Maturitn otzka .

Romantizmus vo svetovej literatre Koniec 18. a prv pol. 19. storoia. Spoloensk okolnosti: - revolcie (zaali Franczskou buroznou revolciou r.1789) - napoleonsk vojny (1804 1815) - reakn absolutistick reimy Slovo romantizmus pochdza z franczskeho slova romantique, o znamen tajomn, fantastick ako v romne. Ilo o smer, ktor sa vyznaoval konfliktom jednotlivca a spolonosti, srdca a rozumu a odzrkadoval vzjomn odcudzenie ud, ktor spsobila moc peaz. Romantizmus odmietal prsne pravidl klasicizmu a takisto racionalizmus osvietenstva. Priekopnkom tohto smeru bol J. J. Rousseau. Bol presveden, e lovek prichdza na svet ako ist nepopsan tabua, ktor neskr technika a civilizcia deformuje. Pre tieto mylienky vytvoril nov literrny ner pedagogick alebo vchovn romn - Emil alebo O vchove. V romantickch dielach dominuje cit, fantzia a obrazotvornos. Romantick hrdina je lovek vnimon, ovldan silnmi citmi, vami. Autor asto vklad do postavy autobiografick rty. Konflikt v romantickch dielach spova v rozpore medzi snom a skutonosou. Uplatuje sa harmnia kontrastov (napr. krsa karedos). Hlavnm literrnym druhom je lyrika. Romantick spisovatelia sa inpirovali udovou slovesnosou. Cel obdobie romantizmu sa nieslo v duchu hesla Sloboda Rovnos Bratstvo a v duchu filozofie idealizmu.

Predstavitelia: Anglicko: Georg Gordon Byron (lord) Jeho verovan cestopis Childe Haroldova p je protestom proti tyranii a neslobode nrodov. Autor ako ptnik putuje po Eurpe a vyjadruje sa k spoloenskm javom. Chillonsk vze dielo s mylienkami o slobode. Okrem revolunch mylienok je astou nladou jeho bsn je spleen svetab.

Franczsko: Victor Hugo Bol stpencom monarchie, po nstupe Napoleona odchdza do exilu a vracia sa po 18 rokoch. Jeho Predhovor k drme Cromwell sa stal manifestom romantizmu. Preslvil sa historickm romnom Chrm Matky boej v Pari. Dej romnu sa odohrva v 15. storo v Pari. Zkladn dejov lniu tvoria osudy cignky Esmeraldy. Esmeraldu prekvap na jej bostnej schdzke s kapitnom lukostrelcov kaz Frollo, ktorho priahuje jej krsa.. ako ran

Maturitn otzka .7

kapitna, ale z tohoto inu obvinia Esmeraldu. Pred popravou ju zachrni hrb Quasimodo, ktor je do nej zaben, a ukryje ju v chrme. Esmeralda neskr poprave aj tak neujde (obesia ju). Quasimodo sa pomst Frollovi, ktor je zodpovedn za Esmeraldinu smr (zhod ho z chrmovej vee), a sm dobrovone zomiera pri mtvej Esmeralde. V diele sa vyskytuje harmnia kontrastov., napr. krsna Esmeralda a kared Quasimodo. Quasimodo, hoci je fyzicky kared, m ale krsnu a achetn duu. umi je zavrhovan pre svoj fyzick vzhad krva, je hrbat, jednook. Je adoptvnym synom kaza Frolla, jeho vern pes. Jeho domovom sa stal chrm, kde rob zvonra. Quasimodo zbouje Esmeraldu, ale jeho obdiv je tich a skryt, pretoe si uvedomuje svoju karedos. Esmeralda stelesuje uachtilos a udskos uprostred stredovekej neudskosti. Jej krsa vynik na pozad hrubej moci. Je to tanenica s tamburnou. Frollo je lovek nevdny, nespokojn, rozpolten, nezastav sa ani pred zloinom. Vnivo ti po Esmeralde, ale je zrove zdrven tmto poznanm, pretoe tm nara cirkevn suby. Ke ho Esmeralda odmietne, ud ju. Ve v om zni posledn zvyky zbran. Frollo je zobrazen v diele i ako uenec, ktor sa poka vnika do tajov vedy. Nemecko: Romantizmus v Nemecku vznikal v ase silia o zjednotenie Nemecka. V tomto obdob tam vzniklo hnutie Sturm und Drang (Brka a vzdor). Ilo o mladch intelektulov, ktor kldli do popredia cit, ve a idely slobody. elnm predstaviteom hnutia bol Johann Wolfgang Goethe. Preslvil sa romnom Utrepenie mladho Werthera. Romn je napsan formou listov. Ich obsahom je duevn utrpenie Werthera, vyplvajce z jeho neastnej lsky k Lotte. Vchodisko nachdza v samovrade. Faust verovan drma, ktor vychdza zo stredovekej povesti o uencovi Faustovi. Faust ti po pravom poznan a absoltnej dokonalosti a za elom tohto poznania uzavrie zmluvu s diablom Mafistofelom. Nakoniec nachdza zmysel ivota v prci pre spolonos. Fridrich Schiller je najvznamnejm predstaviteom nemeckej romantickej drmy: Zbojnci, klady a lska, William Tell, ... esk lit.: Karel Hynek Mcha - autor najvznamnejieho diela eskho romantizmu verovanej skladby Mj, Boena Nmcov autorka prz Babika, Div Bra, udriavala kontakty so trovcami. Alexander Sergejevi Pukin Predstavite ruskej lit. v obdob romantizmu, bsnik a zakladate modernej ruskej przy. V jeho tvorbe sa u ale objavuj aj prvky realizmu. Tvorba: filozoficko-spoloensk verovan romn Eugen Onegin, v ktorom autor vytvoril typ zbytonho loveka a zobrazil ivot vtedajej ruskej spolonosti, poviedka Pikov dma, historick drma Boris Godunov, historick prza Kapitnova Dcra. Kapitnova dcra Dej historickej novely sa odohrva v asoch pugaovskho povstania, najvej sedliackej vzbury v ruskch dejinch (1773-1775).

Maturitn otzka .7

Do Belogorskej pevnosti na juhovchode vtedajieho Ruska prichdza ako vojak mlad vidiecky achtic Peter Andreji Griov, ktor je zrove aj rozprvaom prbehu (priamy rozprva) a sprevdza ho jeho vern sluha Saveji. Zoznamuje sa s novm prostredm a s novmi umi: veliteom pevnosti kapitnom Mironovom, jeho dcrou Mriou Ivnovnou, do ktorej sa zamiluje, a s dstojnkom vabrinom. Nhodne sa poas cesty do pevnosti zbli aj s Pugaovom, budcim vodcom povstalcov, ktor ho v prestrojen za tulka vyvedie zo snehovej brky v stepi. Belogorsk pevnos neskr povstalci obsadia, kapitn Mironov padne, no Griova vaka znmosti s Pugaovom prepustia. Znova sa vracia k povstalcom, lebo sa dozvie, e Mrii hroz nebezpeenstvo zo strany vabrina, ktorho Mria pred asom odmietla a z ktorho sa stal zradca vlasti, lebo sa pridal k povstalcom a Pugaov ho vymenoval za novho velitea Belogorskej pevnosti. Griov vyuije znmos s Pugaovom a oslobod ju z rk vabrina. Po potlaen povstania Griova na zklade vabrinovej vpovede obvinia zo zrady a spoluprce s Pugaovom a odsdia na doivotn vyhnanstvo na Sibri. Mria sa preto vyberie za crovnou Katarnou II. a rozpovie jej cel pravdu. Nakoniec Griova oslobodia. Dej sa rozvja v dvoch lnich: prvou je bostn vzah Griova a Mrie Ivnovny, druhou s udalosti spojen s pugaovskm povstanm. Charakteristika postv: Griov je mlad, nesksen, ahkomysen, ale v zloitch situcich sa sprva odvne a estne. Aj ke si Pugaova vi, jeho vzburu odsudzuje a bojuje proti nej. Griovov vern star sluha Saveji je stelesnenm oddanosti a udovej mdrosti. Napriek tomu, e bol cel ivot nevonkom, zachoval si dstojnos a uachtilos. Pugaov je vykreslen na jednej strane ako zlosyn a vyvrhe, majci na rukch achtick krv, no na druhej strane ako bystr organiztor a vo vzahu ku Griovovi ako estn lovek so zmyslom pre spravodlivos autor vyuva kontrasty a postavu idealizuje. Dstojnk vabrin je morlne najzpornejou postavou diela, je sce vzdelan, ale bezcharaktern zradca a udava. Rodinu Mironovovch tvoria estn a skromn udia, kapitn Mironov vol radej hrdinsk smr, akoby mal pevnos vyda Pugaovovi, jeho dcra Mria je skromn, estn a obetav. Crovnu Katarnu II. Autor znane zidealizoval a predstavil ju ako tedr, vekorys panovnku so zmyslom pre spravodlivos.