BELO IV.

TATÁRSKY VPÁD
SNAHA O POSILNENIE MOCI KRÁĽA
 Belo IV. Arpád (1235 -1270):
 Snaha o prinavrátenie rozdaných kráľovských majetkov
 Snaha o posilnenie kráľovskej moci, iba polovičný úspech
 veľmoži (vysoká šľachta) ho nerešpektovala
 Moc opieral o mestá, ktorým udeľoval privilégiá
kráľovské mestá  1238 Trnava
KUMÁNI V UHORSKU
- V roku 1239 prichádzajú do krajiny Kumáni, ktorí utekali
pred Tatármi (Mongolmi) => čo Tatári využili ako
zámienku na napadnutie Uhorského kráľovstva

Kumáni (Plavci) vraj boli veľmi

suroví, bývali v stanoch, boli skvelými
jazdcami a rovnako dobre ovládali luk

Uhorskí panovníci ich

povolávali do Uhorska preto,
aby strážili vstup do krajiny
 MONGOLSKÁ RÍŠA
 Na začiatku 13. storočia na severe Číny „vyrástla“ silná a
veľká Mongolská ríša => najskôr si podrobila „susedov“ a
potom sa jej vojská obrátili smerom do Európy

Zakladateľ Mongolskej
Mongolská ríša vznikla
ríše chán Džingischán
zjednotením mongolských
kmeňov v roku 1206
pod vedením Džingischána
TATÁRI (MONGOLI) V UHORSKU
 1241: do Uhorska vtrhli Tatári v dvoch prúdoch:
 1. prúd pod vedením Batuchána – apríl 1241: bitka
pri rieke Slaná
 Kráľ Belo IV. sa im snažil postaviť na odpor, ale vysoká
šľachta ho nerešpektovala, a tak postavil proti Tatárom
síce početnejšie, ale slabo vycvičené vojsko
 2. prúd pod vedením Orduchána – apríl 1241: pustošia
JZ Slovensko
Batuchán bol synovcom
veľkého Džigischána, zakladateľa
Mongolskej ríše.
BITKA PRI RIEKE SLANÁ
 Uhorský kráľ Belo IV. sa Batuchánovi postavil na odpor
pri rieke Slaná => bitka pri rieke Slaná 1241 <= Tatári tu
rozdrvili uhorské vojsko
 Sám kráľ sa ledva zachránil útekom:

1. Najskôr do Nitry

2. Potom až na Dalmátske ostrovy

 Uhorské kráľovstvo ostalo vydané na milosť a nemilosť

Tatárom
Belo IV s utekal pred Tatármi až na
dalmátske pobrežie...o
pomoc žiadal západoeurópskych
panovníkov, ale tí mu nevyhoveli
 SPIŠSKOSOBOTSKÁ KRONIKA O VPÁDE TATÁROV

Na jar 1241 vtrhli do Uhorska vojská Tatárov. Formálnou zámienkou ich vpádu sa
stalo prijatie Kumánov, ktorých kráľ Belo IV. na jeseň 1239 usadil v medziriečí
Dunaja a Tisy. Tatárske hordy šírili skazu, hrôzu a smrť. Dôsledky tatárskeho vpádu
krajina pociťovala ešte niekoľko desiatok rokov. Miestami bola vyvraždená celá
polovica obyvateľstva, stovky osád ľahli popolom v dôsledku neobrábania pôdy
vypukol hladomor.
Roku Pána 1241 vtrhli do krajiny s päťstotisíc bojovníkmi Tatári a spôsobili nielen v
uhorskej krajine, ale aj v Poľsku, Sliezsku i v ďalších krajinách veľkú pohromu a
biedu drancovaním, zabíjaním, väznením a požiarmi. Kráľ Belo začal proti nim
bojovať a bol porazený. A zničené bolo všetko vojsko krajiny. Kráľa zahnali až k
moru, jeho brata Kolomana zabili … Po odchode Tatárov zomieralo od hladu viac
ľudí, než ich bolo vtedy zabitých a zajatých. Nastal taký veľký hlad, že matky jedli
svoje deti a ľudia boli nútení jesť namiesto múky hlinu z istého vrchu, ako sa o tom
zmieňuje Martinova kronika.

Aké správy nám podáva kronika o vpáde Tatárov?

PUSTOŠENIE KAJINY
 Tatári pustošili krajinu...odolali iba dobre opevnené
kamenné hrady a mestá  Bratislava, Nitra, Fiľakovo,
Komárno a Abovský Novohrad (na našom území)

Pamätník tragickej bitky pri

rieke Slaná
POMOHLA NÁHODA...
 Uhorské kráľovstvo pred úplným zničením zachránila
náhoda  v Mongolskej ríši zomrel vládca – chán Ogotaj a
chán Batu sa chcel stať jeho nástucom => Tatári odchádzajú
z Uhorska, zanechávajú po sebe zničenú a vydrancovanú
krajinu...

Chán Ogotaj – syn Džingischána

A druhý vládca toho času silnej
Mongolskej ríše
OBNOVA UHORSKÉHO KRAĽOVSTVA
 Tatársky vpád znamenal pre krajinu katastrofálne
následky:
 Hladomor

 Vydrancovaná krajina

 Celé oblasti ostali opustené

= Belo IV. zaviedol nový systém obrany pred vonkajším

nepriateľom  dovolil šľachte budovať kamenné hrady =>
vznikajú hradné panstvá

Topoľčiansky hrad bol súčasťou

tzv. hradného panstva => budovaním
hradných panstiev silnie moc šľachty
OSÍDĽOVANIE UHORSKA
 Po Tatárskom vpáde bolo treba vyľudnenú a vydrancovanú
krajinu nanovo osídliť, a tak uhorskí králi a šľachtici
pozývali do Uhorského kráľovstva „hostí“, ktorých tu
následne usádzali
 Prichádzali sem hlavne nemeckí osadníci (=> nemecká
kolonizácia), ktorí sa usádzali v novozaložených mestách
prevažne v stredoslovenskej banskej oblasti a na Spiši =>
priniesli nové spôsoby spracovania rúd...

Banská Štiavnica, ktorá dostala

kráľovské výsady v roku 1238 sa radí
k najstarším a najvýznamnejším banským
mestám na Slovensku
MESTSKÉ PRIVILÉGIÁ
 Koncom 30. rokov 13. storočia začal uhorský kráľ Belo IV.
udeľovať prvé privilégiá mestám  vznikajú mestá nového
typu  tzv. výsadné mestá ( Trnava, Banská Štiavnica,
Zvolen, Krupina, Starý Tekov)
 Za udelené privilégiá museli mestá platiť kráľovi dane!

Krupina Banská Starý Zvolen

Trnava Štiavnica Tekov
 VÝSADY MIEST
Právo
meča

 právo na týždenné trhy

 právo na výročné trhy
 právo skladu
Právo variť
 míľové právo pivo

 právo meča
 právo stavať hradby
 právo variť pivo
 právo ťažiť
 POVINNOSTI MIEST
 pravidelne platiť peňažnú daň kráľovi
 platiť pozemkovú daň
 povinnosťou banských miest bolo platenie
urbury – čiže odvádzanie osminy (pri striebre)
alebo desatiny (pri zlate) vyťaženej rudy
 pohostenie kráľa v prípade návštevy
 každoročne odovzdávali kráľovi novoročný dar