Maturitn otzka .

17

Mylienka slovanskej vzjomnosti a vlastenectva v tvorbe Kollra a Hollho (klasicizmus)

Kollr a Holl s predstavitemi klasicizmu v slovenskej literatre. Klasicizmus vznikol vo Franczsku v 17. stor. za vldy udovta XIV a centrom dvorskho ivota sa stal zmok Versailles. Klasicizmus pretrvval aj v 18. stor. Termn klasicizmus pochdza z latinskho slova classicius a znamen dokonal, vzorov, prkladn. Ako umeleck smer sa riadil filozofiou racionalizmu, ktorej zakladateom bol Ren Descartes, znmy vrokom Myslm, teda som. Idelom klasicistickho umenia bola rozumov disciplna a harmnia pravdy, krsy a dobra. Klasicistick umenie sa riadilo pravidlami, ktor sa museli dodra, ak umelci chceli, aby ich dielo bolo povaovan za dokonal. Napr. dielo muselo obsahova jasn mylienku, draz sa kldol aj na dodranie tlu, nru, presnos vyjadrovania, tragdia si vyadovala jednotu miesta, asu a deja. nre sa delili na vysok (tragdia, epos, da) a nzke (komdia, bjka). Vzorom klasicistickho umenia sa stalo umenie antick, ktor sa povaovalo za dokonal.

Jn Kollr Hlavn predstavite klasicizmu v slovenskej pozii. Bol evanjelickm kazom i profesorom na viedenskej univerzite. Bol hlsate mylienky slovanskej vzjomnosti. Podnetom pre jej vznik bolo tdium Kollra v Jene v Nemecku. Pozoroval tu nemeck rozpnavos, povenectvo a podceovanie inch nrodov (ovinizmus), najm slovanskch. Vmal si aj vymretie Slovanov v Nemecku. To v om vyvolalo obavu o osud Slovanov a Slovkov a hlsal spolupatrinos Slovanov na ele s Ruskom. Prv zbierka Bsne Jna Kollra obsahovala bostn i vlasteneck lyriku, ktor vyvrcholila v lyricko-epickej skladbe Slvy dcra. Skladba m predspev a 5 spevov: 1. Zla, 2. Labe Rn Vltava, 3. Dunaj, 4. Lthe, 5. Acheron (Lthe a Acheron slovansk nebo a peklo). Predspev je napsan asomierou a spevy vo forme sonetov. Predspev je vlastne elgiou, pretoe autor vyjadruje smtok nad tragickou minulosou slovanskch nrodov. Elgia (alospev) je lyrick bse, v ktorej autor vyjadruje smtok nad niem, o ho trpi. V skladbe sa striedaj motvy vlasteneck a bostn. bostn s odrazom jeho lsky k Friderike Schmidtovej, do ktorej sa zabil poas tdia v Jene, ale ako svoju manelku si ju priviedol do vlasti a po 16 rokoch. V skladbe ju vol Mna. V predspeve iali nad slovanskou minulosou, nad ponemovanm Slovanov (luick Srbi) alebo ich vymretm. Obva sa o osud Slovanov a nabda ich prin k dubisku, m mysl Rusko ako najv slovansk nrod. Obracia sa na vetkch, ktor viedli vojny proti Slovanom, ale aj veobecne na nrody, ktor inm siahli na slobodu. O slobode hovor: Sm svobody kto hoden, svobodu zn viti kadou, ten, kto do pout jm otroky, sm je otrok. V jednotlivch spevoch autor putuje z Nemecka do vlasti. V prvom speve bsnik spomna na asy lsky a li sa s Mnou. V druhom a treom speve putuje popri riekach po slovanskch krajoch, iali nad minulosou Slovanov, vma si ich prtomnos a ver v ich budcnos. Vo tvrtom speve sa Mna men na vlu a sprevdza autora po slovanskom nebi, kde s vetci, o Slovanom priali, a po slovanskom pekle, kde s vetci neprajnci Slovanov. Ideu slovanskej vzjomnosti vysvetlil v diele O literrn vzjemnosti medzi kmeny a nemi slvskmi. Neusiloval sa o politick, ale o kultrne zjednotenie Slovanov. Zbierkou slovenskej udovej pozie s Nrodnie zpievanky. Nikdy neuznal kodifikciu spisovnej sloveniny. Bol za tzv. eskoslovensk jazyk a napsal spis proti trovej slovenine pod nzvom Hlasov o potebe jednoty spisovnho jazyka pro echy, Moravany a Slovky. Psal po esky. Jn Holl

Maturitn otzka . 17

Rodk z Borskho Mikula na Zhor. Absolvent teolgie v Trnave, ktor viu as svojho ivota preil v Maduniciach. Po poiari fary preil posledn rody na Dobrej Vode. Stal sa najvznamnejm slovenskch bsnikom, ktor pouval bernolkovinu a snail sa dokza, e je to jazyk porovnaten s grtinou a latininou. Aj preto s jeho prv pokusy prekladatesk(Homr, Verglius, Ovdius). V snahe spracova vetky antick nre zaal tvorbou eposov. Dva z nich situoval do ias Vekej Moravy, a to eposy Svatopluk a Cirillo-Metodida. Svatopluk vazn bse v 12 spevoch. Po propozcii (vyjadrenie zmeru autora a tmy) a invokcii (vzvanie mzy Umky pros ju o inpirciu, pomoc pri tvorbe) sa zana dej in medias res (uprostred udalosti - bez vodnch pas). Dej eposu erp z udalost v obdob Vekomoravskej re. Ide o boj Svtopluka proti Nemcom a vazstvo nad nimi. Holl sa vak neprida verne historickch udalost, sstredil sa najm na Svtopluka, na vykreslenie jeho charakteru (zrad Rastislava, bojuje na strane Nemcov, jeho obrat a prklon k Slovkom, boj po ich boku proti Nemcom, sboj s Britvaldom). Paralelne s inmi ud vstupuj do deja i bohovia: kresansk boh a pohansk boh ernobog. Vymyslen je bj o pvode Slovanov, ktor rozprva Svtopluk na hostine u Karolmana. Poda nej pochdzaj z Indie, odkia ich vyhnala potopa. Slovania si vdy cenili mier, slobodu, pracovali na svojom, mali v cte hosa. Epos Svtopluk m typick znaky antickho eposu: hlavn dejov lniu, epick rku odboenia (v prpade Slovanov), opisy, peripetiu (neakan zvrat) napr. Svtoplukove rozhodnutie opusti Nemcov. V epose Cirillo-Metodida spracoval vetky zvan udalosti kultrnej i nboenskej misie Kontantna a Metoda, najm ich boj s franskmi kazmi. Tret epos Slv je historickou fikciou, ie vmyslom o boji tatranskch hrdinov s kmeom udov. Dielo malo vznamn vlasteneck posolstvo. Vo vetkch troch eposoch Holl repektuje antick vzory, preto jeho eposy zanaj propozciou (strun oznmenie obsahu), pokrauj invokciou (prosba k mze o dar inpircie) a napokon nasleduj spevy. Vetky tieto asti s napsan asomernm hexametrom. Druhm nrom, prebratm z antickej pozie, boli idylick bsne, ktor nazval Selanky. Dovedna ich je 21 a s oslavou prrody, udu a prce. Za jednotlivmi postavami pastierov by sme mohli njs niektorch vznamnch dejateov bernolkovskej a trovskej genercie. Najvznamnejie zo selaniek s Jaroslav a Vyvolvan jara. Tretiu oblas Hollho zujmu tvoria elgie alospevy. Ich tmou je osud slovanskch nrodov a rozpad Vekej Moravy pre nesvornos a odrodilstvo. Vznamn je alospev Pla Matky Slvy nad synami Svtoplukovmi. Poslednm z antickch nrov s dy, v ktorch Holl vzdal hold dobrodincom a vznamnm osobnostiam slovenskej a eurpskej kultry: (Na Antona Bernolka, da na Gutenberga.) as tchto oslavnch bsn je venovan prrode, ktor tvor kulisu jeho diel: Na Ml. Na obsahov strnku Hollho diel nadviazala romantick genercia najm Sldkovi a genercia slovenskho realizmu najm P. O. Hviezdoslav.