AKADMIA'POLICAJNHO ZBORU V BRATISLAVE

Katedra verejnoprvnych discipln

Alexandra Krskov, Eva Jnokova, Nadeda Vaculkov

Bratislava 2001

1. KAPITOLA SPOLONOS A TT

U Aristoteles povaoval udsk potrebu zdruovania sa za vroden, prirodzen, a lovek bol pre neho zoon politikou - tvor spoloensk. udsk bytos sa spja s ostatnmi do socilnej skupiny, rodiny, rodu, kmea, obce a napokon ttu. Socilny ivot jedinca sa zana jeho vleovanm do spolonosti {socializciou) a teda adaptciou na podmienky ivota v nej. udsk spolonos je zloit systm, ktor tvoria udia, uznvan spoloensky? /hodnoty, normatvny poriadok, spoloensk organizcie i intitcie. Okolie spoloenskho "systmu vdy" tvor prrodn systm, ktor mu poskytuje materilne zdroje. udsk spolonos existuje u takmer 3,8 milina rokov. Vyvjala sa od malch, jednoduchch systmov schopnch samoregulcie, k zloitejm/poetnejm systmom, ktor u je potrebn regulova pomocou ttu.

Reprodukcia spolonosti a osamostatnenie politickej moci

Existencia a reprodukcia kadho ivho tvora na naej plante zvis od dostatku obivy. Poskytuje ju prroda sama, alebo ju lovek od nej zskava, prispsobujc ju svojm potrebm. Obdobie zberasko-loveckch spolonost (3,8 milina rokov pred Kr. a pribline 80 tisc rokov pred. Kr.) bolo charakterizovan tzv. koristnckou, neproduktvnou ekonomikou, t. j. zskavanm potravy, ktor poskytovala okolit prroda. udia boli zoskupen do jednoduchch, nepoetnch skupn, ktor nevyadovali zloitejie riadenie. Tvorili ich navzjom sa podporujci jedinci, ktor by bez spoluprce neboli preili. Nikto nemal as, ani energiu na uplatovanie nejakch mocenskch apirci.. Obdobie rodovch a kmeovch prvotnopospolnch spolonost trvalo ovea kratiu dobu (zhruba od 80 tisc rokov pred Kr. a do 7 tisc rokov pred Kr.). Riadili ich postupne vznikajce rodov a kmeov intitcie - rada starch, kmeov rada, nelnk, aman, zbor kazov a pod. V obdob neolitickej revolcie a 7 tisc rokov pred Kr.) sa ekonomika stala, produktvnou, ponohospodrskou. lovek u: nielen pasvne ak, o mu prroda ponkne, ale ju aj aktvne: pretvra pestovanm plodn a chovom zvierat. To uvonilo ud z procesu bezprostrednho zabezpeovania potravy. Ponohospodrska civilizcia viedla k

debm prce.. udia sa mohli venova obchodu, remeslm i politicko - mocenskmu zriadeniu. Mohli sa tie usdza na uritom zem, zska z neho .podstatne viac prostriedkov na obivu, tvori, mest:

Vznik verejnej moci a ttu lovek teda ije a reprodukuje sa v skupine. Nemono si predstavi jeho preitie v prrodnch podmienkach ako Robinsona Crusoe. Vznik tu zaujmav problm: udsk bytos je charakteristick svojou schopnosou myslie, to znamen abstraktne reprodukova svet, voli si v om alternatvy sprvania, smerujce k dosiahnutiu ciea, uspokojujceho potreby. Existuje teda rozpor medzi individualitou loveka, jeho zujmami a ciemi a nevyhnutnosou i v skupine, pretoe len takto je indivduum schopn prei. Reprodukcia skupiny je vak spojen s existenciou systmu riadenia v skupine. Sprvanie sa jednotlivca je podriaden nevyhnutnosti zabezpei reprodukciu skupiny. Z toho vyplva, e v kadej udskej skupine existuje systm riadenia, systm psobenia na jednotlivcov s cieom zabezpei urit stav a koniec koncov reprodukciu skupiny.. Tento systm psobenia... nazvame mocou. Definci moci je vemi vea. Pripomenieme si jej vymedzenie M. Weberom, ktor azda najvznamnejie ovplyvnilo chpanie moci v eurpskej vede 20. storoia. Weber definuje moc ako .monos presadi,. vlastn vu vo vntri nejakho socilneho vzahu aj napriek, odporu... Moc ;je teda \Schopnos urova sprvanie sa ud0 resp. schopnos socilnych subjektov meni sprvanie inch socilnych subjektov. Moc sa realizuje formulovanm (urovanm) poadovanho druhu sprvania a zabezpeovanm jeho dodriavania. Tm, e moc formuluje vzor sprvanie v uritej situcii, vznik norma. Norma je teda zvzn prava udskho sprvania (regulatv) a teda lnok systmu spoloenskho riadenia. Spolonos zana naozaj fungova a vtedy, ke moc vymedz, ktor druhy konania s spoloensky uiton a ktor, naopak, bud zo socilneho ivota vylen. Moc, tvoriaca spojivko medzi udskou skupinou a jednotlivcom, je teda schopnosou urova sprvanie ud, je obmedzenm slobody za elom reprodukcie: Moc tak obmedzuje slobodu a sasne ju zabezpeuje. Moc m Jnusovsk podobu, m naraz dve tvre, z jednej strany je utlateom a z druhej strany je integrtorom. M.. Duverger). Tento paradox nazvime paradoxom pvoch tvr moci, Existenciu tohto venho problmu udstva - vzahu slobody jednotlivca a monosti reprodukova sa len v skupine, a teda nevyhnutnos podriadi sa tejto skupine, si filozofick myslenie vimlo vemi dvno. Ako rieenie ponklo demokraciu, politick konsenzus spolonost o demokratickch pravidlch fungovania moci. V takomto systme je mon

zosladenie individulnych, skupinovch a celospoloenskch zujmov a moc strca svoju jnusovsk podobu. Zdrojom a prostriedkom moci me by okovek, pomocou oho doke socilny subjekt zmeni sprvanie inho socilneho subjektu: nsilie, bohatstvo, informcie, charizma, organizcia a pod. Nejak moc m kad socilny subjekt. Zska mocensk prevahu znamen predovetkm schopnos vnti druhm svoje chpanie situcie, svoje videnie reality. Moc je vak medzi rzne subjekty rozdelen vemi nerovnomerne. Efektvnos psobenia subjektu moci zvis od prostredia, v ktorom sa moc uplatuje, najm na tom, i v rovnakom, alebo opanom smere uplatuj svoju moc ostatn socilne subjekty, i s ochotn akceptova existenciu a psobenie danho subjektu moci, ak s alie materilne a duchovn podmienky ivota spolonosti a pod. (Verejn moc je riadiacim systmom skupiny ud (spolonosti), relatvne nezvislm (suvernnym) na mocenskch systmoch inch skupn. Je to sila, schopn organizova spolonos teda urova sprvanie ud pomocou veobecne zvznch noriem. Me by zaloen na shlase aj na donten. Me by vykonvan ovplyvovanm alebo ovldanm.Najvznamnejou verejnou mocou, najvyou a zvrchovanou donucovacou silou je tt. - tt m osobitn postavenie medzi subjektami" moci. - Disponuje monopolom /legitmneho nsilia; ktor je zabudovan v stratgii moci. Hoci v modernej spolonosti tento prvok moci akoby zmizol z o verejnosti a presunul sa do vzenskch cie, lieebn, do obasnch zsahov policajnch jednotiek, hoci sa mechanizmy moci stali anonymnmi, tt sa mus opiera aj o dontenie.. Analza problematiky ttnej moci zaha tieto aspekty: o vzah jednotlivca a ttnej moci, ktor obsahuje jednak problematiku foriem a miery participcie jednotlivca na moci a jednak problematiku hranc moci vo vzahu k slobode jedinca, e alou je intitucionalizcia ttnej moci, t. j. skmame sstavy spoloenskch intitci, ktor vykonvaj ttnu moc (forma ttu), konene treou problematikou s hlavn smery innosti moci, t.j. funkcie ttu vetkch uvedench aspektoch problematiky ttnej moci budeme hovori v nasledujcich kapitolch.

Z histrie vzniku ttu tt sa len postupne vyleoval zo spolonosti ako riadiaci, mocensk a politick systm. Najstarie ttne organizovan, i ttom riaden, spolonosti sa zaali formova zhruba v 6. a 4. storo pred Kr., v tch astiach sveta, kde na to boli vhodn prrodn, geografick, klimatick, kultrne, demografick a pod. podmienky. Bolo tomu tak v doliach vekch riek subtropickho a mierneho psma (Tigris, Eufrat, Nl, lt rieka, Brahmaputra at). "Ke u lovek zskal relatvnu nezvislos-na prrodnch zdrojoch potravy, zaal si budova opevnen osady, a mest., V nich,sa koncentroval vek poet ud a ich spravovanej si vyadovalo nov organizan formy. Rodov i kmeov kazstvo" sa zana formova ako systm radnkov, intitci a organizci, ktor-prostrednctvom mocenskch prkazov riadi spolonos. Vznik ttna byrokracia a bezpenostn apart. Moc sa intitucionalizuje. Spoiatku vznikali vetky ttom organizovan spolonosti ako mestsk tty s nevekm ponohospodrskym okolm. A neskr sa ttne teritrium rozrstlo do podoby vch, i mench r. Niekde vznikali tzv. teokratick despcie. Ich zemie tvorilo mestsk zemie, obohnan hradbami, v strede ktorho bol chrm(Babylon, Ur a in). Ich ekonomickm zkladom bola ponohospodrska vroba v rodnej_rienej_.niye. ttne radnctvo sa zoskupovalo vhradne z chrmovho kastva. Predstaviteom ttnej moci bol vekaz chrmu - despota. Jeho prkazy boli zkonom. Inde vznikal despcie vchodnho typu (napr. v starovekom Egypte, Cne, v Junej a Strednej Amerike). Zkladnm.......vrobnm.,, prostriedkom ::tu bola pdar ktor patrila panovnkovi. Jen stl na vrchole pyramdy ttnych intitci...a radnctva. Klasick otrokrske demokracie vznikali tam, kde si predstavitelia rodov,;aj po'/ premene rodovch a kmeovch orgnov na ttne orgny, podrali: vplyv, .nariadenie spolonosti. Tieto tty umoovali plnoprvnym obyvateom zastova sa na; sprve; riaden spolonosti^ Tto forma vzniku ttu sa uplatnila vhradne v miernom psme Stredozemnho mora (y Atnach, v Rme v klasickom obdob). Mono teda poveda, e po tom, o lovek pretrhol intinktvne put, ktor ho spjali s prrodou, stratil aj prostriedky na tok i obranu a stal sa zvislm na spolonosti. Okrem toho aj udsk spolupatrinos ho viedla k spolunavaniu s inmi. Vaka recipronmu altruizmu, ktor je vlastn len racionlnym bytostiam, sa u neho vyvinul systm poskytovania pomoci a spoluprce v oakvan, e v prpade potreby bude to ist poskytnut aj jemu. Asi od 17. -18. storoia sa zana obdobie vvoja industrilnych a postindustrilnych spolonost, ktor trv a do sasnosti. tt ako riadiaci systm sa plne odleuje od

spolonosti. Primrnym subjektom jeho vytvrania sa stva nrod ako spoloenstvo ud, ktor sa zhodn na rovnakom politickom rmci svojej existencie. V sasnosti je tt zkladnou formou ivota spolonosti. Zmyslom jeho existencie je vytvori o najpriaznivejie predpoklady vyuitia civilizanho a kultrneho potencilu pre svojich obyvateov. ttnos nie je hodnota sama o sebe. Aby tt nadobudol hodnotu mus
v

plni urit funkcie. tt je teda elov intitcia, ktor m uom uahi ivot.

Vzah ttu a spolonosti

tt a spolonos nie s toton intitcie. Km spolonos je zloit, otvoren socilny ekonomicko-kultray systm, ktor ivo interaguje so svojm prrodnm okolm i ttom, tt je systm suvernnych politicko-mocenskch riadiacich orgnov a intitci, ktor riadia spolonos prostrednctvom prva. Verejn (ttna) moc ustanov veobecne zvzn prvo a tie bdie nad jeho vyuvanm a dodriavanm. tt teda spova na prve v tom zmysle, e je centrom tvorenia prvnych noriem, je regulovan prostrednctvom prva a funguje na jeho zklade. i u bol predttny stav spolonosti idylou, alebo bojom vetkch proti vetkm, charakterizovala ho navn neistota. To, poda niektorch autorov, viedlo ud k tomu, aby sa zriekli asti svojej slobody v prospech celku a ustanovili verejn ttnu autoritu. Medz ou a spolonosou bola uzavret aksi zmluva, poda ktorej obania bud tt repektova a ten sa za to zavzuje spravova verejn zleitosti, najm garantova slobodu, bezpenos a vlastnctvo obanov. V modernej spolonosti nadobda spoloensk zmluva podobu stavy a politick poriadok takejto spolonosti je dohodou o prmer medz fakticky i potencilne znepriatelenmi skupinami. Spoloensk zmluva obsahuje: shrn zkladnch princpov vstavby ttu a fungovania verejnej ttnej moci, o sstavu ttnych intitci, ktorch lohou je tvori a ochraova prvo, slobodu obanov. Spoloensk zmluva je samozrejme fikciou, ktor m vyjadri ochotu spolonosti podriadi sa verejnej autorite, ale zrove zvzok tejtoautority pohybova sa v dohodnutom rmci a chrni ivot, slobodu a majetok obanov. Je vypovedaten, ak je ttna moc nelegitmna. Legitimitou sa chpe uznanie subjektu za oprvnenho meni sprvanie inho. tt je legitmny vtedy, ke jeho iny a rozhodnutia akceptuj obyvatelia ako sprvne a oprvnen. Legitimita moci znamen teda jej zdvodnenie a jej akceptciu. Inmi slovami, tt presad 9

svoju legitimitu tm, e nebude odmietnut, resp. bude prijat obanmi tak, e obyvatestvo akceptuje obianstvo danho ttu ako svoju primrnu monos politickej socializcie (F. Novosad) tt teda na svoju legitimitu potrebuje idey, predstavy o ivotnch hodnotch, Mus sa prihlsi k uritm udalostiam ako ku svojim historickm koreom. tt vak neije iba ideou svojho vzniku, ale aj tm, m je, ako kon. Nielen pvod dva ttu legitimitu a existenn oprvnenie, ale aj schopnos sprva sa zkonne a spravodlivo. Legitimita je teda spojivkom moci a prva. Zdrojom legitimity je legalita. Fakt, e niekto kon poda platnho prva, prispieva k uznaniu jeho konania za oprvnen v zmysle prvnom a spravidla aj morlnom. Moc je vykonvan nelegitmne, ak socilny subjekt nie je oprvnen na j ej vykonvanie.
i

Priestor obianskej spolonosti

;

Spolonos nie je pohlten ttom. Tvoria ju jednotlivci,

ich prirodzen

spolupatrinos v rodine, v malom priateskom kolektve, spolku, klube, nadcii i zdruen. Tto spontnna aktivita, vyplvajca z rznych zujmov, nachdza svoj prejav v zdruovan do rznych organizci; ekonomick zujmy v podnikateskch zvzoch, skromnch obchodnch spolonostiach, politick zujmy v politickch stranch, kultrne zujmy v kluboch priateov umenia a pod. Niektor z tchto organizci poskytuj sluby (napr. profesijn zdruenia), in vystupuj na ochranu uritch princpov a prv obanov, niektor s nboensk, in svetsk. Tvoria irok klu od najmench dedinskch zdruen a po vplyvn medzinrodn skupiny ako je Amnesty International, i Greenpeace. Vznik spomnanch organizci pramen z potreby riei konkrtne problmy bezprostrednho okolia, njs prostriedky na ich vyrieenie, od aktivt dobrovonkov, cez zskavanie finannch prostriedkov, a po presadzovanie rieenia problmov pomocou zkonov formou obbovania (napr. prijatie zkona na ochranu telesne postihnutch osb). Oslovuj politick strany, parlamenty, vldu. Rozmach spolovania, typick pre zver 20. storoia, vyjadruje silie ud podiea sa na nieom zmysluplnom, i prina itok nielen im , ale aj ostatnm. Na jednej strane je teda tt so svojimi ttnymi intitciami (parlament, vlda, sdnictvo, armda, polcia a pod.), na druhej obianska spolonos so svojimi nettnymi, mimovldnymi organizciami (MVO). Mnoh z mimovldnych intitci s neziskov, orientuj sa napr. na humanitn, charitatvnu innos, ivotn prostredie, vzdelvanie, mlde, kultru, na ochranu stavou zaruench prv a slobd. Odliuj sa svojou vekosou a rozsahom psobenia, od

10

organizci obecnho formtu, bez vlastnho majetku a bez zamestnancov, a po mnohomiliardov nadcie, univerzity a zdravotncke komplexy, s tisckami vlastnch zamestnancov. Niektor s zvisl od darcov, in s financovan ttom. V shrne sa oznauj ako tret sektor (na rozdiel od ttneho a skromno-podnikateskho sektora), alebo ete priliehavejie, obiansky sektor. V SR je jeho reprezentantom Grmium tretieho sektora a tie Frum donorov (skupina grantovch nadci, ktor poskytuj finann prostriedky na rzne projekty MVO) Obianska spolonos a jej intitcie maj ma v demokratickch podmienkach zabezpeen autonmiu, samostatnos. ttna moc toti neme inne sli obanom bez nettnych organizci. Preto im vytvra priestor (zkonom uruje zkladn pravidl ich vzniku a fungovania) a prispieva na ich innos. Okrem toho bez intitci obianskej spolonosti, osobitne bez tretieho sektora, je nemon udra pluralitne, demokratick prostredie. Podpora zo strany ttu je vsledkom racionlnej vahy o schopnosti MVO riei problmy, ktormi sa tt nechce, alebo neme, zaobera. Dochdza k istej debe prce: ttny sektor zabezpeuje finann zdroje a neziskov sektor bezprostredn poskytovanie sluieb. Tm dobrovon zdruenia aj zmieruj socilne naptie a konflikty. Pravda, medzi ttnou mocou a tretm sektorom me by aj naptie a konflikt; najm pri prechode autoritrskych reimov k demokracii. Dedistvom predchdzajceho obdobia je aj pretrvvame dichotmie my tu dole a oni tam hore. Politika v oiach mnohch obanov postkomunistickch ttov nie je sluba veci verejnej, ale presadzovanie egoistickch zujmov driteov moci, intrignstvo a spupnos. Priestor MVO naruuje tto dichotmiu, dva monos lepie pochopi a zrove dra pod kontrolou mechanizmy moci. Slobodn zdruovanie v konenom dsledku posiluje tt a odbremeuje ho od nadmernch oakvan.

Miera ingerencie ttu do ivota spolonosti

Diskusie o tom, o by tt robi mal a o nie, sa ved niekoko storo. Pohybuj sa pritom v irokom priestore medzi anarchiou a diktatrou (totalitnm ttom). Tento priestor zapa najm klasick liberalizmus, socilny liberalizmus, komunitarizmus a socializmus. Anarchiou rozumieme bezvldie spsoben neexistenciou verejnej autority, alebo jej nadmernm oslabenm. Spolonos vak neme existova a rozvja sa v podmienkach absoltnej slobody jedincov, a teda v podmienkach svojvle, kde je vetko dovolen a ni nie je zakzan. ttna moc nedoke v takchto okolnostiach zabezpei integritu spolonosti a teda ani chrni slobodu, ivot a majetok obanov.

11

Liberlny tt prsne repektuje individulnu slobodu. loha verejnej moci je druhotn, tt nezasahuje do ivota spolonosti vo vej miere nezje to nevyhnutn. Jeho poslanm je ochraova slobodu, majetok, ivoty obanov a verejn poriadok, neporuitenos hranc a zemn celistvos. Rovnako je jeho lohou chrni slobodn konkurenciu, nzorov a tm aj politick pluralitu. tt je nestrannm rozhodcom medzi rozmanitmi zujmami obyvateov, ktor si ho zmluvou vytvorili. Rozhoduje len na zklade prva, je prvnym ttom. Liberlny tt sasnosti sa odliuje od svojho predchodcu budovanho na zsadch nezasahovania do ekonomiky. Klasick liberlny tt sa postupne stval aj socilnym ttom, teda ttom, ktor m voi obanom socilnu zodpovednos. Pravda, zsahy sasnho liberlneho ttu do ekonomiky maj svoje limity, uren trhovou ekonomikou. Jeho lohou ostva stanovi prvny rmec slobodnej konkurencie a garantova repektovanie dohodnutch "pravidiel hry". Inmi slovami, lohou ttu je vytvori dobr zkony a zabezpei ich dodriavanie, resp. vyvodzova prvnu zodpovednos za ich poruovanie. tt by mal tie zabezpeova makroekonomick stabilitu spolonosti a stara sa o znevhodnench jednotlivcov a socilne skupiny cielenm systmom socilneho zabezpeenia. Intervenujci a socilny tt zasahuje do hospodrstva najm v oblastiach, ktor maj celospoloensk vznam, naprklad pri stavbe dianic, eleznc, jadrovej energetiky, pri predchdzan hospodrskym krzam, v oblasti stability meny a inch oblast, ktor upevuj jeho ekonomick a obrann pozciu v medzinrodnopolitickch relcich. Vvoj socilneho ttu, ktorho zaiatky sa spjaj s vldou Bismarcka v 19.storo, posilnila svetov hospodrska krza v tridsiatych rokoch tohto storoia. Cel rad faktorov sa prihovral za zsahy ttu do hospodrskeho ivota, za ttny dirigizmus. Intervenujci tt je aktvny nielen v oblasti zsahov do ekonomiky, rozirovania trhu a jeho stability, ale aj v oblasti kolstva, kultry, vedy, osvety, zdravotnctva. Zsahy ttu sprevdza centralizcia ttnej moci, redukcia sfry slobody jedinca. "Odmenou" je viac istoty, stability, pohodlia. Dleitm prvkom modernho socilneho ttu je tzv. socilne partnerstvo, spojen so socilnym dialgom. Orgnmi socilneho partnerstva s vlda, zamestnanci, reprezentovan odborovmi zvzmi a zamestnvatelia (zamestnvatesk zvzy). Dialg je spsob predchdzania socilnym konfliktom a vytvrania socilneho zmieru. Napomha aj politick demokraciu, orientuje pozornos na socilnu spravodlivos a prispieva k hospodrskej stabilite. Negatvnou strnkou socilneho ttu je narastanie ttnej byrokracie a obmedzovanie priestoru slobody.

12

Totalitn tt (diktatra, autokracia, despcia, trania a pod.) znamen absoltnu, nim neobmedzen ttnu moc, ktor sa spravidla sstreuje v jednom ttnom orgne. Prvomoci tohto orgnu vykonva jednotlivec alebo skupina osb (oligarchia, plutokracia, teokracia a pod.) V 20. storo sa na oznaenie tohto typu ttu pouva termn "totalitn" a takmer vlune sa nm oznauje systm vldnutia vo faistickom tte a v komunistickom tte, reprezentovanom stalinskm reimom. Totalitarizmus znamen zruenie hranice medzi ttom a spolonosou, lovekom a obanom, verejnm a skromnm ivotom. Je uvznenm spolonosti do rmca ttu. Totalitn tt pln svoje funkcie najm prostrednctvom stleho zastraovania, nsilia, teroru. Potla rzne skupiny obyvatestva, ktor oznauje ako nepriateov ttu a prekku pokroku. Likviduje politickch protivnkov, kontroluje a manipuluje myslenie a postoje ud najm pomocou elektronickch mdi. Vldne v om princp kolektivizmu. tt centrlne plnuje a riadi cel ekonomick ivot, zabezpeuje socilnu rovnos vetkch obanov. Je vlunm vlastnkom vrobnch prostriedkov. ke mono poveda, e vo vetkch liberlnych demokracich je tendencia k "zothovaniu" ingerence ttu do ivota spolonosti, zkladnm problmom nieje ani tak siln i slab tt, ako problm dobre fungujceho ttu, ktor je siln pri vkone tch funkci, ktor mu prislchaj a slab v tom, o mu obania nezverili.

RESUM
Neolitick revolcia umonila debu prce v spolonosti, usadenie loveka a vylenenie skupiny ud, ktor sa venovali vlune politicko - mocenskmu riadeniu. Reprodukcia jednotlivca je mon len v skupine, v ktorej vak mus existova systm psobenia na jednotlivcov - moc. Moc je schopnos urova sprvanie sa ud. Realizuje sa formulovanm poadovanch vzorov sprvania v normch a ich presadzovanm. Je obmedzenm slobody a zrove jej zabezpeenm. Najdleitejm druhom verejnej moci je ttna moc. Od intitucionalizcie ttnej moci je neodmysliten ttna byrokracia a bezpenostn apart.
v

tt vznik ako systm suvernnych, politicko - mocenskch orgnov a intitci, ktor riadia spolonos pomocou prva. Ideovm zkladom jeho vzniku je spoloensk zmluva. Tto obsahuje shrn zkladnch princpov vstavby ttu a fungovania verejnej ttnej moci, ako aj sstavu ttnych intitci, ktorch lohou je tvori a ochraova prva slobody obanov. Spoloensk zmluva (stava) je pojem na vyjadrenie vzahu vldnucich a ovldanch. Nelegitmnej moci mono vypoveda poslunos. 13

Obianska spolonos je priestor slobodnho zdruovania obanov do rznych mimovldnych organizci. MVO s neodmyslitenou sasou demokratickho prostredia. Z hadiska priestoru, vymedzenho v spoloenskej zmluve, sa moc me pohybova na kle od absoltneho obmedzenia slobody v totalitnom tte, cez socilny, liberlny tt a po anarchiu.

KONTROLN OTZKY

1.Objasnite vznam vroku "lovek je spoloensk tvor". 2.V om je podstata moci a o je verejn moc? 3.Objasnite vznam a poslanie tzv. spoloenskej zmluvy! 4.Opte tandardn modely vzahu slobody a moci 5.Uvaujte o vzahu obianskej spolonosti a ttu v podmienkach demokracie!

14

2. KAPITOLA
ZNAKY TTU A JEHO POSLANIE

Pre oznaenie javu, ktor dnes nazvame tt, pouvalo udstvo pvodne in termny: Grci termn polis Rimania civitas, imprium Romanum, v obdob stredoveku sa zauvali pojmy regnum, regno, Reich. Termn tt vo vedeckej spisbe pouil prvkrt florentsk uenec Nicollo Machiavelli. Etymologicky pochdza slovo tt z latinskho status (stav, postavenie, stava). Podstatu ttu sa usilovali pochopi nielen prvnici a politolgovia, ale aj filozofi, antropolgovia, etnolgovia, sociolgovia. Tento zujem oil vemi dvno v dielach egyptskch, nskych, indickch uencov, ale pevnejie kontry zskala predstava o podstate ttu a v grckej filozofii a v uen Rimanov. Ani t vak nechpali tt in ako miesto sebarealizcie obana, ako obiansky kolektv. Mocensk podstatu ttu vystihol a spomnan Machiavelli. V oblasti ttovedy sa sformovali dva zkladn prstupy k vymedzeniu pojmu tt. Jeden z nich mono oznai ako prstup sociologick, definujci tt ako as vonkajieho sveta, ako skutonos, ktor sa v om nachdza (F. Weyr). Prkladom takhoto prstupu je Weberovo vymedzenie: tt je tak udsk spoloenstvo, ktor si na uritom zem nrokuje pre seba monopol legitmneho fyzickho nsilia. Druh z prstupov mono oznai za prvnick. Jeho najradiklnejiu podobu predstavuj vymedzenia predstaviteov prvneho normativizmu, poda ktorchy'e tt toton s prvnym poriadkom (F. Weyr). Vvoj eurpskeho ttovednho myslenia vrazne ovplyvnila koncepcia G. Jellinka, spjajca oba spomenut prstupy. Jellinek definuje tt pomocou jeho znakov, ku ktorm zarauje ttne zemie, obyvatestvo, ktor toto zemie obva (ttny nrod) a ttnu moc. Na zklade toho, o sme povedali meme tt chpa ako verejnoprvnu korporciu, ktorej intitcie (ttne orgny a ttne organizcie), ich usporiadanie, funkcie, vzjomn vzahy, vzahy k obyvatestvu, ich prva a povinnosti ustanovuje vntrottne a medzinrodn prvo. tt je prvna intitcia (J. Prsk). Chpanie ttu ako prvnej intitcie vychdza z princpov prvneho ttu, v ktorom tt nielen na zklade prva vznik, ale aj uskutouje svoju innos. tt vak nie je jedinou prvnou intitciou v spolonosti. Od ostatnch prvnych intitci ho odliuj tieto pecifick znaky:

ttne zemie,

15

a obyvatestvo ttu, ttna moc, o prvny systm ttu o ekonomick; a finann systm ttu
e

ttne symboly. Pritom prv z nich sa povauj za znaky primrne, ostatn s od nich odvoden a teda

sekundrne.

ttne zemie

zemie ttu je teritrium, na ktorom tt vykonva svoju vsostn moc (suverenitu). tt predstavuje organizciu, v ktorej sa moc uplatuje nie voi prslunkom rodu i kmea, a to bez ohadu na zemie, ale moc sa uplatuje voi obyvateom uritho, presne vymedzenho, zemia - ttneho zemia. zemie ttu tvor trojrozmern priestor: o suchozemsk povrch vo vntri ttnych hranc, a vntorn vody (rieky, jazer, umel vodn ndre) a pobren (teritorilne) vody, ktor priliehaj k morskej hranici ttu, priestor nad a pod suchozemskm povrchom, * priestor nad a pod vodnou asou zemia ttu. K zemiu ttu patria alie priestory, ba i veci, nad ktormi tt vykonva svoju moc poda medzinrodnho prva (naprklad konzulty, lietadl, lode). Treba spomen, e teritrium ttu nemus by celistv, nemus tvori kompaktn geografick celok. Me pozostva z niekokch miestne oddelench celkov. V takomto prpade sa najvznamnejia as zemia, na ktorej sa nachdza hlavn mesto, najvyie orgny a intitcie ttu, nazva matersk zemie, km miestne oddelen asti ttneho zemia, obklopen inmi ttmi, sa nazvaj exklvami. Z pohadu tchto inch ttov s enklvami. Naprklad zemie USA tvor jednak tzv. kontinentlna as, jednak zmorsk zemie, alebo in zemia, ktor s politickou sasou tohto ttneho teritria (Aljaka). Teritrium uritho ttu nemus hranii s inm ttom (ostrovn tt) alebo me hranii len s jednm ttom, najm by lokalizovan vo vntri tohto ttu (Vatikn, San Marino).

16

zemie ttu je teritorilne vymedzen hranicami ttu, ktor s zabezpeen konkrtnym zmluvnm systmom, osobitne mierovmi zmluvami, prpadne bilaterlnymi zmluvami. Delimitcia je zmluvn urenie smeru a charakteru hranc. Jej vsledkom je hranin iara. Demarkcia je u urit detailn vymedzenie hranc na zklade delimitcie, a to priamo na mieste hranice pomocou hraninch znakov. zemie ttu vznik a zanik spolu so ttom. Chrni ho vntorn aj medzinrodn prvo. Na zmenu hranc ttu je potrebn medzinrodn zmluva a zvyajne aj jej schvlenie stavnm zkonom. Teritrium ttu sa me rozirova, zmenova aj zanikn viacermi spsobmi: e prvotnou okupciou zemia, teda teritria, ktor nespad pod suvernnu moc nijakho ttu. Prkladom me by osdovanie novch zem v dejinch USA. V sasnosti tento spsob takmer stratil vznam, pretoe u niet zem nepatriacich nikomu. 9 Prrastkom zemia, tzv. akcesou (akrescenciou), ktor sa me dia prirodzenm spsobom, bez psobenia loveka (naplaveniny, zmena toku hraninej rieky, objavenie novho ostrova v pobrench vodch), alebo umelm spsobom, ktor je vsledkom cieavedomej innosti ud (vodn ndre, odvodovanie pobreia). Anexiou, nadobudnutm zemia pomocou sily (vojnou, vbojmi). V sasnosti sa nadobdanie, ev. rozirovanie ttneho zemia pomocou hrozby sily i silou, neuznva. zemnou cesou, postpenm zemia jednho ttu inmu ttu na zklade zmluvy (napr. Washingtonsk zmluva o prevode Aljaky z Ruska na USA v roku 1867), zemnou adjudikciou, nadobudnutm zemia ttu na zklade rozhodnutia medzinrodnho orgnu (napr. rozdelenie Tnska vevyslaneckou konferenciou medzi eskoslovenskom a Poskom v roku 1920) a o vydranm, nadobudnutm ttneho zemia dlhodobm a neruenm vykonvanm suverenity nad zemm inho ttu, napr. Vekej Britnie nad zemm Falklandskch ostrovov).

Opakom nadobudnutia zemia je strata asti alebo celho zemia.

Obyvatestvo ttu

tt vykonva svoju suvernnu moc nielen nad zemm, ale aj nad obyvatestvom. Km ttne zemie predstavuje vecn zklad ttu, obyvatestvo je jeho personlnym substrtom.

17

Obyvatestvo ttu s osoby, trvalo sa nachdzajce na zem ttu. Obyvatestvo ttu tvoria obania aj cudzinci. Oban ttu je osoba, ktor je so ttom v prvnom zvzku. Obania preberaj najm povinnos repektova stavu a zkony, ako aj postup ttu na zklade prva. Oban je v demokratickom tte zdrojom moci, politickm subjektom, z ktorho sa formuje moc. Len oban disponuje politickmi prvami. Zrove m aj tt zvzky voi obanom. Obania nemusia i na teritriu prslunho ttu. Naprklad obianskoprvny vzah medzi obanom a ttom ostva aj vtedy, ke slovensk oban ije a pracuje v eskej republike. Podmienky, za ktorch je mon nadobudn ttne obianstvo, ako aj podmienky, za ktorch ttne obianstvo zanik, alebo sa strca, si uruje kad tt svojm vntrottnym prvom. Vo veobecnosti vak mono poveda, e obyvatelia nadobdaj ttne obianstvo tmito zkladnmi spsobmi: o narodenm, ak s obidvaja rodiia alebo aspo jeden z nich ttnym obanom prslunho ttu, prpadne narodenm na prslunom ttnom teritriu, a adopciou maloletej osoby, o naturalizciou, najm uzavretm manelstva s cudzincom a udelenm ttneho obianstva na zklade iadosti a vydania naturalizanho aktu ttom.. V praxi sa meme stretn aj s pojmom bipolita, i bipolitizmus. Bipoliti s osoby, ktor maj dvojak ttne obianstvo. Skutonos, e osoba je v ttoobianskom zvzku s dvomi ttmi, me spsobova komplikcie (naprklad ke sa oba tty dostan do vojnovho konfliktu) a preto sa tty snaia bipolitizmu vyhn. Najastejm dvodom straty ttneho obianstva je nadobudnutie obianstva k inmu ttu. Dochdza k nemu na zklade iadosti. V minulosti sa vyskytovali prpady, kedy bolo mon oda ttne obianstvo aj proti vli obana, naprklad pri nedovolenom opusten ttu. V sasnosti stava SR v i. 5 ods. 2 zaruuje kadmu obanovi, e mu nikto proti jeho vli obianstvo neodnme. Obyvatestvo ttu tvoria nielen obania ttu, ale aj cudzinci. Cudzinec je osoba s cudzou ttnou prslunosou a so ttoobianskym vzahom k inmu ttu. Cudzinec podlieha prvu toho .ttu, na zem ktorho sa nachdza. V prpade, e sa cudzinec neoprvnene nachdza na zem ttu, me ho tt' vyhosti alebo odovzda inmu ttu. Cudzinca mono vyhosti a odovzda inmu ttu len v takch prpadoch, ktor stanovuje zkon a medzinrodn zmluvy (zmluvy o prvnej pomoci, o extradcii a pod.) Na zem ttu sa mu nachdza aj apoliti a uteenci. Apolitom je osoba bez ttnej prslunosti, t.j. osoba, ktor nie je v prvnom zvzku so iadnym ttom.

Okrem toho sa stretvame s pojmom bezdomovci. Oznauje ud, ktor nemaj monos zabezpei si byt ani nhradn ubytovanie a s na ulici.

ttna moc ttna moc, ako forma verejnej moci, je spoloensk sila, spsobil urova to o m by, teda sprvanie obyvatestva, pomocou stavy, zkonov a inch aktov, ktor obsahuj prvne normy, i pomocou mimoprvnych metd realizcie vldnych zujmov, pokia s v slade s stavou a zkonmi (J. Prusk) ttna moc je najvznamnejia forma verejnej moci. Vzahuje sa na cel zemie ttu a vetkch jeho obyvateov. Jej charakteristickmi znakmi s: e suverenita, legitimita a legalita, efektvnos Niektor z tchto charakteristk sme u spomnali. Teraz sa nimi budeme zaobera dkladnejie. Suverenitu ttu mono vymedzi najprv v jej negatvnom vzname: mocensk organizcia- uritho zemia sa stva ttom, ak je nezvisl od mocenskch organizci, rozprestierajcich sa na inch zemiach. V opanom prpade by bola ich sasou, naprklad kolniou, administratvnou jednotkou a pod. Sasne vak, a to je pozitvne vymedzenie suverenity, mocensk organizcia obyvatestva uritho zemia sa stva ttom vtedy, ak je vlunou mocenskou intitciou na tomto zem, ak ona jedin disponuje schopnosou urova sprvanie vetkho obyvatestva na danom zem, vo vzahu ku vetkm mocenskm intitcim, psobiacim na danom zem. Obidva tieto znaky tvoria spolu suverenitu ttu. Suverenita ttu je nezvislos ttnej moci od akejkovek inej moci vo vntri ttu i mimo jeho hranc. Je to schopnos prijma nezvisl politick rozhodnutia. Suvernna moc je tak, ktor nepozn vyiu moc. tt je viazan len vlastnou vou. Suverenita sa prejavuje vo vntornej i zahraninej politike ttu. Z tohto hadiska mono hovori o. vntornej a vonkajej strnke suverenity ttu. Vntorn strnka suverenity ttu sa prejavuje v tom, e orgny ttu uruj pravidl, vzory sprvania, vytvraj teda prvny systm ttu. Prvny poriadok je jedin a jednotn. V tomto zmysle je suverenita prvnym pojmom. Prkladom naruenia vntornej suverenity ttu je obianska vojna (naprklad obianska vojna v Libanone alebo v bvalej Juhoslvii). 19

Pre suvernnu ttnu moc je charakteristick nielen nezvislos, ale aj autarkia, sebestanos ttu, ktor sa prejavuje v politickej i v ekonomickej oblasti. Vonkajiu strnku suverenity ttu chpeme ako rovn postavenie ttu na medzinrodnej scne, teda vo vzahu k inm ttom, ktor ho musia repektova a nezasahova do vntornch zleitost. Vonkajiu nezvislos ttu vak nemono chpa absoltne. Je podmienen nielen ekonomickm postavenm ttu, jeho geopolitickou polohou, ale aj stavom vzahov medzi ttmi a medzinrodnmi zrukami. Prkladom poruenia vonkajej strnky suverenity ttu je vojensk agresia. Integran trendy ved k zdanlivmu obmedzeniu suverenity ttu. Prvomoci, ktor tt dobrovone a demokraticky, t.j. so shlasom obyvatestva, prena na medzinrodn organizciu nepatria tejto organizcii absoltne, ie tt si ich me vzia nasp. O legalite a legitimite ttu, ako aj o efektvnosti ttnej moci sme sa zmienili v 1. kapitole. Spomenieme u iba, e legitimita ttnej moci znamen, e ustanovenie ttnych orgnov a ich prvomoc sa odvodzuj od obanov ako od zdroja moci, resp. e obania akceptuj usporiadanie ttu a ttny reim (metdy vldnutia) ako sprvne, dobr, stavn a zkonn, ktor je potrebn repektova. Legitimita sa vyznauje prvnym aspektom a aspektom repektovania moci obanmi. Prvna strnka legitimity moci spova v tom, e moc mus prameni v zdroji moci, ktorm je ud. Obianska strnka legitimity moci spova v tom, e moc mus by obanmi akceptovan, repektovan. Legalitu moci v uom slova zmysle chpeme ako prenesenie moci zo zdroja moci na orgny moci (na ttne orgny, reprezentantov moci), ktor sa deje za podmienok a postupom, ustanovenm stavou a zkonmi. V irom zmysle legalitou moci chpeme poiadavku striktnho a bezvnimonho vkonu moci na zklade stavy a zkonov.

Efektvna je t ttna moc, ktor repektuj obania aj radnci a funkcionri ttu.

Prvny systm ttu

Pod prvnym systmom ttu rozumieme shrn platnch prvnych noriem (objektvne prvo) ako aj sstavu intitci, ktor prvo tvoria, aplikuj a .zabezpeuj jeho ochranu.. Prvny systm je najvznamnejm prejavom vntornej suverenity ttu. Je mu podroben kad subjekt na zem ttu.

20

Ekonomicky a finann systm ttu

Aby tt mohol plni svoje funkcie mus sa opiera o ekonomick a finann kapitl. Finann systm ttu tvor rozpotov sstava, najm daov sstava a ttny rozpoet. Dane a poplatky mono uklada len zkonom alebo na zklade zkona. Poda stavy SR mono dane a poplatky deli na ttne a mieste. Medz ttne dane patr naprklad da z pridanej hodnoty, da z prjmov fyzickch a prvnickch osb. Medzi miestne poplatky patr naprklad poplatok za psa, za kpen pobyt, za povolenie vjazdu motorovho vozidla do vybranch ast obce a pod. Finann hospodrenie Slovenskej republiky sa spravuje jej ttnym rozpotom. ttny rozpoet sa prijma zkonom ako urit predpoklad prjmov a vdavkov na urit (spravidla ron) obdobie. Medzi hlavn prjmov zdroje patria dane, dvky, poplatky, cl. Medzi vdavky ttu patr napr. financovanie vzbroje a vstroje polcie a armdy, vstavba dianic a pod. Kontrolu hospodrenia s rozpotovmi prostriedkami, so ttnym majetkom, majetkovmi prvami a pohadvkami ttu vykonva Najvy kontroln rad Slovenskej republiky.

ttne symboly

K tradinm ttnym symbolom patr: o ttny znak, o ttna vlajka, o ttna pea, ttna hymna. Niekedy sa medzi ttne symboly zaleuje aj hlavn mesto, ttne sviatky a pamtn dni. Predchodcami ttnych znakov s rodov erby a tie erby miest a obc. Vznik a stabilizcia ttnych symbolov m zklad najm v 18. storo a v prvej polovici 19. storoia, ke sa formovali novodob nrody a nrodn tty.

21

ttne symboly maj spravidla hlbok nrodn vznam, kee pripomnaj cestu nroda k ttnosti. ttny znak Slovenskej republiky tvor dvojit strieborn kr, vzten na strednom, vyvenom vku modrho trojvia, umiestnen na ervenom ranogotickom tte. Trojvie symbolizuje Tatry, Fatru a Matru. Symbolmi Slovenskej republiky sa stava SR zaober v 51.8 a 9 druhho oddielu. Podrobnosti o ttnych symboloch a ich pouvan upravuje osobitn predpis.

Funkcie ttu

tt je charakteristick nielen svojimi znakmi, ale aj povahou svojej innosti. Pre tt, ako urit formu mocenskej organizcie, je teda prznan, e vyvja urit innosti. Tto innos oznaujeme ako funkciu ttu ak nadobudne vek rozsah a celospoloensk vznam, e m trval a systematick charakter a je o intitucionalizovan. Funkciou ttu je teda tak innos ttu, ktor m vek rozsah a celospoloensk vznam, trval a systematick charakter a je zabezpeen ttnou mocou, ktor vykonvaj ttne orgny, Zkladnou funkciou moci je zabezpeenie reprodukcie celej spolonosti i reprodukcie mocenskch truktr. Uskutouje sa mocensky, socilne, ekonomickou innosou a pod. Prkladom mocenskej formy uskutoovania funkci ttu je ttna sprva (organizovanie dopravy), prkladom ekonomickho psobenia je stavba dianic, zavodovacch kanlov, ovplyvovanie trhu. Pre zabezpeenie reprodukcie spolonosti tt uskutouje aj rozsiahlu socilnu, kultrnu a vzdelvaciu innos. Limity aktivity demokratickho ttu s uren stavou, zkonmi i realizciou poiiticko volebnch programov reprezentantov moci. S vvojom spolonosti sa vyvjali aj funkcie ttu a nzory na ne. Poda toho i je innos ttu zameran voi inm ttom, alebo smeruje do vntra ttu, zvykn sa funkcie ttu deli na vonkajie a vntorn. Z prvneho hadiska uskutouj innosti ttu ttne orgny tm, e uplatuj prvomoci a kompetencie, ktor im vyplvaj z stavy a zkonov. Z tohto hadiska delme vntorn funkcie ttu na zkonodarn, vkonn a sdnu. Z hadiska politickho a prvneho

22

patria do vntornch funkci ttu naprklad ochrana verejnho poriadku, prv a oprvnench zujmov obanov a organizci. Do vonkajch funkci patr vonkajia bezpenos ttu, obrana pred agresiou, medzinrodn spoluprca a pod. Obsah' a rozsah funkci ttu zvis od toho, i sa ttu profiluje ako liberlny alebo socilny.

RESUM
v

tt ako verejnoprvna korporcia sa vyznauje uritmi, pre seba charakteristickmi znakmi. pecifick znaky ttu delme na primrne a sekundrne. Medzi primrne znaky ttu patr ttne zemie, ttna moc a prvny systm ttu. Sekundrne znaky ttu s odvoden od primrnych a patr k nim ekonomick a finann systm ttu a ttne symboly. zemie ttu je teritrium, na ktorom tt vykonva svoju vsostn moc. Me vznika prvotnou okupciou zemia, prrastkom zemia, anexiou, cesiou, adjudikciou, vydranm. Obyvatestvo ttu tvoria osoby trvalo sa nachdzajce na zem ttu, obania a cudzinci. Obianstvo je prvny zvzok medzi obyvateom a ttom, obsahom ktorho s vzjomn prva a povinnosti. Mono ho nadobudn narodenm, adopciou, naturalizciou. ttna moc je spoloensk sila spsobil urova sprvanie obyvatestva prvnymi i mimoprvnymi metdami. Charakterizuje ju suverenita, legitimita, legalita a efektvnos. Suverenita ttu je nezvislos ttu na akejkovek inej moci vo vntri i mimo hranc ttu. Prvny systm ttu tvor objektvne prvo tohto ttu. Finann systm tvor rozpotov sstava a ttny rozpoet. ttne symboly tvoria ttny znak, ttna vlajka, ttna pea a ttna hymna. Pre tt, ako formu mocenskej organizcie spolonosti, je tie charakteristick, e vyvja urit innos. Ak je innos ttu zabezpeen ttnou mocou, m vek rozsah, celospoloensk vznam, trval a systematick charakter, meme ju kvalifikova ako funkciu ttu. Z prvneho hadiska delme funkcie ttu na zkonodarn, vkonn a sdnu. Z politickho hadiska delme funkcie ttu na vonkajie a vntorn. 23

KONTROLN OTZKY
1. Definujte tt a vymenujte jeho pecifick znaky! 2.Co tvor teritrium ttu? 3.Vymenujte a charakterizujte spsoby nadobdania ttneho zemia! 4.Co tvor personlny substrt ttu? 5.Definujte ttnu moc a jej charakteristick rysy! 6.Co je prvny, ekonomick a finann systm ttu? 7.Vymenujte kritri a druhy funkci t

24

3. KAPITOLA POLITIKA A POLITICK SYSTM

Jednm 20 zkladnch prejavov socilnej diferencicie spolonosti je rznos potrieb a zujmov socilnych skupn a jednotlivcov, tvoriacich tieto skupiny. Politika je oblas ivota spolonosti, ktorej poslanm je formulova, vyjadrova, presadzova, zoslaova a potla potreby a zujmy, ktor mu jednotlivci, skupiny a organizcie uspokoji v relevantnej asovej perspektve len na hor potrieb a zujmov inch jednotlivcov, skupn, organizci.

Politika a politick moc

Politiku, ako oblas ivota spolonost tvoria udia, ich vzahy, organizcie, normy, kultra a technick prostriedky. Politick moc je uritm fenomnom, ktor sa vytvra v uritej etape vvoja spolonosti. Nemono ju preto povaova v iadnej spoloenskej situcii za definitvnu (H. Kelsen). Politick moc odliuje od inch druhov moci jej bezprostredn el, ktorm je politick sprostredkovanie potrieb a zujmov jednotlivcov a skupn. Politika je iste silm o podiel na moci, resp. silm o realizciu spoloenskho dobra adekvtnym pouitm moci. Me by silm o mocensk koordinciu rozdielnych zujmov v rmci danej spolonosti. Jej zkladnm zmyslom je vak v sasnosti rieenie problmu koexistencie rozdielnych zujmovch zoskupen poda uritch, len z asti psanch pravidiel, priom problm koexistencie je vdy spt s problmom vytvorenia, resp. udrania spolonho politickho rmca, teda ttu (F. Novosad) Politika neexistuje bez moci. Me existova moc bez politiky, i nepolitick moc, ale nie politika bez moci. Politick moc charakterizuje sptos so ttom a prvom. Z tohto hadiska pojem politika vyjadruje sperenie o moc v tte, sperenie o podiel na ttnej moci. Zvzok politiky a moci m mnoho podb: od snahy subjektov politickej vle podiea sa na formovan ttnej vle, po silie zska v spore podporu ttu. V tomto zmysle je tt intitucionalizovan politick moc. Politika je teda innos, ktorej obsahom je zskavanie, upevnenie a udranie politickej moci. Jej aktivity s zameran na presadzovanie mocenskch zujmov, za ktormi stoja ekonomick, socilne, kultrne a in zujmy jedincov a skupn. Osobitosou politickej moci je, e prostrednctvom prva sama uruje prvny zklad i rmec psobenia vetkch subjektov moci.

25

V sasnosti pojem politika obsahuje tri dimenzie: Intitucionlna dimenzia je uren stavou, prvnym poriadkom a tradciou. Intitcie prvneho poriadku s parlamenty, vldy, sdy, rady, strany a pod. Prostrednctvom intitci sa utvraj aj zsady tvorby politickej vle ako s voby, zkladn prva a slobody, strany a obianske zdruenia. Normatvna dimenzia poukazuje na ciele, lohy a predmet politiky. Tieto s zvisl od truktry zujmov spolonosti. V dsledku toho, e individulne a skupinov zujmy sa musia vzjomne a protikladne napa v rmci obmedzenho mnostva prostriedkov, pociuje sa obsahov priestor tvorby politiky ako konfliktn. Procedurlna dimenzia politiky obsahuje pravidl politickho sperenia a pravidl rieenia politickho konfliktu, ktor s v demokratickej spolonosti charakterizovan kategriou konsenzu (P. Hollnder)

Politick systm

Pojem politick systm sa odvja od pojmov moc, verejn moc a spolonos. Moc je obmedzenm slobody jednotlivca za elom reprodukcie spolonosti. Spolonos je vak zloito truktrovanm systmom skupn, vytvranch rznymi faktormi (ekonomickmi, socilnymi, regionlnymi, nrodnostnmi, nboenskmi, rasovmi a pod.) Skupiny si vytvraj politick intitcie t.j. formalizovane a organizan jednotky, uskutoujce politick innos. truktra skupn a ich organizci, formy ich koexistencie, spsob stretvania sa zujmov skupn, truktra politickch intitci a spsob vytvrania celospoloensk relevantnho mocenskho systmu a celospoloensk relevantnej politickej vle tvor v spolonosti mechanizmus jej riadenia. Tento mechanizmus nazvame politick systm. Politick systm je systmom politickch subjektov v spolonosti, vzahov medzi nimi mechanizmus tvorby celospoloensk relevantnej politickej vle P.Hollnder) Subjektami politickho systmu s politick intitcie: tt, politick strany, politick hnutia, odbory, ntlakov skupiny, cirkvi, mdi a pod. Podobu politickch intitci nadobudli aj formalizovane, stavn postupy tvorby politickej vle, predovetkm voby. Demokratick politick systm je charakterizovan otvorenosou systmu politickch intitci a politickou rovnoprvnosou jednotlivcov, obanov. Oban je zdrojom ttnej

26

moci, ale obania netvoria homognnu pospolitos. Tvoria pospolitos heterognnu, truktrovan. Vytvranm rovnakch, i prbuznch zujmov prslunkov skupn a potrebou ich zretenho formulovania a organizanho uskutonenia, vstupuj medzi obana a tt reprezentanti skupn v intitucionalizovanej podobe politickch strn, odborov a pod. Konflikt zujmov skupn, ktor s reprezentovan subjektmi politickho systmu, sa v demokratickom pluralitnom politickom systme uskutouje akceptovanm uritch pravidiel politickho sperenia (naprklad pravidiel zastupiteskej demokracie). Tieto pravidl potom uruj spsob tvorby celospoloensk vznamnej politickej vle, t j. obsah mocenskho riadenia spolonosti, uskutoovanho ttom. Politick subjekty, zastujce sa politickej innosti, teda sperenia o moc, si vytvraj teoretick koncepciu svojej politiky. Zdvoduj v nej opodstatnenos svojich potrieb, cieov i pouvanch politickch prostriedkov. Teoretick koncepciu politiky nazvame ideolgia. Zmyslom fungovania politickho systmu je zabezpei predpoklady pre stabilitu a rozvoj danej spolonosti, jej prispsobovanie sa zmenm vonkajieho a vntornho prostredia a dosahovanie cieov, ktor si prostrednctvom orgnov politickho konania stanovila. Vstupnmi funkciami politickho systmu s zvyajne: o politick socializcia ud a ich zapjanie do politickho ivota, vyjadrovanie a konfrontcia politickch zujmov, zdruovanie politickch zujmov a ich intitucionalizcia v podobe politickch strn, ttnych orgnov a ntlakovch skupn, politick komunikcia medzi politickmi subjektami, o dosahovanie konsenzu a prijmanie politickch rozhodnut, o vber a ustanovovanie politickch funkcionrov, predovetkm poslancov zastupiteskch zborov ttu. Za vstupn funkcie sa povauj: e stanovenie a vyhlsenie zkonov a ostatnch prvnych predpisov, urobenie politickch rozhodnut, zabezpeenie sprvnej aplikcie prvnych predpisov a aktov politickch rozhodnut, sdne zabezpeenie dodriavania zkonov a ostatnch prvnych predpisov (Adamova).

27

Politick pluralizmus

Ako u bolo spomenut, kad spolonos je truktrovan z rznych hadsk: socilneho, generanho, teritorilneho, nboenskho, profesijnho at. V tejto truktre vznikaj rzne skupiny, ktor maj vlastn potreby. Z potrieb sa formuj zujmy a ciele skupn. Tieto zujmy sa intitucionalizuj, t.j. formlne ich vyjadria politick strany alebo in politick organizcie a uchdzaj sa o podiel na obmedzench zdrojoch spolonosti. V demokratickej spolonosti je nevyhnutn, aby sa zabrnilo monopolizcii moci, teda trvalo dominantnmu postaveniu jednej zo skupn. A na to sli pluralitn politick systm. V irom zmysle sa pod politickm pluralizmom rozumie mnohorakos politickch ideolgi a na ich zklade mnohorakos, pluralita politickch programov a ich slobodn sa. V uom zmysle sa pod politickm pluralizmom rozumie mnohorakos politickch subjektov a odlinos ich programov, z ktorch si oban na zklade slobodnej sae politickch sl vyber ten program, ktor povauje za najlep z hadiska vlastnch zujmov a potrieb. Cieom pluralitnho politickho systmu je zabezpei o najrchlej prenos spoloenskch potrieb do oblast politickho rozhodovania, zabezpei kontrolu moci a ochranu jednotlivca a skupiny. Politick pluralizmus v demokratickej spolonosti je zakotven v stave a zkonoch, ktor s garanciou proti poruovaniu zsady slobodnej sae politickch sl. Je teda prvnou intitciou. Podstatou politickho pluralizmu ako prvnej intitcie je: e sloboda prejavu a sloboda zdruovania obanov v politickch stranch, hnutiach a inch zdrueniach, spolkoch a spolonostiach, pluralita politickch subjektov a pluralita ich politickch programov, zaloen na slobode prejavu a zdruovania, slobodn sa politickch subjektov a ich politickch programov, zaloen na prve. Slobodn sa politickch sl sa mus uskutoova permanentne, nielen pred vobami, ale aj v ase konania volieb, bezprostredn po vobch a medzi vobami, ie v rmci celho volebnho obdobia, stanovenho zkonom. Pravidl tejto politickej sae upravuje najm stava, volebn zkony, rokovac poriadok parlamentu a jeho vborov, ako aj in zkony.

28

Funkciou politickej strany je zska politick vplyv, resp. as na tvorbe politickej vle. Deje sa to na dvoch rovniach: na rovni spoloenskej (voliskej) a na rovni ttu. Tto as je zko spojen s formou ttu a volebnmi systmami. Poda toho, i je v danom tte systm parlamentn, systm deby moci, alebo aj federalizmus, sa politick strana usiluje zska politick vplyv v rznych volench orgnoch a prija rozdielnu stratgiu pre rzne typy volieb. Niektor strany sa naprklad zameriavaj viac na voby do strednch orgnov, in do miestnej samosprvy. Poet a vha politickch strn s vemi zko spojen s volebnm systmom. Vinov volebn systm preferuje vek politick strany a zuuje spektrum politickch strn (napr. USA a Vek Britnia so systmom dvoch najvch politickch strn). Systm pomernho zastpenia umouje rozirovanie spektra politickch strn, umouje as v parlamente aj menm politickm stranm. Klasickm eurpskym prkladom je Taliansko.

Klasifikcia politickch strn Existuj rzne kritri na klasifikciu politickch strn: o poda spsobu vberu a poctu lenov delme politick strany na vberov a masov. Vberov (elitn) strany vvoj u takmer prekonal. S to organizane nepevn a nevyhranen strany, orientovan len na zku vrstvu voliov. Niekedy ide o strany ileglne alebo pooileglne, kladce na lenov vysok psychick a fyzick nroky, ako s napr. odhodlanos, mlanlivos, odolnos voi ttnemu prenasledovaniu a pod. Prkladom me by Radiklna strana v odbod IH.republiky vo Franczsku, sasn Slobodn strana Nemecka. Masov strany sa orientuj na irok socilne skupiny a chc sa sta veudovmi (napr. kresansko-demokratick a socialistick strany). Charakterizuje ich organizan zomknutnos, disciplna, program orientovan na oslovenie irokho spektra voliov, i existencia hierarchicky uporiadanho stranckeho apartu. Z pohadu vsledkov volieb sa politick strany delia na vldnuce, opozin a mimoparlamentn. Vldnuce strany zskali vo vobch najv poet hlasov voliov, v parlamente tvoria vinu a na tomto zklade vytvraj aj vldu. Svoje politick programy spravidla transformuj do vldneho programu. Opozin strany zskali vo vobch men poet hlasov, ale dostali sa do parlamentu. Ich lohou je kontrolova innos vldy, plnenie vldneho programu a y rmci politickej kultry sa kriticky vyjadrova k chybm a nedostatkom v innosti vldnucich strn. S aj politick strany ktor sa nedostali do parlamentu a stali sa mimoparlamentnmi stranami. Formuluj a zverejuj rzne politick alternatvy voi rozhodnutiam vldnucich politickch strn.

31

 Poda priort (zkladnej politickej orientcie) delme politick strany na konzervatvne, liberlne a socialistick, prpadne komunistick a strany zelench. Konzervatvne strany s pravicovo orientovan. Preferuj politick a kultrne tradcie, tradin hodnoty, akmi s rodina, nboenstvo, nrod, individulne ance a pod. Ich program je charakterizovan silm zachova vetko, o sa v politickom a hospodrskom ivote krajiny osvedilo, resp. robi len mierne reformy v rmci existujceho stavu. Zkladom konzervatvnych strn je ekonomika, rozmach skromnho podnikania a definovania nrodnch zujmov (nrodnej solidarity). Konzervatvne strany pouvaj aj nzvy kresansk, republiknska, nrodn, udov a pod. Prkladom s Konzervatvna strana Vekej Britnie, Republiknska strana USA, Kresanskodemokratick nia v SRN a pod. Liberlne strany s tie v pravej asti politickho spektra. Preferuj obiansky zklad spolonosti. Zkladom ich politickch programov s obianske prva a slobody, ochrana jednotlivca. Liberli odmietaj akkovek formy individulneho, skupinovho i ttneho ntlaku. Liberlne strany-maj tie oznaenie demokratick i strany stredu. Socialistick strany preferuj zujmy niektorho vieho socilneho celku spolonosti (pracujce vrstvy, spoloensk triedy). Ich zkladom s idey socilnej spravodlivosti, rovnosti, solidarity a humanizmu. Podporuj aktvne psobenie ttu pri rieen hospodrskych a socilnych problmov, odmietaj absolutizciu trhovho hospodrstva. Pouvaj nzvy socilnodemokratick, strany prce, avicov, komunistick a pod. Prkladom tchto' strn je Socialistick strana Franczska, Labouristick strana vo Vekej Britnii a pod. Komunistick strany s jednoznane avico orientovan politick strany. V programe maj kvalitatvnu zmenu celho spoloenskho zriadenia na zsadch diktatry proletaritu a triedneho boja s cieom vytvorenia beztriednej spolonosti. Odmietaj politick pluralizmus a akcentuj svoju vedcu lohu v boji za spoloensk pokrok. Prkladom je Komunistick strana CR, Komunistick strana Kubnskej republiky, Mongolsk revolun strana. Strany zelench vznikli koncom 70.rokov ako zstancovia nevyhnutnosti obmedzi vrobu a spotrebu, chrni prrodu a jej bohatstvo. Usiluj o zastavenie neustlej devastcie ivotnho prostredia a tm ohrozovanie ivota na plante Zem.

Prvne postavenie politickch strn

Predmetom prvnej pravy politickch strn sa stali najm podmienky zaloenia strany, jej vntorn organizcia, zkaz ozbrojench i militaristicky organizovanch,

32

Zo sae politickch sl nevyhnutne vznikaj konflikty. Spsob rieenia konfliktov upravuje najm prvo. Usmeruje politick subjekty ku konsenzu, ktor m by vsledkom dialgu, diskusie a zabezpeenia rovnakch zkonnch podmienok sae pre vetky politick sily. Pluralitn politick systm neme existova bez pluralitnho ekonomickho systmu, bez ekonomickho trhu. Pluralizmus v ekonomike sa prejavuje pluralitou vlastnkov, pluralitou foriem vlastnctva a slobodnou hospodrskou saou na ekonomickom trhu. Len tam, kde existuje porovnatenos, trh, monos vberu, mu vznikn podmienky pre dynamick rozvoj, len tam sa formuje vedomie vzjomnho repektu a tolerancie. Opakom pluralitnho politickho systmu je systm zaloen na jednej strane, napr. systm komunistickch ttostrn, oznaovan ako totalitn, prpadne systm faistickch strn ako boli Hitlerova NSDAP, Mussoliniho Faistick strana i Francova Falanga v panielsku.

Subjekty politickho systmu

Subjektami pluralitnho politickho systmu s, okrem ttu, rzne politick strany, politick hnutia, odbory, cirkvi, organizcie zamestnvateov, profesijn zdruenia a alie subjekty, psobiace v oblasti politiky. Pokia ide o postavenie ttu v politickom systme, v demokratickej spolonosti je nositeom verejnej moci, ktor je' vak pri tvorbe ttnej vle i pri jej uskutoovan zvisl na obianskej spolonosti a jej kontrole. Vetky subjekty politickho systmu mono rozdeli poda toho, i za svoj cie povauj priamu as vo vobch a zastpenie vo volench ttnych orgnoch (tj.v parlamente, v alch zastupiteskch zboroch, napr. samosprvnych, prpadne na vobe hlavy ttu) alebo nie. Ak je ich cieom politick moc ide o politick strany.

Politick strany

Politick strany s teda organizcie zdruujce ud so

zmerom podstatne

ovplyvova politick moc a so snahou zska politick moc (Klma). S to spoloensk

29

organizcie s dobrovonm lenstvom, ktor sa snaia zska moc v tte pre svojich vodcov a tm tie zska pre svojich aktvnych lenov rzne hmotn i nehmotn monosti na presadenie cieov. Prvoradm cieom je vdy zskame politickej moci. Politick strany sa stali kovm subjektom demokratickho pluralitnho politickho systmu. S to organizcie, ktor reprezentuj ekonomick, socilne, kultrne, ekologick a in zujmy rznych skupn obanov. Cieom politickch strn je tieto zujmy dosiahnu mocenskmi prostriedkami, ktorch pouitie pripa konsenzus pluralitnho politickho systmu. Politick strany sa teda prostrednctvom volieb usiluj o podiel na ttnej moci a tm o realizciu zujmov skupn, ktor reprezentuj. Kolskou kontituovania modernch politickch strn je Anglicko. V sasnosti mono politick stranu charakterizova ako organizovan skupinu jednotlivcov, ktorch spja spolon politick presvedenie a program a ktorch zkladnm cieom je vykonva ttnu moc vo volench orgnoch ttu, alebo ju ovplyvova inmi spsobmi. Tieto zdruenia obanov maj prvnu subjektivitu, podliehaj registrcii, s oddelen od ttu, vo svojej organizcii a innosti sa riadia demokratickmi princpmi (P.Hollnder). V demokratickej spolonosti mu vznika a vyvja innos len tak politick strany, ktor repektuj demokratick a prvny poriadok, s demokraticky organizovan, nesnaia sa uzurpova moc a ich innos a program neohrozuj mravnos a poriadok.

Zkladnmi znakmi takchto politickch strn s: e organizcia, 0 program, o politick vplyv. Organizcia politickej strany je vntorn a vonkajia. Vntorn organizcia politickch strn sa v demokratickch ttoch stala predmetom prvnej pravy. Demokratick politick strany s spravidla usporiadan poda zastupiteskho modelu. Tvoria ich: e orgn zastupujci lenov (zjazd, snem) o strancka exekutva (predstavenstvo, stredn vbor) vedca osobnos (predseda) Vonkajiu organizciu strany tvor jej spsob komunikovania s volimi, silie zska ich hlasy, zoslaovanie stanovsk zvolench poslancov, vytvorenie profesionlneho stranckeho apartu, finannho zkladu strany at. Program politickej strany je zdvodnenm socilnych a ekonomickch zujmov strany a spsobu ich dosiahnutia. Jeho hlavnm poslanm je zska podporu voliov. 30

stranckych tvarov, ako aj financovanie politickch strn, podmienky zkazu politickch strn. Politick strana me vznikn bu povolenm, alebo registrciou, a to po splnen. zkonom predpsanch podmienok. V sasnosti sa v demokratickch systmoch presadil systm registrcie, pri ktorom tt mus akceptova vznik strany, ktor spln stavn a zkonn podmienky. Potreba sprehadni finann zdroje innosti strn a umoni tak verejnosti zorientova sa vo vzahoch medzi svetom politiky a svetom ekonomickm, finannm, vyvolva, dnes trend k vemi podrobnej prave problematiky financovania politickch strn. Tento spsob je v eurpskych krajinch upraven rozdielne, ale zkladn tendencia je zniova ttnu podporu a zvi verejn kontrolu nettnych finannch zdrojov innosti strany. alou vznamnou otzkou prvnej pravy existencie politickch strn je vymedzenie rmca ich psobenia. Strana nesmie st mimo pravidiel konsenzu demokratickho systmu. Zkaz politickej strany mono zveri sprvnemu alebo sdnemu orgnu. Prvne postavenie politickch strn v SR je upraven v stave SR, v stavnom zkone Listina zkladnch prv a slobd, v zkonoch o zdruovan a zhromaovan obanov, v zkone o financovan politickch strn a politickch hnut a v zkone o vobch.

In subjekty politickho systmu

Patria sem tie subjekty pluralitnho politickho systmu, ktor nepovauj za svoj cie priamu as vo vobch a zastpenie vo volench ttnych orgnoch. Politick hnutia

V demokratickom pluralitnom systme existuje monos vytvra politick hnutia obanov (obianske iniciatvy), ktor svojou spontnnosou a neformlnosou umouj prune formulova poiadavky verejnosti. Politick hnutia vytvraj politick tlak priamo na mocensk rozhodovanie ttu alebo na rozhodovanie politickch strn. Politick hnutia existuj ako hnutia ad hoc (na vyrieenie konkrtnej potreby), alebo tie ako trval sas politickho systmu. V druhom prpade dochdza asto k ich premene na politick strany (napr. ekologick hnutie sa zmen na Stranu zelench, Obianske frum VPN, PIZDS po revolcii 1989 a pod.)

33

Ak vychdzame z Listiny zkladnch prv a slobd a zo zkona o zdruovan v politickch stranch a politickch hnutiach, niet prvneho rozdielu medz stranou a hnutm. Z pohadu prva je nepodstatn, i sa prslun politick subjekt nazva strana alebo hnutie. Oba maj identick prvny reim.

Ntlakov skupiny

Obania v demokratickej spolonosti vytvraj zdruenia, ktor nechc priamo vstpi do politiky, ale vytvraj urit ntlak a vplyv na vldnuce politick subjekty v prospech svojich zujmov a potrieb. Tieto tzv.ntlakov skupiny (lobby) sa neuchdzaj o moc, nevldnu, ale ovplyvuj politick sfru. Ich mnostvo vytvra ist bariry proti jednosmernej politike a poukazuje na socilnu diferencovanos a pluralizmus nzorov v spolonosti. Poda prin ich vstupu do politiky a miery tlaku na politiku ich meme rozdeli na ekonomick a neekonomick. Ekonomick ntlakov skupiny vznikaj na zklade spolonch ekonomickoexistennch zujmov ich lenov. Patria k nim vrobn zdruenia (oceliari, banci, stavbri a pod.), pracovn organizcie (odbory, zamestnvatesk zvzy), obchodn komora (podnikatelia a manari z oblasti obchodu), ponohospodrske zdruenia (vrobcovia i obchodnci a spracovatelia ponohospodrskej vroby), profesijn zdruenia (komora lekrov, advoktov, exektorov a pod.) Neekonomick ntlakov skupiny a zdruenia charakterizuje in ako ekonomick motv .Najvznamnejie z nich s organizcie ien, mldee, rasov organizcie, etnick, nboensk organizcie, organizcie na ochranu udskch a obianskych prv, zdruenia miest a obc a pod.

Politick reim

Politick reim predstavuje metdy uskutoovania politiky ttom, politickmi stranami ako aj almi subjektami politickho systmu. Inmi slovami, politick reim je spsob uplatovania politickej moci. Politick reim, t.j. metdy innosti subjektov politickho systmu, spsob ich koexistencie a vzjomnej komunikcie, sa sstreuje na t oblas politickho systmu, ktor svis so spsobom jeho uskutoovania, fungovania. Z tohto hadiska implikuje pojem 34

politick reim i organizan a procesulnu strnku psobenia nettnych sast politickho systmu na tvorbu, uskutoovanie a kontrolu ttnej politiky. Politick reim je determinovan charakterom stavy alebo vldnucej ideolgie. Jeho lohou je stabilizova zkladn postulty politickho systmu, fungovanie trhovej ekonomiky, reprezentova obiansku spolonos a garantova nedotknutenos udskch a obianskych prv a slobd.

Z hadiska pouvanch metd mono politick reimy deli na: demokratick, o nedemokratick (autokratick), o kombinovan. Demokratick metdy innosti subjektov politickho systmu s metdy repektujce pravidl konsenzu v pluralitnom demokratickom systme. Demokratickos metd, ktor uplatuj politick subjekty zvis od "socilneho trningu" (R. Dahl), teda od kultrnosti danej spolonosti, od veobecnej akceptcie tchto metd, to znamen od ich dlhotrvajceho a spenho pouvania. K demokratickm metdam innosti subjektov politickho systmu patria najm: monos formulova vlastn politick alternatvu, repektujcu politick konsenzus (t.j. pravidl politickho sperenia) a akceptovanie tejto monosti aj u inch politickch subjektov, monos komunikova s verejnosou, repektovanie prvneho poriadku, zakotvujceho pravidl konsenzu (t.j .repektovanie stavy, zkonov o politickch stranch, o zdruovacom prve, tlaovom zkone at.) 0 neprpustnos pouva donucovacie, nsiln metdy zo strany nettnych politickch subjektov voi sebe navzjom i voi verejnosti, o repektovanie intitcie volieb ako zkladnho nstroja legitimcie moci (zkona o vobch), repektovanie vsledkov politickho sperenia, t j.s vsledkov volieb (Hollnder).

35

Nedemokratick politick reim

Nikto z teoretikov demokracie si nepredstavuje, e raz splynie moc a spolonos do idelneho systmu, v ktorom bud vetci rozhodova o vetkom. Ide skr o ist nstroj ochrany jednotlivca, kontrolu moci, resp. vytvorenie takho mocenskho systmu, ktor umon nensiln rieenie konfliktov jednotlivcov a skupn a tm plynul vvoj celku. Sksenos 20. storoia ns presvieda, e totalita, spojen s centralizmom a izolacionizmom znamen zaostvame a padok. Reimy, ktor postrdaj znaky demokratickho politickho reimu a teda nedemokratick, uplatujce sa bez shlasu obianskej spolonosti, nemaj ndej na dlhodob existenciu. Aj ke to, pravda, nemono posudzova z hadiska perspektvy ivota jedinca.

RESUM

Politiku mono charakterizova ako innos, obsahom ktorej je zskanie, upevnenie a udranie politickej moci, as na riaden a ovplyvovan ttnej moci. Pojem politika m intitucionlnu, normatvnu a procedurlnu dimenziu. Politick systm je systmom politickch subjektov v spolonosti a ich vzjomnch vzahov, ktor sa formuj v procese tvorby politickej vle. Politick pluralizmus v irom zmysle znamen mnohorakos politickch ideolgi ( a na ich zklade tie mnohorakos politickch programov) a slobodn sa medzi nimi. V uom zmysle sa nm rozumie mnohorakos politickch strn. Subjektami politickho systmu s: tt, politick strany, politick hnutia, odbory, cirkvi, profesijn a podnikatesk skupiny, masovokomunikan prostriedky a ntlakov skupiny. Politick strany s organizcie zdruujce ud so zmerom podstatne ovplyvova politick moc a so snahou zska politick moc. Poda spsobu vberu a potu lenov delme politick strany na masov a vberov. Poda priort politickej orientcie ich delme na konzervatvne, liberlne a socilne. Poda spechu vo vobch na strany vldnuce a opozin. Politick hnutia vytvraj politick tlak priamo na mocensk rozhodovanie ttu. Existuj ako hnutia ad hoc na vyrieenie konkrtnej potreby, alebo ako trval sas politickho systmu.

36

Ntlakov skupiny s zdruenia obanov, ktor nechc zska politick moc, ale vytvraj urit ntlak a vplyv na vldnuce politick subjekty, aby prostrednctvom nich presadili svoje ekonomick i neekonomick zujmy. Sasou politickho systmu je politick reim, tj. shrn metd uskutoovania politiky politickmi subjektami. Z tohto pohadu delme politick reimy najm na demokratick a nedemokratick,

KONTROLNE OTZKY
1.Ako mono charakterizova politiku? Ako svis politika s politickou mocou? 2.Co je politick systm? 3.Ak s vstupn a vstupn funkcie politickho systmu? 4.Charakterizujte politick pluralizmus v irom a uom zmysle slova! 5.Vymenujte subjekty politickho systmu! 6.Charakterizujte modern politick stranu! 7.Ak s kritri diferencicie politickch strn? 8.Co je politick reim?

37

4. KAPITOLA TTNE ORGNY A INTITCIE

Ako sme u spomnali v predchdzajcej kapitole jednm zo pecifickch znakov ttu je ttna moc, ktor je najvznamnejm druhom verejnej moci. Na to, aby bol tt schopn vydva a realizova svoje ttnomocensk rozhodnutia ttne orgny a intitcie. tt je teda politicko - mocensk realita, ktor je navonok reprezentovan systmom ttnych orgnov a intitci.

Zkladn pojmy

ttne intitcie, resp. intitcie ttu, je spolon nzov pre ttne orgny a ttne organizcie. ttny orgn je intitcia verejnej moci, ktorej lohou je uskutoova funkcie ttu na zklade a v medziach stavy, v takom rozsahu a takm spsobom, ak ustanovuje zkon. (J. Prusk). Je to teda elementrna sas systmu orgnov ttu, ktor uskutouje presne ' vymedzen as regulatvno - mocenskej innosti ttu voi spolonosti. Zkladnm znakom ttneho orgnu je prvomoc, tj. schopnos, resp. oprvnenie vydva prvne zvzn ttomocensk akty, ktormi tento orgn reguluje spoloensk vzahy. ttne orgny s nositemi zkonodarnej, vkonnej a sdnej moci. ttnu moc vykonvaj v takom rozsahu a takm spsobom, ak stanovuje stava a zkony. ttne organizcie s naprklad univerzity, stredn ttne koly, kultrne a osvetov intitcie, ttne vedeck stavy, mze, galrie, armda a in, ak uskutouj funkcie ttu. So ttnymi orgnmi a intitciami zko svis aj pojem byrokracia (radnctyo, ttni zamestnanci, ttni zriadenci) a ttni a verejn funkcionri. Byrokracia je osobitn kategria ud, ktor sa profesionlne zaober vldnutm, ttnomocenskm riadenm spolonosti. To znamen, e radnci pripravuj a vykonvaj rozhodnutia reprezentantov moci v rmci ttnych intitci. Pre byrokraciu je charakteristick, e je usporiadan hierarchicky. Naprklad polciu tvoria radnci (ttni zamestnanci) usporiadan do stupov, rovn, poda hodnosti a funknho zaradenia.

38

ttni, verejn funkcionri, na rozdiel od byrokracie, s reprezentantmi verejnej moci. Patr sem naprklad sudca, poslanec, starosta. Schvauj kvalifikovan rozhodnutia, ktor im pripravuj radnci. al rozdiel medzi byrokraciou a ttnymi verejnmi funkcionrmi vyplva zo spsobu ustanovovania do funkci. Zatia o ustanovovanie ttnych funkcionrov do funkci upravuje najm ttne a sprvne prvo, ustanovovanie radnkov upravuje sprvne a pracovn prvo. Systm ttnych orgnov a intitci meme definova ako mnoinu orgnov, intitci, radnkov (byrokracie), metd a foriem ich innosti, mnoinu ich vzjomnch funkcionlnych vzahov, ako i mnoinu vzahov systmu ttnych orgnov a intitci, k spoloenskmu systmu, ktor je schopn, aj za pomoci dontenia i nsilia, zabezpei efektvne uskutoovanie loh ttu voi spolonosti, ale i loh voi inm ttom (J. Prusk). tt ako hierarchicky usporiadan, suvernny, mocensko subsystmom politickho systmu spolonosti. Vznamnmi a pecifickmi zlokami systmu ttnych orgnov s tzv. orgny presadzovania prva, ie polcia, prokuratra a justcia, ako aj spravodajsk.suba a armda. - riadiaci systm je vlastne

Klasifikcia ttnych orgnov

V teri ttu existuje vea kritri, poda ktorch sa mono orientova v hierarchi ttnych orgnov a intitci. Za zkladn sa povauj tieto: - prvomoc, - kompetencia (psobnos), - zloenie, - spsob ustanovovania osb do funkci, - vzjomn vzahy. Najdleitejm, zkladnm kritriom klasifikcie ttnych orgnov je prvomoc. Ako u bolo spomenut, rozumieme ou spsobilos ttneho orgnu vydva prvne akty. Prvomoc maj len ttne orgny, t.j. orgny zkonodarnej, vkonnej a sdnej moci. Prvu ttneho orgnu vyda prvny akt koreponduje povinnos vyda ho takm spsobom, ako to stanovuje stava a zkon. Niektor ttne orgny maj prvomoc vydva normatvne prvne akty, t.j. veobecne zvzn prvne predpisy (zkony, vldne nariadenia, vyhlky a pod.), in maj prvomoc

39

vydva individulne prvne akty, t.j. rozhodnutia v konkrtnych veciach -(rozhodnutie o vzat do vzby, rozsudok o rozvode manelstva a pod). Z hadiska prvomoci poznme tieto druhy ttnych orgnov: o stavodarn a zkonodarn orgn, a orgny vkonnej ttnej moci, o sdy. stavodarn a zkonodarn orgn mu, ale nemusia by toton, napr. I. 72 stavy SR hovor, e Nrodn rada je jedinm stavodarnm a zkonodarnm orgnom Slovenskej republiky. stavodarn a zkonodarn orgn sa vyznauje najm stavodarnou a zkonodarnou prvomocou, t.j. ich lenovia maj prvo navrhova prijatie, zmenu, doplnenie, zruenie stavy a zkonov, maj prvo prija, zmeni, doplni stavu a zkony, ale tie zkony rui a stavu revidova. Okrem legislatvnej prvomoci pln parlament autonmne a justin funkcie. Napr. v USA m sent (druh komora Kongresu) vlun oprvnenie by sdnym orgnom v prpade impeachmentu (nvrh na zbavenie radu, ktor podva Snemova reprezentantov). Na odsdenie sa vyaduje 2/3 shlas lenov, rozsudok me znie iba na odvolanie osoby z radu a zkaz vkonu verejnej funkcie v budcnosti. Takto rozsudok nie je prekkou monho nslednho trestnho sthania. K autonmnym funkcim parlamentu patr napr. voba vlastnch orgnov, rozhodovanie o programe rokovania a pod. Parlament tie vykonva exekutvnu prvomoc v oblasti kontroly, vyetrovania a ochrany prv a slobd obanov. Napr. poda i. 86 psm. stavy SR parlament me kontrolova innos vldy, poslanci Nrodnej rady mu kontrolova ako sa dodriavaj zkony na miestach, kde sa vykonva trest odatia slobody. Parlament me tvori bu jedna komora (napr. Nrodn rada SR), alebo dve komory (napr. britsk parlament tvor horn komora - Snemova lordov a doln komora - Snemova obc). V sasnosti tty z dvodu stability prvneho systmu uprednostuj dvojkomorov zloenie parlamentu. Medzi orgny vkonnej ttnej moci v uom slova zmysle patr hlava ttu a vlda (kabinet). V irom slova zmysle k nim patria aj ministerstv a ostatn stredn a miestne orgny ttnej sprvy, ba aj orgny vkonnej moci sui generis, ako s napr. prokuratra, ombudsman, Najvy kontroln rad a pod. asto sa stva, e sa namiesto pojmu orgn vkonnej moci pouva pojem orgn ttnej sprvy. V irom zmysle s oba pojmy identick, v uom vzname sa vak odliuj, pretoe medzi orgny ttnej sprvy patria aj ministerstv a ostatn stredn a miestne 40

orgny ttnej sprvy. Orgny vkonnej, moci v irom vzname (a tm aj orgny ttnej sprvy v tom istom zmysle slova), orgny zemnej a zujmovej samosprvy, ako aj- in intitcie verejnej sprvy (verejn fondy, verejn podniky) tvoria sstavu orgnov verejnej moci. Hlavou ttu me by jednotlivec (prezident, monarcha) alebo hlava ttu me by kolegilnym orgnom. Postavenie hlavy ttu v systme ttnych orgnov, jej kompetencie, spsob krecie i jej -zodpovednos, upravuje najvy zkon ttu. V republike me by hlava ttu volen priamo alebo nepriamo obyvatemi, parlamentom alebo osobitnm zhromadenm. Napr. prezidentsk rad v USA sa utvra na zklade nepriamych volieb tak, e prezidenta vol zbor voliteov. Sila hlavy ttu je uren jej kompetenciami. Poda toho, koko a ak kompetencie m hlava republikovho ttu k dispozcii, rozoznvame "silnho" a "slabho"' republikovho prezidenta. Postavenie silnho prezidenta m napr. prezident US, slabm prezidentom je napr. prezident SRN. K tradinm kompetencim hlavy ttu patr zastupovanie ttu navonok, hlavne vojensk velenie, uzatvranie a dojednvanie medzinrodnch zmlv, krecia ttnych funkcionrov i prerogatvy hlavy ttu (napr. prvo udeova milos, prvo udeova tituly a hodnosti). Hlava ttu vo vine prpadov nie je stavnopoliticky zodpovedn a zodpovednos za jej akty preber vlda alebo niektor z jej lenov. Vlda je najvym kolegilnym orgnom vkonnej moci. Tvoria ju predseda vldy, ministri a niekedy al lenovia vldy, -Vlda SR sa sklad z predsedu, podpredsedov a ministrov. Jej predsedu vymenva a odvolva prezident SR. V parlamentnom systme je zostavenm vldy tradine poveren osoba, ktor pochdza z parlamentnej viny. Vlda predstupuje so svojm programovm vyhlsenm pred parlament a tm sa uchdza o jeho dveru. Hlava ttu vak me vymenova aj vldu, ktorej lenovia nemusia pochdza z parlamentnej viny. V takomto prpade sa vlda oznauje ako radncka, pretoe ju tvoria politicky neutrlni odbornci. Vlda prijma na vykonanie zkonov vldne nariadenia a pripravuje nvrhy zkonov, ktor predklad parlamentu na schvlenie. Ministerstv a ostatn stredn orgny ttnej sprvy s centralizovan a monokratick orgny. Zriauj sa spravidla zkonom. Ich: poet, ale i vecn kompetencia je v jednotlivch ttoch sveta rovnak. Na ich ele stoj minister alebo vedci radu. Maj prvomoc vydva sekundrne normatvne prvne akty, ak ich na to zmocn orgn ttnej moci. Medzi ostatn stredn orgny ttnej sprvy v Slovenskej republike patr napr. rad

41

priemyselnho vlastnctva, Protimonopoln rad, tatistick rad, rad geodzie, kartografie. a katastra. Sasou systmu ttnych orgnov je aj polcia, ktor sa zvykne leni na o ttnu a o municipilnu, ie obecn. Prv je riaden strednmi ttnymi orgnmi, obvykle ministerstvom vntra a nklady na jej innos s hraden zo ttneho rozpotu. Obecn polcia je podriaden miestnym orgnom a financovan iastone, alebo celkom z ich prostriedkov. Horizontlne lenenie policajnho apartu nm napoved, koko intitci vykonvajcich policajn prvomoci psob v tte a ak maj povahu. Vertiklne lenenie ukazuje na stupe podriadenosti jednotlivch policajnch intitci centru. Z tohto pohadu me by policajn apart budovan poda centralizovanho, polocentralizovanho alebo .decentralizovanho modelu. Zvis to od zemno - organizanej truktry ttu. Poda loh, ktor polcia pln meme policajn organizcie rozleni na poriadkov, kriminlnu, politick polciu a na riadiace, administratvne a zabezpeovacie zloky.

ttna sprva a samosprva

ttna sprva je aiskovou zlokou verejnej sprvy a najrozsiahlejm druhom innosti ttu. Prostrednctvom sprvy sa vykonvaj zkony a ostatn prvne akty ttnej moci. Sprvne orgny maj prvo vydva normatvne a individulne sprvne akty a pouva ttne dontenie, ak s na to splnomocnen zkonom. ttnu sprvu vykonvaj orgny ttu, ktor nazvame orgnmi ttnej sprvy, alebo krtko: sprvne orgny. Vo vyspelch demokratickch ttoch je vznamn aj otzka miestnej sprvy. Orgny miestnej sprvy s vlastne orgnmi strednej ttnej sprvy, ktor vykonvaj jej psobnos v slade s zemnosprvnym lenenm danho ttu, a po obce a mest. S to menovan orgny, predstavitelia vldy v zemnch celkoch. Hoci je samosprva tie zlokou verejnej sprvy, nemono ju stotoova so ttnou sprvou. Samosprvu uskutouj in verejnoprvne subjekty, najm tie, ktor maj korporatvny charakter. To znamen, e orgny miestnej samosprvy odvodzuj svoju legitimitu od obyvatestva (voliov) na miestnej rovni. S to teda volen orgny, nezvisl od strednch orgnov. Pri vkone svojej psobnosti musia dodriava stavu,, zkony a veobecne zvzn predpisy. Faktick zvislos vak vznik najm u obc, kde samosprvne 42

orgny potrebuj na zabezpeenie svojich loh finann pomoc . .strednch orgnov. Samosprva ovplyvuje ivot spolonosti prostriedkami, ktor nemaj ttno - mocensk povahu. innos ttu sa obmedzuje iba na urenie medz samosprvy, a to prostrednctvom zkona. Zkladn delenie robme medzi zemnou (miestnou) a zujmovou samosprvou. Zkladom systmu zemnej samosprvy v SR s obce (mest). Cl. 64 ods. 2 stavy SR hovor, e obec je samostatn zemn a sprvny celok SR, ktor zdruuje osoby, ktor maj na jej zem trval pobyt. Cel rad loh, ktor by mala obec riei, presahuj e. vak jej vecn i zemn rmec. To je prinou budovania viacerch rovn samosprvy. Potreba samosprvy vych zemnch celkov sa objavuje aj v naej spolonosti a zkonodarca na u reaguje pripravovanm zkonom. Ako sme u spomenuli vyie, samosprvu nemono stotoova so ttnou sprvou. V niektorch prpadoch, ktor stanovuje zkon, vak dochdza k delegovaniu kompetenci zo ttu na orgny samosprvy. Samosprva potom v dsledku prenosu kompetenci pln lohy ttnej sprvy. Demokratick tt deleguje as verejnej moci aj na orgny zujmovej samosprvy. Patria do nej napr. Komora advoktov, Komora exektorov a pod. Obchodn a priemyseln komora, Komora notrov,

Sdy a sdnictvo

Sdnu prvomoc, ako samostatn tretiu moc v tte, vykonvaj nezvisl a nestrann sdy. Sdy rozhoduj o prvach, povinnostiach a prvom chrnench zujmoch jednotlivcov a organizci, rozhoduj o vine, uloen trestu alebo inho opatrenia, a to na zklade skutkovho stavu a prslunch prvnych noriem. Rozhodnutia sdov s povinn repektova nielen strnky, ale aj ostatn subjekty prva. Vo veobecnosti rozoznvame homognnu a heterognnu sstavu sdov. Pre homognnu sstavu sdov je charakteristick tzv. veobecn sdnictvo, t. j. sdy so veobecnou vecnou a osobnou kompetenciou. Heterognna sstava je tvoren nielen veobecnmi, ae aj mimoriadnymi sdmi. Mimo sstavy veobecnch sdov stoj stavn sd, ktor rozhoduje vo veciach ochrany stavnosti a zkonnosti. Pre obe sstavy je charakteristick hierarchick usporiadanie sdov, teda existencia sdov niej a vyej intancie (stupa).

43

Veobecn sdy rozhoduj v sentoch alebo rozhoduje iba samosudca. Ak to dovouje zkon, mu v sentoch zasada aj laici. Samotn konanie pred sdmi je upraven v prslunch procesnch poriadkoch (Trestn poriadok, Obiansky sdny poriadok a pod.) Vkon sdnictva je spojen s vznamnm udskm prvom - prvom na sdnu ochranu. Toto prvo znamen, e kad, koho prvo je ohrozen, dotknut, alebo poruen, sa me obrti na nestrann a nezvisl sd so iadosou o npravu. Toto prvo je vyjadren v stave SR (7 oddiel, druh hlava).

Delenie ttnych orgnov poda kompetencie

Kompetencia (psobnos) ttneho orgnu vyjadruje okruh spoloenskch vzahov, na ktor sa vzahuje a v ktorch sa vykonva a uskutouje prslun prvomoc (J.Boguszak). Inmi slovami, pod kompetenciou ttneho orgnu rozumieme vymedzenie okruhu subjektov, zemia, asu, vec, na ktor sa prvomoc tohto orgnu vzahuje. Preto hovorme' o kompetencii: zemnej (priestorovej), asovej (temporlnej), osobnej (personlnej), o vecnej, funknej. zemn (priestorov) kompetencia uruje zemie, na ktorom realizuje svoju prvomoc. Poda tohto kritria rozliujeme orgny: stredn miestne zemn psobnos strednho ttneho orgnu sa vzahuje na cel zemie ttu (napr. psobnos parlamentu, vldy). Miestny orgn ttu m kompetenciu len pre urit as zemia (napr. psobnos okresnho raduje dan jeho zemnm obvodom). asov (temporlna) kompetencia vymedzuje obdobie vkonu prvomoci prslunho orgnu. Poda asovej kompetencie delme ttne orgny na: orgny s asovo neobmedzenou kompetenciou, orgny s asovo obmedzenou kompetenciou. prslun orgn .

44

Psobnos ttnych orgnov je spravidla asovo vymedzen v stave. Mme na mysli trval psobnos ttneho orgnu a nie jeho-personlneho obsadenia. Takto ttny orgn funguje poas celho obdobia, na ktor bol, poda stavy, zvolen, i menovan. Orgnom, ktor vykonva svoju prvomoc asovo neobmedzene, je napr. Nrodn rada SR. Orgnom s asovo obmedzenou kompetenciou je napr. volebn komisia, ktorej existencia je vymedzen len na dobu volieb. Osobn (personlna) kompetencia vyjadruje okruh subjektov, na ktor sa vzahuje prvomoc prslunho ttneho orgnu. Z hadiska osobnej kompetencie rozoznvame ttne orgny: o so veobecnou osobnou kompetenciou s osobitnou osobnou kompetenciou. Veobecn osobn kompetencia znamen, e prvomoc ttneho orgnu sa v medziach jeho vecnej kompetencie vzahuje na vetkch obanov, resp. obyvateov ttu (napr. Nrodn rada SR). Prvomoc orgnu s osobitnou personlnou kompetenciou sa vzahuje len na urit as obanov, resp. obyvateov ttu (napr. prvomoc vojenskch sdov a vojenskej prokuratry sa vzahuje iba na osoby v innej vojenskej slube). Vecn kompetencia vymedzuje druhy innosti ttneho orgnu, v ktorch sa uplatuje jeho prvomoc. Poda tohto kritria delme ttne orgny na: o orgny so veobecnou vecnou kompetenciou * orgny s osobitnou vecnou kompetenciou Orgnom so veobecnou vecnou kompetenciou s orgny, ktor v rmci jednotlivch prvomoc maj zveren urit okruh vec. Naprklad poda Obianskeho sdneho poriadku o niektorch veciach v prvom stupni rozhoduje urit druh veobecnho sdu Orgnom s osobitnou vecnou kompetenciou je naprklad Daov rad. Funkn kompetencia vymedzuje rozsah psobnosti medzi ttnymi orgnmi pri vybavovan tej istej veci po sebe. Z hadiska funknej kompetencie delme ttne orgny na: orgny vyej intancie (stupa) orgny niej intancie (stupa). Funkn kompetenciu uruj zkony. Napr. na konanie v prvom stupni mu by funkne prslun okresn, ale aj krajsk sdy. Krajsk sdy prejednvaj a rozhoduj o odvolaniach proti rozhodnutiam okresnch sdov a o odvolaniach proti rozhodnutiam krajskch sdov ako sdov prvho stupa rozhoduje Najvy sd SR. Orgn vyej intancie m prvomoc rui alebo meni prvne akty orgnu niej intancie.

45

Aj ke zkony vymedzuj prslunos ttnych orgnov pomerne presne, moze v otzke vecnej a miestnej prslunosti dochdza ku konfliktom. Konflikt sa me prejavi tak, e iaden ttny orgn nechce vec prejedna a rozhodn (tzv. zporn, negatvny kompetenn konflikt), alebo vec chce prejedna a rozhodn, viacero orgnov (tzv. kladn, pozitvny kompetenn konflikt). Zkony stanovuj ktor ttny orgn je oprvnen riei kompetenn spory rzneho druhu.

Zloenie ttnych orgnov

Poda zloenia (poetnosti) delme ttne orgny na: monokratick o kolegilne Monokratick ttny orgn je orgn ktor predstavuje jedna osoba. Vznik vobou, vymenovanm, alebo inm spsobom. V SR je monokratickm orgnom napr. prezident republiky, prokurtor, samosudca, minister a i. Kolegilny ttny orgn je orgn, ktor tvor kolektv osb. Kolegilny orgn rozhoduje v zbore a to bu hlasovanm alebo konsenzom. Prkladom kolegilneho ttneho orgnu je parlament, vlda, senty sdu a i.

Spsob ustanovovania osb do funkci

Poda toho, i s osoby ustanoven do funkcie vobou, vymenovanm, alebo na zklade nstupnckeho prva, delme ttne orgny na: a volen, vymenovan, s dedin. Volenm orgnom je napr. Nrodn rada SR, vymenovanm orgnom je napr.sudca stavnho sdu, dedinm orgnom je napr. krovn Vekej Britnie.

46

Vzjomn vzahy statnch organov

Z hadiska vzjomnch vzahov delme ttne orgny na: - navzjom si zodpovedn a nezodpovedn - nadriaden a podriaden - kontroln a kontrolovan - orgny vyej a niej intancie Zodpovednos ttneho orgnu me by prvna a stavno-politick. stavnopolitick zodpovednos sa vzahuje na celkov innos ttneho orgnu. Je pre,.u charakteristick princp odvolatenosti prsl. ttneho funkcionra. Napr. zodpovednos lena vldy voi parlamentu. Prvna zodpovednos je zodpovednos za poruenie prva. Nadriadenos jednho ttneho orgnu nad druhm oprvuje nadriaden orgn vydva podriadenm orgnom zvzn pokyny,podriadenho orgnu tieto pokyny individulnych prkazoch. Vzahy kontrolnch a kontrolovanch ttnych orgnov zko svisia s delenm ttnych orgnov na nadriaden a podriaden, pretoe aj kontroln orgny mu vydva kontrolovanm orgnom zvzn pokyny. Rozdiel medzi kontrolnmi orgnmi a orgnmi nadriadenmi je v tom, e zvzn pokyny kontrolujceho ttneho orgnu smeruj len na odstrnenie kontrolou zistench nedostatkov. Kontrolnm orgnom je napr. Najvy kontroln rad. Vzah orgnov vyej a niej intancie bezprostredne svis s delenm orgnov poda ich funknej kompetencie. omu koreponduje povinnos' repektova. Zvzn pokyny s obsiahnut v

normatvnych prvnych aktoch, v organizanch pokynoch nadriadenho orgnu v

RESUM

vydva a realizuje svoje ttnomocensk rozhodnutia prostrednctvom systmu ttnych orgnov a intitci. ttny orgn realizuje funkcie ttu na zklade a v medziach stavy, v takom rozsahu, a takm spsobom, ako to ustanovuje zkon. ttne orgny delme z hadiska prvomoci, kompetencie, zloenia, ustanovovania osb do funkci a poda vzjomnch vzahov.

47

Poda prvomoci delme ttne orgny na stavodarn vkonnej moci a sdy.

a zkonodarn organ, orgny

Pri klasifikcii ttnych orgnov poda kompetencie je dleit i ide o kompetenciu zemn, asov, osobn, personlnu alebo funkn. ttny orgn me tvori kolektv (kolegitny orgn) alebo ho me predstavova jedna osoba (monokratick ttny orgn). Z hadiska ustanovovania osb do funkcie delme ttne orgny na volen, menovan a dedin. Vzahy medzi ttnymi orgnmi mu by vzahmi orgnov nadriadench a podriadench, kontrolujcich a kontrolovanch, zodpovednch a nezodpovednch i vzahmi intannmi.

KONTROLN OTZKY

1.Definujte pojem ttnej intitcie a strune ho charakterizujte! 2.o tvor systm ttnych orgnov a intitci? 3.Vymenujte zkladn kritri klasifikcie ttnych orgnov! 4.Urobte diferenciciu ttnych orgnov poda jednotlivch kritri! 5.Ak je rozdiel medzi prvomocou a kompetenciou orgnu?

48

5. KAPITOLA FORMA TTU

Pod formou ttu rozumieme organizciu ttnej moci, spsoby a metdy jej uskutoovania. Je to prvna i politick kategria. Forma ttu bva v modernch ttoch upraven v stave a v zkonoch ttu. stava teda obsahuje konkrtnu formu ttu, teda ist "architektru" ttu a politickho ivota. Tm, e je chrnen stavnos, je chrnen aj poriadok, ktor sa na zklade stavy vytvoril, vyjadren formou ttu. Prvne zakotvenie formy ttu nemus vak korepondova so skutonosou, s praxou existencie a spsobu organizcie ttnej moci a metdami jej innosti. Takto faktick spsob organizcie ttnej moci a metd jej innosti nazvame formou ttu v politickom vzname. Forma ttu je teda spsob usporiadania krajiny, jej sprvy a sdnictva, spsob politickho a obianskeho ivota, charakter ttnych intitci a orgnov, ich vzjomn vzahy a mnoh in javy a vzahy verejnho ivota (Prusk). V priebehu historickho vvoja udstvo vytvorilo vek rozmanitos foriem ttu, a to nielen v rznych historickch obdobiach, ale aj v rmci toho istho historickho obdobia. Utvorili sa najrozmanitejie republiky, monarchie, unitrne i zloen tty. Konkrtna podoba ttu (jeho forma) zvis od mnohch faktorov: od kultrnych osobitosti, hodnt a tradci, ktor dan spolonos akceptuje, od medzinrodnej situcie a geopolitickch podmienok existencie ttu, od jeho prrodnch, demografickch podmienok, stupa vvoja ekonomiky. Forma ttu zvis aj od politickej truktry - spolonosti, rozmanitosti politickch uen, foriem politickho sperenia, od toho ako sa formuje ttna va a ako s regulovan politick konflikty at. Forma ttu sa sklad z troch pojmov: forma vldy, forma zemnoorganizanho lenenia ttu a forma ttneho reimu. Na jednej strane sa tieto zloky formy ttu navzjom ovplyvuj, na druhej strane z toho nevyplva, e uritej forme vldy mus zodpoveda len urit forma lenenia ttu a pod. Prkladom vzjomnej zvislosti jednotlivch zloiek formy vldy me by zvislos stupa demokratickosti metd innosti ttnej moci na demokratickosti formy vldy.

49

Forma vldy Prvou sasou formy ttu je forma vldy. Rozumieme ou truktru a zloenie najvych orgnov ttu, spsob ich tvorenia, vzjomn vzahy medzi tmito orgnmi a zrove vzahy orgnov ttu k obyvatestvu. orgnov. Do sstavy najvych ttnych orgnov modernch ttov patr najvy zkonodarn orgn (parlament), najvyie orgny vldnej vkonnej moci'(hlava ttu, vlda) najvy sdny orgn (Najvy sd). Z hadiska postavenia a spsobu tvorby hlavy ttu delme formy vldy na monarchie, republiky dikttorsk formy vldy. Hlavou ttu v monarchii je panovnk, pre ktorho je charakteristick, e funkciu nadobda prevane na zklade (dediskho) nslednckeho prva. Voba panovnka je vnimkou (napr. Jir Podbrad). Panovnk vykonva svoju funkciu doivotne. Disponuje osobnmi privilgiami a za vkon svojej funkcie nie je politicky zodpovedn. Pravidlom y monarchii je monokratick charakter hlavy ttu. V prpade, e funkcia panovnka nie je -z nejakho dvodu obsaden, alebo je panovnk malolet, funkciu hlavy ttu me vykonva regent, alebo regentsk rada. Hlavou ttu v republike je prezident, ktor m viac ako estn a reprezentatvne funkcie.- Vol sa na asovo obmedzen obdobie vo veobecnch priamych vobch, ako je to vo Franczsku, rsku, Fnsku a Islande. In prezidenti s volen parlamentom, napr. v SR, Grcku, alebo volebnm kolgiom. Prezident nem tak osobn privilgi ako panovnk. Z pohadu zloenia nm me by monokratick orgn (prezident) alebo kolegilny orgn (napr.do roku 1990 Prezdium Najvyieho sovietu ZSSR). V prpade monarchie i republiky je funkcia hlavy ttu obsadzovan legitmne, t.j, v slade s stavno-politickm systmom. Pokia je funkcia hlavy ttu obsadzovan nelegitmne, naprklad ttnym (vojenskm) prevratom, hovorme o dikttorskch formch vldy. I v tchto prpadoch me na ele ttu st monokratick orgn (napr. vodca -faistickej strany) alebo kolegilny orgn (vojensk junta). " Formu vldy budeme najskr, posudzova z hadiska sstavy najvych ttnych

Forma vldy z hadiska vzahov ttnych orgnov

Ak zoberieme do vahy nielen truktru najvych ttnych orgnov a povahu hlavy ttu, ale zohadnme aj vzjomn vzahy medzi ttnymi orgnmi, potom v rmci republiknskej formy vldy mono rozliova dva druhy republk: o prezidentsk republiku o parlamentn republiku V rmci monarchistickej formy vldy sa vyskytli monarchie: o absolutistick
e stavovsk

kontitun parlamentn Kontitun monarchia je monarchia, ktor nie je absolutistick, ale obmedzen stavou, take panovnk sce zosobuje zvrchovanos ttu, svoje prvomoci si vak neuruje sm, ale mu ich uruje prvo. Ak sa panovnk takejto monarchie odmietne podriadi prvu, mono ho zosadi. Vina vldnych moci sa vykonva menom panovnka. Osobitnou formou bola stavovsk monarchia, v ktorej sa monarcha delil o moc so stavmi. Ak sa sstredme iba na demokratick tty, potom ns bude prezidentsk republika, parlamentn republika a parlamentn monarchia. zaujma najm

Deba moci a prezidentsk republika

Klasick prezidentsk republiku charakterizuje najm trojdelenie ttnej moci. Historick sksenos priviedla udstvo k vahm o takom usporiadam ttnych orgnov, ktor by bolo prevenciou a zrukou proti zneuvaniu moci. Deba moci je sn najslvnejia koncepcia politickho myslenia. Svoje zaiatky m v antickom politickom myslen, znma bola aj v obdob humanizmu a renesancie, ucelen- podobu vak dostala a u liberlnych mysliteov 17. a 18'. storoia, Johna Locka a Ch. L. Montesquieu. V tomto obdob bola reakciou na krovsk absolutizmus a ich sksenosti so zneuvanm moci. Je pre u charakteristick silie o vytvorenie takej kontelcie ttnych

51

orgnov, v ktorej iadny z nich neme zska dominantn postavenie, pretoe rozpnavos jednej moci sa zastav na hranici druhej moci. Teriu deby moci do stavnej podoby podrobne rozpracovali teoretici americkej stavy z roku 1787 T. Jefferson, J. Madison, A. Hamilton, J. Jav., J. Adams. O debe moci mono uvaova jednak z hadiska horizontlneho, jednak z hadiska vertiklneho. Z horizontlneho hadiska ide o debu moci v rmci najvych ttnych orgnov. Ako kontatuje CH. L. Montesquieu vetko by sa zvrhlo, keby jeden a ten ist lovek alebo intitcia...vykonvali vetky tieto tri moci naraz: moc vydva zkony, moc vykonva vldne nariadenia a moc sdi zloiny alebo spory jednotlivcov. Horizontlna deba moci (v terii nazvan prezidentsk republika) je zaloen na dvoch princpoch: o princpe oddelenosti, samostatnosti a nezvislosti zkonodarnej, vkonnej a sdnej moci a
a

princpe rovnovhy vzjomnch kontrolnch bzd a protivh (pk) medzi mocami Prv princp mono realizova tm, e ttne orgny, ktor reprezentuj zkonodarn,

vkonn a sdnu moc: s oddelen od seba a nie s usporiadan hierarchicky, take medzi nimi nie s vzahy nadvldy a podriadenosti. Medzi mocami sa neme uplatova stavnopolitick zodpovednos. Prvna zodpovednos sa realizuje v rmci funknho obdobia len v obmedzenom rozsahu a na zklade stavne kvalifikovanch dvodov odvolania. Napr. prezidenta USA mono zbavi radu len ke sa mu preuke spchanie vlastizrady, medzi mocami existuje krean nezvislos, t.j. jeden orgn nevytvra druh orgn a ani sa jeho vytvrania nezastuje, resp. pri om nespolupsob. Naprklad poda stavy USA voliteom prezidenta nesmie by sentor, ani osoba, ktor zastva nejak estn alebo platen rad v ttnej sprve, medzi orgnmi existuje inkompatibilita, teda nezluitenos vkonu funkci v oblasti zkonodarnej, vkonnej a sdnej moci. Naprklad poda stavy USA len Kongresu neme by lenom vldneho kabinetu. Zsada nezluitenosti nadobudla vvojom ir vznam, pretoe, s vkonom uritch funkci je nezluiten aj napr. podnikatesk innos a lenstvo v politickch stranch. V tomto prpade sa hovor skr o konflikte zujmov. Na zamedzenie takmuto rozporu medzi skromnm a verejnm zujmom vydvaj jednotliv tty aj osobitn zkony. Druh princp terie deby moci vychdza z mylienky, e nesta rozdelenie moci, ale je nevyhnutn vytvori medzi nimi cel sstavu kontrolnch mechanizmov, ktor

52

zabrauj tomu, aby niektor z nich zskala dominantn postavenie. K tmto mechanizmom patria: vo vzahu zkonodarnej k vkonnej moci prvo prvej urova obsah, formu a prostriedky druhej prijmanm zkonov, osobitne prijmanm -ttneho rozpotu a daovho zkonodarstva. Zkonodarn moc m tie kontroln a vyetrovaciu prvomoc voi moci vkonnej (poda stavy USA tzv. prvo stavnej aloby), vyslovovanie shlasu s medzinrodnmi zmluvami, menovanm vyslancov, lenov vldy, s nasadenm ozbrojench sl v zahrani at, o vkonn moc m vak voi moci zkonodarnej prvo suspenzvneho veta, prvo urova as a dku zasadania' zkonodarnho zboru, prpadne ho rozpusti a vypsa predasn voby, o zkonodarn moc m voi sdnej moci prvo urova obsah a formy innosti sdov, ich sstavu a postup konania, o sdna moc zasa me kontrolova slad zkonov, ako vsledkov innosti zkonodarnej moci, s stavou, a to bu prostrednctvom veobecnch sdov alebo stavnho sdu. Okrem toho je kontrolnou brzdou psobenia sdnej moci voi zkonodarnej aj intitcia volebnho sdnictva, o vo vzahu vkonnej a sdnej moci psob prvo milosti (individulne rozhodnutie) a amnestie (normatvne rozhodnutie), ktor pozostva z prva abolcie, agracicie a rehabilitcie. Abolcia je prvo nariaova, aby sa sdne konanie nezaalo, alebo ak sa u zaalo, aby sa v om nepokraovalo. Agracicia je prvo zmierova alebo odpa tresty. Rehabilitcia je prvo rozhodova o zahladen odsdenia, alm kontrolnm mechanizmom v tomto vzahu je prvo menova sudcov, ktor je vnimkou z kreanej nezvislosti (napr. prezident USA menuje vetkch federlnych sudcov), a vo vzahu sdnej a vkonnej moci sa uplatuje prvo sprvneho sdnictva, t.j. prvo preskmava zkonnos rozhodnut sprvnych orgnov. Sprvne sdnictvo mu vykonva bu veobecn sdy, alebo osobitn - sprvne sdy. Ako vidme, medzi mocami nie je iba konkurencia, ale aj spoluprca. O debe moci mono uvaova aj z hadiska vertiklneho usporiadania ttnej moci. Ide tu o rozlenenie moci medzi stredn a miestne orgny ttu. Uskutonenm systmu deby moci je prezidentsk republika, ktor v najistejej podobe existuje v USA. Zkonodarstvo je v prvomoci Kongresu, avak do legislatvy zasahuj aj in zloky moci. Prezident m prvo veta a prvo vykonva, a tm aj

53

interpretova, zkony. Najvy sd m prvo vyklada

zkony v rmci prerokovvania

konkrtnych vec a rozhodova o ich zhode s stavou. Prvomoci exekutvy patria prezidentovi. Prezident je volen priamo obanmi, stoj na ele vkonnej moci a je nezvisl na parlamente. Oddelenie moci zbavuje prezidenta podpory ministrov, ktor nemu v parlamente vystupova. Vo funkcii prezidenta sa kumuluj lohy hlavy ttu a predsedu vldy. Je silnm prezidentom. Sdna moc, ktor vykonva Najvy sd USA a federlne sdy, kontroluje nielen stavnos zkonodarnch aktov, ale aj leglnos rozhodnut exekutvy. Sama je tie limitovan inmi mocami. Napr. prezident vymenva so shlasom Sentu sudcov federlnych sdov. Prezidentsk republika nem tak jasn kontry ako v minulosti. Pod prezidentsk systm sa v sasnosti subsumuje nielen klasick severoamerick systm deby moci, ale aj formy vldy, v ktorch medzi zlokami moci dominuje exekutva reprezentovan hlavou -ttu. Prkladom s niektor republiky Junej Ameriky i alekho Vchodu.

Parlamentarizmus

Vklad parlamentnej monarchie a parlamentnej republiky sa uskutouje zva pomocou pojmu parlamentarizmus. Parlamentarizmus vytvra odlin vzahy medzi jednotlivmi zlokami moci. Je .zaloen na dominch' jednej moci vo vzahu k ostatnm. Parlamentarizmus teda znamen vytvorenie vertiklnej truktry ttnych orgnov s dominantnm postavenm parlamentu vo vzahu k vkonnej a sdnej moci. Charakterizuje ho krean zvislos a politick zodpovednos vldy parlamentu a pecifick postavenie hlavy ttu. Okrem toho ho mono charakterizova aj pravidlom . majority, funkciou vldy ako vboru parlamentu, teda zluitenosou vkonu funkcie v zkonodarnej i vkonnej moci. Stupe domincie parlamentu je rzny. Na zaiatku vvoja parlamentarizmu bol znan, v sasnosti je menej vrazn. Parlament, sa del o niektor prvomoc s inmi zlokami moci. Dokonca poda mnohch autorov modern parlamentn republika je zaloen na tzv. prunej debe moci. Parlamentn formy vldy absorbovali urit zsady a prvky deby moci bez toho, aby dolo k ich radiklnej zmene. Zsada kreanej zvislosti vldy na parlamente znamen, e vlda sa stva predstaviteom vkonnej moci, ak jej parlament vyslov dveru. Inmi slovami, stavou -vyadovan vina parlamentu sa mus vyslovi za dan vldu.

54

Politick zodpovednos vldy parlamentu znamen jeho prvo vyslovi vlde nedveru. Inmi slovami, stavou vyadovan vina parlamentu sa vyslov proti zotrvaniu vldy vo funkcii. V dsledku vyslovenej nedvery vlde vznik povinnos poda demisiu, teda odstpi od svojej funkcie. Dsledkom odstpenia vldy je vytvorenie novej vldy, zloenej z predstaviteov politickej strany, alebo politickch strn, ktor maj v parlamente vinu, Zostavenm novej vldy v parlamentnom systme poveruje hlava ttu (naprklad prezident) predstavitea najsilnejej politickej strany. Na zklade jeho nvrhu potom hlava ttu menuje nov vldu, ktor sa nsledne uchdza o dveru parlamentu.. V prpade, e sa v parlamente nepodar vytvori vinu a zostavi nov vldu, parlamentn systm riei tto otzku bu rozpustem'm parlamentu a vypsanm predasnch parlamentnch volieb, alebo vytvorenm meninovej vldy, alebo (pokia to stava dovouje) vytvorenm radnckej vldy (vldy odbornkov). V parlamentnom systme je zkladnou prvomocou parlamentu zkonodarn prvomoc, kreovanie a odvolvanie vldy. V oblasti sdnej je to intitt obaloby voi hlave ttu. Parlament kreuje alebo spolupsob pri kreovan radu stavnch orgnov a m aj prvomoci autonmne (urovanie svojej vntornej truktry a rokovacieho poriadku). Postavenie hlavy ttu sa v ttovede chpe dvomi zkladnmi spsobmi: prv ju zaleuje do rmca vkonnej moci, druh ju povauje za orgn sui generis, ktorho lohou je "sprostredkovva medzi mocami" a napomha pri rieen krzovch situci. V parlamentnom systme je hlava ttu obvykle predstaviteom vonkajej suverenity ttu. M osobitn prvomoci vo vzahu k zkonodarnej moci, k vkonnej moci i k sdnej moci. Hlava ttu v parlamentnom systme je politicky nezodpovedn. Sasne vak ou prijman ttne akty podliehaj kontrasigncii vldy, m sa vytvra jej nepriama zvislos na parlamente. Hlava ttu me za uritch okolnost rozpusti parlament. Prkladom parlamentnho systmu je parlamentn monarchia republika. V parlamentnej monarchii je prvomoc monarchu, ako symbolu vntornej a vonkajej jednoty ttu, obmedzen na vkon ceremonilnych konov. Vldnu moc v skutonosti vykonva vlda, zvisl na dvere parlamentu Takto forma vldy je vo Vekej Britnii, vdsku, Nrsku, Dnsku, panielsku, Belgicku, Japonsku, Kanade a pod. Vek Britnia je priam klasickm prkladom: exekutva je tu personlne spojen s legislatvnou. Vina ministrov s poslanci v Dolnej snemovni a niekoko v Snemovni lordov, zapjaj sa' do parlamentnch diskusi a dohliadaj na schvaovanie vldnych nvrhov zkonov. Ministri" s kolektvne zodpovedn," o znamen, e vetci musia a parlamentn

55

kontrolova vldnu politiku. Ministri mu by odvolan vinou hlasov v Dolnej snemovni. V parlamentnej republike vykonva zkonodarn moc volen parlament, vkonn moc vlda na ele s ministerskm predsedom. Vlda sa vytvra na zklade vsledkov volieb do parlamentu, je zodpovedn parlamentu, podlieha jeho kontrole.' Hlava ttu - prezident je volen parlamentom, oddelen od vldy a nezodpovedn parlamentu. Hoci vak vykonva svoje prvomoci samostatne, spolupracuje s parlamentom aj vldou. Parlamentn republika funguje na zklade elnho rozdelenia prvomoc medzi jednotliv najvyie ttne orgny Prkladom parlamentnej republiky je Taliansko, R, SR ai.

Zmiean formy vldy

Mnoh tty vytvorili tak formy vldy, ktor nemono oznai ani za parlamentn ani za prezidentsk. Teria ttu ich preto nazva zmieanmi, alebo hybridnmi formami vldy. Prelnaj sa v nich prvky tch foriem vld, ktor sme doteraz spomnali. Ide naprklad o: e semiprezidentsk republiku, kancelrsky systm vldu parlamentu Semiprezidentsk (neoprezidentsk) republika sa vyznauje mimoriadne silnm stavnm postavenm prezidenta a exekutvy na kor parlamentu (dnen Franczsko) Kancelrsky systm (princp) v SRN sa vyznauje silnm postavenm spolkovho kancelra, ktor uruje zkladn smer politiky a preber za zodpovednos, me za uritch okolnost navrhova spolkovmu prezidentovi rozpustenie Spolkovho snemu, navrhuje vymenvanie a odvolvanie spolkovch ministrov a osobne zodpoved Spolkovmu snemu za innos vldy Vlda parlamentu je osobitn vldna forma, ktor sa vyznauje mimoriadne, silnm postavenm parlamentu ako jedinho a vlunho suverna v tte. So suvernnym postavenm parlamentu kontrastuje slab postavenie, vkonnej moci (vldy), ktor je podriaden parlamentu, a isto reprezentatvne postavenie hlavy ttu (prezidenta). Vlda i prezident s v tejto forme vldy volen i odvolvan parlamentom. Vlda parlamentu existovala napr. v Nemecku poas platnosti Weimarskej stavy, v Raksku v rokoch 1919-1929, bola charakteristick aj pre socialistick tty. V sasnosti sa do istej miery uplatuje vo vajiarsku, kde je vyvaovan formami priamej demokracie. 56

RESUM

Pod formou ttu rozumieme organizciu ttnej moci, spsoby a metdy jej uskutoovania. Je to prvna aj politick kategria. Forma ttu sa sklad z troch zloiek: formy vldy, lenenia ttu a ttneho reimu. Pod formou vldy rozumieme truktru a zloenie najvych orgnov ttu, ich vzjomn vzahy a vzahy ttnych orgnov k obyvatestvu. Z hadiska postavenia a spsobu tvorby hlavy ttu delme formy vldy na republiky a monarchie, prpadne dikttorsk formy vldy. Ak vezmeme do vahy aj vzahy medzi ttnymi orgnmi, potom dochdzame k deleniu foriem vldy na republiky prezidentsk a parlamentn na strane jednej a monarchie absolutistick, stavovsk a kontitun. Prezidentsk republiku charakterizuje deba moci, parlamentn formy zasa dominantn postavenie parlamentu. Zmieanmi formami vldy s semiprezidentsk republika, kancelrsky systm a vlda parlamentu.

KONTROLN OTZKY

1.Ak je obsah prvnej a politickej kategrie, oznaovanej ako forma ttu? 2.Od ktorch faktorov zvis konkrtna forma ttu? 3.Z akch komponentov sa sklad forma ttu? 4.Co rozumiete pod formou vldy? 5.Ako sa delia tty z hadiska formy vldy? 6.Ak formy vldy sa sformovali v rmci parlamentarizmu?

57

6. KAPITOLA FORMA VLDY Z HADISKA VZAHU SPOLONOSTI A TTU. DEMOKRACIA

Z tohto pohadu meme posudzova mieru demokratickosti ttu, teda mieru asti obanov na ttnej moci, na tvorbe najvych ttnych orgnov a na ich innosti. Je to hadisko, ktor nm umouje rozdeli formy vldy na demokratick a nedemokratick.

Liberlna demokracia

..-Slovo demokracia je grckeho pvodu a je starie viac ako 2500 rokov. Znamen "vldu udu" a zatia o v minulosti sa spjalo s takou formou ttu, v ktorej o politickch otzkach rozhoduj priamo obania, v sasnosti u od demokracie nemono oddeli princp suverenity udu, zastupitesk formu vldy a prvny tt. Modern, liberlnu demokraciu, dotvraj aj metdy innosti a rozhodovania politickch intitci, ba dokonca aj ekonomick systm- ttu; Medzi demokraciou a liberlnou demokraciou je rozdiel. Nie kad demokracia je liberlna. Demokraciu charakterizuje pravidlo viny, majority, ktor znamen, e prednos dostane ten nvrh, za ktor sa vyslov vina, ktor zska vinu hlasov. Pravidlo viny sa uplatuje ako pri vobch zstupcov udu do zastupiteskho zboru, tak pri hlasovan v tomto zbore. Vldou viny sa vak demokracia nevyerpva. Liberalizmus riei problm, spojen s nastolovanm vinovej vle, resp. problm ochrany menn pred tyraniou viny. Akceptovanm bezbrehho prva viny demokracia toti umouje aj to, aby vina svojm rozhodnutm odstrnila demokratick poriadok. Liberlna demokracia usiluje o to, aby prva obanov, t.j. prva kadho jedinca a meniny, boli chrnen pred zneuitm zo strany vldnej moci. Moc viny mus by v liberlnej demokracii obmedzen: existuj urit veci, ktor vina neme robi. Spolonos mus hada tak cesty k obmedzeniu moci viny, ktor s zluiten s vldou viny. A kee okrem viny v demokracii neexistuje in zdroj obmedzenia viny ako vina sama, mus tie seba sam obmedzi. Mus by skrtka stavnou demokraciou. V stave s jasne stanoven limity moci i pravidl poda ktorch bude moc postupova. Veobecn rmec potrebnch zruk proti tyranii viny me vytvori osobitn

58

ochrana jednotlivca, jeho zkladnch prv a slobd, spolu so spoloenskou kontrolou Pravda stavn nstroje musia by podopret obianskou spolonosou, estnmi a moci.riav j bodnmi vobami, debou moci, silnm skromnm sektorom at. Zatia o v minulosti uplatovanie vinovho princpu ohraniovali urit ochrana n udskch prv a slobd a deba moci, v sasnosti sa presva draz najm na "qobv ktormi sa vinov princp uplatuje. Rozhodovanie zastupiteskch orgnov sa az viac opiera o dohody o najvieho potu prslunch subjektov. Podmienkou tchto H hod ie ustavin diskusia a vzjomn kompromisy medzi vinou a meninou. V stle ei miere sa tak prekrauj hranice klasickho chpania demokratickho rozhodovania ako' vlunho prva viny. Prejavom tohto procesu s aj aktulne reformy parlamentarizmu. Posiluje sa najm ---postavenie parlamentnej opozcie pri vkone kontrolnej prvomoci parlamentu. Nov prstup ie zdvodnen presvedenm, e morlna zvznos rozhodnut zastupiteskch orgnov neme by podmienen iba demokratickm vberom poslancov, ale aj tm, e poslanci sa vo vzjomnej diskusii a vo svojom rozhodovan riadia demokratickmi zsadami a postupmi. Teda aj demokracia me by totalitrna, ak jej vchodiskom nie je repektovanie politicky rovnoprvnych jednotlivcov. Ako vak medzi politickmi subjektami vytvori mocensk mechanizmus, ktor by sm nezniil svoj zklad: slobodu jedinca? Spolonos zloen z jednotlivcov predstavuje obrovsk mnostvo rznych potrieb, cieov a tomu zodpovedajcich monost rozhodnutia. Spsob, ktorm demokracia riei tento problm, spova na dvoch pilieroch: o prvm z nich je tzv. formlny konsenz, t.j. dohoda na formlnych pravidlch (postupe, procedre) tvorby politickej vle. Rozhodnutie prijat poda dohodnutch pravidiel sa povauje za legitmne.
e

-druhm je intitucionlne obmedzenie potu politickch alternatv vytvorenm sstavy relevantnch politickch subjektov (politickch strn, hnut a inch subjektov politickho systmu) (Hayek). Demokraciu teda mono vymedzi ako politick koncepciu postulujcu slobodu a

rovnoprvnos jednotlivca a kontruujcu formlne pravidl umoujce vber medzi ciemi a prijmanie legitmnych mocenskch rozhodnut (Hollnder). Z postultu slobodnho jednotlivca vyplva pre demokraciu ako dsledok politick pluralita, z postultu rovnosti nevyhnutnos formlnych pravidiel prijmania legitmnych rozhodnut. Okrem teoretickch princpov znamen demokracia aj sstavu politickch intitci. "Nimi sa utvraj garancie jej relnej existencie. Demokracia je zaloen na neosobnch intitcich, jej sila tkvie hlavne v tom, e doke strieda osoby bez toho, aby.sa striedali reimy. Demokracia sa neopiera o genilnych vodcov, ale o fungujci systm- ttnych i

59

nettnych intitci. Tieto intitcie s schopn vyptra a prekazi poruovanie prva. Demokracia je teda intitucionalizovan forma rieenia politickch konfliktov. Pojem demokracie je neoddelitene spojen s pojmami prvneho ttu, deby moci, udskch a obianskych prv a slobd a nezvislho sdnictva. Demokracia predpoklad aj dosiahnutie uritho stupa politickej kultry verejnosti, jej truktr, osobitne politickej elity, akceptovanie hodnt a pravidiel demokracie v praktickom politickom sprvan.

Priama a nepriama demokracia

.Od staroveku a do 17. storoia filozofi a prvnici nevenovali pozornos mylienke zastupovania obanov a teda ani orgnom, ktor by ich reprezentovali. Chbali praktick sksenosti i teoretick rozpracovanie a tak ete poas osvietenstva si niektor zstancovia demokracie predstavovali, e ud me vykonva vldu iba priamo, na udovch zhromadeniach. Len v Anglicku prijmali tto mylienku rchlo. Panovnci tu boli zvisl na stavovskch zhromadeniach u od 13. storoia. Priama demokracia predstavuje monos obanov bezprostredne mocensky rozhodova, napr. prijma zkony, sdi a pod. Takto demokracia bola v antickch Atnach, kde vetci slobodn obania na udovch zhromadeniach prijmali zkony, rozhodovali o otzkach vojny, prijmali i sdne rozhodnutia. Priama demokracia sa ako rozhodujci systm ttneho riadenia postupne stvala neuskutonitenou. Vznikali toti mnohomilinov tty, rozprestierajce sa na rozsiahlych zemiach. Sasn rozvoj vpotovej a telekomunikanej techniky op umouje priame mocensk rozhodovanie obyvatestva. Osobn potae, ich dostupnos a ich sieov prepojenia toti nielen sprstupuj mnostvo informch, ale zrove zlepuj vzjomn komunikciu obanov a umouj im bezprostredn kontakt s vlastnmi zstupcami i priamo orgnmi verejnej moci. Formami priamej demokracie ostvaj referendum a plebiscit. Referendum je hlasovanie obanov o nvrhu .zkonov, i sprvnych opatren (napr. rozpotu, plnov, verejnch projektov). V tejto svislosti mono rozoznva: Obligatrne referendum, ak v uritch veciach je v stave zakotven povinnos ho uskutoni. Napr. poda stavy vajiarska kad stavn zmena nevyhnutne vyaduje referendum. . . Fakultatvne referendum je tak, pri ktorom stava uruje, e v uritch veciach me, ale aj nemus, by uskutonen.

60

Ratifikan referendum iba potvrdzuje zkon u prijat zkonodarnm zborom. Vldne referendum je tak, ku ktormu dva podnet parlament, prezident alebo vlda. K udovmu referendu vychdza zasa podnet od udu (takto monos dva stava vajiarska). Plebiscit predstavuje hlasovanie obyvatestva o akejkovek otzke. Prkladom bolo hlasovanie obanov Rakska o zaat vroby elektrickej energie v u postavenej jadrovej elektrrni. Formou plebiscitu je zemn plebiscit. Je rozhodnutm obyvatestva o zemnej celistvosti ttu, teda rozhodnutm obyvatestva, ijceho na asti zemia o tom, i tto as m osta sasou danho ttu, alebo sa m sta sasou inho ttu. Ako prklad mono uvies zemn plebiscit v Srsku po druhej svetovej vojne. Priama demokracia, resp. jej prvky, mu demokraticky fungova len v demokratickom politickom a ekonomickom systme.

Nepriama demokracia

Nepriama demokracia predstavuje as obanov na mocenskom rozhodovan prostrednctvom zvolench zstupcov. V takejto zastupiteskej demokracii s obania zdrojom moci a nimi zvolen zstupcovia s nositemi moci. Politick pluralizmus umouje vobou zstupcov (poslancov) vytvori reprezentatvny mocensk orgn spolonosti (parlament). Parlament v nepriamej demokracii je potom nositeom ttnej suverenity, najvym orgnom ttnej moci. K problematike nepriamej demokracie sa viau tri zkladn skupiny otzok: voby, o vzah obana a poslanca, a vzah volench a nevolench sast ttneho apartu. Vznam volieb v modernch demokracich vyplva zo skutonosti, e ich prostrednctvom obania doasne prenaj vlastn suverenitu na relatvne mal poet zstupcov. Voby predstavuj mechanizmus, pomocou ktorho si obania vyberaj svojich zstupcov do zastupiteskch zborov. Od volieb sa odvodzuje zloenie a legitimita tchto zborov. Voby odzrkaduj existujce rozloenie politickch nzorov v modernej pluralitnej spolonosti. Slobodnmi vobami s potom tak voby, v ktorch existuje sloboda vstupova so svojou politickou alternatvou do procesu navrhovania kandidtov na funkciu poslancov, sloboda uchdza sa o podporu voliov, ako aj sloboda volia vybra si z viacerch

61

politickch alternatv (programov), poslanca.

reprezentovanch viacermi kandidtmi na funkciu

Oblas volieb zaha problematiku: e volebnho prva, o spsob navrhovania kandidtov, organizciu volieb, volebn systm. Termn volebn prvo m dva vznamy: prvm z nich s individulne prva, ktormi oban disponuje v svislosti s vobami. Druhm je oblas prva, ktor upravuje problematiku volieb. Volebn prvo obana zaha najm prvo voli a by volen, prvo asti na navrhovan kandidtov, prvo domha sa preskmania zkonnosti priebehu volieb. Prvo voli (aktvne volebn prvo) je prvo na vber politickej alternatvy, prvo by volen (pasvne volebn prvo) je prvom vstupova s vlastnou politickou alternatvou na politick scnu a uchdza sa o podporu voliov. Pre demokratick tt je charakteristick veobecn, rovn, priame volebn prvo s tajnm hlasovanm. Dleitou zrukou objektvnosti a zkonnosti priebehu volieb je monos obana - volia, domha sa na prslunch ttnych orgnoch preskmania zkonnosti . volieb. Volebn prvo vo vzname prvnej pravy volieb systme zahruje viacero okruhov otzok: o vymedzuje postavenie obana - volia a zakotvuje jeho prva, e vytvra orgny riadiace prpravu a priebeh volieb (naprklad volebn komisie), priom tieto orgny musia by vytvoren tak, aby svojm zloenm zabezpeovali objektvny, nestrann priebeh volieb, o upravuje volebn systm, zakotvuje vyhotovovanie zoznamov voliov a zabezpeuje dsledn kontrolu ich vytvrania, zabraujcu manipulciu s nimi, e reguluje spsob navrhovania kandidtov, s upravuje volebn kampa tak, aby bola zabezpeen rovnos kandidtov (napr.obmedzenie financovania predvolebnej kampane len na finann prostriedky poskytovan ttom), v demokratickom politickom

62

upravuje vyhodnocovanie vsledkov volieb a zabezpeuje obiansku kontrolu sitovania hlasov, e zakotvuje kontrolu priebehu volieb, ktor pozostva nielen z kontrolnej funkcie orgnov riadiacich prpravu a priebeh volieb (volebn komisie), ale aj kontrolu zo strany nezvislch sdov (volebn sdnictvo). Druhou oblasou problematiky volieb je spsob navrhovania kandidtov. Tento je uren povahou politickho systmu. V demokratickom pluralitnom politickom systme navrhuj poslancov politick strany i skupiny obanov. Organizcia volieb i volebnej kampane mus zabezpeova rovnoprvne postavenie jednotlivch navrhovanch kandidtov i kontrolu dodriavania prvnych predpisov upravujcich voby. Volebn systm predstavuje transformciu pomeru politickch sl v spolonosti do pomeru zskanch mandtov v parlamente. Ide vlastne o systm "prepotania" hlasov voliov na poet poslaneckch mandtov. Existuj dva zkladn druhy volebnch systmov: o vinov a o pomern. Vinov volebn systm je charakterizovan tmito znakmi: o utvraj sa jednomandtov volebn obvody (v kadom volebnom obvode sa vol jeden poslanec), * poet volebnch obvodov zodpoved potu poslaneckch miest v zastupiteskom zbore, ktor sa m vobami utvori, o volii odovzdvaj svoje hlasy pre konkrtneho kandidta a nie pre urit politick stranu, mandt zskava ten kandidt, ktor dostal najv poet hlasov. Na jeho zvolenie sa vyaduje bu relatvna vina, alebo v prvom volebnom kole absoltna, a ak sa nedosiahne, v druhom volebnom kole relatvna vina. Tento systm preferuje siln politick strany, napomha zuovaniu spektra politickho systmu. Miesta v zastupiteskom zbore sa rozdeuj spravidla iba medzi lenov dvoch najsilnejch politickch strn. Pretoe neprihliada na menie zmeny volebnch preferenci obanov a zohaduje a vznamnejie posuny, mono poveda, e uritm spsobom konzervuje existujce rozloenie politickch sl v tte. Vinov volebn systm sa uplatuje napr. vo Vekej Britnii, Austrlii, na Novom Zlande, Kanade. Systm pomernho zastpenia je vsledkom demokratickho vvoja v dvoch uplynulch storoiach. Tento systm je charakteristick vobou viacerch poslancov vo volebnom obvode. Poslaneck mandty sa zskavaj merne potu zskanch hlasov voliov, preto tento systm umouje aj menm politickm stranm vstup do parlamentu, napomha .

63

rozdrobovanie politickch sl (Taliansko), Pravda, reprezentantom jedinej politickej, strany sa iba mlokedy podar zska nadpolovin vinu miest v zastupiteskch zboroch. Rozhodovanie tchto orgnov vak zva zvis od shlasu nadpolovinej viny poslancov. Preto je potrebn, aby sa reprezentanti viacerch politickch strn v zastupiteskom zbore spjali do politickch koalci. Mandt predstavuje poverenie zvolench zstupcov udu v zastupiteskom zbore. Zskava sa vo vobch v systme nepriamej demokracie. Zavedenie zastupiteskej demokracie prinieslo, napriek mnohm vhodm, aj viacer problmy. Jednm z nich bol pokles zujmu obanov o "veci verejn", vyplvajci sn z pocitu, e medzi bezprostrednm vkonom vldnej moci a obanom je priepas. Vekm problmom zastupovania je toti existujci rozpor medzi poverenm zstupcu, jeho povinnosou sklada ty voliom a jeho nezvislosou. Doteraz sa had odpove na to, i je zstupca povinn kona iba to, o si elaj voi jeho volebnho obvodu, alebo vina obanov alebo m prvo kona tak, ako sm poklad za najlepie, poda svojich vedomost, sksenost a svedomia. Niektor teoretici preferuj povinnos zstupcu prispsobova sa elaniam voliov, a sklada im ty zo svojej innosti. Podporuj aj monos odvola poslanca, ktor sa sprenever elaniam vlastnch voliov. Imperatvny mandt znamen politick zodpovednos poslanca svojim voliom, tj. monos voliov odvola poslanca v priebehu volebnho obdobia. Protiplom s teoretici, ktor vyzdvihuj povinnos poslanca pracova v prospech celku, v prospech veobecnho blaha, aj za cenu, e ho nepochopia jeho volii. Odmietaj chpa zastupovanie iba ako mechanick prenanie nzorov inch. Zkaz imperatvneho mandtu znamen politick, nezodpovednos poslanca svojim voliom v priebehu funknho obdobia. Demokratickos mandtu vak nespova v jeho imperatvnosti. Takto mandt event ohrozuje plynul fungovanie parlamentu, pretoe poslanci nemu bez konzultcie s volimi prijma rozhodnutia. Takto mandt me znamena permanentn voby. Ak prijmeme predpoklad, e demokracia je limitn stav, ku ktormu me spolonos smerova, potom vidme, e o miere tohto priblenia rozhoduj najm voby. Inmi slovami, kritri posudzovania demokratickosti odvodme z monost politickho sprvania sa subjektov pred vobami, pri vobch, po vobch i medzi vobami. Pred vobami:
Q

politick subjekty maj monos formulova svoju vlastn politick alternatvu a vstpi s ou na politick scnu,

64

s maj rovnak monosti informova verejnos o svojom politickom programe ako in politick subjekty.'

Pri vobch: kad len spolonosti si me vybra medzi predloenmi politickmi alternatvami, pretoe volebn prvo je veobecn, o pri stan hlasov sa kadmu hlasu priklad rovnak vha, pretoe volebn prvo je rovn, o vaznou sa stva politick alternatva, ktor zskala najv poet hlasov. Po vobch: politick alternatvy (programy, vodcovia, strany), ktor zskali najviac hlasov, vystriedaj pri moci tie, ktor utrpeli volebn porku, o nevolen sasti ttneho apartu sa podriadia volenm. Medzi vobami: vetky rozhodnutia, uskutonen v obdob medzi vobami sa podriauj rozhodnutiam, ktor boli uroben pri vobch, t.j. plnia sa volebn programy, alebo o nov rozhodnutia, uskutonen medz vobami, sa riadia predchdzajcimi podmienkami, tj. v politickom rozhodovan sa aplikuj demokratick princpy, e alebo plat oboje. Poda miery realizcie tchto kritri mono hovori aj o miere demokratickosti foriem :" vldy. V systme zastupiteskej demokracie sa ttny apart sklad z volench a nevolench ast. Z princpu suverenity udu vyplva, e v ich vzahu mus plati zsada suverenity volench orgnov a pln podriadenie nevolench orgnov ttu volenm.

Arny demokracie

Poet nrodov, ktor sa pribliuj k idelu liberlnej demokracie je nzky. Americk politolgovia Linz a Stepan navrhli preto kritri, poda ktorch mono hodnoti nakoko je demokracia pevn. Takto konsolidovan demokracia je vsledkom interakcie piatich arn: @ Prvou arnou je obianska spolonos v tom zmysle, v akom sme o nej hovorili. 65

 Druhou je politick spolonos, teda arna, na ktorej obania, prostrednctvom politickch strn a hnut, saia o legitmne prvo spravova veci verejn. Politick spolonos vytvra leglny rmec a chrnen priestor pre obiansku spolonos. Obianska spolonos zasa vytvra tlak na politick spolonos, sprostredkuje jej dleit informcie a do istej miery ju obnovuje. Vlda zkona, existencia jasnej hierarchie prvnych noriem, nezvislho sdnictva a repektovanie stavnosti. " Stabiln byrokratick apart, potrebn na ochranu obanov (polcia, sdy, armda) a poskytovanie sluieb (vyberanie dan, verejn statky), ktor nie je paralyzovan politickmi istkami a inmi zsahmi zo strany politickej spolonosti. e Ekonomick spolonos je piatou arnou, mtimcionalizovanm socilne regulovanho trhu. Konsolidovanie, upevnenie demokracie v tej ktorej krajine zvis od mnostva priaznivch faktorov, socilno-ekonomickch (napr. vysok prjem na jednho obyvatea, vysok stupe urbanizcie, gramotnos populcie, siln stredn vrstva obyvatestva), ale aj psychologickch (priazniv postoje obyvatestva k intitcim demokracie, prijatie istch mylienok, pocitov, zvykov, vyspel politick kultra, mentalita slobodomysenosti a pod.) Spoloensk charakter moci, teda demokracia, m v dnenej spolonosti kultrnu a funkn dimenziu.- Kultrna dimenzia demokracie spova v nstrojoch ochrany jednotlivca, jeho udskch prv, v prostriedkoch, ktor m spolonos na kontrolu moci. Funkn dimenzia demokracie znamen vytvorenie mocenskho systmu, ktor umouje intitucionalizciu a rieenie vznikajcich konfliktov tak, aby sa spolonos mohla vyvja. Nedemokratick formy vldy s tie, v ktorch existuje jedin politick alternatva a v ktorch je as na moci zen na zku skupinu ud, i jednotlivca. Forma vldy spojen s neobmedzenou mocou jednotlivca sa nazva autokracia, formou vldy zkej skupiny ud me by aristokracia, plutokracia i oligarchia. Medzi nedemokratick formy vldy patria aj faistick forma vldy a stalinsko - brenevovsk forma vldy.

RESUM
Forma vldy vyjadruje aj monosti asti obanov na ttne moci. Z tohto hadiska delme formy vldy na demokratick a nedemokratick.

66

Demokracia sce spova na pravidle majority, ale liberlna demokracia vytvorila mnostvo zruk proti tyranii viny. Demokracia me by priama a nepriama (zastupitesk). Priama demokracia predstavuje monos obanov bezprostredne mocensky rozhodova. Uplatuje sa najm formou referenda a plebiscitu. V systme nepriamej demokracie s rozhodujce voby a sprvanie politickch subjektov pred nimi, poas nich, po vobch a medzi vobami. Nevolen ttne orgny musia by podriaden volenm orgnom. Kritriami konsolidovanej demokracie s tzv. arny demokracie. Demokracia m aj kultrnu a funkn dimenziu.

KONTROLN OTZKY
1. Ako delme tty poda miery asti obyvateov na ttnej moci? 2.m by ste korigovali mon nepriazniv dsledky vinovho princpu, vlastnho demokracii? 3.Uvete, ako riei zastupovanie stava SR ! 4.Ak s vhody a nevhody vinovho volebnho systmu? 5.Ak s zkladn formy priamej demokracie? 6.Ktor druhy referenda poznte?

67

7. KAPITOLA ZEMNOORGANIZAN TRUKTRA TTU

Pod zemno-organizanou truktrou ttu rozumieme komplex vzahov medzi ttom ako celkom a jeho sasami. ttna moc sa vdy uskutouje v uritch hraniciach, ktor vymedzuj zemie ttu. Toto zemie ttu sa del na zemn asti, ktor s spravovan miestnou ttnou mocou alebo samosprvnymi orgnmi. ttna moc teda nie je rozdelen len medzi najvyie orgny ttu, ale aj medzi najvyie a niie orgny ttu, ktor stoja na ele jeho zemnch ast. Tieto asti mu ma povahu administratvno - sprvnych jednotiek alebo ttnych celkov. V prvom prpade ide o tt unitrny, v druhom o tt zloen.

Unitrny tt

- Unitrny tt je rozdelen na administratvno - prvne jednotky (obce, okresy, kraje, upy, vojvodstv a pod.) Jeho asti nemaj povahu ttnych tvarov. zemie unitrneho ttu je jednotn a nedeliten aj z hadiska colnho a menovho. Unitmy tt vystupuje ako subjekt medzinrodnho prva. Vyznauje sa: o jednou sstavou ttnych orgnov, jednou stavou a jednotnm prvnym poriadkom, jedinm obianstvom, o jednm systmom symbolov ttu. Poda toho, v akej miere s orgny zemnch ast ttu podriaden centrlnym orgnom ttu, delme unitrne tty na centralizovan a decentralizovan, Pre centralizovan unitrny tt je charakteristike, e stredn orgny ttu s oprvnen zasahova do celej prvomoci a kompetencie miestnych orgnov ttu. Ustanovuj vymenovanm funkcionrov miestnych orgnov, administratvno - direktvne riadia innos miestnych orgnov a mu priamo ovplyvova ich rozhodovaciu innos. Niie orgny

68

_________

nemaj prvo doadova sa preskmania zkonnosti nariaden alebo prkazov, ktor dostali od vych orgnov.. Pre decentralizovan unitrny tt je charakteristick, e . . urit sfra vlunej prvomoci strednch orgnov ttnej moci je vyat a dan miestnym orgnom ttnej moci, ktor ju vykonvaj samostatne. stredn orgny im do vymedzenej prvomoci nemu ubovone zasahova. Nie s tu vzahy nadriadenosti a podriadenosti. stredn orgny mu vak v zujme jednoty uskutoovania ttnej moci vymedzova -kompetenciu miestnych orgnov a politicko - prvne usmerova ich innos normatvnymi. prvnymi aktmi. Najvyie orgny unitrneho ttu maj tie prvomoc preskmava rozhodnutia miestnych orgnov z hadiska ich sladu s platnm prvom ttu. Niekedy mu tie menova as radnctva miestnych orgnov ttnej moci. Vznamnou sasou decentralizcie moci v tte je samosprvna zloka verejnej sprvy. Vo veobecnej rovine o nej bola re vo tvrtej kapitole. Miestna samosprva je prv demokratick mechanizmus, ktor umouje obyvateom bezprostredne ovplyvova svoj ivot, voli si alternatvy a priority rozvoja komunity a zemia, v ktorch ij. Dnen stav v postkomunistickch krajinch je dedistvom desaro totalitnho ttu, ke bol takmer cel spoloensk ivot zabezpeovan prostrednctvom ttneho dirigizrnu. Prvou lohou tchto reimov bolo jasne vymedzi o m zabezpeova ttna sprva, o podnikov sektor a o samosprva. V Slovenskej republike sa zaala komplexn reforma ttnej sprvy u v roku 1990. Bol prijat tzv. dulny model, t.j. dve rovnoprvne, nezvisl, ale spolupracujce zloky verejnej sprvy (ttna sprva a samosprva). V roku 1991 sa obe zloky oddelili a samosprvnu zloku verejnej sprvy reprezentovali obecn a miestne zastupitestv. Ich
' ,

predstavitelia sa zdruili v Zdruen miest a obc Slovenska (ZMOS) a v nii miest. Prijat zkon .369/1990 Zb. o obecnom zriaden podporil vznamn postavenie miestnej samosprvy, o sa prejavilo v nezasahovan ttu do rozhodovania obc a v ich prve rozhodova o vetkch veciach, ktorch vkon vedia lepie zabezpei ako in rovne riadenia. Zkon teda zabezpeil relnu politick suverenitu a autoritu miestnej samosprvy. Odvtedy bolo prijatch viac zkonov (o zemnom a sprvnom usporiadan, o organizcii miestnej ttnej sprvy), ktorch obsah je vsledkom vyjednvania medzi vldou a samosprvami, najm pokia ide o kompetenn otzky, podmienky pre vkon prce samosprv, finann zdroje, prvnu ochranu miestnej samosprvy at. Je pochopiten, e politick spolonos sa usiluje zabra kad priestor, do ktorho jej obianska spolonos dovol vojs. Pre lenov rady Eurpy, ku ktorm patr aj SR, je akousi cieovou vziou dokument tejto organizcie z 15.10.1985, ktor sa nazva Eurpska charta miestnej samosprvy. V Preambule tohto dokumentu sa hovor, e miestne orgny s jednm z hlavnch zkladov 69

kadho demokratickho systmu a prvo obanov podiea sa na- riaden verejnch zleitost je jednm z demokratickch princpov ktor uznvaj vetky eurpske tty. Toto prvo me by najlepie vykonvan prve na miestnej rovni, pretoe miestne orgny mu skutone zodpovedne zabezpei vkon miestnej sprvy, tak, aby bol naozaj efektvny a blzky obanom. Nedvno sa vo vch zpadoeurpskych krajinch objavila tendencia regionlnych vld. Ide o dsledky politiky Eurpskej nie, ktor vyaduje rozdelenie krajn do reginov, kvli poskytovaniu pomoci z EU V praxi sa centralizovan a decentralizovan tty nevyskytuj v "istej forme". Charakter unitrneho ttu nenaruuje ani existencia autonmie, t.j. samostatnho vkonu ttnej moci v oblasti regionlnej, kultrnej, jazykovej, nrodnostnej a pod. Autonmia nie j e suvernnym ttnym tvarom, ale sasou unitrneho ttu. Autonmny tvar sa odliuje od ostatnch administratvno - teritorilnych jednotiek tm, e jeho orgny vykonvaj ekonomicko - kultrnu samosprvu relatvne nezvisle od strednch orgnov ttu. Tto samosprva sa prejavuje uritou zkonodarnou,, vkonnou a sdnou prvomocou vo veciach nrodnej alebo regionlnej povahy. Ak m by autonmia relna, mus by ekonomicky zabezpeen vlastnm rozpotom. Teria ttu pozn tieto druhy autonmie: nrodnostn, politick, s administratvnu. Vytvra ich miera, rozsah delegovanej prvomoci a kompetenci, ktor uplatuj na zklade zkona, prpadne tattu o autonmii, orgny autonmie. Autonmne tvary sa v sasnosti vyskytuj v Rusku, Izraeli, Taliansku a inch ttoch.

Zloen tt

Zloen tty vznikaj bu dobrovonm spojenm dvoch alebo viacerch samostatnch ttov na zklade medzittnej zmluvy (bv.ZSSR, Juhoslvia, USA, Spolkov republika Nemecko), alebo rozdelenm pvodne unitrneho ttu (eskoslovensko v 1968, federalizcia Belgickho krovstva v 1988). tty si pritom ponechvaj zva prvo dobrovonho vystpenia z federcie. Federcie bvaj zva otvoren (mu do nich vstupova aj alie tty) a mu by aj zatvoren. 70

Suverenita je rozdelen medzi spolon tt a lensk tty. Subjekty zloenho ttu si ponechvaj suverenitu a zrove jej as postupuj zloenmu ttu. Na rozdiel od unitrneho ttu charakterizuje zloen tt: e dvojit sstava ttnych orgnov, dvojkomorov najvy orgn ttnej moci, s spolon stava a stavy lenskch ttov, dvojak zkonodarstvo a o dvojak ttnej obianstvo, o dvojak sstava ttnych symbolov. stredn orgny ttu maj odvoden prvomoc, km orgny ttov tvoriacich zloen tt maj pvodn prvomoc. strednm orgnom patr len toko prvomoci, koko sa jej lensk tty vzdali v prospech spolonho ttu. Rovnako maj lensk tty pvodn suverenitu, km suverenita zloenho ttu j e odvoden. Poznme tieto typy zloench ttov: federcia, o relna nia, novodob (modern) nia Federcia je najastejou formou zloenho ttu. Sklad sa z dvoch .alebo viacerch ttov, ktor sa spojili do spolonho ttu na zklade zmluvy medzittnej povahy alebo spolonej stavy. Pritom si zvzov tty as kompetencie ponechvaj a as prenaj na spolon federlny tt. Otzky kompetencie orgnov federcie a orgnov lenskch ttov s upraven v spolonej federlnej stave. Okrem toho maj subjekty federcie vlastn stavy. To sa tka tie ttneho obianstva a ttnych symbolov. ttnu moc vykonvaj zkonodarn, vkonn a sdne orgny federcie a tak ist orgny lenskch ttov. lensk tty federcie maj tie svoje rovnoprvne zastpenie v druhej komore federlneho parlamentu. Federcia vykonva vymedzen kompetenciu nezvisle na vli jej jednotlivch subjektov (ttov) a jej rozhodnutia s pre tieto tty bezo zbytku zvzne. Inmi slovami zkony federcie platia na celom jej zem. Medzinrodnoprvna subjektivita patr len federcii. Prkladom federcie je Austrlia, Kanada, India, Belgicko, . Raksko, USA,. SRN a vajiarsko.

71

Niektor federcie s budovan na historicko-etnickom princpe (napr. vajiarsko), in na princpe zemnch vvojovch osobitost (napr. USA, kde sa spojilo 13 pvodnch anglickch krovskch i skromnch kolni a ostatn tty nie vznikali prileovanm kolonizovanch zem alebo zem zskanch vojnami proti susednm ttom - Kalifornia, Nov Mexiko a pod.) Ide vdy o otvoren federcie, do ktorch mu vstupova alie subjekty so shlasom federlneho ttu. stavy tchto federci spravidla neumouj lenskm ttom vstup z federcie. . S aj federcie, ktor vznikli na nrodnom princpe, v ktorch plat zsada rovnoprvnosti subjektov a princp dobrovonosti vstupu i vystpenia. Mnostvo foriem federatvnych spojen je v rozvojovch krajinch (Nigria, Malajzia, Brazlia a pod.) Relna nia je zloen tt, ktorho cieom je spolon sprva presne vymedzench zleitost v dohodnutom rozsahu psobnosti. Najastejie s to obrana, financie, zahranin veci. Aj na tejto spolonej prvomoci sa tty podieaj. Naprklad existuje spolon armda ttov nie a domobrany ttov nie. tty nie s suvernne a zrove m suverenitu nia ako celok. tty nie spja aj osoba panovnka. (Napr. Raksko - Uhorsko do vyrovnania v 1867). Relna nia sa teda od federcie odliuje najm presnm a um stanovenm spolonch vec, ktor lensk tty deleguj na niu, ako aj medzinrodno - prvnou subjektivitou nie a lenskch ttov. Novodob nia bola spojenm bvalch kolni a materskch krajn, ktor vznikalo po druhej svetovej vojne v ase rozkladu kolonilnej sstavy. Vytvorili sa najm dve Vek nie anglofnna (Commonwelth, Britsk spoloenstvo nrodov) a frankofnna (Spoloenstvo krajn zdruench pri Franczsku). lenstvo inak suvernnych ttov sa obnovuje kad dva roky. Najvym orgnom s konferencie, ktor sa schdzaj pravidelne kad dva roky. tty nie maj ist spolon coln, vzov i vojensk dohody, ktor ich zavzuj k vzjomnmu koordinovanmu postupu.

Zvzy (spolky) ttov

Ide o nadttne spojenia ttov, resp. von spojenia viacerch suvernnych ttov, ktorch cieom je zabezpeova dohodnut spolon veci, napr. spolon obranu, zahranin politiku a pod. ttny zvz nem charakter suvernneho ttu. Rozliujeme dva zkladn typy ttnych zvzov: 72

e konfedercia e personlna nia Konfedercia je medzinrodno - prvne uznvan nadttne spojenie inak suvernnych ttov. M spolon stle ttne orgny, ktor prerokovvaj spolon zleitosti. Orgny konfedercie nemaj suverenitu, preto rozhodnutia ich orgnov nadobdaj platnos pre lensk tty a ke ich schvlia prslun orgny tchto ttov. Formu konfedercie mali USA v rokoch 1778-1787, vajiarsko od 18.stor. do r. 1847, Nemeck spolok v rokoch 1812-1851, v sasnosti niektor arabsk tty. Personlna nia bola nadttne spojenie ttov, v ktorom sa prejavovala mylienka spoloenstva zjednotenho korunou panovnka (Corona regnis). Ilo o celkom von spojenie inak suvernnych ttov, z ktorch niektor z nejakch prin stratil panovnka. Vzhadom na ete stredovek predstavu, e tt neme existova bez panovnka, pridruil sa takto tt k ttu, ktor hlavu ttu mal. Naprklad Anglicko-ktsko, Vek Britnia - Hannoversko v 19.stor. Nadttne spojenie ttov skr konfederanho typu, najm po prijat Maasrchtskej zmluvy, predstavuje Eurpska nia, lensk tty Eurpskej nie s samostatnmi suvernnymi ttmi. Maj vlastn stavy, prvny poriadok, sdnictvo, armdu, polciu. Na spolon integran orgny sa presva len rozhodovanie tch zleitost, ktor mono na tejto vyej rovni riei innejie, ako na nrodnej alebo loklnej rovni. Odovzdanie asti nrodnej suverenity sa tak stva prijatenou daou za to, e to, o o nrody usiluj, sa d pomocou zbliovania prvnych poriadkov, meny, odstraovania colnch barir a integrcie ozbrojench zloiek 'docieli rchlejie a innejie.

Medzittne spojenia ttov

Takto organizan formu vytvraj suvernne tty, ktor postupuj as svojej suverenity uritm orgnom, bez toho, aby vznikol spolon nadttny tvar. V doterajom vvoji sa vykrytalizovali tieto typy medzittneho spojenia ttov: medzittne organizcie celosvetovej povahy 'medzittne organizcie regionlnej povahy '

Medzittne organizcie celosvetovej povahy zaali vznika po prvej svetovej vojne (Spolonos nrodov), aby zabezpeili politick, vojensk i ekonomick spoluprcu. Po druhej svetovej vojne vznikla medzittna organizcia celosvetovej povahy - OSN ako

73

celoplanetrne spoloenstvo ttov. Jej lohou je najm politick a vojensk spoluprca ttov, ale aj kultrna spoluprca a ochrana udskch prv. Medzittne organizcie regionlnej povahy vznikali u v stredoveku, kedy tty vytvrali najm vojensk aliancie. Po druhej svetovej vojne vzniklo niekoko alianci zpadoeurpskych ttov, ktor si vytvorili aj spolon orgny na koordinciu vojenskej, hospodrskej a kultrnej politiky. Boli to napr. EHS, Euratom, NATO a pod. Takto organizcie vznikali aj v Strednej a Vchodnej Eurpe (napr. RVHP i Varavsk zmluva), ale i v ostatnch astiach sveta (SEATO, Montadora a pod.) Niektor medzittne- aliancie maj tendenciu prerasta do nadttnych spojen. Na rozdiel od orgnov medzittnych spojen orgny nadttneho spojenia dostvaj ist nariaovaco - mocensk prvomoci.

RESUM

Pod zemno - organizanou truktrou ttu rozumieme komplex vzahov medzi ttom ako celkom a jeho zemnmi asami. ttna moc je rozdelen aj medzi najvyie a niie orgny ttu, ktor stoja na ele zemnch ast ttu. Tieto asti mu ma povahu administratvno - sprvnych jednotiek alebo ttnych celkov. V prvom prpade ide o tt unitrny, v druhom o tt zloen. Unitrny tt je rozdelen na administratvno - sprvne jednotky. Teda jeho asti nemaj povahu ttnych tvarov. Unitrny tt sa vyznauje jednou sstavou najvych orgnov, jednou stavou a jednm systmom prva, jedinm obianstvom a jedinou sstavou ttnych symbolov. Me by centralizovan a decentralizovan. Jeho sasou me by autonmny tvar. Zloen tt charakterizuje dvojak sstava najvych orgnov, dvojkomorov parlament, dvojak systm stav, dvojak zkonodarstvo, dvojak ttne obianstvo, dvojak sstava ttnych symbolov. Zloen tt sa vyskytuje ako federcia, relna nia a novodob nia. Zvzy, (spolky) ttov s nadttne spojenia suvernnych ttov, ktorch cieom je zabezpeova spolon, dohodnut veci. Vyskytuj sa ako konfedercia a personlna nia.

74

Medzittne spojenia ttov vytvraj suvernne tty, ktor as svojej suverenity postupuj uritm orgnom bez toho, aby vznikol spolon nadttny tvar. Vykrytalizovali sa medzittne organizcie celosvetovej a regionlnej povahy.

KONTROLN OTZKY
1.Co rozumieme pod zemno - organizanou truktrou ttu? 2.Ak je rozdiel medzi unitrnym a zloenm ttom? 3.Opte vzahy v centralizovanom a decentralizovanom unitrnom tte1. 4.Ak druhy autonmie poznte? 5.V akch formch sa vyskytuje zloen tt1! 6.Co s ttne zvzy a v akej podobe sa vyskytuj? 7.o rozumiete pod nadttnym spojenm ttov?

75

8. KAPITOLA TTNY REIM

Teraz u mme predstavu o truktre a zloen politickej a ttnej moci. Vidme ju teda staticky, ale nepoznme spsob jej fungovania. A prve politicko - prvne formy, metdy, ktor riadiaci systm uplatuje voi obianskej spolonosti, sa nazvaj politickm. reimom. V jeho rmci je dominantn reim fungovania ttnej moci, ttny reim. Formy tvorby a realizcie ttnej moci maj voi ostatnm metdam, vlastnm politickmu reimu, osobitn postavenie. tt ako systm orgnov a intitci toti bol a je jedinm orgamzovanm systmom, i subsystmom, politickho systmu, ktor je prirodzene usporiadan tak, aby mohol uskutoova vldnutie. tt je suvernom politicko -mocenskho vldnutia.

ttny reim

Pod ttnym reimom rozumieme metdy vldnutia, metdy vkonu ttnej moci, teda spsob, akm sa ttna moc realizuje. Jednoducho povedan, ttny reim to s metdy vldnutia v tte. ttny reim je jednou z troch zloiek formy ttu. Tak isto ako forma vldy a lenenie ttu je prvnou intitciou. Spsob vykonvania ttnej moci upravuje prvo a ttna moc sa vykonva pomocou prva. ttny reim je tie dynamickou kategriou, ktor napoved ako sa relne, v kadodennom ivote, prejavuje moc. Obsahom pojmu ttny reim je uplatovanie rznych metd riadenia (vldnutia), ktormi tt riadi spolonos a postavenie lenov spolonosti: ttna moc uruje prvne postavenie loveka a obana tm, e mu garantuje prirodzen udsk prva a obianske prva, ttna moc uruje innos spoloenskch zujmovch skupn, v ktorch sa jednotlivci zdruuj a prvom upravuje aj vzahy medzi socilnymi skupinami. Napr.v SR upravuj tieto otzky stava SR, Listina zkladnch prv a slobd, Zkon o zdruovan, Zkon o zhromaovan, Zkon o politickch stranch, Zkon o vobch a pod.,

76

 ttna moc me regulova aj ostatn sfry spoloenskho ivota, ekonomiku, kultru, kolstvo, zdravotnctvo, ekolgiu, dopravu a pod. Miera zsahu ttnomocenskej regulcie do jednotlivch oblast spoloenskho ivota bva rzna poda toho i sa tt projektuje ako liberlny, socilny a pod.

Prvne a neprvne (mimoprvne) metdy vldnutia

Sttnomocensk regulatvne zsahy do spoloenskho ivota sa uskutouj rznymi metdami a formami, pomocou rznych prostriedkov. Prvne metdy uskutoovania ttnej moci charakterizuje prvna regulcia spoloenskch vzahov, postavenia jednotlivca a spoloenskch skupn v tte. Od vzniku ttom organizovanch spolonost sa za jedin civilizovan prostriedok zasahovania do spoloenskho ivota povaovalo prvo. V sasnosti oznaujeme tt, v ktorom sa ttna moc i obania pohybuj v rmci prva, za prvny. Mimoprvne (neprvne, politick) metdy regulcie spolonosti mu by: o v slade s prvom (extra legem), v rozpore s prvom (contra legem). Inmi slovami, tt me pouva za elom vldnutia aj in, nedemokratick metdy a formy vldnutia, ktor odporuj veobecne garantovanmu tandardu udskch a obianskych prv. Me s o donucovacie metdy, ktor tt zakotv v prvnom poriadku, alebo ich pouva mimo prva. Preto riadenie sa ttu prvnym poriadkom nevypoved vetko o miere demokratickosti fungovania jeho ttneho reimu. Zkladnm kritriom tu bude repektovanie udskch a obianskych prv. Z pohadu metd a spsobov, ktor ttna moc vyuva, meme rozliova ttny reim o demokratick, o nedemokratick a o kombinovan.

77

Demokratick ttny reim

Korene demokratickho ttneho reimu siahaj a do starovekho Grcka a rmskej republiky, ktor dali svetu demokraciu, hoci ohranien na slobodnch obanov. V stredoveku boli naopak demokratick ttne reimy vnimkou. Zrodky demokratickch ttnych reimov dnenho typu sa zaali objavova u v Anglicku 13.storoia (Magna Charta Libertatum 1215), ktor je vlasou parlamentarizmu. Muselo vak uplyn ete vea asu, ne franczska a americk industrilna revolcia poloili zklady fungovania liberlno - demokratickch ttnych reimov. Z Franczskej revolcie vyla Deklarcia prv loveka a obana. Zsluhou Montesquieua a americkch zkonodarcov zskalo udstvo princpy usporiadania a fungovania liberlno - demokratickej formy vldy, postavenej na princpe deby moci. Demokratick ttny reim sa veobecne vyznauje tmito princpmi: ttna moc sa uskutouje iba na zklade prva a v medziach prva (princp limitovanej moci),

- princp limitovanej viny, - ttna moc prvne a fakticky garantuje udsk prva a slobody a zakotvuje ich v stave ttu, - ttna moc prvne garantuje fungovanie slobodnej trhovej ekonomiky, - ttna moc vznik z vle obanov (nroda i udu) v slobodnch demokratickch vobch, ktor s veobecn, rovn, priame s tajnm hlasovanm, - existuje sdna kontrola stavnosti a zkonnosti, - princp zkonnosti, stabilita verejnho poriadku a vedomie prvnej istoty u prevaujcej asti spolonosti, - tt vytvra prvne garancie slobodnho nboenskho, politickho i zujmovho zdruovania. Politick strany, cirkevn korporcie, ani zujmov spolky vak nesm st nad ttnymi orgnmi, - jednotliv druhy ttnej moci realizuj oddelene orgny ttu bu na zklade princpu konkurencie jednotlivch moci (prezidentsk forma vldy) alebo na princpe ich spoluprce (parlamentn forma vldy), - ttna moc garantuje slobodu vyznania, presvedenia a pluralitu ideolgi.

78

Demokratick ttny reim pri uskutoovan niektorch funkci nevyhnutne vyuva aj mimoprvne metdy. V zujme zachovania demokratickho ttneho reimu mus vak s o metdy, ktor s v slade s prvom. Mimoprvne metdy vldnutia s rozmanit. Ide naprklad o psobenie prostrednctvom ttnych zariaden, .akmi s tla, rozhlas, televzia a pod. na prvne vedomie ud, na verejn mienku, o psobenie prostrednctvom kolstva, osvety a pod. Demokratick ttny reim predpoklad ttnu demokraciu (demokratick usporiadame a fungovanie samotnej ttnej moci) i spoloensk demokraciu (demokratick usporiadanie a fungovanie spolonosti). Demokratick ttny reim je v takomto poat toton s tm o oznaujeme ako prvny tt

Demokratick ttny reim a prvny tt

Podstatou prvneho ttu je zsada postupu ttu len na zklade prva. Zasahovanie ttu do ivota jednotlivca je mon vlune v prpadoch a spsobom, ktor dovouje stava a zkony. ttna moc limituje sama seba vopred danmi, veobecne zvznmi a verejne vyhlsenmi pravidlami. V kontinentlnej Eurpe a v Anglicku sa sformovali dve koncepcie prvneho ttu: nemeck teria prvneho ttu (Rechtstaat) a angloamerick teria panstva prva (Rule of law) Obe maj cel rad spolonch znakov, ale nes aj znaky toho, e vznikali v odlinch prvnych kultrach. Rule of law je nielen formlnym princpom zasahovania ttu do ivota obana v slade s prvom, ale aj poiadavkou na demokratick spsob vldy a na tak obsah prva, ktor repektuje zkladn udsk prva a slobody. Sloboda je .neodmyslitenou sasou tejto koncepcie. 2 historickho hadiska je prvny tt opakom policajnho ttu, ttu absolutistickej monarchie, v ktorom oban nemal iadnu inn ochranu proti zsahom ttnej moci. Dominovala ttna sprva, exekutva, polcia. Vraz polcia je odvoden od slova politea, ktor Aristoteles povaoval za dobr formu vldy, pretoe je demokraciou, spravovanou zkonmi. Vrazom politea sa oznaovala nielen forma vldy ale aj truktra a funkcie sprvy ttu, ie shrn orgnov ttu, radnkov, vykonvajcich sprvu.- Ete pred prvou svetovou vojnou, ale aj medzi dvomi svetovmi vojnami, sa polciou nazvali rzne druhy i seky vkonu ttnej sprvy, 79

naprklad coln polcia, divadeln, finann, bansk, pohrebn, mravnostn, plavebn, kriminlna a ttna' polcia, ktorch nekontrolovan innos v autoritatvnych ttoch ovplyvovala sasn chpanie policajnho ttu. .Z dominantnho postavenia exekutvy v policajnom tte tie vyplva, e orgnom ttnej sprvy je dovolen vetko, o im nieje zakzan. Naopak obanom je dovolen len to, o im prvo priznva. Vetko ostatn im je zakzan. Z historickho hadiska teda prvny tt predstavuje vazstvo nad policajnm ttom (absolutistickou monarchiou). V sasnosti sa pojem policajn tt rozril a rozumie sa nm aj autoritatvny, totalitn tt, nedemokratick forma vldy, v ktorej sa ttna moc opiera o represvne metdy vldnutia. Angloamerick koncepcia Rule of law tradine zdrazuje ochranu jednotlivca pred neprvosou a takmer splva s tm, o sme si zvykli oznaova ako prvo na spravodliv (regulrny) proces.

Nedemokratick ttny reim

Poiatky nedemokratickch ttnych reimov siahaj do starovekej Cny, Indie, Asrie, Babylonu, Egypta, ale aj do kolsky demokracie - starovekho Grcka (Sparta, Miltos, Korint). Tu vznikla tyrania ako jedna z foriem ttu, ktor, poda Aristotela, nedbala o veobecn blaho a zneuvala svoju moc. Pre nedemokratick ttny reim sa pouvaj oznaenia totalita, diktatra, despcia, tyrania, autoritatvny tt a pod. Napr. despcia je neobmedzenou vldou dedinho, alebo armdou, zvolenho panovnka, stojaceho nad spolonosou i zkonmi ttu. Ako politick pojem sa despotizmus objavil v ase vojen medzi Helnmi a Perzskou rou v 5.stor.pred Kx. Despotizmus bol charakteristick pre zijskch barbarov (India, na, Asria, Babylon). Despotizmus a tyrania boli dve formy vldy, ktor s poddanmi zaobchdzali ako s otrokmi. Eurpania zaali tieto pojmy pouva na oznaenie nepriatea, ktorm boli vetky zijsk tty. Slov despcia a tyrania sa od polovice 18. storoia zamieali s pojmom absolutizmus. Znamenal moc sstreden v rukch neobmedzenho a nekontrolovatenho panovnka. Panovnk bol tvorcom zkonov, ustanovoval a menil vldu a uroval tak podmienky ivota spolonosti. Presne to vystihol udovt XIV., ke vyhlsil: tt som ja. Nedemokratick ttny reim nemus by iba vldou jedinca - monokraciou. Me by vldou malej skupiny ud, teda aristokraciou, plutokraciou i oligarchiou.

80

Aristokracia je tak forma autokratickej vldy, v ktorej je subjektom ttnej moci prvne, politicky- a spoloensky privilegovan stav - rodov achta. Aristokracie sa vyskytovali v poiatonch fzach vvoja otrokrskeho ttu a za feudalizmu. Aristokracia pvodne oznaovala vldu najlepch obanov v zujme vetkch. V tomto zmysle pouvali pojem aristokracia Platn a Aristoteles. Postupne vak tento pojem nadobdal nov obsah. Oznaoval formu vldy, v ktorej vldne privilegovan as spolonosti - vysok achta, najbohatia as vlastnkov i vodcovia silnch strn. Plutokracia, znamen vldu zkej skupiny najbohatch ud nad celou spolonosou. Majetok zabezpeuje samovldnej skupine vsadn spoloensk, politick a - prvne postavenie. Oligarchia v starom Grcku pvodne oznaovala vldu niekokch najbohatch osb i rodn. Na prelome 19. SL 20. storoia sa tento pojem zaal stotoova s pojmom mocensk elita (privilegovan vrstva priemyselnch a vekostatkrskych magntov, zjednotench spolonm zujmami) a postupne prestal by chpan ako nedemokratick forma vldy. Reprezentantom nedemokratickho ttneho reimu v 20. storo sa stal reim totalitnho ttu, tzv. totalitn diktatra. Totalitarizmus znamen zruenie hranice medzi ttom a spolonosou, lovekom a obanom, prvom a povinnosou, verejnm a skromnm ivotom. Totalitn tt uplatuje najm metdy stleho zastraovania, nsilia a teroru, vytvra obraz nepriatea, ktor ohrozuje vetkch. Totlne kontroluje, .indoktrinuje obanov a manipuluje s ich myslenm a postojmi. Jeho cieom je pln kontrola kadodennho ivota obanov, najm pokia ide o ich politick myslenie a aktivitu. Nedemokratick ttny reim stavia proti sebe as obyvatestva, ba asto aj vinu. Ale kee obyvateom neposkytuje leghie prostriedky na jeho zvrhnutie, je zmena nedemokratickho ttneho reimu "zdola" mon len ileglnymi prostriedkami a metdami. Formou realizcie tejto zmeny je prevrat alebo revolcia. Nedemokratick ttny reim sa vyznauje najm tmito kvalitami: o totalitnou ideolgiou, ktor pozostva z oficilnej doktrny a zahruje vetky dleit hadisk udskej existencie, existenciou jedinej politickej strany, existenciou tajnej polcie, monopolom srany a vldy nad prostriedkami masovej komunikcie, najm tlaou, rozhlasom a televziou,

8.1

celospoloenskm plnovanm, direktvnym riadenm

a byrokratickou kontrolou vo

vetkch oblastiach nrodnho hospodrstva, vchovy, kultry a rozvoja, . nerepektovanm slobody trhovej ekonomiky, e tm, e ttna moc bu vbec negarantuje udsk prva (faistick reim), alebo ich garantuje len v obmedzenej miere v podobe tzv. obianskych prv (komunistick reimy). Pre vzahy medzi predstavitemi dikttorskho reimu v jednotlivch zemnch astiach ttu s charakteristick tieto znaky: vedce osobnosti autokratickho vedenia v centre i v zemnch oblastiach nie s zvisl na demokratickom procese voby a udovej kontroly, ale na obube dikttora a na nomincii (oligarchick prvok), o prslun byrokrat je v obvode svojho psobenia hlavnm nositeom a vykonvateom ttnej moci a uruje obsah a metdy innosti vetkch podriadench ttnych i nettnych zloiek politickho ovldania spolonosti (prvok byrokratick), o nmestnci dikttora s ovldan feudlnym spsobom, t.j. prostrednctvom osobnch privilgi, obohacovania a protekcionizmu. Navzjom sa predstihuj v sil o udranie priazne dikttora tm, e horlivo likviduj odpor skutonch alebo domnelch odporov stranckej a ttnej politiky.

Kombinovan ttny reim

V kombinovanom ttnom reime ide o rzne varianty zoskupenia demokratickch a nedemokratickch metd realizcie ttnej moci, resp. kombincie demokratickch a nedemokratickch princpov. Vyskytuj sa ako: o obmedzen demokratick ttny reim e ttny reim s jednotlivmi prvkami demokratizmu s demokratick ttny reim, v ktorom sa doasne nedemokratick metdy vldnutia. a v obmedzenom rozsahu pouvaj

V obmedzenom demokratickom ttnom reime sa voi asti obyvatestva (voi vldnucej skupine) pouvaj demokratick metdy realizcie ttnej moci, zatia o voi zostvajcej asti obyvatestva sa pouvaj nedemokratick metdy.

82

RESUM

Pod ttnym reimom rozumieme metdy vldnutia, metdy realizcie ttnej moci, teda spsoby, akmi sa vykonva moc. ttny reim to s metdy vldnutia ttu. Pretoe spsob vykonvania ttnej moci upravuje prvo a ttna moc sa vykonva pomocou prva, je ttny reim prvnou kategriou. Je tie dynamickou kategriou, ktor nm prezrdza ako sa moc uskutouje v kadodennom ivoteSttnomocensk regulatvne zsahy do spoloenskho ivota sa uskutouj rznymi metdami a formami, pomocou rznych prostriedkov. Prvne metdy realizcie ttnej moci charakterizuje prvna regulcia spoloenskch vzahov, postavenia jednotlivca i spoloenskch skupn v tte. Mimoprvne (neprvne, politick) metdy regulcie spolonosti mu by v slade s prvom (extra legem) i v rozpore s prvom (contra legem). Z pohadu metd a spsobov, ktor ttna moc pouva meme rozliova demokratick, nedemokratick a kombinovan ttny reim. Demokratick ttny reim je toton s tm, o oznaujeme ako prvny tt.

KONTROLN OTZKY

1.Co oznauje pojem ttny reim? 2.Ako sa delia formy ttu z hadiska ttneho reimu? 3.Charakterizujte demokratick ttny reim! 4.Ak znaky m nedemokratick ttny reim? 5.Ak je svislos demokratickho ttneho reimu a prvneho ttu?

83

LITERATRA
o Adamova, K., Krzovsk, L.: Poltologie. Praha 1997 o Aron, R.: Demokracie a totalitarizmus. Praha 1988 Banfield, E.C.Ed.: Obansk cnosti. Praha 1995 o Barany, E.: Moc a prvo. Bratislava 1997 o Brstl, A.: Prvny tt Pojmy, terie, princpy. Koice 1995 e Cermk, V.: Otzka demokracie. 1.Demokracie a totalitarizmus. Praha 1992 o Dahl, R.A.: Demokracie a jej kritici. Praha 1995 8 Hyek, F.A.: Cesta do otroctv. Praha 1990 o Hollnder, P.: Zklady veobecn sttovdy. Praha 1995 Kiczko, L.a kol.: Slovnk spoloenskch vied. Bratislava 1997 Klma, K: stavn prvo. Praha 1995 Kokoka, V.: stavn systmy evropskch st. Praha 1996 Kr, J. a kol.: stavn prvo Slovenskej republiky. Bratislava 1995 a Krej, J.: Kniha o volbch. Praha 1994 Kresk, P.: Porovnvacie ttne prvo. stavn systmy demokratickch ttov sveta. Bratislava 1993 e Kresk, P. a kol.: Oban a demokracia. Bratislava 1997 o Matuoek, S. a kol.: Zklady ttneho apolicajnho mechanizmu. Bratislava 1995 o Peroutka, F.: Budovan ttu. MV. Praha 1991 e Plichtov, J.Ed.: Minority v politike. Bratislava 1992 e Prusk, J.: Teria prva. Bratislava, 1995 e Prusk, J. a kol.: Vybran kapitoly z modernej terie ttu aprva. Bratislava 1991 Sartori, G.: Teria demokracie, Bratislava, 1993 Scruton, R.: Slovnk politickho myslen. Praha 1989
v

Simcek, V.: Politick strany v prvnm rdu. In: Demokracie a stavnost. Praha 1996

84

 Weber, M.; Politika jako povolan. Bratislava 1990

Alexandra Krskov; 81107 Bratislava, Blumentlska ul..6, fax: ++ 421 7 397 810 Monsieur Jean-Luc LORY, CNRS Directeur de la MAISON SUGER 16-18, rueSuger 75006 Paris FAX 00/01 44 41 32 02 Bratislava, le 23.8.1998

Cher Monsieur, Je vous remercie beaucoup de m'avoir rserv la studette n618 dans la Maison Suger pour le mois septembre. Je voudrais vous demander une faveur en plus. Aurez-vous obligeance de permettre mon poux (qui est lui aussi le professeur universitaire) de passer quelques nuits (cca de .) dans ma chambre? Dans ce type de la studette ce n'est pas peut etre habituel, mais nous avons abitude d'une grande modestie. Je vous en serais trs reconnassante! J'ai une rservation jusqu'au 30 septembre (et je bien entendu vais payer loyer pour tout le mois), mais de toute maniere nous partirions le 23.septembre. Veuillez croire, Monsieur le Directeur, expression de mes sentiments les meilleurs. Alexandra Krskov

85

O BSAH

VOD.................................................................................................................................................3 L KAPITOLA..........................................................:.............................................................................5 SPOLONOS A TT.................!.......................................................................................................5

VZNIK VEREJNEJ MOCI A TTU.........................................................................................................................6 REPRODUKCA SPOLONOSTI A OSAMOSTATNENIE POLITICKEJ MOCI..................................................................................5

Z HISTRIE VZNIKU TTU..................................................Z............................................................................8 VZAH TTU A SPOLONOSTI........................................................................................................................9 PRIESTOR OBIANSKEJ SPOLONOSTI.............................................,............' ......................................................10 . MIERA INGERENCIE TTU DO IVOTA SPOLONOSTI.................................................................................................11

2. KAPITOLA.........................................................................................................................................15 ZNAKY TTU A JEHO POSLANIE....................................................................................................15

TTNE ZEMIE.....................................................................................................................................................................16 OBYVATESTVO TTU.........................................................................t.................................................................................17 TTNA MOC............................................................................................................................................................................19 PRVNY SYSTM TTU..................................................................................................'............................:.........................20 EKONOMICK A FINANN SYSTM TTU............................................................................................,.:...........................21 TTNE SYMBOLY....................................................................................................................................................................21 FUNKCIE TTU.........................:......................'......................................................................................................................22

3. KAPITOLA..........................,..............................................................................................................25 POLITIKA A POLITICK SYSTM........,...........................................................................................25

POLITICK SYSTM......................................................................................................................................26 POLITICK PLURALIZMUS...............................................................................................................................28 POLITICK STRANY......................................................................................................................................29 SUBJEKTY POLITICKHO SYSTMU.....................................................................................................................29 POLITIKA A POLITICK MOC..................,.................................................................................;.......................25

PRVNE POSTAVENIE POLITICKCH STRN.......................................,...................................................................32

KLASIFIKCIA POLITICKCH STRN....................................................................................................................31 IN SUBJEKTY POLITICKHO SYSTMU...............................................................................................................,.33

POLITICK REIM....................................................................' ..................................................................34 . NEDEMOKRATICK POLITICK REIM.............................................................,.................................................36

NTLAKOV SKUPINY...................................................................................................................................34.

4. KAPITOLA........................................................................................................................................38 TTNE ORGNY A INTITCIE......................................................................................................38 KLASIFIKCIA TTNYCH ORGNOV..............................................'..................................................................39 TTNA SPRVA A SAMOSPRVA....................................................................................................................42 SDY A SDNICTVO.....................................................................................................................................43 DELENIE TTNYCH ORGNOV PODA KOMPETENCIE................................'.............................................................44 ZLOENIE TTNYCH ORGNOV.....................................................................................................................46 SPSOB USTANOVOVANIA OSB DO FUNKCI.......................................................................................................46 VZJOMN VZAHY TTNYCH ORGNOV..........................................................................................................47 5. KAPITOLA.......................................................................................................................................49 FORMA TTU......................................................_...........................................................................49
ZKLADN POJMY.......................................................................................................................................38

86

FORMA VLDY.........................................................................................................................................50 FORMA VLDY Z HADISKA VZAHOV TTNYCH ORGNOV.......................................................................................,.51 DEBA MOCI A PREZIDENTSK REPUBLIKA............................................................................................................51 PARLAMENTARIZMUS..................................................................................................................................54 ZMIEAN FORMY VLDY...............................................................................................................................56 6. KAPITOLA.........................................................................................................................................58 FORMA VLDY Z HADISKA VZAHU SPOLONOSTI A TTU. DEMOKRACIA...................58
LIBERLNA DEMOKRACIA...............................................................................................,.......................................................58 PRIAMA A NEPRIAMA DEMOKRACIA.....................................................................................................................................60 NEPRIAMA DEMOKRACIA..............................................................................................................................................,.........61 ARNY DEMOKRACIE................................................................................................................................................................65

7. KAPITOLA.........:.......................................................;...................................................i.................68 ZEMNOORGANIZAN TRUKTRA TTU..............................................................................68 UNITRNYTT........................................................................................................................................68 ZLOEN TT............................................................................................................................................70 ZVZY (SPOLKY) TTOV............................................................... ...............................................................72 " MEDZITTNE SPOJENIA TTOV........................................................................................................................73 8. KAPITOLA........................................................................................................................................76
TTNY REIM........................................................................................................................76
PRVNE A NEPRVNE (MIMOPRAVNE) METDY VLDNUTIA.........................................................................................77 TTNY REIM............................................................................................................................................76

DEMOKRATICK TTNY REIM......................................................................................................................78 DEMOKRATICK TTNY REIM A PRVNY TT.....................................................................................................79 NEDEMOKRATICK TTNY REIM...................................................................................................................80 KOMBINOVAN TTNY REIM.......................................................................................................................82 LITERATRA..................................................................i....................................................................84 OBSAH..................................................................................................................................................86

87

Vydala: Nzov: Autori:

Akadmia Policajnho zboru v Bratislave Zklady terie ttu Doc. JUDr. Alexandra Krskov, CSc. JUDr. Nadeda Vaculkov JUDr. Eva Jnokova

Pracovisko autorov: PF UK a katedra verejnoprvnych discipln Vytlaila: Rozsah strn: Nklad: Povolil: Tlaiare MV SR 88 150 ks Rektor A PZ

Rok a poradie vydania: 2001, druh nezmenen Za odborn ajazykov pravu textu zodpovedaj autorky. Rukopis nepreiel redaknou pravou.

ISBN 80-8054-176-0 EAN 9788080541767