• Kartografia - vedná disciplína, ktorá sa

zaoberá konštrukciou, obsahom, používaním

a vývojom máp - zobrazovaním povrchu
Zeme do rovnej plochy (mapy), s využitím
matematických a grafických metód.
• Mapa - základné kartografické dielo, ktoré
poskytuje zjednodušený, generalizovaný
a zmenšený rovinný obraz povrchu Zeme.
• Glóbus - guľatý zmenšený model Zeme
• Tvorba máp - proces vzniku mapy
• zemský povrch je veľmi zložitý a pre potreby
mapovania ho treba zjednodušiť - to dosiahneme
pravouhlým premietnutím na zjednodušený
matematický povrch na tzv. topografickú
priemetňu:
• - rovinná (ak zobrazuje malé územie),
• - elipsoidická alebo guľová, ak zobrazuje
rozľahlejšie územie, na ktorom sa už prejavuje
zakrivenie Zeme.
• tieto priemetne sa prevedú do roviny, t.j. do mapy
niektorým vhodným kartografickým zobrazovacím
spôsobom, a tak vznikajú základné druhy máp
(plány, topografické a geografické mapy)
znázornenie postupnosti krokov pri tvorbe mapy
Základné druhy máp
• 1. mapové plány
• územia do 200 km2,
• topografická priemetňa:
rovina,
• mierka mapy:
veľká - do 1 : 10 000
• nie sú znázornené
vrstevnice
• 2. topografické mapy
• veľkosti územia: 200 – 10 000 km2
• topografická priemetňa – rovina, elipsoidická,
• mierka mapy: stredná (od 1 : 5 000 do 1 : 500 000)
• 3.  geografické mapy
• mapované územia – veľké – nad 10 000 km2,
• topografická priemetňa – guľovitá, elipsoidická,
• mierky – malé nad 1 : 500 000
• Pôvodná (originálna) mapa vzniká na základe
priameho merania a mapovania v teréne –
geodet.
• Z nej s vyhotovujú odvodené mapy menších
mierok, ktoré spracuje kartograf (už bez
terénneho merania).
• Na vzniku pôvodnej mapy sa podieľajú práce:
astronomické (určenie presnej polohy
základných bodov – geografické súradnice),
geodetické (dopĺňajú tieto základné body
v teréne), topografické (tvoria priame
podrobné polohopisné a výškopisné merania
v teréne) a reprodukčné.
• Zdĺhavé a prácne topografické merania sa
v súčasnosti nahrádzajú leteckým a družicovým
snímkovaním.