13 OXYGENOTERAPIA

Ciele
Študent bude schopný:
- určiť dôvod oxygenoterapie
- definovať zásady manipulácie s kyslíkovou fľašou
- prakticky manipulovať s kyslíkovou fľašou
- demonštrovať podanie kyslíka rôznymi aplikátormi
- vedieť zhodnotiť účinnosť realizovaného výkonu.
Študent bude oboznámený s rámcovým procesuálnym štandardom ošetrovateľských
výkonov:
č.40 - Podávanie kyslíka.

Základné pojmy : oxygenácia, hypoxia, hypoxémia, anoxia, anoxémia, oxygenoterapia

Kyslík je nevyhnutný pre existencie človeka. Po vstupe do organizmu sa viaže na

hemoglobín, ktorý ho distribuuje do celého tela. Malé percento kyslíka obsahuje aj plazma.
Pri nedostatku kyslíka dochádza k duseniu a k vážnym poruchám niektorých orgánov, najmä
mozgu a srdca.

Príčiny, pre ktoré sa do organizmu kyslík nedostáva:

a) Poškodenie centrálnej nervovej sústavy (dychového centra) úrazom, nádorom, poruchou
cievneho zásobenia, jedom.
b) Akútne i zdĺhavé ochorenia priedušiek, pľúc a závažné ochorenia srdca.
c) Upchatie dýchacích ciest (napr. cudzím telesom).
d) Anémia.
e) Saturácia hemoglobínu inými plynmi, napr. oxidom uhoľnatým.
f) Nedostatok kyslíka v priestore, napr. v baniach, tuneloch, vo vysokých horských
polohách, v okolí požiarov.
Oxygenácia : naviazanie kyslíka na hemoglobín.
Hypoxia : čiastočný nedostatok O2 v tkanivách.
Hypoxémia : čiastočný nedostatok O2 v krvi.
Anoxia : neprítomnosť O2 v tkanivách.
Anoxémia : neprítomnosť O2 v krvi.
Oxygenoterapia : liečba kyslíkom.
Indikácia oxygenoterapie
- poruchy krvného obehu so stázou v pľúcach a pri akútnom infarkte myokardu;
- choroby dýchacieho ústrojenstva, napr. zápal pľúc;
- pri niektorých otravách, napr. CO;
- pri poškodení mozgu;
- anémie.
Podávanie kyslíka má význam iba vtedy, keď je záruka, že:
- sa kyslík dostane do dýchacích ústrojov,
- ho prepustia steny alveolov,
- sa môže viazať na hemoglobín,
- nie je porušená funkcia dýchacích svalov.
13.1 PRÍVOD KYSLÍKA K PACIENTOVI

Kyslík sa pacientovi privádza z tlakových fliaš alebo z centrálneho rozvodu. Pri liečbe
kyslíkom je dôležité dodržiavať bezpečnostné opatrenia. Hoci kyslík sám o sebe nehorí ani
nevybuchuje, predsa uľahčuje spaľovanie. Napríklad zapálené posteľné prikrývky horia
v atmosfére zvyčajne pomaly, ak sú však nasýtené voľne prúdiacim kyslíkom a zapálené
iskrou, budú horieť rýchlo a výbušne. Takýto požiar je ťažko uhasiteľný.

1. Kyslíková fľaša
Kyslíková fľaša je hrubostenná oceľová nádoba. Kyslík je v nej pod tlakom asi 15 MPa
(150 atm). Kyslíkové tlakové fľaše majú rozličnú veľkosť. Napríklad v 10 litrovej fľaši je asi
1500 l kyslíka, v 30 litrovej asi 4500 l.
Každá fľaša so stlačeným plynom má svoje špecifické označenie. Fľaša s kyslíkom má hornú
časť natretú na bielo a na nej je čierny nápis O2. Bočná časť obalu je označená bielym krížom.
Ventil fľaše je krytý kovovým klobúčikom. (Obr. 13.3)

Pri používaní tlakových fliaš je nevyhnutné prísne dodržiavať bezpečnostné predpisy.

Porušením bezpečnostných predpisov môže byť ohrozená bezpečnosť a ochrana
zdravotníckych pracovníkov i pacientov.

1. Fľaše sa smú používať iba na plyn označený na obale.

2. Ochranné klobúčiky nesmú byť ničím znečistené.
3. Oddelene musia byť uložené fľaše plné a prázdne.
4. V okolí uskladnených plných fliaš sa nesmie manipulovať s otvoreným ohňom.
5. Ak v okolí plných tlakových fliaš vznikne požiar, musia sa hneď z ohrozeného miesta
odviezť.
6. Fľaše nesmú byť skladované na slnku.
7. Musia byť zabezpečené pred pádom.
8. Fľaše nesmú stáť v priechodoch, na chodbách a všade tam, kde hrozí nebezpečenstvo
pádu.
9. Fľaše sa prevážajú na vozíku, na ktorom sú zabezpečené proti pohybu. Nesmú sa hádzať
na zem.
10. Prázdne fľaše sa musia hneď odstrániť z oddelenia.

V niektorých prípadoch je potrebné vypočítať, ako dlho vydrží zásoba kyslíka vo fľaši ( aby
sa zabezpečil dostatok fliaš na OJ počas víkendu).
Pred výpočtami je potrebné vedieť prepočítať jednotky tlaku : 1MPa = 1 000Kpa = 1 000 000
Pa = 9,8692 t.j. cca 10 atm.

Výpočet kyslíka vo fľaši a spotreby kyslíka :

10 litrovej fľaši je asi 1500 l kyslíka,
30 l fľaši = 4500 l kyslíka.
Vysokotlakový manometer ukazuje tlak vo fľaši. Nameraný údaj nám umožňuje vypočítať
množstvo O2 vo fľaši.

Obsah fľaše v litroch násobíme tlakom vo fľaši v atm.

Napr. a) 10 l fľaša x 100 atm = 1000 l O2 vo fľaši.
b) 10 l fľaša x 80 atm = 800 l O2 vo fľaši.
Z toho údaja je možné vypočítať dobu aplikácie O2.
Množstvo litrov kyslíka vo fľaši delíme ordinovaným množstvom kyslíka v litroch za minútu.
Napr. pacient má ordinovaných 6l O2/ min. a v 10 l fľaši je :
a) 1000 l O2 vo fľaši : 6l O2/ min. = 166 minút t.j. 2,7 hod.
b) 800 l O2 vo fľaši : 6l O2/ min. = 133 minút t.j. 2,2 hod.

Redukčný ventil

Redukčný ventil je prístroj pomocou, ktorého sa znižuje tlak kyslíka privádzaného z fľaše
k pacientovi. (Obr. 13.1) Pripevňuje sa na fľašu.

Obr. 13.1 Časti redukčného ventilu

a) Vysokotlakový manometer (meria celkový tlak O2 vo fľaši).
b) Nízkotlakový manometer (meria množstvo O2 privádzaného ku chorému).
c) Fľašový ventil (pripevňuje sa ním redukčný ventil ku fľaši).
d) Hlavný uzáver membránového ventilu.
e) Hadička privádzajúca kyslík ku chorému.

Pokyny na zaobchádzanie s kyslíkovou fľašou a redukčným ventilom :

1. Pri manipulácii s fľašou nesmiete mať mastné ruky (kyslík je výbušný plyn).
2. Starostlivo skontrolujte označenie fľaše a odstráňte oceľový klobúčik (prevencia zámeny
plynov).
3. Otočením uzatváracieho ventilu na fľaši zistíte, či je fľaša plná (syčavý zvuk).
4. Plnú fľašu obaľte návlekom a pripevnite na vozík.
5. Na vývod kyslíka pripevnite redukčný ventil a dotiahnite ho kľúčom (riziko úniku plynu).
6. Uzatvorte membránový ventil.
7. Opatrne otvorte uzatvárací ventil na fľaši. Vysokotlakový manometer ukáže tlak O2 vo
fľaši.
8. Otvorte membránový ventil a na nízkotlakovom manometri nastavte prívod kyslíka ku
chorému:
- u dospelých 4-10 l/min.,
- u detí 1-4 l/min.
9. Ďalší prívod a prerušenie kyslíka riadite iba fľašovým uzáverom.
10. Kyslíkovú fľašu privezte ku chorému a vhodným aplikátorom aplikujte O2.

Centrálny rozvod kyslíka

Centrálny rozvod kyslíka je rýchlejší, bezpečnejší spôsob prívodu O2 a pre duševný stav
pacienta prijateľnejší. Kyslík je vedený z kyslíkovej stanice postavenej mimo nemocničnej
budovy pod tlakom 340 – 410 kPa.
V nemocničných izbách sú na stenách malé panely so zásuvkami, tzv. rýchlospojky. Do nich
sa zapája prietokomer pevným zatlačením. Na prietokomer sa napája zvlhčovač naplnený
destilovanou vodou. (Obr. 13.2-13.6) Množstvo kyslíka privádzaného ku chorému sa reguluje
pomocou prietokomeru.

Prietokomer na centrálny rozvod kyslíka

Obr. 13. 2 Časti prietokomeru

a) prietokomer;
b) uzáver prívodu kyslíka;
c) vývodný ventil;
d) rýchlospojka.

Kyslík, ktorý prichádza z tlakovej fľaše alebo z centrálneho rozvodu, je suchý. Suché plyny
vysušujú sliznicu dýchacích ciest. Preto základom kyslíkovej liečby sú i zvlhčovacie
zariadenia, a to najmä pri prietoku vyššom ako 2 l/min. Zvlhčovacie zariadenia zabezpečia
20 – 40 % vlhkosť kyslíka. (Obr.13.4)

3 4 5 6

Obr. 13.3 Kyslíková fľaša;

Obr. 13.4 Prenosný kyslíkový prístroj;
Obr. 13.5 Zásobníky tekutého kyslíka;
Obr. 13.6 Fľaše pre zvlhčovanie O2.

Prenosný kyslíkový prístroj

Prenosný kyslíkový prístroj používajú chorí s chronickým ochorením pľúc (chronická
obštrukčná pulmonálna choroba) alebo srdca.
Chorý má prístroj doma a kyslík inhaluje v prípade potreby, napr. po námahe. (Obr. 13.4)
Fľaše s pevne zabudovaným redukčným ventilom sú vyrábané z odľahčenej kyslíkovej
zliatiny, čo umožňuje ľahkú manipuláciu s fľašou.
Vyrábané sú 2l fľaše s hmotnosťou 4kg a 10 l fľaše s hmotnosťou 15 kg, Prietok kyslíka
možno nastaviť od 0,5 do 15 litrov za minútu.
Zásobníky (stacionáre) tekutého kyslíka
Skvapalnený kyslík je uchovávaný pod veľmi nízkou teplotou – 183 0C (kryogenne). Možná
regulácia O2 je od 0,5 – 6 l/min. Prenosný stacionár možno nosiť v batohu cez plece alebo
ťahať v špeciálnom vozíčku. (Obr. 13.5)
Zásobníky môžu byť prenosné s objemom 0,5-1,2 l alebo stacionárne s objemom 4 l.

OXYGENOTERAPIA

Oxygenoterapia je vdychovanie zvlhčeného kyslíka pomocou vhodného aplikátora kyslíka

(kyslíková maska, kyslíkové okuliare, Poulsenov katéter atď) .

Cieľom oxygenoterapie je obohatiť vdychovaný vzduch o kyslík v takom množstve, aby jeho
nedostatok v organizme nepoškodil dôležité tkanivá a orgány (mozog, srdce, pľúca, obličky
a pečeň), pomohol dosiahnuť zlepšenie zdravotného stavu pacienta a udržať saturáciu
kyslíka v krvi nad 90%.

Oxygenoterapiu ordinuje lekár, ktorý indikuje:

a) koncentráciu kyslíka;
- nízke koncentrácia O2 sú indikované pri chronických obštrukčných chorobách,
- vysoké napr. bronchiálna astma, pneumónia,
b) spôsob aplikácie;
c) prietok kyslíka v litroch za minútu.

V urgentných prípadoch môže začať liečbu kyslíkom sestra sama, musí si však uvedomiť, že
dlhodobé podávanie vysokej koncentrácie O2 (viac ako 50%) môže spôsobiť otravu kyslíkom
a môže byť príčinou vzniku fibrózy pľúc!

Podmienkami pre úspešnú liečbu kyslíkom sú :

- voľné dýchacie cesty,
- semiFowlerová poloha,
- 40 – 60% vlhkosť O2,
- účinný spôsob aplikácie O2.

13.2 METÓDY OXYGENOTERAPIE

Tvárové masky – najčastejšie sa používajú ľahké masky z priehľadného plastu s mäkkou

obrubou, ktorá dobre prilieha k tvári. Masky majú otvor pre napojenie hadice a výdychové
otvory. (Rýchlosti prietoku sú uvedené v návodoch výrobcu).

Druhy kyslíkových masiek:

a) Jednoduchá tvárová maska (nízka koncentrácia) poskytuje koncentrácie kyslíka od 40 do
60% pri prietoku 3-8 l/min. (Obr. 13.7)
b) Venturiho maska (stredná koncentrácia) poskytuje kyslíkové koncentrácie s presnosťou na
1% a často sa používa u pacientov s chronickou obštrukčnou bronchopulmonálnou
chorobou. Koncentrácie kyslíka kolíšu od 24 - 40 alebo 50% s prietokom 4-8 l/min. (Obr.
13.10)
c) Maska s čiastočným spätným dýchaním (vysoká koncentrácia) poskytuje koncentrácie
kyslíka od 60 do 90% pri prietoku 6-10 l/min. Pripojený je kyslíkový rezervoárový vak,
 ktorý umožňuje pacientovi vdychovať opäť približne 1/3 vydychovaného vzduchu. Tento
vak sa nesmie počas inspíria úplne vyprázdniť. V opačnom prípade treba zvýšiť prietok
kyslíka. (Obr.č.8)
d) Maska bez spätného dýchania poskytuje najvyššiu možnú koncentráciu kyslíka bez
ostatných spôsobov, akými sú intubácia alebo mechanická ventilácia, t.j. 95-100% pri
prietoku 6-15 l/min. S touto maskou pacient dýcha len zo zdroja plynu – z vaku.
Výhody: Nevýhody:
- ľahká a rýchla manipulácia, - zvyšujú odpor dýchacích ciest,
- možnosť dosiahnuť vyššie koncentrácie, - nesmú sa používať u pacientov s nauzeou
kyslíka vo vdychovanom vzduchu. a vracaním (riziko aspirácie), s poruchami,
vedomia a nepokojných chorých,
- sťažuje priame pozorovanie chorých,
- obmedzený pohyb pacienta.

TYPY MASIEK

5 6 7

Obr. 13.7 Jednoduchá tvárová maska;

Obr. 13.8 Venturiho maska;
Obr. 13.9 Maska s čiastočným spätným dýchaním,

Obr. 13.10 Maska s Venturiho tryskou

Otočná Venturiho tryska so zámkom umožňuje presné
dávkovanie kyslíka pacientovi.

Nosohltanový katéter
Nosohltanový (nazofaryngeálny) katéter nezaťažuje pacienta a zaručuje dostatočné využitie
aplikovaného O2. Je to plastová cievka s jedným alebo niekoľkými otvormi na konci.
Zavádza sa do úrovne čapíka (uvuly) väčšinou pacientom v bezvedomí. Ak sa zavádza hlbšie,
vyvolá nauzeu.

Postup
1. Približnú vzdialenosť zistíme odmeraním vzdialenosti od hrotu nosa po ušnicu.
2. Katéter pred zavedením môžeme natrieť znecitlivujúcim gelom (mesocain gel).
3. Označenú časť katétra zavedieme vodorovne voľným nosovým priechodom.
4. Ak môže pacient otvoriť ústa, skontrolujeme pohľadom správnosť zavedenia.
5. Aby katéter nevypadol, fixujeme ho prúžkom leukoplastu na nos alebo líce.
 6. Katéter musíme udržiavať čistý a sekrét vytekajúci z nosa otierame.
7. Nastavíme množstvo O2 4-6 l/min.
8. Najmenej 1x za 12 hodín katéter vymeníme za čistý a nosový priechod vytrieme
boraxglycerínom.

Výhod : Nevýhod :
- možnosť dlhodobého prívodu O2, - riziko dekubitu na sliznici nosa,
- dostatočne vysoká koncentrácia O2 vo - zvýšené vysušovanie slizníc pri,
vdychovanom vzduchu, nedostatočnom zvlhčovaní O2.
- nízke riziko aspirácie,
- voľný pohyb pacienta,
- nebráni pacientovi v príjme perorálnej výživy.

Kyslíkové okuliare
Kyslíkové okuliare sú najčastejším nízkoprietokovým aplikátorom, ktorý sa používa na
aplikáciu kyslíka. Skladajú sa z hadičky (z plastu) s výstupkami, ktoré sa zavádzajú do
nosových otvorov. Ľahko sa nasadzujú, nenarúšajú schopnosť pacienta jesť ani rozprávať a
dovoľujú mu určitý pohyb. Poskytujú pomerne nízku koncentráciu kyslíka (24-45%) pri
prietoku 2-6 l/min. Výhody a nevýhody sú rovnaké ako pri nasálnom katétri. (Obr. 13.11)

Poulsenov katéter
Poulsenov katéter má zátku z penovej gumy alebo molitanu. Zátka je taká veľká, aby vošla do
nosovej dierky a utesnila ju. Jej účelom je zabrániť vypadnutiu katétra z nosa. Katéter sa dá
ľahko zaviesť a vymeniť. Kyslík sa zvlhčuje v nosovom priechode.
Výhody a nevýhody sú rovnaké ako pri nasálnom katétri. (Obr. 13.12)

Obr. 13.11 Kyslíkové okuliare Obr. 13.12 Poulsenov katéter Obr. 13.13 Kyslíkový mikrostan

Kyslíkový stan je fólia z PVC, ktorá sa dáva na špeciálnu kovovú konštrukciu na posteli.
Zakrýva celú posteľ. Prívod O2, teplotu a vlhkosť priestoru, ako aj odsávanie CO2 reguluje
automatické zariadenie.
Výhody: Nevýhody:
- pacienta neobťažuje, - pri ošetrovaní je potrebný náhradný prívod
- veľká voľnosť pohybu pacienta. kyslíka (riziko jeho nedostatku),
- veľké finančné náklady.

Kyslíkový mikrostan
Je určený pre kyslíkovú terapiu na novorodeneckých a dojčeneckých oddeleniach. Pevná a
stabilná konštrukcia je vyrobená z priehľadného materiálu (polykarbonát). K napájaniu
mikrostanu ku kyslíku slúžia dva otvory. Jeden umožňuje pripojenie nebulizátora, druhý
privádza zvlhčený kyslík. Oba otvory sú umiestnené v zadnej časti mikrostanu. (Obr. 13.13)
Inkubátor
Inkubátor je špeciálna postieľka pre nedonosené a nezrelé deti. (Obr. 13.14)
Výhody: Nevýhody:
- automatická regulácia teploty, koncentrácie - vyššie koncentrácie môžu poškodiť
kyslíka a vlhkosti vzduchu, zrak dieťaťa (nutné časté kontroly
- možnosť ošetrovania dieťaťa, dobrá očným lekárom).
možnosť pozorovania vývinu dieťaťa.

Hyperbaroxické komory
Hyperbaroxické komory sú uzavreté boxy, do ktorých sa privádza kyslík pod tlakom vyšším,
ako je atmosferický tlak. Používajú sa pri ťažkých otravách CO, ktorý sa viaže na hemoglobín
a znemožňuje väzbu kyslíka. Pretože so stúpajúcim tlakom kyslíka sa človek zbavuje dusíka,
je nutný pozvoľný prechod zo zmenenej atmosféry do normálnej. (Obr. 13.15)

Obr. 13.14 Inkubátor Obr. 13.15 Hyperbarické komory

13.3 TECHNIKA APLIKÁCIE KYSLÍKA

Posúdenie pacienta
a) Dýchanie – frekvencia, objem, rytmus. (pozri kap. 8)
b) Dýchacie šelesty:
- stridor : prenikavý, ostrý zvuk pri inspíriu;
- sipot : počuteľný piskot počas exspíria;
- vlhké fenomény : bublavé zvuky pri dýchaní.
c) Pohyby hrudníka:
- interkostálna retrakcia : vťahovanie medzirebrových priestorov;
- substernálna retrakcia : vťahovanie hrudnej kosti;
- suprasternálna retrakcia : vťahovanie priestorov nad sternom;
- supraklavikulárna retrakcia : vťahovanie nad klavikulami;
- tracheálne vťahovanie : vťahovanie priedušnice dovnútra počas inspíria;
- paradoxné dýchanie : vydúvanie hrudnej steny cez poranené medzirebrové priestory.
d) Kašeľ:
- suchý; - dráždivý; - kardiálny.
- vlhký; - neurotický;
e) Spútum:
- hlienové, hlienovo-hnisavé; - naružovelé; - s charakteristickým zápachom.
- žltozelené; hnisavé; - krvavé;

g) Farba kože a slizníc (pozri kap.4).

h) Vitálne funkcie (pozri kap.8).
i) Posudzujeme klinické príznaky hypoxémie:
- neurologické : nepokoj, zmätenosť, malátnosť, halucinácie;
- kardiovaskulárne : tachykardia, hypertenzia, pri ťažkých stavoch - hypotenzia
a bradykardia;
- respiračné : tachypnoe, dyspnoe;
- kožné : mramorová koža, periférna cyanóza;
- pečeňové : zvýšená hladina sérového bilirubínu, alkalických fosfatáz;
- hematologické : predĺžený protrombínový čas, a parciálny tromboplastinový čas (APTT);
- gastrointestinálne : bolesť brucha;
- metabolické : deficit sodíka v sére.
j) Preferovaná poloha pri dýchaní – napr. ortopnoická.
k) Kontrola nosa – voľný alebo zahlienený.
l) Hodnoty pulznej oxymetrie – pozorovanie účinkov oxygenoterapie.

Príprava pomôcok
* zdroj kyslíka s prietokomerom/ redukčným ventilom * náplaste na prípadné upevnenie kanyly,
* zvlhčovač so sterilnou destilovanou vodou, * mul na podloženie hadičky
* aplikátory kyslíka : nazálna kanyla, kyslíkové okuliare....

Príprava sestry
- pred manipuláciou s kyslíkom si vždy umyjeme ruky, aby sme z nich odstránili prípadnú
mastnotu (pri styku kyslíka s olejom alebo tukom dochádza k prudkej oxidácii a
k okamžitému horeniu),
- dodržiavame všetky bezpečnostné pravidlá pri manipulácii s kyslíkovou tlakovou fľašou,
- posúdime potrebu liečby kyslíkom a overíme si lekárovu ordináciu t.j. koncentráciu
kyslíka, spôsob podávania a prietok kyslíka v litroch za minútu,
- skontrolujeme funkčnosť kyslíkovej fľaše alebo centrálneho rozvodu kyslíka. Pripojíme na
kyslíkovú fľašu alebo na centrálny rozvod kyslíka redukčný ventil alebo prietokomer a
zvlhčovač naplnený destilovanou vodou,
- vyberieme podľa spôsobu aplikácie kyslíka a podľa psychického stavu pacienta vhodný
aplikátor.

Príprava pacienta
- pacienta informujeme o význame oxygenoterapie a postupe pri aplikácii kyslíka,
- upravíme polohu pacienta : Fowlerová, semi-Fowlerová (uľahčuje rozpínanie hrudníka
a dýchanie),
- zabezpečíme voľné dýchacie cesty (p.p. odsať pacienta).

Postup
1. Na koniec hadičky smerujúcej k pacientovi nasadíme kyslíkový aplikátor a pustíme kyslík
predpísaným prietokom.
2. Skontrolujeme priechodnosť hadičky vedúcej kyslík (hadička nesmie byť zauzlená a spoje
musia byť vzduchotesné), vo zvlhčovači sledujeme, či sa vytvárajú bubliny a pri výstupe
 hadičky, či cítime prúdenie kyslíka.
3. Priložíme aplikátor kyslíka na tvár pacienta, ktorý smeruje do nosa/úst, alebo ich obopína
súčasne a fixujeme aplikátor tak, aby sa dosiahol požadovaný efekt oxygenoterapie.
4. U pacientov v bezvedomí na pripevnenie aplikátora použijeme náplasť alebo elastické
ovínadlo. Pod hadičky nad lícnymi kosťami podložíme gázové štvorce, aby sa zabránilo
dráždeniu kože (prevencia dekubitov).
5. Pravidelne každých 15 − 30 minút sledujeme pacienta v závislosti od jeho zdravotného
stavu. Posudzujeme farbu kože a slizníc, dýchanie, hodnotíme vitálne funkcie,
posudzujeme klinické príznaky hypoxie (pozri vyššie).
6. Pravidelne kontrolujeme prietok kyslíka.
Záznam do dokumentácie
- začiatok liečby a množstvo kyslíka v litroch /minútu,
- použitý spôsob podávania kyslíka,
- čas ukončenia liečby,
- stav pacienta : pred, počas a po aplikácií O2 (vitálne funkcie, farbu slizníc a kože, jeho
psychický stav).
Starostlivosť o pomôcky
- zabezpečíme dekontamináciu a uloženie pomôcok.

Chyby pri podávaní oxygenoterapie

- podávanie nedostatočne zvlhčeného kyslíka;
- prerušované podávanie kyslíka;
- upchatie katétra hlienom;
- aplikácia malého alebo zbytočne veľkého množstva kyslíka;
- nedostatočná kontrola chorého v bezvedomí, ktorý má kyslíkovú masku alebo tvárový stan;
- nozokomiálne nákazy pri nedostatočnej dezinfekcii pomôcok.

Komplikácie kyslíkovej liečby

a) Pri opakovanom zavádzaní inhalačných nosových katétrov môže nastať poranenie sliznice,
naproti tomu pri dlhodobom použití hrozí riziko vzniku dekubitov.
b) Pri podávaní nezvlhčeného, suchého kyslíka sa dýchacie cesty vysušujú. Narúša sa pohyb
riasiniek epitelu, čím sa zhoršuje samočistiaca schopnosť dýchacích ciest s následnou
možnosťou sekundárnej infekcie.
c) Dlhodobé nadmerné podávanie kyslíka zapríčiňuje následkom straty inertného dusíka
absorbčné atelektázy a poškodenie surfaktant faktora.
d) Toxické pôsobenie kyslíka sa prejavuje:
- dlhodobé podávanie koncentrácie O2 (viac ako 50%) môže spôsobiť otravu kyslíkom a
byť príčinou vzniku fibrózy pľúc!
- dlhodobá liečba O2 pri 100% koncentrácii spôsobuje vazokonstrikciu mozgových ciev,
ktorá môže poškodiť CNS.

Aby sa mohla sledovať účinnosť liečby a predišlo sa možným komplikáciám používa sa

v klinickej praxi pulzná oxymetria.
13.4 PULZNÁ OXYMETRIA

Pulzná oxymetria je spektrofotometrické meranie množstva okysličeného hemoglobulínu

v artériách. Je neinvazívna metóda, ktorou možno priebežne sledovať saturáciu krvi kyslíkom.
Výsledok merania sa uvádza ako SpO2 alebo SaO 2 (SpO2/SaO 2 - saturácia arteriálnych
krvných plynov). Norma SpO2 u zdravého dospelého človeka je 95 %.
Princípom pulznej oxymetrie je rozdielna absorpcia svetla pri dostatočnom alebo
nedostatočnom okysličení krvi. Stupeň oxygenácie krvi tak určuje, koľko svetla prejde
vaskulárnym lôžkom do fotodetektora pulzného oxymetra.
Časti pulzného oxymetra. (Obr. 11.16)

Postup
1. Svetelné čidlo oxymetra priložíme na časť tela, ktorá dostatočne prepúšťa absorbované
svetlo (prst ruky/nohy, ušný lalôčik alebo nos).
2. Aby meranie bolo spoľahlivé musíme vylúčiť faktory ovplyvňujúce presnosť merania.
(Tab.13.1) Oxymeter spoľahlivo meria saturáciu hemoglobulínu kyslíkom, pokiaľ SpO2
neklesne pod 70%.

Pulzný oxymeter

Obr. 11.16 Časti oxymetra

Pulzný oxymeter sa skladá:

1. zo snímača, vyžarujúceho červené a ultrafialové svetlo cez vaskulárne lôžko (prst ruky,
nohy, ucha a nosa) do fotodetektora;
2. mikroprocesora, ktorý zobrazuje SpO2 číselne.

Tab. 13.1 Faktory ovplyvňujúce presnosť merania saturácie arteriálnych krvných plynov
Fyziologické faktory Technické faktory
- zlé prekrvenie meranej oblasti, - pohyb čidla (prípadné pohyby čidla
- prítomnosť karboxyhemoglobulínu skresľujú výsledky),
(abnormálny Hb), - ostré svetlo okolo snímača,
- prítomnosť flurosceinu (intravaskulárne - nesprávne umiestnený snímač,
farbivo), - použitie nesprávneho snímača (snímač na
- anémia, prsty nôh sa použije na ruku),
- lak na nechtoch (lak skresľuje hodnoty - nesprávne zaobchádzanie s prístrojom.
saturácie).