Smog- je chemick zneistenie atmosfry spsoben udskou

innosou.
Nzov pochdza z anglickho spojenia dvoch
slov smoke (dym) a fog (hmla).
 Smog je rznorod zmes ltok v troposfre, ktor sa tvor nad
vekomestami alebo priemyselnmi centrami za uritch
podmienok:

Hmla
Bezvetrie
Vysok relatvna vlhkos
Vhodn relif krajiny (kotlina)
Teplotn inverzia
Emisn plyny (SO2, CO2, CO, NO, NO2)
Pevn astice (popolek, sadze)
 Londnsky smog
splodiny spaovania uhlia a oleja
oxidy sry a uhlka
popolek, sadze, dym
m redukn charakter
Los Angelesk smog
oxidy duska
uhovodky
slnen iarenie
Jedn sa o fotochemick smog s oxidanm charakterom

Priemyseln smog
Zmiean typy smogov
 Vek londnsky smog roku 1952 zahalil ulice Londna a
usmrtil pribline 40 00 ud poas 4 dn
Spoiatku obviovali z mrtia epidmiu chrpky.
smog spsoben zneistenm z dopravy sa v modernom
Londne vyskytuje aj naalej.
Nazvame ho aj zimn smog alebo kysl smog.
Je to kaz, ktor vznik za hmlistch a bezveternch dn v mestskch
aglomercich s vou koncentrciou hmly v ovzdu.

Priemyseln centrum bez smogu Smog nad priemyselnm centrom

 Smog vplva na iv organizmy vemi negatvne.
M negatvny vplyv na zrak, dchacie cesty a okysliovanie
organizmu.
 Dvodom jeho vzniku je zven
koncentrcia NO2, ktor sa vplyvom
slnenho UV iarenia rozpad na radikly
NO2 UV> NO + O
A alou radiklovou reakciou vznik ozn O3
O + O2 O3
 Negatvny inok na:
- zrak
- dchacie cesty
- okysliovanie organizmu