Správy 6/2011

Slovenskho zvzu pre chladiacu a klimatizan techniku
Zvz je lenom CO CHKT, SOPK, SPPK, ZSVTS, AREA, EHPA

Ako sa prihlsi na konferenciu, program a ponuka sluieb na konferencii, valn zhromadenie EHPA
Nvteva HKVZs v Rovinke, skky v trove, opustil ns Ing. Peter Manas, info z EHPA Frum.
V technickch novinch SZCHKT njdete informcie o energetickch sporch v potravinrskom
chladen, o tom, e lepie vkonov slo ete nezaruuje vyiu innos, o praktickch medznch
hodnotch chladv, v supermarkete ohaduplne voi ivotnmu prostrediu, ...

A
d
r
e
s
a

r
e
d
a
k
c
i
e
:

S
Z

C
H
K
T
,

9
0
0

4
1

R
o
v
i
n
k
a
.

T
e
l
.
/
f
a
x
:

0
2

4
5
6
4
6
9
7
1
,

e
-
m
a
i
l
:

z
v
a
z
c
h
k
t
@
i
s
t
e
r
n
e
t
.
s
k
,

h
t
t
p
:
/
/
w
w
w
.
s
z
c
h
k
t
.
o
r
g

September 6/2011
PTE NA SERVISN KONFERENCIU DO VYSOKCH TATIER
Z OBSAHU
Spivy 62u11 Stiana 2

Spivy 62u11 Stiana S

OBSAH

Informcie Sinop Alfa 1
EDT 2
Obsah 3
Servisn konferencia v Tatrch 4
Ako sa prihlsi na konferenciu v Tatrch 5
Ponuka na sluieb poas konferencie 7
Program konferencie 8
Konferencia v Prahe o emisich 11
Nvteva HKVSz v Rovinke 12
Prvne normy vo vzahu ku T 16
Zasadnutie Zvzov v rmci EHPA 17
EHPA frum 18

lnky
Ing. Pavel Sudek
Energetick spory v potravinrskom chladen 24

Slovklima 26

DTN 27
Kolektv
Lepie vkonov slo ete nezaruuje vyiu innos 31
Ing. Vladimr Houka
LU-VE men vkon 33
Kolektv
O praktickch medznch hodnotch chladv 36
Kolektv
Praktick medzn hodnoty chladv 38
Kolektv
V supermarkete ohaduplne voi ivotnmu prostrediu 39
Informcie
Skky v trove 41
Zznam zo Sprvnej rady CO CHKT 44
Opustil ns Peter Manas 46
Alfaco informuje 136 48
Elektroklima, RK Slovakia 50
Tittl 51
Danfoss 52

Zoznam inzerci Kontakt:
Sinop Alfa SZ CHKT
EDT Hlavn 325
SZ CHKT Registrujte sa na konferenciu 900 41 Rovinka
DTN Od 1.9. do 31.9.2011
Slovklima na Tel: 02 45646971
Elektroklima, RK Slovakia www.szchkt.org Fax: 02 45980094
Tittl za lepie ceny zvazchk@isternet.sk
Danfoss www.szchkt.org

8.
Spivy 62u11 Stiana S

8. servisn konferencia
Ako sa registrova na konferenciu?
iadne papiere vetko je na internete.
Sluby poda Vho vberu. Cenu si modelujete samy.
V prpade akchkovek problmov nevhajte a volajte 02 45646971
Urobili sme al krok vo vzjomnej elektronickej komunikcii. Uetrme papier,
oblky, potovn a as. Databza astnkov s poadovanmi slubami sa tvor
automaticky. To s vhody. Je vak potrebn vedie sa zorientova sa na strnke
www.szchkt.org.

Ako sa registrova:
Tento nvod je aktulny len v obdob registrcie na konferenciu (1.9.2011 - 10.10.2011).
1. Na strnke http://szchkt.org kliknite na odkaz Medzinrodn servisn konferencia v strednej asti
strnky pod nadpisom Nadchdzajce udalosti.
2. Otvor sa strnka s informciami o konferencii, v avej asti kliknite na dtum konferencie
(17.10.2011 - 19.10.2011).
3. Na tejto strnke uvidte alie informcie o konferencii, s monosou zobrazenia cennka a pretania
svisiacich dokumentov. Pre registrciu kliknite na tlaidlo Registrujte sa v avej asti strnky.
1. Krokvyplneniedajovaobjednaniesluieb:
4. Vyplte osobn daje. Povinn polka s v prpade nevyplnenia oznaen ltm vkrinkom
5. Ak ste len SZ CHKT a zadali ste sprvne IO, v pravom okienku s nzvom lenstvo v SZ
CHKT by sa Vm mala zobrazi zelen sprva Ste lenom Slovenskho zvzu pre chladiacu
a klimatizan techniku. Ak sa tak nestane, polite nm e-mail s Vaimi kontaktnmi dajmi
a sprvnym IO na adresu web.szchkt@gmail.com.
6. Obzvl skontrolujte sprvnos Vaej zadanej e-mailovej adresy, pretoe t bude potrebn na
aliu komunikciu.
7. Opte kontroln kd z obrzka do polka pod nm. Ak ho neviete preta, alebo sa po
opsan veda polka neobjav zelen fajka, kliknite na Text nie je itaten, vygenerova
nov a opte ho znova.
8. Skontrolujte zadan daje a kliknite na Vytvori a zasla iados.
9. Otvor sa strnka so zoznamom poloiek, ktor si mete registrova. Vyznate tie poloky,
sluby, o ktor mte zujem.
10. Ak vyznaen poloka obsahuje v druhom stpci aj dodaton informcie, vyplte ich.
11. Dole na strnke vyplte dtum uhradenia poplatku (celkov suma na uhradenie je vypotan
nad nm) a slo bankovho tu. Zmenou objednanch sluieb sa celkov suma bude meni.
12. V prpade, e ste poplatok ete neuhradili, nechajte tieto polka nevyplnen, mete ich
vyplni po hrade pri potvrden emailu (pozri niie krok 2).
13. Kliknite na Uloi.
14. Zobraz sa strnka s prehadom registrcie. Vyplnen daje mete stle upravova kliknutm
na modr tlaidl Upravi pri osobnch dajoch, alebo objednanch polokch.

2.Krokdostaneteemail:
15. Medzitm Vm bol doruen e-mail na adresu, ktor ste zadali pri registrcii. Tento e-mail
obsahuje dva odkazy: prv na pravu registrcie a druh na potvrdenie registrcie.
16. Mete si upravi objednan sluby a upravi tak cenu registranho poplatku.
17. Ak ste ete nedoplnili dtum hrady registranho poplatku, teraz mte ete monos.
18. Ak u nechcete daje v registrcii meni, kliknite na druh odkaz v prijatom e-maily.
Tm ukonte a potvrdte Vau registrciu. Po tomto kroku ju u nemete meni!

8. medzinrodn servisn konferencia
SERVIS PRE CHLADENIE A KLIMATIZCIU2011
Organizan vbor konferencie
Ladislav Nagy - predseda vboru a prezident SZ CHKT
Ivan Kalua - predseda servisnej sekcie SZ CHKT
Zdenk ejka - Alfaco s.r.o. Choce
Veronika Boroov - Danfoss s.r.o. Praha
Jozef Pirohr - Pastorkalt a.s. Nov Zmky
Milan Ondrejmika - Carrier chladiaca technika Slovakia ,s.r.o. Nitra
Vladimr Orovnick - Daikin CE-Slovakia, Bratislava
Vclav Havelsk - Slovensk vbor pre spoluprcu s IIR, STU Ba
Peter Tomlein - Zvz pre chladiacu a klimatizan techniku
Zahranin koordintori
tepn Stojanov - S CHKT, Praha
Zdenk ejka - Alfaco s.r.o., Choce
Miroslav Petrk - VT, Gntner AG & Co. KG, Praha
Sekretarit konferencie
Slovensk zvz pre chladiacu a klimatizan techniku, Rovinka
Peter Tomlein
90041 Rovinka
E-mail: zvazchkt@isternet.sk http://www.isternet.sk/szchkt/ Tel./fax: 00421/2/45646971

Prihlsenie a registrcia
Na konferenciu sa prihlste na www.szchkt.org
Registrcia da 17. alebo 18.10. 2011 v hoteli trium, Nov Smokovec 42, 062 01 Vysok Tatry tel.:
052/ 44 22 342, fax.: 052/ 44 22 304, recepcia@atriumhotel.sk, www.atriumhotel.sk

Program konferencie:
Konferencia sa kon v kongresovej sle hotela trium 18.-19.10. 2011 a je rozdelen do
nasledovnch blokov:
18.10. - EKONOMIKA SERVISU, PRVNE NORMY A MERANIA
18.10. - ELEKTRONIZCIA, RIADENIE A REGULCIA
1810. - KOMPRESORY, NVRH A DIMENZOVANIE
18.10. - DOMCE, KOMERN CHLADENIE
18.10. - SERVIS PRE AUTOKLIMATIZCIU
19.10. - SERVIS PRE KLIMATIZCIU
19.10. - TEPELN ERPADL
19.10. - ZRUN OPRAVY
19.10. - PANI PORUCHA
19.10. - TOMBOLA

SLOVENSKZVZPRECHLADIACUAKLIMATIZANTECHNIKU

ponka poas konferencie
Tvorbuwebstrnok

monos jednoduchej tvorby firemnej webovej strnky bez znalosti programovania alebo web dizajnu.
lenovia zvzu si mu niekokmi kliknutiami vytvori strnku s monosou rchleho pridvania
noviniek a s profesionlnym vzhadom.

Pomeme Vm vytvori si vlastn strnku. Da 18.11. po 9.30 budete si mc v spoluprci s nami
web strnky prakticky vytvra. Ak mte zujem zoberte si so sebou :
Vae prihlasovacie daje (IO a heslo), ktor pouvate na oznamovanie dajov,
v prpade zujmu o vytvorenie vlastnej strnky priamo na mieste je vhodn si prinies pota.

NaumeVsvyznaiVaupolohuna
mapefiriem
Mapa firiem je portl, ktor umouje zkaznkovi njs presn polohu chladiarenskch firiem v
jeho okol. Certifikovan organizcie, lenov SZCHKT, naume vyui slubu Mapa firiem a
jednoduchm spsobom vyznai svoju polohu na mape szchkt.org/mapa_firiem.

Certifikciaintalatrovtepelncherpadiel
a certifikcia spolonost
predstavme nov spsob administrcie
Predstavme nov spsob administrcie certifikcie osb intalujcich T poda Smernice
2009/28/ES. Tto novinka umon sledovanie T s monmi dotciami a vyhodnocovanie tatistiky T
intalovanch na Slovensku za predchdzajci rok.

StretnutiepriateovLeakLogu
a kola Leaklogu
Program Leaklog budete ma k dtumu konferencie pribline rok od jeho prvho uplatnenia
v praxi. Jeho uplatnenie si u zskalo svojich priateov, ktor urobili sptn vzbu a tak sme mohli
Leaklog postupne vylepova. vodn prednka bude 18.10.2011 o 12.00. Vae pripomienky bud
vtan poas celej konferencie. Popoludn sa pre zujemcov uskuton kolenie na pouvanie Leaklogu.

kolenienaoznamovaniedajov
podvanieiadostinaosvedenieacertifikt
Uskuton sa poda zujmu 18.10. o 16.00 popoludn

ProgramyPED
Bud prezentovan 18.10.2011 popoludn. Uahuj certifikovanm montnym firmm
prehlasovanie zhody. S k dispozcii na www.szchkt.org certifikovanm firmm, lenom SZ CHKT.
Meranianaokruhu
Bud prezentovan pomocou klasickch tlakomerov a teplomerov, ale aj prstrojmi Climacheck,
Refco a Testo. Mete si overi Vae znalosti.

Zdarmaskontrolujeme
VaedetektoryaVaetlakomery
Kontrola elektronickho detektora je poda Nariadenia 1516/2007/ES minimlne raz za rok na
citlivos niku do 5 g za rok. Kontroln postup je na www.szchkt.org. Kontrolu sprvnej funkcie
detektora vykonme pomocou etalnu niku a tlakomerov pomocou kalibranch tlakomerov. PT

asov harmonogram konferencie
Chladenie a klimatizcia
Stratgia servisu
Hotel TRIUM 17.-19.10. 2011

PONDELOK 17.10. 2011 popoludn
14.00 Registrcia a ubytovanie

15.00 port sa : kolobeky zjazd z Hrebienka na rchlos
17.00 Sa bowling wellnes biliard

UTOROK 18.10. 2011 dopoludnia
09.00 Registrcia a ubytovanie
09.00 Intalcia vstavy
09.00 Konferenn sla Certifikcia firiem - diskusia

Konferenn sla LEKTORI EKONOMIKA A SERVIS
predsed Ladislav Nagy
10.00 Ladislav Nagy Stratgia, ekonomika servisu, niky na mraziacich okruhoch
Peter Tomlein Image firmy nie je nani
Rbert Baxa Prevdzka chladiacich zariaden v zimnom obdob
Vclav tudlar Jednoduch a zloit chladiace systmy
Ivan Kalua Potrubn systm a jeho vplyv na funkciu chladiaceho okruhu
Frantiek Rabatn Ke sa mus etri za kad cenu
Juraj Forgacs Sprvne vykonanie skok pevnosti a tesnosti chladiacich okruhov
Peter Tomlein Limity nikov a vmennky tepla
Michal Tomlein Leaklog - software pre server (kolenie bude popoludn od 16.30)
Mat Tomlein Leaklog montne listy
Firemn prezentcie
12.00 Obed

UTOROK 18.10. 2011 popoludn
Konferenn sla PRVNE NORMY
predsed Peter Tomlein, Ladislav Nagy
13.30 Andrea Presingerov Nov zkon na ochranu OVZ a jeho vzby na HFCs chladiv
Iveta Galoviov Sksenosti SIP z dodriavania zkonov o chladivch
Jozef Lffler Poiadavky na navrhovanie a inpekcie chladiacich systmov

Duan Kise Nov monosti analyztora chladenia pre energetick efektvnos T
Hork Klement, tric Jozef
Plnenie noriem E pri schladzovan, zmrazovan a chove potravn
14.30 CHLADIACE OKRUHY predsed Milan Ondrejmika
Pavel Sudek Vhody filterdehydrtorov a priehadtok Danfoss
Kristian Ludas Elektronicky riaden vstrekovanie chladiv a jeho vhody

Zdenk Ehrlich Vyuitie tepla z prehriatych, kondenzujcich pr v chladiacom obehu
Patrik Zapletal Problmy s odmrazovanm vparnkov
Jozef Pirohr
Vplyv regulcie prdenia vzduchu vo vitrne na jej funkciu
Ludk Pospil
Firemn prezentcia vrobkov JDK
16.00 Kva

PRRODN CHLADIV predsed Vclav Havelsk
16.30 Vclav Havelsk Zvyovanie efektvnosti transkritickch chladiacich obehov s CO
2

Ing. Vclav tudlar Energetick hodnotenie chladiacich okruhov s CO
2

Ing. Marin alfa Sksenosti s menmi i vmi intalciami s chladivom CO
2

Milan Ondrejmika
Trendy v servise chladiacich systmov pre komern chladenie
Libor Novk
Energetick innos malch HFC/HC chladiacich systmov
Jozef Sedliak
Optimalizcia hlunosti chladiacich zariaden

Sprievodn podujatia vstup von

Firemn prezentcie. Postery
12.00 Vclav Havelsk Zasadnutie SV IIR a
sekcie pre tepeln erpadl
14.00 Mat Tomlein
Urobte si s nami Vau web strnku
16.30 Michal, Mat Tomlein
kolenie v programe Leaklog
Montne listy v Leaklogu
Software pre firmy na serveri
17.30 Dagmar Loonsk
Certifikcia a oznamovanie dajov
Peter Tomlein
Duan Kise
Jozef Lffler
Ladislav Nagy
Ukka meran parametrov chladiaceho okruhu s protokolom
Ukka meran s prstrojmi Testo,
Vznam a vpoet chladiacej zae infiltrciou a Blower door test
Kalibrcia tlakomerov, vvev
Skky citlivosti detektorov
14.00 Plvanie, sauna, bowling, ...

19.30 Raut a spoloensk program

STREDA 19.10. 2011 dopoludnia
6.30 Wellness, sauna Raajky

Konferenn sla

TEPELN ERPADL predsed Peter Tomlein

08.30 Jozef Lffler Znaleck hodnotenie porch tepelnch erpadiel
Zbynk ejka Chladivo R407C alebo R410A pre tepeln erpadlo?
Ludk Pospil Aplikcie kompresorov Scroll s EVI systmom
Zdenk ejka Plynul regulcia kompresoru
Emanuel Godl EHPA ttok kvality a svisiace ttky na T
Jozef Slovek Podmienky certifikcie firiem v R
Peter Tomlein Porovnanie tepelnch erpadiel a plynovch kotlov so SK
Vpoet podielu energie zskanho tepelnmi erpadlami z OZE

Stav certifikcie firiem a intalatrov T

10.00 Kva - Firemn prezentcie

10.30
SERVIS A OPRAVY ZRUN predsed Ivan Kalua

Ivan Kalua
Diskusn frum ku aktulnemu servisnmu zabezpeeniu

Miroslav Sereun
Diskusn frum nhrady a regenercia chladv

Jaroslav Zldfay
Merania elektrickch parametrov

11.30 VOBA PANI PORUCHY predsed strko Izidor
Stano Tank
Prekvapenie

Frantiek Rabatn Skuton prbeh osudu zlepovacieho nvrhu
Jozef Srna Tlakov skka vrobnka adu
Rbert Baxa Upchat sacie potrubie
12.00 Voby pani poruchy

VYHODNOTENIE PANI PORUCHY
TOMBOLA
12.50 Ladislav Nagy Zhodnotenie konferencie

13.00 Zver konferencie
13.00 Obed a cesta domov
PRLOHY
zbornka Zoznam registrovanch odbornkov. Preukazy registrovanch odbornkov
Servisn tipy

Nezabudnite: plavky a portov obleenie, ... !!!
Na konferenciu sa prihlste na www.szchkt.org

Spivy 62u11 Stiana 1u

RETROSPEKTVA KONFERENCI
1988 2000 2002 2005 2007 - 2008 - 2010
Celkom viac ako 1000 astnkov, 80 vystavovateov, 250 prednateov

Pripravuje preteky na horskch kolobekch 17.10.2011 o 15.00
Na konferencich nielen rokujeme
Na obrzkoch zava doprava: Rokovanie o preventvnom servise ved pni Nagy, Blaha,
Petrk a Havelsk, predna Peter Manas a veda ns u zabvaj maoretky z Preova.
Nasleduj Gabriel Kov v drese Zvzu, sboj v plvan riadi Vclav Havelsk. Vazom hr
Milan Barab alias strko Izidor, nasleduje vaz v plvan Tom Petrk, vaz v tenise
Frantiek Kravec, vaz v stolnom tenise Jn Popadi, vazn drustvo vo volejbale zloen z
manelov Kalinovcov z R a manelov Rakovcov zo SR. Vo vestibule sa konala vstavka
komponentov chladiacej techniky. Vrcholnm podujatm bol splav na drevench pltiach po
Dunajci a veselica s grilprty v goralskej krme v Haligovciach. PT

Konferencia o emisich v Prahe
PETrA 17-20.5.2011
Konferencia oznaen prvlastkami prv, svetov mala viacero sekci, z ktorch
bolo vidie, e nosn tma konferencie ochrana ovzduia je vemi irok. Jedna sekcia
bola venovan emisim a technolgim na ich zniovanie. Sekciu otvoril zstupca
eskho hydrometeorologickho stavu Ing. Duan Vcha. Predstavil nrodn systm
inventarizcie emisi sklenkovch plynov vrtane F plynov v eskej republike.

Nov metodiky s drah
Diskutovalo sa k monosti zniovania neistt pri zisovan emisi sklenkovch
plynov. Aj ke je snaha neustle zskava presnejie daje a zniova tak neistotu ich
presnosti, na druhej strane stoj to viac peaz. Spracovanie kvalitnejch metodk si
vyaduje kvalitnejch drahch odbornkov. Metodiky musia by uznan na rovni
centra pre spracovanie vsledkov inventarizci v UNEP. Na rovni krajiny me by
pouit nov metodika len vtedy, ak prinesie presnejie vsledky a ak sa spsobom
konenho spracovania neodklon od formy, potrebnej pre koncov sumarizcie,
analzy a podobne. Koordincia spracovania dajov na celosvetovej rovni je nron
a vvoj novch metodk drah. Ak sa rob, tak je to na rovni UNEP.

Ing Duan Vcha, HMU Praha a Emil Ciencala IFER Praha predstavili
inventarizciu sklenkovch plynov a Lukassz Szalata z Wroclavi predstavil predstavil
program pre nzkouhlkov mesto

Stratgia nzkouhlkovho mesta z Wroclavi
Wroclav chce s nzkouhlkovou cestou podobne ako mest Bristol New
York, Berlin, Par, Koda, Stockholm. To znamen zniovanm emisi sklenkovch
plynov, zniovanm spotrteby energie, zvyovanm podielu zelene, podielu energie
z obnovitench zdrojov energie a podobne. Poliaci realizuj prv kroky zmenou
dopravy v meste, v obnove domov najm zateplenm, vmenou okien a uplatnenm
obnovitench zdrojov energie predovetkm vetra a slnenej energie. Je zaujmav, e
poliaci patria v E medzi krajiny, ktor najvraznejie presadzuj solrne kolektory
voi tepelnm erpadlm. Vysvetlenie zatia nie je znme. Na Slovensku sa podobn
prstup vysvetuje niou cenou solrnych kolektorov. V kadom prpade v E ide
o atypick pln. V nrodnch aknch plnoch prevauje u podiel obnovitenej
energie zskanej tepelnmi erpadlami. PT

Nvteva HKVSZ na Zvze
21.9.2010 v Rovinke
Nai kolegovia z Maarska pni Rbert Tth z Ministerstva P, Arpd Sos
prezident HKVSZ a Attila Zoltn riadite HLH Monitoring. Nvtevu zorganizoval Attila
Zoltn, ktor je v podstate riaditeom certifikanho orgnu pre osvedovanie osb a
firiem poda eurpskych nariaden na F plyny. Tento orgn vak navye monitoruje
spotrebu chladv a povinnos registrova sa maj aj prevdzkovatelia, majitelia
chladiacich zariaden ktor za to musia zaplati. To znamen, e HLH Monitoring m
prehad nielen o pohybe chladv medzi certifikovanmi firmami, ale aj o chladiacich
zariadeniach a mnostve chladiva v nich, samozrejme len tch, ktor prevdzkovatelia
nahlsili.
Cieom nvtevy bolo prediskutova spolon interpretciu a porozumenie eurpskych
prvnych a technickch noriem vo vzahu ku chladivm, zoznmi sa s podmienkami
implementcie certifikcie osb a firiem v Maarsku a na Slovensku. Prediskutova
rozdiely v metodickom postupe pri skkach a vzjomn uznvanie certifiktov. Nakoniec
bolo aj plnovan diskusia o implementcii zavedenia kontrolovanho predaja chladv,
oznamovania pohybu chladv, sumarizcie mnostiev chladv predanch, doplnench za
nik, do novch okruhov, zhodnotench, regenerovan, zniench a podobne.

Zava pni Arpd Sos prezident HKVSZ, Rbert Tth z Ministerstva P, Attila Zoltn
riadite HLH Monitoring a Ladislav Nagy prezident SZ CHKT

Draz na praktick skku
Spolonosti HKVSZ a HRACA maj na starosti kolenia a skky, na ktor
certifikan orgn HLH Monitoring deleguje predsedu skobnej komisie. Vzdelvanie
poda Nariaden o F-plynov je umonen pomocou e-learningu. Takto vzdelvanie od
registrcie po skku me trva maximlne jeden rok. V ponuke je aj vzdelvanie formou
kolen s potom hodn od 30 do 150. kolenia sa vyaduj poda dosiahnutho vzdelania,
ktor me by pomerne rznorod. Skka je rozdelen na testov, stnu a praktick
as. PT
Spivy 62u11 Stiana 1S

Maarsk systm je prevzat od holandskej spolonosti STEK
a je pomerne administratvne nron
V podstate je zaloen na znalosti postupov hodnotenia funkcie a tesnosti
chladiaceho okruhu. Pri pravidelnch kontrolch sa pu pomerne podrobn zznamy.
K tomu vytvorili pecilne kolenie (NS) s potom 30 hodn. Ku koleniu vydali pomerne
rozsiahlu uebnicu. Toto kolenie by mal ma absolvovan v podstate kadch chladiar,
m zska oranov kartu. Chladiar bez tohto kolenia prekolen len na ODP chladiv m
zelen preukaz, teda ni stupe kvalifikcie. Chladiar s oranovm preukazom, ak
spene vykon skku na HFCs chladiv zska modr preukaz. V sasnosti u
pripravuj kreditn systm celoivotnho vzdelvania.

iadan certifikt Organizovan HKVSZ Organizovan HLH
Kritri poda 842/2006, 303, 307/08 Doterajia
kvalifikcia
Rozhodnutie
komisie
Vyadovan kolenie Elearning
Kategria Rozsah innost Kd Hodiny

I

Chladiace okruhy bez
obmedzenia hmotnosti
chladiva
B1 + NS 0 0 0
Skka na HFCs
chladiv
B1 0 T1 30
OKJ-hts 1, 2, 0 T-I 30
OKJ_szell 3 0 KT-0 110
Egyb 5 i T-I 30
0 0 OKJ 2 s T-I + 30
Z tabuky je vidie, e pri kvalifikcii B1 + NS (oranov preukaz) chladiar priamo
postupuje na e-learning, definovan rozsah kolenia pre jednotliv kategrie a skku na
HFCs chladiv. Pre ostatnch s zadefinovan kolenia, ktor musia absolvova, aby sa
dostali na rovnak tartovaciu iaru s kvalifikciou B1 + NS. Takto podrobne s popsan
vetky kategrie, ktorch je celkom sedem a kvalifikcie, ktorch je celkom asi dev.
Vydan certifikt je platn 5 rokov.

Zava pni Arpd Sos prezident HKVSZ, Ladislav Nagy prezident SZ CHKT, Attila
Zoltn riadite HLH Monitoring Rbert Tth z Ministerstva P.
Kolegovia z Maarska nm venovali skript o nikoch chladiva. PT

Valn zhromadenie EHPA
31.5. 2011 v Londne
Valn zhromadenie odshlasilo doterajie aktivity a pln na rok 2011. Odshlasilo
rozpoet, privtalo novch lenov. Potom u nasledovali odborn prezentcie zameran na:
1. ttokkvalityT
2. VzdelvanieEU.CERT.HPvpodmienkachEpodazmerov28/2009/ES
3. PrvneatechnicknormyzozameranmnaEkodizajnaprEN14825
4. tatistikutepelncherpadiel
5. IniciatvuEpribudovanmiestsnzkymiemisiamiCO2
6. ProjektysasouEHPASEPEMO,GroundMed,QualiCert..

Zava tajomnk EHPA Thomas Nowak a predseda Karl Ochsner, ktor je vrobcom
tepelnch erpadiel. Hovoril o analze, ktor vykonal Prof. Schleicher v Raksku. Z nej
vyplva, e potencil vroby tepla T je vrazne v ako potencil SK.
Napravo podpredsednka EHPA Brigit Bach z Arsenal Viede hovoril o zapojen sa
EHPA do budovania tzv nzkouhlkovch miest. Cieom je zni emisie CO
2
o 80 %
v porovnan s rokom 1990. V Raksku a 21 miest sa zapojilo do tejto iniciatvy.
Spracovvaj sa tzv road map inak postupy, ako dosiahnu tieto ciele cestou budovania
pasvnych domov, vyuvania OZE, energetickej efektvnosti technickch zariaden,
rieenia spornch dopravnch systmov, ... V tchto rieeniach T bud sai o svoju
pozciu so solrnu, veternou energiou, biomasou, ...

Na valnom zhromaden alej vystpili zava Martin Forsen (hospodr, zodpovedn za
hospodrenie EHPA a tatistiku tepelnch erpadiel), Els Bart (za prvne normy
ekodizajn, ..), Ula Lindberg ( za technick normy, ttok kvality a stanovenie SPF),
Reginald Brown za vzdelvanie v rmci EU.CERT.HP PT

tvrt EHPA Frum
1. jn2011Londn
Frum kontatovalo, e T maj cestu otvoren, pozitvne s rozpoznan
v Smerniciach ES o OZE, EHB a o Ekodizajne a otvraj im cestu k vyuitiu s prnosmi
v energetickej efektvnosti, zniovan emisi CO2 a vyuitia OZE v rmci KEB
klimaticko-energetickho balka znmym pod 20x20x20 do roku 2020. Ekonomicky T
saia najm s plynom poda obrzku.

tatistika tepelnch erpadiel
Masvnemu uplatneniu stle brnia poiaton vyie nklady, o sa prejavili poas
finannej krzy, kedy za zaznamenal pokles intalci z cca 585 tis ks v roku 2008 na cca
460 tis ks v roku 2010. Najv pokles zaznamenalo Franczko a naopak najv rast
UK, seversk trh s T bol stabilizovan. Podiel T vzduch voda bol o 4 % vy ako
podiel T zem voda. Najv podiel mali reverzibiln T vzduch/vzduch a 41 %. Ich
podiel relne vak me by ete vy, kee niektor krajiny a tie my sme tieto T
nehlsili. Naopak Taliansko nahlsilo a tm sa pretlailo medzi krajiny s najvm
potom intalovanch tepelnch erpadiel (obrzok niie napravo). Vvoj tatistiky pre
T uviedol Roubanis z Eurostatu v zmysle Smernice 28/2009/ES
PredajtepelncherpadielvEurpe
Naavo poet kusov celkom za roky 2005 a 2010

Napravo poet kusov celkom za roky 2005 a 2010 za jednotliv krajiny
Solr
Pasvne domy
Tepeln erpadl
Biomasa
Plyn
Zber ovocia prirodzene zana
zdola. T tu saia len s plynom.
Na Slovensku zsluhou dotci pre
solr a biomasu je trh deformovan
Nafta

Prvne a technick normy
Vo vzahu ku tepelnm erpadlm
Na obrzku niie je schma vzieb prvnych a technickch noriem na T
umiestnen v budove, v rmci priestoru E a SR. Tieto normy mono rozdeli vo vzahu :
1. KuT(Ekodizajn,Fplyny,PED,EHPA,Ecolabel,...)
2. Kbudove(EPBDEHBzkon555/2005/Z.z.)
3. KE(KEBklimatickoenergetickbalek20x20x20)
4. Kprvnymnormmlenskhottu(zkonyoOZE,oEE,vodn,banskzkon,...)

Ad1. Na samotn tepeln erpadlo, ako technick zariadenie sa vzahuje najm
smernica na ekodizajn, jej asti 1,2. alej je to Nariadenie na F plyny a PED ak je
chladiaci okruh T zostavovan, montovan na mieste intalcie. EHPA vydva poda
rozhodnutia 2007/742/ES tzv ttky kvality.
Ad2. Tepeln erpadlo vo vzahu ku budove si vyaduje vhodn vykurovac
systm. Umouje vznamne zni energetick nronos v kWh/m
2
odpovedajco
zatepleniu budovy. Prnos T z OZE je dan vpotom poda Smernice 28/2009/ES.

Obrzok Prvne a technick normy vo vzahu ku tepelnm erpadlm

Ad3. Vo vzahu ku cieom E v rmci KEB znmym pod 20x20x20 do roku 2020
T ako technick zariadenia vznamne prispievaj ku zneniu emisi CO
2
, k zneniu
energetickej nronosti a prinaj podiel energie z OZE (z vody, zeme a zo vzduchu).
Vpoet prnosu z OZE je definovan v Smernici 28/2009/ES. Vstupn hodnoty do tohto
vpotu vak ovplyvuje slovensk vyhlka . 311/2009 Z.z., ktor napriek naim
pripomienkam nekopruje eurpske priemern hodnoty, naprklad PEF = 2,5 (u ns 2,8), ...
AD4. Medzi normy SR, ktor ovplyvuj postavenie a uplatnenie T patria
predovetkm Stratgia vyieho uplatnenia OZE, ktor zatia napriek naim
upozorneniam ete v roku 2006 nezaha teplo z vody, zo zeme a zo vzduchu, ktor
vyuvaj T. Zmeny sa oakvaj sce tento rok v zmysle Smernice 28/2009/ES, ale
zotrvanos budeme prekonva dlhie. Postavenie T vznamne, zatia ia nepriaznivo
(pozri bod 3) ovplyvuje vyhlka . 311/2009/Z.z. Pri projektovan, intalcii
a odovzdan T do pouvania je potrebn dodriava vodn a bansk zkon. T
nachdzaj uplatnenie vaka ekonomickej vhodnosti vypotanej vdy pre konkrtnu
aplikciu a z hadiska zniovania energetickej nronosti budov v kWh/m
2
. PT

Zasadnutie zvzov v rmci EHPA
31.5. 2011 v Londne
Valnmu zhromadeniu predchdzalo zasadnutie asocici z lensk ttov E,
ktor hadalo spolon monosti z hadiska presadzovania sa technickch erpadiel
v rmci EK a vld lenskch krajn. Tto iniciatva sa ukazuje ako potrebn, pretoe
jednotliv krajiny vnmaj realizuj Smernice o OZE . 28/2009/ES rzne. Naprklad SR
si naplnovala, poda tabuky porovnania plnu vrob tepla z OZE v krajinch E vo
vzahu ku smernici 28//2009/ES, e vyprodukuje 2,5 x viac tepla zo solrnych kolektorov
ako z tepelnch erpadiel. Podobne to naplnovalo u len Posko a Grcko.
Ostatn krajiny plnuj vyrobi viac tepla z tepelnch erpadiel. S vyrovnanm
podielom vroby tepla maj plny v Raksku a Nemecku.

Tabuka: Porovnanie plnov vrob tepla z OZE v krajinch E
NREAP
RES projection Raksko Belgicko esko Dnsko
2020 Sp.tepla v ktoe % Sp.tepla v ktoe % Sp.tepla v ktoe % Sp.tepla v ktoe %
Biomas 3591 28.1 1979 9.1 2350 12.6 2478 32.4
Biogas 16 0.1 55 0.3 167 0.9 165 2.2
HP 262 2 350 1.6 118 0.6 369 4.8
SC 269 2.1 198 0.9 22 0.1 16 0.2
Geothermal 40 0.3 5.7 0 15 0.1 0 0
4178 32.6 2587.7 11.9 2672 14.3 3028 39.6
NREAP
RES projection Franczko Nemecko Grcko Maarsko
Biomas 15900 26.5 9663 10.4 1222 12.6 1225 12.6
Biogas 555 0.9 1669 1.8 0 0 56 0.6
HP 1850 3.1 1144 1.2 279 2.9 143 1.5
SC 927 1.6 1245 1.3 355 3.7 82 0.8
Geothermal 500 0.9 686 0.8 0.5 0.5 357 3.7
19732 33 14407 15.5 1856.5 19.7 1863 19.2
NREAP
RES projection rsko Taliansko Holandsko Posko
Biomas 453 9.2 5404 8.8 650 2.6 4636 13.4
Biogas 33 0.7 266 0.4 870 3.5 453 1.3
HP 84 1.7 2900 4.8 377 1.5 148 0.4
SC 20 0.4 1586 2.6 23 0.1 506 1.5
Geothermal 0 0 300 0.5 259 1 178 0.5
590 12 10456 17.1 2179 8.7 5921 17.1
NREAP
RES projection Slovensko Slovinsko UK Lithuania
Biomas 630 11.2 526 25.9 3612 7 973 36.3
Biogas 60 1.1 0 0 302 0.6 50 1.9
HP 10 0.2 58 2.9 2254 4.4 14 0.5
SC 30 0.5 21 1 34 0.1 9 0.3
Geothermal 90 1.6 20 1 0 0 5 0.2
820 14.6 625 30.8 6202 12.1 1051 39.2
tty s vym podielom SC: Slovensko, Posko
tty s vyrovnanm podielom SC/HP: Raksko, Nemecko
tty s vym podielom HP:Maarsko, esko, Slovinsko, Litva, UK, Holandsko, rsko, Taliansko Franczko, Belgicko, Dnsko, ...

tvrt EHPA Frum
Andrea Voigt, tajomnka EPEE vystpila so stavom implementcie Rozhodnutia
768/2008/ES ohadom prideovania CE znaiek v zvislosti od bezpenostnch rizk
poda definovanch modulov vo vzbe na Smernicu o Ekodizajne 2009/125/ES.
Skontatovala, e implementcia je nedostaton a pokodzuje tch vrobcov, ktor do
sprvneho prehlasovania zhody investuj.

T na prpravu teplej vody
Pn R. Jasom z AFPAC, uviedol rastci trh T vzduch/vzduch na prpravu teplej
vody. Vo Francii sa rone pred 16 tis ks.

Obrzok naavo T split a monoblok na prpravu teplej vody.
Obrzok napravo T vyuvajce odpadn vzduch v dome a bytovom dome

Andrea Voigt (tajomnka EPEE), Tony Bowen (prezident britskej asocicie pre T), Jan
Lhoest (tajomnk belgickej asocicie pre T) a Michael Monsberger z AIT Raksko

Navrhovanie tepelnch erpadiel
Venoval sa mu Bjrn Palm z KTU Stockholm, ktor sa tie zoberal vvojom
komponentov chladiaceho okruhu. Pre navrhovanie T uviedol hlavne:
zniovanie teplotnch rozdielov na vmennkoch,
zniovanie nplne chladiva,
optimlne prietoky sekundrnych mdi,
nzka spotreba energie pohonnch motorov,
premenliv vkon a vysok innos,
integrcia so solrnymi kolektormi a
tepeln erpadl ako sas nzkoenergetickch a tzv plusovch domov. Tepeln
erpadl by sa mali prispsobi aj pre monosti skladovania tepla.
Pre spech tepelnch erpadiel na trhu okrem sprvneho navrhovania, vyzdvihol
sprvne komponenty, ovldanie i diakov, regulciu na zklade meranch parametrov
a primeran cenu. Vyzdvihol tie vek prednos tepelnch erpadiel a to monos nielen
kri ale i chladi. PT

Ecodizajn Smernica 2009/125/CE
a Energetick ttkovanie poda Smernice 2010/30/CE
o je to eta
t
a PER
Je to seznna vykurovacia innos vypotan ako pomer medzi vyrobenm teplom
a spotrebou primrnej energie pri vrobe tepla. Eta
t
poda normy (prEN 14825) sa
vypota ako podiel referennho SCOP pre dan klimatick oblas delenho faktorom
primrnej energie. innos vroby tepla z primrnej energie
t
sa pouva pre plynov
kotol a PER pre tepeln erpadlo (pouva sa ak
t
1).
Primrny energetick faktor (PEF) kombinovanej vroby elektrickej energie s innosou
40% v rmci E poda Eurostatu je 2,5 (poda vyhlky 311/2009 Z.z. 2,8) plus bonusy:

p
t
= PER = p
c
. SC0P =
rcIcrcnn SCOP+tcpIotn korckcIa
PEF
=
270
2,8
= 96,4 %

Poda vyhlky . 311/2009 Z.z. SCOP=270% PEF = 2,8
Poda Eurostatu PEF =2,5 pri
e
=0.4, potom
t
=PER = 108 %

Energetick ttok pre T poda Smernice

Znaka vyuitia OZE

Energetick trieda

Vkon T
pre vybran klimatick oblas

eta

Referenn SCOP

Teplota vykurovania

Hlunos

Energetick ttok
Zariadenia na vykurovanie
T zem-voda (vrty)
T absorpn/T z/v hor. kol.
Kond.kotol/T vzduch/voda
Priemern kond. kotol
Plynov kotol
Priemern plyn. kotol
Star plynov kotol
Elektrina + solr
Elektrina
Odhad podielu na trhu
Z nvrhu ttku vyplva, e T
bud ma oznaenie, e vyuvaj
OZE.
Obsadia kategrie A* a A***,
kde ostatn vykurovacie
zariadenia sa nedostan. PT

Potencil T z OZE je vy ako SK zo solrnej energie
Povedal vo svojej prednke Karl Ochsner na zklade vsledkov vskumu Prof.
Schleichera pre MP v Raksku. Z T najv potencil maj T erpajce teplo zo
vzduchu. A to a 3x v ako solrne teplo a v ako teplo z biomasy. T tak maj hra
rozhodujcu lohu na trhu pre vykurovanie v rokoch 2020 a 2050. Uviedol, e T s
porovnaten s efektom zateplenia budov a asto lacnejie, pritom porovnatene inn
a zniujce emisie CO
2
. Inak povedan nklady na znen kg emisi CO
2
s s T niie
ako so zateplenm budovy. Investor tak etr svoje nklady. Napriek tomu maj v Raksku
kritri, ktor znevhoduj T. Naprklad SK mus by intalovan ak m by
intalovan T, je snaha o uplatnenie faktora primrnej energie 3,5 (v E 2,5).

Situcia v UK

V UK sa intaluje 1,6 mil plynovch kotlov rone. Z toho zatia 10 % tvor podiel
T. Oakvaj rast T vzduch/voda a na 100 tis/rok. D sa poveda, e pokia v celej
E v poslednch dvoch rokoch poet intalovanch T bu stagnoval (seversk krajiny)
alebo klesal ( F, A, SRN, ...) v UK naopak rstol.

ttok kvality
Slovensko sa zaradilo medzi 9 krajn, ktor udeuj ttok kvality. Ula Lindberg
uviedla rozsah innosti technickej komisie EHPA, ktor podmienkam prideovania ttkov
venuje hlavn pozornos poda noriem EN 14511 a prEN14825. Ula pracuje na
skobnom stave vo vdsku, ktor v rmci programu SEPEMO vyhodnocuje SPF na
tepelnch erpadlch intalovanch na rznych miestach v rmci E.

Vzdelvanie E.CERT.HP
Sasn stav uviedol predseda vzdelvacej komisie EHPA Reginald Brown. es
krajn u ponka kolenia, 5 krajn ich pripravuje. Len tri krajiny ponkaj certifikty.
Z cca 5000 absolventov kolen asi 4000 absolvovalo skky a len asi 300 je
certifikovanch. Tento stav je zaprinen pomerne vysokou cenou za certifikciu.
Naprklad ke za kolenie a skky je cena naprklad v Raksku asi 2000 , tak
potom doplatok za certifikciu u mnoh odmietnu, kee zatia nie je povinn. U ns
mme tento problm vyrieen cestou certifikcie firiem, ktor je u overen asom aj
v rmci certifikcie firiem na chladiv. Cena u ns je tak nsobne niia a certifikcia je
sasou kolenia a skky. PT
Keby sme len boli pouvali T
S tmto mottom a obrzkom veda vystpili predstavitelia
hostiteskej krajiny. Trh s T v UK vznamne rastie a je
podporovan vldou. V sasnosti sa intaluje okolo 120 tis ks
T/rok. V UK vzhadom na nzku vpotov teplotu pre
tepeln straty a lacnejiu cestu k sporm energie a emisi CO
2

cez vyuitie T voi naprklad zatepleniu budov sa
predpoklad pokraujci rchly rast potu intalovanch T.
Tento rast chc v UK zvldnu zavedenm akreditovanch
kolen, certifikcie intalatrov (zatia (1555) a T, ktor
zskavaj tie ttky kvality EHPA (zatia 455). Pripravuj tie
systm kvality, to znamen pravidelnch inpekci prce
certifikovanch intalatrov.

Pozitvny vplyv otepovania zeme
Poda Rob Panella z UK
Otepovanie zeme vyvolva potrebu riei zniovanie spotreby energie budov, ktor
tvor a 40 % z celkovej spotreby energie. To sa d riei pasvnymi budovami s vyuitm
tepelnch erpadiel a fotovoltickch panelov a na rove tzv plusovch domov. Tento
trend je v UK podporovan vldou.

Na obrzkoch je znzornen pozitvny vplyv otepovania zeme poda Rob Pannela
riaditea pre stavby v UK, ktor uviedol perspektvnu potrebu energie pre byty 36 a pre
domy 46 kWh/m
2
/rok

Naavo poda Rob Panella budcnos s pasvne domy s fotovoltickmi panelmi a T.
Napravo problmy s fotovoltickmi panelmi v zime.

Prezentovan trendy vvoja v UK potvrdzuje rchly rast potu intalci T od roku 2006
do roku 2010. PT

Najvie vzvy vo vvoji T
ChladivoR32predCO
2
Sem patria nov chladiv, nov kompresory modern ovldanie i na diaku so

zaruenou kvalitou a primeranou cenou. Na obrzku je mapa chladv mix pre budcnos
pre chladie a T poda Dieryck a z firmy Daikin.
SCOPporovnaniepre3,5kWTvzduchvzduchschladivomR410A
PreklimatickoblasstrednejEurpy
R32mnajvieSCOP

TEWIporovnanieTvzduchvzduchovkone3,5kW
R32mnajniieTEWI

Sasnos Budcnos

R32, R290
a R1234yf s
horav, ale
najviac horav
a nebezpen je
propn R290
Indiktory horavosti

Vhad do roku 2050 od Michael Taylora z IEA
Sa zameriava na technolgie s najvm potencilom a to solrnu vrobu tepla,
kombinovan vrobu tepla a elektriny a tepeln erpadl, skladovanie tepelnej energie. Ich
podiel na zniovan emisi CO
2
je vidie z nasledujceho obrzku.

Scenr zniovania emisi CO2 do roku 2050 s nsobne vm podielom tepelnch
erpadiel voi solrnym kolektorom

loha T v novch mestch
Tejto lohe sa venovalo viac renkov najm z Rakska, kde zmer budova tzv
nzkouhlkov mest ber vne a v sasnosti be viac projektov na dosiahnutie tohto
ciea. T v tchto zmeroch maj dleit lohu pri vykurovan, ohreve teplej vody,
vyuvan odpadnho tepla a podobne. T umouj v spoluprci s fotovoltaikou
dosiahnu nezvislos, spoahlivos, energetick efektvnos, znenie emisi CO
2
pri
vyuvan OZE. Na budovch, kde nebude mon zateplenie v kombincii s tepelnmi
erpadlami, s tepeln erpadl prakticky jedinm monm spsobom, ako zni
energetick nronos pri vykurovan.


CHLADIACA A KLIMATIZAN TECHNIKA
Vber zo zahraninej tlae pre vntorn potrebu Zvzu
Technick noviny 6/2011
Vydva: SZ CHKT, SOPK 90041 Rovinka Tel./fax: 02/45646971

OBSAH
Ing. Sudek Pavel: Energetick spory v potravinrskom chladen
24
Kolektv: Lepie vkonov slo ete nezaruuje vyiu innos 31
Ing. Vladimr Houka: LU-VE men vkon 33
Kolektv: Praktick medzn hodnoty chladv 36
Kolektv: V supermarkete ohaduplne voi ivotnmu prostrediu 38
Kolektv: EPBD bude prepracovan 39

Predseda redaknej rady asopisu Sprvy: Prof. Ing. Vclav Havelsk, PhD., Nmestie Slobody 17,
Slovensk technick univerzita, katedra tepelnej techniky, 832 31 Bratislava, tel/fax: 02/52961725

ENERGETICK SPORY V
POTRAVINRSKOM CHLADEN
Pavel Sudek, Danfoss Praha, prevzat CHaK 1/2010
Rastce ceny elektrick spsobuj stpajci podiel nkladov na spotrebu elektrickej
energie v celkovch nkladoch supermarketoch. Jednm z hlavnch spotrebiov elektrickej
energie v supermarketoch s chladiace zariadenia. Analzy nkladov vo vekch
obchodnch reazcov ukazuj, e a 20 % zisku je ovplyvnen nkladmi na energiu.
alm dvodom pre zniovanie spotreby elektrickej energie je obmedzenie CO
2

najzelenejia energia je nevyroben energia.

Modern riadiace systmy umouj prepoji jednotliv regultory dtovou
komunikciou, riadi chladiace zariadenie ako jeden celok a vyui vzjomn vzby
medzi jednotlivmi regultormi .
V potravinrskom chladen (supermarketoch) sa elektrick energia spotrebovva na
pohon kompresorov, ventiltorov vparnkov, ventiltorov kondenztorov, vhrev hrn
a odmrazovania.

Obrzok 1

Elektronick expanzn ventil
Ako je vidie z grafu na obrzku 1, tak najvia as energie sa spotrebovva na
pohon kompresorov a pokia chceme zni ich spotrebu, musme zvi vkonov slo.
To sa d dosiahnu znenm kondenzanej teploty a zvenm vyparovacej teploty.
Kovm prvkom, ktor tento pohyb kondenzanej a vyparovacej teploty umouje, je
elektronicky ovldan expanzn ventil (obrzok . 2). lohou expanznho ventilu je
vstrekova do vparnka sprvne mnostvo chladiva pri rznom prevdzkovom zaaen.
Expanzn ventil zabezpeuje, e sa vo vparnku vetko chladivo odpar, a e jeho pary
maj pri opusten vparnka urit presne uren prehriatie. Toto prehriatie zaisuje, e
teplovmenn plocha je optimlne vyuit a zrove e iadna kvapalina neme by
nasat kompresorom.

Obrzok 2 Obrzok 3

Termostatick expanzn ventil (TEV) je navrhnut pre jedno konkrtne chladivo.
TEV je P (proporcionlny) regultor, o znamen, e miera otvorenia ventilu je priamo
mern prehriatiu chladiva na vstupe z vparnka (obrzok . 3). Oproti tomu
elektronick expanzn ventil (EEV) v spojen s prslunm regultorom pracuje ako PI
regultor, ktorho parametre integran a proporcionlne zloky sa sami nastavuj poda



aktulnych prevdzkovch podmienok (obrzok . 4). V praxi to znamen, e EEV sa
doke prispsobi zmenm podchladenia chladiva na vstupe do vparnka , zmenm
kondenzanho tlaku a njs hodnotu minimlneho stabilnho prehriatia vparnka.
Elektronick expanzn ventil doke pracova s nim prehriatm na vparnku a tm
lepie vyui jeho plochu.

Obrzok 4

Prehriatie je zniovan pokia signl nezane by nestabiln takzvane pokia sa
neobjavia kvapky chladiva na vstupe vparnka a vparnk je vyuit naplno. Ako je
vidie na obrzku . 4 doke EEV vaka adaptvnej regulcie prehriatie pracova
s hodnotou prehriatia 5 K (i niou), o je hodnota , ktor zodpoved statickmu
prehriatiu u TEV (obrzok . 5).
alou vhodou EEV je jeho schopnos pracova s malm tlakovm spdom vo
ventile u od hodnoty 2 bary. V praxi to znamen, e pri zohadnen strt v potrub
a rozdeovai chladiva me by pri vyparovacej teplote -10
o
C kondenzan teplota +10
o

C. Oproti tomu praktick minimlna hranica kondenzanej jednotky pre TEV je okolo 30
o

C. Na grafe popisujcom rozloenie teplt behom roka je vidie, e pre vinu roka
zariadenie s TEV pracuje so zbytone vysokou kondenzanou teplotou (obrzok . 6).

Obrzok 5


Obrzok 6

Pri modelovom vpote pre chladiare s nominlnou poiadavkou na chladiaci
vkon 100 kW a vyparovacej teplote -10
o
C sa d pouitm EEV uetri cca 74000 kWh,
o pri sasnch cench energie predstavuje sporu pribline 220000 K za rok.
Okrem zvenia vyparovacej teploty, ktor je umonen lepm vyuitm vparnka,
m systm Adap-Kool Optimalizciu sacej teploty. Princp tejto funkcie spova v tom,
e riadiaci gateway porovnva teplotu v jednotlivch kusoch chladiaceho nbytku
s poadovanou teplotou poda toho upravuje referenn vyparovaciu teplotu. Praktick
vsledky merania v supermarkete s vidie na obrzku . 7. Pri tchto vyparovacch
teplotch predstavuje zvenie vyparovacej teploty o 1 K znenie spotreby elektrickej
energie o 3 a 4%.
Obrzok 7
tE: skuton vyparovacia teplota
tE
ref
: referenn vyparovacia teplota optimalizcia Po
tE
nast:
nastaven teplota (bez optimalizcie Po)
Spivy 62u11 Stiana Su

Riaden vyhrievanie hrn
Vyhrievanie hrn v chladiacom distribunom nbytku je navrhnut pre teplotu
okolitho vzduchu 25
o
C a relatvna vlhkos vzduchu 85 % , o s podmienky, ktor sa
v skutonosti takmer nevyskytuj. Preto Danfoss pouva riaden vyhrievanie hrn poda
rosnho bodu. V regultore sa nastavuje hodnota teploty rosnho bodu pri minimlnom
vyaen vyhrievania hrn a hodnota teploty rosnho bodu pre maximlne vyaenie
vyhrievania hrn (obrzok . 8).

Obrzok 8

Adaptvne odmrazovanie
Adaptvne rozmrazovanie je nov funkcia v regultoroch Danfoss (obrzok 9)
a nahrdza funkciu Odmrazovania poda potreby je zaloen na tatistickom
vyhodnocovan dky predchdzajcich odmrazovan. Pouitm AKV ventilu ako meraa
prietoku je mon porovna energetick rovnovhu na strane vzduchu pretekajcim
vparnkom a na strane chladiva. Postupne sa tvor nmraza na lamelch vparnka
spsobuje znenie vkonu vparnka a pri dosiahnut kritickej medze je spusten
odmrazovanie. Pri pouit tejto funkcie v distribunom chladiacom nbytku sa d
dosiahnu znenie potu odmrazovan a o 85 %. V prpade pouitia chladiacich komr
sa poet odmrazovan v priebehu roka pohybuje od dvoch za de a po dve za tde.

Obrzok 9

P
e
: vyparovac tlak T
s
: teplota na vstupe z vparnka Pc: kondenzan tlak
Spivy 62u11 Stiana S1

V poslednch rokoch stpa tlak na znenie energetickej nronosti prevdzky
chladiacich zariaden. Z vyie uvedenho je vidie, e elektronick zariadenie doke
vraznou mierou ovplyvni spotrebu elektrickej energie. Stle vak plat, e zkladom pre
energetick efektvnu prevdzku chladiacich zariaden je kvalitn projekt, sprvne
vykonan mont a zoradenie zariaden pri uvdzan do prevdzky.

VYIE VKONOVE SLO ETE NEZARUUJE
LEPIU INNOS
Prevzat KK 2/2010, ChaK 4/2010

Vkonov slo intalovanch tepelnch erpadiel vemi asto nezodpoved predstavm
konenho zkaznka. Experti z odboru tepelnch erpadiel preto vyaduj od vrobcov,
aby vrazne zvili informovanos o svojich vrobkov a rchlejie uvdzali vsledky
vskumu a vvoja do praxe. Obzvl na tepelnch erpadlch vzduch/voda sa zd, e
potencil optimalizcie nie je ete zaleka vyerpan. Voi mnohm informcim
a dajom je nutn zachova skeptick odstup, obzvl ke sa vyaduje dovybavenie
vykurovacch systmov tepelnmi erpadlami, naprklad vzduch/voda.

Poda prognzy Spolkovho zvzu tepelnch erpadiel (BWP Bundesverband
Wrmepumpen)sa a do roku 2030 bude odbyt tepelnch erpadiel v Nemecku pohybova
poda vemi opatrnho odhadu okolo 120.000 jednotiek rone, pokia by ale bol
podporovan dotciami a daovm zvhodnenm, vystpil by a na 311.000 kusov
predanch tepelnch erpadiel rone. Spolkov zvz tepelnch erpadiel je dos dkladn
na to, aby k predpokladanm potom zakalkuloval i progresvne technick
zdokonaovanie a zvyovanie innosti prstrojov a systmov, pretoe len kvalifikovan
zachdzanie s technolgiami tepelnch erpadiel je zrukou pokraovania ich spenej
histrie. Obzvl dleit je v tejto svislosti zlepenie ako vo fze projektovania tak vo
fze vykonvania a v neposlednom rade i podrobn informcia pre konenho zkaznka
o monostiach zvyovania innosti systmov s tepelnmi erpadlami vhodnm
uvateskm chovanm a zodpovedajcim spsobom prevdzkovania. V rovnakom duchu
sa pod titulom:
Tepeln erpadl, innos a potencil optimalizcie
konalo sympzium TWK, (Skobn vzdelvacie stredisko pre tepeln erpadl)
v Karlsrube, ktor u viac ako pdesiat rokov poskytuje vzdelanie odbornkom, ktor
maj potrebu si svoje vedomosti v odbore chladiacej techniky alej prehlbova.
Sympzium poloilo sasne al zkladn kame pre vzdelvanie v odbore
tepelnch erpadiel. V predveer sympzia bola podpsan kooperan zmluva medzi
Spolkovm zvzom tepelnch erpadiel BWP so sdlom v Berlne a TWK so sdlom
v Karlsruhe, ktor koliacemu centru povouje ponkanie vubu pre odbornos
Certifikovan odbornk pre intalciu tepelnch erpadiel poda EU-CERT.HP
(European Certified Heat Pump Installer). Odbor, ktor sa brlivo rozvja, vykazuje pri
praktickch aplikcich poznaten odborn deficity, znelo unisimo po cel dobu
sympzia, ktor bolo tematicky zameran prve na innos prstrojov a ron vykurovac

faktor (SPF seznne, ron vkonov slo). Pohad do prezennej listiny sympzia, ktor
bolo navtven predovetkm zstupcami vrobnho priemyslu, dva tui, e vedomie
dleitosti alieho vzdelvania v odbore tepelnch erpadiel ete nie je u projektantov
odbornkov pre intalciu tepelnch erpadiel nijak zvl silno vyvinut.

o ovplyvuje vykurovac faktor (vkonov slo) T?
Veobecne s pre tepeln erpad, pochdzajce z krajn nazvanch v nemecky
hovoriacich oblastiach ako DACH (Nemecko, Raksko, vajiarsko), potvrdzovan
dobr a vemi dobr vykurovacie faktory. Pritom sa ale ide o hodnoty, ktor si stanovila
ako cie samotn brana, a ktor z pohadu expertov pre tepeln erpadl by mohli by
aleko vyie. Dr. Ing. Olaf Hempal z ILK: Institut fr Luft-und Kltetechnik, Dresden,
odhaduje aktulny potencil zvenia vykurovacch faktorov (COP) tepelnch erpadiel
a 30%. Len optimalizciou komponentov tepelnch erpadiel je mon dosiahnu
zvenie vykurovacch faktorov takmer o 20 %. V jednotlivch ukazovateoch udva ILK
nasledujce hodnoty:
znenie tlakovch strt v potrubiach: 3 %
innejie obehov erpadl: 5 %
ekonomizr: 10 %
vntorn vmena tepla: 4 %
chladivo: 10 %
ventiltor a vparnk/kondenztor: 10 %
kompresor: 9 %
regulcia vkonu: 20 %

V dsledku vzjomnch svislost medzi jednotlivmi opatreniami sa potencily vo
vsledku oslabuj, a preto nezodpoved realizovaten zvenie vykurovacieho faktora
aritmetickmu stu hodnt jednotlivch ukazovateov, vysvetlil pn Hempel.

erpadl EMC
Jednoducho uskutoniten opatrenie je vmena tandardnch erpadiel za obehov
erpadl s vysokou innosou. Vrobca erpadiel Wilo z toho vyvodil, e tm me by
znen spotreba elektrickho prdu pre pohon obehovch erpadiel, pouvanch
v tepelnch erpadlch, a o 80 %. Siegbert Scheihing, ininier odbytov regionlnych
zastpen zastpenie Wilo v Leonbergu, upozornil na to, e mnoh vrobcovia tepelnch
erpadiel kvli cenovmu tlaku montuj stle ete tandardn obehov erpadl, ktor
spotrebuj aleko viac prdu. Pri skkach vo firme Wilo sa ukzalo, e intalciou
tepelnch erpadiel s EMC motormi sa zvil COP tepelnho erpadla typu soanka/voda
zo 4,3 na 4,5 (to je o 5 %). Zven nklady sa amortizovali za re dva roky.

Digitlny kompresor scroll od firmy Viessmann
Dleit rolu u budcich generci tepelnch erpadiel bude hra spsob regulcie
vkonu. Zatia o vrobcovia z alekho vchodu aj naalej uprednostuj na
zariadeniach pre decentrlnu klimatizciu ben inverterov techniku s premennmi
otkami kompresora, rozhodli sa odbornci vo firme Viessmann pre regulciu vkonu
digitlnym kompresorom skrol. Z pohadu pna Dr. Ing. Andreasa Bhringa, vedceho
vvoja tepelnch erpadiel, vetranie a klimatizcia firmy Viessmann Werke, Allendorf
(takzvan erven Viessmann, na rozdiel od modernho Viessmanna, ktor sdli
Spivy 62u11 Stiana SS

v Hofe, a ktor patr nadcii Dr. Viessmanna, ktor bol otcom majitea ervenho
Viesmanna poznmka prekladatea). M tepeln erpadlo s digitlnym kompresorom
skrol, optimalizovanm na pln vkon, ktor m urit vhody oproti inverterovmu
tepelnmu erpadlu, optimalizovanmu na iaston vkon (pri posudzovan je nutn
rozliova medzi jednotlivmi typmi kompresorov, a poda okolnosti uvaova i poetnos
prevdzky jednotlivch vkonov stupov). Digitlny kompresor skrol be stle na pln
otky; prispsobenie vkonu poda vekosti potreby tepla systmu sa vykonva asovo
riadenm digitlnym odahovanm vtlanho tlaku kompresora - odtlaovanm
jednej zo pirl kompresora skrol o radovo cca 1 mm. Tm je mon eli paradoxu
neregulovanch tepelnch erpadiel typu vzduch/voda, ktor dvaj vztiahnut na
nvrhov bod (kvli viemu teplotnmu spdu), najmen vkon v dobe, kedy je
poiadavka na vkon najvia, a v prechodnom obdob, vinou na zaiatku alebo konci
sezny, ke u je potrebn mnostvo tepla najmenie, vykazuj naopak najv
vykurovac vkon. Viessmann kombinuje digitlny kompresor skrol s elektronickm
expanznm ventilom kvli lepiemu vyuitiu vparnka.
Na rozdiel od inverterovho riadenia tepelnho erpadla, ktor v zvislosti od
aktnej spotreby tepla, tartuje so zodpovedajcim znenm vkonovm stupom, je
v tepelnch erpadlch s digitlnym kompresorom skrol prevdzka zahajovan s plnm
vkonom s cieom o najskr dosiahnu poadovan hodnotu a a potom je digitlne
dran na znenom vkonovom stupni. Tm s dosahovan kratie doby zakurovania,
zdraznil pn Bhring. Pri ohreve teplej vody (TV) tepelnm erpadlom m tento
regulan princp t vhodu, e je rchlo ohriata pri prevdzke na pln vkon, pred
dosiahnutm regulanho bodu (bivalencie), je ohrev postupne dokonen so zvenm
vkonom.

LU-VE MEN VKON
Ing. Vladimr Houka Complette CZ (Prevzat CHaK 4/2010)

Vzduchom chladen kondenztory a chladie LU-VE sa aj vaka spolonosti
COMPLETTE CZ nachdzaj u na mnohch eskch strechch, v celej rade tovrni
a komernch budov. Pozrime sa teraz trochu podrobnejie na histriu firmy, m sa
vyznauj chladie a kondenztory tejto znaky a o projektantom a uvateom ponkaj.
Eurpska skupina LU-VE zaha niekoko firiem, vtane vrobnho zvodu v R.

Prnosy vlastnho vvoja
K sasne poprednej pozcii vrobkov LU-VE viedla dlh rada patentov a inovci,
medzi ktor sa rad elektrick odmrazovanie (1961), vparnky s vntornm a vonkajm
profilovanm rebrovanm zaisujce lep prestup tepla (1967), povrchov prava
hlinkovch rebier ALUPAINT (1969), beztrubkov kondenztory STF (1971), trubky
TURBOCOIL sa pirlovm ryhovanm, rebrovanie TURBOFIN (1988)
a kondenztory HITEC s novmi trubkami a pecilnym zvlnenm lamiel, ochrana
trubiek kondenztorov a chladiov SAFETUBES SYSTEN (1999), hybridn systm
WATER SPRAY SYSTEM (2000), distribcia chladiva vo vparnkoch JET-O-

MATIC (2001), hybridn systm WET AND DRY (2003), inovovan truktra
vmennkov SMART (2006), hybridn systm DRA AND SPRAY (2006) a smerov
mrieka JETSTREAMER (2008).
Aby dosiahla o najmenieho pomeru cena/vkon, prevdzkuje spolonos LU-
VE jednu najviu z eurpskych laboratri v tomto odbore a zko spolupracuje
v Vysokm uenm technickm v Milne. U niekoko rokov pracuj laboratri LU-VE
s potaovou simulciou prdenia (CFD), ktor vyuvaj k modelovaniu chovania
systmov, prdenie tekutn, zdieanie tepla a inch doplujcich procesov vo
vmennkoch tepla.
Vsledkom inovci a precznej vroby spolonosti LU-VE je znenie spotreby
energie, zvenie spoahlivosti a trvanlivosti, obmedzenie hluku, znenie objemu
chladiva a celkovej vekosti zariadenia.

Obrzok Nrast chladiaceho vkonu sprchovanho kondenztora.

V porovnan s klasickmi chladiacimi veami zniuje sprchov systm 3x a 10x
spotrebu vody, eliminuje zdravotn rizik a zniuje energetick nronos rieenia
v shrne zniuje prevdzkov nklady. V porovnan s tradinmi suchmi chladimi
vysta sprchovan kondenztor s o tretinu menou plochou, menm prkonom
a produkuje menej hluku.
Pri T=10C suchho kondnztora sa dosahuje rovnajk vkon ako pri 1-3 C
sprchovanho kondenztora. Pri T=10C dosahuj sprchovan kondenztory o o 75 %
a viac vy kondenzan vkon.

Rzne rieenia pre rzne situcie
Spolonos COMPLETE CZ na esk trh z portflia LU-VE dodva predovetkm
chladen kondenztory a such chladie, vtane sprchovanch a hybridnch verzi.
Such kondenztor porovnvan so sprchovanm
kondenztorom
Such
teplomer
V
k
o
n

Spivy 62u11 Stiana SS

Njdeme tu klasick such chladie s vysokou innosou a takmer nulovmi
prevdzkovmi nkladmi, alej V verzie v vym vkonom na rovnak pdorysn
plochu i sprchovacie modely, ktor zaistia ete vy vkon pri niej spotrebe energie
i vody, ne je tomu u inch rieen i chladiacich ve.
Vzduchom chladen klasick kondenztory s axilnymi ventiltormi SHV,
jednoradov V verzia SDHV a dvojradov V verzia EHVD, maj vaka vmennku
TURBOCOIL vyie vkony pri menej spotrebe vzduchu, niom prkone a menom
objeme chladiva, vykazuj pritom nzke hladiny akustickho tlaku. Vybran modely sa
mu pochvli novm patentovm uchytenm vmennka, ktor eliminuje kontakt
s rmom, o prina ochranu vmennka pri prevdzke i servisnch prcach, Voliten je
k dispozcii vmennk v tichom a super tichom preveden, v hlinkovom preveden, s EC
ventiltormi, elektronickm regultorom otok, vtane tlakovho idla, rozvdzaa
a izoltorov chvenia. Celkom je v ponuke niekoko sto modelov.
Such chladie v plochom preveden SHL, jednoradov V verzia SDHL
a dvojradov V verzia EHVD s axilnymi ventiltormi dosahuj vaka inovovanmu
vmennku rovnako vyieho vkonu pri menej potrebe chladiaceho vzduchu a s menm
vntornm objemom chladiva. Ponknut verzie a prsluenstvo je obdobn ako
u kondenztorov.

Obrzok Sprchovan kondenztor. Sprchov systm sa aktivuje pri plnom zaaen ak
vonkajia teplota je vyia ako 21,6 C.

Kad obstrek zvi vkon inak
Adiabatickm spsobom ochladen vzduch umouje vznamnm spsobom
zvi vkon pri minimalizcii rozmerov, prkonu a znenie hladiny akustickho tlaku.

Obstrek, sa d namontova na jednotky a vysoko innm vmennkom so pecilnymi
hlinkovmi rebrami, urenmi i do vlhkho prostredia. LU-VE ponka dva druhy
obstrekov.
Jednoduch systm obstrekov Water Spray Systm (WSS) sa sklad zo pecilnych
rozpraovacch trysiek riadench elektromagnetickmi ventilmi s dvomi regulanmi
krokmi. Vstupn potrubie je osaden tlakomerom, vypacm ventilom, bezpenostnm
tlakovm spnaom minimlneho tlaku elektronickm regultorom. Tento systm pracuje
s tlakom 2,5 baru a doporuen doba prevdzky je 200 hodn rone.
Systm Dry&Spray zaha rozvod obstreku okolo jednotky a pecilne
rozstrekovacie trysky riaden solenoidovmi ventilmi. Polievacia teplota je z vroby
nastaven okolo 20 C, regultor riadi obstrek vody poda prevdzkovch podmienok
s ohadom na minimalizciu spotreby vody. Doporuen prevdzkov doba tohto systmu
je a 1000 hodn rone.
V porovnan s klasickmi chladiacimi veami zniuje systm Dry&Spray 3x a 10x
spotrebu vody, eliminuje zdravotn rizik a zniuje energetick nronos rieenia
v shrne zniuje prevdzkov nklady. V porovnan s tradinmi suchmi chladimi
vysta rieenie Dry&Spray s o tretinu menou plochou, menm prkonom a produkuje
menej hluku.

O STE VDY CHCELI VEDIE
o praktickch medznch hodnotch chladv

Kolektv, prevzat CHaK 1/2010 preloil Ing. Jn Blek)

Otzky z praxe, ktor s pripravovan v spoluprci s Pracoviskom transferu technolgi
(Technologie-Transfer-Stele) Spolkov odborn koly chladiacej a klimatizanej techniky
(bundesfachschule Klte-Klima-Technik)v Maintal /Niedersachserfen, sa venuje
aktulnym otzkam, prpadne problmom z dennej praxe vrobca chladiacich zariaden
v prostred Spolkovej republiky Nemecko. Tento krt ide o tmu: Technika

Praktick medzn hodnota chladv

Otzka:
Ako vysok je hodnota c (c-Wert) chladiva R410A? Nemem tto hodnotu
v bezpenostnom predpise BGV D4 Klteanlagen, Wrmepumpen und
Khleinrichtungen (Strojn chladiace zariadenie) nikde njs.

Odpove:
Najskr si musme ujasni aktulnu situciu : Bezpenostn predpis BGV D4
(predtm VBG 20) je od konca roku 2004 neplatn (auser Kraft gesetzt). Vroba
a vystrojenie chladiacej techniky a vlastnosti chladv s regulovan eurpskou normou
DIN EN 378. Medzn hodnota , ktor hadte, u nie je v norme DIN EN 378 oznaovan
ako c-Wert, ale ako praktick medzn hodnota (praktischer Grenzwert, Practical Limit
so skratkou PL).

Praktick medzn hodnota chladiva je poda defincie DIN EN 378 as 1 najvyia
koncentrcia chladiva v miestnosti, kde pobvaj osoby, ktor ete nevyaduje iadne
aktne opatrenie pre opustenie tohto priestoru (poda defincie v nzvoslovnom
vkladovom slovnku VVI z 11/2008: smern koncentrcia ktorej prekroenie spsobuje
havarijn situciu). Tto hodnota je pouvan ako zklad pre urenie maximlnej nplne
toho ktorho chladiva pre konkrtnu aplikciu.
Praktick medzn hodnota je pouvan k vpotu, ako vek mnostvo chladiva
maximlne sme unikn do priestoru pobytu ud, bez toho, aby prtomn osoby boli
ohrozen.

Prklad:
Miestnos pre vubu veobecne pobytov priestor trieda A m by klimatizovan
multisplitovm klimatizanm zariadenm. Ako chladivo bude pouit chladivo R410A.
Dan priestor m objem 50 m
3
. Ak vek me by celkov mnostvo chladiva bez toho,
aby museli by realizovan dodaton bezpenostn opatrenia (senzor koncentrcie plynu
a tak alej)? Pretoe chladivo R410A m praktick medzn hodnotu 0,44 kg/m
3
,
vychdza maximlna mon vekos celej nplne predmetnho chladiaceho
(klimatizanho) zariadenia 22 kg (50 m
3
x 0,44 kg/m
3
= 22 kg)

Tabuka praktickch medznch hodnt niektorch bene pouvanch fluorovanch
chladv bez obsahu chlru (HFC chladv, sklenkovch plynov);

Chladivo in oznaenie PMH
1
R134a 0,25
R404A 0,48
R407A 0,33
R407B 0,35
R407C 0,31
R410A 0,44
R413A HCFC/HFCKW!!! 0,07
R417A ISCEON MO59 0,15
R422A ISCEON MO79 0,29
R422D ISCEON MO29 0,26
R423A ISCEON 39TC
2

R427A 0,28
R437A ISCEON MO49Plus
R507A 0,49
R508A 0,22
ISCEON MO89
3

1)
Praktick medzn hodnota poda DIN EN 378
2
v kg/m
3
2)
Pre chladiace zariadenie s turbokompresormi, nhrada za R12

3)
Nhrada za R13B1 (-40C a -70C)

Poznmka prekladatea: pri akejkovek zmene chladiva, pokia sa jedn
o chladenie pri klimatizcii pobytovch priestorov, je nutn vykona kontrolu i na
praktick medzn hodnotu.


V SUPERMARKETE BY SA MALO CHLADI
OHADUPLNE K IVOTNMU PROSTREDIU
Ohliadnutie jeden rok sp:
Porovnanie hodnotenia chladiacich zariaden supermarketov
Kolektv, prevzat CHaK 1/2010 preloil Ing. Jn Blek

Na spolkovom rade ivotnho prostredia (UBA, Umweltbundesamt) v Dessau boli na
sympziu prezentovan vsledky vskumnho projektu Porovnvanie hodnotenia vplyvu
chladiacich zariaden a prstrojov supermarketov na ivotn prostredie. Diskusie sa
zastnilo cca 50 expertov, a napriek tomu, e predloen sla neboli na pohad nijak
provokujce, bola diskusia, m bliie k zveru, tm urputnejia.

Medzinrodn konferencii CO
2
v potravinrstve sa uskutonila v rmci zmienenho
projektu v Berlne. Politick kurz bol celkom jasne naplnovan a pretrvva dodnes. Ide
o presadenie vle Spolkovho ministerstva ivotnho prostredia (BMU) a Spolkovho
radu ivotnho prostredia (UBA), o najrchlejie ukoni pouvanie sklenkovch
plynov, to znamen i chladv typu HFC (fluorovanch chladv bez obsahu chlru) za
kad cenu.
Schopnos pochopi, e takto zmer mus by tie technicky vykonaten, a ete
k tomu mus ma zmysel, to znamen, e nov rieenie spsob menie emisie CO
2
za cel
dobu ivotnosti zariaden, i s ohadom na emisie spsoben rozdielnou energetickou
innosou (posdenie poda dopracovanho TEWI), zd sa, nepatrne vzrstla.
V jednom tlaovom ohlsen prehlsil UBA, e v sasnej dobe by nklady
(nadobdacie i prevdzkov poznmka prekladatea) na pouitie prrodnch chladv
mohli by iastone asi ete vyie, ale so stpajcou sriovou vrobou skoro zan
nklady na zariadenie s prrodnmi chladivami rchlo klesa. Navye s konvenn
chladiace zariadenia so syntetickmi halognovanmi chladivami do budcna podroben
prsnym predpisom, o zdraie ich prevdzku. (Zmyslom prsnych predpisov s ohadom
na tesnos a chladivov hospodrstvo vak je snaha o viu tesnos a minimlne emisie
spsoben nikom a nie o zdraenie vroby chladu).
Zkladn rozpory vyvolala formulcia:
Potom o vstpilo do platnosti Nariadenie EU 842/2006 a Smernica EU 2006/40/ EG,
zostvaj v Nemecku chladiace zariadenia v supermarketoch stredne a dlhodobo
poslednou oblasou pouvania, a tm i najsilnejm zdrojom emisi, iastone
fluorovanch uhovodkov (HFC), ktor kodia klme, ktorou vlastne zveren sprva
zana.
To dokumentuje tie vodn politick prehlsenie. Zdanlivo sa celkom serizne
jedn len o chladivch HFC, pouitch ako chladivo v uzavretch chladivovch okruhov
chladiacich zariaden. In plyny, zahrnut do Nariaden o F plynoch, ani in pouit ne
ako chladiv, naprklad ako nadvadl izolanch pien a alie, nie s v prehlsen vbec
uvaovan a pritom do uvdzanej celkovej bilancie emisi s zahrnut okrem chladv
i ostatn ltky a aplikcie, vrokom:
Komern (ivnostensk) chladiace zariadenia, ku ktorm sa potaj i zariadenia
v supermarketoch, s v Nemecku najvm zdrojom emisi HFC. V roku 2006 sa
emitovalo len v oblasti komernho chladenia 3,4 milinu ton ekvivalentu CO
2
do
atmosfry to zodpoved takmer 35% vetkch emisi HFC v Nemecku.

Jednanie prebiehalo vlastne takmer harmonicky a v pohode, predovetkm doobeda,
kedy boli predstaven vsledky vskumnho protokolu. Ke poobede Jrn Schwarz, 1.
predseda strediska kekk (Kompetenzzentrum energieeffizienz Klte ud Klimatechnik,
Kompetenn stredisko energetickej innosti chladiacich a klimatizanch zariaden so
sdlom v Berlne) predstavil program impulzov pre ochranu klmy na podporu ochrannch
opatren u komernch chladiacich zariaden (Klimaschtz-Impulsprogram zur Frderung
von Klimachutzmasnahmen an gewerblichen Klteanlagen) a v druhej asti prednky
poukzal na nezrovnalosti v dajoch, s ktormi vskumn projekt pracoval, rozhorela sa
trocha brlivejia diskusia.
Neradi by sme zabiehali do podrobnost. Urite existuj rzne nzory na to, ako
jednotliv skupiny ltok a aplikci navzjom zluova a posudzova a na ak celky je
vbec eln percentulne sla vzahova, prpadne ako uri skuton vekos nplne i
pravdepodobn mnostvo emisi z tej ktorej oblasti aplikcie chladu veobecn zvzn
daje, a bohuia ani prediskutovan metodiku zskania tchto dajov nem zatia nikto.
Na zver by sa patrilo uvies slov sasnho Spolkovho majstra cechu vrobnch
chladiacich zariaden a sasne viceprezidenta novho centrlneho zvzu BIV (Zentraver-
band Klte Wrmepumpen) pna Franka Heubergera, aby sme si mohli urobi predstavu o
ako vek ihlu sa v kpke sena jedn:
Hoci priame emisie ekvivalentu CO
2
HFC chladv (F plynov) z chladiacich zariaden
nepredstavuj celkom ani 1 % vetkch emisi CO
2
zo vetkch oblast udskej
innosti a emisie CO
2
spsoben vykurovacou technikou (Heiztechnik) predstavuj 40%
vetkch emisi CO
2
zo vetkch oblast udskej innosti, s v popred zujmu vetkch
politikov a vetkch organizci na ochranu ivotnho prostredia prve predovetkm
emisie F plynov sn ako keby im mozog pracoval prve len pre toto jedno percento.

EURPSKA SMERNICA O CELKOVEJ
ENERGETICKEJ NRONOSTI BUDOV (EPBD)
bude prepracovan
Kolektv, prevzat CHaK 1/2010, preloil Ing. Jn Blek

17. novembra 2009 dolo k dohode medzi EP, Radou ministrov a Eurpskou Komisiou
o budcej Smernici o celkovej energetickej nronosti budov (EPBD, Energy
Performace of Building Directive, od roku 2002 plat Smernica 2002/91/ES). Dokument
vydala Rada ministrov 18.11.2009 (16082/09, Subject: Proposal for a Directive of the EP
and of the Council on the energy performace of buildings (recast) (first reading).

Dleit s zkladn body dohody:
Jednotn (hamonizovan) metodika kvli obrovskmu odporu Rady ministrov nebude
poadovan. Len v prlohe bud stanoven spolon poiadavky. Tm je zatia
zachovan platnos stvajcich nrodnch hodnotiacich metodk. Zkladnou
poiadavkou porovnatenos ale aby bola zachovan!

Pre budovy s takmer nulovou potrebou energie by mal by spracovan nvrh na
zklade eurpskych noriem, ktor by sa mal od roku 2020 sta tandardom pre vetky
nov stavebn budovy.
Minimlne nroky na budovy bud stanoven samotnmi jednotlivmi ttmi.
V energetickom preukaze mali by vyznaen obnoviten komponenty a vymenovan
dodatone vzniknut poiadavky na zlepenie.
Energetick inpekcia vetracch zariaden nie je vyslovene poadovan, pokia
samozrejme tieto zariadenia neboli zahrnut pod novo vzniknut pojem vykurovac
systm alebo pokia sa nepredpoklad, e s sasou klimatizanho zariadenia
(Klimaanlage).
Maj by zaveden kontroln systmy pre energetick preukazy, preukazy energetickej
nronosti budov) a sprvy o kontrolch.

Smernica Eurpska zhoda o energetickej innosti budov a oznaovan dajov
a spotrebe energi bola odshlasen na v roku 2010 ako dobr signl pre Koda.
Spolkov minister pre ivotn prostredie a bezpenos reaktorov Norbert Rttgen
vta, e sa EP a EK a jednotliv lensk tty dohodli na podstatnom zlepen v otzke
budov a v otzke produktov spotrebujcich energiu. Pri transformcii eurpskych
ekonomk na hospodrstva, ktor je etrn k ivotnmu prostrediu a vychdzajce
v strety svojim obanom, vsadila Eurpa na jasn rmcov podmienky a dobre
informovanch obanov. Tm Eurpa znovu potvrdila svoju progresvnu politiku
cieavedome zameran proti negatvnym zmenm klmy a to je vemi dobr signl pre
Koda, prehlsil minister Rttgen.
Energeticky sporn budovy patria k strednm pilierom ochrany klmy, lebo na
sektor budov pripad 40 % celkovej spotreby energie a tretina emisi CO
2
. Nov Eurpska
smernica o energetickej nronosti budov vytvra v tejto oblasti nov, nron tandardy.
Tak naprklad u od roku 2020 sa nebude smie pre nov budovy privdza
prakticky iadna energia. Vetky odporania pre modernizcii stvajcej budovy bud
v budcnosti sasou energetickho preukazu. Inzerty nehnutenost bud musie
obsahova zkladn energetick hodnoty. Po prvkrt udva Eurpa strategick cie
energetickej spotreby budov. Tm sa ete len rozvinie konkurencia pri vvoji vhodnch
stavebnch materilov a energeticky spornch produktov a technolgi a to zasa bude
podporova energetick sanciu stvajcich budov povedal pn minister Rttegen.
Minister ivotnho prostredia vid Nemecko ako svetovho ldra i v technolgich
vyuvania obnovitench energi. Nov eurpska smernica o budovch prinesie so sebou
pozitvne impulzy pre nemeck pracovn trh a podnieti hospodrsky rozvoj a sasn
znenie energetickch nkladov u spotrebiteov, zdraznil pn minister Rttegen.

Budovy A+++
Prepracovanie spsobov oznaovania hodnt spotreby energi je veden snahou
o viu transparentnos a viu energetick innos. Zavedenm novej triedy innosti
A+++ bud zretene oznaen obzvl energetick sporn produkty. Za uritch
predpokladov bude musie by i trieda innosti uvdzan na reklamch. Nov eurpske
pravidl oznaovan spotreby energie zjednaj predovetkm lep prehad na trhu.
Spotrebitelia bud lepie informovan a bud sa mc cielene rozhodova pre spornejie
a innejie produkty, zakroil pn minister Rttegen.

Skky v trove pre chladiarov z Maarska
26.5.2011 v spolonosti Insulmaster s.r.o. trovo
Preskali sme 54 chladiarov
U druh termn skok sme realizovali v spoluprci s pnom kosom Korbacskom
uznvanm maarskm odbornkom, vaka ktormu sme dokzali cel proces skok na
potai, psomnch i stnych, praktickch zvldnu v maarskom jazyku. Pri
zabezpeen priebehu skok nm pomhaj aj sksen maarsk lektori Gbor Csizmazia,
Lszl Varga a al. O dokumentciu chladiarov, vypisovanie iadost a podobne sa star
pani Marika Slezkov.
Tentokrt nie vetci chladiari boli spen. Situcia je podobn ako u ns. Vie
spolonosti pol viac chladiarov, z ktorch niektor s vynikajci, in slab. Zvis to aj
od druhu prce, ktor im je prideovan vo firme. S tm svisia ich sksenosti
i vedomosti. Samozrejme vetko sa d vzdelvanm dobehn.

Prv beh 21 chladiarov naavo pri potaovom teste a napravo pri prci na psomnej
skke, za ktorou nasleduje stna prpadne praktick skka

Druh beh 21 chladiarov naavo pri potaovom teste a napravo pri prci na psomnej
skke, za ktorou nasleduje stna prpadne praktick skka

Kde vedomosti najviac chbaj?
Chladiari potrebuj vysvetli najm vznam diagnostickch signlov ako s rozdiel
teplt vparnej (kondenzanej) teploty a teploty vstupujceho mdia k identifikcii porch
vysokho a nzkeho tlaku a tie rozdielu teplt vstupujceho a vystupujceho mdia
z vmennka k zisteniu sprvnej funkcie vmennka. Problmy tie robia potrubia pri
regulovanom vkone kompresora, tlakov skky tesnosti, pevnosti, urenie skobnho
tlaku, plnenie chladiva do vkua a podobne. PT

Zvldli sme prcu troch serverov
Vaka zujmu maarskch chladiarov robi skky na rzne kategrie upravili sme
n potaov program na prcu s tromi servermi, to znamen s tromi skupinami otzok
na rzne kategrie. Inak povedan v miestnosti sedia naraz zujemcovia o kategrie I, II,
mobklima a podobne. Tento systm nm umouje u teraz vyhlsi skku aj vtedy, ke
nemme prihlsench dos zujemcov na kategriu I. To je samozrejme dleit pre
najbliie roky, kedy u neoakvame tak poty uchdzaov, ako tomu bolo doteraz.

Predseda skobnej komisie pn Ladislav Nagy pri kontrole testov na potai a kontrole
psomnch prc chladiarov

Pn Ladislav Nagy pri hodnoten vsledkov maarskch chladiarov zdrazoval, e
vzdelvanie je nekoniaci proces

Pri skkach nm pomhali sksen maarsk lektori. Na obrzku napravo Ladislav Nagy,
kos Korbacska Gbor Csizmazia, Lszl Varga a Marika Slezkov. PT

Praktick skky
Praktick skky sme realizovali na naom modeli chladiaceho okruhu. Venovali
sme sa najm proporcionlne regulovanm expanznm ventilom poda prehriatia, odberu
chladiva metdou push pull, vkuovaniu a skke tesnosti. Chladiari o tto as skky
prejavili vek zujem, krtkos asu vymedzenho na skku rozdelenho na test na
potai, praktick, psomn a stnu as, nm to vak nedovolila.

Naavo diskusia o funkcii expanznch ventilov a regulcii kondenzanho tlaku. Napravo
zapjanie hadc pre odber chladiva metdou push pull

Naavo zapjanie hadc pre odber chladiva metdou push pull
Po praktickch skkach nasledovali psomn a stne skky. PT


Zznam zo zasadnutia sprvnej rady CO CHKT
Rovinka 21.7.2011

Prtomn: Ingrid Neuwirthova, tefan Adam, Ladislav Nagy, Peter Tomlein
Ospravedlnen: -
Materily: Prruka kvality (7 prloh, 7 dokladov), sprva z kontroly hospodrenia za rok 2010, skobn
poriadok, iadosti, vzory osveden certifiktov, cennk a postup certifikcie na www.szchkt.org
Program:
1. Prruka kvality - aktualizcia
2. Sprva z kontroly hospodrenia
3. Cennk sluieb a fakturcia za vykonan skky a certifikciu
4. Manament Sprvnej rady, sanosti, praktick sksenosti
5. Systm zabezpeenia osvedovania a certifikcie
6. iadosti, certifikciu a oznamovanie dajov na www.szchkt.org
7. Zpis z rokovania a jeho overenie
Sprvna rada zobrala na vedomie:
1. Certifikan skky poda EHPA kritri EU_CERT.HP sa v roku 2011 konali pre 14 astnkov.
2. Certifikt poda EU_CERT.HP je vydvan poda vzoru EHPA s vodoznakom COCHKT.
3. Osvedenie poda Nariadenia 303/2008/ES je vydvan s vodoznakom CO CHKT
4. Certifikt FO a PO poda zkona 286/2009 Z.z. je vydvan bez vodoznaku elektronicky. Je
obnovovan raz za rok. Cert.spolonosti s na www.szchkt.org s histriou oznamovania dajov.
1. Kontroln postup detektorov niku v praxi zverejnen na www.szchkt.org.
2. 4.7.2011 skonila platnos doasnch certifiktov poda Nariadenia 303/2008/ES.
3. Postup poda zkona, podvanie iadost a oznamovanie dajov na www.szchkt/cochkt
5. Skky na odborn znalosti poda Nariaden ES zkonov SR o chladivch a STN EN 13313 sme
zaali v novembri roku 2009 aj pre R a mji 2011 aj pre MR.
6. Neboli prijat iadne sanosti na CO CHKT, SZ CHKT, SPPK, SOPK. Systm kolen,
osvedovania, certifikcie je realizovan bez sanost.
7. Systm skok, a osvedovania je realizovan aj pre odbornkov z eskej, maarskej republiky.
Zujem maj aj chladiari z Rumunska.
Sprvna rada schvlila:
1. Prruku kvality CO CHKT bez zmien.
2. Sprvu KK o hospodren CO CHKT a tovn uzvierku za rok 2010 skontrolovan KK
SZ CHKT a Ing. Luciou Vidrnakovou za ZSVTS a odveden da.
3. Informciu o hospodren CO CHKT za prv polrok 2010.
4. Aktualizovan kalkulciu nkladov na kolenia a certifikciu na zklade ktorej je
stanoven cena pre lena SZ CHKT na rovni nkladov. Kalkulcia v cennku umon
okrem hrady reijnch nkladov aj lenstvo v AREA a EHPA a as na valnch
zhromadenia.
5. Cennk prc SZ CHKT vzhadom na koniec prechodnho obdobia a oakvan niie
poty astnkov pri zabezpeovan kolen, skok, vydvan osveden, certifiktov,
preukazov zvi do 20 % pri zachovan zavy 33% pre lenov SZ CHKT.
6. Upraven cennk vkonov a fungovania CO CHKT po 4.7. 2011 platn od 1.9.2011.
Vyplcan poloky lektorom, lenom skobnch komisi, realiztorom certifikcie bud
ako doteraz nsobkom ceny a potu osb. Cena prce lektorov a predsedov SK sa zvia
o 10 %.
7. Sprvna rada schvauje spsob fakturcie a faktru 110094 v sume 38508 Eur CO CHKT
od hodnotiaceho orgnu pod rovou kalkulovanch nkladov pre lenov Zvzu.
Fakturovan suma sa rovn plnej hrade, poplatkov za lenov Zvzu SZ CHKT.
8. Z prjmov naviac od nelenov, ktor sa nepodieaj na zabezpeen rie hodnotiaceho
orgnu, bud tovan poloky nklady na sprvnu radu, za zatovanie poloiek CO
CHKT, prezentciu innosti CO CHKT na konferencich, dotcie asti lektorov na
podujatiach SZ CHKT, technickho vybavenia a podobne.

9. Sprvna rada shlas s dotovanm technickho vybavenia SZ CHKT, vydanm
vzdelvacch publikci, vzdelvacch aktivt lektorov na konferencii SZ CHKT, a inch
zameranch na realizciu zkona z prjmov naviac od nelenov.
10. Na strnkach SOPK a SPPK urobi odkaz na strnku www.szchkt.org vo vzahu k zkonu
286/2009, vyhlke 314/2009, Fplynom, ku osvedeniam o odbornch znalostiach
a k certifikcii na odborn spsobilos poda zkona.
11. Za opakovan osvedovanie a certifikciu, ktor bola doteraz zdarma bude vzhadom na
potrebu vyvi financovanie CO CHKT realizovan v cenovej rovni certifikcie
nasledovn harmonogram fakturcie :
a. V roku 2012 za kategriu MobKlim.
b. V roku 2013 za kategriu SF6
c. V roku 2014 za kategrie I,II,III,IV a I-S
12. Schvlen harmonogram fakturcie sa poda finannch monost CO CHKT a SZ CHKT
me posun o jeden rok.
13. CO CHKT bude fakturova za udriavanie platnosti certifiktov nasledovn poloky:
a. 60 za obnovenie platnosti certifiktu na tri roky
b. 12 za obnovenie platnosti osvedenia na tri roky
c. lenovia SZ CHKT maj 33,333 % zavu.

Sprvna rada odporuila:
1. alie zasadnutie Sprvnej rady v auguste 2012 s cieom zhodnoti rok 2011 a schvli
zmery na certifikciu po ukonen prechodnho obdobia v roku 2011.
2. Ceny za skky a osvedenie pre kategriu I a II vrti po prechodnom obdob na pvodn
rove z roku 2009.
3. Ceny za prv certifikciu FO a PO zvi po prechodnom obdob na 60 .
4. Ceny za kolenie zvi vzhadom na ukonen prechodn obdobie do 4.7.2011 a predpoklad
menieho potu astnkov na koleniach a skkach do 15 % (51 a 69 Euro/de kolenia) pri
zachovan zavy 33% pre lenov SZ CHKT
5. Kontrolova kalkulcie kolen, skok, certifikcie kadorone v zvislosti od potu osb,
certifikovanch firiem a relnych nkladov.
6. Riei na rovni SPPK a SOPK monosti dotci EU fondov na informan systm pre malch
a strednch podnikateov.

Organizcie ku 31.6.2011
MobKlim 276
Doasn I 250
I 204
II 21
I - Skladnk 20
SF6 11
Doasn I - Skladnk 7
I, MobKlim 4
III 2
I - Skladnk, MobKlim 2
IV 2
I, MobKlim, SF6 1
I - Skladnk, II 1
IV, SF6 1
SPOLU 803
Odbornci
Poda kvalifikcie na F plyny
Kvalifikcia Poet
I 861
I - Skladnk 92
II 128
III 12
IV 10
MobKlim 685
SF6 91
SPOLU 1797
Poznmky:
Poet doasnch certifiktov je sce vysok, ale relne je podstatne ni, pretoe oznamovanie
dajov je len raz za rok a tak T, ktor zskali osvedenie zmenia doasn certifikt na riadny a
v januri 2012. Z toho takmer 300 osveden sme vydali pre odbornkov z eska a z Maarska.
To znamen na Slovensku sme vydali 1500 osveden.

Da 21.7.2011, Rovinka. Zapsal PT

So smtkom oznamujeme, e da 27.6.2011
Peter prehral boj za zdravie a spravodlivos.

Ing. Peter Manas sa narodil 23.1.1950, viac ako tvr
storoia psobil v rznych pozcich skobne pre
chladiace zariadenia, svojm udskm prstupom a
pomocou lenom zvzu chladiacich a klimatizanch
zariaden sa stal skutonou legendou. Da
15.10.2007 bol odvolan z funkcie vedceho
skobne chladiacich a vzduchotechnickch zariaden za okolnost, ktor s lenom zvzu
znme. Pribline po roku bol nten opusti zamestnanie pre zdravotn akosti. Da
27.6.2011 zomrel. Pohreb sa uskutonil 1.7.2011 v Pieanoch. Jozef Lffler

Peter na TS
Bol vdy pripraven s nadenm jemu vlastnm zapoji sa do odbornch i
spoloenskch innost na pde TS Pieany a tie nho Zvzu. Na TS Pieany
viedol odbor chladiacej techniky.

Rok 2004 merania energetickej efektvnosti chladiacich okruhov na TSU s Klasom
Berglfom a seminr na uvedenie pracoviska ATP kontroly izolanch vlastnost skr pre
chladen prepravu na TS Pieany

Peter valn zhromadenie sekcie CHKT pri SOPK 2004 a 2005 na TS Pieany

Peter v SZ CHKT
Bol vemi dobrm organiztorom, spolupracovnkom. Vedel sa zapli za sprvnu
vec. Od zaloenia Zvzu stl v ele:
vrobnej sekcie Zvzu od roku 1994, ktor bola dleit pri prechode na normy
eurpskej nie do roku 2004.
TNK pri STN 81 Chladiaca technika, ktor zostavil na podnet SZ CHKT a viedol
do roku 2007.
Bol podpredsedom Sekcie CHKT pri SOPK a v rokoch 2003 a 2007 sme pravidelne
valn zhromadenia s odbornm programom organizovali na TS v Pieanoch.
Pravidelne prednal na podujatiach, valnch zhromadeniach, seminroch,
konferencich SZ CHKT.

Obrzky z prednok na konferencich:
Na pravo v ubovni 2003: Technick normy a ATP pracovisko TS
V strede v ubovni 2005: Mokr prekvapenie
Napravo Altis 2007 posledn vystpenie

Za jeho innos mu bolo udelen:
v roku 2006 ocenenie zaslil len SZ CHKT a
v roku 2009 ocenenie za vynikajce vsledky v oblasti chladiacej, klimatizanej
techniky a tepelnch erpadiel, po ktor si u na valn zhromadenie do Bratislavy
nepriiel. Pracovn i zdravotn problmy mu to u neumonili.

Vedeli sme, e za jeho inmi stlo vdy jedin prianie: nasadi svoje sily ku prospechu
vetkch, s ktormi sa ctil by spojen. Mal vea priateov. Spolupracovnci mu mohli
skutone dverova. Behom osemnstich rokov psobenia vo funkcich Zvzu nm
ukzal, ako treba spolupracova.

Preto posielame Petrovi slov poakovania:
akujeme ti za Tvoju prcu povinnost! akujeme ti za to, e si bol vdy pripraven
pomc radou i inom. PT

ALFACO informuje ..(136)
ZDOKONALEN PROGRAM VBRU VROBK ALCO A COPELAND
Spolenost Emerson Climate Technologies neustle inovuje svj program nvrhu kompresor, kondenzanch
jednotek Copeland a pstrojov techniky Alco Controls nazvan Select. Od kvtna 2011 je k dispozici na strnkch
www.alfaco.cz nebo www.copeland.cz, ppadn www.emersonclimate.eu nov verze Select 7.4. Do tto verze
jsou doplnny nkter typy kompresor - pro tepeln erpadla s R410A, dal typy kompresor skrol s nstikem
par chladiva do mezirotorovho prostoru (EVI systm), jsou doplnny daje z men kompresor s dalmi
chladivy (R407A) a ada rznch informac. Do pehledu kondenzanch jednotek je doplnna ada jednotek se
vzduchovm kondenztorem urench pro chladic a mrazic techniku typu ZX s kompresory skrol ZX, kter pracuj
zejmna s chladivem R404A.
Samostatn st je vnovna nvrhu tepelnch erpadel, kde si lze navrhnout vlastn tepeln erpadlo rznho
typu - vzduch - voda, voda - voda, zem - voda apod. Urenm provoznch podmnek a piazenm vhodnho
kompresoru si tak uivatel programu Select me vytvoit vlastn databzi tepelnch erpadel s kompresory
Copeland pmo do programu Select a mt tak monost v jednom programu vybrat kompresory Copeland i
automatiku Alco.
Ne webovch strnkch je k dispozici k volnmu staen verze programu Select 7.4 v prav s men kapacitou -
bez rozmrovch vkres (4,8 MB), nebo i pln verze se vemi vztanmi dokumenty (68,6 MB). Program Select je
zpracovn v mnoha jazycch vetn eskho jazyka. Lze stahovat i pouze databzi daj - upgrade (0,6 MB), nebo
jen vkresy (63,9 MB). Samostatn je mon pout i soubor vech jazykovch soubor, kter je inn i ve starch
verzch programu Select.

vodn obrazovka pro staen programu Select 7.4

Pi instalaci programu ve vlastnm PC je doporueno se zaregistrovat u poskytovatele programu vyuitm ikony
"Online registration". Vhodou je zskvn informac o zmnch programu zcela automaticky.
Pi instalaci programu se vol jazyk, v kterm pak program s uivatelem komunikuje. Zkladn nastaven
otevenho programu spov ve volbch chladiva, napjec st elektro, vstupnch teplotch chladiva, ppadn
poadovanho vkonu, nebo pmo uritho typu vrobku. Program m tyi zkladn okruhy vrobk - kompresory,
kondenzan jednotky, automatiku Alco a tepeln erpadla vlastnho nvrhu uivatele.
Pro zadvn daj do programu lze pout zjednoduen zadn podle existujcch mezinrodnch pedpis EN
nebo pro jin systm v ARI hodnotch - ikony s obrzky vyjadujc provozn podmnky chlazen, mraen nebo
klimatizace. Ikony vedle symbol podmnek podle EN nebo ARI umouj zobrazit zvolen podmnky v diagramu
log p - h (tlak - entalpie), co vrazn zpehledn stavy chladiva v okruhu a umon posoudit sprvnost zadn.

vodn obrazovka programu Select 7.4

Pro vybran kompresor podle poadovanho chladicho nebo topnho vkonu um program Select tak doporuit
pslun dly chladicho okruhu - vstikovac a elektromagnetick ventil, dehydrtor, prhledtko, sac filtr,
termostaty a presostat, odluovae chladiva a maziva, systm vracen maziva do kompresoru z odluovae a adu
dalch prvk. K nvrhu slou ikona se symbolem chladivovho okruhu. Pokud se nkdo zajm o innost
navren soustavy, me pout ikony se symbolem mny pro stanoven energetick nronosti eenho zazen
v prbhu provozn doby.

Navren okruh pro zvolen kompresor

Zcela nezvisle na volb kompresoru je v programu Select samostatn st vnovna volb vech vhodnch dl
Alco pro zadan chladic vkon a provozn podmnky - st "dly". V programu je zrove zobrazeno vyten
zvolenho prvku pi konkrtnch provoznch podmnkch.
Pevodem daj z programu Select je mon zpracovat vlastn technickou st nabdky nebo projektu ve
formtech pdf nebo v Excelu. Program Select je stl pomocnk pro projektanty, konstruktry i servisn pracovnky,
kte se oboru chladic techniky vnuj.
Spivy 62u11 Stiana Su



Správy 6/2011

Uploaded by

Document Information

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Správy 6/2011

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Slovenskho zvzu pre chladiacu a klimatizan techniku

Zvz je lenom CO CHKT, SOPK, SPPK, ZSVTS, AREA, EHPA

Naavo poet kusov celkom za roky 2005 a 2010

Sem patria nov chladiv, nov kompresory modern ovldanie i na diaku so

You might also like