Aristotelovská logika

Subjekt-predikátová logika
Ľudia potrebujú peniaze.
Študenti sú ľudia.
Študenti potrebujú peniaze.

p
q
r
Aristotelovská logika

3 hlavné časti:
 o pojme (vyjadruje nejakú
skutočnosť o niečom): o podstate,
mieste, kvalite, kvantite....
 o súde/výroku

 o úsudku
 samotné pojmy nie sú P ani N až
spojením 2 pojmov do
súdu/výroku možno určiť PH
Vnútorná štruktúra výroku

Ľudia sú omylní.

gramaticky
podmet prísudok

logicky
subjekt spona (kopula) predikát
Vnútorná štruktúra výroku
 Subjekt – o ňom sa vypovedá
 Predikát – pojem ktorým sa
vypovedá

Každý súd/výrok má kvalitu,

kvantitu a modalitu.
Kvalita
 kladný súd - predikát sa o S
vypovedá

 záporný súd - predikát sa o S

nevypovedá (neznamená, že je
nepravdivý)
Kvantita
 všeobecný - o všetkom, o čom sa
vypovedá S, sa vypovedá i P

 čiastočný - o niečom, o čom sa

vypovedá S, sa vypovedá i P
Modalita
 kategorický - vypovedá o faktoch

 modálny – hovorí, že S je nutne,

náhodne, možne P
Druhy (kateg.) výrokov v S-P logike

1. všeobecné kladné

„Všetci ľudia sú omylní“

2. čiastočné kladné
„Niektorí ľudia sú omylní“
Druhy (kateg.) výrokov v S-P logike
3. všeobecné záporné

„Žiaden človek nie je omylný“

4. čiastočné záporné

„Niektorí ľudia nie sú omylní“

Druhy výrokov v S-P logike
druh výroku v prirodzenom jazyku schéma
vš. kladný Každé S je P SaP
Všetky S sú P
č. kladný Niektoré S je P SiP
vš. záporný Žiadne S nie je P SeP
Všetky S nie sú P
č. záporný Niektoré S nie sú P SoP

 schéma
S- subjekt, P – predikát, Peter Hispánsky

typ výroku: affirmo (tvrdím), nego (popieram)

Vzťahy medzi výrokmi
 „Všetci ľudia sú omylní“
 „Všetky labute sú biele“

negácia – protirečenie
 „Žiaden človek nie je omylný“
 „Niektorí ľudia nie sú omylní“
?
 „Žiadna labuť nie je biela“
 „Niektoré labute nie sú biele“
?
Logický štvorec zaviedol Apuleius
SaP kontrárny(vzťah protivy) SeP

NP P N

SiP subkontrár.(vzťah podprotivy) SoP

 Kontrárne výroky (vzťah
protivy) – nanajvýš jeden z nich je
P (nemôžu byť P oba ale oba môžu
byť N).
 Kontradiktorické - protikladné -
protirečivé - logicky sporné –
práve jeden z nich je P (naraz
nemôžu byť ani P ani N).
 Subkontrárne (vzťah
podprotivy) – najmenej jeden je P
(môžu byť oba P, nemôžu byť oba
N).
 Subsumpcia - subalternácia
(vzťah podradenosti) –
P všeobecného zabezpečuje P
čiastočného a N čiastočného
zabezpečuje N všeobecného.
 Logický štvorec
Všetky lab. sú biele Žiadna lab. nie je biela

N P P N

Niektoré lab. sú biele Niektoré lab. nie sú biele

 Z PH jedného určiť PH ostatných
Všetky lab. sú biele Žiadna lab. nie je biela

N P P N

Niektoré lab. sú biele Niektoré lab. nie sú biele

Obrat
 úprava, keď od jedného výroku
možno dospieť k inému
 mení sa pritom poradie S a P

SP PS
Obrat
 pravidlom správneho usudzovania
len v určitých prípadoch

1. jednoduchý obrat
2. obrat po prípadoch
Jednoduchý obrat
 nemení sa druh výroku
 „obracať“ možno všeobecný záporný
a čiastočný kladný
Jednoduchý obrat

SeP PeS
Žiaden bocian nie je cicavec.
Žiaden cicavec nie je bocian.

SiP PiS
Niektoré mačky sú cicavce.
Niektoré cicavce sú mačky.
Obrat po prípadoch
 mení sa druh výroku, ale len jeho
kvantita
 platí len od všeobecných ku
čiastočným
Obrat po prípadoch

SaP PiS
Všetky mačky sú cicavce.
Niektoré cicavce sú mačky.

SeP PoS
Žiadne bociany nie sú cicavce.
Niektoré cicavce nie sú bociany.
 Kategorický sylogizmus
1. skladá sa z troch výrokov (dvoch premís
a záveru)
2. výroky majú podobu jedného zo štyroch
typov výrokov v aristotelovskej S-P
logike
3. každý všeobecný termín (vyjadrujúci
pojem) sa v ňom vyskytuje práve dva
krát a to tým spôsobom, že subjekt
a predikát záveru sa vyskytujú ešte
jeden krát v premisách spolu so
stredným termínom, ktorý sa
v premisách vyskytuje dva krát.
Kategorický sylogizmus
 premisa, v ktorej sa vyskytuje P
záveru väčšia premisa (maior)

 premisa, v ktorej sa vyskytuje S

záveru menšia premisa (minor)
Všetci ľudia sú omylní.
Niektorí ľudia nie sú omylní.
Niektorí ľudia sú študenti.
X
Všetci ľudia omylní.
Všetci študenti sú ľudia.
Niektorí ľudia sú omylní.
X
Ľudia potrebujú peniaze.
Študenti sú ľudia.
Študenti potrebujú peniaze.
 Z PH jedného určiť PH ostatných
Všetci ľud. sú omylní Žiaden čl. nie je omylný

N P P N

Niektorí ľud. sú omylní Niektorí ľud. nie sú omylní

Použitá a odporúčaná literatúra:
 Dostálová, L. & Svatek, J.: Logika
pro humanistiku. Dobrá Voda, 2003.
 Gahér, F.: Logika pre každého. (3.
doplnené vydanie) Bratislava: IRIS,
2003.
 Volek, P.: Úvod do logiky
a metodológie vied. Bratislava:
Update Studio, 1999