Všeobecná psychológia

Alica Slamková
UKF FSVaZ, Katedra ošetrovateľstva
Nitra
• V minulosti sa uvádzala definícia psychológie
z terminologického pohľadu t.z., -
– psyché je duša a 
– logos znamená slovo, náuku.
Psychológia sa vymedzovala „ako náuka o duši“

• Veda o zákonitostiach rozvoja a fungovania

psychiky ako osobitnej formy životnej činnosti
• Psychológia vznikla z filozofickej tradície.
• Základné otázky týkajúce sa duševného života
formulovali už veľkí filozofi ako Sokrates,
Platón a Aristoteles.

• Vedecké chápanie Ps. – koniec 19. str.

• Wilhelm Wundt – významný predstaviteľ
zakladateľov modernej Ps.
• založil prvé experimentálne
psycholaboratórium (Lipsko, 1879)
• predmetu Ps. = prežívanie
• 2. Správanie – ako reakcia proti európskej
koncepcii Ps. – v Amerike = behaviorizmus
(John Brodaus Watson) – analýza správania na
úrovni pozorovateľných fenoménov
• V 50. rokoch minulého storočia sa do
predmetu psychológie zaradilo správanie aj
prežívanie.
• Ako jedno z mnohých vymedzení predmetu
psychológie sa uchovalo i opisné chápanie ako
náuky o duševných javoch – stavoch,
procesoch a vlastnostiach
• Prežívanie - akýkoľvek subjektom pociťovaný
a emočne ladený stav a jav skutočnosti, ktorý
je bezprostredne daný v jeho vedomí –
vnútorný svet organizmu prístupný len jemu
sebapozorovaním. Vyčleňujú sa dva základné
druhy: psychické procesy a psychické stavy.

• Správanie - interakcia živých bytostí

s okolitým prostredím sprostredkovaná ich
vonkajšou – pohybovou a vnútornou –
psychickou aktivitou.
 Výskumné metódy v psychológii
Základné teoretické psychologické
disciplíny:
• Všeobecná psychológia sa zaoberá
najvšeobecnejšími a najzákladnejšími otázkami
psychológie ako vedy,
• Ontogenetická (vývinová) psychológia -
zákonitosti vývinu a správania človeka od
počatia po smrť.
• Psychopatológia (abnormálna psychológia) sa
zaoberá chorobnými zmenami v psychike. Je to
hraničná disciplína medzi psychológiou
a psychiatriou.
 Špeciálne teoretické disciplíny

• Zoopsychológia – psychológia zvierat umožňuje

modelovať rôzne psychické javy v jednoduchšej
podobe (učenie, emócie a pod.).
• Komparatívna (porovnávacia) psychológia -
problémami ľudského vedomia a štúdiom
všeobecného a špecifického v psychickej činnosti
človeka a zvierat.
• Psycholingvistika skúma reč a jej vnímanie
podmienené štruktúrou príslušného jazyka. Jej
výsledky sa využívajú nielen v psychológii, ale aj
v jazykovede.
• Sociálna psychológia - zákonitosťami
správania a činnosti ľudí vzhľadom na ich
príslušnosť k sociálnym skupinám a skúma
i psychologické charakteristiky týchto skupín.
• Diferenciálna psychológia sa zameriava na
psychologické rozdiely medzi ľuďmi. Ide najmä
o schopnosti, vlastnosti, rozdiely medzi
pohlaviami a sociálnymi skupinami.
Aplikované psychologické disciplíny
• Pedagogická psychológia skúma človeka
v podmienkach výchovy a vzdelávania, najmä
v procese učenia.
• Poradenská psychológia využíva
psychologické poznatky v poradenstve
výchovnom, profesionálnom, rodinnom
a školskom.
• Problematika uplatňovania psychológie v škole
sa rieši dnes už v samostatnej disciplíne
v školskej psychológii.
• Klinická psychológia je vedecká disciplína, ktorá sa
zaoberá duševným životom, resp. psychickou reguláciou
správania z hľadiska choroby a dysadaptácie.
• Psychológia práce sa zameriava na využívanie
psychologických poznatkov v pracovnej činnosti.
• Forenzná a kriminálna psychológia sa uplatňuje
v súdnej praxi, najmä pri vypracúvaní psychologickej
charakteristiky delikventa, motivácie trestného činu,
posúdení výpovedí a pod.
• Vojenská psychológia prispieva k poznaniu
psychologických osobitostí rozličných druhov vojenských
činností. Týka sa osobnosti vojaka, jeho prípravy,
• Psychológia športu pomáha optimalizovať športovú
činnosť,
 Psychické javy u človeka
• 1. Psychické procesy - umožňujú človeku poznávať
vonkajší a vnútorný svet
• Poznávacie:
• - Pociťovanie a vnímanie
• - Predstavy a fantázia
• - Pamäť a učenie
• - Myslenie a reč
• Citové
• - emócie
• - city
• Vôľové: motivácia, snahy, vôľa
• 2. Psychické vlastnosti osobnosti – sú
relatívne trvalými znakmi psychiky človeka a
jeho osobnosti
• Schopnosti, záujmy, vlastnosti temperamentu
a charakteru
• 3. Psychické stavy – stavy aktuálnej funkčnej
zdatnosti človeka (napr. únava), ovplyvňujú
aktivitu
 1. Psychické procesy kognitívne (poznávacie)

• A./ Pociťovanie – získavanie informácií o vonkajšom

svete

• Pocit - je odraz jednotlivej vlastnosti predmetov a javov,

ktoré pôsobia na receptory človeka

• 1. Vonkajšie pociťovanie(exteroceptívne)
• - diaľkové – zrakové, sluchové, čuchové
• - dotykové – chuťové a kožné
• 2. Vnútorné (interoceptívne)
• - proprioceptívne - pociťovanie pohybu, polohy
• - visceroceptívne - pocity trávenia, dýchania, bolesti atď.
• Zrakové pocity
• Sluchové pocity
• Čuchové pocity
• Chuťové pocity
• Kožné pocity
• Pocity polohy a rovnováhy
• Pocity pohybu
• Dolný podnetový prah = najmenšia intenzita
podnetu, ktorá už vyvoláva pocit, nižšie hodnoty
ako podprahové
• Horný podnetový prah = najvyššia intenzita
podnetu, ktorá ešte vyvolá príslušný pocit,
podnety vyššej intenzity, ktoré už nepociťujeme
(alebo ako bolesť) – nadprahové hodnoty
• Zmyslová citlivosť – schopnosť pociťovať
podnety s čo najnižším pocitovým prahom a
rozlišovať podnety s čo najmenším rozdielovým
prahom
 B. /Vnímanie (percepcia)
• Vnem je komplexným odrazom predmetu
alebo javu objektívnej skutočnosti, ktorá
pôsobí na naše zmyslové orgány
• Vzniká na základe pocitov, ale nie je to len ich
jednoduchý súčet
• Vnem je vždy podmienený individuálne –
myslením, pamäťou, vedomosťami,
skúsenosťou jedinca
 Základné vlastnosti vnímania
• Celostnosť – vnemy sú odrazy nejakého celku.
Ako celok vnímame to, na čo je zameraná naša
predmetná činnosť a čo je kontúrami výrazne
oddelené od pozadia
• Výberovosť – výber je determinovaný
aktuálnymi motívmi subjektu
• Vnímanie tvaru, veľkosti a
vzdialenosti – tvary
vnímame zrakom a hmatom,
obrysy zrakom
• Vnemové klamy – tvar,
veľkosť vnímame skreslene
• Veľkosť – zrakom a hmatom
• Vzdialenosť – zrakom,
hmatom a sluchom
• Vnímanie pohybu - sluchom, zrakom a
hmatom
• Pohyb vlastného tela vnímame vestibulárnym
aparátom
• Vnímanie času – k vnímaniu času pristupujeme
z pohľadu prežívania rôznych časových úsekov
–
• Čas naplnený zaujímavou činnosťou plynie
rýchlejšie.....
• Rozoznávame vnímanie časovej následnosti,
trvania času a orientácie v čase
 C./Predstavy a fantázia

• Predstavy - obrazy predmetov, situácií a osôb,

ktoré v danom momente nevnímame, prípadne
ktoré sme v danej forme nevnímali
• Spájanie predstáv = asociačné zákony
• Primárne: Zákon dotyku v priestore a čase
(predstavy – na tom istom mieste, alebo v tom
istom čase)
• Zákon podobnosti a kontrastu – vybavovanie
podobných alebo protikladných predstáv
• Sekundárne: zákon novosti (novšie asociácie sa
vybavujú ľahšie ako staré)
 Pamäťové predstavy
Sú reprodukciou predchádzajúcej skúsenosti
• Eidetické predstavy – vznikajú bezprostredne
po percepcii ako intenzívne a presné
(fotografická pamäť)
• Hypnagogické predstavy – pred spánkom –
intenzívne zážitky
 Fantazijné predstavy – fantázia
Psychický proces umožňujúci vytvárať predstavy
o predmetoch a javoch, ktoré sme v danej
podobe nikdy nevnímali – rekonštruujúce,
tvorivé, bdelé snenie
• Rekonštruujúca fantázia- predstavy na základe
slovného opisu....
• Tvorivá fantázia – tvorba nových originálnych
obrazov
• Bdelé snenie – tvorba predstáv, ktoré
odzrkadľujú vlastnú želanú budúcnosť
 Halucinácie
• Je centrálne vzbudený obraz, ktorý pôsobí
dojmom skutočnosti.
• Subjektívne sa za vnem pokladá, hoci nie je
vyvolaná podnetom
• Sú predovšetkým sprievodným javom
psychotických ochorení – pri horúčkach –
halucinogénne drogy
• zrakové, sluchové, čuchové, vôňa, reč, zvuk –
alebo komplexné scény
D. /Pozornosť

• Psychický stav, v ktorom sa vedomie sústreďuje na

niektoré objekty, kým iné prehliada
• Podstatnou funkciou je selekcia podnetov
1. Neúmyselná pozornosť – vzniká bez zámeru, úsilia
- sila podnetu
- kontrast medzi podnetmi
- zmena a novosť podnetu
- potreby a záujmy
2. Úmyselná pozornosť – na základe
uvedomenia si potreby alebo povinnosti venovať
niečomu pozornosť
• Činitele ovplyvňujúce pozornosť
– A. vnútorné: Celkový telesný stav, Psychické stavy a
nálady, záujmy, Očakávanie a zameranosť
– B. vonkajšie: sila, veľkosť, dĺžka podnetu
– Novosť, neočakávanosť, zriedkavosť
– Relatívna diferencovanosť
 E./Pamäť a učenie

• Pamäť: ako komplex vlastností a dejov, ktoré sa podieľajú

na zapamätávaní, uchovávaní a vybavovaní skúseností
• Základná vlastnosť živých organizmov
• Pamäť ako trojfázový proces:
1. Senzorická pamäť – (informácia do 5 sekúnd sa udrží)
2. Krátkodobá pamäť - úlohu „parkoviska“ – udržiava vstupnú
informáciu v pohotovosti na bezprostredné použitie – do 20 s.
3. Dlhodobá pamäť- materiál uložený sa môže skladovať dlhé roky
 Pamäť

• Pohybová – pohyb pri určitých

činnostiach
• Názorná – obrazy prírody,
hudobnú skladbu...
• Slovno – logická – slovné
obsahy, výroky pacientov...
 Pamäť a učenie
• Významný vzťah pamäti a učenia
• Transfer: vplyv skoršieho učenia na to, čo
časovo nasleduje
 Pozitívny = žiaduci vplyv skoršieho učenia na
časovo nasledujúce učenie (napomáha ho)
(vodičský preukaz - motorka – auto)
 Negatívny = rušivý vplyv skôr realizovaného
učenia na učenie nasledujúce (anglická –
slovenská klávesnica)
 Fázy pamäti

• 1. zapamätanie – vštepenie nového

materiálu
• 2. podržanie – závisí od úrovne
zapamätania, cvičenia alebo opakovania
a významu pre život
• Zabúdanie – najviac sa zabúda hneď po
učení
• 3. Vybavovanie -
Poruchy pamäti
• Amnézia – viazaná často na
poruchy vedomia
(predúrazové udalosti...)
• Hypomnézia – oslabenie
pamäti pri ochorení, únave,
psychickom útlme
• Detská amnézia – nedokážeme
si vybaviť udalosti prvých troch
rokov
 Učenie

• Vyjadruje vplyv skúseností na zmeny psychiky, ktoré

majú adaptívny charakter
• Ide o zmeny, pomocou ktorých sa organizmus
prispôsobuje zmeneným životným podmienkam
• Mnemotechnické pomôcky
• - Metóda PQRST:
• P (preview – prehľad),
• Q (question, otázka) – prečítať názov kapitoly a
sformulovať do otázky
• R (read, čítanie), - nájsť odpovede na otázky
• S (self recitation, opakovanie),
• T (Test,skúška).
Podmienky učenia
• 1. Individuálne: vek,
všeobecné rozumové
schopnosti, motivácia
• 2. Všeobecné podmienky:
• druh a rozsah učiva –
materiál, ktorý má zmysel,
rozsah materiálu,
• technika učenia -
 Učenie
• Senzomotorické učenie – učenie motorickým
zručnostiam
• Verbálne učenie
• Učenie riešením problému – analýza novej
situácie
• Sociálne učenie – vlastné len človeku, učenie
potrebám, postojom, hodnotám, spôsobom a
štýlom správania
 Činitele ovplyvňujúce učenie
• Telesný stav
• Psychický stav
• Charakterové a vôľové vlastnosti (svedomitosť,
vytrvalosť, lenivosť)
• Motivácia
• Mikroklíma
• Organizácia činnosti a denného poriadku
 F./ Myslenie, reč, inteligencia
• Myslenie – pomáha prispôsobovať sa zložitým
životným podmienkam
• Je najvyšším stupňom poznania

• Ako sprostredkovaný a zovšeobecňujúci

spôsob poznávania, ktorý vedie k poznaniu
podstatných, všeobecných vlastnosti
predmetov a javov a súvislostí medzi nimi
(Kolektív autorov)
• Základné myšlienkové operácie.
– Analýza – myšlienkové rozčleňovanie celku na časti
– Syntéza – myšlienkové spájanie častí, vlastností alebo vzťahov
predmetov a javov skutočnosti
• Porovnávanie – hľadanie podobností a odlišností
• Abstrakcia – myšlienkové vyčleňovanie podstatných a
všeobecných vlastnosti – nevšímame si individuálne a
nepodstatné vlastnosti (strom – má korene, kmeň....)
• Zovšeobecňovanie – myšlienkové zisťovanie a spájanie
spoločných vlastností jednotlivých predmetov a javov istej
skupiny (skupina zvierat sú živé tvory, pohybujú sa, majú
nohy, hlavu a pod.)
• Konkretizácia – aplikácia všeobecného poznatku na
konkrétny jav (vysvetľovanie – používanie príkladov a
ilustrácií)
• Indukcia – myšlienkové vyvodzovanie
všeobecného tvrdenia z jednotlivých prípadov,
logický postup – na základe analýzy, syntézy,
komparácie, abstrakcie – záver: všetky javy,
ktoré majú spoločné vlastnosti – do jednej
spoločnej triedy (všetky biele králiky majú
červené oči)
• Dedukcia – opačný myšlienkový postup –
platnosť všeobecného poznatku sa vzťahuje na
konkrétny prípad
• Konvergentné myslenie (zbiehavé) – pri
úlohách, ktoré majú jedno riešenie
• Divergentné myslenie (rozbiehavé) – pri
úlohách, ktoré môžu mať viacero riešení
 Základné druhy myslenia
• Praktické myslenie – úlohu riešime
bezprostrednou praktickou činnosťou (kam
umiestniť nový črepník,)
• Konkrétne názorné – úloha sa rieši využívaním
názorných predstáv (ako najlepšie docestovať
do nejakého miesta)
• Abstraktné myslenie - narába s prevažne
abstraktným materiálom (pojmami, symbolmi)
– teoretické myslenie umožňuje vyvodiť závery
 Reč
• Ľudské myslenie je spojené s rečou – ako
prostriedkom dorozumenia,
• Vnútorná reč – tvorí vnútornú verbálnu zložku
myslenia, formulujeme ňou svoje myšlienky
• Vonkajšia reč – ako forma dorozumenia,
pričom nástrojom reči a prostriedkom
dorozumenia = jazyk
 Inteligencia

• Je spôsobilosť determinujúca kognitívne operácie,

ktorých podstatou je objavovanie a chápanie rôznych
vzťahov.
• Umožňuje účelne sa prispôsobiť novým úlohám a
životným podmienkam

• Užšie chápanie: ako všeobecná rozumová schopnosť

(bazálnej mentálnej kapacity) hľadať vzťahy, ktorá sa
prejavuje v riešení myšlienkových úloh
• Širšie chápanie: ako schopnosť učiť sa, prispôsobovať
sa, ktorá sa prejavuje jednak na úrovni myslenia,
jednak praktického konania a spolunažívania s ľuďmi
 Teória multidimenzionálnej inteligencie
(Gardner)
• 1. logicko-matematická inteligencia
• 2. verbálna in.
• 3. telesne-kinestetická in.
• 4. hudobná in.
• 5. priestorová in.
• 6. interpersonálna in.- (psychológ, učiteľ)
• 7. intrapersonálna in. – (poznanie vlastných
citov, potrieb atď.)
 Emocionálna inteligencia
• - schopnosť prežívať vzťahy k svetu, iným i
sebe samému
• EQ – emocionálny kvocient
1. poznanie vlastných emócií
2. zvládanie emócií
3. schopnosť motivovať sám seba
4. vnímavosť k emóciám iných ľudí
5.Umenie medziľudských vzťahov (Kolektív
autorov, s. 152)
 Hodnoty IQ
• Hodnota IQ do 20
• Jedná sa o ťažkú mentálnu retardáciu (idiociu).
Takýto jedinec je nevzdelateľný a nevychovateľný.
Často je odkázaný na pomoc druhých, sám sa o seba
nedokáže postarať, často žije vo svojom vlastnom
svete a okolie nevníma. V populácii tvoria 0,2%.
• Hodnota IQ od 21 do 50
• Jedná sa o strednú mentálnu retardáciu (imbecilitu).
Jedinci s týmito nameranými hodnotami sú
nevzdelateľní, ale sú schopní sa o seba postarať a žiť
celkom samostatne. V populácii sa vyskytujú 2%
takýchto jedincov.
• Hodnota IQ od 51 do 70
• Jedinci s hodnotami IQ medzi 51 a 70 zvládnu
zvláštnu školu, ak im niekto venuje dostatok času a
úsilia. Sú schopní sa sami o seba postarať, zvládajú
každodennú činnosť. Ide o ľahkú mentálnu retardáciu
(debilitu). V populácii sú zastúpení bezmála 7%.
• Hodnota IQ od 71 do 80
• Jedná sa o nižší stupeň mentálnej retardácie. Jedinci
s týmito hodnotami s ťažkosťami zvládnu základnú
školu, ale v zvláštnych školách vyštudujú skoro bez
problémov. Títo jedinci tvoria desatinu populácie.
• Hodnota IQ od 81 do 90
• Ľudia s týmito hodnotami IQ medzi 81 a 90 dokážu
vyštudovať základnú školu a dobre sa uplatniť v
manuálnych profesiách a činnostiach. Jedná sa o slabo
podpriemernú inteligenciu. V populácii sú zastúpení
10%.
• Hodnota IQ od 91 do 100
• Namerané hodnoty IQ medzi 91 a 100 sa považujú za
priemernú inteligenciu, ktorá je v populácii zastúpená
približne 25%. Jedinci s týmito hodnotami zložia
maturitnú skúšku bez problémov a pracujú skôr v
strednom managemente.
• Hodnota IQ od 101 do 110
• Namerané hodnoty IQ medzi 101 a 110 sú považované za
vysoký priemer. Jedinec s týmito hodnotami vysokú školu
vyštuduje len s ťažkosťami, ale ak je dôsledný a pracovitý,
môže dosiahnuť mimoriadne pracovné miesto. V populácii
je táto skupina zastúpená celými 25%.
• Hodnota IQ od 111 do 120
• Jedná sa o nadpriemernú inteligenciu. Vysoká škola týmto
jedincom nerobí problémy a vyštudujú ju bez problémov.
Ak je jedinec pracovitý, môže získať mimoriadne pracovné
miesto na pracovnom trhu. V populácii môžeme nájsť
približne 12% ľudí s týmito hodnotami
• Hodnota IQ od 121 do 130
• Hodnoty medzi 121 a 130 sú považované za vysoko
nadpriemerné. Jedinci s týmito hodnotami ľahko vyštudujú
vysokú školu a v manažérskych alebo tvorivých oblastiach
môžu tiež dosiahnuť vynikajúce výsledky. V populácii je táto
skupina zastúpená približne 6%.
• Hodnota IQ od 131 do 140
• Hodnoty IQ medzi 130 a 140 dosahujú necelé 3% populácie.
Jedná sa o výnimočne vysokú hodnotu IQ. Ľudia s týmito
hodnotami sú dobrými manažérmi alebo odborníkmi pre
daný obor, sú tiež dobrými vedcami a výskumníkmi. Napríklad
kalifornský guvernér a bývalý herec Arnold Schwarzenegger
alebo herečka Nicol Kidman majú IQ v týchto hodnotách.
• Hodnota IQ nad 140
• Ľudia, ktorí majú hodnotu IQ vyššiu ako 140
majú výborné predpoklady pre tvorivú činnosť
a určujú ostatným smer poznania. Sú géniami
pre danú dobu, vymýšľajú nové teórie a nové
prístroje. V populácii je týchto ľudí približne
0,2%. Zo známych osobností takýchto hodnôt
dosahuje napríklad Bill Gates alebo Stephen
Hawking.
 g./ Emócie a city
• Emócie - vyjadrujú prežívania vzťahu človeka k
predmetom a javom okolitého sveta, k sebe a k iným
ľuďom.

• Pojem emócia: z hľadiska terminológie sa spája s

fyziologickými vzťahmi,
• cit vyjadruje predovšetkým zážitkovú dimenziu.

• Znaky emócií:
- A. zážitok príjemnosti alebo nepríjemnosti
- B. určitá úroveň vzrušenia
- C. špecifická zážitková kvalita jednotlivej emócie
 Znaky emócií (Džuka)
• 1. môžu byť prežívané ako aktuálne stavy
osoby a mali by byť odlišované od
emocionálnych dispozícií
• 2. môžu mať odlišný obsah (kvalitu) a odlišnú
intenzitu – strach, hnev, smútok
• 3. sú vždy zamerané na nejaký objekt – ak sa
tešíme, hneváme – na niečo....
• 4. majú komponenty – prežívanie, telesné
zmeny, správanie, ktoré ich sprevádzajú
 Základné vlastnosti emócií a citov
• 1. polarita – protikladnosť emócií
• 2. ambivalencia – zmiešanosť emócií
• 3. aktuálnosť – neopakovateľnosť raz
prežitého citu
• 4. nákazlivosť emócií – prenášanie z jednej
osoby na inú
• 5. pestrosť časového trvania
 City
• Cit vyjadruje predovšetkým zážitkovú dimenziu
• Emócie ako vzrušenie organizmu - ale spolu
tvoria jednotu
• City – ako vzrušenie mysle - ale spolu tvoria
jednotu
•
• Emócie – s uspokojením primárnych potrieb
• City – s uspokojením vyšších potrieb
• City má na rozdiel od emócií iba človek
 Základné nižšie emócie
• Afekt – intenzívna, silná a krátkotrvajúca
emočná reakcia
• Nálada – dlhšie trvajúci emočný stav s nižšou
intenzitou
• Vášeň – mimoriadne silný, stály a hlboký vzťah
• Strach – emócia – vzniká pri ohrození
biologickej alebo sociálnej existencie
• Úzkosť – strach pri nereálnom nebezpečenstve
 Štyri skupiny emócií(Mayring)

• Náklonnostné emócie – láska, súcit, hrdosť,

nádej, prekvapenie
• Odmietajúce emócie – hnus, pohŕdanie, hnev,
strach, nenávisť, žiarlivosť, závisť
• Emócie vyjadrujúce subjektívnu pohodu –
pôžitok, radosť, spokojnosť, úľava, šťastie
• Emócie predstavujúce subjektívnu nepohodu –
skľúčenosť, smútok, hanba, pocit viny, nuda,
napätie, osamelosť
 Delenie citov
• Estetické – krása – umelecká, prírodná...
• Etické – morálne princípy
• Intelekové – pri poznávacej činnosti
• Spoločenské – v sociálnom kontakte
• Náboženské
 H./Vôľové procesy a motivácia
• Motivácia – proces aktivity vyvolanej motívom a
končiaci sa uspokojením motívu
• Potreby – významné motívy: je stav organizmu, ktorý
vzniká z nedostatku alebo nadbytku niečoho v
organizme.
• Tento stav zahrnuje vzorec správania, ktorý je
zameraný na dosiahnutie uspokojenia potreby
• Primárne potreby – súvisia so zachovaním existencie
organizmu
• Sekundárne potreby – vznikajú v priebehu
individuálneho vývinu : psychické a kultúrne
Maslow
• Inštinkty – ako špecifické správanie, ktoré je
typické pre každého člena daného druhu a je
geneticky kódované

• Čím je živočích na vyššom vývojom stupni, tým

má pre neho inštinktívne správanie menší
význam
 Vôľa

• Psychický proces, ktorým človek riadi svoju

činnosť zameranú na dosiahnutie vedome
vytýčených cieľov
• Schopnosť vykonávať chcenú činnosť – vôľovú
činnosť
• Vnútorná sila osobnosti, ktorá umožňuje vedome
riadiť vlastné správanie k hodnotovým cieľom
• A. príprava vôľového konania
• B. rozhodovanie (konflikt v rozhodovaní
• C. uskutočnenie vôľového konania
 Vyhláška č. 306/2005 Z. z. Vyhláška MZ SR, ktorou sa ustanovuje zoznam sesterských diagnóz

B 100 – 109 Bezmocnosť, beznádej

A 100 Narušená adaptácia jednotlivca
A 101 Riziko narušenej adaptácie B 100 Bezmocnosť
jednotlivca
A 102 Narušená adaptácia rodiny
B 101 Beznádej
A 103 Riziko narušenej adaptácie rodiny
B 102 Duchovná tieseň

B 110 – 119 Bolesť

B 110 Akútna bolesť

B 111 Chronická bolesť

B 112 Riziko vzniku bolesti

 Vyhláška č. 306/2005 Z. z. Vyhláška MZ SR, ktorou sa ustanovuje
zoznam sesterských diagnóz

K 100 Narušená verbálna komunikácia

I 110 Sociálna izolácia K 101 Riziko narušenia verbálnej

komunikácie
I 111 Riziko sociálnej izolácie K 102 Narušená neverbálna
komunikácia

K 103 Riziko narušenia neverbálnej

komunikácie

K 104 Narušená sociálna interakcia

Vyhláška č. 306/2005 Z. z. Vyhláška MZ SR, ktorou sa ustanovuje
zoznam sesterských diagnóz

P 100 Narušená pamäť

P 101 Zmena poznávacích funkcií
P 102 Zmenený myšlienkový proces
S 120 – 129 Sebakoncepcia
P 103 Zmenený psychický stav
S 120 Narušená sebakoncepcia
P 104 Riziko zmeny psychického stavu
S 121 Riziko narušenia sebakoncepcie
P 105 Nadmerná duševná záťaž
S 122 Sebapoškodzovanie
P 106 Citová tieseň
S 123 Riziko sebapoškodzovania
P 107 Zmena správania
P 108 Psychické zneužívanie
S 124 Porucha prijatia vzhľadu
vlastného tela
P 109 Smútok

P 100 – 119 Psychické stavy a procesy

P 112 Úzkosť
 NANDA 2015 - 2017
• DOMÉNA 5 – PERCEPCIA/ KOGNITÍVNE • DOMÉNA 9 – ZVLÁDANIE/ TOLERANCIA ZÁŤAŽE
FUNKCIE
• Trieda 1 – Posttraumatická reakcia
• Trieda 4 – Kognícia
•
• 00141 - Posttraumatický syndróm
00251 - Labilná kontrola citov
• 00128 - Akútna zmätenosť • 00145 - Riziko posttraumatického syndrómu
• 00129 - Chronická zmätenosť • 00142 - Traumatický syndróm po znásilnení
• 00173 - Riziko akútnej zmätenosti
• 00126 - Nedostatočné znalosti • Trieda 2 – Reakcia na zvládanie záťaže
• 00131 - Zhoršená pamäť
• 00199 - Neefektívne plánovanie aktivít
•
• 00146 - Úzkosť
Trieda 5 – Komunikácia
• 00051 - Zhoršená verbálna komunikácia • 00074 - Oslabené zvládanie záťaže v rodine
•   • 00073 - Neschopnosť zvládať záťaž v rodine
• DOMÉNA 6 – SEBAKONCEPCIA • 00069 - Neefektívne zvládanie záťaže
• Trieda 1 - Sebaponímanie • 00077 - Neefektívne zvládanie záťaže v komunite
• 00124 - Beznádej
• 00147 - Úzkosť zo smrti
• 00174 - Riziko oslabenia ľudskej dôstojnosti
•
• 00148 - Strach
00054 - Riziko osamelosti
• 00121 - Narušená osobná identita • 00136 - Trúchlenie
• 00225 - Riziko narušenia osobnej identity • 00135 - Komplikované trúchlenie
• Trieda 2 – Sebaúcta • 00172 - Riziko komplikovaného trúchlenia
• 00119 - Chronicky nízka sebaúcta • 00125 - Bezmocnosť
• 00224 - Riziko chronicky nízke sebaúcty
• 00152 - Riziko bezmocnosti
• 00153 - Riziko situačne nízkej sebaúcty
•
• 00137 - Chronický smútok
00120 - Situačne nízka sebaúcta
• Trieda 3 – Obraz tela • 00177 - Stresové preťaženie
• 00118 - Narušený obraz tela
 NANDA 2015 - 2017
• DOMÉNA 12 – KOMFORT

• Trieda 1 – Telesný komfort

• 00255 - Syndróm chronickej bolesti
• 00256 - Pôrodné bolesti
• 00214 - Zhoršený komfort
• 00183 - Snaha zlepšiť komfort
• 00134 - Nauzea
• 00132 - Akútna bolesť
• 00133 - Chronická bolesť
• Trieda 2 – Komfort prostredia
• 00214 - Zhoršený komfort
• 00183 - Snaha zlepšiť komfort

• Trieda 3 – Sociálny komfort

• 00214 - Zhoršený komfort
• 00053 - Sociálna izolácia
• 00054 - Riziko osamelosti