Ľudovít

Štúr

Spracovala: Miriam Galliková.

Ľudovít Štúr
Životopis
Politik
Historik
Básnik
Jazykovedec
Zaujímavosti
 Životopis
Narodil sa 29.10.1815 v Uhrovci v rodine učiteľa.
Študoval na gymnáziu v Rábe, lýceu v Bratislave a
univerzite v Halle.
1835 - zapojenie do spolkovej činnosti, predseda
Spoločnosti česko-slovanskej
1837 – zakázanie činnosti a prenesenie činnosť na
Katedru reči a literatúry československej, kde
pôsobil ako zástupca profesora Palkoviča.
1843 – spolu s Hurbanom a Hodžom na fare v Hlbokom
sa dohodli na kodifikkácii spisovného jazyka.
Bol pozbavený profesúry na lýceu a bol nútený odísť z
Bratislavy.
V tom istom roku sa stal organizátorom národného
spolku Tatrín.
1845 - založil Slovenskie Národnie noviny, prvé
politické slovenské noviny. Ich hlavnou úlohou bol boj
za zmenu feudalizmu.
1847 - stal sa poslancom za mesto Zvolen. Vystúpil
na Uhorskom sneme, kde hovoril o obhajobe
slovenského národa, vystupoval proti feudálnym
poriadkom, za sociálne aj národné práva ľudu.
Po neúspešnej revolúcii v rokoch 1848/49 žil až do
svojej tragickej smrti 12.1.1856 v Modre pod
neustálym policajným dozorom.
 Politik
Október 1847 – zvolený za poslanca
mesta Zvolen.
Bránil politické práva menšín a
slobodných miest.
17. novembra 1847- Prvá snemová reč-
hovoril o slobode, ktorú žiadal nielen pre
mestá, ale aj pre rabsky ujarmený ľud.
Stal sa členom spoločnosti Česko-
Slovenskej.
Kandidoval ako poslanec do Uhorského
snemu.
Vydal v anonymnej nemeckej brožúre
Ponosy a žaloby Slovákov v Uhorsku na
protiprávne zásahy Maďarov.
 Histori
k
Organizoval vychádzky
mládeže do okolia
Bratislavy a  na pamätné
miesta, čím dvíhal
a upevňoval národné
a slovanské povedomie.
Výstupy boli spojené
s historickými výkladmi,
recitovaním básní, spevom
národných piesní
a spoločenským pobavením.
 Básnik
V poézii ho predčili jeho
priatelia, ako napr. Samo
Chalúpka.
Prvé básne písal Štúr po česky.
Knižne vyšla Štúrovi len jedna
zbierka básní pod názvom
Spevy a piesne.
Štúr prispel v poézii pri
prechode z klasicizmu ku
romantizmu.
Jeho najznámejšie diela:
 Dielo
Darmo dokola tekáte
(báseň napísaná po smrti brata
Karola)
Pred bránou mesta stojí chrám
(báseň napísaná po smrti brata
Karola)
Duchy otcov, preč letíte
(báseň napísaná po smrti otca)
Majže sa dobre, kraj
(báseň o rodnom kraji)
A. O.
(báseň venovaná pamiatke Adelky
Ostrolúckej)
Na matkinej mohyle
(báseň napísaná po smrti matky)
Maj sa dobre, dom
(báseň na rodný dom)
Pri pomníku J. Hollého
(báseň sa spievala pri odhalení
pomníka na Dobre Vode)
K lipe
(báseň na symbol Slovanov)
Ku Křiváni
(na pamiatku výstupu na Kriváň
16. augusta 1841)
Toužba
(báseň venovaná Márii
Pospíšilovej)
Rozžehnání
(báseň na rozlúčku Márii
Pospíšilovej)
Uvítanie
(Štúrov návrat z Halle)
 Jazykoved
ec
1843 – došo k dohode o uzákonení spisovnej
slovenčiny medzi poprednými štúrovcami, Ľ. Štúr,
J.M. Hurban, M.M. Hodža v Hlbokom.
V tom istom roku navštívili J. Hollého, ktorý ich
rozhodnutie schválil.
Za základ spisovnej reči si vybrali stredoslovenské
nárečie, v ktorom videli najčistejšie slovenské jadro
(už v skorších obdobiach preberala úlohu
celonárodného styku).
Štúr zaviedol v novej slovenčine fonetický pravopis.
Mladá generácia prijala spisovný jazyk oduševnene a
pokladala ho za samozrejmosť.
Prvou knihou v štúrovskej slovenčine bolo 2. vydanie
Almanachu Nitra.
Slovenčinu ako úradnú reč prijal aj spolok Tatrín.
Proti uzákoneniu spisovného jazyka vystúpil J. Kollár.
Tieto hlasy kodifikátori odrazili. „Nárečja slovenskuo
alebo potreba písaňja v tomto nárečí“ - spis, v
ktorom oddôvodnil uzákonenie spisovnej slovenčiny.
1846 – „Náuka reči slovenskej“ bola to vlastne
gramatika nového jazyka. Hodža a Hattala ju mierne
upravili.
 Zaujímavos
ti
Ak by sme si chceli pozrieť Štúra
lepšie, môžeme ho vidieť aj na
obyčajnej starej známke alebo na
našej päťstokorunáčke.

Rodný dom v Uhrovci a pamätná

izba v rodnom dome, ktorá
približuje jeho rodinné zázemie.

Pôvodný náhrobný kameň na

modranskom cintoríne.

Pamätník na mieste tragickej

poľovačky z 22.12.1855 v

 
chotári Šnaudy neďaleko Modry.
                        
 ... na
záver
Usiloval sa v slovenskom hnutí uplatňovať
umiernené, legálne prostriedky a formy
politickej práce.
Bol vzorom pre svojich vrstovníkov, ktorí po
ňom nesú pomenovanie štúrovci.
Celý jeho život bol naplnený obetavou prácou
pre ľud a národ.
 Ďakujem
za pozornosť
Miriam Galliková