ľudia, skúsenosti, ktoré by sme skutočne chceli
a po nich túžili. Myseľ je iba nástroj, nie to, kto sme.
Náš svet je výsledkom našich rozhodnutí a volieb. Svet je jeden veľký kolektív a
tvoríme ho spolu. Náš život je vždy výsledkom myšlienok, ktoré o ňom máme. Tak
ako Budha povedal: „Si to, čo myslíš”. Každá naša myšlienka je zárodkom našej
skúsenosti, udalostí v našom živote. Neexistujú žiadne náhody, všetko sa deje z
nejakého dôvodu. Za všetkým v našej realite je naša alebo kolektívna myšlienka.
Telo je, ČO ROBÍME
Telo je prostriedok, ako prežiť našu realitu. Naša duša túži vedieť, aké je to cítiť
dotyk, počuť zvuky, vidieť farby, mať chuť a voňať vône. Náš fyzický svet je
výsledkom duše a mysle a ich vzájomnej kooperácie. Myseľ je všade v našom tele.
Každá myšlienka, negatívna alebo pozitívna, má vplyv na náš fyzický stav. Myseľ je
interný počítač nášho tela, ktorý ho riadi, formuje a ovplyvňuje.
Kľúčom je vedieť, ako spolupracujú
Aby sme mohli skutočne naplno prežívať náš život, tvoriť ho a byť šťastní, cítiť
naplnenie, plniť si sny a túžby, dosiahnuť svoj skutočný potenciál, musíme si najskôr
plne uvedomovať a akceptovať to, že sme všetky tieto tri elementy. A hlavne musíme
nájsť cestu, ako všetky tri dokážu spolu kooperovať, podporovať sa a vytvárať
harmóniu.
25. Na úrovni duše sme všetci jedno
94
Ak sme všetci kvapkami v oceáne, tak potom všetci spolu tvoríme jeden oceán. V
konečnom dôsledku sme všetci jedno a to isté. Všetci pochádzame z jednej a tej istej
energie, ale aj napriek tomu sme každý individuálna bytosť. Naše telo a myseľ nás
robí jedinečnými a individuálnymi bytosťami. Naše telo, naša myseľ nie je ako žiadna
iná, presne tak ako štruktúra kože na našich prstoch. Sme jedinečnými, už len tým,
že sme. Na druhej strane, aj keď sa vizuálne odlišujeme, všetci sme predsa ľudia.
Naša duša je pokračovaním veľkej duše, ktorou je univerzum, zdroj alebo to
nazývame aj Boh.
Ak sme všetci jedno, ako je možné, že sme takí iní?
Nasledovný príklad, ktorý pochádza z jednej z kníh Neala Donalda Walsha, ponúka
veľmi jednoduché vysvetlenie na to, ako je možné, že sme v ten istý moment
rovnakí, ale zároveň aj iní.
Duša je ako vzduch v dome, je úplne všade, napĺňa každú miestnosť. Keď matka v
kuchyni pečie koláč, vzduch v kuchyni bude mať inú vôňu ako v spálni. Ak otec fajčí
cigaru v obývačke, vzduch bude mať úplne inú vôňu v obývačke ako v kuchyni. Ale
stále je to presne ten istý vzduch, len má rôzne vône. A presne tak je to aj s nami
ľuďmi, všetci sme jedna a tá istá energia, len sa líšime našou fyzickou schránkou
a mysľou. A ešte aj inak voniame.
Ako nám tento koncept môže pomôcť zlepšiť život, vzťahy, prácu a dosiahnuť to, po
čom túžime?
Ak si uvedomíme našu jednotnosť, tak druhého človeka vidíme ako seba samého.
Správame sa a pristupujeme k nemu, ako k sebe samému. Iba vtedy skutočne
pochopíme, čo je láska a objavíme všetky svoje temné miesta v mysli. Je možné, že
z toho, ako zaobchádzame s inými, pochopíme aj to, ako zaobchádzame sami so
sebou. Zistíme, že iným nedoprajeme to, čo si želáme sami pre seba. Ak chceme
úspech, túžime mať viac peňazí, doprajme ich aj iným. Prestaňme závidieť,
porovnávať sa, hádzať polená iným ľuďom pod nohy, ale spolupracujme. Ak si
uvedomujeme jednotnosť, vieme, že to, čo dávame iným, dávame sami sebe.
Dlhodobý úspech dosiahneme konceptom jednotnosti, nie separácie. A to isté platí
pre naše vzťahy, lásky, profesionálne smerovanie. Buďme jedineční, láskaví a
doprajme iným všetko to, čo by sme dopriali sebe. Ak niekomu inému adresujeme
emócie ako strach, vinu, odsudzovanie, chamtivosť, zlobu alebo hnev, v podstate ich
dávame a tvoríme sami v sebe. Akákoľvek emócia, ktorú prenášame
na iných ľudí, sa najskôr musí vytvoriť v nás. Je to obojstranná zbraň.
Je zaujímavé, ako všade okolo nás vo fyzickom svete existujú metafory na náš
spirituálny život. Matky sú tým najkrajším príkladom, na ktorom vidíme aspoň
zábleskom nášho oka, ako sme všetci jedno, a predsa sme indivíduum. Matka sa 9
mesiacov delí o svoje telo s novým človekom. Sú jedno a to isté, a predsa už tam sa
tvorí individuálna forma novej bytosti. Keď sa dieťa narodí, fyzicky sa oddelia, nič sa
však nemení na tom, že na úrovni duše boli a sú stále jedno a to isté.
95
Keď si uvedomíme našu jednotnosť, stále bude potrebný ešte nejaký čas, aby sme ju
akceptovali a skutočne tento prístup k životu aj aplikovali. Vždy sa môžeme ocitnúť v
situácii, keď si povieme, že nás ten druhý hnevá, nemá pravdu, nezachoval sa
správne, urazil nás, ublížil nám. Nie je to ľahké. Chce to veľmi veľa lásky a
pochopenia.
Najväčšou výzvou pre ľudí je odstrániť medzi sebou stenu separácie, ktorá
zapríčiňuje naše pocity samoty, strachu, agresie a pocit nedostatku. Naša
nevedomosť o vzájomnej jednotnosti, o ktorú sa delíme, limituje náš skutočný
potenciál. Jediné, čo dokáže vyliečiť náš pocit separácie, samoty a nedostatok lásky,
je láska samotná. Láska k životu, k ľuďom, k prírode a k sebe samým.
Ak chceme tento svet urobiť pre nás všetkých lepším, začnime ho vidieť ako jeden
celok. Ak chceme zlepšiť svoj život, a tým aj život ľudí naokolo, musíme si najskôr
uvedomiť, že sme jedno. Pri každej interakcii s ľuďmi majme na pamäti, že naša
rodina je väčší pojem, ako len biologická matka, otec a súrodenci. Na úrovni duše
sme všetci jedna veľká rodina.
siedma časť
96
Život
26. V jednoduchosti je krása
Naše životy sú poprepletané hmotnými vecami, zložitými vzťahmi, komplexnými

problémami a nekonečnými pravidlami. V dnešnom materiálne orientujúcom sa
svete, nie je vždy ľahké nájsť skutočnú krásu. Ak chceme objaviť a prežívať
jednoduchú krásu a šťastie bežných dní, nehľadajme ich zásadne iba v tom, čo
vidíme alebo vlastníme.
Názory na krásu sa pre každého človeka líšia. Ovplyvňuje nás doba, v ktorej žijeme.
Modely a vzory, s ktorými vyrastáme. Životné hodnoty a priority, ktoré sme si osvojili.
A nedá sa uniknúť ani ideálom krásy, ktoré nám neustále globálne ponúkajú médiá.
Nech už každá doba uvádza akýkoľvek trend krásy, jeden zdroj je nemenne
dostupný. Akoby bol večný a nedotknuteľný. Je to krása, ktorá spočíva v
jednoduchosti.
Jednoduché znamená čisté, prirodzené a úprimné. Časom slovo jednoduché zmenilo

pre ľudí svoj význam. Od určitého momentu nášho vývoja sa slovo jednoduchosť
prestalo považovať za pozitívum či kompliment, ale skôr za urážku. Vyvoláva to v
nás pocit nedostatku. Tomu slovu sme pridali úplne nový význam. Kto by sa dnes
potešil, keby ho niekto alebo jeho oblečenie ohodnotil ako jednoduché. Dôvodom nie
je to, že by slovo jednoduchosť nebolo v podstate pozitívne, ale dnes byť jednoduchý
znamená mať alebo tvoriť málo.
Jednoduchosť prestala vyjadrovať náš životný štýl, naše obliekanie, vzťahy,

problémy, architektúru, umenie alebo komunikáciu. Začali sme si tento pojem spájať
s niečím menej hodnotným a prostým. Svoje životy meriame vecami, veľkosťou,
množstvom a zložitosťou. Ak nedokážeme ohúriť veľkoleposťou alebo to neurobíme
komplikovaným či honosným, akoby to stratilo na zaujímavosti. Tým, že ignorujeme
bežnú jednoduchosť okolo nás, strácame kontakt s krásou.
Menej je vždy viac
Mať viac neznamená vždy väčšiu hodnotu. Naša spoločnosť vo všetkých smeroch
hlása a vedie nás k materializmu, čím viac máš, tým sa zvyšuje tvoja hodnota.
Masovosť vyhráva a je trendy. Prečo chcieť menej, ak môžeme mať viac. Prečo si
dať bežný burger, keď môžeme mať mega veľký. Prečo vlastniť jedno auto, keď
môžeme mať štyri. Prečo sa deliť, ak môžeme mať viac pre seba.
Všetky materiálne veci sa však časom opotrebujú. Ani sa nenazdáme a môžeme ich
všetky stratiť. Všetko fyzické je pominuteľné, ale to, čo je v nás, je večné. Aj keď
žijeme obklopení vecami a technológiami, nášho srdca sa najviac dotknú veci
jednoduché. Počítače a televízia nám neposkytnú taký hodnotný čas ako ten, ktorý
97
strávime rozhovormi so svojimi blízkymi. Drahé šaty a make-up nám nikdy nevyhrajú
úprimnú pozornosť a náklonnosť. Veľký úsmev, pochvala a ocenenie vždy potešia
viac ako 3 autá v garáži alebo prázdny byt. Šperky a drahé kamene nám nenahradia
úprimnú lásku, pohladenie a objatie.
Pravdou však je, ak chceme pochopiť a nájsť jednoduchosť, musíme najskôr spoznať
jej protipól - komplexnosť. Ako má svoje cykly a obdobia náš život, tak aj my
prechádzame cez obdobia, keď jednoduchosť znovu nachádzame alebo strácame.
Nemusíme jesť, kupovať, piť, vlastniť všetko, čo je v médiách, v obchodoch alebo čo
majú naši známi. Môžeme si vybrať a hľadať vo všetkom skutočnú hodnotu.
Jednoduchosť je nezávislá
Na rozdiel od komplexnosti a zložitosti jednoduchosť je slobodná. Nezávisí od

nejakého celku, vecí alebo osôb. Komplexnosť nevie existovať sama o sebe, bez
všetkých súčastí, ktoré ju tvoria. Ak si zvykneme na prísun množstva vecí a
masívnosť, tak to mení aj náš vzťah k veciam. Ani sa nenazdáme a pridávame
materiálnym veciam väčšiu hodnotu ako živým.
Pod vplyvom tohto zvyku pridáme veciam až takú dôležitosť, že sa postupne stávame
od nich závislými. Ak nedokážeme príjem množstva vecí udržať, ovplyvní to našu
spokojnosť, pocit šťastia a dokonca aj identitu. Už nás len tak niečo nedokáže
uspokojiť a potešiť. Porovnávame sa s inými ľuďmi na základe vecí, ktoré vlastníme a
vzbudzuje to v nás menejcennosť alebo nadradenosť. Snažíme sa získať ešte viac,
udržať si svoje fyzické bohatstvo, aby sme sa necítili nanič, prípadne nestratili získanú
moc. A tu sa začína naša závislosť od množstva, od materializmu a komplexnosti,
ktorú si ani neuvedomujeme, až kým ju nestratíme.
Život má svoju dynamiku a systém. Niektorí ľudia musia stratiť všetko, aby zistili, na
čom je postavené šťastie a mohli objaviť skutočné hodnoty. Ľudia veľakrát márne
hľadajú skutočné šťastie, ak sa nedokážu zbaviť vecí, prípadne sa prispôsobiť aj ich
nedostatku. Až vtedy, keď nemôžu svoj život zakladať na istote z fyzických vecí,
začnú objavovať neviditeľné hodnoty a svoj vnútorný svet. Posunú sa od závislosti k
fyzickým veciam ku slobode.
Jednoduchosť je slobodná, lebo nepotrebuje veľa. Ak žijeme s princípom

jednoduchosti, nachádzame oveľa ľahšie krásu, šťastie a spokojnosť. Doprajeme si
veci, materiálnosť, ale aj technológiu, lebo si chceme život zjednodušiť, ale nie ho na
týchto veciach postaviť. Dnešná doba nám ponúka množstvo užitočných vecí, ktoré
sú tu, aby nám uľahčili alebo spríjemnili život. Treba si ich správne vybrať a aj si ich
dopriať. Netreba sa obmedzovať, ale iba si ustrážiť svoju nezávislosť a slobodu od
komplexnosti. Skutočne slobodní sme vtedy, keď sa o to, čo vlastníme a máme,
vieme podeliť aj s inými ľuďmi.
Jednoduché dokáže každý
98
Niečo, čo je jednoduché, dokáže každý. A v tom spočíva krása jednoduchosti. Nie je

obmedzená alebo limitovaná, je dostupná každému. Jednoduchosť tým reprezentuje
aj rovnosť a rovnocennosť medzi všetkými. Každý bez rozdielu je schopný a má
príležitosť prežívať šťastie, lásku a radosť.
Jednoduchosť nám umožní vidieť krásu, ktorú cez všetky veci, problémy a zložitosti,
ktorými sme obklopení, nedokážeme vnímať a oceniť. Táto krása je nám všetkým
kedykoľvek dostupná. Nádherný slnečný deň. Dažďové kvapky na pokožke. Úsmev
dieťaťa. Prirodzená krása ženy. Pohľad na tichú vodu jazera alebo vysokú horu.
Príjemný rozhovor. Objatie. Zaľúbený pohľad a mnohé ďalšie. Výnimočnosť jednodu
chosti spočíva v tom, že bez výhovorky, bez diskriminácie, má každý k nej prístup.
Skutočná krása je neviditeľná
Najvzácnejšia je krása, ktorú nevidíme a je v nás všetkých. Čo nás robí skutočne

krásnymi, vychádza z nášho vnútra. Je to energia, ktorá nami vibruje, dýcha a
formuje to, ako vyzeráme a na iných pôsobíme. Spočíva v tom, kým sme, nie v tom
čo vlastníme. Vnútorný svet skutočne ovplyvňuje kvalitu nášho života. Vonkajší svet
len odzrkadľuje a dopĺňa, čo už v nás existuje.
Žena nie je krásna preto, lebo má nádhernú tvár, ale krásnou ju robí to, čo z nej
vyžaruje. Je to práve jej osobnosťou, sebavedomím, istotou, láskou a radosťou zo
života. Mužova atraktívnosť spočíva v jeho osobnosti, prioritách a prístupe k životu.
A preto si ani láska nikdy nevyberá, nedrží sa stanoveného algoritmu. Keď sa
zaľúbime, väčšinou ani najskôr nevieme prečo. Ani to, ako sme si toho druhého
vybrali. Proste sa to stane. Pritiahla nás nejaká neviditeľná energia, ktoré z toho
druhého žiarila.
Najkrajšie momenty, ktoré v živote prežijeme, sú iniciované tou neviditeľnou energiou

v nás alebo v iných ľuďoch. Nadšenie, entuziazmus, láska, radosť, smiech alebo
objatie sú tie najočarujúcejšie neviditeľné šperky jednoduchosti. Budujte svoj život na
hodnotách, ktoré prežijú, a nie ktoré sa opotrebujú.
27. Šťastie je naša voľba
Každý z nás hľadá šťastie. Snažíme sa zistiť, čo šťastie znamená a ešte viac to, ako
si ho udržať. Šťastie „nesadá“ len na vyvolených. Je nezávislé. Neviaže sa na
niekoho alebo niečo. Šťastie je stav mysle. Je to naša voľba, ako ho budeme prijímať
a reagovať na všetko, čo sa nám v živote stane alebo sa v ňom objaví.
Šťastie je pocit radosti zo života, ktorý je výsledkom vnútorného pokoja,

sebauvedomenia a akceptácie každého momentu a okolnosti v živote. Šťastie sa
odvíja aj od toho, ako vnímame a chápeme zmeny v našom živote.
99
Poznám veľa ľudí, ktorí sú zriedkavo s niečím spokojní. Všetko je im málo. Keď sa
pozrú okolo seba a na život, vidia všetko, čo nefunguje a nie je dobré. Je veľmi ťažké
nájsť pokoj, uspokojenie a šťastie v takomto životnom postoji. Život sa stáva
trpkejším, ak v ňom vidíme a stále hľadáme iba to, čo nefunguje.
Na druhej strane sú ľudia, ktorí sa vedia tešiť zo všetkého, užívať si aj to málo. Títo
ľudia sú spokojní a ľahšie nachádzajú lásku a krásu vo veciach, v ľuďoch a
situáciách vo svojom živote. Životné situácie a udalosti berú skôr ako príležitosti a
súčasť života. Ich pohár je vždy viac poloplný ako poloprázdny. Hľadajú a poukazujú
na to, čo je dobré, čo sa dá zlepšiť a oceniť.
Slnečnosť a šťastie našich dní závisí od toho, ako sa na všetko pozeráme. Náš uhol
pohľadu ovplyvňuje to, ako budeme prijímať udalosti v našom živote. A od toho sa
bude odvíjať aj pocit nášho šťastia. Udalosti, prostredie alebo ľudia hrajú sekundárnu
úlohu v našej voľbe, či budeme vidieť svet ako nedostatočný, alebo potenciálny.
Na chvíľu sa zastavte a pozrite sa okolo seba. Nájdite všetky objekty, ktoré sú hnedej
farby a pamätajte si ich. Urobte tak a potom čítajte ďalej. A teraz mám pre vás
otázku. Koľko objektov červenej farby ste okolo seba videli? Vaša odpoveď znie: asi
žiadne. Skúste sa teraz znovu pozrieť okolo seba a nájdite všetky objekty, ktoré sú
červené alebo obsahujú červenú farbu. A zistíte, že ich zrazu vidíte. Červené objekty
ste navôkol najskôr nevideli, lebo ste im nevenovali pozornosť. Ale to neznamená, že
tam neboli. A taký je aj náš pohľad na život. Keď sa sústredíme iba na to zlé v našom
živote, väčšinou nevidíme to dobré, ale to neznamená, že to tam nie je. Každý z nás
si môže vybrať svoj uhol pohľadu na život. Vyberte si, aké farby budete okolo seba
vidieť.
Jeden múdry výrok znie: „Buď máme pravdu, alebo sme šťastní.” Každý deň sa
dostávame do situácií, keď s nami niekto nesúhlasí alebo máme rozdielne názory.
Prípadne sa musíme popasovať s naším egom a prestať útočiť. Zubami - nechtami
sa držíme nášho názoru. Sme presvedčení, že je to určite tak. Ale nevyhrávame,
lebo náš oponent je taktiež presvedčený o svojej pravde a neustúpi. V domnienke, že
cieľom je vyhrať, neprestávame, až kým nedosiahneme uznanie. A ak sa nedostaví,
sme sklamaní, nervózni a nepochopení.
Veľakrát som si to „odskúšala“ na vlastnej koži, keď som si doslova musela vybrať, či
budem za každú cenu trvať na svojej pravde, alebo sa vzdám potreby získať
uznanie, že pravdu mám. Dnes viem, že si radšej vyberiem šťastie a spokojnosť,
lebo každá pravda je len relatívna.
Taktiež si veľakrát myslíme, že láska sa rovná šťastiu. A tak naše šťastie limitujeme
iba na lásku, prípadne na osobu, ktorú ľúbime a s ktorou sa o lásku delíme. Ale keby
láska bola šťastie, tak prečo by sme toľkokrát pri nej trpeli a trápili sa? Láska vie byť
mnohokrát veľmi zložitá a bolestivá, aj keď prináša tak nádherné a milujúce
momenty. Láska je iba jeden zo zdrojov pre šťastie, ale nie je šťastie. Láska je
jednoducho to, čo sa nám stane, nevyberáme si ju. Šťastie na druhej strane závisí od
nás a od nášho uhla pohľadu. Za šťastie sme si zodpovední sami.
100
Šťastie je náš prístup k životu, k jeho priebehu a ku významu zmien. Buď robíme
všetko pre to, aby sme naplnili naše sny a túžby, alebo sa ľutujeme, sťažujeme, ako
sa nemáme dobre a žijeme v nespravodlivom svete. Voľba závisí vždy od nás. V tom
spočíva naša sloboda a s tým spojená aj osobná zodpovednosť za náš život a
šťastie. Šťastie si musíme pestovať. Vo všetkom, čo nás v živote stretne, budeme
hľadať príležitosť na zlepšenie a osobný rast.
Ak nie sme šťastní, zmeňme prístup k svojmu životu. Zamyslime sa nad tým, čo nás
robí šťastnými. Hľadajme to dobré v nás a aj v ostatných. Život je príliš krásny a
krátky na to, aby sme ho strávili so zamračenou tvárou. Každý sme sem prišli s
nejakým zámerom, tak z toho urobme to najlepšie, čo vieme. Šťastie je stav našej
mysle, naša voľba myšlienok a prístup k životu. Šťastie si nevyberá a nesadá
náhodne na ľudí, ale my si vyberáme šťastie.
28. Každá zmena vedie k lepšiemu
Ako si vysvetlíme, prečo sa nám určité udalosti v živote dejú? Ako zvládnuť tie
najťažšie momenty a vidieť v nich aspoň malý záblesk svetla? Ako rozdúchavať v
sebe nádej? Ako nájsť vysvetlenie, ktoré by nám pomohlo aspoň trochu pochopiť
význam zmien?
Zmena je krok zo známeho prostredia do neznámeho. Transformácia starého na

nové. Posun z istoty a komfortnej zóny do neistoty. Radikálny a neočakávaný zvrat
udalostí. Zmena so sebou nesie väčšinou aj určité riziko, lebo nie vždy dokážeme
predpovedať jej následky. Zmena je jednoducho nástrojom evolúcie.
V dobrých časoch, keď sme šťastní a sa nám darí, nám ani nenapadne
spochybňovať správnosť života. Vtedy vieme, že všetko je tak, ako má byť. Chceme
ten moment skôr predĺžiť, ako klásť otázky. Ale tak ako jeseň prechádza do zimy,
zima do jari, tak aj naše obdobie pohody môže narušiť všednosť, nespokojnosť,
prípadne problémy, výzvy alebo radikálne zmeny.
Nie vždy to musí byť tak. Pozorovaním života však vieme, že žiadne ročné
obdobie netrvá večne. Obdobia sa neustále striedajú, menia a opakujú. Raz
máme dlhé leto, inokedy dlhú zimu či krátku jar. Každé ročné obdobie má svoje
nedostatky, ale aj výhody. Na jeseň zbierame plody úrody. V lete sa kúpeme a
opaľujeme. Na jar všetko kvitne, vonia a rastie. A v zime sa môžeme lyžovať a
hádzať sa do snehu.
Zmysel zmeny
101
Väčšina z nás by asi chcela mať neustále leto, slnko, pohodu, keď všetko žiari,
kvitne, rastie a pulzuje životom. Dokonca aj v teplých krajinách nahrádzajú slnečné
dni, dažďové obdobia. Predstavte si, aký by bol život v celoročných horúčavách,
keby ani nezapršalo alebo nezafúkal jemný vánok?
Aký by bol náš život, keby sme neprechádzali všetkými jeho ročnými obdobiami? Ako
inak by sme sa vyvíjali, menili, rástli a spoznávali? Keď sa s odstupom času spätne
pozriem na svoj život a všetky momenty, ktoré ma najviac posilnili a posunuli ďalej,
boli to väčšinou tie najťažšie, najsmutnejšie momenty v mojom živote. Aj keď mi
najskôr prevalcovali život, v konečnom dôsledku ho zlepšili a dovolili mi spoznať, kto
som a pochopiť, kým sa chcem stať.
Keď som stratila svoju najlepšiu kamarátku, zrútil sa mi celý svet. Stratila som istotu,
ktorú som v nej mala. Zostala som sama a stratená. So slzami v očiach som si vtedy
povedala, buď ma to zocelí, alebo zabije. Vybrala som si prvú možnosť a povedala
si, že to musím zvládnuť. A vďaka tejto udalosti som začala obnovovať zabudnuté
priateľstvá. Otvorila som v mojom živote srdce novým ľuďom. Naučila som sa, aká
obrovská je sila odpustenia, ktoré dáme iným. A o dva roky neskôr som stretla svoju
skutočnú najlepšiu kamarátku, moju spriaznenú dušu a mnoho ďalších úžasných
ľudí, ktorí urobili môj život krajším.
Spomínam na svoje prvé pracovné zlyhanie. Dovtedy som vždy bola úspešná a
všetko sa mi darilo. Bola som považovaná za talentovanú a šikovnú. Nikdy by mi ani
nenapadlo, že zlyhám, že sa mi niečo nepodarí a jednoducho veci „pokašlem“. Až
kým sa to nestalo. Nevedela som, ako sa s tým vyrovnať. Ako prísť naspäť do práce,
pozrieť sa kolegom do očí, necítiť sa ako nula a neúspešná. S odstupom času viem,
že to bolo to najlepšie, čo sa mi mohlo stať. Naučila som sa, že nikto múdry z neba
nespadol. Netreba sa tváriť, že všetko vieme, ale nebáť sa opýtať a nechať si
poradiť. Dokázala som vstať, pozrieť sa každému do oči a priznať si chybu. Namiesto
arogancie, ignorácie a tvrdosti, za ktorú by som skryla svoje rany, som sa rozhodla
ich priznať. Poukázala som na to, že aj ja som iba človek a robím chyby, ale som
ochotná sa z nich učiť.
Zmenilo to môj prístup k práci, ku kariére a ku kolegom. A najväčšou výhrou bolo, že

ma to donútilo rozmýšľať o tom, čo v skutočnosti chcem vo svojom živote robiť. Po
veľmi dlhom čase som si položila otázku: „Čo ťa skutočne baví, čo by ťa napĺňalo?“
Keby nebolo toho momentu zlyhania, možno som dodnes v tej firme, bez cieľa a
zožierala by som sa neustálou vnútornou nespokojnosťou. Vďaka tej skúsenosti som
však zmenila svoje profesionálne smerovanie. Teraz viem, aké dôležité je robiť to, čo
ma baví.
Rozchod s mojím partnerom spôsobil zmenu v mojom životnom ročnom období.

Zatiaľ najťažší moment v mojom živote, ktorý sa mi vtedy zdal ako koniec či
beznádej. Z tejto skúsenosti som pochopila, že dať sebe a tomu druhému slobodu, aj
keď ho stále ľúbime, je to najťažšie, ale aj najkrajšie, čo si môžeme navzájom
venovať. Pochopila som, že láska nie je limitovaná iba vzťahom a že s tým druhým
nevieme vždy kráčať tou istou cestou, pretože naše Ja má tiež svoje smerovanie a
102
poslanie. Láska a rešpekt k tomu druhému a k sebe samým môže mať väčšiu silu
ako len romantická túžba. Vďaka tejto skúsenosti som sa naučila, že treba byť
vďačný za všetko krásne. Vychutnávať si nádherné momenty a nachádzať ich všade
naokolo - v ľuďoch, v miestach, v prírode a v sebe. A taktiež som zistila, že naše
srdce sa skutočne otvorí všetkým a celému svetu iba vtedy, keď sa rozbije.
Aké boli vaše kľúčové momenty? Čo vás naučili? Ako zmenili váš život? Čo ste
vďaka nim o sebe zistili? Skúsme sa na životné búrky nepozerať cez kľúčovú dierku,
ale z oveľa väčšej perspektívy. Pozrime sa na každú z nich ako na malú skladačku,
ktorá je iba drobnou súčasťou veľkého celku, lepšie sa prizrime, ako zapadajú do
celého obrazu, ktorým je náš život.
Všetky tie udalosti sa mi v tom období zdali ako koniec sveta či posledná kvapka.
Dnes ich vidím ako dar a príležitosť. Mali svoj význam. Neudiali sa bez dôvodu.
Všetky tieto momenty boli mojou príležitosťou znovu osobne narásť, zmeniť seba a
svoj život na niečo lepšie.
Význam zmeny
V každom momente krízy zisťujeme viac a viac o tom, kto sme, prečo sme tu a kým
sa chceme stať. Každá búrka v našom živote nám dáva možnosť spomaliť, zastať a
zamyslieť sa nad tým, čo žijeme a cítime. Je to ako prebudenie sa pri zvuku
hlasného budíka, ktorý nás zo sna uvedie do života a reality.
Všetky tieto „zlé” udalosti či zmeny sa nám nedejú, aby nám znepríjemňovali život
alebo nás zničili. Zámerom je posilniť nás a naplniť to, po čom v srdci túžime. A my
túžime spoznať seba samých. Chceme vedieť, čo je šťastie, radosť, láska, naplnenie,
úspech a sloboda. A to všetko prežijeme, ak skutočne spoznáme aj opačnú stranu
mince. Každá kritická situácia, zmena, životná búrka či kríza je príležitosť, ktorú nám
život ponúka, aby sme sa spoznali a zistili, kým sa chceme stať. A to nie len tak bez
príčiny. Všetko sa deje, lebo my si to niekde v hĺbke našej duše želáme. Túžime rásť,
rozvíjať sa a objavovať seba samých.
Aj keď to najskôr tak nevyzerá, každá zmena však smeruje iba k lepšiemu. Život je
neustála zmena a jej zmyslom je, prostredníctvom nej sa spoznávať. Nie všetky
udalosti v živote vieme ovplyvniť, ale to, ako na ne zareagujeme, bude kľúčové pre
to, aký život budeme žiť.
29. päť princípov kvality života
103
Neustále hľadáme nástroje a spôsoby, ako zlepšiť náš život. Kvalita života sa odráža
v našej vnútornej spokojnosti tým, ako žijeme, čo sme vybudovali a kam smerujeme.
Ak sme ešte nedosiahli kvalitu života, ktorú by sme chceli, inšpiráciou by nám mali
byť práve príbehy a skúsenosti ľudí, ktorí ju dosiahli.
Za posledné roky som odpozorovala a naučila sa od rôznych úspešných a

inšpirujúcich ľudí veľa nového o tom, ako pristupovať k životu, urobiť ho
zmysluplnejším a kvalitnejším pre nás samých, ale aj ostatných naokolo. Na vlastnej
koži som si prežila množstvo zmien a kríz, ktoré vychádzali z mojej túžby žiť lepší,
šťastnejší a kvalitnejší život.
Na základe všetkých skúseností som identifikovala päť princípov, ktoré nám

pomáhajú budovať kvalitný a naplnený život. Základom je uskutočniť zmenu a vniesť
do svojho života nové impulzy a elementy. Výzvou však je, pozitívnu zmenu, šťastie
a spokojnosť si udržať. A práve päť nasledovných princípov nám neustále pomáha
udržiavať a aj zvyšovať kvalitu nášho života - láska, sloboda, vášeň, odpustenie a
vďačnosť. Ak si osvojíte tieto princípy a zaradíte ich do svojho každodenného života,
vaša realita bude oveľa krajšia.
1. Láska
Láska je základ všetkého. Láska nás posúva dopredu, pomáha nám rásť, na rozdiel
od strachu, ktorý nás iba brzdí. Odvaha, ktorá vychádza z lásky k životu, k ľuďom a k
sebe samým, je najsilnejšia, povzbudzujúca emócia, ktorá nás ženie za životom, po
ktorom túžime.
Keď lásku pochopíme, vtedy uvidíme život v úplne novej kráse. Skutočne
pochopíme, kto sme a prečo sme tu. Je to zvláštne, ale láska predstavuje najstarší
jazyk, akým ľudia medzi sebou komunikujú. Ľudia lásku cítia, vedia, kedy sú ľúbení,
kde sú vítaní a kde nie. Láska je jazyk, ktorému rozumie každý.
Nachádzajte lásku vo svojom živote v tom, ako myslíte, hovoríte, čo robíte a tvoríte.
Pristupujte k iným s láskou a pochopením, aj keď to nie je vždy ľahké, ale vyskúšajte
a uvidíte, ako sa budete cítiť. Majte sa hlavne radi, vtedy budete šťastní, nech sa
deje okolo vás čokoľvek. Život s nami nezaobchádza vždy v rukavičkách, ale život
nesúdi, čo je dobré alebo zlé. Iba nám prináša to, čo potrebujeme, aby sme znovu
rástli a rozvíjali sa.
Buď život prijímame s láskou, alebo ho odsudzujeme. Presne to, čo mu dáme, on

nám vráti späť. Nie že by bol uštipačný, ale je spravodlivý. Priťahujeme iba to, čo
vyžarujeme a potom si vyberieme. Život je naša neustála voľba a osobná
zodpovednosť. Vyberme si lásku ako životný prístup.
2. Sloboda
104
Sloboda je základný princíp života, všetci sa o ňu usilujeme. Podvedome či vedome

sa snažíme zbaviť závislosti od vecí, miest, od iných ľudí. Chceme sa oslobodiť od
očakávaní iných ľudí, ich posudkov a názorov. Túžime robiť iba to, čo nás baví, alebo
chceme mať aspoň na výber, a to nám ponúka určitú formu slobody.
Slobodu v tom zmysle, že naše šťastie, úspech, pocit zadosťučinenia, osobná

hodnota, sebavedomie, láska k sebe nezávisia od iných ľudí či externých podnetov.
Nie je na tom nič zlé, ale je to obmedzujúce. Sloboda je, keď zdroj na všetko, čo nás
napĺňa a robí šťastnými, nachádzame v sebe. To je skutočná sloboda a ostatné je len
naša voľba. Aj stráviť život s niekým iným je iba naša voľba.
Sloboda patrí nielen do vzťahu, ktorý máme sami so sebou, ale aj do vzťahu s inými
ľuďmi. Sloboda je nemať potrebu byť akceptovaný, súdiť a odsudzovať iných.
Sloboda je nebyť závislý od akceptácie, rešpektu a pozornosti ostatných. Je to
nezávislosť od hmotných vecí, čo ale neznamená, že ich nemôžeme mať, nemáme
však problém sa ich aj vzdať. Sloboda je nezávislosť od závislosti.
Slobodu si doprajeme, keď akceptujeme a prijmeme svoju minulosť, užívame si

súčasnosť a od budúcnosti očakávame len to najlepšie. Sloboda je nebáť sa a
nedávať si limitácie, ale ľúbiť a byť odvážny, lebo vtedy máme skutočne na výber.
Sloboda je láska.
3. Vášeň
Vášeň či nadšenie je jedna z najdôležitejších ingrediencií, ktoré nám pomáhajú nájsť

správne smerovanie a dodávajú náboj tomu, čo robíme. Ak žijeme s nadšením,
robíme to, čo nás najviac baví, vtedy dávame nášmu životu väčší rozmer a
napĺňame svoj potenciál. Ak žijeme naše vášne, sme šťastní.
Žiť život s vášňou, je žiť život s láskou. Prejaviť nadšenie z toho, čo robíme, čo práve
jeme, kde práve sme, znamená užívať si život naplno. Robme aktivity, ktoré nás
bavia a robia šťastnými. Prebudí sa v nás inšpirácia a entuziazmus. Život sa stane
oveľa pestrejším a radostnejším. Nájdeme zmysel, prečo každé ráno vstávať. Zrazu
sa budeme tešiť na svoj deň, lebo robíme to, čo je nám prirodzené a prináša nám
radosť. Žite s vášňou v srdci.
4. Odpustenie
Cítiť slobodu, žiť šťastný život, vzlietnuť - si vyžaduje odpustenie. Odpustenie sebe,
iným za svoju minulosť alebo za to, čo sa stalo. Ak niekomu nevieme odpustiť,
nosíme so sebou najťažší balvan, ktorý nás drží pri zemi. Nedokážeme si naplno
užívať život, lebo nevieme vzlietnuť. Odpustiť sebe samému alebo niekomu inému je,
ako mať v ruke kľúč od reťazí, ktoré zväzujú a pútajú naše nohy k zemi, a konečne
ho aj použiť.
V každom momente robíme, vykonáme či hovoríme iba to najlepšie, čo vieme. Vtedy

sme ani nič lepšie nevedeli, inak by sme to urobili. Sme v neustálom vývoji, učíme a
105
zlepšujeme sa, nie sme predsa perfektní. Odpustime to sebe aj iným, akceptujme a
prijmime to ako súčasť osobného vývoja. Každý z nás v danom momente robí len to
najlepšie, čo vie. A ak nevie lepšie, zato nie je zlý, iba žije v nevedomosti. Odpustite,
zložte bremená zo svojich pliec a buďte šťastní.
5. Vďačnosť
Mnohí z nás sa zvykneme sťažovať, vidíme v našich životoch iba to, čo ešte
nemáme a čo nám chýba. A tak sa cítime iba viac a viac nanič a nedostatoční.
Vďačnosť je najrýchlejší spôsob, ako do svojho života dostať viac lásky, šťastia a
vytvoriť to, čo chceme. Sústredíme sa na to, čo je v našom živote dobré a vzácne,
tým dobrá energia rastie. Priťahujeme do nášho života stále viac dobrého, aj sa
cítime lepšie. Vďačnosť je ocenenie toho, čo je v našom živote krásne, dobré a stojí
za to. A čím viac toho začneme nachádzať, tým viac toho do nášho života vstúpi.
30. Žijeme, aby sme žiarili
Všetci sa za niečím v živote ženieme. Čo je to „niečo”, čo nás poháňa neustále

dopredu? Akoby sme čosi chceli zistiť či doraziť do nejakého cieľa. Zaujímavé je,
že každého z nás poháňa niečo iné. Každý sme si prišli s iným poslaním. Každý
z nás je na nejakej svojej osobnej duchovnej ceste, na ktorej sa spoznáva
prostredníctvom svojich jedinečných životných okamihov. Nie všetky sú možno
radostné, pozitívne, sú aj trpké a náročné. Formuje nás to, ako k týmto
okamihom pristúpime.
Je to osud a všetko je dané dopredu? Čím všetkým máme ešte v živote prejsť? Alebo
to závisí iba od nás a my si tvoríme svoj vlastný osud a život?
Sme duša, ktorá presne vie, s akým poslaním sme sem prišli. Máme aj myseľ, ktorá
má slobodnú vôľu a môže ovplyvniť naše smerovanie a realitu. Ani miesto, doba a
dátum narodenia nie sú náhodou. Závažne ovplyvnia náš život, nielen z duchovného
pohľadu, ale aj kvality podmienok, od ktorých sa do života odrážame. Ak sa
narodíme v Európe, budeme mať úplne iný život, ako keby sme sa narodili v Afrike.
Ak sme sa narodili počas komunizmu a v 21. storočí, ovplyvní to náš pohľad na život
a na to, čo od neho očakávame. Naša duša si vyberá miesto, čas a rodinu, v ktorej
sa narodíme, aby sme čo najlepšie naplnili svoje poslanie v tomto živote. Všetky tieto
spojenia pochopíme väčšinou až v staršom veku, keď nám odžitý čas, udalosti, ľudia,
zážitky poskytnú lepší obraz o tom, aký bol ich význam.
Pravdou bude pre nás to, v čo sa rozhodneme uveriť. Všetci v hĺbke našej duše
cítime, že sme sem prišli s určitým poslaním, ktoré máme vykonať a existuje veľa
spôsobov, ako ho uskutočniť. Keď je niekto spisovateľ, asi by jeho život nebol
naplnený, keby bol pilotom. Tak ako mnoho iných ľudí, ktorí nasledovali svoje
talenty, naplnili svoj potenciál prácou, ktorá im dávala zmysel, aj moja mamka
bola 38 rokov učiteľkou a žiadna iná profesia by jej neumožnila naplniť svoj
106
potenciál a ovplyvniť toľko ľudských životov. Ak ešte neviete, prečo ste sem prišli,
hľadajte to. Prostriedky a nástroje, ako naplniť svoje poslanie sa počas vašej
cesty môžu meniť. Ale samotné poslanie je dané vopred. Je pravdou, že naša
myseľ nám pomáha tvoriť a ovplyvňovať našu realitu, ale sama o sebe nepozná našu
konečnú stanicu, ona nás tam len dokáže dostať. A v tomto zmysle sme naplno
tvorcami svojho života, aj keď životné ciele a destinácie vychádzajú z našej duše.
Nech máme čokoľvek, nech sme hocikým, nech sme kdekoľvek na tejto planéte.
Venujme sa niečomu, čo nás robí šťastnými, čo nám dovolí zažiariť, byť
samýmisebou a mať pozitívny vplyv na život iných ľudí. Urobme s našimi životmi to
najlepšie, čo vieme a zažiarme v nich. Nájdime svoje talenty a prednosti, ukážme ich
a aktivujme ich. Tak naplníme svoj potenciál a prežijeme šťastný život.
Aj v starej posvätnej hinduistickej knihe Bhagavad Gita sa píše:

„Je lepšie žiť svoj vlastný osud nedokonale, ako perfektne žiť imitáciu života niekoho
iného.”
Namiesto strachu sa odvážme prekročiť svoj osobný tieň a limitácie. Život je príliš
krátky na to, aby sme ho „prečkali“ či pretrpeli. Život je na to, aby sa žil so všetkým,
čo nám „servíruje“, lebo sme toho pôvodcom. Sme tvorcami nášho života. A od života
dostaneme, čo chceme tak, že ho budeme tvoriť. Nie je väčšie poslanie, ako žiť
šťastný život. Ako využívať svoje talenty na budovanie pridanej hodnoty pre tento
svet. Skutočne zažiarime vtedy, keď naplníme naše poslanie.
A dôvod prečo sme všetci tu, je žiariť.
107
POĎAKOVANIE
Najväčšia vďaka patrí vám milí čitatelia, ktorí ste mi prejavili dôveru, kúpili a obľúbili
ste si knihu Ako dostať od života, čo chceme. Doteraz ju prečítalo viac ako 3000
čitateľov, čo ma viedlo aj k druhému vydaniu knihy, ktoré práve držíte vo svojich
rukách. Ďakujem vám za všetky vaše emaily, správy alebo komenty na webovej
stránke knihy, ktoré dali zmysel mojej práci, poskytli mi spätnú väzbu a pocit, že som
vám dodala inšpiráciu a hlavne mi dodali odvahu ďalej písať.
Pri druhom vydaní knihy ma najviac podporil môj brat Tibor, ktorý mi ju umožnil
vydať, za čo som mu veľmi vďačná. Neustála podpora mojej najbližšej rodiny, mamky
a otca, je nenahraditeľná pri všetkom, čo robím, im patrí neustála vďaka.
Ďakujem Barbore Repkovej za originálnu a krásnu ilustráciu, ktorú vytvorila pre

obálku knihy. Matejovi Pavlanskému ďakujem za jeho grafické spracovanie obálky a
aj vnútorných strán knihy. Ďakujem aj ďalším členom mojej rodiny, ktorí ma neustále
podporujú. Veľká vďaka patrí aj mojim priateľom, ktorí pri mne stoja a pomáhajú mi
knihu prezentovať a ďalej ju šíriť.
A v neposlednom rade som vďačná za všetko, čo sa mi v živote prihodilo a čo som

prežila - to dobré, zlé, veselé, smutné, láskavé, ale aj náročné. Vďaka všetkým týmto
skúsenostiam, poznaniam a osobnému rastu som sa mohla s vami podeliť o
inšpirujúce myšlienky, ktoré transformovali môj život.
O AUTORKE
Autorka Katarína Zacharová sa narodila v Banskej Štiavnici,

gymnázium absolvovala v Prievidzi a vysokú školu v
Bratislave. Pred viac ako štyrmi rokmi odišla do Kuala
Lumpur v Malajzii, kde dodnes prevažnú časť roku žije.
Profesionálne sa venovala marketingu, predaju,
personalistike a PR. Nikdy v nich však nenašla skutočné
naplnenie a nevidela v tejto oblasti perspektívu pre svoju
budúcnosť. Práve život v inej krajine, pracovné výzvy,
vnútorná kríza a nespokojnosť ju dostali na životnú križovatku
a transformovali jej pohľad na svet a svoj vlastný život. Jej
odpoveďou bola radikálna zmena smerovania v rôznych
oblastiach života. Začala sa naplno venovať iba osobnému
rozvoju a dnes každú svoju aktivitu venuje vzdelávaniu,
rozvoju, inšpirácii a osobnej transformácii iných ľudí. Všetky
jej predchádzajúce skúsenosti sú iba podporou pri plnení jej súčasného poslania a
vízie.
V roku 2009 založila blog RealWoman, ktorý svojimi článkami, rozhovormi a videami
prinášal osobný rozvoj, inšpiráciu, vzdelávanie a nové perspektívy slovenským a
108
českým ženám. Katarína sa rozhodla zamerať svoje aktivity na osobný rozvoj,

podporu talentov a aktiváciu potenciálu žien z dôvodu vnútorného pocitu, že im
dokáže lepšie porozumieť a podporiť ich. Za posledné tri roky uverejnila v niekoľkých
slovenských magazínoch články na rôzne témy - vzťahy, láska, zdravie alebo
spiritualita. Odvtedy oslovila množstvo žien prostredníctvom článkov a videí na
RealWoman webovej stránke, prostredníctvom emailov alebo osobných stretnutí.
Taktiež ponúkla možnosť iným ženám podeliť sa o svoje myšlienky, skúsenosti a
pohľady na život a inšpirovať príspevkami v RealWoman redakcii. Dnes buduje na
Slovensku organizáciu RealWoman, ktorá primárne pre ženy vytvára platformu
osobného rozvoja, inšpirácie a komunity žien, ktoré chcú pre seba a svoje okolie
tvoriť lepší a kvalitnejší život.
Na základe nahromadenej inšpirácie, myšlienok, poznania, vedomostí a skúsenosti

sa v roku 2010 rozhodla napísať knihu, ktorá by ženám, ale aj mužom predstavila
všetky myšlienky, ktoré ju inšpirovali a radikálne zmenili jej život a život ľudí v jej
blízkosti. Najskôr ponúkala na svojich webových stránkach prvú verziu knihy aj s
cvičeniami a videami ako e-book. Neskôr sa rozhodla vydať ju aj knižne. Dnes už v
slovenčine vyšlo druhé vydanie knihy. A v príprave je preklad knihy do českého a
anglického jazyka. Dlho by sme vraj nemali čakať ani na pokračovanie knihy Ako
dostať od života, čo chceme.
Katarína Zacharová považuje budovanie organizácie alebo platformy na podporu

rozvoja individuálneho talentu, podporu v sebapoznaní, budovanie jedinečnosti a
osobnú transformáciu za svoje poslanie, so zámerom naplniť ľudský potenciál a
zlepšiť kvalitu života žien aj mužov. Verí, že nie je nič, čo by sme nemohli dokázať.
Všetko, čo na to potrebujeme, je v nás – talent, neobmedzený potenciál a vnútorná
sila. Ak máme sny a túžby, existuje aj zdroj a spôsob, ako ich naplniť. Čo nás brzdí,
je náš strach, nevedomosť a malá vízia o sebe samých a svete naokolo.
109

ebook-ako-dostat-od-zivota-co-chceme

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

You might also like

ebook-ako-dostat-od-zivota-co-chceme

Uploaded by

Document Information

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

ebook-ako-dostat-od-zivota-co-chceme

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Ebook - Ako dostať od života, čo chceme. Katarína Zacharová.

Autor: Katarína Zacharová

Kniha Ako dostať od života, čo chceme je zbierkou inšpirujúcich myšlienok, ktoré

V roku 2012 vydala autorka Katarína Zacharová vo vlastnej réžii

Zodpovedná redaktorka : Viera Zacharová

Tlač: Tallus, spol. s.r.o., Budatínska 3, 851 05 Bratislava

Všetky práva vyhradené.

Nádherná, úprimná, pravdivá, pútavá a originálna kniha. Pomôže človeku pozrieť sa

PS2: Teraz pracujem na príprave aj ďalších jazykových variácií knihy, najbližšie v

Existuje tvrdenie, že sa v živote narodíme dvakrát. Prvé je naše fyzické narodenie a

Moje rozhodnutie odísť do zahraničia sa rodilo postupne. Počas a aj po vysokej škole

A v tom najhoršom momente som sa konečne prebudila. Všetky udalosti, okolnosti,

a pokoji tejto krajiny, v záhrade jedného z chrámov som počas inšpirujúceho

V knihe sa delím o 30 inšpirujúcich myšlienok, ktoré mi za posledné tri roky hlboko

Nasledujúcich 30 myšlienok vás podporí pri vašom sebaspoznávaní, dodá vám

1. Hľadať správny smer znamená ho aj stratiť

Choroby a úrazy. Rozchody a odlúčenia. Prepustenie z práce a zmena zamestnania.

Máte správne smerovanie alebo ste sa stratili?

• Skončili ste v nefungujúcom vzťahu či nešťastnom manželstve?

Kým ste chceli byť a kto ste dnes?

Život nám neustále ponúka druhú šancu

A to je dôvodom toho, prečo je život plný zmien, vývoja, napredovania a evolúcie -

Protiklady sú všade okolo nás, či už vo fyzickom - vonkajšom svete alebo v našom

Ako naplniť svoj osobný príbeh?

Na správnej ceste za našimi cieľmi a poslaním sme vtedy, ak v každodennom živote

Vyrovnať sa s tými všetkými zmenami nám pomôže práve uvedomenie a akceptácia

Začiatkom našej zmeny je uvedomenie, že nie sme na správnej ceste. Nástrojom

2. Odvaha alebo strach

Viete, prečo ste to neurobili? Mali ste strach!

svoju existenciu. Obávame sa utrpenia. Bojíme sa nesplnených snov a plánov.

Mnohí z nás si vytvárajú na základe predstáv iných a toho, čo spoločnosť určuje,

Strach je náš prístup k životu, uhol pohľadu na skúsenosti, okolnosti a na udalosti,

Strach pociťujeme z rôznych príčin. Je možné, že sme tento prístup k životu

Strach je naša najväčšia brzda v živote

Neustále sa buď vedome, alebo podvedome rozhodujeme o bežných

Každému nášmu slovu, kroku a činu predchádza rozhodnutie, ktoré vychádza

Ak sa rozhodujeme zo strachu, častokrát sa cítime ako obeť. Vyhovárame sa na

Horolezci sú jedným z najlepších príkladov, ktorý poukazuje na to, že strach

S každou našou novou voľbou prichádza aj riziko, že sa popálime. Môžeme spadnúť

Najhorší strach je ten, ktorý si sami nepriznáme

Vyslovením a popísaním strachu ho uvoľňujeme. Priznaním pravdy, dokážeme strach

Vždy máte voľbu: odvaha alebo strach

Neustále robíme rozhodnutia. Kde sa práve teraz v živote nachádzame, je

V živote sa neustále budeme stretávať s rôznymi výzvami alebo prekážkami.

Buďme si vedomí toho, či už žijeme so strachom alebo s odvahou, že obidva

1. Zistite a uvedomte si, aký je váš najväčší strach

Uvoľnite sa, zhlboka sa nadýchnite a položte si otázku: „Čoho sa najviac bojím?”

2. Pochopte a akceptujte svoj strach

Je veľmi dôležité pochopiť, prečo sa toho toľko bojíte. Pochopiť súvislosti a

3. Vyslovte svoj strach nahlas

Kľúčové je vysloviť strach v správnom momente, povedať ho niekomu, komu

Svoj strach vyslovte a podeľte sa oň v momente, keď budete pripravení, a najmä

4. Nahraďte strach odvahou

3. Strach živí ľudské ego

Potvrdzuje to, že aj keď sa určitým spôsobom správame, ešte to neznamená, že to

Ego je naša ochrana

Čo dávame iným, dávame sami sebe

S egom musíme spolupracovať, nie s ním bojovať

Ego nie je náš nepriateľ, je súčasťou našej mysle. Je rozumnejšie s ním