Download as ppt, pdf, or txt
Download as ppt, pdf, or txt
You are on page 1of 24

Извори на сообраќај

Извор (Source)

Говор (Voice) Податоци (Data)

Пакетски Канали
Видео
FTP WWW E-Mail
VoIP CBR

CBR VBR

Проф. д-р Тони Јаневски, Дизајн и моделирање на телекомуникациски мрежи


Единици за мерење сообраќај
• Сообраќајни единици за говор со комутација на кола (класична
телефонија - POTS)
– Ерланг (Erlang) = сообраќај на еден канал во времетраење од еден час.
Оваа единица за говорен сообраќај е дефинирана од ITU.
• Примери за интензитет на телефонски сообраќај по корисник:
– Резиденцијални корисници: 0,08-0,1 Erlang/претплатник
– Мобилни корисници: 10-50 mErlang/корисник
• Сообраќајни единици за податочен сообраќај
– Просечна брзина (average rate), во бити/секунда
– Врвна брзина (peak rate), во бити/секунда
– Избувливост (burstiness) = врвна брзина / просечна брзина
• Примери за интензитет на податошен сообраќај:
– Корпоративен e-mail: просечно 10 пратени и примени пораки по вработен
– Веб (WWW): просечно пристап до 40 веб страници по корисник на ден
– Пристап до бази на податоци: 50 queries + 5 updates по ден по корисник

Проф. д-р Тони Јаневски, Дизајн и моделирање на телекомуникациски мрежи


Модел за податочен сообраќај
• Однос врвна/просечна брзина (Peak-To-Mean Ratio): P/m
• Активност на извор (Source Activity Ratio - SAR)
– Дел од времето кога агрегатниот сообраќаен извор е активен

SAR = tactive /  ttotal

Peak
P Mean

Активен Неактивен m

Проф. д-р Тони Јаневски, Дизајн и моделирање на телекомуникациски мрежи


Merewa na Internet soobra}aj- prv del

Dneven Internet soobra}aj (dial-up) Nedelen Internet soobra}aj (dial-up)

Проф. д-р Тони Јаневски, Дизајн и моделирање на телекомуникациски мрежи


Merewa na Internet soobra}aj- vtor del

 Merewata poka`uvaat deka Internet


soobra}ajot zna~itelno se razlikuva od
POTS (Plain Old Telephone System)
soobra}ajot.
 Karakterot na Internet soobra}ajot denes se
dol`i na dominatnata uloga na TCP i
posebno na WWW (World Wide Web).
 Internet e “`iv” 24 ~asa vo denot.
 Internet soobra}ajot ima ednakov volumen
na soobra}aj i vo rabotnite denovi i vo tekot
na vikendot.
 Vo razli~ni sredini mo`e se bele`at razli~ni
karakteristiki na Internet soobra}ajot.

Mese~en Internet soobra}aj

Проф. д-р Тони Јаневски, Дизајн и моделирање на телекомуникациски мрежи


Мерења на сообраќај
• Варијации на сообраќајот:
• Сезонски варијации (Seasonal Variations)
• Дневни варијации (Daily Variations)
• Варијации во текот на период од денот (Hourly Variations)
• Варијации на интервали помали од еден час (Within Hour Variations)
• Денови исклучоци (пример: Нова година)

• Семплирање на сообраќај: примероци од сообраќај на еквидистантни


временски интервали.
• Пример за Интернет (IP) сообраќај: се акумулира сообраќајот (во број на бити
или бајти) во еднакви временски интервали (на пример: на секои 10 msec)

• Важни параметри од мерење на сообраќајот


• Средна вредност
• Стандардна варијација
• Корелација

Проф. д-р Тони Јаневски, Дизајн и моделирање на телекомуникациски мрежи


Референтен сообраќај
Главен сообраќаен час - ГСЧ (Busy Hour): Еден или неколку изразени
интензитети на сообраќај (peaks) во текот на еден ден

Главни сезони (Busy Seasons): Една или неколку временски интервали во


текот на годината со поголем интензитет на сообраќај од просечниот.

BSBH( Busy Season Busy Hour): најоптеретениот час во најоптерената недела


во текот на годината.

Временски константен ГСЧ (TCBH - Time Consistent BH): за метода на


мерење на сообраќај каде што се претпоставува дека ГСЧ е во исто време во
денот во подолг временски период (пример: три месеци).

Неколку примери за референтни сообраќајни оптоварувања:


• ABSBH: Average Busy Season BH: просек од 20-на BH мерења во годината
• 10HDBH: Просек од 10 најголеми интензитети од BSBH мерењата
• HDBH: Highest Day BH: проценка на најголемото оптоварување од BSBH
мерењата.

Проф. д-р Тони Јаневски, Дизајн и моделирање на телекомуникациски мрежи


Две основни дистрибуции
Експоненцијално време на пристигнување (Exponential Inter arrival
time):
Просечно пристигнување на повици во сек : 
Веројатност да нема повик за време ‘t’ : P0 (t) = e -t

Експоненцијално времетраење на повик :


P(>t) = e –t/tm
tm : Просечно времетраење на повик (Average Holding Time)

Поисонов (Poisson) процес на доаѓање на повиците:


(t)j e -t
Pj(t) =
j!
8

 P (t) = 1
i
i=0
Проф. д-р Тони Јаневски, Дизајн и моделирање на телекомуникациски мрежи
Однос на референтниот сообраќај, GoS и
капацитетот

Сообраќај
GoS HDBH
Контролер
GoS ABSBH
 ABSBH  HDBH

Зафатеност()

Проф. д-р Тони Јаневски, Дизајн и моделирање на телекомуникациски мрежи


Voved vo Internet soobra}aj
 Tradicionalnata teorija na soobra}aj vo telekomunikaciskite sistemi e
zasnovana na govorniot soobra}aj, kade {to raspredelbata na resursite e
deterministi~ka.

 IP soobra}ajot ima dve fundamentalni razliki:


 zavzemaweto na resursite e dinami~ko (na paketsko nivo, a ne na nivo na
vrska)
 nema eksplicitna poddr{ka za obezbeduvawe na odreden kvantitet na
mre`ni resursi.
 Vakvata ednostavnost na IP mre`ite ovozmo`uva razli~nite tipovi na
soobra}aj: govor, video, audio i podatoci, da se prenesuvaat preku ista mre`a,
bez potreba da se gradi paralelna mre`na infrastruktura za sekoj tip na
soobra}aj.

Проф. д-р Тони Јаневски, Дизајн и моделирање на телекомуникациски мрежи


Statisti~ki karakteristiki na IP soobra}ajot
 Vo sporedba so govorot, podato~niot soobra}aj se karakterizira so mnogu pomala
predvidlivost i mnogu pogolema izbuvlivost.
 Podato~niot soobra}aj se karakterizira so razli~no vremetraewe na komunikaciskite vrski,
od mnogu kratki do mnogu dolgi, so razli~na izbuvlivost, so razli~ni kapacitivni
pobaruvawa, od mnogu mali do mnogu golemi, i so razli~ni QoS pobaruvawa zaradi
heterogenosta na tipovi na informacii i aplikacii.

Segment od TCP traga (agregaten soobra}aj) Segment od WWW traga(agregaten soobra}aj)

Проф. д-р Тони Јаневски, Дизајн и моделирање на телекомуникациски мрежи


Primeri na soobra}ajni sekvenci

Edine~ni www vrski so pomal i pogolem intenzitet na


soobra}aj, soodvetno VBR video sekvenci

Проф. д-р Тони Јаневски, Дизајн и моделирање на телекомуникациски мрежи


Na-sebe-sli~na priroda na IP soobra}ajot
 Prirodata na odreden tip na soobra}aj se odreduva soglasno statisti~kite pokazateli i
vremenskata dinami~nost.
 Kaj tradicionalnite Puasonovi procesi (Poisson processes), koi {to uspe{no se koristat za
dizajnirawe na tradicionalnite govorni telekomunikaciski mre`i, so zgolemuvawe na periodot
na akumulacija na agregatniot soobra}aj doa|a do izramnuvawe na vremenskata kriva i
namaluvawe na izbuvlivosta.
 Internet soobra}ajot poka`uva svojstva karakteristi~ni za t.n. na-sebe-sli~ni procesi (self-
similar processes), pa velime deka ima na-sebe-sli~na priroda ili fraktalna priroda.
 Karakteristiki na na-sebe-sli~nite procesi:

 Sli~en izgled na vremenskata kriva za razli~ni vremenski


intervali na nabquduvawe (akumulacija)
 Zavisnosta na procesot vo podolg vremenski interval (LRD-
Long Range Dependent) i distribucija so dolga opa{ka (long-
tailed distribution)
 Bavno opa|a~ka varijansa (slowly decaying variance).

Sporedba na sintetiziran puasonov soobra}aj so ista


sredna vrednost i ista varijansa kako na izmeren
Internet soobra}aj

Проф. д-р Тони Јаневски, Дизајн и моделирање на телекомуникациски мрежи


Na-sebe-sli~ni procesi
 Neka X e stacionaren slu~aen proces vo po{iroka smisla (wide-sense stationary), definiran so
vremenska serija na vrednosti X={Xt; t=0,1,2,...}, so sredna vrednost na primerocite =E{Xt},
varijansata 2=E{(Xt-)2}, i avtokorelaciona funkcija r(k)=E{(Xt-)(Xt+k-)}, k=0,1,2,…
 Procesite koi dosega se koristea za dizajnirawe na telekomunikaciskite sistemi, se
karakteriziraa so kratka vremenska zavisnost, koja {to mo`e da se izrazi so relacijata (0 < a <
1):
k

r (k ) ~ a , k(m) 
Analiti~ki, m-akumulirana vremenska sekvenca X }e bide definirana so izrazot:

1 km

( m)
 X e sekvenca na primeroci vo kojaX {to
(m)
k 
sekoj element X i se dobiva so sobirawe na primerocite
m m:
od originalnata sekvenca vo blokovi so dol`ina i  km  m 1

 Vremenskata sekvenca e na-sebe sli~na ako novodobienata sekvenca so sobirawe na


(m)
X ( m ) sekvenca
primerocite od originalnata vremenska  1,2ista
{ X k ; kima ,...}avtokorelaciona funkcija za site
vrednosti na m.
 Proces {to ima dolga avtokorelacija (LRD– Long Range Dependent) se veli e onoj ~ija {to
avtokorelaciona funkcija ne mo`e da se sumira, i mo`e da se pretstavi so izrazot (0<<1):

r (k ) ~ k   , k  
Проф. д-р Тони Јаневски, Дизајн и моделирање на телекомуникациски мрежи
H (Hurst-ov) parametar
 Procesot X ima fraktalna priroda opi{ana so parametarot H=1-/2 ako agregatniot proces X(m)
ima ista avtokorelacija kako procesot X, odnosno:

r ( m ) (k )  r (k ); k  0,1,2,...; m  0,1,2,...
 Ako R(n) e opsegot na vrednostite na eksperimentalnite podatoci za procesot koj se opi{uva,
S(n) e standardnata devijacija na primerocite, a H se narekuva Hurst parametar, toga{:
E  R(n) / S (n)  cn H ,...n  
 Vrednostite za ovoj parametar za na-sebe sli~nite procesi sekoga{ se nao|aat vo opsegot 0.5 <
H<1
 Presmetkata se vr{i soglasno na slednata relacija (Xi e empiriskata sekvenca na primeroci):

R( n) max(0, W1 , W2 ,..., Wn )  min(0,W1 , W2 ,..., Wn )



S ( n) S ( n)
H parametarot se opredeluva so linearna  regresija za procenka, po {to H parametarot mo`e da
n

Wk    X i   k X ( n),.....k  1,2,..., n
se izrazi so slednata relacija:  i 1 

log E[ R (n) / S (n)]


H
log(n)

Проф. д-р Тони Јаневски, Дизајн и моделирање на телекомуникациски мрежи


Statisti~ki karakteristiki na
soobra}ajni sekvenci

Korelacioni koeficienti na TCP sekvenca Korelacioni koeficienti na edine~na WWW


sekvenca

Korelacioni koeficienti na WWW sekvenca Korelacioni koeficienti na VBR video


sekvenca
Проф. д-р Тони Јаневски, Дизајн и моделирање на телекомуникациски мрежи
Statisti~ki parametri na
soobra}ajni sekvenci
Statisti~ki parametri na soobra}ajnite sekvenci

S r edna Vr vna
P/M
S ekvenc a br zi na br zi na
(peak/mean)
CoV Vrednosti na H (Hurst) parametarot za
(mean rate) (peak rate) soobra}ajnite sekvenci
10,184
tcptrace1 (1~as) 2,103 Mbit/s 4,84 0,741 H (Hurst)
Mbit/s S ekvenc a
par amet ar
tcptrace1 (10 mi n) 2,174 Mbit/s 9,344 Mbit/s 4,30 0,713
tcptrace1 0,97
10,576
tcptrace2 (1 ~as) 1,007 Mbit/s 10,50 1,255 tcptrace2 0,93
Mbit/s
wwwtrace1 0,88
tcptrace2 (10 mi n) 0,812 Mbit/s 9,344 Mbit/s 11,51 1,373
wwwtrace2 0,85
wwwtrace1 (1 ~as) 0,338 Mbit/s 6,552 Mbit/s 19,38 1,887
singlewww1 0,68
wwwtrace1 (10 mi n) 0,410 Mbit/s 5,936 Mbit/s 14,47 1,685
wwwtrace2 (1 ~as) 0,096 Mbit/s 8,192 Mbit/s 84,86 3,695 singlewww2 0,77

wwwtrace2 (10 mi n) 0,086 Mbit/s 6,554 Mbit/s 76,29 3,550 vbrvideo1 0,98

singlewww1 (10 mi n) 4,67 kbit/s 2,458 Mbit/s 526,16 14,616 vbrvideo2 0,95

singlewww2 (10 mi n) 24,14 kbit/s 3,686 Mbit/s 152,69 8,529


vbrvideo1 1,412 Mbit/s 6,212 Mbit/s 4,40 0,575
vbrvideo2 1,564 Mbit/s 8,605 Mbit/s 5,50 0,785

Проф. д-р Тони Јаневски, Дизајн и моделирање на телекомуникациски мрежи


Internet i klasi~nite telekomunikaciski mre`i
 Klasi~nata teletrafi~na teorija e zasnovana na koristeweto na Puasonoviot proces za
modelirawe na momentite na doa|awe na povicite.
 Procesite od tipot na Puasonoviot koi se opi{uvaat so mal broj parametri se od ogromno zna~ewe za
soobra}ajnoto modelirawe i mre`noto dimenzionirawe.
 Isto taka, i vo Internet, momentite na zapo~nuvaweto na sesiite (komunikaciskite vrski), kako
{to se FTP sesii i web surfawe, imaat eksponencijalna distribucija i mo`at dobro da se opi{uvaat
so Puasonoviot proces.
 Govorniot soobra}aj e predvidliv i homogen, {to rezultira{e vo kreiraweto na mre`ite so
komutacija na kola (circuit switched networks), kade {to sekoj povik koj e prifaten dobiva
ednakov kapacitet od odreden link.
 Vo paketskite mre`i, kako {to e Internet denes, celiot kapacitet e dostapen na site dojdovni
potoci.
 Prifa}aweto na sekoj paket vo mre`ata mo`e da vodi kon zagu{uvawe vo mre`nite jazli
(ruterite) i pomali performansi za prethodno vospostavenite vrski.
 Mehanizmi za izbegnuvawe na zagu{uvaweto (congestion avoidance kaj TCP)
 Na paketsko nivo, vremenskite intervali me|u posledovatelnite doa|awa na paketi vo nekoj
jazol vo mre`ata naj~esto ne ja sledat eksponencijalnata raspredelba. Glavna pri~ina za ova e
na sebe sli~nata priroda na agregatniot Internet soobra}aj denes.

Проф. д-р Тони Јаневски, Дизајн и моделирање на телекомуникациски мрежи


Modelirawe na IP soobra}ajot
 Opi{uvaweto na Internet soobra}ajot mo`e da se podeli na:
 nivo na komunikaciska vrska (sesija)
 paketsko nivo
 Modeliraweto na momentite na zapo~nuvaweto na sesiite vo Internet mo`e da se modelira so
puasonovata raspredelba:
(t ) k t
P( X  k )  e ,k  0
k!
 Postojat pove}e pristapi za modelirawe na Internet soobra}ajot na paketsko nivo:
 markovi modulirani procesi
 Pareto (Pareto) model
 histogram modeli itn.
 Ne postoi soliden opis na Internet soobra}ajot zaradi heterogenosta na Internet vo sekoj
pogled, od aspekt na topologijata na mre`ata, protokolite i aplikaciite.
 Analizite za iskoristenosta na redicite na ~ekawe vo sistemot (toa se baferite vo ruterite vo
Internet mre`ata) vo zavisnost od H parametarot poka`uvaat deka iskoristenosta se namaluva
so zgolemuvawe na vrednosta na H parametarot.

Проф. д-р Тони Јаневски, Дизајн и моделирање на телекомуникациски мрежи


Soobra}ajni modeli
 Markovi modulirani procesi:
 Za eden slu~aen proces {Xk}, k=1,2,... so mno`estvo na sostojbi S={1,2,...} velime deka e
Markov proces ako za sekoe n i za site sostojbi i1, i2, ..., kade {to inS, e zadovolena
slednata relacija:
P[ X n | X n 1  in 1 , X n 1  in  2 ,..., X 1  i1 ]  P[ X n  in | X n 1  in 1 ]
 Markovite verigi se koristat i zaedno so drugi ~estopati koristeni procesi pri statisti~kite
analizi kako {to se:
 markov moduliran puasonov proces (MMPP– Markov Modulated Poisson Process) ili
 markov moduliran bernuliev proces (MMBP– Markov Modulated Bernoulli Process).
 Pareto model:
 Pareto modelot ~estopati e koristen za modelirawe na procesi koi imaat dolga memorija,
kako {to e Internet soobra}aj ili VBR video soobra}aj.
 Klasi~nata Pareto distribucija e dadena sorelacijata:
a
F ( x)  P[ X  x ]  1    , a  0,   0, x  a
 x
 Parametarot a (shape parameter) go opredeluva oblikot na Pareto distribucijata.
 Za da mo`eme da gi opfatime momentite na doa|awe na paketi potrebno e da se napravi
modifikacija na osnovnata Pareto distribucija so cel da se opfatat site pozitivni vremenski
momenti t ≥ 0:
p ( x)  a a x  a 1
 Povrzanost me|u a (shape) i H (Hurst) parametrite:

a  3  2H

Проф. д-р Тони Јаневски, Дизајн и моделирање на телекомуникациски мрежи


Модел за NRT пакетски сообраќај
 Кај NRT (Non-Real Time) пакетскиот сообраќај (пример: WWW) разликуваме
модели на сообраќај на ниво на:
 пакетска сесија (packet session) и
 пакетски повик (packet call)
Npc
Модели:
 Доаѓање на сесија: Poisson
 Број на пакетски повици во time
сесија Npc: геометриска Sd Dpc

N pc  Geom(  Npc ) Модел на пакетска сесија


 Време на читање меѓу Size distribution
последователни пакетски повици Startphase Endphase Startphase Endphase
Dpc: геометриска Dpc  Geom(  Dpc )
 Големина на пакетски повик Sd:
Парето  f x  x    k1 , x  k

time

 x TCP Slow start



 F  x  1   k  , x  k
 x  
 x
 
 k
k  m   
  m  ,  1
  Модел на NRT (Non-Real Time) сообраќај
  1

Проф. д-р Тони Јаневски, Дизајн и моделирање на телекомуникациски мрежи
Ефективен опсег (Effective Bandwidth)
Ефективен опсег: дефиниран од Hui во 1988 и проширен од
Frank Kelly од Cambridge во 1995 за широкопојасен инжинеринг
Поток 1
Врвна брзина 1
Врвна брзина 2
Поток 2
Проток

Средна вредност 1

Средна вредност 2

Time
Прашање: Кој е економски опсегот кој може да го носи даден поток?
1. [средна брзина #1+ средна брзина #2] ќе предизвика блокирање
2. [врвна брзина#1 + врвна брзина#2} => предимензионираност
Ефективниот опсег ја дефинира искористеноста на капацитетот која
соодветно ја претставува трговијата меѓу изворите од различни типови,
земајќи ги во предвид соодветните вредности на нивните променливи
статистички карактеристики и побарувањата за квалитет на сервисот.
Проф. д-р Тони Јаневски, Дизајн и моделирање на телекомуникациски мрежи
Пресметка на ефективниот опсег
Едноставна формула за ефективен опсег (Jim Roberts, COST224 Editor)
Ефективен опсег: d = 1.2 m + 602/c (Ploss = 10 –9), каде што
m: средна брзина на изворот
2: варијанса на брзината на изворот
c: капацитет на линкот
Ploss: веројатност за загуби

Ако варијансата е непозната, тогаш 2 = m(h-m), каде што h е peak rate.


Ефективен опсег со Hurst параметар:
CA(n) = nm + ((H) - 2ln)1/H B –(1-H)/H (nm2) 1/(2H)
(H) = HH(1-H)1-H
n: број на FBM (Fractal Brownian Motion) хомогени извори
H: Hurst параметар
: P(Q>B), веројатност редот на чекање Q > големината на баферот B
B: големина на бафер

Ефективен опсег по извор = CA(n)/n


Проф. д-р Тони Јаневски, Дизајн и моделирање на телекомуникациски мрежи
Мрежа за говорни сервиси: квалитет (quality)
Communication Speed Accuracy Availability Reliability Security Flexibility &
Functions Simplicity
Response % Correct No. of Hrs in a % service attempt Ease of use &
Tech. Sales & Planning Time Confidentiality options
Info year service Av. successful
Order Comp. Ease of use &
Provisioning % Correct 7/24 Staff % optimal Confidentiality
Time options
availability provisioning
Technical Quality No of digits
Dial Tone % blocked
Connection Delay % No response % outage % cross dialed
% wrong No. of Alternate
Establishment Post Dial numbers connect
Delay Routes
Drop
User Talking Propagation MOS Score % call cut-off Cross talks
Outs
Delay
Connection
Release % Correct
Release
Time
Billing % Correct Understandable
% Late Frequency Fraud
/Options
Customer Response 7/24 Staff
Knowledge
Management Time availability
Repair 7/24 Staff Confidentiality Ease of use &
Repair Time % Correct Robust options
availability
Response Ease of use &
Knowledge 7/24 Staff Confidentiality
Technical Support Time availability
options

Проф. д-р Тони Јаневски, Дизајн и моделирање на телекомуникациски мрежи

You might also like