Zmienka o prvom známom Európskom strunovom nástroji, ktorý tu mohol
mať svoje počiatky sa datuje späť do 3.storočia po Kristovi. Prieskum nástrojov tretieho storočia ukázal, že to mohol byť nástroj s guľatým telom zužujúcim sa do úzkeho krku. Tento nástroj bol používaný ešte mnoho rokov. Existujú popisy nástrojov datovaných z obdobia Karolínskej dynastie ktorá mohla byť Francúzska alebo Nemecká. Tento nástroj je hranatý, približne rovnaký dĺžkou ako jeho krk, a hlava bola iba akýmsi okrúhlym kúskom s kolíkmi kde boli upevnené struny. Na niektorých ilustráciách je kolíkov päť, na niektorých štyri. Na struny sa tu hrá prstami alebo trsátkom. Karolínsky nástroj si udržal svoju podobu do 14. storočia. V tom čase spolu s Karolínskym typom začal vyvíjať iný nástroj. Zmenilo sa telo nástroja, jeho rovné strany boli teraz mierne oblúkovité. Znázornenia možno dnes nájsť v mnohých anglických katedrálach. Podobné nálezy nachádzame aj vo Francúzskych a Španielskych katedrálach zo 14. storočia. Guitarra Latina a Guitarra Morisca Boli medzi nimi isté rozdiely. Tá druhá bola prinesená Maurami z toho aj jej meno. Jej telo bolo oválne a malo vela ozvučnicových dier. Keď Arabi, vedúci svoje výbojné výpravy do Severnej Afriky a Španielska, prechádzali cez Egypt, mohli základné znaky tohoto tvaru preniesť do Západnej Európy. Je teda zrejmé, že prvé španielske gitary boli vyvinuté v Európe. Guitarra Latina avšak mala inú prednosť-mala obúkovité boky a preto sa historici domnievajú, že prišla do Španielska z inej Európskej krajiny. Bol to práve tento typ gitary ktorý položil základy dnešných šesťstrunových tátošov. Veľká obľúbenosť gitary môže byť prisudzovaná kočovným národom trubadúrov. Gitara pravdepodobne prišla do Španielska z provincie zvanej Katalánsko pri cestovaní týchto kočovníkov. Trubadúri rozvinuli gitaru vo všeobecnom smere a podnetili jej rozširovanie po celom kontinente. Informácie o pôvode gitary a jej vývoji spred stredoveku boli čerpané najmä z kresieb, sôch a basreliéfov. Od stredoveku po dnes už máme hmotné nástroje ktoré pretrvali do dnes. Gitarám šestnásteho storočia pripisovali meno vihuela z časov Luisa Milana, Rizzio guitar z Francúzska a chitarra battente z Talianska. Vihuela a Lutna Zo Španielska sa priplietol iný nástroj – vihuela Pôvodne bola vihuela priraďovaná k malej štvor alebo päťstrunovej gitare. V tom istom čase uzrela svet[protected] šestnásteho storočia lutna (viď obrázok), ktorá sa stala obľúbeným nástrojom šľachty takmer po celej Európe. Španielsko bolo jasným príkladom. V tejto krajine boli lutny spájané s Maurami a ich krutovládou a preto sa ich Španieli moc nechytali. Páčila sa im hudba, ktorá bola pre ňu napísaná, avšak sa stále snažili nájsť iný nástroj na ktorom by mohla byť zahraná ako na lutne. vihuela ŠTVORSTRUNOVÁ GITARA Štvorstrunová gitara k nám prišla z Egypta a podstúpila tu radikálne zmeny tvaru. Počet strún bol premenlivý, hovorilo sa o troj, štvor a päťstrunových gitarách. Avšak najväčšiu popularitu na konci stredoveku si získala štvorstrunová gitara.V 16. storočí boli pojmy ako chitarra priraďované nástroju s okrúhlym telom, ktorý sa vyvinul na mandolínu. Zatiaľ čo v Španielsku vydávali zbierky tabulatúr, v Taliansku a Francúzsku si gitara ešte len získavala popularitu. Jedna zbierka bola vydaná i v Talianksku – vo Venézii Paolom Virchim pod názvom Libro de tabolatura de chitarra. Menšie zbierky boli vydané stále pribúdajúcimi priaznivcami gitary. Vo Francúzsku neskôr nastal akýsi boom vydávania tabulatúr pre štvorstrunovú gitaru. Medzi rokmi 1551 a 1555 bolo v Paríži Adranom Le Royom a Robertom Ballardom vydaných päť kníh plných tabulatúr. Knihy obsahovali zmes skladieb do tanca ako branles, galliards a noty pre hlas a gitaru:žalmy a šansóny. Podobné kompozície prišli ešte od mnohých majstrov. Z Nemecka poznáme iba dvoch gitaristov tejto doby: Michael Janusch a Michel Mulich. Napriek tomu existovalo veľké množstvo utajených a anonymných majstrov, ktorí nikdy nedosiahli skutočnej slávy a neboli schopní publikovať svoju tvorbu. DNEŠNÁ GITARA Dnes je gitara veľmi rozšíreným nástrojom braným plnou vážnosťou. Rozšíreniu pomohli i masmédiá ako rádio, televízia, … Nástroj má teraz skvelé podmienky pre rozširovanie po celom svete. Hudobníci teraz môžu cestovať po celom svete, čo prispieva k udržiavaniu istej hladiny popularity. I keď v poslednom čase sa do popredia dostávajú viac elektronické prvky hudby ako klasické nástroje, gitara si stále udržiava svoju mieru popularity a len tak skoro jej popularita ani neklesne. ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ!