Rímska ríša od 1. do 3.

storočia
 Štátne inštitúcie rímskej republiky
★ Rímska republika bola vyrazne aristokratickim štátom a demokratické zariadenie nikdy v
antickom Ríme neegzistovalo. Običajný občania nemali právo učinkovať vo vodený štátu, ale iba
predstavitelia najvyšších spoločenských vrstvov mali právo učinkovať vo vyšších verejných
poziciach - magistraturah. Magistrati boli vysokí uradníci v rímskej republiky.

★ Hlavná inštitúcia rímskej republike bol Senát. On dbal o práci úradnikov, staral sa o poriadok v
štáte, vodil zahraničnú politiku a vojny, spravoval štátnima financiami a mal hlavné slovo v v
náboženských veciach.

★ Običajný národ nemal právo vynášať svoje návrhy a názory pred narodnym zhromaždením, ale
to právo mali iba vysokí štátni uradníci a senátori.

★ Magistratura - verejná funkcia alebo titul v starom Rýme

Rímski senát počas republiky
Dvaja najviší magistrati boli konzuli. Svoju službu konali jeden rok a vo všetkom si boli rovní. Mali
najvyššiu vlasť vo vojne a mieri a boli velitelia rimskej vojsky.
❏ Pred konzulámi išli liktori, verejný uradnici
ktorý boli ich telesni strážcovia a
symbolický zdôrazňovali dôležitosť osoby,
ktorej slúžia.

Liktori nosili tzv. Fasce - zväzok prútov a

ak išli z konzulom von z Rimu, nosili sekeri
ktore symbolizovali že sa Rím nachadza vo
vojne.
● Pretor mal najvyššiu hodnosť v rimskom štáte, razom posle konzula. Konal sudcovské funkcie konzula v
meste pokým bol konzul preč a taktiež bol velitelia rimskej vojsky. Vyberal sa od 366. Roku pred n.l.

● Cenzori boli voľený od polovice 5.storočia pred n.l. Oni konali zoznami obivateľov, a pozdejšie
zostavujú zoznamy senátorov. Cenzori mali právo vyhodiť zo Senatu jednotlivcov ktorý sa im nezdali
spoľahlivý.

● Narodni tribun mal pravo zabranit hociktoré rozhodnutie magistrátov tj. uložiť VETO (zabranu). Iba
cenzor a diktator nepodliehal tejto zabrane. Najprv boli neformálny vodcovia plebejcov a pozdejšie ich
bolo po desať v Senáte.

● Kvestori dbali o štátnych financiách. Mali tiež určité súdne právomoci a sprevádzali vojenských vodcov
vo vojne.
❖ Diktátor - predstavuje mimoriadny
magistrát. Diktátora volili len v zložitých
situáciách pre krajinu a volil ho Senát. Mal
absolútnu moc a vládol sám. Jeho vláda
bola obmedzená na maximálne šesť
mesiacov.

❖ Všetci magistráti dostavali od neho

nariadaneia a narodný tribún nemal právo
veta na jeho rozhodnutia.

❖ Posledný diktátor bol zvolený 202. roku

pred n.l.
Začiatky krízy Republiky a bratia Grah
➢ Počas prvej polovice 3. storočia Rím sa od
regionálnej sile v strednom Taliansku stál vládca
celého Apeninského polostrova, pokým v 2. storočí
pred n.l. bol najväčšia dominantná sila.

➢ Provincie - pokorené rímske oblasti mimo Talianska.

➢ Do konca 2. storočia pred n.l. veľká časť

Stredozemného mora bola pokrytá rímskymi
provinciami. Prvá provincia bola Sicilija, a sledujú ju
Sardinija a Korzika.

➢ Zjavuje sa kríza v rímskom štáte skrze mnoho

vojnov.

➢ Vojny doviedli k ohromnemu bohateniu vyšších

vrstiev spoločnosti spolu s ochudobnením veľkeho
počtu obyvateľstva. Zanikali malé pozemky, ktoré
nedokázali obstáť v konkurencii veľkých vlastníkov
zemi.
 ➢ Spoločenská kríza rýchlo preriasla na
politickú.

➢ Prvý pokus riešiť krízu politickými

prostriedkami začal národný tribún
Tiberije Sempronije Grah donašaním
noveho agrárného zákonu, 133.roku pred
n.l.

➢ Agrarni zákon predpokladal každému

vlastníkovi pozemku väčšiemu od 500
jugerov ten vyšak zobrať.

➢ Takto získaný pozemkový fond by sa

rozdelil na parcely po 30 jugerov, ktoré by
sa potom podelili najchudobnejším
rodinám.

➢ Agrárni zákon zákon sa stretol s veľkým

Bratia Grah: Tiberije Sempronije a Gaj Sempronije odporom väčšiny senátorov.
 ➢Bratom Tiberijovi Sempronijovi Grahovi a Gajovi
Sempronijovi Grahovi sa nepodarilo vybojovať agrárny
zákon. Tiberije Sempronije Grah bol zavraždený v
neporiadkach ktoré nastali pri otpore senátorov aby
prichitili agrárni zákon.

➢Gaj Sempronije Graj sa roku 122. pred n.l. pokúsil znovu

doniesť nové zákony. Aj on sa pokusil vyriešiť problém
suvislí z pvôdov ale aj reformovať súdnictvo, rozšíriť
plnomoci národných zhromaždení a znížiť plnomoc
Senátu.

➢Senát sa senát sa vzbúril proti reformám Gaja Graha a

poslal vojsku na jeho podporovateľov. Gaj Grah spáchal
samovrždu a vojska senáta zavraždila blízo 3000 ľudí v
Ríme.

➢Opozícia voči senátu bola porazená, ale je pre to

zaplatená vysoká cena. Sociálne a politické problémy
nezmizli, ale sa len zhoršili v rimskom štáte.
,
 Vnútorná kríza a pád republiky
➢ V poslednom storočí rímskej republiky zjavili sa mnohé
vnútorné problemy a rozdiely spoločnosti. Dve skupiny
dominujú v rimskej spoločnosti: optimáti a populári.

➢ Optimati mali cieľ zachovať rímsky štát v podobe, akú

mal pred reformami bratov Grah. To boli konzervativni
senátori.

➢ Populári mali podporu medzi običajného národu a

narodnih zhromaždení.

➢ Vojenské reformi Gaja Marija - uvádzanie profesionálnej

Gaj Marije rímskej vojsky. Kvôli nedostatočne rozrobenej reforme
(štát neobmedzil fond pre platy vojakov), Senat stratil
kontrolu nad vojskov a štát sa našol v občianskej vojne.
 Spojenecká vojna (91 - 88.rok pred n.l.)
➢ Bol to boj väčšine obyvateľstva Talianska proti zbaveniu práv v rímskom
štáte. Tito ľudia boli rímsky spojenci a dávali veľký počet vojakov pre
boje Rimanov.

➢ Roku 91. pred n.l. bol zavraždený narodný tribun Marko Livije Druz, ktorý
sa boril aby spojenci dostali občianske práva. To bol začiatok spojeneckej
vojny, ktora sa skončila kompromisom zo Senátom. Občania ktorý predali
zbraňe a skončili nepriatelstvá dostali občianske práva.

➢ Roku 88. pred n.l. Konzul Lucije Kornelije Sula, skze rozhodnutia Senáta
aby mu zobrali právo komandovania rimskym vojskom v Aziji, rozhodol sa
napadnúť Rím. Sula sa stal diktatorom bez bez časového obmedzenia.
Veľky počet svojih nepriateľov vyteral z Rima a ich majetok rozdelil
svojim podporovateľom. Sula sa zriekol svojih právomoci pred koncom
života 78. roku pred n.l., ale boje sa nastavili aj dalej.

Lucije Kornelije Sula

 Prvý trijumvirát 60. roku pred n.l.
Prvý trijumvirát predstavuje dohodu medzi tromi najmocnejšimi ľudmi v Rime: Markom Licinijem
Krasom, Gnejom Pompejom a Gajom Julijom Cezarom. Triumvirom sa podarilo zvíťaziť opozíciu a
zavládnut rímskym štátom.

Cezar sa stál časom najmocnejším

triumvirom, ktorý vodil občianske boje v
Ríme proti svojím protivnikom.

Zavraždený bol roku 44. pred n.l. Skrze

obávania rimskej aristokratie že sa vyhlási za
kráľa.

Jeho smrť doviedla do nových občianskych

bojov.