Krízová intervencia

Krizna intervencija
Milan Schavel
Kríza
Kriza

 krinó (gréc.) - oddeliť, vybrať, voliť

krinó (grč.) - razlikovati, odabrati, izabrati
 crisis (lat.) - rozhodnutie, rozsúdenie,
rozlišovanie medzi podstatným a
nepodstatným
crisis (lat.) - odluka, presuda, razlikovanje
između suštinskog i beznačajnog
Kríza
Kriza
Wej-dži (čín.) - kríza
znak je zložený zo znakov
Wej-dži (kin.) – kriza
znak je sastavljen od znakova

„NEBEZPEČIE“ „DOBRÁ PRÍLEŽITOSŤ“.

"OPASNOST" "DOBRA PRILIKA"
Kríza z pohľadu medicíny
Kriza iz perspektive medicine

Pojem kríza – spočiatku výlučne medicínsky termín

Pojam kriza - u početku isključivo medicinski termin

Stav pacienta, ktorý sa náhle zmenil buď k lepšiemu alebo

k horšiemu.
Stanje pacijenta, kada se njegovo stanje naglo pogoršalo
ili poboljšalo

V oboroch psychiatrie, psychológie a ostatných

pomáhajúcich profesií sa slovo kríza objavuje až v 90.
rokoch 20. storočia
U oblastima psihijatrije, psihologije i drugim pomažućim
profesijama, reč kriza pojavila se tek u 90-im godinama
20. veka
Kríza z pohľadu psychológie
Kriza iz perspektive psihologije

 Obdobie človeka nachádzajúceho sa v limitnej situácii

Period osobe koja se nalazi u ograničavajućoj situaciji
 Objavuje sa tlak na rozhodnutie, zaujatie postoja
Postoji pritisak da se donese odluka, zauzme stav
 Dlhodobé pôsobenie tlaku a stresu môže spôsobovať
pocity bezmocnosti a nevýkonnosti
Dugotrajni pritisak i stres mogu izazvati osećaj
bespomoćnosti i neefikasnosti
Kríza nie je nič „nenormálne“!!!
Kriza nije ništa "abnormalno" !!!
Charakteristiky krízy
Karakteristike krize

 Vzniká vážna nerovnováha – pocit dezorganizácie

Postoji ozbiljna neravnoteža - osećaj neorganizovanosti
 Je časovo ohraničená (obyčajne nie viac ako 6
týždňov)
Vremenski je ograničena (obično ne više od 6 nedelja)
 Situácia nie je zvládnuteľná bežnými regulačnými
mechanizmami
Situacija se ne može savladati običnim regulatornim
mehanizmima
Kríza
Kriza
Vodáčková (2002): „Krízu môžeme chápať ako subjektívne ohrozujúcu
situáciu s veľkým dynamickým nábojom, potenciálom zmeny. Bez nej
by nebolo možné dosiahnuť životný posun, zrenie.“
Vodáčková (2002): "Kriza se može shvatiti kao subjektivno preteće stanje
sa velikim dinamičkim nabojem, potencijalom za promenu. Bez nje, ne
bi bilo moguće postići životni napredak, sazrevanje. "

Everly a Mitchell (1999): „Kríza je "odpoveď na udalosť, pri ktorej bola

narušená individuálna psychologická rovnováha, zlyhal obvyklý
mechanizmus zvládania, u človeka sa objavujú známky distresu a
významnej funkčnej poruchy“.
Everly i Mitchell (1999): "Kriza je odgovor na događaj, u kojem je
poremećena individualna psihološka ravnoteža, uobičajeni mehanizam
savladavanja nije uspeo, kod ljudi se pojavljuju znaci distresa i
značajnog funkcionalnog poremećaja."
Osem typických emocionálnych reakcií v situácii krízy
Osam tipičnih emocionalnih reakcija u kriznim situacijama

 Anxieta
Anksioznost
 Popieranie
Negacija
 Hnev
Gnev
 Zahanbenie
Sramota
 Pocit viny
Osećaj krivice
 Výčitky
Pokajanje
 Smútok
Tuga
 Prehodnocovanie
Ponovna procena
Príčiny krízy
Uzroci krize
princíp dvojitej kvantifikácie
princip dvostruke kvantifikacije

vonkajšie spúšťače
nastavenie organizmu
(percipitory)
podešavanje organizma
eksterni okidači (percipitori)
neschopnosť prispôsobiť
sa vývoju, strata objektu,
tzv. náhradné opatrenie zmena a voľba
nemogućnost prilagođavanja gubitak objekta,
na razvoj, promena i izbor
tzv. zamenske mere
Tabuľka životných udalostí
Tabela životnih događaja
Smrť partnera, partnerky 100 Smrt partnera, partnerke 100
Rozvod 73 Razvod 73
Rozvrat manželstva 65 Slom braka 65
Väzenie 63 Zatvor 63
Smrť blízkeho člena rodiny 63 Smrt bliskog člana porodice 63
Úraz alebo vážne ochorenie 53 Povreda ili ozbiljna bolest 53
Sobáš 50 Venčanje 50
Strata zamestnania 47 Gubitak posla 47
Uzmierenie a prebudovanie manželstva 45 Pomirenje i obnova braka 45
Odchod do dôchodku 45 Odlazak u penziju 45
Zmena zdravotného stavu člena rodiny 45 Promena zdravstvenog stanja člana porodice 45
Tehotenstvo 44 Trudnoća 44
Sexuálne problémy 39 Seksualni problemi 39
 Tabuľka životných udalostí (pokr.)
Tabela životnih događaja (nastavak)
Prírastok nového člena do rodiny
Zmena zamestnania
Zmena finančného stavu
Smrť blízkeho priateľa
Preradenie na inú prácu
Závažné nezhody s partnerom
Pôžička vyššia než jeden priemerný ročný plat
Splatnosť pôžičky
Zmena zodpovednosti v zamestnaní
Syn alebo dcéra opúšťajú domov
Konflikty so svokrom-svokrou-zaťom-nevestou
Mimoriadny osobný čin alebo výkon
Manžel-manželka nastupuje či končí zamestnanie
Vstup do školy alebo jej ukončenie
Novi član u porodici
Promena posla
Promena finansijskog stanja
Smrt bliskog prijatelja
Transfer na drugo radno mesto
Ozbiljna neslaganja sa partnerom
Kredit koji premašuje prosečnu godišnju platu
Plaćanje kredita
Promena odgovornosti na poslu
Sin ili ćerka napuštaju kuću
Sukobi sa svekrom-svekrvom-zetom-snajom
Izvanredni lični čin ili rad
Suprug-supruga počinje ili prestaje da radi
Početak školovanja ili njen završetak
Typy kríz
Vrste kriza
situačné krízy
situacione krize
tranzitórne krízy ( prechodné, dočasné )
tranzitorne krize (prelazne, privremene)
krízy prameniace z náhleho traumatizujúceho stresoru
krize koje su prouzrokovane naglim traumatičnim stresom
krízy zrenia
krize sazrevanja
krízy prameniace z psychopatológie
krize koje proizlaze iz psihopatologije
akútne krízové stavy
akutna krizna stanja
Iná typológia kríz
Druga tipologija krize
Podľa situácií, ktoré sú príčinami kríz:
 Individuálny rozmer
 Komunitný rozmer
Prema situacijama koje su uzrok krize:
 Individualna dimenzija
 Dimenzija zajednice

Podľa časovej charakteristiky priebehu krízy:

 Akútne krízy
 Chronické krízy
Prema vremenskoj karakteristici krize:
 Akutne krize
 Hronične krize

Podľa uvedomenia sú krízy:

 Krízy zjavné
 Krízy latentné
Prema svesti postojanja krize:
 Krize očigledne
 Krize latentne
Vznik a vývoj krízy
Nastanak i razvoj krize
1) Vnímanie ohrozenia
2) Pocit zraniteľnosti a nedostatočnej kontroly nad situáciou
3) Predefinovanie krízy
4) Závažná psychická dezorganizovanosť

1. Percepcija pretnje
2. Osećaj ranjivosti i nedostatka kontrole nad situacijom
3. Redefinisanje krize
4. Teška psihološka dezorganizacija
Adaptívne stratégie využiteľné v situácii krízy
Adaptivne strategije upotrebljive u kriznim situacijama

1. Kontakt s pocitmi, schopnosť uľaviť si plačom, hnevom, zorientovať sa

v ambivalentých pocitoch
Kontakt sa osećanjima, sposobnost oslobođenja kroz plakanje, kroz bes,
orijentacija u ambivalentnim osećanjima
2. Schoposť zdieľať a hovoriť
Sposobnost deljenja i govora
3. Dobrý kontakt s vlastným telom
Dobar kontakt s vlastitim telom
4. Kontakt s vlastnými potrebami
Kontakt sa vlastitim potrebama
5. Vedomie vlastných hraníc
Svest o sopstvenim granicama
l Orientácia v situácii s využitím vlastných prostriedkov
Orijentacija u situaciji koristeći vlastita sredstva
l Schopnosť využiť vlastné staršie skúsenosti
Sposobnost da koriste svoje ranije iskustvo
Adaptívne stratégie využiteľné v situácii krízy (pokr.)
Adaptivne strategije upotrebljive u kriznim situacijama
(nastavak)

8) Schopnosť využiť existenciu a skúsenosti blízkych ľudí

Sposobnost korišćenja postojanja i iskustva bliskih ljudi
9) Schopnosť využiť potenciál prirodzenej komunity
Sposobnost korišćenja potencijala prirodne zajednice
10) Schopnosť využiť vzorce kolektívneho správania
Sposobnost korišćenja obrazaca kolektivnog ponašanja
11) Inšpirácia literárnymi príbehmi
Inspiracija kroz književne priče
12) Otvorenosť neobvyklým tvorivým riešeniam
Otvorenost neobičnim kreativnim rešenjima
13) Viera a nádej
Vera i nada
14) Zmysel utrpenia
Smisao patnje
Rozdelenie kríz podľa potencujúceho faktora
Podela kriza prema potencijalnom faktoru

 Kríza zrenia
Kriza sazrevanja
 Kríza z nadmernej a nedostatočnej stimulácie
Kriza preterane i nedovoljne stimulacije
 Kríza pri suicidálnom ohrození
Kriza kod opasnosti od samoubistva
 Kríza vyplývajúca zo situácie hromadného neštastia/katastrofy
Kriza koja je rezultat situacije masovne nesreće/ katastrofe
 Kríza zo zármutku
Kriza kod tuge
 Kríza pri zistení život ohrozujúcej choroby
Kriza kod utvrđene bolesti opasne po život
 Kríza v eskalujúcom manželskom/partnerskom konflikte
Kriza u eskalirajućim bračnim/ partnerskim sukobima
 Kríza v psychoterapeutickom procese
Kriza u psihoterapijskom procesu
Kríza zrenia
Kriza sazrevanja
 Súvisí najčastejšie s tzv. Krízou stredného veku (ale
objavuje sa aj v pubertálnom období)
Najčešće je povezana sa tzv. krizom srednjih godina (ali se
javlja i u periodu adolescencije)
 Približne rovnako postihuje mužov a ženy
Podjednako pogađa muškarce i žene
 Vyplýva často zo zmeny situácie v rodine – napr.
Odchodom dospelých detí, odchodom do dôchodku a pod.
Često je rezultat promene u porodičnoj situaciji - npr. odlazak
odrasle dece, odlazak u penziju i sl.
 Objavuje sa tématika starnutia a smrti
Pojavljuju se teme starenja i smrti
Kríza z nadmernej a nedostatočnej stimulácie
Kriza preterane i nedovoljne stimulacije
 Vonkajšie prejavy týchto dvoch foriem sú veľmi odlišné
Spoljne manifestacije ove dve forme su veoma različite
 Človek v kríze z nadmernej stimulácie je vo vleku svojich emócií
Osoba u krizi od preterane stimulacije vuče svoje emocije
 Kríze z nadmernej stimulácie tiež hovoríme „hlasná kríza“
Kriza preterane stimulacije se naziva i "glasnom krizom"
 U človeka s krízou z nedostatočnej stimulácie sa často emócie oddelujú
od vedomého života
Kod osobe sa krizom nedovoljne stimulacije, emocije su često odvojene od
svesnog života
 Život sa pre týchto ľudí stáva prázdnym
Život za ove ljude postaje prazan
 Krízam z nedostatočnej stimulácie tiež hovoríme „tiché krízy“
Kriza nedovoljne stimulacije takođe se naziva i "tiha kriza"
Kríza pri suicidálnom ohrození
Kriza kod opasnosti od samoubistva
 Ide o mimoriadne zúženie životných možností,
ochudobnenie emócií a neschopnosť akýmkoľvek
spôsobom presadiť svoje rozhodnutie či riešiť problém
To je ekstremno smanjenje životnih mogućnosti, emocionalna
deprivacija i nemogućnost donošenja bilo kakve odluke ili
rešavanje problema
 Pocit premárnenia, zbytočnosti vlastného života
Osećaj uzaludnosti, beskorisnosti sopstvenog života
 Špeciálnou podskupinou sú ľudia v kríze po neúspešnom
suicidálnom pokuse
Posebna podgrupa su ljudi u krizi nakon neuspešnog
pokušaja samoubistva
Kríza pri suicidálnom ohrození
Kriza kod opasnosti od samoubistva
Za rizikových z pohľadu suicidálneho ohrozenia sú považované najmú
tieto skupiny (poradie podľa závažnosti):
Za rizične u smislu pretnji samoubistva smatraju se naročito sledeće
grupe (red prema težini):
 Závislí
Zavisnici
 Depresívni
Depresivni
 Osamelí
Usamljeni
 Ľudia s históriou suicidálneho pokusu
Ljudi sa istorijom pokušaja samoubistva
 Príslušníci pomáhajúcich profesii
Članovi pomažućih profesija
Kríza pri suicidálnom ohrození
Kriza kod opasnosti od samoubistva

Základné delenie suicidálnych prejavov:

 Impulzívne
 Bilančné

Osnovna podela samoubilačkih simptoma:

 Impulsivni
 Bilansni
Kríza pri suicidálnom ohrození
Kriza kod opasnosti od samoubistva
Vývoj suicidálneho správania:
Razvoj samoubilačkog ponašanja:
1. zneistenie samého seba
sumnja u samog sebe
2. zúženie životného priestoru, pocity opustenosti, beznádeje a
bezmocnosti - popieranie reality (obranné mechanizmy)
ograničenje životnog prostora, osećaj napuštenosti, beznadežnosti i
bespomoćnosti - poricanje stvarnosti (odbrambeni mehanizmi)
3. fantázie o návrate k harmonickému stavu
fantazija o povratku u harmonično stanje
4. fantázie o samovražde - konkrétne predstavy o spôsobe samovraždy,
predstava pomsty
Fantazije o samoubistavu - konkretne ideje o načinu samoubistva, ideja
osvete
Kríza vyplývajúca zo situácie hromadného
nešťastia/katastrofy
Kriza koja je rezultat situacije masovne nesreće/ katastrofe

Fázy vyrovnávania sa s hromadným nešťastím:

Faze suočavanja sa masovnom nesrećom:

1. Fáza omráčenia a šoku (0 do 24-36 hodín po udalosti)

- záchrana života a majetku
- protišokové opatrenia
Faza zapanjenja i šoka (0 do 24-36 sati nakon događaja)
- spašavanje života i imovine
- mere protiv šoka

2. Fáza výkriku (do 3 dní po udalosti)

- pocit derealizácie – omámenosť spojená s pocitom, že svet je nejako
„mimo“. Prejavuje sa uzavretím do seba, u niektorých naopak prehnanou
činnosťou.
Faza vrištanja (do 3 dana nakon događaja)
- osećaj derealizacije - omamljenje povezano sa osećajem da je svet nekako
"s puta". Manifestuje se zatvaranjem u sebe, a u nekim slučajevima i
preteranom aktivnošću.
Kríza vyplývajúca zo situácie hromadného
nešťastia/katastrofy
Kriza koja je rezultat situacije masovne nesreće/ katastrofe

3. Hľadanie zmyslu (zvyčajne od 3 dní až 2 týždne po udalosti)

3. Traženje smisla (obično od 3 dana do 2 nedelje nakon događaja)

4. Popretie a znovuprežívanie. (2 týždne až mesiac po udalosti)

- popretie alebo aspoň pokusy o popretie sa striedajú s myšlienkami, čo by bolo iné,
keby...
- u niektorých jedincov objavujú príznaky PTSD
4. Negacija i ponovno proživljavanje (2 nedelje do mesec dana nakon događaja)
- negacija ili bar pokušaji negacije smenjuju se sa mislima, šta bi bilo drugačije kada
bi...
- neki pojedinci doživljavaju simptome PTSP

5. Posttraumatická fáza (1 až 3 mesiace po udalosti)

- v tejto fáze sa rozhoduje o tom, či človek uviazne v posttraumatických reakciách
alebo sa jeho život začne posúvať ďalej. Uzdravenie a uzavretie celej udalosti môže
byť iba predstierané.
5. Posttraumatska faza (1 do 3 meseca nakon događaja)
- u ovoj fazi odlučuje se da li je osoba zaglavljena u posttraumatskim reakcijama ili
njegov život počinje da se kreće napred. Ozdravljenje i zatvaranje čitavog događaja
može biti lažno.
Kríza zo zármutku
Kriza kod tuge

 Postihuje celú existenciu človeka

Utiče na celokupnu egzistenciju čoveka
 Pocit úplnej bezmocnosti
Osećaj potpune bespomoćnosti
 Vyžaduje odpútanie sa od spoločného „ja“ späť k vlastnej
individualite
Zahteva odricanje od zajedničkog „ja" nazad na sopstvenu
individualnost
 Často sprevádzané snami
Često praćeno snovima
Kríza zo zármutku
Kriza kod tuge

Fázy smútenia:
Faze tugovanja:
1. fáza popierania
faza negiranja
2. fáza prepuknutia chaotických emócií
faza izbijanja haotičnih emocija
3. fáza hľadania, nachádzania a odpútavania
faza traženja, pronalaženja i udaljavanja
4. fáza nového vzťahu k svetu a k sebe
faza novog odnosa prema svetu i prema samom sebi
Kríza pri zistení život ohrozujúcej choroby
Kriza kod utvrđene bolesti opasne po život
 Podobná ako kríza zo zármutku
Slična kao kriza tuge
 Kríza postihuje chorých, ale často aj blízkych ľudí a aj pomocný
personál
Kriza utiče na bolesne, ali često takođe i na bliske ljude, kao i pomoćno
osoblje
 Schopnosť vysporiadať sa z krízou pri zistení život ohrozujúcej choroby
závisí na predchádzajúcej skúsenosti s podobnými situáciami
Sposobnost da se nosi sa krizom kod utvrđenju bolesti opasne po život
zavisi od prethodnog iskustva sa sličnim situacijama
 Fázy vyrovnávania sa z situáciou život ohrozujúcej situácie sú rovnaké
ako pri kríze zo zármutku
Faza suočavanja sa situacijom opasnom po život su iste kao i za krizu kod
tuge
Kríza v eskalujúcom manželskom/partnerskom
konflikte
Kriza u eskalirajućim bračnim/ partnerskim sukobima

 Súvisí z mnohými podnecujúcimi faktormi – nezhody vo

výchove detí, nevera, neschopnosť riešiť fungovanie
domácnosti a pod.
Povezana je sa mnogim stimulativnim faktorima - neslaganja
u obrazovanju dece, neverstvo, nesposobnost da se reši
funkcionisanje domaćinstva itd.
 Môže nastať u jedného, ako aj u oboch partnerov súčasne
Može se dogoditi jednom i kod oba partnera istovremeno
 Môže byť potencionálne nebezpečná – život ohrozujúca
Može biti potencijalno opasna - život ugrožavajuća
Somatické prejavy krízy
Somatski simptomi krize
bolesti hlavy, závrate
glavobolja, vrtoglavica
tráviace ťažkostí, bolesti brucha, hnačky, zápchy
digestivne poteškoće, bol u stomaku, proliv, zatvor
bolesti na hrudníku, problémy s dýchaním, astmy
bol u grudima, problemi sa disanjem, astma
chronické bolesti bez zisteného organického podkladu
hronične bolesti bez utvrđene organske pozadine
poruchy spánku
poremećaji spavanja
Ďalšie ťažkosti súvisiace s krízou
Ostale poteškoće vezane za krizu
Depresia
Depresija
panické záchvaty
Panični napadi
ťažko vyhýbavé správanie
Teško izbegavano ponašanja
zneužívanie látok – alkohol, drogy
zloupotreba supstanci - alkohol, droga
odcudzenie a izolácia
otuđenje i izolacija
pocity nedôvery a zrady
Osećaj nepoverenja i izdaje
iné ťažkosti - nadmerný hnev a podráždenosť, narušené vykonávanie
každodenných činností, udalosti pripomínajúce preludy alebo halucinácie.
druge poteškoće - preteran bes i razdražljivost, poremećeno obavljanje
dnevnih aktivnosti, događaji koji podsećaju na reminiscencije ili halucinacije.
Krízová intervencia
Krizna intervencija
„Krízová intervencia je odborná metóda práce s
klientom v situácii, ktorú osobne prežíva ako
záťažovú, nepriaznivú, ohrozujúcu. Krízová
intervencia pomáha sprehľadniť a štrukturovať
prežívanie klienta a zastaviť ohrozujúce či iné
kontraproduktívne tendencie v jeho správaní. V
krízovej intervencii tvorí hlavné ťažisko práce s
klientom riešenie problému“. (Vodáčková, 2002, str.
60).
"Krizna intervencija je stručna metoda rada sa klijentom
u situaciji koju on lično doživljava kao opterećujuću,
nepovoljnu, preteću. Krizna intervencija pomaže u
razjašnjavanju i strukturiranju preživljavanja klijenta i
zaustavljanju pretećih ili drugih kontraproduktivnih
tendencija u njegovom ponašanju. U intervenciji
krize, glavni fokus rada sa klijentom je rešavanje
problema ". (Vodáčková, 2002, str. 60).
Krízová intervencia
Krizna intervencija
Cieľom psychosociálnej pomoci v situáciách krízy je:
• stabilizovať symptómy
• redukovať distresové symptómy
• zlepšiť nezávislé adaptívne fungovanie
• facilitovať ďalšie úrovne podpory
Cilj psihosocijalne pomoći u kriznim situacijama je:
• stabilizovati simptome
smanjiti distresne simptome
poboljšati nezavisno adaptivno funkcionisanje
olakšati dalje nivoe podrške

Ciele krízovej intervencie môžu byť:

• Aktuálne
• Perspektívne
Ciljevi krizne intervencije mogu biti:
Aktuelni
Perspektivni
Pravidlá krízovej intervencie
Pravila krizne intervencije
Pravidlo dostupnosti
Pravilo dostupnosti
Pravidlo individuality krízy
Pravilo individualnosti krize
Pravidlo komplexnosti v starostlivosti
Pravilo složenosti u nezi
Pravidlo vnútornej bezbariérovosti
Pravilo unutrašnje pristupačnosti
Pravidlo nadväznosti
Pravilo kontinuiteta
Princípy krízovej intervencie
Principi krizne intervencije
Kríza má individuálny charakter – pre každého znamená niečo iné.
Kriza ima individualni karakter – za svakoga znači nešto drugo.
Krízový stav je časovo obmedzený - ak nie je vyriešený včas, mení sa v
rámci zachovania vnútornej rovnováhy na niektorú z menej produktívnych
podôb.
Stanje krize je vremenski ograničeno - ako se ne reši na vreme, u okviru
održavanja unutrašnje ravnoteže menja se u jedan od manje produktivnih
oblika.
V krízovej intervencii tvorí hlavné ťažisko práce s klientom riešenie
problému.
U intervenciji krize, glavni fokus rada sa klijentom je rešavanje problema.
Jedným z cieľov krízovej intervencie je posilniť kompetenciu klienta
natoľko, aby riešenia krízovej situácie zvládol podľa možností čo najviac
sám vlastným pričinením.
Jedan od ciljeva krizne intervencije je jačanje kompetencije klijenta kako bi
on mogao da se nosi sa kriznim situacijama što je više moguće svojim
vlastitim naporima.
Princípy krízovej intervencie (pokr.)
Principi krizne intervencije (nastavak)
Odborná práca v krízovej intervencii by mala byť eklektická – šitá na
mieru klientovi a jeho problému.
Stručni rad u kriznoj intervenciji bi trebao biti eklektičan - prilagođen klijentu
i njegovom problemu.
Pri práci s klientom je dobré zamerať sa na to, ako kríza vznikla (t.j.
venovať sa blízkej minulosti).
Kada radite sa klijentom, dobra je ideja da se fokusirate na to kako je došlo
do krize (t.j. baviti se bliskom prošlošću).
S klientom by sme mali hľadať perspektívy iba do blízkej budúcnosti.
Trebali bismo tražiti perspektive sa klijentima samo u bliskoj budućnosti.
V kríze sa väčšinou neocitne jedinec osamotene, jeho situácia sa priamo
alebo nepriamo dotýka celého vzťahového systému, v krízovej práci je
preto vhodné zamerať sa na celý systém.
U krizi se pojedinac uglavnom ne nalazi sam, njegova situacija direktno ili
indirektno utiče na ceo sistem veza, stoga je u kriznom radu prikladno
fokusirati se na ceo sistem.
Princípy krízovej intervencie (pokr.)
Principi krizne intervencije (nastavak)
Človek v kríze prichádza celý – so svojim telom, dušou i vzťahmi – preto
by krízová intervencia mala zaberať celý priestor bio-psycho-sociálno-
duchovný.
Čovek u krizi dolazi celokupan - s njegovim telom, dušom i odnosima - stoga
krizna intervencija treba da zauzme čitav prostor bio-psiho-socijalno-
duhovni.
Krízová intervencia má mať tam, kde to bolo indikované, kontinuitu v
ďalšej odbornej práci s klientom.
Krizna intervencija treba da tamo, gde je to naznačeno, nastaviti u daljem
profesionalnom radu sa klijentom.
V práci s krízovými stavmi by mali mať krízoví pracovníci za sebou
zázemie tímu, ktorý vytvára základňu pre bezpečie pracovníkov i klientov a
dokáže sprostredkovať celistvosť bio-psycho-sociálno-duchovného poľa.
U radu sa kriznim situacijama krizni radnici treba da imaju pozadinu tima koji
stvara osnovu za sigurnost radnika i klijenata i u stanju je da prenese
integritet bio-psiho-socijalno-duhovnih oblasti.
Formy odbornej krízovej pomoci
Oblici stručne pomoći u krizi
 Ambulantná forma
Ambulantni oblik
 Forma hospitalizácie
Oblik hospitalizacije
 Forma terénnej služby
Forma terenske službe
 Forma krízovej pomoci a služby v klientovom prirodzenom
prostredí
Oblik krizne pomoći i usluga u prirodnom okruženju klijenta
 Telefonická krízová intervencia
Telefonska krizna intervencija
Priebeh krízovej intervencie
Tok krizne intervencije
1. vnútorná príprava na stretnutie a zaistenie
podmienok nerušeného rozhovoru
unutrašnja priprema za sastanak i osiguranje uslova
nesmetanog razgovora
2. prijatie klienta, orientačný rozhovor
prijem klijenta, indikativni razgovor
3. abreakcia (uvolnenie emócií odžitím), porozumenie
situácii
abreakcija (opuštanje emocija proživljavanjem),
razumevanje situacije
4. hľadanie čiastkových riešení
traženje parcijalnih rešenja
5. zaistenie nadväznosti v ďalšej starostlivosti
obezbeđenje kontinuiteta u daljoj nezi
 Odporúčania pre prácu v krízovej intervencii
Preporuke za rad u kriznoj intervenciji

buďte v realite, tu a teraz

budite u stvarnosti, ovde i sada
buďte aktívny vo vyhľadávaní ľudí potrebujúcich pomoc
Budite aktivni u potrazi za ljudima kojima je potrebna pomoć
aktívne ponúkajte možnosť požiadať o pomoc
aktivno pružajte priliku tražiti pomoć
odložte „biely plášť“ uvažovania a reagovania
odložite "beeli mantil" razmatranja i reakcija
pýtajte sa, čo kto potrebuje a ako by sa to dalo dosiahnuť
Pitajte šta kome treba i kako bi se to moglo postići
využívajte kreatívne kapacity nápadov ľudí a pomáhajte im ich realizovať
koristite kreativne kapacitete ideja ljudi i pomažite im da ih realizuju
pátrajte po prirodzených zdrojoch pomoci (príbuzní a známi)
tražite prirodne izvore pomoći (rođaci i poznanici)
Odporúčania pre prácu v krízovej intervencii (pokr.)
Preporuke za rad u kriznoj intervenciji (nastavak)

odlišujte realistické a nerealizovateľné riešenia a tie potom z klientmi

prechádzajte s cieľom zvýšiť nadhľad klientov
Razlikujte između realnih i neizvršivih rešenja a te nakon toga pretražite
sa klijentima u cilju povećanja uvida klijenta
podporujte emócie
podržavajte emocije
podporujte všetko, čo zvyšuje pocit vlastnej identity - redukuje sa tým
zmätenie klienta.
Podržavajte sve što povećava osećaj vlastitog identiteta – time se
smanjuje konfuzija klijenta.
aktívne ponúkajte pomoc tým, ktorí sú konfrontovaní so smrťou
blízkeho človeka
aktivno pružajte pomoć onima, koji su suočeni sa smrću bliske osobe
aktívne redukujte agresívne a autodeštruktívne prejavy
aktivno smanjujte agresivne i samodestruktivne manifestacije
Odporúčania pre prácu v krízovej intervencii (pokr.)
Preporuke za rad u kriznoj intervenciji (nastavak)

nemanipulujte, otvorene komunikujte

nemojte manipulirati, komunicirajte otvoreno
vyhľadávajte osoby staré, choré alebo inak bezmocné
Potražite ljude starije, bolesne ili na neki drugi način
bespomoćne
pátrajte po deťoch, najmä po malých a sledujte, či je o ne
postarané
Potražite decu, naročito malu, i posmatrajte da li su zbrinuta
buďte pripravení na odmietnutie ponukanej pomoci a
vyčkávajte na ďalšie možnosti jej prijatia
budite spremni na odbijanje pružene pomoći i sačekajte
dodatne mogućnosti njenog prihvatanja
Špecifiká telefonickej krízovej intervencie –
pohľad na problem
Specifikacije telefonske krizne intervencije -
pogled na problem
V TKI ide o kontakt s aktuálnym problémom. Pre konzultanta nie je nutné
poznať celú klientovu životnú históriu, ale iba údaje podstatné pre daný
rozhovor. Ide o nezáväzný kontakt, o ktorého začiatku, dĺžke a
ukončení rozhoduje klient. Iba na ňom záleží, či bude hovoriť, či hovor
povedie do konca alebo či položí.
U TKI radi se o kontaktu sa trenutnim problemom. Za konsultanta nije
neophodno znati celu životnu istoriju klijenta, već samo podatke
relevantne za dati razgovor. Radi se o neobavezujućem kontaktu,
klijent odlučuje o početku, dužini i završetku. Samo od njega zavisi da li
će pričati, da li će razgovor dovesti do kraja ili će prekinuti.
V krízovej intervencii tvárou v tvár sa o klientovom probléme väčšinou
dozvedáme viac informácií, ale ani tu nie je vhodné zaoberať sa príliš
problémami minulosti.
U kriznoj intervenciji licem u lice obično saznamo više o problemu klijenta,
ali ni tu nije prikladno previše rešavati probleme prošlosti.
Špecifiká telefonickej krízovej intervencie – klientela
Specifikacija telefonske krizne intervencije - klijentela

Klientelu TKI môžu tvoriť ľudia, ktorí na ambulantnú návštevu nemôžu prísť
sami, tj. malé deti, starí ľudia, chorí. Ďalej sa tu môžu objaviť aj tí, ktorí sa
boja stretnutia tvárou v tvár. Môže ísť o intoxikovaných, páchateľov
trestných činov, klientov pri započatom samovražednom pokuse a pod.
Klijentela TKI može se sastojati od ljudi koji ne mogu sami da dođu u
ambulantne posete, t.j. mala deca, stari ljudi, bolesnici. Osim toga, ovde se
mogu pojaviti i oni koji se plaše susreta licem u lice. Može uključivati
alkoholizovane počinioce, počinioce krivičnih dela, klijente u pokušaju
samoubistva itd.
Klientov KI tvárou v tvár sú častejšie ženy než muži. Dôvodom môže byť
skutočnosť, že ženy sú ochotnejšie skôr sa obrátiť pre pomoc a nedržať v
sebe napätie. Pravdepodobne sa tu tiež uplatní mýtus, že muži musia byť
statoční, musia viac vydržať.
Klijenti KI licem u lice češće su žene nego muškarci. Razlog može biti činjenica
da su žene spremnije da se okrenu za pomoć i ne zadržavaju napetost u
sebi. Takođe verovatno se može primeniti mit da muškarci moraju da budu
hrabri, moraju izdržati više.
 Špecifiká TKI intervencie – časové obmedzenie
Specifikacija TKI – vremensko ograničenje
Pri TKI nie je rozhovor vymedzený pevnými hranicami. Dĺžka kontaktu sa
podriaďuje potrebe volajúceho. Väčšinou záleží iba na ňom, kedy sa
rozhodne rozhovor ukončiť. Môže dôjsť i k predčasnému ukončeniu
rozhovoru kvôli prerušeniu spojenia z dôvodov zlyhania techniky. V
týchto prípadoch však klienti väčšinou zavolajú znovu.
U TKI razgovor nije definisan fiksnim granicama. Dužina kontakta je
potčinjena potrebama pozivaoca. Uglavnom zavisi samo od njega kada
odluči da završi razgovor. Takođe može doći do ranog prekida razgovora
usled prekida veze zbog tehničkog kvara. Međutim, u ovim slučajevima
klijenti obično pozovu ponovo.
Dĺžku stretnutia pri KI tvárou v tvár väčšinou odborník prispôsobuje
potrebám klienta. Po prekonaní najaktuálnejšej fáze klientovej krízy sa
najčastejšie jedno stretnutie uskutočňuje v časovom intervale 50 minút.
Počet stretnutí môže byť približne od jedného do troch.
Dužina susreta kod KI licem u lice obično je prilagođena potrebama klijenta.
Posle prevazilaženja najnovije faze krize klijenta, jedan susret se
najčešće održi u vremenskom intervalu od 50 minuta. Broj sastanaka
može biti otprilike od jednog do tri.
Miesto sociálneho pracovníka v systéme krízovej
intervencie
Pozicija socijalnog radnika u sistemu intervencije krize

Materiálne zabezpečenie a ďalšia sociálna pomoc – akútna pomoc

Materijalna sigurnost i druga socijalna pomoć - akutna pomoć
Psychologická prvá pomoc
Psihološka prva pomoć
Krízová intervencia
Krizna intervencija

Psychologická systematická pomoc

Psihološka sistemska pomoć
Špecializovaná psychiatrická pomoc
Specijalizovana psihijatrijska pomoć
Použitá a odporúčaná literatúra
Korišćena i preporučena literatura

Vodáčková D. a kol., Krizová intervence. Praha : Portál,

2002
Kastová V., Krize a tvořivý přístup k ní. Praha : Portál,
2000
Mátel, A. – Schavel, M. 2013-2016. Teória a metódy
sociálnej práce I.Bratislava : SPRSP, 2013
HUNNYADIOVÁ, S. 2012. Krízová intervencia v
pomáhajúcich profesiách. Prešov: Ubl.P.P. Gojdiča.
2012
Ďakujem za pozornosť
Hvala na pažnji