Rádiové

zameriavače,
radary a použitie
antén.
Charakteristiky
antén.
Prezentácia z predmetu Elektrotechnika
Pripravil: Mykhailo Soloviov 1ZD312
Primárny radar (PSR Primary Surveillance Radar)

• radar vysiela a prijíma EM vlny, ktoré sa

odražajú od cieľa
• PSR je špecifický pre potreby ATC a
využíva sa na zistenie polohy cieľa
• PSR hlavne je využívaný pre ciele tzv.
”non-cooperative”, ktoré nechcú byť
odhalené, ale odrážajú EM vlny
• môže byť využitý aj na zistenie terénnych
prekážok, vtákov, počasia atd.
• výhoda je to že nemusíme inštalovať
žiadne dodatočne zariadenia na palube
lietadiel, nevýhoda – nie je možné
identifikovať prostriedok ani jeho výšku,
je potrebný vysoký výkon
Sekundárny radar (SSR Secondary Surveillance Radar)

• vyvinutý ako doplnok k

primárnemu prehľadovému
radaru PSR
• PSR ponúka len obmedzenú
informáciu o polohe cieľa
(vzdialenosť, azimut)
• SSR dokáže okrem tejto informácie
poskytnúť aj identifikáciu cieľa a
informáciu o výške (letovej
hladine)
• SSR môže detekovať len taký cieľ,
ktorý je vybavený vhodným
spolupracujúcim zariadením
(transponder)
Základná schéma PSR/SSR radarov
Vysvetlenie jednotlivých častí radarov
• Vysielač (transmitter) – zdroj “osvetlenia” Tx vysiela krátke
vysokofrekvenčné impulzy (resp. sledy impulzov) energie do priestoru
• Duplexer – anténový prepínač, prepína medzi 2 módmi:
vysielač/prijímač
• Prijímač (receiver) – “oko” Rx prijíma, zosilňuje a demoduluje signály a
posiela na obrazovku (indikátor)
• Indicator – vyhodnocovacia a zobrazovacia časť systému
• Anténa – prenáša energiu vysielanú transmitterom z určitou
distribúciou a výkonom
Pri návrhu a konštrukcii PSR
musia byť splnené tri základné
podmienky:

• vysoká smerovosť antény D >> 𝞴

(D – charakteristické rozmery
antény)
• výkonový vysielač – na
dosiahnutie max. dosahu radaru
• citlivý prijímač – úroveň prijatého
signálu je veľmi nízka z dôvodu
difúzneho odrazu
Pri návrhu a konštrukcii SSR
musia byť splnené tieto
podmienky:

• anténa s vysokým ziskom, nízkym

počtom postranných zväzkov a
malou šírkou hlavného zväzku
• vhodne tvarovaná vyžarovacia
charakteristika
Anténa je nezbytná časť ľubovoľného radio
zariadenia
• zabezpečuje vyslanie generovaného impulzu a príjem časti
energie impulzu odrazenej od cieľa
• spoločná časť pre fázu vysielania aj príjmu
• pri vysielaní transmitter privádza elektrický prúd do antény a
ta následne vysiela el. energiu vo forme EM žiarenia
• pri príjme anténa zachytí nejakú časť EM žiarenia vlny a
pretvorí ju na elektrický prúd a následne dodá do zosilňovača
a indikátora
• antény môžu byť skonštruované na vysielanie a príjem vo
všetkých horizontálnych smeroch (omnidirectional antennas
(všesmerové), alebo zamerané na určitý smer (directional -
smerové), high-gain (z vysokým ziskom), “beam” (lúčove)
antény)
• 1888 – Heinrich Hertz, dôkaz existencie EM vln
• 1895 – Marconi, praktické použitie antén, bezdrôtová
telegrafia, Nobelova cena
Delíme antény podľa povahy
zdroja EM poľa na 2 typy:
• vodičové (využívajú ako zdroje
elektromagnetického poľa
elektrický prúd, tečúci v relatívne
tenkých vodičoch; vodiče často
majú priamý tvar, hovoríme o
lineárnych anténach)
• plošné (vyžarujú z plochy –
apertúry)
Charakteristiky
antény
• účinnosť antény
• smerovosť antény
• zisk antény
• efektívna výška antény
• vyžarovacia charakteristika antény
Účinnosť antény
• Je v záujme ekonomickej prevádzky vysielača, aby vyžiarená energia bola čo
najväčšia vzhľadom na celkový privedený výkon do antény. Účinnosť antény
je definovaná z pomeru výkonov ako:
(*)
kde Pa je príkon antény a Pž je celkový vyžiarený výkon.
• Výkon vyžiarený anténou vypočítame z hodnoty prúdu la v kmitni antény a z
vyžarovacieho odporu Rž. Napájací výkon musí kryt vyžiarený výkon a straty
na výkone spôsobené stratovým odporom, ktorý zahŕňa odpor vodičov (Rv),
odpor zeme (Rz) a odpor dielektrík (Rd). Dosadením do (*) dostaneme:
Smerovosť antény
• Pomer maximálnej intenzity vyžarovania Wmax
a strednej intenzity vyžarovania Wstr
charakterizuje celkové smerové vlastnosti
antény
• D
• Keď teda chceme posúdiť smerové vlastnosti
antény, porovnáme tieto s vyžarovaním
izotropnej (všesmerovej) antény
Zisk (Gain)
• Zisk antény nám udáva, koľkokrát väčší výkon je potrebné dodať do
referenčnej antény ako do smerovej antény, aby v mieste príjmu bola
intenzita od obidvoch antén rovnaká.

• To znamená že na rozdiel od smerovosti zahŕňa zisk antény aj účinnosť

antény. Zisk sa často vyjadruje v decibeloch:
Efektívna výška
antény
• Rozloženie prúdu pozdĺž anténového
vodiča (lineárna anténa – vertikálna) nie
je rovnomerné, t.j. nie všetky časti
antény sa zúčastňujú na vyžarovaní vf
energie rovnako účinne.
• Je to taká výška antény, pri ktorej by
pretekal po celej dĺžke rovnomerne
rozložený prúd s takou efektívnou
hodnotou, aká je efektívna hodnota
prúdu pri normálnej výške.
Vyžarovacia charakteristika antény

• Skutočnosť, že antény nevyžarujú

vf energiu vo všetkých smeroch
rovnako, je vyjadrená smerovou
funkciou žiarenia. Smerový účinok
antén znázorňujeme smerovým
vyžarovacím diagramom –
smerovou charakteristikou.
• Vyžarovací diagram je priestorový,
no pre praktické použitie sa však
nahrádza rovinnými vyžarovacími
diagramami v horizontálnej (yz) a
vertikálnej rovine (xz).
Vyžarovacia charakteristika antény

• Smerová charakteristika je jedným z

najdôležitejších parametrov antény,
pretože popisuje priestorové
rozloženie vyžarovanej energie.
Smerovú charakteristiku definujeme
ako rozloženie amplitúdy intenzity
elektrického poľa na povrchu gule s
dostatočne veľkým polomerom,
ktorej stred je totožný so stredom
antény.
• Normovaná smerová charakteristika.
• Môžeme ľahko porovnávať smerové
charakteristiky rôznych antén.
Typické vyžarovacie
charakteristiky
antény PSR
• Pri väčšine primárnych
radarov sa používa
vysokosmerová parabolická
anténa
• od šírky jej hlavného zväzku
závisí rozlišovacia schopnosť
primárneho radaru v azimute
Horizontálna vyžarovacia charakteristika antény SSR

• Uhol medzi smermi v hlavnom

laloku, pre ktoré intenzita
vyžarovania klesne o 3 dB
vzhľadom na maximálnu intenzitu,
sa nazýva šírkou hlavného laloka
alebo uhlom polovičného výkonu.
Rádiové zameriavače (RDF Radio Direction Finder)

• patria k najstarším rádiovým zariadeniam

používaným v letectve
• používali sa na palubách lietadiel ako automatický
rádiový kompas a rovnako aj pre potreby služieb
riadenia na zemi
• ak napájame anténu vysielača sínusovo
premenným prúdom, vznikne v jej okolí EM pole,
ktoré je tvorené dvoma zložkami: elektrickým
poľom E a magnetickým poľom H
• ak umiestnime do priestoru, v ktorom existuje EM
pole, prijímaciu anténu, indukuje sa na jej
výstupných svorkách napätie
• veľkosť napätia závisí od intenzity poľa a teda
vzdialenosti od vysielača, na efekt. výške antény a
na smerovej charakteristike prijímacej antény
Smerová charakteristika
rámovej antény
• smerová charakteristika je závislosť napätia U() od
výstupných svoriek antény a od jej natočenia a uhla
okolo vodorovnej/zvislej osi.

• pri natáčaní antény okolo uhla (okolo zvislej osi)

bude výstupné napätie najväčšie pri a nulové pri
• ak zaznamenávame výstupné napätie pri takomto
natáčaní, získame smerovú charakteristiku v
horizontálnej rovine
• zrejmé, že ak sa šíri priestorom priama vertikálne
polarizovaná vlna, môžeme pomocou rámovej
antény zistiť smer, v ktorom sa nachádza vysielač
Ďakujem. Použil som tieto zdroje:

• https://en.wikipedia.org/wiki/Prima
ry_radar

https://en.wikipedia.org/wiki/Secon
dary_surveillance_radar
• https://en.wikipedia.org/wiki/Radio
_direction_finder
• https://en.wikipedia.org/wiki/Anten
na_(radio)#Impedance_matching
• https://www.radartutorial.eu/
• Elektronické materiály Fakulty
Elektrotechniky a Informatiky
Technickej Univerzity v Košice
http://www.fei.tuke.sk/
• Novák, A.: Komunikačné, navigačné
a sledovacie zariadenia v letectve,
Bratislava : DOLIS, 2015, ISBN 978-