2.

ZADANIE

1) Umelecký štýl (čo to je štýl + vysvetliť umelecký)

ŠTÝL: cieľavedomý spôsob výberu a usporiadanie jazykových prostriedkov,

- HOVOROVÝ, ADMINISTRATÍVNY, REČNÍCKY, PUBLICISTICKÝ, UMELECKÝ, NÁUČNÝ
- OBJEKTÍVNE, OBJEKTÍVNO-SUBJEKTÍVNE, SUBJEKTÍVNE
ŠTYLISTIKA: jazykovedná disciplína, kt. skúma primeranosť výberu jazykových prostriedkov a kompozíciou
textu = zaoberá jazykovým štýlom

UMELECKÝ ŠTÝL sa vyskytuje najmä v umeleckej lit., určený pre verejnosť a má zapôsobiť na city čitateľa
VLASTNOSTI: subjektívnosť, expresívnosť, oficiálnosť, nadčasovosť
FUNKCIE: A: Estetická funkcia - umenie má zapôsobiť na city
B: Výchovná funkcia - obohacuje vnútro človeka, v literatúre vzbudí sympatiu/antipatiu k postave
C: Náučná funkcia -získavame informácie napr. o minulosti (historických postavách)
ZNAKY :
1. Variabilnosť- lexika zo všetkých vrstiev slovnej zásoby (i nespisovné), prejavuje sa aj na forme -
má najviac a najrozličnejšie formy vyjadrovania, autor nie je obmedzovaný
2. Metaforickosť- texty nemôžeme chápať doslovne, možnosť prenášania významu slova, či textu
3. okrem metafory sa používajú aj ďalšie básnické prostriedky ( personifikácia, epiteton,
prirovnanie,...) Expresívnosť - kladné aj záporné citovo zafarbené slová (lexikálna stránka)
a.) deminutíva(zdrobneniny) –mamička, stromček, obláčik
b.) pejoratíva (slová so zhoršovaním, hanlivým významom) – hlupák, babroš, nafúkanec
c.) vulgarizmy - vyjadruje zainteresovanosť autora
4. Náznakovitosť -autor nevypovie všetko (celý význam), t.z. počíta s aktívnym prístupom čitateľa
5. Subjektívnosť
VYUŽÍVA SA: beletrizovaný životopis, umelecký opis, um.rozprávanie
ŽÁNRE: epické (román, novela, poviedka), lyrické (óda, elégia...), dramatické (tragédia, veselohra...)
1. umelecký štýl lyriky – je najsubjektívnejší + autor využíva symboly
2. umelecký štýl epiky- striedajú sa dve štylistické pásma: pásmo rozprávača (autorská reč) a pásmo
postáv (reč postáv).
Slohové postupy: hlavne rozprávací, opisný

2) Vývin slovenskej drámy od klasicizmu do konca medzivojnového obdobia

KLASICIZMUS
- lit. smer inšpirovaný antikou, riadil sa prísnymi estetickými pravidlami (17.str – Versailles)
ZNAKY KLASICIZMU: A) NAPODOBŇOVANIE ANTIC. LIT. (v strede pozornosti je človek a príroda)
B) RACIONALIZMUS (rozum má prednosť pre citom)
C) OBJEKTIVIZMUS (autori nemajú vlastný, subjektívny postoj ku spoločnosti)
D) PRESNÉ PRAVIDLÁ PÍSANIE (spísané v diele Básnické umenie)
E) TYPIZÁCIA POSTÁV
F) DIFERENCIÁCIA ŽÁNROV – 1) vysoké žánre: óda, epos, tragédia (postavy z vyšších
spoločenských vrstiev)
2) nízke žánre: bájka, komédia (postavy z nižších
spoločenských vrstiev)
JÁN CHALUPKA predstaviteľ slovenskej klasicistickej drámy, brat Sama Chalupku, písal v biblickej češtine
KOCÚRKOVO – podtitul: LEN ABY SME V HANBE NEOSTALI
Lit. druh: dráma, Lit. žáner: satirická komédia, Kompozícia: 3 dejstvá, Miesto deja: Brezno
Hl. postavy: PÁN Z CHUDOBÍC – zeman a cirkevný a školský inšpektor, je odrodilec – hlási sa k Maďarom
UČITEĽ SLOBODA – predstaviteľ slovenskej inteligencie
TESNOŠIL JÁN – čižmár majster, je remeselník a odrodilec
ANIČKA – Tesnošilova dcéra, chce sa dobre vydať, ako všetky dievčatá v Kocúrkve
Dej: 1. dejstvo – v Kocúrkove zvolia za učiteľa neznámeho Turčana (Sloboda), kt. podporil Pán z Chudobíc
– ten očakáva, že učiteľ Sloboda bude učiť v maďarskom duchu
2. dejstvo: učiteľ S. recituje svojim študentom pod Tatrami Slávy dceru a prepadnú ich zbojníci,
neozbíjajú ich, ale obdarujú syrom a pálenkou
3. dejstvo: Sloboda prichádza do Kocúrkova a začne učiť po slovensky, čo sa nepáči Pán. z Chudobíc
- Sloboda sa neožení s Aničkou, ale so Slovenkou Ľudmilou Procházkovou, dcérou bývalého učiteľa
- Tesnošilovci sú sklamaní a žijú ďalej pokrytecký život
Autor chcel prostredníctvom satiry a irónie kritizovať odnárodňovanie a zaostalosť spoločenských vrstiev
malomestskej spoločnosti (KOCÚRKOVČINA: ľudská hlúposť, obmedzenosť, malomeštiacke myslenie)

OBDOBIE POSTROMANTIZMU A MATIČNÝCH ROKOV

- 50. – 70. roky 19. str.
- doznievanie romantizmu a obdobie existencie Matice slovenskej (1863 – 1875)
HIST. OKOLNOSTI:
A) SKLAMANIE Z NEÚSPEŠNEJ REVOLÚCIE 1849/49 (nezískali sme rovnoprávnosť)
B) NÁSTUP BACHOVHO ABSOLUTIZMU nepriaznivé podmienky pre národný život Slovákov
C) MEMORANDOVÉ ZHROMAŽDENIE V MARTINE žiadanie o uznanie sloven. jazyka a národa v Uhorsku
D) ZALOŽENIE MATICE SLOVENSKEJ A 3 SLOV. GYMNÁZIÍ: V. Revúca, Martin, Kláštor pod Znievom
E) VZNIK NOVEJ ŠKOLY SLOVENSKEJ nová politická strana, kt. sa usilovala o dorozumenie s Maďarmi
F) MAĎARIZÁCIA (zatvorenie Matice slovenskej a 3 sloven. gymnázií)

JÁN PALÁRIK predstaviteľ post romantizmu a matičných rokov, významný slovenský dramatik
- charakt. znaky jeho tvorby: 1) SITUAČNÁ KOMIKA – vyplýva zo situácie
2) SLOVNÁ KOMIKA – vtipnosť spočíva vo výbere slov
3) FALOŠNÁ IDENTITA – postavy si medzi sebou vymenia úlohy
- vďaka jeho tvorbe nastal rozkvet ochotníckeho divadla

DROTÁR- Lit. žáner: veselohra (mierna komédia) – typický je smiech nad ľudským chybami
Hl. postava: drotár Bubenčík, kt. hľadá svojho brata , Miesto: Piešť

INKOGNITO- Lit. žáner: veselohra, Miesto: Kocúrkovo - autor nadväzuje na J. Chalupku

Postavy: básnik Jelenský - preoblečený za kosca (nikto ho nespozná – inkognito)
Evelin - richtárkina ponemčené dcéra
Autor poukazuje na odrodilstvo, spoločenskú pretvárku a mamonárstvo (mamon = bohatsvo, majetok)

ZMIERENIE ALEBO DORBRODRUŽSTVO PRI OBŽINKOCH- Lit. žáner: veselohra, kompozícia: 3 dejstvá
Hl. postavy: ERŽIKA ELÍZA HRABOVSKÁ – grófka, Lajosova snúbenica
MILUŠA ORIEŠLOVÁ – vzdelaná dcéra miestneho učiteľa a grófkina priateľka
 LAJOS ĽUDOVÍT KOSTROVICKÝ – gróf, slovenský pôvod, no hlási sa k Maďarom
ING. ROHOŇ – zememerač, grófov priateľ, slovenský pôvod, no študoval v Pešti
CAPKOVÁ – namyslené komorská grófky
Dej: Po vidieckom šľachtickom majetku sa rozniesla správa, že na dožinkové slávnosti má prísť grófkin
snúbenec – rodičia ich zasnúbili v detstve podľa šľachtických zvykov. Miluša dostane nápad, ako lepšie
spoznať charakter grófa - Miluša sa prezlečie za grófku a naopak, taký istý nápad dostane aj Lajos a
vymení sa s Rohoňom. Miluša v Rohoňovi prebudí slovenské cítenie a hrdosť – už sa necíti byť Maďarom.
Rohoň ľúbi Miluši a tá prizná, že nie je grófka, Rohoň sa prizná tiež, sú spolu šťastní. Elíza prichádza na
dožinkovú slávnosť v slovenskom kroji a očarí svojou krásou grófa, on je ochotný si ju zobrať za
manželku. Starý pán Kostrovický požehná mladému páru do života. Všetci sú šťastný, 2 svadby.

- ZMIERENIE: 1. NÁRODNOSTNÉ – zmierenie Slovákov a Maďarov v Uhorsku

2. SPOLOČENSKÉ – zmierenie spoločenských vrstiev – šľachta a ľud
Autor chcel poukázať na nebezpečenstvo odnárodňovania Slovákov a vyzdvihnúť Slovenský ľud a tradície

SLOVENSKÁ DRÁMA V OBDOBÍ REALIZMU

REALIZMUS
- umelecký smer, kt. sa snaží podať čo najvernejší obraz skutočnosti
- slovenský realizmu 1880 – 1918 = v 1879 vyšla básnická zbierka Tatry a More od S. H.
Vajanského, kt. predznamenala nástup realizmu + v 1880 zanikol časopis Orol – tieto udalosti
viedli ku nástupu novej generácie a smeru
- centrum slovenského realizmu: Martin
- časopis slovenského realizmu: SLOVENSKÉ POHĽADY (1881)
- charakt. znaky slovenského realizmu: témy zo súčasnosti, dominancia prózy (poviedky, novely),
členenie: 1. VLNA SLOVENSKÉHO REALIZMU – 1880 – 1900 – OPISNÝ REALIZMUS
▪ nekritický pohľad na dedinu
▪ národná téma – téma hľadania vedúcich síl
▪ zemianska otázka (čo bude s nimi)
▪ sylabotonický veršový systém – striedanie prízvučných a neprízvučných slabík
▪ Martin Kukučín, Pavol Országh Hviezdoslav, Svetozár Hurban Vajanský
2. VLNA SLOVENSKÉHO REALIZMU – 1900 – 1918 – KRITICKÝ REALIZMUS
▪ prehĺbenie kritického prístupu ku realite
▪ vnútorný pohľad do psychiky jednotlivca
▪ záujem o sociálnu tematiku
▪ Božena Slančíková-Timrava, Jozef Gregor Tajovský

JOZEF GREGOR TAJOVSKÝ

ŽENSKÝ ZÁKON - Lit. žáner: veselohra
Hl. postavy: ANIČKA JAVOROVIE a MIŠKO MALECKÝ
Dej: majú sa zosobášiť, ich matky sa začnú hádať u koho budú mladí bývať, nakoniec sa dohodnú na
kompromise

STATKY ZMÄTKY- Lit. žáner: dráma, námet: zo života Slovákov v rum. Nadlaku, téma: honba za majetkom
Hl. postavy: ONDREJ a MARA PALČÍKOVCI, ĎURO ĽAVKO, ZUZKA KAMENSKÁ, BETA
Dej: Dohoda bezdetných, ale bohatých Palčíkovcov o ich doopatrovaní mladomanželmi Ďurkom
a Zuzkou, za čo im majú Palčíkovci prepísať majetok, Ďurko ale zistí, že Zuzku nedokáže mať rád a nechce
robiť sluhu u Palčíkovcov. Ďurko si privedie do domu ku Palčíkovcom milenku Betu a Zuzka s dieťaťom ide
bývať ku mame. Ďurko s Betou tlačia na Palčíkovcov aby na nich prepísali časť majetku . Napokon ide
Ďurko za Zuzkou a prosí ju o odpustenie a návrat ku nemu, no ona mu už neverí a jeho otcovstvo dieťaťu
zatají.
Autor kritizuje ľudskú chamtivosť a túžbu po majetku, kt. negatívne vplýva na medziľudské vzťahy
a taktiež kritizuje manželstvá z rozumu.

DRÁMA V MEDZIVOJNOVOM OBDOBÍ- od 1918

- so vznikom ČSR sa začala okrem poézie a prózy rozvíjať aj medzivojnová dráma (najmä tragédie
a komédie), pokračovali ochotnícke divadlá
- vznikali profesionálne: 1919 – Slovenské národné divadlo v BA
1924 – Východoslovenské národné divadlo v KE
1939 – Slovenské ľudové divadlo v NR
- prvý herci: Andrej Bagar, Ján Borodáč, Oľga Borodáčová-Országhová, Hana Meličková
- hl. predstavitelia slov. medziv. drámy: Július Barč-Ivan, Ivan Stodola, Peter Zvon, Ferko Urbanek
- tematika: vysťahovalectvo Slovákov do USA, karierizmus, pretvárka a zaostalosť malomeštiakov

JÚLIUS BARČ IVAN

DIKTÁTOR – dráma
DVAJA – o klaunoch, kt. spája spoločenské previnenie
MASTNÝ HRNIEC -satirická komédia - autor zosmiešňuje ľudí, kt. sa snažia získať lepšie postavenie
v období SR, miesto: Ťuťotín – moderné Kocúrkovo

MATKA- lit. žáner: psychologická dráma s prvkami expresionizmu

EXPRESIONIZMUS: zachytáva drastický, ale pravdivý obraz reality, kladie dôraz na psychiku postáv,
negatívne pocity – bolesť, zúfalstvo
Miesto: chudobná banícka chalupa, kompozícia: 3 dejstvá
Hl. postavy: ANNA PAVLÍČKA – matka
JANO – syn podobný otcovi – tvrdý chlap
PAĽO – syn podobný matke – mierny poslušný
KATA – Paľova frajerka
Dej: Matka mala vidinu o smrti jej muža, pri banskom nešťastí a tá sa neskôr stala skutočnosťou. Jano
následne vyháňa Paľa na zárobok do USA, Paľo sa po čase vráti, ale bez peňazí. Matke ako dar donesie
modlitebnú knižku a Janovi nôž, ktorý matka pre vidinu radšej schová. Jano sa Paľovi posmieva, že je
neschopný zárobku, a oberie Paľa o majetok. Kata, za ktorou chodieval Jano počas Paľovej neprítomnosti,
sa prizná Anne, že stále ľúbi Paľa. Matka má vidinu, že Jano zabije Paľa, preto prosí Paľa, aby za Katou
nechodieval a navrhne mu, aby radšej odišiel z domu, a tak sa vyhne konfliktom s Janom. Paľo ju
poslúchne a ide pracovať ako paholok ku Katiným bohatým rodičom. Jano závidí Paľovi bohatú frajerku
Katu, ale aj to, že Paľa má matka radšej ako jeho. Paľo a Kata sa majú vziať a plánujú odísť preč. Jano
vytiahne na Paľa nôž , keď sa opäť pohádajú. Matka počas konfliktu zhasne svetlo a hodí sa na Paľa, aby
ho zachránila pred bratom a Jano nechtiac prebodne vlastnú matku. Po matkinej smrti sa obaja bratia
zmieria. V závere – katarzia – Janova túžba po morálnej očiste po spáchaní nejaké činu.
 - Prvky expresionizmu v diele: v popredí je psychika jednotlivcov, iracionálne prvky - vidiny matky,
expresívne prvky lyriky a lexiky (apoziopézy, zvolacie vety)
Autor chcel zachytiť zlú sociálnu situáciu v jednej rodine v období na začiatku 20. str. a vyzdvihnúť
sebaobetavú lásku matky

IVAN STODOLA
KOMÉDIE: ČAJ U PÁNA SENÁTORA, NÁŠ PÁN MINISTER, JOŽKO PÚČIK A JEHO KARIERA

BAČOVA ŽENA- Llit. žáner: tragédia s námetom z liptovských hôr

Miesto a obdobie deja: Demänovská dolina, medzivojnové obdobie v čase hospodárskej krízy
Hl. postavy: ONDREJ MÚRANICA –bača
EVA MÚRANICOVÁ – bačova žena
MIŠO – ďalší bača a Ondrejov kamarát
Dej: Eva a Ondrej majú syna Ondríka. Ondrej odíde za prácou do USA a tam ho zasype pri výbuchu
uhoľných plynov. Správa baní oznámi Eve, že Ondrej je mŕtvi. V nešťatí sa o ňu postará Ondrejov kamarát
Mišo, za kt. sa Eva neskôr vydala a porodila mu syna Miška. Evina svokra však stále verí, že Ondrej žije.
Ondrej naozaj žije, zo zavalenej bane sa mu podarilo dostať, no nič si nepamätá. Ondrej sa zamestná
a zbohatne, pri železničnom nešťastí sa mu vráti pamäť. Ondrej sa vracia domov , kúpi salaš a prepíše ho
na Evu a chce aby sa ku nemu vrátila, no ona nechce odmietnuť Miša, lebo vie ako jej pomohol. Ondrej a
Mišo sa pohádajú a berú do rúk sekery. Zúfalá Eva sa prebodne nožom – spácha radšej samovraždu,
akoby sa mala vzdať jedného zo svojich synov.
- Morálny konflikt – Eva – žena dvoch mužov / Sociálny konflikt – vysťahovalectvo a jeho dôsledky
Autor chcel poukázať na zlú sociálnu situáciu a negatíva vysťahovalectva.