Osvietenská filozofia

Osvietenstvo

1. Charakterizujte spoločenské a politické

pomery vo Francúzsku v 18. storočí.
2. Vysvetlite, čo je osvietenstvo!
Osvietenská filozofia

- Poznačila vývin v celej Európe

- Je spojená so vznikom novej buržoáznej
spoločnosti
- Človek sa začína chápať ako občan
- OF nadväzuje na racionalizmus aj na empirizmus
- Snaha o nápravu spoločenských pomerov, o
premenu sveta s využitím moci poznania – rozvoj
vied
- Veda sa chápe ako prostriedok na
zlepšenie života = vzostup ľudstva závisí od
zdokonalenia a rozšírenia poznania
Vznik a charakteristika osvietenstva

 vzniklo v Anglicku v 17. storočí ako dôsledok

spoločenských premien
 najväčší rozmach dosiahlo vo Francúzsku v 18.stor.
 cieľ - zmeniť spoločenské pomery v Európe
– Osvietenský absolutizmus
– revolúcia
 rozšírilo sa do všetkých oblastí Európy
Hlavné znaky:
 úsilie o emancipáciu rozumu
 rozum si uvedomuje svoju samostatnosť a osobitosť
Základné myšlienky osvietenstva

1. Človek nie je od prírody skazený

2. Cieľom života je život sám, nie život po smrti
3. Základnou podmienkou dobrého života na zemi je
oslobodenie ľudskej mysle od nevedomosti a
povier
4. Človek – oslobodený je schopný dospieť k pokroku
a dokonalosti
5. Všetko je prepojené a tvorí súčasť skvelého plánu
láskavej prozreteľnosti
Galéria predstaviteľov vo Francúzsku

 F.M.A.Voltaire  Ch.L.Montesquieu

 D.Diderot  J.-J.Rousseau
 Francois-Marie Arouet – Voltaire
/1694 – 1779/ - vtedajšia európska autorita

Nevytvoril samostatný filozofický systém, formuloval

odporúčania pre francúzsku filozofiu vychádzajúc z anglickej
filozofie.
1. osvojenie pozitívnych výdobytkov Lockovej empirickej
filozofie
2. v oblasti vedy odporúčal orientovať sa na Newtonovu fyziku
3. deizmus
4. náboženská tolerancia – predpoklad pre občianske spolužitie
5. Optimálna forma vlády – parlamentarizmus
Dielo: Filozofické /Anglické/ listy, Filozofický slovník
Charles Louis Montesquieu
/1689 – 1755/

Dielo: Perzské listy, Duch zákonov / O duchu zákonov/

 Filozofia - sociálna
 V centre záujmu – štát a náboženská tolerancia
 Príroda aj spoločnosť sa riadia všeobecne platnými
zákonitosťami, ktoré vyplývajú z povahy vecí
 Rozpracoval deľbu moci, ktorú navrhol Locke / zákonodarná,
výkonná a súdna/
 Štát – ovplyvňujú geografické činitele /podnebie, pôda/, ktoré
formujú charakter obyvateľstva a tým aj spôsob vlády;
preceňovanie viedlo k jednostrannosti, cnosť je princípom
republiky, česť princípom monarchie
– Ideálna forma vlády – konštitučná monarchia
Denis Diderot /1713 – 1784/

 Dielo: Jakub –fatalista, Rameauov synovec, písal aj

romány ( Mníška)
 patril medzi mechanistických materialistov, základ všetkého je hmota
 tvorca a vydavateľ Encyklopédie / 1751 /
 ontológia: základ – hmota – postupne prechádza od nižších foriem k
vyšším
 Gnozeológia – skúsenosť usmerňovaná čiastočne rozumom
 princíp všeobecnej rovnosti ľudí / politickej/, poukázal na individuálne
rozdiely medzi ľuďmi
 Náboženstvo – pochybnosti o zázrakoch, kritika cirkví
Ďalší predstavitelia mechanického materializmu:
 Julien Offrai de la Mettrie – Človek stroj, Paul Holbach, Claude A.
Helvétius
Jean - Jacques Rousseau /1718 – 1771/

Dielo: Rozprava o vedách a umeniach, Emil alebo o

výchove, Rozprava o pôvode a základoch nerovnosti medzi
ľuďmi, Spoločenská zmluva
Filozofia: - proti materializmu, deista, kritika spoločnosti
- Uznával „prirodzené náboženstvo“, ktorého predmetom je
uctievanie „Najvyššej bytosti“
- Úloha štátu – musí zaručiť slobodu každého občana,
spoločenská zmluva uzavretá medzi občanmi
ich zaväzuje navzájom chrániť slobodu a šťastie,
všeobecná vôľa; ak sa panovník spreneverí spoločenskej
zmluve, ľud má právo zvrhnúť ho /revolúcia/
 Jean Jacques Rousseau /1718 – 1771/

- Kritizuje civilizáciu, ktorá je spojená s rozvojom

poznania čiže vied
- Vedy a pokrok nerobia ľudí šťastnejšími, ale naopak
ich vzďaľujú od ich pôvodného „prirodzeného“ stavu
- Prirodzený stav – neskazený vymoženosťami
civilizácie /dielo „Rozprava o pôvode a základoch
nerovnosti medzi ľuďmi“/, kritika súkromného
vlastníctva, majetku
Význam osvietenstva

 Vplyv na revolučný pohyb v Európe –

Francúzsko
 Vznik osvietenského absolutizmu- Rakúsko,
Prusko, Rusko
 Na Slovensku – ovplyvnilo formovanie
národného hnutia a vznik viacerých učených
spoločností, S. Tešedík, J.I. Bajza, J. Fándly,
M. Bel
Ďakujem za pozornosť