Professional Documents
Culture Documents
Engineering Design Communication
Engineering Design Communication
Engineering Design Communication
Prepara husi:
Estanislau S. Saldanha
Objetivu
Introdus etika ho meius komunikasaun ida
nebee diak, efetivu ho loziku;
Dezenvolve abilidade estudante nian atu
hanoin sistimatiku ho loziku liu husi hakerek
ho verbal;
Fo komprensaun baziku ba estudante
konaba teknika hakerek essai, proposal ho
aprezentasaun.
ho
Modul
No
Unit
No Enkontru
Introdusaun ba
Komunikasaun
Teknika
Apresentasaun/Seminar
Topiku
Metode
Hanorin
Introdusaun Materia
(dosenti, objetivu,
rezultadu, kontiudu,
enkontru, tugas,
exame). Introdusaun
konaba
Komunikasaun
Aprezentasaun
& Diskusaun
LCD Projector/
Whiteboard/
Spidol
Etika Komunikasaun
& Komunikasaun
Efetivu.
Aprezentasaun,
Diskusaun ho
tugas.
LCD Projector/
Whiteboard/
Spidol
Ekipamentu/
Materials
Enkontru
Topiku
Metode
Hanorin
Equipment/
Materials
Aprezentasaun,
Diskusaun,
Estudu kazu ho
Tugas
LCD Projector/
Whiteboard/
Spidol
Aprezentasaun,
Diskusaun,
Estudu kazu ho
Tugas
LCD projector/
whiteboard/
spidol
Aprezentasaun,
Diskusaun,
Estudu kazu ho
Tugas
LCD projector/
whiteboard/
spidol
Aprezentasaun,
Diskusaun, Estudu
kazu ho Tugas
LCD Projector/
Whiteboard/ Spidol
Enkontru
Topiku
Metode
Hanorin
Aprezentasaun,
Diskusaun, Estudu
kazu ho Tugas
LCD Projector/
Whiteboard/ Spidol
Definisaun, benefisiu,
tipu, estrutra proposal
ho hakerek sumariu
proposal
Aprezentasaun,
Diskusaun, Estudu
kazu ho Tugas
LCD projector/
whiteboard/ spidol
Aprezentasaun,
Diskusaun, Estudu
kazu ho Tugas
LCD projector/
whiteboard/ spidol
Ekipamentu/
Materials
Enko
ntru
Topiku
Metode
Hanorin
10
Aprezentasaun,
Diskusaun, Estudu
kazu ho Tugas
LCD Projector/
Whiteboard/ Spidol
11
Aprezentasaun,
Diskusaun, Estudu
kazu ho Tugas
LCD Projector/
Whiteboard/ Spidol
12
Teknika Aprezentasaun:
Introdusaun, Planu, Prepara ho
Metodu Aprezentasaun
Aprezentasaun,
Diskusaun, Estudu
kazu ho Tugas
LCD projector/
whiteboard/ spidol
13
Aprezentasaun,
Diskusaun, Estudu
kazu ho Tugas
LCD projector/
whiteboard/ spidol
Ekipamentu/
Materials
Enkontru
Topiku
Metode
Hanorin
14
Diskusaun
Grupu/Aprezentasa
un/Seminar
Aprezentasaun &
Diskusaun
LCD Projector/
Whiteboard/ Spidol
15
Diskusaun
Grupu/Aprezentasa
un/Seminar
Aprezentasaun &
Diskusaun
LCD Projector/
Whiteboard/ Spidol
16
Ezami
Final/Trimestral
Ekipamentu/
Materials
10
Metodu Avaliasaun
No
Avaliasaun
Skor
Nota
Absen
5%
20%
15%
Trabailu III.
Seminar/Aprezentasaun
Rezultadu Estudu Kazu
15%
Ezame Final
45%
11
12
13
KOORDENADOR HO
DOSENTI MATERIA
1.
2.
14
Referensia
Alreck, P. and Settle, R.B. (1995). The Survey Research Handbook. Boston: Irwin &
McGrawHill. Second Edition.
Anderson, J. and Poole, M (2001). Assignment and Thesis Writing. Queensland: John
Wiley & Sons Australia Ltd.
Emerson, L. and Hampton John (1996). Writing Guidelines for Applied Science
Students. Palmerston North, NZ: The Dunmore Press.
Holland, J. (2000). Guidelines for Thesis Writing in the Natural Resource Management
Postgraduate Program. Palmerston North, NZ: Institute of Natural Resource
Management, Massey University.
Levine, S. J. (
University
Grant
Proposal.
15
Dalam
MATERIA BA ESTUDANTE
School of Petroleum Studies
16
7.
8.
9.
10.
17
2. TIPU KOMUNIKASAUN
Verbal
Non-verbal
Vizual
Hakerek
19
3. ABILIDADE KOMUNIKASAUN
Klaru
Badak maibe iha isin
Konkretu
Loos
Koherensia
Kompletu
Amigavel (bersahabat)
4. ETIKA KOMUNIKASAUN
Impede atividade
Hamosu miskomunikasaun
Halo kliente la kontenti
Performansia ladun diak
Estraga relasaun ho ema seluk
Hamosu konflitu
7. BAREIRA KOMUNIKASAUN
24
Mensagen konflituozu
Fiziku
Persepsaun
Kultura
Lian
Tensaun servisu fatin
25
9. KONKLUZAUN
1.
2.
27
Dili Institute of Technology. Prepara husi Estanislau S. Saldanha
(2014)
28
29
Topiku Materia
1.1.
1.2.
1.3.
1.4.
1.5.
Introdusaun
Estrutura Essai
Prosesu Hakerek Essai
Kuotasaun ho Parafraze
Metodu Hakerek Referensia
30
1.1. Introdusaun
Prepozisaun hanesan fraze save ida nebee funsiona hanesan sinal ida
ba lee nain sira konaba sa ida mak sei hakerek/analiza iha essai laran.
Prepozisaun funsiona mos atu limita problema nebee analiza iha essai
laran;
Lee nain sira hatene sa ida mak sei hakerek iha essai laran tanba iha
prepozisaun/objetivu;
Sistimatiku ho lojiku (ka iha data no referensia)
Solusaun ba isu/problema
Dili Institute of Technology. Prepara husi
Estanislau S. Saldanha (2014)
31
Istoria badak:
La iha prepozisaun
Bele la sistimatiku ho la lojiku tanba la
presiza referensia ho data;
La iha rekomendasaun hodi rezolve
isu/problema ruma.
32
33
Introdusaun
total essai
5%
husi
Introdusaun
Prepozisaun
Paragrafu 1
Paragrafu 2
Paragrafu 3
34
1.2.1. Introdusaun
Introdusaun hanesan parte essai ida
nebee autor sira hakerek dauluk hodi
aprezenta rasionalidade ka importansia
problema/topiku ida nebee estimula
autor hodi hakerek topiku/problema nee.
Baibain introdusaun hahu husi ideia ka
estatementu jeral depois neneik lori lee
nain sira ba topiku espesifiku nebee sei
analiza iha essai laran.
35
Introdusaun Kont
Bele hahu ho latar belakang informasi,
pergunta, dilema ka paradox ka kuotasaun
interesante;
Iha parte ikus introdusaun essai nian sei iha
prepozisaun/objetivu essai nian;
Essai laos istoria badak nebee lee nain sira so
hatene bainhira lee hotu ona istoria nee. Maibe
iha essai lee nain sira hakarak hatene sai ida
mak sei hakerek iha essai laran.
36
Anal
37
38
39
40
Nota
Isplikasaun (penjelasan)
Data/Referensia
Ezemplu (contoh)
41
42
1.2.4. Konkluzaun
Halo sumariu ba idea prinsipal (pokok
pikiran) sira nebee hatoo ona iha kontiudu
essai;
Konkluzaun halo hodi hatan direitamente
prepozisaun ka objetivu essai nian;
Bele fo estamentu jeral ka implikasaun
konaba oinsa estudu nebee halo nee (iha
essai laran) bele afeta estudu sira seluk tuir
mai;
Iha konkluzaun la bele hatama idea foun ka
la bele halo analiza foun. Mos la bele hatama
tan referensia.
43
Ezemplu Konkluzaun
Bazeia ba analiza iha leten bele konklui
katak kauza dezempregu iha Sidade Dili
maka
limitasaun
investimentu,
sentralizasaun/urbanizasaun,
menus
produsaun
ho
merkadu
produtu
agrikultura
nasional
ho
prezensa
trabailador sira husi rai liur (tenaga kerja
asing).
Dezempregu nee hamosu implikasaun lubuk
ida iha Sidade Dili. Implikasaun sira nee
maka instabilidade politika, seguransa ho
sosial.
Dili Institute of Technology. Prepara husi
Estanislau S. Saldanha (2014)
44
1.2.5. Rekomendasaun
loos
no
bele
halao
45
Ezemplu Rekomendasaun
Nunee rekomenda atu:
Hadia seguransa, lei ho fo insentiva tasa ba emprezariu sira;
Desentraliza poder ba distritu sira, inklui jestaun projetu ho
finansa hodi atende lais problema sira iha baze minimiza
urbanizasaun;
Aumenta produtu agrikultura via alokasaun rai ba agrikultura,
subsidiu fini, adubu, irigasaun, mekanizasaun, ho oferese
asistensia teknika ba agrikultor sira;
Loke merkadu nasional ba produtu nasional. Hanesan governu
sosa produtu lokal no redistribui produtu agrikultura husi fatin
surplus ba fatin nebee defisitu produtu agrikultura. Mos suplai
produtu sira nee ba supermerkadu sira iha Timor laran.
Dili Institute of Technology. Prepara husi
Estanislau S. Saldanha (2014)
46
Ezemplu Rekomendasaun
Hadia lina distribuisaun, transportasaun, ho hadia pakote
produtu lokal;
Halo lei untuk limita ho kontrola prezensa
rai liur. Trabailador sira nebee tama iha TL
kuinesimentu ho abilidade iha area nebee
kapasidade profesional trabailador sira
sertifikadu TL nian antes servisu iha TL.
47
48
Kontiudu:
Hun 1: Limitasaun investimentu;
Hun 2: Sentralizasaun/urbanizasaun;
Hun 3: Produsaun ho merkadu ba produtu
agrikultura nasional menus;
Hun 4: Prezensa trabailador sira husi rai liur;
Implikasaun 1 : Demoralizasaun sosial (PSK,
kriminalidade)
Implikasaun 2 : Instabilidade politika ho
seguransa (konflitu entre gang/arte marsial,
simpatizante partidu politika ho
dezenvolvimentu nasional la lao diak ka
paradu);
Dili Institute of Technology. Prepara husi
Estanislau S. Saldanha (2014)
49
Konkluzaun:
50
Rekomendasaun:
Hadia seguransa, lei ho fo insentiva tasa ba emprezariu
sira;
Desentraliza poder ba distritu sira, inklui jestaun projetu
ho finansa hodi atende lais problema sira iha baze
minimiza urbanizasaun;
Aumenta produtu agrikultura via alokasaun rai ba
agrikultura,
subsidiu
fini,
adubu,
irigasaun,
mekanizasaun, ho oferese asistensia teknika ba
agrikultor sira;
Loke merkadu nasional ba produtu nasional. Hanesan
governu sosa produtu lokal no redistribui produtu
agrikultura husi fatin surplus ba fatin nebee defisitu
produtu agrikultura. Mos suplai produtu sira nee ba
supermerkadu sira iha Timor laran.
Dili Institute of Technology. Prepara husi
Estanislau S. Saldanha (2014)
51
transportasaun,
ho
hadia
52
53
Hili topiku
Hili topiku
Kestiona topiku
Halo planu inisial
Lee
Lee
Analiza
Planu
Hakerek draft inisial
Hatama essai
54
55
56
57
58
1.3.5. Analiza
Buka analiza konaba informasaun sira nebee
halibur ona. Hare tok informasaun sira nee
relevante ho bele uza hodi hatan pergunta
sira nebee iha essai laran.
Konsulta ho diskuti ho ema seluk konaba idea,
konseitu essai, no materia nebee halibur ona
atu hetan idea komprehensivu konaba topiku
essai nebee sei hakerek.
59
60
Planu Essai
FAKTA
DATA
OPINI & INFORMASAUN SELUK
nebee hetan ona
Integrate
RESPOSTA KOMPREHENSIVU ba
pergunta essai
61
62
63
64
65
66
Sekarik
autor
ida
hola
ema
seluk
nian
hanoin/idea/konseitu/teoria, maibe la hatama ka hatoo
fonte
orijin
husi
autor
nebee
nian
idea/hanoin/konseitu/teoria nian hola, nee katak autor
nee klaim ema nian hanoin sira nee hanesan ninian
hanoin. Ida nee mak ema bolu Plagiat. Plagiat hanesan
hahalok ida kontra etika akademiku no la hetan toleransia
iha hakerek akademiku.
67
Dili Institute of Technology. Prepara husi
Estanislau S. Saldanha (2014)
68
Sekarik autor ruma maka ita kuota, maka naran autor sira
nebee ita hakerek bazeia ba tinan nebee publika, laos
naran.
Dili Institute of Technology. Prepara husi
Estanislau S. Saldanha (2014)
69
Kuotasaun (Quotation)
Kuotasaun dala ruma deit mak ema uza iha hakerek
sientifika.Maibe sekarik hakarak uza kuotasaun, maka
metodu hakarek tenki hatama naran autor (apelidu)
nebee hakerek iha kurung laran, tinan ho pajina livru
nebee ita kuota.
Ezemplu:
(1). Aloka orsamentu boot hodi dezenvolve seitor agrikultura iha Timor-Leste
sei tulun kombate kiak no hasae rendimentu komunidade iha area rural, tanba
80% husi povu Timor-Leste moris iha seitor agrikultura (Gomes, 2002:17).
(2). Harii fabrika LNG iha Timor-Leste sei tulun kresimentu ekonomia TimorLeste, estimula seitor seluk moris no aumenta rendimentu estadu no povu nian
(Saldanha, 2004: 12).
70
71
Ezemplu:
(1). Tuir Silva (2002 dan 2003) korupsaun iha Timor-Leste susar tebes
atu kontrola tanba menus auditor diak iha instituisaun estadu sira nebee
iha knaar hodi kombate korupsaun.
(2). Menezes (1998 dan 1999) prova katak uza lian materna hodi sei
tulun tebes labarik sira foin tama eskola hodi aprende lian seluk ho
kontiudu siensia.
72
73
74
75
b.
Autor Rua
Ezemplu:
Hunter, R.W. ho Belo, F.D. (2000). Introduction to Communication. Dili:
Matebean Press
76
77
78
(5). Seluk
a. Teze/Disertasaun Nebee La Publika
Ezemplu:
Saldanha, E.S. (2001). Studi Kelayakan Teknis dan Ekonomis Combined Power and Cooling
Generation di Timor Leste. Tesis Master yang tidak dipublikasikan. Massey University, New
Zealand.
Freitas, J.C. (2000). Model Pemerintahan Lokal di Timor Leste. Tesis Doktor yang tidak
Dipublikasikan. Victoria University, Australia.
c. Relatoriu (Proceedings)
Ezemplu:
Brooking, I.R.: McPherson, H.G. (1986). Sweetcorn as a Processing Crop in the Manawatu.
Proceedings of the Agronomy Society of New Zealand 16:1-5.
79
80
:
halo ona estatementu konaba hau nian prepozisaun?
halo sumariu diak ba argumentu nebee aprezenta iha essai laran?
halo ona fraze taka nian diak no kompletu?
81
Tipe:
Referensia:
Kuotasaun sira lista hotu ona no hakerek diak?
Kuotasaun sira relevan ho loos?
Iha komentariu ba kada kuotasaun?
Fonte kuotasaun hakerek hotu ona tuir padraun nebee iha?
Gramatika
Hau cek ona sala ruma nebee halo iha hakerek laran?
Kuotasaun, ejaa, pontu ho virgula sira hakerek loos ona?
Aprezentasaun
Hau nia aprezentasaun diak no profesional ona?
82
MODUL 3.
TEKNIKA HAKEREK PROPOSAL
83
TOPIKU APREZENTASAUN
3.1.
3.2.
3.3.
3.4.
3.5.
Introdusaun
Funsaun Proposal
Tipu Proposal
Estrutura Proposal Buka Fundu
Konkluzaun
84
3.1. Introdusaun
Importante tebes ba estudante sira hodi hatene teknika
hakerek proposal (basic proposal).
Komunidade ho organizasaun lokal iha limitasaun rekursu
oion hodi halao atividade ruma. Nunee presiza tulun husi
individu, governu ho agensia sira seluk.
Estudante sira hatene hakerek proposal sei halo sira tulun
sira nian an, sira nian organizasaun ho komunidade hodi
halo atividade ruma hamutuk via tulun husi donor sira.
85
86
87
88
89
90
OVERVIEW/SUMARIU ATIVIDADE
Overview projetu/atividade hanesan sumariu
projetu ida. Nunee tenki hakerek naran,
rasionalidade,
objetivu,
metodu,
tempu,
orsamentu, planu evaluasaun iha versaun
badak.
Overview tenki hakerek diak no interesante
hodi estimula lee nain ka donor sira nian
atensaun ba proposal nee;
91
92
I. INTRODUSAUN
1.1. Rasionalidade (Latar Belakang Masalah)
Reve literatura ka atividade nebee relevante (kuota
atividade/projetu ka estudu nebee iha ona area nee).
Hatudu katak ita hatene sa ida mak ita hakarak atu
halo;
Kuidadu uza lia fuan. La bele uza jargon, akronimu, ka
lia fuan sira nebee halo ema la hatene;
Relevansia ho projetu sira uluk (karik iha):
Aumenta ho haforsa servisu nebee iha ona;
Evita duplika eru nebee iha ona;
Haforsa servisu parseria entre instituisaun;
Unik tanba la duplika metodu husi projetu seluk.
93
94
95
1.2. Objetivu
Objetivu projetu/atividade tenki hakerek badak, isin
ho klaru;
Objetivu tenki formula didiak hodi bele sukat bainhira
projetu nee hotu;
Objetivu sei sai fundamentu hodi halao atividade no
sai sasukat hodi avalia susesu ka la susesu
projetu/atividade ida;
Objetivu projetu/atividade tenki formula didiak hodi
koresponde ho objetivu ho programa donor sira nian.
96
1.3. Kliente
Kliente hanesan ema sira nebee sai targetu ka
hetan benefisiu husi projetu/atividade ida.
Hanesan kliente Timor Telecom mak ita sira
nebee uza telefone, pulsa ho internet husi
kompanya nee. Ka ospital sira nian kliente mak
ema sira nebee moras no ba halo tratamentu iha
ospital nee.
Hatoo informasaun konaba ema hira mak sai
targetu atividade/projetu;
Se mak kliente? Ema nain hira?
Kontakta ona kliente? Oinsa kontakta kliente?
Kliente suporta atividade/projetu nebee atu halo?
Oinsa partisipasaun kliente iha prosesu hakerek
proposal?
Benefisiu sa mak kleinte sira sei hetan?
Agensia sa ida deit mak partisipa ona atividade
nebee ba kliente sira nee?
Dili Institute of Technology. Prepara husi
Estanislau S. Saldanha (2014)
97
1.4. Metodu
Meius
nebee
sei
uza
hodi
halao
projetu/atividade. Nunee bele atinzi objetivu
atividade/projetu.
Ka metodu nee hanesan meius nebee ita uza
hodi rezolve problema;
Metodu tenki diak, klaru, foun, uniku ho
inovativa;
Metodu tenki pas ho kliente projetu/atividade
nian. La bele uza metodu ida nebee kliente sira
la gosta tanba la tuir sira nian hakarak, ofende
sira ka la tuir sira nian kultura, ka la benefisia
sira;
Metodu oinsa involve instituisaun sira seluk hodi
servisu hamutuk.
99
100
2.1.2. Fasilidade
Deskreve fasilidade nebee sei uza (sala konferensia, sala,
office, etc.);
Fasilidade doasaun husi instituisaun seluk (in-kind
donation) atu fasilidade atividade projetu lao diak;
Maske fasilidade mesak, diak liu identifika hotu no
kuantifika iha dolar. Nunee bele husu tulun ba doador ka
hanesan parte kontribuisaun husi ita nian organizasaun.
Identifika fasilidade sira nebee presiza nee, no nebee mak
sosa, nebee mak aluga no nebee mak hanesan
kontribuisaun ita nian;
Dili Institute of Technology. Prepara husi
Estanislau S. Saldanha (2014)
101
2.1.3. Ekipamentu/Material/Komunikasaun
Halo lista material ho
halao projetu;
102
103
III.TEMPU
104
105
Atividade
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
Tempu (Fulan)
Fe Ma Ab Ma
Ou No De
Jan v r
ri i
Jun Jul Ag Set t
v z
106
107
108
No
Item
Personel
Deskripsaun
1.1.
1.2.
1.3.
1.4.
Kustu
Unidad Kustu/Unid Kuantidade/
Total
e
ade ($)
Frekuensia
($)
Koordenador Formasaun
Formador
Staf Admin
Staf Finansa
1
5
1
1
500
400
200
250
1
1
1
1
2
2
10
10
10000
500
700
250
30
50
20
5
1
12
1
100
25
100
5
3
1
40
40
50
35
200
Subtotal
12
6000
6 12000
12
2400
12
3000
23400
1 10000
1
500
1
700
1
250
12
720
12
1200
6
1200
6
300
14870
1
100
12
3600
12
1200
4900
5
1000
5
600
5
250
1850
6 42000
42000
109
V. PLANU AVALIASAUN
110
111
APENDIX
Planu desiminasaun;
Tempu;
Detail Planu orsamentu
Surat suporta husi komunidade lokal,
ministeriu relevante;
Deskripsaun konaba instituisaun sira nebee
servisu hamutuk;
Instrumentu avaliasaun
112
113
114
115
MODUL 4.
TEKNIKA APREZENTASAUN/SEMINAR
116
Topiku Aprezentasaun
4.1.
4.2.
4.3.
4.4.
4.5.
4.6.
4.7.
4.8.
Introdusaun
Planeia aprezentasaun
Preparasaun
Metodu Aprezentasaun
Tempu
Para ho Para Provizoriu
Hatan Pergunta
Halo sumariu
117
4.1. Introdusaun
118
119
120
4.2.1. Introdusaun
Iha introdusaun, aprezentador tenki hatoo skope ho
importansia topiku nebee sei aprezenta. Iha nee
aprezentador tenki esplika:
121
122
4.2.3. Konkluzaun
Sumariza fali pontu importante sira
nebee aprezenta ona iha kontiudu
aprezentasaun;
Diskuti implikasaun informasaun
nebee hatoo ona;
Hatoo
konaba
signifikadu
ho
importansia ita nia hanoin ho
argumentu.
Dili Institute of Technology. Prepara husi
Estanislau S. Saldanha (2014)
123
4.3. Preparasaun
Planeia didiak aprezentasaun. Buka aloka tempu nebee
adekuadu hodi hanoin konaba metodu oinsa hatoo
aprezentasaun;
Prepara instrumentu vizual nebee
instrumentu sira nee funsiona diak;
sei
uza.
Asegura
124
125
4.5. Tempu
Plannu materia seminar didiak atu la bele
naruk liu.
Buka hatene loloos tempu hira mak aloka
ba ita hodi halo aprezentasaun. Nunee ita
prepara materia tuir tempu nebee fo;
La bele aprezenta materia lalais liu tanba deit duni tuir
tempu;
La bele duni tuir tempu, nunee halo ita haluha halo
konkluzaun aprezentasaun;
126
127
128
4.8. Sumariu
4.8.1. Antes Aprezentasaun
Halo preparasaun no ezersisiu (latihan);
Asegura kata ita bele prununsia diak no los lia fuan sira
nebee iha materia aprezentasaun;
Buka halo preparasaun didiak. Iha nee koko atu cek
OHP ka LCDP hodi posibiliza audiensia sira bele lee
hetan. Nunee ita bele uza efisienti.
Cek ita nian performansia. Karik ita nian perfomansia
diak, se tulun ita sinti diak no fiar an;
La bele uza statementu bombastes ((jargon-jargon) ho
istila tekniku ho aas barak liu;
Antisipa pergunta no hanoin nian resposta.
129
130
131
132
133
134
Estrutura Aprezentasaun
135