UNIVERZIRA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE

FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED A INFORMATIKY

KATEDRA INFORMATIKY

INTERNET
SEMINÁRNA PRÁCA

Nitra 2022 Zoltá n Zalá n Fazekas

Obsah

Obsah........................................................................................................................................ 1
Zoznam obrázkov, tabuliek a grafov.........................................................................................1
Úvod......................................................................................................................................... 3
1. Fungovanie internetu......................................................................................................4
1.1. História internetu........................................................................................................4
1.2. Riadenie internetu.......................................................................................................8
1.3. Sada internetových protokolov...................................................................................9
2. Aplikácie a služby............................................................................................................11
2.1. World Wide Web......................................................................................................11
2.2. Komunikácia............................................................................................................ 12
2.3. Prenos dát................................................................................................................. 14
3. Sociálny dopad................................................................................................................ 15
3.1. Používatelia.............................................................................................................. 15
3.2. Použitie.....................................................................................................................17
Záver....................................................................................................................................... 20
Bibliografia............................................................................................................................. 21

Zoznam obrázkov, tabuliek a grafov

Obrázok 1 Internet....................................................................................................................4
Obrázok 2 Tim Berners-Lee.....................................................................................................7
Obrázok 3 Sídlo ICANN...........................................................................................................9
Obrázok 4 Logo World Wide Webu.......................................................................................11
Obrázok 5 Zavináč, časť každej e-mailovej adresy................................................................12

Tabuľka 1 Počet odoslaných a prijatých e-mailov..................................................................12

Tabuľka 2 Počet požívateľov internetu..................................................................................15
Tabuľka 3 Najpopulárnejšie webové stránky.........................................................................16

Graf 1 Počet používateľov internetu podľa regiónov.............................................................15

Graf 2 Jazyky používané na internete.....................................................................................17
Úvod

Seminárna práca popisuje internet, systém prepojených počítačových sietí, ktorý

používame denne. V prvej kapitole si vysvetlíme fungovanie a potom podrobnú históriu
internetu, ako vznikol a ako sa menil počas rokov. V druhej kapitole sa zameriame na rôzne
aplikácie a služby dostupné na internete ako World Wibe Web, možnosti pre komunikáciu
a prenos dát. Následne v poslednej kapitole si priblížime ako a koľko ľudí používa internet
každodenne.

3
1. Fungovanie internetu

Internet je verejne dostupný celosvetový systém vzájomne prepojených počítačových

sietí, ktoré prenášajú dáta pomocou prepínania paketových dát s použitím
štandardizovaného Internetového Protokolu a mnohých ďalších protokolov.
Pozostáva z tisícok menších komerčných, nekomerčných, akademických, súkromných,
vládnych a vojenských počítačových sietí. Slúži ako prenosové médium pre rôzne informácie
a služby ako napr. elektronická pošta, chat a najmä systém vzájomne
prepojených hypertextových dokumentov a webových aplikácií nazývaných World Wide
Web (WWW).
Internet nemá jednotnú centralizovanú správu implementácii technológií ani zásad
prístupu a používania. Každá sieť, ktorá je jeho súčasťou, si stanovuje svoje vlastné zásady.
Spoločné definície dvoch hlavných pilierov internetu: priestoru internetového protokolu
adries (IP adresa) a systému názvov domén (DNS) sú riadené Internetovou spoločnosťou pre
prideľovanie názvov a čísiel. Technická podpora a štandardizácia základných protokolov je v
náplni činnosti Pracovnej skupiny pre internetové inžinierstvo.

Obrázok 1 Internet1

1.1. História internetu

1969
 Americká agentúra ARPA (Advanced Research Project Agency) prišla s myšlienkou
prepojiť jednotlivé počítačové systémy univerzít a federálnych výskumných stredísk
medzi sebou. ARPA poverila firmu BBN (Bolt Beranek and Newman), aby

1
Zdroj Obrázka 1: https://www.cloudflare.com/learning/network-layer/how-does-the-internet-work/

4
 vypracovala štúdiu o možnostiach prepojenia výskumných centier s počítačovým
systémom ministerstva obrany. BBN navrhla protokol siete s prepájaním paketov a
počítač pre riadenie siete, ktorý nainštalovali na univerzite v Los Angeles v Kalifornii.

1970
 Boli pripojené ďalšie tri univerzity a tým vznikla prvá sieť s prepájaním paketov s
názvom ARPAnet (ARPAnet tak pomocou prenajatých liniek s rýchlosťou 56 kb/s
prepájal medzi sebou štyri univerzity). Každý počítač zapojený v sieti mal rovnocenné
postavenie. Sieť ARPAnet sa ukázala veľmi úspešnou.

1971
 Mala sieť ARPAnet prepojených 16 počítačových systémov,
 v Spojených štátoch amerických (USA) bola založená skupina, ktorá sa mala zaoberať
vývojom nových prenosových protokolov.

1972
 Bolo na sieti ARPAnet pripojených 40 počítačových systémov. Medzi jednotlivými
systémami sa posielali súbory a elektronická pošta. Prenos veľkých súborov dát sa
uskutočňoval pomocou služby FTP (File transfer protocol),
 vo Washingtone sa konala prvá konferencia, ktorej cieľom bolo uzavrieť dohodu v
komunikačných protokoloch. Protokoly by umožnili prácu v sieti rôznym
počítačovým systémom v rôznych sieťach. Vinton Cerf (1943), ktorý mal zásluhu na
zriadení siete ARPAnet, mal vytvoriť protokol, ktorý by umožňoval prepájať rôzne
typy sietí,
 americký počítačový inžinier Roymond Tomlinson (1941) vyriešil problém ako
oddeliť meno adresáta od e-mailovej adresy tak, že použil znak klávesnice, ktorý sa
nevyskytuje v nijakom mene a pre bežného používateľa nemá nijaký význam. Išlo o
symbol @. Odvtedy sa začal používať na celom svete.

1974
 vznikol protokol TCP/IP (Transmission control protocol/internet protocol). Jeho
autormi boli Robert Kahn (1938) a Vinton Cerf. Protokol bol sprístupnený zadarmo a
bez obmedzenia, čím bola poskytnutá k dispozícii informatikom na celom svete
základná a kľúčová technológia na prácu počítačov v sieti a prepájanie sietí medzi
sebou,
 v tom istom období bol vyvinutý operačný systém UNIX pre počítače DEC
s možnosťou práce v sieťovom režime. UNIX bol nasadený na univerzitách a práca v
sieti už nebola len výsadou vládou podporovaných programov.

5
1977
 vznikla v USA sieť Theorynet, pomocou ktorej komunikovalo viac ako 100
pracovníkov prostredníctvom elektronickej pošty.

1978
 prvý e–mail s marketingovýnm obsahom poslal zástupca počítačovej firmy DEC Gary
Thuerk. Správa lákala príjemcov na seminár o novom mikropočítači DECSYSTEM–
20, ktorý sa konal v Kalifornii. Niektorí používatelia ARPAnetu boli vtedy urazení, že
pozvánku/spam nedostali.

1979
 výskumní pracovníci z rôznych univerzít na svojom stretnutí vytvorili sieť CSnet
(Computer science research network).

1980
 Vinton Cerf navrhol prepojiť ARPAnet a CSnet prostredníctvom TCP/IP protokolov.
Tento rok sa tak stal rokom zrodu skutočného Internetu ako súboru viacerých
nezávislých sietí.

1984-
 sa Internet začal rozvíjať v akademickom prostredí. Bol to začiatok práce podľa
dohodnutých protokolov s využívaním a riadením niekoľkých superpočítačov na
diaľku. Podnikatelia sa o Internet nezaujímali – nenachádzali ešte spôsob ako ho
využiť.

1987
 vládna agentúra NFS (National Science Foundation) začala medzi sebou prepájať
americké počítačové siete. Bola tu snaha vybudovať NSFnet (National science
foundation network) na základe prepojenia šiestich veľkých počítačov v krajine.
Cieľom bolo vybudovať kvalitnú sieť, ktorá by slúžila predovšetkým
vedeckovýskumnej základni krajiny. Spomínaná sieť zohrala a hrá kľúčovú úlohu pri
vzniku Internetu, pretože NFSnet bola použitá ako prenosná sieť na medzinárodnú
sieť. To umožnilo využitie existujúcej siete a viedlo k rýchlemu rozvoju siete Internet,
ktorá sa až do roku 1990 využívala predovšetkým v akademickom prostredí.

1989
 Tim Berners–Lee (1955), pracovník Európskeho laboratória fyziky častíc v
CERNe (European Organization for Nuclear Research) pri Ženeve, prišiel
s myšlienkou, že prenos súborov po sieti by sa dal využiť na vytváranie
hypertextových dokumentov, t.j. dokumentov, v ktorých označené slová odkazujú na
ďalšie dokumenty, ktoré sa nachádzajú napríklad na inom svetadiele. Pre internú
potrebu v Cerne vytvoril programový komplet, ktorý nazval web – pavučina
(hypertextových odkazov). Web sa vďaka svojim kvalitám rýchlo rozšíril po celej sieti

6
 a neoddeliteľnou súčasťou Internetu sa stal World Wide Web (www – celosvetová
pavučina),
 na Internet bolo už pripojených viac ako 150 000 hostiteľských počítačov.

Obrázok 2 Tim Berners-Lee2

1990
 sa výrazne zmenila stratégia v oblasti Internetu. Začalo jeho využívanie na komerčné
účely a nastalo obdobie neuveriteľného vzrastu.

1991
 bol prijatý High performance computing act a vytýčená úloha vybudovať základy siete
NREN (National research and education network), ako siete s gigabitovou
rýchlosťou. Toto rozhodnutie iniciovalo vznik výkonnej chrbticovej siete na obchodné
účely, tzv. CIX (Commercial internet exchange).

1992
 vznikla Spoločnosť pre Internet (Internet Society), ktorej prezidentom sa stal Cerf.
Táto spoločnosť od svojho vzniku prevzala najvýznamnejšie internetové aktivity a
taktiež aj morálnu zodpovednosť za ďalší rozvoj Internetu,
 objavili sa grafické prehliadače www, v ktorých boli k textu pripojené obrázky, čím sa
stal vzhľad dokumentov prirodzenejší a umožnil ešte lepšiu výmenu informácií.
Spoločnosť NCSA (National Center for Supercomputing Applications) predstavila
browser NCSA Mosaic. Tento doslova spôsobil zlom vo využívaní Internetu. Ide o
browser, ktorý si prvý získal veľkú popularitu,
 na konci roku bolo na Internet pripojených už viac ako 1 milión hostiteľských
počítačov, čo predstavovalo vyše 2 milióny používateľov Internetu.

1993

2
Zdroj Obrázka 2: https://entrepreneurship.mit.edu/profile/tim-berners-lee/

7
  nastal neobvyklý nárast Internetu predovšetkým v komerčnom prostredí. Snahou bolo,
aby sa Internet stal bežnou súčasťou každodenného života. Pripojených bolo viac ako
2 milióny hostiteľských počítačov a vyše 10 miliónov používateľov. Počet www
serverov bol vyše 150. Prišiel čas využívania videokonferencií. Internet sa využíval
napríklad na skúšanie študentov, na odpovede na otázky zákazníkom a podobne.
Pomocou špeciálnych komprimačných programov sa prenášal aj videosignál.

1994
 sa v USA pod názvom Globálna informačná infraštruktúra zrodil najprestížnejší
projekt informatizácie sveta. Jeho cieľom bolo odstrániť všetky bariéry prístupu k
informačným zdrojom a tým ich maximálna demokratizácia. Informačné zdroje mali
prostredníctvom informačnej superdiaľnice vytvárať virtuálnu knižnicu, kde budú
informácie prístupné pre každého,
 bola založená spoločnosť (Netscape) (Netscape Communications Corporation) a
vydaná prvá verzia v minulosti jedného z najpopulárnejších browserov webovských
stránok – Netscape Navigator,
 bolo založená W3C (World Wide Web Consortium) s cieľom koordinovať vývoj
noriem a aplikácii tak, aby bolo možné využívať a ďalej zdokonaľovať všetky
možnosti World Wide Webu,
 elektronický obchod dosiahol výšku 200 miliónov dolárov,
 pripojených bolo okolo 4 miliónov hostiteľských počítačov a cca 15 miliónov
používateľov.

1996
 sa v USA, Európe a Japonsku, v súvislosti s vytvorením nových podmienok pre
elektronický obchod, najväčší dôraz kládol na vybudovanie globálnej informačnej
infraštruktúry. Ten vyústil do vzniku globálneho elektronického trhu. Jeho
charakteristickými prvkami sú otvorenosť, jednoduchosť používania a ľahký prístup.

1997
 bolo možné na Internete prezerať trojdimenzionálny priestor, chytiť a skúmať
predmety, ísť z miestnosti do miestnosti, pozrieť si sochy a diela umelcov,
 pripojených bolo okolo 29 miliónov hostiteľských počítačov, čo predstavuje viac než
100 miliónov používateľov a vyše 1 milióna www serverov.

1998
 bolo na Internet pripojených viac ako 36 miliónov hostiteľských počítačov na svete.

2000
 počet používateľov Internetu presiahol hranicu 1 miliardy ľudí.

1.2. Riadenie internetu

8
 Internet funguje bez ústredného riadiaceho orgánu. Technická podpora a
štandardizácia základných protokolov (IPv4 a IPv6) je činnosťou neziskovej organizácie
Internet Engineering Task Force (IETF), voľne pridružených medzinárodných účastníkov, ku
ktorým sa môže ktokoľvek pridať, ak má dostatočnú technickú expertízu. V záujme
zachovania vzájomnej spolupráce sú hlavné menné priestory internetu spravované
spoločnosťou Internet Corporation for Assigned Names and Numbers. ICANN riadi
medzinárodná správna rada zložená z technických, obchodných, akademických a iných
nekomerčných komunít na internete. ICANN koordinuje prideľovanie jedinečných
identifikátorov na použitie na internete, vrátane názvov domén, IP adries, čísel aplikačných
portov v transportných protokoloch a mnohých ďalších parametrov. Globálne jednotné menné
priestory sú nevyhnutné na udržanie globálneho dosahu internetu. Táto úloha ICANN ho
odlišuje ako možno jediný centrálny koordinačný orgán pre globálny internet.

Obrázok 3 Sídlo ICANN

1.3. Sada internetových protokolov

Internetové štandardy popisujú rámec známy ako balík internetových protokolov, tiež
nazývaný TCP/IP. Ide o súbor protokolov, ktoré sú usporiadané do množiny štyroch
koncepčných vrstiev podľa rozsahu ich činnosti. V hornej časti je aplikačná vrstva, kde je
komunikácia popísaná z hľadiska objektov alebo dátových štruktúr najvhodnejších pre každú
aplikáciu. Napríklad webový prehliadač pracuje v aplikačnom modeli klient-server a vymieňa
si informácie s Hypertext Transfer Protocol (HTTP) a dátovou štruktúrou súvisiacou s
aplikáciou, ako je Hypertext Markup Language (HTML).

3
Zdroj Obrázka 3: https://en.wikipedia.org/wiki/Internet#/media/File:Icannheadquartersplayavista.jpg

9
 Pod touto najvyššou vrstvou spája transportná vrstva aplikácie na rôznych hostiteľoch
s logickým kanálom cez sieť. Poskytuje túto službu s rôznymi možnými charakteristikami,
ako je objednané, spoľahlivé doručenie (TCP) a nespoľahlivá datagramová služba (UDP).
Základom týchto vrstiev sú sieťové technológie, ktoré prepájajú siete na ich hraniciach
a vymieňajú si medzi nimi prevádzku. Internetová vrstva implementuje internetový protokol
(IP), ktorý umožňuje počítačom navzájom sa identifikovať a lokalizovať podľa IP adresy a
smerovať svoju prevádzku cez prechodné (tranzitné) siete. Kód vrstvy internetového
protokolu je nezávislý od typu siete, cez ktorú fyzicky beží.
V spodnej časti je spojovacia vrstva, ktorá spája uzly na rovnakom fyzickom spoji a
obsahuje protokoly, ktoré nevyžadujú smerovače na prechod k iným spojom. Sada protokolov
výslovne nešpecifikuje hardvérové metódy na prenos bitov alebo protokoly na správu
takéhoto hardvéru, ale predpokladá, že je k dispozícii vhodná technológia. Príklady tejto
technológie zahŕňajú Wi-Fi, Ethernet a DSL.

10
2. Aplikácie a služby

Internet obsahuje mnoho aplikácií a služieb, vrátane sociálnych médií, elektronickej

pošty, mobilných aplikácií, online hier, internetovej telefónie, zdieľania súborov a
streamingových mediálnych služieb.
Väčšina serverov, ktoré poskytujú tieto služby, je dnes hosťovaná v dátových centrách
a k obsahu sa často pristupuje prostredníctvom vysokovýkonných sietí na doručovanie
obsahu.

2.1. World Wide Web

World Wide Web je globálna zbierka dokumentov, obrázkov, multimédií, aplikácií a

iných zdrojov, ktoré sú logicky vzájomne prepojené hypertextovými odkazmi a odkazujú sa
na ne pomocou identifikátorov URI (Uniform Resource Identifier), ktoré poskytujú globálny
systém pomenovaných odkazov. URI symbolicky identifikujú služby, webové servery,
databázy a dokumenty a zdroje, ktoré môžu poskytnúť. HTTP je hlavný prístupový protokol
World Wide Webu. Webové služby tiež používajú HTTP na komunikáciu medzi
softvérovými systémami na prenos informácií, zdieľanie a výmenu obchodných údajov a
logistiku a sú jedným z mnohých jazykov alebo protokolov, ktoré možno použiť na
komunikáciu na internete.
Softvér prehliadača World Wide Webu, ako je Microsoft Internet Explorer/Edge,
Mozilla Firefox, Opera, Apple Safari a Google Chrome, umožňuje používateľom prechádzať
z jednej webovej stránky na druhú prostredníctvom hypertextových odkazov vložených v
dokumentoch. Tieto dokumenty môžu tiež obsahovať akúkoľvek kombináciu počítačových
údajov vrátane grafiky, zvukov, textu, videa, multimédií a interaktívneho obsahu, ktorý beží
počas interakcie používateľa so stránkou. Softvér na strane klienta môže zahŕňať animácie,
hry, kancelárske aplikácie a vedecké ukážky. Prostredníctvom internetového výskumu
založeného na kľúčových slovách pomocou vyhľadávacích nástrojov ako Yahoo!, Bing a
Google majú používatelia na celom svete jednoduchý a okamžitý prístup k obrovskému a
rôznorodému množstvu online informácií. V porovnaní s tlačenými médiami, knihami,
encyklopédiami a tradičnými knižnicami umožnil World Wide Web decentralizáciu
informácií vo veľkom rozsahu.

11
 Obrázok 4 Logo World Wide Webu4

Web umožnil jednotlivcom a organizáciám publikovať nápady a informácie

potenciálne veľkému publiku online s výrazne zníženými nákladmi a časovým oneskorením.
Publikovanie webovej stránky, blogu alebo vytvorenie webovej lokality si vyžaduje nízke
počiatočné náklady a k dispozícii je veľa bezplatných služieb. Publikovanie a udržiavanie
veľkých, profesionálnych webových stránok s atraktívnymi, rôznorodými a aktuálnymi
informáciami je však stále ťažká a nákladná záležitosť. Mnoho jednotlivcov a niektoré
spoločnosti a skupiny používajú webové denníky alebo blogy, ktoré sa vo veľkej miere
používajú ako ľahko aktualizovateľné online denníky. Niektoré komerčné organizácie
povzbudzujú zamestnancov, aby komunikovali rady v oblastiach ich špecializácie v nádeji, že
na návštevníkov zapôsobia odborné znalosti a bezplatné informácie a že ich spoločnosť
pritiahne.

2.2. Komunikácia

E-mail je dôležitá komunikačná služba dostupná prostredníctvom internetu. Koncept

posielania elektronických textových správ medzi stranami, analogický s poštovými listami
alebo poznámkami, predchádza vytvoreniu internetu. Obrázky, dokumenty a iné súbory sa
odosielajú ako prílohy e-mailu.

Tabuľka 1 Počet odoslaných a prijatých e-mailov5

Počet odoslaných a prijatých e-mailov za deň na celom svete od roku 2017 do

4
Zdroj Obrázka 4: https://en.wikipedia.org/wiki/World_Wide_Web#/media/File:WWW-LetShare.svg
5
Zdroj Tabuľky 1: https://www.statista.com/statistics/456500/daily-number-of-e-mails-worldwide/

12
 roku 2021 v miliardách
2017 269
2018 281,1
2019 293,6
2020 306,4
2021 319,6
Celkovo 269

Internetové telefonovanie je bežnou komunikačnou službou realizovaná pomocou

internetu (VoIP). Myšlienka začala na začiatku 90. rokov minulého storočia s hlasovými
aplikáciami podobnými vysielačke pre osobné počítače. Systémy VoIP teraz dominujú na
mnohých trhoch a sú rovnako jednoduché a pohodlné ako tradičný telefón. Výhodou bola
podstatná úspora nákladov oproti tradičným telefónnym hovorom, najmä na veľké
vzdialenosti. Káblové, ADSL a mobilné dátové siete poskytujú prístup na internet v
priestoroch zákazníka a lacné sieťové adaptéry VoIP poskytujú pripojenie pre tradičné
analógové telefónne prístroje. Kvalita hlasu VoIP často prevyšuje kvalitu tradičných hovorov.
Zostávajúce problémy VoIP zahŕňajú situáciu, že tiesňové služby nemusia byť všeobecne
dostupné a že zariadenia sa spoliehajú na miestne napájanie, zatiaľ čo staršie tradičné telefóny
sú napájané z miestnej slučky a zvyčajne fungujú počas výpadku napájania.

Obrázok 5 Zavináč, časť každej e-mailovej adresy6

2.3. Prenos dát

Zdieľanie súborov je príkladom prenosu veľkého množstva údajov cez internet.

Počítačový súbor možno poslať e-mailom zákazníkom, kolegom a priateľom ako prílohu. Dá
sa nahrať na webovú stránku alebo na server File Transfer Protocol (FTP), aby si ho mohli
6
Zdroj Obrázka 5: https://sk.wikipedia.org/wiki/E-mail#/media/S%C3%BAbor:(at).svg

13
ľahko stiahnuť ostatní. Zaťaženie hromadného sťahovania pre mnohých používateľov môže
byť odľahčené použitím „zrkadlových“ serverov alebo sietí typu peer-to-peer. Pôvod a
pravosť prijatého súboru je možné skontrolovať pomocou digitálnych podpisov alebo
pomocou MD5 alebo iných súhrnov správ. Tieto jednoduché vlastnosti internetu na
celosvetovej úrovni menia výrobu, predaj a distribúciu čohokoľvek, čo sa dá zredukovať na
počítačový súbor na prenos. To zahŕňa všetky druhy tlačených publikácií, softvérových
produktov, správ, hudby, filmu, videa, fotografie, grafiky a iného umenia. To zase spôsobilo
seizmické posuny v každom z existujúcich odvetví, ktoré predtým kontrolovali výrobu a
distribúciu týchto produktov.
Streamovanie médií je poskytovanie digitálnych médií v reálnom čase na okamžitú
konzumáciu alebo potešenie koncovými používateľmi. Mnoho rozhlasových a televíznych
vysielateľov poskytuje internetové kanály svojich živých audio a video produkcií. K týmto
poskytovateľom sa pridal rad čistých internetových „vysielačov“, ktorí nikdy nemali on-air
licencie. To znamená, že zariadenie pripojené na internet, ako napríklad počítač alebo niečo
konkrétnejšie, možno použiť na prístup k on-line médiám takmer rovnakým spôsobom, ako to
bolo predtým možné len s televíznym alebo rozhlasovým prijímačom. Rozsah dostupných
typov obsahu je oveľa širší, od špecializovaných technických webových vysielaní až po
populárne multimediálne služby na požiadanie.
Nízkonákladovým rozšírením tohto fenoménu sú webové kamery. Miestnosti na
videorozhovory a videokonferencie sú tiež obľúbené s mnohými možnosťami využitia
osobných webových kamier s obojsmerným zvukom aj bez neho. Služba YouTube bola
založená 15. februára 2005 a teraz je vedúcou webovou stránkou pre bezplatné streamovanie
videa s viac ako dvoma miliardami používateľov. Na streamovanie a zobrazovanie video
súborov štandardne používa webový prehrávač založený na HTML5. Registrovaní
používatelia môžu nahrať neobmedzené množstvo videí a vytvoriť si svoj vlastný osobný
profil. YouTube tvrdí, že jeho používatelia sledujú stovky miliónov videí a nahrávajú státisíce
videí denne.

14
3. Sociálny dopad

Internet umožnil nové formy sociálnej interakcie, aktivít a sociálnych asociácií. Tento
fenomén dal podnet k vedeckej štúdii sociológie internetu.

3.1. Používatelia

Od roku 2000 do roku 2009 celosvetovo vzrástol počet používateľov internetu z 394
miliónov na 1,858 miliardy. Do roku 2010 malo 22 percent svetovej populácie prístup k
počítačom s 1 miliardou vyhľadávaní na Google každý deň, 300 miliónmi používateľov
internetu čítajúcimi blogy a 2 miliardami videí prezeraných denne na YouTube. V roku 2014
prekročili svetoví používatelia internetu 3 miliardy alebo 43,6 percenta svetovej populácie, ale
dve tretiny používateľov pochádzali z najbohatších krajín, pričom internet používalo 78,0
percent populácie európskych krajín, za ktorými nasledovalo 57,4 percenta z Ameriky. Do
roku 2018 však samotná Ázia predstavovala 51 % všetkých používateľov internetu, pričom
2,2 miliardy zo 4,3 miliardy používateľov internetu na svete pochádzalo z tohto regiónu.
Počet používateľov internetu v Číne prekonal významný míľnik v roku 2018, keď tamojší
úrad pre reguláciu internetu, China Internet Network Information Centre, oznámil, že Čína má
802 miliónov používateľov internetu. Do roku 2019 bola Čína vedúcou krajinou na svete,
pokiaľ ide o používateľov internetu, s viac ako 800 miliónmi používateľov, tesne za ňou
nasledovala India s približne 700 miliónmi používateľov a Spojené štáty boli vzdialenou
treťou s 275 miliónmi používateľov.

Graf 1 Počet používateľov internetu podľa regiónov7

7
Zdroj Grafu 1: https://www.statista.com/statistics/265147/number-of-worldwide-internet-users-by-region/

15
 Prevládajúcim jazykom komunikácie cez internet bola vždy angličtina. Prvé
počítačové systémy boli obmedzené na znaky v Americkom štandardnom kóde pre výmenu
informácií (ASCII), ktorá je podmnožina latinskej abecedy.
Po angličtine (27 %) sú najžiadanejšími jazykmi na World Wide Web čínština (25 %),
španielčina (8 %), japončina (5 %), portugalčina a nemčina (po 4 %), arabčina, francúzština a
ruština ( po 3 % a kórejčina (2 %). Podľa regiónu má 42 % svetových používateľov internetu
sídlo v Ázii, 24 % v Európe, 14 % v Severnej Amerike, 10 % v Latinskej Amerike a Karibiku
spolu, 6 % v Afrike, 3 % na Strednom východe a 1 % v Austrálii/Oceánii. Internetové
technológie sa v posledných rokoch dostatočne rozvinuli, najmä pri používaní Unicode, že sú
k dispozícii dobré možnosti pre vývoj a komunikáciu v najrozšírenejších svetových jazykoch.

Tabuľka 2 Počet požívateľov internetu8

Počet používateľov internetu počas rokov v miliardách

2000 0,394
2009 1,858
2014 3
2018 4,3
Celkovo 2255

3.2. Použitie

Internet umožňuje väčšiu flexibilitu pracovného času a miesta, najmä pri šírení
nemeraných vysokorýchlostných pripojení. Na internet je možné pristupovať takmer
kdekoľvek mnohými spôsobmi, vrátane mobilných internetových zariadení. Mobilné telefóny,
dátové karty, vreckové herné konzoly a mobilné smerovače umožňujú používateľom
bezdrôtové pripojenie k internetu. V rámci obmedzení vyplývajúcich z malých obrazoviek a
iných obmedzených zariadení takýchto vreckových zariadení môžu byť dostupné služby
internetu, vrátane e-mailu a webu. Poskytovatelia služieb môžu obmedziť ponúkané služby a
poplatky za mobilné dáta môžu byť výrazne vyššie ako pri iných spôsoboch prístupu.

Tabuľka 3 Najpopulárnejšie webové stránky9

Najpopulárnejšie webové stránky na svete v Novembri 2021 podľa celkového

počtu návštev v miliardách
Google.com 45,41
YouTube.com 13,34
8
Zdroj Tabuľky 2: https://en.wikipedia.org/wiki/Internet#Social_impact
9
Zdroj Tabuľky 3: https://www.statista.com/statistics/1201880/most-visited-websites-worldwide/

16
 Facebook.com 11,74
Wikipedia.org 5,97
Amazon.com 3,13
Celkovo 0

Vzdelávacie materiály na všetkých úrovniach od predškolského po postdoktorandské

sú dostupné na webových stránkach. Príklady siahajú od CBeebies cez školské a
stredoškolské revízne príručky a virtuálne univerzity až po prístup k špičkovej vedeckej
literatúre prostredníctvom služby Google Scholar. Pokiaľ ide o dištančné vzdelávanie, pomoc
s domácimi úlohami a inými úlohami, samoriadené učenie, trávenie voľného času alebo len
hľadanie ďalších podrobností o zaujímavom fakte, pre ľudí nebolo nikdy jednoduchšie získať
informácie o vzdelávaní na akejkoľvek úrovni odkiaľkoľvek. Internet vo všeobecnosti a
najmä World Wide Web sú dôležitými faktormi, ktoré umožňujú formálne aj neformálne
vzdelávanie. Internet ďalej umožňuje výskumníkom (najmä tým zo spoločenských a
behaviorálnych vied) vykonávať výskum na diaľku prostredníctvom virtuálnych laboratórií, s
hlbokými zmenami v dosahu a zovšeobecniteľnosti zistení, ako aj v komunikácii medzi
vedcami a pri zverejňovaní výsledkov.
Nízke náklady a takmer okamžité zdieľanie nápadov, vedomostí a zručností výrazne
uľahčilo spoluprácu pomocou softvéru na spoluprácu. Skupina môže nielen lacno
komunikovať a zdieľať nápady, ale široký dosah internetu umožňuje jednoduchšie vytváranie
takýchto skupín. Príkladom toho je hnutie slobodného softvéru, ktoré okrem iného vytvorilo
Linux, Mozilla Firefox a OpenOffice.org (neskôr sa rozčlenili do LibreOffice). Internetový
chat, či už pomocou chatovacej miestnosti IRC, systému okamžitých správ alebo služby
sociálnej siete, umožňuje kolegom zostať v kontakte veľmi pohodlným spôsobom pri práci na
svojich počítačoch počas dňa. Správy je možné vymieňať ešte rýchlejšie a pohodlnejšie ako
prostredníctvom e-mailu. Tieto systémy môžu umožňovať výmenu súborov, zdieľanie kresieb
a obrázkov alebo hlasový a video kontakt medzi členmi tímu.
Systémy na správu obsahu umožňujú spolupracujúcim tímom pracovať na zdieľaných
súboroch dokumentov súčasne bez toho, aby si navzájom náhodne zničili prácu. Obchodné a
projektové tímy môžu zdieľať kalendáre, ako aj dokumenty a ďalšie informácie. Takáto
spolupráca sa vyskytuje v širokej škále oblastí vrátane vedeckého výskumu, vývoja softvéru,
plánovania konferencií, politického aktivizmu a tvorivého písania. Sociálna a politická
spolupráca sa tiež rozširuje, keďže sa rozširuje prístup k internetu a počítačová gramotnosť.

17
 Graf 2 Jazyky používané na internete10

Internet umožňuje používateľom počítačov vzdialene pristupovať k iným počítačom a

úložiskám informácií jednoducho z akéhokoľvek prístupového bodu. Prístup môže byť s
počítačovou bezpečnosťou, t. j. technológiami autentifikácie a šifrovania, v závislosti od
požiadaviek. To podporuje nové spôsoby práce na diaľku, spolupráce a zdieľania informácií v
mnohých odvetviach. Účtovník sediaci doma môže vykonávať audit účtovníctva spoločnosti
so sídlom v inej krajine na serveri umiestnenom v tretej krajine, ktorý vzdialene spravujú IT
špecialisti v štvrtej krajine. Tieto účty mohli vytvoriť účtovníci pracujúci z domu na iných
vzdialených miestach na základe informácií, ktoré im boli zaslané e-mailom z kancelárií z
celého sveta. Niektoré z týchto vecí boli možné pred rozšírením internetu, ale náklady na
súkromné prenajaté okruhy by mnohé z nich v praxi znemožňovali. Pracovník kancelárie
mimo svojho stola, možno na druhej strane sveta na služobnej ceste alebo dovolenke, môže
pristupovať k svojim e-mailom, pristupovať k svojim údajom pomocou cloud computingu
alebo otvoriť reláciu vzdialenej pracovnej plochy na svojom kancelárskom počítači pomocou
zabezpečeného virtuálneho pripojenie k súkromnej sieti (VPN) na internete. To môže
pracovníkovi poskytnúť úplný prístup ku všetkým jeho normálnym súborom a údajom,
vrátane e-mailu a iných aplikácií, keď nie je v kancelárii. Medzi systémovými
administrátormi sa o ňom hovorí ako o virtuálnej súkromnej nočnej more, pretože rozširuje
zabezpečený obvod podnikovej siete do vzdialených miest a domovov zamestnancov.
Koncom roku 2010 bol internet opísaný ako „hlavný zdroj vedeckých informácií „pre
väčšinu globálnej populácie Severu“.

10
Zdroj Grafu 2: https://www.statista.com/statistics/262946/share-of-the-most-common-languages-on-the-
internet/

18
Záver

Internet patrí medzi najdôležitejšie vynálezy, bez ktorého by moderný svet nemohol
fungovať. Patrí do každodenného života pre väčšinu ľudí. Umožňuje vykonávať prácu,
komunikáciu, zábavu, bankovníctvo a mnoho ďalších vecí, ktoré uľahčia, zrýchlia a zlepšia
každodenný život.

19
Bibliografia

Wikipedia, Internet. Dostupné na internete: https://en.wikipedia.org/wiki/Internet

Encyklopédia poznania, História internetu v rokoch. Dostupné na internete:
https://encyklopediapoznania.sk/clanok/449/historia-internetu-v-rokoch

20