Expozcia histrie colnctva a finannej sprvy

colnctva, a to 2.11.2004 v novootvorenom Mestskom mzeu trovo. Hlavn zsluhu na tom mal mjr. Ing. Frantiek rend spolu so skupinkou miestnych nadencov. Vstava bola, bohuia, doasn. Trvala pribline dva a pol mesiaca (viac Coln aktuality 11-12/2004). V sasnosti sa pr artefaktov z histrie colnctva nachdza vo vstupnom vestibule Colnho riaditestva SR. Vedenie colnej sprvy m zujem dokumentova a prezentova svoju bohat histriu, o sa prejavilo aj zaradenm vstavy z histrie colnctva na Dni otvorench dver MF SR z 11.6.2011. Colnci strvili 17. november v bunkri Pr nadencom z naej colnej sprvy, ktor psobia v Spolku histrie colnctva a finannej sprvy, sa ale mylienku zriadi stlu expozciu z histrie colnctva podarilo realizova. Urobili sme tak v priestoroch Bunkra BS-8 U hbitova, ktor sa nachdza v Petralke na konci Kopianskej ulice, pri cintorne z prvej svetovej vojny. Bunker sprstupnilo verejnosti obianske zdruenie Zachrme petralsk bunkre pod vedenm Miroslava pplk. Ing. Jn erbk s primtorom Bratislavy doc. RNDr. Milanom Ftnikom, CSc., a novin- Korera. Expozciu sa nm podarilo otvori 17.11.2011 v jednej z miestrom a prevdzkovateom bunkra Miroslavom Korerom v expozcii venovanej colnctvu nost bunkra, pri ktorej sa konala akcia v rmci spomienkovho podujatia s rznorodm programom. Na slvnosti sa zastnili bratislavsk primMylienka pribli verejnosti histriu colnctva, ako aj innos colnej sprvy je tor Milan Ftnik, petralsk starosta Vladimr Bajan, priama aktrka novembrostar niekoko desaro. Prv pokus o sstredenie eskoslovenskch artefak- vch udalost Zuzana Mistrkov (ktor si aj zahrala colnku v znmom eskom tov z colnckej histrie datujeme do 70. rokov minulho storoia. Spomnan filme Obiansky preukaz) a al. Miesto konania nebolo z pohadu colnctva hismzeum malo vznikn v Brne. Po vbere a kompletnej rekontrukcii vhodnej toricky plne relevantn, hoci sa nachdzalo pr metrov od rakskej hranice (colbudovy, ktor bola dokonen koncom 80. rokov, musela by v rmci retitci nci, resp. finann str, tam psobili do konca roka 1948 a potom od 1.2.1991 zaiatkom 90. rokov vrten zkonnmu majiteovi. do 30.4.2004), ale el expozcia splnila. Prostrednctvom nej sme toti chceli (a aj Prv stlu expozciu mali esi chceme) vyvrti veobecne rozren mtus, e kad osoba, ktor psobila na Coln sprva R sa vzie mzea nevzdala a pokraovala v jeho prprave. Pre nro- ttnych hraniciach v rovnoate, patrila k colnkom. Colnci pritom poas obdon legislatvne povinnosti, ktor obsahuje innos mzea, bolo nakoniec rozhod- bia rokov neslobody (1949 1989) na zelenej hranici nepsobili. stav pamti nut o zriaden stlej vstavnej expozcie histrie colnctva, ktor bola 21.5.2009 nroda doteraz nezaznamenal ani jeden prpad, pri ktorom by colnk v slube na sprstupnen verejnosti v priestoroch Colnho riaditestva v Plzni. Sprvcovi ex- colnici pouil zbra voi osobe (napr. emigrantovi) s nsledkom smrti. pozcie Mgr. Karlovi Sedlkovi pomohli aj profesionli zo Zpadoeskho mzea Vstava zaujala kolkov, colnkov i primtora v Plzni pod vedenm vedceho oddelenia starch dejn PhDr. Miroslava Husa. Exkurzii iakov, ktor v ten de bunker navtvila, sme pod vedenm historika spenmu rozbehnutiu expozcie napomohlo aj predsednctvo eskej republiky stavu pamti nroda Frantika Neupauera v rmci akcie Nenpadn hrdinovia v E v prvej polovici roka 2009. Slovensk republika dostane takto ancu v dru- prezentovali nron slubu colnkov a finannej stre v rokoch 1918 1948 hom polroku 2016, ke bude predsednckou krajinou Rady E. alia expozcia na tomto seku hranc, pri ktorej poloili ivot a mali osta (hlavne z politickch viauca sa k colnctvu, a to k finannej stri SR z rokov 1918 1948, sa nach- dvodov) navdy zabudnut. Expozciu si so zujmom prezreli aj nai kolegovia, dza v Mzeu s. opevnenia Pechotnom zrube K-S 14 U cihelny Krlky, o ktorej ktorm sa poda prvch ohlasov pila. Zastavil sa u ns aj hovorca primtora sme psali v Colnch aktualitch . 1-2/2010. Prvou lastovikou v slovenskej colnej Bratislavy ubomr Andrassy, ktor ns prekvapil dobrou znalosou colnckej sprve bolo otvorenie vstavy C trovo nazvanej 85 rokov eskoslovenskho histrie, ako aj primtor Milan Ftnik, ktorho zaujala monos vytvori pre

nvtevnkov Bratislavy zaujmav a jedinen expozciu histrie colnctva v centre Bratislavy, a to v objekte, kde colnci v minulosti skutone psobili. Plny do budcnosti? Coln sprva v spoluprci so Spolkom histrie colnctva a finannej sprvy a s mestom Bratislava, resp. Bratislavskm samosprvnym krajom m zujem vytvori plnohodnotn expozciu, ktor bude pribliova

odbornej i laickej verejnosti histriu colnej a finannej sprvy a stane sa plnohodnotnm lenom asocicie colnch mze IACM (International Association of Customs/Taxation Museums). mjr. Ing. Marcel utiak Foto: Rastislav Polk