ANTICK FILOZOFIA

-ran grcka filozofia (6. 5. st. p.n.l.) -klasick obdobie (5.- 4. st. p.n.l.) -helenistick filozofia (4.st. p.n.l. 6. st. p.n.l.)

Miltska kola
(ran grcka filozofia, 6. 5. st. p.n.l.) -Ako to vetko vzniklo? hadanie arch (prvopoiatku) -zmysel sveta - prroda sa riadi inmi zkonmi ako udia fysis zkony prrody nomos udsk zkony -argumentcia mtick a filozofick myslenie sa prelnaj -ARCH je jedna ltka monizmus Thales z Miltu (624 p.n.l. 546 p.n.l.) -matematik, predpovedal zatmenie Slnka -poda neho je arch voda a vesmr sa plav na doske Anaximenes (585 p.n.l. 524 p.n.l.) -protiklad proti Thalesovi arch je poda neho vzduch Anaximandros (610 p.n.l. 546 p.n.l.) -zkladom vetkho je apeiron vetko, o je neohranien, neuren, neprpustn, nevymedzen -apeiron = psobenie protikladov tepla/chladno a sucho/vlhko, z ich vzjomnho psobenia vznikol svet

Elejsk kola
(ran grcka filozofia, 6. 5. st. p.n.l.) -viera v spoahlivos zmyslov -to, o je, nevznik, ani nezanik, lebo by muselo vzs z nioho a to nie je mon -neexistuje zmena, je len ven trvanie -len vsledky myslenia, ku ktorm sa dopracovvame rozumom, maj prav existenciu -monizmus

Xenofanes z Kolofnu (cca 580 p.n.l. cca 480 p.n.l.)

Parmenides (540 p.n.l. . 470. p.n.l) -iak Xeonofna -temn prv metafyzik -chpanie metafyziky ako: -spsob myslenia -prsne logick, istota v rozume -bytie = to o jestvuje, nem vznik, ani znik, je stle, nemenn, ven ( jedno) -myslenie = to, o sa nemen, rozumovo myslie a by je to ist

- dve cesty k pravde cesta mienky a zdania vedie nekonenej spletitosti javov premenlivch vec, toto neme by zkladom skutonho poznania druh je cesta rozumovho poznania bytia ako Jednho a je cestou pravdy

Zenn z Eley (490 p.n.l. 430 p.n.l.) -monista, podporuje Parmenidove mylienky -mnoho vec a ich pohyb nemono logicky pochopi Zennov paradox aprie (napr. luk a p) -dianie ani pohyb neexistuj, pretoe existuje len nepremenliv trvajce bytie, vypajce vetko nemonos pohybu

Pythagorejsk kola
(ran grcka filozofia, 5. st. p.n.l.) -grcka obchodn aristokracia Pythagoras -mal obrovsk vhu slova -jeho kola bola bran ako sekta (uzavret spoloenstvo, asketick spsob ivota) -najvy spsob ivota = teoretick (meditatvny) -dualizmus- svet vznikol z apeironu -snaha vyjadri vetko slami -zem je guat -pyrocentrizmus- ohe je centrom vesmru

Herakleitos
(540 480 p.n.l.) -pochdza z mesta Efezos na malozijskom pobre -jeho spsobo vyjadrovania sa je prn antitz, aforizmov, porekadiel a hdaniek obrazno-poetick spsob -mylienka veobecnho plynutia a zmeny = panta rei (vetko plynie) -vo svete vetko plynie a men sa, ni nie je nemenn a netrv stle -do tej istej rieky vstupujeme a predsa nevstupujeme, sme a nie sme -veci vznikli z prazkladu, v tomto prpade je to ohe -svet aj prroda s v neustlom procese zmeny a ohe je zo vetkch prrodnch ltok najpohyblivej a najviac schopn zmeny -tento svet (kozmos) nevytvoril Boh, ani lovek bol, je a bude vene ivm ohom zapaujcim a vyhasnajcim poda miery -zakladate dialektiky -prinu zmeny vid v protikladoch -svetu vldne logos veobecn poriadok, miera nevyhnutnosti, zkon vec, objektvny princp -vo svete je vetko navzjom spojen a kad jav prechdza do vlastnho protikladu a preto musme vetko chpa nie izolovane, ale relatvne

-dkazy tejto relatvnosti erpal z pozorovania ud a zvierat -somre by dali prednos slame pred zlatom prklad relativity, hodnota zlata je vysok len pre ud -zakladate gnozeolgie terie poznania -poznanie je predovetkm poznanm objektvnej skutonosti, ktor existuje nezvisle na naom vedom -lohou poznania je prenikn do podstaty prrody a do jej zkonov -poznatky treba spja do svislost, aby sme dospeli k ich podstate a pravde -predmet poznania = kozmos, prroda, hmotn svet

Prrodn filozofia
(ran grcka filozofia, 5. st p.n.l.) -pluralizmus -rieenie problmu zaiatku sveta Empedokles (490 p.n.l. 430 p.n.l.) -pluralizmus prroda pozostva zo tyroch praltok = ohe, voda, zem, vzduch -k zmenm prichdza na zklade mieania a oddeovania praltok -aktivizujce princpy bytia: Lska (spja vec) a Nenvis (rozdeuje veci) Anaxagoras (500 p.n.l. 429 p.n.l.) -prroda sa sklad z nekonenho mnostva iastoiek, ktor nie s okom viditen (semen) -vetky veci s v pohybe, prinou tohto pohybu je rozum (ns) -ns = najcennejia a najistejia ltka, ktor neme by zmiean s nim, inn princp sveta

Atomizmus
(ran grcka filozofia, 5 st. p.n.l.) -v obdob politicko-spoloenskch zmien (grcko-perzsk vojny) -materializmus -zakladate atomistickej terie Leukippos Demokritos (460 370 p.n.l.) -vrstovnk Platna a Sokrata -vrazn materializmus -vetko sa sklad z hmoty z najmench hmotnch iastoiek (atmy) a z przdna -atmy nevznikaj, ani nezanikaj, s ven, nepriepustn, alej nedeliten a kvalitatvne nemenn, ich poet a tvary s nekonen -medzi atmami existuj rozdiely v tvare, usporiadan a polohe, tieto rozdiely spsobuj rznorodos -zkladnou vlastnosou atmov je pohyb -ateizmus -dua je materilna

Sofisti
(prechod ku klasickmu obdobiu grckej filozofie, 5. st. p.n.l.) -uitelia mdrosti -antropologick a socilno-filozofick problematika -ako prv upriamili pozornos na loveka, jeho praktick zujmy, poznvacie schopnosti a lohu jazyka -prv profesionlni uitelia veobecnho vzdelania -skepticizmus, relativizmus -kritika otroctva -rozvinuli teriu renenia rtorika, re je povaovan za najdleitej nstroj loveka -manipulcia s reou Protogoras (480 410 p.n.l.) -v nijakej veci nemono poveda ni urit, kad vpove je subjektvna, relatvna, podmienen -Mierou vetkch vec je lovek, jestvujcich, e s, nejestvujcich, e nie s -vyzdvihoval demokraciu -O bohoch nemem vedie, ani e s, ani e nie s, ani ak maj podobu. Je to vec temn a n ivot krtky. -obalovan z ateizmu, donten opusti Atny

Gorgias (485 380 p.n.l.) -krajn skepticizmus -tri tzy: 1. Ni nie je 2. Ak nieo je, nemono to pozna. 3. Ako to aj mono pozna, nemono to vyjadri. -vznik pojmovej logiky

Klasick grcka filozofia

(5. 4. storoie p.n.l.) Sokrates (469 399 p.n.l.) -jeho filozofiu poznme od Platna a Xenofonta -maieutika = spsob Sokratovho myslenia dolovanie mdrosti -sokratovsk irnia = poloil otzku a zosmienil odpove -Xantypa jeho ena, hateriv -Viem, e ni neviem -etick kategrie stle, nemenn, veobecne platn, objektvne, poznaten -opozcia voi svojim sasnkom sofistom -antropologick tematika -poznanie dobra a snaha naplnenie nevyhnutne ved k cnosti -eudaimnia veobecn blaenos -daimonion svedomie, pomha pri hadan dobra Platn (427 347 p.n.l.) -Sokratov iak -napsal viac ako 40 dialgov -zaloil Akadmiu -dobro nie je etick vlastnos, ale substancia -PODOBENSTVO O JASKYNI -dualizmus svet ide - relny svet -Platn bol prv idealista -Hierarchia ide: dobro (slnko) spravodlivos, krsa, statonos idey zvierat a rastln idea nehmotnch a neivch vec -idey s ven, nemenn, nehmotn podstaty -Demiurgos- boh, remeselnk -vytvra veci na zklade ide a prena ich do hmotnho sveta -idey s dokonal, prenaj sa do ltky -n svet je menn a pominuten, lebo nie je dokonal -napr. idea trojuholnka sa je hmotnom svete ltka, odraz idey -Platnov gnozeolgia (teria poznania): 1. Fza Aesthesis (vnmanie) DOJEM (vnmanie odrazov) VIERA (vnmanie vec samotnch) 2. Fza Noesis (poznanie) DIANOIA (uvaovanie) IDEA (vedenie) -lovek sa del na telo a duu -kad lovek m tri due: rozumov hlava ven, nesmrten osobnos

vniv hru zmyslovo-iadostiv podbruko -Telo je hrobom due -uenie = anamnesis (rozpamtvanie vedomost zo sveta ide) -Platnov politolgia: -vznamn dielo Platn stava (tt) -had v om definciu pojmu spravodlivos -spolonos rozdelen na tri skupiny: 1. plebs vrobcovia = iba nieo vyrbaj 2. elita strcovia = dbaj na poriadok 3. elita vldcovia = dozor nad ostatnmi skupinami, vytvraj zkony, vek nad 50 rokov -elita m vetko spolon, odmena sa im vyplca v naturliach, zkaz umenia -poda Platna je matematika brnou k filozofii k idem -Platn je prv idealista a utopista -tri due poda Platna a ich cnosti: a)rozumov mdros (vldcovia) b)vniv statonos (strcovia) c)iadostiv umiernenos (vrobcovia) zo vetkch tchto cnost vychdza spravodlivos (v prpade, e s v harmnii) tieto tyri cnosti s kardinlne cnosti

Aristoteles (384 332 p.n.l.) -iak Platna -empirick myslenie -zaloil 1. zoologick zhradu -jeho kola = Lykeion (v Atnach) -prrodn vedy, klasifikcia ivochov -DIELA: 1. Logika: -Organon -Kategrie -O vyjadrovan -Topiky 2. Prrodn vedy: - Fyzika -O nebi -O dui -O vzniku a zniku -Meteorologiky 3. Metafyzika: 12 knh 4. Etika a politolgia: - Etika Nikomachova -Etika Eudemova -Magna moralia -Politika 5. alie: -Poetika -Rtorika

-Etika Nikomachova -Dobro je to, k omu vetko smeruje -blaenos = najvyie dobro -Aristotelova ontolgia -hyl ltka -morf tvar hylemorfizmus vetko je zloen z ltky a tvaru morf = sila, ktor formuje ltku do tvaru -Teria prin: aby sme poznali veci (naprklad dom), musme rozozna tieto priny: -causa formalis (formlna) v prpade domu stavbr -causa efficinalis (psobiaca) - stavanie -causa materialis (ltkov) - tehly -causa finalis (cieov) bvanie -nehybn prina BOH -Aristotelova logika -prklad: Sokrates je smrten.
subjekt predikt

subjektovo prediktov logika -Kategrie: najveobecnej pojem: 1. substancia (podstata) 2. kvantita (mnostvo) 3. kvalita (akos) 4. relcia (vzah) 5. miesto 6. as 7. stav 8. pozcia 9. innos 10. trpnos -na ich zklade vytvrame predikty -kategria sd sudok

-Aristotelova teodicea -Boh je nehybn prina -Aristotelova antropolgia -zvierat + udia = ivochy gneus proximus (najbli rod) -lovek = ivoch rozumn diferentia specifica -tri due: senzitvna, animlna, racionlna

Helenistick filozofia
(4. storoie p.n.l. 5. storoie) -EPIKUREIZMUS -STOICIZMUS -SKEPTICIZMUS -EKLEKTICIZMUS -NOVOPLATONIZMUS -pogrovanie vtedajieho sveta -materializmus -filozofia umenia itia -synkretizmus- spjanie filozofie -eklektizmus- vber

Epikureizmus
Epikuros (341 p.n.l. 270 p.n.l.) -nadviazal na Demokrita- atomizmus -vetko je materilne clinamen (odchlka) nevieme, ako sa bud pohybova atmy -List Menoikeovi etick aspekty -List Herodotovi atrolgia -List Pytokleovi -List Menoikeovi -filozofia umenie i, dosiahnutie blaenosti -praktick filozofia -4 prekky, ktor zabrauj krsnemu ivotu: 1. Strach z bohov -naturalizmus (bohovia existuj prirodzene) -(vymyslen) predstava spravodlivho Boha 2. Strach zo smrti (zatratenia) -empirizmus zmyslov poznanie -ke lovek ije, smr preho neexistuje, ke umrie, lovek neexistuje pre smr -starostlivos o dobr ivot = starostlivos o dobr smr -ivot prina radosti 3. Neznalos blaenosti 4. Strach z trestu -IADOSTI: -prirodzen: nevyhnutn- pre sm ivot - pre blaenos - na uspokojenie tela iba prirodzen -mrne

-ZDRAVIE TELA + POKOJ DUE = ATARAXIA (neotrasitenos) -RADOS = ROZKO = HEDON (slas) neprtomnos bolesti

-rozdelenie slasti: a) krtkodob intenzvne (v pohybe) b) dlhodob kontatn (v pokoji) -Epikureisti: Epikuros, Lucretius Carus

Stoicizmus
-stoa poikil maovan stporadie -3 vlny: 1. Zenn z Kitia, Kleanthes, Chrisippos 2. Panaitios, Poseidonios 3. Seneca, Epiktotos, Marcus Aurelius -Podobenstvo o vajci -krupina = logika -bielok = fyzika -tok = etika -logos = poda stoikov prroda, boh, osud, pneuma (dua) prina vetkho, dokonal bytos hodnota kadej veci zle va vzahu k logos -zhoda s logom = pozitvna hodnota -nezhoda s logom = negatvna hodnota -pneuma = dua nevyhnutnos -osud je vopred dan, ale cesta k nemu je pre loveka slobodn Seneca (4. p.n.l. 65) -O duevnom pokoji -apatia nevnivos, nenruivos -eupatia stav dobrch vn -stoick kozmopolitizmus = svetoobianstvo Vetci sme bratia a sestry -Prrodn problmy -udsk dua m rozumn a nerozumn as -telo je vzenie due, a smr ju oslobodzuje